ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 16. septembra 2015 ( *1 )

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Nariadenie (ES) č. 883/2004 — Článok 7 — Dávka v starobe — Vianočný príspevok — Pravidlo bydliska“

Vo veci C‑361/13,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 26. júna 2013,

Európska komisia, v zastúpení: A. Tokár, D. Martin a F. Schatz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Slovenskej republike, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia S. Rodin, A. Borg Barthet, E. Levits (spravodajca) a M. Berger,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Slovenská republika si tým, že odmietla priznať vianočný príspevok podľa zákona č. 592/2006 o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení posledných zmien (ďalej len „zákon č. 592/2006“) poberateľom dôchodku, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte než v Slovenskej republike, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 45 ZFEÚ a 48 ZFEÚ, ako aj z článku 7 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady [č.] 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, s. 43; ďalej len „nariadenie č. 883/2004“).

Právny rámec

Právo Únie

2

Odôvodnenie 16 nariadenia č. 883/2004 uvádza:

„V rámci spoločenstva neexistuje v zásade oprávnenie na to, aby práva na sociálne zabezpečenie záviseli na bydlisku danej osoby; v špecifických prípadoch, najmä pokiaľ ide o osobitné dávky späté s ekonomickým a sociálnym kontextom danej osoby, bydlisko by sa však malo zohľadniť“.

3

Odôvodnenie 37 tohto nariadenia znie:

„Ako Súdny dvor opakovane vyhlásil, ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od zásady exportovateľnosti dávok sociálneho zabezpečenia, sa musia prísne vykladať. To znamená, že sa môžu uplatňovať iba na dávky, ktoré spĺňajú špecifikované podmienky. Preto kapitola 9 hlavy III tohto nariadenia sa môže uplatňovať iba na dávky, ktoré sú aj osobitné aj nepríspevkové a sú uvedené v prílohe X tohto nariadenia“.

4

Článok 1 písm. w) nariadenia č. 883/2004 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

w)

‚dôchodok‘ sa vzťahuje nielen na dôchodky, ale tiež na paušálne dávky, ktoré ich môžu nahradiť a platby uskutočnené náhradou príspevkov a, s výhradou ustanovení hlavy III, valorizačné zvýšenia alebo doplnkové prídavky“.

5

Článok 3 uvedeného nariadenia s názvom „Vecná pôsobnosť“ stanovuje:

„1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:

d)

dávky v starobe;

2.   Pokiaľ nie je ustanovené inak v prílohe XI, toto nariadenie sa uplatňuje na všeobecné a osobitné systémy sociálneho zabezpečenia, či už príspevkové alebo nepríspevkové, a na systémy týkajúce sa povinností zamestnávateľa alebo vlastníka lode.

3.   Toto nariadenie sa tiež uplatňuje na osobitné nepríspevkové peňažné dávky, na ktoré sa vzťahuje článok 70.

5.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)

sociálnu a zdravotnú pomoc…

…“

6

Podľa článku 7 nariadenia č. 883/2004 s názvom „Upustenie od pravidiel bydliska“:

„Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov alebo podľa tohto nariadenia nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.“

Slovenské právo

7

Zákon č. 592/2006 v § 1 stanovuje:

„(1)   Poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu, ktorý má nárok na výplatu tohto dôchodku v decembri kalendárneho roka a má bydlisko na území Slovenskej republiky, Sociálna poisťovňa, ak tento zákon neustanovuje inak, vyplatí vianočný príspevok ako štátnu sociálnu dávku, ak suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahne 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.

(2)   Poberateľovi výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, ktorému bol na tento dôchodok prekvalifikovaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok poskytovaný podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, na ktoré vznikol nárok do 30. apríla 1998 a stali sa dávkami výsluhového zabezpečenia podľa predpisu účinného od 1. mája 1998 alebo na ktoré vznikol nárok do 30. júna 2002 a stali sa dávkami výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu, a poberateľovi vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku po poberateľovi prekvalifikovaného starobného dôchodku, prekvalifikovaného invalidného dôchodku, prekvalifikovaného čiastočného invalidného dôchodku alebo prekvalifikovaného dôchodku za výsluhu rokov, ktorí majú nárok na výplatu tohto dôchodku v decembri kalendárneho roka a majú bydlisko na území Slovenskej republiky, útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej len ‚úrad’) vyplatí vianočný príspevok ako štátnu sociálnu dávku, ak suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahne sumu určenú podľa odseku 1.

(5)   Poberateľovi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorému sa súčasne vypláca sociálny dôchodok, sa vyplatí len jeden vianočný príspevok podľa odseku 1, ak úhrn súm starobného dôchodku a sociálneho dôchodku alebo invalidného dôchodku a sociálneho dôchodku splatných v decembri kalendárneho roka nepresiahne sumu určenú podľa odseku 1. Poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku uvedenému v odsekoch 1 až 3, ktorému sa súčasne vypláca vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, sa vyplatí vianočný príspevok, ak úhrn súm dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka nepresiahne sumu určenú podľa odseku 1. Ak poberateľovi dôchodku uvedenému v odsekoch 1 až 3 vypláca dôchodok súčasne Sociálna poisťovňa a úrad a úhrn súm týchto dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka nepresiahne sumu určenú podľa odseku 1, vianočný príspevok sa vyplatí k dôchodku, ktorý je vyšší.

(8)   Suma vianočného príspevku

a)

je 66,39 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je najviac v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu…,

b)

sa určí podľa vzorca uvedeného v prílohe, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.“

8

Vzorec uvedený v prílohe zákona č. 592/2006 stanovuje, že ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov presiahne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, suma vianočného príspevku sa postupne zníži.

Konanie pred podaním žaloby

9

Komisia, ktorá dostala viacero sťažností od slovenských dôchodcov a korešpondovala v tejto súvislosti so Slovenskou republikou, adresovala 28. februára 2012 tomuto členskému štátu výzvu, v ktorej uviedla, že vianočný príspevok stanovený zákonom č. 592/2006 predstavuje „dávku“ v zmysle nariadenia č. 883/2004. Podľa článku 7 tohto nariadenia preto nemožno jeho vyplácanie podmieniť miestom trvalého bydliska poberateľa.

10

Slovenská republika odpovedala na výzvu listom zo 17. apríla 2012, v ktorom uviedla, že vianočný príspevok je osobitnou štátnou sociálnou dávkou, ktorá má znaky osobitnej nepríspevkovej peňažnej dávky uvedenej v článku 70 nariadenia č. 883/2004 a v dôsledku toho právna úprava, ktorá upravuje poskytovanie tohto príspevku, neporušuje uvedené nariadenie ani články 45 ZFEÚ a 48 ZFEÚ.

11

Keďže Komisiu argumentácia predložená Slovenskou republikou nepresvedčila, vydala 22. novembra 2012 odôvodnené stanovisko, v ktorom tento členský štát vyzvala, aby prijal opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia. Komisia v tomto stanovisku tvrdila, že vianočný príspevok predstavuje „dávku v starobe“ v zmysle nariadenia č. 883/2004 a nie „osobitnú nepríspevkovú peňažnú dávku“ v zmysle článku 70 ods. 2 uvedeného nariadenia a v dôsledku toho má Slovenská republika tento príspevok vyplácať aj poberateľom dôchodku, ktorí nemajú bydlisko na slovenskom území.

12

Slovenská republika, ktorá na odôvodnené stanovisko odpovedala listom zo 16. januára 2013, uviedla, že vianočný príspevok predstavuje dávku sociálnej pomoci, ktorá nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004.

13

Keďže tvrdenia Slovenskej republiky Komisiu nepresvedčili, rozhodla sa podať túto žalobu.

O žalobe

O rozsahu žaloby

Argumentácia účastníkov konania

14

Slovenská republika tak vo vyjadrení k žalobe, ako aj v duplike po prvé tvrdí, že keďže žaloba Komisie je založená na tvrdení, že vianočný príspevok predstavuje „dávku v starobe“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 883/2004, nemôže smerovať proti odmietnutiu priznať uvedený príspevok poberateľom dôchodkov pokrývajúcich iné riziká než riziká straty príjmov z dôvodu veku, akými sú invalidný dôchodok, vdovský alebo vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok alebo sociálny dôchodok, ktorí nemajú bydlisko na Slovensku.

15

V dôsledku toho sa Slovenská republika domnieva, že Komisia jej vo svojej žalobe vytýka len odmietnutie priznať vianočný príspevok poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vojakov a policajtov, ktorí nemajú bydlisko na Slovensku.

16

Komisia v tejto súvislosti neuvádza pripomienky.

17

Slovenská republika po druhé tvrdí, že žaloba je neprípustná v rozsahu, v akom sa týka údajného porušenia článkov 45 ZFEÚ a 48 ZFEÚ, lebo pokiaľ ide o údajné porušenie uvedených článkov, žaloba neobsahuje odôvodnenie podľa článku 120 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

18

V tejto súvislosti Komisia vo svojej replike uvádza, že články 45 ZFEÚ a 48 ZFEÚ, ako aj nariadenie č. 883/2004 vytvárajú jediný právny rámec, ktorý je na účely prejednávanej veci vhodný, a Slovenská republika tým, že nevyplatila vianočný príspevok poberateľom, ktorí nemajú bydlisko na jej území, porušila súčasne nariadenie č. 883/2004, zásadu exportovateľnosti dávok zakotvenú v článku 48 ZFEÚ a právo na voľný pohyb osôb v rámci Únie zakotvené v článku 45 ZFEÚ.

Posúdenie Súdnym dvorom

19

V prvom rade je potrebné uviesť, že na účely posúdenia dôsledkov, ktoré vyplývajú z tvrdenia Komisie, že vianočný príspevok je dávkou v starobe, pokiaľ ide o okruh poberateľov tohto príspevku, treba vianočný príspevok kvalifikovať z hľadiska nariadenia č. 883/2004 a najmä článku 3 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia, tak ako ich vykladá Súdny dvor.

20

Takéto posúdenie je hmotnoprávnou otázkou a musí byť uskutočnené súčasne s preskúmaním dôvodnosti žaloby.

21

V druhom rade treba pripomenúť, že z článku 120 písm. c) rokovacieho poriadku a z judikatúry týkajúcej sa tohto článku vyplýva, že každý návrh na začatie konania musí označiť predmet konania, uvádzané dôvody a tvrdenia, ako aj zhrnutie dôvodov a že toto označenie musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obhajobu a Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie. Z toho vyplýva, že podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je žaloba založená, musia vyplynúť koherentným a zrozumiteľným spôsobom už z textu samotnej žaloby a že žalobné návrhy musia byť formulované jednoznačne, aby Súdny dvor nerozhodol nad rámec žalobných návrhov alebo neopomenul rozhodnúť o niektorom žalobnom dôvode (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Česká republika, C‑343/08, EU:C:2010:14, bod 26 a citovanú judikatúru, ako aj Komisia/Španielsko, C‑360/11, EU:C:2013:17, bod 26).

22

Ja však potrebné konštatovať, že hoci Komisia vo svojej žalobe uvádza, že článok 7 nariadenia č. 883/2004, ktorého porušenie Slovenskej republike vytýka, treba vykladať z hľadiska článku 48 ZFEÚ, žaloba neuvádza osobitnú argumentáciu na podporu výhrad týkajúcich sa uvádzaného porušenia článkov 45 ZFEÚ a 48 ZFEÚ.

23

Za týchto podmienok je potrebné výhrady týkajúce sa porušenia článkov 45 ZFEÚ a 48 ZFEÚ považovať za neprípustné a dôvodnosť žaloby Komisie treba preskúmať len s ohľadom na článok 7 nariadenia č. 883/2004.

O veci samej

Argumentácia účastníkov konania

24

Komisia tvrdí, že vianočný príspevok je „dávkou v starobe“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 883/2004, a teda sa má vyplácať aj poberateľom, ktorí nemajú bydlisko na Slovensku. Slovenská republika stanovením, že tento príspevok môžu poberať len poberatelia s bydliskom v tomto členskom štáte, porušila článok 7 nariadenia č. 883/2004.

25

Komisia tvrdí, že vianočný príspevok spĺňa obe podmienky definované v judikatúre Súdneho dvora, ktoré umožňujú považovať osobitnú dávku za dávku sociálneho zabezpečenia spadajúcu do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004.

26

Po prvé vianočný príspevok je priznaný bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb poberateľov na základe zákonom stanovenej situácie. Vianočný príspevok je priznaný všetkým osobám, ktoré spĺňajú podmienky stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave, teda sú poberateľom jedného z dôchodkov stanovených zákonom a suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahla 60 % priemernej mesačnej mzdy na Slovensku. Tieto podmienky majú všeobecnú a záväznú povahu a nepripúšťajú ani individuálne, ani diskrečné posúdenie zo strany slovenských orgánov.

27

Po druhé vianočný príspevok sa vzťahuje na kategórie rizík uvedené v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 883/2004. Článok 3 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia konkrétne uvádza, že dávky v starobe patria do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 883/2004. Táto pôsobnosť zodpovedá pôsobnosti zákona č. 592/2006, ktorý stanovuje, že vianočný príspevok sa poskytuje poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského alebo vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku alebo tiež sociálneho dôchodku.

28

Okrem toho skutočnosť, že samotný vianočný príspevok neumožňuje pokryť základné potreby poberateľa, nebráni tomu, aby bol kvalifikovaný ako „dávka v starobe“, lebo ide o „zvýšenie príjmu dôchodcov“ v zmysle článku 1 písm. w) nariadenia č. 883/2004.

29

Účelom vianočného príspevku je zvýšenie príjmu poberateľov dôchodku, čo potvrdzuje jeho zaradenie medzi dávky v starobe uvedené v článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 883/2004 a medzi dávky upravené najmä v článku 7 tohto nariadenia.

30

V tejto súvislosti nezáleží na tom, že vianočný príspevok nie je financovaný rovnakým spôsobom ako samotný dôchodok, pretože takáto požiadavka by bola v rozpore s článkom 3 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, významne by oslabila effet utile uvedeného nariadenia a nemožno ju ani odvodiť z rozsudku Noteboom (C‑101/04, EU:C:2005:51, bod 27), lebo použitie príslovky „naviac“ v súvislosti so spôsobom vhodného financovania predmetných dávok znamená, že táto skutočnosť nebola na účely argumentácie Súdneho dvora nevyhnutná.

31

Okolnosť, že vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Noteboom (C‑101/04, EU:C:2005:51), išlo o príspevkovú dávku vyplácanú všetkým poberateľom dôchodkov, neoslabuje relevanciu uvedeného rozsudku v prejednávanej veci. Skutočnosť, že vianočný príspevok sa vypláca len určitému okruhu poberateľov dôchodkov, by bola relevantná len vtedy, ak by zaradenie do uvedeného okruhu záviselo od individuálneho a diskrečného posúdenia, k čomu nedochádza, lebo príspevok sa vypláca všetkým osobám, ktoré spĺňajú podmienky stanovené zákonom.

32

Na vianočný príspevok sa teda ako na dávku v starobe vzťahuje článok 7 nariadenia č. 883/2004. Tento článok treba vykladať z hľadiska článku 48 ZFEÚ, ktorý členským štátom ukladá povinnosť dohliadať na to, aby peňažné dávky splatné podľa tohto nariadenia nepodliehali žiadnemu „zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok“. Z uvedeného článku vyplýva, že výnimky z tohto pravidla musia byť stanovené samotným uvedeným nariadením. Slovenská republika teda nemôže odmietnuť vyplácať vianočný príspevok osobám, ktoré nemajú bydlisko na slovenskom území, lebo ani nariadenie č. 883/2004, ani akékoľvek iné ustanovenie práva Únie jej to neumožňuje.

33

Komisia napokon tvrdí, že vianočný príspevok nepredstavuje „osobitnú nepríspevkovú peňažnú dávku“ v zmysle článku 70 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, lebo ide o „dávku“ v zmysle článku 3 ods. 1 tohto nariadenia.

34

Slovenská republika rovnako ako Komisia tvrdí, že vianočný príspevok nie je „osobitnou nepríspevkovou peňažnou dávkou“ v zmysle článku 3 ods. 3 a článku 70 nariadenia č. 883/2004.

35

Tento členský štát sa však na rozdiel od Komisie domnieva, že na vianočný príspevok sa nevzťahuje nariadenie č. 883/2004, lebo spĺňa nevyhnutné podmienky na to, aby ho bolo možné kvalifikovať ako „dávku sociálnej pomoci“, ktorá je výslovne vylúčená z pôsobnosti nariadenia č. 883/2004.

36

Cieľom vianočného príspevku totiž nie je len jednoducho zvýšiť príjem oprávnených osôb, ale najmä zlepšiť ťažkú sociálnu situáciu oprávnených osôb s nízkym príjmom, lebo tento príspevok rozlišuje podľa výšky ich príjmov. Táto dávka ako nesystematická osobitná sociálna dávka financovaná zo štátneho rozpočtu predstavuje solidárne gesto celej spoločnosti voči skupine poberateľov s nízkym príjmom, aby im bol zabezpečený minimálny príjem v období, keď môžu osobne pociťovať sociálne a ekonomické bremeno svojich nízkych príjmov.

37

Priznanie vianočného príspevku a výpočet jeho výšky berú do úvahy osobnú situáciu poberateľa, lebo príspevok sa priznáva len poberateľom, v prípade ktorých úhrn súm ich dávok nepresiahne 60 % priemernej mesačnej mzdy na Slovensku, a jeho výška sa postupne znižuje v rozsahu, v akom úhrn súm ich dávok presiahne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v tomto členskom štáte.

38

Vzhľadom na jednorazový charakter a nízku výšku tohto príspevku by detailné posúdenie individuálnej situácie každého poberateľa vrátane určenia presnej výšky jeho majetku a iných príjmov predstavovalo pre sociálne poistenie, ktoré vypláca vianočný príspevok, neprimeranú administratívnu záťaž.

39

Priznanie a výška vianočného príspevku nezávisia od doby zamestnania, poistenia alebo prispievania poberateľov. Nepríspevkový spôsob financovania vianočného príspevku, hoci sám osebe nie je rozhodujúci na určenie, či ide o dávku sociálneho zabezpečenia, spolu s cieľom a podmienkami priznania potvrdzuje, že tento príspevok má charakter dávky sociálnej pomoci.

40

Vianočný príspevok napokon nespĺňa ani jednu z dvoch podmienok, aby mohol byť označený za „dávku sociálneho zabezpečenia“ patriacu do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004, lebo poberatelia nemajú na tento príspevok nijaký právny nárok a tento príspevok sa nevzťahuje na kategórie rizík uvedených v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 883/2004.

41

Pokiaľ ide o túto poslednú otázku, Slovenská republika tvrdí, že vianočný príspevok nie je ani „dávkou v starobe“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 883/2004, ani samotným „dôchodkom“ v zmysle článku 1 písm. w) tohto nariadenia. Vzhľadom na nízku výšku tohto príspevku a jeho jednorazový charakter nie je jeho cieľom zabezpečiť dostatočné prostriedky na zabezpečenie životných potrieb osôb, ktoré po dosiahnutí dôchodkového veku ukončili svoje zamestnanie.

42

Vianočný príspevok nie je ani jednou z iných osobitných dávok uvedených v článku 1 písm. w) nariadenia č. 883/2004, ktoré treba považovať za „dôchodky“, ani doplnkovým prídavkom, lebo tento príspevok je financovaný nepríspevkovo priamo členským štátom a úplne nezávisle od úhrad poistného na ostatné dávky vyplácané úradom sociálneho zabezpečenia.

43

V každom prípade odmietnutie exportovateľnosti predmetnej dávky nie je svojvoľné, ale vyplýva z okolností týkajúcich sa osobitnej situácie na Slovensku. Tieto okolnosti sa odrážajú v podmienkach priznania vianočného príspevku a vo výpočte jeho výšky prostredníctvom parametrov týkajúcich sa priemernej mzdy a sumy životného minima na Slovensku. Exportovateľnosť takejto dávky by bola úplne v rozpore s jej väzbou na vnútroštátnu sociálnu situáciu.

Posúdenie Súdnym dvorom

44

Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je v rámci konania o nesplnenie povinnosti úlohou Komisie, aby preukázala existenciu údajného nesplnenia si povinnosti. Komisia musí Súdnemu dvoru predložiť dôkazy nevyhnutné na to, aby preveril existenciu tohto nesplnenia si povinnosti bez toho, aby sa opieral o akúkoľvek domnienku (pozri najmä rozsudky Komisia/Holandsko, 96/81, EU:C:1982:192, bod 6; Komisia/Španielsko, C‑404/00, EU:C:2003:373, bod 26; Komisia/Taliansko, C‑135/05, EU:C:2007:250, bod 26, a Komisia/Grécko, C‑305/06, EU:C:2008:486, bod 41).

45

V prejednávanej veci je na účely posúdenia dôvodnosti tejto žaloby potrebné určiť, či vianočný príspevok predstavuje „dávku sociálneho zabezpečenia“ v zmysle nariadenia č. 883/2004, na ktorú sa vzťahuje upustenie od pravidiel bydliska stanovené v článku 7 tohto nariadenia.

46

Je potrebné pripomenúť, že rozdiel medzi dávkami, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004, a dávkami vylúčenými z jeho pôsobnosti spočíva v podstate v znakoch, ktoré tvoria každú dávku, najmä v účele takejto dávky a podmienkach jej priznania, a nie v tom, či vnútroštátna právna úprava túto dávku kvalifikuje ako „dávku sociálneho zabezpečenia“ (rozsudok Molenaar, C‑160/96, EU:C:1998:84, bod 19).

47

Podľa ustálenej judikatúry dávku možno považovať za dávku sociálneho zabezpečenia vtedy, pokiaľ je príjemcom priznávaná bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb na základe zákonom stanovenej situácie a ak sa vzťahuje na jedno z rizík výslovne vymenovaných v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 (pozri najmä rozsudok da Silva Martins, C‑388/09, EU:C:2011:439, bod 38 a tam citovanú judikatúru).

48

Z ustanovení týkajúcich sa poskytovania vianočného príspevku v prvom rade vyplýva, že tento príspevok sa poskytuje poberateľom jedného z dôchodkov uvedených v § 1 ods. 1 a § 2 zákona č. 592/2006, ktorí majú nárok na výplatu tohto dôchodku v decembri kalendárneho roka a majú bydlisko na území Slovenska, ak suma ich zákonného príjmu z dôchodkov nepresiahne počas referenčného obdobia 60 % priemernej mesačnej mzdy na Slovensku.

49

Ustanovenie § 1 ods. 5 zákona č. 592/2006 ďalej stanovuje pravidlá, podľa ktorých môže osobám poberajúcim viacero dôchodkov uvedených v ods. 1 až 3 tohto § 1 vzniknúť nárok na vianočný príspevok.

50

Napokon § 1 ods. 8 zákona č. 592/2006, ako aj príloha tohto zákona stanovujú pravidlá, na základe ktorých sa vypočíta výška tohto príspevku.

51

Z uvedeného, pokiaľ ide o prvú podmienku týkajúcu sa priznania dávky bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb poberateľov, vyplýva, že priznanie vianočného príspevku podlieha podmienkam, ktoré sú taxatívnym spôsobom uvedené v § 1 zákona č. 592/2006, pričom príslušné orgány v súvislosti s týmto priznaním nemajú priestor na voľnú úvahu.

52

Je pravda, že vianočný príspevok je priznaný alebo odmietnutý a jeho výška je stanovená s ohľadom na výšku úhrnu súm dôchodkov poberateľa. Ide však o objektívne a zákonom vymedzené kritérium, na základe ktorého vzniká nárok na túto dávku bez toho, aby príslušný orgán mohol zohľadniť iné aspekty osobných pomerov. Priznanie uvedenej dávky teda nezávisí od individuálneho posúdenia osobných potrieb žiadateľa, ktoré je príznačné pre sociálnu pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudky Hughes, C‑78/91, EU:C:1992:331, bod 17; Acciardi, C‑66/92, EU:C:1993:341, bod 15, a De Cuyper, C‑406/04, EU:C:2006:491, bod 23).

53

Pokiaľ ide o druhú podmienku, treba pripomenúť, že podľa Komisie treba vianočný príspevok kvalifikovať ako „dávku v starobe“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 883/2004 a že ide o „zvýšenie príjmu dôchodcov“ v zmysle článku 1 písm. w) tohto nariadenia.

54

V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 46 tohto rozsudku treba na účely určenia, či vianočný príspevok môže byť kvalifikovaný ako „dávka v starobe“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 883/2004, preskúmať podstatné znaky tohto príspevku, najmä jeho účel a podmienky priznania.

55

V tejto súvislosti treba uviesť, že pre dávky v starobe uvedené v článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 883/2004 je príznačná najmä skutočnosť, že slúžia na zaistenie životných potrieb osôb, ktoré po dosiahnutí dôchodkového veku ukončia svoje zamestnanie a nie sú viac povinné evidovať sa na úrade práce (pozri rozsudok Valentini, 171/82, EU:C:1983:189, bod 14).

56

Súdny dvor navyše rozhodol, že za „dávku v starobe“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 883/2004 vyplácanú ako doplnkový prídavok možno označiť najmä dávku, ktorá je vyplácaná výlučne osobám poberajúcim starobný a/alebo pozostalostný dôchodok, ak sú finančné prostriedky na jej financovanie rovnaké ako finančné prostriedky určené na financovanie starobného a pozostalostného dôchodku, a ktorá umožňuje jej príjemcom uspokojiť svoje potreby tým, že zaisťuje finančný doplnok, ktorý im prípadne umožní odísť na dovolenku (rozsudok Noteboom, C‑101/04, EU:C:2005:51, body 25 až 29).

57

V prejednávanej veci treba konštatovať, že vianočný príspevok sa nevypláca len poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vojakov a policajtov, ale tiež poberateľom ostatných typov dôchodkov, najmä invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, vdovského a vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

58

Komisia však neuvádza dôvody, prečo sa napriek takto široko definovanej osobnej pôsobnosti domnieva, že vianočný príspevok treba kvalifikovať ako „dávku v starobe“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 883/2004.

59

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že cieľom vianočného príspevku je poskytnúť finančný doplnok poberateľom rôznych zákonných dôchodkov, ktorých príjmy nepresahujú hranicu stanovenú zákonom.

60

V rozsahu, v akom sa vianočný príspevok vypláca poberateľom starobných dôchodkov a dôchodkov, ktoré sa považujú za starobné dôchodky, má tento príspevok za cieľ dopĺňať prostriedky na životné potreby osôb, ktoré dosiahli určitý vek. Napriek tomu však nemožno dospieť k záveru, že účel vianočného príspevku závisí len od typu dôchodku, ktorý dopĺňa.

61

Ako jednak uvádza Slovenská republika, finančný doplnok vyplácaný vo forme vianočného príspevku má za cieľ zlepšiť ťažkú sociálnu situáciu poberateľov s nízkym príjmom v období, keď môžu osobne pociťovať sociálne a ekonomické bremeno svojich nízkych príjmov. Ďalej samotný účel vianočného príspevku vyplýva tiež z pravidiel stanovených v § 1 ods. 5 zákona č. 592/2006 týkajúcich sa poberania tohto príspevku v prípade, že poberateľ poberá viacero dôchodkov. Z tohto ustanovenia v podstate vyplýva, že poberatelia viacerých zákonných dôchodkov majú nárok len na jeden vianočný príspevok, a to len ak celkový úhrn súm ich dôchodkov nepresiahne stanovenú prahovú hodnotu.

62

V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že Komisia nepreukázala, že podstatné znaky vianočného príspevku umožňujú, aby bol tento príspevok kvalifikovaný ako „dávka v starobe“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 883/2004.

63

Žalobu Komisie je preto potrebné zamietnuť.

O trovách

64

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Slovenská republika navrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:

 

1.

Žaloba sa zamieta.

 

2.

Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: slovenčina.