Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny
(2021/C 463/20)
Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.
JEDNOTNÝ DOKUMENT
„Zagorski bagremov med“
EÚ č.: PDO-HR-02612 – 1. júna 2020
CHOP (X) CHZO ( )
1. Názov [CHOP alebo CHZO]
„Zagorski bagremov med“
2. Členský štát alebo tretia krajina
Chorvátska republika
3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny
3.1. Druh výrobku
Trieda 1.4. Iné výrobky živočíšneho pôvodu (vajcia, med, rôzne mliečne výrobky okrem masla atď.)
3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1
3.2.1. Definícia výrobku
„Zagorski bagremov med“ sa produkuje z nektáru kvetov agátu bieleho (Robinia pseudoacacia), ktorý je prevažujúcim rastlinným druhom, a zo súbežne sa vyskytujúcich medonosných rastlín regiónu Hrvatsko Zagorje. Na základe špecifických geomorfologických a klimatických podmienok sa v tomto regióne objavili súbežne sa vyskytujúce rastlinné druhy, ktoré spolu s hlavným rastlinným druhom ovplyvňujú botanický pôvod medu. Výrobok sa na trh uvádza vo forme extrahovaného medu, plástikového medu alebo extrahovaného medu s výrezom plástu.
3.2.2. Vlastnosti peľu
Spoločne s peľom z agátu bieleho (Robinia pseudoacacia) môže byť v peľovom spektre výrobku „Zagorski bagremov med“ prítomný aj peľ z týchto rastlinných druhov: svíb krvavý (Cornus sanguinea), krušina jelšová (Frangula alnus), imelovec európsky (Loranthus europaeus), rastliny čeľade astrovité (Asteraceae), javory (Acer spp.), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), púpava lekárska (Taraxacum officinale), rastliny čeľade kapustovité (Brassicaceae), slivky (Prunus spp.), rastliny púpavovitého typu (čeľaď astrovité: typ Taraxacum), rastliny čeľade mrkvovité (Apiaceae), horčice (Sinapis spp.), lipy (Tilia spp.), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), nevädze (Centaurea spp.) a v menšom množstve aj peľ iných druhov. V peľovom spektre môže byť prítomný aj peľ týchto rastlinných druhov, ktoré neprodukujú nektár: jasene (Fraxinus spp.), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), rastliny čeľade lipnicovité (Poaceae), skorocely (Plantago spp.), túžobníky (Filipendula spp.), ostrice (Carex spp.), duby (Quercus spp.) a maky (Papaver spp.).
Keď sa z celkového obsahu peľu odpočíta obsah peľu z rastlinných druhov, ktoré neprodukujú nektár, peľ z kvetov bieleho agátu (Robinia pseudoacacia) vo výrobku „Zagorski bagremov med“ musí predstavovať viac ako 27 %.
3.2.3. Organoleptické vlastnosti
„Zagorski bagremov med“ má tieto organoleptické vlastnosti:
Vzhľad
Farba: veľmi svetlá, v rozsahu od takmer bezfarebnej cez svetložltú až po slamovo žltú, v závislosti od toho, do akej miery je vzorka medu jednodruhová.
Priehľadnosť: extrémne priehľadný.
Kryštalizácia: ostáva dlhý čas v tekutom stave, kryštalizuje zriedka.
Vôňa
Nízka intenzita, môže mať zreteľnú vôňu agátového kvetu a čerstvého vosku v závislosti od toho, do akej miery je vzorka medu jednodruhová.
Chuť
Stredne až veľmi sladká, s nízkou kyslosťou.
Aróma
Krátko až stredne dlho trvajúca chuť vanilky, agátového kvetu, panenského plástu a čerstvého masla.
3.2.4. Fyzikálno-chemické parametre
Obsah vody: najviac 18 %.
Elektrická vodivosť: najviac 0,25 mS/cm.
Obsah hydroxymetylfurfuralu (HMF): najviac 15 mg/kg medu.
3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)
Je zakázané prikrmovať včelie kolónie počas pastvy.
3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti
Všetky kroky výroby medu „Zagorski bagremov med“ (pastva a extrakcia) sa musia uskutočniť v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.
3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov
V záujme zabezpečenia kvality a sledovateľnosti výrobku musí byť „Zagorski bagremov med“ balený vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Nevhodné (vysoké) teploty počas prepravy môžu ovplyvniť fyzikálno-chemické parametre a organoleptické vlastnosti výrobku „Zagorski bagremov med“ alebo môžu spôsobiť, že med pohltí nežiaduce cudzorodé pachy či vlhkosť zo vzduchu. Z toho dôvodu sa na balenie medu používajú hermetické viečka. Odporúča sa použiť kovové viečka.
Na balenie medu sa používajú obaly rôznych rozmerov, v závislosti od podmienok na trhu, a vedú sa o tom príslušné záznamy.
3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov
Pred uvedením na trh musí byť na všetkých baleniach umiestnené logo „Zagorski bagremov med“, ktoré musí byť väčšie ako ostatné informácie uvedené na obale. Grafické zobrazenie loga pozostáva z čierneho pozadia s textom ZAGORSKI BAGREMOV MED v strede, pričom slová „zagorski“ a „med“ majú bielu farbu a slovo „bagremov“ má žltú farbu. Na ľavej strane textu sú tri štylizované biele včely rôznej veľkosti (obrázok 1).
Obrázok 1. Logo „Zagorski bagremov med“
4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti
Zemepisná oblasť výroby medu „Zagorski bagremov med“ zahŕňa región Hrvatsko Zagorje, presnejšie: celú Krapinsko-zagorskú župu; západnú časť Varaždínskej župy, do ktorej patria mestá a obce Bednja, Lepoglava, Ivanec, Novi Marof, Breznički Hum a Breznica; okraj Záhrebskej župy hraničiaci s Krapinsko-zagorskou župou a Varaždínskou župou, do ktorého patria obce Brdovec, Marija Gorica, Pušća, Dubravica, Luka, Jakovlje, Bistra a Bedenica a osady Kupljenovo, Bregovljana, Hruševec Kupljenski a Pojatno.
5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou
Špecifickosť zemepisnej oblasti
Pre väčšinu územia v regióne Hrvatsko Zagorje je typická prirodzená vegetácia a extenzívne poľnohospodárstvo, pričom táto oblasť má neveľmi intenzívnu poľnohospodársku výrobu či priemysel. Zemepisná oblasť vymedzená v bode 4 preto poskytuje optimálne podmienky na rozvoj včelárstva.
Špecifickosť výrobku „Zagorski bagremov med“ do značnej miery určujú topografické a klimatické faktory vymedzenej zemepisnej oblasti a kvety, ktoré sa v nej vyskytujú.
Vymedzená zemepisná oblasť má vlhké kontinentálne podnebie. Zima je tu relatívne mierna, leto nie je príliš horúce, jeseň je o niečo teplejšia ako jar, a priemerné hodnoty oboch prechodných období sú vyššie ako priemerná ročná teplota. Neskorá jeseň a zima sú často teplejšie a slnečnejšie v kopcovitej než v rovinatej oblasti. V údoliach sa často vyskytuje mráz, zatiaľ čo kopcovité oblasti sú od neho ušetrené. V súvislosti so zrážkami má Hrvatsko Zagorje kontinentálny charakter – v máji, júni a júli, t. j. vo vegetačnom období, sú v tomto regióne časté silné dažde. Ďalší zrážkový vrchol prichádza v novembri, zatiaľ čo najsuchšími mesiacmi sú február a marec. Ročné zrážky sú okolo 1 000 mm. Kopcovitý terén zmierňuje silu vetra. Najčastejšie, až 45 % času počas roka, fúka západný vietor, po ňom nasleduje východný s 29 %, a okolo 6 % roka je bezvetrie. Maximálna rýchlosť vetra je v rozpätí od 6 do 9 °B, pričom najsilnejší vietor sa vyskytuje od neskorej jesene do začiatku jari [Crkvenčić et al, 1974b, in: Geografija SR Hrvatske (Geografia Socialistickej republiky Chorvátsko), s. 69 – 81].
Špecifickou a príznačnou črtou regiónu Hrvatsko Zagorje je jeho kopcovitý terén, ktorý v období neskorej jari chráni agátový porast pred mrazom. Tento typ terénu okrem toho umožňuje agátovým stromom kvitnúť – a včelám pásť sa – dlhší čas, pretože agát najskôr kvitne v chránených nižšie položených oblastiach, a až neskôr vo vyšších nadmorských výškach. Zatiaľ čo v rovinatých oblastiach Chorvátska prebieha pastva včiel na kvetoch agátu priemerne 10 – 12 dní, vo vymedzenej zemepisnej oblasti je to vďaka usporiadaniu krajinných prvkov až 20 dní [Šimić, 1980, in: Naše medonosno bilje (Naše medonosné rastliny), s. 84 a 85].
Klimatické podmienky vymedzenej zemepisnej oblasti vo veľmi veľkej miere ovplyvňujú vylučovanie nektáru. Podľa autoriek Farkas a Zajácz (2007) (Nectar Production for the Hungarian Honey Industry, s. 134), sú optimálnymi podmienkami na vylučovanie agátového nektáru absencia vetra, vyššie nočné teploty (okolo 15 °C) s dostatočným množstvom rannej rosy a primerane teplé dni s dennou teplotou 25 °C. Približné hodnoty v súvislosti s teplotou vzduchu sa potvrdili v štúdii M. Krušelja, ktorá prebiehala tri roky v období kvitnutia agátových stromov v Krapinsko-zagorskej župe [dizertačná práca Utjecaj vremenskih i proizvodnih uvjeta na kakvoću bagremova meda s područja Krapinsko-zagorske županije (Vplyv klimatických a výrobných podmienok na kvalitu agátového medu v Krapinsko-zagorskej župe), 2012, s. 66, 77 a 81].
Špecifickosť vymedzenej zemepisnej oblasti sa odzrkadľuje aj v spektre kvetov, t. j. v prítomnosti agátového porastu, ktorý sa vyskytuje väčšinou v skupinách alebo pomiešaný s inými druhmi drevín. Agát je rastlina s vysokou reprodukčnou schopnosťou, ľahko sa rozširuje a rýchlo zaberá úrodnú vlhkú pôdu, takže môže fungovať aj ako priekopnícky druh.
Vymedzená zemepisná oblasť má stáročnú včelársku tradíciu, ktorá bola jednou z hlavných poľnohospodárskych činností na statkoch a farmách regiónu Zagorje. Med a vosk boli jednými z najžiadanejších výrobkov na trhu. Z toho dôvodu už v roku 1626 vydal chorvátsky snem dekrét [Petrić, 2011, in: Samobor i okolica u ranom novom vijeku (Samobor a okolie v ranom novoveku), s. 309 – 310 a F. Šišić, 1918, in: Podatci o skladištima meda (Údaje o skladoch medu), Záznamy chorvátskeho snemu, s. 458, 465], že med sa môže vyvážať len z miest Krapina, Varaždin a Samobor [Mudrinjak, 2017, in: Hrvatska pčela (Chorvátska včela medonosná), s. 203 – 205]. Med na vývoz z Chorvátska sa musel vážiť a za každých 100 kg odváženého medu sa museli zaplatiť 2 grajciare.
Špecifickosť výrobku
Prítomnosť zrniečok peľu z rastlinných druhov, ktoré sa vyskytujú v oblasti výroby, umožňuje určiť zemepisný a botanický pôvod medu. Podľa výsledkov analýz peľu v mnohých štúdiách je možné vyhlásiť med za jednodruhový, ak obsahuje minimálne 20 % zrniečok agátového peľu, pričom v prípade výrobku „Zagorski bagremov med“ je to až 27 %. Jednoznačne jednodruhový charakter tohto medu sa odráža v jeho fyzikálno-chemických vlastnostiach (elektrickej vodivosti) a výraznosti jeho organoleptických vlastností, ktoré zdôrazňujú jeho osobitosť a rozlíšiteľnosť v porovnaní so vzorkami medu rovnakého typu z iných regiónov. Navyše aj po rokoch vyhodnocovania agátového medu z vymedzenej zemepisnej oblasti sa monitorovaním botanického pôvodu jeho vzoriek nepreukázali stopy peľu repky olejnej. Táto skutočnosť podčiarkuje špecifickosť regiónu v porovnaní s väčšinou iných oblastí Chorvátska, v ktorých sa vyrába agátový med.
Príčinná súvislosť medzi špecifickosťou zemepisnej oblasti a špecifickosťou výrobku
Špecifickosť medu „Zagorski bagremov med“ je dôsledkom topografických a klimatických faktorov a druhov kvetov, ktoré sa vyskytujú vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Usporiadanie terénu (kopcovitá krajina) regiónu Hrvatsko Zagorje ovplyvňuje trvanie kvitnutia agátových stromov a tým aj trvanie pastvy včiel, ktorá sa v tejto oblasti predlžuje až na 20 dní. Súčasne tu vzhľadom na vlastnosti pôdy (ťažšie pôdy s vyššou aciditou), malé rozčlenené pozemky a náročnosť zavádzania poľnohospodárskych techník neexistuje tradícia pestovania repky olejnej, vďaka čomu je vymedzená zemepisná oblasť osobitne vhodná na výrobu medu „Zagorski bagremov med“ v porovnaní s ostatnými časťami Chorvátska, kde sa agátový med vyrába v oblastiach, v ktorých sa pestuje aj repka olejná, a preto nie je možné zabrániť prítomnosti nektáru (a teda aj peľu) z tejto rastliny.
Špecifickosť výrobku „Zagorski bagremov med“ sa zakladá na dlhodobej tradícii včelárstva, takže súvislosť s vymedzenou zemepisnou oblasťou sa odráža aj v historických, tradičných a kultúrnych prvkoch.
Jednou z hlavných historických súvislostí s výrobou medu a vosku v regióne Hrvatsko Zagorje je tradičná výroba zdobených medovníkov licitar a sviečok. Cukrárska remeselná výroba sa do tohto regiónu dostala na prelome 16. a 17. storočia prostredníctvom obchodných ciest ako súčasť štajerského cechu výrobcov licitarov a je v tejto oblasti dodnes prítomná. Výroba zdobených medovníkov v regióne Hrvatsko Zagorje bola v roku 2010 uznaná a zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Vysoká kvalita výrobku „Zagorski bagremov med“ je výsledkom zručností, ktoré včelári z regiónu Hrvatsko Zagorje získali pri používaní súčasných technologických prístupov v chove včelích kolónií a pri výrobe medu určeného na uvedenie na trh. Títo včelári sa osobitne zameriavajú na vyhľadávanie najlepších oblastí pre stacionárne aj prenosné včelíny a na včasnú extrakciu, ktorá je predpokladom výroby kvalitného medu.
Krapinsko-zagorská župa a Federácia včelárskych asociácií Krapinsko-zagorskej župy organizujú už 16 rokov podujatie na propagáciu kvality výrobku „Zagorski bagremov med“ a včelárov z regiónu Zagorje, na ktorom sa med z Krapinsko-zagorskej župy predstavuje a posudzuje.
Dôkazom špecifickosti výrobku „Zagorski bagremov med“ v porovnaní s agátovým medom z iných častí Chorvátska je vyhlásenie vzorky agátového medu včelára z mesta Konjščina v regióne Hrvatsko Zagorje za najlepší med na svete vo fóre Apimedica a Apiquality, ktoré sa konalo v roku 2010 v Ľubľane. Okrem tohto úspechu sa „Zagorski bagremov med“ z vymedzenej zemepisnej oblasti sústavne teší vysokému hodnoteniu na podujatiach, ktoré sa už roky pravidelne konajú v Chorvátsku a susednom Slovinsku a na ktorých sa hodnotí kvalita medu.
Odkaz na uverejnenie špecifikácie
(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)
https://poljoprivreda.gov.hr/UserDocsImages/dokumenti/hrana/zoi-zozp-zts/dokumenti-zoi-zozp-zts/Specifikacija_proizvoda_Zagorski_bagremov_med.pdf