OBSAH

1. Úvod 3

2. Prekročenie hraníc 4

2.1. Ako zvládnuť krízu: krátkodobé opatrenia 4

2.2. Kontroly na vonkajších hraniciach 7

2.3. Správa schengenských hraníc 8

2.4. Prevencia nelegálneho prisťahovalectva 8

3. Sťahovanie a život v rámci priestoru bez vnútorných hraníc 10

3.1. Organizovaná mobilita 10

3.2. Jednotná politika mobility vrátane víz pre štátnych príslušníkov tretích krajín 10

3.3. Správne riadená legálna migrácia 11

3.4. Budovanie inkluzívnej spoločnosti integrovaním prisťahovalcov 13

4. Poskytovanie medzinárodnej ochrany ľuďom v núdzi 14

5. Migrácia vo vonkajších vzťahoch po kríze 15

5.1. Globálny prístup k migrácii 15

5.2. Po kríze: partnerstvo EÚ a južného Stredozemia 16

PRÍLOHA 1 18

PRÍLOHA 2 21

ÚVOD

Udalosti v južnom Stredozemí prinášajú miliónom ľudí žijúcim v našom susedstve nádej na lepší život, ako aj na lepšie dodržiavanie ľudských práv, pluralitu, právny štát a sociálnu spravodlivosť. Pre demokratické povstania je charakteristické, že môžu so sebou priniesť krátkodobý a strednodobý rozruch a neistotu. Politický nepokoj a vojenské konflikty viedli k stratám na ľudských životoch a k pohybu státisícov ľudí nielen z krajín priamo dotknutých zmenami, ako sú napríklad Tunisko a Líbya, ale aj z iných krajín.

Tieto nedávne historické udalosti v južnom Stredozemí potvrdili potrebu silnej a spoločnej politiky EÚ v oblasti migrácie a poskytovania azylu. Dnes je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým výrazne pokročiť v oblasti právnych predpisov, operatívnej spolupráce a vzťahoch s tretími krajinami. Cieľom tohto oznámenia je vsadiť nedávne a budúce návrhy politík do rámca, v ktorom sa zohľadnia všetky relevantné stránky a EÚ a jej členské štáty budú môcť riadiť politiku azylov, migrácie a mobility občanov tretích krajín v bezpečnom prostredí.

Niektoré členské štáty, ako napríklad Taliansko, Malta, Grécko a Cyprus, sú priamejšie vystavené hromadným prílevom nelegálnych migrantov a v obmedzenej miere aj ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Nie je to len vnútroštátny problém, ale treba sa k tomu postaviť na úrovni EÚ v duchu skutočnej solidarity medzi členskými štátmi.

EÚ musí zabezpečiť rýchlu pomoc všetkým osobám v núdzi – ako to urobila najmä na tunisko-líbyjských hraniciach – a poskytnúť prístrešie všetkým, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Hoci si EÚ musí zachovať a upevniť svoje tradície udeľovania azylu a ochrany, mala by takisto vytvoriť vhodné nástroje na zabránenie veľkému počtu hospodárskych migrantov, ktorí nelegálne prekračujú hranice. Na dosiahnutie týchto cieľov je podmienkou dôveryhodnosti ako vnútri, tak aj mimo EÚ účinné riadenie hraníc EÚ.

Neustále sa meniaca situácia v našom južnom susedstve si vyžaduje rýchlu odozvu. Na základe záverov Európskej rady z 11. a 25. marca, uznesenia Európskeho parlamentu z 5. apríla[1] a spoločného oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky z 8. marca Komisia 24. mája predloží balík návrhov presadzujúcich súdržný prístup EÚ k migrácii, mobilite a bezpečnosti vo vzťahu ku krajinám južného Stredozemia.

Potreba riešiť túto problematickú a stále sa meniacu situáciu by nemala viesť k zaujatiu krátkodobého prístupu obmedzeného na hraničné kontroly bez zohľadnenia dlhodobých záležitostí. Kľúčovým nástrojom je dialóg a spolupráca s krajinami pôvodu a prechodu týchto migrantov. Takáto spolupráca musí byť postavená na bezpečnosti a dobrej správe vecí verejných s cieľom uskutočňovať v oblasti legálnej migrácie vzájomne prospešné politiky. Vyplýva z toho aj posilnenie hospodárskej spolupráce, aby sa v krajinách pôvodu vytvorili podmienky pre rast a zamestnanosť, aby sa riešili príčiny nelegálnej migrácie. Takáto spolupráca by mala stavať aj na zásade podmienečnosti uplatňovanej na otázky migrácie s cieľom povzbudiť účinné odhodlanie našich partnerov zabraňovať nelegálnym migračným tokom, efektívne spravovať svoje hranice a spolupracovať pri návrate a readmisii nelegálnych migrantov.

Komplexná migračná politika pre občanov krajín mimo EÚ vychádzajúca zo spoločných postupov prijímania, ktorá bude k občanom tretích krajín spravodlivá, okrem toho prispeje k budúcej prosperite EÚ. Ako bolo zdôraznené v stratégii Európa 2020, jedným z najvážnejších hospodárskych problémov Európy je potreba riešiť demografický pokles pracujúceho obyvateľstva v spojení s významným nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl v niektorých sektoroch. Ak má Európa zostať konkurencieschopná a dlhodobo si udržať si svoj sociálny model, musí prijať opatrenia na zlepšenie zamestnanosti obyvateľov EÚ, ale zároveň musí podniknúť kroky smerom k naplneniu svojich potrieb kvalifikovanej pracovnej sily prostredníctvom cieleného prisťahovalectva občanov tretích krajín.

EÚ by rovnako mala zabezpečiť, aby sa zaviedli bezpečné a efektívne azylové postupy pre ľudí, ktorí potrebujú ochranu. Šesťdesiat rokov po podpise Ženevského dohovoru o štatúte utečencov nastal čas opätovne potvrdiť záväzok EÚ poskytovať ochranu všetkým prenasledovaným občanom tretích krajín alebo osobám bez štátneho občianstva, ktoré pricestujú na jej územie. Ako schválila Európska rada, spoločný európsky azylový systém poskytujúci vysokú úroveň ochrany a znižujúci nerovnosti medzi azylovými systémami členských štátov sa musí dokončiť do roku 2012.

Politický dosah otázok migrácie v EÚ je čoraz významnejší. Európska rada na svojom zasadnutí v októbri 2008 schválila Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle s cieľom podnietiť vývoj spoločnej politiky EÚ týmito piatimi záväzkami: organizovať legálnu migráciu, bojovať proti nelegálnej migrácii, posilniť vonkajšie hranice, vybudovať azylový systém EÚ a uzavrieť globálne partnerstvo pre migráciu a rozvoj. Základný predpoklad zostáva v platnosti a mal by aj naďalej usmerňovať naše kroky: zatiaľ čo zle riadená migrácia môže ovplyvniť sociálnu súdržnosť a dôveru občanov v oblasti voľného pohybu bez vnútorných hraníc, dobre riadená migrácia môže mať pre EÚ pozitívny prínos. Tieto záväzky boli opakovane zdôraznené a podrobnejšie vysvetlené v Štokholmskom programe, ktorý Rada prijala v decembri 2009. Prijatím Lisabonskej zmluvy, a najmä prostredníctvom zvýšenia účasti Európskeho parlamentu v procese rozhodovania, sa vytvoril stabilný a komplexný právny rámec rozvoja migračnej politiky EÚ.

Ako ukázali udalosti z posledného obdobia, v súvislosti s vývojom jej migračnej politiky EÚ naďalej čelí vážnym problémom . Ide napríklad o slabé zabezpečenie niektorých úsekov vonkajších hraníc EÚ, najmä v južnom stredozemí a na pozemnej hranici medzi Gréckom a tureckom. Predovšetkým je potrebné prijať opatrenia na zabránenie veľkému počtu nelegálnych migrantov, ktorí sú často zneužití bezohľadnými zločineckými skupinami, aby sa dostali do EÚ. EÚ by preto mala sledovať migračnú politiku, ktorá je založená na účinnom riadení prisťahovalectva, a zabezpečiť, aby potreba zvýšenej mobility neoslabovala bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ. Hoci toto oznámenie sa prirodzene zameriava na momentálne najviac postihnuté oblasti, migračná politika EÚ sa vyznačuje geograficky komplexným prístupom.

PREKROčENIE HRANÍC

Ako zvládnuť krízu: krátkodobé opatrenia

Od začiatku tohto roka došlo k masívnemu pohybu obyvateľstva zo severoafrických krajín, predovšetkým z Líbye. Podľa posledných odhadov opustilo územie Líbye viac ako 650 tisíc osôb, aby unikli tamojšiemu násiliu. Títo ľudia boli prijatí v susedných krajinách, najmä v Tunisku a Egypte, a mnohým sa odvtedy podarilo svojpomocne alebo za pomoci iných vrátiť do svojich domovských krajín. Na toto prijatie a návrat zmobilizovali hostiteľské krajiny, EÚ, MVO a medzinárodné spoločenstvo obrovský balík prostriedkov. Prostredníctvom humanitárneho financovania a zabezpečenia dopravných prostriedkov doteraz EÚ prispela k návratu do vlasti asi 50 tisícov občanov tretích krajín.

Tisíce ľudí sa nedávno snažili dostať do EÚ, čo vyvolávalo rastúci tlak na ochranné a hostiteľské systémy niektorých našich členských štátov. Viac ako 20 tisícom migrantov, predovšetkým z Tuniska a v menšej miere z iných afrických krajín, sa podarilo nelegálne dostať do Únie, keď priplávali na pobrežie Talianska (väčšina na ostrov Lampedusa) a Malty. Obe krajiny sú momentálne vystavené silnému migračnému tlaku. Väčšina z nich sú hospodárski migranti a mali by byť vrátení naspäť do svojich krajín pôvodu. Okrem ľudí vyhnaných z domovov a migrantov opustil Líbyu značný počet utečencov rôznych národností vrátane Somálcov, Eritrejcov a Sudáncov, z ktorých niektorým sa podarilo dostať do Talianska a na Maltu. Tieto významné toky zahŕňajúce maloletých bez sprievodu, ktorí si vyžadujú osobitné prijímacie opatrenia pre deti, okrem toho ešte viac zaťažili zdravotnícke systémy najzasiahnutejších členských štátov, ktoré musia migrantom, ktorí to potrebujú, poskytovať zdravotnícku starostlivosť a zabezpečiť riadne lekárske vyšetrenia a prevenciu.

Je potrebné rozlišovať medzi nelegálnymi migrantmi (hospodárski migranti, ktorí sa pokúšajú nelegálne prekročiť hranice EÚ), utečencami alebo osobami, ktoré hľadajú azyl, a ľuďmi, ktorí sú dočasne vyhnaní z domovov (napríklad zahraniční pracovníci v Líbyi vyhnaní vinou konfliktu, ktorí sa chcú vrátiť do svojej krajiny pôvodu). Právne postavenie týchto ľudí, ako aj pomoc, ktorú im EÚ môže poskytnúť, sú iné.

EÚ na tieto výzvy reagovala rýchlo a proaktívne. Komisia a členské štáty zmobilizovali finančné prostriedky s cieľom pomôcť riadeniu núdzových humanitárnych situácií spôsobených náhlym prílevom utečencov a ľudí vyhnaných z domovov do krajín susediacich s Líbyou. To umožnilo zabezpečiť pre utečencov a ľudí vyhnaných z domovov dočasné prístrešie, naplniť ich základné potreby a pomôcť im vrátiť sa do svojich krajín pôvodu. Celkový príspevok EÚ doteraz dosiahol sumu 100 miliónov EUR na humanitárnu pomoc, z čoho takmer polovicu – 48,8 milióna EUR – poskytla Komisia. Navyše bol zmobilizovaný mechanizmus civilnej ochrany EÚ na zjednodušenie návratu občanov EÚ aj tretích krajín do vlasti. Na tento účel poskytlo 15 členských štátov dopravné prostriedky, ktoré koordinovalo monitorovacie a informačné centrum Komisie. Je zrejmé, že toto kolektívne úsilie musí pokračovať. V reakcii na prvé nelegálne a zmiešané migračné toky vedúce cez Stredozemné more rozšíril FRONTEX spoločnú operáciu Európskej siete hliadok (EPN) pod názvom Hermes na rok 2011 s cieľom pomôcť Taliansku získať kontrolu nad plavidlami s migrantmi a utečencami na palube. EUROPOL vyslal do Talianska tím expertov, aby pomohli orgánom presadzovania práva identifikovať medzi nelegálnymi migrantmi, ktorí sa dostali na talianske pobrežie, možných zločincov.

Členské štáty najviac vystavené rastúcemu prílevu utečencov a nelegálnych migrantov získali pomoc na zvládnutie finančných dôsledkov vysídlenia. Na tento účel bolo v rámci Fondu pre vonkajšie hranice a Európskeho fondu pre utečencov vyčlenených asi 25 miliónov EUR.

Napriek tomu je však potrebné uznať, že hoci súčasná kríza potvrdzuje potrebu zvýšenia solidarity na európskej úrovni a lepšieho rozdelenia zodpovednosti, EÚ nie je plne vybavená na pomoc členským štátom, ktoré sú najviac vystavené hromadným migračným pohybom.

Finančné prostriedky dostupné v rámci všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov[2] nie sú dostatočné na to, aby vyhoveli všetkým žiadostiam o pomoc. V prvom rade tieto fondy nemožno mobilizovať ľahko; sú určené na zásah v stabilnej situácii, a nie na riešenie núdze a krízy. Po druhé, rozsah problémov značne presahuje súčasné nástroje.

V kontexte nasledujúceho viacročného finančného rámca si budú musieť Európsky parlament, Rada a Komisia vziať zo súčasnej krízy poučenie. Aby EÚ vedela v prípade nepredvídaných udalostí alebo núdzových situácií rýchlo a účinne reagovať, malo by sa upraviť financovanie EÚ, aby ho bolo možné mobilizovať oveľa rýchlejšie a pružnejšie, a to aj v tretích krajinách. Okrem toho v súvislosti s prebiehajúcou revíziou nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ by mal Európsky parlament a Rada podporiť návrh Komisie umožňujúci EÚ vytvoriť si vlastné trustové fondy , v ktorých by sa mohli zhromažďovať príspevky darcov, a to najmä v krízových a pokrízových situáciách. V zásade existujú aj iné formy solidarity, ktorými možno reagovať na dramatické udalosti v regióne. Na základe doteraz získaných skúseností so súčasným pilotným projektom zameraným na premiestňovanie z Malty Komisia zohľadní súčasný prílev migrantov snažiacich sa o získanie medzinárodnej ochrany a podporí rozšírenie tohto projektu, ktorý sa zrealizuje v úzkej spolupráci s Vysokým komisárom OSN pre utečencov a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu. V súčasnosti dostupné nástroje však nepostačujú na naplnenie všetkých potrieb a nepredstavujú komplexnú odozvu. Možno sa k nim uchýliť len ad hoc spôsobom a v plnej miere závisia od vôle členského štátu dobrovoľne v danom momente poskytnúť pomoc, a to v akejkoľvek forme. To na druhej strane vystavuje EÚ kritike a rizikám, ktoré oslabujú dôveryhodnosť EÚ u jej občanov.

Komisia bude dôkladne sledovať neustále sa meniacu situáciu a môže rozhodnúť, či boli splnené príslušné podmienky, aby sa uplatnila smernica o dočasnej ochrane[3] a na jej základe poskytla okamžitá dočasná ochrana ľuďom vyhnaným z domovov v tretích krajinách, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu.

Komisia počas roku 2011 predloží ďalšie návrhy ako preukázať solidaritu s ohľadom na celok a ako konkrétne možno túto pomoc poskytovať. V súčasnosti sa skúma niekoľko rôznych prístupov s cieľom vyvinúť alternatívy, ktoré umožnia pokryť naliehavé potreby rýchlejším a štruktúrovanejším spôsobom. Táto iniciatíva bude vychádzať zo zodpovedajúceho právneho základu Lisabonskej zmluvy, ktorým sú články 80 a 78 ods. 3, a zohľadní ponaučenie zo situácie v Grécku, najmä na pozemnej hranici medzi Gréckom a Tureckom, ako aj z krízy v južnom Stredozemí; jej súčasťou budú aj možné ad hoc opatrenia, ku ktorým sa možno uchýliť v prípade konkrétneho dočasného tlaku na jeden z členských štátov, ako aj systémovejšie prostriedky na zabezpečenie solidarity, či už finančnej alebo formou praktickej spolupráce a technickej pomoci (napr. prostredníctvom agentúry FRONTEX, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), spoločných operácií).

Napokon ako dôležité gesto solidarity voči severoafrickým krajinám (najmä voči Tunisku), ktoré v súčasnosti hosťujú veľký počet ľudí potrebujúcich medzinárodnú ochranu, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojich krajín pôvodu, a s cieľom zachovať v týchto krajinách tzv. ochranný priestor, členské štáty EÚ by mali akceptovať presídlenie niektorých z týchto osôb.

Kontroly na vonkajších hraniciach

Účinne a dôveryhodne riadené vonkajšie hranice majú zásadný význam. EÚ musí byť schopná riadiť toky osôb, ktoré chcú na krátke obdobie cestovať alebo sa legálne prisťahovať do EÚ, a pritom zabrániť tým, ktoré nemajú právo na vstup. Ako sa uvádza v stratégii vnútornej bezpečnosti, ktorú Komisia predložila v roku 2010, významnú úlohu v boji proti zločinu zohrávajú hraničné kontroly[4]. Únia preto musí mať dvojaký cieľ: zachovať vysokú úroveň bezpečnosti, a zároveň zjednodušiť hraničné kontroly pre tých, ktorým by mal byť povolený vstup, pri plnom dodržiavaní základných práv.

Kontrola nad vstupom na jeho územie je jednou z kľúčových funkcií štátu alebo územia bez vnútorných hraníc. V schengenskom priestore je každý účastnícky štát spoluzodpovedný za plnenie tejto funkcie spoľahlivým spôsobom. Každý štát riadi svoje vonkajšie hranice preto, aby mal pod kontrolou prístup nie len na jeho vlastné územie, ale aj do schengenského priestoru ako celku; preto koná v záujme ostatných členských štátov a vykonáva služby v mene EÚ. Podobne je potrebné uznať a riešiť situáciu členských štátov, na ktoré je na ich vonkajších hraniciach vyvíjaný veľký tlak, a to v plnom súlade so zásadou solidarity.

Kontrola vonkajších hraníc EÚ sa musí neustále zlepšovať, aby vhodne reagovala na nové migračné a bezpečnostné problémy. Nedávne udalosti ukázali, ako rýchlo sa môže úsek vonkajších hraníc považovaný za nízko rizikový stať predmetom krízového migračného tlaku. Za obchodovanie s ľuďmi alebo zjednodušovanie nelegálnej migrácie je zodpovedný organizovaný zločin, ktorý svoje metódy a trasy neustále prispôsobuje. Zároveň je všeobecným trendom zvýšenie tokov cestujúcich a ľudia očakávajú rýchle a jednoduché prekračovanie hraníc.

Nedostatočne zabezpečené úseky vonkajších hraníc oslabujú kredibilitu Únie, že je schopná mať pod kontrolou prístup na svoje územie, a podlamujú vzájomnú dôveru. Občania takisto potrebujú mať istotu, že kontroly na vonkajších hraniciach riadne fungujú. Spoločný súbor pravidiel už existuje, ale zároveň je potrebné ďalej rozvíjať spoločnú kultúru medzi vnútroštátnymi orgánmi. Na tento účel Komisia v máji prijme zmenenú a doplnenú verziu príručky SIRENE a v júni bude aktualizovať Spoločnú praktickú príručku pre príslušníkov pohraničnej stráže. Okrem toho by sa mala zvážiť uskutočniteľnosť vytvorenia európskeho systému pohraničnej stráže. Neznamenalo by to nevyhnutne zriadenie centralizovanej európskej správy, ale zavedenie spoločnej kultúry so spoločnými kapacitami a štandardmi s podporou praktickej spolupráce.

Podobne je nevyhnutné zaujať prístup, ktorý sa opiera o analýzu rizík, a zabezpečiť širšie využitie moderných technológií ako na morských, tak na pozemských hraniciach. Každodenná spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi sa musí zlepšiť; k výmene operatívnych informácií o akomkoľvek incidente na vonkajších hraniciach medzi susednými členskými štátmi by malo dochádzať v reálnom čase. To je zmysel Európskeho systému hraničného dozoru ( EUROSUR ), ktorý sa postupne vyvíja od roku 2008. Komisia v roku 2011 predloží legislatívny návrh, aby umožnila orgánom členských štátov, ktoré vykonávajú hraničné kontroly, výmenu operatívnych informácií a spoluprácu medzi sebou, ako aj s agentúrou FRONTEX.

FRONTEX má kľúčovú úlohu v distribúcii finančných prostriedkov tam, kde je hranica pod tlakom, ako sa ukázalo pri vôbec prvom rozmiestnení rýchlych pohraničných zásahových tímov na grécko-tureckej hranici v roku 2010 a spustení spoločnej námornej operácie HERMES na podporu Talianska v roku 2011. Právny rámec, z ktorého vychádza agentúra FRONTEX, sa musí aktualizovať, aby jej umožňoval vyššiu účinnosť z hľadiska operatívnej kapacity konať na vonkajších hraniciach. Komisia predložila návrh nevyhnutných zmien vo februári minulého roka[5] a ako vyzvala Európska rada, teraz je zvlášť vo svetle nedávnych udalostí naliehavé, aby Rada a Parlament návrh schválili do konca tohto polroka.

Správa schengenských hraníc

Vytvorenie schengenského priestoru je jedným z najhmatateľnejších, najpopulárnejších a najúspešnejších výsledkov EÚ. Na zachovanie tohto úspechu a jeho neustále napredovanie je potrebné podniknúť ďalšie kroky posilňujúce vonkajšie hranice. Okrem toho je potrebné zaviesť jasný systém správy schengenských hraníc . Pokiaľ ide o zabezpečenie uplatňovania spoločných pravidiel, Únia sa v súčasnosti stále spolieha na medzivládny systém partnerských kontrol. Aktuálna verzia mechanizmu hodnotenia schengenských hraníc by mala byť založená na prístupe Spoločenstva za účasti expertov z členských štátov, agentúry FRONTEX a pod vedením Komisie. Navrhovaný mechanizmus by zabezpečil viac transparentnosti a zlepšil by nadväzné opatrenia na nedostatky zistené v priebehu expertných hodnotení. Komisia zároveň vydá usmernenia, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie a výklad schengenských pravidiel.

Rovnako je potrebné zaviesť mechanizmus, ktorý by Únii umožňoval riešiť situácie, keď si členský štát neplní svoje povinnosti spojené s kontrolou vonkajšej hranice, alebo keď sa konkrétny úsek vonkajšej hranice dostane vplyvom vonkajších udalostí pod nečakaný a silný tlak. Koordinovaná odozva Únie založená na prístupe Spoločenstva v týchto kritických situáciách by nepochybne zvýšila vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi. Zároveň by znížila používanie jednostranných iniciatív členských štátov dočasne znova zaviesť hraničné kontroly alebo zintenzívniť policajné kontroly vo vnútorných pohraničných oblastiach, ktoré prechod hraníc nevyhnutne spomaľujú pre každého. Takýto mechanizmus preto možno bude potrebné zaviesť, a tak spriechodniť rozhodnutie na európskej úrovni, v ktorom by sa vymedzilo, ktoré členské štáty výnimočne opäť zavedú vnútorné hraničné kontroly a na ako dlho. Takýto mechanizmus by sa využíval v krajnom prípade v naozaj kritických situáciách, kým sa s cieľom stabilizovať situáciu na príslušnom úseku vonkajšej hranice neprijmú iné (núdzové) opatrenia na európskej úrovni v duchu solidarity a/alebo na vnútroštátnej úrovni zamerané na zlepšenie dodržiavania spoločných pravidiel. Komisia skúma uskutočniteľnosť takého mechanizmu a čoskoro možno predloží návrh.

Prevencia nelegálneho prisťahovalectva

Z povahy nelegálneho prisťahovalectva vyplýva, že ide o fenomén, ktorý sa ťažko kvantifikuje. Niektoré ukazovatele sú však smerodajné. V roku 2009 počet zadržaných občanov tretích krajín nelegálne sa zdržujúcich v EÚ dosiahol 570 000 (o 7 % menej ako v roku 2008). Členské štáty vrátili približne 250 000 osôb (o 4,5 % viac ako v roku 2008)[6].

Pevné a účinné riešenie nelegálnej migrácie je predpokladom dôveryhodnej politiky migrácie a mobility. Nízka pravdepodobnosť návratu nelegálnych migrantov, ktorí nepotrebujú medzinárodnú ochranu, tento jav stimuluje a oslabuje dôveru verejnosti k vnútroštátnym a európskym orgánom. Príslušné nástroje a politiky je potrebné využívať koordinovanejším spôsobom.

Pre nelegálnu migráciu a zneužívanie občanov tretích krajín je rovnako stimulačným faktorom existencia neformálneho trhu práce. Preto je zásadne dôležitá úplná a včasná transpozícia smernice o sankciách pre zamestnávateľov[7] .

Obeťou obchodovania s ľuďmi smerom do EÚ alebo v jej rámci sa každoročne stáva niekoľko stotisíc osôb. Nedávnym prijatím smernice o obchodovaní s ľuďmi sa EÚ dostala do vedenia medzinárodného boja proti tomuto druhu otroctva prísnejšími trestami pre takýchto zločincov, ako aj opatreniami na prevenciu, ochranu a pomoc a podporu pre obete s dôrazom na tie najslabšie skupiny.

EÚ prikladá väčší dôraz vonkajšiemu rozmeru jej politiky v otázke obchodovania s ľuďmi . Ďalším zintenzívnením úsilia v boji proti obchodovaniu s ľuďmi je menovanie koordinátora EÚ.

Komisia v roku 2012 prispeje k súdržnej, vyváženej a účinnej politike EÚ v oblasti návratu oznámením, v ktorom zhrnie dosiahnutý pokrok a predloží návrhy, ako možno dosiahnuť ďalší. Súčasťou by mala byť podpora dobrovoľného návratu, zintenzívnenie budovania kapacít v členských štátoch, podpora vzájomného uznávania rozhodnutí o návrate a riešenie situácie nelegálnych migrantov, ktorí sa nemôžu vrátiť.

Smernicou o návrate[8] sa vytvoril pevný a spravodlivý rámec pre účinný návrat v plnom súlade s ľudskými právami migrantov a právnym štátom. Tento nástroj zabezpečuje, že buď je osoba v EÚ legálne, alebo je pre ňu vystavené rozhodnutie o návrate. Nízka úroveň uplatňovania smernice je zdrojom vážnych obáva a Komisia vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prijatie a bezodkladné vykonanie nevyhnutných vnútroštátnych ustanovení.

V nedávnom komplexnom hodnotení readmisnej politiky EÚ[9] Komisia dospela k záveru, že readmisné dohody EÚ sú užitočné na vrátenie nelegálnych migrantov. Takáto spolupráca s tretími krajinami by sa mala ďalej posilniť. Je však rovnako zrejmé, že rokovania o readmisii s niekoľkými krajinami vrátane najvýznamnejších krajín pôvodu a tranzitu nelegálnej migrácie sú zložité. Navyše sa ešte stále nedostatočne uplatňuje článok 13 Dohody z Cotonou medzi EÚ a krajinami AKT. Schopnosť EÚ účinne uzatvárať a uplatňovať tieto dohody oslabuje najmä fakt, že EÚ zriedkakedy svojich partnerov v tretích krajinách motivuje, napríklad formou vízových opatrení alebo finančnej pomoci na posilnenie kapacity tretích krajín správne uplatňovať dohodu. Preto sa zdá jasné, že snažiť sa o samostatné mandáty pre rokovania o readmisii už nemá zmysel. Na readmisné dohody by sa okrem toho malo nazerať zo širšej perspektívy celkových vzťahov EU s konkrétnou partnerskou krajinou. Na tento účel by sa do rámca dohôd s tretími krajinami malo presadiť začlenenie readmisných povinností.

SťAHOVANIE A žIVOT V RÁMCI PRIESTORU BEZ VNÚTORNÝCH HRANÍC

Organizovaná mobilita

Vonkajšie hranice EÚ slúžia na ochranu a zabezpečenie hladkého prechodu pre občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov, ako aj pre občanov tretích krajín, ktorí prichádzajú do EÚ podľa dohodnutých pravidiel. Keďže schengenský priestor ako celok zaznamená 650 miliónov prechodov ročne, je potrebné uznať, že každodenné kontroly na hraničných priechodoch sú náročné[10].

V čo najväčšej miere sa musia využiť prostriedky dostupné na hraničných priechodoch, aby sa zabezpečila úspora z rozsahu a pritom zabránilo prekrytiu. Na to je kľúčová spolupráca medzi agentúrami (FRONTEX, EUROPOL, vnútroštátne colné a policajné orgány), zvlášť spolupráca medzi orgánmi pohraničnej stráže, ktorá kontroluje osoby, a colné orgány zodpovedné za kontrolu tovaru. Komisia v roku 2012 predloží s cieľom lepšie koordinovať kontroly na vonkajších hraniciach návrhy, v ktorých ukáže členským štátom osvedčené postupy.

Takisto by sa mala zamerať pozornosť na posilnenie hraničných kontrol a súčasné zrýchlenie prechodu hraníc pre bežných cestujúcich. Niektoré členské štáty už vyvíjajú vnútroštátne systémy vstup/výstup. Európsky systém vstup/výstup by zabezpečoval, aby boli hraničnej kontrole a imigračným orgánom k dispozícii údaje pri prechode hraníc občanmi tretích krajín, ktoré by dopĺňali údaje vízového informačného systému pre držiteľov víz. To by pomohlo mať väčšiu kontrolu nad pobytom držiteľov víz a vyhnúť sa prekročeniu povolenej dĺžky pobytu, ktorá je na rozdiel od všeobecnej mienky hlavným zdrojom nelegálneho prisťahovalectva do EÚ. Program registrovaných cestujúcich by štátnym príslušníkom tretích krajín zároveň umožnil využiť automatizované kontroly hraníc, čo by pravidelným cestujúcim zjednodušilo prístup do EÚ.

Tieto systémy by pripravili cestu novej generácii hraničných kontrol využívajúcich nové technológie a stavajúcich na skúsenostiach získaných pri realizácii rozsiahlych projektov IT, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú. Vyžadovali by si značné investície zo strany EÚ a členských štátov, pokiaľ ide o vývoj IT a verejné výdavky, ako aj úsilie o zabezpečenie vysokej úrovne ochrany osobných údajov. Komisia bude preto pred predložením konkrétnych návrhov v nadchádzajúcich mesiacoch ďalej konzultovať s Európskym parlamentom a Radou a zainteresovanými subjektmi, ako ďalej postupovať.

Jednotná politika mobility vrátane víz pre štátnych príslušníkov tretích krajín

Spoločná vízová politika EÚ je jedným z podporných opatrení na odstránenie potreby vnútorných hraníc. Okrem toho predstavuje vízová politika vplyvný nástroj politiky mobility zameranej na budúcnosť. Má obrovský vplyv na tretie krajiny, pre ktoré mobilita občanov predstavuje prioritnú oblasť zahraničnej politiky. V roku 2009 vydali členské štáty, ktoré udeľujú schengenské víza, približne 11 miliónov víz[11].

V uplynulých rokoch uzatvorila EÚ niekoľko dohôd o zjednodušení vízového režimu a zúčastnila sa niekoľkých dialógov o liberalizácii vízového režimu . V niektorých prípadoch sa po splnení všetkých nevyhnutných podmienok EÚ rozhodla zrušiť vízovú povinnosť pre občanov určitých tretích krajín.

Tieto skúsenosti sú prevažne pozitívne a sú dôkazom, že je možné zabezpečiť dobre riadenú mobilitu v bezpečnom prostredí . Predchádzanie nelegálnej migrácii a zachovanie verejnej bezpečnosti je zlučiteľné s cieľom zvýšenej mobility. Je potrebné, aby bola vždy zabezpečená správna rovnováha medzi zvýšenou mobilitou cestujúcich bona fide a rizikami nelegálnej migrácie a ohrozením verejného poriadku a bezpečnosti. Vždy v prípade potreby by sa malo overiť dodržiavanie tejto rovnováhy prostredníctvom mechanizmu na monitorovanie procesu liberalizácie vízového režimu, napríklad mechanizmu zriadeného Komisiou v januári 2011, ktorý sa týka piatich krajín západného Balkánu, pre ktoré bola zrušená vízová povinnosť v roku 2009 a 2010 (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko).

Ak zrušenie vízovej povinnosti vedie k rozsiahlej nelegálnej migrácii, zneužívaniu alebo ohrozuje bezpečnosť, mala by mať EÚ k dispozícii primerané nástroje na rýchle odstránenie týchto problémov. Na tento účel predloží Komisia v blízkom období návrh na zmenu a doplnenie nariadenia o vízach [12], v ktorom ustanoví ochrannú doložku, ktorá za určitých podmienok umožní dočasné opätovné zavedenie vízovej povinnosti pre občanov tretej krajiny.

S cieľom prehlbovať svoje postavenie globálneho hráča, podporovať záujmy podnikateľskej obce, univerzitného sektora a zúčastnených strán v oblasti kultúry musí EÚ naďalej zostať otvorená kultúrnym, hospodárskym a obchodným výmenám. Je potrebná väčšia súdržnosť vízovej politiky a ostatných politík EÚ, ako sú obchodná politika a politika výskumu.

Je potrebné v plnej miere využívať potenciál, ktorý ponúka vízový kódex platný od apríla 2010. Naďalej pretrváva neochota napr. udeľovať víza na viac vstupov s dlhým obdobím platnosti osobám, ktoré často cestujú, a to napriek skutočnosti, že ich spoľahlivosť bola v plnej miere preukázaná. Toto bude cieľom prvej výročnej správy o miestnej schengenskej spolupráci, ktorú Komisia predloží v najbližších mesiacoch. Komisia má v úmysle predstaviť v tejto správe konkrétne návrhy týkajúce sa fungovania miestnej schengenskej spolupráce, napr. pokiaľ ide o harmonizáciu zoznamov doplňujúcich dokumentov, ktoré musia žiadatelia o víza predložiť, alebo optimalizáciu vydávania víz na viac vstupov cestujúcim bona fide , ktoré budú prínosom pre konzuláty členských štátov a žiadateľov o víza.

Dostupnosť konzulárnych služieb je takisto veľmi dôležitá. Komisia predloží v priebehu tohto roka oznámenie o programoch regionálnej konzulárnej spolupráce. Zameria sa v ňom najmä na otázku, ako možno uľahčiť zriaďovanie spoločných centier pre podávanie žiadostí o víza. Z dlhodobého hľadiska by mohla byť spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti krátkodobých schengenských víz rozšírená aj na dlhodobé víza.

Správne riadená legálna migrácia

Ako bolo zdôraznené v stratégii Európa 2020, rozumná politika v oblasti migrácie by mala zohľadňovať skutočnosť, že migranti môžu prispievať k hospodárskej dynamike, prinášať nové nápady a pomáhať pri vytváraní nových pracovných miest. Migranti zároveň pomáhajú vyplniť medzery na trhu práce, ktoré pracovníci z krajín EÚ vyplniť nedokážu alebo nechcú, a prispievajú k riešeniu demografických výziev, ktorým čelí EÚ. Odhaduje sa, že na udržanie pomeru obyvateľstva v produktívnom veku k celkovému počtu obyvateľstva na úrovni z roku 2008 potrebuje EÚ vysokú mieru čistého prisťahovalectva. Dlhodobé demografické trendy ukazujú, že spoliehať sa na pracovnú silu z tokov pracovných síl medzi členskými štátmi EÚ nemusí byť v ďalšom desaťročí dostačujúce[13].

Riešením nedostatku pracovných síl a zručností v určitých odvetviach môže byť prijímanie migrantov, ktorí disponujú zručnosťami zodpovedajúcimi potrebám EÚ. V budúcnosti bude zamestnanosť rásť najmä v odvetví služieb a mnohé z týchto pracovných miest budú spojené s verejnými službami alebo službami v domácnosti. Ako príklad možno uviesť, že v Programe Komisie pre nové zručnosti a nové pracovné miesta[14] sa odhaduje, že do roku 2020 bude v sektore zdravotníctva chýbať približne 1 milión odborníkov a celkovo až 2 milióny, ak berieme do úvahy aj pomocných zdravotníckych pracovníkov. Odhaduje sa, že do roku 2015 bude chýbať od 384 000 do 700 000 odborníkov v oblasti IKT[15]. Na zabezpečenie dynamického a inovatívneho hospodárstva, ktoré je nevyhnutné na udržanie konkurencieschopnosti EÚ vo svetovom meradle, potrebuje EÚ aj veľmi veľký nárast počtu výskumníkov pôsobiacich na jej území, pričom niektorí budú musieť prísť z tretích krajín.

Je potrebné vyvinúť väčšie úsilie pri predvídaní chýbajúcich pracovných síl a zručností a identifikovať úlohu, ktorú by migrácia mohla zohrávať pri vypĺňaní týchto nedostatkov, a pritom dbať na to, aby nedochádzalo k „odlivu mozgov“ z rozvojových krajín.

V súčasnosti sa vyvíja právny rámec EÚ o migrácii, zatiaľ čo členské štáty sú naďalej zodpovedné za počet príslušníkov tretích krajín, ktorých prijmú na účely zamestnania. Pre úspech v oblasti obchodovania, výskumu a inovácií v Európe je potrebné umožniť ľuďom s požadovanými zručnosťami, aby boli v správnom čase na správnom mieste. K lepšiemu fungovaniu trhov práce by prispelo zjednodušenie administratívnych postupov a preskúmanie obmedzení týkajúcich sa mobility migrantov pochádzajúcich z tretích krajín v rámci EÚ a medzi EÚ a tretími krajinami tak, aby ich práva na pobyt a zamestnanie zostali zachované. Okrem toho zastáva tretina migrantov pracovné miesta, pre ktoré majú príliš vysokú kvalifikáciu – takéto plytvanie ľudským kapitálom si Európa nemôže dovoliť. EÚ preto musí zvýšiť úsilie v oblasti uznávania formálnej kvalifikácie migrantov, ktorí sa legálne nachádzajú na jej území, ako aj tých, ktorí práve prišli.

Pretrvávajúca kríza zamestnanosti v mnohých členských štátoch znamená, že trhy práce v EÚ sú v súčasnosti pod tlakom. Komisia v súčasnosti vytvára mnoho nástrojov s cieľom preskúmať zosúladenie zručností a ponuky a identifikovať hospodárske odvetvia a profesie, ktoré v súčasnosti čelia ťažkostiam pri nábore pracovníkov alebo chýbajúcim zručnostiam. Výsledky tejto analýzy pomôžu Komisii preskúmať aktuálne potreby v oblasti stagnujúcich profesií a chýbajúcich zručností, ktoré by bolo možné vyplniť prostredníctvom dobre cielených migračných stratégií. Komisia zvažuje, že do roku 2012 vypracuje zelenú knihu o riešení nedostatku pracovných síl prostredníctvom migrácie v členských štátoch EÚ. Nastal čas dospieť k dohode o návrhu z roku 2007 o „ jednotnom povolení “ , ktorý zjednoduší administratívne postupy pre migrantov a stanoví jasný a spoločný súbor práv. Aby bola Európa naďalej konkurencieschopná, musí byť zároveň atraktívnym miestom pre vysokokvalifikovaných migrantov, pretože globálny dopyt po vysokokvalifikovaných pracovníkoch sa zvýši. Systém modrých kariet EÚ zavádza balík opatrení, ktoré uľahčia nábor týchto osôb v EÚ. Komisia vyzýva všetky členské štáty, aby zintenzívnili úsilie v oblasti správnej transpozície príslušnej smernice. Okrem toho Komisia v roku 2010 s cieľom odstrániť zistené nedostatky v právnom rámci EÚ predložila návrh týkajúci sa sezónnych pracovníkov a pracovníkov preložených v rámci podniku . Pokiaľ ide o legislatívne iniciatívy v oblasti legálnej migrácie v budúcnosti, Komisia priebežne hodnotí súčasný rámec, aby zistila, či sa existujúce nástroje uplatňujú správne, či je možné ich zlepšiť alebo je potrebné vytvoriť nové. Správy o smerniciach týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, študentov a výskumníkov budú predložené v roku 2011.

Potenciálni migranti potrebujú informácie o EÚ a vnútroštátnych právnych rámcoch, jazykových požiadavkách, vízach a pracovných povoleniach. Do konca roku 2011 bude zriadený portál EÚ pre prisťahovalectvo − webová stránka, ktorá bude ako jednotné kontaktné miesto poskytovať jasné a prístupné informácie.

Zo spoľahlivých údajov, ktoré poskytli členské štáty, vyplýva, že na začiatku roku 2000 sa zdalo, že migrácia z rodinných dôvodov predstavovala viac ako 50 % celkového legálneho prisťahovalectva. Toto percento postupne klesá a v súčasnosti predstavuje prisťahovalectvo z osobných dôvodov približne tretinu celkového prisťahovalectva do EÚ. Na rozdiel od migrácie za prácou nemôžu členské štáty vopred stanoviť, koľko takýchto osôb prijmú. Povinnosť rešpektovať rodinný život je zakotvená v Charte základných práv EÚ, ako aj v mnohých nástrojoch medzinárodného práva a v smernici EÚ o práve na zlúčenie rodiny [16]. Komisia prediskutuje túto otázku s členskými štátmi, Európskym parlamentom a zainteresovanými stranami a do konca tohto roku vydá zelenú knihu.

Budovanie inkluzívnej spoločnosti integrovaním prisťahovalcov

Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom zostáva naďalej zásadnou a niekedy aj kontroverznou otázkou. Úspešná integrácia je nevyhnutná z ľudských a kultúrnych dôvodov. Je potrebná aj na účely získania čo najväčších hospodárskych a sociálnych výhod z prisťahovalectva pre jednotlivcov aj pre spoločnosti. Neexistuje jediný spôsob, ako dosiahnuť úspech integrácie. Je však jasné, že na dosiahnutie lepších výsledkov je potrebné zvýšiť úsilie tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni. Každý migrant by sa mal v Európe cítiť ako doma, pričom by mal dodržiavať jej zákony a hodnoty a mať možnosť podieľať sa na formovaní budúcnosti Európy.

Integrácia si vyžaduje snahu zo strany migranta, ako aj prijímajúcej spoločnosti. Migranti musia mať možnosť zúčastňovať sa na živote v ich nových komunitách, predovšetkým naučiť sa jazyk prijímajúcej krajiny, mať prístup k systémom zamestnávania, vzdelávania a zdravotníctva, ako aj sociálno-hospodársku schopnosť uživiť sa. Migranti by mali poznať základné hodnoty EÚ a jej členských štátov, aby porozumeli kultúre a tradíciám krajiny, v ktorej žijú. Integrácia migrantov zahŕňa rovnováhu medzi užívaním práv a rešpektovaním zákonov a kultúry hostiteľskej krajiny.

Komisia v tejto súvislosti čoskoro predloží oznámenie o európskej agende v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, v ktorom sa zameria na angažovanie migrantov v prijímajúcich krajinách, opatrenia na miestnej úrovni a zapojenie krajín pôvodu do integračného procesu.

Táto agenda prispeje k diskusii o spôsoboch, ako vnímať a podporovať integráciu.

Vytvára sa súbor nástrojov, ktoré sa osvedčili pri integrácii migrantov, s cieľom uľahčiť výmenu osvedčených postupov, ktoré umožnia vnútroštátnym orgánom navzájom sa učiť a vybrať čo najúčinnejšie opatrenia na dosahovanie konkrétnych cieľov v oblasti integrácie. Navrhujú sa tzv. európske modely na podporu politík a postupov, ktoré je možné prispôsobiť potrebám jednotlivých členských štátov, regiónov a miest. Oznámenie Komisie predovšetkým podporí posilnenie účasti miestnych a regionálnych aktérov na vytváraní politík v oblasti integrácie, napr. aj prostredníctvom strategického partnerstva s Výborom regiónov a Európskymi sieťami miest a regiónov.

POSKYTOVANIE MEDZINÁRODNEJ OCHRANY ľUďOM V NÚDZI

Jedným z hlavných cieľov spoločného európskeho azylového systému je znížiť veľké rozdiely v spracovávaní žiadostí o azyl predložených v rôznych krajinách EÚ a vytvoriť spoločný súbor procesných a hmotných práv, ktoré sa budú dodržiavať v rámci celej Únie, a zároveň zabezpečiť plný súlad so Ženevským dohovorom o utečencoch z roku 1951, ako aj ostatnými príslušnými medzinárodnými záväzkami.

V roku 2010 bolo v EÚ zaregistrovaných približne 257 800 žiadateľov o azyl, čo predstavuje 515 žiadateľov na milión obyvateľov. Viac ako 90 % žiadostí registrovaných v EÚ bolo predložených v desiatich členských štátoch[17].

Nastal čas dovŕšiť spoločný európsky azylový systém dosiahnutím dohody o vyváženom balíku, a to do roku 2012, ako schválila Európska rada v decembri 2009. Na tento účel Komisia v krátkom čase predloží upravené návrhy smerníc o podmienkach prijímania a azylových konaniach. Je potrebné dosiahnuť vyváženú dohodu o prepracovaní dublinského nariadenia vrátane nariadenia o núdzovom mechanizme ako poslednom východisku / núdzovom riešení v krajnom prípade mimoriadnych tlakov, a tiež o prepracovanom systéme Eurodac.

Spoločne s kvalifikačnou smernicou a rozšírením rozsahu pôsobnosti smernice o právnom postavení osôb s dlhodobým pobytom na oprávnených príjemcov medzinárodnej ochrany by spoločný azylový systém zabezpečoval: a) spravodlivé zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl a príjemcami medzinárodnej ochrany, ako aj primerané záruky; b) procedurálne nástroje, ktoré vnútroštátnym orgánom umožnia riadne a včas posúdiť žiadosti o azyl súdržnejším spôsobom a prostredníctvom nástrojov na riešenie neoprávnených žiadostí; c) primeranú úroveň aproximácie práv pre príjemcov medzinárodnej ochrany, ktorá prispeje k úsporám nákladov na administratívne postupy a k obmedzeniu sekundárnych premiestňovaní a „azylovej turistike“, a zároveň k lepším vyhliadkam v oblasti integrácie; d) lepšiu efektivitu „dublinského systému“ zohľadňujúc mimoriadne vypäté situácie, ktorým môžu byť vystavené jednotlivé členské štáty a e) databázu EURODAC, ktorá naďalej podporuje účinnosť dublinského nariadenia a za veľmi prísnych podmienok zároveň zohľadňuje ďalšie potreby orgánov presadzovania práva.

Právne predpisy EÚ a ich riadne vykonávanie musí sprevádzať posilnená praktická spolupráca . Európsky podporný úrad pre azyl začne v plnej miere fungovať v júni tohto roku a jeho činnosť prispeje k zvýšeniu vzájomnej dôvery a spolupráce európskych partnerov.

Dôležitá je aj solidarita a spolupráca s tretími krajinami pri riadení azylových tokov a tokov utečencov. Je dôležité naďalej realizovať najmä regionálne programy ochrany, ktoré vytvárajú rozsiahle partnerstvo s krajinami a regiónmi pôvodu v úzkej spolupráci s UNHCR, pričom spájajú dialóg a podporu pre opatrenia na budovanie kapacity, pre prístup k trvalým riešeniam, zlepšenia vnútroštátnych azylových právnych predpisov, prijímanie žiadateľov o azyl a utečencov, opatrenia v oblasti repatriácie a presídlenia.

V priebehu roku 2010 bolo v rámci celej EÚ presídlených približne 5 000 utečencov – . v porovnaní s približne 75 000 utečencami presídlenými v USA v rovnakom roku. Členské štáty EÚ v súčasnosti prijímajú dokonca menej presídlených utečencov ako samotná Kanada. Presídlenie sa musí stať integrálnou súčasťou azylovej politiky EÚ. V prípade skutočných utečencov, ktorí by inak museli podstúpiť nebezpečnú cestu na miesto trvalého útočiska, ide o opatrenie na záchranu života. Zároveň ide o významné gesto spoločnej zodpovednosti voči krajinám prvého azylu, prevažne rozvojovým krajinám, ktoré prispieva k udržaniu „chránenej oblasti“ v hostiteľských krajinách a tiež k dialógu a spolupráci v ďalších otázkach migrácie a riadenia hraníc. Európsky parlament a Rada by mali bezodkladne prijať spoločný program EÚ pre presídľovanie navrhovaný Komisiou[18].

MIGRÁCIA VO VONKAJšÍCH VZťAHOCH PO KRÍZE

Globálny prístup k migrácii

EÚ potrebuje posilniť politiky vonkajšej migrácie. Je potrebné vytvoriť partnerstvá s tretími krajinami, ktoré budú riešiť otázky týkajúce sa migrácie a mobility takým spôsobom, aby bola spolupráca prínosom pre obe strany. Pri vytváraní takejto politiky by mali byť otázky týkajúce sa migrácie začlenené do celkových vonkajších vzťahov EÚ na účely podpory záujmov a potrieb EÚ. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať súvislosti medzi migráciou a zmenou klímy. Súdržnosť vnútorných a vonkajších politík, ako aj súdržnosť a komplementarita činností Únie a členských štátov sú nevyhnutné na dosiahnutie dobrých výsledkov.

V priebehu tohto roku predloží Komisia oznámenie o globálnom prístupe k migrácii . Po uplynutí piatich rokov od začatia vykonávania nastal čas vstúpiť do novej etapy a preskúmať spôsoby, ako zvýšiť efektivitu a súdržnosť tohto strategického prístupu a zároveň jasne stanoviť konkrétne ciele. Tento politický rámec musí lepšie zohľadňovať vonkajšie aj vnútorné strategické ciele Únie a pretvárať ich do konkrétnych návrhov rozvoja našich kľúčových partnerstiev (najmä Partnerstvo EÚ – Afrika, Východné partnerstvo, Partnerstvo EuroMed a kandidátske krajiny).

Je potrebné zabezpečiť lepšiu tematickú rovnováhu troch hlavných oblastí politických zásahov: a) organizovanie legálnej migrácie, b) posilnenie boja proti nelegálnej migrácii a c) maximalizovanie vzájomných prínosov migrácie z hľadiska rozvoja.

Vonkajší rozmer by mohol zohrávať dôležitejšiu úlohu pri nadväzovaní kontaktov s tretími krajinami, ktoré by pri riešení potrieb na trhu práce v EÚ mali byť považované za partnerov, pričom zároveň je potrebné rešpektovať uprednostňovanie občanov EÚ zo strany EÚ. V snahe lepšie spájať dopyt a ponuku na trhu práce a uľahčiť odvetviam EÚ nábor vhodných kvalifikovaných pracovníkov je možné v tretích krajinách dosiahnuť veľký pokrok v oblastiach, ako sú uznávanie zahraničnej kvalifikácie a odborná a jazyková príprava pred odchodom do zahraničia.

Je potrebné posilniť a zlepšiť snahu v oblasti riešenia potrieb migrácie a rozvoja. EÚ by mala zvýšiť úsilie o riešenie „hnacej sily“ migrácie a zamerať sa najmä na oblasť zamestnanosti, správy vecí verejných a demografického rozvoja. Je potrebné prijať nové iniciatívy na podporu pozitívneho účinku na rozvoj, aký má poukazovanie finančných prostriedkov migrantmi do vlasti.

Ľudský rozmer politík v oblasti migrácie a rozvoja sa posilní aj zavedením prístupu zameraného na migrantov. V tejto súvislosti je potrebné venovať väčšiu pozornosť úlohe, ktorú zohrávajú diaspóry. Je potrebné zvážiť iniciatívy zamerané na to, aby mali členovia diaspóry možnosť prispievať k rozvoju krajín pôvodu, vrátane podporovania dočasného návratu kvalifikovaných migrantov. Vychádzajúc z prvých pozitívnych skúseností je potrebné ďalej rozvíjať možnosti kyvadlovej migrácie.

Hlavná pozornosť globálneho prístupu bola dosiaľ zameraná na Afriku a východnú a juhovýchodnú Európu. V rámci posilňovania politík vonkajšej migrácie EÚ je potrebné prepracovať geografické priority s ohľadom na záujmy a spoločné výzvy EÚ a tretích krajín, najmä v súvislosti s nedávnym vývojom udalostí na Blízkom východe a v severnej Afrike.

Po kríze: partnerstvo EÚ a južného Stredozemia

Na zasadnutiach Európskej rady v dňoch 11. a 25. marca bol opätovne potvrdený záväzok vytvoriť nové partnerstvo s krajinami v južnom susedstve. Európsky parlament vo svojom nedávnom uznesení[19] takisto vyzdvihol potrebu uplatňovať v týchto otázkach vyvážený a komplexný prístup. Vychádzajúc z týchto príspevkov predloží Komisia v najbližších týždňoch prepracovanú európsku susedskú politiku a balík návrhov týkajúci sa prístupu EÚ k oblasti migrácie, mobility a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia.

V rámci uvedeného je potrebné v spolupráci s krajinami južného Stredozemia zlepšiť uznávanie zručností a úrovne vzdelania migrantov.

Kontakty ľudí v krajinách Stredozemia by navyše mali podporovať rozvíjajúcu sa demokratizáciu v Severnej Afrike. Posilnená mobilita zvýši vzájomné porozumenie a podporí obchodné vzťahy. EÚ musí svojim partnerom v susedstve ponúknuť dynamickú politiku v oblasti mobility vrátane víz, čo tvorí takisto pevnú súčasť vonkajšej politiky EÚ. Ciele európskej susedskej politiky sa podarí dosiahnuť prostredníctvom liberalizovaného poskytovania služieb, posilnených výmen študentov a výskumníkov a intenzívnejších kontaktov spájajúcich občiansku spoločnosť, podnikateľov, novinárov a organizácie pre ľudské práva. Bude možné ich zabezpečiť len ak budú vytvorené riadne kanály pre legálnu migráciu a zjednodušenia vízového režimu.

Ako prvý krok navrhla EÚ krajinám južného Stredozemia nadviazanie štruktúrovaného dialógu o migrácii, mobilite a bezpečnosti, ktorý povedie k vytvoreniu súvisiacich partnerstiev v oblasti mobility na základe osobitných zásluh jednotlivých krajín.

Dialóg by mal byť zameraný na vytvorenie partnerstiev v oblasti mobility za primeraných podmienok a na poskytnutie pomoci partnerským krajinám na posilňovanie kapacít v oblasti riadenia migračných tokov. Partnerstvá v oblasti mobility by okrem iného mali zahŕňať spôsoby, ako uľahčiť a lepšie zorganizovať legálnu migráciu, účinné a humánne opatrenia na boj proti nelegálnej migrácii a konkrétne kroky na posilnenie rozvojových účinkov migrácie. Ich uplatňovanie bude podmienené prijatím úprimného záväzku zo strany príslušných tretích krajín opätovne prijať nelegálnych migrantov, ktorí nemajú oprávnenie na pobyt na území členských štátov, prijať účinné opatrenia na predchádzanie nelegálnej migrácii, zabezpečiť integrované riadenie hraníc a bezpečnosť dokumentov a bojovať proti organizovanému zločinu vrátane obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva migrantov.

Partnerské krajiny, ktoré sú pripravené na spoluprácu s EÚ v oblasti azylovej politiky, migrácie a riadenia hraníc, ako aj v oblasti účinnejšieho presadzovania zásad právneho štátu, získajú podporu pri posilňovaní svojich kapacít zameraných na dosiahnutie týchto cieľov. Táto spolupráca zároveň prispeje k vytvoreniu podmienok pre stabilitu a dodržiavanie ľudských práv, demokracie a dobrej správy vecí verejných. Zároveň umožní EÚ ponúknuť ďalšie iniciatívy zamerané na uľahčenie mobility pre štátnych príslušníkov tretích krajín spolu s opatreniami v oblasti vízovej politiky ako súčasť všeobecnejšej reorganizácie vzťahov EÚ s týmito krajinami.

PRÍLOHA 1

Iniciatívy Komisie spojené s týmto oznámením |

Referenčné č. | Celý názov |

KAPITOLA 2 Prekračovanie vnútorných hraníc a mobilita |

2011/HOME/040 | Rozhodnutie Komisie o miestnej schengenskej spolupráci | jún 2011 |

2011/HOME/182 | Odporúčanie, ktorým sa mení a dopĺňa KOM odporúčanie, ktorým sa ustanovuje spoločná „Praktická príručka pre príslušníkov pohraničnej stráže | jún 2011 |

2011/HOME/045 | Rozhodnutie Komisie, ktorým sa menia a dopĺňajú príručky vízového kódexu | jún 2011 |

2011/HOME/050 | Rozhodnutie Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa príručka SIRENE | máj 2011 |

2011/HOME/041 | Návrh Komisie na zmenu a doplnenie nariadenia EP a Rady č. 539/2001 o vízach | 24. máj 2011 |

2011/HOME/044 | Oznámenie o programoch regionálnej konzulárnej spolupráce a zriadení spoločných centier podávania žiadostí | november 2011 |

2011/HOME/088 | Legislatívny návrh vymedzujúci cieľ, rozsah a technický a operatívny rámec Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR) | december 2011 |

2011/HOME/.. | Oznámenie o inteligentných hraniciach (systém vstup/výstup a program registrovaných cestujúcich) | september 2011 |

2011/HOME/016 | Oznámenie o zvýšenej solidarite v rámci EÚ | november 2011 |

KAPITOLA 3 Sťahovanie a život v rámci priestoru bez vnútorných hraníc |

Schengen: Mechanizmus koordinovaného a dočasného znovuzavedenia kontrol, ktorý sa pripojí k návrhu Komisie o hodnotení Schengenu | jún/júl 2011 |

2011/HOME/037 | Migrácia a azyl v EÚ v roku 2010 (druhá výročná správa o pakte o prisťahovalectve a azyle), v sprievode pracovného dokumentu útvarov Komisie | 24. máj 2011 |

2011/HOME/017 | Oznámenie o programe EÚ v oblasti integrácie v sprievode pracovného dokumentu útvarov Komisie | 24. máj 2011 |

2010/HOME/085 | Správa Komisie pre Európsky parlament a Radu o uplatňovaní smernice 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom | september 2011 |

2010/HOME/086 | Správa Komisie pre Európsky parlament a Radu o uplatňovaní smernice 2004/114/ES o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby. | september 2011 |

2011/HOME/039 | Správa o smernici 2005/71/ES o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu a prípadné nadväzné opatrenia | decembra 2011 |

2009/HOME/057 | Zelená kniha o smernici Rady 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny | november 2011 |

Oznámenie o politike návratu EÚ | 2012 |

Zelená kniha o riešení nedostatku pracovných síl prostredníctvom migrácie do členských štátov EÚ, v spolupráci s GR EMPL. | 2012 |

KAPITOLA 4 Poskytovanie medzinárodnej ochrany ľuďom v núdzi |

2011/HOME/186 | Prepracovaný návrh smernice o azylových konaniach | 1. jún 2011 |

2011/HOME/187 | Prepracovaný návrh smernice o podmienkach prijímania | 1. jún 2011 |

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov | už predložený |

Zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení systému EURODAC | už predložený |

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako osôb pod medzinárodnou ochranou a obsah poskytovanej ochrany | už predložený |

Návrh Komisie o spoločnom programe EÚ pre presídľovanie | už predložený |

KAPITOLA 5 Globálny prístup k migrácii |

Oznámenie „Dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia“ | máj 2011 |

2010/HOME+/011 | Návrh Komisie na rozhodnutia Rady týkajúce sa podpisu a uzatvorenia dohody medzi Európskym spoločenstvom a Kapverdskou republikou o mobilite a readmisii | november 2011 |

2011/HOME/001 | Oznámenie o hodnotení a ďalšom rozvoji globálneho prístupu k migrácii | november 2011 |

2011/HOME/022 | Pracovný dokument útvarov Komisie o migrácii a rozvoji | november 2011 |

2011/HOME/023 | Pracovný dokument útvarov Komisie o migrácii a zmene klímy | november 2011 |

2001/HOME/019 | Akčný plán spolupráce s krajinami Východného partnerstva | september 2011 |

Návrh Komisie na rozhodnutia Rady týkajúce sa podpisu a uzatvorenia dohody medzi Európskym spoločenstvom a Arménskom o zjednodušení vízového režimu a readmisii | júl 2011 |

Návrh Komisie na rozhodnutia Rady týkajúce sa podpisu a uzatvorenia dohody medzi Európskym spoločenstvom a Azerbajdžanom o zjednodušení vízového režimu a readmisii | júl 2011 |

PRÍLOHA 2

[pic]

Zdroj: Generálny sekretariát Rady Európskej únie

[pic]Tabuľka č. 2 : Tabuľka o počte zadržaných, vyhostených a navrátených osôb.

Zdroj: Eurostat

Tabuľka č. 3 : Počet obyvateľov nepochádzajúcich z EÚ s pobytom v členských štátoch EÚ (2010)

Počet obyvateľov nepochádzajúcich z EÚ s pobytom v členských štátoch EÚ (2010) |

Občania krajín, ktoré nie sú členmi EÚ (v tis.) | % |

EÚ 27 | 20 126,1 | 4,0 |

Belgicko | : | : |

Bulharsko | 20,3 | 0,3 |

Česká republika | 287,4 | 2,7 |

Dánsko | 214,3 | 3,9 |

Nemecko | 4 584,7 | 5,6 |

Estónsko | 201,7 | 15,1 |

Írsko | 67,9 | 1,5 |

Grécko | 791,7 | 7,0 |

Španielsko | 3 335,7 | 7,3 |

Francúzsko | 2 451,4 | 3,8 |

Taliansko | 2 993,7 | 5,0 |

Cyprus | 43,8 | 5,5 |

Lotyšsko | 382,4 | 17,0 |

Litva | 34,6 | 1,0 |

Luxembursko | 29,5 | 5,9 |

Maďarsko | 81,1 | 0,8 |

Malta | 11.3 | 2.7 |

Holandsko | 341.3 | 2.1 |

Rakúsko | 548,0 | 6,5 |

Poľsko | 30,7 | 0,1 |

Portugalsko | 363,1 | 3,4 |

Rumunsko | 25,3 | 0,1 |

Slovinsko | 77,6 | 3,8 |

Slovensko | 24,2 | 0,4 |

Fínsko | 98,5 | 1,8 |

Švédsko | 324,7 | 3,5 |

Spojené kráľovstvo | 2 445,1 | 3,9 |

Zdroj : Eurostat

[pic]

Tabuľka č. 4 : Počet povolení na pobyt vydaných v rokoch 2008 a 2009

Zdroj: Eurostat

Tabuľka č. 5 : Rozhodnutie prvého stupňa týkajúce sa azylu podľa výsledkov a podľa členských štátov (2010) |

Belgicko | 16665 | 3510 | 2700 | 805 | : | 13160 |

Bulharsko | 515 | 140 | 20 | 120 | : | 375 |

Česká republika | 510 | 175 | 75 | 75 | 20 | 335 |

Dánsko | 3300 | 1345 | 660 | 520 | 170 | 1950 |

Nemecko | 45400 | 10450 | 7755 | 545 | 2145 | 34955 |

Estónsko | 40 | 15 | 10 | 5 | : | 25 |

Írsko | 1600 | 25 | 25 | 5 | : | 1575 |

Grécko | 3455 | 105 | 60 | 20 | 30 | 3350 |

Španielsko | 2785 | 610 | 245 | 350 | 15 | 2175 |

Francúzsko | 37620 | 5115 | 4095 | 1020 | : | 32505 |

Taliansko | 11325 | 4305 | 1615 | 1465 | 1225 | 7015 |

Cyprus | 2440 | 425 | 30 | 370 | 25 | 2015 |

Lotyšsko | 50 | 25 | 5 | 20 | : | 25 |

Litva | 190 | 15 | 0 | 15 | : | 175 |

Luxembursko | 475 | 70 | 55 | 15 | : | 410 |

Maďarsko | 1040 | 260 | 75 | 115 | 70 | 785 |

Malta | 350 | 220 | 45 | 165 | 15 | 125 |

Holandsko | 17145 | 7565 | 810 | 4010 | 2745 | 9575 |

Rakúsko | 13780 | 3450 | 2060 | 1390 | : | 10330 |

Poľsko | 4420 | 510 | 80 | 195 | 230 | 3910 |

Portugalsko | 130 | 55 | 5 | 50 | : | 75 |

Rumunsko | 425 | 70 | 40 | 30 | 0 | 355 |

Slovinsko | 115 | 25 | 20 | 0 | : | 95 |

Slovensko | 295 | 90 | 5 | 55 | 30 | 205 |

Fínsko | 4880 | 1595 | 165 | 1240 | 190 | 3285 |

Švédsko | 27700 | 8495 | 1935 | 5955 | 605 | 19205 |

Spojené kráľovstvo | 26720 | 6440 | 4445 | 1850 | 140 | 20280 |

Zdroj: Eurostat |

[1] Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2011 o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ ( 2010/2269(INI) )

[2] Všeobecný program zahŕňa štyri fondy, ktoré sú v danej súvislosti relevantné, a to Fond pre vonkajšie hranice, Európsky fond pre návrat, Európsky fond pre utečencov a integračný fond.

[3] Smernica Rady 2001/51/ES z 20. júla 2001.

[4] KOM(2010) 673, 22. 11. 2010.

[5] KOM(2010) 61, 24. 2. 2010.

[6] Pozri prílohu 1 – Tabuľka o počte zadržaných, vyhostených a navrátených osôb.

[7] Smernica 2009/52/ES Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009.

[8] Smernica 2008/115/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2008. Termín uplatnenia smernice uplynul v decembri 2010.

[9] KOM(2011) 76, 23.2.2011.

[10] Podľa údajov zozbieraných na všetkých vonkajších hraničných priechodoch v období od 31. augusta do 6. septembra 2009: hranice prechádza pravidelne 12,6 milióna osôb týždenne; 73,5 % z nich sú občania EÚ alebo osoby, ktoré požívajú právo voľného pohybu Únie (9,1 milióna za týždeň), 15,2 % sú občania tretích krajín, ktorí nepotrebujú víza (2,1 milióna za týždeň), zatiaľ čo 11,3 % sú občania tretích krajín, ktorí majú víza (1,4 milióna za týždeň).

[11] Pozri tabuľku 1 v prílohe 2 týkajúcu sa celkovej štatistiky o vízach za rok 2009.

[12] Nariadenie (ES) č. 539/2001 Európskeho parlamentu a Rady.

[13] Polarizácia pracovného trhu v Európe. Štúdia Cedefop č. 9 2011.

[14] KOM(2010) 682.

[15] Monitorovanie dopytu a ponuky v oblasti e-Skills v Európe – súčasný stav, trendy a predpoklady budúceho vývoja do roku 2015, GR ECFIN.

[16] Smernica Rady 2003/86/ES.

[17] Francúzsko, Nemecko, Švédsko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Rakúsko, Grécko, Taliansko a Poľsko. Pozri tabuľku 5 v prílohe 2.

[18] KOM(2009) 447, 2.9.2009.

[19] Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2011 o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ ( 2010/2269(INI) ).