21.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 286/75

(1)

Odovzdávanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu do Grécka podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (1) (ďalej len „dublinské nariadenie“) je členskými štátmi pozastavené od roku 2011 na základe dvoch rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva (ECHR) a Súdneho dvora Európskej únie (CJEU) (2), ktoré odhalili systémové nedostatky gréckeho azylového systému, ktoré mali za následok porušovanie základných práv žiadateľov o medzinárodnú ochranu odovzdávaných z iných členských štátov do Grécka podľa nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 (3).

(2)

Od vynesenia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci M.S.S/Belgicko a Grécko v roku 2011 monitoruje Výbor ministrov Rady Európy situáciu v Grécku na základe správ o pokroku, ktoré Grécko musí predkladať ako dôkaz vykonávania rozsudku, a na základe dôkazov poskytovaných mimovládnymi organizáciami a medzinárodnými organizáciami, napríklad Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktoré v Grécku pôsobia.

(3)

V dôsledku rozsudku vo veci M.S.S sa Grécko zaviazalo uskutočniť reformu svojho azylového systému na základe národného akčného plánu pre azylovú reformu a riadenie migrácie, ktorý bol predložený v auguste 2010 a revidovaný v januári 2013 (ďalej len „akčný plán Grécka“). Dňa 1. októbra 2015 predložilo Grécko na zasadnutí Rady plán implementácie mechanizmu premiestňovania a vstupných centier (hotspotov), podľa ktorého majú určité opatrenia dostať prioritu, aby sa zabezpečilo vykonávanie dohodnutých opatrení v oblasti azylu a prijímania, ktoré sa zatiaľ nevykonali.

(4)

Súčasná utečenecká a migračná kríza popritom naďalej vytvára tlak na azylové a migračné systémy Grécka ako hlavnej krajiny prvého vstupu na trase cez východné Stredozemie. Od januára do 12. septembra 2016 prišlo do Grécka neregulárne 165 202 migrantov (4). Aj keď vyhlásenie EÚ a Turecka (5) viedlo k podstatnému zníženiu počtu migrantov, ktorí každý deň prichádzajú do Grécka z Turecka (6), zároveň gréckym orgánom pridalo nové povinnosti. Situácia v Grécku sa okrem toho zásadne zmenila aj po faktickom uzatvorení trasy cez západný Balkán, čo štátnym príslušníkom tretích krajín znemožnilo pokračovať v ceste. V dôsledku toho približne 60 528 štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí do Grécka prišli neregulárne, v tejto krajine uviazlo (7). Členské štáty pritom ešte v plnej miere nezaviedli mechanizmy premiestnenia, ktoré tak iba čiastočne zmiernili tlak, ktorému Grécko čelí (8).

(5)

Komisia zaslala 10. februára 2016 prvé odporúčanie Helénskej republike, pokiaľ ide o naliehavé opatrenia, ktoré má Grécko prijať s ohľadom na obnovenie odovzdaní podľa dublinského nariadenia (ďalej len „prvé odporúčanie“) (9). Druhé odporúčanie Helénskej republike, pokiaľ ide o naliehavé opatrenia, ktoré má Grécko prijať s ohľadom na obnovenie odovzdaní podľa dublinského nariadenia (ďalej len „druhé odporúčanie“), Komisia zaslala 15. júna 2016 (10). Z oznámení vyplynul záver, že Komisia bude môcť uskutočniť ďalšie posúdenie možného obnovenia odovzdaní do Grécka podľa dublinského nariadenia až keď dôjde k značnému zlepšeniu situácie v Grécku.

(6)

Dňa 14. júla 2016 prijala Komisia od Grécka všeobecný prehľad o situácii žiadateľov o azyl v Grécku a pokroku dosiahnutom v nevyriešených otázkach nastolených v druhom odporúčaní.

(7)

Od 1. januára do 18. septembra 2016 prijali grécke orgány 28 752 podaných žiadostí o azyl. Dňa 1. septembra 2016 Grécko informovalo Komisiu o úspešnom dokončení takzvanej predregistrácie, ktorá sa začala 8. júna 2016 (11). Cieľom predregistrácie bolo zaregistrovať všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí neregulárne prišli do Grécka do 20. marca 2016 a chcú požiadať o medzinárodnú ochranu, ale grécke orgány v ich prípade ešte nezačali konanie o azyle. Podľa dostupných informácií (12) grécke orgány v júni a júli 2016 na pevnine predregistrovali ako žiadateľov o azyl 27 592 osôb, ktoré ešte nepodali žiadosť. Proces podávania týchto žiadostí sa začal 1. septembra 2016. Na ostrovoch bolo od 20. marca do 18. septembra 2016 predregistrovaných ďalších 15 253 osôb, z ktorých 6 298 už podalo žiadosť o azyl.

(8)

Listom zo dňa 19. septembra 2016 poskytlo Grécko Komisii ďalšie informácie o najnovšej situácii žiadateľov o azyl v Grécku a o pokroku, ktorý dosiahlo pri reforme svojho azylového systému. Grécko tiež vyjadrilo obavy v súvislosti s možným obnovením odovzdaní v rámci dublinského systému vzhľadom na aktuálny počet migrantov, ktorí uviazli v Grécku, keďže v prípade väčšiny z nich už začalo konanie o azyle, ako aj vzhľadom na výzvy, ktorým čelí pri vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka. Grécko zároveň upozornilo na to, že počet premiestnení z Grécka do iných členských štátov je stále ďaleko pod úrovňou predpokladanou v rozhodnutiach o premiestnení.

(9)

Komisia zaznamenala, že Grécko dosiahlo zlepšenie svojich vnútroštátnych právnych predpisov v snahe zabezpečiť, aby boli transponované nové právne ustanovenia prepracovaného znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (13) o azylovom konaní a niektoré ustanovenia prepracovaného znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ (14) o podmienkach prijímania. Grécky parlament 3. apríla 2016 schválil nový zákon (zákon č. 4375/2016), ale nie všetky ustanovenia nadobudli účinnosť (15). Dňa 22. júna 2016 schválil parlament zmenu zákona č. 4375/2016, ktorou sa, okrem iného, upravuje zloženie odvolacích výborov a právo žiadateľov o azyl na ústne vypočutie pred nimi (zákon č. 4399/2016) (16). Dňa 31. augusta 2016 prijal grécky parlament aj zákon o školopovinných deťoch utečencov, ktorí majú pobyt v Grécku (zákon č. 4415/2016) (17).

(10)

Od prijatia uvedených dvoch odporúčaní Grécko podstatne zvýšilo celkovú prijímaciu kapacitu pre neregulárnych migrantov aj žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Z denných údajov, ktoré poskytli grécke orgány 14. septembra 2016, vyplýva, že v dočasných prijímacích zariadeniach je k dispozícii 62 987 miest pre neregulárnych migrantov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Grécku (18). Dňa 14. júla 2016 Grécko informovalo Komisiu, že „prevažnej väčšine neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl, ktorí uviazli v Grécku, dokáže poskytnúť prístrešie, potraviny a všetky základné služby“ a že sa snaží „poskytnúť primeranú životnú úroveň všetkým utečencom“.

(11)

Dňa 14. júla Grécko poskytlo aj informácie o pláne na zvýšenie ubytovacích kapacít pre zraniteľných žiadateľov, najmä pre maloleté osoby bez sprievodu. Cieľom bolo vytvoriť do konca leta ďalších 700 miest okrem tých 622 miest, ktoré existovali už v júli, ako aj využiť s finančnou podporou EÚ samostatné priestory v existujúcich zariadeniach, kým sa neurčia nové zariadenia pre maloleté osoby bez sprievodu. Tento cieľ sa však nedosiahol: Grécko 19. septembra 2016 informovalo Komisiu, že v útulkoch pre maloleté osoby bez sprievodu je k dispozícii 891 miest. Kapacita týchto zariadení je súčasnosti naplnená a v zozname čakateľov sa nachádza 1 487 maloletých osôb bez sprievodu, ktoré musia byť umiestnené vo vhodných zariadeniach (19). Pokrok v tejto oblasti je teda pomalý a je zjavné, že Grécko musí zintenzívniť svoje úsilie o zabezpečenie príslušného počtu prijímacích zariadení pre maloleté osoby bez sprievodu, aby zvládlo dopyt po takýchto ubytovacích zariadeniach.

(12)

Okrem toho vznikajú závažné problémy v súvislosti s príchodom ďalších migrantov na ostrovy v Egejskom mori. Maximálna prijímacia kapacita je stále 7 450 miest, zatiaľ čo k 27. septembru 2016 bolo na ostrovoch celkovo prítomných 13 863 osôb. Menšie, aj keď neprerušované, tempo nových príchodov prináša obavy o bezpečnosť, ochranu a hygienu, ako aj nevhodné podmienky pre zraniteľné skupiny.

(13)

Okrem toho, väčšina zariadení v Grécku je len dočasných a niektoré z nich poskytujú pre tých, ktorí sú v nich ubytovaní, iba tie najzákladnejšie prijímacie podmienky, akými sú potraviny, voda, sanitácia a základná zdravotná starostlivosť. Hoci to môže postačovať na veľmi krátke obdobie, kým môžu byť ľudia premiestnení do lepšie vybavených zariadení, podmienky v niektorých zariadeniach ešte zďaleka nespĺňajú požiadavky pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu stanovené v smernici 2013/33/EÚ o podmienkach prijímania.

(14)

V januári 2016 bola medzi Komisiou a UNHCR podpísaná dohoda o delegovaní v celkovej výške 80 miliónov EUR s cieľom vytvoriť 20 000 miest v otvorených ubytovacích zariadeniach (systémy prenájmu bytov, hotelové poukazy a programy hostiteľských rodín) určených primárne pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu oprávnených na premiestnenie (20). Dohoda o delegovaní bola v júli 2016 revidovaná s cieľom začleniť do systému ubytovania aj možnosť zriaďovať miesta v zariadeniach na premiestnenie pod správou UNHCR a objasniť v znení dohody, že do cieľovej skupiny pre systém ubytovania patria okrem uchádzačov o premiestnenie aj ďalší žiadatelia o azyl. Od júna sa počet dostupných ubytovacích miest podstatne zvýšil (približne o 5 600). Z 20 000 miest vyčlenených v decembri 2015 pre žiadateľov oprávnených na premiestnenie v rámci systému prenájmu ubytovacích zariadení spravovaného UNHCR bolo k 19. septembru k dispozícii 12 045 miest, z ktorých bolo 3 404 miest v hoteloch/celých budovách, 6 559 miest v bytoch, 385 miest v hostiteľských rodinách a 507 miest v špecializovaných zariadeniach pre maloleté osoby bez sprievodu (21).

(15)

Z uvedeného vyplýva, že Grécko musí dosiahnuť ďalší pokrok pri zaisťovaní dostatočných, primeraných, špecializovaných, trvalých a otvorených prijímacích kapacít pre žiadateľov o azyl, ktoré majú náležitý štandard. Z informácií, ktoré Grécko uviedlo v liste z 25. augusta, vyplýva, že celková plánovaná kapacita 39 trvalých zariadení na pevnine prinesie odhadom 32 700 miest. V liste z 19. septembra Grécko potvrdilo, že takéto nové zariadenia, ktoré spĺňajú požiadavky na dôstojné životné podmienky podľa noriem EÚ, už boli identifikované a budú plne zrenovované. Je mimoriadne dôležité tieto plány urýchlene a účinne realizovať a vzhľadom na to, že niektoré dočasné zariadenia sa premenia na trvalé, aj zachovať dostatočnú kapacitu dočasných zariadení na ubytovanie v prípade nedostatočnej kapacity vyplývajúcej z neočakávaných prílevov migrantov. Okrem toho, ako sa požaduje v druhom odporúčaní, grécke orgány musia poskytovať presnejšie údaje o prijímacej kapacite, ako aj komplexné a priebežne aktualizované posúdenie potrieb, pokiaľ ide o celkovú prijímaciu kapacitu a jej charakter.

(16)

Podstatné zlepšenia boli zaznamenané pri zriaďovaní regionálnych azylových úradov. V gréckom zákone sa stanovuje zriadenie regionálnych azylových úradov v regiónoch: Atika, Solún, Trácia, Epirus, Tesália, Západné Grécko, Kréta, Lesbos, Chios, Samos, Leros a Rodos (22). Na základe rozhodnutia riaditeľa azylovej služby je v záujme pokrytia zvýšených potrieb azylovej služby možné zriaďovať aj samostatné azylové jednotky. Zatiaľ svoju činnosť vykonáva osem regionálnych úradov, a to v regiónoch Atika, Trácia, Solún, Lesbos, Samos a Rodos. Okrem toho boli vytvorené ďalšie dve azylové jednotky na ostrovoch Chios a Kos, čím sa celkový počet azylových jednotiek zvyšuje na päť. Ako stanovuje zákon, ďalšie tri regionálne azylové úrady začnú fungovať v regiónoch Kos, Epirus (Ioannina), Kréta (Heraklion) a Tesália (Volos). Azylová jednotka v západnom Grécku (Patra) sa navyše zmení na regionálny azylový úrad. Zároveň bola v Alimose vytvorená špecializovaná jednotka pre premiestňovanie, ktorá začala svoju činnosť 26. septembra 2016.

(17)

Grécke orgány vo svojich správach informovali Komisiu aj o tom, že práve prebieha nábor nových pracovníkov pre azylovú službu s cieľom zvýšiť jej kapacity na vybavovanie žiadostí. Podľa informácií poskytnutých 14. júla 2016 pracovalo v azylovej službe k tomuto dátumu 350 zamestnancov, čo je dvakrát viac ako v roku 2015. Jedna tretina zamestnancov má zmluvu na určitý čas a sú financovaní z rôznych zdrojov financovania EÚ a EHP. Grécky parlament schválil ďalších 300 pracovných miest pre stálych zamestnancov, ktorí sa majú prijať v nadchádzajúcich mesiacoch. Pridajú sa tak k pracovníkom so zmluvami na určitý čas najatým UNHCR a expertom z členských štátov vyslaným do gréckej azylovej služby na určitý čas prostredníctvom úradu EASO.

(18)

S cieľom vybaviť žiadosti o azyl podané novými predregistrovanými žiadateľmi o azyl plánuje azylová služba prijať od polovice septembra do polovice novembra 177 nových zamestnancov, aby zodpovedajúcim spôsobom posilnila kapacity na podávanie a spracovávanie žiadostí: 56 úradníkov bude registrovať žiadateľov oprávnených na premiestnenie, 25 úradníkov bude registrovať žiadosti patriace do rozsahu pôsobnosti dublinského nariadenia, 7 úradníkov bude riešiť preukázateľne neodôvodnené prípady v zrýchlenom konaní, 60 úradníkov bude registrovať a spracúvať žiadosti o medzinárodnú ochranu v riadnom konaní a 29 úradníkov bude vykonávať rôzne úlohy administratívnej a štatistickej povahy.

(19)

Vzhľadom na značný nárast počtu žiadateľov o azyl, v prípade ktorých začalo v Grécku konanie o azyl, je zjavné, že súčasný a plánovaný počet zamestnancov azylovej služby stále ani zďaleka nezodpovedá počtu, ktorý je potrebný na primerané spracovanie súčasnej a pravdepodobnej budúcej agendy, najmä vzhľadom na to, že Grécko v júli uviedlo, že preskúmanie podaných žiadostí môže trvať až tri roky. Grécke orgány v liste zo 14. júla 2016 uviedli, že rýchlejšie rozširovanie radov zamestnancov nie je možné uskutočniť v dôsledku nedostatočného počtu starších zamestnancov, ktorí by mohli vyškoliť novoprijatých zamestnancov a poskytovať im poradenstvo a dohľad. Je však dôležité zabezpečiť, aby sa kapacita azylovej služby ďalej posilnila podstatne väčším počtom zamestnancov a zdrojov materiálu, aby bola schopná spracovať narastajúci počet žiadostí o azyl. Na tento účel by sa malo uskutočňovať komplexné a priebežne aktualizované posudzovanie potrieb, pri ktorom sa zohľadní počet žiadostí o azyl, ktoré ešte nie sú vybavené a ktoré v určitom okamihu bude grécka azylová služba pravdepodobne musieť vybaviť, a počet dostupných pracovníkov alebo počet pracovníkov, ktorí budú pravdepodobne potrební na spracovanie týchto žiadostí. Tým sa umožní odhadnúť potrebné ľudské zdroje pre azylovú službu, ale aj posúdiť, ako by mohli Komisia, jej agentúry, ale aj členské štáty, čo najlepšie pomôcť Grécku vybaviť žiadosti v čo najkratšom čase.

(20)

Podľa rozsudku vo veci M.S.S musia mať žiadatelia o azyl skutočný prístup k opravnému prostriedku voči negatívnemu rozhodnutiu o svojej žiadosti. V tomto smere sa dosiahol významný pokrok. Zákonom č. 4375/2016 prijatým v apríli 2016 bol zriadený odvolací orgán a odvolacie výbory. Mal by sa zriadiť dostatočný počet odvolacích výborov, ktoré umožnia, aby bol odvolací orgán plne funkčný do konca roku 2016.

(21)

Nedávno prijatým zákonom č. 4399/2016 sa zriaďujú nové odvolacie výbory. Zaoberajú sa skúmaním všetkých odvolaní voči rozhodnutiam gréckej azylovej služby podaných k 24. júnu 2016. Odvolacie výbory sa prioritne zameriavajú najmä na veci podané na gréckych ostrovoch, aby tak prispeli k vykonávaniu vyhlásenia EÚ a Turecka. Nové odvolacie výbory vydali svoje prvé rozhodnutia v polovici augusta. Momentálne ich je päť. Zákonom č. 4399/2016 sa mení aj štruktúra týchto výborov, ktoré sa teraz skladajú z troch členov: dvoch sudcov správneho súdu a jedného gréckeho občana s príslušným vzdelaním a skúsenosťami podľa návrhu UNHCR alebo národného výboru pre ľudské práva.

(22)

Skoršie zriadené odvolacie výbory „pre nevybavené žiadosti“, ktoré boli zriadené na riešenie odvolaní proti rozhodnutiam o neudelení azylu v rámci gréckych nevybavených prípadov, dostali dodatočný mandát, aby mohli okrem zásadných odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam riešiť aj odvolania proti rozhodnutiam na základe prípustnosti v rámci vyhlásenia EÚ a Turecka. Júnovým zriadením ďalších odvolacích výborov by sa mala zmierniť záťaž 20 odvolacích výborov „pre nevybavené žiadosti“, čo im umožní zrýchliť tempo vybavovania zatiaľ nevybavených prípadov odvolaní.

(23)

Väčší pokrok sa dosiahol pri dlhodobo nevyriešených odvolaniach podľa „starého postupu“ upraveného prezidentským výnosom č. 114/2010. Súčasný počet zatiaľ nevybavených prípadov sa k 21. septembru 2016 pohybuje okolo 8 075 (zníženie z celkového počtu približne 51 000 prípadov, ktoré sa považovali za zatiaľ nevybavené prípady na začiatku roku 2013 a približne 13 975 prípadov v júni 2016). Grécke orgány udelili povolenie z humanitárnych dôvodov osobám, ktoré čakajú na vybavenie svojich žiadostí o azyl už značný čas a ktoré sú oprávnené získať povolenie na pobyt z humanitárnych alebo iných mimoriadnych dôvodov podľa gréckeho zákona č. 4375/2016. Povolenia na pobyt sa vydávajú na obdobie dvoch rokov a môžu sa predĺžiť (23). Poskytujú osobám, ktoré ich dostali, rovnaké práva a výhody, aké majú osoby, ktorým bolo udelené postavenie doplnkovej ochrany v Grécku (24), preto sa tieto osoby viac nepovažujú za žiadateľov o azyl. Niektoré z nevybavených odvolaní sa však skúmajú meritórne. Napriek tomu, že od prvého odporúčania sa dosiahol významný pokrok, Grécko by sa malo naďalej snažiť vybaviť zatiaľ nevybavené odvolania v tejto súvislosti a zabezpečiť, aby žiadatelia, ktorých odvolanie ešte nebolo vybavené, mali možnosť uplatniť svoje právo na účinný opravný prostriedok.

(24)

Vzhľadom na nárast počtu žiadostí podaných v Grécku od začiatku vykonávania vyhlásenia EÚ a Turecka je zabezpečenie plne personálne obsadeného odvolacieho orgánu, schopného zvládnuť očakávaný výrazný nárast počtu odvolaní, ešte dôležitejšie. Takisto by sa malo uskutočňovať priebežné posudzovanie potrieb na základe počtu odvolaní, ktoré ešte jednotlivé odvolacie orgány nevybavili a ktoré budú pravdepodobne musieť vybaviť.

(25)

Do nového zákona bolo zahrnuté aj poskytnutie bezplatnej právnej pomoci žiadateľom v štádiu odvolacieho konania (zákon č. 4375/2016). Ešte sa však neprijali všetky opatrenia potrebné na vykonávanie tohto zákona v praxi. Ministerské rozhodnutie, ktorým sa vykonávajú ustanovenia o právnej pomoci podľa zákona č. 4375/2016, bolo prijaté 9. septembra 2016 a podľa gréckych orgánov by sa mali po vydaní rozhodnutia rýchlo prijať všetky potrebné kroky na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci všetkým žiadateľom v štádiu odvolacieho konania v Grécku. Financovanie bezplatnej právnej pomoci je zabezpečené z národného programu v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF). Okrem toho bola s UNHCR uzavretá dohoda o grante v rámci núdzovej finančnej pomoci z fondu AMIF v celkovej výške 30 miliónov EUR (25). UNHCR tieto finančné prostriedky použije okrem iného na poskytovanie bezplatnej právnej pomoci žiadateľom o medzinárodnú ochranu v štádiu odvolania do začiatku roka 2017, keď by grécke orgány mali zaviesť vlastný program bezplatnej právnej pomoci. Dňa 19. septembra Grécko informovalo Komisiu, že zoznam právnikov, ktorý bude viesť azylová služba, sa vypracuje do začiatku roka 2017. Grécko by malo bezodkladne vykonať potrebné kroky na zaručenie práva na bezplatnú právnu pomoc v konaní o azyle.

(26)

V novom zákone č. 4375/2016 sa stanovuje vytvorenie nového riaditeľstva pre prijímanie a riaditeľstva pre sociálnu integráciu v rámci ministerstva pre vnútorné záležitosti a administratívnu reformu, ktoré budú zahŕňať špecializované útvary pre prijímanie a integráciu maloletých osôb bez sprievodu, a tiež poskytnutie zástupcu. Napriek tomu je ešte potrebné, aby grécke orgány prijali vykonávacie opatrenia, aby v prax zaistili náležité procesné záruky a prijímacie podmienky pre maloleté osoby bez sprievodu. Zatiaľ čo ministerské rozhodnutie týkajúce sa posudzovania veku maloletých osôb bez sprievodu žiadajúcich o azyl už grécka vláda prijala (26), ďalší prezidentský výnos, ktorý by mal zahŕňať ustanovenia pre účinný opatrovnícky systém, sa musí ešte prijať.

(27)

Mimovládne organizácie vyjadrili obavy v súvislosti so skutočnosťou, že mnohé deti v Grécku nemajú prístup k vzdelávaniu. Pokrok v tomto smere sa dosiahol v auguste 2016 prijatím zákona č. 4415/2016, ktorý sa, okrem iného, zameriava na zabezpečenie psychosociálnej podpory a vzdelávania deťom žiadateľov o azyl, ako aj na bezproblémovú integráciu tých, ktorí zostanú v Grécku, do gréckeho vzdelávacieho systému po uplynutí prípravného prechodného obdobia. Je dôležité, aby sa tento právny rámec urýchlene, účinne a plne vykonal. Podľa niektorých MVO je navyše situácia maloletých osôb bez sprievodu celkovo neistá, pričom niektoré uvádzajú, že kým sa pre ne nenájde primerané ubytovanie, deti sú dlhodobo držané v preplnených a nehygienických zariadeniach, bez zástupcu a prístupu k právnej pomoci (27). Ako je uvedené v odôvodnení 11, nedostatok primeraného ubytovania pre maloleté osoby je veľkým problémom, ktorý je stále potrebné naliehavo riešiť.

(28)

Európska komisia poskytla Grécku značné finančné prostriedky, aby podporila krajinu v úsilí zosúladiť jej systém riadenia azylu s normami EÚ. Od začiatku roka 2015 dostalo Grécko prostredníctvom fondov v oblasti vnútorných záležitostí (AMIF a Fond pre vnútornú bezpečnosť, ISF) núdzovú pomoc vo výške viac než 352 miliónov EUR, ktorá bola udelená buď priamo gréckym orgánom, alebo prostredníctvom agentúr Únie a medzinárodných organizácií pôsobiacich v Grécku. Z tejto sumy bolo gréckym orgánom v júli 2016 priamo pridelených približne 90 miliónov EUR na posilnenie kapacít s cieľom zlepšiť životné podmienky a poskytovať služby primárnej zdravotnej starostlivosti v ubytovacích zariadeniach pre utečencov, ako aj poskytovať prijímacie služby a zdravotnú starostlivosť migrantom. Značné finančné prostriedky (približne 198 miliónov EUR) určené na pokrytie základných humanitárnych potrieb migrantov a utečencov sa poskytujú aj partnerským humanitárnym organizáciám prostredníctvom nedávno vytvoreného nástroja núdzovej podpory. Tieto finančné prostriedky prispievajú k vykonávaniu plánu reakcie na núdzovú situáciu, ktorý spoločne vypracovala Komisia, grécke orgány a príslušné zainteresované strany s cieľom riešiť súčasnú humanitárnu situáciu v teréne a vykonávať vyhlásenie EÚ a Turecka.

(29)

Táto núdzová pomoc dopĺňa 509 miliónov EUR, ktoré už boli pre Grécko vyčlenené na obdobie rokov 2014 až 2020 prostredníctvom jeho národných programov v rámci fondov AMIF a ISF, čím sa Grécko stáva prvým príjemcom európskych fondov v oblasti vnútorných záležitostí spomedzi členských štátov EÚ.

(30)

Grécko by malo zabezpečiť, aby sa tieto finančné zdroje plne využili čo najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom a bez ďalšieho odkladu. Na tieto účely by sa mala bezodkladne dokončiť prebiehajúca revízia gréckych národných programov v rámci fondov v oblasti vnútorných záležitostí (AMIF, ISF) v snahe prispôsobiť ich novým prioritám. Revízia národného programu v rámci fondu AMIF je už takmer dokončená, pričom zostáva ešte niekoľko otázok, ktoré treba vyriešiť pred procesom schvaľovania, ktorý by mal čoskoro začať. Pokiaľ ide o revíziu národného programu v rámci fondu ISF, ktorá je v menej pokročilom štádiu, revidovanú verziu je urýchlene potrebné predložiť Komisii na formálne konzultácie. Zodpovednosť za správu týchto fondov bola presunutá z ministerstva pre vnútorné záležitosti a administratívnu reformu na ministerstvo hospodárstva, rozvoja a cestovného ruchu, pričom Grécko by malo teraz bezodkladne informovať o ukončení procesu formálneho ustanovenia nového zodpovedného orgánu v súlade s požiadavkami stanovenými v právnom základe.

(31)

Ako sa konštatuje v oznámení Komisie zo 4. marca 2016 s názvom Späť k Schengenu (28), zabezpečenie plne fungujúceho dublinského systému tvorí neoddeliteľnú súčasť všeobecného úsilia potrebného na stabilizáciu azylovej, migračnej a hraničnej politiky. Tieto snahy by mali viesť k návratu k normálnemu fungovaniu schengenského priestoru. Preto je dôležité, aby Grécko urýchlene prijalo zostávajúce opatrenia uvedené v tomto odporúčaní. Zároveň by mala byť prioritou reforma dublinských pravidiel, ako navrhla Komisia (29), na základe cieľa solidarity a spravodlivého rozdelenia záťaže medzi členské štáty. V súčasnosti prebiehajú rokovania o tomto návrhu.

(32)

Pravidelné správy predkladané Gréckom o pokroku dosahovanom pri vykonávaní týchto opatrení, ako aj iné relevantné prvky vrátane akýchkoľvek budúcich informácií získaných od úradu UNHCR a iných príslušných organizácií, budú mať rozhodujúci význam pre riadne posúdenie toho, či dané podmienky umožňujú, aby členské štáty obnovili individuálne odovzdania do Grécka podľa dublinského nariadenia, pričom objem odovzdaní a kategórie osôb, ktoré majú byť odovzdané, by mali zodpovedať konkrétnemu pokroku, ktorý sa dosiahol. Grécko by malo podľa ustanovení tohto odporúčania do 31. októbra 2016 predložiť aktualizovanú správu.

(33)

Komisia uznáva významný pokrok pri zlepšovaní fungovania gréckeho azylového systému, ktorý Grécko dosiahlo od prijatia dvoch odporúčaní s pomocou Komisie, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), členských štátov a medzinárodných a mimovládnych organizácií (MVO). Grécko vynaložilo veľké úsilie na zriadenie základných inštitucionálnych a právnych štruktúr na riadne fungovanie azylového systému. Komisia uznáva najmä to, že Grécko predregistráciou vykonalo významný krok na nasmerovanie väčšiny neregulárnych migrantov buď ku konaniu o azyle, alebo konaniu o návrate. Grécko tiež zvýšilo celkovú prijímaciu kapacitu a kapacitu azylovej služby, významne znížilo počet nevybavených odvolaní, zriadilo nové odvolacie výbory a zároveň prijalo právny rámec o bezplatnej právnej pomoci a prístupe maloletých osôb k štátnemu vzdelávaniu.

(34)

Grécko však stále čelí náročnej situácii, pretože musí vybaviť veľké množstvo nových žiadostí o azyl, a to najmä v dôsledku vykonávania predregistrácie a pokračujúceho prílevu neregulárnych migrantov, aj keď je ich menej než do marca 2016. Preto je na nápravu zostávajúcich systémových nedostatkov gréckeho azylového systému, a to najmä v oblasti nedostatočnej kapacity, potrebné prijať ďalšie dôležité kroky. Na základe ďalšieho dosiahnutého pokroku by sa pri budúcom obnovení odovzdaní z Grécka podľa dublinského nariadenia mal zohľadniť vplyv tejto náročnej situácie na celkové fungovanie azylového systému, a preto by malo začínať postupne, po jednotlivých prípadoch. V tejto súvislosti by sa malo zabrániť tomu, aby bola na Grécko uvalená neúnosná záťaž.

(35)

V tomto odporúčaní sa stanovujú opatrenia, ktoré musia grécke orgány prijať alebo zachovať vzhľadom na odporúčanie týkajúce sa postupného obnovenia odovzdaní podľa dublinského nariadenia do konca decembra 2016. S týmto cieľom by malo Grécko naliehavo prijať všetky kroky uvedené v tomto odporúčaní. Komisia plánuje zhodnotiť pokrok dosiahnutý v tejto súvislosti a ďalšie odporúčania vydať v decembri 2016. V týchto odporúčaniach by sa mohol stanoviť rozsah a charakter postupného obnovenia odovzdaní podľa dublinského nariadenia, ktorý Komisia považuje za vhodný, najmä s prihliadnutím na konkrétne potreby zraniteľných žiadateľov, a spôsob riadenia tohto procesu v úzkej spolupráci s gréckymi orgánmi.

(36)

Zodpovednosť za rozhodovanie o takomto obnovení odovzdaní v jednotlivých prípadoch nesú výlučne orgány členských štátov pod dohľadom súdov, ktoré môžu na účely výkladu dublinského nariadenia využívať prejudiciálne konanie na Európskom súdnom dvore,

1.

Grécko by sa malo naďalej snažiť zabezpečiť, aby malo dostatok prijímacích zariadení na ubytovanie všetkých žiadateľov o medzinárodnú ochranu na jeho území a aby prijímacie podmienky vo všetkých takýchto prijímacích zariadeniach spĺňali normy stanovené v práve EÚ, najmä v smernici 2013/33/EÚ. Grécko by malo v prvom rade:

Grécko by tiež malo zabezpečiť, aby bol okrem trvalých zariadení dostupný aj primeraný počet dočasných otvorených prijímacích zariadení alebo aby tieto zariadenia mohli byť v krátkom čase k dispozícii, aby bolo možné ubytovať neočakávaný prílev žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb od nich závislých v primeraných podmienkach.

Grécke orgány by mali vykonávať komplexné posúdenie potrieb z hľadiska celkovej prijímacej kapacity, ktorá je potrebná, a charakteru tejto kapacity, a toto posúdenie priebežne aktualizovať vzhľadom na nový vývoj situácie. Grécke orgány by mali tiež zabezpečiť účinnú a priebežnú správu a koordináciu všetkých prijímacích zariadení vrátane hotspotov a zabezpečiť, aby príslušné ministerstvá mali primerané zdroje na tento účel.

2.

Grécko by malo pokračovať vo svojom úsilí zabezpečiť, aby všetci žiadatelia o medzinárodnú ochranu mali skutočný prístup ku konaniu o azyle, a to najmä tým, že:

Posúdenie potrieb uvedené v bode a) by sa malo priebežne aktualizovať a malo by obsahovať informácie o počte prijatých zamestnancov.

3.

Grécko by malo pokračovať vo svojom úsilí zabezpečiť, aby mali všetci žiadatelia o medzinárodnú ochranu k dispozícii účinný opravný prostriedok, a to najmä tým, že zabezpečí:

Grécke orgány by mali na základe úplného a priebežného posúdenia potrieb určiť počet odvolacích výborov v rámci nového odvolacieho orgánu, ktoré sú potrebné na preskúmanie všetkých odvolaní podaných žiadateľmi o medzinárodnú ochranu, a počet ľudských zdrojov na zabezpečenie ďalšieho plynulého fungovania týchto výborov.

4.

Grécko by malo zabezpečiť, aby bol právny rámec týkajúci sa prístupu k bezplatnej právnej pomoci v praxi účinný a aby všetkým žiadateľom bola poskytnutá potrebná právna pomoc na účely súdneho preskúmania správnych rozhodnutí o žiadostiach o medzinárodnú ochranu. Grécko by predovšetkým malo:

5.

Grécko by malo zabezpečiť vytvorenie vhodných štruktúr na identifikáciu zraniteľných žiadateľov vrátane maloletých osôb bez sprievodu a starostlivosť o nich. Grécko by predovšetkým malo:

6.

Grécko by malo zabezpečiť, aby sa značné finančné prostriedky poskytované EÚ v plnej miere využívali, a to najmä bezodkladnou mobilizáciou zdrojov dostupných v rámci jeho národných programov v rámci AMIF a ISF a preskúmaním možností doplnkového financovania zo štrukturálnych fondov. V tejto súvislosti by Grécko malo urýchlene dokončiť prebiehajúcu revíziu národných programov s cieľom lepšie ich prispôsobiť novým prioritám a bezodkladne oznámiť ukončenie formálneho ustanovenia nového zodpovedného orgánu v súlade s požiadavkami stanovenými v právnom základe.

7.

Od Grécka sa požaduje, aby do 31. októbra 2016 predložilo správu o pokroku pri vykonávaní tohto odporúčania a odporúčaní z 15. júna a 10. februára 2016. Správa by mala obsahovať najmä opis opatrení prijatých na riešenie zostávajúcich nedostatkov uvedených v tomto odporúčaní vrátane spôsobu, akým grécke orgány zabezpečili alebo plánujú zabezpečiť potrebné ľudské a materiálne zdroje uvedené v odsekoch 1 až 5 tohto odporúčania. Tieto správy by mali tiež obsahovať opis priebežného posudzovania potrieb uvedeného v odsekoch 1 až 3 tohto odporúčania. Správa by mala zároveň obsahovať tieto informácie: