Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 50 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 1 ),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom ( 2 ),

keďže:

(1)

Táto smernica zohľadňuje program Komisie na lepšiu reguláciu a najmä jej oznámenie s názvom „Inteligentná regulácia v Európskej únii“, ktorého cieľom je tvorba a prijímanie právnych predpisov najvyššej kvality pri súčasnom dodržiavaní zásad subsidiarity a proporcionality, a zabezpečenie toho, aby bolo administratívne zaťaženie úmerné prínosom, ktoré prinesie. V oznámení Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom: Iniciatíva Small Business Act pre Európu“ prijatom v júni 2008 a revidovanom vo februári 2011 sa uznáva ústredná úloha, ktorú zohrávajú malé a stredné podniky (MSP) v hospodárstve Únie, pričom jeho cieľom je zlepšiť celkový prístup k podnikaniu a zakotviť zásadu „najskôr myslieť na malých“ v tvorbe politík od regulácie po verejnú službu. Európska rada na svojom zasadnutí 24. a 25. marca 2011 uvítala zámer Komisie predložiť „Akt o jednotnom trhu“ s opatreniami, ktoré podnietia rast, vytvoria pracovné miesta a prinesú hmatateľné výsledky občanom a podnikom.

V oznámení Komisie s názvom „Akt o jednotnom trhu“, prijatom v apríli 2011, sa navrhuje zjednodušiť štvrtú smernicu Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcu z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy ( 3 ), a siedmu smernicu Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcu z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy ( 4 ), (ďalej len „smernice o účtovníctve“), pokiaľ ide o povinnosti poskytovania finančných informácií, a znížiť administratívne zaťaženie, a to najmä pre MSP. Cieľom „stratégie Európa 2020“ na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu je znížiť administratívne zaťaženie a zlepšiť podnikateľské prostredie, a to najmä pre MSP, a podporovať internacionalizáciu MSP. Európska rada na svojom zasadnutí 24. a 25. marca 2011 vyzvala aj na zníženie celkového regulačného zaťaženia, a to najmä v prípade MSP, na úrovni Únie aj vnútroštátnej úrovni, a navrhla opatrenia na zvýšenie produktivity, ako napríklad odstránenie byrokracie a zlepšenie regulačného rámca pre MSP.

(2)

Európsky parlament prijal 18. decembra 2008 nelegislatívne uznesenie o požiadavkách v oblasti účtovníctva týkajúcich sa malých a stredných podnikov, najmä mikropodnikov ( 5 ), v ktorom uviedol, že smernice o účtovníctve sú často príliš zaťažujúce pre malé a stredné podniky, a najmä pre mikropodniky, a požiadal Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí preskúmať uvedené smernice.

(3)

Koordinácia vnútroštátnych právnych predpisov o predkladaní a obsahu ročných účtovných závierok a správ o hospodárení, o oceňovacích základniach, ktoré sú v nich použité, a o uverejňovaní týchto dokumentov v súvislosti s určitými druhmi podnikov s ručením obmedzeným je veľmi dôležitá vzhľadom na ochranu akcionárov, spoločníkov a tretích strán. V týchto oblastiach je potrebná súbežná koordinácia pre takéto druhy podnikov, pretože na jednej strane niektoré z týchto podnikov pôsobia vo viac než jednom členskom štáte a na strane druhej takéto podniky neposkytujú tretím stranám žiadne záruky nad rámec výšky ich čistého majetku.

(4)

Ročná účtovná závierka sleduje rozličné ciele a neposkytuje len informácie pre investorov na kapitálových trhoch, ale je aj prehľadom minulých transakcií a podporuje správu a riadenie podniku. Je potrebné, aby sa v účtovných právnych predpisoch Únie nastolila náležitá rovnováha medzi záujmami adresátov účtovných závierok a záujmom podnikov, aby neboli zbytočne zaťažené požiadavkami na výkazníctvo.

(5)

Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mali patriť niektoré podniky s ručením obmedzeným, ako napríklad akciové spoločnosti, či spoločnosti s ručením obmedzeným. Okrem toho existuje ešte značný počet partnerstiev a komanditných spoločností, z ktorých všetci spoločníci, ktorí ručia neobmedzene, sú založení ako akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, a takéto partnerstvá by preto mali podliehať koordinačným opatreniam tejto smernice. Touto smernicou by sa tiež malo zabezpečiť, aby partnerstvá patrili do rozsahu jej pôsobnosti v prípade, ak spoločníci partnerstva, ktorí nie sú založení ako akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným, v skutočnosti ručia za záväzky partnerstva obmedzene, pretože toto ručenie je obmedzené inými podnikmi v rámci pôsobnosti tejto smernice. Vylúčenie podnikov, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania, z rozsahu pôsobnosti tejto smernice zodpovedá jej účelu v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(6)	Rozsah pôsobnosti tejto smernice by sa mal zakladať na zásadách a malo by sa ním zabezpečiť, aby sa podnik nemohol sám vylúčiť z tejto pôsobnosti tým, že vytvorí skupinovú štruktúru obsahujúcu viacero vrstiev podnikov usadených v Únii či mimo nej.

(7)

Ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať len v takej miere, aby neboli v nesúlade alebo rozpore s ustanoveniami pre finančné výkazníctvo určitých druhov podnikov alebo s ustanoveniami týkajúcimi sa rozdelenia kapitálu podniku ustanovenými v iných platných legislatívnych aktoch, ktoré prijala jedna alebo viacero inštitúcií Únie.

(8)	Okrem toho je potrebné stanoviť minimálne rovnocenné právne požiadavky na úrovni Únie týkajúce sa rozsahu finančných informácií, ktoré by mali zverejniť podniky, ktoré si navzájom konkurujú.

(9)

Ročná účtovná závierka by sa mala zostavovať so zohľadnením zásady opatrnosti a mala by poskytovať pravdivý a verný obraz majetku a záväzkov podniku, jeho finančnej situácie a výsledku hospodárenia. Je možné, že vo výnimočných prípadoch účtovná závierka pri uplatnení ustanovení tejto smernice neposkytuje takýto pravdivý a verný obraz. V takýchto prípadoch by sa mal podnik od takýchto ustanovení odchýliť s cieľom poskytnúť pravdivý a verný obraz. Členským štátom by sa malo povoliť, aby takéto výnimočné prípady vymedzili a ustanovili príslušné osobitné pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať na tieto prípady. Pod týmito výnimočnými prípadmi by sa mali chápať len veľmi nezvyčajné transakcie a nezvyčajné situácie, a nemali by sa napríklad týkať celých osobitných sektorov.

(10)

Touto smernicou by sa do veľkej miery mala zabezpečiť harmonizácia požiadaviek na malé podniky v celej Únii. Táto smernica vychádza zo zásady „najskôr myslieť na malých“. Aby sa zabránilo neprimeranému administratívnemu zaťaženiu týchto podnikov, členským štátom by sa malo povoliť, aby k povinným poznámkam požadovali zverejnenie len niekoľkých dodatočných údajov vo forme poznámok. Pri jedinom systéme predkladania a uchovávania však môžu členské štáty v určitých prípadoch vyžadovať zverejnenie obmedzeného počtu ďalších údajov, ak si to výslovne vyžadujú ich vnútroštátne daňové právne predpisy a sú nevyhnutné na účely výberu daní. Členské štáty by mali mať možnosť uložiť stredným a veľkým podnikom požiadavky, ktoré presahujú rámec minimálnych požiadaviek stanovených v tejto smernici.

(11)

Ak sa v tejto smernici členským štátom umožňuje uložiť ďalšie požiadavky, napríklad malým podnikom, znamená to, že členské štáty môžu túto možnosť využiť buď v plnej miere, alebo čiastočne tak, že budú vyžadovať menej, ako im daná možnosť dovoľuje. Rovnako, ak sa touto smernicou umožňuje členským štátom, aby využili výnimku, napríklad pre malé podniky, znamená to, že členské štáty môžu vyňať takéto podniky buď v celom rozsahu, alebo čiastočne.

(12)

Malé, stredne veľké a veľké podniky by mali byť vymedzené a odlíšené podľa bilančnej sumy, čistého obratu a priemerného počtu zamestnancov počas účtovného roka, pretože tieto kritériá zvyčajne poskytujú objektívny dôkaz o veľkosti podniku. Ak však materský podnik nezostavuje konsolidovanú účtovnú závierku za skupinu, malo by sa členským štátom umožniť podniknúť kroky, ktoré považujú za nevyhnutné na to, aby bolo možné požadovať zaradenie takéhoto podniku medzi väčšie podniky určením jeho veľkosti a výslednej kategórie na konsolidovanom alebo súhrnnom základe. Ak členský štát uplatňuje jednu alebo viaceré voliteľné výnimky pre mikropodniky, tieto mikropodniky by sa tiež mali vymedziť podľa bilančnej sumy, čistého obratu a priemerného počtu zamestnancov počas účtovného roka. Členské štáty by nemali mať povinnosť vymedziť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch samostatné kategórie pre stredne veľké a veľké podniky, ak sa na stredne veľké podniky vzťahujú rovnaké požiadavky ako na veľké podniky.

(13)

Mikropodniky majú na plnenie náročných regulačných požiadaviek obmedzené zdroje. Ak sa pre mikropodniky nezaviedli osobitné pravidlá, vzťahujú sa na ne pravidlá pre malé podniky. Tieto pravidlá pre ne predstavujú administratívne zaťaženie, ktoré je neúmerné ich veľkosti, a ktoré je preto pre mikropodniky v porovnaní s inými malými podnikmi relatívne viac zaťažujúce. Preto by členským štátom malo byť umožnené oslobodiť mikropodniky od niektorých povinností uplatňovaných na malé podniky, ktoré by mohli pre ne predstavovať nadmerné administratívne zaťaženie. Mikropodniky by však mali aj naďalej podliehať vnútroštátnej povinnosti viesť záznamy preukazujúce ich obchodné transakcie a finančnú situáciu. Okrem toho by investičné podniky a finančné holdingové podniky mali byť vylúčené z užívania výhod zjednodušenia, ktoré sa vzťahuje na mikropodniky.

(14)	Členské štáty by pri prijímaní rozhodnutia o tom, či zaviesť odlišný režim pre mikropodniky v kontexte tejto smernice a akým spôsobom ho zaviesť, mali zohľadniť konkrétne podmienky a potreby svojho vlastného trhu.

(15)

Uverejňovanie účtovných závierok môže mikropodniky zaťažovať. Členské štáty však zároveň potrebujú zabezpečiť dodržiavanie tejto smernice. Členské štáty, ktoré využívajú výnimky pre mikropodniky ustanovené v tejto smernici by preto mali mať možnosť oslobodiť mikropodniky od všeobecnej požiadavky na zverejňovanie za predpokladu, že informácie uvedené v súvahe sú v súlade s vnútroštátnym právom riadne predložené aspoň jednému určenému príslušnému orgánu a že sa informácie zašlú do obchodného registra, aby bolo možné na základe žiadosti získať kópiu. V takýchto prípadoch by sa nemala uplatňovať povinnosť ustanovená v tejto smernici uverejňovať všetky účtovné dokumenty v súlade s článkom 3 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk ( 6 ).

(16)

S cieľom zabezpečiť zverejňovanie porovnateľných a rovnocenných informácií by zásady vykazovania a oceňovania mali zahŕňať nepretržité pokračovanie v činnosti, opatrnosť a časové rozlíšenie. Vzájomné započítanie položiek majetku a záväzkov a položiek výnosov a nákladov by nemalo byť umožnené a zložky majetku a záväzkov by sa mali oceňovať samostatne. Členským štátom by sa však v osobitných prípadoch malo umožniť, aby takéto započítanie položiek majetku a záväzkov a položiek výnosov a nákladov podnikom povolili, alebo aby ho od nich vyžadovali. Pri prezentácii položiek v účtovnej závierke by sa mala zohľadniť ekonomická realita alebo komerčná podstata príslušnej transakcie alebo dohody. Členské štáty by však mali mať možnosť oslobodiť podniky od uplatňovania tejto zásady.

(17)

Vykazovanie, oceňovanie, prezentácia, zverejňovanie a konsolidácia v účtovnej závierke by sa mali riadiť zásadou významnosti. Podľa zásady významnosti sa informácie, ktoré sa nepovažujú za významné, môžu pri účtovnej závierke napríklad zoskupovať. Aj keď by sa však mohla niektorá položka považovať za nevýznamnú, takéto položky podobného charakteru by sa ako celok mohli považovať za významné. Členským štátom by sa malo umožniť obmedzenie povinného uplatňovania zásady významnosti na prezentáciu a zverejňovanie. Zásadou významnosti by nemali byť dotknuté žiadne vnútroštátne povinnosti viesť úplné záznamy preukazujúce obchodné transakcie a finančnú situáciu.

(18)

Položky vykázané v ročnej účtovnej závierke by sa mali oceňovať na základe zásady obstarávacej ceny alebo výrobných nákladov s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť informácií uvedených v účtovnej závierke. Členským štátom by však malo byť umožnené povoliť podnikom alebo od nich vyžadovať, aby precenili neobežný majetok s cieľom poskytnúť používateľom účtovných závierok relevantnejšie informácie.

(19)

Vzhľadom na potrebu porovnateľnosti finančných informácií v celej Únii je potrebné vyžadovať, aby členské štáty umožnili pre určité finančné nástroje systém účtovania na základe reálnej hodnoty. Okrem toho systémy účtovania na základe reálnej hodnoty poskytujú informácie, ktoré môžu byť relevantnejšie pre používateľov účtovných závierok ako informácie na základe obstarávacej ceny alebo výrobných nákladov. Členské štáty by preto mali povoliť používanie systému účtovania na základe reálnej hodnoty všetkým podnikom alebo triedam podnikov okrem mikropodnikov využívajúcich výnimky ustanovené v tejto smernici, a to vzhľadom na ročnú i konsolidovanú účtovnú závierku, alebo, ak sa tak členský štát rozhodne, len vzhľadom na konsolidovanú účtovnú závierku. Členským štátom by sa okrem toho malo umožniť, aby povolili alebo vyžadovali účtovanie na základe reálnej hodnoty v prípade iného majetku než sú finančné nástroje.

(20)

Na to, aby sa používateľom účtovných závierok umožnilo lepšie porovnať finančnú situáciu podnikov v rámci Únie, je potrebné obmedziť počet štruktúr súvahy. Členské štáty by mali vyžadovať, aby sa pre súvahu používala jedna štruktúra a mali by mať možnosť ponúknuť výber z povolených štruktúr. Členské štáty by však mali mať možnosť povoliť alebo vyžadovať, aby podniky danú štruktúru upravili a súvahu prezentovali v členení na obežné položky a neobežné položky. Mala by sa povoliť taká štruktúra výkazu ziskov a strát, v ktorej sa náklady vykazujú podľa ich povahy, a tiež taká štruktúra výkazu ziskov a strát, v ktorej sa náklady vykazujú podľa ich funkcie. Členské štáty by mali vyžadovať, aby sa pre výkaz ziskov a strát používala jedna štruktúra a mali by mať možnosť ponúknuť výber z povolených štruktúr. Členské štáty by mali mať takisto možnosť umožniť podnikom, aby namiesto výkazu ziskov a strát zostaveného v súlade s niektorou z povolených štruktúr predkladali výkaz o výkonnosti. Malým a stredne veľkým podnikom by sa mohli sprístupniť zjednodušenia požadovaných štruktúr. Členské štáty by však mali mať aj možnosť obmedziť štruktúry súvahy a výkazu ziskov a strát, ak je to potrebné na elektronické predkladanie účtovných závierok.

(21)	Z dôvodov porovnateľnosti by sa mal stanoviť spoločný rámec pre vykazovanie, oceňovanie a prezentáciu, okrem iného, úprav hodnoty, goodwillu, rezerv, zásob tovaru a vzájomne zameniteľného majetku, ako aj výnosov a nákladov výnimočného rozsahu alebo výskytu.

(22)

Vykazovanie a oceňovanie niektorých položiek v účtovnej závierke vychádza skôr z odhadov, úsudkov a modelov než z presného zachytenia skutočnosti. V dôsledku neistôt, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou podnikateľskej činnosti, sa niektoré položky účtovnej závierky nedajú oceniť presne, ale len na základe odhadov. Takéto odhady si vyžadujú posúdenie vychádzajúce z najnovších dostupných a spoľahlivých informácií. Využívanie odhadov je zásadnou súčasťou zostavovania účtovnej závierky. Toto platí obzvlášť v prípade rezerv, ktoré sú svojou povahou neistejšie ako väčšina ostatných položiek súvahy. Odhady by sa mali zakladať na takom úsudku zo strany manažmentu podniku, ktorý zohľadňuje zásadu opatrnosti, a mali by sa vypočítať na objektívnom základe a doplniť skúsenosťami z podobných transakcií a v niektorých prípadoch i správami od nezávislých odborníkov. Medzi zvažované dôkazy by mali patriť akékoľvek dodatočné dôkazy získané na základe udalostí po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

(23)

Informácie uvádzané v súvahe a vo výkaze ziskov a strát by sa mali doplniť zverejnením údajov prostredníctvom poznámok k účtovnej závierke. Používatelia účtovných závierok majú obvykle obmedzenú potrebu doplňujúcich informácií od malých podnikov a pre malé podniky môže byť nákladné uvedené doplňujúce informácie zozbierať. Preto je pre malé podniky opodstatnený obmedzený režim zverejňovania údajov. Ak sa však mikropodnik alebo malý podnik domnieva, že je prínosné, aby poskytol dodatočné zverejnenie takých druhov údajov, ktoré sa vyžadujú od stredne veľkých a veľkých podnikov, alebo iných údajov, ktorých zverejnenie sa neustanovuje v tejto smernici, nemalo by sa mu v tom brániť.

(24)

Zverejňovanie účtovných postupov je jedným z kľúčových prvkov poznámok k účtovnej závierke. Takéto zverejňovanie by malo zahŕňať predovšetkým oceňovacie základne uplatňované na rozličné položky, vyhlásenie o súlade týchto účtovných postupov s koncepciou nepretržitého pokračovania v činnosti a akékoľvek závažné zmeny v prijatých účtovných postupoch.

(25)

Používatelia účtovných závierok zostavených stredne veľkými a veľkými podnikmi majú zvyčajne náročnejšie potreby. Preto by sa v určitých oblastiach mali poskytovať ďalšie zverejnenia údajov. Oslobodenie od niektorých povinností zverejňovania je opodstatnené vtedy, ak by takéto zverejňovanie znevýhodnilo určité osoby alebo podnik.

(26)

Správa o hospodárení a konsolidovaná správa o hospodárení sú významnými prvkami finančného výkazníctva. Mal by sa v nich poskytovať verný obraz vývoja podniku a jeho situácie konzistentne s veľkosťou a zložitosťou podniku. Tieto informácie by sa nemali obmedzovať na finančné aspekty činnosti podniku a mala by sa poskytnúť analýza environmentálnych a sociálnych aspektov podnikania, potrebná na pochopenie vývoja, výkonnosti alebo situácie podniku. V prípadoch, keď sa konsolidovaná správa o hospodárení a správa o hospodárení materského podniku predkladajú v jednej správe, môže byť vhodné klásť väčší dôraz na tie záležitosti, ktoré sú významné pre podniky zahrnuté do konsolidácie ako celok. So zreteľom na potenciálne zaťaženie malých a stredne veľkých podnikov je však vhodné stanoviť, že členské štáty sa môžu rozhodnúť, že zrušia povinnosť poskytovať nefinančné informácie v správe o hospodárení takýchto podnikov.

(27)

Členské štáty by mali mať možnosť oslobodiť malé podniky od povinnosti zostavovať správu o hospodárení za predpokladu, že v poznámkach k účtovnej závierke takéto podniky uvedú údaje týkajúce sa nadobudnutia vlastných akcií uvedené v článku 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/20/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení ( 7 ).

(28)	Vzhľadom na to, že podniky kótované na burze môžu zohrávať prominentnú úlohu v ekonomikách, v ktorých pôsobia, mali by sa ustanovenia tejto smernice týkajúce sa vyhlásenia o správe a riadení uplatňovať na podniky, ktorých prevoditeľné cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

(29)

Mnohé podniky vlastnia iné podniky a cieľom koordinácie právnych predpisov upravujúcich konsolidované účtovné závierky je chrániť záujmy v kapitálových spoločnostiach. Konsolidovaná účtovná závierka by sa mala zostaviť tak, aby sa spoločníkom a tretím stranám mohli poskytnúť finančné informácie týkajúce sa takýchto podnikov. Vnútroštátne právo upravujúce konsolidovanú účtovnú závierku by sa preto malo koordinovať, aby sa dosiahla porovnateľnosť a rovnocennosť informácií, ktoré by podniky mali uverejňovať v rámci Únie. Vzhľadom na absenciu nezávislej trhovej ceny transakcií by sa však členským štátom malo umožniť povoliť zaúčtovanie transferov podielových účastí v rámci skupiny, tzv. transakcií medzi subjektmi pod spoločným rozhodujúcim vplyvom jedného subjektu, pomocou metódy spoločného vedenia záujmov, pri ktorej sa účtovná hodnota podielov v držbe podniku zahrnutého do konsolidácie zúčtuje len so zodpovedajúcim percentuálnym podielom na základnom imaní.

(30)

V smernici 83/349/EHS sa nachádzala požiadavka zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku za skupiny v prípade, ak bol buď materský podnik alebo jeden či viac dcérskych podnikov založený ako niektorý druh podniku uvedený v prílohe I alebo II tejto smernice. Členské štáty mali možnosť oslobodiť materský podnik od povinnosti zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku v prípadoch, ak materský podnik nebol jedným z druhov uvedených v prílohe I alebo II. V tejto smernici majú povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku len materské podniky druhov uvedených v prílohe I alebo v určitých prípadoch v prílohe II, ale členským štátom sa nebráni rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice aj na iné situácie. V podstate sa teda nič nemení, keďže naďalej zostáva na členských štátoch, aby rozhodli, či sa bude požadovať zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku aj od podnikov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(31)

V konsolidovanej účtovnej závierke by sa mali prezentovať činnosti materského podniku a jeho dcérskych podnikov ako jedného ekonomického celku (skupiny). Podniky, v ktorých má materský podnik rozhodujúci vplyv, by sa mali považovať za dcérske podniky. Rozhodujúci vplyv by sa mal zakladať na držbe väčšiny hlasovacích práv, ale rozhodujúci vplyv môže existovať aj vtedy, keď existujú dohody s partnerskými akcionármi alebo spoločníkmi. Za určitých okolností sa rozhodujúci vplyv môže účinne vykonávať aj vtedy, keď materský podnik vlastní v dcérskom podniku menšinový podiel alebo nevlastní žiadny podiel. Členské štáty by mali mať právo vyžadovať, aby sa podniky nepodliehajúce rozhodujúcemu vplyvu, ktoré sú riadené jednotne alebo majú spoločný správny, riadiaci alebo dozorný orgán, zahrnuli do konsolidovanej účtovnej závierky.

(32)

Dcérsky podnik, ktorý je sám materským podnikom, by mal zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku. Členské štáty by však mali byť oprávnené oslobodiť takýto materský podnik od povinnosti zostavovať takúto konsolidovanú účtovnú závierku za určitých okolností, pokiaľ sú jeho spoločníci a tretie strany dostatočne chránené.

(33)

Od povinnosti zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku by mali byť oslobodené malé skupiny, pretože používatelia účtovných závierok malých podnikov nemajú komplikované informačné potreby a zostavovanie konsolidovanej účtovnej závierky popri ročnej účtovnej závierke materského a dcérskeho podniku môže byť finančne nákladné. Členské štáty by mali mať možnosť oslobodiť stredne veľké skupiny od povinnosti zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku na základe rovnakých dôvodov týkajúcich sa nákladov/prínosov v prípade, ak nie je žiadny z prepojených podnikov subjektom verejného záujmu.

(34)

Konsolidácia si vyžaduje zahrnutie majetku a záväzkov a výnosov a nákladov podnikov v skupine v plnej výške, samostatné vykázanie nekontrolujúcich podielov v konsolidovanej súvahe v rámci vlastného imania a samostatné vykázanie nekontrolujúcich podielov v rámci ziskov a strát skupiny v konsolidovanom výkaze ziskov a strát. Mali by sa však vykonať nevyhnutné úpravy, aby sa vylúčili vplyvy finančných vzťahov medzi konsolidovanými podnikmi.

(35)

Zásady vykazovania a oceňovania uplatniteľné pri zostavovaní ročnej účtovnej závierky by sa mali uplatňovať aj na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky. Členským štátom by však malo byť umožnené povoliť, aby sa všeobecné ustanovenia a zásady uvedené v tejto smernici uplatňovali v ročnej účtovnej závierke odlišne v porovnaná s konsolidovanou účtovnou závierkou.

(36)

Pridružené podniky by sa mali zahrnúť do konsolidovanej účtovnej závierky prostredníctvom metódy vlastného imania. Ustanovenia o oceňovaní pridružených podnikov by mali v podstate zostať oproti smernici 83/349/EHS nezmenené a metódy, ktoré sú v uvedenej smernici povolené, možno stále uplatňovať. Členské štáty by mali tiež mať možnosť povoliť alebo vyžadovať, aby sa spoločne riadený podnik zahrnul do konsolidovanej účtovnej závierky proporcionálnou konsolidáciou.

(37)

Konsolidovaná účtovná závierka by mala obsahovať všetky zverejnenia údajov v poznámkach k účtovnej závierke za podniky zahrnuté do konsolidácie ako celku. Mali by sa zverejniť aj mená, sídla a podiely skupiny na kapitáli podnikov, pokiaľ ide o dcérske podniky, pridružené podniky, spoločne riadené podniky a podielové účasti.

(38)	Ročné účtovné závierky všetkých podnikov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by sa mala uverejniť v súlade so smernicou 2009/101/ES. Je však vhodné ustanoviť, aby sa v tejto oblasti mohli malým a stredne veľkým podnikom udeliť určité výnimky.

(39)

Členské štáty sa dôrazne nabádajú, aby vypracovali systémy elektronického uverejňovania, ktoré umožnia podnikom predkladať účtovné údaje vrátane štatutárnych účtovných závierok iba raz a vo forme, ktorá umožní viacerým používateľom jednoduchý prístup k týmto údajom a ich použitie. Pokiaľ ide o predkladanie účtovnej závierky, Komisia sa nabáda, aby preskúmala možnosti využívania harmonizovaného elektronického formátu. Takéto systémy by však nemali zaťažiť malé a stredne veľké podniky.

(40)

Členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku by prinajmenšom mali byť kolektívne zodpovední voči podniku za zostavenie a uverejnenie ročnej účtovnej závierky a správ o hospodárení. Rovnaký prístup by sa mal uplatňovať voči členom správnych, riadiacich a dozorných orgánov podnikov zostavujúcich konsolidované účtovné závierky. Tieto orgány konajú v rámci právomocí, ktoré sú im priznané vnútroštátnym právom. Toto by nemalo brániť členským štátom v tom, aby išli ďalej a ustanovili priamu zodpovednosť voči akcionárom alebo dokonca voči ostatným zúčastneným stranám.

(41)

Zodpovednosť za zostavovanie a uverejňovanie ročnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky, ako aj správ o hospodárení a konsolidovaných správ o hospodárení vyplýva z vnútroštátneho práva. Príslušné pravidlá zodpovednosti ustanovené každým členským štátom podľa jeho vnútroštátneho práva by sa mali vzťahovať na členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku. Členským štátom by sa malo umožniť, aby určili rozsah zodpovednosti.

(42)

S cieľom podporiť vierohodné procesy finančného výkazníctva v celej Únii by členovia orgánu podniku, ktorý je zodpovedný za zostavovanie účtovnej závierky podniku, mali zabezpečiť, aby finančné informácie uvedené v ročnej účtovnej závierke podniku a v konsolidovanej účtovnej závierke skupiny poskytovali pravdivý a verný obraz.

(43)

Mal by sa vykonať audit ročnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky. Požiadavka, aby sa v názore audítora konštatovalo, či ročná alebo konsolidovaná účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz v súlade s príslušným rámcom finančného výkazníctva, by sa nemala chápať ako obmedzenie rozsahu uvedeného názoru, ale ako objasnenie kontextu, v ktorom sa vyjadruje. Ročná účtovná závierka malých podnikov by nemala podliehať tejto povinnosti vykonať audit, pretože audit môže pre túto kategóriu podnikov predstavovať výrazné administratívne zaťaženie, keďže v prípade mnohých malých podnikov sú tie isté osoby akcionármi aj riadiacimi pracovníkmi, a preto majú obmedzenú potrebu overenia účtovnej závierky treťou stranou. Touto smernicou by sa však členským štátom nemalo brániť v tom, aby stanovili povinnosť auditu malým podnikom, zohľadňujúc pritom špecifické podmienky a potreby malých podnikov a používateľov ich účtovných závierok. Ďalej je vhodnejšie vymedziť obsah správy audítora v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok ( 8 ). Preto by sa uvedená smernica mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(44)

S cieľom zabezpečiť vyššiu transparentnosť platieb vládam by veľké podniky a subjekty verejného záujmu pôsobiace v ťažobnom priemysle alebo v oblasti klčovania pralesov ( 9 ) mali každoročne v samostatnej správe zverejňovať významné platby uhrádzané vládam v krajinách, v ktorých pôsobia. Takéto podniky pôsobia v krajinách bohatých na prírodné zdroje, najmä nerasty, ropu, zemný plyn a pralesy. Správa by mala zahŕňať druhy platieb porovnateľné s platbami, ktoré zverejňuje podnik zúčastňujúci sa iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI). Iniciatívou sa zároveň dopĺňa akčný plán Európskej únie pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (EU FLEGT) a ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva ( 10 ), v ktorom sa od obchodníkov s výrobkami z dreva vyžaduje, aby s náležitou starostlivosťou zabránili vstupu ilegálneho dreva na trh Únie.

(45)

Správa by mala pomôcť vládam krajín s bohatými zdrojmi uplatňovať zásady a kritériá EITI a zodpovedať sa svojim občanom za platby, ktoré tieto vlády prijímajú od podnikov pôsobiacich v ťažobnom priemysle alebo podnikov, ktoré klčujú pralesy, vo svojej jurisdikcii. Správa by mala zahŕňať zverejnenie údajov podľa krajín a podľa projektov. Projekt by mal byť vymedzený ako prevádzkové činnosti, ktoré upravuje jediná zmluva, licencia, zmluva o prenájme, koncesia alebo podobné právne dohody a ktoré sú základom pre platobnú povinnosť voči vláde. Bez ohľadu na to však v prípade, že je navzájom zásadným spôsobom prepojených viacero takýchto dohôd, malo by sa to považovať za projekt. „Zásadným spôsobom prepojené“ právne dohody by sa mali chápať ako súbor prevádzkovo a geograficky integrovaných zmlúv, licencií, zmlúv o prenájme alebo koncesií alebo súvisiacich dohôd s podmienkami, ktoré sa v zásade zhodujú, ktoré sú podpísané s vládou a vznikajú z nich platobné záväzky. Takéto dohody môže upravovať jedna zmluva, zmluva o spoločnom podniku, dohoda o spoločnej výrobe alebo iná všeobecná právna dohoda.

(46)

Akákoľvek platba uskutočnená ako jednotlivá platba alebo viaceré súvisiace platby sa v správe nemusí zohľadniť, ak je v priebehu účtovného roka nižšia ako 100 000 EUR. To znamená, že v prípade akéhokoľvek dojednania o pravidelných platbách alebo splátkach (napr. poplatky za nájom) musí podnik zohľadniť úhrnnú sumu súvisiacich pravidelných platieb alebo splátok súvisiacich platieb pri určovaní toho, či sa v prípade týchto viacerých platieb dosiahol limit, a podľa toho, či sa požaduje zverejnenie.

(47)

Podniky vyvíjajúce činnosť v ťažobnom priemysle alebo oblasti klčovania pralesov by nemali musieť rozčleňovať a priraďovať platby na projekt v prípade platieb, ktoré sa uhrádzajú v súvislosti s povinnosťami uloženými podnikom na ich úrovni, a nie na úrovni projektu. Napríklad, ak má podnik v hostiteľskej krajine viac ako jeden projekt a vláda tejto krajiny stanoví pre tento podnik daň z príjmu právnických osôb v súvislosti s celým príjmom podniku v danej krajine, a nielen v súvislosti s konkrétnym projektom alebo činnosťou v danej krajine, podniku by sa malo povoliť zverejnenie výslednej platby alebo platieb dane z príjmov bez uvedenia konkrétneho projektu súvisiaceho s touto platbou.

(48)

Podnik vyvíjajúci činnosť v ťažobnom priemysle alebo oblasti klčovania pralesov vo všeobecnosti nemusí zverejňovať dividendy vyplatené vládam ako kmeňovému alebo riadnemu akcionárovi tohto podniku, pokiaľ sa dividendy vyplácajú vláde za tých istých podmienok ako ostatným akcionárom. Od podniku sa však požaduje zverejnenie akýchkoľvek dividend vyplatených namiesto poplatkov za výrobu alebo licenčných poplatkov.

(49)

S cieľom riešiť otázku potenciálneho obchádzania požiadaviek na zverejňovanie by sa v tejto smernici mali bližšie uviesť platby, ktoré sa majú zverejňovať v súvislosti s podstatou dotknutej činnosti alebo platby. Preto by podnik nemal mať umožnené vyhnúť sa zverejneniu, napríklad zmenou charakteristiky činnosti, na ktorú by sa inak táto smernica vzťahovala. Platby alebo činnosti by sa okrem toho nemali umelo rozdeľovať alebo spájať s cieľom vyhnúť sa takýmto požiadavkám na zverejňovanie.

(50)

S cieľom stanoviť okolnosti, za ktorých by sa podniky mali oslobodiť od požiadaviek na výkazníctvo stanovených v kapitole 10, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o určenie kritérií, ktoré sa majú uplatňovať pri posudzovaní toho, či sú požiadavky tretej krajiny na výkazníctvo rovnocenné požiadavkám uvedenej kapitoly. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(51)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 46 ods. 1 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie ( 11 ).

(52)

Režim výkazníctva by mal byť predmetom preskúmania a správy Komisie do troch rokov od uplynutia lehoty na transpozíciu tejto smernice členskými štátmi. V tomto preskúmaní by sa mala zvážiť účinnosť režimu a zohľadniť medzinárodný vývoj vrátane otázok konkurencieschopnosti a energetickej bezpečnosti. V preskúmaní by sa tiež malo zvážiť rozšírenie požiadaviek na výkazníctvo na ďalšie priemyselné odvetvia a tiež otázka, či by sa mal vykonať audit tejto správy. Okrem toho by sa v preskúmaní mali zohľadniť skúsenosti zostavovateľov a používateľov informácií o platbách a zvážiť, či by nebolo vhodné zahrnúť dodatočné informácie o platbách, ako napr. skutočné sadzby dane a údaje o príjemcoch, napríklad informácie o bankovom účte.

(53)

V súlade so závermi samitu G8, ktorý sa konal v máji 2011 v Deauville, a s cieľom podporiť rovnaké medzinárodné podmienky by Komisia mala naďalej nabádať všetkých medzinárodných partnerov, aby zavádzali podobné požiadavky týkajúce sa podávania správ o platbách vládam. V tomto kontexte je osobitne dôležité pokračovať v práci na príslušnom medzinárodnom účtovnom štandarde.

(54)

S cieľom zohľadniť budúce zmeny zákonov členských štátov a právnych predpisov Únie v súvislosti s druhmi podnikov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom aktualizovať zoznamy podnikov uvedených v prílohách I a II. Použitie delegovaných aktov je tiež nevyhnutné na prispôsobenie kritéria veľkosti podniku, keďže plynutím času inflácia zníži ich skutočnú hodnotu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(55)

Keďže ciele tejto smernice, a to uľahčenie cezhraničných investícií a zlepšenie porovnateľnosti v rámci celej Únie a dôvery verejnosti v účtovné závierky a správy predkladané prostredníctvom zlepšeného a konzistentného špecifického zverejňovania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(56)	Táto smernica nahrádza smernice 78/660/EHS a 83/349/EHS. Preto by sa uvedené smernice mali zrušiť.

(57)	V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(58)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch doplnia oznámenie o svojich transpozičných opatreniach jedným alebo viacerými dokumentmi vysvetľujúcimi vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Vo vzťahu k tejto smernici sa zákonodarca domnieva, že je zasielanie tabuľky zhody odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

1. Koordinačné opatrenia stanovené touto smernicou sa vzťahujú na zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa druhov podnikov, ktoré sú uvedené:

2. Členské štáty oznámia v primeranom čase Komisii zmeny druhov podnikov vo svojom vnútroštátnom práve, ktoré môžu mať vplyv na presnosť údajov v prílohe I alebo II. V takomto prípade je Komisia splnomocnená prispôsobovať prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 49 zoznamy podnikov uvedených v prílohách I a II.

1. V prípade, že členské štáty uplatňujú jednu alebo viaceré možnosti ustanovené v článku 36, vymedzia mikropodniky ako podniky, ktoré ku dňu, ku ktorému sa ich účtovná závierka zostavuje, neprekročia limity aspoň dvoch z týchto troch kritérií:

2. Malé podniky sú podniky, ktoré ku dňu, ku ktorému sa ich účtovná závierka zostavuje, neprekročia limity aspoň dvoch z týchto troch kritérií:

Členské štáty môžu vymedziť limity presahujúce limity uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku. Tieto limity však nesmú byť vyššie ako 6 000 000 EUR pre celkovú bilančnú sumu a 12 000 000 EUR pre čistý obrat.

3. Stredne veľké podniky sú podniky, ktoré nie sú mikropodnikmi alebo malými podnikmi a ku dňu, ku ktorému sa ich účtovná závierka zostavuje, neprekročia limity aspoň dvoch z týchto troch kritérií:

4. Veľké podniky sú podniky, ktoré ku dňu, ku ktorému sa ich účtovná závierka zostavuje, prekročia aspoň dve z týchto troch kritérií:

5. Malé skupiny sú skupiny pozostávajúce z materského a dcérskych podnikov, ktoré sa majú zahrnúť do konsolidácie, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka materského podniku, na konsolidovanom základe neprekročia limity aspoň dvoch z týchto troch kritérií:

6. Stredne veľké skupiny sú skupiny, ktoré nie sú malými skupinami a pozostávajú z materského a dcérskych podnikov, ktoré sa majú zahrnúť do konsolidácie, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka materského podniku, na konsolidovanom základe neprekročia limity aspoň dvoch z týchto troch kritérií:

7. Veľké skupiny sú skupiny pozostávajúce z materského a dcérskych podnikov, ktoré sa majú zahrnúť do konsolidácie, a ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka materského podniku, na konsolidovanom základe prekročia limity aspoň dvoch z týchto troch kritérií:

8. Členské štáty povolia, aby sa pri výpočte limitov uvedených v odsekoch 5 až 7 tohto článku neuplatnilo ani zúčtovanie uvedené v článku 24 ods. 3, ani eliminácie v dôsledku článku 24 ods. 7. V takýchto prípadoch sa limity pre kritérium „celková bilančná suma“ a kritérium „čistý obrat“ zvyšujú o 20 %.

9. V prípade tých členských štátov, ktoré neprijali euro, sa suma vyjadrená v národnej mene ekvivalentná sumám ustanoveným v odsekoch 1 až 7 získa uplatnením výmenného kurzu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie v deň nadobudnutia účinnosti každej smernice ustanovujúcej tieto sumy.

Na účely prevodu na národné meny tých členských štátov, ktoré neprijali euro, sa sumy v eurách uvedené v odsekoch 1, 3, 4, 6 a 7 môžu zvýšiť alebo znížiť maximálne o 5 % s cieľom dosiahnuť okrúhle sumy v národných menách.

10. Keď ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, podnik alebo skupina prekročí alebo prestane prekračovať limity dvoch z troch kritérií stanovených v odsekoch 1 až 7, táto skutočnosť ovplyvní uplatnenie výnimiek ustanovených v tejto smernici iba vtedy, keď sa to zopakuje v dvoch po sebe idúcich účtovných rokoch.

11. Celková bilančná suma uvedená v odsekoch 1 až 7 tohto článku pozostáva z celkovej hodnoty majetku uvedenej v bodoch A až E časti „Majetok“ štruktúry stanovenej v prílohe III alebo majetku uvedeného v bodoch A až E štruktúry stanovenej v prílohe IV.

12. Pri postupe výpočtu limitov v odsekoch 1 až 7 môžu členské štáty vyžadovať zahrnutie výnosov z iných zdrojov v prípade podnikov, pri ktorých „čistý obrat“ nie je relevantný. Členské štáty môžu vyžadovať, aby materské podniky počítali svoje limity na konsolidovanom základe, a nie na individuálnom základe. Členské štáty môžu tiež vyžadovať, aby svoje limity počítali na konsolidovanom alebo súhrnnom základe aj prepojené podniky, ak takéto podniky boli založené výlučne s cieľom vyhnúť sa vykazovaniu určitých informácií.

13. S cieľom zohľadniť účinky inflácie Komisia najmenej každých päť rokov preskúma a v prípade, že je to vhodné, delegovanými aktmi v súlade s článkom 49 zmení limity uvedené v odsekoch 1 až 7 tohto článku, pričom zohľadní miery inflácie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

1. Ročná účtovná závierka tvorí jeden celok a pri všetkých podnikoch obsahuje aspoň súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky k účtovnej závierke.

Členské štáty môžu od iných ako malých podnikov požadovať, aby ročná účtovná závierka popri dokumentoch uvedených v prvom pododseku obsahovala aj iné výkazy.

2. Ročná účtovná závierka sa zostavuje zrozumiteľne a v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

3. Ročná účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz majetku, záväzkov, finančnej situácie a výsledku hospodárenia podniku. Ak by uplatňovanie tejto smernice nebolo dostatočné na to, aby poskytla pravdivý a verný obraz majetku, záväzkov, finančnej situácie a výsledku hospodárenia podniku, v poznámkach k účtovnej závierke sa poskytnú také doplňujúce informácie, ktoré sú potrebné na zabezpečenie súladu s uvedenou požiadavkou.

4. Ak by vo výnimočných prípadoch bolo uplatnenie ustanovenia tejto smernice nezlučiteľné s povinnosťou ustanovenou v odseku 3, toto ustanovenie sa neaplikuje s cieľom poskytnúť pravdivý a verný obraz majetku, záväzkov, finančnej situácie a výsledku hospodárenia podniku. Neaplikácia každého takéhoto ustanovenia sa zverejní v poznámkach k účtovnej závierke spolu s vysvetlením dôvodov pre jeho neaplikáciu a jeho vplyvu na majetok, záväzky, finančnú situáciu a výsledok hospodárenia podniku.

Členské štáty môžu takéto výnimočné prípady definovať a ustanoviť príslušné osobitné pravidlá, ktoré sa v takýchto prípadoch majú uplatňovať.

5. Členské štáty môžu od iných ako malých podnikov vyžadovať, aby vo svojej ročnej účtovnej závierke zverejnili doplňujúce informácie k tým, ktorých zverejnenie sa vyžaduje podľa tejto smernice.

6. Odchylne od odseku 5 môžu členské štáty vyžadovať od malých podnikov, aby pripravovali, poskytovali a uverejňovali informácie v účtovnej závierke nad rámec požiadaviek tejto smernice za predpokladu, že všetky takéto informácie sa zhromažďujú prostredníctvom jediného systému predkladania a uchovávania účtovných závierok a požiadavka na zverejňovanie je ustanovená vo vnútroštátnych daňových predpisoch striktne na účely výberu daní. Informácie, ktoré sa požadujú v súlade s týmto odsekom, sa zaradia do príslušnej časti účtovnej závierky.

7. Členské štáty oznámia Komisii pri transpozícii tejto smernice a keď zavedú nové požiadavky v súlade s odsekom 6 do vnútroštátneho práva akékoľvek ďalšie informácie, ktoré vyžadujú v súlade s odsekom 6.

8. Členské štáty, ktoré na predkladanie a uverejňovanie ročných účtovných závierok používajú elektronické riešenia, zabezpečia, aby sa od malých podnikov nevyžadovalo uverejňovať v súlade s kapitolou 7 ďalšie informácie požadované vo vnútroštátnych daňových predpisoch, ako sa uvádza v odseku 6.

V dokumente, ktorý obsahuje účtovnú závierku, sa uvedie meno podniku a informácie stanovené v článku 5 písm. a) a b) smernice 2009/101/ES.

1. Položky prezentované v ročnej a konsolidovanej účtovnej závierke sa vykazujú a oceňujú v súlade s týmito všeobecnými zásadami:

2. Bez ohľadu na odsek 1 písm. g) môžu členské štáty v špecifických prípadoch povoliť alebo vyžadovať, aby podniky uskutočnili započítanie položiek majetku a záväzkov alebo položiek výnosov a nákladov, za predpokladu, že sa započítavané sumy uvedú v poznámkach k účtovnej závierke ako hrubé sumy.

3. Členské štáty môžu oslobodiť podniky od požiadaviek uvedených v odseku 1 písm. h).

4. Členské štáty môžu obmedziť rozsah pôsobnosti odseku 1 písm. j) na prezentáciu a zverejňovanie.

5. Členské štáty môžu popri sumách vykazovaných v súlade s odsekom 1 písm. c) bodom ii) povoliť alebo vyžadovať vykazovanie všetkých predvídateľných záväzkov a potenciálnych strát, ktoré vznikli počas príslušného účtovného roka alebo niektorého predchádzajúceho účtovného roka, aj keď sa tieto záväzky alebo straty stanú známymi až v čase medzi dňom, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, a dňom jej zostavenia.

Alternatívna oceňovacia základňa neobežného majetku v sumách po precenení

1. Odchylne od článku 6 ods. 1 písm. i) môžu členské štáty povoliť alebo vyžadovať, aby všetky podniky alebo akékoľvek triedy podnikov oceňovali neobežný majetok v sumách po precenení. Ak vnútroštátne právne predpisy upravujú oceňovanie na základe precenenia, musí sa v nich vymedziť jeho obsah, obmedzenia a pravidlá jeho uplatňovania.

2. Ak sa uplatňuje odsek 1, suma rozdielu medzi ocenením na základe obstarávacej ceny alebo výrobných nákladov a ocenením na základe precenenia sa uvádza v súvahe v rezervnom fonde z precenenia v rámci položky „vlastné imanie“.

Rezervný fond z precenenia sa môže kedykoľvek v celku alebo čiastočne transformovať na základné imanie.

Rezervný fond z precenenia sa znižuje v prípade, ak sumy, ktoré sa doňho presunú, už nie sú na uplatnenie účtovania na základe precenenia potrebné. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá upravujúce použitie rezervného fondu z precenenia za predpokladu, že presuny z tohto rezervného fondu do výkazu ziskov a strát sa môžu urobiť, len ak sa presunuté sumy uviedli vo výkaze ziskov a strát ako náklad alebo ak odrážajú skutočne realizované zvýšenia hodnoty. Žiadna časť rezervného fondu z precenenia sa nesmie rozdeľovať, či už priamo alebo nepriamo, ak nepredstavuje skutočne realizovaný prírastok hodnoty.

Okrem prípadov uvedených v druhom a treťom pododseku tohto odseku sa rezervný fond z precenenia nesmie znižovať.

3. Úpravy hodnoty sa vypočítavajú každý rok na základe precenenej hodnoty. Odchylne od článkov 9 a 13 však členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať, aby len úpravy hodnoty vypočítané na základe obstarávacej ceny alebo výrobných nákladov boli vykázané ako príslušná položka v štruktúrach stanovených v prílohách V a VI a rozdiel vyplývajúci z precenenej hodnoty podľa tohto článku bol vykázaný v týchto štruktúrach osobitne.

1. Odchylne od článku 6 ods. 1 písm. i) a podľa podmienok stanovených v tomto článku:

Takéto povolenie alebo požiadavka sa môže obmedziť na konsolidovanú účtovnú závierku.

2. Na účely tejto smernice sa zmluvy založené na komoditách, ktoré dávajú zmluvnej strane právo na vyrovnanie v hotovosti alebo pomocou nejakého iného finančného nástroja, považujú za derivátové finančné nástroje, okrem prípadov, ak takéto zmluvy:

5. Odchylne od článku 6 ods. 1 písm. i) môžu členské štáty vo vzťahu k akémukoľvek majetku a záväzkom, ktoré sa kvalifikujú ako hedžované položky v účtovníctve hedžingu reálnej hodnoty alebo určené časti takéhoto majetku alebo záväzkov, umožniť oceňovanie špecifickou hodnotou vyžadovanou týmto systémom účtovníctva.

6. Odchylne od odsekov 3 a 4 môžu členské štáty povoliť alebo vyžadovať vykazovanie, oceňovanie a zverejňovanie finančných nástrojov v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi prijatými v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002.

7. Reálna hodnota v zmysle tohto článku sa určuje odkazom na niektorú z týchto hodnôt:

Finančné nástroje, ktoré sa nedajú spoľahlivo oceňovať žiadnou z metód opísaných v písmenách a) a b) prvého pododseku, sa oceňujú v súlade so zásadou obstarávacej ceny alebo výrobných nákladov, ak je oceňovanie podľa týchto oceňovacích základní možné.

8. Bez ohľadu na článok 6 ods. 1 písm. c), ak sa finančný nástroj oceňuje reálnou hodnotou, zmena hodnoty sa zahrnie do výkazu ziskov a strát okrem nasledujúcich prípadov, keď sa takáto zmena zahrnie priamo do rezervného fondu z ocenenia reálnou hodnotou:

Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať, aby sa zmena hodnoty finančného majetku, ktorý je na predaj a nie je derivátovým finančným nástrojom, zahrnula priamo do rezervného fondu z ocenenia reálnou hodnotou. Tento rezervný fond z ocenenia reálnou hodnotou sa upraví, ak sumy, ktoré sa v ňom vykazujú už nie sú potrebné na uplatnenie písmen a) a b) prvého pododseku.

9. Bez ohľadu na článok 6 ods. 1 písm. c) môžu členské štáty povoliť alebo vyžadovať, aby všetky podniky alebo akékoľvek triedy podnikov v prípadoch, keď sa iný majetok než finančné nástroje oceňujú reálnou hodnotou, zahrnuli zmenu hodnoty do výkazu ziskov a strát.

1. Štruktúru súvahy a výkazu ziskov a strát nie je možné meniť z jedného účtovného roka na druhý. Výnimky z tejto zásady sú však povolené vo výnimočných prípadoch s cieľom poskytnúť pravdivý a verný obraz majetku, záväzkov, finančnej situácie a výsledku hospodárenia podniku. Všetky tieto výnimky a ich dôvody sa zverejnia v poznámkach k účtovnej závierke.

2. V súvahe a vo výkaze ziskov a strát sa položky uvedené v prílohách III až VI vykazujú samostatne v stanovenom poradí. Členské štáty povolia podrobnejšie rozdelenie týchto položiek pod podmienkou dodržania predpísaných štruktúr. Členské štáty povolia doplnenie medzisúčtov a nových položiek, ak obsah týchto nových položiek nie je zahrnutý v žiadnej z položiek v predpísaných štruktúrach. Členské štáty môžu vyžadovať takéto podrobnejšie členenie alebo medzisúčty alebo nové položky.

3. Štruktúra, nomenklatúra a terminológia položiek súvahy a výkazu ziskov a strát, ktoré sú označené arabskými číslicami, sa upravia, ak si to vyžaduje zvláštna povaha podniku. Členské štáty môžu vyžadovať takéto úpravy od podnikov, ktoré tvoria časť konkrétneho hospodárskeho sektora.

Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať, aby sa položky súvahy a výkazu ziskov a strát, ktoré sú označené arabskými číslicami, zlúčili v prípadoch, ak nie sú významné z hľadiska sumy na účely pravdivého a verného obrazu majetku, záväzkov, finančnej situácie a výsledku hospodárenia podniku, alebo ak takéto zlúčenie zabezpečuje lepšiu zrozumiteľnosť, a to za predpokladu, že sa s takto zlúčenými položkami bude v poznámkach k účtovnej závierke nakladať samostatne.

4. Odchylne od odsekov 2 a 3 tohto článku môžu členské štáty obmedziť možnosť podnikov odchýliť sa od štruktúr stanovených v prílohách III až VI v takom rozsahu, aký je potrebný na elektronické predkladanie účtovnej závierky.

5. V súvahe a vo výkaze ziskov a strát sa pri každej položke uvedie hodnota za účtovný rok, na ktorý sa súvaha a výkaz ziskov a strát vzťahujú, ako aj hodnota týkajúca sa zodpovedajúcej položky za predchádzajúci účtovný rok. Ak tieto hodnoty nie sú porovnateľné, členské štáty môžu vyžadovať úpravu hodnôt za predchádzajúci účtovný rok. Každý prípad neporovnateľnosti alebo úpravy hodnôt sa zverejní s vysvetlením v poznámkach k účtovnej závierke.

6. Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať úpravu štruktúry súvahy a výkazu ziskov a strát tak, aby vykazovali použitie zisku alebo vysporiadanie straty.

7. Pokiaľ ide o uvádzanie podielových účastí v ročnej účtovnej závierke:

Pri predkladaní súvahy členské štáty stanovia jednu alebo obe zo štruktúr stanovených v prílohách III a IV. Ak členský štát stanoví obe štruktúry, musí podnikom povoliť vybrať si, ktorú zo stanovených štruktúr si zvolia.

Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať, aby podniky alebo určité triedy podnikov prezentovali položky v členení na obežné a neobežné v inej štruktúre, než je stanovená v prílohách III a IV, za predpokladu, že poskytnuté informácie sú aspoň rovnocenné s tými, ktoré sa požadujú v súlade s prílohami III a IV.

1. Ak sa nejaký majetok alebo záväzky týkajú viacerých položiek štruktúry, ich vzťah k ostatným položkám sa uvedie buď v položke, kde sa daný majetok či záväzok uvádza, alebo v poznámkach k účtovnej závierke.

2. Vlastné akcie a akcie v prepojených podnikoch sa uvádzajú iba v položkách, ktoré sú na tento účel predpísané.

3. Či sa má nejaký majetok vykázať ako neobežný alebo obežný, sa stanoví podľa toho, na aký účel je určený.

4. Práva k nehnuteľnostiam a iné podobné práva podľa vnútroštátneho práva sa uvádzajú v položke „Pozemky a stavby“.

5. Obstarávacia cena alebo výrobné náklady, alebo precenená hodnota, ak sa uplatňuje článok 7 ods. 1, pri neobežnom majetku, ktorého doba používania je obmedzená, sa znižujú o úpravy hodnoty vypočítanými na účely znižovania hodnoty takéhoto majetku systematicky počas jeho doby používania.

7. Úpravy hodnoty sa pri obežnom majetku uskutočňujú s cieľom oceniť ho nižšou trhovou hodnotou, alebo v osobitných prípadoch inou nižšou hodnotou, ktorá mu je priraditeľná ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje.

V oceňovaní nižšou hodnotou uvedenom v prvom pododseku sa nemôže pokračovať, ak pominuli dôvody, z ktorých sa tieto úpravy hodnoty uskutočnili.

8. Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať, aby sa úroky z kapitálu požičaného na financovanie výroby neobežného majetku alebo obežného majetku zahrnuli do výrobných nákladov, a to v takom rozsahu, v akom sa vzťahujú na obdobie výroby. Každé uplatnenie tohto ustanovenia sa zverejní v poznámkach k účtovnej závierke.

9. Členské štáty môžu povoliť, aby sa obstarávacia cena alebo výrobné náklady zásob tovaru rovnakej kategórie, ako aj všetkých zameniteľných položiek vrátane finančných investícií počítali buď na základe váženého priemeru cien, metódou „First in — First out (FIFO)“, metódou „Last in — First out (LIFO)“ alebo metódou zohľadňujúcou všeobecne uznávaný osvedčený postup.

10. Ak je požadovaná suma splatenia dlhu väčšia ako suma prijatá, môžu členské štáty povoliť alebo vyžadovať, aby sa rozdiel aktivoval. Tento rozdiel sa uvedie samostatne buď v súvahe alebo sa zverejní v poznámkach k účtovnej závierke. Tento rozdiel sa umoruje každoročne v primeranej výške a úplne sa umorí najneskôr v okamihu splatenia dlhu.

Vo výnimočných prípadoch, ak sa nedá životnosť goodwillu a nákladov na vývoj spoľahlivo odhadnúť, sa takýto majetok odpisuje počas maximálneho obdobia, ktoré stanoví členský štát. Toto maximálne obdobie je najmenej päť rokov a najviac 10 rokov. Vysvetlenie obdobia, počas ktorého sa goodwill odpisuje, sa popíše v poznámkach k účtovnej závierke.

Ak sa vo vnútroštátnom práve povoľuje náklady na vývoj aktivovať, a náklady na vývoj neboli ešte úplne odpísané, členské štáty vyžadujú, aby sa nevykonalo žiadne rozdelenie zisku, pokiaľ sa výška rezervných fondov a iných vlastných zdrojov, ktoré sú k dispozícii na rozdelenie, a ziskov z minulých rokov nerovná minimálne výške neodpísaných nákladov.

Ak sa vo vnútroštátnom práve povoľuje zriaďovacie náklady aktivovať, tieto náklady sa odpíšu najneskôr do piatich rokov. V tomto prípade členské štáty vyžadujú, aby sa na zriaďovacie náklady uplatnil rovnako tretí pododsek.

Vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty povoliť odchýlky od tretieho a štvrtého pododseku. Tieto odchýlky a ich dôvody sa zverejnia v poznámkach k účtovnej závierke.

12. Rezervy sú záväzky, ktorých charakter je jasne vymedzený a ktoré sú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pravdepodobné alebo isté, ale neurčitá je ich výška alebo dátum, kedy vzniknú.

Členské štáty môžu povoliť aj vytváranie rezerv určených na krytie nákladov, ktorých charakter je jasne vymedzený a ktoré sú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pravdepodobné alebo isté, ale neurčitá je ich výška alebo dátum, kedy vzniknú.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, predstavuje rezerva najlepší odhad nákladov, ktoré pravdepodobne vzniknú, alebo v prípade záväzkov najlepší odhad sumy, požadovanej na ich vyrovnanie. Rezervy sa nesmú použiť na úpravy hodnoty majetku.

1. Na prezentáciu výkazu ziskov a strát predpíšu členské štáty jednu alebo obidve štruktúry stanovené v prílohách V a VI. Ak členský štát predpíše obe štruktúry, môže povoliť podnikom, aby si zvolili, ktorú z predpísaných štruktúr prijmú.

2. Odchylne od článku 4 ods. 1 môžu členské štáty povoliť alebo vyžadovať, aby všetky podniky alebo akékoľvek triedy podnikov predkladali výkaz o svojej výkonnosti namiesto prezentácie výkazu ziskov a strát v súlade s prílohami V a VI, a to za predpokladu, že poskytnuté informácie sú aspoň rovnocenné informáciám, ktoré sa inak vyžadujú v prílohách V a VI.

1. Členské štáty môžu malým podnikom povoliť, aby zostavili skrátenú súvahu, v ktorej uvedú len tie položky z príloh III a IV, ktoré sú označené písmenami a rímskymi číslicami, pričom samostatne uvedú:

2. Členské štáty môžu malým a stredne veľkým podnikom povoliť zostaviť skrátený výkaz ziskov a strát s týmito obmedzeniami:

Ak sa poznámky k súvahe a výkazu ziskov a strát uvádzajú v súlade s touto kapitolou, poznámky sa uvádzajú podľa poradia, v akom sa položky prezentujú v súvahe a vo výkaze ziskov a strát.

1. V poznámkach k účtovnej závierke všetky podniky popri informáciách požadovaných podľa ostatných ustanovení tejto smernice uvádzajú tieto informácie:

2. Členské štáty môžu rovnako vyžadovať, aby malé podniky zverejnili informácie vyžadované v článku 17 ods. 1 písm. a), m), p), q) a r).

Na účely uplatňovania prvého pododseku sa informácie vyžadované podľa článku 17 ods. 1 písm. p) obmedzujú na charakter a obchodný účel transakcií uvedených v uvedenom písmene.

Na účely uplatňovania prvého pododseku sa zverejňovanie informácií vyžadovaných podľa článku 17 ods. 1 písm. r) obmedzuje na transakcie uzavreté s osobami uvedenými vo štvrtom pododseku uvedeného písmena.

3. Členské štáty od malých podnikov nevyžadujú zverejnenie informácií nad rámec toho, čo sa vyžaduje alebo povoľuje v tomto článku.

Zverejnenie ďalších informácií v prípade stredne veľkých a veľkých podnikov a subjektov verejného záujmu

1. V poznámkach k účtovnej závierke stredne veľké a veľké podniky a subjekty verejného záujmu popri informáciách vyžadovaných v článku 16 a všetkých ostatných ustanoveniach tejto smernice zverejňujú informácie týkajúce sa:

2. Od členských štátov sa nevyžaduje, aby uplatňovali odsek 1 písm. g) v prípade podniku, ktorý je materským podnikom, na ktorý sa vzťahuje ich vnútroštátne právo, v týchto prípadoch:

Zverejnenie ďalších informácií v prípade veľkých podnikov a subjektov verejného záujmu

1. V poznámkach k účtovnej závierke veľké podniky a subjekty verejného záujmu popri informáciách vyžadovaných v článkoch 16 a 17 a ktorýchkoľvek ďalších ustanoveniach tejto smernice uvádzajú informácie týkajúce sa:

2. Členské štáty môžu umožniť vynechanie informácií uvedených v odseku 1 písm. a), ak by zverejnením týchto informácií došlo k vážnemu znevýhodneniu podniku. Členské štáty môžu toto vynechanie podmieniť predchádzajúcim súhlasom správneho alebo súdneho orgánu. Každé takéto vynechanie sa zverejní v poznámkach k účtovnej závierke.

3. Členské štáty môžu stanoviť, že odsek 1 písm. b) sa neuplatňuje na ročnú účtovnú závierku podniku, ak je podnik zahrnutý do konsolidovanej účtovnej závierky, ktorej zostavenie sa požaduje podľa článku 22, ak je táto informácia uvedená v poznámkach ku konsolidovanej účtovnej závierke.

1. Správa o hospodárení obsahuje verný obraz vývoja a výkonnosti podnikateľskej činnosti podniku a jeho situácie, spolu s opisom základných rizík a neistôt, ktorým čelí.

Tento obraz pozostáva z vyváženej a komplexnej analýzy vývoja a výkonnosti podnikateľskej činnosti podniku a jeho situácie podľa veľkosti a zložitosti podnikania.

V rozsahu nevyhnutnom na pochopenie vývoja, výkonnosti alebo situácie podniku obsahuje analýza finančné a prípadne aj nefinančné hlavné ukazovatele výkonnosti relevantné pre konkrétne podnikanie vrátane informácií týkajúcich sa environmentálnych a zamestnaneckých záležitostí. Pri poskytnutí analýzy sa v správe o hospodárení v relevantných prípadoch uvádzajú odkazy na sumy vykázané v ročnej účtovnej závierke spolu s ďalšími vysvetlivkami k týmto sumám.

3. Členské štáty môžu oslobodiť malé podniky od povinnosti vypracovať správy o hospodárení, ak požadujú, aby sa informácie uvedené v článku 24 ods. 2 smernice 2012/30/EÚ týkajúce sa nadobudnutia vlastných akcií podnikom uvádzali v poznámkach k účtovnej závierke.

4. Členské štáty môžu oslobodiť malé a stredne veľké podniky od povinnosti ustanovenej v odseku 1 treťom pododseku, pokiaľ sa týka nefinančných informácií.

1. Veľké podniky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu a ktoré k súvahovému dňu vykazujú, že prekročili kritérium priemerného počtu 500 zamestnancov počas účtovného obdobia, zahrnú do správy o hospodárení aj nefinančný výkaz obsahujúci informácie v rozsahu potrebnom na pochopenie vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti podniku týkajúce sa minimálne environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv a boja proti korupcii a úplatkárstvu vrátane:

Ak podnik neuplatňuje politiky v súvislosti s jednou alebo viacerými z uvedených záležitostí, v nefinančnom vyhlásení poskytne jasné a odôvodnené vysvetlenie, prečo ich neuplatňuje.

Nefinančný výkaz uvedený v prvom pododseku obsahuje, ak je to vhodné, aj odkazy na sumy vykazované vo výročných finančných výkazoch a ďalšie vysvetlenia k nim.

Členské štáty môžu povoliť, aby sa vo výnimočných prípadoch vypustili informácie o neukončených veciach alebo veciach, o ktorých sa rokuje, keď – v riadne odôvodnenom stanovisku členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov, ktorí konajú v rámci právomocí na základe vnútroštátnych právnych predpisov a ktorí majú za uvedené stanovisko kolektívnu zodpovednosť – by zverejnenie takýchto informácií mohlo vážne poškodiť obchodnú pozíciu podniku, za predpokladu, že takéto vypustenie nebráni správnemu a vyváženému pochopeniu vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti podniku.

Pri požadovaní zverejnenia informácií uvedených v prvom pododseku členské štáty zabezpečia, že podnik môže vychádzať z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie alebo medzinárodných rámcov, a v takom prípade podniky presne uvedú, z ktorých rámcov vychádzali.

2. Podniky, ktoré si splnili povinnosť uvedenú v odseku 1, majú splnenú povinnosť týkajúcu sa analýzy nefinančných informácií stanovenej v článku 19 ods. 1 treťom pododseku.

3. Podnik, ktorý je dcérskym podnikom, je oslobodený od povinnosti uvedenej v odseku 1, ak uvedený podnik a jeho dcérske podniky sú zahrnuté do konsolidovanej správy o hospodárení alebo samostatnej správy iného podniku, ktoré boli vypracované v súlade s článkom 29 a týmto článkom.

4. Ak podnik pripravuje samostatnú správu týkajúcu sa toho istého účtovného obdobia – bez ohľadu na to, či vychádza z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie alebo medzinárodných rámcov –, ktorá sa týka informácií požadovaných pre nefinančný výkaz, ako je stanovené v odseku 1, členské štáty môžu tento podnik oslobodiť od povinnosti pripraviť nefinančný výkaz stanovený v odseku 1 za predpokladu, že táto samostatná správa:

Odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis na podniky, ktoré pripravujú samostatnú správu, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku.

5. Členské štáty zabezpečia, aby štatutárny audítor alebo audítorská firma skontrolovali, či bol poskytnutý nefinančný výkaz uvedený v odseku 1, alebo samostatná správa uvedená v odseku 4.

6. Členské štáty môžu požadovať, aby vierohodnosť informácií nefinančného výkazu uvedeného v odseku 1 alebo samostatnej správy uvedenej v odseku 4 overil nezávislý poskytovateľ uisťovacích služieb.

1. Podniky uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) zahrnú vyhlásenie o správe a riadení do svojich správ o hospodárení. Toto vyhlásenie sa zahrnie ako osobitný oddiel správy o hospodárení a obsahuje aspoň tieto informácie:

2. Členské štáty môžu povoliť, aby sa informácie vyžadované podľa odseku 1 tohto článku uvádzali:

Táto samostatná správa uvedená v písmene a) alebo dokument uvedený v písmene b) môžu obsahovať krížový odkaz na správu o hospodárení, ak sú v nej sprístupnené informácie vyžadované v písmene d) odseku 1 tohto článku.

3. Štatutárny audítor alebo audítorská firma vyjadria stanovisko v súlade s článkom 34 ods. 1 druhým pododsekom v súvislosti s informáciami vypracovanými podľa odseku 1 písm. c) a d) tohto článku a skontrolujú, či sa poskytli informácie uvedené v odseku 1 písm. a), b), e), f) a g) tohto článku.

4. Členské štáty môžu oslobodiť od povinnosti uplatňovať odsek 1 písm. a), b), e), f) a g) tohto článku podniky uvedené v odseku 1, ktoré emitovali len iné cenné papiere než akcie prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES, ak tieto podniky neemitovali akcie, s ktorými sa obchoduje v multilaterálnom obchodnom systéme v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 15 smernice 2004/39/ES.

5. Bez toho, aby bol dotknutý článok 40, sa odsek 1 písm. g) nevzťahuje na malé a stredné podniky.

Na účely tejto kapitoly je podnikom, ktorý podlieha konsolidácii, materský podnik a všetky jeho dcérske podniky v prípade, ak je materský podnik podnikom, na ktorý sa v zmysle článku 1 ods. 1 vzťahujú koordinačné opatrenia ustanovené v tejto smernici.

1. Členský štát vyžaduje od každého podniku, na ktorý sa vzťahuje jeho vnútroštátne právo, aby zostavil konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení, ak tento podnik (materský podnik):

Členské štáty stanovia aspoň úpravu uvedenú v bode ii). Uplatňovanie bodu i) môžu podmieniť požiadavkou, aby hlasovacie práva predstavovali aspoň 20 % všetkých hlasovacích práv.

Bod i) sa však neuplatňuje, ak tretia strana disponuje právami uvedenými v písmenách a), b) alebo c) voči tomuto podniku.

2. Okrem prípadov uvedených v odseku 1 môžu členské štáty vyžadovať, aby každý podnik, ktorý sa riadi ich vnútroštátnym právom, zostavil konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení, ak:

3. Na účely odseku 1 písm. a), b) a d) sa hlasovacie práva, vymenovacie a odvolávacie práva každého dcérskeho podniku, ako aj práva každej osoby konajúcej vo vlastnom mene, ale na účet materského podniku alebo iného dcérskeho podniku, pripočítajú k právam materského podniku.

4. Na účely odseku 1 písm. a), b) a d) sa od práv uvedených v odseku 3 odpočítajú práva:

5. Na účely odseku 1 písm. a) a d) sa súčet hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v dcérskom podniku zníži o hlasovacie práva spojené s podielmi, ktoré sú držané samotným podnikom, dcérskym podnikom tohto podniku alebo osobou konajúcou vo vlastnom mene, ale na účet týchto podnikov.

6. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 23 ods. 9, sa materský podnik a všetky jeho dcérske podniky konsolidujú bez ohľadu na to, kde sa nachádza sídlo týchto dcérskych podnikov.

7. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto článku a článkov 21 a 23, môže členský štát vyžadovať od každého podniku, na ktorý sa vzťahuje jeho vnútroštátne právo, aby zostavil konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení, ak:

8. Ak sa uplatňuje možnosť členského štátu uvedená v odseku 7, konsolidujú sa podniky, ktoré sú uvedené v danom odseku, spolu so všetkými ich dcérskymi podnikmi, ak jeden alebo viac týchto podnikov majú niektorú z právnych foriem uvedenú v prílohách I alebo II.

9. Odsek 6 tohto článku, článok 23 ods. 1, 2, 9 a 10 a články 24 až 29 sa uplatňujú na konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení uvedenú v odseku 7 tohto článku, a to s týmito úpravami:

1. Pokiaľ nie je niektorý z prepojených podnikov subjektom verejného záujmu, sú malé skupiny oslobodené od povinnosti zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení.

2. Členské štáty môžu od povinnosti zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení oslobodiť stredne veľké skupiny, a to okrem prípadu, ak je niektorý z prepojených podnikov subjektom verejného záujmu.

3. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2 tohto článku, členský štát oslobodí od povinnosti zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení každý materský podnik (oslobodený podnik), na ktorý sa vzťahuje jeho vnútroštátne právo a ktorý je zároveň dcérskym podnikom, a to aj subjekt verejného záujmu, pokiaľ tento subjekt verejného záujmu nepatrí do pôsobnosti článku 2 ods. 1 písm. a), na ktorého vlastný materský podnik sa vzťahuje právo členského štátu, a:

4. Na oslobodenie uvedené v odseku 3 musia byť splnené všetky tieto podmienky:

5. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3, môže členský štát bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 tohto článku, oslobodiť od povinnosti zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení akýkoľvek materský podnik (oslobodený podnik), na ktorý sa vzťahuje jeho vnútroštátne právo a ktorý je zároveň dcérskym podnikom, a to aj subjekt verejného záujmu, pokiaľ tento subjekt verejného záujmu nepatrí do pôsobnosti článku 2 ods. 1 písm. a), na ktorého materský podnik sa vzťahuje právo členského štátu, a to za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky stanovené v odseku 4 a že:

6. Členský štát môže podmieniť oslobodenie stanovené v odsekoch 3 a 5 zverejnením ďalších informácii v súlade s touto smernicou v konsolidovanej účtovnej závierke uvedenej v odseku 4 písm. a) alebo v jej dodatku, ak sa tieto informácie vyžadujú od podnikov, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátne právo tohto členského štátu a ktoré sú povinné zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku a sú v rovnakej situácii.

7. Odseky 3 až 6 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy členského štátu týkajúce sa zostavovania konsolidovanej účtovnej závierky alebo konsolidovaných správ o hospodárení, ak sa tieto dokumenty vyžadujú:

8. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odsekov 1, 2, 3 a 5 tohto článku, môže členský štát, ktorý umožňuje oslobodenia podľa odsekov 3 a 5 tohto článku, oslobodiť od povinnosti zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení aj akýkoľvek materský podnik (oslobodený podnik), na ktorý sa vzťahuje jeho vnútroštátne právo a ktorý je zároveň dcérskym podnikom, vrátane subjektu verejného záujmu, pokiaľ tento subjekt verejného záujmu nepatrí do pôsobnosti článku 2 bodu 1 písm. a), na ktorého materský podnik sa nevzťahuje právo členského štátu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

9. Podnik, a to aj subjekt verejného záujmu, sa nemusí zahrnúť do konsolidovanej účtovnej závierky, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

10. Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 1 písm. b), článok 21 a odseky 1 a 2 tohto článku, sa od povinnosti uloženej v článku 22 oslobodí každý materský podnik vrátane subjektu verejného záujmu, ak:

1. Kapitoly 2 a 3 sa uplatňujú v súvislosti skonsolidovanou účtovnou závierkou so zreteľom na zásadné úpravy vyplývajúce z osobitných prvkov konsolidovanej účtovnej závierky v porovnaní s ročnou účtovnou závierkou.

2. Majetok a záväzky podnikov zahrnutých do konsolidácie budú zahrnuté do konsolidovanej súvahy v plnej výške.

3. Účtovné hodnoty podielov na základnom imaní podnikov zahrnutých do konsolidácie sa zúčtujú s tým podielom na vlastnom imaní týchto podnikov, ktorý na ne pripadá, a to v súlade s týmito podmienkami:

4. Ak podiely v dcérskych podnikoch zahrnutých do konsolidácie majú v držbe iné osoby ako tieto podniky, suma priraditeľná týmto podielom sa v konsolidovanej súvahe vykáže samostatne ako nekontrolujúce podiely.

5. Výnosy a náklady podnikov zahrnutých do konsolidácie sa zahrnú do konsolidovaného výkazu ziskov a strát v plnej výške.

6. Výška zisku alebo straty priraditeľná podielom uvedeným v odseku 4 sa v konsolidovanom výkaze ziskov a strát vykáže samostatne ako zisk alebo strata priraditeľná nekontrolujúcim podielom.

7. V konsolidovanej účtovnej závierke sa vykazuje majetok, záväzky, finančná situácia, výsledok hospodárenia podnikov zahrnutých do konsolidácie tak, akoby boli jedným podnikom. Z konsolidovanej účtovnej závierky sa eliminujú predovšetkým:

8. Konsolidovaná účtovná závierka sa zostavuje k rovnakému dátumu ako ročná účtovná závierka materského podniku.

Členský štát však môže povoliť alebo vyžadovať, aby sa konsolidovaná účtovná závierka zostavila k inému dátumu, aby sa zohľadnili dátumy, ku ktorým sa zostavujú účtovné závierky, čo najvyššieho počtu podnikov alebo najdôležitejších podnikov zahrnutých do konsolidácie, a to za predpokladu, že:

9. Ak sa zloženie podnikov zahrnutých do konsolidácie v priebehu účtovného roka významne zmenilo, konsolidovaná účtovná závierka musí obsahovať informácie, ktoré umožnia zmysluplné porovnanie konsolidovaných účtovných závierok nasledujúcich po sebe. Táto povinnosť sa môže splniť zostavením upravenej porovnávacej súvahy a upraveného porovnávacieho výkazu ziskov a strát.

10. Majetok a záväzky zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky sa oceňujú podľa jednotnej základne a v súlade s kapitolou 2.

11. Podnik, ktorý zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, uplatňuje tie isté oceňovacie základne ako vo svojej ročnej účtovnej závierke. Členské štáty však môžu povoliť alebo vyžadovať, aby sa v konsolidovanej účtovnej závierke použili iné oceňovacie základne v súlade s kapitolou 2. Ak sa uplatní uvedená výnimka, táto skutočnosť sa zverejní v poznámkach ku konsolidovanej účtovnej závierke spolu s jej zdôvodnením.

12. Ak podniky zahrnuté do konsolidácie oceňovali majetok a záväzky zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky pomocou oceňovacích základní, ktoré sa líšia od oceňovacích základní použitých na účely konsolidácie, musí sa tento majetok a záväzky preceniť podľa oceňovacích základní použitých na konsolidáciu. Odchýlky od tejto požiadavky sú prípustné len vo výnimočných prípadoch. Všetky takéto odchýlky sa zverejnia v poznámkach ku konsolidovanej účtovnej závierke spolu s ich zdôvodnením.

13. Zostatky odloženej dane sa vykazujú v konsolidácii za predpokladu, že je pravdepodobné, že v dohľadnej budúcnosti vzniknú pre niektorý z podnikov zahrnutých do konsolidácie náklady na daň.

14. Ak bol majetok, ktorý je zahrnutý do konsolidovanej účtovnej závierky, predmetom úprav hodnoty výlučne na daňové účely, zahrnú sa do konsolidovanej účtovnej závierky iba po odstránení týchto úprav.

1. Členský štát môže povoliť alebo vyžadovať, aby boli účtovné hodnoty podielov na základnom imaní podniku zahrnutého do konsolidácie zúčtované len voči zodpovedajúcemu percentuálnemu podielu na základnom imaní, a to za predpokladu, že v podnikoch v podnikovej kombinácii v konečnom dôsledku pred touto podnikovou kombináciou aj po nej má rozhodujúci vplyv tá istá strana a že tento rozhodujúci vplyv nie je dočasný.

2. Rozdiel, ktorý vznikne podľa odseku 1, sa pripočíta ku rezervným fondom z konsolidácie, prípadne sa od nich odpočíta.

3. Uplatnenie metódy opísanej v odseku 1, výsledné zmeny v rezervných fondoch a mená a sídla dotknutých podnikov sa zverejnia v poznámkach ku konsolidovanej účtovnej závierke.

1. Ak podnik zahrnutý do konsolidácie riadi iný podnik spoločne s jedným alebo viacerými podnikmi, ktoré nie sú zahrnuté do tejto konsolidácie, členský štát môže povoliť alebo vyžadovať zahrnutie tohto iného podniku do konsolidovanej účtovnej závierky proporcionálne k právam týkajúcim sa jeho základného imania, ktoré má v držbe podnik zahrnutý do konsolidácie.

2. Článok 23 ods. 9 a 10 a článok 24 sa uplatňujú rovnako na proporcionálnu konsolidáciu uvedenú v odseku 1 tohto článku.

1. Ak má podnik zahrnutý do konsolidácie pridružený podnik, tento pridružený podnik sa vykáže v konsolidovanej súvahe v samostatnej, zodpovedajúcim spôsobom nazvanej položke.

2. Keď sa tento článok uplatňuje na pridružený podnik po prvýkrát, tento pridružený podnik sa vykáže v konsolidovanej súvahe buď:

Členský štát môže stanoviť uplatnenie jednej z možností uvedených v písmenách a) a b). V takom prípade musí konsolidovaná súvaha alebo poznámky ku konsolidovanej účtovnej závierke uviesť, ktorá z týchto možností sa uplatnila.

Členský štát môže navyše na účely písmen a) a b) povoliť alebo vyžadovať výpočet rozdielu ku dňu obstarania podielov, alebo, ak boli nadobudnuté v dvoch alebo viacerých krokoch, ku dňu, keď sa podnik stal pridruženým podnikom.

3. Ak sa majetok alebo záväzky pridruženého podniku ocenili inými metódami, ako sú metódy použité na konsolidáciu v súlade s článkom 24 ods. 11, môžu sa na účely výpočtu rozdielu uvedeného v odseku 2 písm. a) a b) preceniť pomocou metód použitých na konsolidáciu. Ak sa takéto precenenie neuskutočnilo, táto skutočnosť sa zverejní v poznámkach ku konsolidovanej účtovnej závierke. Členský štát môže vyžadovať takéto precenenie.

4. Účtovná hodnota uvedená v odseku 2 písm. a) alebo hodnota zodpovedajúca podielu na vlastnom imaní pridruženého podniku, uvedená v odseku 2 písm. b) sa zvýši alebo zníži o sumu každej zmeny, ktorá nastala počas účtovného roka úmerne k vlastnému imaniu pridruženého podniku, ktoré predstavuje daná podielová účasť; zníži sa o výšku dividend súvisiacich s danou podielovou účasťou.

5. Pokiaľ nemožno kladný rozdiel uvedený v odseku 2 písm. a) a b) spojiť so žiadnou kategóriou majetku alebo záväzkov, malo by sa s ním zaobchádzať v súlade s pravidlami uplatniteľnými na položku goodwill, ako je stanovené v článku 12 ods. 6 písm. d), článku 12 ods. 11 prvom pododseku, článku 24 ods. 3 písm. c) a prílohe III a prílohe IV.

6. Podiel na výsledku hospodárenia pridružených podnikov pripadajúci na podielovú účasť v takýchto pridružených podnikoch sa vykáže v konsolidovanom výkaze ziskov a strát v samostatnej, zodpovedajúcim spôsobom nazvanej položke.

7. Eliminácie uvedené v článku 24 ods. 7 sa uplatnia, len pokiaľ sú známe fakty, alebo ak sa tieto fakty môžu potvrdiť.

8. Ak pridružený podnik zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, odseky 1 až 7 sa uplatňujú na vlastné imanie vykázané v takejto konsolidovanej účtovnej závierke.

9. Tento článok sa nemusí uplatňovať v prípade, ak nie je podielová účasť na základnom imaní pridruženého podniku významná.

1. V poznámkach ku konsolidovanej účtovnej závierke sa uvedú informácie požadované v článkoch 16, 17 a 18 popri všetkých ostatných informáciách vyžadovaných na základe iných ustanovení tejto smernice, a to spôsobom, ktorý uľahčuje posúdenie finančnej situácie podnikov zahrnutých do konsolidácie ako celku, pričom sa zohľadnia zásadné úpravy vyplývajúce z osobitných parametrov konsolidovanej účtovnej závierky v porovnaní s ročnou účtovnou závierkou vrátane týchto skutočností:

2. Poznámky ku konsolidovanej účtovnej závierke obsahujú popri informáciách vyžadovaných v odseku 1 aj tieto informácie:

Informácie o vlastnom imaní a výsledku hospodárenia sa môžu vynechať aj v prípade, ak dotknutý podnik svoju súvahu nezverejňuje.

3. Členské štáty môžu povoliť, aby informácie vyžadované v odseku 2 písm. a) až d) mali formu výkazu založeného do spisu v súlade s článkom 3 ods. 3 smernice 2009/101/ES. Založenie takéhoto výkazu do spisu sa zverejní v poznámkach ku konsolidovanej účtovnej závierke. Členské štáty môžu umožniť aj vynechanie týchto informácií, ak sú takej povahy, že by ich zverejnenie mohlo spôsobiť vážnu ujmu niektorému z podnikov, ktorých sa týkajú. Členské štáty môžu toto vynechanie podmieniť predchádzajúcim súhlasom správneho alebo súdneho orgánu. Každé takéto vynechanie sa zverejní v poznámkach ku konsolidovanej účtovnej závierke.

1. Konsolidovaná správa o hospodárení obsahuje popri ostatných informáciách požadovaných inými ustanoveniami tejto smernice aspoň informácie vyžadované v článkoch 19 a 20 so zreteľom na zásadné úpravy vyplývajúce z osobitných parametrov konsolidovanej správy o hospodárení v porovnaní so správou o hospodárení tak, aby sa uľahčilo posúdenie situácie podnikov zahrnutých do konsolidácie ako celku.

2. Uplatňujú sa tieto úpravy informácií vyžadovaných podľa článkov 19 a 20:

3. Ak sa okrem správy o hospodárení vyžaduje aj konsolidovaná správa o hospodárení, tieto dve správy sa môžu predložiť ako jedna správa.

1. Subjekty verejného záujmu, ktoré sú materskými podnikmi veľkej skupiny a ktoré k súvahovému dňu na konsolidovanom základe vykazujú, že prekročili kritérium priemerného počtu 500 zamestnancov počas účtovného obdobia, zahrnú do konsolidovanej správy o hospodárení aj konsolidovaný nefinančný výkaz s informáciami v rozsahu potrebnom na pochopenie vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti skupiny týkajúcimi sa minimálne environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv a boja proti korupcii a úplatkárstvu vrátane:

Ak skupina neuplatňuje politiky v súvislosti s jednou alebo viacerými z uvedených záležitostí, v konsolidovanom nefinančnom výkaze poskytne jasné a odôvodnené vysvetlenie, prečo ich neuplatňuje.

Nefinančný konsolidovaný výkaz uvedený v prvom pododseku obsahuje, ak je to vhodné, aj odkazy na sumy vykazované v konsolidovaných finančných výkazoch a ďalšie vysvetlenia k nim.

Členské štáty môžu povoliť, aby sa vo výnimočných prípadoch vypustili informácie o neukončených veciach alebo veciach, o ktorých sa rokuje, keď – v riadne odôvodnenom stanovisku členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov, ktorí konajú v rámci právomocí na základe vnútroštátnych právnych predpisov a ktorí majú za uvedené stanovisko kolektívnu zodpovednosť – by zverejnenie takýchto informácií mohlo vážne poškodiť obchodnú pozíciu skupiny, za predpokladu, že takéto vypustenie nebráni správnemu a vyváženému pochopeniu vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti skupiny.

Pri požadovaní zverejnenia informácií uvedených v prvom pododseku členské štáty zabezpečia, že materský podnik môže vychádzať z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie alebo medzinárodných rámcov, a v takom prípade materské podniky presne uvedú, z ktorých rámcov vychádzali.

2. Materský podnik, ktorý si splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, má splnenú povinnosť týkajúcu sa analýzy nefinančných informácií, ako je stanovené v článku 19 ods. 1 treťom pododseku a v článku 29.

3. Materský podnik, ktorý je aj dcérskym podnikom, je oslobodený od povinností uvedených v odseku 1, ak uvedený oslobodený materský podnik a jeho dcérske podniky sú zahrnuté do konsolidovanej správy o hospodárení alebo samostatnej správy iného podniku, ktoré boli vypracované v súlade s článkom 29 a týmto článkom.

4. Ak materský podnik pripravuje samostatnú správu týkajúcu sa toho istého účtovného obdobia a odkazujúcu na celú skupinu – bez ohľadu na to, či vychádza z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie, alebo medzinárodných rámcov –, ktorá sa týka informácií požadovaných v konsolidovanom nefinančnom výkaze stanovenom v odseku 1, členské štáty môžu tento materský podnik oslobodiť od povinnosti pripraviť konsolidovaný nefinančný výkaz stanovený v odseku 1 za predpokladu, že táto samostatná správa:

Odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis na podniky, ktoré pripravujú samostatnú správu, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku.

5. Členské štáty zabezpečia, aby štatutárny audítor alebo audítorská firma skontrolovali, či bol poskytnutý konsolidovaný nefinančný výkaz uvedený v odseku 1 alebo samostatná správa uvedená v odseku 4.

6. Členské štáty môžu požadovať, aby vierohodnosť informácií z konsolidovaného nefinančného výkazu uvedeného v odseku 1 alebo zo samostatnej správy uvedenej v odseku 4 overil nezávislý poskytovateľ uisťovacích služieb.

1. Členské štáty zabezpečia, aby podniky v primeranej lehote, ktorá neprekročí 12 mesiacov po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, uverejňovali riadne schválené ročné účtovné závierky a správu o hospodárení spolu s názorom predloženým štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou uvedenými v článku 34 tejto smernice, ako je stanovené v právnych predpisoch každého členského štátu, a v súlade s kapitolou 2 smernice 2009/101/ES.

Členské štáty však môžu oslobodiť podniky od povinnosti uverejňovať správu o hospodárení v prípade, že je možné na požiadanie ľahko získať kópiu takejto celej správy alebo jej ktorejkoľvek časti za cenu, ktorá neprevyšuje jej administratívne náklady.

2. Členské štáty môžu podnik uvedený v prílohe II, na ktorý sa vzhľadom na článok 1 ods. 1 písm. b) vzťahujú koordinačné opatrenia ustanovené touto smernicou, oslobodiť od povinnosti uverejňovať jeho účtovnú závierku v súlade s článkom 3 smernice 2009/101/ES pod podmienkou, že je táto účtovná závierka k dispozícii verejnosti v jeho ústredí, a to v týchto prípadoch:

Kópie účtovnej závierky je možné získať na požiadanie. Cena tejto kópie nesmie prekročiť jej administratívne náklady.

3. Odsek 1 sa uplatňuje v súvislosti s konsolidovanými účtovnými závierkami a konsolidovanými správami o hospodárení.

Ak je podnik, ktorý zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, niektorým z druhov podnikov uvedených v prílohe II a vo vnútroštátnom práve jeho členského štátu sa od neho nevyžaduje, aby uverejnil dokumenty uvedené v odseku 1 rovnakým spôsobom, ako sa stanovuje v článku 3 smernice 2009/101/ES, sprístupní takéto dokumenty pre verejnosť aspoň vo svojom ústredí, a na žiadosť poskytne ich kópiu, ktorej cena neprevyšuje jej administratívne náklady.

1. Členské štáty môžu oslobodiť malé podniky od povinnosti uverejňovať ich výkazy ziskov a strát a správy o hospodárení.

Týmto odsekom nie je dotknutý článok 30 ods. 1, pokiaľ sa uvedený článok týka výkazu ziskov a strát, správy o hospodárení a názoru štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti.

1. Ak sa ročná účtovná závierka a správa o hospodárení uverejňuje v celom rozsahu, má formu a znenie, na základe ktorých štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vyjadrili svoj názor. K nim je priložená správa audítora v plnom znení.

2. Ak sa ročná účtovná závierka neuverejní v plnom znení, v jej skrátenej verzii, ku ktorej nesmie byť priložená správa audítora, sa:

Zodpovednosť a povinnosť v súvislosti so zostavením a uverejnením účtovnej závierky a správy o hospodárení

1. Členské štáty zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku, ktorí konajú v rámci právomocí pridelených im podľa vnútroštátnych právnych predpisov, mali spoločnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, že sa:

vypracovali a zverejnili v súlade s požiadavkami tejto smernice a v relevantných prípadoch v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi prijatými v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa ich zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia týkajúce sa zodpovednosti, aspoň voči podniku, uplatňovali na členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov podnikov, pokiaľ ide o porušenie povinností uvedených v odseku 1.

1. Členské štáty zabezpečia, aby audit účtovných závierok subjektov verejného záujmu, stredne veľkých a veľkých podnikov vykonal jeden alebo viac štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností schválených členskými štátmi na vykonávanie štatutárnych auditov na základe smernice 2006/43/ES.

2. Prvý pododsek odseku 1 sa uplatňuje rovnako v súvislosti s konsolidovanou účtovnou závierkou. Druhý pododsek odseku 1 sa uplatňuje rovnako v súvislosti s konsolidovanou účtovnou závierkou a konsolidovanými správami o hospodárení.

3. Tento článok sa nevzťahuje na nefinančný výkaz uvedený v článku 19a ods. 1 ani na konsolidovaný nefinančný výkaz uvedený v článku 29a ods. 1, ani na samostatné správy uvedené v článku 19a ods. 4 a v článku 29a ods. 4.

2. Štatutárny audítor audítorskú správu podpíše a uvedie dátum jej vyhotovenia. Ak štatutárny audit vykonáva audítorská spoločnosť, audítorskú správu podpíše aspoň štatutárny audítor (audítori) vykonávajúci štatutárny audit v mene audítorskej spoločnosti. Vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty stanoviť, že takýto podpis (podpisy) nie je potrebné zverejniť, ak by jeho (ich) zverejnenie mohlo viesť k bezprostrednému a závažnému ohrozeniu osobnej bezpečnosti ktorejkoľvek osoby. V každom prípade musí byť meno (mená) zainteresovanej osoby (zainteresovaných osôb) známe relevantným príslušným orgánom.

3. Správa audítora o konsolidovanej účtovnej závierke musí byť v súlade s požiadavkami stanovenými v odsekoch 1 a 2. Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť pri podávaní správy o súlade správy o hospodárení s účtovnou závierkou, ako sa vyžaduje v odseku 1 písm. e), posudzuje konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení. Ak je ročná účtovná závierka materského podniku pripojená ku konsolidovanej účtovnej závierke, audítorské správy vyžadované podľa tohto článku sa môžu skombinovať.

1. Členské štáty môžu oslobodiť mikropodniky od ktorejkoľvek z týchto povinností:

3. Členské štáty nepovolia ani nevyžadujú uplatňovanie článku 8 žiadnymi mikropodnikmi, ktoré využívajú ktorékoľvek z oslobodení uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

4. Pokiaľ ide o mikropodniky, ročná účtovná závierka zostavená v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 tohto článku sa považuje za účtovnú závierku poskytujúcu pravdivý a verný obraz, ako sa vyžaduje v článku 4 ods. 3, a preto sa na takúto účtovnú závierku nevzťahuje článok 4 ods. 4.

5. Ak sa uplatňuje odsek 1 písm. a) tohto článku, celková bilančná suma uvedená v článku 3 ods. 1 písm. a) pozostáva z majetku uvedeného v položkách A až D v časti „Majetok“ v prílohe III alebo v položkách A až D v prílohe IV.

6. Bez toho, aby bol dotknutý tento článok, členské štáty zabezpečia, aby sa mikropodniky v ostatných situáciách považovali za malé podniky.

7. Členské štáty neudelia výnimky ustanovené v odsekoch 1, 2 a 3 investičným podnikom ani finančným holdingovým podnikom.

8. Členské štáty, ktoré k 19 júl 2013 uviedli do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty ( 19 ), možno oslobodiť od požiadaviek stanovených v článku 3 ods. 9 vzhľadom na prevedenie limitov stanovených v článku 3 ods. 1 do národnej meny pri uplatňovaní článku 53 ods. 1 prvej vety.

9. Komisia do 20 júl 2018 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o situácii mikropodnikov, najmä s ohľadom na situáciu na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o počet podnikov, ktoré spĺňajú veľkostné kritériá, a na zníženie administratívneho zaťaženia vyplývajúceho z oslobodenia od požiadavky na uverejňovanie.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smerníc 2009/101/ES a 2012/30/EÚ, členský štát nie je povinný uplatňovať ustanovenia tejto smernice týkajúce sa obsahu, auditu a uverejňovania ročnej účtovnej závierky a správy o hospodárení na podniky, na ktoré sa vzťahuje jeho vnútroštátne právo a ktoré sú dcérskymi podnikmi, ak sú splnené tieto podmienky:

1. Členské štáty môžu vyžadovať od podnikov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a), na ktoré sa vzťahujú ich právne predpisy a ktoré sú neobmedzene ručiacimi spoločníkmi akéhokoľvek podniku uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b) (ďalej len „dotknutý podnik“), aby zostavili, podrobili auditu a uverejnili spolu s vlastnou účtovnou závierkou aj účtovnú závierku dotknutého podniku v súlade s touto smernicou, pričom v takomto prípade sa požiadavky tejto smernice na dotknutý podnik neuplatňujú.

2. Členské štáty nie sú povinné uplatňovať požiadavky tejto smernice na dotknutý podnik, ak:

3. V prípadoch uvedených v odseku 2 zverejní dotknutý podnik na požiadanie meno podniku, ktorý účtovnú závierku uverejňuje.

Výnimka týkajúca sa výkazu ziskov a strát pre materské podniky, ktoré zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku

Členský štát nie je povinný uplatňovať ustanovenia tejto smernice týkajúce sa auditu a uverejňovania výkazu ziskov a strát na podniky, na ktoré sa vzťahujú jeho vnútroštátne právne predpisy a ktoré sú materskými podnikmi, ak sú splnené tieto podmienky:

Pokiaľ nie je v tejto smernici výslovne uvedené inak, členské štáty neposkytnú zjednodušenia a výnimky stanovené v tejto smernici subjektom verejného záujmu. Subjekt verejného záujmu sa považuje za veľký podnik bez ohľadu na jeho čistý obrat, celkovú bilančnú sumu alebo priemerný počet zamestnancov počas účtovného roka.

1. Členské štáty vyžadujú od veľkých podnikov a všetkých subjektov verejného záujmu pôsobiacich v ťažobnom priemysle alebo v oblasti klčovania pralesov, aby každoročne vypracúvali a uverejňovali správu o platbách vládam.

2. Táto povinnosť sa nevzťahuje na žiadny podnik, na ktorý sa vzťahuje právo členského štátu, ktorý je dcérskym alebo materským podnikom, ak sú splnené obidve tieto podmienky:

1. Akákoľvek platba, uskutočnená v priebehu účtovného roku, či už ako jednotlivá platba alebo ako viaceré súvisiace platby, sa v správe nemusí zohľadniť, ak je nižšia ako 100 000 EUR.

2. V správe sa zverejnia tieto informácie súvisiace s činnosťami opísanými v článku 41 bodoch 1 a 2 a vzťahujúce sa na príslušný účtovný rok:

Platby vykonané podnikom z dôvodu záväzkov stanovených na úrovni subjektu sa môžu zverejniť skôr na úrovni subjektu než na úrovni projektu.

3. Ak sa vláde uhrádzajú platby v naturáliách, vykážu sa v hodnote a kde je to možné v objeme. Uvedú sa podporné poznámky vysvetľujúce spôsob, akým sa určila ich hodnota.

4. Pri zverejnení platieb uvedených v tomto článku sa zohľadní skôr podstata než forma príslušnej platby alebo činnosti. Platby a činnosti sa nesmú umelo rozdeľovať ani spájať s cieľom vyhnúť sa uplatneniu tejto smernice.

5. V prípade tých členských štátov, ktoré neprijali euro, sa limit v eurách uvedený v odseku 1 prevedie na národnú menu:

1. Členský štát vyžaduje od každého veľkého podniku alebo subjektu verejného záujmu pôsobiaceho v ťažobnom priemysle alebo v oblasti klčovania pralesov, na ktorý sa vzťahuje jeho vnútroštátne právo, aby zostavoval konsolidovanú správu o platbách vládam v súlade s článkami 42 a 43, ak má tento materský podnik povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, ako sa ustanovuje v článku 22 ods. 1 až 6.

Materský podnik sa považuje za pôsobiaci v ťažobnom priemysle alebo v oblasti klčovania pralesov, ak ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov pôsobí v ťažobnom priemysle alebo v oblasti klčovania pralesov.

Do konsolidovanej správy sa zahrnú len platby vyplývajúce z činností ťažby a/alebo činností týkajúcich sa klčovania pralesov.

2. Povinnosť zostavovať konsolidovanú správu uvedenú v odseku 1 sa nevzťahuje na:

3. Podnik vrátane subjektu verejného záujmu sa nemusí zahrnúť do konsolidovanej správy o platbách vládam, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

Uvedené výnimky platia, len ak sa využívajú aj na účely konsolidovanej účtovnej závierky.

1. Správa uvedená v článku 42 a konsolidovaná správa uvedená v článku 44 o platbách vládam sa uverejňujú v súlade s právnymi predpismi každého členského štátu podľa kapitoly 2 smernice 2009/101/ES.

2. Členské štáty zabezpečia, aby členovia zodpovedných orgánov podniku konajúci v rámci právomocí, ktoré im boli pridelené na základe vnútroštátneho práva, niesli zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa podľa ich najlepších vedomostí a schopností správa o platbách vládam vypracovala a uverejnila v súlade s požiadavkami tejto smernice.

1. Podniky uvedené v článkoch 42 a 44, ktoré vypracúvajú a zverejňujú správu v súlade s požiadavkami tretej krajiny na vykazovanie, ktoré sa v súlade s článkom 47 posúdili ako rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tejto kapitole, sú oslobodené od požiadaviek tejto kapitoly okrem povinnosti uverejniť túto správu, ako sa stanovuje v právnych predpisoch každého členského štátu v súlade s kapitolou 2 smernice 2009/101/ES.

2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 49 prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenia kritérií, ktoré sa uplatnia pri posudzovaní toho, či sú na účely odseku 1 tohto článku požiadavky tretej krajiny na vykazovanie rovnocenné požiadavkám tejto kapitoly.

Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty stanovujúce tie požiadavky tretej krajiny na výkazníctvo, ktoré po uplatnení kritérií rovnocennosti stanovených v súlade s článkom 46, považuje za rovnocenné požiadavkám tejto kapitoly. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2.

Komisia preskúma vykonávanie a účinnosť tejto kapitoly, najmä pokiaľ ide o rozsah povinností týkajúcich sa výkazníctva a metód výkazníctva na základe projektov a súlad s nimi, a podá o nich správu.

V preskúmaní sa zohľadní medzinárodný vývoj, najmä so zreteľom na zvyšovanie transparentnosti platieb vládam, posúdiť vplyv iných medzinárodných režimov a zvážiť účinky na konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok energie. Ukončí sa do 21 júl 2018.

Správa sa predloží Európskemu parlamentu a Rade, a v relevantných prípadoch aj spolu s legislatívnym návrhom. V tejto správe sa zváži rozšírenie požiadaviek na výkazníctvo na ďalšie priemyselné odvetvia a tiež otázka, či by sa mal vykonávať audit správy o platbách vládam. V správe sa posúdi aj zverejnenie ďalších informácií o priemernom počte zamestnancov, využití subdodávateľov a akýchkoľvek peňažných sankciách ukladaných krajinou.

V správe sa zváži tiež možnosť zaviesť s prihliadnutím na vývoj v krajinách OECD a na výsledky súvisiace s európskymi iniciatívami povinnosť pre veľké podniky, aby každoročne zverejňovali správu podľa jednotlivých krajín pre každý členský štát a tretie krajiny, v ktorých pôsobia, obsahujúcu informácie minimálne o dosiahnutých ziskoch, dani zaplatenej zo ziskov a prijatých verejných dotáciách.

Správa okrem toho obsahuje analýzu uskutočniteľnosti, pokiaľ ide o zavedenie povinnosti pre všetkých emitentov v Únii konať pri ťažbe nerastov s náležitou starostlivosťou, s cieľom zabezpečiť, aby dodávateľské reťazce neboli prepojené so stranami konfliktu a aby sa dodržiavali odporúčania EITI a OECD týkajúce sa zodpovedného riadenia dodávateľského reťazca.

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 13 a článku 46 ods. 2 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie odo dňa uvedeného v článku 54.

3. Delegovanie právomocí uvedené v článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 13 a článku 46 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 13 alebo článku 46 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Členské štáty ustanovia sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie presadzovania týchto sankcií. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VII.

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 20 júl 2015. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty môžu stanoviť, že sa ustanovenia uvedené v prvom pododseku budú uplatňovať najprv na účtovnú závierku za účtovný rok začínajúci 1. januára 2016 alebo počas kalendárneho roku 2016.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(Ak sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje, že základné imanie s výzvou na splatenie sa uvádza v rámci položky „vlastné imanie“, pričom v takomto prípade sa tá časť základného imania, na ktorej splatenie sa už vyzvalo, ale ešte nebola splatená, vykáže ako majetok v položke A alebo v položke D (II) (5)).

Tak, ako sú vymedzené vo vnútroštátnom práve, a ak vnútroštátne právo dovoľuje ich aktiváciu. Vo vnútroštátnom práve sa môže tiež ustanoviť, aby sa zriaďovacie náklady uvádzali ako prvá položka „nehmotného majetku“.

(Hodnoty položiek, ktoré budú splatné za viac než jeden rok sa vykážu oddelene pre každú položku.)

(Ak sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje, aby sa takéto položky uvádzali ako majetok v položke D (II) (6).)

(Ak sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje, aby sa v tejto položke uvádzalo základné imanie s výzvou na splatenie, uvádzajú sa sumy upísaného základného imania a splateného základného imania oddelene.)

(Záväzky splatné do jedného roka a záväzky splatné za viac než jeden rok sa vykazujú osobitne za každú položku, ako aj za súhrn týchto položiek.)

(Ak sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje, aby sa takéto položky uvádzali v položke C (9) „Veritelia“).

(Ak sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje, že základné imanie s výzvou na splatenie sa uvedie v oddiele L, pričom v takomto prípade sa tá časť základného imania, na ktorej splatenie už vyzvalo, ale ešte nebola splatená, uvádza buď v oddiele A, alebo v položke D (II) (5).)

Tak, ako sú vymedzené vo vnútroštátnom práve, a ak vnútroštátne právo ich aktiváciu dovoľuje. Vo vnútroštátnom práve sa môže tiež ustanoviť, aby sa zriaďovacie náklady vykazovali ako prvá položka „nehmotného majetku“.

(Hodnota položiek, ktoré budú splatné za viac ako jeden rok, sa vykážu oddelene pre každú položku.)

(Ak sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje, aby sa takéto položky uvádzali v položke D (II) (6).)

(Vrátane nákladov budúcich období a príjmov budúcich období, ak sú uvedené v oddiele E, a výdavkov budúcich období a výnosov budúcich období, ak sú uvedené v oddiele K.)

(Ak sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje, aby sa takéto položky uvádzali v položke F (9) alebo I (9) alebo v oboch.)

(Ak sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje, aby sa základné imanie s výzvou na splatenie uvádzalo v tejto položke, sumy upísaného základného imania a splateného základného imania sa musia uviesť oddelene.)

ŠTRUKTÚRA VÝKAZU ZISKOV A STRÁT PODĽA POVAHY NÁKLADOV UVEDENÁ V ČLÁNKU 13

ŠTRUKTÚRA VÝKAZU ZISKOV A STRÁT PODĽA FUNKCIE NÁKLADOV UVEDENÁ V ČLÁNKU 13

Tabuľka zhody

Smernica 78/660/EHS	Smernica 83/349/EHS	Táto smernica
Článok 1 ods. 1 prvý pododsek úvodná časť	—	Článok 1 ods. 1 písm. a)
Článok 1 ods. 1 prvý pododsek prvá až dvadsiata siedma zarážka	—	Príloha I
Článok 1 ods. 1 druhý pododsek	—	Článok 1 ods. 1 písm. b)
Článok 1 ods. 1 druhý pododsek písm. a) až aa)	—	Príloha II
Článok 1 ods. 1 tretí pododsek	—	—
Článok 1 ods. 2	—	—
Článok 2 ods. 1	—	Článok 4 ods. 1
Článok 2 ods. 2	—	Článok 4 ods. 2
Článok 2 ods. 3	—	Článok 4 ods. 3
Článok 2 ods. 4	—	Článok 4 ods. 3
Článok 2 ods. 5	—	Článok 4 ods. 4
Článok 2 ods. 6	—	Článok 4 ods. 5
Článok 3	—	Článok 9 ods. 1
Článok 4 ods. 1	—	Článok 9 ods. 2
Článok 4 ods. 2	—	Článok 9 ods. 3
Článok 4 ods. 3	—	Článok 9 ods. 3
Článok 4 ods. 4	—	Článok 9 ods. 5
Článok 4 ods. 5	—	—
Článok 4 ods. 6	—	Článok 6 ods. 1 písm. h) a článok 6 ods. 3
Článok 5 ods. 1	—	—
Článok 5 ods. 2		Článok 2 bod 14
Článok 5 ods. 3		Článok 2 bod 15
Článok 6	—	Článok 9 ods. 6
Článok 7	—	Článok 6 ods. 1 písm. g)
Článok 8	—	Článok 10
Článok 9 oddiel A	—	Príloha III oddiel A
Článok 9 oddiel B	—	Príloha III oddiel B
Článok 9 oddiel C	—	Príloha III oddiel C
Článok 9 oddiel D	—	Príloha III oddiel D
Článok 9 oddiel E	—	Príloha III oddiel E
Článok 9 oddiel F	—	—
Pasíva Článok 9 oddiel A	—	Vlastné imanie a záväzky Príloha III oddiel A
Článok 9 oddiel B	—	Príloha III oddiel B
Článok 9 oddiel C	—	Príloha III oddiel C
Článok 9 oddiel D	—	Príloha III oddiel D
Článok 9 oddiel E	—	—
Článok 10	—	Príloha IV
Článok 10a	—	Článok 11
Článok 11 prvý pododsek	—	Článok 3 ods. 2 a článok 14 ods. 1
Článok 11 druhý pododsek	—	—
Článok 11 tretí pododsek	—	Článok 3 ods. 9 prvý pododsek
Článok 12 ods. 1	—	Článok 3 ods. 10
Článok 12 ods. 2	—	Článok 3 ods. 9 druhý pododsek
Článok 12 ods. 3	—	Článok 3 ods. 11
Článok 13 ods. 1	—	Článok 12 ods. 1
Článok 13 ods. 2	—	Článok 12 ods. 2
Článok 14	—	Článok 16 ods. 1 písm. d)
Článok 15 ods. 1	—	Článok 12 ods. 3
Článok 15 ods. 2	—	Článok 2 bod 4
Článok 15 ods. 3 písm. a)	—	Článok 17 ods. 1 písm. a)
Článok 15 ods. 3 písm. b)	—	—
Článok 15 ods. 3 písm. c)	—	Článok 17 ods. 1 písm. a) bod i)
Článok 15 ods. 4	—	—
Článok 16	—	Článok 12 ods. 4
Článok 17	—	Článok 2 bod 2
Článok 18	—	—
Článok 19		Článok 2 bod 8
Článok 20 ods. 1	—	Článok 12 ods. 12 prvý pododsek
Článok 20 ods. 2	—	Článok 12 ods. 12 druhý pododsek
Článok 20 ods. 3	—	Článok 12 ods. 12 tretí pododsek
Článok 21	—	—
Článok 22 prvý pododsek	—	Článok 13 ods. 1
Článok 22 druhý pododsek	—	Článok 13 ods. 2
Článok 23 položky 1 až 15	—	Príloha V položky 1 až 15
Článok 23 položky 16 až 19	—	—
Článok 23 položky 20 až 21	—	Príloha V položky 16 a 17
Článok 24	—	—
Článok 25 položky 1 až 13	—	Príloha VI položky 1 až 13
Článok 25 položky 14 až 17	—	—
Článok 25 položky 18 a 19	—	Príloha VI položky 14 a 15
Článok 26	—	—
Článok 27 prvý pododsek úvodná časť	—	Článok 3 ods. 3
Článok 27 prvý pododsek písm. a) a c)	—	Článok 14 ods. 2 písm. a) a b)
Článok 27 prvý pododsek písm. b) a d)	—	—
Článok 27 druhý pododsek	—	Článok 3 ods. 9 prvý pododsek
Článok 28	—	Článok 2 bod 5
Článok 29	—	—
Článok 30	—	—
Článok 31 ods. 1	—	Článok 6 ods. 1 úvodná časť a písmená a) až f)
Článok 31 ods. 1a	—	Článok 6 ods. 5
Článok 31 ods. 2	—	Článok 4 ods. 4
Článok 32	—	Článok 6 ods. 1 písm. i)
Článok 33 ods. 1 úvodná časť	—	Článok 7 ods. 1
Článok 33 ods. 1 písm. a) a b) a druhý a tretí pododsek	—	—
Článok 33 ods. 1 písm. c)	—	Článok 7 ods. 1
Článok 33 ods. 2 písm. a) prvý pododsek a článok 33 ods. 2 písm. b), c) a d)	—	Článok 7 ods. 2
Článok 33 ods. 2 písm. a) druhý pododsek	—	Článok 16 ods. 1 písm. b)
Článok 33 ods. 3	—	Článok 7 ods. 3
Článok 33 ods. 4	—	Článok 16 ods. 1 písm. b) bod ii)
Článok 33 ods. 5	—	—
Článok 34	—	Článok 12 ods. 11 štvrtý pododsek
Článok 35 ods. 1 písm. a)	—	Článok 6 ods. 1 písm. i)
Článok 35 ods. 1 písm. b)	—	Článok 12 ods. 5
Článok 35 ods. 1 písm. c)		Článok 12 ods. 6
Článok 35 ods. 1 písm. d)		Článok 17 ods. 1 písm. b)
Článok 35 ods. 2	—	Článok 2 bod 6
Článok 35 ods. 3	—	Článok 2 bod 7
Článok 35 ods. 4	—	Článok 12 ods. 8 a článok 17 ods. 1 písm. a) bod vi)
Článok 36	—	—
Článok 37 ods. 1	—	Článok 12 ods. 11 prvý, tretí a piaty pododsek
Článok 37 ods. 2	—	Článok 12 ods. 11 prvý a druhý pododsek
Článok 38	—	—
Článok 39 ods. 1 písm. a)	—	Článok 6 ods. 1 písm. i)
Článok 39 ods. 1 písm. b)	—	Článok 12 ods. 7 prvý pododsek
Článok 39 ods. 1 písm. c)	—	—
Článok 39 ods. 1 písm. d)	—	Článok 12 ods. 7 druhý pododsek
článok 39 ods. 1 písm. e)	—	Článok 17 ods. 1 písm. b)
Článok 39 ods. 2	—	Článok 2 bod 6
Článok 40 ods. 1	—	Článok 12 ods. 9
Článok 40 ods. 2	—	—
Článok 41	—	Článok 12 ods. 10
Článok 42 prvý pododsek	—	Článok 12 ods. 12 tretí pododsek
Článok 42 druhý pododsek	—	—
Článok 42a ods. 1	—	Článok 8 ods. 1 písm. a)
Článok 42a ods. 2	—	Článok 8 ods. 2
Článok 42a ods. 3	—	Článok 8 ods. 3
Článok 42a ods. 4	—	Článok 8 ods. 4
Článok 42a ods. 5	—	Článok 8 ods. 5
Článok 42a ods. 5a	—	Článok 8 ods. 6
Článok 42b	—	Článok 8 ods. 7
Článok 42c	—	Článok 8 ods. 8
Článok 42d	—	Článok 16 ods. 1 písm. c)
Článok 42e	—	Článok 8 ods. 1 písm. b)
Článok 42f	—	Článok 8 ods. 9
Článok 43 ods. 1 úvodná časť	—	Článok 16 ods. 1 úvodná časť
Článok 43 ods. 1 bod 1	—	Článok 16 ods. 1 písm. a)
Článok 43 ods. 1 bod 2 prvý pododsek	—	Článok 17 ods. 1 písm. g) prvý pododsek
Článok 43 ods. 1 bod 2 druhý pododsek	—	Článok 17 ods. 1 písm. k)
Článok 43 ods. 1 bod 3	—	Článok 17 ods. 1 písm. h)
Článok 43 ods. 1 bod 4	—	Článok 17 ods. 1 písm. i)
Článok 43 ods. 1 bod 5	—	Článok 17 ods. 1 písm. j)
Článok 43 ods. 1 bod 6	—	Článok 16 ods. 1 písm. g)
Článok 43 ods. 1 bod 7	—	Článok 16 ods. 1 písm. d)
Článok 43 ods. 1 bod 7a	—	článok 16 ods. 1 písm. p)
Článok 43 ods. 1 bod 7b	—	Článok 2 bod 3 a článok 17 ods. 1 písm. r)
Článok 43 ods. 1 bod 8	—	Článok 18 ods. 1 písm. a)
Článok 43 ods. 1 bod 9	—	Článok 17 ods. 1 písm. e)
Článok 43 ods. 1 bod 10	—	—
Článok 43 ods. 1 bod 11	—	Článok 17 ods. 1 písm. f)
Článok 43 ods. 1 bod 12	—	Článok 17 ods. 1 písm. d) prvý pododsek
Článok 43 ods. 1 bod 13	—	Článok 16 ods. 1 písm. e)
Článok 43 ods. 1 bod 14 písm. a)	—	Článok 17 ods. 1 písm. c) bod i)
Článok 43 ods. 1 bod 14 písm. b)	—	Článok 17 ods. 1 písm. c) bod ii)
Článok 43 ods. 1 bod 15	—	Článok 18 ods. 1 písm. b) a článok 18 ods. 3
Článok 43 ods. 2	—	—
Článok 43 ods. 3	—	Článok 17 ods. 1 písm. d) druhý pododsek
Článok 44	—	—
Článok 45 ods. 1	—	Článok 17 ods. 1 písm. g) druhý pododsek Článok 28 ods. 3
Článok 45 ods. 2	—	Článok 18 ods. 2
Článok 46	—	Článok 19
Článok 46a	—	Článok 20
Článok 47 ods. 1 a 1a	—	Článok 30 ods. 1 a 2
Článok 47 ods. 2	—	Článok 31 ods. 1
Článok 47 ods. 3	—	Článok 31 ods. 2
Článok 48	—	Článok 32 ods. 1
Článok 49	—	Článok 32 ods. 2
Článok 50	—	Článok 17 ods. 1 písm. o)
Článok 50a	—	—
Článok 50b	—	Článok 33 ods. 1 písm. a)
Článok 50c	—	Článok 33 ods. 2
Článok 51 ods. 1	—	Článok 34 ods. 1
Článok 51 ods. 2	—	—
Článok 51 ods. 3	—	—
Článok 51a	—	Článok 35
Článok 52	—	—
Článok 53 ods. 2	—	Článok 3 ods. 13
Článok 53a	—	Článok 40
Článok 55	—	—
Článok 56 ods. 1	—	—
Článok 56 ods. 2	—	Článok 17 ods. 1 písm. l), m) a n)
Článok 57	—	Článok 37
Článok 57a	—	Článok 38
Článok 58	—	Článok 39
Článok 59 ods. 1	—	Článok 9 ods. 7 písm. a)
Článok 59 ods. 2 až 6 písm. a)	—	Článok 9 ods. 7 písm. a) a článok 27
Článok 59 ods. 6 písm. b) a c)	—	Článok 9 ods. 7 písm. b) a c)
Článok 59 ods. 7 a 8	—	Článok 9 ods. 7 písm. a) a článok 27
Článok 59 ods. 9	—	Článok 27 ods. 9
Článok 60	—	—
Článok 60a	—	Článok 51
Článok 61	—	Článok 17 ods. 2
Článok 61a	—	—
Článok 62	—	Článok 55
—	Článok 1 ods. 1	Článok 22 ods. 1
—	Článok 1 ods. 2	Článok 22 ods. 2
—	Článok 2 ods. 1, 2 a 3	Článok 22 ods. 3, 4 a 5
—	Článok 3 ods. 1	Článok 22 ods. 6
—	Článok 3 ods. 2	Článok 2 bod 10
—	Článok 4 ods. 1	Článok 21
—	Článok 4 ods. 2	—
—	Článok 5	—
—	Článok 6 ods. 1	Článok 23 ods. 2
—	Článok 6 ods. 2	Článok 3 ods. 8
—	Článok 6 ods. 3	Článok 3 ods. 9 druhý pododsek a článok 3 ods. 10 a 11
	Článok 6 ods. 4	Článok 23 ods. 2
—	Článok 7 ods. 1	Článok 23 ods. 3
—	Článok 7 ods. 2	Článok 23 ods. 4
—	Článok 7 ods. 3	Článok 23 ods. 3 úvodná časť
—	Článok 8	Článok 23 ods. 5
—	Článok 9 ods. 1	Článok 23 ods. 6
—	Článok 9 ods. 2	—
—	Článok 10	Článok 23 ods. 7
—	Článok 11	Článok 23 ods. 8
—	Článok 12 ods. 1	Článok 22 ods. 7
	Článok 12 ods. 2	Článok 22 ods. 8
	Článok 12 ods. 3	Článok 22 ods. 9
—	Článok 13 ods. 1 a 2	Článok 2 bod 16 a článok 6 ods. 1 písm. j)
	Článok 13 ods. 2a	Článok 23 ods. 10
—	Článok 13 ods. 3	Článok 23 ods. 9
—	Článok 15	—
—	Článok 16	Článok 4
—	Článok 17 ods. 1	Článok 24 ods. 1
—	Článok 17 ods. 2	—
—	Článok 18	Článok 24 ods. 2
—	Článok 19	Článok 24 ods. 3 písm. a) až e)
—	Článok 20	—
—	Článok 21	Článok 24 ods. 4
—	Článok 22	Článok 24 ods. 5
—	Článok 23	Článok 24 ods. 6
—	Článok 24	—
—	Článok 25 ods. 1	Článok 6 ods. 1 písm. b)
—	Článok 25 ods. 2	Článok 4 ods. 4
—	Článok 26 ods. 1	Článok 24 ods. 7
—	Článok 26 ods. 2	—
—	Článok 26 ods. 3	Článok 6 ods. 1 písm. j)
—	Článok 27	Článok 24 ods. 8
—	Článok 28	Článok 24 ods. 9
—	Článok 29 ods. 1	Článok 24 ods. 10
—	Článok 29 ods. 2	Článok 24 ods. 11
—	Článok 29 ods. 3	Článok 24 ods. 12
—	Článok 29 ods. 4	Článok 24 ods. 13
—	Článok 29 ods. 5	Článok 24 ods. 14
—	Článok 30 ods. 1	Článok 24 ods. 3 písm. c)
	Článok 30 ods. 2	—
—	Článok 31	Článok 24 ods. 3 písm. f)
—	Článok 32 ods. 1 a 2	Článok 26
	Článok 32 ods. 3	—
—	Článok 33	Článok 27
—	Článok 34 úvodná časť a článok 34 ods. 1 prvá veta	Článok 16 ods. 1 písm. a) a článok 28 ods. 1
—	Článok 34 ods. 1 druhá veta	—
—	Článok 34 ods. 2	Článok 28 ods. 2 písm. a)
—	Článok 34 ods. 3 písm. a)	Článok 28 ods. 2 písm. b)
—	Článok 34 ods. 3 písm. b)	—
—	Článok 34 ods. 4	Článok 28 ods. 2 písm. c)
—	Článok 34 ods. 5	Článok 28 ods. 2 písm. d)
—	Článok 34 ods. 6	Článok 16 ods. 1 písm. g) a článok 28 ods. 1
—	Článok 34 ods. 7	Článok 16 ods. 1 písm. d) a článok 28 ods. 1
—	Článok 34 ods. 7a	článok 17 ods. 1 písm. p)
—	Článok 34 ods. 7b	Článok 17 ods. 1 písm. r)
—	Článok 34 ods. 8	Článok 18 ods. 1 písm. a)
—	Článok 34 ods. 9 písm. a)	Článok 17 ods. 1 písm. e)
—	Článok 34 ods. 9 písm. b)	Článok 28 ods. 1 písm. b)
—	Článok 34 ods. 10	—
—	Článok 34 ods. 11	Článok 17 ods. 1 písm. f) a článok 28 ods. 1
—	Článok 34 ods. 12 a 13	Článok 28 ods. 1 písm. c)
—	Článok 34 ods. 14	Článok 16 ods. 1 písm. c) a článok 28 ods. 1
—	Článok 17 ods. 1 písm. c)	Článok 17 ods. 1 písm. c) a článok 28 ods. 1
—	Článok 34 ods. 16	Článok 18 ods. 1 písm. b) a článok 28 ods. 1
—	Článok 35 ods. 1	Článok 28 ods. 3
—	Článok 35 ods. 2	—
—	Článok 36 ods. 1	Článok 19 ods. 1 a článok 29 ods. 1
—	Článok 36 ods. 2 písm. a)	—
	Článok 36 ods. 2 písm. b) a c)	Článok 19 ods. 2 písm. b) a c)
—	Článok 36 ods. 2 písm. d)	Článok 29 ods. 2 písm. a)
—	článok 36 ods. 2 písm. e)	Článok 19 ods. 2 písm. e) a článok 29 ods. 1
—	Článok 36 ods. 2 písm. f)	Článok 29 ods. 2 písm. b)
—	Článok 36 ods. 3	Článok 29 ods. 3
—	Článok 36a	Článok 33 ods. 1 písm. b)
—	Článok 36b	Článok 33 ods. 2
—	Článok 37 ods. 1	Článok 34 ods. 1 a 2
—	Článok 37 ods. 2	Článok 35
—	Článok 37 ods. 4	Článok 35
—	Článok 38 ods. 1	Článok 30 ods. 1 prvý pododsek a článok 30 ods. 3 prvý pododsek
—	Článok 38 ods. 2	Článok 30 ods. 1 druhý pododsek
—	Článok 38 ods. 3	—
—	Článok 38 ods. 4	Článok 30 ods. 3 druhý pododsek
—	Článok 38 ods. 5 a 6	—
—	Článok 38 ods. 7	Článok 40
—	Článok 38a	—
—	Článok 39	—
—	Článok 40	—
—	Článok 41 ods. 1	Článok 2 bod 12
—	Článok 41 ods. 1a	Článok 2 bod 3
—	Článok 41 ods. 2 až 5	—
—	Článok 42	—
—	Článok 43	—
—	Článok 44	—
—	Článok 45	—
—	Článok 46	—
—	Článok 47	—
—	Článok 48	Článok 51
—	Článok 49	—
—	Článok 50	—
—	Článok 50a	—
—	Článok 51	Článok 55

( 2 ) Pozícia Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 20. júna 2013.

( 9 ) Vymedzené v smernici 2009/28/ES ako „les a iné zalesnené plochy s prirodzene sa vyskytujúcimi druhmi bez jasnej známky ľudskej činnosti a bez výrazného narušenia ekologických procesov“.

		Úradný vestník
		No	page	date
►M1	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/95/EÚ Text s významom pre EHP z 22. októbra 2014,	L 330	1	15.11.2014
►M2	SMERNICA RADY 2014/102/EÚ Text s významom pre EHP zo 7. novembra 2014,	L 334	86	21.11.2014