SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEJ KOMISII A RADE

o spoločnom preskúmaní vykonávania Dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o využívaní osobných záznamov o cestujúcich a ich postupovaní Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických

Súčasná Dohoda medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou o využívaní osobných záznamov o cestujúcich a ich postupovaní Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických nadobudla účinnosť 1. júla 2012.

V dohode je stanovené prvé spoločné preskúmanie jeden rok po nadobudnutí jej platnosti a potom v pravidelných intervaloch, ako sa spoločne dohodlo. Toto spoločné preskúmanie sa uskutočnilo 8. a 9. júla 2013 vo Washingtone. Zameralo sa hlavne na vykonávanie dohody, pričom osobitná pozornosť bola venovaná metóde zasielania osobných záznamov o cestujúcich (ďalej len „PNR“ – passenger name records) a ďalšiemu prenosu PNR stanovenému v príslušných článkoch dohody a v súlade s odôvodnením č. 18 dohody.

Spoločné preskúmanie je založené na metodike vyvinutej tímami EÚ a Spojených štátov na účely prvého spoločného preskúmania dohody o PNR z roku 2004, ktoré sa uskutočnilo v septembri 2005.  Prvá časť tejto metodiky pozostávala z dotazníka, ktorý Európska komisia zaslala Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických (ďalej len „DHS“ – Department of Homeland Security) pred spoločným preskúmaním. DHS poskytol na otázky uvedené v dotazníku odpovede pred spoločným preskúmaním. Druhou časťou bola návšteva tímu EÚ v operačnom centre DHS. Tretia časť spočívala v stretnutí medzi zástupcami DHS, Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva vnútra Spojených štátov amerických, tímom EÚ a Úradom pre ochranu osobných údajov DHS, na ktorom prebehli podrobné diskusie o vykonávaní dohody.

Ešte pred spoločným preskúmaním vykonal Úrad pre ochranu osobných údajov DHS interné preskúmanie vykonávania dohody zo strany DHS. Toto preskúmanie sa vykonalo s cieľom určiť, či DHS postupuje v súlade s normami a ustanoveniami dohody uzatvorenej s EÚ.

Tím EÚ dospel k záveru, že DHS vykonávalo dohodu v súlade s podmienkami v nej stanovenými. DHS používa napríklad účinné filtre na odfiltrovanie údajov, ktoré nemajú žiaden súvis so Spojenými štátmi americkými, ako aj údaje PNR nepatriace do žiadnej z 19 kategórií PNR opísaných v prílohe k dohode. Maskovanie a mazanie citlivých údajov je rešpektované a DHS uviedlo, že nikdy nesiahlo na citlivé údaje na operačné účely.

DHS vykonáva tiež svoje záväzky týkajúce sa práv cestujúcich, najmä pokiaľ ide o poskytovanie príslušných informácií cestujúcim a vykonávanie práva na prístup k vlastným osobným údajom bez akejkoľvek výnimky. Toto je však potrebné chápať aj v spojitosti so štvrtým odporúčaním uvedeným ďalej, ktoré je reakciou na potrebu väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o mechanizmy nápravy dostupné cestujúcim.

Pokiaľ ide o zdieľanie údajov s ostatnými vnútroštátnymi orgánmi, DHS koná v súlade s dohodou. Zdieľanie sa uskutočňuje od prípadu k prípadu, zaznamenáva sa a vykonáva na základe písomných dohôd. Pokiaľ ide o zdieľanie údajov s tretími krajinami, dodržiavajú sa prísne pravidlá a prebieha v súlade s dohodou.

Celkovo sa odporúča, aby sa pred ďalším spoločným preskúmaním naplánovalo ďalšie interné preskúmanie dohody Úradom pre ochranu osobných údajov DHS.  Obe strany navrhujú zorganizovanie ďalšieho spoločného preskúmania v prvej polovici roka 2015.

Takisto sa odporúča, aby sa čo najskôr zabezpečil plný prechod na tzv. „push“ metódu (automatické odosielanie relevantných údajov), a to v každom prípade do 1. júla 2014, ako sa vyžaduje podľa článku 15 ods. 4 dohody.  

Ďalej sa odporúča, aby Spojené štáty americké a EÚ spolupracovali pri podpore používania spoločných noriem týkajúcich sa zasielania údajov, najmä normy PNRGOV vyvinutej IATA, leteckými dopravcami a vládou. V tejto súvislosti by bolo vítané, keby diskusie v rámci IATA týkajúce sa spoločnej normy „push“ viedli tiež k spoločnej norme pre ad hoc postup „push“.

Napriek vykonávaniu dohody je potrebné niektoré aspekty ešte vylepšiť. V prvom rade ide o začatie šesťmesačného obdobia, počas ktorého by sa mala začať anonymizácia PNR podľa článku 8 ods. 1 dohody. V súčasnosti sa odpočítavanie tohto obdobia začína až od poslednej aktualizácie PNR v systéme ATS DHS na uchovávanie PNR (Automated Targeting System), a nie od nahratia údajov do ATS. Odporúča sa, aby sa šesťmesačné obdobie začalo uplatňovať od dátumu, keď sú údaje PNR nahraté do ATS (tzv. dátum nahratia v ATS), teda od prvého dňa uloženia údajov v ATS, namiesto súčasného postupu, keď sa každou aktualizáciou údajov príslušné šesťmesačné obdobie odďaľuje (až po poslednú aktualizáciu PNR v ATS).

Po druhé, treba venovať osobitnú pozornosť ad hoc používaniu metódy „pull“ (získavanie údajov na vyžiadanie). Odporúča sa, aby DHS okrem svojich súčasných záznamov viedlo kvalitnejšie záznamy o dôvodoch využitia metódy „pull“ pri každom z prípadov, čo by umožnilo lepšie posúdenie adekvátnosti použitia a účinnejší dohľad nad jej využívaním, ktoré by malo byť skôr výnimočné. 

Po tretie, od DHS sa požaduje, aby dodržiavalo svoj záväzok zabezpečovať reciprocitu a proaktívne zdieľať individuálne PNR a analytické informácie získané na základe PNR s členskými štátmi EÚ a v prípade potreby s Europolom a Eurojustom.

Po štvrté, odporúča sa zabezpečiť väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o mechanizmy nápravy dostupné podľa právnych predpisov Spojených štátov amerických. Takáto transparentnosť by mala umožňovať cestujúcim, ktorí nie sú občanmi Spojených štátov amerických ani osobami s riadnym pobytom v Spojených štátoch amerických, vznášať námietky proti rozhodnutiam DHS súvisiacim s využitím údajov PNR, najmä keď použitie týchto údajov povedie k odporúčaniu odoprieť cestujúcemu nalodiť sa na palubu lietadla. 

DHS vykonalo aj opatrenia, ktoré sú prísnejšie než požiadavky stanovené v dohode. DHS stanovuje požiadavku informovať Európsku komisiu do 48 hodín od prístupu k citlivým PNR. DHS zaviedlo nový postup štvrťročného dohľadu nad ATS a jeho preskúmavania, ako aj preskúmavania všetkých scenárov preverovania cestujúcich, analýz a pravidiel na zabezpečenie ich adekvátnosti s cieľom minimalizovať dosah na občianske práva, slobody a ochranu osobných údajov cestujúcich bona fide a v záujme predchádzania diskriminácii cestujúcich. 

Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 23 ods. 1 týkajúci sa spoločného vyhodnotenia dohody štyri roky od nadobudnutia jej platnosti, z predbežného posúdenia v súvislosti s otázkou, či PNR slúžia účelu podpory boja proti terorizmu a ostatnej kriminalite nadnárodnej povahy, sa dospelo k záveru, že PNR poskytujú DHS možnosť vykonávať posúdenia všetkých cestujúcich až 96 hodín pred odletom, čo poskytuje DHS dostatočný čas na to, aby vykonalo všetky potrebné previerky pred príchodom cestujúceho a pripravilo prípadné opatrenia. Takéto spracovanie údajov umožňuje tiež DHS rozhodnúť o tom, či by mal byť cestujúci pripustený na palubu lietadla alebo nie. To poskytuje DHS aj príležitosť vykonať na základe pravidiel týkajúcich sa cestovných scenárov posúdenie rizík s cieľom identifikovať „neznámych “ jedincov, ktorí by mohli predstavovať vysoké riziko. PNR poskytujú ďalej možnosť nachádzať prepojenia medzi cestujúcimi a identifikovať páchateľov patriacich do tej istej organizovanej zločineckej skupiny. Podľa DHS sa PNR využívajú s úspechom aj pri zisťovaní vzorcov správania páchateľov pri cestovaní, napríklad pokiaľ ide o výber ciest.

Správa o spoločnom preskúmaní, ktorá tvorí prílohu k tomuto oznámeniu, je zložená z troch kapitol. V kapitole 1 je poskytnutý prehľad o pozadí týkajúcom sa preskúmania a o účele a aspektoch týkajúcich sa postupov v rámci preskúmania. V kapitole 2 sa uvádzajú hlavné zistenia spoločného preskúmania a záležitosti, ktoré má DHS ďalej riešiť. Túto kapitolu dopĺňa Príloha A, ktorá obsahuje dotazník a odpovede DHS naň. A nakoniec v kapitole 3 sa uvádzajú celkové závery z preskúmania. V prílohe B je uvedená zostava tímov EÚ a Spojených štátov amerických, ktoré vykonali toto preskúmanie.