27.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/5

(1)

Verejne prístupné knižnice, vzdelávacie inštitúcie a múzeá, ako aj archívy, inštitúcie, ktoré sa zaoberajú filmovým alebo zvukovým dedičstvom, a verejnoprávni vysielatelia usadení v členských štátoch sa zúčastňujú na rozsiahlej digitalizácii svojich zbierok alebo archívov s cieľom vybudovať európske digitálne knižnice. Prispievajú k zachovaniu a šíreniu európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré je dôležité aj pre vytvorenie európskych digitálnych knižníc, ako je Europeana. Technológie na hromadnú digitalizáciu tlačených materiálov a na vyhľadávanie a indexáciu zvyšujú výskumnú hodnotu knižničných zbierok. Vybudovaním veľkých online knižníc sa sprostredkúvajú nástroje elektronického vyhľadávania a zisťovania, ktoré sprístupňujú nové zdroje objavovania pre výskumných pracovníkov a členov akademickej obce, ktorí by sa inak museli uspokojiť s tradičnejšími a analógovými metódami vyhľadávania.

(2)

Potreba podporovať voľný pohyb znalostí a inovácie na vnútornom trhu je dôležitým prvkom stratégie Európa 2020, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, do ktorej je zahrnutá Digitálna agenda pre Európu ako jedna z jej hlavných iniciatív.

(3)

Vytvorenie právneho rámca na uľahčenie digitalizácie a šírenia diel a ďalších predmetov ochrany, ktoré sú chránené autorským právom alebo právami súvisiacimi s autorským právom a pri ktorých sa neurčil nositeľ práv, a ak sa aj určil, nebol nájdený, takzvaných osirelých diel, je kľúčovým opatrením programu s názvom Digitálna agenda pre Európu, ako sa uvádza v oznámení Komisie Digitálna agenda pre Európu. Táto smernica je zameraná na špecifický problém právneho určenia statusu osirelého diela a jeho dôsledky, pokiaľ ide o oprávnených používateľov a povolené použitie diel alebo zvukových záznamov považovaných za osirelé.

(4)

Touto smernicou nie sú dotknuté osobitné riešenia, ktoré sa vypracúvajú v členských štátoch na riešenie väčších problémov hromadnej digitalizácie, ako napríklad v prípade tzv. komerčne nedostupných diel. Takéto riešenia zohľadňujú špecifiká rôznych typov obsahu a jednotlivých užívateľov a sú založené na konsenze príslušných zainteresovaných strán. Tento prístup sa uplatňoval aj v Memorande o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel, ktoré 20. septembra 2011 podpísali pod záštitou Komisie zástupcovia európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy. Touto smernicou nie je dotknuté uvedené memorandum o porozumení, ktoré vyzýva členské štáty a Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa na dobrovoľné dohody uzatvorené medzi užívateľmi, nositeľmi práv a organizáciami kolektívnej správy na účely vydania licencie na používanie v ňom uvedených komerčne nedostupných diel vzťahovali výhody požiadavky právnej istoty vo vnútroštátnom a cezhraničnom kontexte.

(5)

Autorské právo je ekonomický základ tvorivého odvetvia, pretože stimuluje inovácie, tvorbu, investície a výrobu. Hromadná digitalizácia a šírenie diel je preto prostriedkom na ochranu európskeho kultúrneho dedičstva. Autorské právo je dôležitý nástroj zabezpečujúci tvorivému odvetviu odmenu za jeho prácu.

(6)

Výhradné práva nositeľov práv týkajúce sa rozmnožovania a sprístupňovania ich diel a iných predmetov ochrany verejnosti, harmonizované podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (3), sú také práva, ktoré vyžadujú pred digitalizáciou a sprístupňovaním diela verejnosti alebo iného predmetu ochrany predchádzajúci súhlas nositeľov práv.

(7)

V prípade osirelých diel nemožno získať tento predchádzajúci súhlas na rozmnožovanie alebo sprístupňovanie verejnosti.

(8)

Rozdielne prístupy členských štátov k uznávaniu statusu osirelých diel môžu predstavovať prekážky vo fungovaní vnútorného trhu, ako aj v používaní a cezhraničnom prístupe k osirelým dielam. Tieto rozdielne prístupy môžu takisto viesť k obmedzeniu voľného pohybu tovaru a služieb, ktoré zahŕňajú kultúrny obsah. Z toho dôvodu je vhodné zaručiť vzájomné uznávanie takého statusu, pretože to umožní prístup k osirelým dielam vo všetkých členských štátoch.

(9)

Spoločný prístup k určovaniu statusu osirelého diela a k povoleným spôsobom použitia osirelých diel je nevyhnutný na zaručenie právnej istoty na vnútornom trhu v súvislosti s používaním osirelých diel verejne prístupnými knižnicami, vzdelávacími inštitúciami a múzeami, ako aj archívmi, inštitúciami zaoberajúcimi sa filmovým alebo zvukovým dedičstvom a verejnoprávnymi vysielateľmi.

(10)

Medzi kinematografickými alebo audiovizuálnymi záznamami a zvukovými záznamami, ktoré sa nachádzajú v archívoch verejnoprávnych vysielateľov a ktoré tieto organizácie vyrobili, sa vyskytujú aj osirelé diela. Vzhľadom na osobitné postavenie rozhlasových a televíznych organizácií ako producentov zvukových záznamov a audiovizuálneho materiálu a vzhľadom na nutnosť prijať opatrenia na obmedzenie výskytu osirelých diel v budúcnosti je vhodné stanoviť lehotu na uplatňovanie tejto smernice na diela a zvukové záznamy v archívoch vysielateľov.

(11)

Za kinematografické a audiovizuálne diela a zvukové záznamy nachádzajúce sa v archívoch verejnoprávnych vysielateľov, ktoré boli nimi vyrobené, by sa mali na účely tejto smernice považovať tie kinematografické a audiovizuálne diela a zvukové záznamy, ktoré si tieto organizácie objednali na výhradné použitie nimi samými alebo ďalšími koprodukčnými verejnoprávnymi vysielateľmi. Kinematografické a audiovizuálne diela a zvukové záznamy nachádzajúce sa v archívoch verejnoprávnych vysielateľov, ktoré takéto organizácie nevyrobili ani neobjednali, ale na ich používanie dostali súhlas na základe licenčnej zmluvy, by nemali spadať do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(12)

Z dôvodov zásady vzájomnosti v medzinárodných vzťahoch sa táto smernica uplatňuje len na diela a zvukové záznamy, ktoré boli prvý raz uverejnené na území niektorého členského štátu, alebo ak neboli uverejnené, na tie, ktoré boli prvýkrát odvysielané na území niektorého členského štátu, alebo ak neboli uverejnené ani odvysielané, na tie, ktoré boli so súhlasom nositeľov práv sprístupnené verejnosti beneficientmi podľa tejto smernice. V poslednom prípade by sa táto smernica mala uplatňovať len za predpokladu, že je rozumné predpokladať, že nositelia práv by nenamietali proti používaniu povolenému podľa tejto smernice.

(13)

Skôr než sa dielo alebo zvukový záznam môže považovať za osirelé dielo, malo by sa v dobrej viere uskutočniť dôsledné vyhľadávanie nositeľov práv k tomuto dielu alebo zvukovému záznamu vrátane nositeľov práv k dielam a iným predmetom ochrany, ktoré sú vložené alebo včlenené do tohto diela alebo zvukového záznamu. Členským štátom by sa malo umožniť, aby ustanovili, že také dôsledné vyhľadávanie môžu vykonávať organizácie uvedené v tejto smernici alebo iné organizácie. Tieto iné organizácie môžu za službu dôsledného vyhľadávania účtovať poplatky.

(14)

V záujme zaistenia vysokej úrovne ochrany autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom v Únii je vhodné v prípade takého dôsledného vyhľadávania stanoviť harmonizovaný prístup. Dôsledné vyhľadávanie by malo zahŕňať možnosť nahliadnuť do zdrojov, ktoré poskytujú informácie o dielach a iných predmetoch ochrany, ako je v súlade s touto smernicou stanovené členským štátom, v ktorom je nutné dôsledné vyhľadávanie vykonať. Členské štáty by tak mohli využívať pokyny na dôsledné vyhľadávanie dohodnuté v rámci pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre digitálne knižnice zriadenej ako súčasť iniciatívy i2010 na vytvorenie digitálnej knižnice.

(15)

S cieľom predísť duplicite úsilia pri vyhľadávaní by sa dôsledné vyhľadávanie malo vykonávať v tom členskom štáte, v ktorom boli dielo či zvukový záznam prvýkrát zverejnené, alebo v prípadoch, že neboli zverejnené, kde boli prvýkrát odvysielané. Dôsledné vyhľadávanie kinematografických alebo audiovizuálnych diel, ktorých producent má sídlo alebo obvyklý pobyt v členskom štáte, by sa malo vykonávať v tomto členskom štáte. V prípade kinematografických alebo audiovizuálnych diel, ktoré boli vytvorené v koprodukcii producentmi usadenými v rôznych členských štátoch, by sa malo dôsledné vyhľadávanie vykonávať v každom z týchto členských štátov. Čo sa týka diel a zvukových záznamov, ktoré neboli uverejnené ani odvysielané, ale ktoré boli so súhlasom nositeľa práv sprístupnené verejnosti beneficientmi podľa tejto smernice, dôsledné vyhľadávanie by sa malo vykonávať v členskom štáte, v ktorom je usadená organizácia, ktorá dielo alebo zvukový záznam sprístupnila verejnosti so súhlasom nositeľa práv. Dôsledné vyhľadávanie nositeľov práv k dielu a iným predmetom ochrany, ktoré sú vložené alebo včlenené do diela alebo zvukového záznamu, by sa malo vykonávať v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva dôsledné vyhľadávanie diela alebo zvukového záznamu, ktoré obsahuje vložené alebo včlenené dielo alebo zvukový záznam, alebo iný predmet ochrany. Malo by sa nahliadnuť aj do zdrojov informácií v iných krajinách, ak existujú dôkazy o tom, že v týchto iných krajinách sa nachádzajú relevantné informácie týkajúce sa nositeľov práv. Vykonávaním dôsledného vyhľadávania možno získať rozličné informácie, ako je záznam a výsledok vyhľadávania. Záznam o vyhľadávaní by mal byť zdokumentovaný, aby príslušné organizácie mohli doložiť, že vyhľadávanie bolo dôsledné.

(16)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné organizácie viedli záznamy o dôslednom vyhľadávaní a aby sa výsledky takéhoto vyhľadávania spočívajúce predovšetkým v zistení, že dielo alebo zvukový záznam sa má považovať za osirelé dielo v zmysle tejto smernice, ako aj informácie o zmene statusu a použití osirelých diel zhromažďovali a sprístupnili širokej verejnosti, a to najmä zaznamenaním príslušných informácií v online databáze. Najmä vzhľadom na celoeurópsky rozmer a s cieľom zabrániť duplicite úsilia je vhodné ustanoviť vytvorenie jedinej online databázy pre Úniu, ktorá bude obsahovať takéto informácie, a transparentným spôsobom ju sprístupniť širokej verejnosti. To umožní, aby tak organizácie vykonávajúce dôkladné vyhľadávanie, ako aj nositelia práv mali k takýmto informáciám ľahký prístup. Databáza by tiež mohla zohrávať významnú úlohu pri predchádzaní a zamedzovaní možnému porušovaniu autorských práv, najmä v prípade zmeny statusu osirelých diel a zvukových záznamov. Podľa nariadenia (EÚ) č. 386/2012 (4) sú Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ďalej len „úrad“) zverené určité úlohy a činnosti financované s využitím vlastných rozpočtových prostriedkov, ktorých cieľom je uľahčiť a podporiť činnosti vnútroštátnych orgánov, súkromného sektora a orgánov Únie v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva vrátane predchádzania ich porušovaniu.

Podľa článku 2 ods. 1 písm. g) tohto nariadenia tieto úlohy zahŕňajú najmä zabezpečenie mechanizmov na podporu zlepšenia online výmeny relevantných informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov a podporu spolupráce s týmito orgánmi a medzi nimi. Je preto vhodné prenechať úradu vytvorenie a správu európskej databázy obsahujúcej informácie týkajúce sa osirelých diel uvedených v tejto smernici.

(17)

K určitému dielu alebo zvukovému záznamu sa môžu viazať práva viacerých nositeľov práv a samotné diela alebo zvukové záznamy môžu zahŕňať iné diela alebo iný predmet ochrany. Touto smernicou by nemali byť dotknuté práva určených a nájdených nositeľov práv. Ak bol určený a nájdený aspoň jeden nositeľ práv, nemalo by sa dielo ani zvukový záznam považovať za osirelé dielo. Beneficientom podľa tejto smernice by malo byť dovolené použiť dielo alebo zvukový záznam, ktorého nositeľ práv alebo viacero nositeľov práv nebol(-i) určený(-í) alebo nájdený(-í), iba ak získal(-i) povolenie na reprodukciu a sprístupňovanie verejnosti podľa článkov 2 a 3 smernice 2001/29/ES od nositeľov práv, ktorí boli určení a nájdení, vrátane nositeľov práv k dielam a iným predmetom ochrany, ktoré sú vložené alebo včlenené do diel alebo zvukových záznamov. Nositelia práv, ktorí boli určení a nájdení, môžu tento súhlas poskytnúť len vo vzťahu k právam, ktorých sú sami nositeľmi, a to preto, že ide o ich práva alebo práva, ktoré na nich boli prevedené, a nemali by podľa tejto smernice povoliť žiadne použitie v mene nositeľov práv, ktorí neboli určení a nájdení. Podobne v prípade, keď sa prihlásia pôvodne neurčení alebo nenájdení nositelia práv a nárokujú si práva na dielo alebo zvukový záznam, môžu beneficienti naďalej oprávnene používať dielo alebo zvukový záznam len vtedy, ak títo nositelia práv na to poskytnú súhlas podľa smernice 2001/29/ES vo vzťahu k právam, ktorých sú sami nositeľmi.

(18)

Nositelia práv by mali byť oprávnení ukončiť status osirelého diela v prípade, keď sa prihlásia s nárokom na svoje práva k dielu alebo inému predmetu ochrany. Nositelia práv, ktorí ukončia status osirelého diela pri diele alebo inom predmete ochrany, by mali dostať spravodlivú odmenu za použitie ich diel a iných predmetov ochrany podľa tejto smernice, ktorú stanoví členský štát, v ktorom je usadená organizácia, ktorá osirelé dielo používa. Členské štáty by mali mať možnosť sami určiť okolnosti, na základe ktorých môže byť určená výplata tejto odmeny, ako aj termín jej splatnosti. Na účely určenia možnej výšky spravodlivej odmeny by sa mali náležite zohľadniť okrem iného ciele členských štátov, pokiaľ ide o podporu kultúry, nekomerčná povaha použitia príslušnými organizáciami v snahe dosiahnuť ciele spojené s ich úlohami vo verejnom záujme, ako je podpora vzdelávania a šírenie kultúry a možná ujma spôsobená nositeľom práv.

(19)

Ak sa dielo alebo zvukový záznam v dôsledku nedôsledného vyhľadávania nesprávne považoval za osirelý, zostávajú v právnych predpisoch členských štátov zachované právne prostriedky ochrany proti porušeniu autorského práva ustanovené v súlade s relevantnými predpismi vnútroštátneho práva a práva Únie.

(20)

S cieľom podporovať vzdelávanie a šírenie kultúry by členské štáty mali ustanoviť aj iné výnimky alebo obmedzenia ako tie, ktoré sú stanovené v článku 5 smernice 2001/29/ES. Uvedené výnimky alebo obmedzenia by mali určitým organizáciám, ktoré sú uvedené v článku 5 ods. 2 písm. c) smernice 2001/29/ES, a inštitúciám, ktoré sa zaoberajú filmovým alebo zvukovým dedičstvom a ktoré pôsobia na neziskovom základe, ako aj verejnoprávnym vysielateľom povoliť, aby v zmysle uvedenej smernice reprodukovali a sprístupňovali osirelé diela verejnosti za predpokladu, že týmto použitím plnia svoje úlohy vo verejnom záujme, najmä pokiaľ ide o uchovávanie, reštaurovanie a poskytovanie prístupu k svojim zbierkam na kultúrne a vzdelávacie účely vrátane ich digitálne uchovávaných zbierok. Inštitúcie, ktoré sa zaoberajú filmovým alebo zvukovým dedičstvom, by mali na účely tejto smernice zahŕňať organizácie určené členskými štátmi, aby zhromažďovali, katalogizovali, uchovávali a reštaurovali filmy a iné audiovizuálne diela alebo zvukové záznamy, ktoré tvoria súčasť ich kultúrneho dedičstva. Medzi verejnoprávnych vysielateľov by sa na účely tejto smernice mali zaradiť vysielatelia plniaci poslanie verejnoprávnej služby, tak ako im je zverené, vymedzené a organizované každým členským štátom. Výnimkami alebo obmedzeniami stanovenými touto smernicou s cieľom povoliť používanie osirelých diel nie sú dotknuté výnimky a obmedzenia ustanovené v článku 5 smernice 2001/29/ES. Tieto výnimky sa môžu vzťahovať len na niektoré osobitné prípady, ktoré nie sú v rozpore s bežným využívaním diela alebo iného predmetu ochrany a neprimerane nezasahujú do oprávnených záujmov nositeľa práv.

(21)

V záujme podpory digitalizácie by malo byť beneficientom podľa tejto smernice povolené vytvárať príjmy v súvislosti s používaním osirelých diel podľa tejto smernice na dosiahnutie cieľov spojených s ich úlohami vo verejnom záujme, najmä v súvislosti s uzatváraním dohôd o spolupráci verejného a súkromného sektora.

(22)

Zmluvné ustanovenia môžu zohrávať úlohu v podporovaní digitalizácie európskeho kultúrneho dedičstva, čo sa rozumie tak, že verejne prístupné knižnice, vzdelávacie inštitúcie a múzeá, ako aj archívy, inštitúcie, ktoré sa zaoberajú filmovým alebo zvukovým dedičstvom, a verejnoprávni vysielatelia by mohli na účely realizácie spôsobov použitia, ktoré povoľuje táto smernica, uzatvárať dohody s obchodnými partnermi o digitalizácii a sprístupňovaní osirelých diel verejnosti. Tieto dohody môžu zahŕňať finančné príspevky uvedených partnerov. Takéto dohody by beneficientom podľa tejto smernice nemali ukladať žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o ich používanie osirelých diel, a nemali by komerčným partnerom udeľovať žiadne práva na použitie alebo kontrolu používania osirelých diel.

(23)

Na podporu prístupu občanov Únie k európskemu kultúrnemu dedičstvu je takisto potrebné zaistiť, aby osirelé diela, ktoré sa digitalizovali a sprístupnili verejnosti v jednom členskom štáte, mohli byť sprístupnené verejnosti aj v ostatných členských štátoch. Verejne prístupné knižnice, vzdelávacie inštitúcie a múzeá, ako aj archívy, inštitúcie zaoberajúce sa filmovým alebo zvukovým dedičstvom a verejnoprávni vysielatelia, ktorí využívajú osirelé dielo s cieľom plniť svoje úlohy vo verejnom záujme, by mali mať možnosť sprístupniť toto osirelé dielo verejnosti v ďalších členských štátoch.

(24)

Touto smernicou nie sú dotknuté právne úpravy v členských štátoch, ktoré sa týkajú správy práv, ako sú napríklad rozšírené kolektívne licencie, právne predpoklady zastúpenia alebo prevodu, kolektívna správa práv či podobné systémy alebo ich kombinácie vrátane systémov pre hromadnú digitalizáciu.

(25)

Keďže cieľ tejto smernice, najmä zabezpečenie právnej istoty so zreteľom na používanie osirelých diel, sa nemôže dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto sa môže z dôvodu potreby jednotnosti pravidiel upravujúcich používanie osirelých diel lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je ustanovené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ako je uvedené v predmetnom článku, táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

diela uverejnené vo forme kníh, odborných časopisov, novín, zábavných časopisov alebo iných písomných materiálov, ktoré sa nachádzajú v zbierkach verejne prístupných knižníc, vzdelávacích inštitúcií alebo múzeí, ako aj v zbierkach archívov alebo inštitúcií zaoberajúcich sa filmovým alebo zvukovým dedičstvom;

b)

kinematografické alebo audiovizuálne diela a zvukové záznamy, ktoré sa nachádzajú v zbierkach verejne prístupných knižníc, vzdelávacích inštitúcií alebo múzeí, ako aj v zbierkach archívov alebo inštitúcií zaoberajúcich sa filmovým alebo zvukovým dedičstvom, a

c)

kinematografické alebo audiovizuálne diela a zvukové záznamy, ktoré vytvorili verejnoprávni vysielatelia do 31. decembra 2002 vrátane a ktoré sa nachádzajú v ich archívoch,

a)

výsledky dôsledného vyhľadávania, ktoré tieto organizácie vykonali a na základe ktorých dospeli k záveru, že určité dielo alebo zvukový záznam sa považuje za osirelé dielo;

b)

používanie osirelých diel týmito organizáciami v súlade s touto smernicou;

c)

akékoľvek zmeny štatútu osirelého diela podľa článku 5 v prípade diela a zvukového záznamu, ktoré tieto organizácie používajú;

d)

príslušné kontaktné informácie dotknutej organizácie.

a)

sprístupňovaním osirelého diela verejnosti v zmysle článku 3 smernice 2001/29/ES;

b)

rozmnožovaním v zmysle článku 2 smernice 2001/29/ES na účely digitalizácie, sprístupňovania, indexácie, katalogizovania, uchovávania alebo reštaurovania.