15.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 331/1

(1)

Finančná stabilita je nevyhnutným predpokladom na to, aby reálna ekonomika zabezpečovala pracovné miesta, úvery a rast. Finančná kríza odhalila závažné nedostatky v oblasti finančného dohľadu, ktorý nedokázal predvídať nepriaznivý makroprudenciálny vývoj a zabrániť nahromadeniu nadmerných rizík vo finančnom systéme.

(2)

Európsky parlament pravidelne vyzýval na posilnenie skutočne rovnakých podmienok pre všetky zúčastnené strany na úrovni Únie a poukazoval pritom na závažné nedostatky dohľadu Únie nad čoraz integrovanejšími finančnými trhmi [vo svojom uznesení z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o realizácii rámca pre finančné trhy: akčný plán (4), z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii (5), z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha (6), z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity (7) a z 9. októbra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti (8) a vo svojich pozíciách z 22. apríla 2009 o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (9) a z 23. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (10)].

(3)

Komisia v novembri 2008 poverila skupinu na vysokej úrovni vedenú pánom Jacquesom de Larosièrom, aby navrhla odporúčania, ako posilniť európske mechanizmy dohľadu tak, aby nimi boli občania lepšie chránení a aby sa obnovila dôvera vo finančný systém.

(4)

Vo svojej záverečnej správe predloženej 25. februára 2009 („de Larosièrova správa“) odporučila skupina na vysokej úrovni okrem iného zriadiť na úrovni Únie orgán poverený dohľadom nad rizikami vo finančnom systéme ako celku.

(5)

Komisia vo svojom oznámení zo 4. marca 2009 s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe uvítala odporúčania de Larosièrovej správy a vyjadrila im širokú podporu. Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 19. a 20. marca 2009, odsúhlasila potrebu zlepšiť riadenie a dohľad nad finančnými inštitúciami v rámci Únie a použiť de Larosièrovu správu ako základ pre ďalšiu činnosť.

(6)

Komisia vo svojom oznámení z 27. mája 2009 s názvom Európsky finančný dohľad navrhla súbor reforiem súčasných úprav týkajúcich sa zabezpečenia finančnej stability na úrovni Únie, najmä vytvorenia Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) zodpovedného za makroprudenciálny dohľad. Rada na zasadnutí 9. júna 2009 a Európska rada na zasadnutí 18. a 19. júna 2009 podporili návrhy Komisie a privítali jej zámer predložiť legislatívne návrhy, aby bol nový rámec zavedený v priebehu roku 2010. V súlade so stanoviskami Komisie Rada okrem iného dospela k názoru, že Európska centrálna banka (ECB) „by mala poskytovať ESRB analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu a pritom vychádzať aj z odborných skúseností národných centrálnych bánk a vnútroštátnych orgánov dohľadu“. Podporou, ktorú ECB poskytuje ESRB, a ani úlohami pridelenými ESRB by nemala byť dotknutá zásada nezávislosti ECB pri plnení jej úloh podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(7)

Vzhľadom na integráciu medzinárodných finančných trhov a riziko rozšírenia finančnej krízy je potrebný silný záväzok Únie na globálnej úrovni. ESRB by sa mal opierať o odborné znalosti vedeckého výboru na vysokej úrovni a prevziať na seba všetky komplexné zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby bol vypočutý hlas Únie v otázkach finančnej stability, a to najmä prostredníctvom úzkej spolupráce s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Radou pre finančnú stabilitu (FSB), od ktorých sa očakáva, že poskytnú včasné varovanie o makroprudenciálnych rizikách na globálnej úrovni, a všetkými partnermi zo skupiny G-20.

(8)

ESRB by mal okrem iného prispievať k realizácii odporúčaní MMF, FSB a Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) adresovaných skupine G-20.

(9)

V správe MMF, BIS a FSB z 28. októbra 2009 predloženej ministrom financií skupiny G-20 a guvernérom centrálnych bánk s názvom Usmernenia pri posudzovaní systémovej významnosti finančných inštitúcií, trhov a nástrojov: počiatočné úvahy sa tiež uvádza, že posudzovanie systémového rizika môže byť premenlivé v závislosti od ekonomického prostredia. Je podmienené aj finančnou infraštruktúrou, opatreniami v oblasti krízového riadenia a schopnosťou riešiť zlyhania, keď sa vyskytnú. Finančné inštitúcie môžu byť systémovo významné pre miestne, národné či medzinárodné finančné systémy a hospodárstva. Kľúčovými kritériami na určenie systémovej významnosti trhov a inštitúcií sú veľkosť (objem finančných služieb poskytovaných jednotlivými časťami finančného systému), nahraditeľnosť (rozsah, v akom môžu ostatné časti systému poskytnúť rovnaké služby v prípade zlyhaní) a vzájomná prepojenosť (prepojenia s ostatnými časťami systému). Posudzovanie založené na týchto troch kritériách by malo byť doplnené o informácie o slabých stránkach finančného systému a o schopnosti inštitucionálneho rámca riešiť finančné zlyhania a malo by sa v ňom vziať do úvahy široké spektrum ďalších faktorov, ako sú okrem iného aj komplexný charakter osobitných štruktúr a obchodných modelov, stupeň finančnej autonómnosti, intenzita a rozsah dohľadu, transparentnosť finančných štruktúr a prepojení, ktoré môžu ovplyvňovať celkové riziká, ktorým sú inštitúcie vystavené.

(10)

Úlohou ESRB by malo byť monitorovanie a posudzovanie systémových rizík za bežných okolností s cieľom zmierniť vystavenie systému riziku zlyhania častí systému a posilniť odolnosť finančného systému voči náhlym zmenám. V tejto súvislosti by mal ESRB prispievať k zabezpečovaniu finančnej stability a zmierňovaniu negatívnych dôsledkov na vnútorný trh a reálnu ekonomiku. Na splnenie svojich cieľov by mal ESRB analyzovať všetky relevantné informácie.

(11)

V súčasných mechanizmoch Únie sa kladie príliš malý dôraz na makroprudenciálny dohľad a prepojenia medzi vývojom v širšom makroekonomickom prostredí a finančnom systéme. Zodpovednosť za makroprudenciálnu analýzu zostáva fragmentovaná a vykonávajú ju rôzne orgány na rôznych úrovniach, pričom neexistuje mechanizmus, ktorým by sa zabezpečilo, aby sa makroprudenciálne riziká primerane identifikovali a aby sa varovania a odporúčania vydávali zreteľne, aby sa dodržiavali a premietali do konkrétnych opatrení. Riadne fungovanie finančných systémov v Únii a vo svete a zmiernenie súvisiacich hrozieb si vyžaduje posilnenie súladu medzi makroprudenciálnym a mikroprudenciálnym dohľadom.

(12)

Novovytvorený systém makroprudenciálneho dohľadu si vyžaduje dôveryhodné a vysoko uznávané vedenie. Preto vzhľadom na kľúčovú úlohu a medzinárodnú aj vnútornú dôveryhodnosť ECB, ako aj v duchu odporúčaní de Larosièrovej správy by na prvých päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia mal byť za predsedu ESRB vymenovaný prezident ECB. Okrem toho by sa mali zvýšiť požiadavky na zodpovednosť a orgány ESRB by mali mať možnosť čerpať zo širokého rozsahu skúseností, zázemí a názorov.

(13)

V de Larosièrovej správe sa tiež uvádza, že makroprudenciálny dohľad nie je zmysluplný, pokiaľ nemôže určitým spôsobom ovplyvniť dohľad na mikroúrovni, zatiaľ čo mikroprudenciálny dohľad nemôže účinným spôsobom zabezpečiť finančnú stabilitu bez primeraného zohľadnenia vývoja na makroúrovni.

(14)

Mal by sa vytvoriť európsky systém finančného dohľadu (ESFS) zoskupujúci subjekty finančného dohľadu na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie, ktoré by spolupracovali v rámci siete. V súlade so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii by spolupráca medzi stranami ESFS mala byť založená na dôvere a plnom vzájomnom rešpekte, a to predovšetkým v záujme zabezpečovania výmeny vhodných a spoľahlivých informácií medzi nimi. Na úrovni Únie by táto sieť mala byť zložená z ESRB a troch orgánov mikrodohľadu: Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (11), Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (12) a Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (13) (ďalej spolu len „ESA“).

(15)

Únia potrebuje osobitný orgán zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad celým svojím finančným systémom, ktorý by identifikoval riziká pre finančnú stabilitu a v prípade potreby by vydával varovania pred rizikami a odporúčania na opatrenia na riešenie takýchto rizík. Mal by sa preto zriadiť ESRB ako nový nezávislý orgán pre všetky finančné sektory i systémy ochrany. ESRB by mal byť zodpovedný za vykonávanie makroprudenciálneho dohľadu na úrovni Únie a nemal by mať právnu subjektivitu.

(16)

ESRB by mal pozostávať z generálnej rady, riadiaceho výboru, sekretariátu, poradného výboru pre vedecké otázky a poradného výboru pre technické otázky. Zloženie poradného výboru pre vedecké otázky by malo zohľadniť primerané pravidlá pre konflikt záujmov prijaté generálnou radou. Pri zriaďovaní poradného výboru pre technické otázky by sa mali brať do úvahy existujúce štruktúry s cieľom vyhnúť sa akejkoľvek duplicite.

(17)

ESRB by mal vydávať varovania, a ak to považuje za potrebné, odporúčania buď všeobecnej alebo konkrétnej povahy, ktoré by boli určené predovšetkým Únii ako celku alebo jednému či viacerým členským štátom, alebo jednému či viacerým ESA, alebo jednému či viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu, pričom by sa na príslušnú politickú reakciu vymedzil časový horizont.

(18)

ESRB by mal vypracovať farebný kód s cieľom umožniť zainteresovaným stranám lepšie posúdiť povahu rizík.

(19)

Takéto varovania a odporúčania by sa v záujme zvýšenia ich váhy a legitímnosti mali za podmienky dodržania prísnych pravidiel zachovania dôvernosti informácií zasielať aj Rade a Komisii a aj ESA v prípade, ak sú určené jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu. Rokovania Rady by mal pripravovať Hospodársky a finančný výbor (HFV) v súlade s úlohou, ktorú mu vymedzuje ZFEÚ. Aby mohol HFV pripravovať rokovania Rady a poskytovať jej včasné politické poradenstvo, ESRB by ho mal pravidelne informovať a mal by mu zasielať znenia varovaní a odporúčaní hneď po ich prijatí.

(20)

ESRB by mal takisto monitorovať dodržiavanie svojich varovaní a odporúčaní na základe správ od jednotlivých adresátov s cieľom zaistiť, aby sa jeho varovania a odporúčania účinne dodržiavali. Adresáti odporúčaní by mali v nadväznosti na ne konať a v prípade nekonania by mali poskytnúť primerané odôvodnenie (mechanizmus „konaj alebo vysvetli“). Ak má ESRB za to, že reakcia je neprimeraná, mal by za podmienky dodržania prísnych pravidiel zachovania dôvernosti informácií informovať adresátov, Radu a podľa potreby i dotknutý Európsky orgán dohľadu.

(21)

ESRB by mal na základe individuálneho prístupu a potom, ako informoval Radu v dostatočnom časovom predstihu, aby bola schopná reagovať, rozhodnúť, či by odporúčanie malo byť dôverné alebo či by sa malo zverejniť, pričom vezme do úvahy, že zverejnením sa môže za určitých okolností podporiť dodržiavanie odporúčaní.

(22)

Ak ESRB zistí riziko, ktoré by vážnym spôsobom mohlo ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti, mal by o tejto situácii bezodkladne informovať Radu. Ak ESRB usúdi, že by mohla nastať krízová situácia, mal by kontaktovať Radu a poskytnúť jej posúdenie situácie. Rada by mala následne zhodnotiť potrebu prijať rozhodnutie určené ESA, v ktorom sa určí existencia krízovej situácie. Počas tohto procesu je mimoriadne dôležitá vhodná ochrana dôvernosti informácií.

(23)

ESRB by mal podávať správy Európskemu parlamentu a Rade aspoň raz do roka, a v prípade rozsiahlych finančných otrasov aj častejšie. Európsky parlament a Rada by podľa potreby mohli vyzvať ESRB, aby preskúmal konkrétne otázky týkajúce sa finančnej stability.

(24)

ECB a národné centrálne banky by mali mať v makroprudenciálnom dohľade vedúcu úlohu z dôvodu svojich odborných znalostí a existujúcich zodpovedností v oblasti finančnej stability. Vnútroštátne orgány dohľadu by sa na ňom mali zúčastňovať prostredníctvom poskytovania svojich špecifických odborných znalostí. Účasť orgánov mikroprudenciálneho dohľadu na práci ESRB je podstatná, aby sa zaistilo, že posudzovanie makroprudenciálneho rizika sa zakladá na úplných a presných informáciách o vývoji v rámci finančného systému. Predsedovia ESA by preto mali byť členmi s hlasovacím právom. Jeden zástupca dotknutých orgánov dohľadu každého členského štátu by sa mal zúčastňovať na zasadnutiach generálnej rady bez hlasovacieho práva. V duchu otvorenosti by pätnásť nezávislých osôb malo ESRB poskytovať prostredníctvom poradného výboru pre vedecké otázky externé odborné znalosti.

(25)

Účasťou člena Komisie v ESRB sa pomôže vytvoriť prepojenie s makroekonomickým a finančným dohľadom Únie, pričom prítomnosť predsedu HFV odzrkadlí úlohu ministerstiev členských štátov zodpovedných za financie a Rady pri ochrane finančnej stability a výkone hospodárskeho a finančného dohľadu.

(26)

Je podstatné, aby členovia ESRB vykonávali svoje povinnosti nestranne a skúmali len finančnú stabilitu Únie ako celku. Ak nie je možné dosiahnuť dohodu, hlasovanie o varovaniach a odporúčaniach v rámci ESRB by nemalo byť vážené a rozhodnutia by sa mali spravidla prijímať jednoduchou väčšinou.

(27)

Zo vzájomnej prepojenosti finančných inštitúcií a trhov vyplýva, že monitorovanie a posudzovanie potenciálnych systémových rizík by malo vychádzať zo širokého súboru relevantných makroekonomických a mikrofinančných údajov a ukazovateľov. Tieto systémové riziká zahŕňajú riziká narušenia finančných služieb, ktoré sú spôsobené výrazným oslabením celého finančného systému Únie alebo niektorých jeho častí a ktoré môžu mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku. Systémovo významné môžu byť všetky typy finančných inštitúcií, sprostredkovateľských subjektov, trhov, infraštruktúr a nástrojov. ESRB by preto mal mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na vykonávanie svojich úloh, pričom by sa mala zachovať dôvernosť týchto informácií podľa požiadaviek.

(28)

Opatrenia na zber informácií stanovené v tomto nariadení sú potrebné na vykonávanie úloh ESRB a mali by sa uplatňovať bez toho, aby bol dotknutý právny rámec Európskeho štatistického systému v oblasti štatistiky. Týmto nariadením by preto nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (14), ani nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (15).

(29)

Účastníci trhu môžu poskytnúť cenné vstupné údaje na pochopenie vývoja vplývajúceho na finančný systém. ESRB by preto mal podľa potreby konzultovať so zainteresovanými stranami súkromného sektora vrátane zástupcov finančného sektora, spotrebiteľských zväzov, skupín užívateľov v oblasti finančných služieb ustanovenými Komisiou alebo právnymi predpismi Únie a poskytnúť im rovnocennú príležitosť predložiť pripomienky.

(30)

Zriadenie ESRB by malo priamo prispieť k dosiahnutiu cieľov vnútorného trhu. Makroprudenciálny dohľad Únie nad finančným systémom predstavuje neoddeliteľnú súčasť celkových nových mechanizmov dohľadu v Únii, keďže makroprudenciálny aspekt je úzko spojený s úlohami mikroprudenciálneho dohľadu priradenými ESA. Iba vtedy, ak sa zavedú mechanizmy, ktorými sa náležite potvrdí vzájomná závislosť mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych rizík, môžu všetky zainteresované strany nadobudnúť dostatočnú dôveru na to, aby sa zapojili do cezhraničných finančných aktivít. ESRB by mal monitorovať a posudzovať riziká pre finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z diania s možným vplyvom na sektorovú úroveň alebo na úroveň finančného systému ako celku. ESRB by riešením takýchto rizík mal priamo prispievať k integrovanej štruktúre dohľadu Únie nevyhnutnej na podporu včasných a konzistentných politických reakcií medzi členskými štátmi, čím by sa predišlo rozdielnym prístupom a zlepšilo by sa fungovanie vnútorného trhu.

(31)

Súdny dvor vo svojom rozsudku z 2. mája 2006 vo veci C-217/04 (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Európsky parlament a Rada Európskej únie) konštatoval, že „znenie článku 95 ES [v súčasnosti článok 114 ZFEÚ] nedovoľuje prijať záver, že adresátmi opatrení prijatých zákonodarcom Spoločenstva na základe tohto ustanovenia môžu byť len členské štáty. Na základe posúdenia zákonodarcom Spoločenstva sa totiž môže zdať, že je potrebné vytvoriť orgán Spoločenstva, ktorého úlohou bude prispievať k uskutočňovaniu procesu harmonizácie v prípadoch, v ktorých sa na uľahčenie jednotného vykonávania a uplatňovania aktov prijatých na základe tohto ustanovenia zdá byť vhodné prijať nezáväzné sprievodné a rámcové opatrenia“. (16) ESRB by mal prispievať k finančnej stabilite potrebnej pre ďalšiu finančnú integráciu na vnútornom trhu prostredníctvom monitorovania systémových rizík a vydávania varovaní a odporúčaní v prípade potreby. Tieto úlohy sú úzko prepojené s cieľmi právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú vnútorného trhu s finančnými službami. ESRB by sa mal preto zriadiť na základe článku 114 ZFEÚ.

(32)

Ako sa navrhuje v de Larosièrovej správe, treba postupovať krok za krokom a Európsky parlament a Rada by mali do 17. decembra 2013 vykonať úplné preskúmanie ESFS, ESRB a ESA.

(33)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to účinný makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu integrácie finančných trhov Únie a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

z ESRB;

b)

z Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadeného nariadením (EÚ) č. 1093/2010;

c)

z Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadeného nariadením (EÚ) č. 1094/2010;

d)

z Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadeného nariadením (EÚ) č. 1095/2010;

e)

zo Spoločného výboru Európskych orgánov dohľadu (Spoločný výbor) stanoveného v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

f)

z príslušných orgánov alebo orgánov dohľadu v členských štátoch stanovených v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

a)

„finančná inštitúcia“ je akýkoľvek podnik, ktorý spadá do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a akýkoľvek iný podnik alebo subjekt v Únii, ktorého hlavná činnosť má podobnú povahu;

b)

„finančný systém“ sú všetky finančné inštitúcie, trhy, produkty a trhové infraštruktúry;

c)

„systémové riziko“ je riziko narušenia finančného systému, ktoré môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku. Všetky druhy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo významné.

a)

určuje a/alebo zhromažďuje a analyzuje všetky informácie, ktoré sú významné a potrebné pre dosiahnutie cieľov opísaných v odseku 1;

b)

identifikuje systémové riziká a určuje poradie ich dôležitosti;

c)

vydáva varovania, ak sa takéto systémové riziká považujú za významné, a podľa potreby tieto varovania zverejňuje;

d)

vydáva odporúčania na nápravné opatrenia ako reakciu na identifikované riziká a podľa potreby tieto odporúčania zverejňuje;

e)

ak ESRB usúdi, že môže vzniknúť krízová situácia podľa článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia č. 1095/2010, vydá dôverné varovanie určené Rade a poskytne jej zhodnotenie situácie, aby mohla posúdiť potrebu prijať rozhodnutie určené ESA, v ktorom sa určuje existencia krízovej situácie;

f)

monitoruje opatrenia prijaté v nadväznosti na varovania a odporúčania;

g)

úzko spolupracuje so všetkými ostatnými účastníkmi ESFS; podľa potreby poskytuje ESA tie informácie o systémových rizikách, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh; a v spolupráci s ESA najmä vypracuje spoločný súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov (prehľad rizík) na identifikáciu a meranie systémového rizika;

h)

podľa potreby sa zúčastňuje na práci Spoločného výboru;

i)

koordinuje svoju činnosť s činnosťou medzinárodných finančných organizácií, najmä s MMF a FSB, ako aj s príslušnými orgánmi v tretích krajinách v záležitostiach týkajúcich sa makroprudenciálneho dohľadu;

j)

vykonáva iné súvisiace úlohy uvedené v právnych predpisoch Únie.

a)

prezident a viceprezident ECB;

b)

guvernéri národných centrálnych bánk;

c)

člen Komisie;

d)

predseda Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo);

e)

predseda Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov);

f)

predseda Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy);

g)

predseda a dvaja podpredsedovia poradného výboru pre vedecké otázky;

h)

predseda poradného výboru pre technické otázky.

a)

za každý členský štát jeden vysoký predstaviteľ príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu v súlade s odsekom 3;

b)

predseda Hospodárskeho a finančného výboru (HFV).

a)

z predsedu a prvého podpredsedu ESRB;

b)

z viceprezidenta ECB;

c)

zo štyroch ďalších členov generálnej rady, ktorí sú aj členmi Generálnej rady ECB, so zreteľom na potrebu vyváženého zastúpenia členských štátov vo všeobecnosti, ako aj medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, a členskými štátmi, ktorých menou nie je euro. Títo členovia sú na obdobie troch rokov volení členmi a spomedzi členov generálnej rady, ktorí sú aj členmi Generálnej rady ECB;

d)

z člena Komisie;

e)

z predsedu Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo);

f)

z predsedu Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov);

g)

z predsedu Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy);

h)

z predsedu HFV;

i)

z predsedu poradného výboru pre vedecké otázky a

j)

z predsedu poradného výboru pre technické otázky.

a)

zo zástupcu každej národnej centrálnej banky a zástupcu ECB;

b)

za každý členský štát z jedného zástupcu príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu v súlade s druhým pododsekom;

c)

zo zástupcu Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo);

d)

zo zástupcu Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov);

e)

zo zástupcu Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy);

f)

z dvoch zástupcov Komisie;

g)

zo zástupcu HFV a

h)

zo zástupcu poradného výboru pre vedecké otázky.