EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 12. 2021

COM(2021) 800 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Udržateľný kolobeh uhlíka

{SWD(2021) 450 final} - {SWD(2021) 451 final}

1Kolobeh uhlíka

Uhlík je atómom života – života našich spoločností a hospodárstiev. Uhlík je súčasťou ľudskej DNA. Polovicu z hmotnosti potravín, ktoré jeme, tvorí uhlík. Premena vápenca a železnej rudy na cement a oceľ, z ktorých budujeme naše mestá, nie je možná bez spracovania uhlíka. Organická chémia využíva jedinečnosť uhlíka na výrobu vysoko komplexných molekúl pre lieky, chemikálie, plasty a pokročilé materiály pre náš každodenný život. Fosílne palivá na báze uhlíka sú už viac ako jedno storočie zdrojom energie pre naše domovy, továrne a vozidlá. Emisie zo spaľovania fosílnych palív, priemyselných procesov a zmien vo využívaní pôdy sa však ukladajú v oceánoch a prudko zvyšujú koncentráciu CO2 v atmosfére. Preto vo svete dochádza k otepľovaniu podnebia, ubúdaniu biodiverzity, zvyšovaniu kyslosti oceánov a k čoraz častejším extrémnym poveternostným javom. Na druhej strane sa narušujú krátkodobé uhlíkové cykly medzi vegetáciou a atmosférou a stúpa hladina morí v dôsledku vplyvu zmeny klímy na pôdu, lesy, moria a kryosféru. V niektorých regiónoch sú tieto trendy zosilnené neudržateľným využívaním prírodných zdrojov. Všetky tieto bludné kruhy nepriaznivých vplyvov urýchľujú krízu v oblasti klímy a biodiverzity a sú priamou hrozbou pre fungovanie ekosystémov a životy ľudí.

V reakcii na naliehavosť klimatických opatrení zdôraznenú vo viacerých posúdeniach vykonaných Medzivládnym panelom pre zmenu klímy (IPCC) si Európska únia v právnych predpisoch stanovila cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050. V európskom klimatickom predpise 1 sa vyžaduje, aby sme v Európskej únii dosiahli vyváženosť emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania najneskôr do roku 2050 a potom aj záporné emisie. Európska únia si tiež stanovila cieľ, aby bola do roku 2050 odolná proti zmene klímy 2 , a mohla tak odolávať neodvratným vplyvom zmeny klímy.

Na dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov musíme zaviesť udržateľný kolobeh uhlíka odolný proti zmenám klímy prijatím troch kľúčových opatrení:

·V prvom rade musíme výrazne znížiť našu závislosť od uhlíka, napríklad zvýšením efektívnosti budov, druhov dopravy a priemyselných odvetví, znížením spotreby primárnych zdrojov a prechodom na obehové hospodárstvo, ako aj zvýšením kapacity energie z obnoviteľných zdrojov. V európskom právnom predpise v oblasti klímy je jasne stanovený cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 a z našej dlhodobej analýzy 3 vyplýva, že na dosiahnutie klimatickej neutrality musíme znížiť súčasný podiel využívania uhlíka z fosílnych zdrojov na konečnej spotrebe energie v EÚ o 95 %. Táto stratégia dekarbonizácie sa stala základom našich existujúcich politík v oblasti klímy, životného prostredia a energetiky na dosiahnutie cieľa do roku 2030, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ v porovnaní s rokom 1990 o 55 %;

·Po druhé, musíme uhlík recyklovať z odpadu, z udržateľných zdrojov biomasy alebo priamo z atmosféry a využívať ho namiesto fosílneho uhlíka v tých odvetviach hospodárstva, ktoré budú aj naďalej nevyhnutne závisieť od uhlíka. Obehové hospodárstvo a odvetvia udržateľného biohospodárstva môžu byť cestou k dosiahnutiu tohto cieľa, ale mali by podporovať technologické riešenia na zachytávanie a využívanie uhlíka (CCU) a výrobu udržateľných syntetických palív či iných nefosílnych uhlíkových výrobkov;

·Po tretie, musíme hľadať stále viac riešení odstraňovania uhlíka, ktoré zachytávajú CO2 z atmosféry a dlhodobo ho ukladajú, a to buď v ekosystémoch pomocou ochrany prírody a riešení v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva, alebo v iných formách ukladania využitím priemyselných riešení a pritom zaručiť, že pri dodržiavaní zásad predbežnej opatrnosti a princípu „výrazne nenarušiť“ nedôjde k narušovaniu biodiverzity alebo zhoršovaniu ekosystémov. Masívny vývoj a zavádzanie riešení odstraňovania uhlíka sú kľúčom ku klimatickej neutralite a v nasledujúcom desaťročí si vyžiadajú nemalú cielenú podporu.

Cieľom Európskej zelenej dohody a súvisiacich politík je preto rýchlo znížiť využívanie fosílneho uhlíka a z dlhodobého hľadiska ho postupne vylúčiť. Zvyšný uhlík potrebný na fungovanie našej spoločnosti už nebude pochádzať z ťažby fosílnych palív; vďaka inovatívnym technológiám sa bude udržateľným spôsobom získavať z našich ekosystémov a priemyselných odvetví.

Platí však aj to, že súčasné globálne klimatické opatrenia nepostačujú na udržanie koncentrácie CO2 v atmosfére na úrovniach zodpovedajúcich cieľom Parížskej dohody 4 . Vedecké odporúčania čoraz naliehavejšie poukazujú na to, že sa táto koncentrácia bude musieť v budúcnosti aktívne znižovať, ak sa má globálne otepľovanie obmedziť na 1,5 °C. Navyše dosiahnutie klimatickej neutrality vo všetkých veľkých ekonomikách do polovice storočia bude pravdepodobne iba prvým krokom k aspoň čiastočnému obnoveniu klimatickej rovnováhy planéty do konca tohto storočia. Odstraňovanie uhlíka bude musieť zohrávať čoraz významnejšiu úlohu a stať sa hlavným mottom našej činnosti po dosiahnutí klimatickej neutrality a keď budeme potrebovať negatívne emisie na stabilizáciu zvyšovania teploty vo svete. Dostupné riešenia založené na odolných prírodných ekosystémoch a priemyselnom zachytávaní a ukladaní uhlíka (CCS) by sa mali zavádzať účinným a udržateľným spôsobom, ktorý zohľadňuje ich osobitné vlastnosti. Odstraňovanie uhlíka z ekosystémov a priemyselných riešení by malo spĺňať prísne požiadavky na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie, aby bolo zrejmé, že prispieva k plneniu klimatických a environmentálnych cieľov EÚ. Každé odstraňovanie uhlíka sa musí bez ohľadu na svoj pôvod zarátavať úplne transparentne a na základe kritérií, ako sú dĺžka ukladania, neistota meraní, riziko spätného úniku či takého úniku uhlíka, ktorým sa zvýšia emisie skleníkových plynov inde.

Zavedenie udržateľného kolobehu uhlíka v hospodárstve a ekosystémoch EÚ je dlhodobým úsilím, ktoré si však už teraz vyžaduje koordinované opatrenia. Toto oznámenie sa zameriava na krátkodobé opatrenia podporujúce využívanie uhlíkového poľnohospodárstva ako obchodného modelu stimulujúceho postupy v prírodných ekosystémoch, ktoré zvyšujú sekvestráciu uhlíka (oddiel 2), ako aj na podporu nového priemyselného hodnotového reťazca udržateľného zachytávania, recyklácie, dopravy a ukladania uhlíka (oddiel 3). Všetky tieto opatrenia prispejú k úsiliu Únie o zmiernenie zmeny klímy, a to buď znížením emisií skleníkových plynov, alebo odstránením uhlíka z atmosféry, a pripravia tak do budúcna cestu pre politiku záporných emisií s jasnými prínosmi súvisiacimi s ambíciou Únie zvrátiť stratu biodiverzity a znečisťovanie.

Primárnym krokom na dosiahnutie tohto cieľa je zavedenie regulačného rámca na jasnú a transparentnú identifikáciu činností, ktoré jednoznačne prispievajú k odstraňovaniu uhlíka z atmosféry a dokážu znížiť atmosférickú koncentráciu CO2, čo znamená vytvoriť rámec certifikácie odstraňovania uhlíka v EÚ na základe spoľahlivých pravidiel započítavania zaručujúcich kvalitné a udržateľné odstraňovanie uhlíka tak z prírodných ekosystémov, ako aj z priemyslu (oddiel 4). V záujme dosiahnutia klimatickej neutrality v roku 2050 by sa preto v tomto oznámení malo začať uvažovať aj o ďalších možnostiach integrácie odstraňovania uhlíka do regulačných rámcov a rámcov dodržiavania predpisov EÚ po roku 2030 na základe vedecky overených metodík.

2Uhlíkové poľnohospodárstvo ako obchodný model pre zdravšie ekosystémy

2.1Úloha uhlíkového poľnohospodárstva

Udržateľné obhospodarovanie pôdy bude kľúčové na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050, keďže sa ním zvýši množstvo uhlíka zachyteného a uloženého v rastlinách a pôde. Kým lesy vykazujú ročnú čistú bilanciu odstraňovania uhlíka na úrovni EÚ, všetky ďalšie spôsoby využívania pôdy, ako sú orná pôda, trávne porasty, mokrade a sídla vo všeobecnosti vykazujú ročné čisté emisie s výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi. Navyše aj národné inventúry skleníkových plynov predložené Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) svedčia o tom, že čisté záchyty zo suchozemských ekosystémov v EÚ majú v poslednom desaťročí klesajúcu tendenciu, ktorá bola do veľkej miery spôsobená zhoršujúcou sa situáciou v lesných ekosystémoch. Približne od roku 2013 sa ročné záchyty z lesnej pôdy znižujú o viac ako 12 Mt ekvivalentu CO2 za rok, čo je trend, ktorý sa objavil vo viacerých regiónoch EÚ (s rozdielnou intenzitou). Zmenu v roku 2013 vyvolali viaceré faktory uvádzané v stratégii EÚ pre lesy 5 a v posúdení vplyvu využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva 6 . Existujú možnosti, ako tento pokles zvrátiť a rýchlo opäť dosiahnuť minulé úrovne čistého odstráneného uhlíka vysoko nad 300 Mt ekvivalentu CO2, ale ich zavádzanie musí byť jednoduchšie 7 .

S týmto vedomím Komisia navrhla zmeniť nariadenie (EÚ) 2018/841 8 stanovením cieľa Únie dosiahnuť do roku 2030 ročný objem čistého odstráneného uhlíka vo výške 310 Mt ekvivalentu CO2, čo je úroveň naposledy dosiahnutá v roku 2013, a zároveň určiť ciele pre každý členský štát. Návrh zahŕňa aj cieľ dosiahnuť do roku 2035 klimatickú neutralitu v celom sektore pôdy, čo znamená, že odstraňovanie uhlíka v suchozemských ekosystémoch by malo vyvážiť emisie skleníkových plynov z každého využitia pôdy, hospodárskych zvierat a hnojív. Návrh Komisie však nestanovuje priame stimuly na úrovni pôdohospodárov, ktorá by ich motivovala k zvýšeniu odstraňovania uhlíka a ochrane jeho zásob. A práve systém stimulov na úrovni pôdohospodárov by podnecoval k priamym opatreniam na mieste. Za týmto oznámením je snaha chopiť sa výzvy na spustenie iniciatívy EÚ v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva adresovanej v stratégii Z farmy na stôl 9 a zdôraznenej stratégiou EÚ pre lesy do roku 2030 10 , ale aj umožniť kľúčovým zainteresovaným stranám v odvetví pôdy, aby zohrávali rozhodujúcu úlohu v udržateľnom riadení kolobehu uhlíka na ceste ku klimatickej neutralite, ktorá im prináleží. Prispeje sa tým aj k obnove biodiverzity a odolnosti prírody v celej EÚ. 

Uhlíkové poľnohospodárstvo ako obchodný model

Uhlíkové poľnohospodárstvo možno definovať ako ekologický obchodný model, ktorý prináša výhody pôdohospodárom z využívania vylepšených postupov obhospodarovania pôdy, zo zvyšovania sekvestrácie uhlíka v živej biomase, odumretej organickej hmote a pôde dôkladnejším zachytávaním uhlíka a/alebo znižovaním uvoľňovania uhlíka do atmosféry v súlade s ekologickými zásadami priaznivými pre biodiverzitu a celkový prírodný kapitál. Finančné stimuly môžu pochádzať z verejných alebo súkromných zdrojov a odmeňovať pôdohospodárov buď za používané postupy riadenia, ktoré zvyšujú množstvo uloženého atmosférického uhlíka, alebo za skutočné množstvo sekvestrovaného uhlíka.

Nedávno sa začalo objavovať stále viac súkromných iniciatív v uhlíkovom poľnohospodárstve, kde pôdohospodári predávajú uhlíkové kredity na dobrovoľných trhoch s uhlíkom. Potenciál uhlíkového poľnohospodárstva má svoj význam a teraz je tá správna chvíľa rozšíriť jeho kvalitnú ponuku na úrovni EÚ 11 . Čo najlepšie využitie tohto potenciálu si vyžaduje odstránenie prekážok, ktoré by mohli brániť celoplošnému zavádzaniu, ako aj záruku primeranej odmeny za vyprodukované uhlíkové kredity.

Pokiaľ ide o stranu ponuky, kredity za uhlíkové poľnohospodárstvo by sa mali stať ďalším „produktom“, ktorý môžu pôdohospodári predávať spolu so svojimi tradičnými produktmi, ako sú potraviny a biomasa. Na strane dopytu by nákupcami týchto kreditov mohli byť hospodárske subjekty v biohospodárstve, ako sú potravinárske podniky, ktoré chcú znížiť uhlíkovú stopu vo svojich hodnotových reťazcoch. Je to obzvlášť dôležité, keďže potraviny s nízkou uhlíkovou stopou môžu predstavovať pridanú hodnotu, ktorá by pre pôdohospodárov uplatňujúcich postupy uhlíkového poľnohospodárstva mohla byť konkurenčnou výhodou. Potenciálnymi nákupcami kreditov z uhlíkového poľnohospodárstva by mohli byť aj podniky či jednotlivci, ktorí sú ochotní finančne prispievať k zvýšeniu počtu pôdnych opatrení v oblasti klímy a neutralizovať svoje emisie.

Uhlíkové poľnohospodárstvo by sa tak stalo novým zdrojom príjmov pre pôdohospodárov, ktorí by v mnohých prípadoch mohli zároveň využívať výhody spojené s celkovo úrodnejšou a odolnejšou pôdou. Navyše postupy v uhlíkovom poľnohospodárstve často prinášajú aj súvisiace prínosy pre biodiverzitu, zlepšujú ekosystémové služby a pomáhajú pôdohospodárom zvýšiť odolnosť proti zmenám klímy.

Napriek tomu je nevyhnutné zabezpečiť, aby kredity vyprodukované v rámci uhlíkového poľnohospodárstva neoslabovali iné snahy o zmiernenie emisií a boli viazané na čisté dlhodobé prínosy z odstraňovania emisií skleníkových plynov. Jedna vec musí byť jasná – klimatická neutralita v EÚ musí vychádzať zo znižovania emisií skleníkových plynov a na to treba zamerať aj naše úsilie. Kredity z uhlíkového poľnohospodárstva môžu toto úsilie dopĺňať a pomôcť pri riešení situácií, v ktorých už nie je možné ďalšie zníženie emisií skleníkových plynov pri primeraných sociálno-ekonomických nákladoch, no iné klimatické opatrenia formou sekvestrácie uhlíka možné sú. Viaceré potravinárske podniky a podniky zaoberajúce sa biomasou si pre svoje hodnotové reťazce stanovili ciele klimatickej neutrality. Práve tu sa uhlíkové poľnohospodárstvo stáva veľmi užitočným nástrojom, ktorý prispieva k plneniu cieľov EÚ v oblasti klimatickej neutrality a k zastaveniu straty biodiverzity.

Postupy v uhlíkovom poľnohospodárstve

Potenciál odstraňovania uhlíka, znižovania emisií a ochrany existujúcich zásob uhlíka sa líši v závislosti od bioklimatických podmienok a navyše úzko súvisí s podmienkami v danej lokalite, ako sú topografia, typ pôdy a minulé či súčasné postupy využívania pôdy. Hoci ide o techniku, ktorá veľmi závisí od lokality, uvádzame niekoľko príkladov účinných postupov zlepšenia hospodárenia s pôdou, ktorých výsledkom je zvýšená sekvestrácia uhlíka a vo väčšine prípadov aj súvisiace prínosy pre ekosystémy a biodiverzitu 12 :

·zalesňovanie či obnova lesa, ktoré rešpektujú ekologické zásady priaznivé pre biodiverzitu, a zlepšené postupy udržateľného obhospodarovania lesov vrátane postupov rešpektujúcich biodiverzitu a adaptácie lesov na zmenu klímy;

·agrolesníctvo a iné formy zmiešaného poľnohospodárstva, ktoré kombinujú drevnú vegetáciu (stromy alebo kríky) so systémami pestovania plodín a/alebo živočíšnej výroby na tej istej pôde;

·využívanie medziplodín, krycích plodín, pôdoochranného obrábania pôdy a zvyšovanie počtu krajinných prvkov: ochrana pôdy, znižovanie úbytku pôdy eróziou a množenie organického uhlíka v pôde na znehodnotenej ornej pôde;

·cielená premena ornej pôdy na pôdu ležiacu úhorom alebo pozemkov vyňatých z produkcie na trvalý trávny porast;

·obnova rašelinísk a mokradí, ktorá znižuje oxidáciu existujúcich zásob uhlíka a zvyšuje potenciál sekvestrácie uhlíka.

Súvisiace prínosy uhlíkového poľnohospodárstva

Uhlíkové poľnohospodárstvo zvyšuje sekvestráciu uhlíka a často prináša nemalé súvisiace prínosy pre biodiverzitu či iné ekosystémové služby. Názorným príkladom je opätovné zavlažovanie rašelinísk: zvýšenie hladiny podzemnej vody v nich má hneď niekoľko výhod, keďže prispieva k znižovaniu emisií CO2 zachováva biodiverzitu, zabezpečuje ekosystémové služby súvisiace s čistením vody, ochranou proti povodniam a suchám, pričom stratu poľnohospodárskej pôdy by bolo možné vyvážiť podporovaním paludikultúry (poľnohospodárstva na podmáčaných a zaplavených pôdach). Uhlíkové poľnohospodárstvo by tiež malo zachovať bezpečnosť potravín a potravinovú bezpečnosť v EÚ a zaručovať spravodlivú transformáciu v kontexte prísnejších klimatických cieľov EÚ. Stimuly v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva by následne mohli prispieť k finančnému uznaniu týchto súvisiacich prínosov. Bolo to zdôraznené aj v novej stratégii EÚ pre lesy do roku 2030, ktorá podporuje zriadenie režimov platieb za ekosystémové služby a zavádzanie postupov uhlíkového poľnohospodárstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a iných zdrojov verejného financovania, ako aj rozličné súvisiace prínosy certifikácie odstraňovania uhlíka z hľadiska súkromného financovania uhlíkového poľnohospodárstva.

V neposlednom rade môže byť uhlíkové poľnohospodárstvo kľúčovým nástrojom na vykonávanie ďalších politík EÚ, napríklad:

·môže okrem iného podporiť činnosti opätovného zalesňovania, zalesňovania a obnovy lesov stanovené v novej stratégii EÚ pre lesy do roku 2030 vrátane výsadby ďalších troch miliárd stromov;

·môže pomôcť riešeniam blízkym prírode a ich výhodám pre adaptáciu na zmenu klímy tak, ako sa zdôrazňuje v stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy;

·môže pôdohospodárom ponúknuť nový obchodný model poskytovania ekosystémových služieb v súlade so stratégiou EÚ pre biohospodárstvo;

·môže podporiť ciele ochrany a obnovy mnohých prírodných a poloprírodných ekosystémov bohatých na uhlík uvedených v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030;

·môže zlepšiť zosúladenie SPP s cieľmi v oblasti klímy a biodiverzity;

·môže podporiť obnovu, opätovné zavlažovanie a ochranu rašelinísk v súlade s akčným plánom dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti;

· môže prispieť k naplneniu cieľov stratégie EÚ na zníženie emisií metánu;

·môže podporiť víziu zdravých pôd stanovenú v novej stratégii EÚ pre pôdu a zvýšiť podiel pôdy na zastavení zmeny klímy;

·môže prispieť k naplneniu cieľov budúceho právneho predpisu o obnove prírody získavaním biologicky rozmanitej a odolnej prírody na pevnine a mori v EÚ.

2.2Rozšírenie využívania uhlíkového poľnohospodárstva

Vzhľadom na jasné výhody uhlíkového poľnohospodárstva chce Komisia urýchliť jeho rozširovanie v celej Únii. Celoplošné zavádzanie iniciatív uhlíkového poľnohospodárstva v EÚ však má niekoľko prekážok:

·finančná záťaž v podobe nákladov na postupy riadenia uhlíkového poľnohospodárstva a neistota, pokiaľ ide o možnosti príjmov;

·neistota alebo nedostatočná dôvera verejnosti v spoľahlivosť noriem platných na dobrovoľných trhoch s uhlíkom spolu s obavami o environmentálnu integritu, doplnkovosť či stálosť;

·nedostupnosť a zložitosť spoľahlivých systémov monitorovania, nahlasovania a overovania, ako aj ich vysoká cena;

·nedostatočne adresná ponuka odbornej prípravy a poradenstva.

Cieľom tohto oznámenia je tieto prekážky odstrániť. Existujúce politiky na úrovni EÚ i jednotlivých štátov už obsahujú niekoľko nástrojov na zlepšenie podpory postupov uhlíkového poľnohospodárstva a na dosiahnutie takého stavu klimatických opatrení, biodiverzity a biohospodárstva, ktorý by vyhovoval všetkým stranám. Napriek tomu by sa získavanie vedomostí a prístup k týmto príležitostiam mali uľahčiť a ponúkať na úrovni pôdohospodárov. Na tento účel Komisia uverejnila technickú príručku, 13 v ktorej sa skúmali kľúčové otázky, výzvy, kompromisy a možnosti koncepcie obchodného modelu. Významnú úlohu pri stimulovaní opatrení a vytváraní podmienok umožňujúcich sekvestráciu uhlíka a znižovanie emisií, najmä z obhospodarovaných odvodnených organických pôd, bude musieť zohrávať nová spoločná poľnohospodárska politika (SPP).

Verejné financovanie rozbehu uhlíkového poľnohospodárstva

Verejné financovanie v rámci SPP a z iných programov EÚ – LIFE, kohézne fondy, Horizont Európa 14 – môže podporiť rozširovanie uhlíkového poľnohospodárstva financovaním zavádzania jeho postupov, napríklad aj krytím dodatočných nákladov súvisiacich s monitorovaním, nahlasovaním a overovaním, prípadne financovaním takých projektov, ktoré zlepšia chápanie postupov uhlíkového poľnohospodárstva a doplnia existujúce medzery v poznatkoch. Poradenské služby, výmena poznatkov alebo osveta pre poľnohospodárov a lesníkov sú pri zavádzaní uhlíkového poľnohospodárstva nevyhnutné a môžu byť financované buď v rámci SPP, alebo zo štátnej pomoci.

Znížením finančnej záťaže v podobe nákladov na režim uhlíkového poľnohospodárstva s finančnou pomocou EÚ alebo zo štátnych verejných financií sa výrazne zníži aj finančné zaťaženie a riziká pre pôdohospodárov, ktorí sa pre tento režim rozhodnú. Verejné financie sú preto kľúčom k rozšíreniu možností príjmov zo súkromných trhov, čím sa zabezpečí záujem pôdohospodárov o tento obchodný model a vybuduje dôvera v režim uhlíkového poľnohospodárstva. Komisia začlení uhlíkové poľnohospodárstvo do verejnej podpory EÚ, no predovšetkým ho podporí v národných strategických plánoch SPP a zaručí, že nebude dochádzať k dvojitému financovaniu.

Možnosti verejného financovania uhlíkového poľnohospodárstva
Zdroj verejných financií	Spôsob financovania
SPP	·ekologické režimy a agroenvironmentálno-klimatické opatrenia či investície do rozvoja vidieka môžu priamo podporiť postupy uhlíkového poľnohospodárstva; ·európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP-AGRI) pomáha pôdohospodárom pri spolupráci a testovaní nových prístupov; ·podpora poradenských služieb je pre pôdohospodárov zdrojom poznatkov.
Program LIFE	Zameriava sa na pilotné projekty rozširovania prvkov uhlíkového poľnohospodárstva (napr. na tri nové projekty, ktoré sa majú začať v roku 2021 a týkajú sa zlepšenia nástrojov monitorovania, alebo na existujúce stimuly na testovanie projektov v režime uhlíkového poľnohospodárstva s cieľom umožniť obchodovanie s certifikátmi o odstránení uhlíka).
Politika súdržnosti	investície napr. do obnovy a ochrany rašelinísk (tiež z Fondu na spravodlivú transformáciu); spolupráca medzi regiónmi (INTERREG).
Štátna pomoc	·možnosti režimu uhlíkového poľnohospodárstva založeného na výsledkoch v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve; ·stimulačné platby za lesné ekosystémové služby prospievajúce životnému prostrediu a klíme; ·podpora uhlíkového poľnohospodárstva v rámci pomoci s agroenvironmentálnymi a klimatickými záväzkami, investície, poradenské služby, výskum, vývoj a spoluprácu.

Štandardizácia metodík monitorovania, nahlasovania a overovania v uhlíkovom poľnohospodárstve

Úspech uhlíkového poľnohospodárstva v Európe sa bude posudzovať na základe množstva a dlhovekosť sekvestrácie uhlíka v rastlinách a pôde zlepšením zachytávania uhlíka a/alebo znižovaním jeho uvoľňovania do atmosféry. V záujme úspešného rozširovania uhlíkového poľnohospodárstva a stanovenia dlhodobých obchodných perspektív bude nevyhnutné štandardizovať metodiky a pravidlá monitorovania, nahlasovania a overovania (MRV) ziskov alebo strát sekvestrovaného uhlíka. Dnešné súkromné systémy uplatňujú veľmi odlišné referenčné hodnoty a pravidlá na uhlíkové kredity umiestňované na dobrovoľné trhy. Bez vysokého stupňa transparentnosti, environmentálnej integrity a štandardizácie metodiky si kupujúci nemôžu byť istí kvalitou ponúkaných kreditov z uhlíkového poľnohospodárstva, pôdohospodárom sa ťažko odhadujú ich potenciálne príjmy, tvorcovia politík nebudú ochotní povoliť používanie takýchto kreditov na dosiahnutie súladu s regulačným rámcom a bude náročné vytvoriť úspešne fungujúci trh.

Komisia má preto v úmysle podporiť partnerskú výmenu poznatkov zriadením expertnej skupiny pre uhlíkové poľnohospodárstvo, v rámci ktorej sa orgány členských štátov a zainteresované strany budú môcť podeliť o svoje skúsenosti s cieľom vymieňať si a zavádzať najlepšie postupy v uhlíkovom poľnohospodárstve, najmä pokiaľ ide o zlepšenie kvality kreditov z uhlíkového poľnohospodárstva a metodík monitorovania, nahlasovania a overovania. Expertná skupina by tiež podporovala Komisiu pri monitorovaní rozvoja iniciatív v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva vykonávaných súkromnými alebo verejnými orgánmi a ich vplyvu na znižovanie emisií a odstraňovanie uhlíka, ako aj na životné prostredie a zvlášť biodiverzitu.

Expertná skupina by navyše pomáhala Komisii s lepším prepojením iniciatív v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva s existujúcim a navrhovaným politickým rámcom na úrovni členských štátov. V návrhu týkajúcom sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva je už stanovený rámec riadenia, monitorovania vykonávania politiky a stimulov pre členské štáty v snahe podporiť tvorbu vnútroštátnych politík v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva. V správach členských štátov sa treba lepšie zamyslieť nad iniciatívami v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva v súvislosti s ich cieľmi čistého odstraňovania. Pokrok v týchto iniciatívach sa musí uznávať, čím sa prisúdi hodnota opatreniam v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva a zároveň sa zabráni dvojitému započítavaniu v národných inventároch a v súvisiacich správach a zaistí čistý príspevok odvetvia ku klimatickej neutralite. V zmysle právneho predpisu o obnove prírody sa zabezpečia synergické účinky medzi monitorovaním a nahlasovaním.

Podľa návrhu týkajúceho sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva by členské štáty museli aktualizovať aj svoje geograficky explicitné dátové súbory východiskových hodnôt uhlíka. Tieto zlepšenia zároveň jednoznačne podporia vykonávanie monitorovania, nahlasovania a overovania v režime uhlíkového poľnohospodárstva.

 

Prijatie štandardizovaných metodík monitorovania a nahlasovania poľnohospodármi a lesníkmi je predpokladom k vytvoreniu Úniou regulovaného trhu s opatreniami v oblasti klímy v sektore pôdy po roku 2030. V zmysle odporúčania Európskeho dvora audítorov posúdiť uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ v poľnohospodárstve Komisia vypracuje do decembra 2023 štúdiu, ktorá posúdi potenciál uplatňovania spomínanej zásady v prípade emisií skleníkových plynov z poľnohospodárskych činností.

Zlepšenie poznatkov, správy údajov a adresných poradenských služieb pre pôdohospodárov

V záujme zatraktívnenia uhlíkového poľnohospodárstva pre pôdohospodárov je dôležité poskytnúť im viac poznatkov, nástrojov a metód na lepšie vykonávanie, posudzovanie a optimalizáciu výhod z odstraňovania uhlíka. Je to obzvlášť dôležité pre európskych drobných poľnohospodárov alebo vlastníkov lesov a rozhodujúce pre rozšírenie opatrení v celej Únii. Ide o skupiny, ktoré sú vykonávateľmi politík, no ak dostanú vhodné informácie, odbornú prípravu, vzdelanie, vyššiu úroveň zručností a možnosť rekvalifikácie, najmä v oblasti udržateľnosti, môžu sa stať hnacou silou zmien v potravinových systémoch EÚ.

V dnešných systémoch a právnych predpisov existuje niekoľko kľúčových dátových súborov a nástrojov. V rámci SPP sa už vyžaduje geograficky explicitné monitorovanie poľnohospodárskych pozemkov a umožňuje pravidelné a systematické pozorovanie, sledovanie a posudzovanie poľnohospodárskych činností a postupov integrovaným systémom (IACS), konkrétne geopriestorových žiadostí o podporu využívaných prijímateľmi pomoci z SPP, ako aj monitorovanie na základe údajov z družice Sentinel systému Copernicus (prípadne iných, rovnocenných údajov). Rašeliniská a mokrade sú dobrými príkladmi rýchleho pokroku vďaka metódam diaľkového snímania. Komisia bude spolu s členskými štátmi pokračovať v hľadaní nových spôsobov častejšieho využívania týchto nástrojov a pomáhať s riešením možných problémov s interoperabilitou.

Poľnohospodársky vedomostný a inovačný systém (AKIS) pomôže s vykonávaním strategického plánu SPP podporou poradenských služieb, výmeny poznatkov, odbornej prípravy, osvety alebo interaktívnych inovačných projektov určených poľnohospodárom a lesníkom. Cez AKIS budú členské štáty zabezpečovať poradenstvo a prenos poznatkov o environmentálnych aspektoch, čím uľahčia využívanie uhlíkového poľnohospodárstva.

Vlastné výpočty poľnohospodárskych podnikov navyše umožnia pôdohospodárom, prípadne ich poradcom, jednoduchší prístup k režimom uhlíkového poľnohospodárstva, posúdenie potenciálu sekvestrácie uhlíka v jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch a optimalizáciu stratégií. Reformovaná SPP zahŕňa nástroj udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku pre živiny – digitálnu aplikáciu pre poľnohospodárov na udržateľné hospodárenie so živinami. Komisia pracuje na integrácii modulu na výpočet bilancie emisií skleníkových plynov na úrovni podniku, ktorý by dopĺňal posudzovanie bilancie živín.

Monitorovanie lesov je dnes vo veľkej miere postavené na pozorovaniach v teréne v rámci národných inventároch lesov a v niektorých prípadoch aj národných inventároch lesnej pôdy. Kým niektoré členské štáty skúmajú možnosti pozorovania Zeme, prípadne ho už začlenili do svojho monitorovania lesov, zatiaľ nebol preskúmaný potenciál získavania ucelených a harmonizovaných informácií o lesoch v celej EÚ.

Kľúčom k presnému a nákladovo efektívnemu monitorovaniu lesov EÚ je účinné prepojenie pozemných vzoriek s meraniami získanými zo satelitného pozorovania Zeme. Podrobné informácie o priestore a čase sú v uhlíkovom poľnohospodárstve nevyhnutné na posúdenie sekvestrácie uhlíka na úrovni pozemkov. Okrem toho by sa malo v celej EÚ harmonizovať aj monitorovanie, aby sa vo všetkých členských štátoch uplatňovali rovnaké normy, a teda aj hodnoty odstráneného uhlíka. Komisia v novej stratégii EÚ pre lesy do roku 2030 oznámila, že v roku 2023 predloží legislatívny návrh týkajúci sa pozorovania, podávania správ a zberu údajov o lesoch v EÚ, ku ktorému vypracuje aj posúdeniu vplyvu.

Európsky klimatický pakt

Aj Európsky klimatický pakt môže pomôcť pri podpore iniciatív v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva. Klimatický pakt vie umožniť priamu výmenu skúseností medzi pôdohospodármi, ktorí sa tak môžu stať ambasádormi klimatického paktu, ísť príkladom a zvyšovať povedomie o uhlíkovom poľnohospodárstve vo svojom okolí, prípadne ďalej, napríklad aj využitím osobitnej sociálnej platformy. Svojím záväzkom môžu ukázať partnerom výhody uhlíkového poľnohospodárstva, ako aj to, že prechod na tento druh hospodárenia je realizovateľný v krátkom čase. Pôdohospodári sa zároveň môžu pridať k iniciatívam presahujúcim rámec ich pozemkov, a to formou spoločného záväzku, ktorý uzavrú napríklad so svojou obcou.

Podpora výskumu a inovácií

Program Horizont Európa bude aj naďalej podporovať inovatívne prístupy, najmä prostredníctvom dôležitej európskej misie v oblasti výskumu a inovácie zameranej na podporu zdravia pôdy: „Dohoda o pôde pre Európu“ 15 , svojich tematických klastrov 16 a Európskej rady pre inovácie:

·Cieľom misie „Dohoda o pôde pre Európu“ v rámci programu Horizont Európa je podporiť prechod na zdravú pôdu do roku 2030 v súlade so záväzkami zelenej dohody v oblasti klímy, biodiverzity, nulového znečistenia a udržateľných potravinových systémov. Táto misia bude spolu s nedávno spusteným Strediskom EÚ pre monitorovanie pôdy a novou tematickou stratégiou EÚ na ochranu pôdy súčasťou komplexného rámca zameraného na veľkoplošné spravovanie pôdy a krajiny vo všetkých oblastiach ich využívania. V rámci spomínanej misie bolo uhlíkové poľnohospodárstvo označené za ohnisko výskumu a inovácií. Okrem toho je v rámci misie plánovaná sieť 100 živých laboratórií a vlajkových projektov, ktorá bude slúžiť na testovanie, demonštráciu a rozširovanie riešení v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva. Časť misie, ktorá sa týka monitorovania pôdy, bude podporovať snahy o harmonizáciu monitorovania pôdy v Európe.

·V rámci prvých pracovných programov Horizontu Európa sa zriadi demonštračná sieť pre klimaticky inteligentné poľnohospodárstvo s cieľom poskytovať podporu pri realizácii uhlíkového poľnohospodárstva.

·Vo výzvach na predkladanie projektov v nasledujúcich programových obdobiach programu Horizont Európa bude klásť Komisia väčší dôraz na uhlíkové poľnohospodárstvo a iné s tým súvisiace prvky. Osobitná pozornosť sa bude venovať potenciálu digitálnych a dátových technológií pre presnejšie, nákladovo efektívnejšie a presnejšie odhady emisií uhlíka, záchytov z rastlín a pôdy a postupov uhlíkového poľnohospodárstva. Tieto technológie spolu s nástrojmi a skúsenosťami z terénu prispejú aj k prispôsobeniu postupov uhlíkového poľnohospodárstva z hľadiska optimalizácie prínosov pre životné prostredie.

·Európska rada pre inováciu (EIC) podporuje výskum v oblasti prelomových technológií a prevratných inovácií. Výzva EIC Akcelerátor „Technológie Fit for 55“ podporuje rozvoj a rozširovanie udržateľného poľnohospodárstva s cieľom zvýšiť odolnosť proti zmene klímy, znížiť emisie dusíka a metánu a zvýšiť zásoby uhlíka v pôde.

·V novej stratégii EÚ pre lesy do roku 2030 Komisia okrem iného oznámila svoj zámer pripraviť spolu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami program výskumu a inovácií nazvaný „Plánovanie našich budúcich lesov“ a podporiť návrh a vykonávanie stratégií obnovy lesov na základe dôkazov, a to aj formou plánovanej výskumnej a inovačnej misie v oblasti zdravia lesných pôd.

Príspevok programu Horizont Európa až do výšky 1 miliardy EUR bude v budúcom európskom partnerstve pre obehové biohospodárstvo skombinovaný s doplnkovými súkromnými investíciami na posilnenie inovatívnych a zdrojovo efektívnych biologických materiálov a výrobkov, ktoré majú veľký potenciál nahradiť ekvivalenty na báze fosílnych zdrojov.

2.3Hospodárenie s modrým uhlíkom

Morské ekosystémy pokrývajú 71 % planéty, no modrý uhlík 17 väčšinou označuje pobrežné ekosystémy, ktoré môžu byť najviac ovplyvnené priamymi ľudskými zásahmi: mangrovy, prílivové močiare a morská tráva. Tieto ekosystémy sekvestrujú a skladujú veľké množstvá modrého uhlíka tak v rastlinách, ako aj v sedimentoch pod nimi. Napriek tomu, že sa na to pri posudzovaní modrého uhlíka zabúda, tvoria morské riasy (napr. kelp) najrozsiahlejší a najproduktívnejší pobrežný vegetačný biotop s vysokým potenciálom sekvestrácie (približne 25 % uhlíka sekvestrovaného v dlhodobých úložiskách, akými sú pobrežné sedimenty a hlbokomorské dno 18 ).

Hlavnou výzvou je degradácia ekosystémov s modrým uhlíkom, ktorá vedie k uvoľňovaniu uloženého uhlíka do atmosféry a k zníženiu potenciálu budúceho odstraňovania uhlíka. Okrem toho nie sú k dispozícii dostatočné informácie na vyčíslenie toho, do akej miery sú skutočne ovplyvňované ľudskou činnosťou, či už ide o riadenie, poškodzovanie alebo obnovu týchto ekosystémov.

K rozvoju iniciatív v oblasti modrého uhlíka by mohlo prispieť viacero projektov, ako napríklad sieť fungujúcich morských fariem na regeneračné pestovanie 19 v oceánoch alebo projekt EÚ MEDSEA 20 , ktorý slúži na odhad hospodárskej hodnoty sekvestrácie uhlíka v mori. Komisia sa zaoberá aj možnosťami monitorovania a podávania správ o absorpcii uhlíka a dusíka a obchodovaním s nimi na dobrovoľných trhoch s uhlíkom 21 .

V súvislosti s ekosystémami modrého uhlíka je možné predpokladať tento vývoj:

·kvalitnejšie poznatky o identifikácii ohrozených regiónov;

·investície do ochrany alebo obnovy biotopov a do riešení na zvýšenie odolnosti a ochrany pobrežných oblastí EÚ pred zmenou klímy a stratou biodiverzity;

·viac poznatkov a údajov o kvantifikácii modrého uhlíka;

·uhlíkové poľnohospodárstvo s riešeniami inšpirovanými prírodou, napríklad na pobrežných mokradiach, ale aj na regeneračnej akvakultúre morských rias a mäkkýšov 22 a v morskej permakultúre 23 .

Rozvoj iniciatív v oblasti modrého uhlíka by znamenal viacnásobné súvisiace prínosy, ako sú regenerácia oceánov, výroba kyslíka, potravinová bezpečnosť, keďže by sa na trh dostali bielkoviny na báze rias, ako aj vznik nových zelených a lokálnych pracovných príležitostí.

3Priemyselné zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka

EÚ spotrebovala na fungovanie svojho hospodárstva v roku 2018 približne jednu miliardu ton biogénneho (45 %) a fosílneho (54 %) uhlíka 24 . Uhlík sa používa na získavanie potravín (25 %), energie (56 %) a materiálov (19 %) a len veľmi malé množstvo uhlíka, ktorý sa v súčasnosti využíva, pochádza z recyklácie (1 %). Okrem dekarbonizácie svojho energetického systému v snahe stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou, bude musieť EÚ prehodnotiť aj svoje zdroje uhlíka ako suroviny pre priemyselnú výrobu. Fosílny uhlík by sa mal nahradiť udržateľnejšie zdroje recyklovaného uhlíka – z odpadu, udržateľnej biomasy či priamo z atmosféry.

Cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu by si vyžadoval zachytiť do roku 2050 z týchto zdrojov 300 až 500 Mt oxidu uhličitého 25 . V hospodárstve EÚ sa využije na výrobu syntetických palív, plastov, kaučuku, chemikálií a iných materiálov vyžadujúcich si uhlík ako východiskovú surovinu, a to aj vtedy, keď plne a dobre fungujúce obehové hospodárstvo minimalizuje vplyv týchto výrobkov po skončení ich životnosti. Zachytený CO2 možno takisto trvalo ukladať v geologických lokalitách alebo v nových produktoch s dlhou životnosťou, aby sa do roku 2050 podarilo dosiahnuť až 200 Mt odstráneného uhlíka v priemysle.

Biogénny uhlík bude zohrávať dôležitú úlohu v odvetví stavebníctva tým, že bude náhradou za tradičné stavebné materiály, ktoré sú schopné dlhodobo ukladať uhlík.

3.1Udržateľné biohospodárstvo

Ako sa uvádza v oznámení „Čistá planéta pre všetkých“ 26 , biohospodárstvo napomáha dosiahnutie klimatickej neutrality znižovaním fosílnych emisií nahrádzaním materiálov s vysokými emisiami skleníkových plynov a fosílnych palív biologickými materiálmi, resp. bioenergiou. Prínos výrobkov z biologického materiálu k zmierňovaniu zmeny klímy možno optimalizovať zvýšením podielu využívania materiálu (najmä v prípade výrobkov s dlhou životnosťou) na celkovom využívaní biomasy uplatňovaním zásady kaskádového využívania pri zachovaní alebo zvýšení pôdnych záchytov a biodiverzity.

Zvýšenie udržateľného dlhodobého ukladania uhlíka vo výrobkoch z biologického materiálu prispeje k dosiahnutiu cieľa čistého odstráneného uhlíka v objeme 310 Mt CO2 do roku 2030 tak, ako je stanovený v nariadení o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve. V záujme stimulovania vývoja inovatívnejších a dlhodobejších výrobkov z biologických materiálov sa ďalej navrhuje rozšíriť kategóriu produktov z vyťaženého dreva tak, aby zahŕňala aj inovatívne produkty na ukladanie uhlíka, ako sú biomateriály z biomasy a prírodných vlákien ako ľan, konope a iné. Zlepšenie klimatickej hospodárnosti budov je príležitosťou pre biohospodárstvo, keďže dokáže znížiť celkové emisie zo stavebníctva a pritom uložiť značné množstvo uhlíka tak, ako sa uvádza v iniciatívach „Vlna obnovy“ 27 a „Nový európsky Bauhaus“ 28 .

Stále však neexistuje vedecký konsenzus o metodikách na meranie takéhoto ukladania, najmä pokiaľ ide o jeho trvanie. Vzhľadom na možné kompromisy, ale aj synergie medzi politikami, ktoré zvyšujú dopyt po využívaní biologických zdrojov, Komisia vypracuje štúdiu o integrovanom posúdení, v ktorej zhodnotí vplyv vnútroštátnych politík a politík EÚ v oblasti biohospodárstva na využívanie pôdy 29 .

V novej stratégii EÚ pre lesy do roku 2030 Komisia oznámila, že vypracuje štandardnú, spoľahlivú a transparentnú metodiku na kvantifikáciu potenciálneho prínosu stavebných výrobkov a iných stavebných materiálov pre klímu vrátane tých, ktoré súvisia so zachytávaním a využívaním uhlíka. V tejto súvislosti Komisia na príklade stavebných výrobkov na báze dreva pre nové budovy 30 preskúmala relevantnosť metodík posudzovania životného cyklu pre spoľahlivú a overiteľnú kvantifikáciu čistého odstraňovania uhlíka jeho dočasným uložením v stavebných výrobkoch. Takéto prístupy môžu poskytnúť ďalšie informácie na podporu vypracovania trhových systémov na odmeňovanie stavebných subjektov za ich odstraňovanie uhlíka, ako aj iných politických rámcov, najmä tých, ktoré sa týkajú klimatických vlastností výrobkov.

Komisia bude podporovať vývoj vedecky spoľahlivých metodík s cieľom uznať ukladanie uhlíka vo všetkých európskych rámcoch týkajúcich sa klimatických vlastností výrobkov vrátane nariadenia o stavebných výrobkoch 31 a iniciatívy pre udržateľné výrobky 32 . Komisia zváži aj možnosť revízie existujúcich pravidiel započítavania uloženého uhlíka v metódach environmentálnej stopy výrobkov a organizácií EÚ 33 a harmonizovaných európskych noriem pre stavebné výrobky 34 hneď, ako budú k dispozícii alternatívne testované metodiky.

Okrem regulačných opatrení sú v rámci programu Horizont Európa poskytované aj finančné prostriedky na výskum prínosov prechodu z lineárnych systémov založených na fosílnych palivách na udržateľné obehové biologické systémy, nové suroviny pre biorafinérie a na navrhovanie biovýrobkov a bioprocesov 35 . Program Horizont Európa ponúkne aj príležitosti na výskum klimatickej hospodárnosti a celého životného cyklu uhlíka v budovách, vrátane Európskeho partnerstva pre udržateľné zastavané prostredie zamerané na ľudí (Built4People 36 ), ako aj na výskum celého radu biologických materiálov a chemikálií, a to aj v rámci spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály 37 . Okrem fázy výskumu môže inovačný fond, financovaný z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), podporovať inovačné projekty, ktoré nahrádzajú energeticky náročné materiály, ako sú cement a oceľ, biologickými materiálmi a výrobkami z biologického materiálu.

3.2Vytvorenie trhu na zachytávanie, využívanie a ukladanie CO2 

Okrem udržateľného biohospodárstva je dnes kľúčové, aby EÚ podporovala aj rozvoj vznikajúcich technológií, ktoré sú potrebné na dosiahnutie klimatickej neutrality v roku 2050. Priemyselné projekty majú dlhú prípravnú fázu a realizátori projektov často čelia výzvam v oblasti rozširovania, ako aj silnej celosvetovej konkurencii, najmä v energeticky náročných priemyselných odvetviach, kde sa bude musieť novými procesmi vyrábať veľké množstvo výrobkov.

Keďže prírodné zdroje sú obmedzené a biohospodárstvo nedokáže poskytnúť všetok uhlík na uspokojenie energetických a materiálových potrieb klimaticky neutrálneho hospodárstva EÚ v roku 2050, mali by sa vyvinúť ďalšie toky uhlíka, ktoré nahradia fosílny uhlík, vrátane zachytávania CO2 priamo z atmosféry – tzv. priame zachytávanie zo vzduchu.

Ďalšou sľubnou možnosťou je premena CO2 z odpadu na zdroj a jeho použitie ako suroviny na výrobu chemikálií, plastov alebo palív. Oxid uhličitý ako východisková surovina sa dnes používa najmä pri výrobe močoviny na použitie v hnojivách a v zanedbateľných objemoch aj na niektoré iné, špecializované použitia. Zvládnutie výroby metanolu z CO2 pri rozumných nákladoch by vydláždilo cestu k výrobe širokej škály chemikálií, ako sú etylén alebo propylén, ktoré sa používajú na výrobu plastov, chladív a živíc.

Trvalé uloženie CO2 v geologických útvaroch je možnosťou na zmiernenie priemyselných emisií a odstránenie uhlíka z atmosféry, kde je CO2 zachytávaný priamo z atmosféry (tzv. priame zachytávanie a ukladanie atmosférického uhlíka), alebo pri spaľovaní či fermentácii biogénneho uhlíka, známeho aj ako bioenergetika so zachytávaním a ukladaním uhlíka. Vyťažené ložiská ropy a plynu, ako aj soľné zvodnené vrstvy majú potenciál ukladať miliardy ton CO2 v lokalitách na otvorenom mori, pričom ďalšou možnosťou je viazanie CO2 na čadičových skalách, prípadne iné procesy mineralizácie uhlíka, ktoré by sa dali zaviesť vo veľkom meradle. Pyrolýza biomasy na biouhlie, t. j. stabilnú tuhú formu uhlíka podobnú drevenému uhliu, môže zlepšiť vlastnosti pôdy a zároveň dlhodobo ukladať uhlík.

Smernicou o geologickom ukladaní CO2 38 (tzv. smernicou o CCS) sa zavádza právny rámec pre ekologicky bezpečné geologické ukladanie CO2, ktorý upravuje všetky spôsoby ukladania CO2 v geologických útvaroch Európskeho hospodárskeho priestoru, ako aj celkovú životnosť úložísk, pričom v smernici o ETS 39 už existujú cenové stimuly na trvalé geologické ukladanie fosílneho CO2 40 . Pri zavádzaní bioenergetiky so zachytávaním a ukladaním uhlíka by sa mali plne zohľadniť limity a dostupnosť udržateľnej biomasy, aby sa zabránilo nadmernému dopytu po biomase na výrobu energie, ktorý by mal negatívny vplyv na záchyty a zásoby uhlíka, biodiverzitu a kvalitu ovzdušia.

EÚ už mnoho rokov podporuje vývoj a zavádzanie technológií CCU a CCS. V minulosti sa z programu Horizont 2020 podporilo dokončenie priemyselného kolobehu uhlíka financovaním výskumu jeho zachytávania, využívania a ukladania (CCUS) a siete projektov CCUS na výmenu poznatkov. V rámci programu Horizont Európa boli zverejnené výzvy na integráciu CCUS do priemyselných uzlov a klastrov, dekarbonizáciu priemyslu s CCUS, zníženie nákladov na zachytávanie CO2, na uhlíkovo zápornú udržateľnú výrobu biopalív, ako aj na priame zachytávanie a konverziu atmosférického uhlíka. Do budúcna sú v programe Horizont Európa plánované výzvy súvisiace s prepravou a ukladaním CO2, CCU, priamym zachytávaním a ukladaním atmosférického uhlíka a bioenergetikou so zachytávaním a ukladaním uhlíka. Výzva Európskej rady pre inováciu Prieskumník nazvaná „Riadenie a zhodnocovanie uhlíka a dusíka“ sa zameriava na nové biologické, chemické a fyzikálne spôsoby, ktoré integrujú zachytávanie, sekvestráciu a/alebo získavanie druhov uhlíka a dusíka a ich premenu v dekarbonizovaných komoditách, chemikáliách, palivách a energetických vektoroch s pridanou hodnotou.

Inovačný fond je najväčším programom na financovanie celoplošného zavádzania inovatívnych nízkouhlíkových technológií vo svete. Je financovaný z príjmov zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ a v súčasnosti sa očakáva, že v období 2021 – 2030 poskytne finančnú podporu vo výške okolo 25 miliárd EUR (na základe ceny uhlíka 50 EUR/t CO2). Cieľom je pomôcť podnikom investovať do čistých inovatívnych technológií vrátane CCU, CCS a odstraňovania uhlíka, a tým posilniť vedúce postavenie Európy. Navrhované nové usmernenia k štátnej pomoci v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia umožňujú členským štátom poskytovať väčšiu podporu na preklenutie chýbajúceho financovania projektov súvisiacich s CCU, CCS a s odstraňovaním uhlíka.

V záujme urýchlenia komercializácie inovatívnych technológií Komisia navrhla zväčšiť objem inovačného fondu a zahrnúť do revidovanej smernice o ETS možnosť rozdielových zmlúv o uhlíku. Ďalším praktickým krokom pred dosiahnutím dohody o návrhu bude podrobná analýza dostupných možností jeho podoby a spôsobov vykonávania.

Regulačné zmeny prinesú v blízkej budúcnosti ďalšie výhody prvým aktérom, ktorí zavedú technológie CCU. Návrh Komisie týkajúci sa iniciatívy ReFuelEU Aviation 41 by mal zaručiť dopyt po syntetických palivách založených na CCU a pokročilých biopalivách a doplniť návrh revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, v ktorej sa stanovuje čiastkový cieľ pre palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. V návrhu Komisie na revíziu smernice o ETS 42 sú stanovené základné pravidlá zabraňovania dvojitému započítaniu emisií, ak sa syntetické palivá založené na CCU vyrábajú aj spotrebúvajú v činnostiach, na ktoré sa vzťahuje EU ETS. Návrh revidovanej smernice o ETS navyše slúži ako stimul na zachytávanie a využívanie emisií tak, aby vo výrobku vytvárali trvalé chemické väzby, a tým sa nedostali do atmosféry pri bežnom používaní.

Nedostatočná kapacita na prepravu a ukladanie CO2 sa však môže stať vážnou prekážkou pri používaní týchto technológií, keďže infraštruktúra musí prejsť zdĺhavými povoľovacími procesmi a jej rozvoj sa môže zastaviť z dôvodu neistoty súvisiacej s rizikami naprieč hodnotovým reťazcom. Prepravná sieť musí spájať súčasné i budúce zdroje CO2 s dostupnými úložiskami CO2 a výrobnými prevádzkami so spotrebou CO2 tak, aby bolo možné sledovať toky uhlíka, ako aj možné obavy miestnych obyvateľov. Infraštruktúra s otvoreným prístupom zaručí hospodársku súťaž medzi rôznymi prevádzkovateľmi prepravy a úložísk, a preto pomôže znížiť náklady a umožní prevádzkovateľom zachytávania CO2 vyberať si medzi rozličnými možnosťami prepravy, využívania alebo uskladňovania CO2. Zriadenie uzlov CCUS, v ktorých budú môcť mnohí producenti emisií CO2 využívať spoločnú infraštruktúru a otvorený prístup k cezhraničnej prepravnej sieti CO2, bude kľúčové, keďže nie všetky členské štáty majú prístup k vhodným úložiskám. Komisia preskúma potreby cezhraničného zavádzania infraštruktúry CO2 na úrovni EÚ, regionálnej a vnútroštátnej úrovni do roku 2030 a na ďalšie obdobie, pričom zapojí všetky príslušné verejné a súkromné zainteresované strany.

Z Nástroja na prepájanie Európy v zmysle nariadenia o TEN-E sú poskytované finančné prostriedky na cielené investície do infraštruktúry európskeho významu, vrátane infraštruktúry na prepravu CO2. Vo výzvach na predkladanie návrhov v roku 2020 bolo úspešných hneď niekoľko projektov súvisiacich s prepravou CO2. Nástroj na prepájanie Európy bude kľúčovým zdrojom financovania infraštruktúry pre CO2 aj v budúcnosti.

Komisia má v úmysle uľahčiť rozvoj konkurencieschopného trhu so zachytávaním, využívaním a ukladaním oxidu uhličitého využitím jestvujúcej vedomostnej základne a spoluprácou so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami z odvetvia priemyslu, verejných subjektov a z občianskej spoločnosti. Fórum CCUS v októbri 2021 bolo prvým úspešným krokom, preto sa odteraz uskutoční každý rok. V záujme uľahčenia ďalšieho rozšírenia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého Komisia plánuje na základe technologického pokroku a spätnej väzby od zainteresovaných strán aktualizovať štyri usmerňovacie dokumenty z roku 2011, ktoré pomáhajú zainteresovaným stranám s vykonávaním smernice o CCS 43 .

Priemyselné zariadenia zachytávajúce CO2 na jeho využitie alebo uloženie musia riadne monitorovať, nahlasovať a započítavať množstvá a pôvod spracovávaného CO2. EÚ potrebuje efektívny systém vysledovateľnosti zachyteného CO2, ktorý umožní zistiť koľko fosílneho, biogénneho alebo atmosférického CO2 sa ročne prepraví, spracuje, uloží, prípadne dostane späť do atmosféry. To umožní rozlišovať medzi priemyselnými riešeniami, ktoré trvalo odstraňujú oxid uhličitý, a riešeniami ukladania uhlíka na kratšie obdobia alebo bez čistého zníženia koncentrácie CO2 v atmosfére.

Takýto systém by pri náležitom zohľadnení existujúceho právneho rámca ETS a jeho pravidiel monitorovania a nahlasovania emisií poskytol základ pre certifikáciu priemyselných záchytov uhlíka v nadchádzajúcom regulačnom rámci EÚ uvedenom v oddiele 4. Certifikačný rámec uľahčí nákup kreditov za odstraňovanie uhlíka súkromnými alebo verejnými subjektmi. Projekty zamerané na odstraňovanie uhlíka môžu zvýšiť svoju životaschopnosť kombináciou grantov z inovačného fondu s príjmami z predaja kreditov za odstraňovanie uhlíka, no treba sa pri tom náležite vyhnúť akémukoľvek dvojitému financovaniu. Skúsenosti s projektmi odstraňovania uhlíka v rámci inovačného fondu by poskytli dôležitú spätnú väzbu pre podobu certifikácie priemyselného odstraňovania uhlíka a jeho možnej ďalšej regulácie z dlhodobého hľadiska.

4Regulačný rámec pre certifikáciu odstraňovania uhlíka

Ak chceme dosiahnuť cieľ klimatickej neutrality stanovený v právnom predpise EÚ v oblasti klímy, musíme odstraňovanie uhlíka plne začleniť do politiky EÚ v oblasti klímy. Do roku 2050 bude musieť byť každá jedna tona ekvivalentu CO2, ktorá sa dostane do atmosféry, vyvážená tonou CO2, ktorá sa z nej odstráni. Vytvorenie regulačného rámca, ktorého stredobodom bude legislatívny návrh týkajúci sa certifikácie odstraňovania uhlíka 44 , je preto krokom nevyhnutným k naplneniu tohto cieľa. Všetky budúce politické rozhodnutia (v legislatívnom cykle po roku 2030), ktoré umožnia odstraňovanie uhlíka v rámci dodržiavania predpisov EÚ, si budú vyžadovať jasnú a spoľahlivú definíciu odstraňovania uhlíka, ktorá bude zárukou environmentálnej integrity. Certifikačný mechanizmus by sa mal v prvom rade zamerať na riešenia, ktorými sa v Únii odstraňuje CO2 z atmosféry s dostatočnými zárukami, pokiaľ ide o trvanie uloženia, kvalitu merania, riadenie rizika spätného úniku či takého úniku uhlíka, ktorým sa zvýšia emisie skleníkových plynov inde. Ide o základný predpoklad k dosiahnutiu domácej klimatickej neutrality EÚ. Dôležitá je aj otázka „validity“ odstraňovania uhlíka, ku ktorému dochádza mimo Únie, ktorá je však zložitejšia, najmä z hľadiska monitorovania a overovania. Únia ju dokáže účinne vyriešiť iba vtedy, keď bude mať k dispozícii vnútroštátny regulačný rámec pre odstraňovanie uhlíka, na základe ktorého môže porovnávať činnosti vykonávané inde.

Konečná podoba vývoja rámca certifikácie by mala zaručovať transparentnú identifikáciu uhlíkového poľnohospodárstva a priemyselných riešení, ktorými sa jednoznačne a udržateľným spôsobom odstráni uhlík z atmosféry. Spoľahlivé monitorovanie, nahlasovanie a overovanie odstráneného uhlíka na úrovni jednotlivých podnikov (oddiel 2) alebo priemyselným zachytávaním, prepravou a ukladaním CO2 (oddiel 3) je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie ich pravosti, ako aj na minimalizáciu rizika podvodov a chýb. Certifikácia je preto podmienkou každej dobrej regulácie trhových riešení odstraňovania uhlíka a ich intenzívnejšieho využívania.

Čelí však mnohým náročným technickým problémom. Odstraňovanie uhlíka je spojené s rizikom nekontrolovaných reemisií (tzv. nestálosť) a osobitým ťažkostiam pri meraní (čo vedie k nepresnosti odhadov). Navyše, pokiaľ ide o uhlíkové poľnohospodárstvo, sa existujúcimi certifikačnými rámcami zavádza široká škála prístupov ku kvantifikácii množstva odstráneného uhlíka, ktoré vzniká v porovnaní so štandardnými postupmi obhospodarovania pôdy (doplnkovosť), a na určenie súvisiacich prínosov pre biodiverzitu. Nedostatočná štandardizácia je ďalšou hlavnou prekážkou rozširovania dobrovoľného trhu s uhlíkom.

Pravidlá započítavania a certifikácie by preto mali stanovovať vedecky spoľahlivé požiadavky, pokiaľ ide o kvalitu meraní, normy monitorovania, vykazovacie protokoly a spôsoby overovania. Okrem toho by mal takýto rámec zaručovať environmentálnu integritu a zabraňovať negatívnym vplyvom na biodiverzitu a ekosystémy, najmä pokiaľ ide o priemyselné riešenia náročné na zdroje alebo energiu.

Dôveryhodnosť rámca pre započítavanie a certifikačného rámca bude závisieť aj od jeho účinného vykonávania. Mal by sa uprednostniť transparentný proces definície a aktualizácie pravidiel započítavania a certifikácie. Existuje viacero možností rámca riadenia zahŕňajúcich verejné orgány a súkromné subjekty do podpory jeho vykonávania, a to od jednotného centralizovaného systému EÚ až po decentralizovanejšiu štruktúru. Administratívne náklady vrátane tých, ktoré súvisia s monitorovaním, nahlasovaním a overovaním odstraňovania uhlíka, musia byť zvládnuteľné. Používanie najmodernejších digitálnych riešení by malo umožniť nákladovo efektívne a trhovo výhodné vykonávanie.

Komisia bude venovať osobitnú pozornosť zapojeniu zainteresovaných strán do prípravy legislatívneho návrhu a sprievodného posúdenia vplyvu. Popri iných opatreniach vyhlási Komisia výzvu na predloženie dôkazov v snahe lepšie pochopiť odstraňovanie uhlíka a kľúčové otázky týkajúce sa jeho započítavania a certifikácie a zorganizuje konferenciu, na ktorej sa stretnú zástupcovia akademickej obce, podnikateľského sektora, verejných organizácií, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti, aby si vymenili názory na koncepciu certifikácie v celej EÚ.

V najbližších rokoch by malo dôjsť k zvýšeniu odstraňovania uhlíka, tak v odvetví pôdy, ako aj priemyslu, a k nadobudnutiu trhových a regulačných skúseností najmä v otázke lepšieho monitorovania, nahlasovania a overovania. Uhlíkové poľnohospodárstvo a priemyselné projekty, ktoré dnes investujú do odstraňovania uhlíka, si zaslúžia perspektívu budúceho spoľahlivého rámca započítavania a certifikácie, ktorým sa zabezpečí porovnateľnosť a environmentálna integrita, a uznanie za už zavedené opatrenia.

Rámec započítavania a certifikácie by mal byť navyše v súlade s ostatnými politickými iniciatívami EÚ, ako sú budúce smernice o udržateľnej správe a riadení podnikov a o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov. Rámec by tak mohol zvýšiť transparentnosť podávania správ podnikmi o ich cieľoch v oblasti klímy a zároveň podporiť legislatívnu iniciatívu v oblasti udržateľnej výroby, kde by mohol slúžiť ako príklad a motivačný faktor ukladania uhlíka v produktoch s dlhou životnosťou.

V Glasgowe sa zmluvné strany dohodli, že dokončia súbor pravidiel Parížskej dohody a podľa článku 6 vytvoria spoľahlivý a komplexný rámec započítavania pre medzinárodné trhy s uhlíkom. Všetky činnosti, ktoré sa v tejto súvislosti uskutočnia, budú musieť stavať na ambicióznych východiskových prístupoch a rešpektovať environmentálne záruky. Ako novátor v regulačnej certifikácii odstraňovania uhlíka sa EÚ stane priekopníkom. Môže tak svetu poslúžiť ako inšpirácia pre navrhovanie spoľahlivých a ambicióznych metodík podľa článku 6 v súlade s cieľom Parížskej dohody.

5Záver

V záujme dosiahnutia klimatickej neutrality bude musieť dôjsť k drastickému a rýchlemu zníženiu emisií skleníkových plynov a súčasne k zvýšeniu odstraňovania uhlíka a jeho výraznejšiemu začleneniu do politík EÚ v oblasti klímy. Týmto oznámením a následnými opatreniami chce Komisia naštartovať a zintenzívniť odstraňovanie uhlíka v celej EÚ riešením súčasných výziev spojených s vykonávaním:

·Maximálnu pozornosť treba venovať kvalite a dôveryhodnosti odstraňovania uhlíka v odvetví pôdy, ako aj v priemyselných odvetviach. Rovnako ako v prípade každého nového obchodného modelu bude rozhodujúce vybudovanie dôvery. Komisia preto v roku 2022 vypracuje nový rámec certifikácie odstraňovania uhlíka, ktorý bude vychádzať z posúdenia vplyvu a otvorenej verejnej konzultácie. Certifikačný mechanizmus zabezpečí väčšiu zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o kvalitu odstraňovania uhlíka, a zaručí jeho environmentálnu integritu. Bude riešiť nedostatočnú štandardizáciu existujúcich rámcov a prispeje k vytvoreniu rovnakých podmienok;

·Pôda a biohospodárstvo majú zásadný význam pre dosiahnutie udržateľného kolobehu uhlíka. V oznámení sa navrhujú konkrétne opatrenia, ako lepšie odmeňovať pôdohospodárov za znižovanie emisií a zvyšovanie ich odstraňovania podľa spoľahlivého obchodného modelu, ktorý sa zameriava na vysokú environmentálnu integritu a zabraňuje akýmkoľvek environmentálne klamlivým vyhláseniam. Financovanie z prostriedkov EÚ a členských štátov môže výrazne zmierniť finančné náklady a riziká spojené s uhlíkovým poľnohospodárstvom. Kľúčom k odovzdávaniu lepších poznatkov pôdohospodárom cielenými poradenskými, dátovými a monitorovacími službami bude najmä financovanie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby začlenili uhlíkové poľnohospodárstvo do návrhov svojich národných strategických plánov SPP, ktoré budú platiť v roku 2023. Verejné financovanie doplní súkromné financovanie, ktoré môže pochádzať z príjmov získaných predajom uhlíkových kreditov alebo prostredníctvom stimulačných zmlúv so spracovateľmi potravín a biomasy, ktorí svojim klientom a investorom sľubujú klimaticky neutrálny dodávateľský reťazec;

·Hoci sa využívanie fosílneho uhlíka výrazne zníži, hospodárstvo EÚ bude musieť zachytávať CO2 a používať ho ako surovinu na výrobu palív, chemikálií a materiálov, ktorých výroba si aj naďalej vyžaduje uhlík. Priemyselné riešenia zabezpečujúce dlhodobé uloženie CO2 môžu viesť k odstráneniu uhlíka, ak je CO2 zachytávaný z atmosféry. Na naštartovanie a rozšírenie priemyselného zachytávania, využívania a ukladania uhlíka je pre certifikáciu odstraňovania uhlíka nevyhnutné dôveryhodné a spoľahlivé monitorovanie a sledovanie zachyteného, prepravovaného, využívaného a uloženého fosílneho, biogénneho alebo atmosférického CO2. Inovačný fond ETS, ktorý je jedným z najväčších svetových programov financovania inovatívnych nízkouhlíkových technológií, podporí podniky v investovaní do technológií na využívanie a odstraňovanie uhlíka, a tým posilní vedúce postavenie Európy. Aby bolo možné plne využiť potenciál nového uhlíkového priemyslu, musí prepravná sieť spájať zdroje CO2 s jeho úložiskami a s výrobnými prevádzkami so spotrebou CO2. Komisia preskúma potreby zavádzania cezhraničnej infraštruktúry CO2 a bude aj naďalej poskytovať finančné prostriedky z Nástroja na prepájanie Európy (NPE).

Zabezpečenie udržateľnosti kolobehu uhlíka je pre ľudstvo absolútne nevyhnutné. Tento proces musí byť rýchly a dôveryhodný. Zelená dohoda sa stala stratégiou rastu EÚ, preto by sa aj odstraňovanie uhlíka malo stať novým obchodným modelom.

(1)

     Nariadenie (EÚ) 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality (európsky právny predpis v oblasti klímy, odkaz ).

(2)

     COM(2021) 82, Oznámenie „Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy“ ( odkaz ).

(3)

     Podrobná analýza k dokumentu COM(2018) 773 „Čistá planéta pre všetkých“ ( odkaz ).

(4)

   Správa Programu OSN pre životné prostredie o nedostatkoch za rok 2021( odkaz ).

(5)

     Stratégia pre lesy (europa.eu) – ( odkaz ).

(6)

     SWD(2021) 609, Posúdenie vplyvu ako sprievodný dokument k návrhu, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/841 o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve ( odkaz ).

(7)

     Tieto možnosti sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie SWD(2021) 450.

(8)

     Nariadenie (EÚ) 2018/841 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 ( odkaz ).

(9)

     COM(2020) 381 final, Stratégia „Z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu ( odkaz ).

(10)

     COM(2021) 572, Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 ( odkaz ).

(11)

     Pozri príručku k technickým usmerneniam – Vytváranie a vykonávanie mechanizmov uhlíkového poľnohospodárstva v EÚ založených na výsledkoch ( odkaz ), v ktorej je posúdený potenciál viacerých prebiehajúcich iniciatív.

(12)

     SWD(2021) 450, Udržateľný kolobeh uhlíka pre klimaticky neutrálnu EÚ do roku 2050 – technický posudok.

(13)

     Príručka k technickým usmerneniam – Vytváranie a vykonávanie mechanizmov uhlíkového poľnohospodárstva v EÚ založených na výsledkoch ( odkaz ).

(14)

     Pozri oddiel 2.2.3 týkajúci sa možností financovania z programu Horizont Európa.

(15)

     COM(2021) 609 Oznámenie Komisie o európskych misiách ( odkaz ).

(16)

     Klaster 6 „Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie“ a klaster 5 „Klíma, energetika a mobilita“.

(17)

     Modrý uhlík je sekvestrácia uhlíka ekosystémami svetových oceánov a pobreží, najmä riasami, morskou trávou, makroriasami, mangrovami, slaniskami a inými rastlinami a organizmami podobnými rastlinám.

(18)

     Krause-Jensen, D et al. (2016) Substantial role of macroalgae in marine carbon sequestration (Význam makrorias pre sekvestráciu uhlíka na mori, odkaz ).

(19)

     Koordinovaná dánskou mimovládnou organizáciou Havhost.

(20)

     Financovaný Európskou komisiou zo 7. rámcového programu ( odkaz ).

(21)

     Dve štúdie financované z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) spustené koncom roka 2021, i) Riasy a klíma a ii) Mäkkýše, kôrovce, ostnatokožce a riasy.

(22)

     Vykonávaním nových usmernení EÚ pre udržateľnú akvakultúru ( odkaz ) a vypracovaním prierezovej iniciatívy EÚ týkajúcej sa morských rias v 4. štvrťroku 2022.

(23)

     Morská permakultúra je forma morskej akvakultúry, ktorá odráža zásady permakultúry tým, že obnovuje biotopy morských rias a iné ekosystémy v príbrežnom prostredí a na otvorenom mori.

(24)

     Uhlíkové hospodárstvo – štúdie o podpore politiky v oblasti výskumu a inovácií biovýrobkov a bioslužieb ( odkaz ).

(25)

     SWD(2021) 450, Udržateľný kolobeh uhlíka pre klimaticky neutrálnu EÚ do roku 2050 – technický posudok.

(26)

     COM(2018) 773, Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo ( odkaz ).

(27)

     COM(2020) 662, Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok ( odkaz ).

(28)

     Nový európsky Bauhaus ( odkaz ).

(29)

     V správe o pokroku v oblasti biohospodárstva sa posúdi realizácia akčného plánu stratégie pre biohospodárstvo a európskych biohospodárstiev, ktorá tak bude slúžiť ako dodatočná analýza potreby súdržnosti politík v kontexte Európskej zelenej dohody a jej rozličných cieľov.

(30)

     Trinomics (2021) Evaluation of the climate benefits of the use of Harvested Wood Products in the construction sector and assessment of remuneration schemes (Hodnotenie prínosov z využívania produktov z vyťaženého dreva v sektore stavebníctva pre klímu a posúdenie schém odmeňovania, odkaz ).

(31)

     Nariadenie o stavebných výrobkoch ( odkaz ).

(32)

     Iniciatíva pre udržateľné výrobky ( odkaz ).

(33)

     Environmentálna stopa Európskej platformy pre posudzovanie životného cyklu ( odkaz ).

(34)

     Harmonizované európske normy pre stavebné výrobky ( odkaz ).

(35)

     Biovýrobky a bioprocesy ( odkaz ).

(36)

     Built4People ( odkaz ).

(37)

     COM(2021) 87, Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zriaďujú spoločné podniky v rámci programu Horizont Európa ( odkaz ).

(38)

     Smernica 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého ( odkaz ).

(39)

     Smernica (EÚ) 2018/410, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 ( odkaz ).

(40)

     Projekty CCS-biomasy s jasným a overiteľným prínosom pre klímu by mohli ťažiť z uznávania uvedeného v článku 24a revidovanej smernice o ETS – parlamentná otázka ( odkaz ).

(41)

     COM(2021) 561, Návrh nariadenia o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu ( odkaz ).

(42)

     COM(2021) 552, Návrh smernice, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES ( odkaz ).

(43)

     Vykonávanie smernice o zachytávaní a ukladaní oxidu uhličitého ( odkaz ).

(44)

     Komisia navrhne regulačný rámec EÚ na certifikáciu odstraňovania uhlíka do konca roka 2022 ( odkaz ).