14.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 76/24

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast“

COM(2012) 573 final

2013/C 76/05

Spravodajca: pán SIECKER

Pomocní spravodajcovia: pani FEDERSPIEL, pán VOLEŠ

Európska komisia sa 19. decembra 2012 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast“

COM(2012) 573 final.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. januára 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 486. plenárnom zasadnutí 16. a 17. januára 2013 (schôdza zo 16. januára) prijal 162 hlasmi za, pričom 24 členovia hlasovali proti a 18 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor pripomína (1), že jednotný trh je ústredným prvkom európskej integrácie, ktorý môže mať hmatateľný prínos pre európske subjekty a zaistiť udržateľný rast európskym ekonomikám. V súčasnej hospodárskej kríze je fungujúci jednotný trh zameraný na budúcnosť nielen žiaduci, ale aj zásadný pre politickú a hospodársku budúcnosť Európskej únie.

1.2

Vzhľadom na prebiehajúcu hospodársku krízu a okrem iného aj na vplyv deregulácie finančných trhov na rozpočty členských štátov, reálnu ekonomiku, chudobu a zamestnanosť v EÚ (2) sa optimistický tón, v ktorom oznámenie Komisie hovorí o uskutočňovaní jednotného trhu, zdá byť nevhodný. EHSV sa domnieva, že Komisia nevenovala dostatočnú pozornosť neplánovaným negatívnym vedľajším účinkom jednotného trhu. Prehnané a demonštratívne prehlásenia o úspechu, ktoré sú pritom predčasné, môžu občanov EÚ iba frustrovať. Dôsledkom by namiesto novej dynamiky mohlo byť ďalšie oslabenie jednotného trhu. Komisia by mala zaujať realistickejší prístup a komunikovať vyváženým spôsobom.

1.3

Lepšie fungovanie jednotného trhu prostredníctvom starých a nových usmernení je ohrozené masívnym zvýšením počtu nezamestnaných na 28 miliónov, pričom nezamestnanosť v EÚ postihuje najmä mládež. Stovky tisíce malých a stredných podnikov zbankrotovalo a viac ako 120 miliónom obyvateľov, t. j. približne 25 % populácie EÚ, hrozí chudoba a sociálne vylúčenie. Tieto faktory významne ovplyvňujú dopyt a spotrebu v EÚ. EÚ a členské štáty musia popri kľúčových opatreniach vystupňovať svoje úsilie na prekonanie finančnej, hospodárskej a rozpočtovej krízy a rozvinúť potenciál jednotného trhu.

1.4

EHSV vyzýva Európsky parlament, Európsku komisiu a Radu, aby nepoľavovali z kvality legislatívnych návrhov, ale zároveň konali rýchlo, aby sa zabezpečilo prijatie týchto návrhov pred koncom funkčného obdobia Parlamentu a Komisie na jar 2014. EHSV by rozhodne privítal urýchlenú realizáciu opatrení navrhovaných v oznámení o správe jednotného trhu, aby sa zlepšilo celkové uplatňovanie pravidiel EÚ.

2.   Všeobecné pripomienky: „Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo“

2.1

Komisia definovala druhú fázu aktu o jednotnom trhu prostredníctvom 12 nových kľúčových opatrení na zlepšenie jeho fungovania. EHSV víta skutočnosť, že Komisia ho pred zverejnením oznámenia konzultovala a že v Akte o jednotnom trhu II prebrala niektoré z jeho odporúčaní. Ľutuje však, že sa tentoraz neuskutočnila oficiálna verejná konzultácia, pričom v neoficiálnej konzultácii neboli v rovnakej miere oslovené relevantné zainteresované subjekty.

2.2

Napriek tomu, že jednotný trh od svojho vzniku pozitívne prispel k hospodárskemu rastu a tvorbe nových pracovných miest, nie všetky zainteresované subjekty, či už sú to podniky, zamestnanci, spotrebitelia, občania a iní, mali možnosť v plnej miere využiť jeho potenciál. Komisia hovorí o vytvorení nových 2,77 miliónov pracovných miest, nehovorí však o neistej povahe niektorých z týchto pracovných miest (3). Vieme, že od jari 2008, kedy dôsledky hospodárskej krízy pocítila celá Európa, zaniklo približne 10 miliónov pracovných miest a zdá sa, že koniec tejto recesie je v ešte nedohľadne (4).

2.3

Hoci Komisia naznačuje, ktoré hlavné zásady ju viedli k týmto rozhodnutiam (program lepšej právnej regulácie, náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ atď.), nie všetkým európskym inštitúciám je vždy jasné, prečo sú niektoré rozhodnutia natoľko naliehavé. Napríklad v súvislosti s mobilitou pracovníkov Komisia ohlasuje iniciatívu spojenú s portálom EURES, zatiaľ čo Rada v tejto oblasti ešte nepodnikla iné podstatné kroky.

2.4

EHSV sa domnieva, že Komisia nevenovala dostatočnú pozornosť neželaným negatívnym vedľajším účinkom jednotného trhu. Regulácia finančných trhov EÚ bola príliš slabá na to, aby odstránila nedostatky dohľadu a zabránila takému druhu podnikania, ktoré sa zameriava na krátkodobý záujem privilegovanej skupiny akcionárov. Väčšiu pozornosť treba venovať zlepšeniu riadenia podnikov. Najvyššou prioritou by malo byť zvýšenie transparentnosti a posilnenie zodpovednosti, aby sa zaistilo, že jednotný trh prispeje k rozvoju právneho prostredia, ktoré rešpektuje oprávnené záujmy všetkých zainteresovaných subjektov.

2.5

Za povšimnutie stojí neochvejnosť, s akou Komisia tvrdí, že týchto 12 nových hybných síl prispeje k rastu, zvýšeniu zamestnanosti a posilneniu dôvery v jednotný trh. Podľa názoru EHSV dejiny zavádzania jednotného trhu ukazujú, že niektoré opatrenia prijaté v minulosti mali v krátkodobom časovom horizonte značný efekt. Prehnané a demonštratívne prehlásenia o úspechu, ktoré sú pritom predčasné, môžu občanov EÚ iba frustrovať, najmä ak chýbajú presvedčivé dôkazy z posúdení vplyvu. Dôsledkom by namiesto novej dynamiky mohlo byť ďalšie oslabenie jednotného trhu (5). Komisia by mala zaujať realistickejší prístup a komunikovať vyváženým tónom.

2.6

Akty o jednotnom trhu I a II bohužiaľ nezdôrazňujú, že je dôležité zabezpečiť dôveru v súvislosti s presadzovaním práv. EHSV stále netrpezlivo očakáva, kedy budú mať európski spotrebitelia k dispozícii účinný nástroj na kolektívne uplatňovanie nárokov na súdnu nápravu. Liberalizácia trhov a zvyšovanie konkurencie sú síce kľúčovými cieľmi politiky jednotného trhu a významne prispievajú k možnosti spotrebiteľov slobodne si vybrať, avšak spotrebitelia potrebujú tiež stabilný rámec práv na ochranu pri nákupe tovarov a služieb a na účinné presadzovanie týchto práv. Viaceré štúdie dospeli k záveru, že uplatňovanie jednotlivých nástrojov EÚ je pomalé a ich presadzovanie je stále pomerne slabé, najmä v cezhraničných situáciách. Komisia by mala preto bezodkladne navrhnúť záväzné opatrenia v súvislosti s novými nástrojmi presadzovania.

2.7

Bohužiaľ iba jedna z dvanástich iniciatív je označovaná ako spotrebiteľské opatrenie napriek skutočnosti, že na každodenný život európskych spotrebiteľov má významný dosah viacero hybných síl (6). Dúfame, že to neodráža všeobecný postoj Komisie k spotrebiteľskej politike. Je dôležité, aby sa v záujme vytvorenia jednotného trhu, ktorý by bol prínosom pre všetkých, zachovalo široké zameranie a spotrebitelia neboli vnímaní len ako doplnok obchodnej politiky, ale ako nezávislí aktéri (pozri správy Montiho a Grecha). EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že jednotný trh má ešte aj po 50 návrhoch a prvých 12 hybných silách nevyužitý potenciál. Z hľadiska spotrebiteľov by však Komisia mohla a mala klásť väčší dôraz na uprednostňovanie iniciatív orientovaných na spotrebiteľov, ako už výbor uviedol v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (7).

2.8

EHSV tiež prekvapuje, ako málo si Komisia v tomto oznámení uvedomuje význam sociálneho partnerstva. Sebavedomie a dôveru nemožno obnoviť, ak sa zapojenie sociálnych partnerov do politiky EÚ obmedzí na oblasť pôsobnosti GR pre zamestnanosť. Rovnako je potrebná konzultácia so sociálnymi partnermi v súvislosti s rôznymi aktivitami v rámci GR pre vnútorný trh a služby.

2.9

Ako EHSV uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, akýkoľvek návrh na cezhraničné spotrebiteľské transakcie by sa mal realizovať postupne, začínajúc s medzinárodnými obchodnými zmluvami o predaji medzi podnikmi (B2B) ako pilotnými projektmi. Kým nebude prijatý akéhokoľvek návrh týkajúci sa transakcií medzi podnikmi a spotrebiteľmi (B2C), nemala by sa ďalej rozvíjať žiadna iniciatíva v oblasti nezáväzných opatrení týkajúcich sa medzinárodných obchodných zmlúv o predaji.

3.   Prvých 12 hybných síl a chýbajúce prvky – súčasný stav

3.1

Komisia už predstavila 11 z 12 legislatívnych návrhov na kľúčové opatrenia a výbor k týmto návrhom vydal stanovisko (8). EHSV vyzýva Európsky parlament, Európsku Komisiu a Radu, aby konali rýchlo, no nepoľavovali z kvality legislatívnych návrhov s cieľom zabezpečiť prijatie týchto návrhov pred koncom funkčného obdobia Európskeho parlamentu a Komisie na jar 2014. Členské štáty by mali správne implementovať a presadzovať prijaté právne predpisy, aby sa zaručili rovnaké podmienky pre všetkých, a prekážky založené na neoprávnených a diskriminačných základoch sa musia odstrániť, aby mohol jednotný trh riadne fungovať.

3.2

Stiahnutie tzv. nariadenia Monti II nerieši problémy, ktoré spôsobil rozsudok Európskeho súdneho dvora v súvislosti s vysielaním pracovníkov. Túto situáciu je nutné vyriešiť, pretože bráni pracovníkom plne využívať svoje práva. Komisia by mala zabezpečiť, aby hospodárske slobody neobmedzovali základné sociálne práva. Mala by tiež zvážiť predloženie návrhu protokolu o sociálnom pokroku, ktorý by bol priložený k európskym zmluvám. Tento protokol by mal objasniť vzťah medzi základnými sociálnymi právami a hospodárskymi trhovými slobodami a potvrdiť, že jednotný trh sám o sebe nie je cieľom, ale bol vytvorený so zámerom dosiahnuť sociálny pokrok pre všetkých občanov EÚ (čiže vykonávanie článku 3 ods. 3 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii). Rovnako by mal objasniť, že hospodárske slobody a pravidlá hospodárskej súťaže nemôžu byť nadradené základným sociálnym právam a sociálnemu pokroku a v žiadnom prípade sa nesmú interpretovať ako udelenie podnikom práva obchádzať a vyhýbať sa dodržiavaniu zákonov a predpisov členských štátov v sociálnej sfére a v oblasti zamestnanosti resp. viesť nekalý konkurenčný boj v oblasti miezd a pracovných podmienok.

3.3

EHSV označil viacero opatrení, ktoré chýbali v Akte o jednotnom trhu I a ktoré by podľa jeho názoru zvýšili dôveru občanov. Medzi chýbajúce opatrenia patrí revízia smernice o autorských právach, poplatky za autorské práva, neutralita internetu, protokol o sociálnom pokroku, mikropodniky a rodinné podniky, opatrenia na podporu zakladania nových podnikov a rozširovanie existujúcich podnikov, nadmerné zadlženie a medzibankové prevody s cieľom zlepšiť fungovanie jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA).

4.   Dvanásť nových hybných síl

4.1   Doprava

EHSV víta opatrenia na zlepšenie prepojenia jednotného trhu v oblasti železničnej, námornej a leteckej dopravy, avšak domnieva sa, že v tejto oblasti chýba celistvý prístup, keďže návrh Komisie neobsahuje opatrenia týkajúce sa služieb železničnej nákladnej dopravy, cestnej dopravy, ktorá predstavuje najväčší segment nákladnej a osobnej dopravy, a ani multimodálnej dopravy ako spôsobu optimalizácie účinnosti dopravy.

4.1.1   Železničná doprava

Spôsob, akým sa definuje a presadzuje privatizácia železničnej dopravy, nevystihuje skutočnosť, že vo významných regiónoch Európy je potrebné zohľadniť iné ako čisto hospodárske dôvody, aby sa zachovala funkčná verejná doprava. Zavedenie ziskovosti ako jediného kritéria by mohlo oslabiť verejnú úlohu železničných dopravných sústav. Posudzovať úspešnosť či neúspešnosť privatizácie výhradne na základe úspor nie je postačujúce. Najdôležitejším kritériom by mala byť kvalita a bezpečnosť pre zamestnancov a širokú verejnosť.

4.1.2   Lodná doprava

Skutočný jednotný trh v lodnej doprave možno dosiahnuť iba zabezpečením rovnakých podmienok, aké majú ostatné spôsoby dopravy. To znamená rozhodným spôsobom sa zamerať na administratívne – čiže colné – zjednodušenie v lodnej doprave v rámci EÚ. K tovarom z Únie by sa malo pristupovať inak ako k tovarom z tretích krajín (najmä pokiaľ ide o využívanie elektronického vyhlásenia), aby sa odstránili byrokratické prekážky a zodpovednosť presunula na prepravcov. V podstate to znamená, že tovary, ktoré prešli kontrolou pri dovoze do EÚ nemusia byť znovu podrobené kontrole v ďalšom cieľovom prístave v EÚ.

Pomohlo by to tiež vytvoriť námornú dopravu bez bariér v rámci EÚ a zároveň vybudovať prepotrebné námorné diaľnice, t. j. kľúčové námorné trasy medzi prístavmi EÚ v kombinácii s inými druhmi dopravy. EHSV v súčasnosti pripravuje stanovisko o modrom raste a začiatkom roku 2013 predloží praktické návrhy.

4.1.3   Letecká doprava

EHSV uznáva význam opatrení zameraných na riešenie súčasnej rozdrobenosti európskeho vzdušného priestoru, vyslovuje však poľutovanie nad skutočnosťou, že doteraz nebola predložená revízia nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave ustanovujúceho systém náhrad a poskytovania pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov. Toto nariadenie EÚ treba objasniť a aktualizovať, pokiaľ ide o rozsah uplatňovania a interpretáciu určitých všeobecných ustanovení. EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý bude vyžadovať, aby letecké spoločnosti zaručovali ochranu všetkých cestujúcich v prípade platobnej neschopnosti spoločnosti a zakročili proti rozširovaniu nespravodlivých zmluvných podmienok, chýbajúcej transparentnosti pri stanovovaní cien lístkov a ťažkostiam, ktorým spotrebitelia čelia pri získavaní odškodnenia tým, že leteckým spoločnostiam stanoví povinnosť dodržiavať pravidlá alternatívneho systému riešenia sporov a rozhodnutia orgánov zodpovedných za leteckú dopravu v jednotlivých členských štátoch.

4.2   Energetika

V mnohých členských štátoch ešte z dôvodu nedostatku konkurencie neexistuje možnosť vybrať si z rozličných dodávateľov energie. V celej Európe sa treba naďalej usilovať zabezpečiť cenovú dostupnosť služieb, kvalitné vybavovanie sťažností, porovnateľnosť ponúk a cien, jednoduchú zmenu dodávateľa a transparentnosť poplatkov a zmluvných podmienok. EHSV žiada Komisiu a Radu, aby dôsledne dohliadali na maloobchodné trhy s energiou, a v prípade potreby urýchlene konali, aby sa zaistilo, že tretí energetický balíček sa bude účinne uplatňovať a bude prínosom pre občanov. Je dôležité, aby členské štáty transponovali príslušné ustanovenia z tretieho balíčka tak, aby pomohli zraniteľným skupinám občanov a zabránili energetickej chudobe vo svojej krajine. Zapojenie spotrebiteľov je nevyhnutným predpokladom úspešného zavedenia inteligentných meračov, ktoré môže poskytnúť potenciál energetickej účinnosti. Existuje však ešte mnoho nevyriešených otázok, napr. otázka, či potenciálne výhody vyvážia náklady pre spotrebiteľov, ako aj otázka ochrany údajov. Tieto problémy by sa mali v záujme všetkých spotrebiteľov energie vyriešiť čo najskôr.

4.3   Mobilita občanov

Komisia mobilitu výrazne podporuje. Mobilita ako taká však nie je sama o sebe cieľom. Opustiť rodnú zem nie je jednoduché a porovnávanie s USA nie je vždy realistické. Pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby pôsobiace za hranicami svojej krajiny sa často stretávajú s neuznaním svojej kvalifikácie, dlhým pracovným časom, zlými pracovnými podmienkami, diskrimináciou, nespravodlivým zaobchádzaním a jazykovými bariérami. Zlepšenie pracovných podmienok a podpora rovnakého zaobchádzania by mali byť súčasťou aktívnej európskej politiky pracovného trhu. EHSV vyslovuje poľutovanie najmä nad skutočnosťou, že ani po viac ako 20 rokoch sa nepodarilo dosiahnuť pokrok v takej dôležitej otázke, akou je uznávanie odborných kvalifikácií (9). V Európe by sa mala podporovať mobilita stážistov, učňov a mladých podnikateľov.

4.4   Prístup k financovaniu

Navrhované opatrenia na zabezpečenie prístupu k dlhodobým investičným fondom sú pozitívnym krokom. Nevyrieši to však problémy, s ktorými sa z dôvodu nedostatku prevádzkového kapitálu boria malé a stredné podniky. Malé a stredné podniky ako opora hospodárstva EÚ by napriek prísnym pravidlám týkajúcim sa bankových rezerv nemali byť diskriminované v prístupe k financovaniu (10). Výbor sa odvoláva na svoje predchádzajúce stanoviská o prístupe MSP k financovaniu (11). V tejto súvislosti odporúčame vytvoriť revolvingové nástroje s cieľom poskytnúť také úvery, aby sa malým a stredným podnikom uľahčil prístup k financovaniu bez potreby prehnaných záruk (12). Záruky za tieto úvery by sa mali poskytovať zo zdrojov jednotlivých členských štátov alebo EÚ. Členské štáty by tiež mali zvážiť iné možnosti, napr. daňové prázdniny pre súkromných a rodinných investorov do začínajúcich malých a stredných podnikov a ich predlžovanie na určitý počet rokov, ako aj iné stimuly. Tieto opatrenia by mali dopĺňať návrh na voľný cezhraničný pohyb európskeho rizikového kapitálu, ktorý sa zameriava na inovatívne spoločnosti, ako sa to navrhuje v Akte o jednotnom trhu I. Nerieši to však nedostatok financovania pre ostatné malé a stredné podniky.

4.5   Podnikateľské prostredie

Návrh na modernizáciu právnych predpisov o konkurznom konaní je krokom správnym smerom z hľadiska zlepšovania podnikateľského prostredia, najmä ak je cieľom ponúknuť podnikateľom druhú šancu. Ešte stále však existuje príliš veľa byrokratických prekážok, ktoré malé a stredné podniky, a najmä mikropodniky, nedokážu prekonať. Žiadame Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí znížiť administratívnu záťaž a stanoviť kvantitatívne a kvalitatívne ciele. V tejto súvislosti je neustále potrebné zlepšovať posúdenie vplyvu. Posudzovanie administratívnej záťaže sa doposiaľ príliš zameriavalo na samotné nariadenia, a aj preto bolo príliš technokratické. Právne predpisy členských štátov môžu byť motivované túžbou zachovať kvalitu poskytovanej služby, a preto by mohli byť v záujme verejného blaha, a teda nie nadbytočné (13).

4.6   Služby

EHSV víta skutočnosť, že súčasťou Aktu o jednotnom trhu II je revízia smernice o platobných službách a zdôrazňuje, že primárnym cieľom revízie by mal byť rozvoj konkurencieschopného a funkčného európskeho platobného trhu, ktorý bude prínosom pre všetkých spotrebiteľov a podniky. Je osobitne dôležité sprístupniť platobné služby spotrebiteľom, ale zabezpečiť aj bezpečné, účinné a lacné poskytovanie týchto služieb. Revízia by mala zakázať zvyk účtovať spotrebiteľom dodatočné poplatky za využitie platobných metód medzi krajinami v EÚ. Používatelia inkasného systému by mali mať bezpodmienečné právo na refundáciu v prípade autorizovaných i neautorizovaných transakcií. Spotrebitelia by mali mať silnú ochranu bez ohľadu na použitú platobnú metódu, pričom sa zohľadnia jestvujúce prísne pravidlá ochrany spotrebiteľov v niektorých členských štátoch. V tejto súvislosti by sa malo zvážiť množstvo výhod pre všetky zainteresované strany, ako aj potreba stanoviť primeranú výšku nákladov malých a stredných podnikov, ktoré ponúkajú tieto platobné spôsoby svojim zákazníkom. EHSV víta, že Komisia zamýšľa predložiť legislatívny návrh o multilaterálnych výmenných poplatkoch pri platbách kartou.

4.7   Digitálny jednotný trh

EHSV víta zámer Európskej komisie prijať spoločné pravidlá a tým znížiť náklady a zvýšiť účinnosť pri využívaní vysokorýchlostnej komunikačnej infraštruktúry. EHSV podporuje návrh zlepšiť vysokorýchlostné internetové pripojenie ako technickú podmienku rozšírenia elektronického obchodovania. Je dôležité prijať konzistentný model metodiky výpočtu nákladov, ktorý využívajú regulačné orgány členských štátov v celej EÚ, aby sa zaistilo, že náklady sú spravodlivé a vypočítané na základe tých istých noriem. Správne regulované telekomunikačné trhy musia spotrebiteľom zabezpečiť možnosť voľby. Ak sa novým operátorom nepodarí účinne dosiahnuť spravodlivý prístup k novej generácií prístupových sietí, kvalita výberu služieb pre individuálnych spotrebiteľov bude narušená alebo obmedzená. Na všetkých konkurentov by sa mali vzťahovať rovnaké podmienky prístupu k infraštruktúre a jestvujúce i nové subjekty na trhu by mali mať zaručený prístup k sieťam za rozumné ceny (t. j. založené na nákladoch).

4.8   Elektronická fakturácia vo verejnom obstarávaní

Podniky už dlho požadujú rozšírené využívanie elektronických faktúr, a to aj pri cezhraničných aktivitách. Preto dôrazne podporujeme návrh zaviesť elektronickú fakturáciu ako všeobecné pravidlo pri verejnom obstarávaní. Elektronické formuláre by sa však mali využívať aj pri predkladaní ponúk, keďže ich nedostatočné využívanie je jedným z dôvodov, prečo sa iba nízky počet malých a stredných podnikov zapája do verejného obstarávania v iných členských štátoch (pozri tiež pracovný program Komisie na rok 2013)

4.9   Spotrebitelia

4.9.1

Na trhu v EÚ sa ešte stále nachádzajú nebezpečné spotrebné výrobky, vrátane výrobkov so značkou CE, pričom tomuto ohrozeniu zdravia a bezpečnosti sa dá vyhnúť. EHSV preto víta, že Európska komisia navrhne balík opatrení týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov, ktorého súčasťou bude nástroj dohľadu nad jednotným trhom pre všetky nepotravinárske výrobky, návrh novej smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a viacročný rámcový plán dohľadu nad trhom. Revízia by mala pomôcť objasniť, ako rôzne právne predpisy EÚ týkajúce sa bezpečnosti výrobkov na seba vzájomne pôsobia. Najmä zodpovednosť výrobcov je potrebné rozšíriť a objasniť. Úroveň presadzovania musí byť rovnaká v celej EÚ a takisto sa musí zabezpečiť účinnosť dohľadu nad trhom v celej EÚ.

4.9.2

Konkrétne sa treba zaoberať výrobkami príťažlivými pre deti a naďalej zachovať zákaz výrobkov imitujúcich potraviny. Politika EÚ musí predstavovať významný krok vpred v oblasti bezpečnosti a zdravia. Pozornosť by sa mala venovať aj nekalej konkurencii pre podniky v EÚ, ktoré musia dodržiavať pravidlá EÚ. Revízia smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov by mala účinne predchádzať umiestňovaniu nebezpečných výrobkov na trh, čo si vyžaduje európsky systém dohľadu nad trhom, vrátane účinných kontrol na vonkajších hraniciach EÚ.

4.10   Sociálna súdržnosť a sociálne podnikanie

4.10.1

Návrhy uvedené pod touto hlavičkou predložila Komisia dosť neprirodzene. EHSV uznáva význam zamerania na boj proti ďalšiemu sociálnemu vylučovaniu a chudobe, najmä v tomto krízovom období. Sociálny podnik sa v tejto súvislosti zdôrazňuje ako kľúčový faktor v stratégii na prekonanie krízy. Absencia kľúčových opatrení zameraných na rozvoj a rast sociálneho hospodárstva a sociálnych podnikov je však sklamaním. Navrhované kľúčové opatrenie 12 nerieši narastajúce sociálne vylúčenie a chudobu v Európe. EHSV by preto odporúčal jasné kľúčové opatrenie konkrétne zamerané na sociálny podnik, ktoré by vychádzalo z proaktívnych odporúčaní výboru, ktoré podľa jeho názoru lepšie riešia potrebu hlbšej sociálnej súdržnosti (14).

4.10.2

EHSV víta návrh umožniť všetkým občanom EÚ prístup k bežnému platobnému účtu, zaistiť, aby boli poplatky za bankové účty transparentné a porovnateľné a uľahčiť zmenu bankového účtu. Dúfa, že Komisia tentoraz predloží záväzný právny predpis namiesto odporúčania z júla minulého roka, ktoré sa stretlo s vlnou kritiky vzhľadom na svoju dobrovoľnú povahu. EHSV konštatuje, že opatrenia zamerané na transparentnosť a porovnateľnosť poplatkov za bankové účty pre spotrebiteľov sú buď veľmi nedostatočné alebo vôbec neuspeli. Navrhovaný právny predpis EÚ by mal zabezpečiť, že všetci spotrebitelia budú mať právo na prístup k bežnému platobnému účtu, a zároveň odstrániť všetky prekážky brániace zmene bankového účtu.

V Bruseli 16. januára 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 99.

(2)  http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-03122012-AP/EN/3-03122012-AP-EN.PDF

(3)  FLASH-IT, Policy Research Alert 5 – Employment, október 2012.

(4)  Tlačová správa Eurostatu z 31. októbra 2012.

(5)  Monti 2010: „Oslabilo by to základ hospodárskej integrácie, ako aj rastu a zamestnanosti v celej EÚ v čase, keď si rozvoj nových svetových veľmocí a prehĺbenie problémov so životným prostredím vyžadujú súdržnú EÚ viac, ako kedykoľvek predtým, a to v záujme európskych občanov i účinného globálneho riadenia“.

(6)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2012„Akt o jednotnom trhu: Ďalšie kroky k rastu“.

(7)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 165.

(8)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 99.

(9)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 103.

(10)  Pozri CRD IV.

(11)  Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 45.

(12)  Karta Széczenyi v Maďarsku, pozri na stránke: http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.iapmei.pt%2Fconferencia%2F1_Laslo_Krisan.ppt&ei=DM29UKvHJNGRhQehsoGwDA&usg=AFQjCNHWIFTTA7fbjHyT1ShycR1qL7tKRQ

(13)  Pozri stanovisko EHSV: Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 109, bod 3.2.

(14)  Táto oblasť sa zdôrazňovala aj v stanovisku EHSV: Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 165.

PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, boli v priebehu diskusie zamietnuté (článok 39 ods. 2 rokovacieho poriadku):

a)   Bod 3.2 (pozmeňovací návrh 5)

„3.2

 Stiahnutie tzv. nariadenia Monti II nerieši problémy, ktoré spôsobil rozsudok Európskeho súdneho dvora v súvislosti s vysielaním pracovníkov. Túto situáciu je nutné vyriešiť, pretože bráni pracovníkom plne využívať svoje práva. Komisia by mala zabezpečiť, aby hospodárske slobody neobmedzovali základné sociálne práva. Mala by tiež zvážiť predloženie návrhu protokolu o sociálnom pokroku, ktorý by bol priložený k európskym zmluvám. Tento protokol by mal objasniť vzťah medzi základnými sociálnymi právami a hospodárskymi trhovými slobodami a potvrdiť, že jednotný trh sám o sebe nie je cieľom, ale bol vytvorený so zámerom dosiahnuť sociálny pokrok pre všetkých občanov EÚ (čiže vykonávanie článku 3 ods. 3 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii). Rovnako by mal objasniť, že hospodárske slobody a pravidlá hospodárskej súťaže nemôžu byť nadradené základným sociálnym právam a sociálnemu pokroku a v žiadnom prípade sa nesmú interpretovať ako udelenie podnikom práva obchádzať a vyhýbať sa dodržiavaniu zákonov a predpisov členských štátov v sociálnej sfére a v oblasti zamestnanosti resp. viesť nekalý konkurenčný boj v oblasti miezd a pracovných podmienok. Komisia predložila dva legislatívne návrhy zamerané na zlepšenie a posilnenie transpozície, vykonávania a praktického dodržiavania smernice o vysielaní pracovníkov. Cieľom prvého návrhu týkajúceho sa presadzovania smernice 96/71/ES je zvýšiť ochranu pracovníkov dočasne vyslaných do zahraničia zlepšením informácií, administratívnej spolupráce a kontrol, a stále sa o ňom diskutuje. Druhý návrh týkajúci sa výkonu práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (Monti II) bol stiahnutý.

Pokiaľ ide o zásadu rovnocennosti základných sociálnych práv a hospodárskych slobôd, EHSV sa domnieva, že tento prístup musí byť zaručený predovšetkým primárnym právom. EHSV poukazuje na to, že už v 3. odôvodnení preambuly a konkrétne v článku 151 ZFEÚ je stanovený cieľ zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa v záujme pokroku dosiahlo ich zosúladenie. Výbor dôrazne vyzýva na začlenenie protokolu o sociálnom pokroku do zmlúv s cieľom ukotviť zásadu rovnocennosti základných sociálnych práv a hospodárskych slobôd a prostredníctvom toho stanoviť, že hospodárske slobody ani pravidlá hospodárskej súťaže nesmú mať prednosť pred základnými sociálnymi právami, aby sa tak jasne stanovili dôsledky cieľov Únie dosiahnuť sociálny pokrok  (1).“

Zdôvodnenie

Bude podané ústne.

Výsledok hlasovania o pozmeňujúcom návrhu:

Za

:

77

Proti

:

114

Zdržali sa

:

11

(1)  Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 74.