EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2014/225/06

Nová národná strana obehových euromincí

OJ C 225, 16.7.2014, p. 5–5 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

16.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/5


Nová národná strana obehových euromincí

(2014/C 225/06)

Image

Obehové euromince majú v celej eurozóne štatút zákonného platidla. Komisia zverejňuje opis vzorov všetkých nových euromincí s cieľom informovať každého, kto prichádza s mincami do kontaktu v rámci svojej pracovnej činnosti, ako aj širokú verejnosť (1). V súlade so závermi Rady z 10. februára 2009 (2) môžu členské štáty eurozóny a krajiny, ktoré s Európskou úniou uzavreli menovú dohodu ustanovujúcu vydávanie obehových euromincí, vydať do obehu pamätné euromince za určitých podmienok, predovšetkým musia mať len nominálnu hodnotu 2 EUR. Tieto mince majú rovnaké technické parametre ako ostatné mince v hodnote 2 EUR, na národnej strane je však vyobrazený pamätný motív, ktorý má veľkú symbolickú hodnotu z národného alebo európskeho hľadiska.

Vydávajúca krajina : Malta

Motív : 200 rokov maltského policajného zboru

Vecný opis vzoru : Minca pripomína 200. výročie vzniku maltského policajného zboru, ktorý bol zriadený proklamáciou č. XXII z roku 1814. Maltský policajný zbor je tak jedným z najstarších v Európe. Na národnej strane mince je znázornený odznak maltského policajného zboru s nápisom „200 rokov maltského policajného zboru“ a dátumy 1814 – 2014.

Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.

Náklad : 300 000 mincí

Dátum vydania : júl 2014


(1)  Pozri Ú. v. ES C 373, 28.12.2001, s. 1 o národných stranách všetkých mincí, ktoré boli vydané v roku 2002.

(2)  Pozri závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti z 10. februára 2009 a odporúčanie Komisie z 19. decembra 2008 o spoločných usmerneniach pre národné strany a vydávanie euromincí určených do obehu (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 52).


Top