26.4.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/1

(1)

Investovať do ľudského kapitálu mladých Európanov dnes znamená získať dlhodobé výhody a prispieť k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu. Únia bude schopná v plnej miere zužitkovať výhody aktívnej, inovatívnej a kvalifikovanej pracovnej sily a zároveň sa vyhne príliš vysokým nákladom na mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania, ani odbornej prípravy (tzv. „NEET“), pričom tieto náklady v súčasnosti dosahujú 1,2 % HDP.

(2)

Mladých ľudí zasiahla kríza obzvlášť výrazne. Sú zraniteľní, pretože prechádzajú rôznymi obdobiami života, chýba im odborná prax, niekedy aj adekvátne vzdelanie alebo odborná príprava, často sa na nich vzťahuje len obmedzená sociálna ochrana, majú obmedzený prístup k finančným zdrojom a čelia neistým pracovným podmienkam. U mladých žien je vyššia pravdepodobnosť, že dostanú nízke mzdy a neisté pracovné miesta, pričom mladým rodičom, zväčša mladým matkám, chýbajú adekvátne opatrenia na zabezpečenie primeranej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Okrem toho mnohí mladí ľudia sú zvlášť znevýhodňovaní alebo vystavovaní diskriminácii. Preto je nevyhnutné prijať vhodné podporné opatrenia a zároveň uznať osobnú zodpovednosť mladých ľudí pri hľadaní spôsobu, ako sa zapojiť do hospodárskej činnosti.

(3)

V celej Únii existuje 7,5 milióna NEET, čo predstavuje 12,9 % mladých Európanov (vo veku od 15 do 24 rokov). Mnohí z nich nedosiahli viac ako nižšie stredné vzdelanie a predčasne ukončili školskú dochádzku alebo odbornú prípravu. Mnohí sú okrem toho migrantami alebo pochádzajú zo znevýhodneného prostredia. Skratka „NEET“ zahŕňa rozličné podskupiny mladých ľudí s rôznorodými požiadavkami.

(4)

30,1 % nezamestnaných ľudí do 25 rokov v Únii bolo nezamestnaných viac ako dvanásť mesiacov. Okrem toho si čoraz väčší počet mladých ľudí aktívne nehľadá zamestnanie, čo môže spôsobiť, že zostanú bez štrukturálnej podpory, ktorá by ich pomohla vrátiť na trh práce. Z výskumu vyplýva, že nezamestnanosť mládeže môže mať trvalé následky ako napríklad vyššie riziko budúcej nezamestnanosti, nižšiu úroveň budúcich zárobkov, stratu ľudského kapitálu, prenos chudoby z generácie na generáciu alebo nižšiu motiváciu založiť si rodinu, čo všetko prispieva k negatívnym demografickým trendom.

(5)

Pojem „záruka pre mladých ľudí“ sa vzťahuje na situáciu, keď mladí ľudia dostanú kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže v lehote štyroch mesiacov po tom, čo prídu o prácu alebo ukončia formálne vzdelanie. Ponuka ďalšieho vzdelávania by mohla zahŕňať kvalitné programy odbornej prípravy, ktoré by viedli k uznávanej odbornej kvalifikácii.

(6)

Záruka pre mladých ľudí by prispela k naplneniu troch cieľov stratégie Európa 2020, a to dosiahnuť 75 % zamestnanosť u ľudí vo veku od 20 do 64 rokov, mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 % a dostať aspoň 20 miliónov ľudí nad hranicu chudoby a sociálneho vylúčenia.

(7)

Usmernenia pre politiky zamestnanosti v členských štátoch, prijaté rozhodnutím Rady 2010/707/EÚ (1) z 21. októbra 2010, najmä usmernenia 7 a 8 vyzývajú členské štáty, aby podporovali integráciu mladých ľudí do trhu práce a pomáhali im, najmä tým z kategórie NEET, v spolupráci so sociálnymi partnermi nájsť si prvé zamestnanie, pracovnú skúsenosť alebo ďalšie možnosti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane učňovského vzdelávania a aby rýchlo zasiahli v prípade, že mladí ľudia prídu o prácu.

(8)

Už v roku 2005 sa Rada pri prijatí usmernení politík zamestnanosti členských štátov rozhodnutím 2005/600/ES (2) z 12. júla 2005 dohodla, že „v prípade mladých ľudí sa každej nezamestnanej osobe ponúkne nový začiatok pred uplynutím šiestich mesiacov bez práce“. Rozhodnutím 2008/618/ES z 15. júla 2008 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (3) Rada toto obdobie skrátila na „najviac štyri mesiace“ v prípade mladých ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku.

(9)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce, posilnení postavenia stážistov, stáží a odbornej prípravy (4) vyzval Komisiu a Radu, aby predložili iniciatívu na záruku pre mladých ľudí, ktorá by zabezpečila právo, aby každej mladej osobe v Únii bola ponúknutá práca, odborná príprava, dodatočné školenie alebo kombinácia zamestnania a školenia po uplynutí maximálne štyroch mesiacov nezamestnanosti.

(10)

Vo svojom oznámení „Mládež v pohybe“ z 15. septembra 2010 Komisia vyzvala členské štáty, aby zaviedli záruky pre mladých ľudí, ktorých realizácia je doposiaľ veľmi obmedzená. Toto odporúčanie by malo zdôrazniť a pripomínať členským štátom potrebu naplnenia tohto cieľa a zároveň im poskytovať pomoc s návrhom, realizáciou a hodnotením takýchto systémov záruky pre mladých ľudí.

(11)

Rada vo svojich záveroch zo 17. júna 2011 o podpore zamestnanosti mládeže v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 vyzvala členské štáty urýchlene konať tým, že ponúknu ďalšie vzdelávanie, odbornú prípravu/rekvalifikáciu alebo aktivačné opatrenia pre NEET, vrátane tých, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku. To by pomohlo splniť cieľ, ktorým je dostať týchto ľudí späť do procesu vzdelávania, odbornej prípravy alebo na pracovný trh v čo najkratšom možnom čase, a tým obmedziť riziko chudoby a sociálneho vylúčenia. Rada uznala, že segmentácia trhu práce môže mať na mladých ľudí nepriaznivý vplyv, a vyzvala členské štáty, aby proti takejto segmentácii bojovali.

(12)

V odporúčaní Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky (5) zdôrazňuje tvorbu komplexných a medziodvetvových politík založených na dôkazoch, ktoré by zahŕňali opatrenia na opätovné zapojenie ľudí s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, ako aj na posilnenie väzby medzi systémom vzdelávania a odbornej prípravy a sektorom zamestnanosti. Pri príprave rozpočtu na rok 2012 Európsky parlament uvedený prístup podporil a požiadal Komisiu, aby vykonala prípravné opatrenie na podporu zriadenia systému záruky pre mladých ľudí v členských štátoch.

(13)

V balíku zamestnanosti navrhnutom vo svojom oznámení z 18. apríla 2012 s názvom „Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest“ adresovala Komisia výzvu na účinnú mobilizáciu členských štátov, sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných strán s cieľom reagovať na súčasné výzvy v Únii v oblasti zamestnanosti a zvlášť na nezamestnanosť mladých ľudí. Komisia zdôraznila veľký potenciál tvorby pracovných miest v „zelených“ odvetviach hospodárstva v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a informačných a komunikačných technológií (IKT) a na tento účel vypracovala tri akčné plány následných opatrení. Komisia následne vo svojom oznámení z 10. októbra 2012 o posilnenom európskom priemysle pre rast a hospodársku obnovu zdôraznila aj šesť sľubných prioritných oblastí pre priemyselné inovácie, ktoré prispievajú k prechodu na nízkouhlíkové a zdrojovo efektívne hospodárstvo. V rámci balíka opatrení v oblasti zamestnanosti Komisia tiež zdôraznila dôležitú úlohu, ktorú zohráva podpora podnikateľských postojov, lepší prístup k službám na podporu rozbehnutia podnikateľskej činnosti a k mikrofinancovaniu, a zavedenie spôsobov premeny dávok v nezamestnanosti na granty podporujúce rozbehnutia podnikateľskej činnosti, a to aj pre mladých ľudí. Okrem toho v balíku zamestnanosti navrhla mzdové dotácie na zvýšenie čistých náborov nových pracovníkov a cielené znižovanie daňového zaťaženia (predovšetkým sociálnych odvodov zamestnávateľa) na podporu zamestnanosti, ako aj vyvážené reformy právnych predpisov na ochranu zamestnanosti, ktoré by mladým ľuďom mohli umožniť prístup ku kvalitnému zamestnaniu.

(14)

V svojom uznesení z 24. mája 2012 o iniciatíve týkajúcej sa príležitostí pre mladých ľudí Európsky parlament naliehal na členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni prijali rýchle a konkrétne opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že mladí ľudia budú mať buď slušné zamestnanie, alebo budú súčasťou procesu vzdelávania či odbornej prípravy/rekvalifikácie do štyroch mesiacov od ukončenia školy. Európsky parlament zdôraznil, že systém záruky pre mladých ľudí má účinne zlepšiť situáciu NEET a postupne prekonať problém nezamestnanosti mladých ľudí v Únii.

(15)

Vo svojich záveroch z 29. júna 2012 vyzvala Európska rada členské štáty k väčšiemu úsiliu zvýšiť zamestnanosť mladých ľudí tak, „aby v priebehu niekoľkých mesiacov od ukončenia školy mladí ľudia dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže“. Zároveň dospela k záveru, že tieto opatrenia možno podporovať prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu a že členské štáty by mali využiť možnosti financovať dočasné dotácie určené na prijímanie pracovníkov z prostriedkov tohto fondu.

(16)

Oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 o prehodnotení vzdelávania: Investovanie do kvalifikácie pre lepšie sociálno-ekonomické výsledky je príspevkom Únie k tomuto úsiliu, pokiaľ ide o oblasť vzdelávania. Oznámenie vychádza z kľúčových otázok súvisiacich s reformou a efektívnosťou systémov vzdelávania a odbornej prípravy, t. j. zosúladiť ponúkanú kvalifikáciu so súčasnými a budúcimi potrebami trhu práce, podporovať otvorené a flexibilné spôsoby výučby a presadzovať spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane financovania.

(17)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (6) odporúča, že členské štáty by mali zaviesť najneskôr v roku 2018 v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami a osobitosťami, a ako to považujú za vhodné, opatrenia na potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(18)

Vo svojom oznámení z 28. novembra 2012 o ročnom prieskume rastu 2013 Komisia zdôraznila, že členské štáty by mali mladým ľuďom zabezpečiť možnosti prechodu zo školy do zamestnania a vyvinúť a zaviesť systém záruky pre mladých ľudí, vďaka ktorému by každá osoba mladšia ako 25 rokov dostala ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov od ukončenia formálneho vzdelania alebo straty zamestnania.

(19)

Vo svojich záveroch o viacročnom finančnom rámci z 8. februára 2013 Európska rada rozhodla o vytvorení iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí vo výške 6 miliárd EUR na roky 2014 až 2020 s cieľom podporovať opatrenia stanovené v balíku zamestnanosti mladých ľudí navrhnutom Komisiou 5. decembra 2012, a to predovšetkým záruku pre mladých ľudí.

(20)

Záruka pre mladých ľudí by sa mala realizovať ako systém pozostávajúci z podporných opatrení, a mala by zohľadňovať národné, regionálne a miestne okolnosti. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na šesť oblastí: rozvíjanie prístupov na báze partnerstva, zabezpečenie včasnej intervencie a aktivácie, prijatie podporných opatrení, ktoré umožnia integráciu do pracovného trhu, využívanie fondov Únie, hodnotenie a sústavné zlepšovanie systému záruky pre mladých ľudí a jeho urýchlenú realizáciu. Cieľom týchto opatrení je zabrániť predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, podporiť zamestnateľnosť a odstrániť praktické prekážky v zamestnanosti. Je možné ich podporiť z fondov Únie a mali by sa priebežne monitorovať a zlepšovať.

(21)

Účinná koordinácia a partnerstvá v rôznych oblastiach politiky (zamestnanosť, vzdelávanie, mládež, sociálne veci atď.) sú pre zvyšovanie kvality pracovných príležitostí, učňovského vzdelávania a stáží rozhodujúce.

(22)

Systém záruky pre mladých ľudí by mal zohľadňovať rôznorodosť členských štátov a ich odlišné východiskové pozície z hľadiska miery nezamestnanosti mladých ľudí, inštitucionálneho usporiadania a počtu rôznych účastníkov na trhu práce. Rovnako by mal zohľadňovať aj rôzne situácie, pokiaľ ide o verejné rozpočty a finančné obmedzenia z hľadiska rozdelenia zdrojov. V ročnom prieskume rastu 2013 Komisia tvrdí, že investície do vzdelávania by sa tam, kde je to možné, mali posilniť a zoradiť podľa priorít, pričom musí byť zaručená efektívnosť takýchto výdavkov. Osobitnú pozornosť treba tiež venovať zachovaniu či posilneniu pôsobnosti a efektívnosti služieb zamestnanosti a aktívnych politík trhu práce, ako je odborné vzdelávanie nezamestnaných a systém záruky pre mladých ľudí. Zavedenie takéhoto systému má význam z dlhodobého hľadiska, no nesmie sa pritom zabúdať na potrebu krátkodobého riešenia dramatických dopadov hospodárskej krízy na trh práce,

1.

Zabezpečili, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže v lehote štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelania.

Pri navrhovaní takéhoto systému záruky pre mladých ľudí, by členské štáty mali posúdiť všeobecné skutočnosti ako napríklad skutočnosť, že mladí ľudia nie sú homogénnou skupinou, ktorá žije v rovnakých sociálnych prostrediach, ako aj zásady obojstranného záväzku a potrebu riešiť riziko cyklov neaktivity.

Prvým krokom na poskytnutie záruky pre mladých ľudí mladému človeku by mala byť registrácia v rámci služby zamestnanosti a v prípade tých NEET, ktorí nie sú takto zaregistrovaní, by členské štáty mali určiť zodpovedajúci prvý krok na poskytnutie záruky pre mladých ľudí v rovnakej lehote štyroch mesiacov.

Systémy záruky pre mladých ľudí by sa mali zakladať na nasledovných usmerneniach v súlade s národnými, regionálnymi a miestnymi okolnosťami a pri zohľadnení pohlavia a rozmanitosti mladých ľudí, ktorým sú určené:

2.

Určili príslušný verejný orgán zodpovedný za zostavenie a riadenie systému záruky pre mladých ľudí a koordináciu partnerstiev na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach. Ak členskému štátu ústava neumožňuje určiť iba jeden verejný orgán, určia sa príslušné verejné orgány tak, aby sa ich počet obmedzil na minimum a aby sa určilo jedno kontaktné miesto na účely komunikácie s Komisiou ohľadne realizácie záruky pre mladých ľudí.

3.

Zabezpečili, aby mali mladí ľudia úplný prístup k informáciám o dostupných službách a formách podpory tým, že sa posilní spolupráca medzi službami zamestnanosti, poskytovateľmi profesijného poradenstva, inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a službami na podporu mládeže a takisto maximálnym využitím všetkých relevantných informačných kanálov.

4.

Posilnili partnerstvá medzi zamestnávateľmi a príslušnými aktérmi na trhu práce (služby zamestnanosti, rôzne vládne úrovne, odbory a služby pre mládež) s cieľom podporiť pracovné príležitosti a možnosti učňovskej prípravy a stáží pre mladých ľudí.

5.

Vytvorili partnerstvá medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy, službami profesijného poradenstva a inými špecializovanými službami pre mládež (mimovládnymi organizáciami, mládežníckymi centrami a združeniami), ktoré pomôžu uľahčiť prechod od nezamestnanosti a neaktivity alebo zo vzdelávania do pracovného procesu.

6.

Zabezpečili aktívne zapojenie sociálnych partnerov na všetkých úrovniach do navrhovania a vykonávania politík, zameraných na mladých ľudí, podporujte synergické účinky v rámci ich iniciatív na rozvoj programov učňovského vzdelávania a stáží.

7.

Zabezpečili konzultáciu alebo zapojenie mladých ľudí a/alebo mládežníckych organizácií do navrhovania a ďalšieho rozvoja systému záruky pre mladých ľudí tak, aby sa služby prispôsobili potrebám svojich príjemcov, a dovolili im stať sa multiplikátormi v činnostiach zameraných na zvyšovanie informovanosti.

8.

Vypracovali účinné podporné stratégie zamerané na mladých ľudí vrátane informačných kampaní a kampaní zameraných na zvyšovanie povedomia s cieľom vzbudiť v nich záujem a zaregistrovať ich v rámci služieb zamestnanosti, pričom sa zameria na mladých zraniteľných ľudí vystavených viacerým prekážkam (napr. sociálnemu vylúčeniu, chudobe alebo diskriminácii), ako aj NEET a zohľadnia sa odlišné prostredia, z ktorých pochádzajú (najmä pokiaľ ide o chudobu, zdravotné postihnutie, nízku úroveň dosiahnutého vzdelania alebo etnické menšiny/migrantov).

9.

S cieľom lepšej podpory mladých ľudí a riešenia potenciálneho nedostatku informovanosti o existujúcich ponukách zvážili vytvorenie spoločných „kontaktných miest“, t. j. organizácie, ktorá by zabezpečovala koordináciu medzi všetkými zainteresovanými inštitúciami a organizáciami, najmä s verejným orgánom zodpovedným za riadenie systému záruky pre mladých ľudí, aby bola možná vzájomná výmena informácií o mladých ľuďoch, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, a zvlášť o tých, ktorým hrozí, že si nenájdu zamestnanie, ani možnosti ďalšieho vzdelávania alebo odbornej prípravy.

10.

Umožnili službám zamestnanosti, aby spolu s ostatnými partnermi podporujúcimi mladých ľudí poskytovali personalizované poradenstvo a individuálne plánovanie činnosti vrátane personalizovaných individuálnych režimov podpory, založených na zásade obojstranného záväzku už od začiatku a pokračujúcom nadviazaní na činnosti s cieľom predchádzať predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a zabezpečiť napredovanie smerom k vzdelávaniu a odbornej príprave alebo zamestnaniu.

11.

Ponúkli mladým ľuďom s predčasne ukončenou školskou dochádzkou a s nízkou úrovňou kvalifikácie možnosti, ako sa vrátiť do procesu vzdelávania a odbornej prípravy alebo programov „druhej šance“ vo vzdelávaní zaručujúcich vzdelávacie prostredie, ktoré reaguje na ich osobitné potreby a umožní im získať kvalifikáciu, ktorá im chýba.

12.

Zabezpečili, aby opatrenia uskutočnené v rámci systému záruky pre mladých ľudí, zamerané na zvyšovanie kvalifikácie a spôsobilosti pomáhali vyriešiť existujúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a slúžili potrebám vzťahu medzi ponúkanou prácou a dopytom.

13.

Zabezpečili, aby súčasťou úsilia o zvyšovanie kvalifikácie a spôsobilosti boli aj IKT/digitálna kvalifikácia. Podporovali status odborných vedomostí a odbornej spôsobilosti tým, že sa zabezpečí, aby učebné osnovy a certifikáty v oblasti IKT zodpovedali normám a boli medzinárodne porovnateľné.

14.

Podporovali školy vrátane stredísk odbornej prípravy a služieb zamestnanosti, aby podporovali podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť mladých ľudí a v tejto súvislosti im poskytovali nepretržité poradenstvo, a to aj prostredníctvom kurzov podnikania.

15.

Vykonávali odporúčanie z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

16.

V príslušných prípadoch znižovali nemzdové náklady práce v záujme zvýšenia vyhliadok mladých ľudí na prijatie do zamestnania.

17.

V súlade s uplatniteľnými pravidlami o štátnej pomoci využívali cielené a správne navrhnuté dotácie na mzdy a nábor nových pracovníkov s cieľom motivovať zamestnávateľov k vytváraniu nových príležitostí pre mladých ľudí, akými sú učňovská príprava, stáž alebo sprostredkovanie pracovného miesta, a to najmä pre tých, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení.

18.

Podporovali pracovnú mobilitu informovaním mladých ľudí o ponukách práce, stáží a učňovského vzdelávania, ako aj o dostupnej pomoci v rôznych oblastiach, regiónoch a krajinách napríklad prostredníctvom služieb a systémov, ktoré podporujú ľudí cestovať za prácou v rámci Únie. Zabezpečili, aby bola k dispozícii primeraná podpora, vďaka ktorej je možné pomáhať mladým ľuďom, ktorí si našli prácu v inej oblasti alebo v inom členskom štáte, zvyknúť si na nové prostredie.

19.

Sprístupnili viacero služieb podporujúcich rozbehnutie podnikateľskej činnosti a zvýšili informovanosť o možnostiach a perspektívach spojených so samostatnou zárobkovou činnosťou, a to aj prostredníctvom užšej spolupráce medzi službami zamestnanosti a poskytovateľmi podpory podnikania a (mikro)financovania.

20.

Posilnili mechanizmy na opätovnú aktiváciu mladých ľudí, ktorí predčasne ukončia aktivačné programy a nemajú viac prístup k dávkam.

21.

Na podporu zavedenia systému záruky pre mladých ľudí plne a optimálne využívali nástroje finančnej pomoci politiky súdržnosti, vyčlenené na nasledujúce obdobie rokov 2014 – 2020, ak je to vhodné z hľadiska vnútroštátnych okolností. Na tento účel zabezpečili, aby potrebnú prednosť dostala podpora koncepcie a vykonávanie opatrení týkajúcich sa zriadenia systémov záruky pre mladých ľudí vrátane možností financovania cielených dotácií na prijímanie nových pracovníkov z Európskeho sociálneho fondu a aby sa na ňu vyčlenili zodpovedajúce zdroje. Maximálne využívali aj finančné prostriedky, ktoré sú ešte k dispozícii z programovacieho obdobia 2007 – 2013.

22.

V súvislosti s prípravou na obdobie 2014 – 2020 venovali v partnerskej zmluve potrebnú pozornosť špecifickým cieľom, ktoré sa vzťahujú na realizáciu systémov záruky pre mladých ľudí, ak je to vhodné z hľadiska vnútroštátnych okolností, a v operačných programoch opísali činnosti, ktoré sa majú podporovať v rámci príslušných investičných priorít Európskeho sociálneho fondu, najmä činnosti týkajúce sa udržateľnej integrácie NEET do pracovného trhu a podpory mladých podnikateľov a sociálnych podnikov, ako aj ich prínosov k napĺňaniu konkrétnych cieľov.

23.

V príslušných prípadoch naplno a optimálne využívali iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí s cieľom realizácie záruky pre mladých ľudí.

24.

Monitorovali a hodnotili všetky opatrenia v rámci systémov záruky pre mladých ľudí, aby bolo možné zvýšiť počet podložených politík a intervencií vychádzajúcich z toho čo, kde a prečo funguje, čím sa zaručí efektívne využívanie zdrojov a pozitívna návratnosť investícií. Udržiavali aktuálny prehľad o tom, koľko finančných prostriedkov bolo pridelených na vytvorenie a realizáciu záruky pre mladých ľudí, najmä z operačných programov politiky súdržnosti.

25.

Podporovali činnosti v oblasti vzájomného učenia sa na národnej, regionálnej a miestnej úrovni medzi všetkými stranami zapojenými do boja proti nezamestnanosti mladých ľudí s cieľom skvalitniť návrh a realizáciu budúcich systémov záruky pre mladých ľudí. V príslušných prípadoch plne využívali výsledky projektov podporovaných v rámci prípravnej činnosti týkajúcej sa systému záruky pre mladých ľudí.

26.

Zvýšili kapacitu všetkých zainteresovaných strán vrátane príslušných služieb zamestnanosti, ktoré sa podieľajú na navrhovaní, realizácii a hodnotení systémov záruky pre mladých ľudí s cieľom odstrániť všetky vnútorné a vonkajšie prekážky súvisiace s politikou a spôsobom, akým sú tento systémy vyvíjané.

27.

Systémy záruky pre mladých ľudí zaviedli čo najskôr. So zreteľom na členské štáty, ktoré majú vážne rozpočtové problémy a vyšší počet NEET či vyššiu mieru nezamestnanosti mladých ľudí je možné uvažovať aj o postupnej realizácii.

28.

Zabezpečili, aby systémy záruky pre mladých ľudí boli riadne začlenené do budúcich programov spolufinancovania zo strany Únie, najlepšie hneď na začiatku viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020. Členské štáty môžu pri realizácii systémov záruky pre mladých ľudí využívať iniciatívu pre zamestnanosť mládeže.

1.

Podporuje členské štáty, aby na podporu zavedenia a realizácie systémov záruky pre mladých ľudí ako politického nástroja na potláčanie a prevenciu nezamestnanosti mládeže a sociálneho vylúčenia čo najlepšie využívali Európsky sociálny fond v súlade s príslušnými investičnými prioritami Európskeho sociálneho fondu na programové obdobie 2014 – 2020 a v príslušných prípadoch aj iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

2.

Podporuje prácu na tvorbe programov v rámci spoločného strategického rámca fondov Únie (Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky fond pre námorné otázky a rybárstvo), a to aj prostredníctvom partnerského učenia, činností zameraných na vytváranie sietí a technickej pomoci.

3.

Plne využíva možnosti nového programu v oblasti sociálnej zmeny a inovácie s cieľom zhromaždiť príklady osvedčených postupov v oblasti systémov záruky pre mladých ľudí na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

4.

Využíva program vzájomného učenia európskej stratégie zamestnanosti s cieľom podporiť členské štáty, aby sa podelili o svoje skúsenosti a vymieňali si osvedčené postupy.

5.

Naďalej monitoruje a pravidelne podáva správy o vývoji v oblasti navrhovania, realizácie a výsledkov systémov záruky pre mladých ľudí v rámci ročného pracovného programu Európskej siete verejných služieb zamestnanosti. Zabezpečuje, aby bol Výbor pre zamestnanosť informovaný v tejto súvislosti.

6.

Monitoruje realizáciu systémov záruky pre mladých ľudí v súlade s týmto odporúčaním, a to prostredníctvom multilaterálneho dohľadu Výboru pre zamestnanosť v rámci európskeho semestra a analyzovať vplyv platných politík a v príslušných prípadoch poskytovať odporúčania pre jednotlivé členské štáty na základe usmernení politík zamestnanosti členských štátov.

7.

Podporuje činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti o zavedení záruky pre mladých ľudí vo všetkých členských štátoch prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež a najmä v súčinnosti s jej informačnými kampaňami.