DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Ovplyvňovanie výsledkov zápasov sa považuje za jednu z najväčších hrozieb pre súčasný šport. Podkopáva športové hodnoty, akými sú bezúhonnosť, čestná hra a úcta voči ostatným. Takéto ovplyvňovanie odrádza fanúšikov a prívržencov od organizovaného športu. Na ovplyvňovaní výsledkov zápasov sa navyše často podieľajú organizované zločinecké siete, ktoré pôsobia na celom svete. Riešenie tohto problému je teraz prioritou verejných orgánov, športového hnutia a orgánov presadzovania práva na celom svete. S cieľom reagovať na tieto výzvy Rada Európy vyzvala v lete 2012 zmluvné strany Európskeho kultúrneho dohovoru, aby začali rokovania o dohovore Rady Európy proti ovplyvňovaniu športových výsledkov. Rokovania sa začali v októbri 2012 prvou schôdzou redakčnej skupiny Rady Európy.

Dňa 13. novembra 2012 Komisia prijala „odporúčanie na rozhodnutie Rady, ktorým sa Komisia poveruje začať rokovania v mene Únie o medzinárodnom dohovore Rady Európy o boji proti ovplyvňovaniu športových výsledkov“[1]. Odporúčanie Komisie bolo 15. novembra 2012 predložené pracovnej skupine Rady pre šport. V nadväznosti na rokovania v rámci pracovnej skupiny Rady rozdelila Rada návrh rozhodnutia Rady do dvoch rozhodnutí vzhľadom na to, že doplnila hmotnoprávne základy vrátane právneho základu vyplývajúceho z časti 3 hlavy V ZFEÚ[2]. Jedno rozhodnutie, ktoré sa týka záležitostí súvisiacich s uzatváraním športových stávok, Rada prijala 10. júna 2013[3]. Druhé rozhodnutie, ktoré sa týka záležitostí súvisiacich so spoluprácou v trestných veciach a s policajnou spoluprácou, Rada prijala 23. septembra 2013[4].

Komisia sa v súlade s príslušnými rozhodnutiami Rady zúčastnila na nasledujúcich rokovaniach, ktoré vyvrcholili 9. júla 2014, keď zástupcovia ministrov Rady Európy prijali Dohovor o manipulácii športových súťaží[5]. Dohovor bol následne 18. septembra 2014 predložený na podpis na konferencii ministrov Rady Európy zodpovedných za šport. V súlade s jeho článkom 32 ods. 3 sa stranou dohovoru môže stať aj Európska únia. Odvtedy dohovor podpísali viaceré strany vrátane niektorých členských štátov.

Vzhľadom na medzinárodný rozmer ovplyvňovania výsledkov zápasov môžu dohovor podpísať aj neeurópske krajiny. Tento aspekt je zásadný, pretože celosvetová spolupráca, a to najmä s krajinami, v ktorých sú veľmi rozšírené športové stávky, ako napríklad v krajinách juhovýchodnej Ázie, sa považuje za dôležitý prvok účinného boja proti medzinárodným zločineckým sieťam zapojeným do ovplyvňovania výsledkov zápasov a pôsobiacim na rôznych kontinentoch. Komisia sa domnieva, že dohovor môže byť účinným nástrojom v boji proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov.

V článku 165 ZFEÚ sa uvádza, že činnosť Únie sa zameriava na rozvoj európskeho rozmeru v športe, okrem iného podporovaním spravodlivosti a otvorenosti pri športových súťažiach a spolupráce medzi subjektmi zodpovednými za šport. V článku 165 ZFEÚ sa okrem toho Únia a členské štáty vyzývajú k tomu, aby v oblasti športu podporovali spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy. Činnosť EÚ môže pomôcť pri riešení nadnárodných výziev, ktorým čelí šport v Európe, ako napríklad ovplyvňovanie výsledkov zápasov, tam, kde sa vyžaduje spoločné úsilie a úzko koordinovaný prístup.

Jedným z hlavných cieľov dohovoru je podporovať národnú a medzinárodnú spoluprácu a jeho kapitola III obsahuje niekoľko ustanovení zameraných na uľahčenie výmeny informácií medzi všetkými zainteresovanými stranami. Boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov si vyžaduje úzku spoluprácu medzi športovým hnutím, vládami, prevádzkovateľmi stávok, orgánmi presadzovania práva a medzinárodnými organizáciami. Každá z tohto širokého spektra zainteresovaných strán má svoje vlastné problémy. EÚ im môže pomôcť spojiť sily a zabezpečiť koordinovaný prístup.

Členské štáty sa nachádzajú v rôznych štádiách vývoja, pokiaľ ide o boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov. Nadnárodný charakter ovplyvňovania výsledkov zápasov si pravdepodobne bude vyžadovať spoluprácu s členskými štátmi s rôznou mierou skúseností, v dôsledku čoho vznikne potreba výmeny osvedčených postupov a rozvoja kompetencií. V tejto súvislosti EÚ zohráva dôležitú úlohu pri budovaní kapacít, podporovaní spolupráce a v konečnom dôsledku aj pri podpore vykonávania dohovoru.

Podpis tohto dohovoru by mal byť súčasťou úsilia Komisie o zapojenie sa do boja proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov, a to v spojení s ostatnými nástrojmi, ako je napríklad nadchádzajúca iniciatíva Komisie týkajúca sa ovplyvňovania výsledkov zápasov spojeného so stávkovaním, oznámenie Komisie z roku 2012 o online hazardných hrách[6], práca skupiny expertov EÚ týkajúca sa problematiky ovplyvňovania výsledkov zápasov a prípravné akcie a projekty zamerané na túto problematiku[7].

Podľa rozhodnutí Rady o poverení začať rokovania by pristúpeniu Európskej únie mala predchádzať analýza právomocí, v súlade s ktorou „sa právna povaha dohovoru a rozdelenie právomocí medzi členskými štátmi a Úniou určia osobitne na konci rokovaní na základe analýzy presného rozsahu pôsobnosti jednotlivých ustanovení“.

Táto analýza právomoci je vymedzená nasledujúcim spôsobom.

Povaha a rozsah právomoci Únie

Podľa článku 1 dohovoru je jeho účelom „bojovať proti manipulácii športových súťaží s cieľom chrániť čestnosť a etiku v športe v súlade so zásadou nezávislosti športu“. V tejto súvislosti je konečným cieľom dohovoru „ochrana integrity športu a športovej etiky“. V záujme napĺňania tohto cieľa sú v dohovore stanovené viaceré opatrenia zamerané na predchádzanie manipuláciám športových súťaží a ich odhaľovanie a sankcionovanie. Vzhľadom na uvedený účel sa v dohovore taktiež podporuje medzinárodná spolupráca a zriaďuje sa monitorovací mechanizmus, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie ustanovení dohovoru.

Dohovor teda predstavuje mnohostranný prístup k riešeniu problematiky manipulácie športových súťaží. Vzhľadom na to majú opatrenia, ktoré sa majú prijať, rôzny charakter a týkajú sa rôznych oblastí práva, pričom vždy prevláda aspekt prevencie[8]. Ďalšími dotknutými oblasťami práva sú hmotné právo trestné, justičná spolupráca v trestných veciach, ochrana údajov, ako aj regulácia športových stávok.

Prevencia (kapitoly II a III, články 4 až 14)

Väčšina ustanovení dohovoru týkajúcich sa prevencie by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti článku 165 ods. 4 prvej zarážky ZFEÚ, ktorý sa týka podporných opatrení v oblasti športu[9]. Tento typ právomocí je však svojím rozsahom obmedzený, pretože vylučuje akúkoľvek harmonizáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Článok 165 ZFEÚ hovorí o „podpore“, „spolupráci“ alebo o „podporných opatreniach“. V dôsledku toho právomoc Únie nenahrádza v tejto oblasti právomoc členských štátov[10].

Naopak opatrenia týkajúce sa stávkových služieb môžu mať vplyv na slobody vnútorného trhu súvisiace s právom usadiť sa a so slobodou poskytovať služby za predpokladu, že prevádzkovatelia stávkových kancelárií vykonávajú hospodársku činnosť. Pokiaľ ide o článok 3 ods. 5 písm. a) a najmä článok 11, pod vymedzenie pojmu „nezákonná športová stávka“ spadajú všetky športové stávky, ktorých druh alebo prevádzkovateľ nie je povolený podľa platných právnych predpisov zmluvnej strany, na území ktorej sa hazardný hráč nachádza. Pojem „rozhodné právo“ zahŕňa právo EÚ. Z toho vyplýva, že sa musia zohľadňovať aj všetky práva priznané podľa práva Únie a že vnútroštátne právo členských štátov musí byť v súlade s právnymi predpismi EÚ, najmä s pravidlami vnútorného trhu.

V článkoch 9 až 11 sa navrhujú opatrenia, ktoré by mohli viesť k určitému stupňu aproximácie právnych predpisov. Napríklad v článku 9 dohovoru sa navrhuje neúplný zoznam opatrení, ktoré by príslušné regulačné orgány v oblasti stávkových hier mohli „v prípade potreby“ uplatniť v boji proti manipulácii športových súťaží súvisiacej so športovými stávkami. V článku 10 ods. 1 dohovoru sa stanovuje, že „každá zmluvná strana prijme také legislatívne alebo iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na predchádzanie konfliktom záujmov a zneužitia dôverných informácií zo strany fyzických a právnických osôb, ktoré sa zúčastňujú na poskytovaní produktov športových stávok (...)“ (zvýraznenie doplnené). Cieľom článku 10 ods. 3 dohovoru je stanoviť ohlasovaciu povinnosť a znie takto: „každá zmluvná strana prijme také legislatívne alebo iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na uloženie povinnosti prevádzkovateľom športových stávok bezodkladne nahlasovať nepoctivé alebo podozrivé stávky regulačnému orgánu v oblasti stávkových hier (...)“ (zvýraznenie doplnené). Napokon v článku 11 dohovoru týkajúcom sa nezákonných športových stávok sa zmluvným stranám poskytuje ešte väčší priestor. Znie takto: „každá strana preskúma (...) najvhodnejšie prostriedky na boj proti prevádzkovateľom nezákonných športových stávok a v súlade s platnými právnymi predpismi príslušnej jurisdikcie zváži prijatie opatrení, ako napr. (...)“.

To znamená, že článok 9, článok 10 ods. 1 a 3 dohovoru vytvárajú základ pre možnú harmonizáciu podľa článku 114 ZFEÚ v prípade prevádzkovateľov stávkových hier, ktorí vykonávajú hospodársku činnosť. Článok 11, ktorý obsahuje ešte pružnejšiu formuláciu, stále predstavuje určitý stupeň aproximácie ustanovení, ktoré môžu spadať tiež do rozsahu pôsobnosti článku 114 ZFEÚ týkajúceho sa vytvárania a fungovania vnútorného trhu.

Okrem toho článok 11 dohovoru môže mať vplyv aj na služby poskytované z tretej krajiny. Dotknuté opatrenia, ktoré sa priamo týkajú „prístupu“ k takýmto službám, by boli zahrnuté do spoločnej obchodnej politiky Únie podľa článku 207 ZFEÚ.

Článok 14 dohovoru o ochrane údajov spadá podľa článku 16 ZFEÚ do právomoci Únie.

Presadzovanie práva (kapitoly IV až VI, články 15 až 25)

Kapitola IV sa týka trestného práva a spolupráce pri presadzovaní práva (články 15 až 18). V článku 15 dohovoru sa neustanovuje univerzálna trestnosť manipulácie športových súťaží, ale len trestnosť niektorých foriem (napríklad, ak je súčasťou manipulácie korupcia, nátlak alebo podvod). To by mohlo spadať do rozsahu pôsobnosti článku 83 ods. 1 ZFEÚ, ak k manipulácii došlo v rámci organizovaného zločinu alebo prostredníctvom korupčných praktík[11]. Článok 15 sa však neobmedzuje iba na organizovanú trestnú činnosť, ale zahŕňa aj nátlak a podvod, ktoré nesúvisia s korupčným správaním. V tejto súvislosti je príslušné acquis EÚ obmedzené.

Článok 16 sa týka prania špinavých peňazí. Na úrovni Únie je táto problematika upravená rámcovým rozhodnutím Rady 2001/500/SVV[12] a smernicou 2014/42/EÚ[13]. Článok 16 ods. 3 dohovoru patrí do právomoci EÚ a do rozsahu pôsobnosti článku 114 ZFEÚ. Smernica 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu má základ v článku 114 ZFEÚ[14]. Keďže smernica sa nevzťahuje osobitne na športové súťaže, nezasahuje do rozsahu pôsobnosti článku 16 ods. 3 dohovoru, ktorý sa týka len „prevádzkovateľov športových stávok“. Právomoc v oblastiach uvedených v článkoch 17, 18, 22 a 23 (v kapitolách IV a VI) je prepojená s právomocou podľa článkov 15 a 16 dohovoru.

Kapitola V o súdnej právomoci, trestnom konaní a opatreniach na presadzovanie práva a kapitola VI o sankciách a opatreniach obsahujú ustanovenia, ktoré dopĺňajú ustanovenia hmotného práva trestného obsiahnuté v článkoch 15 až 18 dohovoru. Článok 19 dohovoru (súdna právomoc) je doplnkovým ustanovením k trestnoprávnym ustanoveniam. Články 20, 21 a 25 dohovoru (vyšetrovacie opatrenia, ochranné opatrenia, zaistenie a konfiškácia majetku) predstavujú opatrenia trestného práva procesného, ktoré môžu spadať do rozsahu pôsobnosti článku 82 ods. 2 ZFEÚ [písm. a) a b)].

Medzinárodná spolupráca (kapitola VII, články 26 až 28)

Kapitola VII sa týka medzinárodnej spolupráce v justičných alebo iných veciach. Je dôležité poznamenať, že dohovor nezakladá žiadny právny režim, ktorý by nahradil existujúce pravidlá, a preto ním nie sú dotknuté nástroje, ktoré už existujú v oblasti vzájomnej pomoci v trestných veciach a pri vydávaní osôb[15]. V tejto súvislosti existuje na európskej úrovni komplexný súbor nástrojov s cieľom uľahčiť justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktorý by sa uplatňoval buď v prípade rôznych spôsobov ovplyvňovania výsledkov zápasov alebo v prípade stanovenia trestnosti ovplyvňovania výsledkov zápasov ako novej skutkovej podstaty v rámci vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov[16]. Tým by bol pokrytý článok 26 dohovoru.

Články 27 a 28 dohovoru predstavujú všeobecné ustanovenia o spolupráci, na ktoré sa vzťahuje článok 165 ZFEÚ.

Závery

Určité protiprávne skutky v súčasnosti nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 83 ods. 1 ZFEÚ. Únia má právomoc v prípade ostatných protiprávnych skutkov, ale výlučnú právomoc má len v prípade dvoch ustanovení – článok 11 (do tej miery, do akej sa uplatňuje na služby z a do tretích krajín) a článok 14 o ochrane údajov (sčasti)[17]. Zvyšok protiprávnych skutkov spadá do spoločnej alebo „podpornej“ právomoci.

2.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Pokiaľ ide o právny základ, z ustálenej judikatúry vyplýva, že voľba právneho základu v prípade opatrenia EÚ musí vychádzať z objektívnych skutočností, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania, medzi ktoré patrí cieľ a obsah navrhovaného opatrenia[18]. Ak z preskúmania opatrenia Európskej únie vyplynie, že má dvojaký účel alebo dva komponenty, a ak sa jeden z nich dá určiť za hlavný alebo prevažujúci účel alebo komponent, kým druhý je len vedľajší, opatrenie sa musí zakladať len na jednom právnom základe, a to na základe, ktorý si vyžaduje tento hlavný alebo prevažujúci účel alebo komponent. Vo výnimočných prípadoch, ak sa preukáže, že opatrenie sleduje niekoľko cieľov, ktoré sú neoddeliteľne prepojené tak, že ani jeden nie je sekundárny a nepriamy vo vzťahu k druhému, opatrenie musí byť založené na viacerých zodpovedajúcich právnych základoch[19].

V tomto prípade by eventuálne mohli mať význam tieto právne základy: článok 16 ZFEÚ (ochrana údajov), článok 82 ods. 1 a 2 ZFEÚ (justičná spolupráca v trestných veciach), článok 83 ods. 1 ZFEÚ (trestné právo hmotné), článok 114 ZFEÚ (vytváranie a fungovanie vnútorného trhu), článok 165 ZFEÚ (šport) a článok 207 ZFEÚ (spoločná obchodná politika).

Celkovo zahŕňa cieľ, ktorý sa sleduje v rámci boja proti manipulácii športových súťaží, prvky prevencie a spolupráce, ktoré sú prevažne zahrnuté v článku 165 ZFEÚ, a prvky spolupráce a aproximácie, na ktoré sa vzťahujú tieto články: článok 114 (iné ako trestnoprávne ustanovenia), článok 207 ZFEÚ (do tej miery, do akej sa tieto ustanovenia vzťahujú na prístup prevádzkovateľov stávok z tretích krajín) a článok 82 ods. 1 a článok 83 ZFEÚ (trestné veci).

V prípade stávkových služieb môžu byť relevantné články 114 a 207 ZFEÚ v závislosti od toho, či ide o služby poskytované „vo vnútri EÚ“ alebo nie. Zdá sa, že aspekt vnútorného trhu má v dohovore ako celku významnejšie postavenie, kým aspekt spoločnej obchodnej politiky sa zdá byť prítomný iba v článku 11 dohovoru. Dokonca aj v prípade, že sa článok 207 ZFEÚ neuvádza a že sa popri aspektoch vnútorného trhu považuje za vedľajší, členské štáty nemajú príslušnosť v relevantných aspektoch, ktoré patria do spoločnej obchodnej politiky.

Pokiaľ ide o ochranu údajov, nie je hlavným cieľom dohovoru a ustanovenia, ktoré sa jej týkajú, majú jednoducho len vedľajší význam. V súčasnosti sa v mnohých dohovoroch Rady Európy pripomína potreba rešpektovať ochranu údajov aj napriek tomu, že takéto povinnosti môžu vyplývať aj z iných dohovorov (ako je napríklad Dohovor č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov), pretože strany jednotlivých dohovorov nemusia byť totožné.

Preto, aby EÚ mohla vykonávať svoje právomoci v celej oblasti rozsahu pôsobnosti dohovoru (s výnimkou prvkov, v ktorých nemá právomoc), hlavnými právnymi základmi sú článok 82 ods. 1, článok 83 ods. 1, článok 114 a článok 165 ZFEÚ.

Vzhľadom na prepojenú povahu dohovoru, ako aj na skutočnosť, že sa týka oblastí, ktoré môžu spadať do výlučnej právomoci EÚ, ako aj oblastí, v ktorých EÚ nemá právomoc, nie je možné, aby Únia alebo členské štáty uzavreli dohovor izolovane.

2015/0043 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o podpise Dohovoru Rady Európy o manipulácii športových súťaží, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa trestného práva hmotného a justičnej spolupráce v trestných veciach, v mene Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 a článok 83 ods. 1 v spojení s jej článkom 218 ods. 5,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)       Rada 10. júna 2013 poverila Komisiu zúčastniť sa v mene Európskej únie na rokovaniach o medzinárodnom dohovore Rady Európy o boji proti manipulácii športových súťaží (ďalej len „dohovor) okrem záležitostí súvisiacich so spoluprácou v trestných veciach a s policajnou spoluprácou.

(2)       Rada 23. septembra 2013 vydala druhé poverenie, ktorým Komisiu splnomocnila zúčastniť sa v mene Európskej únie na rokovaniach o dohovore, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace so spoluprácou v trestných veciach a s policajnou spoluprácou. [20]

(3)       Rokovania boli úspešne ukončené 9. júla 2014, keď Výbor ministrov Rady Európy prijal dohovor.

(4)       V článku 15 dohovoru sa neustanovuje univerzálna trestnosť manipulácie športových súťaží, ale len trestnosť niektorých foriem (napríklad, ak je súčasťou manipulácie korupcia, nátlak alebo podvod). Konanie, ktoré možno kvalifikovať ako manipuláciu športových súťaží, len sčasti spadá do výslovne uvedených oblastí trestnej činnosti uvedených v článku 83 ods. 1 ZFEÚ, a to vtedy, keď súvisí s organizovanou trestnou činnosťou alebo podvodnými praktikami[21].

(5)       V článku 16 dohovoru sa od zmluvných strán vyžaduje prijať opatrenia potrebné na to, aby konanie zahŕňajúce pranie špinavých peňazí bolo ustanovené za trestný čin, ak predikatívny trestný čin, ktorý vedie k zisku, je jedným z trestných činov uvedených v článkoch 15 a 17 dohovoru „a vždy, keď ide o vydieranie, korupciu a podvod“. „Pranie špinavých peňazí“ sa uvádza v článku 83 ods. 1 ZFEÚ. Na úrovni Únie je pranie špinavých peňazí upravené rámcovým rozhodnutím Rady 2001/500/SVV[22].

(6)       Právomoc v oblastiach uvedených v článkoch 17, 18, 22 a 23 (v kapitolách IV a VI) dohovoru je prepojená s právomocou podľa článkov 15 a 16 dohovoru.

(7)       Kapitola V o súdnej právomoci, trestnom konaní a opatreniach na presadzovanie práva a kapitola VI o sankciách a opatreniach obsahujú ustanovenia, ktoré dopĺňajú ustanovenia hmotného práva trestného obsiahnuté v článkoch 15 až 18 dohovoru. Článok 19 dohovoru (súdna právomoc) je doplnkovým ustanovením k trestnoprávnym ustanoveniam.

(8)       Kapitola VII sa týka medzinárodnej spolupráce v justičných alebo iných veciach. Je dôležité poznamenať, že dohovor nezakladá žiadny právny režim, ktorý by nahradil existujúce pravidlá, a preto ním nie sú dotknuté nástroje, ktoré už existujú v oblasti vzájomnej pomoci v trestných veciach a pri vydávaní osôb[23]. V tejto súvislosti existuje na európskej úrovni komplexný súbor nástrojov s cieľom uľahčiť justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktorý by sa uplatňoval buď v prípade rôznych spôsobov manipulácie športových súťaží alebo v prípade stanovenia trestnosti manipulácie športových súťaží ako novej skutkovej podstaty v rámci vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov[24].

(9)       Európska únia podporuje podpísanie dohovoru Rady Európy o manipulácii športových súťaží v snahe prispieť k jej snahám v oblasti boja proti manipulácii športových súťaží s cieľom chrániť integritu športu a športovú etiku v súlade so zásadou nezávislosti športu.

(10)     Tento dohovor by sa preto mal podpísať v mene Európskej únie s výhradou jeho neskoršieho uzavretia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje podpis dohovoru Rady Európy o manipulácii športových súťaží s výhradou jeho uzavretia.

Znenie dohovoru, ktorý sa má podpísať, je pripojené k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Generálny sekretariát Rady vydá pre osobu, resp. osoby označené vyjednávačom dohovoru plnú moc na podpísanie dohovoru s výhradou jeho uzavretia.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť  dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               KOM(2012) 655 v konečnom znení.

[2]               Komisia vydala vyhlásenie do zápisnice Rady, v ktorom nesúhlasila s vložením hmotnoprávneho základu, pozri dokument Rady č. 10509/13.

[3]               Rozhodnutie Rady 2013/304/EÚ z 10. júna 2013, ktorým sa povoľuje Európskej komisii zúčastniť sa v mene EÚ na rokovaniach o medzinárodnom dohovore Rady Európy o boji proti ovplyvňovaniu športových výsledkov okrem záležitostí súvisiacich so spoluprácou v trestných veciach a policajnou spoluprácou, Ú. v. EÚ L170, 22.6.2013, s. 62

[4]               Rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje Európskej komisii zúčastniť sa v mene EÚ na rokovaniach o medzinárodnom dohovore Rady Európy o boji proti ovplyvňovaniu športových výsledkov, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace so spoluprácou v trestných veciach a s policajnou spoluprácou, dokument Rady č. 10180/13.

[5]               Malta hlasovala proti dohovoru a 11. júla 2014 požiadala Európsky súdny dvor o stanovisko k dohovoru podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ (stanovisko 1/14).

[6]               http://ec.europa.eu/internal_market/gambling/communication/index_en.htm.

[7]               Nedávny príklad: http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/financing/fundings/security-and-safeguarding-liberties/other-programmes/cooperation-between-public-private/index_en.htm.

[8]               Prevencii sú venované kapitoly II a III, ako aj články 27 a 28 dohovoru.

[9]               Najmä článok 4, článok 5 ods. 1, článok 6 a článok 7 Dohovoru o podpore určitých činností športových organizácií a článok 8 dohovoru, ako aj určité aspekty článku 9, článku 10 ods. 2, článku 12 a článku 13 dohovoru.

[10]             Pozri článok 2 ods. 5 ZFEÚ: „V určitých oblastiach a za podmienok ustanovených v zmluvách má Únia právomoc vykonávať činnosti, ktorými podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosti členských štátov bez toho, aby tým v týchto oblastiach nahrádzala ich právomoc.“

[11]             Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV o boji proti korupcii v súkromnom sektore, Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003, s. 54.

[12]             Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti, Ú. v. ES L 182, 5.7.2001, s. 1.

[13]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii.

[14]             Touto smernicou sa stanovuje rámec určený na ochranu spoľahlivosti, integrity a stability úverových a finančných inštitúcií a dôvery vo finančný systém ako celok vzhľadom na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

[15]             § 21 dôvodovej správy.

[16]             Akt Rady z 29. mája 2000 potvrdzujúci Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 1. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii, Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 45. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov, Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008. Rámcové rozhodnutie Rady 2009/948/SVV o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní (Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 42). Smernica 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1. Smernica 2014/42/EÚ o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii, Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 39.

[17]             Príslušné legislatívne akty môžu zahŕňať smernicu 95/46/ES o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31), nariadenie (ES) č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1) a rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).

[18]             Vec C-377/12, Komisia/Rada, bod 34.

[19]             Tamtiež, bod 34 rozsudku.

[20]             Dokument Rady č. 10180/13.

[21]             Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV o boji proti korupcii v súkromnom sektore, Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003, s. 54.

[22]             Ú. v. ES L 182, 5.7.2001, s. 1. Pozri tiež smernicu 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

[23]             § 21 dôvodovej správy.

[24]             Akt Rady z 29. mája 2000 potvrdzujúci Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 1. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii, Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 45. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov, Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008. Rámcové rozhodnutie Rady 2009/948/SVV o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní, Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 42. Smernica 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1. Smernica 2014/42/EÚ o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii, Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 39.

                                                                       

Séria zmlúv Rady Európy – č. 215

Dohovor Rady Európy

o manipulácii

športových súťaží

Magglingen/Macolin, 18. IX. 2014

              Preambula

              Členské štáty Rady Európy a ostatní signatári tohto dohovoru,

              berúc do úvahy, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotnosť medzi jej členmi,

              berúc do úvahy akčný plán prijatý na treťom samite hláv štátov a vlád členských štátov Rady Európy (Varšava, 16. – 17. mája 2005), v ktorom sa odporúča pokračovať v činnostiach Rady Európy, ktoré slúžia ako referenčné hodnoty v oblasti športu,

              berúc do úvahy, že je potrebné ďalej rozvíjať spoločný európsky a globálny rámec pre rozvoj športu na základe zásad pluralitnej demokracie, právneho štátu, ľudských práv a etiky športu,

              uvedomujúc si, že manipulácia športových súťaží sa eventuálne môže dotknúť každej krajiny a každého druhu športu na svete,  a zdôrazňujúc, že tento jav, ktorý predstavuje globálne ohrozenie čestnosti v športe, si vyžaduje globálnu odozvu, ktorú musia podporiť aj štáty, ktoré nie sú členmi Rady Európy,

              vyjadrujúc znepokojenie nad vplyvom trestnej činnosti, a najmä organizovanej trestnej činnosti, na manipuláciu športových súťaží a nad jej nadnárodnou povahou,

              pripomínajúc Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950, ETS č. 5) a jeho protokoly, Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch (1985, ETS č. 120), Dohovor o boji proti dopingu (1989, ETS č. 135), Trestnoprávny dohovor o korupcii (1999, ETS č. 173) a Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (2005, CETS č. 198),

              pripomínajúc Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (2000) a jeho protokoly,

              pripomínajúc tiež Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (2003),

              pripomínajúc význam účinného a bezodkladného vyšetrovania trestných činov spadajúcich do ich súdnej právomoci,

              pripomínajúc kľúčovú úlohu Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpol) pri sprostredkúvaní účinnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva nad rámec justičnej spolupráce,

              zdôrazňujúc, že športové organizácie nesú zodpovednosť za odhaľovanie a postihovanie manipulácie športových súťaží, ktorej sa dopustili osoby patriace do ich právomoci,

              uznávajúc výsledky, ktoré sa už dosiahli v boji proti manipulácii športových súťaží,

              vyjadrujúc presvedčenie, že účinný boj proti manipulácii športových súťaží si vyžaduje intenzívnejšiu, rýchlu, udržateľnú a náležite fungujúcu spoluprácu na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni,

              so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov členským štátom Rec(92)13rev týkajúce sa revidovaného znenia Európskej charty športu, odporúčanie CM/Rec(2010)9 týkajúce sa revidovaného znenia Kódexu etiky športu, odporúčanie Rec(2005)8 týkajúce sa zásad dobrej správy v športe a odporúčanie CM/Rec(2011)10 týkajúce sa presadzovania čestnosti v športe v záujme boja proti manipulácii výsledkov, najmä boja proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov,

              vzhľadom na výsledky práce a závery týchto konferencií:

              –     11. konferencie ministrov členských štátov Rady Európy zodpovedných za šport, ktorá sa konala v Aténach 11. a 12. decembra 2008,

              –     18. neformálnej konferencie ministrov členských štátov Rady Európy zodpovedných za šport (Baku, 22. septembra 2010) o podpore čestnosti v športe v záujme boja proti manipulácii výsledkov (ovplyvňovaniu výsledkov zápasov),

              –     12. konferencie ministrov členských štátov Rady Európy zodpovedných za šport (Belehrad, 15. marca 2012) venovanej najmä vypracovaniu nového medzinárodného právneho nástroja proti ovplyvňovaniu športových výsledkov,

              –     5. medzinárodnej konferencii ministrov a vysokých úradníkov zodpovedných za telesnú výchovu a šport (MINEPS V) zorganizovanej pod záštitou UNESCO,

              vyjadrujúc presvedčenie, že pri hľadaní spoločných účinných riešení pre výzvy, ktoré prináša problém manipulácie športových súťaží, majú zásadný význam dialóg a spolupráca medzi verejnými orgánmi, športovými organizáciami, organizátormi súťaží a prevádzkovateľmi športových stávok na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni založené na vzájomnom rešpekte a dôvere,

              uznávajúc, že šport založený na spravodlivých a rovnakých podmienkach súťaže je nepredvídateľný a že je potrebné rázne a účinne zakročiť proti neetickým praktikám a správaniu v športe,

              zdôrazňujúc svoje presvedčenie, že dôsledné uplatňovanie zásad dobrej správy a etiky v športe je významným faktorom, ktorý je nápomocný pri odstraňovaní korupcie, manipulácie športových súťaží a iných druhov nekalých praktík v športe,

              uznávajúc, že športové organizácie sú v súlade so zásadou nezávislosti športu zodpovedné za šport a majú samoregulačnú a disciplinárnu zodpovednosť, pokiaľ ide o boj proti manipulácii športových súťaží, ale  čestnosť v športe vo vhodných prípadoch chránia verejné orgány,

              uznávajúc, že rozvoj činností v oblasti športových stávok, najmä nezákonných športových stávok, zvyšuje riziko takejto manipulácie,

              berúc do úvahy, že manipulácia športových súťaží môže ale nemusí súvisieť so športovými stávkami a s trestnou činnosťou a že je potrebné sa takouto manipuláciou zaoberať vo všetkých prípadoch,

              vzhľadom na to, že štáty majú v rámci platných právnych predpisov pri rozhodovaní o politikách v oblasti športových stávok priestor na voľnú úvahu,

              sa dohodli takto:

              Kapitola I – Účel, hlavné zásady, vymedzenie pojmov

              Článok 1 – Účel a hlavné ciele

       1.     Účelom tohto dohovoru je bojovať proti manipulácii športových súťaží s cieľom chrániť čestnosť a etiku v športe v súlade so zásadou nezávislosti športu.

       2.     V tejto súvislosti je hlavným cieľom tohto dohovoru:

              a)     predchádzať národným alebo nadnárodných manipuláciám pri národných a medzinárodných športových súťažiach a odhaľovať a postihovať ich,

              b)     podporovať vnútroštátnu a medzinárodnú spoluprácu v boji proti manipulácii športových súťaží medzi príslušnými verejnými orgánmi, ako aj medzi organizáciami pôsobiacimi v oblasti športu a športových stávok.

              Článok 2 – Hlavné zásady

       1.     Pri boji proti manipulácii športových súťaží sa okrem iného musí zabezpečiť dodržiavanie týchto zásad:

              a)     ľudské práva,

              b)     zákonnosť,

              c)     proporcionalita,

              d)     ochrana súkromia a osobných údajov.

              Článok 3 – Vymedzenie pojmov

              Na účely tohto dohovoru:

       1.     „Športová súťaž“ je športové podujatie organizované v súlade s pravidlami stanovenými športovou organizáciou uvedenou na zozname vedenom monitorovacím výborom dohovoru v súlade s článkom 31 ods. 2 a uznanou medzinárodnou športovou organizáciou alebo prípadne inou príslušnou športovou organizáciou.

 

       2.     „Športová organizácia“ je organizácia, ktorá riadi šport alebo jednu konkrétnu športovú disciplínu a ktorá je uvedená na zozname vedenom monitorovacím výborom dohovoru v súlade s článkom 31 ods. 2, a tiež prípadne jej kontinentálne a vnútroštátne pridružené organizácie.

       3.     „Organizátor súťaže“ je športová organizácia alebo iná osoba bez ohľadu na jej právnu formu, ktorá organizuje športové súťaže.

       4.     „Manipulácia športových súťaží“ je úmyselná dohoda, konanie alebo opomenutie, ktorých účelom je nezákonne zmeniť výsledok alebo priebeh športových súťaží s cieľom úplne alebo sčasti odstrániť nepredvídateľnú povahu uvedenej športovej súťaže a získať tak neoprávnenú výhodu pre seba alebo pre iných.

       5.     „Športová stávka“ je uzavretie stávky v peňažnej hodnote v očakávaní získania peňažnej odmeny na základe budúcej, neistej udalosti súvisiacej so športovou súťažou. Konkrétne:

              a)     „nezákonná športová stávka“ je športová stávka, ktorej druh alebo prevádzkovateľ nie je povolený podľa platných právnych predpisov v jurisdikcii, v ktorej sa spotrebiteľ nachádza,

              b)     „nepoctivá športová stávka“ je športová stávka, ktorá je v rozpore s bežnými alebo predpokladanými štruktúrami príslušného trhu alebo sa týka uzatvárania stávok na športovú súťaž, ktorej priebeh má nezvyčajné charakteristiky,

              c)     „podozrivá športová stávka“ je športová stávka, ktorá sa podľa spoľahlivých a zhodných dôkazov zdá byť spojená s manipuláciou športovej súťaže, v súvislosti s ktorou sa ponúka.

       6.     „Účastník súťaže“ je fyzická alebo právnická osoba patriaca do jednej z týchto kategórií:

              a)     „športovec“ je osoba alebo skupina osôb, ktoré sa zúčastňujú na športových súťažiach,

              b)     „člen podporného tímu športovca“ je školiteľ, tréner, manažér, agent, zamestnanec tímu, funkcionár tímu, lekársky či zdravotnícky pracovník pracujúci so športovcami, ktorí sa zúčastňujú na športových súťažiach alebo sa na ne pripravujú, alebo osoba ošetrujúca takýchto športovcov a každá iná osoba, ktorá pracuje so športovcami,

              c)     „funkcionár“ je osoba, ktorá je vlastníkom, akcionárom, výkonným pracovníkom alebo zamestnancom subjektov, ktoré organizujú a propagujú športové súťaže, a tiež rozhodca, člen poroty a iná akreditovaná osoba. Tento pojem sa vzťahuje aj na výkonných pracovníkov a zamestnancov medzinárodnej športovej organizácie a prípadne inej príslušnej športovej organizácie, ktorá uznáva danú súťaž.

 

       7.     „Dôverné informácie“ sú informácie týkajúce sa akejkoľvek súťaže, ktorými disponuje osoba z titulu jej pozície vo vzťahu k športu alebo k súťaži, s výnimkou informácií, ktoré už boli zverejnené alebo sú všeobecne známe a ľahko prístupné pre zainteresovanú verejnosť alebo boli sprístupnené v súlade s predpismi a pravidlami, ktorými sa riadi príslušná súťaž.

Kapitola II – Prevencia, spolupráca a iné opatrenia

              Článok 4 – Vnútroštátna koordinácia

       1.     Každá zmluvná strana koordinuje politiky a činnosti všetkých verejných orgánov, ktoré sa zaoberajú bojom proti manipulácii športových súťaží.

       2.     Každá zmluvná strana podporuje v rámci svojej jurisdikcie športové organizácie, organizátorov súťaží a prevádzkovateľov športových stávok, aby spolupracovali v boji proti manipulácii športových súťaží a v prípade potreby ich poveruje vykonaním príslušných ustanovení tohto dohovoru.

              Článok 5 – Posúdenie a riadenie rizika

       1.     Každá zmluvná strana identifikuje, analyzuje a vyhodnocuje riziká spojené s manipuláciou športových súťaží, a to v prípade potreby aj v spolupráci so športovými organizáciami, prevádzkovateľmi športových stávok, organizátormi súťaží a inými príslušnými organizáciami.

       2.     Každá zmluvná strana vyzýva športové organizácie, prevádzkovateľov športových stávok, organizátorov súťaží a iné príslušné organizácie, aby zaviedli postupy a pravidlá zamerané na boj proti manipulácii športových súťaží, a v prípade potreby prijme legislatívne alebo iné opatrenia potrebné na tento účel.

              Článok 6 – Vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti

       1.     Každá zmluvná strana podporuje zvyšovanie informovanosti, vzdelávanie, odbornú prípravu a výskum s cieľom posilniť boj proti manipulácii športových súťaží.

              Článok 7 – Športové organizácie a organizátori súťaží

       1.     Každá zmluvná strana vyzýva športové organizácie a organizátorov súťaží, aby prijali a vykonali pravidlá zamerané na boj proti manipulácii športových súťaží, ako aj zásady dobrej správy týkajúce sa okrem iného:

              a)     predchádzania konfliktom záujmov vrátane:

                     –     ustanovenia zákazu pre účastníkov súťaží uzatvárať stávky v súvislosti so športovými súťažami, do ktorých sú zapojení,

                     –     ustanovenia zákazu zneužívania alebo šírenia dôverných informácií,

              b)     dodržiavania všetkých zmluvných alebo iných povinností zo strany športových organizácií a ich pridružených členov,

              c)     požiadavky, aby účastníci súťaže bezodkladne oznámili všetky podozrivé činnosti, udalosti, podnety alebo prístupy, ktoré by sa dali považovať za porušenie pravidiel zameraných na boj proti manipulácii športových súťaží.

       2.     Každá zmluvná strana vyzýva športové organizácie, aby prijali a vykonávali primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť:

              a)     posilnené a účinné monitorovanie priebehu športových súťaží, ktoré sú vystavené riziku manipulácie,

              b)     bezodkladné nahlasovanie prípadov podozrivej činnosti spojenej s manipuláciou športových súťaží príslušným verejným orgánom alebo vnútroštátnym platformám,

              c)     účinné mechanizmy, ktoré by uľahčili sprístupňovanie informácií o potenciálnych alebo skutočných prípadoch manipulácie športových súťaží vrátane primeranej ochrany informátorov,

              d)     informovanosť medzi účastníkmi súťaží vrátane mladých športovcov o rizikách manipulácie športových súťaží a o boji proti nej prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a šírenia informácií,

              e)     vymenúvanie príslušných funkcionárov pre športové súťaže, najmä členov poroty a rozhodcov, v čo najneskoršej fáze.

       3.     Každá zmluvná strana vyzýva svoje športové organizácie, a prostredníctvom nich medzinárodné športové organizácie, aby uplatňovali konkrétne, účinné, primerané a odrádzajúce disciplinárne sankcie a opatrenia za porušenie ich vnútorných predpisov týkajúcich sa manipulácie športových súťaží, najmä tých, ktoré sú uvedené v odseku 1 tohto článku, a aby zabezpečili vzájomné uznávanie a presadzovanie sankcií uložených inými športovými organizáciami, najmä v iných krajinách.

       4.     Disciplinárna zodpovednosť stanovená športovými organizáciami nevylučuje trestnoprávnu, občianskoprávnu alebo administratívnu zodpovednosť.

              Článok 8 – Opatrenia týkajúce sa financovania športových organizácií

       1.     Každá zmluvná strana prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné na zabezpečenie náležitej transparentnosti pri financovaní športových organizácií, ktoré zmluvná strana finančne podporuje.

       2.     Každá zmluvná strana zváži možnosť pomáhať športovým organizáciám v boji proti manipulácii športových súťaží, a to aj prostredníctvom financovania vhodných mechanizmov.

       3.     Každá zmluvná strana v prípade potreby zváži možnosť odoprieť finančnú podporu alebo vyzve športové organizácie, aby odopreli finančnú podporu pre tých účastníkov súťaží, ktorí boli sankcionovaní za manipuláciu športových súťaží, a to počas trvania sankcie.

       4.     Tam, kde je to vhodné, každá zmluvná strana prijme opatrenia s cieľom odoprieť časť finančnej alebo inej podpory súvisiacej so športom alebo celú takúto podporu pre športové organizácie, ktoré účinne neuplatňujú predpisy zamerané na boj proti manipulácii športových súťaží.

              Článok 9 –    Opatrenia týkajúce sa regulačných orgánov v oblasti stávkových hier alebo iných príslušných orgánov

       1.     Každá zmluvná strana určí jeden alebo viac príslušných orgánov, ktoré sú podľa právneho poriadku zmluvnej strany poverené vykonávaním predpisov upravujúcich športové stávky a uplatňovaním príslušných opatrení zameraných na boj proti manipulácii športových súťaží súvisiacej so športovými stávkami, a to v prípade potreby vrátane:

              a)     včasnej výmeny informácií s inými príslušnými orgánmi alebo s vnútroštátnou platformou o nezákonných, nepoctivých alebo podozrivých športových stávkach, ako aj o porušeniach predpisov uvedených v tomto dohovore alebo stanovených v súlade s ním,

              b)     obmedzenia ponuky športových stávok na základe konzultácií s národnými športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športových stávok, najmä s vylúčením športových súťaží:

                     –     ktoré sú určené pre osoby mladšie ako 18 rokov alebo

                     –     v prípade ktorých organizačné podmienky a/alebo športové stávky nie sú vhodné,

              c)     predbežného poskytovania informácií o druhoch a predmetoch produktov športových stávok organizátorom súťaží na podporu ich úsilia o identifikáciu a riadenie rizík športových manipulácií v súvislosti so súťažou, ktorú organizujú,

              d)     systematického využívania takých platobných prostriedkov v oblasti športových stávok, ktoré umožňujú sledovať finančné toky presahujúce určitú prahovú hodnotu, ktoré určí každá zmluvná strana, a najmä odosielateľov a príjemcov týchto tokov a príslušné sumy,

              e)     mechanizmov stanovených v spolupráci so športovými organizáciami a v prípade potreby aj s prevádzkovateľmi športových stávok, ktorých cieľom je zabrániť účastníkom súťaží uzatvárať stávky na športové súťaže, ktoré sú v rozpore s príslušnými športovými pravidlami alebo platnými právnymi predpismi,

              f)     pozastavenia uzatvárania stávok, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, na súťaže, v súvislosti s ktorými bolo vydané príslušné upozornenie.

       2.     Každá zmluvná strana oznámi Generálnemu sekretariátu Rady EÚ názov a adresu orgánu alebo orgánov určených v súlade s odsekom 1 tohto článku.

              Článok 10 – Prevádzkovatelia športových stávok

       1.     Každá zmluvná strana prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na predchádzanie konfliktom záujmov a zneužitiu dôverných informácií zo strany fyzických alebo právnických osôb, ktoré sa zúčastňujú na poskytovaní produktov športových stávok, najmä prostredníctvom obmedzenia možnosti:

              a)     fyzických alebo právnických osôb, ktoré sa zúčastňujú na poskytovaní produktov športových stávok, uzatvárať stávky na svoje vlastné produkty,

              b)     zneužitia postavenia sponzora alebo spoluvlastníka športovej organizácie s cieľom uľahčiť manipuláciu športovej súťaže alebo zneužiť dôverné informácie,

              c)     účastníkov súťaží zúčastniť sa na stanovovaní stávkových kurzov v súvislosti so súťažami, do ktorých sú zapojení,

              d)     prevádzkovateľa športových stávok, ktorý kontroluje organizátora alebo účastníka súťaže, ako aj prevádzkovateľa športových stávok, ktorý je kontrolovaný takýmto organizátorom alebo účastníkom súťaže, ponúkať stávky na súťaže, do ktorých je takýto organizátor alebo účastník súťaže zapojený. 

       2.     Každá zmluvná strana vyzýva svojich prevádzkovateľov športových stávok, a prostredníctvom nich aj medzinárodné organizácie prevádzkovateľov športových stávok, aby zvyšovali informovanosť svojich vlastníkov a zamestnancov o dôsledkoch manipulácie športových súťaží a boji proti nej prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a šírenia informácií.

       3.     Každá zmluvná strana prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na uloženie povinnosti prevádzkovateľom športových stávok bezodkladne nahlasovať nepoctivé alebo podozrivé stávky regulačnému orgánu v oblasti stávkových hier, inému poverenému orgánu, resp. orgánom alebo vnútroštátnej platforme.

              Článok 11 – Boj proti nezákonným športovým stávkam

       1.     Každá zmluvná strana v záujme boja proti manipulácii športových súťaží preskúma najvhodnejšie prostriedky na boj proti prevádzkovateľom nezákonných športových stávok a v súlade s platnými právnymi predpismi príslušnej jurisdikcie zváži prijatie opatrení, ako napr.:

              a)     zamedzenie alebo priame a nepriame obmedzenie prístupu k prevádzkovateľom nezákonných športových stávok na diaľku a uzatvorenie prevádzok prevádzkovateľov nezákonných športových stávok v jurisdikcii zmluvnej strany,

              b)     zablokovanie finančných tokov medzi prevádzkovateľmi nezákonných športových stávok a ich klientmi,

              c)     zákaz reklamy prevádzkovateľov nezákonných športových stávok,

              d)     zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o rizikách spojených s nezákonnými športovými stávkami.

Kapitola III – Výmena informácií

              Článok 12 –  Výmena informácií medzi príslušnými verejnými orgánmi, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športových stávok

       1.     Bez toho, aby bol dotknutý článok 14, každá zmluvná strana sprostredkúva na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a v súlade s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi výmenu informácií medzi príslušnými verejnými orgánmi, športovými organizáciami, organizátormi súťaží, prevádzkovateľmi športových stávok a vnútroštátnymi platformami. Každá zmluvná strana sa najmä zaväzuje vytvoriť mechanizmy na výmenu príslušných informácií, predovšetkým mechanizmy na predbežné poskytovanie informácií organizátorom športových súťaží o druhoch a predmetoch produktov športových stávok, ak takéto informácie môžu byť nápomocné pri posúdení rizika podľa článku 5, ako aj na účely začatia alebo vykonávania vyšetrovania alebo konania, ktoré sa týka manipulácie športových súťaží.

       2.     Na základe žiadosti príjemca takýchto informácií bez odkladu informuje v súlade s vnútroštátnym právom organizáciu alebo orgán, ktoré informácie poskytli, o opatreniach prijatých v nadväznosti na tieto informácie.

       3.     Každá zmluvná strana preskúma možné spôsoby rozvoja alebo posilnenia spolupráce a výmeny informácií v rámci boja proti nezákonnému športovému stávkovaniu, ako sa uvádza v článku 11 tohto dohovoru.

              Článok 13 – Vnútroštátna platforma

       1.     Každá zmluvná strana určí vnútroštátnu platformu, ktorá sa zaoberá problematikou manipulácie športových súťaží. Vnútroštátna platforma plní v súlade s vnútroštátnym právom okrem iného tento účel:

              a)     slúži ako informačné stredisko, ktoré zhromažďuje informácie dôležité na účely boja proti manipulácii športových súťaží a poskytuje ich príslušným organizáciám a orgánom,

              b)     koordinuje boj proti manipulácii športových súťaží,

              c)     prijíma, sústreďuje a analyzuje informácie o nepoctivých a podozrivých stávkach uzatvorených v súvislosti so športovými súťažami, ktoré sa konajú na území zmluvnej strany, a v prípade potreby vydáva upozornenia,

              d)     odovzdáva informácie o možnom porušení právnych predpisov alebo predpisov v oblasti športu uvedených v tomto dohovore verejným orgánom alebo športovým organizáciám a/alebo prevádzkovateľom športových stávok,

              e)     spolupracuje so všetkými organizáciami a príslušnými orgánmi na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni vrátane vnútroštátnych platforiem iných štátov.

       2.     Každá zmluvná strana oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy názov a adresu vnútroštátnej platformy.

              Článok 14 – Ochrana osobných údajov

       1.     Každá zmluvná strana prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie toho, aby všetky opatrenia proti manipulácii športových súťaží boli v súlade s príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi predpismi a normami v oblasti ochrany osobných údajov, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií podľa tohto dohovoru.

       2.     Každá zmluvná strana prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby verejné orgány a organizácie, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pri zhromažďovaní, spracúvaní a výmene osobných údajov, bez ohľadu na povahu týchto výmen, náležite zohľadňovali zásady zákonnosti, primeranosti, relevantnosti a presnosti, ako aj bezpečnosť údajov a práva dotknutých osôb.

       3.     Každá zmluvná strana vo svojich právnych predpisoch stanoví, že verejné orgány a organizácie, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, zabezpečujú, aby výmena údajov na účely tohto dohovoru nepresahovala minimum nevyhnutné na dosiahnutie stanovených účelov výmeny.

       4.     Každá zmluvná strana vyzýva rôzne verejné orgány a organizácie, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, aby poskytli potrebné technické prostriedky na zaistenie bezpečnosti vymieňaných údajov a na zabezpečenie ich spoľahlivosti a integrity, ako aj dostupnosti a integrity systémov výmeny údajov a identifikácie ich používateľov.

Kapitola IV – Hmotné právo trestné a spolupráca pri presadzovaní práva

              Článok 15 – Trestné činy súvisiace s manipuláciou športových súťaží

       1.     Každá zmluvná strana zabezpečí, aby jej vnútroštátne právne predpisy umožňovali trestný postih za manipuláciu športových súťaží, pokiaľ je spojená s vydieraním, korupciou alebo podvodnými praktikami, tak ako sú vymedzené v jej vnútroštátnych právnych predpisoch.

              Článok 16 –  Legalizácia príjmov z trestnej činnosti súvisiacej s manipuláciou športových súťaží

       1.     Každá zmluvná strana prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné na to, aby konanie uvedené v článku 9 ods. 1 a 2 Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (2005, CETS č. 198), v článku 6 ods. 1 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (2000) alebo v článku 23 ods. 1 Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti korupcii (2003) bolo v jej vnútroštátnom právnom poriadku kvalifikované ako trestný čin, a to za podmienok uvedených v týchto dohovoroch, ak predikatívny trestný čin, ktorý vedie k zisku, je jedným z trestných činov uvedených v článkoch 15 a 17 tohto dohovoru a vždy, keď ide o vydieranie, korupciu a podvod.

       2.     Pri rozhodovaní o tom, ktoré trestné činy spadajú do kategórie predikatívnych trestných činov uvedených v odseku 1, môže každá zmluvná strana v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi rozhodnúť, ako vymedzí tieto trestné činy a povahu všetkých prvkov, vzhľadom na ktoré sa tieto trestné činy považujú za závažné.

       3.     Každá zmluvná strana zváži začlenenie manipulácie športových súťaží do svojho rámca na predchádzanie praniu špinavých peňazí tým, že od prevádzkovateľov športových stávok vyžaduje, aby vo vzťahu k zákazníkom uplatňovali náležitú obozretnosť, viedli záznamy a dodržiavali požiadavky na nahlasovanie nezákonných, nepoctivých alebo podozrivých stávok.

              Článok 17 – Napomáhanie a navádzanie

       1.     Každá zmluvná strana prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné na to, aby bolo napomáhanie pri páchaní ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článku 15 tohto dohovoru alebo navádzanie na spáchanie ktoréhokoľvek z týchto trestných činov kvalifikované ako trestný čin podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, ak je takéto konanie úmyselné.

              Článok 18 – Zodpovednosť právnických osôb

       1.     Každá zmluvná strana prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie toho, aby právnické osoby mohli byť zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 15 až 17 tohto dohovoru, ktoré v ich prospech spáchala akákoľvek fyzická osoba, ktorá konala buď samostatne alebo ako člen orgánu právnickej osoby a ktorá má vedúce postavenie v rámci právnickej osoby, a to na základe:

              a)     právomoci zastupovať právnickú osobu,

              b)     oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby,

              c)     oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.

       2.     V súlade so zásadami vnútroštátneho práva zmluvnej strany môže byť táto právna zodpovednosť právnických osôb trestnoprávna, občianskoprávna alebo správna.

       3.     Okrem prípadov už uvedených v odseku 1 každá zmluvná strana prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba bola zodpovedná v prípade, v ktorom nedostatočný dohľad alebo kontrola zo strany fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 umožnili spáchanie trestného činu uvedeného v článkoch 15 až 17 tohto dohovoru, ktorého sa v prospech tejto právnickej osoby dopustila fyzická osoba konajúca na základe oprávnenia od tejto právnickej osoby.

       4.     Touto zodpovednosťou nie je dotknutá trestnoprávna zodpovednosť fyzických osôb, ktoré sa dopustili trestných činov.

Kapitola V – Súdna právomoc, trestné konanie a vykonávacie opatrenia

              Článok 19 – Súdna právomoc

       1.     Každá zmluvná strana prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na stanovenie súdnej právomoci vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článkoch 15 až 17 tohto dohovoru, ak bol taký trestný čin spáchaný:

              a)     na jej území alebo

              b)     na palube lode plaviacej sa pod jej vlajkou alebo

              c)     na palube lietadla zaregistrovaného podľa jej právnych predpisov alebo

              d)     jedným z jej štátnych príslušníkov alebo osobou, ktorá má obvyklý pobyt na jej území.

       2.     Každý štát alebo Európska únia môžu pri podpise alebo pri ukladaní svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení prostredníctvom vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásiť, že si vyhradzujú právo neuplatňovať alebo uplatňovať len v určitých prípadoch alebo za určitých podmienok pravidlá týkajúce sa súdnej právomoci stanovené v odseku 1 písm. d) tohto článku.

       3.     Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na stanovenie súdnej právomoci vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článkoch 15 až 17 tohto dohovoru v prípadoch, v ktorých sa údajný páchateľ nachádza na jej území a nemôže byť vydaný druhej zmluvnej strane na základe jeho štátnej príslušnosti.

       4.     Ak si súdnu právomoc vo vzťahu k údajnému trestnému činu uvedenému v článkoch 15 až 17 tohto dohovoru nárokuje viac ako jedna zmluvná strana, dotknuté zmluvné strany sa v prípade potreby navzájom poradia s cieľom určiť, ktorá súdna právomoc bude na účely trestného stíhania najvhodnejšia.

       5.     Bez toho, aby tým boli dotknuté všeobecné pravidlá medzinárodného práva, tento dohovor nevylučuje trestnoprávnu, občianskoprávnu a správnu súdnu právomoc, ktorú zmluvná strana vykonáva v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

              Článok 20 – Opatrenia na zabezpečenie elektronických dôkazov

       1.     Každá zmluvná strana prijme v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie elektronických dôkazov pri vyšetrovaní trestných činov uvedených v článkoch 15 až 17 tohto dohovoru, a to okrem iného prostredníctvom urýchleného uchovania uložených počítačových údajov, urýchleného uchovania a zverejnenia prevádzkových údajov, príkazov na zverejnenie, vyhľadávania a zaisťovania uložených počítačových údajov, zberu prevádzkových údajov v reálnom čase a zachytávania údajov o obsahu.

              Článok 21 – Ochranné opatrenia

       1.     Každá zmluvná strana zváži prijatie takých právnych opatrení, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany:

              a)     osôb, ktoré v dobrej viere a na základe primeraných dôvodov poskytujú informácie týkajúce sa trestných činov uvedených v článkoch 15 až 17 tohto dohovoru alebo iným spôsobom spolupracujú s vyšetrovacími orgánmi alebo orgánmi zodpovednými za trestné stíhanie,

              b)     svedkov, ktorí podávajú svedectvo v súvislosti s týmito trestnými činmi,

              c)     v prípade potreby rodinným príslušníkom osôb uvedených v písm. a) a b).

Kapitola VI – Sankcie a opatrenia

              Článok 22 – Trestné sankcie voči fyzickým osobám

       1.     Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa za trestné činy uvedené v článkoch 15 až 17 tohto dohovoru, ktorých sa dopustili fyzické osoby, ukladali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vrátane finančných sankcií, pričom zohľadní závažnosť trestných činov. Tieto sankcie zahŕňajú tresty odňatia slobody, ktoré môžu byť dôvodom na vydanie osoby v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

              Článok 23 – Trestné sankcie voči právnickým osobám

       1.     Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnické osoby zodpovedné v súlade s článkom 18 podliehali účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám vrátane finančných sankcií a prípadne aj ďalším opatreniam, ako napr.:

              a)     dočasný alebo trvalý zákaz vykonávať obchodnú činnosť,

              b)     nariadenie súdneho dohľadu

              c)     súdny príkaz na zrušenie právnickej osoby.

              Článok 24 – Administratívne sankcie

       1.     V prípade potreby prijme každá zmluvná strana v súvislosti so skutkami, ktoré sú trestné podľa vnútroštátneho práva, také legislatívne alebo iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na postihnutie konania ustanoveného za protiprávne podľa tohto dohovoru prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií a opatrení v nadväznosti na konanie pred správnymi orgánmi, ktorých rozhodnutie môže viesť ku konaniu na príslušnom súde.

       2.     Každá zmluvná strana zabezpečuje vykonávanie administratívnych opatrení. Môže ich vykonávať regulačný orgán v oblasti stávkových hier alebo iný poverený orgán, resp. orgány v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

              Článok 25 – Zaistenie a konfiškácia

       1.     Každá zmluvná strana príjme v súlade s vnútroštátnym právom potrebné legislatívne alebo iné opatrenia s cieľom umožniť zaistenie a konfiškáciu:

              a)     tovaru, dokumentov a iných nástrojov, ktoré boli alebo mali byť použité na účely spáchania trestných činov uvedených v článkoch 15 až 17 tohto dohovoru,

              b)     príjmov z týchto trestných činov alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá týmto príjmom.

Kapitola VII – Medzinárodná spolupráca v súdnych a iných veciach

       Článok 26 – Opatrenia týkajúce sa medzinárodnej spolupráce v trestných veciach

       1.     Zmluvné strany navzájom spolupracujú v čo najväčšej možnej miere na účely vyšetrovania, trestného stíhania a súdneho konania týkajúceho sa trestných činov uvedených v článkoch 15 až 17 tohto dohovoru vrátane zaistenia a konfiškácie, a to v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a v súlade s príslušnými platnými medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi a mechanizmami dohodnutými na základe jednotných právnych predpisov alebo právnych predpisov založených na vzájomnosti a v súlade s ich vnútroštátnym právom.

       2.     Pokiaľ ide o trestné činy uvedené v článkoch 15 až 17 tohto dohovoru, zmluvné strany spolupracujú v čo najväčšej možnej miere v súlade s príslušnými platnými medzinárodnými, regionálnymi a dvojstrannými zmluvami o vydávaní a vzájomnej pomoci v trestných veciach a v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

       3.     Vždy, keď sa v rámci medzinárodnej spolupráce požaduje splnenie požiadavky obojstrannej trestnosti, táto požiadavka sa považuje za splnenú bez ohľadu na to, či je príslušný trestný čin podľa právnych predpisov dožiadaného štátu zaradený do tej istej kategórie trestných činov ako podľa právnych predpisov žiadajúceho štátu alebo či dožiadaný štát používa na pomenovanie daného trestného činu rovnaký výraz ako žiadajúci štát, ak konanie napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu, v súvislosti s ktorým sa žiada vzájomná právna pomoc alebo vydanie osoby, je trestným činom podľa právnych predpisov oboch zmluvných strán.

       4.     Ak zmluvná strana, ktorá podmieňuje vydanie alebo vzájomnú právnu pomoc v trestných veciach existenciou zmluvy, dostane žiadosť o vydanie alebo právnu pomoc v trestných veciach od zmluvnej strany, s ktorou nemá uzatvorenú takúto zmluvu, môže, konajúc v súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného práva a s výhradou podmienok stanovených svojím vnútroštátnym právom, považovať tento dohovor za právny základ na vydanie alebo vzájomnú právnu pomoc v trestných veciach v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v článkoch 15 až 17 tohto dohovoru.

              Článok 27 – Iné opatrenia medzinárodnej spolupráce v oblasti prevencie

       1.     Každá zmluvná strana sa usiluje vo vhodných prípadoch začleniť prevenciu a boj proti manipulácii športových súťaží do programov pomoci v prospech tretích štátov.

              Článok 28 – Medzinárodná spolupráca s medzinárodnými športovými organizáciami

       1.     Každá strana spolupracuje v záujme boja proti manipulácii športových súťaží s medzinárodnými športovými organizáciami v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Kapitola VIII – Následné opatrenia

              Článok 29 – Poskytovanie informácií

       1.     Každá zmluvná strana zašle generálnemu tajomníkovi Rady Európy, v jednom z oficiálnych jazykov Rady Európy, všetky relevantné informácie týkajúce sa legislatívnych a iných opatrení, ktoré prijala na účely splnenia podmienok tohto dohovoru.

              Článok 30 – Monitorovací výbor dohovoru

       1.     Na účely tohto dohovoru sa zriaďuje monitorovací výbor dohovoru.

       2.     Každá zmluvná strana dohovoru môže byť v monitorovacom výbore dohovoru zastúpená jedným alebo viacerými zástupcami vrátane zástupcov verejných orgánov zodpovedných za šport, presadzovanie práva alebo reguláciu stávkových hier. Na každú zmluvnú stranu pripadá jeden hlas.

       3.     S cieľom prispieť k multisektorálnemu a multidisciplinárnemu prístupu Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, ako aj iné príslušné medzivládne výbory Rady Európy vymenujú do monitorovacieho výboru dohovoru svojho zástupcu. Monitorovací výbor dohovoru môže, ak je to potrebné, na základe jednomyseľného rozhodnutia vyzvať ktorýkoľvek štát, ktorý nie je zmluvnou stranou dohovoru, alebo ktorúkoľvek medzinárodnú organizáciu či orgán, aby sa na jeho zasadnutiach nechali zastúpiť pozorovateľom. Zástupcovia, ktorí boli vymenovaní podľa tohto odseku, sa zúčastňujú na zasadnutiach monitorovacieho výboru dohovoru bez hlasovacieho práva.

       4.     Zasadnutia monitorovacieho výboru dohovoru zvoláva generálny tajomník Rady Európy. Jeho prvé zasadnutie sa bude konať, len čo to bude možné, a v každom prípade do jedného roka od dátumu nadobudnutia platnosti tohto dohovoru. Následne sa výbor schádza vždy, keď o to požiada aspoň jedna tretina zmluvných strán alebo generálny tajomník.

       5.     Monitorovací výbor dohovoru vypracuje a na základe konsenzu prijme svoj vlastný rokovací poriadok v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.

       6.     Monitorovaciemu výboru dohovoru pomáha pri vykonávaní jeho úloh sekretariát Rady Európy.

              Článok 31 – Úlohy monitorovacieho výboru dohovoru

       1.     Monitorovací výbor dohovoru je zodpovedný za kontrolu vykonávania tohto dohovoru.

       2.     Monitorovací výbor dohovoru prijíma a upravuje zoznam športových organizácií uvedený v článku 3 ods. 2 a zároveň zabezpečuje, aby bol vhodným spôsobom uverejnený.

       3.     Monitorovací výbor dohovoru môže najmä:

              a)     vydávať odporúčania zmluvným stranám týkajúce sa opatrení, ktoré je potrebné prijať na účely tohto dohovoru, najmä pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu,

              b)     v prípade potreby vydávať odporúčania zmluvným stranám po uverejnení vysvetľujúcej dokumentácie a po predchádzajúcich konzultáciách so zástupcami športových organizácií a s prevádzkovateľmi športových stávok, najmä pokiaľ ide o:

                     –     kritériá, ktoré musia spĺňať športové organizácie a prevádzkovatelia športových stávok, aby mali prínos z výmeny informácií uvedenej v článku 12 ods. 1 tohto dohovoru,

                     –     ďalšie možnosti posilnenia operatívnej spolupráce medzi príslušnými verejnými orgánmi, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi stávkových služieb, ako sa uvádza v tomto dohovore,

              c)     zabezpečiť, aby boli príslušné medzinárodné organizácie a verejnosť priebežne informované o činnostiach uskutočnených v rámci tohto dohovoru,

              d)     vypracovať stanovisko pre Výbor ministrov týkajúce sa žiadosti štátu, ktorý nie je členom Rady Európy, v ktorej žiada, aby ho Výbor ministrov pozval podpísať dohovor v súlade s článkom 32 ods. 2.

       4.     V záujme plnenia svojich úloh môže monitorovací výbor dohovoru z vlastnej iniciatívy organizovať stretnutia expertov.

       5.     Monitorovací výbor dohovoru organizuje s predchádzajúcim súhlasom príslušných zmluvných strán návštevy v zmluvných stranách.

Kapitola IX – Záverečné ustanovenia

              Článok 32 – Podpis a nadobudnutie platnosti

       1.     Tento dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy, ostatným štátom, ktoré sú stranami Európskeho kultúrneho dohovoru, Európskej únii a tretím štátom, ktoré nie sú členmi Rady Európy a ktoré sa podieľali na jeho vypracovaní alebo ktoré majú v Rade Európy štatút pozorovateľa.

       2.     Tento dohovor je tiež otvorený na podpis všetkým ostatným štátom, ktoré nie sú členskými štátmi Rady Európy, a to na základe pozvania zo strany Výboru ministrov. Rozhodnutie pozvať tretí štát, ktorý nie je členom Rady Európy, aby podpísal dohovor, sa prijíma na základe väčšiny stanovenej v článku 20 písm. d) štatútu Rady Európy a jednomyseľným hlasovaním zástupcov zmluvných štátov, ktorí sú oprávnení zasadať vo Výbore ministrov, a to po porade s monitorovacím výborom dohovoru po tom, ako bol zriadený.

       3.     Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho tajomníka Rady Európy.

       4.     Tento dohovor nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa, keď päť signatárov, z toho najmenej tri členské štáty Rady Európy, vyslovilo súhlas s tým, že budú viazané dohovorom v súlade s ustanoveniami odsekov 1, 2 a 3.

       5.     Vo vzťahu ku každému signatárskemu štátu alebo k Európskej únii, ktoré vyjadria neskôr svoj súhlas s tým, že ním budú viazané, tento dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od dátumu vyjadrenia ich súhlasu s tým, že ním budú viazané v súlade s ustanoveniami odsekov 1, 2 a 3.

       6.     Zmluvná strana, ktorá nie je členom Rady Európy, prispieva na financovanie monitorovacieho výboru dohovoru spôsobom, o ktorom rozhodne Výbor ministrov po konzultácii s touto zmluvnou stranou.

              Článok 33 – Účinky dohovoru a vzťah k iným medzinárodným právnym nástrojom

       1.     Týmto dohovorom nie sú dotknuté práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z viacstranných medzinárodných dohôd, ktoré upravujú osobitné oblasti. Tento dohovor najmä nemení ich práva a povinnosti vyplývajúce z iných dohôd, ktoré predtým uzatvorili v súvislosti s bojom proti dopingu a ktoré sú v súlade s predmetom a účelom tohto dohovoru.

       2.     Tento dohovor najmä dopĺňa tam, kde je to vhodné, platné dvojstranné alebo viacstranné zmluvy medzi zmluvnými stranami vrátane ustanovení:

              a)     Európskeho dohovoru o vydávaní (1957, ETS č. 24),

              b)     Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (1959, ETS č. 30),

              c)     Dohovoru o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (1990, ETS č. 141),

              d)     Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (2005, CETS č. 198).

       3.     Zmluvné strany dohovoru môžu medzi sebou uzatvárať dvojstranné alebo viacstranné dohody týkajúce sa záležitostí upravených týmto dohovorom s cieľom doplniť alebo posilniť jeho ustanovenia alebo uľahčiť uplatňovanie zásad, ktoré sú v ňom zakotvené.

       4.     Ak dve alebo viaceré zmluvné strany už uzavreli zmluvu týkajúcu sa záležitostí upravených týmto dohovorom alebo inak nadviazali vzťahy v súvislosti s týmito záležitosťami, sú tiež oprávnené uplatňovať uvedenú zmluvu alebo upravovať tieto vzťahy zodpovedajúcim spôsobom. Ak však zmluvné strany nadväzujú vzťahy týkajúce sa záležitostí upravených týmto dohovorom inak, než sa v ňom stanovuje, robia tak spôsobom, ktorý nie je v rozpore s jeho cieľmi a zásadami.

       5.     Týmto dohovorom nie sú žiadnym spôsobom dotknuté iné práva, obmedzenia, záväzky a povinnosti zmluvných strán.

              Článok 34 – Podmienky a záruky

       1.     Každá zmluvná strana zabezpečí, aby zavedenie, vykonávanie a uplatňovanie právomocí a postupov stanovených v kapitolách II až VII podliehalo podmienkam a zárukám stanoveným v jej vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré zabezpečujú primeranú úroveň ochrany ľudských práv a slobôd vrátane práv, ktoré vyplývajú z povinností, ku ktorým sa zaviazala podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1966, Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach a podľa iných príslušných medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv a prostredníctvom ktorých sa do jej vnútroštátneho práva začlení zásada proporcionality.

       2.     Také podmienky a záruky by mali, ak je to vhodné vzhľadom na charakter postupu alebo právomoci, okrem iného zahŕňať súdny alebo iný nezávislý dohľad, dôvody, ktoré opodstatňujú uplatňovanie takejto právomoci alebo takéhoto postupu, ako aj obmedzenie ich rozsahu a trvania.

       3.     V rozsahu, v akom je to v súlade s verejným záujmom, najmä s riadnym výkonom spravodlivosti, každá zmluvná strana zváži vplyv právomoci a postupov uvedených v týchto kapitolách na práva, povinnosti a oprávnené záujmy tretích strán.

              Článok 35 – Územná pôsobnosť

       1.     Každý štát alebo Európska Únia môžu pri podpise alebo pri ukladaní listín o ratifikácii, prijatí alebo schválení vymedziť územie, resp. územia, na ktoré sa bude tento dohovor vzťahovať.

       2.     Každá zmluvná strana môže kedykoľvek neskôr, formou vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy, rozšíriť uplatňovanie tohto dohovoru na akékoľvek iné územie vymedzené vo vyhlásení, za ktorého medzinárodné vzťahy je zodpovedná alebo v mene ktorého je oprávnená prijímať záväzky. Vo vzťahu k takémuto územiu nadobudne dohovor platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od dátumu doručenia tohto vyhlásenia generálnemu tajomníkovi.

       3.     Každé vyhlásenie uskutočnené podľa predchádzajúcich dvoch odsekov možno vo vzťahu ku ktorémukoľvek územiu určenému v takomto vyhlásení odvolať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Toto odvolanie nadobudne účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od dátumu doručenia tohto vyhlásenia generálnemu tajomníkovi.

              Článok 36 – Federálna doložka

       1.     Federálny štát si môže vyhradiť právo prijať povinnosti podľa kapitol II, IV, V a VI tohto dohovoru v súlade so základnými zásadami, ktorými sa riadi vzťah medzi jeho ústrednou vládou a jeho jednotlivými štátnymi celkami alebo inými podobnými územnými celkami, za predpokladu, že je stále schopný spolupracovať v súlade s kapitolami III a VII.

       2.     Ak si Federálny štát uplatní výhradu podľa odseku 1, nemôže využiť podmienky takejto výhrady na to, aby sa oslobodil od svojich povinností vykonať opatrenia stanovené v kapitolách III a VII alebo aby podstatne obmedzil takéto svoje povinnosti. V každom prípade je povinný zabezpečiť rozsiahle a účinné kapacity pre presadzovanie týchto opatrení. 

       3.     Pokiaľ ide o ustanovenia tohto dohovoru, ktorých uplatňovanie patrí do právomoci jednotlivých štátnych celkov alebo iných podobných územných celkov, ktoré nie sú podľa ústavného systému federácie povinné prijímať legislatívne opatrenia, federálna vláda upovedomí príslušné orgány týchto štátov o uvedených ustanoveniach, predloží im priaznivé stanovisko a podporí ich, aby prijali vhodné opatrenia na ich vykonanie.

              Článok 37 – Výhrady

       1.     Na základe písomného oznámenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy môže každý štát alebo Európska únia pri podpise alebo pri ukladaní svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení vyhlásiť, že si chce uplatniť výhrady uvedené v článku 19 ods. 2 a v článku 36 ods. 1. Žiadne iné výhrady nemožno uplatniť.

       2.     Zmluvná strana, ktorá si uplatnila výhradu v súlade s odsekom 1 ju môže úplne alebo čiastočne odvolať prostredníctvom oznámenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Toto odvolanie nadobudne účinnosť dňom doručenia takéhoto oznámenia generálnemu tajomníkovi. Ak sa v oznámení uvádza, že odvolanie výhrady nadobudne účinnosť v deň, ktorý je v ňom uvedený, a ak takýto dátum je neskorší ako dátum, kedy bolo oznámenie doručené generálnemu tajomníkovi, odvolanie výhrady nadobudne účinnosť neskorším dátumom.

       3.     Zmluvná strana, ktorá si uplatnila výhradu, túto výhradu úplne alebo čiastočne odvolá, len čo to umožnia okolnosti.

       4.     Generálny tajomník Rady Európy môže pravidelne žiadať zmluvné strany, ktoré si uplatnili jednu alebo viac výhrad, aby ho informovali o vyhliadkach na odvolanie týchto výhrad.

              Článok 38 – Zmeny

       1.     Zmeny článkov tohto dohovoru môže navrhnúť každá zmluvná strana, monitorovací výbor dohovoru alebo Výbor ministrov Rady Európy.

       2.     Každý návrh na zmenu sa oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy a ten ho predloží všetkým zmluvným stranám, členským štátom Rady Európy a tretím štátom, ktoré nie sú členmi Rady Európy a ktoré sa podieľali na vypracovaní tohto dohovoru alebo ktoré majú v Rade Európy štatút pozorovateľa, Európskej únii, každému štátu, ktorý bol pozvaný, aby podpísal tento dohovor, a monitorovaciemu výboru dohovoru aspoň dva mesiace pred zasadnutím, na ktorom sa majú zmeny prerokovať. Monitorovací výbor dohovoru predloží Výboru ministrov svoje stanovisko k navrhovanej zmene.

       3.     Výbor ministrov posúdi navrhovanú zmenu a stanovisko, ktoré predložil monitorovací výbor dohovoru, a zmenu môže prijať na základe väčšiny stanovenej v článku 20 písm. d) štatútu Rady Európy.

       4.     Znenie každej zmeny prijatej Výborom ministrov v súlade s odsekom 3 tohto článku sa zašle zmluvným stranám na prijatie.

       5.     Každá zmena prijatá v súlade s odsekom 3 tohto článku nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí jednomesačnej lehoty po tom, čo všetky zmluvné strany informovali generálneho tajomníka o jej prijatí v súlade so svojimi príslušnými vnútornými postupmi.

       6.     Ak bola zmena schválená Výborom ministrov, ale zatiaľ nenadobudla platnosť v súlade s ustanoveniami odseku 5, štát alebo Európska únia nemôžu vyjadriť svoj súhlas s tým, že budú viazaní dohovorom, bez toho, aby súčasne neprijali aj túto zmenu.

              Článok 39 – Riešenie sporov

       1.     Monitorovací výbor dohovoru je v úzkej spolupráci s príslušnými medzivládnymi výbormi Rady Európy priebežne informovaný o akýchkoľvek ťažkostiach týkajúcich sa výkladu a uplatňovania tohto dohovoru.

       2.     V prípade sporu medzi zmluvnými stranami týkajúceho sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru sa zmluvné strany snažia o urovnanie sporu prostredníctvom rokovania, zmieru alebo arbitráže alebo akéhokoľvek iného zmierovacieho prostriedku podľa ich vlastného výberu.

       3.     Výbor ministrov Rady Európy môže stanoviť postupy riešenia sporov, ktoré môžu zmluvné strany v prípade sporu uplatniť s výhradou ich súhlasu.

              Článok 40 – Vypovedanie dohovoru

       1.     Každá zmluvná strana môže tento dohovor kedykoľvek vypovedať formou oznámenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

       2.     Takáto výpoveď nadobudne účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej lehoty od dátumu doručenia oznámenia generálnemu tajomníkovi.

              Článok 41 – Oznamovanie

       1.     Generálny tajomník Rady Európy informuje zmluvné strany, členské štáty Rady Európy, ostatné štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Európskeho kultúrneho dohovoru, tretie štáty, ktoré nie sú členmi Rady Európy a ktoré sa podieľali na vypracovaní tohto dohovoru alebo ktoré majú v Rade Európy štatút pozorovateľa, Európsku úniu a každý štát, ktorý bol pozvaný, aby podpísal tento dohovor v súlade s ustanoveniami článku 32, o:

              a)     každom podpise tohto protokolu,

              b)     uložení každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení,

              c)     každom dátume, ktorým tento dohovor nadobúda platnosť v súlade s článkom 32,

              d)     každej výhrade a každom odvolaní výhrady v súlade s článkom 37,

              e)     každom vyhlásení vykonanom v súlade s článkami 9 a 13,

              f)     akomkoľvek inom úkone, oznámení alebo vyjadrení týkajúcom sa tohto dohovoru.

              Na dôkaz toho dolupodpísané osoby, riadne splnomocnené na tento účel, podpísali tento dohovor.

              V Magglingene/Macoline osemnásteho septembra 2014 v angličtine a vo francúzštine, pričom obidve znenia sú rovnako autentické, v jedinej kópii, ktorá sa uloží v archívoch Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy odovzdá overenú kópiu všetkým členským štátom Rady Európy, tretím štátom, ktoré nie sú členmi Rady Európy a ktoré sa podieľali na vypracovaní tohto dohovoru alebo ktoré majú v Rade Európy štatút pozorovateľa, Európskej Únii a každému štátu, ktorý bol pozvaný, aby podpísal tento dohovor.