Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov

„Uvoľnenie potenciálu kolektívneho financovania v Európskej únii“

1. Úvod

Kolektívne financovanie vo všeobecnosti predstavuje otvorenú výzvu verejnosti s cieľom získať finančné prostriedky na konkrétny projekt. V roku 2012 bolo v Európe prostredníctvom všetkých foriem kolektívneho financovania získaných približne 735 mil. EUR[1] a odhadovaný údaj za rok 2013 je približne 1 mld. EUR. Tento údaj je skôr okrajový v porovnaní s úvermi retailových bánk poskytnutými nefinančným inštitúciám (6 bil. EUR v roku 2011), ale je sľubný v porovnaní s financovaním poskytnutým zo strany podnikateľských anjelov (viditeľný trhový segment sa odhaduje na 660 mil. EUR v roku 2010) alebo zo strany investorov do rizikového kapitálu v zárodkovej, začiatočnej, neskoršej alebo rastovej fáze (7 mld. EUR v roku 2012)[2]. Kolektívne financovanie je každoročne dôležitým zdrojom financií v prípade asi polovice európskych projektov[3], ktoré by inak na svoju realizáciu nezískali potrebné finančné prostriedky.

Kolektívne financovanie má veľký potenciál dopĺňať tradičné zdroje financií a prispievať k financovaniu reálnej ekonomiky. Zelená kniha o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva[4] začala širokú debatu o rôznych faktoroch, ktoré umožňujú, aby európske hospodárstvo smerovalo financovanie k dlhodobým investíciám, ktoré sú potrebné na zaistenie hospodárskeho rastu. V následnom oznámení sú zdôraznené prioritné oblasti, v ktorých Komisia plánuje iniciatívy zamerané na pomoc MSP prilákať financovanie.

Kolektívne financovanie je súčasťou tohto pracovného plánu. Je to jeden z novovzniknutých modelov financovania, ktoré v rastúcej miere pomáhajú začínajúcim podnikom stúpať na „eskalátore financovania“[5] a prispievajú k vytváraniu pluralistického a pevného sociálneho trhového hospodárstva. Kolektívne financovanie má skutočný potenciál financovať rôzne typy projektov, ako sú napr. inovačné, kreatívne a kultúrne projekty alebo činnosti sociálnych podnikateľov, ktoré majú ťažkosti s prístupom k iným formám financovania.

Hoci je kolektívne financovanie sľubnou novou formou získavania finančných prostriedkov, z odpovedí na verejnú konzultáciu Komisie o kolektívnom financovaní[6], ako aj z prieskumu siete Startup Europe Crowdfunding Network[7] vyplynulo viacero otázok, ktoré budú mať rozhodujúcu úlohu pri uvoľnení potenciálnych prínosov kolektívneho financovania. Tieto otázky sa týkajú nedostatočnej informovanosti a zrozumiteľnosti, záležitostí ochrany duševného vlastníctva, obáv v súvislosti s podvodmi a ochranou spotrebiteľa, ako aj právnej neistoty a zaťažujúcich regulačných požiadaviek. Mnohé z týchto záležitostí sa týkajú aj iných foriem financovania. Toto oznámenie sa venuje najmä tým otázkam, ktoré sú zvlášť relevantné pre kolektívne financovanie.

Čo je kolektívne financovanie?

Tento pojem vznikol v praxi a vo všeobecnosti ide o verejné výzvy určené širokej verejnosti s cieľom získať finančné prostriedky na konkrétny projekt. Tieto výzvy sa najčastejšie zverejňujú a podporujú na internete a s pomocou sociálnych médií a trvajú počas stanoveného obdobia. Finančné prostriedky pochádzajú zvyčajne od veľkého počtu prispievateľov vo forme relatívne nízkych príspevkov, existujú aj výnimky.

Pojem kolektívne financovanie predstavuje len kanál financovania, ktorý možno využiť viacerými spôsobmi. Od ľudí je možné zbierať dary, vtedy by išlo o kolektívne financovanie založené na daroch, ak sa zbierka organizuje na konkrétny projekt počas stanoveného obdobia a je podporovaná prostredníctvom internetu a sociálnych médií[8]. Kampane kolektívneho financovania však často prispievateľom niečo ponúkajú. Možno hovoriť o kolektívnom financovaní založenom na odmene alebo predpredajnom kolektívnom financovaní, keď prispievateľ dostane symbolickú odmenu, napr. možnosť kultúrneho zážitku v súvislosti s projektom, ktorý financuje (napr. byť štatistom vo filme) alebo produkt, ktorý vznikol s pomocou poskytnutých finančných prostriedkov. Uvedené formy kolektívneho financovania možno uviesť ako „kolektívne sponzorstvo“.

Iné kampane kolektívneho financovania ponúkajú určitú formu finančného výnosu. V rámci systémov s rozdelením zisku sa sľubuje podiel zo zisku financovaného projektu[9]. Kolektívne financovanie založené na cenných papieroch zahŕňa emisiu dlhopisov alebo akcií[10]. Na rozdiel od prvej verejnej ponuky (IPO) sa s akciami zvyčajne neobchoduje na sekundárnom trhu a nedochádza k upisovaniu. Kolektívne financovanie s rozdelením zisku a kolektívne financovanie založené na cenných papieroch možno uviesť ako „kolektívne investovanie“. V rámci „kolektívneho požičiavania“ si účastníci kampane požičajú od ľudí peniaze a sľúbia im splatiť kapitál za určitých podmienok s úrokmi (v niektorých prípadoch bez úrokov). Ide napríklad o jednotlivcov, ktorí si požičiavajú nižšie sumy peňazí od verejnosti na renováciu domu, financovanie štúdia atď. alebo o podniky, ktoré si požičiavajú na nové činnosti.

Ide o hlavné modely, ktoré využívajú kampane kolektívneho financovania v súčasnosti. Kolektívne financovanie sa však stále nachádza vo fáze vývoja a tieto modely sa môžu časom meniť.

Toto oznámenie by malo prispieť k podpore vzniku činností v oblasti kolektívneho financovania s týmito prioritami:

· zriadenie expertnej skupiny v oblasti kolektívneho financovania na poskytovanie poradenstva a odborných poznatkov pre Komisiu v tejto oblasti. Expertná skupina by mala najmä poskytovať poradenstvo Komisii s cieľom preskúmať potenciál zavedenia „značky kvality“ v záujme budovania dôvery používateľov, ako aj odborné poznatky v oblasti podpory transparentnosti, najlepších postupov a certifikácie,

· zvyšovanie informovanosti o kolektívnom financovaní, podpora informácií a odborného vzdelávania, ako aj zvyšovanie noriem a

· mapovanie vnútroštátneho regulačného rozvoja a organizovanie seminárov o regulácii, aby sa zaistilo optimálne fungovanie vnútorného trhu. Expertná skupina by mala takisto posudzovať potrebu regulačných zásahov na úrovni EÚ.

2. Prečo kolektívne financovanie?

Kolektívne financovanie môže širokému spektru používateľov ponúknuť rôzne prínosy. Zdôvodňuje to sčasti flexibilita kolektívneho financovania, spoločenská angažovanosť a rôznorodosť foriem financovania, ktoré ponúka. Zatiaľ čo dary, odmeny a predpredajné modely nezahŕňajú žiadne finančné výnosy pre prispievateľov, rozdelenie zisku, požičiavanie a investovanie v rámci modelov cenných papierov zahŕňajú perspektívu finančných výnosov. Prvú kategóriu možno označiť ako kolektívne sponzorstvo a druhú ako kolektívne požičiavanie alebo kolektívne investovanie (vrátane rozdelenia zisku). Účastníkmi kampane, ktorí zbierajú finančné prostriedky, môžu byť MSP, začínajúce podniky, mikropodniky, sociálni podnikatelia, samostatne zárobkovo činné osoby, kultúrny a kreatívny sektor, verejné orgány, inovačné alebo environmentálne projekty, orgány verejného záujmu, výskumní pracovníci, spotrebitelia alebo nezamestnaní.

Prístup k financiám je jedným z najzávažnejších problémov MSP, ktoré poukazujú na zhoršenie verejnej finančnej podpory (–13%), dostupnosti úverov (–11%), obchodných úverov (–4%) a ochoty investora investovať do vlastného kapitálu (–1%)[11]. Dopyt mnohých projektov po financovaní nie je uspokojený existujúcimi zdrojmi financií, čo sa vo všeobecnosti označuje ako medzera vo financovaní. Niektoré segmenty hospodárstva, ako sú sociálne podniky alebo kultúrny a kreatívny sektor nenachádzajú mnohé reakcie prispôsobené ich potrebám, z dôvodu ich osobitostí vrátane sociálnych cieľov alebo závislosti na nehmotných aktívach a vysokej neistoty trhového dopytu[12]. Kolektívne financovanie spája malých aj veľkých prispievateľov a investorov priamo s projektmi, ktoré potrebujú finančné prostriedky, najmä v počiatočných fázach.

Kolektívne financovanie môže podporovať podnikanie nielen z hľadiska zvýšeného prístupu k financiám, ale tiež ako dodatočný nástroj testovania trhu a marketingu, čo môže podnikateľom pomôcť pri získavaní relevantných poznatkov o zákazníkoch a mediálneho pokrytia. Skúsenosti s takýmito kampaňami takisto podporujú schopnosti zamestnateľnosti[13] a úspešné kampane predstavujú hodnotný vzor pre ďalších budúcich podnikateľov.

Z hľadiska prispievateľa ponúka táto nová forma financovania priamy výber o tom, kam vložiť vlastné peniaze, a pocit angažovanosti v rámci projektu. Prispievatelia môžu takisto získať iný pohľad na podnikateľov a priamy kontakt s nimi, čo môže ďalej podporovať kultúru podnikania. Prispievatelia často vytvárajú spoločenstvo na podporu financovaného projektu alebo môžu dodať nefinančné zdroje vo forme kolektívneho získavania zdrojov[14].

Kolektívne financovanie má takisto vysoké potenciálne prínosy pre inováciu, výskum a vývoj, a mohlo by prispievať k rastu, spoločenskému rozvoju a vytváraniu pracovných miest[15], a to financovaním inovačných projektov, ktoré sa ešte nenachádzajú v takej fáze rozvoja, ktorú si vyžadujú tradičné zdroje na finančných trhoch. V porovnaní s inými druhmi financovania môže kolektívne financovanie znížiť administratívne zaťaženie podnikov, najmä MSP.

3. Kľúčové výzvy v oblasti kolektívneho financovania pre EÚ 3.1. Nedostatočná transparentnosť uplatniteľných pravidiel 3.1.1. Všetky druhy kolektívneho financovania

Uvedené rôzne formy kolektívneho financovania sa odlišujú skupinami používateľov, rizikami, komplexnosťou a účelom, ktoré si vyžadujú rozlišovať medzi týmito rôznymi formami, a najmä medzi modelmi s finančnými výnosmi a nefinančnými výnosmi. Kolektívne financovanie s finančnými výnosmi je o niečo menej známe a považuje sa za viac rizikové pre prispievateľov v postavení investora. Hlavné otázky, ktoré rieši legislatíva EÚ, pokiaľ ide o všetky druhy kolektívneho financovania, sú boj proti praniu špinavých peňazí, reklama, ochrana spotrebiteľa a v náležitých prípadoch ochrana duševného vlastníctva.

Viacero zainteresovaných strán uviedlo potenciál nerovnakých podmienok v dôsledku súčasných rozdielov medzi pravidlami týkajúcimi sa boja proti praniu špinavých peňazí. V závislosti od umiestnenia poskytovateľa platobných služieb sa od platformy môže vyžadovať, aby vykonávala kontroly tokov finančných prostriedkov pri rôznych prahových hodnotách transakcie. Navrhované zmeny smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a nariadenia č. 1781/2006 sú v súčasnosti predmetom rokovania spoluzákonodarcov[16]. Očakáva sa, že sa tieto zmeny budú zaoberať uvedeným problémom, a to prostredníctvom jednotnej prahovej hodnoty transakcie vo všetkých členských štátoch, v súčasnosti sa o tom ešte diskutuje, pre opatrenia povinnej starostlivosti voči klientovi v prípade prevodu finančných prostriedkov.

20 % majiteľov projektov, ktorí odpovedali na dotazník, naznačilo, že riziká nedostatočnej ochrany duševného vlastníctva sú príliš vysoké. Inovačné projekty musia zverejniť svoje nápady, aby pritiahli prispievateľov. Uverejnením nápadu však bez dostatočnej patentovej ochrany riskujú, že niekto ich nápady využije. Jedným z hlavných problémov je v súčasnosti rozdrobený patentový systém v Európe. Po zavedení súčasnej reformy patentového systému[17] bude možné získať európsky patent s jednotným účinkom na jednotnom kontaktnom mieste, čím sa dosiahne zníženie nákladov a administratívneho zaťaženia.

Na kolektívne financovanie sa môže vzťahovať ďalšia legislatíva EÚ v závislosti od použitého modelu. Napríklad platformy, ktoré účtujú peniaze úspešne financovaným projektom, môžu byť zapojené do elektronického obchodu, a preto sa na ne vzťahuje smernica o elektronickom obchode[18]. V smernici o klamlivej a porovnávacej reklame[19] sa stanovuje minimálna harmonizácia pre klamlivé marketingové postupy v kontexte vzťahov medzi podnikmi. Spotrebiteľov chráni pred klamlivými a agresívnymi postupmi kolektívneho financovania smernica o nekalých obchodných praktikách[20], ktorá zakazuje niektoré marketingové praktiky. Ak štandardné zmluvné podmienky, ktoré používajú subjekty kolektívneho financovania, obsahujú neprijateľné doložky, potom nie sú podľa smernice o neprijateľných zmluvných podmienkach pre zúčastnených spotrebiteľov záväzné[21]. Okrem toho sa na kolektívne financovanie vzťahujú aj pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci a hospodárskej súťaže.

Aj v prípadoch, na ktoré sa legislatíva EÚ neuplatňuje, môžu existovať rôzne vnútroštátne pravidlá. Týka sa to najmä príspevkov a darov na charitatívne účely, modelov kolektívneho financovania založeného na odmene a predpredajného modelu.

 

3.1.2. Kolektívne financovanie s finančnými výnosmi (kolektívne požičiavanie a kolektívne investovanie)

Na kampane a platformy kolektívneho financovania s finančnými výnosmi sa môžu vzťahovať ďalšie predpisy na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni v závislosti od konkrétneho podnikateľského modelu.

Príslušný regulačný rámec EÚ zahŕňa: smernicu o prospekte[22], smernicu o platobných službách[23], smernicu o trhoch s finančnými nástrojmi[24], smernicu o kapitálových požiadavkách (CRD IV)[25], smernicu o správcoch alternatívnych investičných fondov[26], smernicu o spotrebiteľskom úvere[27] a smernicu o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku[28] a nariadenie o kapitálových požiadavkách[29], nariadenie o európskych fondoch rizikového kapitálu a nariadenie o európskych fondoch sociálneho podnikania[30].

Na vnútroštátnej úrovni sa môžu uplatňovať rôzne ďalšie pravidlá. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) zozbierali v roku 2013 informácie s cieľom lepšie pochopiť, ako sa súčasný regulačný rámec vzťahuje na kolektívne financovanie v každom členskom štáte.

Viaceré členské štáty sa pokúsili riešiť obavy týkajúce sa kolektívneho financovania prostredníctvom usmernení (napr. Nemecko, Holandsko, Belgicko). Iné štáty (Taliansko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Španielsko) zvažujú regulačné opatrenia, alebo ich už prijali, s cieľom uľahčiť túto novú formu financovania[31] a zároveň primerane chrániť investorov. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že príliš zaťažujúce alebo predčasné regulačné opatrenia by mohli brániť rozvoju kolektívneho financovania, zatiaľ čo príliš laxná politika by mohla spôsobiť straty investorom a narušiť dôveru spotrebiteľov voči kolektívnemu financovaniu. Otázky súvisia s tým, či je existujúca legislatíva na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ primerane prispôsobená potrebám kolektívneho financovania, alebo existujú pravidlá, ktoré sú zbytočne zaťažujúce v kontexte kolektívneho financovania, a mali by sa prispôsobiť potrebám používateľov, aby mohlo kolektívne financovanie uplatniť svoj potenciál, najmä vo vzťahu k MSP. V súčasnosti členské štáty, v ktorých sa uskutočňujú iniciatívy, navrhujú rôzne riešenia načrtnutých otázok. Bez toho, aby sa vopred posúdilo, ktoré riešenie je najlepšie, rôzne prístupy môžu viesť k právnej neistote o tom, ktoré pravidlá sa uplatňujú na ktoré formy, a to i napriek nedávnym iniciatívam zameraným na zhromaždenie informácií o právnych predpisoch[32]. Verejné konzultácie potvrdili dôležitosť právnej zrozumiteľnosti pre všetky zainteresované strany. Navyše rôzne prístupy medzi vnútroštátnymi rámcami môžu takisto rozdrobiť vnútorný trh tým, že obmedzujú poskytovanie služieb zo strany platforiem kolektívneho financovania v členských štátoch a ohrozujú rastový potenciál kolektívneho financovania v Európe.

Komisia bude pokračovať v monitorovaní trhu a na základe rôznych skúseností posúdi potrebu regulačných opatrení v reakcii na meniace sa okolnosti. Vzájomná výmena informácií o vnútroštátnych regulačných postupoch by pomohla šíriť najlepšie postupy a prípadne identifikovať rozdiely medzi vnútroštátnymi prístupmi, ktoré by mohli spôsobiť prekážky.

3.2. Ako funguje kolektívne financovanie na vnútornom trhu? 3.2.1. Kolektívne financovanie s nefinančnými výnosmi (kolektívne sponzorstvo)

Z výsledkov konzultácie vyplýva, že vnútorný trh kolektívneho financovania s nefinančnými výnosmi funguje celkom dobre. 81 % platforiem kolektívneho financovania s nefinančnými výnosmi už funguje cezhranične a 14 % by tak chcelo urobiť v budúcnosti. Iba približne jedna tretina zainteresovaných strán podporila opatrenia EÚ v oblasti kolektívneho financovania s nefinančnými výnosmi s cieľom uľahčiť prístup na trh (okolo 35 %) alebo lepšie chrániť prispievateľov (menej než 30 %). Tie zainteresované strany, ktoré vyjadrili podporu opatreniam EÚ zameraným na uľahčenie cezhraničnej činnosti pre modely kolektívneho financovania s nefinančnými výnosmi, často uviedli ako najväčšiu prekážku právnu neistotu.

3.2.2. Kolektívne financovanie s finančnými výnosmi (kolektívne požičiavanie a kolektívne investovanie) – prístup na trh vysokou úrovňou ochrany investora

Z verejnej konzultácie vyplynulo, že vnútorný trh funguje horšie v prípade platforiem kolektívneho financovania s finančnými výnosmi. Len 38 % platforiem kolektívneho financovania s finančnými výnosmi, ktoré odpovedali na dotazník, funguje cezhranične, zatiaľ čo takmer polovica z nich by chcela v budúcnosti rozšíriť svoju činnosť aj do iných členských štátov EÚ.

44 % všetkých platforiem kolektívneho financovania s finančnými výnosmi tvrdí, že nedostatok transparentnosti o platných pravidlách im bráni fungovať vo viac než jednej krajine EÚ. 27 % takisto ako dôvod činnosti len v domácom štáte uvádza vysoké náklady na získanie povolenia v inom členskom štáte.

Polovica respondentov uznáva potrebu opatrení EÚ v oblasti kolektívneho financovania s finančnými výnosmi. Rovnako dôležitými obavami sú vstup na trh a ochrana investora: 49 % vyzvalo EÚ, aby podporovala jednotný trh kolektívneho financovania s finančnými výnosmi a 51 % vyjadrilo potrebu opatrení EÚ s cieľom zabezpečiť primeranú ochranu investora v prípade kolektívneho požičiavania a kolektívneho financovania cenných papierov. Respondenti takisto poukázali na riziká pre prispievateľov v prípade modelov kolektívneho požičiavania a kolektívneho investovania (napr. strata investovaného kapitálu, riziko podvodu), ako aj na potrebu transparentnosti poplatkov platforiem, úrokových sadzieb a očakávaných výnosov.

Prevažná väčšina zainteresovaných strán súhlasí, že od správcov platforiem zapojených do modelov požičiavania a investovania by sa malo vyžadovať, aby informovali prispievateľov o investičných a kreditných rizikách a poskytovali poradenstvo v oblasti diverzifikácie investícií. Je možné, že z dôvodu obáv pred rizikom, sa potenciálni prispievatelia nezapájajú do kolektívneho financovania. Medzi hlavné problémy v tejto oblasti patria: rôzne limity pre jednotlivé investície v rôznych krajinách, uplatňovanie hlasovacích práv akcionárov, prahové limity týkajúce sa požiadaviek v prípade prospektu, pravidlá týkajúce sa transparentnosti, testy investičnej vhodnosti, ochrana peňazí klientov a investičné poradenstvo.

3.3. Ako funguje kolektívne financovanie v rámci finančného ekosystému?

Kolektívne financovanie je ešte stále mladou a rozvíjajúcou sa formou financovania, ktorá by sa mala preskúmať v kontexte finančného ekosystému. Zatiaľ čo kolektívne financovanie s nefinančnými výnosmi je dôležité z hľadiska objemu aj vplyvu (väčšina kampaní kolektívneho financovania má túto formu a mnohé majú sociálne ciele), kolektívne financovanie s finančnými výnosmi sa takisto rozvíja a zabezpečuje osobitné potreby financovania mnohých podnikateľských projektov alebo súkromných spotrebiteľov.

Kolektívne financovanie je alternatívnou formou financovania, ktoré môže dopĺňať iné formy tradičného financovania. Ako už bolo uvedené, môže pomáhať tým, že rieši problémy súvisiace s prístupom k financiám a pomáha začínajúcim podnikom stúpať na „eskalátore financovania“. Štvrtina z usadených bánk, ktoré odpovedali na dotazník, vyjadrila záujem o zapojenie sa do kolektívneho financovania v budúcnosti, z čoho vyplýva možnosť, že regulovaná finančná inštitúcia zabezpečí dôveryhodnosť platforme a jej projektom, a tým zvýši dôveru. Z tejto skutočnosti však vyplývajú ďalšie otázky, pokiaľ ide o zvýšené náklady a zníženú hospodársku súťaž medzi tradičnými a novými aktérmi vo finančnej sfére.

Zainteresované strany, ktoré odpovedali na dotazník, uviedli, že kolektívne financovanie by mohlo v značnej miere prispievať v oblasti inovácie. V súčasnosti existuje málo dostupných informácií o tom, akú úlohu by kolektívne financovanie mohlo zohrávať vo financovaní výskumu a inovácie[33].

Diskutovanou otázkou v tejto súvislosti je rozdielne zdaňovanie prispievateľov v členských štátoch a vplyv, ktorý môže mať na výber jednotlivcov a spoločností o tom, kam uložiť peniaze, investovať ich alebo komu ich darovať. Dary a niektoré formy finančných investícií (pre začínajúce podniky, výskumné a vývojové činnosti atď.) sú v niektorých členských štátoch odpočítateľné z daňového hľadiska, v iných nie. Účinnosť a použitie daňových stimulov by sa v EÚ mali lepšie chápať.

Európska komisia zadala štúdiu o výmene osvedčených postupov o účinnosti daňových stimulov v oblasti výskumu a vývoja a tvorbe daňových stimulov, plánovanú na rok 2014. Táto štúdia poskytne prehľad o systémoch daňových stimulov v oblasti výskumu a vývoja v členských štátoch EÚ a vybraných krajinách OECD, posúdi účinnosť daňových stimulov v oblasti výskumu a vývoja prostredníctvom analýzy empirických dôkazov a podporí výmenu informácií o osvedčených postupoch. To môže byť obzvlášť dôležité pre kolektívne financovanie a podporu výskumu, vývoja a inovácie prostredníctvom platforiem kolektívneho financovania.

3.4. Podpora kolektívneho financovania prostredníctvom zvyšovania informovanosti a budovania dôvery

V Európe naďalej pretrváva nedostatok informovanosti o kolektívnom financovaní. Takmer polovica respondentov podporuje určitú formu zvyšovania informovanosti na úrovni EÚ. Zainteresované strany takisto preukázali záujem o jediný zdroj informácií o príležitostiach kolektívneho financovania s cieľom zvýšiť jeho viditeľnosť.

Zvýšená informovanosť však nie je jediným faktorom, ktorý je potrebný na úspech kolektívneho financovania. Kľúčovú úlohu pri budovaní dôvery prispievateľov aj účastníkov kampane zohráva dobré chápanie toho, ako kolektívne financovanie funguje, čo môže priniesť a aké by mohli byť riziká. Udržateľný rast v oblasti kolektívneho financovania je možný iba vtedy, ak mu používatelia dôverujú. Organizovanie úspešných kampaní kolektívneho financovania takisto závisí od potrebných zručností a odbornej prípravy účastníkov kampane, ako aj od podpory, ktorú ponúkajú platformy a ostatní aktéri[34]. Pre majiteľov projektov môže byť potrebné vzdelávanie o použití kolektívneho financovania, jeho potenciálnych rizikách a prípadne o plánovaní a riadení projektov.

Vzhľadom na existujúce určité riziká kolektívneho financovania je v tejto včasnej fáze rozvoja potrebné posilniť uznávanie platforiem. V prípade uznávania a budovania dôvery by pomohlo zavedenie značky kvality. Značka by znamenala dodržiavanie určitých noriem, napr. s cieľom znížiť riziko podvodu, a budovala by dôveru používateľov. V niektorých krajinách napr. v Spojenom kráľovstve samoregulačné orgány už zaviedli pravidlá, ktoré môžu platformy dodržiavať a získajú značku kvality združenia.

3.5. Možnosti pre spojené (verejné a súkromné) financovanie

Vzhľadom na jeho obmedzenú veľkosť nemožno očakávať, že kolektívne financovanie samo vyrieši všetky problémy týkajúce sa prístupu k financiám. Mohli by sa ďalej preskúmať možnosti verejného financovania popri kolektívnom financovaní na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ v náležite odôvodnených prípadoch, v ktorých možno preukázať zlyhanie trhu. Spojené financovanie by sa mohlo poskytovať buď vo forme spoločných investícií do projektov spolu so súkromnými prispievateľmi[35], ako záruky pre transakcie kolektívneho požičiavania alebo priamo platformám kolektívneho financovania. Nedávno prijaté pravidlá štátnej pomoci uplatniteľné na rizikové finančné investície[36] rozšírili vymedzenie pojmu oprávnené podniky na MSP, malé podniky so strednou kapitalizáciou a inovačné podniky so strednou kapitalizáciou s cieľom zlepšiť prístup k financiám pre životaschopné podniky, ktoré stoja pred zlyhaním trhu, pokiaľ ide o prístup k potrebnému financovaniu. Pravidlá týkajúce sa rizikových finančných investícií, ktoré sa uplatňujú na alternatívne obchodné platformy, sa analogicky môžu uplatňovať na niektoré typy platforiem kolektívneho financovania. Akákoľvek podpora zo štátnych zdrojov musí spĺňať pravidlá hospodárskej súťaže, najmä pravidlá štátnej pomoci uplatniteľné na rizikové financovanie.

4. Ďalší postup

Kolektívne financovanie ponúka mnoho možností rôznym skupinám používateľov a je sľubným zdrojom financovania pre mnoho aktérov, ktorí nenachádzajú riešenia vhodné pre ich potreby financovania.

Vzhľadom na potenciál a kľúčové výzvy tejto novej formy by Európska komisia chcela spolu so zainteresovanými stranami zabezpečiť spoločné porozumenie na úrovni EÚ a pripraviť pôdu pre možné budúce opatrenia.

V roku 2014 uskutoční Európska komisia štúdiu, ktorej cieľom bude získať lepší prehľad o tom, ako kolektívne financovanie zapadá do širšieho finančného ekosystému a ktoré projekty využívajú jednotlivé typy kolektívneho financovania. V osobitnej štúdii Komisia preskúma potenciál kolektívneho financovania na podporu výskumu a inovácie a v kontexte tejto štúdie preskúma úlohu daňových stimulov vo vzťahu ku kolektívnemu financovaniu pre výskum, vývoj a inováciu.

Na podporu rozvoja politiky v tejto oblasti Komisia zriadi Európske fórum zainteresovaných strán v oblasti kolektívneho financovania ako expertnú skupinu vysokých predstaviteľov združení príslušných skupín zainteresovaných strán a vnútroštátnych orgánov, aby pomáhala zvyšovať informovanosť, poskytovať informácie a odbornú prípravu pre majiteľov projektov, podporovať transparentnosť a výmenu najlepších postupov a identifikovať otázky, ktoré by bolo potrebné riešiť v záujme rozvoja kolektívneho financovania pri súčasnom zohľadnení záujmov prispievateľov.

Komisia bude podrobne sledovať snahy združení o zavádzanie noriem na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ týkajúcich sa transparentnosti a osvedčených postupov, s cieľom informovať používateľov (majiteľov projektov a prispievateľov), chrániť prispievateľov pred podvodom a zaistiť primeraný mechanizmus riešenia sťažností. Európska komisia začne štúdiu zameranú na preskúmanie existujúcich vnútroštátnych samoregulačných orgánov a ich pravidiel, ako aj ich účinnosti a obmedzení a preskúma potenciál zavedenia európskej značky kvality.

Komisia bude starostlivo monitorovať rozvoj v oblasti kolektívneho financovania v kontexte dobrého fungovania vnútorného trhu. Zorganizuje regulačné semináre s cieľom diskutovať o prekážkach cezhraničných činností. V prípade potreby Komisia preskúma potrebu vydania odporúčaní prostredníctvom správy o jednotnom trhu alebo siete vnútroštátnych zástupov MSP[37], ktorá monitoruje vykonávanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (SBA) alebo Digitálnej agendy pre Európu, aby vyzvala členské štáty na zamedzenie nesúladu medzi vnútroštátnymi prístupmi, čo môže mať nepriaznivý vplyv na vnútorný trh.

Nemožno očakávať, že kolektívne financovanie, ako rozvíjajúci sa, ale stále relatívne malý zdroj súkromného financovania, nahradí verejné financovanie v prípade projektov, ktoré majú ťažkosti s prístupom k financiám. Nové európske pravidlá štátnej pomoci zjednodušia spájanie verejného financovania a súkromných zdrojov v rámci spoločností. Mohla by sa preto zvážiť možnosť využitia spoločného investovania verejných prostriedkov so súkromnými prostriedkami nasmerovanými prostredníctvom kolektívneho financovania za predpokladu, že sú splnené pravidlá štátnej pomoci, najmä Usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií a zákonné podmienky týkajúce sa transparentnosti a zodpovednosti v súvislosti s použitím verejných zdrojov v súlade s podmienkami nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Komisia bude spolu s fórom tento rozvíjajúci sa sektor starostlivo monitorovať a – na základe výsledkov štúdií, spolupráce s rôznymi zainteresovanými stranami a regulačných seminárov – bude pravidelne posudzovať stav regulačného rámca EÚ a vnútroštátnych regulačných rámcov, ktoré sa vzťahujú na kolektívne financovanie, a v prípade potreby zváži ďalšie kroky na úrovni EÚ. Najmä v prípade naplánovaných preskúmaní existujúcich právnych predpisov Komisia zváži vhodnosť úpravy požiadaviek vo vzťahu k osobitným črtám kolektívneho financovania s finančnými výnosmi. Akékoľvek ďalšie legislatívne opatrenia EÚ alebo iný druh opatrení so značným vplyvom budú predmetom verejnej konzultácie a posúdenia vplyvu.

Keďže kolektívne financovanie má celosvetový charakter a iné jurisdikcie, ako napr. USA, ho už začali regulovať, Komisia bude sledovať medzinárodný vývoj v tejto oblasti a bude podporovať snahy zamerané na podporu prístupov zbližovania regulačných rámcov na medzinárodnej úrovni[38].

Komisia predloží v priebehu roka 2015 správu o pokroku.                                      

[1] Na základe odhadu odvetvia: Massolution (2013), Crowdfunding Industry Report (Správa o odvetví kolektívneho financovania) 2012 na: http://www.crowdsourcing.org/research.

[2] European Banking Federation Facts and Figures (Fakty a čísla Európskej bankovej federácie) (2012) na: http://www.ebf-fbe.eu/uploads/FF2012.pdf; CSES (2012), Evaluation of EU Member States’ Business Angel Markets and Policies Final report (Hodnotenie trhov a politík podnikateľských anjelov v členských štátoch EÚ – záverečná správa); ročenka EVCA za rok 2012 na: http://www.evca.eu/uploadedfiles/home/press_room/Yearbook_2012_Presentation_all.pdf.

[3] Z odhadov odvetvia vyplýva, že v roku 2012 bolo prostredníctvom kolektívneho financovania úspešne financovaných 470 000 európskych projektov. Massolution (2013).

[4] COM(2013) 150 final, 25.3.2013.

[5] Na kolektívne financovanie môžu nadviazať iné formy financovania, ako je bankové financovanie, kapitál podnikateľských anjelov alebo rizikový kapitál, či prvá verejná ponuka (IPO).

[6] Uskutočnil sa od 3. októbra do 31. decembra 2013.

[7] http://www.crowdfundingnetwork.eu/.

[8] Takéto dary sú prevažne, ale nie výlučne, príspevky na charitatívne účely.

[9] Napríklad budúce zisky z predaja nových mobilných aplikácií, ktorých vývoj bol financovaný prostredníctvom kolektívneho financovania.

[10] Napríklad environmentálne projekty môžu vydať dlhové nástroje na výstavbu generátorov energie z obnoviteľných zdrojov alebo inovačný začínajúci podnik môže emitovať akcie s cieľom získať potrebné finančné prostriedky na začatie podnikania.

[11] ECB – European Commission SMEs’ Access to Finance survey 2013 (Prieskum ECB a Európskej komisie o prístupe MSP k financiám, 2013), http://ec.europa.eu/enterprise/policies/finance/files/2013-safe-analytical-report_en.pdf.

[12] COM(2012) 537 final, Oznámenie o podpore kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ. Pozri tiež Survey on access to finance for cultural and creative sectors (Prieskum o prístupe kultúrnych a tvorivých sektorov k financiám), (2014) http://ec.europa.eu/culture/key-documents/documents/access-to-finance-culture-and-creative-sector_en.pdf. Nový program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie bude ponúkať podporu sociálnym podnikom. http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1084&langId=en.

[13] Green A. et al (2014) Explanatory Research on Internet Work Exchanges and Employability, Analysis and synthesis of quantitative evidence on crowdsourcing for work, funding and volunteers (Vysvetľujúci výskum týkajúci sa internetových pracovných výmen a zamestnateľnosti, analýza a syntéza kvantitatívnych dôkazov o kolektívnom získavaní zdrojov v oblasti práce, financovania a dobrovoľníctva). Steward J (Ed). JRC Scientific and Policy Report Series, EUR 26423 EN. Inštitút pre technologický výskum budúcnosti, Spoločné výskumné centrum, Európska komisia. Dostupné na: http://ftp.jrc.es/EURdoc/JRC85646.pdf.

[14] Výzvy verejnosti, aby poskytla nepeňažné príspevky na realizáciu projektu (ako napr. zručnosti, komerčné siete atď.).

[15] Odhaduje sa, že v roku 2012 v Španielsku kolektívne financovanie priamo vytvorilo 7 500 „kolektívnych pracovných miest“ v rámci 2 800 úspešných projektov kolektívneho financovania. Ramos & Gonzalez (2013) Crowd-Funding as a new economic instrument for economic growth and employment (Kolektívne financovanie ako nový hospodársky nástroj pre hospodársky rast a zamestnanosť). Dokument prezentovaný počas seminára Alternative ways of finance in the digital era (Alternatívne spôsoby financovania v digitálnej ére). Ateneu Barcelonès, máj 2013.

[16] Na základe návrhov Komisie COM (2013) 44 final a COM (2013) 45 final.

[17] Dňa 17. decembra 2012 boli prijaté nariadenia vytvárajúce jednotnú patentovú ochranu v EÚ za posilnenej spolupráce 25 členských štátov. V súčasnosti prebieha v členských štátoch ratifikácia medzinárodnej dohody o jednotnom patentovom súde.

[18] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

[19] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21).

[20] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

[21] Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

[22] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

[23] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1). Smernica o platobných službách by sa mohla uplatňovať aj na kolektívne sponzorstvo, ak prijatý podnikateľský model patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nástroja.

[24] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

[25] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

[26] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

[27] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

[28] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

[29] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

[30] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18).

[31] V súlade s akčným plánom EÚ pre podnikanie 2020 http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2012:0795:FIN:SK:PDF.

[32] ECN (2013), Review of Crowdfunding Regulation (Preskúmanie nariadenia o kolektívnom financovaní) na: http://www.europecrowdfunding.org/2013/10/review-crowdfunding-regulation-2013.

[33] Správa európskej expertnej siete v oblasti kultúry, Crowdfunding schemes in Europe (Systémy kolektívneho financovania v Európe) (2011), http://www.eenc.info/wp-content/uploads/2012/11/DR%C3%B6thler-KWenzlaff-Crowdfunding-Schemes-in-Europe.pdf.

[34] Ramos, J. (2014) Crowdfunding and the Role of Managers in Ensuring the Sustainability of Crowdfunding Platforms (Kolektívne financovania a úloha manažérov pri zaistení udržateľnosti platforiem kolektívneho financovania). Stewart J (Ed). Technické správy JRC, Inštitút pre technologický výskum budúcnosti JRC, Európska komisia. http://is.jrc.ec.europa.eu/pages/EAP/eInclusion/employability.html.

[35] V takýchto prípadoch je potrebné vziať do úvahy, že popularita projektu vyjadrená jeho úspechom v kolektívnom financovaní nemusí byť najvhodnejším kritériom výberu pre verejné výdavky.

[36] Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií, C(2014) 34/2, Brusel, 15.1.2014.

[37] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/small-business-act/sme-envoy/index_en.htm.

[38] IOSCO tiež vyvíja činnosť, pozri: IOSCO (2014) Crowd-funding: An Infant Industry Growing Fast (Kolektívne financovanie, nové rýchlorastúce odvetvie), SWP3/2014.