PRÍLOHA I

VZOR SPRÁVY O POKROKU

ČASŤ I

Informácie a posúdenie požadované pre všetky európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF)

1.   Zmeny rozvojových potrieb členského štátu od prijatia partnerskej dohody [článok 52 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013  (1) ]

a)	všeobecný opis a posúdenie zmien rozvojových potrieb vrátane opisu zmien rozvojových potrieb identifikovaných prostredníctvom príslušných nových odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 a článkom 148 ods. 4 zmluvy;

b)	ďalšie prvky, pokiaľ sú relevantné.

2.   Pokrok pri plnení stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj úloh fondu prostredníctvom príspevku EŠIF na splnenie vybraných tematických cieľov, a to najmä vzhľadom na čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci pre každý program a na podporu použitú na ciele súvisiace so zmenou klímy [článok 52 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013]

a)	opis a posúdenie pokroku pri dosahovaní národných cieľov v rámci stratégie Európa 2020 (3), ako aj opis a posúdenie prínosu EŠIF na tento účel so zreteľom na čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci a podporu použitú na ciele súvisiace so zmenou klímy, ak je to vhodné;

b)

opis a posúdenie – s odkazom na čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci a na podporu použitú na ciele súvisiace so zmenou klímy, ak je to vhodné – spôsobu, akým EŠIF prispeli k dosahovaniu tematických cieľov a pokroku pri dosahovaní hlavných výsledkov očakávaných pri každom z tematických cieľov stanovených v partnerskej dohode vrátane, ak je to vhodné, opisu príspevku EŠIF pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti so zreteľom na čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci pre každý program;

c)	ak je to uplatniteľné, opis prínosu EŠIF pre príslušné nové odporúčania pre jednotlivé krajiny;

d)	ak je to uplatniteľné, opis riešenia zmien rozvojových potrieb prostredníctvom EŠIF;

e)	len v prípade správy na rok 2019: súhrnná analýza údajov v tabuľke 2 vrátane posúdenia dôvodov, prečo neboli dosiahnuté čiastkové ciele, a opatrení, ktoré budú prijaté na ich riešenie;

f)	ďalšie prvky, pokiaľ sú relevantné.

Tabuľka 1

Podpora použitá na ciele súvisiace so zmenou klímy

Fond	A. Podpora použitá na ciele súvisiace so zmenou klímy v partnerskej dohode	B. Podpora použitá na ciele súvisiace so zmenou klímy (4)	Percentuálny podiel použitej podpory v porovnaní s partnerskou dohodou (% stĺpec B/stĺpec A)
EFRR	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
Kohézny fond	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
ESF (5)	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
EPFRV	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
ENRF	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
SPOLU	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>

Tabuľka 2

Len v prípade správy na rok 2019 – dosahovanie čiastkových cieľov na základe posúdenia členského štátu

Program	Priority	Fond (6)	Kategória (7) regiónu	Tematický (7) cieľ	Dosiahnutie čiastkových cieľov (áno/nie)	Podpora Únie
<type='S' input='G'>	<type='S' input='G'>	<type='S' input='G'>	<type='S' input='G'>	<type='S' input='G'>	<type='C' input='M'>	<type='N' input='M'>

3.   Len v prípade správy na rok 2017 – opatrenia prijaté na splnenie ex ante kondicionalít stanovených v partnerskej dohode [článok 52 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013]

V prípade potreby všeobecné informácie a posúdenie toho, či sa opatrenia prijaté s cieľom splniť použiteľné ex ante kondicionality stanovené v partnerskej dohode, ktoré neboli splnené v čase prijatia partnerskej dohody, realizovali podľa stanoveného časového plánu.

Použiteľné všeobecné ex ante kondicionality, ktoré neboli vôbec splnené alebo boli čiastočne splnené	Nesplnené kritériá	Prijaté opatrenie	Lehota (dátum)	Subjekty zodpovedné za plnenie	Opatrenie bolo dokončené v lehote (Á/N)	Kritériá boli splnené (Á/N)	Očakávaný dátum úplnej realizácie zostávajúcich opatrení v prípade potreby	Komentár (ku každému opatreniu)
<type='S' maxlength=500 input='G'>	<type='S' maxlength=500 input='G'>	<type='S' maxlength=1000 input='G'>	<type='D' input='G'>	<type='S' maxlength=500 input='G'>	<type='C' input='M'>	<type='C' input='M'>	<type='C' input='M'>	<type='S' maxlength=2000 input='M'>
		Opatrenie 1
		Opatrenie 2

Použiteľné tematické ex ante kondicionality, ktoré neboli vôbec splnené alebo boli čiastočne splnené	Nesplnené kritériá	Prijaté opatrenie	Lehota (dátum)	Subjekty zodpovedné za plnenie	Opatrenie bolo dokončené v lehote (Á/N)	Kritériá boli splnené (Á/N)	Očakávaný dátum úplnej realizácie zostávajúcich opatrení v prípade potreby	Komentár (ku každému opatreniu)
<type='S' maxlength=500 input='G'>	<type='S' maxlength=500 input='G'>	<type='S' maxlength=1000 input='G'>	<type='D' input='G'>	<type='S' maxlength=500 input='G'>	<type='C' input='M'>	<type='C' input='M'>	<type='C' input='M'>	<type='S' maxlength=2000 input='M'>
		Opatrenie 1
		Opatrenie 2

4.   Zavedenie mechanizmov na zabezpečenie koordinácie medzi EŠIF a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s Európskou investičnou bankou (EIB) [článok 52 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013]

a)	posúdenie zavádzania koordinačných mechanizmov stanovených v partnerskej dohode a v prípade potreby posúdenie akýchkoľvek problémov, ktoré sa vyskytli pri ich zavádzaní;

b)	v príslušných prípadoch opis prispôsobených a nových koordinačných mechanizmov;

c)	ďalšie prvky, pokiaľ sú relevantné.

5.   Zavedenie integrovaného prístupu k územnému rozvoju alebo zhrnutie zavádzania integrovaných prístupov, ktoré sú založené na programoch, vrátane pokroku pri plnení stanovených prioritných oblastí spolupráce [článok 52 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013]

a)	všeobecné pripomienky a posúdenie; <type='S' maxlength=14000 input='M'>

b)	v súvislosti s článkom 15 ods. 2 písm. a) bodom i) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 – prehľad o zavádzaní miestneho rozvoja vedeného komunitou; <type='S' maxlength=7000 input='M'>

c)	v súvislosti s článkom 15 ods. 2 písm. a) bodom i) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 – prehľad o zavádzaní integrovaných územných investícií podľa potreby; <type='S' maxlength=7000 input='M'>

d)	v súvislosti s článkom 15 ods. 2 písm. a) bodom ii) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, prehľad o zavádzaní makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti podľa potreby; <type='S' maxlength=7000 input='M'>

e)

v súvislosti s článkom 15 ods. 2 písm. a) bodom iii) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, prehľad o zavádzaní integrovaného prístupu na riešenie potrieb geografických oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo sociálne vylúčenie, podľa potreby: — opis opatrení prijatých na riešenie konkrétnych potrieb geografických oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo sociálne vylúčenie, — opis výsledkov dosiahnutých pri riešení potrieb týchto geografických oblastí alebo cieľových skupín; <type='S' maxlength=7000 input='M'>

f)	v súvislosti s článkom 15 ods. 2 písm. a) bodom iv) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 podľa potreby prehľad o implementácii na riešenie demografických problémov oblastí, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami. <type='S' maxlength=7000 input='M'>

6.   Podľa potreby opatrenia prijaté na posilnenie kapacity orgánov a prijímateľov členského štátu na správu a využívanie EŠIF [článok 52 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013]

7.   Prijaté opatrenia a dosiahnutý pokrok v oblasti zníženia administratívnej záťaže pre prijímateľov [článok 52 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013]

8.   Úloha partnerov uvedených v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 pri vykonávaní partnerskej dohody [článok 52 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013]

a)	opis a posúdenie úlohy vybraných partnerov pri príprave správy o pokroku vzhľadom na partnerskú dohodu;

b)	opis a posúdenie zapojenia vybraných partnerov do vykonávania programov vrátane účasti na monitorovacích výboroch programov;

c)	ďalšie prvky, pokiaľ sú relevantné.

9.   Zhrnutie opatrení prijatých v súvislosti s uplatňovaním horizontálnych princípov a cieľov politík na vykonávanie EŠIF [článok 52 ods. 2) písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013]

a)

zhrnutie opatrení prijatých v súvislosti s uplatňovaním horizontálnych princípov s cieľom zabezpečiť podporu a monitorovanie týchto princípov v rôznych typoch programov so zreteľom na obsah partnerskej dohody: (1) rodová rovnosť, nediskriminácia, prístup pre osoby so zdravotným postihnutím; (2) udržateľný rozvoj (ochrana životného prostredia, efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, biodiverzita a prechádzanie rizikám);

b)	zhrnutie opatrení vykonaných na zavádzanie horizontálnych politických cieľov so zreteľom na obsah partnerskej dohody;

c)	ďalšie prvky, pokiaľ sú relevantné.

ČASŤ II

Informácie o iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí a jej posúdenie [na účely článku 19 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013  (8) ]

10.   Vykonávanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) [článok 19 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1304/2013]

a)	všeobecný opis vykonávania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí vrátane toho, ako iniciatíva prispela k vykonávaniu systému záruk pre mladých ľudí, a tiež konkrétnych príkladov opatrení podporovaných v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

b)	opis akýchkoľvek problémov, ktoré sa vyskytli počas vykonávania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a opatrenia prijaté na prekonanie týchto problémov;

c)	posúdenie vykonávania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, pokiaľ ide o stanovené ciele a zámery a o prínos pri zavádzaní systému záruk pre mladých ľudí.

ČASŤ III

Informácie a posúdenie, ktoré sa majú poskytovať ohľadne politiky súdržnosti, ak sa využije možnosť voľby podľa článku 111 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 s cieľom zaradiť určité prvky výročných správ o vykonávaní do správy o pokroku – ktoré sa majú predložiť v rokoch 2017 a 2019

11.   Ďalšie informácie a posúdenia, ktoré možno pridať v závislosti od obsahu a cieľov operačného programu [článok 111 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 vrátane prípadov, keď je nutné doplniť ostatné oddiely správy o pokroku]

11.1.   Pokrok dosiahnutý pri zavádzaní integrovaného prístupu k územnému rozvoju vrátane rozvoja regiónov s nepriaznivými demografickými podmienkami a trvalými alebo prírodnými znevýhodneniami, udržateľného mestského rozvoja a miestneho rozvoja vedeného komunitou podľa operačného programu.

11.2.   Pokrok dosiahnutý pri realizácii opatrení na posilnenie kapacity orgánov a prijímateľov členského štátu na spravovanie a využívanie fondov.

11.3.   Pokrok dosiahnutý pri realizácii všetkých medziregionálnych a nadnárodných opatrení.

11.4.   Pokrok dosiahnutý pri realizácii opatrení na riešenie osobitných potrieb geografických oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových skupín, ktorým najviac hrozí chudoba, diskriminácia alebo sociálne vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované komunity a osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobú nezamestnanosť a nezamestnaných mladých ľudí, prípadne vrátane použitých finančných zdrojov.

ČASŤ IV

Informácie o vykonávaní iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a posúdenie tohto vykonávania, ak sa využije možnosť voľby podľa článku 111 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 – ktoré sa majú poskytnúť v roku 2019  (9)

12.   Vykonávanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí [článok 19 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1304/2013]

a)

opis hlavných zistení vyplývajúcich z hodnotenia uvedeného v článku 19 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1304/2013, ktorým sa posudzuje účinnosť, efektívnosť a vplyv spoločnej podpory z ESF a osobitných finančných prostriedkov pridelených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a to aj na vykonávanie systému záruk pre mladých ľudí;

b)	opis a posúdenie kvality pracovných ponúk doručených účastníkom zapojeným do YEI vrátane znevýhodnených osôb, osôb z marginalizovaných komunít a osôb opúšťajúcich vzdelávanie bez kvalifikácie;

c)	opis pokroku účastníkov v pokračujúcom vzdelávaní zapojených do YEI pri hľadaní udržateľných a dôstojných pracovných miest alebo pri presune na učňovskú prípravu alebo kvalitnú stáž a posúdenie tohto pokroku.

ČASŤ V

Informácie a posúdenie, ktoré sa majú poskytovať ohľadne politiky súdržnosti, ak sa využije možnosť voľby podľa článku 111 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (vrátane prípadov, keď je nutné doplniť ostatné oddiely správy o pokroku) – ktoré sa majú predložiť v roku 2019

13.   Príspevok programu k napĺňaniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu [článok 50 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013]

Informácie o príspevku programu k napĺňaniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a posúdenie tohto príspevku.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(2)  Vysvetlivky k vlastnostiam polí:

druh: N = číslo, D = dátum, S = reťazec, C = zaškrtávacie políčko, P = percentuálny podiel

spôsob zadávania: M = manuálny, S = výber, G = vygenerovaný systémom

maxlength = maximálny počet znakov vrátane medzier

(3)  V prípade EPFRV sa opis a posúdenie vykonajú vo vzťahu k cieľom stanoveným v rámci priority Únie, keďže prínos k stratégii Európa 2020 tvorí šesť priorít Únie.

(4)  Súhrnná, v EUR, na základe oprávnených výdavkov vykázaných Komisii ku dňu uzávierky 31. decembra predchádzajúceho roka.

(5)  Vrátane zdrojov iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) (osobitné rozpočtové prostriedky pridelené na YEI a zodpovedajúce podpore z ESF).

(6)  Na účely tejto tabuľky sa iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) (osobitné pridelené rozpočtové prostriedky a zodpovedajúca podpora z ESF) považuje za fond.

(7)  Nevzťahuje sa na EPFRV a ENRF.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470). Túto časť vyplnila len členské štáty s regiónmi oprávnenými na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) v súlade s článkom 16 uvedeného nariadenia.

(9)  Túto časť vyplnila len členské štáty s regiónmi oprávnenými na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1304/2013.

PRÍLOHA II

Formát na predkladanie informácií o veľkom projekte

VEĽKÝ PROJEKT

EURÓPSKY FOND REGIONÁLNEHO ROZVOJA/KOHÉZNY FOND

INVESTÍCIE DO INFRAŠTRUKTÚRY/INVESTÍCIE DO VÝROBY

Názov projektu	<type='S' maxlength=255 input='M'>
CCI	<type='S' maxlength=15 input='S'>

A.   SUBJEKT ZODPOVEDNÝ ZA REALIZÁCIU VEĽKÉHO PROJEKTU A JEHO SPÔSOBILOSŤ

A.1.   Orgán zodpovedný za projektovú žiadosť (riadiaci alebo sprostredkovateľský orgán)

A.1.1.	Názov:	<type='S' maxlength='200' input='M'>  (1)
A.1.2.	Adresa:	<type='S' maxlength='400' input='M'>
A.1.3.	Meno kontaktnej osoby:	<type='S' maxlength='200' input='M'>
A.1.4.	Pozícia kontaktnej osoby:	<type='S' maxlength='200' input='M'>
A.1.5.	Telefón:	<type='N' input='M'>
A.1.6.	E-mail:	<type='S' maxlength='100' input='M'>

A.2.   Subjekt(-y)  (2) zodpovedný(-é) za realizáciu projektu (prijímateľ/prijímatelia  (3) )

A.2.1.	Názov:	<type='S' maxlength='200' input='M'>
A.2.2.	Adresa:	<type='S' maxlength='400' input='M'>
A.2.3.	Meno kontaktnej osoby:	<type='S' maxlength='200' input='M'>
A.2.4.	Pozícia kontaktnej osoby:	<type='S' maxlength='200' input='M'>
A.2.5.	Telefón:	<type='N' input='M'>
A.2.6.	E-mail:	<type='S' maxlength='100' input='M'>

A.3.   Podrobné informácie o podniku (vyplniť len v prípade investícií do výroby)

A.3.1.   Názov podniku:

A.3.2.   Ide o malý alebo stredný podnik (MSP)  (4) ? <type='C' input=M>

Áno

☐

Nie

☐

A.3.3.   Obrat (hodnota v miliónoch EUR a rok):

A.3.3.1.

Hodnota v miliónoch EUR <type='N' input='M'>

A.3.3.2.

Rok <type='N' input='M'>

A.3.4   Celkový počet zamestnaných osôb (hodnota a rok):

A.3.4.1.

Počet zamestnaných osôb <type='N' input='M'>

A.3.4.2.

Rok <type='N' input='M'>

A.3.5.   Štruktúra skupiny:

Vlastní 25 % alebo viac kapitálu alebo hlasovacích práv podniku jeden podnik alebo skupina podnikov, ktoré nespadajú do definície malého a stredného podniku? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

Uveďte názov a opíšte štruktúru skupiny.

A.4.   Spôsobilosť subjektu zodpovedného za realizáciu projektu s odkazom na jeho technickú kapacitu, právnu spôsobilosť, finančnú a administratívnu kapacitu  (5)

A.4.1.   Technická kapacita (uveďte aspoň prehľad odborných znalostí potrebných na realizáciu projektu a uveďte počet zamestnancov, ktorí majú takéto odborné znalosti v rámci organizácie a sú pridelení na projekt).

A.4.2.   Právna spôsobilosť (uveďte aspoň informácie o právnom postavení prijímateľa, ktoré umožňuje realizovať projekt, a o jeho schopnosti prijímať v prípade potreby právne kroky).

A.4.3.   Finančná kapacita (potvrďte aspoň finančnú situáciu subjektu zodpovedného za realizáciu projektu a preukážte, že je schopný zaručiť likviditu na primerané financovanie projektu v záujme jeho úspešnej realizácie a budúcej prevádzky nad rámec ostatných činností subjektu).

A.4.4.   Administratívna kapacita (uveďte aspoň informácie o projektoch financovaných z prostriedkov EÚ a/alebo porovnateľných projektoch realizovaných počas posledných desiatich rokov a v prípade, že neexistujú, uveďte, či boli zohľadnené potreby v oblasti technickej pomoci; uveďte odkaz na inštitucionálne opatrenia, ako je existencia oddelenia na realizáciu projektu (PIU, z angl. „Project Implementation Unit“) schopného realizovať a prevádzkovať projekt, a ak je to možné, uveďte aj organizačnú schému navrhovanú na realizáciu projektu a jeho prevádzku).

A.5.   Uveďte informácie o všetkých príslušných inštitucionálnych opatreniach dohodnutých s tretími stranami, pokiaľ ide o realizáciu projektu, a o výsledných zariadeniach, ktoré sa plánovali a prípadne zrealizovali.

A.5.1.   Uveďte podrobné informácie o tom, ako sa bude spravovať infraštruktúra po dokončení projektu (t. j. meno prevádzkovateľa; metódy výberu – verejná správa alebo koncesia; druh zmluvy atď.).

B.   OPIS INVESTÍCIE A JEJ LOKALITY; VYSVETLENIE, AKO SA DOSAHUJE SÚLAD VEĽKÉHO PROJEKTU S PRÍSLUŠNÝMI PRIORITNÝMI OSAMI DANÉHO OPERAČNÉHO PROGRAMU ALEBO OPERAČNÝCH PROGRAMOV, A JEHO OČAKÁVANÝ PRÍNOS PRI DOSAHOVANÍ KONKRÉTNYCH CIEĽOV UVEDENÝCH PRIORITNÝCH OSÍ A OČAKÁVANÝ PRÍNOS PRE SOCIÁLNO-EKONOMICKÝ ROZVOJ

B.1.   Operačný(-é) program(-y) a prioritné osi

CCI operačného programu	Prioritné osi OP
OP1<type='S' input='S'>	Prioritná os OP 1<type='S' input='S'>
OP1<type='S' input='S'>	Prioritná os OP 1<type='S' input='S'>
OP2<type='S' input='S'>	Prioritná os OP 2<type='S' input='S'>
OP2<type='S' input='S'>	Prioritná os OP 2<type='S' input='S'>

B.1.1.   Je projekt na zozname veľkých projektov operačného(-ých) programu(-ov)  (6) ? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

B.2.   Kategorizácia projektovej činnosti  (7)

	Kód	Suma	Percentuálny podiel
B.2.1. Kód(-y) pre dimenziu(-e) „oblasť intervencie“ (tam, kde je na základe pomerného výpočtu relevantných viac oblastí intervencie, by sa mal použiť viac ako jeden kód)	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
B.2.2. Kód pre dimenziu „forma financovania“ (v niektorých prípadoch môže byť relevantný viac ako jeden kód – uveďte pomerné podiely)	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
B.2.3. Kód pre dimenziu „územie“ (v niektorých prípadoch môže byť relevantný viac ako jeden kód – uveďte pomerné podiely)	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
B.2.4. Kód pre dimenziu „územný mechanizmus realizácie“	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
B.2.5. Kód pre dimenziu „tematický cieľ“ (v niektorých prípadoch môže byť relevantný viac ako jeden kód – uveďte pomerné podiely)	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
B.2.6. Kód pre dimenziu „hospodárska činnosť“ (kód NACE (8)) (v niektorých prípadoch môže byť relevantný viac ako jeden kód – uveďte pomerné podiely)	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
B.2.7. Kód pre dimenziu(-e) „umiestnenie“ (NUTS III) (9) (v niektorých prípadoch môže byť relevantný viac ako jeden kód – uveďte pomerné podiely)	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
B.2.8. Povaha investície (10) (vyplniť len v prípade investícií do výroby)	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>
B.2.9. Dotknutý výrobok (11) (vyplniť len v prípade investícií do výroby)	<type='N' input='S'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='G'>

B.3.   Opis projektu

B.3.1.   Uveďte stručný (max. 2-stranový) opis projektu (predstavte jeho cieľ, aktuálnu situáciu, otázky, ktorým sa bude venovať, zariadenia, ktoré sa majú postaviť atď.), mapu, v ktorej sa určuje oblasť projektu  (12) , georeferencované údaje  (13) a hlavné zložky projektu s odhadmi ich jednotlivých celkových nákladov (bez členenia nákladov podľa činností).

V prípade investícií do výroby sa musí poskytnúť aj podrobný technický opis vrátane: zahrnutých prác s uvedením ich hlavných charakteristík, zariadenia, hlavných činností a hlavných prvkov finančnej štruktúry podniku, hlavných aspektov investície, opisu výrobnej technológie a vybavenia a opisu výrobkov.

B.3.2.   Je tento projekt fázou veľkého projektu  (14) ? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

B.3.3.   Ak je projekt fázou celkového projektu, uveďte stručný opis navrhovaných fáz realizácie a vysvetlite, ako sa dosahuje ich technická alebo finančná nezávislosť. Vysvetlite, aké kritériá sa použili na rozdelenie projektu do fáz. Uveďte (percentuálny) podiel tejto fázy na celkovom projekte. Ak je veľký projekt spolufinancovaný z viac ako jedného operačného programu, uveďte, ktoré časti sa vzťahujú na ktorý operačný program, a ich pomerné pridelené finančné prostriedky.

B.3.4.   Schválila Komisia v minulosti ktorúkoľvek časť tohto veľkého projektu? <type='C' input=M>

Áno

☐

Nie

☐

Ak áno, uveďte číslo CCI schváleného veľkého projektu.

Ak je tento projekt súčasťou fázovaného veľkého projektu, ktorého prvá fáza prebehla v období rokov 2007 – 2013, uveďte opis fyzických a finančných cieľov predchádzajúcej fázy vrátane opisu realizácie prvej fázy a potvrďte, že je alebo bude pripravený na použitie na daný účel.

B.3.5.   Je projekt súčasťou transeurópskej siete schválenej na úrovni Únie? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

Ak áno, uveďte podrobnosti a odkaz na príslušné právne predpisy EÚ (15).

B.3.6.   V prípade investícií do výroby, vzťahuje sa na túto investíciu:

i)	článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (16)? <type='C' input='M'> Áno ☐ Nie ☐ Ak áno, vysvetlite, ako prispieva k tvorbe a ochrane pracovných miest (najmä pre mladých ľudí). < type='S' maxlength='1750' input='M'>

ii)

článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1301/2013? <type='C' input='M'> Áno ☐ Nie ☐ Ak áno, vysvetlite, ako prispieva k investičným prioritám stanoveným v článku 5 ods. 1 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013, a ak je súčasťou uvedenej investície spolupráca medzi veľkými podnikmi a MSP, ako prispieva k investičným prioritám v článku 5 ods. 2 uvedeného nariadenia. < type='S' maxlength='1750' input='M'>

B.4.   Ciele projektu a jeho súlad s príslušnými prioritnými osami daného operačného programu alebo operačných programov a jeho očakávaný prínos pri dosahovaní konkrétnych cieľov a výsledkov týchto prioritných osí a očakávaný prínos pre sociálno-ekonomický rozvoj oblasti, na ktorú sa vzťahuje operačný program

B.4.1.   Aké sú hlavné ciele projektu? Uveďte ich zoznam a krátke vysvetlenie.

B.4.2.   Uveďte podrobnosti o súlade projektu s príslušnými prioritnými osami daného operačného programu alebo operačných programov a jeho očakávaný prínos pri dosahovaní ukazovateľov výsledkov v rámci konkrétnych cieľov uvedených prioritných osí.

B.4.3.   Uveďte, ako projekt prispeje k sociálno-ekonomickému rozvoju oblasti, na ktorú sa vzťahuje operačný program.

B.4.4.   Uveďte, aké opatrenia boli naplánované/prijaté prijímateľom na zabezpečenie optimálneho využitia infraštruktúry v prevádzkovej fáze.

C.   CELKOVÉ NÁKLADY A CELKOVÉ OPRÁVNENÉ NÁKLADY

C.1.   Vyplňte tabuľku so zreteľom na tieto skutočnosti:

1.

Medzi neoprávnené náklady patria i) výdavky uskutočnené mimo obdobia oprávnenosti, ii) výdavky neoprávnené podľa pravidiel EÚ a vnútroštátnych pravidiel, iii) iné náklady nepredložené na spolufinancovanie. Pozn.: Oprávnenosť výdavkov nastáva dňom, ktorým bol Komisii predložený operačný program, alebo 1. januára 2014 podľa toho, ktorý dátum nastane skôr (17).

2.	Nepredvídané náklady by nemali prekročiť 10 % celkových nákladov očistených od nepredvídaných nákladov. Tieto nepredvídané náklady možno zahrnúť do celkových oprávnených nákladov používaných na výpočet plánovaného príspevku z fondov.

3.	V prípade potreby možno zohľadniť cenové úpravy, aby sa pokryla očakávaná inflácia, ak sú hodnoty oprávnených nákladov vyjadrené v stálych cenách.

4.	Vratná DPH nie je oprávnená. Ak sa DPH považuje za oprávnenú, uveďte dôvody.

5.	Celkové náklady musia zahŕňať všetky náklady vynaložené na projekt, od plánovania po dohľad, a musia zahŕňať DPH bez ohľadu na to, či je vratná alebo nie.

6.

Kúpa nezastavaného a zastavaného pozemku vo výške nepresahujúcej 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu v súlade s článkom 69 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch možno povoliť vyšší percentuálny podiel na operácie súvisiace s ochranou životného prostredia.

7.	Celkové oprávnené náklady pred zohľadnením požiadaviek stanovených v článku 61 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

	EUR	Náklady spolu (A)	Neoprávnené náklady (1) (B)	Oprávnené náklady (C) = (A) – (B)	Percentuálny podiel celkových oprávnených nákladov
		Zadaný údaj	Zadaný údaj	Vypočítaný údaj	Vypočítaný údaj
1.	Poplatky za plány/návrhy	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='G'>	<type='P' input='G'>
2.	Nákup pozemkov	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'> (6)	<type='N' input='G'>	<type='P' input='G'>
3.	Výstavba a stavebníctvo	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='G'>	<type='P' input='G'>
4.	Závod a stroje alebo zariadenia	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='G'>	<type='P' input='G'>
5.	Nepredvídané náklady (2)	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='G'>	<type='P' input='G'>
6.	Prípadné cenové úpravy (3)	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='G'>	<type='P' input='G'>
7.	Propagácia	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='G'>	<type='P' input='G'>
8.	Dohľad počas realizácie výstavby	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='G'>	<type='P' input='G'>
9.	Technická pomoc	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='G'>	<type='P' input='G'>
10.	Medzisúčet	<type='N' input='G'>	<type='N' input='G'>	<type='N' input='G'>	<type='P' input='G'>
11.	(DPH (4))	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='G'>	<type='P' input='G'>
12.	SPOLU	<type='N' input='G'> (5)	<type='N' input='G'>	<type='N' input='G'> (7)	<type='P' input='G'>

Uveďte výmenný kurz a odkaz (v prípade potreby)

Ak máte akékoľvek pripomienky týkajúce sa ktorejkoľvek z uvedených položiek (napr. ak sa neráta s nepredvídanými nákladmi alebo v prípade oprávnenej DPH), uveďte ich tu.

C.2.   Overenie súladu s pravidlami štátnej pomoci

Myslíte si, že tento projekt zahŕňa poskytnutie štátnej pomoci? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

Ak áno, vyplňte túto tabuľku (18):

	Výška pomoci v GGE (v EUR) (19)	Celková výška oprávnených nákladov (v EUR) (20)	Intenzita pomoci (v %)	Číslo štátnej pomoci/registračné číslo pomoci, na ktorú sa vzťahuje skupinová výnimka
Schválená schéma pomoci alebo schválená individuálna pomoc	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='M'>	<type='N' input='M'>
Pomoc, na ktorú sa vzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='M'>	<type='N' input='M'>
Pomoc v súlade s rozhodnutím o službách všeobecného hospodárskeho záujmu (21) alebo nariadením o verejnej pozemnej osobnej doprave (22)	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='P' input='M'>	<type='N' input='M'>
Celková poskytnutá pomoc	<type='N' input='G'>	Neuplatňuje sa	Neuplatňuje sa	Neuplatňuje sa

Ak nie, podrobne vysvetlite, na základe čoho sa usudzuje, že projekt nezahŕňa štátnu pomoc (23). Tieto informácie uveďte za všetky skupiny potenciálnych príjemcov štátnej pomoci, napríklad v prípade infraštruktúr za vlastníka, stavebníkov, prevádzkovateľa a používateľov infraštruktúry. V prípade potreby uveďte, či je dôvodom vášho presvedčenia, že projekt nezahŕňa štátnu pomoc, skutočnosť, že i) projekt sa netýka žiadnej ekonomickej činnosti (vrátane činností vo verejnom záujme) alebo ii) prijímateľ (prijímatelia) podpory má na príslušné činnosti zákonný monopol a aktívne nepôsobí v žiadnom inom liberalizovanom sektore (alebo bude viesť oddelené účtovníctvo v prípade, že aktívne pôsobí v ďalších sektoroch).

C.3.   Výpočet celkových oprávnených nákladov

Na overenie toho, či projekt dosiahol prahovú hodnotu veľkého projektu v súlade s článkom 100 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, by sa mala použiť výška celkových oprávnených nákladov po zohľadnení požiadaviek stanovených v článku 61 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Vyberte príslušnú možnosť a vyplňte požadované informácie. V prípade operácií negenerujúcich príjem zvoľte metódu z článku 61 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a stanovte pomerné uplatnenie diskontovaného čistého príjmu na 100 %.

Metóda výpočtu potenciálneho čistého príjmu	Metóda, ktorú si zvolí riadiaci orgán pre daný sektor, subsektor alebo druh operácie (24) (označte len jedno políčko)
Výpočet diskontovaného čistého príjmu	<type='C' input='M'>
Metóda paušálnej sadzby	<type='C' input='M'>
Metóda zníženej miery spolufinancovania	<type='C' input='M'>

Výpočet diskontovaného čistého príjmu [článok 61 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013]

		Hodnota
1.	Celkové oprávnené náklady pred zohľadnením požiadaviek stanovených v článku 61 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (v EUR, nediskontované) [oddiel C.11, riadok 12 stĺpec C tabuľky]	<type='N' input='G'>
2.	Pomerné uplatnenie diskontovaného čistého príjmu (v %) (v prípade potreby) = (E.1.2.9)	<type='N' input='M'>
3.	Celkové oprávnené náklady po zohľadnení požiadaviek stanovených v článku 61 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (v EUR, nediskontované) = (1) * (2) Maximálna výška verejného príspevku musí byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci a celkovou výškou už uvedenej poskytnutej pomoci (v prípade potreby)	<type='N' input='M'>

Metóda paušálnej sadzby alebo metóda zníženej miery spolufinancovania [článok 61 ods. 3 písm. a) a článok 61 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013]

		Hodnota
1.	Celkové oprávnené náklady pred zohľadnením požiadaviek stanovených v článku 61 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (v EUR, nediskontované) [oddiel C.11, riadok 12 stĺpec C tabuľky]	<type='N' input='G'>
2.	Paušálna sadzba (PS) čistého príjmu, ako sa vymedzuje v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013 alebo delegovaných aktoch (v %)	<type='N' input='M'>
3.	Celkové oprávnené náklady po zohľadnení požiadaviek stanovených v článku 61 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 [v EUR, nediskontované) = (1) × (1 – PS)] (25) Maximálna výška verejného príspevku musí byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci a celkovou výškou už uvedenej poskytnutej pomoci (v prípade potreby)	<type='N' input='M'>

D.   ZREALIZOVANÉ ŠTÚDIE USKUTOČNITEĽNOSTI VRÁTANE ANALÝZY MOŽNOSTÍ A VÝSLEDKOV

D.1.   Analýza dopytu

Uveďte zhrnutie analýzy dopytu vrátane predpovedanej miery rastu dopytu s cieľom preukázať dopyt po projekte v súlade s prístupom uvedeným v prílohe III (metodika na vypracovanie analýzy nákladov a prínosov) k tomuto nariadeniu. Mali by sa uviesť minimálne tieto informácie:

i)	metodika projekcií;

ii)	predpoklady a východiskové hodnoty (napr. premávka v minulosti, budúca predpokladaná premávka bez projektu);

iii)	projekcie týkajúce sa vybraných možností podľa potreby;

iv)	aspekty na strane ponuky vrátane analýzy existujúcej ponuky a očakávaného vývoja (infraštruktúry);

v)	sieťový účinok (ak existuje).

V prípade investícií do výroby opíšte cieľové trhy a urobte zhrnutie analýzy dopytu vrátane miery rastu dopytu, ak je to vhodné aj s členením podľa členských štátov a samostatne podľa tretích krajín považovaných za celok.

D.2.   Analýza možností

D.2.1.   Stručne opíšte alternatívne možnosti zvažované v štúdiách uskutočniteľnosti (max. 2 – 3 strany) v súlade s prístupom uvedeným v prílohe III (metodika na vypracovanie analýzy nákladov a prínosov) k tomuto nariadeniu. Mali by sa uviesť aspoň tieto informácie:

i)	celkové investičné náklady a prevádzkové náklady zvažovaných možností;

ii)	možnosti týkajúce sa rozsahu (na základe technických, prevádzkových, ekonomických, environmentálnych a sociálnych kritérií) a možnosti umiestnenia navrhovanej infraštruktúry;

iii)	technologické možnosti – každej zložky a každého systému;

iv)	riziká každej alternatívy vrátane rizík súvisiacich s vplyvom zmeny klímy a extrémami počasia;

v)	ekonomické ukazovatele pre zvažované možnosti podľa potreby (26);

vi)	súhrnná tabuľka so všetkými kladmi a zápormi všetkých zvažovaných možností.

Okrem toho v prípade investícií do výroby uveďte podrobné posúdenie kapacity [napr. kapacita firmy pred investíciou (v jednotkách za rok), referenčný dátum, kapacita po investícii (v jednotkách za rok), odhad miery využitia kapacity].

D.2.2.   Uveďte kritériá zohľadnené pri výbere najlepšieho riešenia [s uvedením poradia ich dôležitosti a metódy ich hodnotenia, pričom sa do nich musia premietať výstupy posúdenia zraniteľnosti voči zmene klímy a riziká z nej vyplývajúce a výstupy postupov EIA/SEA podľa potreby (pozri ďalej oddiel F)] a stručne odôvodnite zvolenú možnosť v súlade s prílohou III (metodika na vypracovanie analýzy nákladov a prínosov) k tomuto nariadeniu  (27).

D.3.   Uskutočniteľnosť zvolenej možnosti

Uveďte krátke zhrnutie uskutočniteľnosti zvolenej možnosti so zameraním na tieto hlavné rozmery: inštitucionálny, technický, ekologický rozmer a emisie skleníkových plynov, vplyv zmeny klímy a jej riziká pre projekt (v relevantných prípadoch) a ďalšie aspekty, ktoré zohľadňujú identifikované riziká s cieľom preukázať uskutočniteľnosť projektu. Vyplňte tabuľku s odkazom na príslušné dokumenty.

D.3.1.   Inštitucionálne aspekty

D.3.2.   Technické aspekty vrátane lokality, navrhnutej kapacity hlavnej infraštruktúry, odôvodnenia rozsahu a veľkosti projektu v kontexte predpokladaného dopytu, odôvodnenia rozhodnutí prijatých na základe posúdenia rizík spojených s klímou a prírodnými katastrofami (v relevantných prípadoch), odhadovaných prevádzkových a investičných nákladov

D.3.3.   Aspekty týkajúce sa životného prostredia, zmierňovania zmeny klímy (emisie skleníkových plynov) a adaptácie na zmenu klímy (v prípade potreby)

D.3.4.   Ostatné aspekty

Vyplňte túto referenčnú tabuľku:

Hlavná dimenzia štúdií uskutočniteľnosti (alebo v prípade investícií do výroby podnikateľský plán)	Odkazy (podkladové dokumenty a kapitola/oddiel/strana, na ktorej možno nájsť konkrétne informácie a podrobnosti)
Analýza dopytu	< type='S' maxlength='1750' input='M'>
Analýza možností	< type='S' maxlength='1750' input='M'>
Inštitucionálne aspekty	< type='S' maxlength='1750' input='M'>
Technické aspekty	< type='S' maxlength='1750' input='M'>
Environmentálne aspekty, adaptácia na zmenu klímy a jej zmierňovanie a odolnosť voči katastrofám (v prípade potreby)	< type='S' maxlength='1750' input='M'>
Ostatné aspekty	< type='S' maxlength='1750' input='M'>

E.   ANALÝZA NÁKLADOV A PRÍNOSOV VRÁTANE FINANČNEJ A EKONOMICKEJ ANALÝZY A POSÚDENIA RIZIKA

E.1.   Finančná analýza

E.1.1.   Uveďte krátky (max. 2 až 3-stranový) opis metodiky [opis súladu s prílohou III (metodika na vypracovanie analýzy nákladov a prínosov) k tomuto nariadeniu a súladu s oddielom III (metóda výpočtu diskontovaného čistého príjmu z operácií generujúcich čistý príjem) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014  (28) a výnimky z uplatňovania metodík; všetky kľúčové prijaté predpoklady týkajúce sa prevádzkových nákladov, reprodukčných nákladov, príjmov a zostatkovej hodnoty, použité makroekonomické parametre, kroky zohľadnené pri výpočtoch, údaje použité na vykonanie analýzy] a hlavné zistenia finančnej analýzy vrátane výsledkov analýzy finančnej udržateľnosti s cieľom preukázať, že projekt v budúcnosti nevyčerpá hotovosť (potvrďte záväzok prijímateľa projektu, jeho vlastníkov a/alebo verejných orgánov na financovanie investičných, prevádzkových a reprodukčných nákladov a ak je to možné, predložte tabuľky finančnej udržateľnosti s uvedením projekcií peňažných tokov na referenčné obdobie]:

E.1.2.   Hlavné prvky a parametre použité v rámci analýzy nákladov a prínosov na účely finančnej analýzy (všetky hodnoty v EUR)  (29)

	Hlavné prvky a parametre	Hodnota
1.	Referenčné obdobie (v rokoch)	<type='N' input='M'>
2.	Finančná diskontná sadzba (v %) (30)	<type='P' input='M'>
	Hlavné prvky a parametre	Hodnota – nediskontovaná	Hodnota – diskontovaná (čistá súčasná hodnota)	Odkaz na dokument, ktorý obsahuje analýzu nákladov a prínosov (kapitola/oddiel/strana)
3.	Celkové investičné náklady bez nepredvídaných nákladov	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	< type='S' maxlength='500' input='M'>
4.	Zostatková hodnota	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	< type='S' maxlength='500' input='M'>
5.	Príjmy		<type='N' input='M'>	< type='S' maxlength='500' input='M'>
6.	Prevádzkové a reprodukčné náklady (31)		<type='N' input='M'>	< type='S' maxlength='500' input='M'>
Pomerné uplatnenie diskontovaného čistého príjmu  (32)
7.	Čistý príjem = príjmy – prevádzkové a reprodukčné náklady + zostatková hodnota = (5) – (6) + (4)		<type='N' input='G'>	< type='S' maxlength='500' input='M'>
8.	Celkové investičné náklady – čistý príjem = (3) – (7)		<type='N' input='G'>	< type='S' maxlength='500' input='M'>
9.	Pomerné uplatnenie diskontovaného čistého príjmu (v %) = (8)/(3)	<type='P' input='G'>		< type='S' maxlength='500' input='M'>
* Ak je DPH vratná, náklady a príjmy by sa mali zakladať na číselných hodnotách bez DPH.

E.1.3.   Hlavné ukazovatele finančnej analýzy v súlade s dokumentom, ktorý obsahuje analýzu nákladov a prínosov

	Bez podpory Únie A		S podporou Únie B		Odkaz na dokument, ktorý obsahuje analýzu nákladov a prínosov (kapitola/oddiel/strana)
1. Finančná miera návratnosti (v %)	<type='P' input='M'>	FRR(C) (33)	<type='P' input='M'>	FRR(K) (34)	< type='S' maxlength='500' input='M'>
2. Čistá súčasná hodnota (v EUR)	<type='N' input='M'>	FNPV(C)	<type='N' input='M'>	FNPV(K)	< type='S' maxlength='500' input='M'>

Ak veľký projekt vykazuje vysokú finančnú ziskovosť, t. j. FRR(C) je výrazne vyššia ako finančná diskontná sadzba, odôvodnite príspevok Únie v súlade s prílohou III k tomuto nariadeniu.

V prípade investícií do výroby uveďte výsledky výpočtu FRR(Kp) (35) a jeho porovnanie s národnými referenčnými hodnotami týkajúcimi sa očakávanej ziskovosti v danom odvetví.

E.1.4.   Stratégia týkajúca sa poplatkov a ich cenová dostupnosť (v prípade potreby)

E.1.4.1.   Ak sa od projektu očakáva, že bude generovať príjmy prostredníctvom poplatkov, ktoré hradia používatelia, uveďte údaje o systéme spoplatnenia (druhy a výšku poplatkov, zásadu alebo právny predpis Únie, na základe ktorého boli poplatky stanovené).

E.1.4.2.   Pokrývajú poplatky prevádzkové náklady vrátane nákladov na údržbu a reprodukčných nákladov projektu (36)? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

Uveďte podrobnosti s odkazom na stratégiu týkajúcu sa sadzieb. Ak je odpoveď „nie“, uveďte podiel krytých prevádzkových nákladov a zdroje financovania nákladov, ktoré nie sú kryté. Ak sa poskytuje prevádzková pomoc, uveďte podrobnosti. Ak sa neplánujú poplatky, vysvetlite, ako sa pokryjú prevádzkové náklady.

E.1.4.3.   Ak sa poplatky pre rôznych používateľov líšia, sú úmerné odlišnému využívaniu projektu/odlišnej reálnej spotrebe? (Uveďte podrobnosti v textovom poli.) <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

E.1.4.4.   Sú poplatky úmerné znečisteniu, ktoré spôsobujú používatelia? (Uveďte podrobnosti v textovom poli.) <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

E.1.4.5.   Bola zohľadnená cenová dostupnosť poplatkov pre používateľov? (Uveďte podrobnosti v textovom poli.) <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

E.2.   Ekonomická analýza

E.2.1.   Uveďte krátky opis (maximálne 2 – 3 strany) metodiky (opis súladu s vykonávacím aktom o metodike analýzy nákladov a prínosov a výnimiek z uplatňovania tejto metodiky), hlavné predpoklady pri oceňovaní nákladov (vrátane príslušných zohľadnených nákladových položiek – investičné náklady, reprodukčné náklady, prevádzkové náklady), ekonomické prínosy a externality vrátane tých, ktoré súvisia so životným prostredím, zmierňovaním zmeny klímy (v relevantných prípadoch vrátane prírastku skleníkových plynov v ekvivalentoch CO2) a odolnosť voči zmene klímy a odolnosť voči katastrofám, ako aj hlavné zistenia sociálno-ekonomickej analýzy a vysvetlite vzťah s posudzovaním vplyvov na životné prostredie (pozri ďalej: oddiel F) podľa potreby:

E.2.2.   Uveďte podrobné informácie o hlavných ekonomických prínosoch a nákladoch zistených pri analýze spolu s hodnotami, ktoré im boli priradené:

Prínos	Jednotková hodnota (ak sa uplatňuje)	Celková hodnota (v EUR, diskontovaná) (37)	% celkových prínosov
< type='S' maxlength='200' input='M'>	< type='S' maxlength='50' input='M'>…	<type='N' input='M'>	<type='P' input='M'>
…	…	…	…
Spolu		VYPOČÍTANÝ ÚDAJ	100 %
Náklady	Jednotková hodnota (ak sa uplatňuje)	Celková hodnota (v EUR, diskontovaná)	% celkových nákladov
< type='S' maxlength='200' input='M'>	< type='S' maxlength='50' input='M'>…	<type='N' input='M'>	<type='P' input='M'>
…	…	…	…
Spolu		VYPOČÍTANÝ ÚDAJ	100 %

E.2.3.   Hlavné ukazovatele ekonomickej analýzy v súlade s dokumentom, ktorý obsahuje analýzu nákladov a prínosov

Hlavné parametre a ukazovatele	Hodnoty	Odkaz na dokument, ktorý obsahuje analýzu nákladov a prínosov (kapitola/oddiel/strana)
1. Sociálna diskontná sadzba (v %)	<type='P' input='M'>	<type='S' maxlength='500' input='M'>
2. Ekonomická miera návratnosti (ERR) (v %)	<type='P' input='M'>	<type='S' maxlength='500' input='M'>
3. Čistá súčasná ekonomická hodnota (ENPV) (v EUR)	<type='N' input='G'>	< type='S' maxlength='500' input='M'>
4. Pomer prínosov a nákladov	<type='N' input='G'>	<type='S' maxlength='500' input='M'>

E.2.4.   Vplyvy projektu na zamestnanosť

Uveďte orientačný počet pracovných miest, ktoré sa majú vytvoriť [vyjadrený ako ekvivalent plného pracovného času (full-time equivalent – FTE)].

Počet priamo vytvorených pracovných miest:	Počet (vo FTE) (A)	Priemerné trvanie týchto pracovných miest (v mesiacoch) (38) (B)
Počas fázy realizácie	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>
Počas prevádzkovej fázy	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>
Počet nepriamo vytvorených pracovných miest: (len v prípade investícií do výroby):	Počet (vo FTE) (A)	Priemerné trvanie týchto pracovných miest (v mesiacoch) (B)
Počas prevádzkovej fázy	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>
Počet zabezpečených pracovných miest (len v prípade investícií do výroby)	<type='N' input='M'>	neuvádza sa

Okrem toho v prípade investícií do výroby uveďte podrobné údaje o očakávanom vplyve projektu na zamestnanosť v ostatných regiónoch Únie a určite, či finančný príspevok z fondov nevedie k značnému poklesu počtu pracovných miest v existujúcich lokalitách v rámci Únie, so zreteľom na odôvodnenie 92 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ako aj so zreteľom na pravidlá regionálnej štátnej pomoci.

E.2.5.   Určite hlavné nekvantifikovateľné prínosy a náklady:

E.3.   Posúdenie rizika a analýza citlivosti

E.3.1.   Uveďte stručný opis metodiky a zhrnutie výsledkov vrátane hlavných zistených rizík

E.3.2.   Analýza citlivosti

Uveďte percentuálnu zmenu uplatnenú na testované premenné:

Predložte odhadovaný vplyv (ako percentuálnu zmenu) na výsledky indexov finančnej a ekonomickej výkonnosti.

Testovaná premenná	Rozptyl čistej súčasnej finančnej hodnoty [FNPV(K)] (v %)	Rozptyl čistej súčasnej finančnej hodnoty [FNPV(C)] (v %)	Rozptyl čistej súčasnej ekonomickej hodnoty (ENPV) (v %)
<type='S' maxlength='500' input='M'>	<type='P' input='M'>	<type='P' input='M'>	<type='P' input='M'>

Ktoré premenné boli identifikované ako kritické? Uveďte, ktoré kritérium sa uplatnilo, a opíšte vplyv kľúčových premenných na hlavné ukazovatele – FNPV, ENPV.

Ktoré sú meniace sa hodnoty kritických premenných? Uveďte odhadované percento zmeny FNPV alebo ENPV na nulu pre každú z identifikovaných kritických premenných.

E.3.3.   Posúdenie rizika

Uveďte krátke zhrnutie posúdenia rizík vrátane zoznamu rizík, ktorým je vystavený projekt, matice rizika (39) a interpretácie rizika, ako aj navrhovanej stratégie na zmiernenie rizika a subjektu zodpovedného za zmiernenie hlavných rizík, ako sú prekročenie nákladov, časové oneskorenia, nedostatočný dopyt; osobitná pozornosť by sa mala venovať environmentálnym rizikám, rizikám súvisiacim so zmenou klímy a iným rizikám súvisiacim s prírodnými katastrofami.

E.3.4.   Dodatočné vykonané posúdenia v prípade potreby

Ak sa vykonalo rozdelenie pravdepodobnosti pre kritické premenné, uskutočnila kvantitatívna analýza rizík alebo zrealizovali možnosti na posúdenie klimatického rizika a opatrenia, vyplňte nasledujúce údaje.

F.   ANALÝZA VPLYVU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SO ZOHĽADNENÍM ADAPTÁCIE NA ZMENU KLÍMY A POTRIEB JEJ ZMIERŇOVANIA A ODOLNOSTI VOČI KATASTROFÁM

F.1.   Súlad projektu s politikou životného prostredia

F.1.1.   Opíšte, ako projekt prispieva k cieľom politiky životného prostredia vrátane zmeny klímy a ako ich zohľadňuje (ako usmernenie vezmite do úvahy efektívnosť využívania zdrojov, zachovanie biodiverzity a ekosystémových služieb, zníženie emisií skleníkových plynov, odolnosť voči vplyvom zmeny klímy atď.).

F.1.2.   Opíšte, ako sa v rámci projektu zabezpečuje dodržiavanie zásady predbežnej opatrnosti, zásady prevencie, zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zásady „znečisťovateľ platí“.

F.2.   Uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (40) (smernica o strategickom environmentálnom hodnotení – SEA)

F.2.1.   Realizuje sa projekt v dôsledku iného plánu alebo programu ako operačný program? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

F.2.2.   Ak je odpoveď na otázku F.2.1 „áno“, uveďte, či prebehlo strategické environmentálne hodnotenie plánu alebo programu v súlade so smernicou o SEA. <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

—	Ak je odpoveď „nie“, stručne vysvetlite: < type='S' maxlength='1750' input='M'>

—	Ak je odpoveď „áno“, uveďte netechnické zhrnutie (41) environmentálnej správy a informácie požadované podľa článku 9 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice (buď internetový odkaz alebo elektronickú kópiu). < type='S' maxlength='1750' input='M'>

F.3.   Uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ  (42) (smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – EIA)

F.3.1.   V prípade nesplnenia ex ante kondicionality týkajúcej sa právnych predpisov v oblasti životného prostredia (smernica 2011/92/EÚ a smernica 2001/42/ES) podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 preukážte väzbu na dohodnutý akčný plán.

F.3.2.   Je projekt uvedený v prílohách k smernici o EIA  (43) :

—	v prílohe I k smernici o EIA (prejdite na otázku F.3.3)

—	v prílohe II k smernici o EIA (prejdite na otázku F.3.4)

—	v ani jednej z týchto dvoch príloh (prejdite na otázku F.4) – vysvetlite tu: < type='S' maxlength='1750' input='M'>

F.3.3.   Ak sa na projekt vzťahuje príloha I k smernici o EIA, priložte nasledujúce dokumenty (ako dodatok 6) a na doplnenie ďalších informácií a vysvetlení použite textové pole  (44) :

a)	netechnické zhrnutie správy o posúdení vplyvov na životné prostredie (správy o EIA) (45);

b)	informácie o konzultáciách s environmentálnymi orgánmi, verejnosťou a v prípade potreby s ostatnými členskými štátmi vedené v súlade s článkami 6 a 7 smernice o EIA;

c)	rozhodnutie príslušného orgánu vydané v súlade s článkami 8 a 9 smernice o EIA (46) vrátane informácií o tom, ako bolo sprístupnené verejnosti.

F.3.4.   Ak sa na projekt vzťahuje príloha II k uvedenej smernici, vykonalo sa posúdenie vplyvov na životné prostredie? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

—	Ak je odpoveď „áno“, priložte potrebné dokumenty uvedené v bode F.3.3.

—

Ak je odpoveď „nie“, uveďte tieto informácie: a) rozhodnutie požadované v článku 4 ods. 4 smernice o EIA (tzv. „rozhodnutie na základe zisťovacieho konania“); b) prahové hodnoty, kritériá alebo výsledky preskúmania jednotlivých prípadov, ktoré umožnili dospieť k záveru, že posúdenie vplyvov na životné prostredie sa nevyžaduje [tieto informácie nie sú potrebné, ak sú už zahrnuté v rozhodnutí uvedenom v písmene a)]; c) vysvetlenie, prečo projekt nemá žiadne významné vplyvy na životné prostredie so zreteľom na príslušné výberové kritériá uvedené v prílohe III k smernici o EIA [tieto informácie nie sú potrebné, ak sú už zahrnuté v rozhodnutí uvedenom v písmene a)]. < type='S' maxlength='1750' input='M'>

F.3.5.   Povolenie prípravy/stavebné povolenie (podľa prípadu)

F.3.5.1.   Je projekt už vo fáze výstavby (aspoň jedna zákazka na uskutočnenie stavebných prác)? <type='C' input='M'>

Áno*

☐

Nie

☐

F.3.5.2.   Bolo už na tento projekt vydané povolenie prípravy/stavebné povolenie (aspoň pre jednu zákazku na uskutočnenie stavebných prác)? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie (47)

☐

F.3.5.3.   Ak „áno“ (F.3.5.2), kedy? (uveďte dátum)

F.3.5.4.   Ak „nie“ (F.3.5.2), kedy bola podaná formálna žiadosť o povolenie prípravy:

F.3.5.5.   Ak „nie“ (F.3.5.2), uveďte doteraz dokončené administratívne kroky a opíšte tie zostávajúce:

F.3.5.6.   Uveďte dátum, do ktorého sa očakáva konečné rozhodnutie (alebo rozhodnutia).

F.3.5.7.   Uveďte príslušný orgán (alebo orgány), ktorý vydal alebo vydá povolenie prípravy:

F.4.   Uplatnenie smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín  (48) (smernica o biotopoch); posúdenie vplyvu na lokality sústavy NATURA 2000

F.4.1.   Je pravdepodobné, že projekt bude mať významný nepriaznivý vplyv, a to buď samostatne, alebo v spojení s inými projektmi, na lokality, ktoré sú alebo majú byť zaradené do sústavy Natura 2000? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

F.4.2.   Ak je odpoveď na otázku F.4.1 „áno“, priložte:

1.	rozhodnutie príslušného orgánu a zároveň primerané posúdenie vykonané podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch;

2.

ak sa príslušný orgán presvedčil, že projekt má významný nepriaznivý vplyv na jednu alebo viac lokalít, ktoré sú alebo majú byť zaradené do sústavy Natura 2000, priložte: a) kópiu štandardného oznamovacieho formulára „Informácie pre Európsku komisiu podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch“ v znení oznámenom Komisii (49) (GR pre životné prostredie) a/alebo; b) stanovisko Komisie podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch v prípade projektov s významným vplyvom na prioritné biotopy a/alebo druhy a opodstatnených naliehavými dôvodmi vyššieho verejného záujmu okrem zdravia alebo bezpečnosti ľudí, alebo priaznivými dôsledkami prvoradého významu pre životné prostredie.

F.4.3.   Ak je odpoveď na otázku F.4.1 „nie“, priložte vyhlásenie z dodatku 1 vyplnené príslušným orgánom a mapu s umiestnením projektu a lokalít sústavy Natura 2000. V prípade, že ide o veľký projekt, ktorý sa netýka infraštruktúry (napr. nákup zariadenia), mala by sa tu táto skutočnosť riadne vysvetliť a v takom prípade nie je povinné priložiť uvedené vyhlásenie.

F.5.   Uplatnenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES  (50) (rámcová smernica o vode); posúdenie vplyvu na vodné útvary

F.5.1.   V prípade nesplnenia príslušnej ex ante kondicionality podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 preukážte väzbu na dohodnutý akčný plán.

F.5.2.   Je súčasťou projektu aj nová modifikácia fyzikálnych vlastností útvaru povrchových vôd alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, ktoré zhoršujú stav vodného útvaru alebo znemožňujú dosiahnuť dobrý stav/potenciál vôd? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

F.5.2.1.   Ak je odpoveď „áno“, uveďte posúdenie vplyvu na vodný útvar a podrobne vysvetlite spôsob, akým boli/majú byť splnené všetky podmienky podľa článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode.

Uveďte tiež, či projekt vyplýva z národnej/regionálnej stratégie pre príslušný sektor a/alebo z plánu manažmentu povodia, kde sú zohľadnené všetky relevantné faktory (napr. lepšia environmentálna voľba, súhrnné účinky atď.)? Ak áno, uveďte vyčerpávajúce podrobnosti.

F.5.2.2.   Ak je odpoveď „nie“, priložte vyhlásenie z dodatku 2 vyplnené príslušným orgánom. V prípade, že ide o veľký projekt, ktorý sa netýka infraštruktúry (napr. nákup zariadenia), mala by sa tu táto skutočnosť riadne vysvetliť a v takom prípade nie je povinné priložiť uvedené vyhlásenie.

F.5.3.   Vysvetlite, ako projekt zodpovedá cieľom plánu manažmentu povodia, ktoré boli stanovené pre príslušné vodné útvary.

F.6.   V prípade potreby informácie o súlade s inými environmentálnymi smernicami

F.6.1.   Uplatnenie smernice Rady 91/271/EHS  (51) (smernica o čistení komunálnych odpadových vôd) – projekty v sektore komunálnych odpadových vôd

1.	Vyplňte dodatok 3 k formuláru žiadosti (tabuľka týkajúca sa dodržiavania smernice o čistení komunálnych odpadových vôd).

2.	Vysvetlite, ako sa zabezpečuje súlad projektu s plánom alebo programom spojeným s vykonávaním smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.

F.6.2.   Uplatnenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES  (52) (rámcová smernica o odpade) – projekty v sektore odpadového hospodárstva

F.6.2.1.   V prípade nesplnenia príslušnej ex ante kondicionality podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 preukážte väzbu na dohodnutý akčný plán.

F.6.2.2.   Vysvetlite, ako projekt spĺňa ciele stanovené v článku 1 rámcovej smernice o odpade. Najmä, ako je zabezpečený súlad projektu s príslušným programom odpadového hospodárstva (článok 28), s hierarchiou odpadového hospodárstva (článok 4) a ako projekt prispieva k dosiahnutiu cieľov recyklácie do roku 2020 (článok 11 ods. 2).

F.6.3.   Uplatnenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ  (53) (smernica o priemyselných emisiách) – projekty, ktoré si vyžadujú udelenie povolenia podľa uvedenej smernice

Vysvetlite, ako projekt spĺňa požiadavky smernice 2010/75/EÚ, najmä povinnosť fungovať v súlade s integrovaným povolením na základe najlepších dostupných techník (BAT, z angl. Best Available Techniques), a v prípade potreby emisné limity stanovené v uvedenej smernici.

F.6.4.   Akékoľvek iné relevantné environmentálne smernice (vysvetlite ďalej)

F.7.   Náklady na opatrenia prijaté na zmiernenie a/alebo kompenzáciu nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, najmä tie, ktoré vyplývajú z postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) alebo iných postupov posudzovania (napríklad smernica o biotopoch, rámcová smernica o vode, smernica o priemyselných emisiách) alebo z vnútroštátnych/regionálnych požiadaviek

F.7.1.   Ak vznikli také náklady, boli zahrnuté do analýzy nákladov a prínosov? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

F.7.2.   Ak sú tieto náklady zahrnuté do celkových nákladov, odhadnite pomernú časť nákladov na opatrenia prijaté na zníženie a/alebo kompenzáciu nepriaznivých vplyvov na životné prostredie.

%	<type='P' input='M'>

Vysvetlite stručne opatrenia.

F.8.   Adaptácia na zmenu klímy a jej zmierňovanie a odolnosť voči katastrofám

F.8.1.   Vysvetlite, ako projekt prispieva k cieľom v oblasti zmeny klímy v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020, vrátane informácií o výdavkoch súvisiacich so zmenou klímy v súlade s prílohou I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 215/2014.

F.8.2.   Vysvetlite, ako boli zohľadnené riziká súvisiace so zmenou klímy, adaptácia na zmenu klímy a jej zmierňovanie a odolnosť voči katastrofám.

(Ako usmernenie vezmite do úvahy tieto otázky: ako bola posúdená externalita týkajúca sa objemu emisií skleníkových plynov a externé náklady súvisiace s CO2? Aké sú tieňové náklady emisií skleníkových plynov a ako boli začlenené do ekonomickej analýzy? Zvažovala sa alternatíva menej náročná na CO2 alebo založená na obnoviteľných zdrojoch? Vykonalo sa počas prípravy projektu posúdenie rizík súvisiacich so zmenou klímy alebo overenie zraniteľnosti voči týmto rizikám? Zohľadnili sa otázky zmeny klímy ako súčasť SEA a EIA a boli skontrolované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi? Ako sa otázky zmeny klímy zohľadnili v analýze a v poradí príslušných možností? Ako projekt súvisí s národnou a/alebo regionálnou stratégiou pre adaptáciu na zmenu klímy? Bude mať projekt v kombinácii so zmenou klímy akýkoľvek pozitívny a/alebo negatívny vplyv na okolie? Ovplyvnila zmena klímy umiestnenie projektu?) (54)

F.8.3.   Vysvetlite, aké opatrenia boli v rámci projektu prijaté s cieľom zabezpečiť odolnosť voči súčasnej premenlivosti klímy a budúcej zmene klímy.

[Ako usmernenie vezmite do úvahy tieto otázky: ako sa zohľadnila zmena klímy pri navrhovaní projektu a jeho zložiek, napríklad v súvislosti s vonkajšími silami (napr. zaťaženie vetrom, zaťaženie snehom, teplotné rozdiely) a vplyvmi (napr. vlny horúčav, odvodňovanie, riziko záplav, ako aj predĺžené obdobia sucha, ktoré ovplyvňujú napríklad vlastnosti pôdy).]

G.   FINANČNÝ PLÁN, V KTOROM SA UVÁDZAJÚ CELKOVÉ PLÁNOVANÉ FINANČNÉ ZDROJE A PLÁNOVANÁ PODPORA Z FONDOV, EIB A VŠETKÝCH OSTATNÝCH ZDROJOV FINANCOVANIA SPOLU S FYZICKÝMI A FINANČNÝMI UKAZOVATEĽMI MONITOROVANIA POKROKU VZHĽADOM NA IDENTIFIKOVANÉ RIZIKÁ

G.1.   Celkové plánované finančné zdroje a plánovaná podpora z fondov, EIB a všetkých ostatných zdrojov financovania

G.1.1.   Zdroje spolufinancovania

Celkové investičné náklady projektu sa uhrádzajú z týchto zdrojov:

Zdroj financovania celkových investičných nákladov (v EUR)						Z toho (pre informáciu)
Náklady spolu [C.1.12.(A)]	Podpora Únie (55)	Národné verejné (alebo ekvivalentné)	Národné súkromné	Iné zdroje (špecifikujte)		Úvery od EIB/EIF:
(a) = (b) + (c) + (d) + (e)	(b)	(c)	(d)	(e)		(f)
<type='N' input='G'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>		<type='N' input='M'>

G.1.2.   Ročný plán celkových oprávnených výdavkov, ktoré sa majú vykázať Komisii (finančný ukazovateľ na monitorovanie pokroku)

Celkové oprávnené výdavky, ktoré sa majú vykázať Komisii, sa uvedú ďalej ako ročný podiel v EUR (orientačný). V prípade veľkého projektu spolufinancovaného z viac ako jedného operačného programu sa ročný plán uvedie zvlášť pre každý operačný program. V prípade veľkého projektu spolufinancovaného z viac ako jednej prioritnej osi sa ročný plán uvedie zvlášť pre každú prioritnú os.

(v EUR)	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020	2021	2022	2023	Celkové oprávnené výdavky
Prioritná os OP1	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='M'>	<type='N' input='G'>
Prioritná os OP1
Prioritná os OP2
Prioritná os OP2

G.1.3.   Iné zdroje financovania zo strany Únie

G.1.3.1.   Bola v prípade tohto projektu podaná žiadosť o pomoc z akýchkoľvek iných zdrojov Únie (rozpočet programov TEN-T, Nástroj na prepájanie Európy, LIFE+, Horizont 2020, iné zdroje finančných prostriedkov Únie)? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

Ak áno, uveďte podrobnosti (príslušný program EÚ, referenčné číslo, dátum, požadovanú sumu, udelenú sumu atď.):

G.1.3.2.   Dopĺňa tento projekt niektorý už financovaný projekt alebo projekt, ktorý má byť financovaný z EFRR, ESF, Kohézneho fondu, Nástroja na prepájanie Európy alebo iného zdroja financií Únie? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

Ak áno, uveďte podrobnosti (zdroj príspevku EÚ, referenčné číslo, dátum, požadovanú sumu, udelenú sumu atď.):

G.1.3.3.   Bola v prípade tohto projektu podaná žiadosť o úver alebo kapitálovú podporu od EIB alebo EIF? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

Ak áno, uveďte podrobnosti (príslušný finančný nástroj, referenčné číslo, dátum, požadovanú sumu, udelenú sumu atď.):

G.1.3.4.   Bola v prípade predchádzajúcej fázy tohto projektu (vrátane etapy štúdie uskutočniteľnosti a prípravnej etapy) podaná žiadosť o pomoc z niektorého iného zdroja Únie (vrátane EFRR, ESF, Kohézneho fondu, EIB, EIF alebo iného zdroja finančných prostriedkov Únie)? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

Ak áno, uveďte podrobnosti (zdroj príspevku EÚ, referenčné číslo, dátum, požadovanú sumu, udelenú sumu atď.):

G.1.4.   Má sa infraštruktúra vybudovať prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva (VSP)  (56) ? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

Ak áno, opíšte formu VSP (t. j. proces výberu súkromného partnera, štruktúru VSP, majetkovoprávne otázky týkajúce sa infraštruktúry, a to aj pre prípad vypovedania VSP pri uplynutí lehoty platnosti alebo z iných dôvodov, spôsob rozdelenia rizika atď.). Okrem toho uveďte výsledky výpočtu FRR(Kp) a jeho porovnanie s národnými referenčnými hodnotami týkajúcimi sa očakávanej ziskovosti v danom odvetví.

G.1.5.   Ak sa na financovanie projektu majú použiť finančné nástroje  (57) , opíšte formu finančných nástrojov (kapitálových alebo dlhových nástrojov):

G.1.6.   Vplyv pomoci Únie na realizáciu projektu

Pomoc Únie:

a)	urýchli realizáciu projektu? <type='C' input='M'> Áno ☐ Nie ☐ Ak áno, uveďte, ako a do akej miery urýchli realizáciu. Ak nie, vysvetlite. < type='S' maxlength='1750' input='M'>

b)	bude nevyhnutná na realizáciu projektu? <type='C' input='M'> Áno ☐ Nie ☐ Ak áno, uveďte, koľko prispeje k realizácii. Ak nie, odôvodnite potrebu podpory Únie. <type='S' maxlength='1750' input='M'>

G.2.   Ukazovatele výstupov  (58) a fyzické ukazovatele monitorovania pokroku

Uveďte v tabuľke poskytnuté ukazovatele výstupov vrátane spoločných ukazovateľov, ako sú uvedené v operačnom(-ých) programe(-och), a ostatné fyzické ukazovatele na monitorovanie pokroku. Objem informácií bude závisieť od komplexnosti projektov, ale mali by sa uviesť len hlavné ukazovatele.

OP (CCI)	Prioritná os	Názov ukazovateľa	Merná jednotka	Cieľová hodnota (zámer) veľkého projektu	Cieľový rok (rok zámeru)
<type='S' input='S'>	<type='S' input='S'>	Spoločné: <type='S' input='S'> Iné: <type='S' input='M'>	Spoločné: <type='S' input='S'> Iné: <type='S' input='M'>	<type='S' input='M'>	<type='N' input='M'>

G.3.   Posúdenie rizika

Uveďte stručné zhrnutie hlavných rizík pre úspešnú fyzickú a finančnú realizáciu projektu a navrhované opatrenia na zmiernenie rizika.

H.   HARMONOGRAM REALIZÁCIE VEĽKÉHO PROJEKTU

Ak sa očakáva, že obdobie realizácie bude dlhšie ako programové obdobie, musí sa uviesť časový harmonogram fáz, na ktoré sa požaduje podpora z fondov počas obdobia rokov 2014 – 2020.

H.1.   Harmonogram projektu

Uveďte harmonogram prípravy celkového projektu a jeho realizácie a pripojte súhrnný časový rozpis hlavných kategórií prác (t. j. Ganttov diagram, ak je k dispozícii). Ak sa žiadosť týka etapy projektu, v tabuľke jasne uveďte prvky celkového projektu, pre ktoré sa prostredníctvom tejto žiadosti požaduje pomoc:

	Dátum začiatku (A) (59)	Dátum dokončenia (B) (59)
1. Štúdie uskutočniteľnosti (alebo v prípade investícií do výroby podnikateľský plán):	<type='D' input='M'>	<type='D' input='M'>
2. Analýza nákladov a prínosov:	<type='D' input='M'>	<type='D' input='M'>
3. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie:	<type='D' input='M'>	<type='D' input='M'>
4. Návrhové štúdie:	<type='D' input='M'>	<type='D' input='M'>
5. Príprava súťažných podkladov:	<type='D' input='M'>	<type='D' input='M'>
6. Postup(-y) obstarávania:	<type='D' input='M'>	<type='D' input='M'>
7. Nadobudnutie pozemku:	<type='D' input='M'>	<type='D' input='M'>
8. Povolenie prípravy:	<type='D' input='M'>	<type='D' input='M'>
9. Fáza výstavby/zákazka:	<type='D' input='M'>	<type='D' input='M'>
10. Prevádzková fáza:	<type='D' input='M'>	<type='D' input='M'>

H.2.   Stav pokročilosti projektu

Opíšte harmonogram projektu (J.1) z hľadiska technického a finančného pokroku a súčasný stav pokročilosti projektu v rámci týchto záhlaví:

H.2.1.   Technické aspekty (štúdie uskutočniteľnosti, návrh projektu atď.):

H.2.2.   Administratívne aspekty, minimálne s odkazom na potrebné povolenia, ako sú EIA, povolenie prípravy, územné/plánovacie rozhodnutia, nákup pozemkov (v relevantných prípadoch), verejné obstarávanie atď.:

H.2.3.   Verejné obstarávanie:

Doplňte informácie do tejto tabuľky:

Názov zákazky	Druh zákazky (práce/tovar/služby)	Hodnota (skutočná alebo očakávaná)	Subjekt zodpovedný za zákazku	Dátum uverejnenia postupu obstarávania (skutočný alebo plánovaný)	Dátum ukončenia vyhodnocovania ponúk (skutočný alebo plánovaný)	Dátum podpísania zákazky (skutočný alebo plánovaný)	Odkaz (Úradný vestník EÚ atď.) v relevantných prípadoch
<type='S' input='M'>	<type='S' input='S'>	<type='N' input='M'>	type='S' maxlength='300' input='M'	<type='D' input='M'>	<type='D' input='M'>	<type='D' input='M'>	type='S' maxlength='00' input='M'

H.2.4.   Finančné aspekty (rozhodnutia o záväzkoch v súvislosti s vnútroštátnymi verejnými výdavkami, požadovanými alebo poskytnutými úvermi atď. – uveďte odkazy):

H.2.5.   Ak sa projekt už začal, uveďte súčasný stav realizácie:

I.   JE PROJEKT PREDMETOM PRÁVNEHO POSTUPU VO VECI NESÚLADU S PRÁVNYMI PREDPISMI ÚNIE? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

Ak áno, uveďte podrobnosti a zdôvodnite v tejto súvislosti navrhovaný príspevok z rozpočtu Únie:

J.   BOL ALEBO JE PODNIK V SÚČASNOSTI PREDMETOM POSTUPU (60) NA VYMÁHANIE POMOCI ÚNIE V DÔSLEDKU PREMIESTNENIA VÝROBNEJ ČINNOSTI MIMO OBLASTI PROGRAMU? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

Ak áno, uveďte podrobnosti a zdôvodnite v tejto súvislosti: navrhovaný príspevok na daný projekt z rozpočtu Únie:

K.   POUŽITIE NÁSTROJA JASPERS PRI PRÍPRAVE PROJEKTU

K.1.   Prispelo sa nástrojom JASPERS k niektorej časti prípravy tohto projektu? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

K.2.   Opíšte prvky projektu, v ktorých bol využitý nástroj JASPERS (napr. dodržiavanie predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, obstarávanie, preskúmanie technického opisu, analýza nákladov a prínosov).

L.   STAV PROJEKTU VO VZŤAHU K ČLÁNKU 102 NARIADENIA (EÚ) Č. 1303/2013

L.1.   V prípade, že sa projekt predkladá v súlade s postupom podľa článku 102 ods. 2, bol projekt predmetom hodnotenia kvality nezávislými expertmi? <type='C' input='M'>

Áno

☐

Nie

☐

Ak áno, uveďte podrobnosti a odôvodnite zmenu postupu na predloženie projektu Európskej komisii:

M.   ZHRNUTIE ZMIEN VO FORMULÁRI ŽIADOSTI V PRÍPADE ÚPRAV VEĽKÉHO PROJEKTU

N.   POTVRDENIE PRÍSLUŠNÉHO NÁRODNÉHO ORGÁNU

Potvrdzujem, že informácie uvedené v tomto formulári sú presné a správne.

Meno	<type='S' maxlength=255 input='M'>
Podpis (elektronicky podpísané prostredníctvom systému SFC2014)	<type='S' input='G'>
Organizácia [riadiaci orgán(-y)]	<type='S' maxlength=1000 input='M'>
dátum	<type='D' input='G'>

---

(1)  Vysvetlivky k vlastnostiam polí:

typ: N = číslo, D = dátum, S = reťazec, C = zaškrtávacie políčko, P = percentuálny podiel

spôsob zadávania: M = manuálny, S = výber, G = vygenerovaný systémom

maxlength = maximálny počet znakov vrátane medzier

(2)  Ak je za realizáciu zodpovedný viac ako jeden orgán, uveďte informácie o hlavnom prijímateľovi (ostatní budú uvedení v bode A.5).

(3)  V prípade projektu verejno-súkromného partnerstva (VSP), v ktorom sa súkromný partner vyberie po schválení operácie a bude prijímateľom v súlade s článkom 63 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, by tento oddiel mal obsahovať informácie o verejnoprávnom subjekte, ktorý iniciuje operáciu (t. j. verejný obstarávateľ).

(4)  Odporúčanie Komisie 2003/361/EC (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(5)  V prípade projektu verejno-súkromného partnerstva (VSP), a ak súkromný partner ešte nebol vybraný, tento oddiel by mal obsahovať minimálne kvalifikačné kritériá, ktoré projekt kvalifikujú na predbežný výber v rámci postupu obstarávania, a odôvodnenie týchto kritérií. V žiadosti treba tiež opísať všetky opatrenia zavádzané na prípravu, monitorovanie a správu projektu verejno-súkromného partnerstva (VSP).

(6)  Ako sa vyžaduje podľa článku 102 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(7)  Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy (Ú. v. EÚ L 69, 8.3.2014, s. 65).

(8)  NACE-Rev.2, 4-miestny číselný kód: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1) v znení zmien. Použite najpodrobnejší a najrelevantnejší kód NUTS III. Ak projekt ovplyvňuje viac individuálnych oblastí úrovne NUTS III, zvážte použitie kódov NUTS III alebo vyšších kódov.

(10)  Nová výstavba = 1; rozšírenie = 2; konverzia/modernizácia = 3; zmena lokality = 4; vytvorenie prevzatím = 5.

(11)  Kombinovaná nomenklatúra (KN), nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

(12)  V prípade projektu verejno-súkromného partnerstva (VSP), pre ktorý ešte nebol vybraný súkromný partner zodpovedný za zabezpečenie lokality, žiadateľ nemusí poskytovať mapu, v ktorej sa vymedzuje oblasť projektu.

(13)  Uveďte v dodatku 5 georeferencované údaje vo vektorovom formáte obsahujúce podľa potreby mnohouholníky, priamky a/alebo body, ktoré vhodne znázorňujú projekt, najlepšie vo formáte shapefile.

(14)  Veľký projekt, ktorý sa začal v programovom období 2007 – 2013, pričom jedna alebo viacero fáz sa v uvedenom programovom období dokončili, a tento projekt predstavuje fázu, ktorá prebehne a dokončí sa v programovom období 2014 – 2020, alebo projekt, ktorý sa začal v programovom období 2014 – 2020, pričom tento projekt predstavuje fázu, ktorá bude dokončená, zatiaľ čo ďalšia fáza bude dokončená v tomto alebo v nasledujúcom programovom období.

(15)  V prípade energie: ide o projekt definovaný ako projekt spoločného záujmu podľa nariadenia (EÚ) č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009? V prípade dopravy: vzťahuje sa na projekt nariadenie (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ?

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289).

(17)  Okrem prípadov, keď sa musia uplatňovať špecifické pravidlá pre konkrétny projekt, napr. štátna pomoc.

(18)  Touto žiadosťou sa nenahrádza oznámenie Komisii podľa článku 108 ods. 3 zmluvy. Kladné rozhodnutie Komisie o veľkom projekte podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 nepredstavuje schválenie štátnej pomoci.

(19)  Ekvivalent hrubého grantu (GGE) je diskontovaná hodnota pomoci vyjadrená ako percento diskontovanej hodnoty oprávnených nákladov a vypočítaná v čase poskytnutia pomoci na základe referenčnej sadzby platnej k tomuto dátumu.

(20)  Pravidlá štátnej pomoci obsahujú aj ustanovenia o oprávnených nákladoch. V tomto stĺpci by členské štáty mali uviesť celkovú výšku oprávnených nákladov na základe pravidiel štátnej pomoci, ktoré boli uplatnené.

(21)  Rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).

(23)  Útvary Komisie vydali pre členské štáty usmernenia na zjednodušenie posudzovania, kedy investície do infraštruktúry zahŕňajú štátnu pomoc. Útvary Komisie pripravili najmä analytické tabuľky. V súčasnosti sa pripravuje oznámenie o pojme štátna pomoc. Komisia vyzýva členské štáty, aby využili analytické tabuľky alebo iné metódy na vysvetlenie, prečo sa usudzuje, že podpora nezahŕňa poskytnutie štátnej pomoci.

(24)  Ako sa vyžaduje podľa článku 61 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(25)  V prípade metódy zníženej miery spolufinancovania sa tento vzorec neuplatňuje (paušálna sadzba je premietnutá do miery spolufinancovania prioritnej osi, v dôsledku čoho sa zníži financovanie z EFRR/KF) a celkové oprávnené náklady sa rovnajú sume uvedenej v bode 1.

(26)  Ak sú výstupy a externality rôznych možností rôzne (za predpokladu, že všetky možnosti majú rovnaký cieľ), odporúča sa napr. pri projektoch týkajúcich sa pevného odpadu vykonať na výber najlepšej alternatívy zjednodušenú analýzu nákladov a prínosov všetkých hlavných možností a použiť ako kľúčový faktor pri výbere ekonomické parametre projektu, ako napríklad ENPV.

(27)  V prípade projektu verejno-súkromného partnerstva (VSP) by tento oddiel mal obsahovať odôvodnenie výberu metódy verejného obstarávania vrátane analýzy týkajúcej sa „pomeru medzi kvalitou a cenou“ pomocou vhodných referenčných porovnávacích údajov z verejného sektora.

(28)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom národnom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 138, 13.5.2014, s. 5).

(29)  Všetky údaje musia zodpovedať dokumentu, ktorý obsahuje analýzu nákladov a prínosov. Analýza nákladov a prínosov by sa mala vypracovať v EUR alebo v miestnej mene s jasne uvedeným výmenným kurzom.

(30)  Pokiaľ možno v reálnom vyjadrení.

(31)  V zmysle článku 17 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014.

(32)  Neplatí to: 1. pre projekty, na ktoré sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci v zmysle článku 107 zmluvy (pozri bod G.1), podľa článku 61 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013; 2. v prípade paušálnej sadzby [článok 61 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013] alebo zníženej miery spolufinancovania [článok 61 ods. 5 nariadenie (EÚ) č. 1303/2013] a 3. ak je súčet súčasných hodnôt prevádzkových a reprodukčných nákladov vyšší ako súčasná hodnota príjmov projektu, nepovažuje sa za projekt generujúci príjmy, pričom v takom prípade možno položky 7 a 8 ignorovať a pomerné uplatňovanie diskontovaných čistých príjmov by sa malo stanoviť na 100 %.

(33)  FRR(C) znamená finančnú ziskovosť investície.

(34)  FRR(K) znamená finančnú ziskovosť národného kapitálu.

(35)  FRR(Kp) znamená finančnú ziskovosť kapitálu navrhovateľa projektu.

(36)  Vrátane zvýšených nákladov počas ekonomickej životnosti projektu v dôsledku vplyvov zmeny klímy a iných prírodných katastrof (ak je to relevantné).

(37)  Súčet diskontovaných súm nákladov a prínosov, ktoré sa uvádzajú v tabuľke, by sa mal rovnať hodnote ENPV.

(38)  V prípade trvalých pracovných miest uveďte namiesto dĺžky trvania v mesiacoch slovo „trvalé“.

(39)  V prípade projektu verejno-súkromného partnerstva (VSP) by malo obsahovať maticu rizík stanovenú v rámci verejno-súkromného partnerstva (ak už bola operácia predmetom verejnej súťaže) alebo plánované rozdelenie rizík v rámci verejno-súkromného partnerstva (VSP) (ak ešte operácia nebola predmetom verejnej súťaže).

(40)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

(41)  Pripravené podľa článku 5 a prílohy I k smernici 2001/42/ES.

(42)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(43)  Ak projekt pozostáva z viacerých prác/činností/služieb, ktoré sú zaradené do rôznych skupín, pre každú investičnú úlohu by sa mali informácie vyplniť osobitne.

(44)  Ďalšie informácie by sa mali zamerať na vybrané prvky postupu EIA dôležité pre projekt (napr. na analýzu údajov, štúdie a posúdenia, ďalšie konzultácie s príslušnými orgánmi a verejnosťou, stanovenie dodatočnej náhrady/zmierňovacích opatrení, ďalšie rozhodnutie na základe zisťovacieho konania atď., ak je pravdepodobné, že v projekte dôjde k zmenám), ktorý je potrebné vykonať, najmä v rámci viacstupňových povoľovacích konaní.

(45)  Pripravené podľa článku 5 a prílohy IV k smernici 2011/92/EÚ.

(46)  V prípadoch, keď bol postup EIA ukončený právne záväzným rozhodnutím, kde sa čaká na vydanie povolenia v súlade s článkami 8 a 9 smernice 2011/92/EÚ, existencia písomného záväzku členských štátov, že vykonajú včasné kroky na zabezpečenie toho, aby bolo povolenie vydané najneskôr pred začatím prác.

(47)  Nie sú prípustné projekty, ktoré sú vo fáze výstavby (odpoveď „áno“ na otázku F. 3.5.1) a ktoré v čase svojho predloženia Európskej komisii nemajú povolenie prípravy/stavebného povolenia aspoň pre jednu zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

(48)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(49)  Revidovaná verzia prijatá Výborom pre biotopy 26. apríla 2012, http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/guidance_en.htm#art6.

(50)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(51)  Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(52)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(53)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(54)  Ďalšie usmernenia týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy/odolnosti voči zmene klímy nájdete v usmerneniach GR CLIMA pre manažérov projektov: http://ec.europa.eu/clima/policies/adaptation/what/docs/non_paper_guidelines_project_managers_en.pdf a usmernenia k EIA/SEA: http://ec.europa.eu/environment/eia/home.htm.

(55)  Podpora Únie by mala zodpovedať sume stanovenej v dohode uvedenej v článku 125 ods. 3 písm. c).

(56)  V zmysle článku 62 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(57)  V zmysle článku 37 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(58)  Ako sa vyžaduje podľa článku 101 ods. 1 písm. h) nariadenia (EÚ) č.1303/2013.

(59)  Ak už je fáza dokončená – uveďte presný dátum, ak ešte len naplánovaná – uveďte aspoň mesiac a rok.

(60)  Podľa článku 71 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

PRÍLOHA III

Metodika na vypracovanie analýzy nákladov a prínosov

1.   VŠEOBECNÉ ZÁSADY

1.1.   Cieľom analýzy nákladov a prínosov (ďalej len „CBA“, z angl. cost-benefit analysis) v súvislosti s politikou súdržnosti je podpora pri posudzovaní veľkých projektov v záujme:

—	posúdenia, či sa oplatí spolufinancovať veľký projekt (z ekonomického hľadiska),

—	posúdenia, či veľký projekt potrebuje spolufinancovanie (z finančného hľadiska).

1.2.   CBA sa:

—	vypracuje čo najskôr počas fázy prípravy projektu, zvyčajne na konci etapy predbežného návrhu projektu,

—	považuje za súčasť projektovej žiadosti veľkého projektu, ktorá sa má zohľadňovať v spojení s inými dokumentmi vypracovanými na účely veľkých projektov vrátane tých, ktoré obsahujú ďalšie informácie uvedené v článku 101 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

1.3.   CBA musí byť v súlade s týmito zásadami:

—	CBA sa musí vypracovať na základe vopred stanovených politických cieľov,

—	CBA si vyžaduje, aby sa vymedzil relevantný (miestny, regionálny, celoštátny, cezhraničný, globálny) sociálny kontext a perspektíva,

—	CBA si vyžaduje spoločnú mernú jednotku (zvyčajne peňažnú),

—	CBA si vyžaduje, aby sa porovnal scenár novej investície so scenárom bez novej investície (prírastková analýza (1)),

—	CBA si vyžaduje, aby sa uviedlo referenčné obdobie relevantné pre projekt,

—	CBA si vyžaduje, aby sa zobrali do úvahy zostatkové hodnoty investície,

—	CBA si vyžaduje posúdenie rizika v záujme riešenia faktoru neistoty.

1.4.   CBA veľkého projektu musí obsahovať nasledujúce prvky:

1.	prezentácia kontextu;

2.	vymedzenie cieľov;

3.	identifikácia projektu;

4.	výsledky štúdií uskutočniteľnosti s analýzou dopytu a možností;

5.	finančná analýza;

6.	ekonomická analýza;

7.	posúdenie rizika.

2.   PRVKY ANALÝZY NÁKLADOV A PRÍNOSOV

2.1.   Prezentácia kontextu a vymedzenie cieľov, identifikácia projektu, uskutočniteľnosť projektu s analýzou dopytu a možností

2.1.1.   Prezentácia kontextu

Toto posúdenie si vyžaduje, aby sa vymedzil sociálny, ekonomický, politický a inštitucionálny kontext. Kľúčové prvky, ktoré treba opísať, sa týkajú:

(1)	sociálno-ekonomických podmienok krajiny/regiónu, ktoré sú relevantné pre projekt;

(2)	politických a inštitucionálnych aspektov vrátane existujúcich hospodárskych politík a plánov rozvoja a ich politických cieľov;

(3)	súčasnej vybavenosti infraštruktúrou a poskytovania služieb;

(4)	vnímania a očakávania obyvateľstva vo vzťahu k službám, ktoré sa majú poskytovať.

2.1.2.   Vymedzenie cieľov projektu

Stanovia sa jasné ciele projektu s cieľom overiť, či investícia reaguje na existujúcu potrebu, a posúdiť výsledky a vplyv projektu. Pokiaľ je to možné, ciele by sa mali kvantifikovať prostredníctvom ukazovateľov s východiskovými a cieľovými hodnotami (zámermi).

Ak je to možné a vhodné, na určenie prínosov projektu by sa malo použiť vymedzenie cieľov, aby sa posúdil prínos projektu k dobrým životným podmienkam a prínos pri dosahovaní konkrétnych cieľov prioritných osí operačného(-ých) programu(-ov).

2.1.3.   Identifikácia projektu

Veľký projekt sa určí so zreteľom na definíciu veľkého projektu uvedenú v článku 100 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ako aj na tieto zásady:

1.	Projekt musí byť jasne určený ako sebestačný predmet analýzy, čiže technické časti, administratívne alebo finančné fázy, ktoré ako také nemožno považovať za prevádzkové, treba analyzovať v rámci CBA spoločne s ostatnými fázami, ktoré zahŕňajú veľký projekt.

2.	Treba zohľadniť oblasť vplyvu, konečných prijímateľov (2) a príslušné zainteresované strany, ktorých dobré životné podmienky sa započítavajú do súhrnu čistých prínosov.

3.	Vymedzí sa subjekt zodpovedný za vykonávanie a analyzuje sa jeho technická kapacita, finančná spôsobilosť a inštitucionálna kapacita.

2.1.4.   Uskutočniteľnosť projektu s analýzou dopytu a možností

Pri analýze nákladov a prínosov sa musia brať do úvahy štúdie uskutočniteľnosti, ktoré za normálnych okolností pokrývajú tieto aspekty: analýza dopytu; analýza možností; dostupná technológia; výrobný plán (vrátane miery využívania infraštruktúry); požiadavky na personál; rozsah projektu, umiestnenie, fyzické vstupy, načasovanie a realizácia, fázy rozšírenia a finančné plánovanie; environmentálne aspekty, aspekty zmierňovania zmeny klímy (emisie skleníkových plynov), efektívne využívanie zdrojov a odolnosť voči vplyvom zmeny klímy a prírodným katastrofám (v prípade potreby).

Treba vziať do úvahy tieto skutočnosti:

1.

Analýzou uskutočniteľnosti sa identifikujú potenciálne obmedzenia a súvisiace riešenia s ohľadom na technické, ekonomické, regulačné, inštitucionálne, environmentálne aspekty a aspekty zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu. Projekt je uskutočniteľný vtedy, keď jeho návrh zodpovedá technickým, právnym, finančným a iným obmedzeniam týkajúcim sa krajiny, regiónu alebo špecifickej lokality. Uskutočniteľných môže byť niekoľko možností projektov. V rámci CBA sa musí predložiť zhrnutie výsledkov štúdie uskutočniteľnosti. CBA musí byť konzistentná s informáciami uvedenými v štúdiách uskutočniteľnosti a musí s nimi byť v súlade.

2.

Analýzou dopytu sa identifikuje a kvantifikuje sociálna potreba investície a berie sa v nej do úvahy minimálne: — súčasný dopyt pomocou modelov a skutočných údajov, — prognóza dopytu, od makroekonomických a sektorových prognóz a odhadov elasticity dopytu až po príslušné ceny, príjem a ostatné kľúčové faktory, — aspekty na strane ponuky vrátane analýzy existujúcej ponuky a očakávaného vývoja (infraštruktúry), — sieťový účinok (ak existuje).

3.

Analýza možností sa vykonáva s cieľom posúdiť a porovnať rôzne alternatívne možnosti, ktoré sú vo všeobecnosti uskutočniteľné na uspokojenie existujúceho a budúceho dopytu po projekte a na výber najlepšieho riešenia. Možnosti by sa mali porovnať na základe rôznych kritérií, ako sú napríklad technické, inštitucionálne, ekonomické, environmentálne aspekty a aspekty týkajúce sa zmeny klímy. Analýza možností by sa mala vypracovať v dvoch krokoch; prvý krok sa zameriava na základné strategické možnosti (t. j. typ infraštruktúry a umiestnenie projektu) a druhý krok na konkrétne riešenia na technologickej úrovni. Ak sa projekt realizuje v rámci verejno-súkromného partnerstva, tento druhý krok analýzy by sa mal zamerať na rozsah špecifikácie výstupov, ktoré môžu alebo nemusia byť zahrnuté do špecifikácie výstupov projektu verejno-súkromného partnerstva. Prvý krok je zvyčajne založený na (prevažne kvalitatívnych) viackritériových analýzach, zatiaľ čo v druhom kroku sa bežne používajú najmä kvantitatívne metódy. Kľúčové aspekty na výber najlepšej možnosti: — na riadne odôvodnenie hľadaného riešenia sa predloží dôkaz, že vybraná možnosť je optimálnou alternatívou spomedzi rôznych možností zvažovaných počas štúdie technickej uskutočniteľnosti, — ak rôzne alternatívy majú rovnaký jedinečný cieľ a rovnaké alebo veľmi podobné externality, odporúča sa založiť výber na najmenej nákladnom riešení na jednotku výstupu so zreteľom na dlhodobé prevádzkové náklady a náklady na údržbu spojené s danou možnosťou, — ak sú v prípade rôznych možností výstupy a externality rozdielne (za predpokladu, že všetky majú rovnaký cieľ), členský štát sa vyzýva, aby na výber najlepšej možnosti vypracoval pre všetky hlavné možnosti zjednodušenú CBA a určil, ktorá možnosť je výhodnejšia zo sociálno-ekonomického hľadiska, a výber by sa mal zakladať na ekonomických parametroch projektu vrátane jeho čistej súčasnej ekonomickej hodnoty (ENPV). Zjednodušená CBA sa vypracuje na základe približných odhadov kľúčových finančných a ekonomických údajov vrátane dopytu, investičných nákladov a prevádzkových nákladov, príjmov, priamych prínosov a externalít, ak je to relevantné.

2.2.   Finančná analýza

Ako je uvedené v článku 101 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, súčasťou CBA musí byť finančná analýza.

Finančná analýza musí obsahovať:

a)	posúdenie finančnej ziskovosti investície a národného kapitálu;

b)	určenie vhodného (maximálneho) príspevku z fondov;

c)	overenie finančnej životaschopnosti (udržateľnosti) projektu.

Finančná analýza by sa mala, pokiaľ je to možné a vhodné, vypracovať z hľadiska vlastníka projektu a/alebo prevádzkovateľa, čo umožní overiť peňažné toky a zaručiť kladný hotovostný zostatok s cieľom overiť finančnú udržateľnosť a vypočítať indexy finančnej návratnosti investičného projektu a kapitálu na základe diskontovaných peňažných tokov.

Ak vlastník a prevádzkovateľ nie sú ten istý subjekt, mala by sa vypracovať konsolidovaná finančná analýza, ktorá vylúči peňažné toky medzi vlastníkom a prevádzkovateľom.

Ak je to možné a vhodné, finančná analýza by mala byť vypracovaná v stálych cenách (ceny fixované vo východiskovom roku), ale očakávané zmeny relatívnych cien by sa mali považovať za súčasť posúdenia rizika.

2.2.1.   Metodika diskontovaného peňažného toku, prírastková metóda a ďalšie zásady finančnej analýzy

Finančná analýza veľkých projektov sa vypracuje so zreteľom na pravidlá uvedené v oddiele III (metóda výpočtu diskontovaného čistého príjmu z operácií generujúcich čistý príjem) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014 vrátane: metódy výpočtu diskontovaného čistého príjmu (vrátane referenčného obdobia a prírastkovej metódy) a diskontovania peňažného toku (vrátane finančnej diskontnej sadzby v reálnych cenách).

Na vypracovanie finančnej analýzy sa požadujú tieto údaje:

1.	investičné náklady vrátane fixných investícií, nefixných investícií vrátane nákladov na začatie činnosti, a kde je to vhodné, na zmeny v prevádzkovom kapitáli;

2.	reprodukčné náklady, ako sa vymedzujú v článku 17 písm. a) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014;

3.	prevádzkové náklady, ako sa vymedzujú v článku 17 písm. b) a c) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014;

4.	príjmy, ako sa vymedzujú v článku 16 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014;

5.	zdroj financovania vrátane vlastného kapitálu investora (či už verejného alebo súkromného), kapitálu z úverov (v tomto prípade sú splácanie úveru a úroky v analýze udržateľnosti záporným peňažným tokom projektu) a akékoľvek ďalšie finančné zdroje, ako sú napríklad granty.

V relevantných sektoroch vrátane environmentálneho sektoru sa poplatky stanovia v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ so zreteľom na cenovú dostupnosť, ako sa uvádza v oddiele III (metóda výpočtu diskontovaného čistého príjmu z operácií generujúcich čistý príjem) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014, a so zreteľom na plné pokrytie nákladov  (3).

Dodržiavanie zásady „plné pokrytie nákladov“ zahŕňa, že:

1.	cieľom poplatkov by malo byť v čo najväčšej miere pokryť kapitálové náklady, prevádzkové náklady a náklady na údržbu vrátane environmentálnych nákladov a nákladov spojených so zdrojmi;

2.	štruktúrou poplatku sa maximalizujú príjmy projektu pred štátnymi dotáciami, pričom sa zohľadní cenová dostupnosť.

Obmedzovaním zásady „znečisťovateľ platí“ a zásady plného pokrytia nákladov používateľských poplatkov by sa:

1.	nemala ohroziť finančná udržateľnosť projektu;

2.	mali tieto obmedzenia vo všeobecnosti považovať za dočasné a trvať len dovtedy, kým trvá otázka cenovej dostupnosti pre používateľov.

2.2.2.   Výsledky finančnej analýzy

a)   Hodnotenie finančnej ziskovosti investície a národného kapitálu

Čistá súčasná finančná hodnota (FNPV) je výsledná suma, ktorá vznikne odčítaním očakávaných investičných, prevádzkových a reprodukčných nákladov (diskontovaných) od diskontovanej hodnoty očakávaných príjmov.

Finančná miera návratnosti (FRR) je diskontná sadzba, ktorou sa produkuje nulová FNPV.

Finančná ziskovosť investície sa posúdi prostredníctvom odhadu čistej súčasnej finančnej hodnoty investície a finančnej miery návratnosti investície [FNPV(C) a FRR(C)]. Pomocou týchto ukazovateľov sa porovnávajú investičné náklady s čistými príjmami a meria sa, do akej miery možno prostredníctvom čistých príjmov projektu splatiť investície bez ohľadu na zdroje financovania. V niektorých prípadoch (v súvislosti so štátnou pomocou a súkromnými prevádzkovateľmi) sa požaduje výpočet FRR(Kp). Úrokové platby sa nezahŕňajú do výpočtu FNPV(C).

Na projekt možno požadovať príspevok z fondov za týchto podmienok:

FNPV(C) pred príspevkom EÚ by mala byť záporná a FRR(C) by mala byť nižšia než diskontná sadzba použitá na analýzu (s výnimkou niektorých projektov, na ktorú sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci, pre ktoré toto nemusí byť relevantné).

Ak veľký projekt vykazuje vysokú finančnú ziskovosť (t. j. FRR(C) je podstatne vyššia ako finančná diskontná sadzba), bude sa spravidla považovať za postačujúce, aby investor realizoval projekt bez príspevku Únie. Príspevok Únie možno odôvodniť iba vtedy, ak sa preukáže, že investícia nie je schopná sama získať financovanie z bánk vzhľadom na to, že riziká pre investora vyplývajúce z realizácie projektu, napr. vysoko inovačného projektu, by mohli byť príliš vysoké na to, aby uskutočnil investíciu bez verejného grantu.

Finančná ziskovosť národného kapitálu sa posúdi prostredníctvom odhadu čistej súčasnej finančnej hodnoty kapitálu a finančnej miery návratnosti kapitálu [FNPV(K) a FRR(K)]. Pomocou týchto ukazovateľov sa meria, do akej miery možno z čistých príjmov projektu splatiť finančné zdroje poskytnuté z národných prostriedkov (súkromných aj verejných zdrojov).

Výpočet FNPV(K) a FRR(K) si vyžaduje, aby:

—	finančné zdroje – bez podpory EÚ – investované do projektu boli považované za záporné peňažné toky bez ohľadu na investičné náklady,

—	kapitálové príspevky boli zohľadnené v čase, keď sú skutočne vyplatené na projekt alebo uhradené (v prípade úverov),

—	úrokové platby boli uvedené v tabuľke na analýzu návratnosti kapitálu [FNPV(K)],

—	prevádzkové dotácie neboli uvedené v tabuľke na analýzu návratnosti kapitálu [FNPV(K)].

Na projekt možno požadovať príspevok z fondov za týchto podmienok:

FNPV(K) s pomocou Únie by mala byť záporná alebo rovná nule, FRR(K) by mala byť nižšia alebo rovná diskontnej sadzbe, inak treba poskytnúť primerané zdôvodnenie.

V relevantných prípadoch by sa mala vypočítať aj návratnosť kapitálu [FRR(Kp)] navrhovateľa projektu. Pomocou tejto návratnosti sa porovnávajú čisté príjmy z investície so zdrojmi, ktoré poskytol navrhovateľ: t. j. investičné náklady mínus nenávratné granty od EÚ a/alebo národných/regionálnych orgánov. Táto činnosť môže byť obzvlášť užitočná v kontexte štátnej pomoci, aby sa overilo, či intenzita pomoci (pomoci EÚ a národnej pomoci) zabezpečuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou s cieľom obmedziť verejnú finančnú podporu na to, čo je potrebné, aby bol projekt ekonomicky alebo finančne životaschopný. Ak sa v rámci projektu očakáva výrazná kladná návratnosť (t. j. podstatne vyššia ako národné referenčné hodnoty týkajúce sa očakávanej ziskovosti v danom odvetví), dokazuje to, že prijatý grant by priniesol prijímateľovi nadmerné zisky, a preto príspevok Únie možno nie je odôvodnený.

b)   Určenie vhodného (maximálneho) príspevku z fondov

Výška vhodného (maximálneho) príspevku z fondov na projekty generujúce príjmy sa určí v súlade s jednou z metód na určovanie potenciálneho čistého príjmu v súlade s článkom 61 (operácie generujúce čistý príjem po dokončení) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a prílohou V k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013 a oddielom III delegovaného nariadenia (EÚ) č. 480/2014, ktorými sa stanovujú pravidlá pre výpočet diskontovaného čistého príjmu z operácií generujúcich čistý príjem.

c)   Zabezpečenie finančnej životaschopnosti (udržateľnosti)

Analýza finančnej analýzy udržateľnosti je založená na nediskontovaných projekciách peňažných tokov. Používa sa najmä ako dôkaz, že projekt bude mať každý rok k dispozícii dostatočné peňažné zdroje, ktoré mu umožnia vždy pokryť výdavky na investície a operácie, a to počas celého referenčného obdobia.

Toto sú kľúčové aspekty analýzy finančnej udržateľnosti:

1.	Finančná udržateľnosť projektu je overená kontrolou, či kumulovaný (nediskontovaný) čistý peňažný tok za každý rok je kladný (alebo nulový), a to počas celého zvažovaného referenčného obdobia.

2.

Čisté peňažné toky zvažované na tento účel by: — mali zohľadňovať investičné náklady, všetky (národné a únijné) finančné zdroje a hotovostné príjmy a prevádzkové a reprodukčné náklady v čase ich platby, splátky finančných záväzkov subjektu, ako aj kapitálové príspevky, úroky a priame dane, — mali byť bez DPH okrem prípadu, keď ide o nevratnú DPH, — nemali zohľadňovať zostatkovú hodnotu okrem prípadov, keď je aktívum skutočne zlikvidované v poslednom zohľadnenom roku analýzy.

3.

V prípade operácie, na ktorú sa nevzťahujú požiadavky uvedené v článku 61 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, alebo vždy, keď sa v budúcnosti projektujú záporné peňažné toky, musí sa uviesť, ako budú pokryté náklady, s jednoznačným dlhodobým záväzkom prijímateľa/prevádzkovateľa, že poskytne primerané financovanie z iných zdrojov na zabezpečenie udržateľnosti projektu.

4.

Ak projekty spadajú do už existujúcej infraštruktúry, napríklad projekty na zvýšenie kapacity, musí sa overiť celková finančná udržateľnosť prevádzkovateľa systému v rámci „scenára s projektom“ (väčšmi než kapacita daného jedného rozšíreného segmentu) a musí sa vypracovať analýza udržateľnosti na úrovni prevádzkovateľa systému a výsledky sa musia zohľadniť pri posúdení rizík.

2.2.3.   Finančná analýza v rámci verejno-súkromného partnerstva (VSP)

Pri vypracúvaní finančnej analýzy projektov, ktoré sa realizujú ako VSP, sa zohľadnia tieto aspekty:

1.

Finančnú diskontnú sadzbu možno zvýšiť nad úroveň štandardnej sadzby uvedenej v oddiele III (metóda výpočtu diskontovaného čistého príjmu z operácií generujúcich čistý príjem po dokončení) delegovaného nariadenia Komisie, aby odrážala vyššie náklady príležitosti kapitálu pre súkromného investora. Tieto vyššie náklady príležitosti by mali byť odôvodnené prijímateľom na základe jednotlivých prípadov, pričom by sa mali predložiť dôkazy, pokiaľ je to možné, o návratnosti podobných projektov súkromného partnera z minulosti, alebo iné relevantné faktické dôkazy.

2.	V prípade schém VSP, v rámci ktorých je vlastník infraštruktúry odlišný od prevádzkovateľa, sa musí vypracovať konsolidovaná finančná analýza pokrývajúca vlastníka aj prevádzkovateľa.

3.

Pokiaľ súkromný partner nie je vybraný prostredníctvom spravodlivého, transparentného a otvoreného súťažného postupu, ktorý zabezpečí verejnému partnerovi najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou (4), treba na overenie finančnej ziskovosti súkromného kapitálu a zabránenie neprimerane vysokému zisku generovanému podporou EÚ vypočítať ukazovateľ, ktorým sa meria finančná ziskovosť investovaného kapitálu pre súkromného investora [FRR(Kp)] (5) a ktorým sa porovnajú čisté príjmy, ktoré vznikli súkromnému partnerovi vďaka zdrojom poskytnutým počas investície (buď prostredníctvom kapitálu alebo úverov). Výsledná FRR(Kp) sa porovná s národnými alebo medzinárodnými referenčnými hodnotami očakávanej ziskovosti v danom odvetví.

2.3.   Ekonomická analýza

Ako sa stanovuje v článku 101 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, súčasťou CBA musí byť ekonomická analýza.

Ekonomická analýza je analýza, ktorá sa vypracúva pomocou ekonomických hodnôt, ktoré odrážajú sociálne náklady príležitosti týkajúce sa tovaru a služieb.

2.3.1.   Kľúčové kroky ekonomickej analýzy

Ekonomická analýza by sa mala vypracovať v stálych účtovných (tieňových) cenách a pri jej vypracovaní sa vychádza z finančnej analýzy peňažných tokov.

Ekonomická analýza obsahuje tieto kroky:

1.

Fiškálne korekcie na vylúčenie nepriamych daní (napr. DPH, spotrebných daní), dotácií a čistých transferových platieb poskytnutých verejným subjektom (napr. platieb z národných systémov zdravotnej starostlivosti) z ekonomickej analýzy. V prípade, že sú nepriame dane/dotácie určené na korekciu externalít, tieto sa zahŕňajú do ekonomickej analýzy, ak sa usudzuje, že primerane odzrkadľujú sociálnu hraničnú hodnotu súvisiacich externalít, a za predpokladu, že nedochádza k dvojitému započítavaniu s inými ekonomickými nákladmi a prínosmi.

2.

Konverzia trhových cien na účtovné (tieňové) ceny pomocou finančných konverzných faktorov na finančné ceny, aby sa korigovala deformácia trhu. Ak konverzné faktory nie sú k dispozícii od národného úradu pre plánovanie a ak nedošlo k výraznej deformácii trhu, na zjednodušenie možno stanoviť konverzný faktor na hodnotu jedna (KF = 1). Konverzné faktory môžu byť vyššie (alebo nižšie) ako 1, ak sú účtovné ceny vyššie (alebo nižšie) ako trhové ceny.

3.

Peňažné vyjadrenie netrhových vplyvov (korekcie externalít): externality sa odhadnú a ohodnotia podľa potreby pomocou metódy vyjadrených alebo prejavených preferencií (napr. hedonické oceňovanie) alebo iných metód. V ekonomickej analýze sa zohľadňujú iba priame účinky, aby sa predišlo dvojitému započítavaniu, pričom vo všeobecnosti tieňové ceny a peňažné vyjadrenie externalít predstavujú nepriame účinky. Finančné príjmy vo forme používateľských poplatkov sú vylúčené z ekonomickej analýzy a nahrádzajú sa odhadom priamych účinkov na používateľov, či už prostredníctvom „ochoty platiť“ alebo účtovných cien. Používateľské poplatky, a to najmä v odvetviach, ktoré nie sú vystavené hospodárskej súťaži na trhu, v regulovaných odvetviach alebo odvetviach výrazne ovplyvňovaných politickými hľadiskami, by sa nemali používať ako náhrada za „ochotu platiť“ zo strany používateľa.

4.

Diskontovanie odhadovaných nákladov a prínosov: keď sa odhadne tok ekonomických nákladov a prínosov, mala by sa uplatniť štandardná diskontovaná metodika peňažného toku pomocou sociálnej diskontnej sadzby (SDR). Na základe sociálnej miery časovej preferencie (SRTP) sa odhadujú tieto referenčné hodnoty pre sociálnu diskontnú sadzbu: 4,95 % pre členské štáty čerpajúce prostriedky z Kohézneho fondu a 2,77 % pre ostatné členské štáty. Na zjednodušenie sa spravidla použije ako referenčná hodnota v členských štátoch čerpajúcich prostriedky z Kohézneho fondu (Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko) sociálna diskontná sadzba vo výške 5 % a v ostatných členských štátoch (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Nemecko, Luxembursko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko) vo výške 3 %. Členské štáty môžu pre sociálnu diskontnú sadzbu stanoviť inú referenčnú hodnotu ako 5 % alebo 3 % za podmienky, že: (1) odôvodnia tieto referenčné hodnoty na základe prognózy rastu hospodárstva a iných parametrov určujúcich SDR v rámci prístupu SRTP a (2) zabezpečia jej jednotné uplatňovanie na všetky podobné projekty v rovnakej krajine, v rovnakom regióne alebo odvetví. Informácie o odlišnej referenčnej hodnote sa dajú k dispozícii prijímateľom a Komisii na začiatku operačného programu.

2.3.2.   Výpočet ukazovateľov ekonomickej výkonnosti

Nasledujúce ukazovatele ekonomickej výkonnosti (ako sú vymedzené ďalej) sú kľúčovými ukazovateľmi ekonomickej analýzy:

1.	Čistá súčasná ekonomická hodnota (ENPV) je hlavným referenčným ukazovateľom pre hodnotenie projektov. Je vymedzená ako rozdiel medzi diskontovanými celkovými sociálnymi prínosmi a nákladmi.

2.	Aby bol projekt prijateľný z ekonomického hľadiska, čistá súčasná ekonomická hodnota by mala byť kladná (ENPV > 0), čím sa preukáže, že spoločnosť daného regiónu alebo krajiny má z projektu prínos, keďže prínosy projektu prevyšujú jeho náklady, a preto by sa mal tento projekt zrealizovať.

3.	Ekonomická miera návratnosti (ERR) je vnútorná miera návratnosti vypočítaná pomocou ekonomických hodnôt a vyjadrujúca sociálno-ekonomickú ziskovosť projektu.

4.	Aby sa odôvodnila podpora EÚ na veľký projekt, ekonomická miera návratnosti by mala byť vyššia, ako je sociálna diskontná sadzba (ERR > SDR).

5.	Pomer prínosy/náklady (B/C) je vymedzený ako čistá súčasná hodnota prínosov projektu vydelená čistou súčasnou hodnotou nákladov na projekt.

6.	Aby sa odôvodnila podpora EÚ na veľký projekt, pomer prínosy/náklady by mal byť vyšší ako jedna (B/C > 1).

Hlavné ekonomické prínosy podľa odvetví, ktoré sa majú vziať do úvahy v rámci ekonomickej analýzy, sú uvedené v tabuľke 1. Možno pridať ďalšie ekonomické prínosy, ak je to potrebné a odôvodnené. V niektorých osobitných prípadoch sa tieto prínosy môžu stať ekonomickými nákladmi, napr. zvýšené prevádzkové náklady vozidiel v rámci niektorých cestných projektov.

Tabuľka 1

Odvetvie/pododvetvie	Ekonomické prínosy
Zásobovanie vodou a sanitácia	i) lepší prístup k pitnej vode a službám v oblasti čistenia odpadových vôd, pokiaľ ide o dostupnosť, spoľahlivosť a kvalitu služieb; ii) lepšia kvalita pitnej vody; iii) lepšia kvalita povrchových vôd a zachovanie ekosystémových služieb v dôsledku znižovania znečistenia; iv) úspory nákladov na zdroje, tak pre výrobcov, ako aj pre zákazníkov; v) lepšie zdravie; vi) zníženie emisií skleníkových plynov.
Odpadové hospodárstvo	i) zníženie zdravotných a environmentálnych rizík (znížené znečistenie ovzdušia, vody, pôdy); ii) zníženie nákladov/plochy skládok (pre zariadenia na spracovanie odpadu); iii) zhodnocovanie materiálov, energie a výroba kompostu (predchádzanie nákladom alternatívnej produkcie/výroby vrátane externalít); iv) zníženie emisií skleníkových plynov (napr. CO2, CH4); v) obmedzenie rušivých vizuálnych prvkov, hluku a zápachu.
Energia	Projekty na zabezpečenie energetickej efektívnosti i) úspory energie (vyjadrené prostredníctvom ekonomickej hodnoty energie vrátane externalít); ii) zvýšenie pohodlia; iii) zníženie emisií skleníkových plynov a iných ako skleníkových plynov. Projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie i) zníženie energetických nákladov na nahradenie zdroja energie, napr. nahradením alternatív založených na fosílnych palivách (vyjadrené prostredníctvom ekonomickej hodnoty energie vyrobenej pravdepodobne nahradenou alternatívou vrátane externalít); ii) zníženie emisií skleníkových plynov. Elektrické/plynové siete a infraštruktúra i) zvýšenie a diverzifikácia dodávok energie (hodnota prírastku v dodávkach plynu/elektrickej energie vrátane externalít); ii) zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok energie (zníženie výpadkov); iii) zníženie energetických nákladov na nahradenie zdroja energie; iv) integrácia trhu: odchýlky v prebytkoch v dôsledku účinkov vyrovnávania cien v priestore (za prenos) alebo v čase (za skladovanie); v) vyššia energetická efektívnosť; vi) zníženie emisií skleníkových plynov a iných ako skleníkových plynov.
Cesty, železnice, verejná doprava	i) zníženie všeobecných nákladov (na prepravu tovaru/ľudí): — úspory času, — úspory prevádzkových nákladov vozidla; ii) zníženie nehodovosti; iii) zníženie emisií skleníkových plynov; iv) zníženie iných emisií (t. j. miestne vplyvy znečistenia ovzdušia); v) zníženie emisií hluku (napr. niektoré mestské projekty).
Letiská, prístavy, intermodálna doprava	i) zníženie všeobecných nákladov (na prepravu tovaru/ľudí): — úspory času, — úspory prevádzkových nákladov dopravného prostriedku; ii) zlepšenie kvality služieb (napríklad letiskové brány s nástupným mostom); iii) zníženie emisií skleníkových plynov; iv) zníženie iných emisií ako emisií skleníkových plynov; v) zníženie emisií hluku.
Výskum a inovácie	i) prínosy pre podniky (zriaďovanie osamostatnených/odštepných a začínajúcich podnikov, vývoj nových/zdokonalených produktov a postupov, šírenie znalostí); ii) prínosy pre výskumníkov a študentov (nový výskum, tvorba ľudského kapitálu, rozvoj spoločenského kapitálu); iii) prínosy pre širokú verejnosť (zníženie environmentálnych a zdravotných rizík, kultúrne vplyvy pre návštevníkov).
Širokopásmové pripojenie	i) zvýšené využívanie a lepšia kvalita digitálnych služieb vrátane elektronického obchodu pre občanov a podniky (najmä vo vidieckych oblastiach); ii) zvýšené využívanie a lepšia kvalita digitálnych služieb vrátane elektronickej verejnej správy a elektronického zdravotníctva pre verejnú správu.

2.3.3.   Zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na túto zmenu v ekonomickej analýze

V CBA sa musia zohľadniť náklady a prínosy projektu v kontexte zmeny klímy a emisií skleníkových plynov. Kvantifikácia emisií skleníkových plynov projektu aj odhad ekonomických nákladov emisií uhlíka (alebo CO2) použité na peňažné vyjadrenie externalít takýchto emisií musí byť založené na transparentnej metodike v súlade s cieľmi EÚ do roku 2050 týkajúcimi sa dekarbonizácie. Pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy, súčasťou ekonomickej analýzy by mali byť náklady na opatrenia zamerané na zvyšovanie odolnosti projektu voči vplyvom zmeny klímy, ktoré sú riadne odôvodnené v štúdiách uskutočniteľnosti. Prínosy týchto opatrení, napr. opatrení prijatých na obmedzenie emisií skleníkových plynov alebo zvýšenie odolnosti voči zmene klímy a extrémnym prejavom počasia a voči iným prírodným katastrofám, by sa takisto mali posúdiť a zahrnúť do ekonomickej analýzy, pokiaľ možno v kvantifikovanej podobe, v opačnom prípade by sa mali náležite opísať.

2.3.4.   Zjednodušená ekonomická analýza v osobitných prípadoch

V určitých obmedzených prípadoch, ak je veľmi ťažké alebo nemožné kvantifikovať a peňažne vyjadriť prínosy veľkého projektu, ale náklady možno s primeranou istotou predpovedať, najmä v prípade veľkých projektov, pri ktorých je rozhodujúce zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov EÚ, sa môže vypracovať analýza efektívnosti nákladov (CEA, z angl. cost-effectiveness analysis). V takých prípadoch sa treba pri posudzovaní zamerať na overenie, či projekt je pre spoločnosť najefektívnejším riešením na poskytnutie danej potrebnej služby za uvedených vopred stanovených podmienok. Okrem toho by sa mal uviesť kvalitatívny opis hlavných ekonomických prínosov.

Pri CEA sa vypočítajú náklady na jednotku prínosu „nevyjadreného v peniazoch“ a treba v nej kvantifikovať prínosy, ale nemá sa udávať peňažná alebo ekonomická hodnota týchto prínosov.

Pri uplatňovaní CEA platia tieto podmienky:

—	projekt vytvára len jeden výstup projektu, ktorý je homogénny a ľahko merateľný,

—	tento výstup je zásadným prvkom ponuky, čo znamená, že je nevyhnutné podniknúť kroky na jeho zabezpečenie,

—	cieľom veľkého projektu je dosiahnuť výstup pri minimálnych nákladoch,

—	neexistujú žiadne významné externality,

—	na základe množstva dôkazov vyplývajúcich z príslušných referenčných hodnôt možno overiť, či zvolená technológia spĺňa minimálne požadované kritériá nákladovej efektívnosti.

2.4.   Posúdenie rizika

Ako je uvedené v článku 101 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, súčasťou CBA musí byť posúdenie rizika. Je to potrebné na odstránenie neistoty, ktorá je vždy súčasťou investičných projektov. Posúdenie rizika umožňuje, aby navrhovateľ projektu lepšie pochopil, ako sa pravdepodobne zmenia odhadované vplyvy, ak sa niektoré kľúčové premenné ukážu byť odlišné, ako sa očakávalo. Dôkladná analýza rizík predstavuje základ pre riadnu stratégiu riadenia rizika, ktorá sa následne premietne do návrhu projektu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aspektom týkajúcim sa zmeny klímy a životného prostredia.

Posúdenie rizika musí zahŕňať dva kroky:

1.

V analýze citlivosti, ktorou sa určujú „kritické“ premenné alebo parametre modelu (t. j. tie, ktorých pozitívne alebo negatívne odchýlky majú najväčší vplyv na ukazovatele výkonnosti daného projektu), sa musia zohľadniť tieto aspekty: — Kritické premenné sú tie, pri ktorých odchýlka 1 % spôsobí odchýlku viac ako 1 % hodnoty NPV. — Pri tejto analýze sa zmení vždy jeden prvok naraz a určí sa účinok tejto zmeny na NPV. — Meniace sa hodnoty sú vymedzené ako percentuálna zmena kritickej premennej potrebná na to, aby sa NPV rovnala nule. — Analýza scenárov umožňuje preštudovať kombinovaný vplyv určených súborov kritických hodnôt a najmä kombináciu optimistických a pesimistických hodnôt skupiny premenných pri vytváraní rôznych scenárov, ktoré môžu fungovať na základe určitých hypotéz.

2.

Kvalitatívna analýza rizika vrátane predchádzania rizikám ich zmierňovania, ktorá musí obsahovať tieto prvky: — zoznam rizík, ktorým je projekt vystavený, — matica rizík znázorňujúca pre každé zistené riziko: — možné príčiny zlyhania, — väzbu na analýzu citlivosti v prípade potreby, — negatívne účinky na projekt, — klasifikovanú (napr. veľmi nepravdepodobne, nepravdepodobne, rovnako pravdepodobne ako nepravdepodobne, pravdepodobne, veľmi pravdepodobne) úroveň pravdepodobnosti výskytu a závažnosti vplyvu, — úroveň rizika (t. j. kombinácia pravdepodobnosti a vplyvu), — identifikácia preventívnych a zmierňujúcich opatrení vrátane subjektu zodpovedného za predchádzanie hlavným rizikám a za ich zmierňovanie, štandardných postupov, ak je to vhodné, a so zreteľom na osvedčené postupy, keď je to možné, ktoré sa majú použiť na zníženie rizika expozície, ak sa to považuje za potrebné, — výklad matice rizík vrátane posúdenia zostatkových rizík po uplatnení preventívnych a zmierňujúcich opatrení. — Okrem toho posúdenie rizika môže zahŕňať v prípade potreby (v závislosti od veľkosti projektu, dostupnosti údajov) – a malo by zahŕňať v prípade, že expozícia voči zostatkovému riziku je stále výrazná – pravdepodobnostnú analýzu rizika, ktorá obsahuje tieto kroky: 1. Rozdelenie pravdepodobnosti pre kritické premenné s informáciou o pravdepodobnosti výskytu určitej percentuálnej zmeny kritických premenných. Výpočet rozdelenia pravdepodobnosti kritických premenných je potrebný na vypracovanie kvantitatívnej analýzy rizika; 2. Kvantitatívna analýza rizika založená na simulácii Monte Carlo, ktorá poskytuje rozdelenie pravdepodobnosti a štatistické ukazovatele spojené s očakávaným výsledkom, štandardná odchýlka (STD) atď. ukazovateľov finančnej a ekonomickej výkonnosti projektu. Hlavné riziká pre jednotlivé odvetvia, ktoré je potrebné zohľadniť pri posúdení rizík, sú uvedené v tabuľke 2. Členské štáty sa vyzývajú (ak to budú považovať za vhodné a/alebo uskutočniteľné), aby vypracovali vnútroštátne usmernenia na ohodnotenie niektorých štandardných rizík projektu a zoznam zmierňovacích a preventívnych opatrení vo všetkých odvetviach s cieľom pomôcť navrhovateľom projektu pri príprave kvalitatívnej analýzy rizika v súlade s týmto nariadením. Tabuľka 2 Odvetvie/pododvetvie Osobitné riziká Zásobovanie vodou a sanitácia Riziká na strane dopytu: i) nižšia spotreba vody, ako sa predvídalo; ii) pomalšia miera napájania sa na verejný kanalizačný systém, ako sa predvídalo; Riziká návrhu: iii) neadekvátne prieskumy a prešetrovanie, napr. nepresné hydrologické prognózy; iv) neadekvátne odhady nákladov návrhu; Riziká spojené s nadobudnutím pozemku: v) procedurálne zdržania, vi) vyššia cena pozemku, ako sa predvídalo; Administratívne riziká a riziká spojené s obstarávaním: vii) procedurálne zdržania; viii) stavebné alebo iné povolenia; ix) povolenie na prevádzku; x) súdne konanie; Riziká spojené s výstavbou: xi) prekročenie nákladov projektu a zdržanie počas výstavby; xii) riziká spojené so zmluvným partnerom (konkurz, nedostatok zdrojov); Prevádzkové riziká: xiii) spoľahlivosť identifikovaných vodných zdrojov (kvantita/kvalita); xiv) vyššie náklady na údržbu a na opravy, ako sa predvídalo; nahromadenie technických porúch; Finančné riziká: xv) pomalšie zvyšovanie poplatkov, ako sa predvídalo; xvi) pomalší výber poplatkov, ako sa predvídalo; Regulačné riziká: xvii) nepredvídané politické alebo regulačné faktory, ktoré ovplyvňujú cenu vody; Iné riziká: xviii) odpor verejnosti. Odpadové hospodárstvo Riziká na strane dopytu: i) menší vznik odpadu, ako sa predvídalo; ii) nedostatočná kontrola/zabezpečenie toku odpadov; Riziká návrhu: iii) neadekvátne prieskumy a prešetrovanie; iv) nevhodne zvolená technológia; v) neadekvátne odhady nákladov návrhu; Riziká spojené s nadobudnutím pozemku: vi) procedurálne zdržania; vii) vyššia cena pozemku, ako sa predvídalo; Administratívne riziká a riziká spojené s obstarávaním: viii) procedurálne zdržania; ix) stavebné alebo iné povolenia; x) povolenia na prevádzku; Riziká spojené s výstavbou: xi) prekročenie nákladov projektu a zdržanie počas výstavby; xii) riziká spojené so zmluvným partnerom (konkurz, nedostatok zdrojov); Prevádzkové riziká: xiii) iné zloženie odpadu, ako sa predvídalo, alebo nepredvídateľne veľké odchýlky v zložení odpadu; xiv) vyššie náklady na údržbu a na opravy, ako sa predvídalo; nahromadenie technických porúch; xv) výstupy procesu nedosahujú ciele kvality; xvi) nedodržanie emisných limitov v prípade emisií vypúšťaných zariadením (do vzduchu a/alebo vody); Finančné riziká: xvii) pomalšie zvyšovanie poplatkov, ako sa predvídalo; xviii) menej vybraných poplatkov, ako sa predvídalo; Regulačné riziká: xix) zmeny požiadaviek na ochranu životného prostredia, hospodárskych a regulačných nástrojov (napr. zdanenie pozemných skládok, zákazy skládkovania); Iné riziká: xx) odpor verejnosti. Energia Riziká na strane dopytu: i) nedostatočný dopyt; ii) vývoj cien rôznych konkurenčných palív; iii) neadekvátna analýza klimatických podmienok ovplyvňujúcich dopyt po energii na vykurovanie a/alebo chladenie; Riziká návrhu: iv) neadekvátne odhady nákladov návrhu; v) neadekvátne posudky a prieskum lokality; vi) inovácia v oblasti technológie výroby/prenosu energie alebo jej uskladňovania, v dôsledku ktorej je technológia použitá v projekte zastaraná; Riziká spojené s nadobudnutím pozemku: vii) vyššia cena pozemku, ako sa predvídalo; viii) vyššie náklady spojené s nadobudnutím práv prístupu; ix) procedurálne zdržania; Administratívne riziká a riziká spojené s obstarávaním: x) procedurálne zdržania; Riziká spojené s výstavbou: xi) prekročenie nákladov projektu a zdržanie počas výstavby; xii) záplavy, zosuvy pôdy atď.; xiii) nehody; Prevádzkové riziká: xiv) vyššie náklady na údržbu a na opravy, ako sa predvídalo; nahromadenie technických porúch, napríklad tých, ktoré sú spôsobené vplyvom zmeny klímy; xv) dlhé prerušenie prevádzky v dôsledku nehody alebo externých príčin; Finančné riziká: xvi) zmeny v systéme poplatkov a/alebo stimulov; xvii) neadekvátne odhady trendov v cenách energie; Regulačné riziká: xviii) zmeny požiadaviek na ochranu životného prostredia, hospodárskych nástrojov (t. j. napr. systémov podpory OZE, koncepcie EU ETS); Iné riziká: xix) odpor verejnosti. Cesty, železnice, verejná doprava, letiská, prístavy, intermodálna doprava Riziká na strane dopytu: i) odlišná prognóza premávky, ako sa predvídalo; Riziká návrhu: ii) neadekvátne prieskumy lokalít a prešetrovanie lokalít; iii) neadekvátne odhady nákladov návrhu; Administratívne riziká a riziká spojené s obstarávaním: iv) procedurálne zdržania; v) stavebné povolenia; vi) povolenia na prevádzku; Riziká spojené s nadobudnutím pozemku: vii) vyššie ceny pozemkov, ako sa predvídalo; viii) procedurálne zdržania; Riziká spojené s výstavbou: ix) prekročenie nákladov projektu; x) povodne, zosuvy pôdy atď.; xi) archeologické nálezy; xii) riziká spojené so zmluvným partnerom (konkurz, nedostatok zdrojov); Prevádzkové riziká: xiii) vyššie prevádzkové náklady a náklady na údržbu, ako sa predvídalo; Finančné riziká: xiv) nižší výber mýta, ako sa očakávalo; Regulačné riziká: xv) zmeny požiadaviek na ochranu životného prostredia; Iné riziká: xvi) odpor verejnosti. Výskum, vývoj a inovácie Riziká na strane dopytu: i) rozvoj príslušných odvetví (dopyt po výsledkoch výskumu a dopyt po súkromnom zmluvnom výskume); ii) vývoj na trhu práce (dopyt po absolventoch vysokých škôl a vplyv na dopyt po vzdelávacích službách v danej oblasti); iii) odlišný záujem širokej verejnosti, ako sa predvídalo; Riziká návrhu: iv) neadekvátne odhady nákladov návrhu; v) neadekvátny výber lokality alebo zdržania pri dokončovaní návrhu projektu; vi) vynález novej technológie v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, v dôsledku ktorého je technológia infraštruktúry zastaraná; vii) nedostatok riadne zavedených odborných skúseností v oblasti technického inžinierstva; Administratívne riziká a riziká spojené s obstarávaním: viii) zdržania pri získavaní stavebných povolení; ix) nedoriešené vlastnícke práva; x) zdržania pri nadobúdaní práv duševného vlastníctva alebo vyššie náklady na ich nadobudnutie, ako sa očakávalo; xi) procedurálne zdržania pri výbere dodávateľa a podpise zmluvy; xii) prekážky v oblasti ponuky; Riziká spojené s výstavbou: xiii) zdržanie projektu a prekročenie nákladov počas inštalácie vedeckého zariadenia; xiv) nedostatok hotových riešení, ktorými možno reagovať na potreby vzniknuté počas výstavby alebo prevádzky infraštruktúry; xv) zdržania doplnkových prác, na ktoré nemá navrhovateľ projektu vplyv; Prevádzkové riziká: xvi) nedostatok akademických/výskumných pracovníkov; xvii) neočakávané komplikácie spojené s inštaláciou špecializovaného zariadenia; xviii) zdržania pri spúšťaní a zabezpečovaní plnej a spoľahlivej funkčnosti zariadenia; xix) nedostatočná produkcia výsledkov výskumu; xx) neočakávané environmentálne vplyvy/nehody; Finančné riziká: xxi) nedostatočné záväzky v oblasti financovania na národnej/regionálnej úrovni počas prevádzkovej fázy; xxii) neadekvátny odhad finančných príjmov; xxiii) neuspokojenie dopytu používateľov; xxiv) neadekvátny systém na ochranu a využívanie práv duševného vlastníctva; xxv) strata existujúcich klientov/používateľov v dôsledku konkurencie zo strany iných stredísk výskumu a vývoja. Širokopásmové pripojenie Kontextové a regulačné riziká: i) zmena orientácie strategickej politiky; ii) zmena očakávaného správania budúcich súkromných investorov; iii) zmena v regulácii maloobchodu; iv) neúspešná žiadosť o štátnu pomoc; Riziká na strane dopytu: v) menšie využívanie služieb maloobchodných a veľkoobchodných poskytovateľov; vi) nízke investície zo strany poskytovateľov služieb do siete „poslednej míle“ Riziká návrhu: vii) neadekvátne odhady nákladov návrhu; Administratívne riziká a riziká spojené s obstarávaním: viii) zdržania pri obstarávaní v rámci projektu; ix) riziko, že sa nezískajú požadované vlastnícke práva; Prevádzkové a finančné riziká: x) zvýšenie prevádzkových nákladov; xi) nedostatočné záväzky v oblasti financovania na národnej/regionálnej úrovni počas prevádzkovej fázy; xii) strata kľúčových zamestnancov počas prevádzky projektu.

Vzorce

Vzorce na finančnú analýzu:

—   čistá súčasná finančná hodnota (FNPV)

—   finančná miera návratnosti (FRR)

Kde St je zostatok peňažného toku v čase t a at je finančný diskontný faktor zvolený na diskontovanie v čase t; i je finančná diskontná sadzba.

Vzorce na ekonomickú analýzu:

—   čistá súčasná ekonomická hodnota (ENPV)

—   ekonomická miera návratnosti (ERR)

—   pomer prínosy/náklady (B/C)

Kde Vt je zostatok čistých prínosov (B – C) v čase t, B sú celkové prínosy v čase t, C sú celkové sociálne náklady v čase t, ρt je sociálny diskontný faktor zvolený na diskontovanie v čase t; r je sociálna diskontná sadzba.

---

(1)  Ak veľký projekt pozostáva z nového aktíva, potom príjmami a prevádzkovými nákladmi (alebo prínosmi a nákladmi v ekonomickej analýze) sú príjmy a prevádzkové náklady (alebo prínosy a náklady) novej investície.

(2)  Populácia, ktorá má z projektu priamy prospech.

(3)  Pri uplatňovaní týchto zásad sa zohľadnia osobitné ustanovenia existujúcich právnych predpisov Únie v odvetví vodného a odpadového hospodárstva (konkrétne: rámcová smernica o vode a rámcová smernica o odpade).

(4)  Podmienky by mali byť uvedené v národnom dokumente s usmerneniami pre verejno-súkromné partnerstvo.

(5)  Ak už bol súkromný partner vybraný; v opačnom prípade by ste mali opísať, ako bude tento aspekt zabezpečený.