21.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 15/1

A.

keďže zmena klímy predstavuje vážnu hrozbu pre znižovanie chudoby, ľudské práva, mier a bezpečnosť, dostupnosť vody a potravín a pre dosiahnutie rozvojových cieľov milénia v mnohých rozvojových krajinách,

B.

keďže v niektorých rozvojových krajinách sa kvôli pestovaniu plodín na výrobu biopalív vyrubujú lesy,

C.

keďže priemyselne vyspelé krajiny sú historicky zodpovedné za zmenu klímy a majú morálnu povinnosť pomáhať rozvojovým krajinám v ich snahe prispôsobiť sa následkom tejto zmeny,

D.

keďže rozvojové krajiny prispeli v najmenšej miere ku zmene klímy, ale budú najviac postihnuté jej dôsledkami vrátane nedostatočného zabezpečenia vody a potravín kvôli suchu a rozširovaniu púští, a tiež zvyšujúcej sa hladiny morí, nových problémov v poľnohospodárstve, nových zdravotných rizík, extrémnych meteorologických javov a migračných tlakov; keďže rozvojové krajiny budú zároveň najmenej schopné čeliť týmto následkom,

E.

keďže v mnohých priemyselne vyspelých krajinách sa v poslednom čase venuje veľká pozornosť opatreniam na prispôsobenie sa zmene klímy a na zníženie rizika a keďže v súvislosti s krajinami s nízkymi príjmami sa táto nevyhnutnosť z veľkej časti zanedbala,

F.

keďže nezákonný a neudržateľný dovoz vyťaženého dreva do EÚ je dôležitým podnetom na odlesňovanie a odhaduje sa, že takto prídu chudobné krajiny každoročne o miliardy EUR,

G.

keďže odlesňovanie spôsobuje podľa odhadov 20 % z celkových emisií skleníkových plynov, čím vedie k odhadovanej strate 13 miliónov hektárov tropických pralesov ročne; a keďže odlesňovanie v tropických oblastiach vážne ohrozuje biodiverzitu a živobytie viac ako miliardy chudobných ľudí, ktorí v týchto lesoch a z týchto lesov žijú,

H.

keďže je často nutné, aby sa konkrétnymi následkami zmeny klímy zaoberali miestne orgány na miestnej úrovni; keďže hlavným problémom je preto riadne prepojenie medzinárodnej, vnútroštátnej a miestnej úrovne tvorby politiky pri vypracovávaní účinnej stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie jej vplyvu; a keďže je nevyhnutné uskutočniť rozsiahle štrukturálne zmeny bez toho, aby bol obetovaný prístup v prospech chudobných, založený na komunitách,

I.

keďže sa čoraz viac uznávajú bezpečnostné hrozby, ktoré predstavuje zmena klímy, vrátane konfliktov týkajúcich sa vzácnych prírodných zdrojov, prírodných katastrof spôsobených klímou a rozsiahlych migračných tokov; a keďže na zabezpečenie účinného prispôsobenia sa v rozvojových krajinách bude nevyhnutné vypracovať stratégie na riešenie spoločných problémov v oblasti klímy a bezpečnosti,

J.

keďže medzinárodné úsilie v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy a znižovania rizík katastrof bolo doteraz obmedzené, roztrieštené, zle koordinované a v mnohých prípadoch pre rozvojové krajiny ťažko dostupné, čo je v priamom protiklade k cieľom stanoveným v Európskom konsenze a v Parížskej deklarácii,

K.

keďže opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy, znižovanie rizík katastrof a budovanie kapacít na rozvoj by mali byť úzko prepojené, ale doteraz boli len vo veľmi malej miere integrované do činností agentúr pre rozvojovú spoluprácu a medzinárodných inštitúcií; a keďže pre úspešnú realizáciu globálnej aliancie proti zmene klímy je rozhodujúci spoločný a súdržný prístup,

L.

keďže je nevyhnutné vytvoriť viacodborové tímy zložené z riadiacich pracovníkov v oblasti katastrof, špecialistov na rozvoj, plánovačov, odborníkov v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy a klimatológov, ktorí by zaviedli osvedčené postupy pre regionálny rozvoj,

M.

keďže včasné opatrenia, pokiaľ ide o prispôsobenie sa zmene klímy a znižovanie rizík katastrof, jednoznačne predstavujú úsporné riešenie; keďže z výsledkov odhadov vyplýva, že jeden dolár vynaložený na znižovanie rizík katastrof predstavuje možnú úsporu až siedmich dolárov vynaložených v rámci reakcií na katastrofy, čo je silný argument pre predbežné výdavky na pomoc,

N.

keďže by sa preto mali odmietnuť akékoľvek snahy o dvojité započítavanie finančných prostriedkov EÚ v súvislosti s rozvojovými cieľmi milénia i prísľubmi v rámci UNFCCC,

O.

keďže každý odklad v súvislosti s prijatím pevných rozhodnutí o opatreniach, ktoré sú nevyhnutné na obmedzenie príčin a vplyvu zmeny klímy, spôsobí podstatné zvýšenie nákladov,

P.

keďže väčšina problémov v oblasti životného prostredia vrátane problémov spojených so zmenou klímy má tendenciu sa zhoršovať rastom počtu obyvateľov a väčšou populáciou, zatiaľ čo dynamika populácie, pokiaľ ide o rast, rozmiestnenie a zloženie, je neoddeliteľnou súčasťou rozvoja, pretože ovplyvňuje zmenu životného prostredia a je ňou sama ovplyvňovaná; a keďže na Medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji, ktorá sa uskutočnila v roku 1994 v Káhire, sa jasne zdôraznili mnohé výhody vyplývajúce z účelových, miestne orientovaných, nenátlakových populačných politík, ale otázky týkajúce sa populácie sa napriek tomu väčšinou ešte nezačlenili do plánovania v oblasti rozvoja alebo prispôsobenia,

Q.

keďže je nevyhnutné venovať sa poľnohospodárskej a vodohospodárskej politike, hospodáreniu s lesnými zdrojmi, zdravotníckej, infraštruktúrnej, vzdelávacej, ako aj populačnej politike, aby sa dosiahlo účinné začlenenie otázok súvisiacich s prispôsobovaním sa zmene klímy a zmierňovaním jej vplyvu do rozvoja,

R.

keďže obmedzenie korupcie by zvýšilo účinnosť úsilia v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy a zmiernenia jej vplyvu,

S.

keďže spomínaná správa o pokroku akčného plánu EÚ v oblasti zmeny klímy a rozvoja z roku 2007 dokazuje, že pokrok pri začleňovaní otázok týkajúcich sa zmeny klímy do rozvojových politík EÚ, najmä v strategických dokumentoch krajín a v strategických dokumentoch regiónov, bol nedostatočný a príliš pomalý,

T.

keďže v súčasnosti existuje obrovská medzera vo financovaní prispôsobovania sa v rozvojových krajinách; keďže kým odhadované ročné náklady na prispôsobovanie sa zmene klímy sa pohybujú v rozmedzí od 50 miliárd do 80 miliárd USD, celková výška finančných prostriedkov vyčlenených prostredníctvom mnohostranných mechanizmov financovania dosiahla v polovici roka 2007 menej ako 0,5 % týchto súm,

U.

keďže napriek tomu, že EÚ si sama stanovila cieľ dosiahnuť vedúce postavenie v boji proti zmene klímy, európsky rozpočet neodráža túto prioritu, ktorú majú politiky a opatrenia prijaté EÚ na boj proti zmene klímy,

V.

keďže globálna aliancia proti zmene klímy bude čiastočne financovaná z Európskeho rozvojového fondu a prostredníctvom tematického programu pre životné prostredie a prírodné zdroje (v súlade s článkom 13 nástroja rozvojovej spolupráce (3)),

W.

keďže Európsky rozvojový fond sa využíva predovšetkým na financovanie nových iniciatív; keďže Komisia by mala dodržať svoj záväzok nájsť nové zdroje financovania s cieľom zachovať Európsky rozvojový fond; keďže Výbor pre rozvoj pri mnohých príležitostiach dospel k záveru, že Európsky rozvojový fond by sa mal začleniť do rozpočtu EÚ s cieľom zabezpečiť demokratickú kontrolu jeho využívania,

X.

keďže v súlade s článkom 21 o prijatí strategických dokumentov a viacročných orientačných programov a článkom 35 ods. 2 nástroja rozvojovej spolupráce má Európsky parlament právo na kontrolu činnosti Komisie, ako je stanovené v článkoch 5 a 8 rozhodnutia 1999/468/ES,

Y.

keďže mechanizmus čistého rozvoja bol doteraz neveľmi vhodný na uspokojovanie potrieb najchudobnejších krajín v oblasti investícií do čistých technológií, pričom v Afrike sa realizuje menej ako 3 % všetkých projektov tohto mechanizmu a projektom realizovaným v Číne, Indii, Kórei a Brazílii bolo pridelených takmer 90 % certifikovaných znížení emisií,

1.

víta iniciatívu Komisie vytvoriť globálnu alianciu proti zmene klímy, ktorá predstavuje dôležité uznanie účinkov zmeny klímy na rozvoj; vyzýva však Komisiu, aby viac objasnila, aký významný prínos táto aliancia bude mať; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že koordinácia a spolupráca s ďalšími hlavnými aktérmi musí byť neodlúčiteľnou súčasťou programu aliancie tak, aby sa zabezpečilo optimálne vzájomné dopĺňanie sa iniciatív;

2.

domnieva sa, že globálna aliancia je dôležitým pilierom vonkajšej činnosti EÚ v oblasti zmeny klímy a tvorí doplnkovú a podpornú platformu pre prebiehajúci proces v kontexte UNFCCC a Kjótskeho protokolu, čím napomáha rýchlejšej implementácii tohto dohovoru, protokolu a dohôd, ktoré sa na ne vzťahujú;

3.

pripomína alarmujúce závery vyššie uvedeného dokumentu s názvom Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť, ktorý obsahuje varovania pred zvyšujúcimi sa bezpečnostnými rizikami pre EÚ vyplývajúcimi zo zmeny klímy, čím hrozí nadmerné zaťaženie štátov a regiónov vo svete, ktoré sú už teraz nestabilné a náchylné na konflikty, a oslabujú sa snahy dosiahnuť rozvojové ciele milénia;

4.

poznamenáva, že úsilie vynakladané v rámci boja proti zmene klímy sa musí opierať nielen o politické stimuly, ale aj o občiansku spoločnosť, tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách; domnieva sa, že by sa mali začať kampane na informovanie verejnosti a mali by sa prijať vzdelávacie programy v školách a na univerzitách s cieľom oboznámiť občanov s analýzami a hodnoteniami stavu zmeny klímy a navrhnúť vhodné riešenia, najmä pokiaľ ide o zmenu životného štýlu v záujme zníženia emisií;

5.

zdôrazňuje, že posilnená koordinácia a spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi má v oblasti politiky EÚ pre zmenu klímy a rozvoj kľúčový význam; globálna aliancia predstavuje jedinečnú príležitosť na dodržanie zásad, ktoré sú oporou pre Európsky konsenzus a Parížsku deklaráciu, ako aj akčný program prijatý na Medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji, ktorá sa uskutočnila v roku 1994 v Káhire; ďalej je presvedčený, že jednou z kľúčových úloh globálnej aliancie by malo byť to, aby slúžila ako referenčné stredisko pre iniciatívy členských štátov;

6.

vyzýva EÚ, aby za prioritu svojej politiky rozvojovej spolupráce určila zmenu klímy; ďalej sa domnieva, že boj proti zmene klímy musí riešiť štrukturálne príčiny, a žiada vykonať systematické hodnotenie rizika v oblasti zmeny klímy zahŕňajúce všetky aspekty plánovania politík a rozhodovacieho procesu vrátane pokiaľ ide o obchod, poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť, a to tak v EÚ ako aj v rozvojových krajinách;

7.

zdôrazňuje, že globálna aliancia by mala prijala konkrétne opatrenia na riešenie súvislosti medzi vplyvom zmeny klímy na rozvoj vrátane politík EÚ v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a rybolovu na jednej strane a problémami týkajúcimi sa vývozných dotácií, ako sú napríklad viazaná pomoc, dlhové zaťaženie, vývozné úvery a využitie potravinovej pomoci na obchodné účely, nútená privatizácia a liberalizácia dôležitých hospodárskych odvetví, na strane druhej;

8.

zdôrazňuje, že keďže aliancia s financovaním vo výške 60 miliónov EUR na obdobie rokov 2008 – 2010 má byť doplnkom k prebiehajúcemu procesu v rámci UNFCCC, malo by sa zabrániť prekrývaniu činností a finančné prostriedky by sa mali sústrediť na činnosti, ktoré poskytujú najvyššiu pridanú hodnotu; je presvedčený, že hneď ako sa dosiahne dohoda o zmene klímy na obdobie po roku 2012, bude s ohľadom na výsledky potrebné preskúmať ciele a financovanie aliancie;

9.

zastáva názor, že prostriedky mimo UNFCCC nemožno považovať za súčasť plnenia záväzku rozvinutých krajín v rámci tohto dohovoru;

10.

domnieva sa, že suma vo výške 60 miliónov EUR, ktorá bola doteraz vyčlenená pre globálnu alianciu, je krajne nedostatočná; vyzýva Komisiu na stanovenie dlhodobého cieľa pre financovanie aliancie vo výške najmenej 2 miliardy EUR ročne do roku 2010 a 5 – 10 miliárd EUR ročne do roku 2020;

11.

vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné informácie o existujúcich finančných mechanizmoch pre zmenu klímy a rozvoj na národnej a medzinárodnej úrovni; žiada Komisiu, aby na základe týchto informácií urýchlene navrhla, aké opatrenia je potrebné prijať na zvýšenie finančnej podpory EÚ v oblasti zmeny klímy a rozvoja, pri súčasnom zabezpečení ich najlepšej možnej koordinácie a dopĺňania sa s existujúcimi iniciatívami;

12.

zdôrazňuje, že ak sa má zmena klímy brať vážne, je nevyhnutné sprístupniť nové finančné prostriedky prostredníctvom rôznych položiek v rozpočte a nových finančných zdrojov, ako sú napríklad prostriedky na humanitárnu pomoc pri katastrofách súvisiacich so zmenou klímy, prostriedky spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a nástroj stability v súvislosti s preventívnou bezpečnostnou politikou alebo v reakcii na hrozby alebo konflikty vyplývajúce zo zmeny klímy, prípadne iné prostriedky na vonkajšiu činnosť, ako aj zelené dane, verejno-súkromné partnerstvá a iné inovačné mechanizmy financovania určené na tento účel;

13.

so záujmom berie na vedomie závery predsedníctva Európskej rady z 19. a 20. júna 2008 a ich vplyv na rozpočet; domnieva sa, že tieto rozpočtové požiadavky sa dajú uspokojiť len s využitím prostriedkov stanovených v medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (4); opäť zdôrazňuje, že novým úlohám by sa mali prideliť nové finančné prostriedky;

14.

v tejto súvislosti poznamenáva, že oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ sa stále nedarí dosiahnuť cieľ 0,56 % hrubého národného dôchodku EÚ do roku 2010 a že je ťažké predstaviť si, ako EÚ splní všetky svoje záväzky bez toho, aby využila nové inovačné zdroje;

15.

vyzýva Komisiu na zvýšenie okamžitého financovania globálnej aliancie, ktoré by vzhľadom na naliehavosť situácie spočiatku bolo možné dosiahnuť prostredníctvom tematického programu pre životné prostredie a prírodné zdroje, ako aj prostredníctvom 10. Európskeho rozvojového fondu; súčasne zdôrazňuje naliehavú potrebu vyčleniť dodatočné finančné prostriedky z inej ako oficiálnej rozvojovej pomoci na prispôsobenie sa zmene klímy a vyvinúť na tento účel inovačné finančné mechanizmy;

16.

pripomína Komisii, že ak sa na financovanie aliancie budú čerpať prostriedky z tematického programu pre životné prostredie a prírodné zdroje alebo z Európskeho rozvojového fondu, mali by sa ako rozvojové prostriedky využívať len na činnosti v súlade s rozvojovou pomocou vymedzenou Výborom pre rozvojovú pomoc OECD; trvá na tom, že tento postup by mal byť len jednorazovým zdrojom financovania a že je nevyhnutné hľadať ďalšie doplnenie z alternatívnych zdrojov;

17.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že financovanie aliancie prostredníctvom tematického programu pre životné prostredie a prírodné zdroje a Európskeho rozvojového fondu nebude na úkor ostatných dôležitých cieľov rozvojovej spolupráce, ako napríklad tých, ktoré sa týkajú vzdelávania, zdravotníctva, rodovej rovnosti alebo prístupu k vode;

18.

zdôrazňuje, že členské štáty musia prevziať oveľa väčšiu zodpovednosť za financovanie aliancie a zosúladenie svojich rozvojových aktivít s aktivitami aliancie;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na financovanie aliancie a iných opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách vrátane úsilia o ochranu lesov a zníženie emisií z odlesňovania a znehodnocovania lesov odsúhlasili vyčlenenie najmenej 25 % očakávaných príjmov z obchodovania v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ v nasledujúcom obchodovacom období;

20.

vyzýva Komisiu, aby využila nadchádzajúcu revíziu rozpočtu EÚ ako príležitosť na prehodnotenie celkových priorít EÚ v oblasti výdavkov a vyčlenenie dodatočných prostriedkov všeobecne na oblasť zmeny klímy a rozvoja a konkrétne na alianciu, a to aj prostredníctvom prerozdelenia prostriedkov spoločnej poľnohospodárskej politiky;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene realizovali myšlienku mechanizmu financovania pre otázky celosvetovej zmeny klímy, pričom by vychádzali z modelu Medzinárodného nástroja na financovanie imunizácie a koncepcie predbežnej pomoci s cieľom zabezpečiť významné množstvo finančných prostriedkov pre alianciu v rámci pomerne krátkeho časového obdobia;

22.

vyzýva Komisiu, aby pozvala súkromný sektor, aby sa stal blízkym partnerom globálnej aliancie, pretože uznáva, že verejné finančné prostriedky by mohli byť katalyzátorom pri stimulovaní investícií a zabezpečovaní prístupu k trhom a technológiám; výslovne nabáda Komisiu, aby investovala do rozvíjajúcich sa modelov verejno-súkromného partnerstva v kľúčových oblastiach, ako je zabezpečenie dodávok vody a budovanie infraštruktúry v citlivých oblastiach, v ktorých sú v súčasnosti značné medzery vo financovaní, a to vzhľadom na skutočnosť, že zmena klímy ovplyvňuje mnohé oblasti politiky (prístup k vode, verejné zdravie, dodávky energie) vyžadujúce zásah štátnych a miestnych orgánov; pripomína, že prioritou EÚ by malo byť posilnenie kapacity na verejné činnosti v týchto oblastiach;

23.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila partnerstvo s odvetvím súkromného poisťovníctva a preskúmala metódy rozširovania pilotných poistných systémov na financovanie prispôsobenia sa/znižovania rizík katastrof, pričom sa bude orientovať tak na národnú/regionálnu, ako aj individuálnu úroveň poistenia;

24.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že celková účasť vlád rozvojových krajín, občianskej spoločnosti a miestnych orgánov bola v priebehu plánovacieho procesu aliancie nedostatočná; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rozhodovanie vo fáze vypracovávania, vykonávania, distribúcie finančných prostriedkov a posudzovania bude prebiehať v spolupráci so zainteresovanými stranami;

25.

vyzýva Komisiu, aby využila alianciu na podporu a posilnenie kapacít partnerských krajín na určovanie, riadenie a zmierňovanie bezpečnostných hrozieb, ktoré predstavuje zmena klímy, a nabáda Komisiu, aby na tento účel vyčlenila dodatočné finančné prostriedky; ďalej vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plnú účasť svojho Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie vzťahy na celom procese plánovania a realizácie aliancie s cieľom zabezpečiť optimálnu prepojenosť medzi politikou rozvojovej spolupráce, zmenou klímy a zahraničnou a bezpečnostnou politikou;

26.

vyzýva Komisiu, aby využila alianciu na začatie diskusií so spoločenstvom darcov a s partnerskými krajinami o zvýšení pripravenosti a plánovania alternatívnych možností pre prípad rozsiahlej migrácie, pokiaľ sa niektoré regióny v dôsledku zmeny klímy stanú neobývateľnými;

27.

trvá na tom, aby účinné mechanizmy podávania správ vrátane podrobných ukazovateľov pokroku a kontrolných systémov boli v súlade s pravidlami globálnej aliancie;

28.

je presvedčený, že osobitná pridaná hodnota a schopnosti globálnej aliancie môžu vytvoriť prepojenie medzi miestnymi adaptačnými opatreniami a globálnymi rámcami v oblasti klímy a rozvojovej politiky; víta v tejto súvislosti líniu politického dialógu aliancie ako dôležitý krok k prepojeniu programu znižovania chudoby a rozvojových cieľov milénia s programom v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje však, že aliancia bude úspešná len vtedy, ak bude súčasťou celkovej stratégie EÚ týkajúcej sa rokovaní po roku 2012, v ktorej je najvyššou prioritou pevná podpora činností v oblasti zmierňovania vplyvu a prispôsobenia sa v rozvojových krajinách;

29.

nabáda Komisiu, aby využila politický dialóg a plánované spoločné vyhlásenie EÚ, najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov ako fórum na rozvinutie myšlienky „globálnej zmluvy“, v ktorej sú opatrenia v oblasti rozvojovej spolupráce a zmeny klímy úzko prepojené, pričom pozornosť venovaná záujmom verejnosti je do nej začlenená ako explicitný prvok, ako je plánované v rámci iniciatívy Globálny Marshallov plán;

30.

zdôrazňuje potrebu urýchliť snahy o začlenenie problematiky prispôsobovania sa zmene klímy a znižovania rizík katastrof a činností v oblasti populácie a reprodukčného zdravia do rozvojovej pomoci Komisie a členských štátov, najmä v realizačnej etape, pretože tieto oblasti sú zo systematického hľadiska absolútne zásadné; vyzýva Komisiu, aby využila nadchádzajúce preskúmanie strategických dokumentov krajín v polovici obdobia na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti;

31.

trvá na to, aby Komisia popri aliancii naďalej rozvíjala svoju odpoveď na správu o pokroku akčného plánu EÚ pre zmenu klímy a rozvoj z roku 2007 obsahujúcu množstvo dôležitých prvkov, ktoré sa nesmú stratiť, vrátane vytvorenia referenčných stredísk na mieste s cieľom zlepšiť koordináciu a prístup k informáciám;

32.

zdôrazňuje, že počas rozvoja a realizácie národných akčných programov prispôsobenia sa s využitím prostriedkov Globálneho environmentálneho fondu sa vyskytlo niekoľko nedostatkov v dôsledku nedostatočného financovania, podcenenia výdavkov na prispôsobenie sa, slabého prepojenia s ľudským rozvojom, príliš byrokratických kanálov pre prístup a projektovej predpojatosti; vyzýva Komisiu, aby sa pri poskytovaní ďalšej podpory pre realizovanie národných akčných programov prispôsobenia sa v najmenej rozvinutých krajinách a v malých ostrovných rozvojových štátoch prostredníctvom aliancie týmito nedostatkami v plnej miere zaoberala; v tejto súvislosti víta úmysel Komisie preskúmať vytváranie kapacít správnych inštitúcií s využitím rozpočtovej podpory v rámci týchto programov;

33.

zdôrazňuje, že úspešné využívanie rozpočtovej podpory na prispôsobenie sa zmene klímy orientované na rozvoj závisí od rozsiahleho využívania všetkých prostriedkov dostupných v rámci dohôd o rozpočtovej podpore, vrátane diskusie o prioritách politiky, dlhodobého sledovania a technickej pomoci pri zostavovaní a plnení rozpočtu; ďalej zdôrazňuje potrebu aktívneho zapojenia občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev; naliehavo tiež žiada Komisiu, aby bola pripravená využívať doplnkové opatrenia v prípadoch, keď rozpočtová podpora nie je vhodná, alebo keď neprospieva chudobným a najviac zraniteľným;

34.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že plánovaný výskum globálnej aliancie týkajúci sa prispôsobenia v rozvojových krajinách bude mať jasnú perspektívu „zdola nahor“, bude orientovaný na chudobných a najzraniteľnejších, bude vedený potrebami miestnych spoločenstiev a realizovaný v spolupráci so zúčastnenými občanmi; zdôrazňuje, že je dôležité, aby výsledky výskumu týkajúceho sa prispôsobenia boli oznamované cieľovým skupinám prostredníctvom dostupných foriem médií;

35.

vyzýva Komisiu, aby vyčlenila značné zdroje na výskum ekonomických aspektov prispôsobenia sa v rozvojových krajinách vrátane lepšieho pochopenia budúcich nákladov na nevyhnutnú reštrukturalizáciu obchodnej, poľnohospodárskej a bezpečnostnej politiky a inštitúcií; uznáva, že nedostatky v poznatkoch týkajúcich sa tejto oblasti sú prekážkou pre účinné opatrenia na prispôsobenie sa a účinné vynakladanie prostriedkov verejných a súkromných aktérov;

36.

zdôrazňuje dôležitosť odovzdávania poznatkov a technológie – vrátane technológie súvisiacej so znižovaním rizika katastrof – partnerským krajinám globálnej aliancie; na tento účel vyzýva Komisiu, aby podporila webovú „knižnicu“ s príslušnými údajmi o prispôsobovaní sa zmene klímy a zjednodušila výmenný program pre odborníkov v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy medzi týmito krajinami;

37.

pripomína význam súdržnosti politík a žiada Komisiu, aby sa zaoberala otázkou integrácie zmeny klímy do úsilia o zníženie chudoby počas revízie rozpočtu EÚ, ako aj počas hodnotenia rozličných rozvojových nástrojov v polovici obdobia;

38.

vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť vplyvu zmeny klímy na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a prispôsobeniu týchto dvoch odvetví zmene klímy; vyzýva Komisiu, aby využila globálnu alianciu na podporu rozvoja ekologicky prijateľných poľnohospodárskych politík, pričom prioritou by sa malo stať zabezpečenie potravín pre obyvateľov; ďalej vyzýva Komisiu, aby pomohla vytvoriť primeraný inštitucionálny a finančný rámec pre chudobných obyvateľov vidieka, ktorých živobytie závisí od poľnohospodárstva;

39.

zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo v chudobných rozvojových krajinách je priamo a výrazne ovplyvnené zmenou klímy, čo môže mať dramatické následky na potravinovú bezpečnosť; vyzýva preto Komisiu, aby využila alianciu na vytvorenie poľnohospodárskych politík a výrobných postupov, ktoré budú lepšie spĺňať potreby miestneho obyvateľstva a budú trvalo udržateľným riešením prudko stúpajúcich cien potravín; nabáda predovšetkým Komisiu, aby podporovala inovačné riešenia, ako napríklad vytvorenie tzv. zelených pásov okolo miest v reakcii na základné potravinové potreby mestského obyvateľstva v rozvojových krajinách;

40.

víta úmysel Komisie navrhnúť stratégiu EÚ na znižovanie rizík katastrof, čo predstavuje dôležitý krok pri prekonávaní rozdielov medzi snahami o znižovanie rizík katastrof, úsilím o rozvoj a o prispôsobovanie sa; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako môže aliancia uľahčiť túto integráciu v praxi;

41.

zdôrazňuje, že stratégia znižovania rizík katastrof neprinesie podstatné výsledky bez konkrétneho akčného plánu a významného presmerovania pridelených rozpočtových prostriedkov na zabezpečenie dlhodobého financovania znižovania rizík katastrof a prispôsobovania sa ako súčasti pravidelnej rozvojovej pomoci, namiesto súčasného krátkodobého humanitárneho problému s nízkou prioritou;

42.

zdôrazňuje, že sú mimoriadne potrebné dodatočné ľudské zdroje v rámci úradu EuropeAid a delegácií EÚ s cieľom zabezpečiť úspešnú realizáciu aliancie; vyzýva Komisiu, aby v rozpočte EÚ na rok 2009 vyčlenila pre túto oblasť podstatné zdroje; v širšom kontexte takisto vyzýva Komisiu, aby venovala podstatne viac zdrojov na odbornú prípravu zamestnancov príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie a členov delegácií v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy a znižovania rizík katastrof, s osobitným zameraním sa na zdokonalenie praktického know-how;

43.

vzhľadom na to, že aliancia je zosobnením opatrení na zmierňovanie vplyvu zmeny klímy, zdôrazňuje, že najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty potrebujú vybudovať svoje kapacity a získať technickú podporu, aby boli schopné rozšíriť svoju účasť na mechanizme čistého rozvoja; vyzýva tiež Komisiu, aby sa aktívne zúčastňovala na medzinárodných rokovaniach o zmene klímy s cieľom posilniť mechanizmus čistého rozvoja, aby sa zabezpečila doplnkovosť a súdržnosť s rozvojovými a klimatickými cieľmi; ďalej vyzýva Komisiu, aby sa nesústreďovala výlučne na mechanizmus čistého rozvoja ako na hlavný politický nástroj, ale aby poskytla aj alternatívnu podporu pre opatrenia na zmiernenie vplyvu, ktoré by boli pre najchudobnejšie krajiny vhodnejšie, pričom prednosť by mali mať aktivity zamerané na využívanie pôdy, zmenu vo využívaní pôdy a lesníctvo a nízkouhlíkové technológie;

44.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene vyvinula ambiciózne doplnkové politické iniciatívy, najmä v oblasti ochrany lesa a morského prostredia, trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a spolupráce týkajúcej sa technológií na zmiernenie vplyvu, kde finančné potreby výrazne prevyšujú prostriedky, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii v rámci aliancie; konkrétne vyzýva na rozhodné opatrenia EÚ v podobe finančnej podpory, technickej pomoci, prenosu technológií a spolupráce s rozvojovými krajinami, aby sa čo najskôr uľahčilo využívanie technológií, ktoré majú nízke emisie skleníkových plynov, a ekologických výrobných postupov;

45.

vyzýva Komisiu, aby prepracovala svoj návrh kritérií trvalej udržateľnosti v súvislosti s biopalivami, pričom stanoví prísnejšie požiadavky na prínos pre klímu a ekosystémy za súčasného zohľadnenia účinkov zmeny nepriameho využívania pôdy a vplyvov na miestne spoločenstvá v oblasti rozvoja; zdôrazňuje, že kritériá trvalej udržateľnosti sa nesmú stať novými protekcionistickými opatreniami, ale mali by byť navrhnuté v dialógu s rozvojovými krajinami;

46.

je presvedčený, že navrhnutý Globálny fond pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu je v tejto súvislosti pozoruhodným nástrojom, ktorý by mohol zohrávať dôležitú úlohu v projektoch energetickej účinnosti a pri presadzovaní obnoviteľnej energie v rozvojových krajinách;

47.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala komplexný program na obmedzenie odlesňovania a znehodnocovania lesov v rozvojových krajinách vrátane podpory dobrovoľných dohôd o partnerstve v rámci programov pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve a konkrétnych návrhov mechanizmov financovania, ktoré predloží na konferencii zmluvných strán dohovoru o zmene klímy (COP 14) v Poznani v decembri 2008; pripomína dôležitosť mechanizmov poskytujúcich odškodnenie nielen za zachytené emisie skleníkových plynov, ale aj za biodiverzitu a prínos v oblasti rozvoja lesov;

48.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia doteraz nepredložila jasné a precízne návrhy na zákaz dovozu nelegálne vyťaženého dreva a výrobkov z takéhoto dreva na trh EÚ; vyzýva Komisiu, aby takéto návrhy bezodkladne predložila;

49.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.