V Bruseli14. 12. 2015

COM(2015) 639 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov


Úvod

Vzhľadom na rozpočet vo výške 454 miliárd EUR na obdobie 2014 – 2020 sú európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) 1 hlavným investičným nástrojom politiky Európskej únie (EÚ).

S cieľom reagovať na potreby reálnej ekonomiky sa poskytne prostredníctvom EŠIF do roku 2023 2 kritické množstvo investícií v kľúčových prioritných oblastiach EÚ, a to formou podpory vytvárania pracovných miest a pomoci európskemu hospodárstvu, aby opäť rástlo udržateľným spôsobom. Členské štáty sa napríklad zaviazali k týmto krokom: 3

Z prostriedkov týchto fondov dostanú podporu viac než 2 milióny podnikov, aby mohli zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, vyvíjať výrobky, nájsť nové trhy a vytvárať nové pracovné miesta.

Investície do infraštruktúry pomôžu členským štátom zvýšiť kvalitu života občanov a konkurencieschopnosť ich podnikateľského prostredia. To platí najmä pre menej rozvinuté členské štáty, ktoré tak budú môcť dobehnúť rozvinutejšie. Medzi príklady toho, čo by sa prostredníctvom EŠIF malo dosiahnuť, patrí lepší prístup ku kvalitnému širokopásmovému pripojeniu a informačným a komunikačným technológiám (IKT) a lepšie zásobovanie vodou pre desiatky miliónov Európanov. 

Rozhodujúci význam má aj to, že prostredníctvom fondov sa bude investovať do získavania zručností a zvyšovania prispôsobivosti pracovnej sily v Európe, takže desiatky miliónov ľudí vrátane mladých dostanú príležitosť na (re)kvalifikáciu alebo začatie podnikania. Tieto príležitosti budú dostupné aj pre utečencov a legálnych migrantov.

V pokrízovom období sa objavili nové dôvody na to, aby sa zreformoval spôsob plánovania a využívania EŠIF. V súvislosti s celkovým poklesom investícií je jednou z najvyšších priorít maximalizácia vplyvu EŠIF, najmä preto, že v mnohých krajinách sú zdrojom väčšiny verejných investícií. Vďaka reforme sa kladie väčší dôraz na výsledky, financovanie je cielenejšie a investície vychádzajú z lepšieho strategického plánovania a schopnosti plniť stanovené ciele. EŠIF sú teraz perspektívnym investičným nástrojom politiky pripraveným reagovať na výzvy, ktorým dnes Európa čelí a bude čeliť aj v nadchádzajúcich rokoch.

EŠIF prispievajú k Investičnému plánu pre Európu a dopĺňajú Európsky fond pre strategické investície (EFSI), a to niekoľkými spôsobmi: mobilizáciou verejných a súkromných investícií, podporou štrukturálnych reforiem a zlepšením prístupu k financovaniu. EŠIF významne prispejú k politickým prioritám novej Komisie: politike jednotného digitálneho trhu, politike energetickej únie, politike v oblasti zmeny klímy, jednotnému trhu a správe hospodárskych záležitostí, a to v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra. Cieľom všetkých investícií z EŠIF je v konečnom dôsledku podpora zamestnanosti, rastu a investícií v celej Európe, a to so zameraním na najmenej rozvinuté oblasti. Prispievajú takisto k riešeniu spoločných výziev a využívaniu spoločného potenciálu prostredníctvom územnej spolupráce a makroregionálnych stratégií.

V tomto oznámení sa uvádzajú hlavné výsledky rokovaní medzi orgánmi členských štátov a ich partnermi vrátane regionálnych a miestnych aktérov na jednej strane a Európskej komisie na druhej strane o ich investičných programoch v nadväznosti na reformu EŠIF. Oznámenie reaguje na požiadavky článku 16 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach 4 a v prílohe II obsahuje podrobné informácie o každom členskom štáte.

1. INVESTÍCIE Z EURÓPSKYCH ŠTRUKTURÁLNYCH A INVESTIČNÝCH FONDOV V SÚČASNOM SOCIÁLNO-EKONOMICKOM KONTEXTE

Odlišné hospodárske a sociálne trendy

Európska únia sa postupne spamätáva z hospodárskej krízy, nezamestnanosť klesá a očakáva sa, že reálny HDP narastie o 1,9 % a zotrvá v roku 2015 mierne nad predkrízovou úrovňou. Miera celkovej zamestnanosti by však mala ostať pod úrovňou z roku 2008. S krízou vymizli výsledky hospodárskej konvergencie dosiahnuté v mnohých európskych regiónoch a členských štátoch od roku 2000, čím sa zvrátil trend znižovania regionálnych rozdielov a chudoby.

Pokrok pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 je nerovnomerný. Významný pokrok sa dosiahol v oblasti adaptácie na zmenu klímy, energetiky, vzdelávania, ale nie pri plnení cieľov v oblasti zamestnanosti a chudoby. Pokrok v oblasti výskumu a inovácií je takisto obmedzený. Okrem toho v menej rozvinutých alebo prechodných regiónoch boli výsledky pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 podstatne horšie než v ostatných regiónoch – ak chce EÚ tieto ciele dosiahnuť, je potrebné podstatne zvýšiť výkonnosť týchto regiónov. Práve v tomto kontexte rokovali členské štáty a Komisia o programoch EŠIF na obdobie 2014 – 2020.

EŠIF nadobudli väčší význam v oblasti verejných investícií, keďže kompenzujú pokles úrovne investícií

Kríza mala výrazný vplyv na rozpočty členských štátov a regiónov a obmedzila financovanie všetkých druhov investícií. V rokoch 2008 a 2014 verejné investície v EÚ klesli približne o 15 % v reálnom vyjadrení. Celkové investície tiež výrazne klesli a sú v súčasnosti približne o 300 miliárd EUR nižšie, než bývali v minulosti. V dôsledku toho značne narástol význam prostriedkov z EŠIF z hľadiska spolufinancovania programov verejných investícií.

V rokoch 2014 – 2016 by záväzky z EŠIF mali dosiahnuť približne 14 % celkových verejných investícií, pričom v niektorých členských štátoch presahuje najvyšší podiel 70 % (pozri tabuľku 1). Tento príspevok na investície je impulzom pre prvý pilier Investičného plánu pre Európu – mobilizáciu finančných prostriedkov.

Tabuľka 1: Podiel prostriedkov EŠIF na verejných investíciách v rokoch 2014 – 2016 5

Okrem toho je zabezpečené optimálne využitie obmedzených investičných zdrojov, a to vďaka užším väzbám a synergiám medzi EŠIF a ďalšími finančnými nástrojmi EÚ, ako sú program Horizont 2020, LIFE+, Fond pre azyl, migráciu a integráciu, COSME, Erasmus+ alebo Nástroj na prepájanie Európy.

Zreformovaný rámec pre účinnejšie EŠIF

Na základe skúseností získaných v predchádzajúcich programových obdobiach a so zreteľom na potrebu lepšieho využívania EŠIF sa prostredníctvom nariadení na obdobie 2014 – 2020 zaviedlo niekoľko kľúčových reforiem. Je tu jasný posun smerom k cielenejšiemu politickému prístupu, silnejšej orientácii na výsledky, pevným rámcovým podmienkam pre investície, koordinovanejšiemu využívaniu financovania z EŠIF prostredníctvom spoločného strategického rámca a kvalitnejším väzbám medzi prioritami EÚ a regionálnymi potrebami.

Európsky semester a odporúčania pre jednotlivé krajiny zohrávajú významnú úlohu

Východiskové body Komisie pre rokovania s členskými štátmi o prioritách financovania v partnerských dohodách a programoch na obdobie 2014 – 2020 boli zakotvené v cieľoch stratégie Európa 2020, príslušných odporúčania pre jednotlivé krajiny prijatých v rámci procesu európskeho semestra a v sociálno-ekonomickej analýze na úrovni členských štátov a regiónov.

Viac ako dve tretiny odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých v roku 2014 boli relevantné pre investície v rámci politiky súdržnosti a boli zohľadnené v programových prioritách členských štátov. Medzi príklady odporúčaní pre jednotlivé krajiny, na základe ktorých sa z fondov budú podporovať reformy, patria:

zlepšenie trhu práce a lepší prístup naň, systémy vzdelávania a odbornej prípravy,

výskum, vývoj a inovácie,

investície do udržateľnej energie, ako sú energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie,

zdravotníctvo,

prístup k finančným prostriedkom,

podnikateľské prostredie a

administratívna kapacita.

V nasledujúcich rokoch budú z budúcich odporúčaní pre jednotlivé krajiny vyplývať v príslušných prípadoch úpravy v programoch EŠIF, a to aj na podnet Komisie, vďaka čomu sa zabezpečí podpora Komisie pre štrukturálne reformy v členských štátoch. To ukazuje, že v mnohých členských štátoch s takýmito odporúčaniami týkajúcimi sa EŠIF existuje silná väzba medzi EŠIF, procesom európskeho semestra a hospodárskymi prioritami EÚ. To prispieva k realizácii tretieho piliera Investičného plánu pre Európu (zlepšovanie investičných podmienok).

Zlepšovanie investičných podmienok

Na základe minulých skúseností s nedostatočným plánovaním v kľúčových investičných oblastiach boli v rámci reformy EŠIF zavedené ex ante kondicionality. Tie vyžadujú, aby boli pred uskutočnením investícií zavedené regulačné a politické rámce a aby existovala dostatočná administratívna kapacita. Kondicionality sa vzťahujú na väčšinu investičných oblastí vrátane zlepšení regionálnych stratégií výskumu a inovácií, ako aj strategických plánov súvisiacich s vodohospodárstvom a dopravou, aktívnym začleňovaním, zdravotníckymi službami, odborným vzdelávaním a prípravou.

Hoci okolo 75 % všetkých ex ante kondicionalít bolo splnených v čase, keď boli schválené programy, v prípade približne 750 z nich to neplatilo (napríklad generely dopravy na podporu investícií do dopravy). S Komisiou boli dohodnuté akčné plány na ich splnenie najneskôr do konca roku 2016. Tieto plány zvýšia účinnosť a efektívnosť investícií podporovaných z EŠIF, ovplyvnia aj ďalšie verejné a súkromné investície a pomôžu pri presadzovaní právnych predpisov a politík EÚ v členských štátoch.

Koncentrácia zdrojov a integrácia udržateľného rozvoja

Tam, kde minulé skúsenosti ukázali, že financovanie z EŠIF nemalo žiaduci účinok, pretože sa nedosiahlo kritické množstvo finančných prostriedkov, boli zavedené prísnejšie požiadavky, aby sa EŠIF na obdobie 2014 – 2020 sústredili na kľúčové investičné oblasti a prekážky rastu. Výsledkom rokovaní medzi Komisiou a členskými štátmi je, že členské štáty často prekročili právne požiadavky na tematickú koncentráciu zdrojov EFRR. Investície sa teraz zameriavajú viac na podporu MSP a nízkouhlíkového hospodárstva a zároveň zabezpečujú, že v prípade potreby získa podporu aj základná infraštruktúra v menej rozvinutých regiónoch.

Vzhľadom na význam a naliehavosť rozvoja ľudského kapitálu členské štáty alokovali v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím väčší podiel rozpočtu politiky súdržnosti na ESF. Prekročený bol minimálny podiel ESF, ako aj minimálna alokácia na sociálne začlenenie 6 , čo preukazuje význam investícií do týchto oblastí. ESF sústreďuje finančné prostriedky na týchto päť priorít: aktívne začleňovanie, prístup k zamestnaniu, udržateľná integrácia mladých ľudí do trhu práce, predčasné ukončenie školskej dochádzky a celoživotné vzdelávanie.

Do všetkých EŠIF bol integrovaný udržateľný rozvoj a zmena klímy (napr. prostredníctvom alokácií finančných prostriedkov, strategických environmentálnych hodnotení a zahrnutím environmentálnych požiadaviek do výberu projektov). Členské štáty tiež preukázali pevné odhodlanie riešiť otázku zmeny klímy tým, že alokovali 25 % prostriedkov EŠIF – alebo viac ako 114 miliárd EUR – na opatrenia určené na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Týmto spôsobom EŠIF výrazne prispejú k splneniu cieľa EÚ, ktorým je vynaložiť aspoň 20 % rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy.

Posilniť zameranie na výsledky a výkonnosť

Napriek tomu, že už v minulosti existovali požiadavky týkajúce sa cieľov, ukazovateľov a cieľových hodnôt, neboli systematicky alebo dôsledne uplatňované. Vďaka zlepšeniam zavedeným na obdobie 2014 – 2020 sú programy viac zamerané na výsledky, pričom investičné potreby sa viažu na konkrétne ciele a priority s príslušnými ukazovateľmi a cieľovými hodnotami výstupov a výsledkov. Každý program má výkonnostný rámec, na základe ktorého sa bude posudzovať výkonnosť. Vďaka tomu je podávanie správ transparentné a je možné hodnotiť pokrok pri dosahovaní cieľov programu.

Okrem toho je k dispozícii výkonnostná rezerva vo výške 6 % vnútroštátnych alokácií, ktorá je vyhradená na to, aby sa v roku 2019 rozdelila medzi programy, ktoré najlepšie napredujú smerom k dohodnutým čiastkovým cieľom.

Finančné nástroje majú vyšší pákový efekt

Vzhľadom na pákový efekt finančných nástrojov je vplyv podpory z nich vyšší než v prípade grantov v tej istej oblasti politiky. Na obdobie 2014 – 2020 bol zavedený pevnejší rámec s cieľom podporiť rozsiahle využívanie finančných nástrojov (pôžičiek, záruk, kapitálu) v oblastiach politiky, v ktorých investície prinášajú finančné výnosy umožňujúce prijímateľom splatiť aspoň časť prijatej pomoci.

Tento trend sa ešte posilnil vďaka Investičnému plánu pre Európu, prostredníctvom ktorého Komisia dôrazne nabáda na používanie finančných nástrojov namiesto tradičných grantov pri financovaní z EŠIF v oblastiach, ako sú podpora MSP, znižovanie emisií CO2, životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov, IKT, udržateľná doprava, výskum a inovácie. Ako sa uvádza v investičnom pláne, očakáva sa, že finančné prostriedky vyčlenené na inovačné finančné nástroje na obdobie 2014 – 2020 budú mať priamy pákový efekt a vygenerujú ďalšie investície vo výške 40 – 70 miliárd EUR, pričom ich multiplikačný efekt v reálnej ekonomike bude ešte vyšší vďaka prilákaniu súkromných investícií.

Na základe rokovaní s členskými štátmi sa významne zvýšili plánované alokácie na finančné nástroje zo všetkých EŠIF (pozri tabuľku 2). V snahe maximalizovať synergiu a komplementárnosť medzi EŠIF a zdrojmi z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) Komisia vydáva brožúru pre členské štáty a iné zainteresované strany. Okrem toho ďalší potenciál vyplýva z kombinovania zdrojov EŠIF a finančných nástrojov v rámci programu Horizont 2020 a iných programov EÚ, pričom k tejto téme budú tiež vydané usmernenia.

Tabuľka 2: Výška financovania z EŠIF poskytovaného prostredníctvom finančných nástrojov v období 2007 – 2013 a 2014 – 2020 (v mil. EUR)

Zjednodušenie

Zjednodušenie je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje prístup k finančným prostriedkom. Rozumie sa ním nepretržitý proces, v rámci ktorého sa identifikujú a zavádzajú do praxe jednoduché, ale zároveň riadne vykonávacie postupy. V novom regulačnom rámci existujú rozsiahle možnosti na zjednodušenie, najmä pokiaľ ide o spoločné pravidlá oprávnenosti, zjednodušené možnosti vykazovania nákladov a elektronickú verejnú správu. V partnerských dohodách a programoch členské štáty zhrnuli hlavné zdroje administratívnej záťaže pre prijímateľov (žiadosť a platobný postup, po ktorých nasledujú audity a kontroly, podávanie správ a príprava projektov), ako aj plánované zjednodušovacie opatrenia na ich odstránenie. Vo všeobecnosti zo skúseností vyplýva, že existuje priestor na sebareflexiu a vzájomné učenie sa z rozličných postupov, ktoré uplatňujú členské štáty.

Komisia zriadila nezávislú expertnú skupinu na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Úlohou skupiny je identifikovať dobré aj zlé postupy a pomáhať so šírením možností zjednodušenia medzi orgánmi členských štátov. Jej činnosť bude prispievať k plneniu všeobecných cieľov lepšej právnej regulácie a iniciatívy týkajúcej sa „rozpočtu zameraného na výsledky“.

Kvalitnejšie partnerstvo a viacúrovňové riadenie v záujme lepších programov a ich realizácie

Zásada partnerstva – čiže úzka spolupráca medzi orgánmi verejnej správy, hospodárskymi a sociálnymi partnermi a subjektmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť počas celej prípravy programu, jeho vykonávania, monitorovania a hodnotenia s cieľom podporiť široký kolektívny záväzok voči programu, spoločnú zodpovednosť zaň a kvalitu programov – nadobúda v období 2014 – 2020 ešte väčšiu dôležitosť. V kódexe správania 7 Komisia načrtla minimálne pravidlá, ako by malo byť zorganizované fungujúce partnerstvo: malo by zabezpečovať, aby príslušné zainteresované strany boli zapojené do procesu a aby boli oslovované so žiadosťou o stanovisko v rámci otvorených konzultácií.

Komisia venovala osobitnú pozornosť tomu, ako členské štáty zapoja partnerov do partnerskej dohody a programov. Ohlas je vo všeobecnosti kladný a obavy, s ktorými bola Komisia oboznámená, sa riešia s orgánmi členských štátov. Okrem toho každý členský štát uplatňuje zásadu partnerstva odlišne v závislosti od vnútroštátnych správnych štruktúr a kultúry. Posilnenie kultúry partnerstva je dlhodobý proces a výsledky sa prejavia až v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Väčší dôraz na miestnu úroveň a investície pri riešení koncentrácie územných výziev

Aby sa umožnila väčšia pružnosť pri poskytovaní financovania z EŠIF na mieru na základe potrieb územia, ktoré sú známe, boli zavedené nové a zdokonalené mechanizmy:

Vďaka integrovaným územným investíciám (IÚI) je možné kombinovať finančné prostriedky z rôznych programov EŠIF na podporu vykonávania stratégií územného rozvoja. 20 členských štátov použije IÚI v celej škále oblastí od znevýhodnených mestských štvrtí po metropolitné oblasti, od trás kultúrneho dedičstva po subregióny zasiahnuté hospodárskou reštrukturalizáciou.

Podpora pre stratégie udržateľného rozvoja miest, do ktorých vykonávania sú zapojené mestské orgány, prekročí 16 miliárd EUR (9,9 % celkového rozpočtu EFRR, čo je viac než stanovený cieľ 5 %), pričom v niekoľkých členských štátoch sú k dispozícii značné dodatočné finančné prostriedky z ESF. Väčšina finančných prostriedkov bude slúžiť ako podpora pre mestské časti pri riadení prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo prostredníctvom investícií do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie, udržateľnej mestskej mobility a zlepšenia mestského prostredia. Financovaním sa budú riešiť aj výzvy týkajúce sa fyzickej a sociálnej deprivácie v mestských oblastiach.

Miestny rozvoj vedený komunitou posilní miestne akčné skupiny (MAS) pri vykonávaní stratégií tvorby pracovných miest a rastu a pri zvyšovaní sociálneho začlenenia kombinovaním rôznych fondov EÚ. Počas programového obdobia získa miestny rozvoj vedený komunitou financovaný z viacerých fondov podporu viac ako 12 miliárd EUR. Pokiaľ ide o oblasť rozvoja vidieka, prostredníctvom vyše 2 500 miestnych stratégií bude oslovená polovica vidieckeho obyvateľstva EÚ, pričom okolo 280 takýchto stratégií v pobrežných a vo vnútrozemských komunitách získa podporu z ENRF. 17 členských štátov bude podporovať miestne stratégie rozvoja aj v rámci politiky súdržnosti.

23 členských štátov je zapojených do jednej alebo viacerých makroregionálnych stratégií a/alebo stratégií morských oblastí, čo im umožňuje účinnejšie a koordinovanejšie navrhovať a plniť ich celoštátne a regionálne priority v záujme maximalizácie spoločného potenciálu. Na obdobie 2014 – 2020 boli všetky makroregionálne stratégie (pre región Baltského mora, podunajskú oblasť, región Jadranského a Iónskeho mora, alpský región) 8 , ako aj stratégia morskej oblasti Atlantiku zahrnuté do programov EŠIF.

Všetky EŠIF sa aktívne využívajú na nadnárodnú spoluprácu.

Boli vyčlenené osobitné alokácie na riešenie špecifických potrieb území, ako sú najvzdialenejšie regióny, riedko osídlené oblasti a hornaté a ostrovné členské štáty. Okrem toho sa v súčasnosti financovanie územnej spolupráce viac zameriava na spoločné výzvy.

2. OČAKÁVANÉ VÝSLEDKY PROGRAMOV EŠIF 9

Na obdobie 2014 – 2020 bolo alokovaných 454 miliárd EUR z finančných prostriedkov EŠIF na podporu vytvárania pracovných miest a rastu. Očakáva sa, že vnútroštátne spolufinancovanie dosiahne aspoň 183 miliárd EUR, pričom celkové investície dosiahnu 637 miliárd EUR.

EŠIF fungujú v celej EÚ podľa spoločného právneho a strategického rámca. Každý členský štát má partnerskú dohodu, v ktorej sa združujú finančné prostriedky až z piatich EŠIF. V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad očakávaných výsledkov financovania z EŠIF poskytovaného prostredníctvom 456 národných (tematických) a regionálnych programov a 79 programov spolupráce v rámci iniciatívy Interreg. V prílohe II sa uvádzajú podrobnejšie informácie o EŠIF v členských štátoch a v prílohe I zasa o programoch v rámci iniciatívy Interreg.

V prílohe IV sa uvádza prehľadný harmonogram schvaľovania partnerských dohôd a programov, ktoré prebehlo po prijatí právnych predpisov koncom roku 2013.

2.1. Výskum a inovácie, IKT a rozvoj MSP

EŠIF prispejú sumou 121 miliárd EUR na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti inteligentného rastu, a teda na zlepšenie výskumu a inovácií, konkurencieschopnosti MSP a na jednotný digitálny trh. Očakáva sa, že tieto investície do reálnej ekonomiky posilnia výskumné kapacity podnikov a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, prispejú k vytváraniu inkubátorov a technologických centier, umožnia prístup k rizikovému kapitálu a úverom, pomôžu vybudovať partnerstvá klastrov, budú aktivovať inovačné ekosystémy, umožnia poskytovať pokročilé služby, podnietia spoluprácu v európskych hodnotových reťazcoch s cieľom prehĺbiť vnútorný trh a posilniť priemyselnú základňu, ako aj obnovu vidieka Európy.

Posilnenie výskumu a inovácií – kľúčová priorita pre miestny prístup k ekonomickej transformácii

Základným kameňom investícií do výskumu a inovácií sú stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3). Sú podmienkou financovania z EFRR a zohľadňujú sa takisto pri financovaní z EPFRV. Poskytujú politický rámec pre robustnú podporu výskumu a inovácií, ktorá je založená na dôkazoch a zapojení zainteresovaných strán, opiera sa o silné stránky regiónov a dodržiava spoločnú metodiku. Táto podmienka vyvolala zmenu paradigmy, pokiaľ ide o spôsob vykonávania inovačnej politiky, a obnovila kultúru regionálneho plánovania založeného na aktívnej účasti zainteresovaných strán. Očakáva sa, že prispeje aj k budovaniu kapacít vo verejnej správe, čo zasa podnieti synergiu s programom Horizont 2020 a zlepší kvalitu a vplyv investícií do výskumu a inovácií.

Všetky členské štáty a regióny plánujú investovať do výskumu a inovácií. Osobitná pozornosť sa venuje činnostiam na povzbudenie inovácií v MSP, ako sú inkubácia, systémy poukazov, inovácie v oblasti procesov, návrhov a služieb, spolupráca medzi univerzitami a podnikmi, klastre a budovanie kontaktných sietí. Plánuje sa aj výrazná podpora pre tieto oblasti: verejná a súkromná infraštruktúra pre výskum a inovácie a jej vybavenie, podporné služby, transfer technológií a rozvoj inovácií, ktoré riešia spoločenské problémy, napríklad v oblasti energetiky, životného prostredia a starnutia spoločnosti. Tu sú niektoré kľúčové údaje týkajúce sa očakávaných výsledkov:

129 460 spoločností dostane podporu na zvýšenie svojich kapacít v oblasti výskumu a inovácií. Z toho 71 250 bude spolupracovať s výskumnými inštitúciami.

Vzniknú pracovné miesta pre 29 370 nových výskumných pracovníkov a zmodernizujú sa zariadenia pre 71 960 existujúcich výskumných pracovníkov.

Prostredníctvom projektov získajú spoločnosti pomoc na uvedenie 15 370 nových výrobkov na trh.

Súkromné finančné prostriedky vo výške 9,9 miliardy EUR, ktorými sa doplní verejná podpora pre projekty výskumu a inovácií, predstavujú približne 6 % ročných výdavkov podnikov/podnikateľov na výskum a vývoj v celej EÚ.

Vo vidieckych oblastiach získa podporu viac ako 3 000 inovačných projektov a viac ako 12 000 projektov získa podporu na vývoj nových postupov, procesov a technológií v odvetví poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva. 3,9 milióna poľnohospodárov a ďalších vidieckych MSP získa možnosť odbornej prípravy a 1,4 milióna prijímateľov dostane poradenské služby.

Podpora digitálneho jednotného trhu

Prostredníctvom EŠIF sa bude investovať do cieľov jednotného digitálneho trhu. Kvalitnejšia širokopásmová infraštruktúra zlepší prístup spotrebiteľov a podnikov k digitálnemu tovaru a službám, a to najmä vo vidieckych oblastiach. Kvalitnejšia elektronická verejná správa a interoperabilita zvýši nákladovú efektívnosť a kvalitu poskytovaných služieb. Digitalizované spoločnosti budú používať nové technológie a riadiť prechod na inteligentný priemyselný systém.

Toto sú niektoré z očakávaných výsledkov:

14,6 milióna dodatočných domácností získa vďaka EFRR prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu.

18,8 milióna ľudí vo vidieckych oblastiach získa prístup k novým alebo dokonalejším službám alebo infraštruktúre IKT v rámci EPFRV,

77 500 spoločností dostane pomoc z EFRR na podporu využívania kvalitných služieb IKT a na vývoj výrobkov IKT.

Podpora rastu európskych malých a stredných podnikov (MSP)

EŠIF podporia inovácie v MSP a prispejú k prehĺbeniu vnútorného trhu, väčšej spravodlivosti na ňom a k posilneniu jeho priemyselnej základne. Tento cieľ sa dosiahne pomocou podpory výskumu a inovácií, rozvoja podnikov, podnikania, inkubácie, transferu technológií, energetickej efektívnosti, klastrov a lepších služieb podpory pre MSP. Takmer polovica tejto podpory sa bude poskytovať prostredníctvom finančných nástrojov. Očakávajú sa tieto výsledky :

Približne 801 500 spoločností získa podporu na priame vytvorenie 354 300 nových pracovných miest. Spolu s podporou pre spoločnosti určenou na výskum a inovácie to znamená, že finančnú podporu EÚ získa 5 % všetkých MSP v EÚ a 8 % nových spoločností.

396 500 mikropodnikov, malých a stredných podnikov (vrátane družstevných podnikov a podnikov sociálneho hospodárstva) získa finančné prostriedky na investície do rozvoja ľudského kapitálu a zručností ľudí.

Viac ako 334 000 vidieckych firiem zvýši svoju konkurencieschopnosť. Okrem toho približne 138 000 poľnohospodárov dostane podporu na účasť v systémoch kvality a takmer 129 000 poľnohospodárov na vstup do organizácií výrobcov. 30 000 poľnohospodárov získa pomoc na založenie poľnohospodárskeho podniku a na účasť v krátkych dodávateľských reťazcov, ako aj a na miestnych trhoch.

Pomoc v sektore rybárstva bude mať prevažne formu podpory pre maloobjemový rybolov, ktorý má veľký sociálny, hospodársky a kultúrny význam pre miestne pobrežné komunity, najmä v oblasti Stredozemného mora. Očakáva sa, že v sektore rybolovu a akvakultúry vznikne viac ako 10 200 nových pracovných miest a zároveň ďalších 85 000 sa podarí zachovať.

2.2. Životné prostredie, zmena klímy, energetika a doprava

EŠIF budú základom udržateľného rastu Európy a budú v rovnakej miere prínosom pre ľudí, spoločnosti aj pre životné prostredie. Na investície v oblasti energetiky, životného prostredia, klímy, riadenia rizík a udržateľnej dopravy bol alokovaný najvyšší rozpočet v dejinách EÚ – 193 miliárd EUR. Súvisiace programy významne prispejú k dosiahnutiu cieľov dôležitých politík EÚ, akou je napríklad energetická únia, a pomôžu nasmerovať Európu na cestu k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Budú tiež vytvárať obchodné príležitosti a „zelené pracovné miesta“ v sektoroch, ktoré majú značný potenciál rastu a vo všeobecnosti preukázali odolnosť voči kríze 10 .

Očakáva sa, že v prímorských regiónoch podpora z EŠIF dosiahne minimálne 7,9 miliardy EUR vo forme investícií zameraných na iniciatívy modrého rastu vrátane námornej dopravy, obnoviteľnej energie, pobrežného cestovného ruchu, biotechnológie a akvakultúry.

Podpora energetickej únie a nízkouhlíkového hospodárstva

EŠIF budú podporovať rozvoj energetickej únie tým, že sa množstvo prostriedkov alokovaných na podporu nízkouhlíkového hospodárstva viac než zdvojnásobilo a dosahuje 45 miliárd EUR na obdobie 2014 – 2020. Poskytnú tak impulz na vykonávanie právnych predpisov EÚ a finančné prostriedky na odstraňovanie administratívnych a technických prekážok.

Dôraz sa bude klásť na energetickú efektívnosť, čo prispeje k týmto výsledkom:

875 000 domácností bude žiť v domovoch, ktoré prešli rekonštrukciou na zníženie spotreby energie.

Verejné budovy budú používať o 5,2 TWh/rok menej energie ako v súčasnosti.

Vyše 57 000 spoločností, najmä MSP, a 18 000 poľnohospodárskych podnikov zlepší energetickú efektívnosť svojej prevádzky, a

bude nahradených viacero rybárskych plavidiel, ktoré zastarali alebo majú naddimenzované motory.

To pomôže EÚ splniť si ciele v oblasti energetickej efektívnosti a zníži účty za energiu, zlepší životné a pracovné podmienky, vytvorí pracovné miesta na lokálnej úrovni a zvýši konkurencieschopnosť podnikov.

Ďalšou kľúčovou investičnou oblasťou je vytváranie nízkouhlíkovej energie a rozvoj lepšie prepojených a moderných rozvodných sietí, ktoré sa ľahšie spravujú (t. j. „inteligentných sietí“). Od investícií v tejto oblasti sa očakávajú tieto výsledky:

7 670 MW dodatočnej kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov (čo sa takmer rovná súčtu celkovej súčasnej inštalovanej kapacity výroby elektriny Chorvátska a Slovinska),

3,3 milióna dodatočných používateľov energie pripojených k inteligentným sieťam,

kvalitnejšie energetické prepojenia – šesť členských štátov plánuje využiť približne 2 miliardy EUR na inteligentnú elektrickú a plynovú infraštruktúru s cieľom odstrániť energetické nedostatky.

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo sa podporuje aj vo vidieckych oblastiach, pričom sa očakávajú aj tieto výsledky:

Z podpory na sekvestráciu a zachovanie oxidu uhličitého budú mať úžitok 4 milióny hektárov poľnohospodárskej a lesnej pôdy.

Na 7,6 % z celkovej poľnohospodárskej pôdy sa začnú uplatňovať zmluvy o riadení na podporu znižovania emisií skleníkových plynov a amoniaku.

Z alternatívnych investícií do udržateľných obnoviteľných zdrojov energie sa získa spolu 2,7 miliardy EUR.

Celkove prispejú EŠIF priamo k odhadovanému zníženiu ročných emisií skleníkových plynov približne o 30 miliónov ton ekvivalentu CO2, čo predstavuje približne 50 % emisií buď Švédska, alebo Maďarska.

Investície do ochrany životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov

Ochrana životného prostredia bude aj naďalej dostávať významnú podporu – rozšírila sa jej pôsobnosť a bola nasmerovaná na inovačné riešenia. Predbežnou podmienkou financovania je vykonávanie kľúčových právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (napr. predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie). To umožní v rámci sektorov vodného a odpadového hospodárstva mnohých členských štátov obnoviť mestá, podporiť ochranu prírody, pomôcť priemyslu EÚ pri zvyšovaní efektívnosti využívania zdrojov a prispieť k dosiahnutiu cieľov obehového hospodárstva EÚ. Prostredníctvom programov územnej spolupráce sa bude podporovať jednotné riadenie spoločného prírodného bohatstva a rozvoj ekosystémových služieb. Očakáva sa, že výsledky investícií v danej oblasti prinesú okrem iného aj tieto výsledky:

16,9 milióna ľudí bude mať prospech z dokonalejšieho čistenia odpadových vôd a 12,4 milióna zasa z kvalitnejších dodávok vody, čo predstavuje 56 % obyvateľstva, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k verejným dodávkam vody,

inštalácia 5,8 milióna ton/rok dodatočnej kapacity na recykláciu tuhého odpadu,

lepšia ochranu a riadenie 6,4 milióna hektárov plochy prirodzených biotopov (EFRR),

podpora na zvýšenie počtu návštevníkov lokalít kultúrneho a prírodného dedičstva o 39 miliónov ročne.

Vo vidieckych oblastiach sa očakávajú okrem iného tieto výsledky:

Lepšia ochrana biodiverzity sa dotkne 17,4 % (resp. 30,6 milióna hektárov) poľnohospodárskej pôdy a 3,5 % (resp. 4,1 milióna hektárov) lesov.

Bude podporené ekologické hospodárstvo na 10 miliónoch hektárov poľnohospodárskej pôdy EÚ (čiže na 5,7 % obhospodarovanej plochy).

Členské štáty zamerajú podporu z ENRF na udržateľnejšie využívanie morských biologických zdrojov a zníženie environmentálnych vplyvov (vrátane podpory techník selektívneho rybolovu) prostredníctvom investícií, ktoré budú riešiť otázku nechcených úlovkov a zvyšovať pridanú hodnotu produktov rybolovu.

Väčšina členských štátov využije zdroje EŠIF na riadenie, obnovu a monitorovanie lokalít sústavy Natura 2000 v súlade s politikou EÚ v oblasti prírody a biodiverzity.

Zmena klímy a predchádzanie rizikám

Investície do adaptácie na zmenu klímy a predchádzanie rizikám sa týkajú širokej škály opatrení vrátane protipovodňových opatrení a opatrení založených na ekosystémoch, napríklad zelenej infraštruktúry zameranej na ochranu 13,3 milióna ľudí pred povodňami a 11,8 milióna ľudí pred lesnými požiarmi, pričom tieto opatrenia by mali pozitívne ovplyvniť zamestnanosť a rast.

Okrem toho bol v rámci EPFRV zavedený nový druh nástroja na riadenie rizík, ktorého súčasťou je podpora určená na poistné platby, zakladanie vzájomných fondov a nástroj stabilizácie príjmov. 14 členských štátov poskytlo finančnú injekciu v celkovej výške 2,7 miliardy EUR z verejných výdavkov na nástroje riadenia rizík, ktorých cieľom je podporiť približne 635 000 poľnohospodárskych podnikov.

V námornej a rybárskej oblasti prispeje podpora určená na nahradenie neefektívnych motorov alebo odstránenie zastaraných rybárskych plavidiel k zvýšeniu energetickej efektívnosti.

Podpora udržateľnej dopravy

Doprava je jedným z hlavných sektorov, ktoré prispievajú k udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju EÚ a jej regiónov.

Z EŠIF sa budú financovať projekty v oblasti infraštruktúry s cieľom odstrániť chýbajúce prepojenia a odstrániť nedostatky, a to najmä v menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch. Patria sem:

výstavba a modernizácia 7 515 km železničných tratí, z toho 5 200 km TEN-T,

výstavba 3 100 km nových ciest, z toho 2 020 km TEN-T, a rekonštrukcia 10 270 km ciest, z toho 798 km TEN-T. Uvedených 2 818 km cestnej siete TEN-T, ktoré sa majú vybudovať alebo zmodernizovať, predstavuje 5 % siete TEN-T,

výstavba alebo skvalitnenie 748 km trás pre električky a metro,

výstavba alebo skvalitnenie 977 km trás vnútrozemských vodných ciest.

Okrem toho sa z EŠIF poskytne značná podpora na zvyšovanie efektívnosti a ekologickosti dopravy v Európe, a to napríklad prostredníctvom týchto opatrení:

zlepšenie prepojenia medzi rôznymi druhmi dopravy (intermodalita),

podpora prechodu na udržateľnejšie druhy dopravy, ako napr. železnice, verejná hromadná doprava, cyklistika a chôdza v mestských oblastiach,

uľahčenie využívania inteligentných dopravných systémov a infraštruktúry, ktorá umožňuje používať alternatívne palivá.

2.3. Zamestnanosť, sociálne začlenenie a vzdelávanie

Do tejto oblasti sa bude investovať spolu 120 miliárd EUR, prevažne z prostriedkov ESF, ale aj s podporou iných EŠIF.

Podpora udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti

V súlade s príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny sa z EŠIF budú podporovať opatrenia aktívnej politiky trhu práce vrátane lepšieho prístupu na trh práce, podpory inštitúcií trhu práce a mobility pracovníkov. Zamerajú sa na cieľové skupiny, ktoré najviac potrebujú podporu, napríklad na dlhodobo nezamestnaných a neaktívnych alebo nezamestnaných mladých ľudí a starších pracovníkov. Cieľom investícií do zamestnanosti takisto bude zosúlaďovať pracovný a súkromný života, podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami, ako aj aktívne a zdravé starnutie, podporovať vytváranie pracovných miest podporou samostatnej zárobkovej činnosti, podnikania a príležitostí na zakladanie podnikov vrátane mikropodnikov a malých podnikov.

Od uvedenej podpory zamestnanosti sa očakáva, že:

zlepší šance 10 miliónov nezamestnaných nájsť si zamestnanie,

zabezpečí zamestnanosť (vrátane samostatnej zárobkovej činnosti) pre 2,3 milióna ľudí (vďaka podpore z ESF),

pomôže 237 700 ľuďom zapojiť sa do miestnych iniciatív v oblasti mobility alebo spoločných iniciatív v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy v zahraničí.

Podpora sociálneho začlenenia

Príspevok EŠIF k sociálnemu začleneniu bude zameraný hlavne na výzvy vymedzené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ako napríklad podpora ohrozených skupín ľudí, systémov zdravotnej starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti. Cieľom týchto investícií je zabezpečiť dostupnosť a účinnosť sociálnych a zdravotných služieb a podporovať začlenenie Rómov. Na podporu marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia, sa vynaloží minimálne 1,5 miliardy EUR.

Očakávajú sa tieto výsledky :

podporu získa 2,6 milióna neaktívnych ľudí,

z pomoci bude mať prospech 2 až 2,5 milióna znevýhodnených ľudí,

41,7 milióna ľudí bude využívať kvalitnejšie zdravotnícke služby a bude mať prospech z investícií do elektronického zdravotníctva.

Súčasťou plánovaných investícií z EFRR do sociálnej infraštruktúry vo výške 4,5 miliardy EUR bude podpora komunitných sociálnych služieb pre zraniteľné skupiny (zdravotne postihnutých, deti, starých ľudí, duševne chorých pacientov).

V súvislosti so súčasnou utečeneckou krízou možno podporovať z EŠIF aj utečencov a žiadateľov o azyl a ich rodiny. Táto podpora obsahuje opatrenia, ktoré uľahčujú prístup na trh práce a podporujú sociálne začleňovanie, ako sú napríklad vzdelávanie (vrátane vzdelávania detí), odborné vzdelávanie, odborná príprava, bývanie, jednotné kontaktné miesta, poradenská činnosť, školenia a jazykové kurzy.

Investície do vzdelávania a odbornej prípravy

Prostredníctvom EŠIF sa bude investovať do vzdelávania a odbornej prípravy. Väčšina členských štátov bude investovať do odborného vzdelávania a prípravy s cieľom zlepšiť relevantnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj uľahčiť prechod zo vzdelávania do pracovného života a podporiť celoživotné vzdelávanie. Väčšina prostriedkov v tejto oblasti sa však sústredí na prevenciu predčasného ukončenia školskej dochádzky a podporu rovnakého prístupu ku kvalitnému predškolskému, primárnemu a sekundárnemu vzdelávaniu. Podporovať sa budú aj vysokoškolské vzdelávanie, učňovská príprava a stáže, ako aj vzdelávacia infraštruktúra.

Očakávajú sa tieto výsledky:

podporu získa 4,1 milióna ľudí mladších ako 25 rokov,

kvalifikáciu získa 2,9 milióna ľudí,

400 000 ľudí sa začne po získaní podpory vzdelávať alebo odborne pripravovať,

6,8 milióna mladých ľudí bude môcť využiť nové alebo kvalitnejšie zariadenia starostlivosti o deti alebo vzdelávacie zariadenia v 15 členských štátoch.

Okrem toho investície do vzdelávacej infraštruktúry zlepšia prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a obmedzia predčasné ukončenie školskej dochádzky, zlepšia a zmodernizujú systémy vzdelávania a odbornej prípravy potrebné na aktualizáciu zručností a spôsobilostí, zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily a vytváranie nových pracovných miest.

Približne 10 % rozpočtu ENRF sa použije na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie prevádzkovateľov v oblasti rybolovu a akvakultúry a ich životných partnerov. Patrí sem diverzifikácia činností v rámci miestnych komunít s osobitným dôrazom na ženy a mládež.

Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI)

Na túto iniciatívu, ktorá bola začlenená do 34 programov ESF, je oprávnených 20 členských štátov. YEI bola spustená v roku 2013 a jej rozpočet bol naplánovaný v rokoch 2014 a 2015 s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky pri riešení vysokej nezamestnanosti mladých ľudí. Bude trvať do konca roka 2018.

Členské štáty budú využívať finančné prostriedky alokované na YEI na investície do kvalitnej učňovskej prípravy, stáží a pracovných miest, ktoré by mohli viesť k trvalej integrácii do trhu práce a zvýšiť zamestnateľnosť mladých ľudí. Tým sa podporí plnenie kľúčového cieľa politiky EÚ v tejto oblasti, ktorý je stanovený v odporúčaní Rady o zavedení záruky pre mladých ľudí (2013). Očakáva sa, že vykonávanie YEI vyvrcholí z hľadiska finančného pokroku aj z hľadiska výsledkov vo vzťahu k účastníkom v rokoch 2016 – 2018.

Od vykonávania YEI sa očakávajú tieto výsledky:

Pomôže 3,1 mil. nezamestnaným alebo neaktívnym účastníkom dobudovať projekt v rámci YEI.

Pomôže 1,6 mil. nezamestnaným alebo neaktívnym účastníkom dostať po ukončení podpory z YEI ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže.

Pomôže 1,3 mil. nezamestnaným alebo neaktívnym účastníkom zapojiť sa do vzdelávania/odbornej prípravy, získať kvalifikáciu alebo nájsť si zamestnanie vrátane samostatnej zárobkovej činnosti.

Napriek skorej oprávnenosti výdavkov v rámci YEI (od 1. septembra 2013) sa vykonávanie začalo neskoro a bolo v roku 2014 skôr pomalšie. Zistilo sa, že problémom bola finančná likvidita, čo sa riešilo zvýšením predbežného financovania z rozpočtového riadku YEI na rok 2015 na 30 % .

2.4. Posilňovanie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy

Kvalita verejnej správy má priamy vplyv na hospodárske prostredie, a teda aj zásadný význam pri podnietení produktivity, konkurencieschopnosti a rastu. V ročných prieskumoch rastu za posledné štyri roky sa zistilo, že na úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020 je potrebné, aby ústrednou prioritou členských štátov bolo zlepšenie kvality verejnej správy a účinnosti justičných systémov.

EŠIF podporujú vytváranie stabilných a predvídateľných inštitúcií, ktoré sú zároveň schopné reagovať na spoločenské výzvy, sú otvorené dialógu s verejnosťou a prijímajú technologické zmeny s cieľom poskytovať lepšie služby. 17 členských štátov bude investovať 4,2 milióna EUR (ESF/EFRR) na budovanie inštitucionálnych kapacít v závislosti od ich individuálnych potrieb. Medzi očakávané výsledky patrí:

kvalitnejšia tvorba politiky vďaka lepšiemu monitorovaniu a lepšej analytickej kapacite, efektívnemu posudzovaniu vplyvu a systémom na zníženie byrokratickej záťaže,

lepšie poskytovanie administratívnych služieb vďaka diverzifikovanému prístupu, optimalizovaným interným (back-office) procesom a interoperabilným riešeniam elektronickej verejnej správ,

zvýšenie účinnosti justičných systémov členských štátov, napríklad prostredníctvom odbornej prípravy zamestnancov súdov a zavádzaním systémov správy prípadov na súdoch,

zvýšenie transparentnosti verejnej správy a intenzívnejšie zapojenie zainteresovaných strán;

lepšia kvalita, bezúhonnosť a profesionalita štátnej služby.

EFRR dopĺňa činnosti zamerané na administratívnu reformu financované z ESF prostredníctvom investícií do IKT a iných investícií do infraštruktúry.

Okrem toho programy iniciatívy Interreg prispejú sumou 790 miliónov EUR na vybudovanie alebo upevnenie štruktúry spolupráce a na zvýšenie efektívnosti verejných služieb naprieč hranicami.

ZÁVER: OD DOBRÝCH ÚMYSLOV K PRAXI

Impulz pre investície v EÚ

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) pripravujú pôdu pre dlhodobý udržateľný rast a lepší život občanov EÚ v lepšej Európe. V súlade s novými prioritami Komisie sa do roku 2023 prostredníctvom programov EŠIF poskytne viac ako 637 miliárd EUR investícií vo všetkých členských štátoch. Vyše 500 inovačných programov plní ciele politiky EÚ vrátane Investičného plánu pre Európu, a to jednak mobilizáciou finančných zdrojov a jednak zlepšovaním investičných podmienok. Programy sa zameriavajú aj na zvyšovanie účinnosti financovania, čo bude mať pozitívny vplyv na životy a pracovné príležitosti pre desiatky miliónov Európanov. Zlepšovaním podnikateľského prostredia a posilňovaním administratívnej kapacity takisto významne prispievajú k vykonávaniu právnych predpisov EÚ a štrukturálnych reforiem na základe odporúčaní v rámci európskeho semestra.

Viac než len peniaze

Spôsoby, akými zreformované EŠIF prispievajú k rastu EÚ, ďaleko presahujú čisto oblasť financovania. Ex ante kondicionality sú impulzom pre štrukturálne reformy a podporujú ich, a zároveň pomáhajú vytvoriť lepšie investičné prostredie pre súkromné aj verejné investície. Okrem toho väčší dôraz na dobrú správu a administratívne kapacity v celom verejnom sektore zabezpečí modernizáciu a zvyšovanie efektivity verejnej správy (vrátane riešenia zlyhaní trhu a poskytovania verejných statkov). Okrem toho programy iniciatívy Interreg a makroregionálne stratégie spájajú občanov rôznych členských štátov a zlepšujú ich sociálne a ekonomické životné podmienky prostredníctvom cezhraničnej spolupráce.

Zvládnutie nových výziev v budúcnosti

Úspech programov EŠIF – a stratégií, z ktorých vychádzajú prostredníctvom ex ante kondicionalít – bude závisieť od ich dobrej správy a okamžitého spustenia, ako aj od ich úplného vykonávania v nasledujúcich rokoch. Potrebná je takisto pripravenosť prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam, ako napríklad utečeneckej kríze. Neustále úsilie je potrebné vyvíjať počas celého vykonávacieho obdobia 2014 – 2020 v tých oblastiach, ktoré súvisia najmä so zabezpečením orientácie na výsledky a stanovenia ctižiadostivých cieľov, aby sa ešte viac zvýšilo využívanie finančných nástrojov a v plnej miere využila synergia medzi EŠIF a EFSI a ďalšími zdrojmi finančných prostriedkov ako Horizont 2020 na projektovej úrovni, na úrovni finančného nástroja a prostredníctvom investičných platforiem. Zo 750 akčných plánov zavedených na účely splnenia ex ante kondicionalít vyplýva, že existuje priestor na rozvoj a že je potrebné, aby Komisia poskytla niektorým členským štátom praktickú pomoc pri zabezpečovaní vhodných investičných podmienok.

Takisto je potrebné ďalej zjednodušiť prístup k EŠIF a znížiť byrokratickú záťaž v súlade s cieľmi Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie a v oblasti prípravy rozpočtu zameranej na výsledky.


PRÍLOHY

PRÍLOHA I: Európska územná spolupráca/iniciatíva Interreg

PRÍLOHA II: Prehľady jednotlivých krajín

PRÍLOHA III: Celkové posúdenie doplnkovosti

PRÍLOHA IV: Harmonogram predkladania a prijímania partnerských dohôd a programov

(1)

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond (KF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), Európsky námorný a rybársky fond (ENRF). Politika súdržnosti zahŕňa EFRR, ESF a KF.

(2)

V roku 2023 sa skončí čerpanie prostriedkov z EŠIF na obdobie 2014 – 2020.

(3)

 Výsledky uvedené v tomto oznámení vychádzajú z cieľov stanovených členskými štátmi pre spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov v rámci programov EŠIF. Ďalšie podrobnosti vrátane podkladových údajov možno nájsť na adrese: https://cohesiondata.ec.europa.eu/ .

(4)

Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013.

(5)

Financovanie z EŠIF zahŕňa ročné záväzky členských štátov na obdobie rokov 2014 – 2016. Verejné investície zahŕňajú hrubý fixný kapitál (THFK) verejného sektora a verejné výdavky v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva na základe klasifikácie výdavkov verejnej správy (COFOG). V záujme dobrej porovnateľnosti všetkých investícií z EŠIF vo vzťahu k verejným investíciám táto tabuľka obsahuje aj bežné výdavky v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva v rámci verejných investícií vlád jednotlivých členských štátov. Úplné údaje o oblastiach investícií z EŠIF sú k dispozícii na adrese: https://cohesiondata.ec.europa.eu/  .

(6)

Hoci minimálny podiel ESF dosahoval 23,1 % rozpočtu politiky súdržnosti, skutočný podiel predstavuje 24,8 %. Rozpočet ESF pridelený na sociálne začleňovanie predstavuje 25,6 %, t. j. je vyšší než minimum 20 %.

(7)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014.

(8)

Pokiaľ ide o integrovanú námornú politiku, stratégie morskej oblasti pre región Baltského mora a pre región Jadranského a Iónskeho mora sú zakotvené v príslušných makroregionálnych stratégiách.

(9)

Výsledky uvedené v tomto oznámení vychádzajú z cieľov stanovených členskými štátmi pre spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov v rámci programov EŠIF. Ďalšie podrobnosti vrátane podkladových údajov možno nájsť na adrese: https://cohesiondata.ec.europa.eu/ .

(10)

Zamestnanosť v EÚ v odvetví environmentálneho tovaru a služieb sa v rokoch 2002 až 2011 zvýšila z 3 na 4,2 milióna pracovných miest vrátane 20-percentného rastu počas obdobia recesie [COM(2014) 446 final].


V Bruseli14. 12. 2015

COM(2015) 639 final

PRÍLOHA

PRÍLOHA I: EURÓPSKA ÚZEMNÁ SPOLUPRÁCA/INICIATÍVA INTERREG

k

oznámeniu Komisie

Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku Európskych štrukturálnych a investičných fondov


PRÍLOHA I: Európska územná spolupráca/iniciatíva Interreg

Úvod

Európska územná spolupráca (EÚS), tiež známa ako iniciatíva Interreg, je druhým cieľom politiky súdržnosti. Poskytuje rámec pre spoločné opatrenia členských štátov s cieľom nájsť spoločné riešenia spoločných problémov. Podporuje cezhraničnú spoluprácu prostredníctvom 79 programov organizovaných v troch líniách: cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej.

Zdroje pre iniciatívu Interreg predstavujú necelé 3 % finančných prostriedkov EFRR, ESF a Kohézneho fondu, t. j. 10 miliárd EUR. Nasledujúce údaje sa týkajú 9,1 miliardy EUR investovaných v celej EÚ a krajinách EZVO (t. j. okrem programov na vonkajších hraniciach EÚ).

Prínos EÚS/iniciatívy Interreg k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu

Zďaleka najväčší podiel investícií z iniciatívy Interreg smeruje do udržateľného rastu. Prostredníctvom 73 programov spolupráce sa bude investovať 41 % z celkového rozpočtu iniciatívy Interreg financovaného prostredníctvom EFRR do opatrení na zlepšenie životného prostredia a podporu spoločných opatrení v oblasti vodohospodárstva, úpravy odpadových vôd, ochrany a obnovy biotopov a druhov, prevencie prírodných rizík a rizík spôsobených človekom, ako sú záplavy alebo požiare, udržateľného cestovného ruchu a energetickej efektívnosti. To je v súlade so všeobecným názorom, že ochrana životného prostredia svojou povahou neprihliada na administratívne hranice a je preto našou spoločnou zodpovednosťou, ktorá si vyžaduje úzku koordináciu a spoluprácu.

Očakávajú sa napríklad tieto výsledky:

2,1 milióna ha biotopov dosiahne lepší stav ochrany,

2,9 milióna ľudí bude lepšie chránených pred záplavami,

2,9 milióna ľudí bude lepšie chránených pred lesnými požiarmi,

5 200 spoločností získa pomoc na podporu udržateľného rastu.



Opatrenia týkajúce sa zmeny klímy predstavujú 20 % pridelených rozpočtových prostriedkov programov iniciatívy Interreg, čo je v súlade s cieľom EÚ minúť aspoň 20 % rozpočtu EÚ na takéto opatrenia.

Druhý najvyšší podiel finančných prostriedkov – 27 % rozpočtu – dosahujú investície do inteligentného rastu. Prostredníctvom 46 programov sa bude investovať najmä do oblasti posilňovania výskumu a inovácií. Očakávajú sa napríklad tieto výsledky:

•22 500 spoločností získa pomoc na podporu inteligentného rastu,

•6 900 spoločností bude cezhranične spolupracovať s výskumnými inštitúciami v celej EÚ,

•1 300 výskumných pracovníkov sa priamo zapojí do cezhraničných a nadnárodných výskumných činností.

Na podporu inkluzívneho rastu je určených 13 % rozpočtu iniciatívy Interreg. Činnosti súvisiace so zamestnávaním, vzdelávaním a odbornou prípravou prinesú oveľa viac príležitostí na spoločné iniciatívy v oblasti zamestnanosti alebo odbornej prípravy. Očakávajú sa napríklad tieto výsledky:

•53 250 účastníkov spoločných iniciatív v oblasti zamestnanosti alebo odbornej prípravy,

•238 000 účastníkov iniciatív cezhraničnej mobility pracovnej sily,

•1 400 spoločností so sídlom v pohraničných regiónoch získa pomoc na podporu inkluzívneho rastu.

Nasledujú investície do dopravy s 33 všeobecnými programami zameranými na zlepšenie všeobecného prepojenia, najmä prostredníctvom investícií do ciest a prístavov a prostredníctvom podpory multimodálnych, ekologických a inteligentných dopravných systémov naprieč hranicami. Investície do železničnej dopravy sú veľmi obmedzené z dôvodu pomerne menšieho objemu finančných prostriedkov dostupných v rámci programov iniciatívy Interreg.

Programy iniciatívy Interreg sa v neposlednom rade zameriavajú aj na inštitucionálnu spoluprácu, pričom 790 miliónov EUR je pridelených na zriaďovanie alebo posilňovanie štruktúr spolupráce a zlepšovanie efektívnosti verejných služieb. Okrem toho niektoré programy prispejú k inštitucionálnej spolupráci finančnými prostriedkami z činností špecifických pre jednotlivé odvetvia, ako napríklad životné prostredie alebo sociálne začlenenie.

Správa a riadenie

1.Štruktúry riadenia

V porovnaní s predchádzajúcim obdobím si riadiace štruktúry programov iniciatívy Interreg zachovali vo všeobecnosti stabilitu. Vyskytlo sa však niekoľko významných zmien v realizačných štruktúrach, t. j. boli vymedzené tri nové nadnárodné oblasti programu (DANUBE, ADRION a BALKAN MED) a v rámci 13 programov cezhraničnej spolupráce boli vymenované nové riadiace orgánov.

Skutočnou výzvou pre programy spolupráce sa ukázalo byť zavedenie výkonnostného rámca, a to najmä v dôsledku akútneho nedostatku zmysluplných cezhraničných a nadnárodných údajov. Východiskové a cieľové hodnoty sa stanovujú ťažko, keď chýbajú informácie o konkrétnych tokoch.

2.Koordinácia medzi programami iniciatívy Interreg a programami cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti

Opatrenia na koordináciu medzi administratívnymi štruktúrami programov iniciatívy Interreg a programov cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti majú väčšinou organizačný charakter: zástupcovia programov iniciatívy Interreg sa zapájajú do práce národných koordinačných orgánov EŠIF a sú teda súčasťou rozhodovacieho procesu.

3.Zjednodušenie

V programoch sa v rôznej miere odráža cieľ Európskej komisie, ktorým je zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia pre prijímateľov. Zjednodušenie vyplynie čiastočne z harmonizácie pravidiel a vzorov v rámci programov iniciatívy Interreg. Okrem toho sa pri väčšine programov využívajú zjednodušené možnosti vykazovania nákladov, ktoré ponúkajú jednotlivé nariadenia, a v rámci mnohých programov bol prijatý záväzok zrealizovať konkrétne opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia pre prijímateľov.

4.Finančné príspevky

Hoci sa nariadeniami umožňuje spolufinancovanie z EFRR až do výšky 85 %, treba poznamenať, že programy Interreg, do ktorých sú zapojení (zväčša verejní) partneri spolupracujúci navzájom už dlhé roky prostredníctvom iniciatívy Interreg, často využívajú nižšie miery spolufinancovania. To poukazuje na zvyšujúcu sa vyspelosť existujúcich mechanizmov spolupráce v príslušných regiónoch.


V Bruseli14. 12. 2015

COM(2015) 639 final

PRÍLOHA

PRÍLOHA II: Prehľady jednotlivých krajín

k

oznámeniu Komisie

Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov


PRÍLOHA II: PREHĽADY JEDNOTLIVÝCH KRAJÍN

Obsah

RakúskO    

BelgickO    

BulharskO    

ChorvátskO    

CyprUS    

ČeskÁ republika    

DánskO    

EstónskO    

FrancúzskO    

NemeckO    

GréckO    

MaďarskO    

ÍrskO    

TalianskO    

LotyšskO    

LitvA    

LuxemburskO    

MaltA    

HolandskO    

PoľskO    

PortugalskO    

RumunskO    

SlovenskO    

SlovinskO    

ŠpanielskO    

ŠvédskO    

SpojenÉ kráľovstvO    

1. Fondy EŠIF v Rakúsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Po fáze primeraného hospodárskeho rozvoja, po ktorej nastalo v dôsledku krízy mierne spomalenie, sa zdá, že Rakúsko pozvoľna prechádza do fázy mierneho rastu. V dôsledku toho je preň ťažšie dosiahnuť ciele v oblasti inovácií, trhu práce a vzdelávania, ako aj znižovania emisií CO2 a efektívneho využívania zdrojov. Špecifické nedostatky Rakúska spočívajú v oblasti transferu inovácií a technológií z výskumných inštitúcií do MSP a v oblasti súkromných investícií do výskumu a vývoja. Krajina musí zlepšiť zabezpečenie vzdelávania v oblasti vedy a technológií a pracovných príležitostí v tejto oblasti. Všeobecnejšie musí zabezpečiť starším ľuďom, ženám, mladým ľuďom a ľuďom z prisťahovaleckého prostredia viac možností na to, aby sa mohli zamestnať. Rakúsko musí zlepšiť aj efektívne využívanie zdrojov, aby mohlo riešiť rastúce emisie CO2, vysokú mieru dusičnanov využívaných v poľnohospodárstve a nedostatočnú biodiverzitu v lesnom hospodárstve. Niektoré z týchto problémov, ktoré sú súčasťou širších problémov Rakúska týkajúcich sa najmä dôchodkového veku, udržateľnosti dôchodkového systému, trhu práce, vzdelávania a kvalifikácie, sa riešia v politických odporúčaniach EÚ pre Rakúsko vypracovaných v kontexte európskeho semestra.

Hlavné priority a výsledky

Fondy EŠIF, ktorých úlohou je podporovať inovácie, výskum a technologický rozvoj, pomôžu Rakúsku dosiahnuť vedúce postavenie v oblasti inovácií a jeho ambiciózny cieľ v rámci stratégie Európa 2020 vynaložiť 3,76 % HDP na výskum a vývoj. Z prostriedkov fondov EŠIF sa podporia výskumné infraštruktúry a kapacity v silných rakúskych regiónoch, ako aj úloha krajiny v dôležitých európskych projektoch, akými sú Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru a Európske strategické fórum o výskumných infraštruktúrach. Suma 248 miliónov EUR sa vynaloží na výskum a vývoj v MSP, čím sa zvýši počet technologických lídrov, a na zabezpečenie lepšej inovačnosti podnikov vo všeobecnosti.

Na zlepšenie konkurencieschopnosti MSP sa vynaloží 792 miliónov EUR so zameraním na poľnohospodárstvo, priemysel, služby a akvakultúru. Prostriedky z fondov EŠIF prispejú k tomu, že počet začínajúcich podnikov najmä v inovačných sektoroch s intenzívnym využívaním znalostí sa pravdepodobne ročne zvýši o 3 % a počet MSP o 5 %. Časť finančných prostriedkov sa použije na pomoc Rakúsku dosiahnuť ciele v zabezpečení zlepšenej alebo novej širokopásmovej infraštruktúry pre 2,3 mil. obyvateľov vidieckych oblastí do roku 2030 a investovať do reštrukturalizácie a modernizácie približne 20 000 poľnohospodárskych podnikov do roku 2023, ako aj takmer 650 projektov spolupráce.

Okrem toho sa 231 miliónov EUR vynaloží na znižovanie emisií CO2 vo všetkých sektoroch hospodárstva. Bude to znamenať zvýšenie používania obnoviteľnej energie v podnikoch z 10 % na 12 až 13 %, čím sa podnikom pomôže dosiahnuť ročný rast 5 % v oblasti efektívneho využívania zdrojov a financovania miestnych a regionálnych stratégií na znižovanie CO2. Na adaptáciu na zmenu klímy, prevenciu a riadenie rizík vo vidieckych oblastiach sa vynaloží 1,27 mld. EUR a ďalších 1,28 mld. EUR sa investuje do zachovania a ochrany životného prostredia a podpory efektívneho využívania zdrojov vo vidieckych oblastiach. Prostriedky z EPFRV pomôžu Rakúsku obnoviť, zachovať a posilniť biodiverzitu, ako aj poľnohospodárske a lesnícke systémy s vysokou ochrannou hodnotou. Rakúsko chce dosiahnuť, aby sa na vyše 83 % jeho poľnohospodárskej plochy vzťahovali zmluvy o riadení na podporu biodiverzity a krajiny, a na 78 % zmluvy o riadení na zlepšenie obhospodarovania pôdy. Z podpory EPFRV na rozvoj udržateľného vodohospodárstva bude mať úžitok 75 % poľnohospodárskej pôdy krajiny. Prostriedky ENRF sa vynaložia na zlepšenie udržateľnosti rybolovu a akvakultúry, ako aj vodných ekosystémov a vodnej biodiverzity, a zvýšenie ročnej produkcie akvakultúry do roku 2023 o 5 000 ton.

Z fondov EŠIF sa vynaloží 123 miliónov EUR na podporu udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a podporu mobility pracovnej sily, a to najmä podporovaním integrovaného udržateľného rozvoja vo vybratých mestských a vidieckych oblastiach, zvýšením zamestnanosti starších pracovníkov, žien, mladých ľudí (najmä s prisťahovaleckým pôvodom) a ďalších sociálnych skupín, ktorým hrozí sociálne vylúčenie. Na podporu sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a diskriminácii je k dispozícii 553 miliónov EUR; tieto prostriedky sú určené najmä na podporu mladých ľudí a sociálnych skupín s prisťahovaleckým pôvodom (vrátane Rómov). Inkluzívny rast sa teda podporuje približne 19 % alokácie EŠIF. Suma 243 miliónov EUR sa investuje do vzdelávania, odbornej prípravy a odborného vzdelávania na získanie zručností a do celoživotného vzdelávania, a to najmä s cieľom zlepšiť študijné výsledky znevýhodnených mladých ľudí a podporiť celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Očakáva sa, že do roku 2023 absolvuje odbornú prípravu takmer 610 000 osôb.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Rakúsko plánuje alokovať 3 milióny EUR na finančné nástroje pre kapitálové investície prostredníctvom fondu HighTechFund Linz v Hornom Rakúsku, ktorý poskytuje rizikový kapitál mladým začínajúcim podnikom orientovaným na technológie, ako aj rozširujúcim sa podnikom. Napriek tomu, že objem investícií do finančných nástrojov je podstatne nižší než v období rokov 2007 – 2013, Rakúsku sa darí financovať svoje potreby z existujúcich vnútroštátnych nástrojov, preto nie je potrebné dofinancovať ich z finančných nástrojov financovaných z EŠIF.

Na integrovaný udržateľný rozvoj miest vo Viedni a Hornom Rakúsku sa vynaloží 27,2 mil. EUR (5 % EFRR). Vo Viedni sa bude spolufinancovať aj prevádzka centra pre zodpovedné modelovanie riek (Responsible River Modelling Centre), čím sa prispeje k stratégii EÚ pre podunajskú oblasť. Spolková krajina Tirolsko dostane 5,5 mil. EUR na realizáciu testu miestneho rozvoja vedeného komunitou v siedmich subregiónoch. Očakáva sa, že vďaka miestnym partnerstvám vo vidieckych oblastiach vznikne 800 pracovných miest.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

2 (národné)

1

1

10

Dostupné prostriedky (EUR)

978 349 432

3 937 551 997

6 965 000

1 061 990 384 1

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Rakúsko splnilo všetky použiteľné ex ante kondicionality účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF. Pred prijatím programov sa Komisia ubezpečila, že Rakúsko do nich začlenilo potrebné regulačné podmienky na podporu výskumu a inovácií, najmä stratégiu pre inteligentnú špecializáciu na národnej aj regionálnej úrovni.

3. Riadenie fondov EŠIF

Financovanie z fondov EŠIF bude v Rakúsku koordinovať Úrad spolkového kancelára a Rakúska konferencia o priestorovom plánovaní. Krajina znížila počet programov financovaných z fondov EŠIF z trinástich v období rokov 2007 – 2013 na štyri, čím sa zjednoduší ich implementácia. Momentálne existuje jeden celoštátny program v rámci EFRR namiesto deviatich regionálnych programov a jeden program v rámci ESF namiesto dvoch. Znížil sa aj počet riadiacich orgánov, a to z jedenástich na dva. Počet sprostredkovateľských orgánov v rámci EFRR sa znížil z 36 na 16 a zvyšuje sa administratívna kapacita orgánov auditu a certifikačných orgánov EFRR. Keďže významný sprostredkovateľský orgán ukončí vytváranie výdavkov relevantných pre financovanie z ESF, Komisia bude monitorovať absorpčnú kapacitu Rakúska týkajúcu sa ESF a ubezpečí sa o spoľahlivosti nových monitorovacích a kontrolných systémov.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

S cieľom ďalšieho zníženia administratívneho zaťaženia prijímateľov Rakúsko zreviduje svoje vnútroštátne pravidlá oprávnenosti týkajúce sa EFRR a ESF a ustanovenia zákona o rozpočte tak, aby boli súdržnejšie a jednotnejšie. Zavedie aj systémy elektronického riadenia na podávanie žiadostí a správ a zváži zavedenie zjednodušených možností vykazovania nákladov a paušálnych sadzieb a štandardnej stupnice jednotkových nákladov vo vnútroštátnych a v regionálnych pravidlách oprávnenosti, kde to je vhodné.

1. Fondy EŠIF v Belgicku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Po niekoľkých rokoch stagnácie Belgicko opäť zaznamenalo rast, stalo sa konkurencieschopnejším a zlepšilo svoj fiškálny rámec a očakáva sa, že v roku 2016 sa stabilizuje jeho rastúca verejná zadlženosť na zhruba 107 % HDP. Napriek tomu však ešte musí zabezpečiť fiškálnu udržateľnosť a presadiť štrukturálne reformy, zvýšiť zamestnanosť a naďalej zlepšovať svoju konkurencieschopnosť.

Výkonnosť Belgicka v porovnaní s jeho cieľmi v rámci stratégie Európa 2020 a s politickými odporúčaniami v rámci európskeho semestra naznačuje, že je potrebné zlepšiť fungovanie trhu práce, a to najmä znížením demotivačných finančných faktorov, ktoré odrádzajú od práce, uľahčením prístupu určitých cieľových skupín na trh práce a riešením nedostatku zručností a nepomeru medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami. Belgicko potrebuje takisto zabezpečiť vývoj miezd v súlade s produktivitou. Silnejšie zameranie na modernizáciu, inovácie, výskum a vývoj by okrem toho mohlo Belgicku pomôcť ďalej zlepšiť výkonnosť v tých aspektoch konkurencieschopnosti, ktoré nesúvisia s nákladmi. Ak má Belgicko dosiahnuť svoje ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2020, musí zintenzívniť používanie udržateľných a multimodálnych dopravných prostriedkov. Podporovaním výroby energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti sa ďalej zlepší celková hospodárska efektívnosť krajiny, zníži jej závislosť od dovozu, posilní stav platobnej bilancie, zmierni hospodárska zraniteľnosť voči vonkajším cenovým šokom a znížia sa emisie skleníkových plynov.

Belgicko má vážny a čoraz naliehavejší problém s dopravnou preťaženosťou a federálna vláda ani regionálne vlády ešte neprijali na jeho riešenie žiadne účinné opatrenia.

Hlavné priority a výsledky

V období rokov 2014 – 2020 bude Belgicko orientovať prostriedky z fondov EŠIF na kľúčové tematické ciele v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020.

Približne 28 % celkových prostriedkov z fondov EŠIF vynaložených v Belgicku pôjde na podporu podnikového prostredia priaznivého pre inovácie. Tým sa na druhej strane zvýši konkurencieschopnosť MSP, zlepší výkonnosť v oblasti inovácií a výskumu a podporí rast digitálneho hospodárstva. V tomto kontexte sa Belgicko sústredí na rozvoj synergií medzi podnikateľskými, výskumnými a rozvojovými centrami a vysokými školami. Približne 8 000 belgických podnikov získa podporu na produktívne investície a približne 1 000 podnikov bude spolupracovať s výskumnými inštitúciami. Zároveň bude modernizovaných a reštrukturalizovaných asi 45 % poľnohospodárskych podnikov, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť.

Fondy EŠIF pomôžu Belgicku dosiahnuť do roku 2020 mieru zamestnanosti 73,2 % (v porovnaní so 67,3 % v roku 2014). Investície vo výške 1,1 mld. EUR budú zamerané na rozvíjanie rastu ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce prostredníctvom zlepšenia vzdelávania na všetkých stupňoch, podpory sociálneho začlenenia a pomoci najzraniteľnejším skupinám spoločnosti (najmä mladým a dlhodobo nezamestnaným ľuďom) pri hľadaní zamestnania. Cieľom je pomôcť približne 460 000 ľuďom získať prácu, založiť vlastný podnik, vrátiť sa do vzdelávacieho procesu alebo absolvovať odbornú prípravu.

Pokiaľ ide o energetiku a zmenu klímy, 657 miliónov EUR sa vynaloží na podporu udržateľného a účinného využívania prírodných zdrojov a zabezpečenie investícií potrebných na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, najmä prostredníctvom investícií do energetickej efektívnosti. V období rokov 2014 – 2020 sa z fondov EŠIF vynaloží 114 miliónov EUR na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov (podnikových priestorov, verejných a obytných budov) a na zlepšenie diaľkového vykurovania a vysoko účinnej kogenerácie. Projekty podporené z fondov EŠIF pomôžu Belgicku znížiť emisie skleníkových plynov približne o 11 000 ton ekvivalentu CO2 a vytvoriť 11 MW dodatočnej kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Suma 64 miliónov EUR sa alokuje na prechod na energeticky efektívny sektor dopravy bez emisií uhlíka. Fondy EŠIF vyčlenené na rybárstvo sa budú ďalej zameriavať na zabezpečenie lepšej udržateľnosti rybolovu a akvakultúry, zlepšenie morských ekosystémov, vodnej biodiverzity a znižovanie nechcených úlovkov. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, modernizáciu poľnohospodárstva v Belgicku by mali sprevádzať udržateľné poľnohospodárske postupy, ekologické územné plánovanie a investície do nových technológií. Rozvoj ekologického poľnohospodárstva sa má podporovať na viac než 85 000 ha pôdy a na ochranu viac než 160 000 ha pôdy sa prijmú agroenvironmentálne a klimatické opatrenia.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Belgicko vyčleňuje približne 98 miliónov EUR na finančné nástroje, ktorých hlavným cieľom je podporiť najmä MSP a energetickú efektívnosť. Tieto nástroje sa plánujú využiť iba vo Valónsku a v Bruseli, nie vo Flámsku. Belgicko by malo podrobnejšie preskúmať využívanie finančných nástrojov financovaných z fondov EŠIF spolu s existujúcimi vnútroštátnymi a regionálnymi nástrojmi.

Cieľom stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou je pomôcť približne 70 % vidieckeho obyvateľstva vo Flámsku a tretine vidieckeho obyvateľstva vo Valónsku.

Pre Flámsko (Limburg, Kempen a Západné Flámsko) sa plánujú tri integrované územné investície. Programy pre región hlavného mesta Brusel sú výlučne mestskej povahy. Integrované územné investície pre Limburg a Kempen sa budú zameriavať na riešenie problémov týkajúcich sa konverzie priemyslu.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

7 (regionálnych)

2

1

7

Dostupné prostriedky (EUR)

2 020 742 087

647 797 759

41 746 051

1 378 392 541 2

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Ex ante kondicionalita týkajúca sa stratégie pre inteligentnú špecializáciu nebola ešte v prípade Valónska a regiónu hlavného mesta Brusel úplne splnená, preto sa zaviedli akčné plány. Program EFRR regiónu hlavného mesta Brusel obsahuje takisto akčný plán týkajúci sa energetiky.

3. Riadenie fondov EŠIF

Na obdobie rokov 2014 – 2020 sa Valónsko rozhodlo ponechať spoločné monitorovacie výbory pre EFRR a ESF. Monitorovacie výbory pre EPFRV sa budú schádzať samostatne.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Riadiace orgány pre fondy EŠIF v súčasnosti plánujú rozšírené využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov. Intenzívnejšie využívanie IKT prinieslo prijímateľom prostriedkov a verejným orgánom významné zníženie administratívneho zaťaženia.

1. Fondy EŠIF v Bulharsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

V pokrízovom období bola hospodárska výkonnosť Bulharska naďalej nevýrazná. Po poklese hospodárskej činnosti v roku 2009 sa rast pohyboval okolo 1 % ročne. Dlhodobý udržateľný rast brzdia štrukturálne nedostatky, ako sú nepomer medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami na trhu práce, neprestajný pokles populácie v produktívnom veku, najnižšia produktivita práce a najvyššia energetická náročnosť výroby v EÚ a neúčinné riadenie prírodných zdrojov ako vody. Keďže reforma verejnej správy a justície len pomaly napreduje, verejné služby sú neúčinné a nedostatočne kvalitné. Preto sa politické odporúčania v kontexte európskeho semestra zamerali na trh práce, sociálne začlenenie, kvalitu vzdelávania, podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie, energetickú efektívnosť a budovanie administratívnych kapacít. Tieto priority sú súčasťou programov EŠIF v Bulharsku na obdobie rokov 2014 – 2020, pričom prostriedky sa investujú do 11 tematických cieľov.

Hlavné priority a výsledky

Z prostriedkov fondov EŠIF sa podporí zvyšovanie zamestnanosti a zabezpečenie vysokokvalitného ľudského kapitálu prostredníctvom lepšieho vzdelávania, zvyšovanie kvalifikácií a zručností, zlepšovanie zdravia a zdravotnej starostlivosti s osobitným dôrazom na mladých a starších ľudí a znevýhodnené skupiny obyvateľstva ako Rómov. Cieľom Bulharska je zvýšiť mieru zamestnanosti ľudí vo veku 20 až 64 rokov zo 63,5 % v roku 2013 na 76 % v roku 2020. V prípade starších ľudí (55 až 64 rokov) je cieľom zvýšiť do roku 2020 zamestnanosť na 53 %, zatiaľ čo v prípade mladých ľudí je cieľom znížiť do roku 2020 nezamestnanosť na 7 %. S cieľom zlepšiť sociálne začlenenie neprivilegovaných a zraniteľnejších skupín obyvateľstva plánuje Bulharsko znížiť do roku 2020 počet ľudí žijúcich v chudobe o 260 000. Niekoľkým tisíckam detí vrátane detí s postihnutím sa poskytne lepší prístup k zdravotnej starostlivosti.

Očakáva sa, že prostriedky z fondov EŠIF umožnia približne 100 000 osobám zvýšiť si kvalifikáciu, pomôžu 28 000 uchádzačom o zamestnanie nájsť si prácu, budú financovať opatrenia v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy s cieľom pomôcť 17 000 mladým ľuďom a poskytnú celoživotné vzdelávanie 160 000 osobám. V oblasti vzdelávania dostane podporu z fondov EŠIF približne 1 500 škôl a tým sa 160 000 žiakom poskytne príležitosť rozvíjať znalosti a zručnosti. Približne 30 000 vysokoškolských študentov dostane štipendium a tisícky stredoškolských študentov získajú kariérne poradenstvo a odbornú prípravu v reálnom pracovnom prostredí.

Prostriedky z fondov EŠIF pomôžu zabezpečiť zlepšenie podnikateľského prostredia v Bulharsku, a to prostredníctvom zlepšenia konkurencieschopnosti MSP založenej na znalostiach. Do roku 2020 by sa malo v Bulharsku vynaložiť 1,5 % HDP na výskum a vývoj. Sumou 528 miliónov EUR z fondov EŠIF sa podporí inovácia v podnikoch, zakladanie začínajúcich inovačných podnikov a zlepšenie inovačnej a výskumnej infraštruktúry.

Prostriedky z fondov EŠIF sa vynaložia na posilnenie konkurencieschopnosti 3 500 poľnohospodárskych podnikov a 120 spoločností v sektore lesného hospodárstva a ich šetrnosť k životnému prostrediu, pričom sa vytvoria pracovné miesta v poľnohospodárskom sektore a iných sektoroch vo vidieckych oblastiach. Viac než 4 000 malých poľnohospodárov dostane podporu na rozvoj svojich podnikov a 1 630 mladých poľnohospodárov dostane pomoc na začatie podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o rybárstvo, prostriedky z fondov EŠIF sa vynaložia na investície a inovácie s cieľom znížiť negatívny vplyv rybolovných činností na morské prostredie a podporiť MSP v sektore akvakultúry a v spracovateľskom sektore.

Investíciami využívajúcimi fondy EŠIF by sa mala v Bulharsku zvýšiť energetická efektívnosť domácností, priemyslu, služieb a dopravy o 25 %. Do roku 2020 by mal podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v Bulharsku predstavovať 16 %. Prostriedky z fondov EŠIF sa investujú aj do vodohospodárstva, odpadového hospodárstva, zachovania prírodných zdrojov, biodiverzity a prevencie rizík súvisiacich so zmenou klímy.

Suma 1,6 mld. EUR z fondov EŠIF sa vyhradí na modernizáciu dopravnej infraštruktúry Bulharska, čím sa dosiahne lepšie prepojenie medzi regiónmi, ako aj so susednými krajinami, zlepší prístup k službám a uľahčí rozvoj obchodu a cestovného ruchu: vybuduje sa 190 km železničných tratí v rámci siete TEN-T, 62 km diaľnic v rámci siete TEN-T a 8 km trate metra v Sofii, čím ročne stúpne počet cestujúcich prepravených metrom z 80 na 105 miliónov do roku 2023.

Dobrá správa vecí verejných patrí k hlavným výzvam Bulharska. Ľudské zdroje vo verejnej správe a v justícii musia byť riadne spravované a rozvíjané. Prostriedky z fondov EŠIF sa preto využijú na rozvoj oblastí ako elektronická správa vecí verejných a elektronická justícia, ako aj na zavedenie kvalitných služieb pre občanov a podniky. Do roku 2020 by sa čas potrebný na poskytnutie služby verejnej správy mal znížiť v porovnaní s rokom 2013 o 50 % a priemerné trvanie trestného a občianskeho konania o 10 %.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Na finančné nástroje bolo vyčlenených 612 miliónov EUR z rozpočtov EFRR, Kohézneho fondu a ESF, o 70 % viac než v období rokov 2007 – 2013. Najviac prostriedkov sa poskytne na energetickú efektívnosť, sektor odpadového a vodného hospodárstva, MSP, rozvoj miest a cestovný ruch. Bulharsko sa okrem toho pripojilo k iniciatíve na podporu MSP príspevkom vo výške 102 miliónov EUR.

Prostriedky z fondov EŠIF sa vynaložia aj na miestny rozvoj vedený komunitou vo vidieckych oblastiach a oblastiach závislých od rybolovu, čím sa vytvorí 600 pracovných miest. Tretina vidieckeho obyvateľstva bude mať úžitok z infraštruktúry zlepšenej vďaka prostriedkom EŠIF.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

7 (národných)

1

1

8

Dostupné prostriedky (EUR)

7 422 791 277

2 366 716 966

88 066 622

701 131 995 3

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Nesplnené zostávajú tri ex ante kondicionality špecifické pre ENRF a sedem z jedenástich tematických ex ante kondicionalít, a to najmä v oblasti inteligentnej špecializácie, vodohospodárstva, dopravy, zdravotníctva a digitálneho rastu, ale aj dôležité všeobecné ex ante kondicionality v oblasti verejného obstarávania. Bulharsko však zaviedlo akčné plány na realizáciu všetkých svojich ex ante kondicionalít najneskôr do konca roka 2016.

3. Riadenie fondov EŠIF

Programovanie, riadenie, monitorovanie a kontrolu programov EŠIF v Bulharsku má na starosti podpredseda vlády zodpovedný za riadenie prostriedkov EÚ a centrálna koordinačná jednotka pri Rade ministrov. Podpredseda vlády koordinuje Radu pre koordináciu riadenia prostriedkov EÚ, v ktorej zasadajú všetci ministri zodpovední za finančné prostriedky EÚ, a predsedá jej.

Rôzne programy EŠIF obsahujú opatrenia na posilnenie administratívnej kapacity orgánov zodpovedných za koordináciu, riadenie, implementáciu, platby a kontrolu. Prijímatelia projektov, ako napr. obce, justičné orgány a inštitucionálni prijímatelia v dopravnom sektore, majú takisto nárok na pomoc s cieľom posilniť svoju administratívnu kapacitu. Odborné znalosti poskytujú medzinárodné finančné inštitúcie ako Európska investičná banka, Svetová banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Bulharské orgány sa snažia znižovať administratívne zaťaženie prijímateľov projektov tým, že digitalizujú komunikáciu medzi prijímateľmi a riadiacimi orgánmi tam, kde je to možné. Patrí sem elektronické predkladanie návrhov projektov a správ o projektoch, ako aj zjednodušenie a zefektívnenie administratívnych postupov. Napríklad: formuláre na podávanie žiadostí a správ budú mať jednotnú podobu, zavedú sa pravidlá pre zjednodušené náklady pri vykazovaní výdavkov a rôzne orgány auditu a inšpekčné orgány budú koordinovať svoje kontroly.    

1. Fondy EŠIF v Chorvátsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Dlhšie trvajúca recesia spôsobila zníženie reálneho HDP Chorvátska približne o 12,5 %, zatiaľ čo miera nezamestnanosti sa zdvojnásobila z 8,6 % v roku 2008 na 17,3 % v roku 2014. V posledných rokoch sa ukázalo, že je potrebné vykonať štrukturálne zmeny, ktoré budú predovšetkým riešiť fiškálnu nerovnováhu, implementovať reformu trhu práce, rozvíjať udržateľné systémy sociálnej ochrany a ochrany zdravia, zlepšovať podnikateľské prostredie a reformovať štátnu správu a justíciu. V rámci európskeho semestra realizovali vnútroštátne orgány súbor reforiem. Výrazný podiel prostriedkov z fondov EŠIF na obdobie rokov 2014 – 2020 vo výške 10,676 mld. EUR je určený na realizáciu reforiem a plnenie vnútroštátnych cieľov v rámci stratégie Európa 2020.

Hlavné priority a výsledky

Prostriedky z fondov EŠIF sa využijú na podporu výskumu, vývoja a inovácií v Chorvátsku, aby sa zlepšila inovačnosť a konkurencieschopnosť jeho hospodárstva a splnil vnútroštátny záväzok vynaložiť 1,4 % HDP na výskum a vývoj do roku 2020 (údaj za rok 2012: 0,75 %). Ďalej chce Chorvátsko zvýšiť pridanú hodnotu na zamestnanca v MSP o 50 % do roku 2023.

Chorvátsko patrí ku krajinám s najnižšou účasťou na trhu práce v EÚ, čo postihuje najmä mladých ľudí, osoby s nedostatočnou kvalifikáciou, starších pracovníkov a ženy. Vnútroštátnym cieľom Chorvátska je dosiahnuť do roku 2020 zamestnanosť na úrovni 65,2 % (údaj za rok 2012: 55,4 %), pričom osobitný dôraz sa kladie na zvýšenie zamestnateľnosti mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. V tejto súvislosti sa prostriedky z fondov EŠIF použijú na riešenie nepomeru medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami pracovníkov prostredníctvom reformy terciárneho vzdelávania a verejných služieb zamestnanosti, ako aj prostredníctvom podpory odborného vzdelávania a prípravy a celoživotného vzdelávania. Prostriedky z fondov sa vynaložia aj na podporu samostatnej zárobkovej činnosti a znižovanie dlhodobej nezamestnanosti.

Chorvátsko vynaloží prostriedky z fondov EŠIF na budovanie infraštruktúry, ktorá urýchli hospodársky rast: dôraz sa bude klásť na vývoj kľúčových sietí (TEN-T), udržateľnú mestskú dopravu a zlepšenie dostupnosti regiónov. Chorvátsko si okrem toho stanovilo za cieľ zabezpečiť do roku 2023 širokopásmové pokrytie 53 % domácností (v porovnaní s úrovňou 33 % v roku 2013).

Prostriedky z fondov EŠIF sa vynaložia aj na vykonávanie acquis EÚ v oblasti životného prostredia: cieľom je zlepšiť služby zásobovania vodou a čistenia odpadových vôd do roku 2023 pre jeden milión obyvateľov. Prostriedky sa použijú aj na zníženie podielu skládok komunálneho odpadu z 83 % v roku 2012 na 35 %, zavedenie 40 % riadiaceho rámca pre systém Natura 2000 v Chorvátsku a sprístupnenie informácií o kvalite ovzdušia pre 100 % obyvateľov v mestských oblastiach. Do výroby energie z obnoviteľných zdrojov sa investuje viac než 160 miliónov EUR z fondov EŠIF, pričom priemerný ročný dopyt po vykurovaní a chladení v zrenovovaných verejných budovách by mal do roku 2023 dosiahnuť 50 kWh/m2 (údaj za rok 2013: 250 kWh/m2).

Chorvátsko čelí sociálnym výzvam v podobe vysokej úrovne chudoby a sociálneho vylúčenia; vnútroštátnym cieľom je znížiť do roku 2020 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o 150 000. Na tento účel sa prostriedky z fondov EŠIF investujú do podpory sociálneho a pracovného začlenenia zraniteľných skupín, zlepšenia prístupu k zdravotnej starostlivosti, vysokokvalitným sociálnym službám (vrátane podpory prechodu z inštitucionálnych služieb na komunitné), do prevencie a riešenia diskriminácie, rozvoja sociálneho podnikania a realizácie projektov obnovy miest.

Ďalej sa z fondov EŠIF podporí vnútroštátna reforma verejnej správy Chorvátska prostredníctvom lepšieho a riadneho hospodárenia s verejnými financiami, odstraňovania nepotrebných postupov, vytvorenia elektronickej verejnej správy a boja proti korupcii. Okrem toho sa prehĺbi dialóg so sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou a zabezpečí väčšia účinnosť justičného systému prostredníctvom urýchlenia právnych postupov a zabezpečenia nestrannosti.

Z prostriedkov fondov EŠIF sa zabezpečí väčšia konkurencieschopnosť chorvátskych sektorov potravinárstva, akvakultúry a rybolovu a ich šetrnosť k životnému prostrediu. Prostriedky sa využijú na reštrukturalizáciu a modernizáciu viac než 1 800 poľnohospodárskych podnikov, poskytnutie pomoci minimálne 1 000 mladým poľnohospodárom na začatie podnikateľskej činnosti, čím sa zlepší generačná výmena v poľnohospodárskych oblastiach, a na podporu využívania zmlúv o riadení na ochranu biodiverzity, ktoré sa vzťahujú na viac než 101 000 ha poľnohospodárskej pôdy. Cieľom Chorvátska je aj dosiahnuť vyvážený rozvoj regiónov a zmierniť hospodársky pokles vo vidieckych oblastiach, a to aj prostredníctvom rozvoja alternatívnych hospodárskych činností. Prostriedky z fondov EŠIF sa okrem toho využijú aj na zlepšenie a diverzifikáciu miestneho hospodárstva v pobrežných oblastiach, posilnenie potenciálu rastu krajiny v námornom a morskom sektore a zabezpečenie väčšej udržateľnosti rybolovu a akvakultúry, ako aj posilnenie vodných ekosystémov a biodiverzity. Konkrétne sa predpokladá nárast objemu produkcie v akvakultúre o 400 %.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Chorvátsko plánuje alokovať viac než 440 miliónov EUR z EŠIF na finančné nástroje, ktorými sa podporia MSP, výskum, vývoj a inovácie, energetická efektívnosť, mestská doprava, samostatná zárobková činnosť a sociálne podnikanie. Vzhľadom na to, že v predchádzajúcom programovom období Chorvátsko nemalo žiadne finančné nástroje, je to ambiciózny program. Chorvátsko musí podrobnejšie preskúmať využívanie finančných nástrojov v IKT, rozvoji miest a dopravnej infraštruktúre.

Chorvátsko investuje minimálne 400 miliónov EUR do integrovaných územných investícií, ktoré sa využijú na udržateľný rozvoj miest, a do projektov miestneho rozvoja vedeného komunitou vo vidieckych oblastiach, do rybolovných a námorných oblastí. Stratégie miestneho rozvoja v rámci programu LEADER sa budú v programovom období rokov 2014 – 2020 týkať 1,5 mil. ľudí vo vidieckych oblastiach.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

2 (národné)

1

1

9

Dostupné prostriedky (EUR)

8 463 255 776

2 026 222 500

252 643 138

1 201 084 956 4

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Do konca roka 2016 prijme Chorvátsko súbor stratégií a investičných plánov na splnenie ex ante kondicionalít v rámci účinného a efektívneho využívania fondov EŠIF. Okrem iného plánuje prijať stratégiu pre inteligentnú špecializáciu, širokopásmovú a digitálnu stratégiu, stratégiu riadenia prírodných rizík, stratégiu stanovovania cien vody, plán manažmentu povodia, plány odpadového hospodárstva a programy predchádzania vzniku odpadu, integrovanú dopravnú stratégiu, generel nemocníc, program vytvorenia systému odborného vzdelávania a prípravy a stratégiu rozvoja verejnej správy. Iba čiastočne sú splnené dve z ex ante kondicionalít špecifické pre ENRF, ktoré sa týkajú administratívnej kapacity na realizáciu kontroly a podávanie správ o rybolovnej kapacite; príslušné akčné plány by sa mali realizovať do 31. decembra 2016.

3. Riadenie fondov EŠIF

Realizáciu štyroch národných programov a programov Európskej územnej spolupráce bude koordinovať národný (vládny) koordinačný výbor. Vzhľadom na rýchly rast fondov EŠIF v Chorvátsku v období rokov 2014 – 2020 je potrebné podstatne zvýšiť odborné a administratívne kapacity na úrovni riadenia a kontroly, ako aj na úrovni prijímateľov projektov.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Pripravia sa rôzne nástroje, ku ktorým patrí webové sídlo pre prijímateľov, koordinovaný mechanizmus poskytovania informácií o EŠIF a zjednodušenie postupov na podávanie žiadostí a výber projektov. Chorvátsko zvažovalo aj využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov.

1. Fondy EŠIF na Cypre

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Predpokladom poskytnutia finančného balíka Cypru vo výške 10 miliárd EUR (9 mld. EUR z európskeho stabilizačného mechanizmu a 1 mld. EUR z MMF) je zavedenie programu makroekonomických úprav na obdobie rokov 2013 – 2016.

Vzhľadom na to, že na Cypre ešte stále prevláda náročné hospodárske prostredie, nedokáže krajina plniť niektoré z vnútroštátnych cieľov v rámci stratégie Európa 2020. Napríklad jeho súčasná miera zamestnanosti a miera chudoby sa do veľkej miery odchýlili od vnútroštátnych cieľov. Tieto dva vzdelávacie ukazovatele stratégie Európa 2020 sa síce v roku 2014 zlepšili a sú v súlade s vnútroštátnymi cieľmi, Cyprus má však napriek tomu najnižšiu mieru zamestnanosti čerstvých absolventov v EÚ (64,9 % v porovnaní s priemerom EÚ 80,7 % za rok 2013). Percentuálny podiel HDP, ktorý Cyprus vydáva na výskum a vývoj, mierne zaostáva za vnútroštátnym cieľom. Klimatické ukazovatele stratégie Európa 2020 sa vyvíjajú podľa plánu: ukazovateľ energetickej efektívnosti za rok 2013 prekročil priebežný ročný cieľ. Uspokojivý je aj ukazovateľ energie z obnoviteľných zdrojov. Na nedostatočnej úrovni je však environmentálna výkonnosť Cypru, a to najmä v oblasti nakladania s tuhým odpadom, v ktorej sa vykazujú nízke úrovne recyklácie.

Hlavné priority a výsledky

Programy fondov EŠIF na obdobie rokov 2014 – 2020 obsahujú tri kľúčové priority: 1. konkurencieschopnosť; 2. zamestnanosť a sociálne začlenenie a 3. udržateľné využívanie a ochrana prírodných zdrojov.

Prostriedky z fondov EŠIF sa budú využívať na štrukturálnu diverzifikáciu hospodárstva a zlepšenie jeho konkurencieschopnosti posilnením podnikových inovácií a podnecovaním spolupráce medzi podnikmi a výskumnými inštitúciami v oblastiach vymedzených v stratégii pre inteligentnú špecializáciu. Bude sa podporovať podnikanie a konkurencieschopnosť MSP, a to najmä v sektore cestovného ruchu, potravinárstva a akvakultúry (produkcia sa má zvýšiť o 46 %). Podporu z fondov EŠIF dostane podľa očakávania viac než 600 MSP, čím sa vytvorí 1 200 nových pracovných miest, zatiaľ čo podiel HDP na výdavkoch na výskum a vývoj by sa mal zvýšiť z 0,47 % HDP v roku 2012 na 0,5 % v roku 2020, čo by malo mať aj pákový efekt na súkromné investície. Z prostriedkov fondov EŠIF sa podporia aj investície do rybárstva s cieľom znížiť negatívny vplyv rybolovných činností na morské prostredie a podporiť MSP v sektore akvakultúry a v spracovateľskom sektore. Cyprus očakáva, že investíciami do IKT sa zlepší elektronická správa vecí verejných a digitálne podnikanie a zvýši využívanie IKT v MSP. Okrem toho počíta aj s tým, že 50 % domácností bude mať vysokorýchlostné širokopásmové pokrytie a že využívanie IKT sa u občanov zvýši o 10 % a v prípade MSP o 6 %.

Prostriedky z fondov EŠIF sa investujú do zamestnanosti a sociálnej súdržnosti, čo prinesie viac pracovných príležitostí s dôrazom na zraniteľné skupiny, ako sú nezamestnaní, dlhodobo nezamestnaní a najmä mladí ľudia. Na podporu poslednej skupiny sa využije aj iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI). Podľa očakávaní využije výhody intervencií z fondov EŠIF viac než 14 000 nezamestnaných, z ktorých väčšinu (9 000) tvoria mladí ľudia. Z nich 5 800 osôb získa podporu v rámci YEI a zvyšok z ESF. Vďaka podpore z fondov EŠIF sa očakáva zvýšenie účasti na trhu práce a miery zamestnanosti, čím sa splní cieľ 75 – 77 % v roku 2020 (údaj za rok 2014: 67,3 %). Z prostriedkov fondov EŠIF sa očakáva aj zlepšenie verejnej správy. Okrem toho sa zlepší sociálne začlenenie tým, že sa zraniteľným skupinám obyvateľstva pomôže zúčastniť sa na trhu práce a že sa podporí vytvorenie 180 sociálnych podnikov. Cypru to pomôže splniť cieľ v oblasti zníženia chudoby na 19,3 % v roku 2020 (z 27,8 % v roku 2013). Prostriedky z fondov EŠIF by takisto mali prispieť k zlepšeniu celoživotného vzdelávania, ako aj odborného vzdelávania a prípravy, najmä zosúlaďovaním zručností uchádzačov s potrebami trhu práce.

Z prostriedkov fondov sa podporí prechod Cypru na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, a to prostredníctvom podpory energetickej efektívnosti (cieľ na rok 2020 je 14,3 % v porovnaní s 12,3 % v roku 2011) a spotreby energie z obnoviteľných zdrojov (13 % v roku 2020 oproti 7,7 % v roku 2011). Okrem toho sa pomoc poskytne približne 3 500 domácnostiam na zníženie ich spotreby energie, čím sa zvýši ich klasifikácia energetickej efektívnosti.

Prostriedky z fondov EŠIF sa vynaložia na riešenie naliehavej potreby Cypru plniť požiadavky EÚ v oblasti nakladania s tuhým a tekutým odpadom. Od Cypru sa očakáva, že zvýši mieru recykláciu na 50 %, pričom 2 300 domácností (pri rovnakom počte obyvateľov) bude napojených na lepšie čistenie odpadových vôd. Prostriedky z fondov EŠIF sa využijú aj na doplnenie investícií do cyperského prístavu a jeho spojení v rámci siete TEN-T. V dôsledku toho sa očakáva zvýšenie prepravy tovaru z 300 000 TEU na 1 milión TEU. Zlepšením mestskej dopravnej mobility, a to najmä v Nikózii, sa zdvojnásobí využívanie verejnej dopravy.

Prostriedky z EPFRV budú zamerané na investície do podpory udržateľného riadenia a využívania prírodných zdrojov, zachovania biodiverzity, adaptácie na zmenu klímy a vytvorenia nových pracovných miest vo vidieckych oblastiach. Podpora z ENRF sa zameria na ochranu a obnovu morských biologických zdrojov.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Cyprus uviedol, že 15 miliónov EUR sa alokuje na finančné nástroje na podporu MSP. Začali sa ex ante posudzovania s cieľom posúdiť rozsah kapitálových, pôžičkových a záručných schém pri podpore MSP, pri IKT, v sektore energetiky a pri investíciách do životného prostredia a dopravy.

Cyprus alokoval značnú sumu (20 % prostriedkov z EFRR, približne 60,2 mil. EUR) na udržateľný rozvoj miest. Cieľom je podporiť integrované opatrenia na riešenie hospodárskych, environmentálnych a sociálnych výziev v štyroch najdôležitejších mestách krajiny. Je to oveľa viac než 5 % minimum požadované v právnych predpisoch EÚ. Integrované územné investície sa nebudú realizovať. Na druhej strane sa v rámci programov EPFRV a ENFR bude realizovať miestny rozvoj vedený komunitou.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

2 (národné)

1

1

5

Dostupné prostriedky (EUR)

702 401 708

132 244 377

39 715 209

526 153 917 5

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Čiastočne splnená je ex ante kondicionalita ENRF týkajúca sa správ o rybolovnej kapacite a vypracoval sa akčný plán. Päť z jedenástich tematických ex ante kondicionalít nie je splnených. Najdôležitejšie z nich sa týkajú širokopásmovej siete, ceny vody a plánovania povodí vrátane recyklácie a opätovného využívania odpadu. Vypracovali sa akčné plány a stanovili sa termíny ich realizácie. Splnená nie je ani všeobecná ex ante kondicionalita týkajúca sa štatistiky a ukazovateľov, ale na jej splnenie do decembra 2015 bol vypracovaný akčný plán.

3. Riadenie fondov EŠIF

Počet programov na Cypre sa v porovnaní s programovým obdobím rokov 2007 – 2013 nezmenil. Na zabezpečenie koordinácie medzi programami z EFRR/KF a ESF zriadila krajina jediný riadiaci orgán (Generálne riaditeľstvo pre európske programy, koordináciu a rozvoj) a spoločný monitorovací výbor; všetky programy používajú jednotný informačný systém.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Cyperské orgány sa snažia dosiahnuť rozsiahlejšie využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov a modernizovať príslušný informačný systém. Plánujú takisto zlepšiť využívanie elektronických formulárov a interoperabilitu medzi vnútroštátnymi administratívnymi službami na zabezpečenie automatického vydávania a znížiť počet potrebných dokumentov a certifikátov.

1. Fondy EŠIF v Českej republike

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Súčasné makroekonomické trendy sú pozitívne: české hospodárstvo začalo po dvoch rokoch poklesu v roku 2014 znova rásť. Očakáva sa však, že negatívne demografické trendy spôsobia v dlhodobej perspektíve zvyšovanie výdavkov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Hospodárstvo v súčasnosti patrí do skupiny „miernych inovátorov“ a v reťazci pridanej hodnoty by sa malo posúvať nahor. Hoci nezamestnanosť klesá, trh práce sa vyznačuje malou účasťou určitých skupín obyvateľstva a nepomerom medzi dopytom po zručnostiach a ich ponukou.

Analýza cieľov stratégie Európa 2020 pre Českú republiku poukazuje na veľké nedostatky na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni, pokiaľ ide o zvyšovanie výdavkov na výskum a inovácie (najmä súkromných investícií), zlepšovanie energetickej efektívnosti, reformu terciárneho vzdelávania, boj proti korupcii a riadne uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania. V politických odporúčaniach EÚ v kontexte európskeho semestra sa navrhuje zriadenie centrálneho registra verejných zákaziek, riadne vykonávanie protikorupčného plánu, prijatie reformy vysokoškolského vzdelávania a zvýšenie účasti znevýhodnených (najmä rómskych) detí na vzdelávaní.

Hlavné priority a výsledky

V období rokov 2014 – 2020 sa prostriedky z fondov použijú na posilnenie konkurencieschopnosti a inovačnosti českého hospodárstva, a to investovaním 2,5 mld. EUR do výskumu, technologického rozvoja a inovácií. Krajina postupne na základe zvýšených alokácií EŠIF odstraňuje nedostatky v oblasti investovania do výskumu a vývoja a očakáva zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj na 2,97 % HDP v roku 2020. Investície sa použijú na zlepšenie výskumnej a inovačnej štruktúry a kapacity, ako aj spolupráce medzi výskumným sektorom, podnikmi a inštitúciami terciárneho vzdelávania.

Viac než 2 miliardy EUR (1,4 % HDP) sa použijú ako hlavný zdroj financovania na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Energetická náročnosť a intenzita využívania zdrojov (najmä uhlia) českého priemyslu patria v súčasnosti medzi najvyššie v EÚ. K hlavným očakávaným výsledkom v tejto oblasti patrí najmä zvýšenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov (o 83 MW) a zníženie úrovne skleníkových plynov (o 920 000 ton CO2/rok).

Z prostriedkov EŠIF sa 2,8 mld. EUR vynaloží na ochranu životného prostredia a efektívne využívanie zdrojov. Investície sa vynaložia na: zlepšenie kvality vody (napr. ďalších 150 000 obyvateľov bude lepšie zásobovaných vodou), nakladanie s odpadom (napr. ročné zvýšenie kapacity recyklácie odpadu o 700 000 ton), zabezpečenie kvality ovzdušia, zlepšenie biodiverzity, premenu 400 000 ha pôdy na pôdu s ekologickým obhospodarovaním a plnenie agroenvironmentálnych a klimatických záväzkov poľnohospodárov týkajúcich sa 870 000 ha pôdy. Pomocou prostriedkov z ENRF sa zabezpečí lepšia udržateľnosť českého rybolovu a akvakultúry, a to prostredníctvom využívania účinnejších a ekologickejších výrobných postupov.

V doprave bude 6,2 mld. EUR alokovaných na podporu udržateľnej dopravy a odstránenie nedostatkov v kľúčových sieťových infraštruktúrach. Tým sa umožní aj vyriešenie nedostatkov v sieťach TEN-T a zlepšenie interoperability železničnej siete. Obnovou alebo modernizáciou 140 km železničných tratí sa zabezpečí významný posun k udržateľnej mobilite. Zlepšením infraštruktúry sa viac sprístupnia regióny a zlepší sa využívanie verejnej dopravy v mestách. Prostriedky z fondov EŠIF vo výške 200 miliónov EUR sa vyhradili na modernizáciu a zabezpečenie vysokonapäťových prenosových sietí.

Takmer 1,4 mld. EUR bude určených na podporu udržateľného a kvalitného zamestnania a podporu mobility pracovnej sily, pričom osobitný dôraz sa bude klásť na znevýhodnené skupiny, ako sú nízkokvalifikovaní pracovníci, starší a mladí ľudia (podpora pre 585 000 ľudí, z ktorých 230 000 by malo získať novú kvalifikáciu). Prostriedky z fondov EŠIF sa vynaložia aj na sociálne začlenenie a vzdelávanie (na každú oblasť po dve miliardy) s cieľom pomôcť osobám v ťažkej situácii a znevýhodneným osobám, zlepšiť kvalitu sociálnych a zdravotníckych služieb a investovať do vzdelávania. V oblasti verejných služieb sa zavedie 30 nových mobilných zdravotníckych tímov a 83 zdravotníckych zariadení, pričom sa na všetkých úrovniach podporí vzdelávanie, poskytovanie rovnakého prístupu k vysokokvalitnému predškolskému, základnému a stredoškolskému vzdelávaniu. Prostriedky z fondov EŠIF sa využijú aj na rozvoj univerzít zlepšením riadenia ľudských zdrojov a uľahčením prístupu k terciárnemu vzdelávaniu (869 študentov v nových programoch bakalárskeho štúdia).

Približne 180 miliónov EUR sa vynaloží na posilnenie účinnosti a transparentnosti verejnej správy a justičného systému, zníženie administratívneho zaťaženia, zlepšenie zručností administratívnych pracovníkov vo verejnej správe a zefektívnenie riadenia ľudských zdrojov.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Približne 763 miliónov EUR v rámci programov politiky súdržnosti sa plánuje poskytnúť prostredníctvom finančných nástrojov. Tým sa viac než zdvojnásobí objem prostriedkov z predchádzajúceho programového obdobia. K hlavným intervenčným oblastiam patrí podpora MSP, dopravná infraštruktúra, investície do energetickej efektívnosti a v menšej miere aj efektívnosti využívania zdrojov.

Regulačná požiadavka, na základe ktorej sa má 5 % z EFRR vynaložiť na udržateľný rozvoj miest, bude splnená investíciami z programu „Praha – pól rastu“ a siedmimi integrovanými územnými investíciami, ktoré sa budú realizovať v najväčších metropolitných oblastiach. Celkovo sa na integrované územné investície alokuje 1 miliarda EUR z EFRR a 223 miliónov EUR z Kohézneho fondu.

Pre rozvoj vidieckych oblastí prostredníctvom financovania z viacerých zdrojov bude mimoriadne dôležitý miestny rozvoj vedený komunitou. Vyhradené sú naň finančné prostriedky z EFRR (418 miliónov EUR), EPFRV (115 miliónov EUR) a ESF (64 miliónov EUR), ktoré sa môžu použiť na integrované a viacsektorové miestne stratégie miestneho rozvoja vedené miestnymi komunitami, organizované približne do 160 miestnych akčných skupín zahŕňajúcich 55 % obyvateľstva.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

8 (národných)

1

1

7

Dostupné prostriedky (EUR)

21 643 218 575

2 305 673 996

31 108 015

1 144 024 031 6

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Nedokončili sa strategické rámce v určitých oblastiach investícií (napr. výskum a vývoj, IKT). Pre 11 tematických a tri všeobecné ex ante kondicionality sa prijali akčné plány.

3. Riadenie fondov EŠIF

Česká republika zjednodušila správu fondov EŠIF a viac ju centralizovala prostredníctvom zníženia počtu programov (zo 17 v období rokov 2007 – 2013 na 8 programov politiky súdržnosti) a sprostredkovateľských orgánov. Ako národný koordinačný orgán funguje Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR. Dodatočnú koordináciu medzi fondmi zabezpečujú monitorovacie výbory, koordinované výzvy na predkladanie návrhov a pracovné skupiny. Pri zlepšovaní administratívnej kapacity má pomôcť zákon o verejnej službe z roku 2014.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Cieľom Českej republiky je znížiť administratívne zaťaženie prijímateľov a verejnej správy znížením počtu programov a sprostredkovateľských orgánov, vytvorením nového monitorovacieho systému pre celú realizačnú štruktúru a zriadením jednotného metodického prostredia pre všetky programy. Viac sa budú využívať finančné nástroje a možnosti, ako sú zálohové platby a zjednodušené možnosti vykazovania nákladov.

1. Fondy EŠIF v Dánsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Dánske hospodárstvo bolo pomerne tvrdo zasiahnuté finančnou krízou, čo malo za následok výrazný rast nezamestnanosti, a to najmä u mladých ľudí a osôb cudzieho pôvodu. Napriek tomu, že Dánsko má prostredie vhodné na podnikanie, rast zaznamenal len malý počet MSP; je to čiastočne spôsobené slabým úspechom pri premene inovácií na profit, nedostatočným rozvojom podnikateľských zručností a potrebou zvýšenia inovácií v oblasti udržateľnej výroby v primárnom sektore. Dánsko však naďalej čelí niektorým výzvam súvisiacim so zručnosťami pracovnej sily. Patrí k nim klesajúci podiel ľudí, ktorí si vybrali odbornú prípravu, znižujúci sa podiel ľudí z prisťahovaleckého prostredia (najmä mužov) vo vzdelávaní a trvalo vysoká miera predčasného ukončenia štúdia. Týmto otázkam sa venovalo jedno z politických odporúčaní EÚ pre Dánsko z roku 2014 vypracovaných v kontexte európskeho semestra.

Environmentálne správanie Dánska je vo všeobecnosti dobré, zdá sa však, že si svoje ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov neplní. V dôsledku intenzívneho využívania pôdnych a rybolovných zdrojov, ako aj vyplavovania živín a podobne, existuje intenzívny tlak na biotopy a vodné zdroje.

Dánsko je bohatá krajina s pomerne malými vnútornými sociálno-hospodárskymi rozdielmi v porovnaní s ostatnými členskými štátmi a väčšinu problémov rieši prostredníctvom národných programov. Keďže prostriedky z fondov EŠIF pre Dánsko sú skromné, programy sa zameriavajú predovšetkým na riešenie už uvedených problémov.

Hlavné priority a výsledky

Suma 300 miliónov EUR z fondov EŠIF pomôže MSP v priemysle, sektore služieb, poľnohospodárstve, akvakultúre a rybolove zvýšiť inovatívnosť a zlepšiť ziskovosť investícií. Prostriedky z fondov EŠIF sa investujú aj do zvýšenia konkurencieschopnosti podnikov, pričom cieľom podpory sú klastre a siete spolupráce. Na zlepšenie konkurencieschopnosti a rast podnikov sa ďalej sústreďuje veľká časť investícií krajiny do životného prostredia a klímy. Dánsko bude prostriedky z fondov EŠIF využívať aj na rozvíjanie možných oblastí rastu v rámci jednotlivých podnikov, ako aj regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu. Očakáva sa, že do sietí spolupráce, ako aj sietí vzdelávacích centier sa zapojí približne 3 200 podnikov a že viac ako 4 000 podnikov zavedie inovačné riešenia alebo produkty.

Dánsko vynaloží 270 miliónov EUR z fondov EŠIF na sociálne začlenenie s cieľom pomôcť osobám na okraji pracovného trhu a zlepšiť zamestnateľnosť tým, že viac ľuďom poskytne podporu na ukončenie odbornej prípravy a vysokoškolského vzdelávania (na pomoc ľuďom, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení, budú k dispozícii vnútroštátne finančné prostriedky). Týmto spôsobom sa budú prostriedky z fondov EŠIF využívať na realizáciu politických odporúčaní vypracovaných v rámci európskeho semestra. Celkovo sa vytvorí približne 5 500 pracovných miest a očakáva sa, že investície do odbornej prípravy pomôžu 52 000 osobám zlepšiť šance na trhu práce.

Dánsko investuje viac než 635 miliónov EUR z fondov EŠIF do životného prostredia a klímy. Tieto environmentálne investície budú zamerané na ochranu a zachovanie prírodných zdrojov, zlepšenie kvality vody a biodiverzity, ako aj využívanie obhospodarovanej pôdy a populácií rýb (vrátane akvakultúry) ekologickým a udržateľným spôsobom v súlade s novou spoločnou rybárskou politikou. Pokiaľ ide o rybárstvo, prostriedky z fondov EŠIF pomôžu napríklad znížiť do roku 2023 náhodné úlovky o 5 000 t a zvýšiť ekologickú produkciu v sektore akvakultúry o 3 000 t. Z prostriedkov fondov EŠIF sa v poľnohospodárstve podporí aj zachovanie krajiny a biodiverzity na území s rozlohou minimálne 3 400 km² (alebo viac než 10 % poľnohospodárskej pôdy krajiny). Z celkových investícií Dánska do životného prostredia a klímy sa približne 91 miliónov EUR investuje do prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, čím sa znížia emisie skleníkových plynov o 51 000 t a spotreba energie o 905 000 GJ. Dánsku to pomôže splniť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov v rámci stratégie Európa 2020 o 20 %. Lepšia efektívnosť využívania zdrojov je súčasťou stratégie Dánska v oblasti zvyšovania konkurencieschopnosti podnikov a prostriedky vynaložené na konkurencieschopnosť prispejú aj k jeho prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Celkovo plánuje Dánsko vynaložiť približne 577 miliónov EUR (46 % z jeho celkovej alokácie EŠIF) na boj proti zmene klímy.

Využívanie finančných a územných nástrojov

V období rokov 2007 – 2013 vynaložilo Dánsko 28 miliónov EUR na finančné nástroje. Na obdobie rokov 2014 – 2020 umožnilo Dánsko regiónom využívať finančné prostriedky z finančných nástrojov na investície do rozvoja podnikov a zlepšovania energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov v podnikoch.

Minimálne 5 % svojej alokácie EFRR vynaloží Dánsko na udržateľný rozvoj miest so zameraním na rozvoj podnikov prostredníctvom inovácií, energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov. Tieto opatrenia rozvoja miest budú súčasťou širších stratégií na riešenie sociálnych, hospodárskych, demografických, environmentálnych a/alebo klimatických výziev niektorých mestských oblastí.

Prostredníctvom programu LEADER sa podporí celkovo 26 miestnych akčných skupín vo vidieckych aj v pobrežných oblastiach. Ich práca bude spočívať v zintenzívnení existujúcich činností cestovného ruchu, rozvíjaní malých podnikov, vo vytváraní služieb a v podpore udržateľného rybolovu. Tým sa vytvoria pracovné miesta a zlepšia životné podmienky miestneho obyvateľstva.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

2 (národné)

1

1

5

Dostupné prostriedky (EUR)

413 231 682

918 803 690

208 355 420

748 186 649 7

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Dánsko plní všetky ex ante kondicionality súvisiace s podporou z fondov EŠIF.

3. Riadenie fondov EŠIF

Programy EFRR a ESF sa realizujú prostredníctvom šiestich regionálnych fór rastu, pričom riadiacim orgánom je Dánsky úrad pre podnikanie. Programy riadia rovnaké riadiace orgány aj na regionálnej úrovni. EPFRV a EFRR riadi Dánsky orgán AgriFish a činnosti v rámci programu Leader sa delegujú na Dánsky úrad pre podnikanie, čím sa zabezpečuje úzka spolupráca medzi fondmi. Oba vnútroštátne riadiace orgány sú okrem toho členmi monitorovacieho výboru toho druhého orgánu (riadiaci orgán EFRR/ESF je členom monitorovacieho výboru riadiaceho orgánu pre EPFRV/ENRF a naopak). Tieto dva riadiace orgány ďalej plánujú koordinačné schôdze medzi týmito dvomi skupinami fondov s cieľom zvýšiť efektívnosť pri ich riadení. Hoci ESF a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby majú oba za cieľ sociálne začlenenie, ESF je viac orientovaný na trh práce. Prekrývaniu týchto dvoch fondov zabraňuje jasné rozdelenie príslušných cieľov a skutočnosť, že každý z týchto dvoch riadiacich orgánov je členom monitorovacieho výboru toho druhého riadiaceho orgánu.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Potenciálni prijímatelia budú mať elektronický prístup k správe fondu (v súlade s iniciatívou e-súdržnosť). Tí, ktorí nemajú okamžitý prístup k e-súdržnosti, budú stále môcť použiť na prístup k fondu alternatívne prostriedky. Dánsko predpokladá aj rozšírenie využívania zjednodušených možností vykazovania nákladov.

1. Fondy EŠIF v Estónsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Estónsko preukázalo pri vyrovnávaní sa s hospodárskou krízou pozoruhodnú flexibilitu. Očakáva sa, že v roku 2016 sa reálny HDP vráti na úroveň pred krízou. Hoci hospodárstvo ako celok rastie, závažné štrukturálne výzvy zostávajú. Ak sa má estónske hospodárstvo stať hospodárstvom, ktoré sa viac zakladá na znalostiach, inováciách, inkluzívnosti a udržateľnosti, mali by sa tieto výzvy riešiť.

Verejné financovanie výskumu a inovácií nie je dostatočne koordinované a malo by sa zamerať na obmedzený počet oblastí inteligentnej špecializácie. Systém vysokoškolského vzdelávania je naďalej potrebné prispôsobovať potrebám podnikov a výskumných inštitúcií. Inovačná kapacita je nízka a s výskumnými inštitúciami spolupracuje len málo podnikov.

Klesajúci počet pracovných síl v kombinácii s nízkou produktivitou práce začína byť problémom v strednodobom až dlhodobom horizonte. Estónsko len nedávno začalo realizovať svoju ambicióznu reformu v oblasti pracovnej spôsobilosti. Nedostatok zariadení starostlivosti o deti sťažuje rodičom návrat na trh práce. Dostupnosť a kvalita verejných služieb na miestnej úrovni je nevyvážená. Estónsko sa musí viac snažiť zvýšiť príťažlivosť odborného vzdelávania, odbornej a učňovskej prípravy. Krajina musí takisto podporovať podnikanie a vytváranie pracovných miest, aby zabránila prehlbovaniu rozdielov v hospodárskom vývoji.

Intenzita využívania zdrojov v Estónsku je stále veľmi vysoká. Krajina pravdepodobne nesplní svoj cieľ energetickej efektívnosti na rok 2020. Je potrebné zintenzívniť snahy o zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle a sektore bytových domov. Estónsko by sa malo usilovať o zavedenie udržateľnejších foriem dopravy.

Tieto výzvy sú súčasťou politických odporúčaní vypracovaných v kontexte európskeho semestra.

Hlavné priority a výsledky

Estónsko plánuje využiť prostriedky z EŠIF na zvýšenie výdavkov súkromného sektora na výskum a vývoj do roku 2023 na 2 % HDP (v porovnaní s 1,26 % v roku 2012). Programy financovania výskumu a vývoja budú v súlade s rámcom inteligentnej špecializácie Estónska. Estónsko využije prostriedky z EŠIF aj na zvýšenie konkurencieschopnosti MSP a plánuje zvýšiť počet vyvážajúcich podnikov na 15 700 (z 11 281 v roku 2012). Financovanie rozvoja vidieka bude lepšie cielené, aby sa dosiahli pozitívne zmeny vo vidieckom hospodárstve. Na rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov a pomoc mladým poľnohospodárom pri zakladaní podnikov sú určené osobitné schémy. Estónsko podporí vytváranie skrátených dodávateľských reťazcov a investuje do spracovania a marketingu poľnohospodárskych výrobkov; prostriedky z fondov EŠIF využije aj na posilnenie digitálneho hospodárstva s cieľom pokryť 60 % svojho územia (z 3,6 % v roku 2012) širokopásmovým pripojením s rýchlosťou minimálne 100 Mb/s.

Estónsko bude investovať do zamestnanosti, aby zvýšilo mieru zamestnanosti na úroveň 76 % (zo 73,3 % v roku 2013). Tento cieľ plánuje dosiahnuť napríklad reformou posudzovania pracovnej spôsobilosti. Ďalším cieľom je udržať podiel HDP vytvorený v oblastiach mimo Tallinnu a Tartu na úrovni 30 %. V oblasti vzdelávania chce zvýšiť mieru úspešného dokončenia učňovského vzdelania na 75 % (z 50 % v roku 2013). Bude sa to týkať asi 8 000 ľudí. Mladým ľuďom a osobám v produktívnom veku bude okrem toho poskytnutých viac než 350 000 konzultácií zameraných na kariérne poradenstvo. Financovanie sociálneho začlenenia sa využije na zníženie počtu detí na čakacích listinách na miesto v materskej škole a detských jasliach zo 4 430 v roku 2012 na 300. Služby práce s mládežou pomôžu približne 200 000 účastníkom. Bude sa optimalizovať existujúca zdravotnícka infraštruktúra a posilňovať primárna zdravotná starostlivosť a prevencia chorôb. Financovanie budovania administratívnych kapacít sa využije na zvýšenie úrovne spokojnosti s kvalitou verejných služieb na približne 85 % (zo 67 % v roku 2012).

Podpora dopravy sa využije na rozvoj siete TEN-T, ako aj ekologických a nízkouhlíkových dopravných systémov. Estónsko plánuje napríklad zvýšiť počet cestujúcich prepravených ročne železničnou dopravou zo 4,2 mil. v roku 2013 na 8,4 mil. Od investícií do nízkouhlíkového hospodárstva sa očakáva zvýšenie energetických úspor až do 45 % pre 40 000 obytných domov. Estónsko plánuje využiť prostriedky určené na životné prostredie a adaptáciu na zmenu klímy na splnenie základných požiadaviek aquis EÚ v sektore vodného hospodárstva a na zabezpečenie odolnosti voči katastrofám. Prostriedky sa použijú aj na zachovanie biodiverzity prostredníctvom udržania poloprírodných biotopov (2,6 % poľnohospodárskej pôdy) a ekologického poľnohospodárstva (14 % poľnohospodárskej pôdy). Na viac než 70 % využívanej poľnohospodárskej pôdy sa budú vzťahovať schémy na zlepšovanie biodiverzity a obhospodarovania pôdy. Estónsko sa bude zameriavať na ochranu vody v poľnohospodárstve a opustené rašelinové produkčné oblasti. Zabezpečí sa lepšia udržateľnosť estónskeho rybolovu a akvakultúry, zlepšia sa morské ekosystémy a vodná biodiverzita a očakáva sa, že nechcené úlovky sa znížia o 21 ton.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Estónsko zvýši prostriedky alokované na finančné nástroje v porovnaní s predchádzajúcim obdobím približne o 50 % na hodnotu 215,5 mil. EUR. Pôžičkové, záručné a kapitálové nástroje sa použijú najmä na podporu MSP a výskumu a inovácií. Podľa posudzovania ex ante nie je stanovený žiadny rozsah finančných nástrojov financovaných z fondov EŠIF pre oblasť energetickej efektívnosti ani environmentálnej infraštruktúry.

Na integrované opatrenia v rámci udržateľného rozvoja miest je určených 5 % alokácie EFRR. Stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou vo vidieckych oblastiach sa budú realizovať v 34 miestnych akčných skupinách, z ktorých osem bude pôsobiť v sektore rybárstva.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

1

1

1

4

Dostupné prostriedky (EUR)

3 534 560 285

823 341 558

100 970 418

449 819 256 8

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Z 29 použiteľných ex ante kondicionalít nebolo v čase prijatia partnerskej dohody splnených 15. Estónsko odvtedy oznámilo dokončenie akčných plánov na splnenie 11 z nich. Očakáva sa, že zostávajúce štyri ex ante kondicionality splní v roku 2016: prevencia a riadenie rizík, iné druhy dopravy, aktívne začlenenie a štatistické systémy a ukazovatele výsledkov.

3. Riadenie fondov EŠIF

Estónsko má iba jeden program na obdobie rokov 2014 – 2020 financovaný z viacerých zdrojov politiky súdržnosti, pričom v minulom období to boli tri. Ministerstvo financií je riadiacim orgánom, certifikačným orgánom (jeho funkcie boli zlúčené s riadiacim orgánom) a orgánom auditu. Ďalších päť ministerstiev vykonáva úlohy prvostupňových sprostredkovateľských orgánov a 13 centrálnych agentúr alebo iných organizácií koná na úrovni druhostupňových sprostredkovateľských orgánov (dve z nich boli zriadené na nové obdobie).

Pokiaľ ide o systém vykonávania EPFRV a ENRF, neboli prijaté žiadne výrazné zmeny. Na vládnej úrovni sa na koordináciu všetkých zdrojov financovania využíva stratégia štátneho rozpočtu.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Pozmenených bolo množstvo zákonov a usmernení s cieľom znížiť administratívne zaťaženie prijímateľov. Výmena údajov so žiadateľmi a prijímateľmi bude plne elektronická a výdavky sa podľa možnosti budú uhrádzať na základe zjednodušených možností vykazovania nákladov a takisto sa bude dať kombinovať granty a finančné nástroje.

1. Fondy EŠIF vo Fínsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Kľúčovou výzvou pre fínske hospodárstvo je obnoviť rast a konkurencieschopnosť a zároveň vytvárať pracovné miesta. Intenzita podnikového výskumu a vývoja klesá a dosiahnutie vnútroštátneho cieľa výdavkov na výskum a vývoj (4 % HDP) sa tak komplikuje. Je potrebné riešiť riziká vyplývajúce z nedostatočného vývozu v kontexte priemyselnej reštrukturalizácie. Fínsku sa stále nedarí premeniť investície do výskumu a inovácií na úspešný vývoz. Malo by zvýšiť financovanie začínajúcich podnikov a ponúknuť im viac pomoci pri podnikaní v zahraničí. Okrem toho vzhľadom na starnutie a zmenšovanie populácie v produktívnom veku je dôležité, aby trh práce mohol využiť úplný potenciál pracovnej sily. Miera nezamestnanosti bola v roku 2014 na úrovni 8,7 % a stúpa, a to najmä u mladých ľudí a starších pracovníkov. Ďalšou výzvou pre Fínsko je oslabovanie rovnováhy medzi verejnými financiami a riziko, ktoré predstavujú demografické trendy pre ich dlhodobú udržateľnosť.

Na riešenie týchto nedostatkov sa zameriavajú politické odporúčania v rámci európskeho semestra.

Hlavné priority a výsledky

Fínsko plánuje zlepšiť konkurencieschopnosť MSP investíciami vo výške 644 miliónov EUR do diverzifikácie podnikových štruktúr a zvýšenia počtu rastúcich, inovačných a medzinárodne sa rozširujúcich spoločností. Opatrenia sa preto zamerajú na začínajúce podniky a rozvoj nových podnikateľských činností. Prostriedky z EPFRV sa zamerajú na investície do poľnohospodárskych podnikov, spracovania potravín a na diverzifikáciu poľnohospodárskych činností. Viac než 1 miliarda EUR sa plánuje vo forme investičnej podpory. Podporí sa približne 15 000 poľnohospodárskych podnikov.

Investície do výskumu a inovácií vo výške 398 miliónov EUR sa zamerajú na posilnenie inovačnej činnosti, najmä rastúcich a začínajúcich podnikov vo vybratých oblastiach inteligentnej špecializácie. Fínsko sa snaží zlepšiť svoju schopnosť premieňať výskum a inovácie na komerčné produkty a služby. Ďalej Fínsko plánuje pomocou týchto investícií a finančných prostriedkov z EPFRV určených na spoluprácu a inovácie zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a inovácie v pomere k HDP na 4,0 % (z 3,31 % v roku 2013).

Fínsko alokuje 219 miliónov EUR na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Tým sa významne podporí cieľ zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov, a to z 33 % (2011) na 38 % (2020). Z prostriedkov EŠIF sa podporia najmä výskumné a inovačné činnosti v nízkouhlíkovom sektore, zavedenie nových technológií a rozvoj komercializácie nízkouhlíkových produktov, služieb a výrobných metód.

S cieľom ochraňovať životné prostredie a podporovať efektívne využívanie zdrojov sa z ENRF podporí udržateľnosť rybolovu a akvakultúry a zlepšia sa morské ekosystémy a vodná biodiverzita. Z EPFRV sa alokovalo 1,6 mld. EUR na agroenvironmentálne a klimatické opatrenia. Cieľom je znížiť škodlivý environmentálny vplyv poľnohospodárskych činností na pôdu, povrchové a podzemné vody a ovzdušie tým, že sa podporí využívanie ekologických postupov a riadenie podmienok pestovania. Očakáva sa, že na viac než 81 % poľnohospodárskej pôdy sa budú vzťahovať zmluvy o riadení na zlepšovanie vodohospodárstva. Suma 1,8 mld. EUR sa alokovala na poľnohospodárske oblasti s prírodnými obmedzeniami na podporu poľnohospodárskej biodiverzity.

Suma 347 miliónov EUR sa investuje do zamestnanosti a zníženia nezamestnanosti. Prostriedky z ESF budú zamerané najmä na mladých ľudí a ľudí s menej priaznivým postavením na trhu práce a mali by pomôcť približne 40 000 nezamestnaným. Prostriedky sa využijú na predĺženie pracovného života, vyváženie pracovnej ponuky a dopytu a zvýšenie mobility pracovnej sily. Podpora na uľahčenie diverzifikácie, vznik a rozvoj malých podnikov vo vidieckych oblastiach má potenciál vytvoriť 6 000 pracovných miest.

Vzdelávanie a odborná príprava sa podporia sumou 199 miliónov EUR. Opatrenia budú zamerané na zvýšenie počtu kvalifikovaných pracovníkov, posilnenie odborných zručností mladých ľudí a tých, ktorí neukončili odborné vzdelanie, zlepšenie služieb v období prechodu medzi vzdelávaním a zamestnaním a rovnosť vo vzdelávaní. Vo vidieckych oblastiach sa prenos poznatkov uskutoční prostredníctvom odbornej prípravy viac než 20 000 účastníkov (najmä poľnohospodárov).

Prostriedky z ESF na sociálne začlenenie (248 miliónov EUR) pomôžu v boji proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a marginalizácii. Podpora bude určená 15 000 ľuďom, najmä mimo trhu práce.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Fínsko plánuje alokovať približne 1,5 mil. EUR na finančné nástroje pre kapitálové investície v rámci operačného programu týkajúceho sa Alánd. V porovnaní s obdobím rokov 2007 – 2013 je to významné zníženie. Fínsko skúma možnosti rozšírenia využívania finančných nástrojov.

Približne 5 % alokácie EFRR je určených na udržateľný rozvoj miest v šiestich veľkých mestách (Helsinki, Espoo, Vantaa, Oulu, Tampere a Turku) prostredníctvom nástroja integrovaných územných investícií. Primárnym účelom stratégie integrovaných územných investícií je posilniť konkurencieschopnosť Fínska tým, že z jeho najväčších miest sa stanú rozvíjajúce sa a pilotné prostredia pre inovácie.

Osem fínskych miestnych akčných skupín pre rybolov bude naďalej realizovať úspešný miestny rozvoj vedený komunitou. Skupiny boli zriadené v predchádzajúcom programovom období a budú realizovať nové stratégie miestneho rozvoja na základe miestnych potrieb.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

2 (regionálne)

2

1

8

Dostupné prostriedky (EUR)

1 304 456 595

2 380 408 338

74 393 168

605 853 163 9

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Pokiaľ ide o Alandy, v čase prijatia operačného programu neboli splnené tieto tri ex ante kondicionality: regionálna stratégia inteligentnej špecializácie, stratégia celoživotného vzdelávania a stratégia odborného vzdelávania. Tieto ex ante kondicionality sa splnili podľa schválených akčných plánov do 30. júna 2015.

3. Riadenie fondov EŠIF

Fínsko znížilo počet programov v rámci politiky súdržnosti zo siedmich v období rokov 2007 – 2013 na dva v období rokov 2014 – 2020. Prebieha reforma verejnej správy v regiónoch (znižuje sa počet sprostredkovateľských orgánov). Koordinácia sa dosahuje prostredníctvom zastúpenia rôznych fondov vo výboroch na monitorovanie programov a prostredníctvom regionálnych štruktúr spolupráce. Opatrenia v rámci EFRR a ESF sa v súčasnosti realizujú v rámci rovnakého programu financovania z viacerých zdrojov. Na Alandách majú programy z EFRR, ESF a EPFRV spoločný monitorovací výbor.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Riadiace orgány fondov EŠIF pripravujú podmienky na zníženie administratívneho zaťaženia prijímateľov. Patria k nim konsolidácia funkcií (napr. zníženie počtu sprostredkovateľských orgánov) a intenzívnejšie využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov.

1. Fondy EŠIF vo Francúzsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Francúzsko má množstvo nepopierateľných aktív (dynamická demografia, bohaté prírodné a kultúrne dedičstvo, vysoký potenciál v sektore energie z obnoviteľných zdrojov, najmodernejšie dopravné siete atď.), napriek tomu však stojí pred dvoma hlavnými výzvami.

Prvou je postupný pokles konkurencieschopnosti francúzskeho hospodárstva. Tento pokles je čiastočne spôsobený tým, že sa nepodarilo naviesť hospodárstvo na znalostné sektory a premeniť výskum, vývoj a inovácie na obchodovateľné produkty a služby. Druhou je už 30 rokov trvajúca vysoká miera nezamestnanosti. Nezamestnanosť bola v roku 2013 vyše 10 % a u mladých ľudí do 25 rokov dosahovala v kontinentálnom Francúzsku 23,5 %, pričom v zámorských departementoch prekračovala 50 %. Okrem toho sa zatiaľ nedosiahli ciele v oblasti výdavkov na energetiku, výskum a vývoj v rámci stratégie Európa 2020 a je potrebné viac sa snažiť znižovať chudobu a mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky.

Hlavné priority a výsledky

Na obdobie rokov 2014 – 2020 sa plánuje využitie prostriedkov z fondov EŠIF na plnenie cieľov stratégie Európa 2020. Vzhľadom na obmedzený objem dostupných finančných prostriedkov v porovnaní s veľkosťou francúzskeho hospodárstva sa investície týkali obmedzeného počtu kľúčových tematických cieľov v súlade s politickými odporúčaniami v kontexte európskeho semestra. Patria k nim výskum a inovácie, posilňovanie konkurencieschopnosti MSP a zabezpečenie prístupu znevýhodnených skupín k odbornému vzdelávaniu a na trh práce.

Do výskumu a inovácií sa investujú 3 miliardy EUR (11 % celkového rozpočtu EŠIF pre Francúzsko). Z prostriedkov fondov sa podporí zvýšenie prenosu poznatkov z výskumu a vývoja medzi akademickou a podnikateľskou sférou, posilní sa výskum a inovácie v podnikoch a rozvoj podnikateľského prostredia priaznivého pre inovácie. Viac než 660 spoločností získa podporu na vývoj a uvedenie nových produktov na trh 10 .

Z fondov EŠIF sa podporí aj znižovanie rozdielov v oblasti výskumu a vývoja medzi regiónmi, keďže v roku 2014 sa 75 % činností v oblasti výskumu a vývoja sústreďovalo iba v štyroch regiónoch a prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu patrí k najmenej rozvinutým v Európe.

Približne 5 miliárd EUR (19 % alokácie EŠIF) sa použije na podporu MSP (aj v sektoroch poľnohospodárstva, rybolovu a morskej akvakultúry), čím sa podnikom umožní lepší prístup k financiám, službám a trhom, aby mohli produkovať tovar a služby s vyššou hodnotou. Z fondov EŠIF sa podporí aj vytváranie nových MSP a prispeje k rastu existujúcich podnikov. Podporu z fondov EŠIF získa viac než 160 000 spoločností.

Približne 6 miliárd EUR (23 % rozpočtu EŠIF) sa použije na zlepšenie zamestnateľnosti a pomoc ľuďom, ktorí sú najďalej od trhu práce, pri hľadaní zamestnania, pričom táto pomoc sa bude zameriavať najmä na integráciu mladých ľudí, zlepšenie ponúk odbornej prípravy v novovznikajúcich sektoroch a lepší prístup k prebiehajúcej odbornej príprave. Do roku 2023 plánuje Francúzsko pomôcť 234 000 nezamestnaným mladým ľuďom prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Krajina takisto plánuje poskytnúť odbornú prípravu s cieľom pomôcť 310 000 ľuďom získať prácu a podporiť 90 000 ľudí (vrátane 36 000 žien) pri zakladaní podniku. Pomoc ľuďom, ktorým hrozí vylúčenie, by mala 180 000 osobám umožniť začlenenie. V tejto súvislosti sa očakáva, že fondy EŠIF pomôžu Francúzsku dosiahnuť do roku 2020 zamestnanosť na úrovni 75 % (69,8 % v roku 2014).

Alokáciou vo výške 5,5 mld. EUR (21 % celkového rozpočtu) sa z fondov EŠIF poskytnú investície potrebné na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vrátane investícií do energetickej efektívnosti (priemysel, doprava a budovy), rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov a čistej mestskej dopravy. Z tohto rozpočtu sa vyčlenia aj prostriedky na investície zamerané na zlepšovanie prevencie a riadenia rizík (a to aj vo vidieckych a v pobrežných oblastiach). Celkovo asi 3 miliardy EUR z EFRR, ESF a ENRF pomôžu Francúzsku predchádzať účinkom zmeny klímy a zmierňovať ich. Odhadovaný ročný pokles emisií skleníkových plynov bude približne 19 miliónov ton ekvivalentu CO2. 11 A napokon sa z rozpočtu EŠIF použijú viac než 4 miliardy EUR (15 %) na zlepšenie výsledkov sústavy Natura 2000, zabezpečenie biodiverzity a obnovu ekologickej kontinuity. Podporí sa aj zlepšenie stavu ochrany viac než 465 000 ha biotopov. S cieľom ochraňovať životné prostredie a podporovať efektívne využívanie zdrojov sa v súlade s novou spoločnou rybárskou politikou podporí z ENRF udržateľnosť rybolovu a akvakultúry a zlepšia sa morské ekosystémy a vodná biodiverzita. Do roku 2023 sa zníži objem nechcených úlovkov o 12 000 ton a zvýši produkcia ekologickej akvakultúry o 282 ton.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Časť financovania (698 miliónov EUR), zameraného najmä na MSP a energetickú efektívnosť, sa poskytne prostredníctvom finančných nástrojov. Očakáva sa, že uvedený objem pôžičiek, rizikového alebo vlastného kapitálu sa v porovnaní s obdobím rokov 2007 – 2013 zvýši viac než trojnásobne. Mal by sa preskúmať potenciál využívania finančných nástrojov na podporu IKT a efektívne využívanie zdrojov.

S cieľom uľahčiť rozvoj miest sa približne 10 % alokácie EFRR vynaloží na integrované opatrenie zamerané na udržateľný rozvoj miest. Z celkového rozpočtu na mestá sa použije 70 % na realizáciu mestských opatrení prostredníctvom integrovaných územných investícií. Na základe prístupu miestneho rozvoja vedeného komunitou sa budú z EPFRV naďalej podporovať rozvojové stratégie zdola nahor vo vidieckych oblastiach (pre každý program rozvoja vidieka sa dosiahne podiel 5 % programu LEADER).

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

40 (3 národné 12 , 37 regionálnych)

30 (3 národné, 27 regionálnych)

1 (národný)

21

Dostupné prostriedky (EUR)

14 763 176 455

11 384 844 248

587 980 173

2 893 698 773 13

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Pri prijatí francúzskej partnerskej dohody boli splnené všetky ex ante kondicionality na vnútroštátnej úrovni okrem jednej (nakladanie s odpadom). Na úrovni programov existuje množstvo akčných plánov súvisiacich okrem iného s dokončením stratégií inteligentnej špecializácie a s vymedzením a kvantifikáciou príslušných ukazovateľov.

3. Riadenie fondov EŠIF

Na vykonávanie fondov EŠIF sa zaviedol nový model správy, v rámci ktorého budú regionálne rady riadiť podstatnú časť plnenia programu (všetky súčasti EFRR a časť EPFRV a ESF). To viedlo k zložitej programovej štruktúre s celkovým počtom 71 programov (s výnimkou ETC) a k rozdeleniu zodpovednosti na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Riadiace orgány fondov EŠIF v súčasnosti pripravujú podmienky na zníženie administratívneho zaťaženia prijímateľov a vlastných zamestnancov. Patrí sem intenzívnejšie využívanie jednorazových platieb, využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov na úhradu výdavkov, zjednodušenie procesov (napr. elektronická správa fondov alebo e-súdržnosť), zabezpečenie konzistentnosti opatrení v rámci programov a medzi nimi a zlepšenie viditeľnosti pridanej hodnoty EÚ (napr. spoločná prezentácia všetkých fondov v jednom regionálnom monitorovacom výbore).

1. Fondy EŠIF v Nemecku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Napriek pozitívnym makroekonomickým trendom stojí Nemecko pred niekoľkými významnými strednodobými a dlhodobými výzvami. Demografické trendy sú negatívne – do roku 2030 sa očakáva zníženie populácie v produktívnom veku o 11,4 %, pričom ročný priemer bude 0,8 %. Napriek stúpajúcemu trendu je účasť žien na trhu práce stále pomerne nízka (55,6 % v ekvivalente plného pracovného času v roku 2014). Začínajúce podniky ťažko získavajú prístup k rizikovému kapitálu a viaceré sektory a regióny trpia nedostatkom požadovaných zručností. Nezamestnanosť zostáva v niektorých regiónoch pomerne vysoká. Aj keď dlhodobá nezamestnanosť v rokoch 2008 – 2014 klesla, stále postihuje takmer milión ľudí.

Z analýzy cieľov stratégie Európa 2020 vyplývajú zásadné nedostatky na regionálnej úrovni v oblasti zvyšovania výdavkov na výskum a inovácie, najmä pokiaľ ide o súkromné investície, a v oblasti dosahovania cieľov energetickej efektívnosti. Okrem toho sa dosiahol menší pokrok pri zlepšovaní študijných výsledkov sociálne znevýhodnených ľudí. Nemecko zostáva jednou z krajín, v ktorej je dosiahnuté vzdelanie do veľkej miery podmienené sociálno-hospodárskym prostredím.

Hlavné priority a výsledky

V období rokov 2014 – 2020 prostriedky EŠIF priamo prispejú k plneniu stratégie Európa 2020. Zároveň sa kladie dôraz na kľúčové tematické ciele v súlade s politickými odporúčaniami v rámci európskeho semestra. Tieto ciele sa týkajú posilnenia výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti, energetickej efektívnosti, zabezpečenia kvalifikovanej pracovnej sily a pomoci pre znevýhodnené skupiny.

Prostriedky z fondov pomôžu zlepšiť inovačnú kapacitu a konkurencieschopnosť hospodárstva a posilniť prepojenie medzi politikami v oblasti výskumu, inovácií a priemyslu. Aktívnou podporou výdavkov na výskum a vývoj sa prostriedky z fondov využijú na pritiahnutie súkromných investícií vo výške 883 miliónov EUR, aby sa doplnilo financovanie inovácií z verejných zdrojov. V Durínsku sa napríklad očakáva zvýšenie súkromných výdavkov na výskum a vývoj z 1,03 % HDP (2011) na 2 % (2023). Okrem toho sa predpokladá, že približne 4 milióny obyvateľov vidieckych oblastí budú využívať zlepšenú alebo novú širokopásmovú infraštruktúru.

Suma 4 miliardy EUR určená na podporu MSP, poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry prinesie vyššie investície súkromného sektora, vytvorenie 45 000 pracovných miest a zvýšenú produktivitu. Do roku 2023 sa očakáva zvýšenie produkcie v akvakultúre o 4 700 ton a produkcie v systémoch recirkulácie o 4 300 ton. Viac než 13 000 poľnohospodárskych podnikov by malo dostať podporu na reštrukturalizáciu a modernizáciu. Podporu dostane aj 1 031 družstiev.

Prostriedky sa použijú na zlepšenie zamestnateľnosti. Prostriedky z ESF sa využijú na rekvalifikáciu a uľahčenie prístupu na trh práce. Odhaduje sa, že 108 000 dlhodobo nezamestnaných získa odbornú prípravu a 314 000 ľudí, predovšetkým zo znevýhodnených skupín, získa príležitosť zapojiť sa do celoživotného vzdelávania s cieľom vyplniť medzery v dosiahnutom vzdelaní. Z EPFRV sa podporí aj celoživotné vzdelávanie a odborná príprava ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, ako aj ďalších užívateľov pôdy a hospodárskych subjektov, pričom celkový počet zapojených účastníkov sa odhaduje na 80 000.

Pokiaľ ide o ciele v oblasti energetiky a zmeny klímy, prostriedky z fondov EŠIF vo výške troch miliárd EUR boli alokované na znižovanie emisií skleníkových plynov (očakávané zníženie o 2,2 mil. ton ekvivalentu CO2 ročne) a spotrebu primárnej energie verejných budov (o 233 000 MWh/ročne).

Vzhľadom na čoraz extrémnejšie výkyvy počasia v dôsledku zmeny klímy sa v niekoľkých nemeckých regiónoch venuje veľká pozornosť prevencii rizík, pričom sa počíta s tým, že približne 157 000 osôb bude mať úžitok z protipovodňových opatrení.

S cieľom ochraňovať životné prostredie a podporovať efektívne využívanie zdrojov prispeje ENRF v súlade s novou spoločnou rybárskou politikou k udržateľnosti rybolovu a akvakultúry a zlepšeniu morských ekosystémov a vodnej biodiverzity. Do roku 2023 sa predpokladá zníženie nechcených úlovkov o 80 ton a zvýšenie produkcie ekologickej akvakultúry o 220 ton. Prostriedkami z EPFRV sa podporí obnova, ochrana a posilnenie biodiverzity, ako aj poľnohospodárske a lesnícke systémy s vysokou ochrannou hodnotou: na 16 % poľnohospodárskej pôdy sa budú vzťahovať zmluvy o riadení na podporu biodiverzity a krajinných prvkov. Podpora z EPFRV na rozvoj udržateľného vodohospodárstva bude mať pozitívny vplyv na 7 % poľnohospodárskej pôdy. Prostriedky z EFRR sa využijú na riešenie environmentálnych problémov v mestských oblastiach, ako aj na investície do kultúrneho dedičstva.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Časť finančných prostriedkov (1,2 mld. EUR), zameraných najmä na inovácie a konkurencieschopnosť, MSP, energetickú efektívnosť, samostatnú zárobkovú činnosť, podnikanie a zakladanie podnikov, sa poskytne prostredníctvom finančných nástrojov. Očakáva sa, že objem pôžičiek, rizikového alebo vlastného kapitálu sa v porovnaní s obdobím rokov 2007 – 2013 zvýši o 18 %. Mal by sa preskúmať potenciál využitia finančných nástrojov na podporu MSP.

Programy z fondov EŠIF zabezpečia efektívne využívanie územných nástrojov. S cieľom uľahčiť integrovaný mestský prístup sa približne 10 % alokácie EFRR vynaloží na integrované opatrenia na udržateľný rozvoj miest. Integrované územné investície sa využívajú v Bádensku-Württembersku a Šlezvicku-Holštajnsku. Prostredníctvom rozvoja vedeného komunitou sa zlepšia miestne partnerstvá (financované z viacerých zdrojov). V rámci programu LEADER sa očakáva vytvorenie viac než 1 500 pracovných miest.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

32 (1 národný, 31 regionálnych)

15 (2 národné, 13 regionálnych)

1

19

Dostupné prostriedky (EUR)

18 269 459 134

9 445 920 050

219 596 276

2 821 002 898 14

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Na vnútroštátnej úrovni boli všetky všeobecné ex ante kondicionality splnené. Vypracovalo sa podrobné posúdenie na programovej úrovni podľa spolkového rozdelenia Nemecka. Na úrovni jednotlivých spolkových krajín nebolo splnených niekoľko kondicionalít. Väčšina z nich sa týka prípravy regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu a bude sa musieť splniť podľa schválených akčných plánov.

3. Riadenie fondov EŠIF

Na maximalizovanie výhod vyplývajúcich z fondov EŠIF sa využije široký rozsah doplnkových politických nástrojov na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ (Horizont 2020). V šiestich spolkových krajinách sa zriadia spoločné monitorovacie výbory (pre EFRR/ESF alebo EFRR/ESF/EPFRV).

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Riadiace orgány fondov EŠIF pripravujú podmienky na zníženie administratívneho zaťaženia prijímateľov a orgánov. Patria sem konsolidácia niektorých funkcií (napr. zníženie počtu sprostredkovateľských orgánov), intenzívnejšie využívanie jednorazových platieb, zjednodušenie procesov (napr. elektronická správa fondov alebo e-súdržnosť), zabezpečenie konzistentnosti opatrení v rámci programov a medzi nimi a zlepšenie viditeľnosti pridanej hodnoty EÚ (napr. spoločná prezentácia všetkých fondov).

1. Fondy EŠIF v Grécku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Po hospodárskej kríze prechádzalo grécke hospodárstvo šesť rokov recesiou a jeho HDP do roku 2013 klesol približne o 25 %. V druhom štvrťroku 2015 dosiahla nezamestnanosť 25,2 %, pričom nezamestnanosť mladých ľudí patrí k najvyšším v EÚ (viac než 50 %). Počet ľudí, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie, sa zvýšil z 27,6 % celkovej populácie v roku 2009 na 36 % v roku 2014. Mierne zvýšenie HDP v Grécku v roku 2014 (0,8 %) bolo pod priemerom EÚ; je to ukazovateľom závažných problémov s konkurencieschopnosťou a nedostatku štrukturálnych zmien. Podniky nie sú konkurencieschopné, pretože majú nízku produktivitu a nedokážu sa špecializovať na činnosti s vysokou pridanou hodnotou a inovácie. K ďalším výzvam patria inštitucionálne prekážky, demotivačné faktory pre rozvoj podnikov a nízka úroveň podnikania vo vidieckych oblastiach a v oblastiach závislých od rybolovu.

Hlavné priority a výsledky

Potrebný je nový model rastu. Približne 25 % prostriedkov z EŠIF je pridelených na kľúčovú strategickú prioritu zlepšovania konkurencieschopnosti a navonok orientovaného podnikania v sektoroch ako cestovný ruch, poľnohospodárstvo a akvakultúra (rast produkcie o 26,3 %), výroba, služby pre podniky a logistika. Kľúčom k úspechu sú stratégie pre inteligentnú špecializáciu vybudované na konkurenčnej výhode každého regiónu. Kľúčovou výzvou je zvýšenie investícií súkromného sektora do výskumu a technologického rozvoja; očakáva sa, že výdavky na výskum a vývoj sa do konca programového obdobia zvýšia z 0,67 % HDP v roku 2011 na 1,2 % a podnikové výdavky z 0,18 % HDP v roku 2011 na 0,4 %.

Základnou prioritou po kríze je podpora udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti, sociálneho začlenenia a boj proti chudobe. Dôraz sa kladie na riešenie štrukturálnych problémov na trhu práce, zlepšovanie účinnosti gréckeho vzdelávacieho systému a systému odbornej prípravy a prechodu na trh práce a podporu aktívneho začlenenia. Investície do zamestnanosti (91 500 prijímateľov) a odbornej prípravy (58 000 prijímateľov) sú zamerané najmä na nezamestnaných a dlhodobo nezamestnaných vo veku 30 až 44 rokov a mladých ľudí. Podporu získa približne 134 000 mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, a to najmä v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Zlepšením prístupu k službám starostlivosti o deti sa zvýši aktívne začlenenie a zlepšia sa pracovné príležitostí približne pre 70 000 žien ročne. Zlepšené zdravotné služby a služby elektronického zdravotníctva zvýšia úroveň zdravotnej starostlivosti pre 3,2 mil. občanov.

Kľúčovým stimulom rastu je ochrana životného prostredia a prechod na ekologické hospodárstvo. Podpora energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti je kľúčovou prioritou, prostredníctvom ktorej sa očakáva rast ekologického podnikania. Využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v pomere k hrubej konečnej spotrebe má vzrásť z 13,83 % v roku 2013 na 20 % v roku 2020. Spotreba primárnej energie klesne podľa odhadov o 2,85 Mtoe v roku 2020 v porovnaní s rokom 2005, pričom emisie skleníkových plynov v sektoroch mimo ETS sa majú znížiť o 4 % v porovnaní s rokom 2005. Očakáva sa, že investície do životného prostredia a klímy dosiahnu približne 1,5 mld. EUR a budú viesť k vytvoreniu 16 000 pracovných miest.

S cieľom zlepšiť kvalitu životného prostredia sa bude klásť dôraz na účinné nakladanie s odpadom a podporu recyklácie, využívanie odpadu ako zdroja, ochranu a racionálny manažment vodných zdrojov, ako aj ochranu a obnovu morských biologických zdrojov. Vďaka EŠIF by sa objem zhodnoteného komunálneho odpadu mal zvýšiť z 18 % (2011) na 68 % (2020), objem recyklovaného recyklovateľného odpadu z 30 % (2011) na 54 % (2020) a percentuálny podiel komunálneho odpadu uskladňovaného na skládkach by sa mal znížiť z 82 % (2011) na 32 % (2020).

V sektore dopravy je hlavným cieľom prepracovať systém vnútroštátnej dopravy a podporiť kombinovanú dopravu (prepravu tovarov pomocou viacerých spôsobov dopravy), aby sa Grécko stalo hlavnou bránou do Európy a dopravným uzlom Balkánu a Stredozemia. V prípade železničnej siete sú kľúčovými prioritami pokrok pri integrácii železničnej siete TEN-T zo severu na juh s cieľom zabezpečiť interoperabilitu a prijatie európskeho systému riadenia železničnej dopravy. Rovnako dôležité sú aj železničné spojenia do základných prístavov a nákladových centier siete TEN-T s cieľom podporiť kombinovanú dopravu a modernizáciu systému nákladnej dopravy. Pokiaľ ide o cestnú dopravu, dôraz sa kladie na dokončenie základnej cestnej siete TEN-T a prípravu komplexnej siete TEN-T.

Predpokladom udržateľného rozvoja je zlepšenie inštitucionálnych kapacít a účinnosť verejných orgánov a miestnych samospráv. Tým sa okrem iného pomôže účinnému a efektívnemu vykonávaniu partnerskej dohody na roky 2014 – 2020. Tento cieľ sa zameriava na posilnenie organizačnej, inštitucionálnej a operačnej kapacity ústrednej vlády, regionálnych a miestnych orgánov a rozvoj ľudských zdrojov vo verejnom sektore, ako aj zvýšenie účinnosti a kvality justície.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Prostredníctvom finančných nástrojov by sa mohlo poskytnúť približne 300 miliónov EUR. Väčšia časť podpory bude nasmerovaná do MSP a menšia do sektorov energetiky a životného prostredia. Grécko plánuje využívať dostupné územné nástroje. Mestské orgány budú presadzovať udržateľný rozvoj miest prostredníctvom integrovaných územných investícií. Prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou sa zlepšia miestne partnerstvá vo vidieckych oblastiach a v oblastiach závislých od rybolovu.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

18 (5 národných, 13 regionálnych)

1

1

11

Dostupné prostriedky (EUR)

15 275 247 163

4 718 291 793

388 777 914

984 699 568 15

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

V čase prijatia operačných programov na obdobie rokov 2014 – 2020 zostáva nesplnených niekoľko ex ante kondicionalít vrátane troch špecifických pre ENRF. Vypracovali sa akčné plány a v mnohých investičných oblastiach (napríklad stratégie pre výskum a inovácie v oblasti IKT pre inteligentnú špecializáciu a tuhý odpad) sa zaviedla doložka o doložka o automatickom pozastavení. Znamená to, že finančné prostriedky nemožno aktivovať, kým nie sú dokončené príslušné opatrenia.

3. Riadenie fondov EŠIF

Právnymi predpismi sa zaviedla nová štruktúra riadenia, v ktorej sa znižuje počet sprostredkovateľských orgánov a delegácií, zavádzajú sa opatrenia na zjednodušenie systému a zrýchľuje sa realizácia. Jej cieľom je aj posilnenie administratívnej kapacity vykonávacích orgánov. Posilnilo sa navrhovanie programov, programovanie prostriedkov a koordinácia fondov EŠIF, zaviedli sa opatrenia proti podvodom a ustanovenia o bezproblémovom prechode. Na základe nedávno schválených zmien nariadenia sa uvoľnila ďalšia likvidita pre Grécko na finalizáciu vykonávania projektov z obdobia rokov 2007 – 2013 a hladký začiatok obdobia rokov 2014 – 2020 tým, že sa zvýšilo spolufinancovanie gréckych programov z prostriedkov EÚ.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Žiadosti o financovanie a výkazy výdavkov musia najnovšie prijímatelia predkladať elektronicky. Zaviedlo sa povinné online spracovanie ex ante kontroly súťažných podkladov a služieb obstarávania. Pre určité kategórie operácií z ESF sa zaviedli zjednodušené možnosti vykazovania nákladov. Na schválenie projektu je najnovšie potrebných menej ministerských podpisov. Zrýchlil sa proces schvaľovania environmentálnych podmienok pre spolufinancované projekty. Zaviedli sa zlepšenia právnych predpisov a archeologických povolení na vyvlastnenie. A napokon vnútroštátny právny predpis prijatý v decembri 2014 stanovuje preskúmanie a zjednodušenie všetkých postupov potrebných na realizáciu rôznych projektov EŠIF.

1. Fondy EŠIF v Maďarsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Napriek tomu, že Maďarsko závažne postihla hospodárska a finančná kríza, hospodárstvo sa začalo v roku 2014 zotavovať. Pri plnení vnútroštátnych cieľov stratégie Európa 2020 existujú však stále závažné nedostatky. Inovačné činnosti a konkurencieschopnosť MSP sú na nízkej úrovni. Je potrebné zvýšiť výdavky na výskum a inovácie, ako aj využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšiť energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov. Maďarsko okrem toho zápasí s nízkou úrovňou zamestnanosti a s chudobou, ktorá nerovnomerne ovplyvňuje niektoré znevýhodnené územia a skupiny. Na regionálnej aj miestnej úrovni pretrvávajú veľké rozdiely a vidiecke oblasti takisto zaostávajú. Tieto problémy sa odrážajú v politických odporúčaniach vypracovaných v kontexte európskeho semestra.

Hlavné priority a výsledky

Na hospodársky rozvoj a vytváranie pracovných miest bude vyčlenených 60 % prostriedkov z fondov EŠIF. Prostriedkami z fondov sa podporí inovačná činnosť a konkurencieschopnosť podnikov, čím sa zvýši ich pridaná hodnota a integrácia do medzinárodného hodnotového reťazca, a to aj prostredníctvom lepšieho prístupu k financovaniu. Očakáva sa, že pomocou podpory vo výške 2,2 mld. EUR sa výdavky podnikov na výskum a vývoj zvýšia z 0,56 % na 0,71 % HDP. S cieľom rozšíriť vedomostnú základňu plánuje Maďarsko zvýšiť podiel inovačných spoločností spolupracujúcich s výskumnými inštitúciami o 20 % v porovnaní s rokom 2010. Sumou 2,9 mld. EUR sa prispeje k zvýšeniu čistých príjmov MSP o 25 % a čistého príjmu z vývozu MSP o 30 %. K tomu bude patriť zvýšenie kvality a dostupnosti podnikovej infraštruktúry, ako aj priameho rozšírenia kapacity. Významná podpora sa poskytne na modernizáciu sektorov poľnohospodárstva, rybárstva a potravinárstva, podnietenie spolupráce medzi poľnohospodármi, podporu mladých poľnohospodárov a rozvoj krátkych dodávateľských reťazcov. Očakáva sa, že celková hodnota produkcie akvakultúry sa zvýši o 42 %.

Suma 3,3 mld. EUR sa použije na posilnenie trhu práce. Opatrenia aktívnej politiky trhu práce by mali pomôcť minimálne 150 000 znevýhodneným uchádzačom o prácu vrátiť sa na otvorený trh práce. Ďalším 150 000 mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, poskytnú úrady práce personalizované služby. Vďaka 18 000 novým miestam v detských jasliach a materských školách sa zlepší kvalita a dostupnosť starostlivosti o deti. Investície pomôžu pri využívaní endogénneho potenciálu cestovného ruchu a zlepšia pracovné príležitosti v sektoroch s vysokým podielom manuálnej práce, ako je napríklad poľnohospodárstvo.

Suma 689 miliónov EUR sa použije na opatrenia na podporu rozvoja IKT s cieľom zmierniť rozdiely medzi vidiekom a mestom zvýšením širokopásmového pokrytia a pripojením ďalšieho milióna domácností k širokopásmovým sieťam, ako aj na zlepšenie efektívnosti podnikov.

Na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo sa použijú 3 miliardy EUR. Energetická efektívnosť podnikov, obytných a verejných budov by sa mala zlepšiť a miera energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov dosiahnuť do roku 2020 vnútroštátny cieľ 14,65 %. Opatrenia prispejú aj k zníženiu emisií skleníkových plynov. Viac než 1 miliarda EUR sa alokuje na podporu adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizík. Z primeraných protipovodňových opatrení bude mať prospech viac než milión ďalších obyvateľov a zlepšením vodného hospodárstva sa zmiernia nepriaznivé účinky zmeny klímy. Investície pomôžu zlepšiť systémy odolnosti voči katastrofám a zvládania katastrof. Sumou takmer 3,4 mld. EUR podporia fondy environmentálnu ochranu a efektívne využívanie zdrojov. Finančné prostriedky sa využijú aj na nakladanie s odpadovými vodami, aby sa zabezpečil prístup k lepšiemu čisteniu odpadových vôd pre väčšiu časť populácie. Finančné prostriedky sa využijú aj na zabezpečenie toho, aby 100 % pitnej vody malo primeranú kvalitu. Podstatne sa zlepší opätovné využitie a recyklácia odpadu. Intervencie budú viesť k posilneniu ochrany prírody a obnove poškodených ekosystémov, lepším poľnohospodárskym a lesníckym postupom a podpore ekologického prístupu v súvislosti s povrchovými a podzemnými vodami. Očakáva sa, že ochrana a rozvoj miest prírodného a kultúrneho dedičstva pritiahne viac než 1,6 mil. návštevníkov ročne. Podpora sa plánuje aj pre 100 zariadení pre akvakultúru, ktoré poskytujú environmentálne služby.

Z prostriedkov 3,3 mld. EUR vyčlenených na oblasť dopravy sa zabezpečí vybudovanie viac než 230 km nových ciest v systéme TEN-T, rekonštrukcia alebo modernizácia viac než 275 km železničných tratí, vybudovanie alebo zlepšenie 50 km vnútrozemských vodných ciest, vybudovanie alebo modernizácia viac než 130 km električkových trás, trás metra a prímestských železničných spojení, vybudovanie 48 km a rekonštrukcia a modernizácia 96 km ciest napojených na systém TEN-T.

V oblasti sociálneho začlenenia sa takmer 2,4 mld. EUR použije na zmiernenie a prevenciu chudoby, a to najmä u detí tým, že sa zabezpečí lepší prístup ku kvalitným verejným službám a zlepšia sa životné podmienky predovšetkým v znevýhodnených regiónoch. Z fondov sa podporí aj prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v sektoroch zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. Aktívne opatrenia začlenenia sa budú týkať približne 70 000 osôb a zo zlepšených zdravotných služieb bude mať prospech viac než 300 000 ľudí. Vyčlenené prostriedky na vzdelanie vo výške 1,7 mld. EUR budú zamerané na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na 10 %, zmierňovanie nerovností v školskom systéme zabezpečením rovnakého prístupu k bežnému vzdelaniu pre všetkých vrátane rómskych žiakov a na zlepšenie kvality formálneho a neformálneho vzdelávania, ktoré sa bude týkať viac než 150 000 žiakov. Ďalšie opatrenia sú určené na zvýšenie účasti znevýhodnených osôb na terciárnom vzdelávaní a zlepšenie systému duálneho odborného vzdelávania. Viac než 600 miliónov EUR sa použije na zlepšenie účinnosti verejnej správy, verejných služieb vrátane opatrení na predchádzanie korupcii, ako aj rozsiahle využitie riešení elektronickej verejnej správy.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Maďarsko alokovalo na finančné nástroje 2,3 mld. EUR, čo je takmer trojnásobok v porovnaní s obdobím rokov 2007 – 2013. Využívanie finančných nástrojov sa rozšíri na výskum, vývoj a inovácie, energetiku, IKT a sociálne hospodárstvo. Použije sa široká škála integrovaných nástrojov územného rozvoja. Viac než 1 miliarda EUR sa alokovala na integrované opatrenia udržateľného rozvoja miest. Miestne iniciatívy sa posilnia prostredníctvom rozvoja vedeného komunitou vo vidieckych a mestských oblastiach.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

7 (5 národných, 2 regionálne)

1

1

9

Dostupné prostriedky (EUR)

21 544 112 983

3 430 664 493

39 096 293

1 106 996 669 16

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

V niektorých oblastiach investícií sa nedokončili strategické rámce a je potrebné ich vykonať v súlade so schválenými a podrobne monitorovanými akčnými plánmi. Jedna z kľúčových nesplnených ex ante kondicionalít sa týka verejného obstarávania.

3. Riadenie fondov EŠIF

Existuje silná centrálna koordinácia využívania prostriedkov z fondov EŠIF v období rokov 2014 – 2020. Päť programov v rámci politiky súdržnosti je financovaných z viacerých fondov tým, že sa kombinuje využívanie EFRR, KF a ESF. S cieľom zjednodušiť koordináciu a zabezpečiť jednotnosť programov bude okrem monitorovacích výborov jednotlivých programov zriadený monitorovací výbor na úrovni partnerskej dohody.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Maďarsko plánuje niekoľko opatrení na zníženie administratívnej záťaže prijímateľov, ako napríklad pripojenie IT systému na riadenie pomoci EÚ k verejným certifikovaným databázam, ročné plánovanie výziev na predkladanie ponúk, využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov, konsolidácia niektorých funkcií (na poskytovanie služieb z jednotného kontaktného miesta) a zjednodušenie usmernení.

1. Fondy EŠIF v Írsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Írsko je plne zapojené do procesu európskeho semestra, pričom stále podlieha kontrolným misiám po ukončení programu. Napriek výraznému zlepšeniu ekonomickej prognózy si niektoré otázky vyžadujú osobitnú pozornosť: vysoké úrovne dlhu, zostávajúce výzvy vo finančnom sektore (najmä pokiaľ ide o ziskovosť bánk) a dlhodobá nezamestnanosť. Zlepšené makroekonomické prostredie malo priaznivý vplyv na MSP, lebo im umožnilo stabilizovať sa po dlhom období tiesne. Znížená úroveň dopytu po úveroch vykazuje znaky obnovy. Banky už zriedka odmietnu žiadosť MSP o úver, úrokové sadzby sú však vyššie, než je priemer eurozóny. Veľké výzvy zostávajú v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí. Írsko trpí nedostatočnou úrovňou digitálnych zručností, keďže 42 % pracovnej sily má malé alebo nemá žiadne digitálne zručnosti. Rekvalifikácia a zvýšenie kvalifikácie predstavujú výzvy pre systém vzdelávania a odbornej prípravy a znevýhodnené skupiny majú sťažený prístup k terciárnemu vzdelávaniu.

Analýza cieľov stratégie Európa 2020 vykazuje určité nedostatky v plnení. Zamestnanosť sa vo vekovej skupine 20 až 64 rokov v druhom štvrťroku 2015 zvýšila na 68,6 % (cieľ stratégie Európa 2020 je 75 %) a investície do výskumu a vývoja dosiahli 2 % HDP (cieľ stratégie Európa 2020 sú 3 %). Pokiaľ ide o zníženie skleníkových plynov, Írsko podľa všetkého nesplní cieľ a nedosiahne do roku 2020 zníženie emisií o 2 % v porovnaní s rokom 2005. Zdá sa, že súčasný politický, trhový a rozpočtový rámec nebude Írsku postačovať na postupné dosiahnutie cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020. Pokiaľ ide o predčasné ukončenie školskej dochádzky a terciárne vzdelávanie, v posledných rokoch vykazuje Írsko pozitívny trend a dosahuje lepšie výsledky, než je priemer EÚ.

Hlavné priority a výsledky

V období rokov 2014 – 2020 sa prostriedky z fondov EŠIF zameriavajú priamo na stratégiu Európa 2020. Sústreďujú sa na kľúčové tematické ciele v súlade s politickými odporúčaniami v rámci európskeho semestra.

Prostriedky vo výške 186,9 milióna EUR sa použijú na podporu investícií podnikov do výskumu a inovácií a vytvorenie prepojení a synergií medzi podnikmi, centrami výskumu a vývoja a sektorom vysokoškolského vzdelávania. V regióne Southern and Eastern by sa malo vytvoriť 690 nových výskumných pozícií vo výskumných centrách, ktoré partnersky spolupracujú so 143 spoločnosťami. Očakáva sa, že počet spoločností zapojených do financovaných centier strategického výskumu sa prostredníctvom intenzívnejšieho rozvoja aplikovaného výskumu zvýši z 529 na 713. V regióne Border, Midland and Western by sa mal počet spoločností zapojených do centier strategického výskumu zvýšiť zo 103 na 159.

Do rozšírenia širokopásmovej siete ďalšej generácie na všetky mestá a dediny na celom území, ktoré ešte túto službu nevyužívajú, sa investuje 75 miliónov EUR.

Investíciami vo výške 283,8 mil. EUR sa podporí kapacita MSP v sektoroch poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry, aby mohli rásť na regionálnych, národných a medzinárodných trhoch a zapojiť sa do inovačných procesov. Investície budú smerovať aj na zvýšenie úrovne inovačných postupov v poľnohospodárskom sektore a posilnenie prepojení medzi výskumom, technologickým rozvojom a najlepšími postupmi v danej oblasti. Odhaduje sa, že v regióne Southern and Eastern sa v rámci MSP vytvorí 17 000 nových pracovných miest v 14 cielených sektoroch inteligentnej špecializácie. V regióne Border, Midland and Western sa v rámci MSP, ktoré sú klientmi agentúry Enterprise Ireland, vytvorí 4 500 pracovných miest.

Suma 433,5 milióna EUR sa využije na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch. Investície sa využijú na podporu uhlíkovo efektívnych poľnohospodárskych postupov a zvýšenie priemernej energetickej výkonnosti v írskych domácnostiach.

Suma 704,8 milióna EUR sa investuje do podpory adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizík. Dôraz sa bude klásť na realizáciu efektívnejších metód rybolovu a poľnohospodárskej výroby, zvýšenie miery využívania technológií a postupov na zníženie emisií, zabraňovanie pôdnej erózii, zvýšenie nárazníkového príbrežného pásma, efektívnejšie využívanie energie a zvýšenie využívania a výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Suma 838,3 mil. EUR sa investuje do zachovania a ochrany životného prostredia a podpory efektívneho využívania zdrojov. Investície sa zamerajú na zlepšenie postupov využívania živín v poľnohospodárstve, ochranu a zachovanie biodiverzity a morských ekosystémov, zlepšenie kvality vody, podporu udržateľného rybolovu a akvakultúry (zníženie nechcených úlovkov o 10 000 ton a zvýšenie produkcie ekologickej akvakultúry o 3 000 ton do roku 2023) a zlepšenie hospodárskych a fyzických podmienok vo vybratých mestských oblastiach v regiónoch Border Midland and Western a Southern and Eastern.

Suma 307,3 mil. EUR sa investuje do podpory udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a mobility pracovnej sily. Tým sa podľa očakávania pomôže takmer 140 000 nezamestnaným vrátane dlhodobo nezamestnaných a mladých nezamestnaných získať zamestnanie alebo zapojiť sa do procesu vzdelávania či odbornej prípravy. Investície budú zamerané aj na zvýšenie pracovných príležitostí v pobrežných komunitách.

Suma 350,8 mil. EUR sa investuje do podpory sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a diskriminácii. Tým sa zabezpečí, že osoby vylúčené z trhu práce budú mať príležitosť „druhej šance“ na získanie vzdelania a odbornej prípravy a viac dospelých bude mať prístup k programom gramotnosti, matematickej gramotnosti a výučbe jazykov. Očakáva sa, že do roku 2023 sa do programov zamestnateľnosti zapojí vyše 70 000 osôb zo znevýhodneného prostredia. V poľnohospodárskom sektore sa zriadia skupiny na prenos poznatkov, a to najmä na zabezpečovanie poskytovania environmentálnych a verejných statkov.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Írsko zvažuje využiť finančné nástroje na riešenie kolísania cien v poľnohospodárskom sektore. Mal by sa preskúmať aj rozsah využívania finančných nástrojov na zlepšenie energetickej efektívnosti v oblasti sociálneho bývania.

Írsko plánuje využívať dostupné územné nástroje. Na realizáciu programu LEADER v rámci EPFRV sa využíva miestny rozvoj vedený komunitou a na realizáciu ENRF financovanie miestnych akčných skupín pre rybolov. Približne 7 % prostriedkov z EPFRV bude alokovaných na program LEADER (153 miliónov EUR). Írsko neplánuje využívať integrované územné investície. Suma 40 miliónov EUR sa investuje do udržateľného rozvoja miest. Pri realizácii sa zohľadní stratégia pre morskú oblasť Atlantiku.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

3 (1 národný, 2 regionálne)

1 národný

1 národný

6

Dostupné prostriedky (EUR)

1 019 788 509

2 190 592 153

147 601 979

1 135 072 901 17

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Všetky všeobecné ex ante kondicionality na vnútroštátnej a regionálnej úrovni sú splnené.

3. Riadenie fondov EŠIF

Na maximalizovanie výhod vyplývajúcich z fondov EŠIF sa využije široký rozsah doplnkových nástrojov EÚ (Horizont 2020) a vnútroštátnych politických nástrojov. Írsko zaviedlo mechanizmy na zabezpečenie koordinácie medzi fondmi EŠIF a ďalšími nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi nástrojmi.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Riadiace orgány fondov EŠIF pripravujú podmienky na zabezpečenie účinného zníženia administratívneho zaťaženia prijímateľov a orgánov. Patrí k nim intenzívnejšie využívanie jednorazových platieb a zjednodušených možností vykazovania nákladov.

1. Fondy EŠIF v Taliansku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Taliansko po hlbokej a dlhotrvajúcej recesii, ktorou sa jeho ekonomická výkonnosť ešte viac oddialila od ostatných krajín EÚ, zaznamenáva začínajúce avšak slabé oživenia hospodárstva. Nezamestnanosť je kriticky vysoká u mladých ľudí, žien a v južnom Taliansku. Hospodárska kríza ešte viac vystupňovala dlhodobé sociálno-ekonomické rozdiely medzi severným a stredným Talianskom na jednej strane a južným Talianskom, ktoré je tradične hlavným prijímateľom prostriedkov z EŠIF, na druhej strane. Prostriedky z EŠIF pomôžu reagovať na viacero politických odporúčaní EÚ v kontexte európskeho semestra, predovšetkým v oblasti vzdelávania a trhu práce, prístavov a logistiky, verejnej správy a justičného systému, ako aj riadenia fondov.

Hlavné priority a výsledky

EŠIF sa realizujú prostredníctvom 74 národných, multiregionálnych a regionálnych programov. Tieto zahŕňajú veľmi rozdielne sociálne, hospodárske a administratívne reality a výzvy, ktoré si vyžadujú vysoko diverzifikovanú stratégiu pri využívaní zdrojov. Medzi hlavné priority fondov patrí: rozvoj podnikateľského prostredia priaznivého pre inovácie, zavedenie účinnej infraštruktúry a riadenia prírodných zdrojov, zvyšovanie účasti na trhu práce, podpora sociálneho začlenenia, zlepšenie vzdelávania, zlepšenie administratívnej kapacity a riadenia programov EŠIF, najmä v menej rozvinutých regiónoch.

Takmer 3,8 mld. EUR z EŠIF sa vynaloží na výskum a inovácie s cieľom pomôcť Taliansku dosiahnuť jeho cieľ stratégie Európa 2020, t. j. investovať 1,53 % HDP do výskumu a inovácií (aktuálny údaj: 1,26 %). Výdavky na výskum a inovácie, ako aj vyše 7,8 mld. EUR pre MSP v sektoroch poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry poskytnú silnú a koordinovanú podporu s cieľom obnoviť celkovú konkurencieschopnosť Talianska. Dve miliardy EUR, ktoré sa vynaložia na ultraširokopásmovú infraštruktúru a služby IT, takisto podporia konkurencieschopnosť a zároveň umožnia Taliansku dosiahnuť jeho ciele v rámci stratégie digitálnej agendy. Viac ako 2,7 mld. EUR pôjde na modernizáciu železničnej a námornej infraštruktúry v menej rozvinutých častiach krajiny s cieľom zabezpečiť skutočný posun k udržateľnej mobilite. Okrem toho sa takmer 4 miliardy EUR vynaložia na investície, ktorými sa podporí prechod Talianska na nízkouhlíkové hospodárstvo. To pomôže Taliansku splniť jeho cieľ stratégie Európa 2020, t. j. 20 % zníženie spotreby primárnej energie.

Najvyššou prioritou bude investovanie do ľudského kapitálu a pomoc ľuďom vstúpiť na trh práce, pričom dôraz sa bude klásť na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí. Taliansko vynaloží viac než 4,7 mld. EUR z EŠIF, aby priblížilo mieru zamestnanosti k svojmu cieľu v rámci stratégie Európa 2020 (67 – 69 %). Bude to zahŕňať poskytovanie prispôsobených služieb pre 560 000 mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy v rokoch 2014 a 2015. Štyri miliardy EUR sa vynaložia na iniciatívy na znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia pre približne 2,2 mil. ľudí. Ďalšie štyri miliardy EUR sa vynaložia na prispôsobenie vzdelávania potrebám trhu práce a znižovanie predčasného ukončenia školskej dochádzky na 16 % do roku 2020. Z týchto opatrení bude mať úžitok viac ako 2,8 mil. žiakov a študentov.

Z prostriedkov EŠIF sa podporí konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora, udržateľné využívanie prírodných zdrojov, opatrenia v oblasti biodiverzity a klímy, čo bude priaznivý vplyv na vidiecke oblasti. Významne sa prispeje aj k dosiahnutiu cieľov digitálnej agendy.

Prostredníctvom EŠIF sa podporia aj nové možnosti rastu v rámci „modrého hospodárstva“, najmä v rámci stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora. Z prostriedkov EFNR sa podporí vykonávanie novej spoločnej rybárskej politiky s dôrazom na prechod k lepšej environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností v rybolove a akvakultúre. Prostredníctvom EFNR sa prispeje k zvýšeniu čistého zisku pri rybolove o 30 % a zdvojnásobeniu produkcie ekologickej akvakultúry.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Približne 2,187 mil. EUR sa bude poskytovať prostredníctvom finančných nástrojov, najmä prostredníctvom finančného nástroja pre MSP a inovácie a v menšej miere prostredníctvom finančného nástroja pre energetickú efektívnosť, ako aj zamestnanosť a trh práce. Táto suma doplnená o zostávajúce zdroje z predchádzajúceho programového obdobia je v súlade s investičnými stratégiami rôznych programov a absorpčnou kapacitou preukázanou v období rokov 2007 – 2013. Ďalšie možnosti rozšíriť rozsah a/alebo zvýšiť objem prostriedkov vyčlenených na finančné nástroje budú preskúmané ako súčasť výsledku prebiehajúcich posudzovaní ex ante.

Stratégia Talianska týkajúca sa rozvoja miest bude zahŕňať centrálne riadenú zložku pozostávajúcu z národného programu pre 14 „metropolitných“ oblastí v krajine. Bude dopĺňať stratégie rozvoja miest v regionálnych programoch, ktoré sa väčšinou realizujú prostredníctvom špecifických osí a v niekoľkých prípadoch prostredníctvom integrovaných územných investícií. Osobitná územná stratégia, ktorá sa má realizovať prostredníctvom regionálnych programov, bola vypracovaná pre tzv. „vnútorné oblasti“. Ide predovšetkým o vidiecke oblasti vymedzené na základe kritérií ako demografia, depopulácia a úroveň služieb. Prístup LEADER financovaný prostredníctvom EŠIF bude mať dôležitú úlohu z hľadiska územného rozvoja vidieckych spoločenstiev a hospodárstiev.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

50 (11 národných alebo multiregionálnych, 39 regionálnych)

23 (21 regionálnych, 2 národné)

1

15

Dostupné prostriedky (EUR)

31 686 254 105

10 444 380 767 18  

537 262 559

1 996 244 281 19

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Taliansko má ex ante kondicionality na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni. Tieto výsledky vyplývajú z jeho ústavnej štruktúry a rozdelenia právomocí medzi vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi (hoci v súčasnosti predmetom reformy). Taliansko nesplnilo 3 všeobecné ex ante kondicionality, 2 špecifické pre ENRF a 10 tematických. Všeobecné kondicionality (verejné obstarávanie, životné prostredie a štátna pomoc) sú obzvlášť dôležité, pretože právne predpisy a postupy v týchto oblastiach sú naďalej hlavnou príčinou nezrovnalostí, čo sťažuje využívanie fondov účinným spôsobom. Pokiaľ ide o tematické kondicionality, akčné plány sú potrebné v oblastiach, akými sú stratégie inteligentnej špecializácie, IT, doprava, energetická efektívnosť a aktívne začlenenia.

3. Riadenie fondov EŠIF

Významné nedostatky administratívnej kapacity pri riadení fondov opakovane bránili ich účinnosti. Platí to najmä v menej rozvinutých regiónoch južného Talianska, ako bolo identifikované v piatich po sebe nasledujúcich politických odporúčaniach v rámci európskeho semestra od roku 2011. Ak zohľadníme túto skutočnosť, programy, ktoré spolufinancuje EÚ, budú musieť dopĺňať plány na posilnenie administratívy. Tieto plány sú navrhnuté tak, aby sa zaručilo, že orgány zodpovedné za fondy majú základnú štruktúru a zručnosti potrebné na riadenie zdrojov, ktoré sú im zverené. Programy EŠIF budú riešiť nedostatky v oblasti verejného obstarávania, štátnej pomoci, boja proti podvodom a korupcii: tieto oblasti sú nesmierne dôležité na zabezpečenie toho, že sa fondy budú riadne spravovať. Programy EŠIF budú zahŕňať aj národný program plne zameraný na zlepšenie verejnej správy vo všeobecnosti.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Riadiace orgány fondov EŠIF pripravujú podmienky na zníženie administratívneho zaťaženia prijímateľov a verejnej správy. Tieto zahŕňajú väčšie využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov a zlepšenie špeciálneho informačného systému.

1. Fondy EŠIF v Lotyšsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Lotyšské hospodárstvo začalo v roku 2011 opäť rásť. Zlepšil sa trh práce a miera zamestnanosti (70,7 %) je nad priemerom EÚ (2014). Dlhodobá nezamestnanosť, nezamestnanosť mladých a podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, klesli pod priemer EÚ. V Lotyšsku sa realizuje iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Nedostatočné verejné financovanie výskumu a inovácií a jeho roztrieštený systém spôsobujú podpriemerný výkon vedeckého výskumu a poškodzujú konkurencieschopnosť. Lotyšsko má vysokú mieru chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj vysokú mieru nerovnosti v spoločnosti. Treba urobiť viac preto, aby sa systém odborného vzdelávania stal príťažlivejším pre mladých ľudí. Je potrebné zlepšiť kvalitu systému zdravotnej starostlivosti a prístup k nemu, energetickú efektívnosť dopravy, budov a vykurovacích systémov. Investície z fondov EŠIF podporia v týchto oblastiach realizáciu politických odporúčaní v rámci európskeho semestra.

Hlavné priority a výsledky

Z prostriedkov fondov EŠIF sa podporí výskum, technologický rozvoj a inovácie, čím sa krajine pomôže dosiahnuť vnútroštátny cieľ 1,5 % HDP investovaného do výskumu a technologického rozvoja (0,66 % v roku 2012), zvýšiť podiel inovačných MSP na 40 % (z 29,9 % v roku 2010), ako aj riešiť nedostatky inovačného systému a uľahčiť vzájomnú spoluprácu medzi podnikmi, vedeckou obcou a vzdelávacími inštitúciami, a tak zlepšiť inovačný potenciál.

Zabezpečením prístupu k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu pre minimálne 80 % domácností a rozvojom online služieb sa pomôže dosiahnuť rast informačnej spoločnosti. Vo vidieckych oblastiach sa zavedie širokopásmové pripojenie s minimálnou rýchlosťou 30 Mb/s, čím sa zmenší digitálna priepasť.

Cieľom investícií vo výške 762 miliónov EUR do MSP vrátane sektora poľnohospodárstva a rybárstva je zvýšiť konkurencieschopnosť a inovácie poskytovaním pomoci novým podnikom, podporovaním súkromných investícií a vytvorením minimálne 1 800 pracovných miest. K hlavným cieľovým činnostiam bude patriť vývozná kapacita MSP, prístup k financovaniu, zladenie zručností pracovníkov s požiadavkami pracovného trhu, zvýšenie konkurencieschopnosti a pomoc novým podnikom. Takmer 4,5 % poľnohospodárov dostane podporu na modernizáciu a reštrukturalizáciu svojich podnikov a zvýšené finančné prostriedky pritiahnu viac mladých poľnohospodárov do tohto sektora. Podporí sa aj konkurencieschopnosť a produktivita sektora akvakultúry. Na základe toho sa očakáva strojnásobenie produkcie a podpora potravinového reťazca a zamestnanosti. Prostriedky z fondov EŠIF sa použijú aj na zlepšenie inštitucionálnej kapacity verejnej správy a účinnosti justície.

Z prostriedkov fondov EŠIF sa podporí prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch, čím sa Lotyšsku pomôže dosiahnuť vnútroštátny cieľ v rámci stratégie Európa 2020, t. j. 40 % energie z obnoviteľných zdrojov (35,8 % v roku 2012). Prostriedky z fondov budú zamerané na energetickú efektívnosť v domácnostiach a obchodných priestoroch, ako aj na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v centrálnom zásobovaní teplom a nízkouhlíkovej doprave.

Prostriedky z fondov EŠIF sa pridelia na udržateľné využívanie prírodných zdrojov a adaptáciu na zmenu klímy. Pomocou investícií sa znížia riziká, ktoré predstavuje zmena klímy, a to najmä vďaka zníženiu pobrežnej erózie a predchádzaniu záplavám. Prijmú sa opatrenia na zvýšenie recyklácie odpadu o 423 120 ton ročne a na rekonštrukciu kanalizácie a sietí odpadových vôd, ktoré nezodpovedajú požiadavkám na kvalitu. K centralizovanej sieti nakladania s odpadovými vodami bude pripojených celkom 1,3 mil. obyvateľov. Spolufinancované bude zachovanie a zlepšenie ekosystémov súvisiacich s poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom, ako aj akvakultúrou, ktoré poskytujú environmentálne služby. Podporí sa cieľ spoločnej rybárskej politiky týkajúci sa zachovania morských biologických zdrojov.

Prostriedky z fondov EŠIF sa využijú na rozvoj udržateľnej a efektívnej dopravnej infraštruktúry. Prioritu bude mať železničná a cestná infraštruktúra systému TEN-T spájajúca mestské oblasti so sieťami TEN-T a rekonštrukcia regionálnych ciest. Zahŕňa to rekonštrukciu alebo obnovu 998 km železničných tratí a 574 km ciest (345 km v systéme TEN-T).

Opatrenia na podporu zamestnanosti a zvýšenie mobility pracovnej sily umožnia 22 950 v súčasnej dobe nezamestnaným nájsť si prácu. Viac než 11 000 mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, získa ponuku zamestnať sa alebo pokračovať v štúdiu, učňovskom vzdelávaní alebo odbornej príprave.

Prostriedky z fondov sa investujú do vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania. Reforma vysokoškolského vzdelávania bude zahŕňať vytvorenie národnej akreditačnej agentúry, akreditáciu 80 nových študijných programov, zavedenie správy orientovanej na výsledky v 20 inštitúciách vysokoškolského vzdelávania a modernizáciu študijného prostredia. Odborné vzdelávanie a príprava (OVP) sa zlepšia rozšírením využívania systému učenia sa prácou. Vďaka tomu získa 70 až 80 % študentov odbornú alebo inú kvalifikáciu. Zvýši sa kvalifikácia približne 4 500 zamestnancov OVP a zmodernizuje sa 70 – 80 % inštitúcií OVP. Poľnohospodári a vlastníci poľnohospodárskych a lesníckych podnikov získajú odbornú prípravu, aby mohli zlepšiť svoje znalosti o efektívnej produkcii a o riadení zdrojov, ktoré sú šetrné ku klíme. Podporí sa spolupráca s výskumníkmi.

Opatrenia určené na zlepšenie sociálneho začlenenia a boj proti chudobe pomôžu takmer 4 000 znevýhodneným nezamestnaným nájsť si prácu. Podporí sa prechod na komunitnú starostlivosť o deti a dospelých s psychickým a duševným postihnutím, ako aj lepší prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov Lotyšska.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Na podporu podnikov a financovanie opatrení energetickej efektívnosti sa sprístupnia finančné nástroje vo výške 185 miliónov EUR. Pôžičkové, záručné a kapitálové nástroje sa použijú najmä na podporu MSP a energetickej hospodárnosti budov.

Udržateľný rozvoj miest sa bude presadzovať prostredníctvom integrovaných územných investícií. Vďaka miestnemu rozvoju vedenému komunitou sa miestne partnerstvá stanú aktívnejšími, pretože časť ich projektov vedených 34 miestnymi akčnými skupinami v celom Lotyšsku získa financovanie.

Opatrenia zamerané na udržateľný rozvoj rybárskych oblastí sa budú realizovať na územiach, pre ktoré je rybárstvo významné, a to prostredníctvom prístupu financovania z viacerých zdrojov.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

1

1

1

6

Dostupné prostriedky (EUR)

4 418 233 214

1 075 603 782

139 833 742

577 852 961 20

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

K najvýznamnejším ex ante kondicionalitám, ktoré neboli v čase prijatia partnerskej dohody a programu splnené, patrilo vypracovanie strategických rámcov pre stratégiu výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, riešenie predčasného ukončenia školskej dochádzky a zlepšenie politiky životného prostredia, a na ich splnenie do konca roka 2016 sa schválili akčné plány. Navrhujeme doplniť, že mapovanie potrieb zdravotnej starostlivosti by malo byť základom každého rozhodnutia o investíciách do infraštruktúry (ako v prípade iných krajín, ako je Rumunsko alebo Poľsko).

3. Riadenie fondov EŠIF

Vytvorila sa agentúra jedného kontaktného miesta a práca spoločného monitorovacieho výboru pre ESF, EFRR a KF sa podporila vytvorením tematických podvýborov. Monitorovacie výbory EPFRV a ENRF riadi ministerstvo poľnohospodárstva.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Prijímatelia budú využívať výhody vyplývajúce zo zjednodušeného inštitucionálneho usporiadania, zjednotených noriem, z lepšieho využívania elektronickej verejnej správy, elektronického systému obstarávania a zo širšieho využívania zjednodušených možností vykazovania nákladov.

1. Fondy EŠIF v Litve

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Hospodárstvo Litvy preukázalo po kríze pozoruhodnú schopnosť dosiahnuť opäť konkurencieschopnosť. Tým sa podporil stabilný rast v posledných rokoch. Ak chce však krajina zabezpečiť dlhodobo udržateľný a inkluzívny rast, musí vyriešiť množstvo problémov.

Prvý z nich sa týka schopnosti posunúť sa nahor v reťazci pridanej hodnoty. Litovský trh práce je oslabený nedostatočnou ponukou ľudského kapitálu a zručností. Populácia v produktívnom veku sa rýchlo zmenšuje a účasť na trhu práce je stále pomerne nízka. Existuje vysoké riziko, že problém s nedostatkom zručností by sa mohol v budúcnosti zhoršiť. Podiel populácie ohrozenej chudobou alebo sociálnym vylúčením zostáva vysoký a nerovnosti sa prehlbujú. Investície súkromného sektora, najmä do výskumu a inovácií, sú nízke, čo môže brániť dlhodobému rastu. Litva musí naďalej zlepšovať bezpečnosť dodávok energie a zvyšovať konkurencieschopnosť na svojom trhu s energiou. Energetická náročnosť je vysoká, čím sa Litva radí ku krajinám s najnižšou energetickou efektívnosťou v EÚ. Z analýzy vnútroštátnych cieľov stratégie Európa 2020 vyplývajú zásadné nedostatky v oblasti zvyšovania výdavkov na výskum a inovácie, zlepšenia zamestnateľnosti a dosahovania cieľov v oblasti energetiky. Týmto nedostatkom sa venujú politické odporúčania v rámci európskeho semestra.

Hlavné priority a výsledky

Pomocou prostriedkov z fondov EŠIF sa zlepší inovačnosť a konkurencieschopnosť hospodárstva a posilní sa prepojenie medzi politikami výskumu, inovácií a priemyslu. Očakáva sa, že výdavky na výskum a vývoj na jedného obyvateľa v podnikateľskom sektore dosiahnu do roku 2023 úroveň 60,7 EUR (24,1 EUR v roku 2011). Dosiahne sa to posilnením systémov výskumu a inovácií v podnikoch a podporením výmeny poznatkov z výskumu a vývoja medzi akademickou obcou a podnikmi.

Suma 1,2 mld. EUR, ktorou sa podporia MSP a podniky v poľnohospodárstve, akvakultúre a rybolove, pomôže zvýšiť počet podnikov na 1 000 obyvateľov z 39 v roku 2013 na 48 v roku 2023 a produktivitu a pridanú hodnotu na 17 726 EUR na zamestnanca ročne (12 432 EUR v roku 2013). Tieto prostriedky prispejú aj k modernizácii a zlepšeniu hospodárskeho výkonu takmer 8 000 malých a stredných poľnohospodárskych podnikov a k financovaniu počiatočných nákladov viac než 1 100 mladých poľnohospodárov. Fondy EŠIF sa využijú aj na zlepšenie podnikateľského prostredia uľahčením vytvárania podnikov, zlepšením prístupu MSP k financiám a poskytovaním personalizovaných služieb podnikom.

Prostriedky z fondov EŠIF pomôžu riešiť nezamestnanosť, zlepšiť kvalitu vzdelávania a odbornej prípravy a lepšie uspokojiť dopyt na trhu práce zvýšením kvalifikácie a zručností aktívnej pracovnej sily a zabránením predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. Celkovo 55 000 nezamestnaných využije schémy, ktorých cieľom je pomôcť nezamestnaným vrátiť sa na otvorený trh práce. Prostriedky z ESF sa použijú na vytvorenie 1 800 nových pracovných miest v nových podnikoch a na podporu účasti 5 000 osôb so zdravotným postihnutím na programoch odbornej rehabilitácie. V dôsledku toho sa očakáva, že miera zamestnanosti populácie v produktívnom veku (20 až 64 rokov) dosiahne 72,8 % v roku 2023 (69,9 % v roku 2013). Pri dosahovaní terciárneho vzdelávania sa už zaznamenali dobré výsledky a predčasné ukončenie školskej dochádzky sa znížilo, preto sa EŠIF zamerajú na zvyšovanie kvality vzdelávania, jeho význam pre trh práce a na lepšie prispôsobenie ponuky zručností dopytu. Z prostriedkov fondov sa zabezpečí nárast účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní z 5,7 % v roku 2013 na 8 % v roku 2017. Viac než 60 000 ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve získa odbornú prípravu s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť týchto sektorov.

Prostriedky z fondov EŠIF sa využijú aj na zníženie chudoby a zlepšenie sociálneho začlenenia. Investície pomôžu najmä osobám, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, vrátiť sa do zamestnania, zvýšiť účasť starších pracovníkov na trhu práce, ako aj zlepšiť kvalitu služieb v oblasti sociálneho a zdravotného zabezpečenia a prístup k nim. Týmito opatreniami sa pomôže znížiť počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o 100 000 do roku 2020.

Suma 1,4 mld. EUR sa vyčlení na energetiku a zmenu klímy. Financované opatrenia prispejú k zníženiu skleníkových plynov o 600 000 ton ekvivalentu CO2 ročne. Očakáva sa, že konečná spotreba energie v službách a domácnostiach klesne do roku 2023 o 7,56 GWh a energetická náročnosť v priemyselných podnikoch sa do roku 2023 zníži na 1,778 MWh/EUR (z 2,592 MWh/EUR v roku 2012). Investície do energetickej infraštruktúry budú slúžiť na posilnenie integrácie na vnútornom trhu EÚ s energiou.

Prostredníctvom investícií vo výške 1 miliardy EUR sa rozšíria siete TEN-T a zvýši sa dostupnosť. Touto alokáciou sa zabezpečí vybudovanie alebo modernizácia 300 km ciest a 70 km železničných tratí, zníži sa počet nehôd a zlepšia sa prepojenia medzi rôznymi spôsobmi dopravy.

Investície vo výške takmer 0,9 mld. EUR sa pridelia na environmentálne opatrenia a zlepšenie efektívneho využívania zdrojov. Podiel komunálneho odpadu likvidovaného na skládkach podstatne klesne (zo 78 % v roku 2011 na 35 % v roku 2023). Prostriedkami z fondov sa na 11 % poľnohospodárskej pôdy podporí obhospodarovanie pôdy šetrné k životnému prostrediu a klíme vrátane ekologického poľnohospodárstva a rozšírenie udržateľného lesného hospodárstva, čím sa dosiahne lepšia ochrana biodiverzity. Využívanie udržateľných metód sa rozšíri na rybolov a akvakultúru, čím sa zlepšia morské ekosystémy a vodná biodiverzita v súlade s novou spoločnou rybárskou politikou. Do roku 2023 sa zníži objem nechcených úlovkov o 43 ton a zvýši sa produkcia ekologickej akvakultúry na 2 000 ton.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Prostredníctvom finančných nástrojov sa sprístupní viac než 700 miliónov EUR, ktoré budú zamerané najmä na energetickú efektívnosť, MSP a samostatnú zárobkovú činnosť. To predstavuje nárast o viac než 50 % v programovom období rokov 2007 – 2013.

Zavedenými programami sa zabezpečí úplné využitie dostupných územných nástrojov. Mestské orgány budú zodpovedné za hospodárenie s investíciami vo výške 210 miliónov EUR, ktoré sú vyčlenené najmä na udržateľný rozvoj miest a hospodársku a sociálnu obnovu. Realizáciou stratégií miestneho rozvoja vo výške približne 100 miliónov EUR vo všetkých vidieckych, pobrežných a niektorých mestských oblastiach sa posilnia miestne partnerstvá.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

1 (národný)

1

1

6

Dostupné prostriedky (EUR)

6 709 396 130

1 613 088 240

63 432 222

555 079 008 21

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

V súlade so schválenými akčnými plánmi prijala Litva potrebné stratégie a ďalšie potrebné politiky a splnila všetky ex ante kondicionality.

3. Riadenie fondov EŠIF

EFRR, ESF a KF sú súčasťou jedného programu, ktorého riadiacim orgánom je ministerstvo financií. EPFRV a ENRF majú samostatné programy, obidva však riadi ministerstvo poľnohospodárstva. Riadiace orgány sú navzájom členmi svojich monitorovacích výborov, čím sa zabezpečuje úzka spolupráca medzi fondmi EŠIF. Na maximalizovanie výhod vyplývajúcich z fondov EŠIF sa využije široký rozsah doplnkových nástrojov EÚ (napr. Horizont 2020) a vnútroštátnych politických nástrojov.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Litva plánuje zjednodušiť postupy pre všetky fondy EŠIF, aby sa umožnilo širšie využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov a zlepšiť IT systémy pre prijímateľov (napr. vytvorením jednotného miesta prístupu, zlepšovaním kvality informácií a poskytovaním online formulárov).

1. Fondy EŠIF v Luxembursku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Napriek tomu, že hospodárstvo Luxemburska zaznamenáva celkovo priaznivú výkonnosť, rast sa stále nevrátil na úroveň pred krízou. K hlavným oblastiam s výzvami, ktoré treba riešiť, patrí dlhodobá udržateľnosť verejných financií, produktivita práce a nákladová konkurencieschopnosť (ktoré začali mierne stagnovať), zamestnanosť a sociálna súdržnosť. Veľké úsilie je potrebné vyvinúť aj na rozvoj nízkouhlíkového hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje, a to aj prostredníctvom politík ovplyvňujúcich sektor energetiky.

Motor rastu a sily tohto sektora umožnil krajine vytvoriť a udržať veľkorysý sociálny štát bez ohrozenia verejných financií. Zároveň sa však hospodárstvo stalo príliš závislé od tohto sektora. Najdôležitejšie preto je, aby Luxembursko diverzifikovalo a našlo alternatívne zdroje rastu.

Výkonnosť trhu práce v Luxembursku je veľmi dobrá a miera dosiahnutého terciárneho vzdelávania vysoká. Zamestnanosť starších osôb, žien a nízkokvalifikovaných mladých ľudí je však na pomerne nízkej úrovni (nezamestnanosť mladých dosahuje 21,2 %). Systém spoločného zdaňovania a model systému sociálnych dávok môžu vytvárať demotivačné faktory, ktoré odrádzajú od práce. Treba takisto uviesť, že miera detí, domácností s jedným rodičom a prisťahovalcov, ktorí sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením, stúpa, aj keď z veľmi nízkej úrovne. Luxembursko dosiahlo mierny pokrok v oblasti posilňovania odborného vzdelávania a prípravy, a pokiaľ ide o všeobecnú reformu sekundárneho vzdelávania, nedošlo k žiadnemu vývoju.

Luxembursko si podľa najnovších odhadov neplní cieľ v rámci stratégie Európa 2020 v oblasti znižovania úrovne emisií skleníkových plynov. Znečistenie vyplývajúce z poľnohospodárskych činností má veľký vplyv aj na kvalitu vody. Krajina by nemala zanedbávať potrebu zlepšiť metódy ekologického hnojenia tak, aby menej škodili životnému prostrediu a boli účinnejšie. Aj keď sa Luxembursko zaviazalo zastaviť do roku 2020 stratu biodiverzity, na splnenie tohto cieľa je potrebné prijať ďalšie opatrenia.

Hlavné priority a výsledky

Keďže alokácia EŠIF pre Luxembursko je pomerne skromná, je nevyhnutné, aby sa programy zameriavali na riešenie špecifických aspektov už uvedených problémov. Zvýšenie investícií do výskumu a vývoja má veľký význam pre vytvorenie lepšej hospodárskej diverzifikácie. Preto sa posilní spolupráca s národným výskumným centrom a Luxemburskou univerzitou s cieľom zvýšiť počet MSP zapojených do výskumu o 300. Opatrenia prijaté v oblasti poľnohospodárstva pomôžu posilniť konkurencieschopnosť, a to podporou podnikania, uľahčením reštrukturalizácie podnikov a revitalizáciou sektora. Prostriedky z EPFRV vo výške 30 miliónov EUR podľa očakávania podporia investície do modernizácie prevádzok, reštrukturalizácie podnikov a inovačných metód v prípade 21 % poľnohospodárskych podnikov a plán rozvoja podnikania pre mladých poľnohospodárov financovaný z EPFRV využije 7 % poľnohospodárskych podnikov.

Prostriedky z fondov EŠIF sa využijú aj na riešenie nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia. Podporia sa z nich opatrenia na zvyšovanie kvalifikácie a zručností mladých ľudí a uchádzačov o zamestnanie (aj z prisťahovaleckého prostredia) a zabezpečí sa lepšie zladenie ponuky a dopytu na trhu práce. Prostriedky z fondov pomôžu rozšíriť a zlepšiť systém záruky pre mladých ľudí a zabezpečiť rovnaký prístup k celoživotnému vzdelávaniu. V rámci toho sa budú z ESF financovať opatrenia s cieľom poskytnúť 15 000 osobám odbornú prípravu, príležitosť na zlepšenie kvalifikácie a pomoc pri hľadaní práce.

Na opatrenia týkajúce sa ochrany životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov boli vyčlenené prostriedky vo výške 62 miliónov EUR. Použijú sa na financovanie opatrení na obnovu, zachovanie a posilnenie ekosystémov poškodených poľnohospodárskymi činnosťami. Zmluvy o riadení, ktoré sa vzťahujú na 90 % využívanej poľnohospodárskej pôdy, si budú vyžadovať riadiace postupy na podporu biodiverzity a ochranu prírodných oblastí. Zmluvy, ktoré sa vzťahujú na 28 % celkovej využívanej poľnohospodárskej pôdy, si budú okrem toho vyžadovať riadiace postupy na zlepšenie kvality vody. Z fondov EŠIF sa podporí aj prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov, a to najmä prostredníctvom investícií do energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a modálneho prechodu na udržateľnejšie spôsoby mestskej dopravy. Podľa odhadov sa do roku 2020 zníži energetická spotreba budov o 20 %. Očakáva sa aj zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie, a to z 2,9 % v roku 2014 na 11 % v roku 2020, a zníženie ročných emisií skleníkových plynov o 15 000 ton ekvivalentu CO2.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Luxembursko z dôvodu obmedzenej úrovne financovania nezvažuje použitie finančných nástrojov.

Stratégie vypracované miestnymi akčnými skupinami sa budú týkať 30 % vidieckeho obyvateľstva. K integrovaným územným investičným programom (na ktoré sa alokovalo približne 6 % prostriedkov z EFRR) budú patriť opatrenia zamerané na udržateľný rozvoj miest.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

2 národné

1

neuvádza sa

2

Dostupné prostriedky (EUR)

39 558 626

100 574 600

neuvádza sa

535 936 988 22

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Ex ante kondicionality súvisiace so stratégiou pre inteligentnú špecializáciu neboli ešte celkom splnené. Vláda doteraz neprijala stratégiu v oblasti výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu.

3. Riadenie fondov EŠIF

Zriadil sa konzultačný výbor, ktorý spája riadiace orgány všetkých fondov EŠIF. Cieľom výboru je koordinovať vypracovanie stratégií a priorít pre každý fond, zabezpečiť komplementárnosť programov a vypracovať a prerokovať partnerské dohody.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Zlepšujú sa systémy výmeny informácií a viac sa využívajú IKT. Databáza geografického informačného systému a webové sídlo geoportal, ktoré poskytuje priamy prístup k údajom o miestach s chránenými pôdnymi alebo vodnými územiami, sa viac skompletizujú pridaním informácií o všetkých povrchoch krajiny a štrukturálnych prvkoch. Táto aktualizácia, ktorá sa plánuje na rok 2015, bude pre prijímateľov veľmi užitočná.

1. Fondy EŠIF na Malte

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Hospodárstvo a pracovný trh na Malte vykazovali počas krízy dobré výsledky. V období rokov 2011 – 2014 presiahol priemer rastu reálneho HDP 2,7 %, a to v dôsledku silného domáceho dopytu, cestovného ruchu a vývozu tovaru a služieb. Napriek náročnému vonkajšiemu prostrediu si Malta udržala kladnú obchodnú bilanciu, podarilo sa jej zvýšiť zamestnanosť a dosiahnuť nízku úroveň nezamestnanosti (pod 6 % v roku 2014). Vonkajšiu konkurencieschopnosť výrobného sektora však obmedzuje množstvo faktorov vrátane štrukturálnych nedostatkov v podnikovom prostredí, nízkych úrovní výskumu a inovácií, vysokej závislosti od vonkajších energetických zdrojov a zraniteľnosti voči vonkajšiemu prostrediu. Tieto problémy predstavujú aj závažnú hrozbu pre dlhodobú udržateľnosť a kvalitu života. Dobré hospodárske výsledky Malty nie sú v súlade s úrovňou jej sociálnej súdržnosti. Účasť na trhu práce je stále nízka a charakterizuje ju nevyužitý potenciál v hospodárstve a potreba lepšieho prispôsobenia systému vzdelávania a odbornej prípravy požiadavkám pracovného trhu. Tieto problémy sa zohľadňujú v politických odporúčaniach v kontexte európskeho semestra a venuje sa im osobitný dôraz pri alokácii EŠIF.

Hlavné priority a výsledky

S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť podporou inovácií a vytvorením prostredia vhodného na podnikanie chce Malta: a) zvýšiť kapacity výskumu, technologického vývoja a inovácií prostredníctvom investícií do verejnej infraštruktúry a výskumných zariadení; b) podporovať podnikové investície a prepojenia medzi podnikmi a oblasťou výskumu a vzdelávania a c) posilniť a vypracovať nové produkty a aplikácie IKT, aby sa okrem iného zlepšila hospodárnosť v oblasti verejných služieb. Za mimoriadne dôležité v rámci tejto oblasti politiky sa považuje podpora podnikania, zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov a podpora rastu podnikov. K podnikom, ktoré budú túto podporu využívať, patria podniky v sektore poľnohospodárstva a rybárstva. Prostriedky z ENRF sa zameriavajú najmä na zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov a hospodársku udržateľnosť v sektore rybolovu a akvakultúry. Až 190 miliónov EUR, čiže 23 % celkových prostriedkov z fondov EŠIF pre Maltu, sa alokuje na túto prioritnú oblasť.

Tieto prostriedky pomôžu krajine dosiahnuť jej cieľ stratégie Európa 2020 spočívajúci v náraste podielu HDP investovaného do výskumu a inovácií z 0,72 % na 2 %. K ďalším očakávaným výsledkom v tejto oblasti patrí nárast činností výskumu a inovácií v oblastiach identifikovaných v stratégii pre inteligentnú špecializáciu vrátane poľnohospodárskeho sektora, zvýšenie kvality a účinnosti služieb elektronickej správy pre podnikateľov a občanov, zníženie administratívnej záťaže podnikov a zvýšenie celkovej úrovne prínosu MSP ku konkurencieschopnosti a k zamestnanosti, a to aj v poľnohospodárstve, rybolove a akvakultúre.

S cieľom vytvoriť a zachovať ekologické hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje sa Malta zameria na podporu verejných a súkromných investícií do obnoviteľnej energie a energetickej efektívnosti a investícií do sektorov poľnohospodárstva, vodného a odpadového hospodárstva. Prijmú sa aj opatrenia na zachovanie prírodných zdrojov, zachovanie a ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva, obnovu biodiverzity, zlepšenie mestského prostredia a podporu multimodálnych a nízkouhlíkových dopravných systémov a infraštruktúry. Tieto opatrenia by mali pomôcť Malte splniť požiadavky acquis EÚ. Na túto prioritnú oblasť sa pridelí 51 % prostriedkov z fondov EŠIF pre Maltu. Financované opatrenia pomôžu krajine dosiahnuť jej ciele stratégie Európa 2020 znížiť skleníkové plyny, zvýšiť využitie energie z obnoviteľných zdrojov (na 10 % celkovej spotreby energie) a zvýšiť energetickú efektívnosť. K ďalším očakávaným výsledkom v tejto oblasti patrí zlepšenie kvality pôdy a vody aj v poľnohospodárskom sektore, zvýšenie úrovne recyklácie odpadu a vypracovanie udržateľnejších postupov nakladania s odpadom, lepšia ochrana biodiverzity, prírodného a kultúrneho dedičstva, rozvoj miest, ako aj zlepšenie efektívnosti a udržateľnosti dopravného sektora.

S cieľom vytvoriť pracovné príležitosti investovaním do ľudského kapitálu a zlepšovaním zdravia a dobrých životných podmienok sa Malta zameria na podporu udržateľnej a vysokokvalitnej zamestnanosti, odborného vzdelávania a prípravy, zabezpečenie lepšieho sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a diskriminácii, ako aj na zvýšenie kapacity vládnych inštitúcií a justície. Prostriedky z fondov EŠIF sa využijú na podporu vyše 5 700 zamestnaných osôb, vyše 24 000 osôb v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy a vyše 8 500 osôb zúčastňujúcich sa na projektoch sociálneho začlenenia. Tieto opatrenia pomôžu krajine splniť jej ciele stratégie Európa 2020 (zvýšenie úrovne zamestnanosti na 70 % a dosiahnutého terciárneho vzdelávania na 33 %, zníženie úrovne predčasného ukončenia školskej dochádzky z 33,5 % na 10 % a zlepšenie životnej úrovne približne 6 560 ľudí patriacich do kategórie osôb, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie).

Využívanie finančných a územných nástrojov

Prostriedky na finančné nástroje sa viac než strojnásobia v porovnaní s obdobím rokov 2007 – 2013 na 34 miliónov EUR. Sumou 15 miliónov EUR prispeje Malta na iniciatívu na podporu MSP.

Krajina alokovala 5,2 % prostriedkov z EFRR na udržateľný rozvoj miest (zameraný najmä na zachovanie národných kultúrnych a historických pamiatok), zlepšenie pracovných príležitostí v sociálne znevýhodnených oblastiach v južnej prístavnej štvrti Valetty a na podporu hospodárskej a sociálnej regenerácie ďalších znevýhodnených komunít v mestských a vidieckych oblastiach.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

3 (národné)

1

1

3

Dostupné prostriedky (EUR)

707 989 554

97 326 898

22 627 422

486 688 291 23

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Z 11 tematických ex ante kondicionalít nie je zatiaľ splnených päť, z toho tri sú mimoriadne dôležité pre programy EFRR a KF. Týkajú sa 1. prípravy stratégie inteligentnej špecializácie; 2. realizácie politiky pokrytia nákladov pre sektor vodohospodárstva a 3. vypracovania komplexného generelu dopravy vrátane pripravených zrelých projektov. Z tematických ex ante kondicionalít relevantných pre program ESF nebolo splnených päť, schválil sa však akčný plán, na základe ktorého sa už splnili. Akčný plán týkajúci sa ex ante kondicionality v oblasti štatistického systému sa v súčasnosti realizuje. Čiastočne splnená je ex ante kondicionalita špecifická pre ENRF (zaviedol sa akčný plán). Ex ante kondicionalita špecifická pre EPFRV týkajúca sa prevencie a riadenia rizík, energetickej a vodnej efektívnosti, ako aj používania a kvality IKT však zatiaľ splnená nebola.

3. Riadenie fondov EŠIF

Tri programy financované z EFRR, KF a ESF bude realizovať ten istý riadiaci orgán, čiže oddelenie plánovania a koordinácie priorít na Ministerstve pre európske záležitosti a plnenie volebného programu (Ministry for European Affairs & Implementation of the Electoral Manifesto – MEAIM). Programy EPFRV a ENRF riadi to isté ministerstvo. Systém centralizovaného riadenia do veľkej miery uľahčuje koordináciu rôznych programov.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Poradenstvo potenciálnym žiadateľom a prijímateľom poskytuje spoločné informačné centrum pomoci, ktoré v súčinnosti spravuje oddelenie plánovania a koordinácie priorít a oddelenie fondov a programov na MEAIM. Služby poskytované centrom pomoci, ktoré funguje už od programového obdobia rokov 2007 – 2013, sa rozšíria aj na služby týkajúce sa všetkých fondov EŠIF. Cieľom je ponúknuť perspektívnym žiadateľom, prijímateľom a verejnosti priame komunikačné spojenie (aj prostredníctvom e-mailu) s riadiacimi orgánmi, prostredníctvom ktorého môžu požiadať o informácie k všeobecným alebo ku konkrétnym otázkam.

1. Fondy EŠIF v Holandsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Napriek hospodárskej obnove zaznamenanej v Holandsku, musí krajina stále riešiť viaceré dôležité otázky. Holandsko ešte stále nesplnilo všetky svoje ciele stratégie Európa 2020 v oblastiach investícií do výskumu a inovácií, využívania energie z obnoviteľných zdrojov, realizácie opatrení na úsporu energie, účasti na trhu práce a sociálneho vylúčenia. Preto je potrebné aspoň zachovať, ak nie urýchliť, súčasné snahy. Na riešenie niektorých z týchto otázok sa zameriavajú politické odporúčania v rámci európskeho semestra. Vzhľadom na to, že alokácia EŠIF pre Holandsko je pomerne skromná, programy sa budú predovšetkým zameriavať na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020.

Hlavné priority a výsledky

Prostriedky z EŠIF pomôžu posilniť potenciál inovácií v Holandsku financovaním opatrení, ktorými sa stimulujú podnikové investície do výskumu a inovácií. Tieto zahŕňajú stratégie na vytvorenie prepojení medzi podnikmi a výskumnými a vývojovými inštitúciami a opatrenia na podporu otvorených inovácií prostredníctvom inteligentnej špecializácie. Konkrétne sa posilnia prepojenia medzi sektormi identifikovanými v regionálnych stratégiách pre inteligentnú špecializáciu. Na túto oblasť politiky sa alokovalo približne 355 miliónov EUR a od opatrení sa očakáva zintenzívnenie výskumu a inovácií v MSP a zlepšenie využívania inovácií v MSP. Týmito opatreniami sa podporí 2 900 podnikov, pričom sa očakáva, že investície z EŠIF vytvoria ďalších 305 miliónov EUR v podobe súkromných investícií do výskumu a inovácií. Suma 163 miliónov EUR z prostriedkov EŠIF sa vynaloží na opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti 2 800 MSP v poľnohospodárstve, rybolove a akvakultúre.

Suma 462 miliónov EUR z prostriedkov EŠIF sa investuje do podpory aktívneho začlenenia a vytvárania udržateľnej a vysokokvalitnej zamestnanosti. Najväčšia časť tejto sumy sa alokuje na integračné opatrenia určené na pomoc vylúčeným skupinám vrátiť sa na trh práce, na odbornú prípravu, rekvalifikáciu a individuálne školenie. Zvyšok bude určený na opatrenia týkajúce sa aktívneho a zdravého starnutia pracovnej sily, ako aj na prispôsobenie pracovného prostredia a pracovných podmienok tak, aby umožnili ľuďom dlhší pracovný život. Očakáva sa, že približne 27 500 osôb si vďaka týmto opatreniam nájde prácu alebo dostane vzdelanie na získanie kvalifikácie. Okrem toho časť tejto celkovej sumy pomôže financovať odbornú prípravu pracujúcich v poľnohospodárskom sektore s cieľom zlepšiť využívanie inovácií.

Prostriedky z fondov EŠIF pridelené na environmentálnu politiku sa využijú najmä na financovanie opatrení na podporu sektorov poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry. Suma 358 miliónov EUR sa investuje do opatrení na obnovu, zachovanie a posilnenie ekosystémov postihnutých poľnohospodárskou činnosťou s cieľom zlepšiť environmentálnu udržateľnosť poľnohospodárskeho sektora a podporiť adaptáciu, ktorú si vyžaduje zmena klímy. Zmluvy o riadení, ktoré sa vzťahujú na 5,9 % využívanej poľnohospodárskej pôdy, si budú vyžadovať riadiace postupy na podporu biodiverzity a ochranu prírodných oblastí. Zmluvy, ktoré sa vzťahujú na ďalších 5,9 % poľnohospodárskej pôdy, si budú vyžadovať riadiace postupy na podporu rozvoja udržateľného vodohospodárstva. Z prostriedkov fondov sa takisto vynaloží 15 miliónov EUR na predchádzanie rizikám v poľnohospodárskom sektore, a to podporovaním poľnohospodárov pri uzatváraní poistení proti vplyvom počasia, čo sa bude dotýkať ďalších 1 500 poľnohospodárov. Do inovácií, ktorých cieľom je lepšia udržateľnosť rybolovu a akvakultúry a zlepšenie morských ekosystémov a vodnej biodiverzity, sa investuje 76 miliónov EUR. Tým sa umožní ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov, a najmä zníženie nechcených úlovkov o 25 %.

Z prostriedkov fondov EŠIF Holandsko podporí aj prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje. Suma 121 miliónov EUR sa investuje do opatrení, ktoré priamo súvisia s energiou z obnoviteľných zdrojov a energetickou efektívnosťou. K opatreniam, ktoré sa majú financovať, patrí vývoj, predvedenie a prvé použitie prototypov inovačných nízkouhlíkových technológií s cieľom zaviesť ich v budúcnosti vo väčšom rozsahu. Suma približne 535 miliónov EUR alebo 31 % celkových prostriedkov z fondov EŠIF pre Holandsko sa použije na financovanie opatrení určených na boj proti zmene klímy.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Prostriedky z fondov EŠIF použité na vytvorenie finančných nástrojov, ako sú pôžičkové, záručné a kapitálové fondy, sa podľa očakávaní zvýšia z 30 miliónov EUR v období rokov 2007 – 2013 na 63 miliónov EUR. Budú sa zameriavať na investície do opatrení na zintenzívnenie výskumu a inovácií v podnikoch a do opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov.

Z fondov sa investuje 110 miliónov EUR do udržateľného rozvoja miest v štyroch veľkých mestách: Amsterdame, Rotterdame, Haagu a Utrechte. Z investícií sa budú financovať opatrenia na prekonanie existujúcej nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na pracovnom trhu, ktoré sa začlenia do širších stratégií na riešenie sociálnych, hospodárskych, demografických a environmentálnych výziev v niektorých mestských oblastiach. Okrem toho sa prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou posilnia miestne partnerstvá. Konkrétne 42 miliónov EUR sa investuje do stratégií miestneho rozvoja s cieľom posilniť sociálno-hospodársku diverzifikáciu vo vidieckych oblastiach. Tieto stratégie sa budú podľa očakávaní týkať 65 % vidieckej populácie.

Kľúčové údaje    

Politika súdržnosti (ESF, EFRR)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

5 (1 národný, 4 regionálne)

1

1

7

Dostupné prostriedky (EUR)

1 014 636 456

765 285 360

101 523 244

1 300 772 210 24

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Holandsko splnilo takmer všetky ex ante kondicionality súvisiace s podporou z fondov EŠIF. Čiastočne nesplnené zostávajú v súčasnosti 1. dve tematické ex ante kondicionality týkajúce sa podpory nákladovo efektívnych zlepšení energetickej efektívnosti konečného využitia energie a nákladovo efektívnych investícií do energetickej efektívnosti pri výstavbe alebo rekonštrukcii budov a 2. všeobecné ex ante kondicionality týkajúce sa štatistických systémov a ukazovateľov výsledkov. Schválil sa akčný plán plnenia týchto ex ante kondicionalít.

3. Riadenie fondov EŠIF

Počet zavedených programov sa v porovnaní s programovým obdobím rokov 2007 – 2013 nezmenil. Systém riadenia výsledkov projektov financovaných z fondov EŠIF je celkovo stabilný a spoľahlivý. Holandsko zaviedlo systémy koordinácie monitorovania a hodnotenia opatrení financovaných z fondov EŠIF. Vypracúvajú sa mechanizmy na zabezpečenie úzkej spolupráce medzi programom Horizont 2020 a fondmi EŠIF.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Holandsko zníži administratívne zaťaženie prijímateľov, a to prostredníctvom využitia zjednodušených možností vykazovania nákladov, ako sú paušálne sadzby pre mzdové náklady. K zjednodušeniu postupov pre prijímateľov prispejú aj zlepšenia v oblasti elektronickej správy fondov EŠIF a elektronickej výmeny informácií medzi prijímateľmi a riadiacimi orgánmi. Holandské orgány v súčasnosti skúmajú ďalšie spôsoby zjednodušenia zavedených systémov, aby pomohli prijímateľom.

1. Fondy EŠIF v Poľsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Napriek tomu, že Poľsko dobre zvládlo hospodársku krízu, stojí pred ním ešte množstvo dôležitých problémov. Prvý z nich sa týka schopnosti krajiny posunúť sa nahor v reťazci pridanej hodnoty. Poľský trh práce oslabuje nízka účasť a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Nedostatky v oblasti dopravy, energetiky a sietí IKT a nízka efektívnosť a účinnosť súdneho vymáhania takisto brzdia potenciál rastu. Poľsko zaostáva v niektorých kľúčových cieľoch stratégie Európa 2020: zvýšenie výdavkov na výskum a inovácie, podpora zamestnanosti a dosiahnutie energetických cieľov. Tieto problémy sa odrážajú v politických odporúčaniach v rámci európskeho semestra. Do týchto oblastí sa sústreďuje významná časť prostriedkov (dve tretiny jeho alokácie ESF a 45 % z EFRR a KF).

Hlavné priority a výsledky

Prostriedky z fondov EŠIF sa pridelia na zlepšenie inovačnosti a konkurencieschopnosti hospodárstva a posilnenie prepojení medzi politikou v oblasti výskumu a inovácií a priemyslovou politikou. Investície vo výške 8,4 mld. EUR by mali zvýšiť verejné a súkromné výdavky na výskum a vývoj z 0,9 % na 1,7 % HDP. Štvrtina tejto zmeny je priamym dôsledkom fondov EŠIF. Týmito opatreniami sa aktívne podporia súkromné výdavky na výskum a inovácie s cieľom zvýšiť ich z 0,3 % na 0,8 % HDP. Podmienkami financovania sa zabezpečí nasmerovanie podpory inovácií do oblastí a nástrojov, kde budú mať najväčší úžitok.

Prostriedky vo výške 10,8 mld. EUR alokované z fondov EŠIF na podporu MSP a podnikov v poľnohospodárstve a rybárstve pomôžu zvýšiť úroveň investícií súkromného sektora (z 12,3 % na 13,4 %) a zvýšiť produktivitu a pridanú hodnotu. Použijú sa aj na financovanie poskytovania personalizovaných služieb spoločnostiam a zefektívnenie správy podnikov s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie.

EŠIF pomôžu financovať opatrenia určené na zlepšenie zamestnateľnosti, a to najmä u žien, mladých ľudí a starších pracovníkov. Investície vo výške 5,7 mld. EUR do politík aktívneho trhu práce pomôžu zvýšiť mieru zamestnanosti žien na 62,3 % (z 57,6 %) a mužov na 79,8 % (zo 72,1 %). Viac než 8 miliónov ľudí by malo mať v Poľsku výhody z opatrení financovaných z ESF, ktoré sa týkajú rozvoja ľudského kapitálu. Očakáva sa, že tieto politiky pomôžu krajine dosiahnuť cieľ v oblasti zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020. Miera zamestnanosti vo vidieckych oblastiach sa podľa očakávaní zvýši približne o 4 percentuálne body. Finančné prostriedky sa využijú aj na zlepšenie prístupu k starostlivosti o deti. Celkovo 76 % detí vo veku tri až štyri roky bude využívať služby starostlivosti o deti v porovnaní s 59,3 % v roku 2012 (14 % tejto zmeny možno pripísať opatreniam financovaným z EŠIF).

Keďže pri zlepšovaní terciárneho vzdelávania a znižovaní predčasného ukončenia školskej dochádzky sa dosiahol značný pokrok, prostriedky z fondov EŠIF sa zameriavajú na lepšie prispôsobenie vzdelávania potrebám trhu práce a prispôsobenie ponuky zručností dopytu po nich. Cieľom je zabezpečiť nárast účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní zo 4,3 % na 6,4 % (pričom 27 % tejto očakávanej zmeny možno pripísať prostriedkom z fondov EŠIF). Z prostriedkov fondov EŠIF sa podporia aj opatrenia na znižovanie chudoby a podporu sociálneho začlenenia, ktorých cieľom je znížiť počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením, z 26,7 % na 20,9 %.

Z prostriedkov fondov EŠIF sa podporí dosahovanie cieľov v oblasti energetiky a zmeny klímy. Sumou 9,5 mld. EUR sa zabezpečí 40 % investícií potrebných na dosiahnutie cieľového zníženia emisií skleníkových plynov. Niektoré z prostriedkov vyčlenených na túto oblasť sa investujú do výroby energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti v celom energetickom reťazci, čím sa dosiahne desatina očakávaného zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov (z 11 % na 15 %) a zníženie spotreby primárnej energie o 14 Mtoe v porovnaní s rokom 2005.

Investíciami z fondov EŠIF vo výške 1 miliardy EUR do stratégií súvisiacich so širokopásmovým internetom sa urýchli rozšírenie širokopásmového pokrytia a zníži priepasť medzi mestom a vidiekom. Podiel EŠIF na očakávanej zmene v pokrytí internetovým pripojením s rýchlosťou aspoň 30 Mb/s zo 49 % na 100 % (čím sa prekročí cieľ digitálnej agendy) sa odhaduje na úrovni 16 %.

Suma 23,8 mld. EUR sa alokuje na dopravnú politiku s cieľom dokončiť siete TEN-T a zvýšiť dopravnú dostupnosť krajiny (index intermodálnej dostupnosti sa podľa očakávaní zvýši z 0,34 na 0,37). Táto alokácia sa využije na vybudovanie viac než 800 km nových diaľnic a rýchlostných ciest, ako aj na modernizáciu viac než 500 km železničných tratí. Investície vo výške 10 miliárd EUR do železníc zlepšia konkurencieschopnosť Poľska skrátením priemerného času cestovania medzi hlavnými mestami regiónov z 5,5 hod. na 3,7 hod. Na zlepšenie vodohospodárstva a odpadového hospodárstva sa alokuje 8,5 mld. EUR. Podiel odpadu neuskladneného na skládkach sa zvýši z 20 % na 49 %, pričom polovicu z tohto nárastu je možné priamo pripísať fondom EŠIF. Do roku 2020 bude 73 % populácie pripojených ku kanalizačnej sieti (68 % v roku 2012), pričom 93 % tejto zmeny sa zrealizuje vďaka fondom EŠIF.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Veľká časť alokácie EŠIF pre Poľsko (3,4 mld. EUR) sa využije na finančné nástroje zamerané najmä na inovácie, konkurencieschopnosť, MSP a energetickú efektívnosť.

V programoch sa využijú dostupné územné nástroje. Mestské rady budú spravovať 2,4 mld. EUR vyčlenených na udržateľný rozvoj miest a hospodársku a sociálnu obnovu. Opatrenia sa budú realizovať najmä prostredníctvom integrovaných územných investícií. Pri posilňovaní miestnych partnerstiev pomôže miestny rozvoj vedený komunitou.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

22 (6 národných, 16 regionálnych)

1

1

11

Dostupné prostriedky (EUR)

76 866 461 337

8 697 556 814

531 219 456

1 563 425 602 25

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Niekoľko strategických rámcov uvedených v schválených akčných plánoch zatiaľ nebolo vypracovaných. Tieto rámce môžu podporiť aj realizáciu politických odporúčaní v rámci európskeho semestra. Inteligentná špecializácia umožní sústrediť zdroje a zlepšiť zameranie na pomoc tým, že viac zapojí podniky do tvorby politík. S cieľom zlepšiť efektívnosť investícií je mimoriadne dôležité zmapovať potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti a vytvoriť systém na koordináciu. Efektívnejšiu realizáciu jednotlivých projektov zabezpečia všeobecné plány pre nakladanie s odpadom a regionálnu dopravu.

3. Riadenie fondov EŠIF

Cielené opatrenia sa použijú na rozvoj administratívnej kapacity v železničnom sektore, vykonávanie verejného obstarávania a environmentálneho práva, správu štátnej pomoci a zlepšenie účinnosti opatrení proti podvodom. Využívanie fondov sa ešte viac decentralizovalo vytvorením regionálnych programov financovaných z viacerých fondov a intenzívnejším využívaním územných nástrojov. Pri koordinácii investičných politík bude ústrednú úlohu zohrávať koordinačný výbor partnerskej dohody. Stanoví strategické usmernenia a výsledky dosiahnuté na vnútroštátnej a regionálnej úrovni sa budú merať na základe cieľov stratégie Európa 2020.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Poľsko sa zaviazalo intenzívnejšie využívať finančné nástroje, zálohové platby a zjednodušené možnosti vykazovania nákladov. Ročné plánovanie výziev na predkladanie návrhov prinesie väčšiu istotu a uľahčí plánovanie projektov. Vytvorením štandardnej žiadosti o platbu pre všetky programy by sa malo zjednodušiť finančné riadenie.

1. Fondy EŠIF v Portugalsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

V júni 2014 Portugalsko úspešne ukončilo trojročný program makroekonomických úprav a vrátilo sa k pravidelnému cyklu hospodárskeho dohľadu EÚ. V júli 2014 dostalo Portugalsko osem odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Najzásadnejšie intervencie z fondov EŠIF sa týkajú trhu práce a sociálneho začlenenia, vzdelávania, odbornej prípravy a prenosu znalostí, finančného sektora (vrátane prístupu MSP k financovaniu), sieťových sektorov (energetiky a dopravy), modernizácie verejnej správy (najmä zvýšenia efektívnosti a kvality justičného systému) vrátane zníženia administratívneho zaťaženia, podnikateľského prostredia a vyhodnotenia reforiem.

Hlavné priority a výsledky

Pomoc z fondov EŠIF na obdobie rokov 2014 – 2020 vychádza zo štyroch kľúčových tematických oblastí (konkurencieschopnosť a internacionalizácia, sociálne začlenenie a zamestnanosť, ľudský kapitál, ako aj udržateľnosť a efektívne využívanie zdrojov) a z dvoch prierezových rozmerov (súvisiacich s reformou verejnej správy a integrovanými intervenciami na územnej úrovni).

Fondy zlepšia podnikanie a podnikové inovácie – čiastočne vďaka rozvoju digitálneho hospodárstva a posilnenia prístupu MSP k financiám a rozšíreným podnikovým službám – a zvýšia hospodársku konkurencieschopnosť prostredníctvom zvýšenia produkcie obchodovateľných tovarov a služieb. Vzhľadom na to sa očakáva, že podporu dostane takmer 24 000 podnikov, z ktorých by malo byť okolo 2 000 novovytvorených spoločností.

S podporou z fondov EŠIF majú výdavky na výskum a vývoj dosiahnuť 2,7 % až 3,3 % HDP (1,5 % v roku 2013), čím sa zvýši prenos poznatkov v rámci výskumu a vývoja medzi akademickou obcou a podnikmi, posilnia výskumné a inovačné systémy v podnikoch a vytvorí podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie.

Prijmú sa opatrenia na riešenie nezamestnanosti (očakáva sa, že opatrenia na zjednodušenie prístupu k zamestnanosti sa budú týkať viac než 80 000 uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych ľudí a výhody iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí využije 211 400 mladých ľudí), zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj lepšie zladenie ponuky a dopytu na trhu práce pomocou zvýšenia kvalifikácie a zlepšenia zručností aktívnej pracovnej sily a zníženia predčasného ukončenia školskej dochádzky. Zamestnanosť obyvateľov vo veku 20 až 64 rokov by mala dosiahnuť úroveň 75 % (65,4 % v roku 2013), počet ľudí vo veku 30 až 34 rokov s ukončeným terciárnym alebo ekvivalentným vzdelaním by sa mal zvýšiť na 40 % (30 % v roku 2013) a predčasné ukončenie školskej dochádzky by sa malo znížiť na 10 % (18,9 % v roku 2013). Prostriedky z fondov EŠIF sa zamerajú aj na znižovanie chudoby zlepšením prístupu k službám a podporovaním sociálneho hospodárstva, čím sa zabezpečí pokles počtu ľudí ohrozených chudobou alebo vylúčením o 200 000.

Z fondov EŠIF sa okrem toho podporí prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, a to prostredníctvom podpory energetickej efektívnosti a riadenia prírodných zdrojov. Malo by to zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na 31 % (24,6 % v roku 2013), obmedziť zvýšenie objemu emisií skleníkových plynov mimo ETS na +1 % v porovnaní s rokom 2005 (–12 % v roku 2013 26 ), zlepšiť energetickú efektívnosť v oblasti spotreby primárnej energie v porovnaní s rokom 2005 o 20 % (24,6 % v roku 2013). Udržateľnejšími rybolovnými postupmi sa zlepšia morské ekosystémy a vodná biodiverzita, znížia sa nechcené úlovky o 10 % a zvýši sa produkcia akvakultúry (+ 25 000 t).

Finančnými prostriedkami sa takisto prispeje k modernizácii verejnej správy prostredníctvom budovania kapacít a investovania do rozvoja ľudských zdrojov a elektronickej správy vecí verejných.

Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, fondy podporia najmä prenos poznatkov a inovácie v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve (približne 3 % celkových prostriedkov), efektívne využívanie zdrojov a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom hospodárstve (22 % celkových prostriedkov z EPFRV). Podporou MSP v poľnohospodárstve a rybárstve sa prispeje k udržateľnému rastu a podpore námorného hospodárstva a trhov práce v pobrežných komunitách.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Využívanie prostriedkov prostredníctvom finančných nástrojov v rámci programov politiky súdržnosti sa podľa očakávaní zvýši viac než štvornásobne v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím na vyše 2,6 mld. EUR. Rozsah takejto intervencie sa rozšíri z podpory konkurencieschopnosti MSP a obnovy miest aj na energetickú efektívnosť a energie z obnoviteľných zdrojov, vodohospodárstvo, podporu samostatnej zárobkovej činnosti a mikropodnikov, ako aj posilnenie investičného trhu prostredníctvom sociálnych inovácií a podnikania.

V regionálnych programoch pre kontinentálne Portugalsko sa stanovuje využívanie integrovaných územných investícií, ktoré sa vypracujú prostredníctvom paktov rozvoja a územnej súdržnosti a miestneho rozvoja vedeného komunitou na základe integrovaných viacsektorových stratégií miestneho rozvoja navrhnutých a realizovaných miestnymi akčnými skupinami a miestnymi rybárskymi akčnými skupinami. Integrované územné investície v Lisabone a Porte budú slúžiť na financovanie integrovaného opatrenia udržateľného rozvoja miest doplneného o osobitné osi v programoch pre kontinentálne regióny.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

12 (4 tematické, 7 regionálnych, 1 technická pomoc)

3

1

7

Dostupné prostriedky (EUR)

21 342 542 314

4 058 460 374

392 485 464

1 189 200 304 27

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Z 11 tematických ex ante kondicionalít nie je splnených sedem, z toho tri možno považovať za závažné. Najzávažnejšie sa týkajú platných právnych predpisov, ktoré bránia správnej transpozícii smernice o energetickej hospodárnosti budov. K ďalším nesplneným ex ante kondicionalitám patrí metodika stanovovania cien vody a doprava, v rámci ktorých by sa mali predložiť realistické a zrelé projekty pripravené k realizácii. Realizácia schváleného akčného plánu sa bude dôsledne monitorovať.

3. Riadenie fondov EŠIF

Koordinácia medzi fondmi EŠIF sa zlepší v štyroch hlavných oblastiach: integrácia informačných systémov, mechanizmy pravidelného monitorovania a podávania správ, systém celkového posudzovania a sieť pre monitorovanie a hodnotenie, ako aj vytvorenie jednotného portálového prístupu.

Osem programov v rámci politiky súdržnosti je financovaných z viacerých fondov, pričom kombinuje využívanie EFRR/KF a ESF. Pokiaľ ide o programy Horizont 2020, COSME a Nástroj na prepájanie Európy, budú sa financovať doplnkové opatrenia, zvyšovanie informovanosti, ako aj informovanie a školenie potenciálnych prijímateľov s cieľom stimulovať vnútroštátne subjekty k účasti na týchto programoch.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Kľúčovým cieľom vládneho modelu na programové obdobie rokov 2014 – 2020 je zjednodušenie postupov pre prijímateľov a portugalské orgány plánujú prijať vnútroštátne právne predpisy s jednoduchšími pravidlami a postupmi pre všetky fondy, viac využívať zjednodušené možnosti vykazovania nákladov a zlepšiť príslušný informačný systém (jednotné miesto prístupu, lepšie informácie pre prijímateľov, elektronické formuláre).

1. Fondy EŠIF v Rumunsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo v Rumunsku je 13. najväčším hospodárstvom v EÚ na základe parity kúpnej sily. V sektore špičkových technológií a technológií strednej až špičkovej úrovne pôsobí len 9,8 % výrobných spoločností. Z dôvodu vysokých cien a úrokových mier je prístup k financovaniu problematický, a to najmä pre MSP. Výdavky verejnej správy na výskum a vývoj v pomere k HDP sú najnižšie v EÚ, zatiaľ čo počet MSP, ktoré realizujú vnútropodnikové inovácie, naďalej klesá vzhľadom na priemer EÚ. Online verejné služby sú pomerne málo sofistikované a bytový fond vykazuje nízke normy energetickej efektívnosti. Miera recyklácie odpadu a ukladania odpadu na skládky nedosahuje úrovne stanovené v cieľoch EÚ a vykonávanie smerníc o pitnej vode a čistení komunálnych odpadových vôd zaostáva. Ďalšie dôležité výzvy, ktorými sa zaoberajú politické odporúčania v rámci európskeho semestra a ktoré majú význam pre intervencie z fondov EŠIF, sa týkajú dopravy a energetiky, trhu práce, sociálneho začlenenia a znižovania chudoby, prístupu k zdravotnej starostlivosti, zraniteľných skupín (predovšetkým Rómov), vzdelávania a odbornej prípravy, administratívnej kapacity a justičného systému.

Hlavné priority a výsledky

Rokovania o partnerskej dohode a programoch pre Rumunsko viedli k stanoveniu jasných investičných priorít, zvýšenému objemu financovania výskumu a inovácií, vyváženému prístupu k investíciám do dopravy, lepšiemu zosúladeniu cieľov s vnútroštátnymi cieľmi na rok 2020 a politickými odporúčaniami vypracovanými v kontexte európskeho semestra.

Investície vo výške viac než 1 miliardy EUR zlepšia konkurencieschopnosť tým, že posilnenia prepojenia medzi výskumom, inováciami, oblasťami inteligentnej špecializácie a konkurenčnými sektormi a podporia transfer technológií. Prostriedky z fondov EŠIF by mali zvýšiť schopnosť zapájať sa do výskumu na úrovni EÚ a spôsobiť nárast súkromných výdavkov na výskum o 14 percentuálnych bodov (v pomere k HDP). Investície podporené z programov sú určené na zdvojnásobenie rozsahu spolupráce medzi inovačnými MSP, výskumnými organizáciami a centrami transferu technológií. Investíciami vo výške 0,53 mld. EUR do IKT pomôžu prostriedky z fondov zdvojnásobiť pridanú hodnotu IT sektora (v pomere k HDP) a zvýšiť počet používateľov systémov elektronickej verejnej správy na 35 % populácie. Sumou 3,12 mld. EUR určenou na podporu MSP, poľnohospodárskych podnikov a družstiev, podnikov v rybolove a akvakultúre sa prispeje k ich modernizácii, zvýšeniu miery produktivity a prežitia, ako aj k poľnohospodárskej reštrukturalizácii. Odhaduje sa, že objem produkcie akvakultúry sa zvýši takmer o 260 %. Alokácia 10,9 mld. EUR pôjde na investície do energetiky, zmeny klímy a efektívneho využívania zdrojov, z toho 4,9 mld. EUR je určených na zachovanie a ochranu životného prostredia. Investície by mali znížiť spotrebu energie v obytných budovách o polovicu a spotrebu energie na verejné osvetlenie o tretinu a takisto podporiť mestskú mobilitu šetrnú voči klíme. Okrem toho prispejú k vytvoreniu čistejšej krajiny, ktorá efektívnejšie využíva zdroje, tým, že sa o polovicu zníži odpad skladovaný na skládkach, zvýši sa zber odpadovej vody, zníži spotreba vody a energie na zavlažovanie a podporia sa postupy obhospodarovania pôdy šetrné k životnému prostrediu a ku klíme.

Celkové investície vo výške 6,13 mld. EUR do sietí TEN-T a dopravnej dostupnosti sa využijú na modernizáciu 400 km železničných tratí, výstavbu 325 km nových ciest, 9 km novej trasy metra a skrátenie priemerného cestovného času v cestnej doprave (o 42 %) a železničnej doprave (o 55 %). Okrem toho sa investuje 0,9 mld. EUR do regionálnej siete ciest.

Investície na zvýšenie účasti na trhu práce (2,2 mld. EUR) sa využijú na zvýšenie miery zamestnanosti na 70 % so zameraním na mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, a na ďalšie zraniteľné skupiny. Podporí sa aj hospodárska diverzifikácia vo vidieckych oblastiach. Suma 3,4 mld. EUR sa vynaloží na podporu sociálneho začlenenia a boj proti chudobe a diskriminácii, čím sa pomôže znevýhodneným obyvateľom (vrátane Rómov) získať prístup na trh práce a zlepšiť ich zdravotný stav a spoločenské postavenie. Osobitná pozornosť sa bude venovať poskytovaniu dostupnej zdravotnej starostlivosti a komunitných sociálnych služieb a na deinštitucionalizáciu detí a osôb so zdravotným postihnutím.

Suma 1,65 mld. EUR sa využije na zníženie predčasného ukončenia školskej dochádzky na 11,3 % a zvýšenie účasti na terciárnom vzdelávaní na 26,7 %. Predpokladá sa aj podpora modernizácie vzdelávacej infraštruktúry. Celkovo by sa investície do ľudského kapitálu mali týkať minimálne 3,5 mil. osôb.

Sumou 0,8 mld. EUR z fondov sa prispeje k posilneniu inštitucionálnej kapacity verejných orgánov; z toho 0,55 mld. EUR pôjde na podporu reformy verejnej správy a účinnosti justičného systému.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Významná časť investícií 517 miliónov EUR (takmer štyrikrát viac než v období rokov 2007 – 2013) sa poskytne prostredníctvom finančných nástrojov (vrátane iniciatívy EIB na podporu MSP). Ich cieľom bude podporovať MSP, poľnohospodárske podniky a energetickú efektívnosť tým, že im v ranej a rastovej fáze poskytnú kapitál, pôžičky a záruky.

V rámci programov sa poskytne podpora vo výške 1,18 mld. EUR na udržateľný rozvoj miest, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, ochranu životného prostredia, regeneráciu znevýhodnených komunít a zlepšenie infraštruktúry v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Z prostriedkov fondov sa budú realizovať integrované územné investície vo výške 1 miliardy EUR v delte Dunaja, na území s osobitnými environmentálnymi a sociálno-hospodárskymi problémami, a 880 miliónov EUR sa vyčlení na miestny rozvoj vedený komunitou pre mestské a vidiecke oblasti a oblasti závislé od rybolovu.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

6 (národných)

1

1

6

Dostupné prostriedky (EUR)

22 541 107 909

8 127 996 402

168 421 371

824 705 627 28

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Strategické politické dokumenty v niektorých investičných oblastiach nie sú ešte dokončené alebo plne realizované. Investície do infraštruktúry sa budú riadiť podľa generelu dopravy, mapy potrebnej zdravotníckej infraštruktúry a plánov odpadového hospodárstva, pričom riadny proces podnikateľského objavovania zabezpečí užšie prepojenie medzi podnikmi a rastom inovácií. Politické dokumenty týkajúce sa sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, konsolidácie verejnej správy a zlepšenia právnych predpisov a postupov týkajúcich sa verejného obstarávania podporia sledovanie politických odporúčaní v rámci európskeho semestra. Tri z ex ante kondicionalít špecifických pre ENRF sú podľa posúdení nesplnené. Akčné plány by mali viesť k ich splneniu, a to najneskôr do konca roka 2016.

3. Riadenie fondov EŠIF

Ministerstvo európskych fondov riadi koordinačný mechanizmus EŠIF, ktorý pozostáva z riadiaceho výboru pre partnerskú dohodu, tematických riadiacich výborov a pracovných skupín so zapojením rezortných ministerstiev, inštitúcií a zainteresovaných strán. Programy riadia na vnútroštátnej úrovni tri ministerstvá. Opatrenia na zlepšenie administratívnej kapacity pozostávajú zo zlepšovania investičných rozhodnutí verejnej správy, z transparentnosti, etiky a integrity a riadenia ľudských zdrojov.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Rumunsko sa zaviazalo zjednodušiť usmernenia pre žiadateľov, zlepšiť právne predpisy týkajúce sa verejného obstarávania a zjednodušiť postupy obstarávania pre súkromných prijímateľov, využívať zjednodušené možnosti vykazovania nákladov, zjednodušiť postupy vydávania stavebných povolení a zjednodušiť a zracionalizovať administratívne postupy. Zjednodušovanie predstavuje trvalú úlohu jednej z pracovných skupín v rámci koordinačného mechanizmu partnerskej dohody.

1. Fondy EŠIF na Slovensku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Napriek tomu, že Slovensko dobre zvládlo hospodársku krízu, stoja pred ním ešte dôležité výzvy. Krajina musí zvýšiť svoju hospodársku kapacitu. Slovensko patrí k členským štátom s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí. Rómovia sú marginalizovaní, žijú v podpriemerných podmienkach a nie sú dostatočne začlenení do všeobecného vzdelávania a trhu práce. Potenciál rastu obmedzuje nedostatočná dopravná infraštruktúra a neefektívny trh s energiou. Intenzita výskumu a vývoja zostáva na jednej z najnižších úrovní v EÚ. Slovensko je aj pomerne slabo hodnotené v rámci rôznych ukazovateľov kvality podnikateľského prostredia. Tieto výzvy sa odrážajú v politických odporúčaniach v rámci európskeho semestra.

Hlavné priority a výsledky

Prostriedky z fondov sa použijú na zlepšenie inovácií a konkurencieschopnosti podnikov, zvýšenie výkonnosti systému výskumu a inovácií a podporu spolupráce medzi výskumnými organizáciami, vysokými školami a podnikmi. Investíciami vo výške 1,8 mld. EUR sa súkromné a verejné výdavky na výskum a vývoj zvýšia z 0,8 % na 1,2 % HDP. Z fondov sa aktívne podporujú súkromné výdavky na výskum a inovácie, ktoré sa z 0,3 % zvýšia na 0,8 % HDP. Podmienkami spojenými s investíciami sa zabezpečí lepšie zacielenie inovačných nástrojov.

Podporou pre MSP a podniky v poľnohospodárstve a rybárstve vo výške 915 miliónov EUR sa zvýši produktivita a pridaná hodnota v podnikateľskom sektore. Podnikateľské prostredie sa zlepší prostredníctvom poskytovania personalizovaných služieb spoločnostiam a pomocou opatrení na uľahčenie hospodárskeho využitia nových myšlienok a posilnenie zakladania nových podnikov. Z investícií určených na zlepšenie konkurencieschopnosti agropotravinárskeho sektora sa podporí 1 250 poľnohospodárskych podnikov a 400 potravinárskych podnikov. Z prostriedkov ENRF sa zabezpečí lepšia udržateľnosť sektora rybolovu a akvakultúry.

Na zlepšenie systému vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zabezpečenie správnych zručností pre žiakov budú slúžiť iniciatívy financované sumou 737 miliónov EUR. Ku kľúčovým oblastiam investícií bude patriť kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, lepšie študijné výsledky, inkluzívne vzdelávanie, ako aj odborné vzdelávanie; z týchto opatrení bude mať úžitok viac ako 100 000 žiakov a študentov.

Zamestnanosťou a sociálnym začlenením sa pomôže ľuďom v ťažkej situácii a ľuďom zo znevýhodnených skupín získať rovnaké príležitosti ako ostatní pri hľadaní alebo udržaní práce a integrácii do spoločnosti. Približne 250 000 ľudí bez práce, a to najmä nezamestnaní s nízkou kvalifikáciou a dlhodobo nezamestnaní, by si mali zlepšiť šance na trhu práce, pričom veľký dôraz sa bude klásť na boj proti nezamestnanosti mládeže. Podporí sa 150 obcí s najviac znevýhodnenými rómskymi komunitami.

Suma 278 miliónov EUR sa investuje do účinnosti verejnej správy, jej justičného systému a presadzovania práva s cieľom znížiť regulačné a administratívne zaťaženie a podporiť prísne normy transparentnosti, integrity a zodpovednosti.

Investície vo výške viac než 1 miliardy EUR do nízkouhlíkového hospodárstva budú zamerané na zvýšenie energetickej efektívnosti vo verejných a v obytných budovách a podnikoch, čím sa podporí efektívnejšie centralizované zásobovanie teplom a vypracovanie nízkouhlíkových akčných plánov. Konečná spotreba energie vo verejných budovách by sa mala znížiť o 279 miliónov kWh ročne. Investície sa využijú aj na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie z 10,4 % na 15,5 %.

Investície do IKT vo výške 805 miliónov EUR urýchlia rozšírenie širokopásmového prístupu a sietí ďalšej generácie na 100 % pokrytie internetom s rýchlosťou 30 Mb/s v súlade s cieľom digitálnej agendy, zlepšia služby občanom a podnikom, ako aj účinnosť verejnej správy.

Investície z fondov EŠIF vo výške 3,7 mld. EUR sa využijú na dokončenie sietí TEN-T a zvýšenie dopravnej dostupnosti. Postaví sa 100 km nových diaľnic a zmodernizuje približne 125 km železničných tratí. Prostriedky z fondov sa využijú aj na modernizáciu verejnej dopravy vo vybratých mestách a zlepšenie podmienok plavby na vnútrozemských vodných cestách, ako aj na modernizáciu prístavu v Bratislave. Investície vo výške takmer 1,5 mld. EUR pomôžu vybudovať environmentálnu infraštruktúru, chrániť životné prostredie a podporiť efektívne využívanie zdrojov. Viac než 200 000 ďalších obyvateľov bude mať úžitok zo zlepšenej úpravy odpadových vôd a vyše 12 000 obyvateľom bude mať prospech z protipovodňových opatrení. Úsilie o zabezpečenie udržateľného využívania prírodných zdrojov a ochranu bohatej biodiverzity Slovenska sa bude zameriavať na 1,2 mil. ha poľnohospodárskej pôdy s cieľom zabrániť jej opúšťaniu. Postupy obhospodarovania pôdy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu a klíme, sa podporia na 21 % poľnohospodárskej pôdy.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Plánované využitie finančných nástrojov sa v porovnaní s pôvodnou alokáciou v predchádzajúcom programovom období zvýši viac než päťnásobne a dosiahne okolo 455 miliónov EUR. Väčšia časť prostriedkov pôjde na podporu MSP, energetickej efektívnosti a environmentálnej a dopravnej infraštruktúry. Malo by sa preskúmať aj rozšírenie nástrojov na výskum, inovácie a IKT vrátane širokopásmovej infraštruktúry.

Osobitné programy zabezpečia skutočné využívanie územných nástrojov. Investície vo výške 890 miliónov EUR, predovšetkým do zlepšenia prístupu k efektívnym vysokokvalitným verejným službám a bezpečnej regionálnej doprave šetrnej k životnému prostrediu sa poskytnú prostredníctvom regionálnych integrovaných územných investícií. Ďalších 368 miliónov EUR sa investuje do udržateľného rozvoja miest. Prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou sa zlepšia miestne partnerstvá. Sumou 200 miliónov EUR verejných výdavkov na podporu MSP vo vidieckych oblastiach v rámci stratégií miestneho rozvoja sa vytvorí 1 500 pracovných miest.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

7 (6 národných, 1 regionálny)

1

1

7

Dostupné prostriedky (EUR)

13 768 317 148

1 559 691 844

15 785 000

1 019 287 563 29

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Strategické rámce pre niektoré oblasti investícií (napr. výskum) sa nedokončili a musia sa vykonať v súlade so schválenými akčnými plánmi. Prijali sa akčné plány na podporu sledovania politických odporúčaní v rámci európskeho semestra. Mechanizmus na monitorovanie realizácie opatrení v rámci iniciatívy „Small Business Act“ pomôže podporiť podnikanie. Projekty sa budú realizovať oveľa efektívnejšie na základe plánov nakladania s odpadom a hlavných plánov v oblasti regionálnej dopravy.

3. Riadenie fondov EŠIF

Koordináciu fondov EŠIF má na starosti centrálny koordinačný orgán Úradu vlády SR. Počet orgánov zapojených do vykonávania sa znížil, aby sa zjednodušil systém realizácie. Z analýzy administratívnych kapacít vyplynuli oblasti (konkrétne verejné obstarávanie, environmentálne právo a opatrenia v oblasti boja proti podvodom), ktoré si vyžadujú ďalší rozvoj, zlepšenie kvality a účinnosti.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie prijímateľov sa Slovensko zaviazalo zjednodušiť a zjednotiť vybraté činnosti, zjednodušiť podávanie správ o výdavkoch na projekt, zabezpečiť jednotnú sieť subjektov poskytujúcich poradenské a informačné služby a modernizovať existujúce informačné systémy v súlade so zásadami e-súdržnosti.

1. Fondy EŠIF v Slovinsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Po celkovom poklese o viac než 9 % v rokoch 2008 – 2013 sa odhaduje, že reálny HDP vzrástol o 3,0 % v roku 2014. Investičné výdavky sa obnovili najmä v dôsledku výstavby infraštruktúry, ktorá bola spolufinancovaná z fondov EÚ, zatiaľ čo investície súkromného sektora zostávajú naďalej slabé. V období rokov 2015 – 2016 sa očakáva priemerný rast reálneho HDP o 2,2 %. Miera nezamestnanosti ostáva pod priemerom EÚ a očakáva sa, že bude naďalej klesať. Stále však pretrvávajú štrukturálne výzvy na trhu práce v podobe dlhodobej nezamestnanosti a nízkej zamestnanosti nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov.

Hlavné priority a výsledky

Zlepšenie inovácií a konkurencieschopnosti slovinského hospodárstva posilnením infraštruktúry výskumu a inovácií a kapacity na dosiahnutie excelentnosti. Investíciami vo výške 485 miliónov EUR sa podľa očakávania zvýšia celkové súkromné a verejné výdavky na výskum a vývoj v pomere k HDP z približne 2,6 % (2012) na 3 % v roku 2020. Podľa odhadov sa zvýši aj podiel podnikov aktívnych v oblasti inovácií o 8,5 % v období do roku 2023. Investície z fondov EŠIF vo výške vyše 72 miliónov EUR zvýšia širokopásmové pokrytie a prispejú k vyváženejšiemu regionálnemu rozvoju tým, že umožnia ďalším 20 000 domácnostiam pripojenie k novým širokopásmovým sieťam s rýchlosťou minimálne 100 Mb/s.

Sumou 774 miliónov EUR sa podporia MSP (aj v poľnohospodárstve, rybolove a akvakultúre), čím sa prispeje k zlepšeniu podnikateľskej činnosti, zvýšeniu produktivity a vyššej pridanej hodnote podnikov. Fondy sa zameriavajú na ďalšie zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom posilnenia služieb poskytovaných podnikom a zabezpečenia jednoduchšieho prístupu k finančným prostriedkom. Podporí sa približne 7 500 podnikov, pričom sa očakáva vytvorenie 1 000 nových pracovných miest. Z investícií do technológií, adaptácie na zmenu klímy, požiadaviek na dobré životné podmienky zvierat, vodohospodárstva a energetickej efektívnosti by malo v poľnohospodárstve ťažiť 3,4 % podnikov. Ďalších 3,5 % získa podporu v rámci opatrení pre mladých poľnohospodárov a štrukturálne úpravy.

V súvislosti s cieľmi v oblasti energetiky a zmeny klímy sa z fondov EŠIF alokuje 281 miliónov EUR na investície do znižovania emisií skleníkových plynov, ako aj zvyšovania energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Ročná spotreba primárnej energie verejných budov sa podľa očakávaní zníži o 23 GWh/rok a podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie sa do roku 2020 zvýši minimálne na 25 %. Vzhľadom na rastúci počet prírodných katastrof v dôsledku zmeny klímy sa 289 miliónov EUR vynaloží na prevenciu a riadenie rizík, pričom približne 38 000 ľudí bude mať úžitok z protipovodňových opatrení.

Investície vo výške takmer 615 miliónov EUR pôjdu okrem toho na ochranu životného prostredia a efektívne a udržateľné využívanie zdrojov. Fondy pomôžu podporiť infraštruktúru v sektore vodohospodárstva, zaistiť lepšiu udržateľnosť rybolovu a akvakultúry, zachovať biodiverzitu a morské ekosystémy a zlepšiť mestské prostredie. Vďaka intervencii z fondov EŠIF bude ďalších 120 000 ľudí mať úžitok z lepšieho zásobovania vodou a ďalších 100 000 ľudí z lepšej úpravy odpadových vôd. Rôzne agroenvironmentálne a klimatické zmluvy budú zamerané na zlepšenie vodohospodárstva na zhruba 25 % poľnohospodárskej pôdy a na zabránenie erózii pôdy a zlepšenie pôdohospodárstva na viac než 27 %.

S investíciami vo výške 262 miliónov EUR prispejú fondy k odstráneniu nedostatkov siete TEN-T a zvýšeniu udržateľnosti a kvality dopravnej infraštruktúry. Dôraz sa kladie najmä na zlepšenie konkurencieschopnosti železničnej infraštruktúry (25 km modernizovaných železničných tratí v sieti TEN-T) a zlepšenie regionálnej mobility (lepšia dostupnosť a kratšie cestovanie).

Viac než 370 miliónov EUR sa vyčlení na podporu udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti prostredníctvom iniciatív, ktorých cieľom je podporiť takmer 49 000 účastníkov, najmä dlhodobo nezamestnaných, nízkokvalifikovaných, starších pracovníkov a mladých ľudí. Okrem toho sa z fondov podporí aj aktívne a zdravé starnutie. Ďalšie investície vo výške 239 miliónov EUR do vzdelávania, odbornej prípravy a odborného vzdelávania na získanie zručností a do celoživotného vzdelávania umožnia takmer 43 000 účastníkom nadobudnúť nové schopnosti a/alebo zvýšiť si úroveň vzdelania a viac než 59 000 ľuďom zúčastniť sa na špecializovaných a rekvalifikačných programoch. Investície budú ďalej riešiť nepomer medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami a zabezpečenie lepšieho využívania IKT.

Chudoba, sociálne vylúčenie a diskriminácia sa budú riešiť podporou sociálneho začlenenia, sociálneho podnikania a vhodnej infraštruktúry, ako aj zabezpečením dostupných a vysokokvalitných služieb zraniteľným osobám. Investície vo výške 262 miliónov EUR umožnia 19 000 osobám zo zraniteľných cieľových skupín zapojiť sa do preventívnych programov.

Z prostriedkov EŠIF vo výške 62 miliónov EUR sa podporia investície do budovania inštitucionálnej kapacity vo verejnom sektore a do účinnosti verejnej správy a verejných služieb na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom realizovať reformy, zabezpečiť lepšiu reguláciu a dobrú správu vecí verejných. Tým sa podporí zlepšenie účinnosti a kvality justičného systému.

Využívanie finančných a územných nástrojov

V porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím Slovinsko zvýši svoju alokáciu na finančné nástroje viac než štvornásobne na takmer 449 miliónov EUR. Väčšia časť podpory sa využije na riešenie finančných potrieb MSP, najmä v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, a (menšia časť) na energetickú efektívnosť.

Investície z EFRR vo výške 107 miliónov EUR sa poskytnú mestským orgánom prostredníctvom integrovaných územných investícií. Prioritami stanovenými pre integrované územné investície sú obnova miest, udržateľná mestská mobilita a energetická efektívnosť. Prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktorý sa bude týkať 66 % vidieckej populácie, sa zlepšia miestne partnerstvá. Prostriedky z ENRF sa investujú do rozvoja a pracovných príležitostí pre miestne rybárske komunity a do posilnenia prírodného bohatstva v rybolove a akvakultúre.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, KF, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

1 (národný financovaný z viacerých fondov)

1

1

9

Dostupné prostriedky (EUR)

3 011 899 768

837 849 803

24 809 114

1 104 803 616 30

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Ex ante kondicionality/stratégie pre niektoré oblasti investícií, najmä zdravotníctvo, dopravu a inteligentnú špecializáciu vrátane ex ante kondicionalít špecifických pre ENRF týkajúcich sa správy o rybolovnej kapacity, neboli dokončené a musia sa realizovať v súlade so schválenými akčnými plánmi. Akčné plány sa týkajú aj horizontálnych otázok, ako sú verejné obstarávanie a environmentálne právne predpisy, a podporujú plnenie politických odporúčaní v rámci európskeho semestra.

3. Riadenie fondov EŠIF

V období rokov 2014 – 2020 bude len jeden program financovaný z viacerých fondov na realizáciu politiky súdržnosti v Slovinsku. Všetky fondy sa budú koordinovať na úrovni partnerskej dohody. Na rozširovanie kapacity vnútroštátnej správy sa využije technická pomoc.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Pomocou ročných vykonávacích akčných plánov sa zjednodušia projekty. Kde je to vhodné, plánuje sa využitie zjednodušených možností vykazovania nákladov.

1. Fondy EŠIF v Španielsku

Hospodárske a sociálne výzvy

Tradičný španielsky model rastu (založený na výstavbe, cestovnom ruchu a ďalších činnostiach s nízkou pridanou hodnotou a stagnujúcou produktivitou) dosiahol svoje hranice. Z fondov EŠIF je potrebné podporiť prechod na model rozvoja, ktorý sa viac zakladá na znalostiach, inováciách a je menej náročný na zdroje, a zároveň znížiť nerovnosť, ktorá sa prehĺbila v dôsledku krízy. K hlavným výzvam v rámci fiškálnej konsolidácie patrí zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti a posilnenie zamestnanosti najmä mladých ľudí. Napriek tomu, že finančná pomoc EÚ poskytnutá v júni 2012 sa v januári 2014 ukázala ako uspokojivá, prístup MSP k úverom je stále obmedzený.

Z fondov EŠIF sa pomôžu realizovať mnohé politické odporúčania v rámci európskeho semestra, napríklad investovanie do ľudského kapitálu, pomoc (najmä mladým) ľuďom pri vstupe na trh práce, zjednodušenie prístupu MSP k financovaniu a realizácia novej vnútroštátnej stratégie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Do týchto oblastí sa koncentruje značný objem finančných prostriedkov (75 % z ESF a 30 % z EFRR).

Hlavné priority a výsledky

Zvýšenie účasti na trhu práce a produktivity práce; zlepšenie politík v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a sociálneho začlenenia s osobitným zameraním na mladých ľudí a zraniteľné skupiny. Najvyššími prioritami budú investovanie do ľudského kapitálu a pomoc ľuďom získať prístup na trh práce s dôrazom na zamestnanosť mladých ľudí. Zlepšia sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy (vrátane odborného vzdelávania), aby mladí ľudia získali potrebné zručnosti. Osobám v ťažkej situácii a zo znevýhodnených skupín sa ponúknu lepšie príležitosti. Prostriedkami vo výške viac než 10,8 mld. EUR by sa malo prispieť k zvýšeniu zamestnanosti (predbežne z 59,3 % v roku 2012 na 74 % v roku 2020), zníženiu úrovne predčasného ukončenia školskej dochádzky (predbežne z 24,9 % v roku 2012 na 15 % v roku 2020) a zníženiu počtu osôb, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie, o 1,5 milióna.

Podpora prispôsobenia produktívneho systému na činnosti s vyššou pridanou hodnotou prostredníctvom zlepšenia konkurencieschopnosti MSP (aj v poľnohospodárstve a rybárstve). Podpora pre MSP bude zahŕňať opatrenia na posilnenie podnikania a začínajúcich podnikov a zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov a ich schopností vykonávať činnosti s vyššou pridanou hodnotou (a to aj prostredníctvom IKT) s konečným cieľom získať väčšie zastúpenie na medzinárodných trhoch. Prioritou bude uľahčenie prístupu k financovaniu. Dopravný systém v menej rozvinutých a prechodných regiónoch sa zracionalizuje tak, aby sa podporila hospodárska činnosť. Viac než 9,4 mld. EUR sa vynaloží na zabezpečenie prístupu 100 % populácie k internetu s rýchlosťou 30 Mb/s (59 % v roku 2013) a významného nárastu počtu vyvážajúcich podnikov. Odhaduje sa, že do primárneho sektora vstúpi 15 000 mladých ľudí a že 5 % poľnohospodárskych podnikov sa bude reštrukturalizovať a modernizovať.

Podpora inovačného podnikateľského prostredia a posilnenie výskumu, vývoja a inovácií. Dôraz sa kladie na aplikovaný výskum, vývoj, inovácie a IKT vrátane verejno-súkromných partnerstiev a transferu technológií, najmä v prospech MSP. Všetky investície do infraštruktúry a projektov výskumu a vývoja budú musieť spĺňať tieto kumulatívne podmienky: i) byť súčasťou príslušnej stratégie v oblasti výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu; ii) predstavovať cestu k excelentnosti; iii) mať dokázateľnú konkurenčnú výhodu a iv) mať pozitívny sociálnohospodársky vplyv. Rozvoj ľudského kapitálu prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy vrátane vysokoškolského vzdelávania, spolupráca s podnikmi a vyššie súkromné investície budú mať kľúčový význam. Sumou takmer 5,7 mld. EUR by sa mal zvýšiť podiel výdavkov na výskum a vývoj spolufinancovaných súkromným sektorom z 45,6 % (2012) na 60 % v roku 2020, čo spôsobí, že približne 25 % španielskych podnikov s vyše 10 zamestnancami začne zavádzať technologické inovácie (v porovnaní s 13,22 % v období rokov 2010 – 2012). Investíciami sa podporí rozvoj elektronickej justície, čím sa prispeje k účinnej spravodlivosti.

Zefektívnenie využívania prírodných zdrojov, okrem iného rozvoj potenciálu modrého hospodárstva. Nepodporí sa len energetická efektívnosť a energia z obnoviteľných zdrojov, ale aj čistá mestská doprava a cielené environmentálne investície. Podporí sa udržateľný rybolov a akvakultúra a zlepšia sa morské ekosystémy a vodná biodiverzita. Očakáva sa, že finančné prostriedky vo výške viac než 10,4 mld. EUR významne znížia spotrebu energie v budovách a podnikoch. Ďalej sa odhaduje, že 14 % poľnohospodárskych a lesných oblastí bude predmetom zmlúv o riadení na podporu biodiverzity.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Španielsko plánuje alokovať takmer 1,5 mld. EUR na finančné nástroje, čo je výrazný nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu. Z tejto sumy sa 800 miliónov EUR poskytne prostredníctvom iniciatívy na podporu MSP. Mal by sa však rozšíriť rozsah využívania finančných nástrojov na ďalšie investície do IKT, environmentálnej a dopravnej infraštruktúry, ako aj energetickej efektívnosti, a to najmä v regiónoch, ktoré ešte nemajú plány na využívanie finančných nástrojov.

Do opatrení integrovaného udržateľného mestského rozvoja, ktoré zahŕňajú niekoľko tematických cieľov a sú súčasťou príslušných mestských stratégií, sa investuje viac než 970 miliónov EUR. Integrované územné investície sa využijú minimálne v piatich prípadoch. 31 Viac než 900 miliónov EUR sa poskytne prostredníctvom miestneho rozvoja riadeného komunitou. 32

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

45 (6 národných, 38 regionálnych, 1 technická pomoc)

18 (1 národný, 17 regionálnych)

1

8

Dostupné prostriedky (EUR)

27 941 949 230

8 297 388 821

1 161 620 889

1 378 541 701 33

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Niektoré tematické ex ante kondicionality, najmä tie, ktoré sa týkajú vody, odpadu, dopravy a zamestnanosti, zatiaľ nie sú splnené. Zaviedli sa však príslušné akčné plány.

3. Riadenie fondov EŠIF

Prostriedky z EŠIF sa koordinujú prostredníctvom špecifických štruktúr (koordinačné, hodnotiace a monitorovacie výbory) a tematických sietí (pre komunikáciu, výskum a inovácie, mestá, životné prostredie, rovnaké príležitosti, sociálne začlenenie, záležitosti vidieka a rybárstvo).

Systém realizácie sa zjednodušil znížením počtu sprostredkovateľských orgánov, oddelením národných a regionálnych sprostredkovateľských orgánov a výdavkov v rámci rôznych programov EFRR a lepším využívaním elektronickej verejnej správy.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Podstatne sa rozšíri využívanie paušálnych sadzieb a zjednodušených možností vykazovania nákladov v rozsahu povolenom príslušnými právnymi predpismi.

1. Fondy EŠIF vo Švédsku

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

Švédsky HDP a zamestnanosť sa posilnili vďaka rastúcemu domácemu dopytu. Spotreba domácností vzrástla v dôsledku nízkych úrokových sadzieb, rastúcich disponibilných príjmov a expanzívnej fiškálnej politiky. V dôsledku vyšších výdavkov na začleňovanie prisťahovalcov, vzdelávanie a starostlivosť o starších ľudí rastie spotreba verejnej správy. Pri riešení politických odporúčaní v rámci európskeho semestra dosiahlo Švédsko obmedzený pokrok. Zamestnanosť v posledných rokoch výrazne rástla napriek pomerne skromnej hospodárskej činnosti. Švédsko sa dobre zotavilo z finančnej krízy a vrátilo sa na predkrízovú úroveň, jeho miera zamestnanosti patrí k najvyšším v EÚ. V dôsledku zvyšujúceho sa počtu pracovníkov však nezamestnanosť už niekoľko rokov zostáva približne na 8 %. Stálou výzvou pre švédsky trh práce je začleniť vysoký počet hospodársky a sociálne zraniteľných osôb. Z analýzy vyplýva, že Švédsko má veľmi dobré postavenie, už dosiahlo väčšinu cieľov stratégie Európa 2020 a dokonca si stanovuje ambicióznejšie ciele.

Hlavné priority a výsledky

Švédsko sa rozhodlo dôkladne zamerať na tieto priority, ktoré sú úzko prepojené s cieľmi stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu: 1. posilnenie konkurencieschopnosti, znalostí a inovácií; 2. posilnenie udržateľného a efektívneho využívania zdrojov pre trvalo udržateľný rast a 3. zvyšovanie zamestnanosti, zamestnateľnosti a prístupu na pracovný trh.

Výskum, vývoj a inovácie sa podporia investíciami vo výške 330 miliónov EUR, čím sa zabezpečí vedúca úloha Švédska v oblasti inovácií. Programy pomôžu vytvoriť silné výskumné a inovačné prostredie s cieľom posilniť interakciu medzi výskumom a priemyslom, zvýšiť schopnosť podnikov uvádzať na trh svoje produkty a ďalej posilňovať inovácie. Švédsko využije prostriedky z fondov EŠIF na realizáciu stratégií pre inteligentnú špecializáciu vo všetkých ôsmich regiónoch; zapojí sa do nej viac než 5 600 podnikov, ktoré budú spolupracovať s výskumnými inštitúciami v rámci svojej oblasti excelentnosti a dostanú podporu z fondov EŠIF na zavádzanie nových produktov na trh. Sumou 200 miliónov EUR sa podporí prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch.

Fondy EŠIF zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri zlepšovaní konkurencieschopnosti MSP, a to v podobe investícií vo výške 500 miliónov EUR do všetkých sektorov vrátane poľnohospodárstva a rybárstva. Okrem toho sa investuje 250 miliónov EUR do lepšieho prístupu k IKT a ich využívania, a to najmä na severe krajiny.

Prostriedky z fondov sa zamerajú aj na zlepšenie zamestnateľnosti, a to najmä u nezamestnaných mladých ľudí a prisťahovalcov, ale aj na pomoc zamestnaným osobám vyhnúť sa (dlhodobej) nezamestnanosti. Suma 818 miliónov EUR vrátane 44 miliónov EUR z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa použije na podporu zamestnateľnosti, sociálnej súdržnosti a vytvárania pracovných miest. Odhaduje sa, že to bude mať priamy vplyv na pracovný aj spoločenský život minimálne 300 000 občanov. Podľa odhadov získa podporu minimálne 40 000 nezamestnaných mladých ľudí z celého Švédska a ďalších 20 000 využije dodatočné služby v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

V oblasti životného prostredia sa prostriedky z fondov EŠIF zamerajú na obnovenie, zachovanie a zlepšenie ekosystémov, najmä v poľnohospodárstve, rybárstve a lesnom hospodárstve. Na viac než 28 % poľnohospodárskej pôdy sa budú vzťahovať zmluvy na podporu biodiverzity a približne na 33 % zmluvy na zlepšenie vodohospodárstva. V rybárstve sa z prostriedkov EŠIF podporí primárne vykonávanie revidovanej spoločnej rybárskej politiky (vrátane zákazu odhadzovania úlovkov) a ďalšie opatrenia na ochranu a obnovu vodného prostredia. Vzhľadom na potrebu inovácií vo vidieckych oblastiach Švédsko bude vykonávať európske partnerstvo v oblasti inovácií, pričom výsledky výskumu sprístupní poľnohospodárom a vidieckym spoločnostiam, a plánuje vytvoriť kurzy odbornej prípravy pre približne 170 000 účastníkov. Švédsko okrem toho očakáva, že fondy podporia vytvorenie 3 400 pracovných miest na vidieku mimo poľnohospodárstva a zlepšia prístup k službám a infraštruktúre pre 43 % vidieckej populácie.

Využívanie finančných a územných nástrojov

V programovom období rokov 2014 – 2020 sa budú viac využívať finančné nástroje, čím sa zvýši alokácia EFRR na 133 miliónov EUR (80 % viac v porovnaní s obdobím rokov 2007 – 2013). Plánujú sa tri typy finančných nástrojov: osem regionálnych fondov rizikového kapitálu na podporu MSP, fond fondov na podporu súkromného rizikového kapitálu v celej krajine a národný ekologický fond na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Švédsko využíva podporu z EFRR iba na nástroje vlastného imania na všeobecnú podporu MSP a podporu v energetickom sektore.

Programy zabezpečia zavedenie územných nástrojov. Tri programy z EFRR sa týkajú realizácie stratégií udržateľného rozvoja miest a v jednom z nich sa využíva metóda integrovaných územných investícií. Prostriedky z fondov sa investujú do miestneho rozvoja, pričom stratégie miestneho rozvoja realizované 50 miestnymi akčnými skupinami v celej krajine pomôžu viac než 50 % vidieckej populácie. Miestne partnerstvá vo vidieckych, v mestských a prechodných oblastiach, ako aj prepojenia medzi vidieckymi a mestskými oblasťami sa podporia prostredníctvom osobitného národného programu financovaného z viacerých fondov, ktorý kombinuje prostriedky z EFRR a ESF a zameriava sa výlučne na miestny rozvoj vedený komunitou.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

8 regionálnych, 2 národné, 1 v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou

1

1

10

Dostupné prostriedky (EUR)

1 763 510 980

1 763 565 250

120 156 004

981 326 308 34

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Švédsko spĺňa všetky príslušné ex ante kondicionality s výnimkou tej, ktorá sa týka energetickej efektívnosti, ako aj všeobecnú ex ante kondicionalitu týkajúcu sa štatistických systémov a ukazovateľov výsledkov pre operačný program miestneho rozvoja vedeného komunitou.

3. Riadenie fondov EŠIF

Hlavným prevádzkovým koordinačným nástrojom pre všetky fondy EŠIF bude Fondsamordningsgruppen (koordinačná skupina pre fondy), ktorej úlohou bude zabezpečiť potrebnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za riadenie fondov EŠIF: Agentúrou pre regionálny a hospodársky rast, Švédskou radou pre fond ESF a Švédskym poľnohospodárskym výborom.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Ako dôležitý krok k zjednodušeniu už riadiace orgány ponúkajú prijímateľom možnosť využívať elektronickú správu projektov. Úplné elektronické spracovanie vykonávania fondov EŠIF sa dokončí v roku 2016. Pokiaľ ide o ESF, zavedú sa pre prijímateľov nové zjednodušené možnosti vykazovania nákladov na základe delegovaného aktu prijatého Komisiou 9. júla 2015.

1. Fondy EŠIF v Spojenom kráľovstve

Hospodárske a sociálne výzvy v kontexte EŠIF

V roku 2014 vzrástlo hospodárstvo Spojeného kráľovstva o 2,8 %, čo je najlepší výkon od roku 2006. Predpoveď na rok 2015 je rast o 2,5 %. Miera zamestnanosti je v súčasnosti na historickom maxime (73,5 %). Nezamestnanosť (5,5 %) je najmenšia za takmer sedem rokov a naďalej sa znižuje.

Výkonnosť trhu práce v Spojenom kráľovstve je celkovo dobrá, produktivita práce však rastie pomaly. Základné zručnosti sú na nižšej úrovni než v porovnateľných krajinách a trh práce Spojeného kráľovstva charakterizuje aj podzamestnanosť, malý počet odpracovaných hodín určitých skupín osôb a málo prechodov. Chudoba detí a domácnosti s nízkymi príjmami predstavujú výzvy, ktoré sa v dôsledku predchádzajúcich zmien v daňových úľavách môžu ešte zhoršiť a môžu ovplyvniť aj pracovné stimuly.

Jedným z hlavných problémov Spojeného kráľovstva je nízka produktivita. Prostriedky z fondov EŠIF môžu riešiť množstvo faktorov ovplyvňujúcich produktivitu, a to prostredníctvom kapitálovej intenzity a investícií do výskumu a vývoja (inteligentný rast), ako aj vzdelávania a zručností (inkluzívny rast). Spojené kráľovstvo už smeruje významné domáce zdroje na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020, pričom zohľadňuje príslušné politické odporúčania v rámci európskeho semestra. Hoci je Spojené kráľovstvo povinné plniť širšie politické ciele, nezaviazalo sa k plneniu cieľov stratégie Európa 2020, a to ani tých, ktoré sa týkajú miery zamestnanosti, úrovní výdavkov na výskum a vývoj, predčasného ukončenia školskej dochádzky a účasti na terciárnom vzdelávaní.

Hlavné priority a výsledky

V období rokov 2014 – 2020 sa prostriedkami z fondov EŠIF vo výške viac než 16 miliárd EUR prispeje priamo k plneniu stratégie Európa 2020. Očakáva sa, že investície z EŠIF vo výške 1,6 mld. EUR prilákajú viac súkromných investícií do výskumu a inovácií (127,5 mil. EUR).

Suma 266 miliónov EUR sa investuje do zlepšenia infraštruktúry IKT s cieľom riešiť jednoznačné zlyhania trhu a poskytnúť plánované iniciatívy na zrýchlenie a skvalitnenie miestneho rastu a zintenzívnenie využívania IKT podnikmi.

Investíciami vo výške 2,4 mld. EUR sa podporia MSP, ktoré tak budú môcť odstraňovať prekážky rastu, napríklad prostredníctvom prístupu k finančným prostriedkom, podnikateľského poradenstva, vývoja dodávateľského reťazca a sektorovej podpory (aj v poľnohospodárstve, rybolove a akvakultúre). Zlepšený prístup k finančným prostriedkom je kľúčovou prioritou, a to najmä vzhľadom na nedostatok investičných prostriedkov v mnohých častiach Spojeného kráľovstva.

Prostriedkami vo výške 1,4 mld. EUR sa pomôže budovať trh s nízkouhlíkovými ekologickými technológiami, tovarom a službami (napríklad podporou inovácií, spoluprácou s dodávateľskými reťazcami, finančnými nástrojmi a motivovaním k zmene v spôsobe dopravy), podporí sa energetická efektívnosť (okrem iného v podnikoch a priemyselných procesoch) a zlepší sa spotreba energie približne v 15 500 domácnostiach. Investície sa vynaložia na výrobu 45 158 MW dodatočnej energie z obnoviteľných zdrojov, podporu nízkouhlíkových riešení na mieru (napr. inteligentné mestá a udržateľná mobilita), nízkouhlíkovej a ekologickej verejnej dopravy a využitie potenciálu zdrojov morskej energie.

Približne 4,5 mld. EUR prispeje k plneniu politík v oblasti zmeny klímy a priorít v oblasti udržateľného využívania a obhospodarovania pôdy prostredníctvom cielených agroenvironmentálnych a klimatických opatrení a prostredníctvom riadenia rizík záplav a pobrežnej erózie. Prostriedky z fondov sa použijú na udržateľný rozvoj oblastí rybolovu a akvakultúry. Zlepšia sa aj morské ekosystémy a vodná biodiverzita. Odhaduje sa, že prostriedky z fondov by mohli znížiť emisie skleníkových plynov o 554 048 t ekvivalentu CO2 ročne.

Viac než 360 miliónov EUR sa použije na zlepšenie fungovania siete TEN-T v menej rozvinutých regiónoch.

Podiel prostriedkov z ESF na programoch EŠIF predstavuje 45,9 % (5 148 691 817 EUR). Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí bude k dispozícii v regiónoch Inner London, Merseyside, Tees Valley & Durham, West Midlands, South West Scotland a v mestách Kingston upon Hull, Thurrock, Nottingham a Leicester.

K hlavným prioritám operačných programov Spojeného kráľovstva bude patriť odstraňovanie prekážok pri hľadaní zamestnania, udržaní si práce alebo dosahovaní pokroku v práci, napríklad prostredníctvom poskytovania odbornej prípravy s cieľom získať zručnosti a inej podpory, pričom osobitný dôraz sa bude klásť na prechod z nezamestnanosti do zamestnania. Osobitná pozornosť sa bude venovať postihnutým osobám a mladým ľuďom. Z celkovej sumy prostriedkov ESF (5,1 mil. EUR) alokuje Spojené kráľovstvo 1,1 mil. EUR na sociálne začlenenie, boj proti chudobe a diskriminácii.

K očakávaným výsledkom patrí vyšší podiel inovačných podnikov (okrem iného prostredníctvom intenzívnejších väzieb medzi MSP a vzdelávacími inštitúciami a plánovaného zapojenia Britskej obchodnej banky), lepší prístup k super rýchlemu širokopásmovému pripojeniu a jeho väčšie používanie v súlade s digitálnou agendou EÚ, podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, zlepšenie udržateľného obhospodarovania pôdy v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, zníženie nečinnosti mladých a dlhodobo nezamestnaných ľudí a zvýšenie úrovne odbornej prípravy a zručností.

Využívanie finančných a územných nástrojov

Prostriedky z fondov EŠIF sa použijú na zlepšenie prístupu MSP k finančným prostriedkom, a to na základe zvýšenia poskytovania finančných prostriedkov v prípade trhového zlyhania a zavedenia podporných služieb. Konkrétne návrhy na možné využitie finančných nástrojov ešte neboli vykryštalizované, keďže posúdenia ex ante stále prebiehajú; avšak podľa doterajších náznakov sa zdá, že Spojené kráľovstvo zvýši svoju alokáciu na finančné nástroje približne o 50 % v porovnaní s rokmi 2007 – 2013 na vyše 1 miliardu EUR. Väčšina sa použije na podporu MSP, inovácií a energetiky. V programoch sa počíta aj s preskúmaním využitia finančných nástrojov na zabezpečenie širokopásmovej a environmentálnej infraštruktúry.

Územná problematika: Konkrétne sa minimálne 5,4 % prostriedkov z EFRR alokuje na investície do udržateľného rozvoja miest a väčších mestských oblastí Anglicka. Najmenej 5 % celkového príspevku EPFRV do programov rozvoja vidieka Spojeného kráľovstva sa rezervuje pre iniciatívu LEADER. Prostriedky vo výške 48,5 mil. EUR z EFRR a 58,3 mil. EUR z ESF sa rezervujú na podporu miestneho rozvoja vedeného komunitou v Anglicku. Integrované územné investície sa použijú na udržateľný rozvoj miest a ako nástroj integrovaného prístupu k investíciám v menej rozvinutých regiónoch Cornwall a Isles of Scilly. Cenným zdrojom inšpirácie pri realizácii fondov EŠIF bude aj stratégia morskej oblasti pre Atlantik.

Kľúčové údaje

Politika súdržnosti (ESF, EFRR, YEI)

EPFRV

ENRF

ETC

Počet programov

12 regionálnych

4 regionálne

1 národný

10

Dostupné prostriedky (EUR)

10 974 276 104

5 199 666 491

243 139 437

1 991 080 334 35

2. Predpoklady účinného a efektívneho využívania prostriedkov z fondov EŠIF

Na programovej úrovni sa zabezpečilo podrobné posúdenie všeobecných a tematických ex ante kondicionalít z dôvodu decentralizovanej štruktúry správy Spojeného kráľovstva. Všetky všeobecné a tematické ex ante kondicionality sú splnené.

3. Riadenie fondov EŠIF

Na maximalizovanie výhod vyplývajúcich z fondov EŠIF sa využije široký rozsah doplnkových politických nástrojov EÚ (napr. Horizont 2020) a vnútroštátnych politických nástrojov. Spojené kráľovstvo zaviedlo mechanizmy na zabezpečenie koordinácie medzi fondmi EŠIF a ďalšími nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi nástrojmi.

4. Zjednodušenie pre prijímateľov

Riadiace orgány pripravujú podmienky na zabezpečenie účinného zníženia administratívnej záťaže prijímateľov a verejnej správy, ku ktorým patrí napríklad intenzívnejšie využívanie jednorazových platieb a zjednodušených možností vykazovania nákladov.

(1)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Rakúsko zúčastňuje.

(2)

 Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Belgicko zúčastňuje.

(3)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Bulharsko zúčastňuje.

(4)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Chorvátsko zúčastňuje.

(5)

 Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Cyprus zúčastňuje.

(6)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Česká republika zúčastňuje.

(7)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Dánsko zúčastňuje.

(8)

 Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Estónsko zúčastňuje.

(9)

 Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Fínsko zúčastňuje.

(10)

 Toto je celkový súčet príslušných všeobecných výstupných ukazovateľov v programoch, ktorý predstavuje hodnotu tohto ukazovateľa.

(11)

Toto je celkový súčet príslušných všeobecných výstupných ukazovateľov v programoch, ktorý predstavuje hodnotu tohto ukazovateľa.

(12)

Európsky sociálny fond, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a technická pomoc.

(13)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Francúzsko zúčastňuje.

(14)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Nemecko zúčastňuje.

(15)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Grécko zúčastňuje.

(16)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Maďarsko zúčastňuje.

(17)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Írsko zúčastňuje.

(18)

Vrátane 14 670 000 EUR, ktoré zodpovedajú prevodu z prvého piliera (uplatnenie stropu).

(19)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Taliansko zúčastňuje.

(20)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Lotyšsko zúčastňuje.

(21)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Litva zúčastňuje.

(22)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Luxembursko zúčastňuje.

(23)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Malta zúčastňuje.

(24)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Holandsko zúčastňuje.

(25)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Poľsko zúčastňuje.

(26)

Údaje z roku 2012.

(27)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Portugalsko zúčastňuje.

(28)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Rumunsko zúčastňuje.

(29)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Slovensko zúčastňuje.

(30)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Slovinsko zúčastňuje.

(31)

Modré integrované územné investície (stratégia pre Atlantik), Mar Menor (Murcia), Cádiz, Extremadura, Teruel.

(32)

Najmä vo vidieckych a v pobrežných oblastiach, ale za určitých podmienok aj v niektorých husto osídlených mestských oblastiach.

(33)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Španielsko zúčastňuje.

(34)

Celková suma je súčtom finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Švédsko zúčastňuje.

(35)

Toto je súčet finančných prostriedkov EÚ z programov Európskej územnej spolupráce (ETC), na ktorých sa Spojené kráľovstvo zúčastňuje.


V Bruseli14. 12. 2015

COM(2015) 639 final

PRÍLOHY

PRÍLOHA III: Celkové posúdenie doplnkovosti (článok 95 NSU)
PRÍLOHA IV: Harmonogram predkladania a prijímania partnerských dohôd a programov

k

oznámenie Komisie

Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov


Príloha III: Celkové posúdenie doplnkovosti (článok 95 NSU)

Doplnkovosť je základnou zásadou politiky súdržnosti. To znamená, že prostredníctvom fondov (EFRR, ESF, KF) sa dopĺňajú, avšak nenahrádzajú verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky členského štátu.

Overovanie doplnkovosti sa v novom programovom období (2014 – 2020) podstatne zjednodušilo, a to jednoducho použitím najdôležitejšieho ukazovateľa verejných investícií (t. j. tvorby hrubého fixného kapitálu verejnej správy – THFK).

Táto zásada je teraz plne v súlade so stratégiou hospodárskeho riadenia EÚ, keďže na jej overovanie sa použijú informácie podávané v rámci programov stability a konvergenčných programov predkladaných členskými štátmi.

Komisia overí dodržiavanie zásady doplnkovosti v členských štátoch, v ktorých menej rozvinuté regióny pokrývajú aspoň 15 % celkového počtu obyvateľov. Predmetom overovania je len 14 členských štátov, 11 na celoštátnej úrovni (Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Chorvátsko) a 3 na regionálnej úrovni (Taliansko, Grécko, Slovinsko).

V ročných prieskumoch rastu prijatých Komisiou sa opakovane vyzývalo na zlepšenie zloženia verejných výdavkov tým, že budú viac zamerané na podporu rastu. Zásada doplnkovosti je dôležitým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, pretože zabezpečuje, že sa bude investovať aj určité množstvo vnútroštátnych finančných prostriedkov.

Členské štáty stanovili svoje ciele na celé programové obdobie 2014 – 2020 vo svojich jednotlivých partnerských dohodách.

V rokoch 2014 – 2016 sa vďaka požiadavke týkajúcej sa doplnkovosti zmobilizuje približne 45 mld. EUR, čo predstavuje približne 2,8 % priemerného HDP dotknutých členských štátov a regiónov.

Najvyššie ciele má stanovené Rumunsko, Bulharsko a Poľsko, zatiaľ čo záväzky Grécka, Talianska a Portugalska sú v porovnaní s ich národným HDP najnižšie 1 .

PRÍLOHA IV: Harmonogram predkladania a prijímania partnerských dohôd a programov

(1)

V Grécku, Taliansku a Slovinsku sa daný cieľ týka tvorby hrubého fixného kapitálu (THFK) verejnej správy v menej rozvinutých regiónoch, pretože doplnkovosť sa tam overuje na regionálnej úrovni (THFK v menej rozvinutých regiónoch/národný HDP).