20.12.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/608

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1307/2013

zo 17. december 2013,

ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na Akt o pristúpení z roku 1979, a najmä na odsek 6 protokolu č. 4 o bavlne, ktorý je pripojený k uvedenému aktu,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (1),

so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (4),

keďže:

(1)

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“ sa stanovujú možné výzvy, ciele a smerovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) po roku 2013. Z diskusií o tomto oznámení vyplýva, že SPP by sa mala zreformovať s účinnosťou od 1. januára 2014. Táto reforma by sa mala týkať všetkých hlavných nástrojov SPP vrátane nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 (5). Vzhľadom na rozsah pôsobnosti reformy je vhodné zrušiť nariadenie (ES) č. 73/2009 a nahradiť ho novým znením. Cieľom reformy by malo byť aj zefektívnenie a zjednodušenie príslušných ustanovení.

(2)	Jedným z hlavných cieľov a jednou z kľúčových požiadaviek reformy SPP je zníženie administratívneho zaťaženia. Malo by sa to riadne zohľadniť pri tvorbe príslušných ustanovení režimu priamej podpory.

(3)	Toto nariadenie by malo obsahovať všetky základné prvky týkajúce sa vyplácania podpory Únie poľnohospodárom a mali by sa v ňom stanoviť aj podmienky na získanie prístupu k platbám, ktoré sú neoddeliteľne spojené s týmito základnými prvkami.

(4)

Je potrebné objasniť, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (6) a ustanovenia prijaté podľa neho sa majú uplatňovať na opatrenia ustanovené v tomto nariadení. V záujme jednotnosti s ostatnými právnymi nástrojmi týkajúcimi sa SPP sú niektoré pravidlá zo súčasného nariadenia (ES) č. 73/2009 teraz ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1306/2013, a to najmä pravidlá na zabezpečenie dodržiavania povinností ustanovených v ustanoveniach o priamych platbách vrátane kontroly a uplatňovania administratívnych opatrení a administratívnych sankcií v prípade nedodržania povinností, pravidlá týkajúce sa krížového plnenia, ako napríklad povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia, dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav, monitorovanie a hodnotenie príslušných opatrení a pravidlá týkajúce sa platieb preddavkov a vymáhania neoprávnených platieb.

(5)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(6)

Toto nariadenie by malo obsahovať zoznam režimov podpory prostredníctvom priamych platieb, na ktoré sa vzťahuje. S cieľom zohľadniť nové právne podpisy v oblasti režimov podpory, ktoré môžu byť prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o zmeny uvedeného zoznamu.

(7)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie rámca, v ktorom členské štáty vymedzia kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dodržali povinnosť zachovať poľnohospodársku plochu v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, a minimálne činnosti, ktoré sa majú vykonávať na plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako aj kritériá na určenie prevahy tráv a iných rastlinných krmív a na určenie zaužívaných miestnych postupov, pokiaľ ide o trvalý trávny porast a trvalé pasienky (ďalej len „trvalý trávny porast“).

(8)

S cieľom zabezpečiť, aby objem financovania SPP bol v súlade s ročnými stropmi uvedenými v článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, by sa mala vykonať úprava úrovne priamej podpory v ktoromkoľvek kalendárnom roku, ako sa ustanovuje v článku 25 uvedeného nariadenia. S cieľom zaručiť, aby úprava priamych platieb prispela k dosiahnutiu cieľa, ktorým je vyváženejšie rozdeľovanie platieb medzi malých a veľkých prijímateľov, mala by sa uplatniť len na platby, ktoré sa majú poskytnúť poľnohospodárom, prevyšujúce 2 000 EUR v príslušnom kalendárnom roku. Vzhľadom na výšku priamych platieb poľnohospodárom v Bulharsku, Chorvátsku a Rumunsku v rámci uplatňovania mechanizmu postupného zavádzania na všetky priame platby poskytované v týchto členských štátoch by sa mal tento nástroj finančnej disciplíny v Bulharsku a Rumunsku uplatňovať až od 1. januára 2016 a v Chorvátsku až od 1. januára 2022. Na účely tohto nástroja finančnej disciplíny a určitých iných ustanovení v prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb by sa mali ustanoviť osobitné pravidlá, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie najvyššieho predstaviteľa poľnohospodárskeho podniku, a to s cieľom posilniť poľnohospodárske štruktúry a podporovať zakladanie dotknutých právnických osôb alebo ich skupín.

(9)

S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie úpravy priamych platieb so zreteľom na finančnú disciplínu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa základu na výpočet znížení, ktorý majú členské štáty uplatňovať na poľnohospodárov v súlade s uplatňovaním finančnej disciplíny.

(10)

Skúsenosti získané pri uplatňovaní rôznych režimov podpory poľnohospodárom ukazujú, že v mnohých prípadoch sa podpora poskytla fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých podnikanie sa nezameriavalo na poľnohospodársku činnosť alebo sa na ňu zameriavalo len okrajovo. S cieľom zabezpečiť lepšie zacielenie podpory by sa členské mali vyhnúť tomu, aby priame platby poskytovali určitým fyzickým a právnickým osobám, pokiaľ nemôžu tieto osoby preukázať, že ich poľnohospodárska činnosť nie je okrajová. Členské štáty by tiež mali mať možnosť neposkytnúť priame platby iným fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých poľnohospodárska činnosť je okrajová. Členským štátom by sa však malo povoliť, aby poskytovali priame platby menším poľnohospodárom pracujúcim na čiastočný úväzok, keďže títo poľnohospodári priamo prispievajú k životaschopnosti vidieckych oblastí. Členské štáty by sa tiež mali vyhnúť tomu, aby priame platby poskytovali fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých poľnohospodárske plochy sú predovšetkým oblasti, ktoré sa prirodzene ponechávajú v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, a ktorí nevykonávajú určitú minimálnu činnosť.

(11)

S cieľom zaručiť ochranu práv poľnohospodárov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie kritérií na určenie prípadov, keď sa poľnohospodárska plocha poľnohospodára má považovať prevažne za plochu prirodzene ponechanú v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, kritériá na stanovenie rozlíšenia medzi príjmami z poľnohospodárskych a z nepoľnohospodárskych činností a na stanovenie výšky priamych platieb relevantných pre uplatnenie testu okrajového charakteru činnosti, ako aj kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dokázali, že ich poľnohospodárska činnosť nie je okrajová.

(12)

S cieľom zabrániť nadmernému administratívnemu zaťaženiu spôsobenému spravovaním platieb v malých výškach by sa členské štáty vo všeobecnosti mali vyhnúť poskytovaniu priamych platieb, ak by bola suma nižšia ako 100 EUR, alebo ak by bola plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu, patriaca poľnohospodárskemu podniku, ktorý žiada o podporu, menšia ako jeden hektár. Keďže sa však poľnohospodárske štruktúry členských štátov podstatne odlišujú a môžu sa významne odlišovať od priemernej poľnohospodárskej štruktúry Únie, členské štáty by mali mať možnosť uplatniť minimálne prahové hodnoty, ktoré odrážajú ich konkrétnu situáciu. V dôsledku veľmi osobitnej štruktúry poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, či by sa v týchto regiónoch mali uplatňovať minimálne prahové hodnoty. Členské štáty by sa okrem toho mali rozhodnúť podľa vlastného uváženia pre uplatňovanie jedného z týchto dvoch typov minimálnych prahových hodnôt so zreteľom na osobitosti štruktúry ich poľnohospodárskeho odvetvia. Keďže platby by sa mohli poskytovať aj poľnohospodárom s tzv. podnikmi „bez pôdy“, uplatňovanie prahovej hodnoty založenej na hektároch by nebolo účinné. Na týchto poľnohospodárov by sa preto mala vzťahovať minimálna suma súvisiaca s podporou. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi v Bulharsku, Chorvátsku a Rumunsku, ktorých priame platby podliehajú mechanizmu postupného zavádzania, by minimálna prahová hodnota v uvedených členských štátoch mala vychádzať z konečnej sumy, ktorá sa pridelí na konci procesu postupného zavádzania.

(13)

Rozdeľovanie priamej podpory príjmov medzi poľnohospodárov sa vyznačuje prideľovaním neprimeraných výšok platieb pomerne malému počtu veľkých prijímateľov. V dôsledku ich schopnosti využívať úspory vyplývajúce z veľkosti nevyžadujú väčší prijímatelia rovnakú mieru jednotkovej podpory na efektívne dosiahnutie cieľa podpory príjmov. Okrem toho, potenciál na prispôsobenie sa uľahčuje väčším prijímateľom fungovanie s nižšou mierou jednotkovej podpory. Členské štáty by preto mali znížiť aspoň o 5 % časť základnej platby, ktorá sa má udeľovať poľnohospodárom nad rámec sumy 150 000 EUR. Aby sa zabránilo neprimeraným účinkom na veľké poľnohospodárske podniky s vysokým počtom zamestnancov, členské štáty sa môžu rozhodnúť zohľadniť pri uplatňovaní tohto mechanizmu intenzitu platenej práce. V záujme účinnosti takéhoto znižovania úrovne podpory by sa žiadne výhody nemali poskytovať poľnohospodárom, ktorí umelo vytvárajú podmienky s cieľom vyhnúť sa jeho účinkom. Výnosy zo znižovania platieb veľkým prijímateľom by mali zostať v členských štátoch, v ktorých sa vytvorili a mali by byť dostupné ako podpora Únie na opatrenia financované v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej lej „EPFRV“).

(14)

Pre každý členský štát by sa mali určiť čisté stropy, aby sa obmedzili platby, ktoré sa majú vyplatiť poľnohospodárom po uplatnení zníženia platieb. S cieľom zohľadniť osobitosti podpory SPP poskytovanej v súlade s nariadením Európskeho parlament a Rady (EÚ) č. 228/2013 (7) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 (8), a skutočnosť, že tieto priame platby nepodliehajú znižovaniu platieb, by čistý strop pre príslušné členské štáty nemal zahŕňať tieto priame platby.

(15)

S cieľom zohľadniť vývoj v súvislosti s maximálnou celkovou výškou priamych platieb, ktorú je možné prideliť, vrátane výšky vyplývajúcej z rozhodnutí, ktoré členské štáty prijmú v súvislosti s presunmi medzi prvým a druhým pilierom a uplatnením znižovania a prípadne obmedzenia platieb, ako aj z oznámení Chorvátska o odmínovanej pôde, ktorá sa opätovne začala využívať na poľnohospodárske činnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o úpravu vnútroštátnych a čistých stropov stanovených v tomto nariadení.

(16)

Malo by sa uviesť, že tie ustanovenia tohto nariadenia, ktoré by mohli viesť členský štát k správaniu, ktoré by mohlo predstavovať štátnu pomoc, sú vylúčené z uplatňovania pravidiel štátnej pomoci vzhľadom na to, že príslušné ustanovenia obsahujú primerané podmienky poskytovania podpory alebo predpokladajú prijatie takýchto podmienok zo strany Komisie, aby sa predišlo akémukoľvek neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže.

(17)

Členským štátom by sa v záujme posilnenia ich politiky rozvoja vidieka malo umožniť presunúť finančné prostriedky z ich stropu pre priame platby do ich podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka. Členským štátom by sa tiež malo umožniť presunúť finančné prostriedky z ich podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka do ich stropu pre priame platby. Aby sa zabezpečila účinnosť tohto nástroja, členským štátom by sa malo umožniť jedenkrát prehodnotiť svoje pôvodné rozhodnutie s účinnosťou od roku nároku 2018, a to za predpokladu, že žiadne rozhodnutie zakladajúce sa na takomto prehodnotení nebude mať za následok zníženie súm vyčlenených na rozvoj vidieka.

(18)

Na dosiahnutie cieľov SPP môže byť potrebné upraviť režimy podpory podľa meniaceho sa vývoja, v prípade potreby v krátkych lehotách. Je preto potrebné stanoviť možné prehodnotenie režimov podpory, najmä v závislosti od hospodárskeho vývoja alebo rozpočtovej situácie, čo znamená, že prijímatelia sa nemôžu spoliehať na to, že podmienky poskytovania podpory sú nemenné.

(19)

Poľnohospodári v členských štátoch, ktoré pristúpili k Únii 1. mája 2004 alebo po tomto dátume, dostávali priame platby na základe mechanizmu postupného zavádzania, ktorý je stanovený v ich aktoch o pristúpení. V prípade Bulharska a Rumunska bude tento mechanizmus v účinnosti ešte v roku 2015 a v prípade Chorvátska bude v účinnosti do roku 2021. Týmto členským štátom sa okrem toho povolilo poskytovanie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb. Možnosť poskytovania týchto platieb by sa v prípade Chorvátska a ako doplnok k režimu základných platieb aj v prípade Bulharska a Rumunska mala zachovať až do úplného zavedenia. Pokiaľ ide o povolenie Chorvátsku poskytovať doplnkové vnútroštátne priame platby, Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty bez toho, aby sa uplatňovalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(20)

Nariadením (ES) č. 73/2009 zmeneným Aktom o pristúpení z roku 2011 sa stanovuje osobitná národná odmínovacia rezerva pre Chorvátsko s cieľom financovať počas desaťročného obdobia po jeho pristúpení k Únii prideľovanie platobných nárokov na pôdu, ktorá sa každý rok odmínuje a ktorá sa opätovne začne využívať na poľnohospodárske účely. Je potrebné stanoviť pravidlá určovania súm pridelených na financovanie podpory pre uvedenú pôdu v rámci režimov podpory stanovených v tomto nariadení, a pravidlá spravovania uvedenej rezervy. S cieľom zohľadniť sumy vyplývajúce z oznámení Chorvátska o odmínovanej pôde, ktorá sa opätovne začala využívať na poľnohospodárske činnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o preskúmanie určitých finančných ustanovení vzťahujúcich sa na Chorvátsko.

(21)

S cieľom zabezpečiť lepšie rozdeľovanie podpory medzi poľnohospodársku pôdu v Únii vrátane v tých členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu zavedený v nariadení (ES) č. 73/2009, by mal nový režim základných platieb nahradiť režim jednotnej platby, ktorý sa zaviedol v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 (10), ktorý pokračuje podľa nariadenia (ES) č. 73/2009 a ktorý zlučuje predchádzajúce mechanizmy podpory do jediného režimu oddelených priamych platieb. Takáto zmena by v zásade mala znamenať aj uplynutie platnosti platobných nárokov získaných na základe uvedených nariadení a pridelenie nových platobných nárokov. Toto pridelenie nových platobných nárokov by vo všeobecnosti malo vychádzať z množstva hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré majú poľnohospodári počas prvého roka vykonávania tohto režimu k dispozícii. Avšak členské štáty, ktoré v súčasnosti uplatňujú režim jednotnej platby na regionálnom alebo regionálnom zmiešanom základe, by mali mať možnosť ponechať si svoje existujúce platobné nároky. Aby sa zabránilo vzniku situácie, za ktorej v danom členskom štáte nárast plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, neprimerane oslabí výšku priamych platieb na hektár, a zasiahne tak proces vnútornej konvergencie, by sa členským štátom malo umožniť, aby pri prvom prideľovaní platobných nárokov uplatnili určité obmedzenia na účely stanovenia počtu platobných nárokov.

(22)

V dôsledku postupného začlenenia rôznych sektorov do režimu jednotnej platby a následného obdobia na prispôsobenie poskytnutého poľnohospodárom je čoraz zložitejšie odôvodniť existenciu výrazných individuálnych rozdielov vo výške podpory na hektár, ktorá vyplýva z uplatnenia historických údajov. Priama podpora príjmov by sa preto mala medzi členské štáty prerozdeliť rovnomernejšie, a to obmedzením viazanosti na historické údaje a so zreteľom na celkové súvislosti v rámci rozpočtu Únie. S cieľom zaistiť spravodlivejšie rozdelenie priamej podpory a zároveň zohľadniť rozdiely, ktoré stále existujú, pokiaľ ide o výšku mzdy a náklady na vstupy, by sa úrovne priamej podpory na hektár mali postupne upravovať. Členské štáty s priamymi platbami pod úrovňou 90 % priemeru Únie by mali znížiť rozdiel medzi ich súčasnou úrovňou a touto úrovňou o tretinu, pričom všetky členské štáty by sa mali dostať na minimálnu úroveň do rozpočtového roku 2020. Túto konvergenciu by mali pomerným dielom financovať všetky členské štáty, ktorých úrovne priamych platieb sú nad priemernou úrovňou Únie.

(23)

Okrem toho by vo všeobecnosti všetky platobné nároky aktivované v roku 2019 v členskom štáte alebo regióne mali mať rovnakú jednotkovú hodnotu. S cieľom zabrániť nepriaznivým finančným dôsledkom pre poľnohospodárov by však členské štáty mali mať možnosť zohľadniť historické faktory pri výpočte hodnoty platobných nárokov, ktoré by mali poľnohospodári mať v roku 2019, za predpokladu, že žiadny platobný nárok v roku 2019 nebude mať nižšiu hodnotu ako 60 % priemernej hodnoty. Členské štáty by mali financovať túto konvergenciu znížením hodnoty platobných nárokov, ktorých hodnota prevyšuje priemer v roku 2019, a to na základe objektívnych a nediskriminujúcich kritérií, ktoré stanovia členské štáty. V tejto súvislosti a v snahe vyhnúť sa neprijateľným narušujúcim stratám pre určitých poľnohospodárov môžu členské štáty obmedziť toto zníženie na 30 % pôvodnej hodnoty dotknutých platobných nárokov, a to aj keď v dôsledku tohto obmedzenia nebude možné, aby všetky platobné nároky dosiahli 60 % priemernej hodnoty za rok 2019. S výnimkou členských štátov, ktoré sa rozhodnú pre rovnakú jednotkovú hodnotu už od prvého roku vykonávania režimu, by sa konvergencia mala dosahovať rovnomernými krokmi. V rámci konvergencie platobných nárokov s nadpriemernou hodnotou by sa mali zohľadniť aj odhadované zdroje, ktoré sú na platobné nároky k dispozícii. Avšak tie členské štáty, ktoré zachovajú svoje súčasné platobné nároky a ktoré sa už rozhodli pre opatrenia na dosiahnutie konvergencie v súlade s článkom 63 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003, by tieto opatrenia na dosiahnutie konvergencie mali podľa potreby vykonať a hodnota všetkých platobných nárokov by sa mala upraviť s cieľom zohľadniť odhadované zdroje k dispozícii pre platobné nároky.

(24)

Skúsenosti získané uplatňovaním režimu jednotnej platby ukázali, že niektoré jeho hlavné prvky by sa mali zachovať, a to vrátane určovania vnútroštátnych stropov, aby sa zabezpečilo, že celková úroveň podpory neprekročí súčasné rozpočtové obmedzenia. Členské štáty by tiež mali naďalej mať národnú rezervu alebo by mali mať možnosť zriadiť regionálne rezervy. Tieto národné alebo regionálne rezervy by sa mali prednostne využívať na uľahčenie účasti mladých poľnohospodárov a poľnohospodárov, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť, v režime, a mali by sa môcť použiť na zohľadnenie niektorých iných osobitných situácií. Pravidlá prevodu a využívania platobných nárokov by sa mali zachovať.

(25)

Skúsenosti získané prostredníctvom uplatňovania nariadenia (ES) č. 73/2009 ukázali, že členské štáty nevyužili celú sumu finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícií v rámci vnútroštátnych stropov ustanovených v uvedenom nariadení. I keď sa v porovnaní so systémom podľa uvedeného nariadenia týmto nariadením znižuje riziko nevyčerpaných finančných prostriedkov, členské štáty by mali mať možnosť rozdeľovať platobné nároky na vyššiu hodnotu, než je suma, ktorá je k dispozícii pre ich režim základných platieb, s cieľom uľahčiť efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov. Členským štátom by sa preto malo povoliť vypočítať v rámci určitých spoločných limitov a s ohľadom na čisté stropy pre priame platby potrebnú sumu, o ktorú sa môže zvýšiť ich strop základnej platby.

(26)

Vo všeobecnosti je na využívanie základných platieb oprávnená akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť, vrátane plôch, ktoré neboli k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave v členských štátoch, ktoré k Únii pristúpili 1. mája 2004 a ktoré sa rozhodli uplatňovať režim jednotnej platby na plochu, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť. Vzhľadom na potenciál nepoľnohospodárskych činností prispievať k diverzifikácii príjmov poľnohospodárskych podnikov a k životaschopnosti vidieckych oblastí, sa poľnohospodárska plocha podniku, ktorá sa využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, považuje za plochu, na ktorú možno poskytnúť podporu, pod podmienkou, že sa prevažne využíva na poľnohospodárske činnosti. Na účely posúdenia tejto prevahy by sa mali pre všetky členské štáty stanoviť spoločné kritériá. Členské štáty by mali môcť v tejto súvislosti a na účely lepšieho zacielenia priamych platieb v záujme právnej istoty a jasnosti vypracovať zoznam plôch, ktoré sa využívajú prevažne na nepoľnohospodárske činnosti, a preto na ne nemožno poskytnúť podporu. Aby sa zachovala oprávnenosť pôdy, na ktorú bolo možné poskytnúť podporu na vyňatie z produkcie pred zrušením povinnosti vyňatia z produkcie, malo by sa ustanoviť, že niektoré zalesnené oblasti vrátane oblastí zalesnených v rámci vnútroštátnych systémov v súlade s príslušnými pravidlami nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (11) alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (12) alebo oblasti podliehajúce určitým environmentálnym záväzkom sú oprávnené benefitovať zo základných platieb.

(27)

Aby sa zabránilo vzniku situácie, za ktorej v danom členskom štáte nárast plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, neprimerane oslabí výšku priamych platieb na hektár a zasiahne tak proces vnútornej konvergencie, členským štátom by sa malo umožniť použiť koeficient zníženia na účely určenia plochy trvalých trávnych porastov, na ktorú možno poskytnúť podporu, kde na spásaných plochách tradične neprevládajú trávy a iné rastlinné krmivá, ale ktorá je súčasťou zaužívaných miestnych postupov.

(28)

Pokiaľ ide o konope, mali by sa zachovať osobitné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že sa medzi plodinami, na ktoré možno poskytnúť základnú platbu, nebudú skrývať nelegálne plodiny, čím by sa poškodzoval trh s konope. Platby by sa teda mali naďalej poskytovať iba na plochy, na ktorých boli vysiate odrody konope, ktoré poskytujú určité záruky vzhľadom na jeho obsah psychotropných látok.

(29)

S cieľom zaručiť právnu istotu a objasniť špecifické situácie, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní režimu základných platieb, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá oprávnenosti a prístupu poľnohospodárov k režimu základných platieb v prípade dedičstva a predpokladaného dedičstva, dedičstva, ktoré je v prenájme, zmeny právneho postavenia alebo názvu, prevodu platobných nárokov, v prípade zlúčenia alebo rozdelenia poľnohospodárskeho podniku a v prípade zmluvného ustanovenia týkajúceho sa práva na získanie platobných nárokov v prvom roku pridelenia platobných nárokov. Uvedené delegovanie právomoci by sa navyše malo vzťahovať aj pravidlá výpočtu hodnoty a počtu alebo zmeny hodnoty platobných nárokov v súvislosti s prideľovaním platobných nárokov vrátane pravidiel týkajúcich sa možnosti predbežnej hodnoty a predbežného počtu alebo predbežného zvýšenia platobných nárokov pridelených na základe žiadosti poľnohospodára, podmienok stanovenia predbežnej a konečnej hodnoty a predbežného a konečného počtu platobných nárokov a pravidiel týkajúcich sa prípadov, keď by predajná alebo nájomná zmluva mohla ovplyvniť pridelenie platobných nárokov. Uvedené delegovanie právomoci by sa tiež malo vzťahovať na pravidlá stanovenia a výpočtu hodnoty a počtu platobných nárokov získaných z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv; pravidlá zmeny jednotkovej hodnoty platobných nárokov v prípade častí platobných nárokov a prevodu platobných nárokov bez pôdy. Okrem toho by sa uvedené delegovanie právomoci malo vzťahovať aj na kritériá na prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom, ktorí nedostávali priame platby v roku 2013, alebo podľa využívania národnej rezervy alebo regionálnych rezerv; kritériá na uplatnenie obmedzení počtu platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť; a kritériá na stanovenie koeficientu zníženia v súvislosti s premenou určitých trvalých trávnych porastov na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu.

(30)	S cieľom zaistiť riadne spravovanie platobných nárokov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá pre obsah nahlásenia a pre požiadavky na aktiváciu platobných nárokov.

(31)

S cieľom chrániť verejné zdravie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel, ktorými sa poskytovanie platieb podmieňuje používaním certifikovaných osív určitých odrôd konope, a vymedzenia postupu určovania odrôd konope a overovania obsahu tetrahydrokanabinolu v nich.

(32)

Vzhľadom na značné administratívne, technické a logistické ťažkosti, ktoré pre členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu podľa nariadenia (ES) č. 73/2009 predstavuje prechod na režim základných platieb, by sa týmto členským štátom malo umožniť uplatňovať režim jednotnej platby na plochu na účely poskytovania základných platieb počas ďalšieho prechodného obdobia, a to najneskôr do konca roka 2020. Ak sa členský štát rozhodne zaviesť režim základných platieb do roku 2018, môže sa rozhodnúť pre rozlíšenie platieb v rámci režimu jednotnej platby na plochu podľa úrovne určitých platieb poskytnutých v roku 2014 v rámci režimu osobitnej podpory a režimu oddelených platieb stanovených v nariadení (ES) č. 73/2009, alebo v prípade Cypru v rámci odvetvových finančných krytí pre prechodnú vnútroštátnu pomoc.

(33)

S cieľom zaručiť ochranu práv prijímateľov a spresniť špecifické situácie, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní režimu jednotnej platby na plochu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel oprávnenosti a prístupu poľnohospodárov k režimu jednotnej platby na plochu.

(34)

V členských štátoch uplatňujúcich režim jednotnej platby na plochu, ktorým sa povolilo poskytovať prechodnú vnútroštátnu pomoc, táto pomoc zohráva významnú úlohu, pokiaľ ide o podporu príjmov poľnohospodárov v osobitných sektoroch. Z toho dôvodu a s cieľom vyhnúť sa náhlemu a podstatnému poklesu podpory od roku 2015 v tých sektoroch, ktoré do roku 2014 dostávali prechodnú vnútroštátnu pomoc, je vhodné, aby sa v týchto členských štátoch ustanovila možnosť poskytovať uvedenú pomoc ako doplnok k režimu jednotnej platby na plochu. S cieľom zabezpečiť kontinuitu podpory s prechodnou vnútroštátnou pomocou, ktorá sa doteraz poskytla, je vhodné obmedziť podmienky na tie, ktoré sa na uvedené druhy pomoci uplatňovali v roku 2013, alebo v prípade Bulharska a Rumunska na doplnkové vnútroštátne priame platby, schválené Komisiou na žiadosť členských štátov. Na to, aby sa zabezpečilo neustále znižovanie úrovní pomoci a zabezpečila sa ich zlučiteľnosť s konvergenčným mechanizmom, je tiež vhodné obmedziť maximálnu výšku pomoci pre jednotlivé sektory v porovnaní s ich úrovňou v roku 2013.

(35)

Mali by sa ustanoviť osobitné pravidlá pre prvé prideľovanie a pre výpočet hodnoty platobných nárokov, keď členské štáty, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu podľa tohto nariadenia, zavedú režim základných platieb. S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod medzi uvedenými režimami by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o ďalšie pravidlá v súvislosti so zavádzaním režimu základných platieb v členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu.

(36)	Vzhľadom na to, že jednotková podpora pre poľnohospodárov s menšími podnikmi musí byť postačujúca na efektívne dosiahnutie cieľa podpory príjmov, členské štáty by mali mať možnosť prerozdeliť priamu podporu medzi poľnohospodárov tak, že im poskytnú mimoriadnu platbu na prvé hektáre.

(37)

Jedným z cieľov novej SPP je zlepšenie ekologickej stránky prostredníctvom povinnej zložky priamych platieb týkajúcej sa ekologizácie, čím sa podporia poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uplatniteľné v celej Únii. Na tento účel by členské štáty mali použiť časť svojho vnútroštátneho stropu na priame platby, aby k základným platbám poskytli ročné platby na povinné postupy poľnohospodárov, v rámci ktorých sa môže zohľadniť vnútorná konvergencia v členskom štáte alebo regióne a ktorých prioritou je plnenie cieľov politiky v oblasti klímy a politiky v oblasti životného prostredia. Uvedené postupy mali mať podobu jednoduchých, všeobecných, nezmluvných a ročných aktivít, ktoré sú nad rámec krížového plnenia a ktoré súvisia s poľnohospodárstvom, ako napríklad diverzifikácia plodín, zachovanie trvalého trávneho porastu, ktorý zahŕňa aj tradičné sady, kde sú ovocné stromy riedko vysadené na trávnatom poraste, a zriadenie oblastí ekologického záujmu. Na účely lepšieho dosahovania cieľov ekologizácie a umožnenia jeho účinnej správy a kontroly by sa takéto postupy mali uplatňovať na celú plochu podniku, na ktorú možno poskytnúť podporu. Povinná povaha uvedených postupov by sa mala týkať aj poľnohospodárov, ktorých podniky sa čiastočne alebo celkom nachádzajú na územiach sústavy Natura 2000, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 92/43/EHS (13) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (14), alebo v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (15), a to za predpokladu, že uvedené postupy sú zlučiteľné s cieľmi uvedených smerníc.

(38)

Vzhľadom na uznaný environmentálny prínos systémov ekologického poľnohospodárstva by poľnohospodári pre tie jednotky svojich podnikov, pri ktorých spĺňajú podmienky stanovené v nariadení Rady (ES) č. 834/2007 (16), mali využívať výhody vyplývajúce zo zložky týkajúcej sa ekologizácie bez toho, aby museli spĺňať akékoľvek iné povinnosti.

(39)	Nesplnenie zložky týkajúcej sa ekologizácie by viedlo k sankciám na základe nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

(40)

V záujme zohľadnenia rôznorodosti poľnohospodárskych systémov a rozličných situácií v oblasti životného prostredia v celej Únii existuje dôvod uznať okrem troch ekologizačných postupov ustanovených v tomto nariadení aj postupy v rámci agro-environmentálnych opatrení súvisiacich s klímou či systémov certifikácie, ktoré sú podobné ekologizácii a ktoré predstavujú rovnocenný alebo väčší prínos pre klímu a životné prostredie. Tieto postupy by sa z dôvodov právnej jasnosti mali ustanoviť v prílohe k tomuto nariadeniu. Členské štáty by mali rozhodnúť, či poľnohospodárom umožnia využívať rovnocenné postupy a ekologizačné opatrenia ustanovené v tomto nariadení s cieľom vyžadovať od nich dodržiavanie najvhodnejších postupov na dosiahnutie cieľov opatrenia, pričom o svojich rozhodnutiach by mali informovať Komisiu. Komisia by z dôvodov právnej istoty mala posúdiť, či sa na postupy v rámci oznámených rovnocenných opatrení vzťahuje príloha. Ak má Komisia za to, že tomu tak nie je, mala by to oznámiť zodpovedajúcim spôsobom členským štátom prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého bez toho, aby sa uplatňovalo nariadenie (EÚ) č. 182/2011. V snahe umožniť jednoduchšie uplatňovanie rovnocenných postupov a na účely kontroly by sa mali ustanoviť pravidlá týkajúce sa plošnej pôsobnosti rovnocenných opatrení, pričom sa zohľadnia osobitosti agroenvironmentálnych-klimatických opatrení a systémov certifikácie. S cieľom zabezpečiť náležité uplatňovanie rovnocenných postupov a zabrániť dvojitému financovaniu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty na účely doplnenia postupov do zoznamu rovnocenných postupov, stanovenia požiadaviek pre národné alebo regionálne certifikačné systémy a prípadne stanovenia podrobných pravidiel na výpočet príslušných súm.

(41)

Pri vykonávaní povinností súvisiacich s diverzifikáciou plodín by sa mala zohľadniť obtiažnosť diverzifikácie pre malé poľnohospodárske podniky, ale stále by sa nimi mal dosahovať pokrok pri dosahovaní environmentálneho prínosu a predovšetkým zlepšovanie kvality pôdy. Mali by sa ustanoviť výnimky pre poľnohospodárske podniky, ktoré už spĺňajú ciele diverzifikácie plodín tým, že ich do značnej miery pokrýva trávny porast alebo pôda ležiaca úhorom, pre špecializované poľnohospodárske podniky každoročne striedajúce svoje pozemky alebo poľnohospodárske podniky, pre ktoré by bolo zavedenie tretej plodiny z dôvodu ich geografickej polohy príliš náročné. S cieľom zaistiť, aby sa povinnosti uvedené v opatrení na diverzifikáciu plodín uplatňovali proporčným a nediskriminačným spôsobom a aby priniesli environmentálnu pridanú hodnotu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o uznávanie ďalších rodov a druhov a určovanie pravidiel týkajúcich sa uplatňovania presného výpočtu podielov rôznych plodín.

(42)

Na účely environmentálneho prínosu trvalého trávneho porastu a najmä sekvestrácie uhlíka by sa malo zaviesť ustanovenie týkajúce sa zachovania trvalého trávneho porastu. Táto ochrana by mala spočívať v zákaze orby a premeny v oblastiach sústavy Natura 2000, ktoré sú najcitlivejšie z hľadiska životného prostredia, na ktoré sa vzťahujú smernice 92/43/EHS a 2009/147/ES, a vo všeobecnejšej ochrane proti premene na iné využitie na základe podielu trvalého trávneho porastu. Členské štáty by mali byť splnomocnené vymedziť ďalšie oblasti citlivé z hľadiska životného prostredia, na ktoré sa nevzťahujú uvedené smernice. Okrem toho by sa mali rozhodnúť, na akej územnej úrovni by sa mal uvedený podiel uplatňovať. S cieľom zabezpečiť účinnú ochranu trvalého trávneho porastu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty na účely vymedzenia rámca pre určovanie trvalého trávneho porastu zo strany členských štátov, na ktorý sa nevzťahuje smernica 92/43/EHS ani smernica 2009/147/ES.

(43)

S cieľom zabezpečiť správne určenie a zachovanie podielu trvalého trávneho porastu na celkovej poľnohospodárskej ploche by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podrobných metód na určovanie tohto podielu, podrobných pravidiel týkajúcich sa zachovania trvalého trávneho porastu a príslušného časového rámca týkajúceho sa povinnosti jednotlivých poľnohospodárov pôdu opäť premeniť.

(44)

Mali by sa zriadiť oblasti ekologického záujmu najmä s cieľom chrániť a zlepšiť biodiverzitu v poľnohospodárskych podnikoch. Oblasti ekologického záujmu by preto mali pozostávať z oblastí s priamym vplyvom na biodiverzitu, ako napríklad pôda ležiaca úhorom, krajinné prvky, terasy, nárazníkové zóny, zalesnené oblasti a agro-lesnícke plochy, alebo s nepriamym vplyvom na biodiverzitu prostredníctvom zníženého používania vstupov v poľnohospodárskom podniku, ako napríklad oblasti pokryté medziplodinami a zelenou zimnou pokrývkou. Pri vykonávaní povinností ustanovených v súvislosti s oblasťou ekologického záujmu by sa malo dbať na to, aby sa zabránilo neprimeranému zaťažovaniu malých poľnohospodárskych podnikov v porovnaní s dodatočným zlepšením environmentálneho prínosu. Mali by sa ustanoviť výnimky pre poľnohospodárske podniky, ktoré už spĺňajú ciele týkajúce sa oblastí ekologického záujmu tým, že ich do značnej miery pokrýva trávny porast alebo pôda ležiaca úhorom. Výnimky by sa mali v prípade prevažne zalesnených členských štátoch ustanoviť aj pre poľnohospodárov, ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť v oblastiach s prírodnými prekážkami v určitých prevažne zalesnených oblastiach, kde existuje vysoké riziko opúšťania pôdy. Pre členské štáty a poľnohospodárov by sa mala okrem toho ustanoviť možnosť splniť uvedenú povinnosť na regionálnej alebo kolektívnej úrovni s cieľom získať priľahlé oblasti ekologického záujmu, ktoré majú väčší prínos pre životné prostredie. Členské štáty by v záujme zjednodušenia mali mať možnosť štandardizovať určovanie veľkosti oblastí ekologického záujmu.

(45)

S cieľom zabezpečiť, aby sa zriadili oblasti ekologického záujmu efektívne a jednotne, a so zreteľom na osobitosti členských štátov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie ďalších kritérií na určovanie toho, či oblasti spĺňajú podmienky oblastí ekologického záujmu; uznávanie iných typov oblastí ekologického záujmu; stanovenie konverzných a váhových koeficientov pre určité typy oblastí ekologického záujmu; stanovenie pravidiel, podľa ktorých majú členské štáty vykonávať časť oblasti ekologického záujmu na regionálnej úrovni; stanovenie pravidiel kolektívneho plnenia povinnosti držby oblastí ekologického záujmu poľnohospodárskymi podnikmi v tesnej blízkosti; definovanie rámca pre kritériá určovania takejto tesnej blízkosti, ktoré majú určiť členské štáty; a stanovenie metód určovania podielu lesa na poľnohospodárskej pôde. Komisia by pri dopĺňaní ďalších typov oblastí ekologického záujmu mala zabezpečiť, aby sa zameriavali na zlepšovanie všeobecnej environmentálnej výkonnosti podniku, najmä pokiaľ ide o biodiverzitu, zlepšovanie kvality pôdy a vody, ochranu krajiny a plnenie cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene.

(46)

S cieľom podporiť udržateľný rozvoj poľnohospodárstva v oblastiach s osobitnými prírodnými prekážkami by členské štáty mali mať možnosť použiť časť svojich stropov pre priame platby, aby všetkým poľnohospodárom činným v týchto oblastiach, alebo v niektorých z týchto oblastí, ak tak rozhodne členský štát, poskytli okrem základnej platby aj ročnú platbu na plochu. Uvedená platba by nemala nahrádzať podporu poskytovanú na základe programov rozvoja vidieka a nemala by sa poskytovať poľnohospodárom v oblastiach, ktoré boli určené v súlade s nariadením (ES) č. 1698/2005, ale neboli určené v súlade s nariadením (EÚ) č. 1305/2013.

(47)

Zavádzanie a rozvoj nových hospodárskych činností v odvetví poľnohospodárstva je pre mladých poľnohospodárov finančne náročné a predstavuje prvok, ktorý by sa mal zvážiť pri prideľovaní a smerovaní priamych platieb. Tento rozvoj je pre konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektora v Únii zásadný, a preto by sa mala zaviesť podpora príjmov mladých poľnohospodárov začínajúcich s vykonávaním poľnohospodárskych činností, s cieľom uľahčiť mladým poľnohospodárom zakladanie podnikov a ich štrukturálne úpravy po počiatočnom založení. Členské štáty by mali použiť na tento účel časť svojich vnútroštátnych stropov určených na priame platby na poskytnutie ročnej platby mladým poľnohospodárom navyše k základnej platbe. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodovať o metóde výpočtu uvedenej platby a ak je súčasťou tejto metódy povinnosť stanoviť limit platby na poľnohospodára, takýto limit sa má stanoviť so zreteľom na všeobecné zásady práva Únie. Keďže uvedená platba by mala byť určená len na počiatočné obdobie podnikania a nemala by sa z nej stať prevádzková pomoc, táto platba by sa mala poskytovať počas obdobia najviac piatich rokov a mala by byť k dispozícii mladým poľnohospodárom, ktorí začínajú s poľnohospodárskou činnosťou a ktorí majú v roku prvého podania žiadosti v rámci režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu najviac 40 rokov.

(48)	S cieľom zaručiť ochranu práv prijímateľov a zabrániť diskriminácii medzi nimi by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o určovanie podmienok, za ktorých sa právnická osoba môže považovať za oprávnenú na prijatie platby pre mladých poľnohospodárov.

(49)

V jasne stanovených prípadoch by mali mať členské štáty možnosť použiť časť svojich vnútroštátnych stropov na priame platby na účely viazanej podpory v určitých sektoroch alebo regiónoch. Zdroje, ktoré možno použiť na akúkoľvek viazanú podporu, by sa mali obmedziť na primeranú úroveň, pričom by sa poskytnutie tejto podpory malo umožniť v členských štátoch, v ich konkrétnych sektoroch alebo regiónoch, ktoré čelia osobitnej situácii a v ktorých sú osobitné druhy poľnohospodárskej činnosti alebo osobitné poľnohospodárske sektory obzvlášť dôležité z hospodárskych, environmentálnych a/alebo sociálnych dôvodov. Členské štáty by mali mať možnosť využiť na túto podporu až 8 % svojho vnútroštátneho stropu alebo 13 %, ak ich úroveň viazanej podpory aspoň v jednom roku za obdobie 2010 – 2014 prekročí 5 %, alebo ak uplatňujú režim jednotnej platby na plochu do 31. decembra 2014. S cieľom zachovať samostatnosť sektora chovu zvierat, pokiaľ ide o bielkoviny, by sa navyše členským štátom, ktoré sa rozhodnú využiť aspoň 2 % svojho vnútroštátneho stropu na podporu produkcie bielkovinových plodín, malo povoliť zvýšiť uvedené percentuálne podiely až o dva percentuálne body. V riadne odôvodnených prípadoch, v ktorých sa preukázali určité citlivé potreby sektora alebo regiónu, a po schválení Komisiou by členským štátom malo byť umožnené použiť viac ako 13 % svojho vnútroštátneho stropu. V rámci alternatívy k uvedeným percentuálnym podielom sa členské štáty môžu rozhodnúť použiť na financovanie viazanej podpory až 3 milióny EUR ročne. Viazaná podpora by sa mala poskytovať len do tej miery, ktorá je nevyhnutná na vytvorenie stimulu na udržanie súčasnej úrovne produkcie v príslušných sektoroch alebo regiónoch. Uvedená podpora by mala byť dostupná aj pre poľnohospodárov, ktorí sú k 31. decembru 2013 držiteľmi osobitných platobných nárokov pridelených na základe nariadenia (ES) č. 1782/2003 a nariadenia (ES) č. 73/2009 a ktorí nemajú hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, potrebné na aktivovanie platobných nárokov. Pokiaľ ide o schvaľovanie dobrovoľnej viazanej podpory prekračujúcej 13 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného pre jednotlivé členské štáty, Komisia by naďalej mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty bez toho, aby uplatnila nariadenie (EÚ) č. 182/2011.

(50)

S cieľom zaistiť efektívne a cielené využívanie prostriedkov Únie a zabrániť dvojitému financovaniu v rámci iných podobných nástrojov podpory, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podmienok poskytovania dobrovoľnej viazanej podpory, ako aj pravidiel týkajúcich sa jej súladu s ostatnými opatreniami Únie a kumulácie podpory.

(51)

S cieľom zabrániť akémukoľvek riziku narušenia produkcie v regiónoch produkujúcich bavlnu bola časť podpory sektora bavlny podľa nariadenia (ES) č. 73/2009 naďalej spojená s pestovaním bavlny prostredníctvom osobitnej platby na plodinu na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, pričom je potrebné zohľadniť všetky relevantné faktory. Táto situácia by sa mala zachovať v súlade s cieľmi stanovenými v protokole č. 4 o bavlne, ktorý je pripojený k Aktu o pristúpení z roku 1979.

(52)

S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie a správu osobitnej platby na bavlnu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel a podmienok pri schvaľovaní pôdy a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu; pravidiel v súvislosti s podmienkami pre poskytovanie danej platby, požiadavkami na oprávnenosť a poľnohospodárskymi postupmi; kritérií schvaľovania medziodvetvových organizácií; povinností výrobcov; a pravidiel, ktorými sa riadi situácia, keď schválená medziodvetvová organizácia nespĺňa uvedené kritériá.

(53)

V kapitole 2 nariadenia Rady (ES) č. 637/2008 (17) sa požadovalo, aby každý členský štát, ktorý produkuje bavlnu, predložil Komisii buď každé štyri roky a po prvý raz do 1. januára 2009 návrh štvorročného programu reštrukturalizácie, alebo do 31. decembra 2009 jednotný návrh upraveného osemročného reštrukturalizačného programu. Zo skúseností vyplýva, že pre reštrukturalizáciu sektora bavlny by boli vhodnejšie iné opatrenia vrátane opatrení v rámci programov rozvoja vidieka financovaných na základe nariadenia (EÚ) č. 1305/2013. Takéto opatrenia by tiež umožnili lepšiu koordináciu s opatreniami v iných sektoroch. Mali by sa však rešpektovať nadobudnuté práva a legitímne očakávania podnikov, ktoré sa už do programov reštrukturalizácie zapojili. Preto by sa malo umožniť, aby sa v prebiehajúcich štvorročných alebo osemročných programoch pokračovalo až do konca bez možnosti predĺženia. Prostriedky dostupné zo štvorročných programov by sa potom mohli začleniť do dostupných prostriedkov Únie určených na opatrenia na rozvoj vidieka od roku 2014. Vzhľadom na programové obdobie by prostriedky dostupné po ukončení osemročných programov neboli užitočné v programoch rozvoja vidieka v roku 2018, a preto by bolo vhodnejšie presunúť ich do režimov podpory podľa tohto nariadenia, ako sa už stanovilo v nariadení (ES) č. 637/2008. Nariadenie (ES) č. 637/2008 sa preto 1. januára 2014 alebo 1. januára 2018 pre členské štáty zapojené do štvorročných alebo osemročných programov stane zastaraným a malo by sa preto zrušiť.

(54)

Členské štáty by mali mať možnosť zaviesť jednoduchý a špecifický režim pre malých poľnohospodárov s cieľom znížiť administratívne náklady spojené s riadením a kontrolou priamej podpory. Na tento účel by sa malo členským štátom umožniť zaviesť buď paušálnu platbu, ktorá nahradí všetky priame platby, alebo platbu založenú na sume splatnej poľnohospodárom každý rok. Mali by sa zaviesť pravidlá zjednodušujúce formálne náležitosti, a to okrem iného znížením povinností uložených malým poľnohospodárom, napríklad pokiaľ ide o podávanie žiadostí o podporu, poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, krížové plnenie a kontrolu, ktoré sa ustanovujú v nariadení (EÚ) č. 1306/2013, bez toho, aby sa ohrozilo splnenie celkových cieľov reformy, pričom je zrejmé, že na malých poľnohospodárov sa uplatňujú právne predpisy Únie uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1306/2013. Cieľom uvedeného režimu by mala byť podpora existujúcej poľnohospodárskej štruktúry malých poľnohospodárskych podnikov v Únii bez toho, aby sa tým bránilo vývoju smerom ku konkurencieschopnejším štruktúram. Z tohto dôvodu by sa prístup k tomuto režimu mal v zásade obmedziť na existujúce podniky. Účasť poľnohospodárov na režime by mala byť dobrovoľná. Avšak na ďalšie zvýšenie vplyvu režimu z hľadiska zjednodušenia by členské štáty mali mať možnosť zaradiť niektorých poľnohospodárov do režimu automaticky, pričom by mali mať možnosť z neho vystúpiť.

(55)	S cieľom zaručiť právnu istotu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podmienok účasti na režime pre malých poľnohospodárov, ak sa situácia zúčastňujúceho sa poľnohospodára zmení.

(56)

V záujme zjednodušenia a s cieľom zohľadniť osobitné podmienky najvzdialenejších regiónov by sa priame platby v týchto regiónoch mali riadiť v rámci podporných programov stanovených nariadením (EÚ) č. 228/2013. V dôsledku toho by sa ustanovenia v tomto nariadení týkajúce sa základných platieb a súvisiacich platieb, viazanej podpory a režimu pre malých poľnohospodárov nemali uplatňovať na tieto regióny.

(57)

Na účel uplatňovania tohto nariadenia a na účel monitorovania, analyzovania a riadenia priamych platieb sú potrebné oznámenia od členských štátov. S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení a aby boli takéto oznámenia rýchle, účinné, presné, nákladovo efektívne a zlučiteľné s ochranou osobných údajov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie potrebných opatrení týkajúcich sa oznámení, ktoré majú členské štáty podávať Komisii, alebo na účely overovania, kontroly, monitorovania, hodnotenia a vykonávania auditu priamych platieb a na účely splnenia požiadaviek ustanovených v medzinárodných dohodách vrátane požiadaviek na oznamovanie vyplývajúcich z uvedených dohôd, a pokiaľ ide o ďalšie pravidlá týkajúce sa povahy a typu informácií, ktoré sa majú oznamovať, kategórií spracúvaných údajov a maximálnej doby ich uchovávania, prístupových práv k informáciám alebo informačným systémom a podmienok uverejňovania informácií.

(58)

Osobné údaje, ktoré sa zhromažďujú na účely uplatňovania priamych platieb, by sa mali spracúvať spôsobom, ktorý by týmto účelom zodpovedal. Mali by byť anonymné, v agregovanej podobe, keď sa spracúvajú na účely monitorovania a hodnotenia, a mali by sa chrániť v súlade s právom Únie týkajúcim sa ochrany jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov, najmä smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS (18) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (19). Osoby, ktorých sa údaje týkajú, by mali byť informované o takomto spracúvaní a o svojich právach na ochranu údajov.

(59)	Konzultovalo sa s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 14. decembra 2011 (20).

(60)

S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod od ustanovení nariadenia (ES) č. 73/2009 na ustanovenia tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie opatrení potrebných na ochranu všetkých nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní poľnohospodárov.

(61)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a zabrániť nekalej súťaži alebo diskriminácii medzi poľnohospodármi by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o: stanovenie sumy, ktorá sa má zahrnúť do osobitnej národnej odmínovacej rezervy pre Chorvátsko; stanovenie ročného vnútroštátneho stropu pre režim základných platieb; prijatie pravidiel týkajúcich sa žiadostí o pridelenie platobných nárokov; prijatie opatrení týkajúcich sa vrátenia neaktivovaných platobných nárokov do národnej rezervy; prijatie spôsobov, akými sa má oznamovať prevod platobných nárokov vnútroštátnym orgánom a lehôt, v rámci ktorých sa také oznamovania musia uskutočniť; stanovenie ročného vnútroštátneho stropu pre režim jednotnej platby na plochu; prijatie pravidiel týkajúcich sa žiadostí o pridelenie platobných nárokov, ktoré sa podávajú v roku pridelenia platobných nárokov, ak členské štáty prejdú na režim základných platieb; stanovenie ročných stropov redistributívnych platieb. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(62)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a zabrániť nekalej súťaži alebo diskriminácii medzi poľnohospodármi by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, aj pokiaľ ide o: prijatie pravidiel týkajúcich sa postupu pre oznamovanie zo strany členských štátov vrátane harmonogramov pre ich predloženie, a posudzovanie zo strany Komisie, pokiaľ ide o rovnocenné postupy; prijatie určitých limitov, v rámci ktorých sa povinnosť zachovania trvalého trávneho porastu považuje za splnenú; stanovenie ročného stropu pre platby za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie; stanovenie ročného stropu pre platby na oblasti s prírodnými prekážkami; stanovenie ročného stropu pre platby mladým poľnohospodárom. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(63)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a zabrániť nekalej súťaži alebo diskriminácii medzi poľnohospodármi by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, aj pokiaľ ide o: stanovenie ročných stropov na dobrovoľnú viazanú podporu; prijatie pravidiel týkajúcich sa postupu posudzovania a schvaľovania rozhodnutí v rámci dobrovoľnej viazanej podpory; prijatie pravidiel týkajúcich sa postupu schvaľovania a oznamovania informácií výrobcom v súvislosti so schvaľovaním pôdy a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu; prijatie pravidiel týkajúcich sa výpočtu zníženia výšky osobitnej platby na bavlnu; prijatie pravidiel týkajúcich sa všeobecných požiadaviek a metód oznamovania a prijatie potrebných a odôvodniteľných opatrení na vyriešenie konkrétnych problémov v núdzovej situácii. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(64)

S cieľom vyriešiť naliehavé problémy vyskytujúce sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a zároveň zabezpečiť pokračovanie režimu priamych platieb by mala Komisia prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak v riadne odôvodnených prípadoch výnimočné okolnosti ovplyvňujú poskytovanie podpory a ohrozujú účinné vykonávanie platieb v rámci režimov podpory uvedených v tomto nariadení.

(65)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu prepojení tohto nariadenia s inými nástrojmi SPP, rozdielov medzi rôznymi vidieckymi oblasťami a obmedzených finančných zdrojov členských štátov v rozšírenej Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie prostredníctvom viacročnej záruky financovania Úniou a zameraním sa na jasne vymedzené priority, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(66)

Vzhľadom na to, že nariadenie (ES) č. 73/2009 sa bude uplatňovať aj v roku 2014, toto nariadenie by sa vo všeobecnosti malo uplatňovať od 1. januára 2015. Ustanovenia tohto nariadenia o pružnosti medzi piliermi však poskytujú členským štátom možnosť prijať rozhodnutia a oznámiť ich Komisii do 31. decembra 2013. Okrem toho niektoré iné ustanovenia tohto nariadenia vyžadujú prijatie opatrení v roku 2014. Uvedené ustanovenia by sa preto mali uplatňovať od začiatku nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(67)	Z dôvodu naliehavosti prípravy bezproblémového vykonania plánovaných opatrení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa ustanovujú:

a)	spoločné pravidlá pre platby poskytované priamo poľnohospodárom na základe režimov podpory uvedených v prílohe I (ďalej len „priame platby“);

b)

osobitné pravidlá týkajúce sa: i) základnej platby pre poľnohospodárov (ďalej len „režim základnej platby“) a prechodného zjednodušeného režimu (ďalej len „režim jednotnej platby na plochu“); ii) dobrovoľnej prechodnej vnútroštátnej pomoci pre poľnohospodárov; iii) dobrovoľnej redistributívnej platby; iv) platieb pre poľnohospodárov dodržiavajúcich poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie; v) dobrovoľných platieb pre poľnohospodárov v oblastiach s prírodnými prekážkami; vi) platieb pre mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť; vii) režimu dobrovoľnej viazanej podpory; viii) osobitnej platby na bavlnu; ix) dobrovoľného zjednodušeného režimu pre malých poľnohospodárov; x) rámca, v ktorom Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko môžu doplniť priame platby.

Článok 2

Zmena prílohy I

S cieľom zabezpečiť právnu istotu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam režimov podpory uvedený v prílohe I, a to v takom rozsahu, ktorý je potrebný na zohľadnenie všetkých nových legislatívnych aktov o režimoch podpory, ktoré sa môžu prijať po prijatí tohto nariadenia.

Článok 3

Uplatňovanie na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori

Článok 11 sa neuplatňuje na regióny Únie uvedené v článku 349 ZFEÚ (ďalej len „najvzdialenejšie regióny“) a na priame platby poskytované na menších ostrovoch v Egejskom mori v súlade s nariadením (EÚ) č. 229/2013.

Hlavy III, IV a V tohto nariadenia sa neuplatňujú na najvzdialenejšie regióny.

Článok 4

Vymedzenie pojmov a súvisiace ustanovenia

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„poľnohospodár“ je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie takejto skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva, ktorej podnik sa nachádza v rámci územnej pôsobnosti zmlúv, ako je vymedzená v článku 52 ZEÚ v spojení s článkami 349 a 355 ZFEÚ, a ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť;

b)	„podnik“ sú všetky jednotky používané na poľnohospodárske činnosti a spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu;

c)

„poľnohospodárska činnosť“ je: i) produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych výrobkov vrátane zberu, dojenia a rozmnožovania zvierat, a chovu zvierat na poľnohospodárske účely, ii) udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie bez prípravnej činnosti nad rámec použitia bežných poľnohospodárskych postupov a strojov na základe kritérií, ktoré stanovia členské štáty vychádzajúc z rámca stanoveného Komisiou, alebo iii) vykonávanie minimálnej činnosti na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, pričom túto činnosť vymedzia členské štáty;

d)	„poľnohospodárske výrobky“ sú produkty, s výnimkou produktov rybárstva, uvedené v prílohe I k zmluvám a bavlna;

e)	„poľnohospodárska plocha“ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalý trávny porast a trvalé pasienky alebo trvalé plodiny;

f)

„orná pôda“ je pôda obrábaná na pestovanie plodín alebo plocha vhodná na pestovanie plodín, ale ležiaca úhorom vrátane plochy vyňatej z produkcie v súlade s článkami 22, 23 a 24 nariadenia (ES) č. 1257/1999, s článkom 39 nariadenia (ES) č. 1698/2005 a s článkom 28 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o pôdu v skleníkoch, alebo pod trvalými alebo mobilnými krytmi;

g)	„trvalé plodiny“ sú plodiny pestované mimo osevného postupu okrem trvalého trávneho porastu a trvalých pasienkov, ktoré zaberajú pôdu päť alebo viac rokov a opakovane produkujú úrodu vrátane škôlok a mladín s krátkodobým striedaním;

h)

„trvalý trávny porast a trvalé pasienky“ (spolu ďalej len „trvalý trávny porast“) predstavujú pôdu využívanú na pestovanie tráv alebo iných rastlinných krmív (samovysiatych) alebo pestovaných (siatych), ktorá nebola zahrnutá do systému striedania plodín v podniku päť alebo viac rokov; môžu sem patriť aj iné druhy ako kry a/alebo stromy, ktoré sa môžu spásať, pod podmienkou, že trávy a iné rastlinné krmivá prevládajú, a tiež ak členské štáty rozhodnú, môže sem patriť pôda, ktorú možno spásať a ktorá je súčasťou zaužívaných miestnych postupov, pri ktorých trávy a iné rastlinné krmivo tradične na spásaných plochách neprevládajú;

i)	„trávy alebo iné rastlinné krmivá“ sú všetky bylinné rastliny, ktoré zvyčajne rastú na prirodzených pasienkoch alebo sú bežne zahrnuté v zmesiach osiva pre pasienky alebo lúky v členskom štáte, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú využívané na spásanie zvieratami;

j)

„škôlky“ sú nasledovné plochy s mladými drevnatými rastlinami, ktoré sa pestujú vonku a sú určené na presadenie: — škôlky s viničom a vrúbľami, — škôlky ovocných stromov a bobuľovín, — škôlky okrasných rastlín, — komerčné škôlky s lesnými stromami s výnimkou tých, ktoré podnik pestuje v rámci lesa pre vlastné využitie, — škôlky so stromami a kríkmi na sadenie v záhradách, parkoch, popri cestách a na nábrežiach (napríklad rastliny na živé ploty, ružové kríky a iné okrasné kríky, okrasné ihličnany), vo všetkých prípadoch vrátane ich vrúbľov a mladých sadeníc;

k)

„mladina s krátkodobým striedaním“ predstavuje plochy vysadené druhmi stromov s číselným znakom KN 0602 90 41, ktoré vymedzia členské štáty a ktoré pozostávajú z drevnatých viacročných plodín, ktorých vrúble alebo výhonky zostávajú v zemi po zbere, pričom z nich nasledujúci rok vyrastú nové výhonky, a s maximálnym cyklom zberu, ktorý určia členské štáty;

l)	„predaj“ je predaj alebo akýkoľvek iný konečný prevod vlastníctva pôdy alebo platobných nárokov; nezahŕňa predaj pôdy v prípade, že sa pôda prevádza na orgány verejnej správy alebo na použitie vo verejnom záujme, pričom prevod sa uskutočňuje na iné ako poľnohospodárske účely;

m)	„prenájom“ je nájomná dohoda alebo podobná dočasná transakcia;

n)	„prevod“ je prenájom alebo predaj alebo dedičstvo či predpokladané dedičstvo pôdy alebo platobných nárokov, prípadne ich akýkoľvek iný konečný prevod; nezahŕňa navrátenie nárokov po uplynutí prenájmu.

2.   Členské štáty:

a)	stanovia kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dodržali povinnosť udržiavať poľnohospodársku plochu v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode ii);

b)	pokiaľ je to v členskom štáte vhodné, vymedzia minimálnu činnosť, ktorá sa má vykonávať na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode iii);

c)	vymedzia druhy stromov, ktoré možno považovať za mladinu s krátkodobým striedaním, a určia maximálny cyklus zberu pri týchto druhoch stromov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. k).

Členské štáty môžu rozhodnúť, že pôda, ktorú možno spásať a ktorá je súčasťou zaužívaných miestnych postupov, pri ktorých trávy a iné rastlinné krmivo tradične na spásaných plochách neprevládajú, sa má považovať za trvalý trávny porast, ako sa uvádza v odseku 1 písm. h).

3.   S cieľom zabezpečiť právnu istotu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými stanoví:

a)	rámec, v ktorom majú členské štáty stanoviť kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dodržali povinnosť zachovania poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode ii);

b)	rámec, v ktorom členské štáty vymedzia minimálne činnosti, ktoré sa majú vykonávať na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode iii);

c)	kritériá na určenie prevahy tráv a iných rastlinných krmív a kritériá na určenie zaužívaných miestnych postupov uvedených v odseku 1 písm. h).

HLAVA II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O PRIAMYCH PLATBÁCH

KAPITOLA 1

Spoločné pravidlá pre priame platby

Článok 5

Všeobecné ustanovenia o spoločnej poľnohospodárskej politike

Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 a ustanovenia prijaté podľa neho sa uplatňujú na režimy ustanovené v tomto nariadení.

Článok 6

Vnútroštátne stropy

1.   V prílohe II sa pre každý členský štát a na každý rok stanovia vnútroštátne stropy obsahujúce celkovú hodnotu všetkých pridelených platobných nárokov, národnej rezervy alebo regionálnych rezerv a stropov stanovených v súlade s článkami 42, 47, 49, 51 a 53.

Ak členský štát využije možnosť ustanovenú v článku 22 ods. 2, vnútroštátny strop stanovený pre tento členský štát na príslušný rok v prílohe II sa môže prekročiť o sumu vypočítanú v súlade s uvedeným odsekom.

2.   Odchylne od odseku 1 sa v prílohe II pre každý členský štát, ktorý uplatňuje režim jednotnej platby na plochu, a na každý rok stanoví vnútroštátny strop zahŕňajúci stropy stanovené v súlade s článkami 36, 42, 47, 49, 51 a 53.

3.   S cieľom zohľadniť vývoj v súvislosti s maximálnymi celkovými sumami priamych platieb, ktoré je možné poskytnúť, vrátane výšky sumy vyplývajúcej z rozhodnutí, ktoré členské štáty prijmú v súlade s článkom 14, a výšky sumy vyplývajúcej z uplatňovania článku 20 ods. 2 je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa prispôsobia vnútroštátne stropy uvedené v prílohe II.

Článok 7

Čisté stropy

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, celková výška priamych platieb, ktoré je možné v členskom štáte poskytnúť podľa hláv III, IV a V za kalendárny rok, nepresiahne po uplatnení článku 11 zodpovedajúci strop stanovený v prílohe III.

Ak by celková výška priamych platieb, ktoré sa majú poskytnúť v členskom štáte, prekročila strop stanovený v prílohe III, uvedený členský štát lineárne zníži výšky všetkých priamych platieb s výnimkou priamych platieb poskytnutých na základe nariadenia (EÚ) č. 228/2013 a nariadenia (EÚ) č. 229/2013.

2.   Pre každý členský štát a za každý kalendárny rok sa ako podpora Únie na opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) podľa ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sprístupní odhadovaný produkt zníženia platieb podľa článku 11 (ktorý predstavuje rozdiel medzi vnútroštátnym stropom stanoveným v prílohe II, ku ktorému sa pripočíta suma, ktorá je k dispozícii v súlade s článkom 58, a čistým stropom stanoveným v prílohe III).

3.   S cieľom zohľadniť vývoj v súvislosti s maximálnou celkovou výškou priamych platieb, ktorú je možné poskytnúť, vrátane výšky vyplývajúcej z rozhodnutí, ktoré členské štáty prijmú podľa článku 14, je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa prispôsobia stropy uvedené v prílohe III.

Článok 8

Finančná disciplína

1.   Miera úprav určená v súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa uplatňuje len na priame platby nad 2 000 EUR, ktoré sa poľnohospodárom majú poskytnúť v príslušnom kalendárnom roku.

2.   V dôsledku postupného zavedenia priamych platieb ustanoveného v článku 16 sa odsek 1 tohto článku vzťahuje na Bulharsko a Rumunsko od 1. januára 2016.

V dôsledku postupného zavedenia priamych platieb ustanoveného v článku 17 sa odsek 1 tohto článku vzťahuje na Chorvátsko od 1. januára 2022.

3.   S cieľom zaručiť správne uplatňovanie úprav priamych platieb so zreteľom na finančnú disciplínu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa základu na výpočet znížení, ktoré majú členské štáty uplatňovať na poľnohospodárov podľa odseku 1 tohto článku.

4.   V prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť mieru úprav uvedenú v odseku 1 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie najvyššieho predstaviteľa podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.

Článok 9

Aktívny poľnohospodár

1.   Priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktorých poľnohospodárske plochy sú prevažne plochy prirodzene ponechané v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie a ktoré na uvedených plochách nevykonávajú minimálnu činnosť, ktorú členské štáty vymedzili v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b).

2.   Priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy.

Členské štáty môžu podľa potreby na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií rozhodnúť, že doplnia zoznam uvedený v prvom pododseku o ďalšie podobné nepoľnohospodárske typy podnikania alebo činnosti, a následne sa môžu rozhodnúť ktorékoľvek z takýchto doplnení vypustiť.

Osoba alebo skupina osôb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti prvého alebo druhého pododseku, sa však považuje za aktívneho poľnohospodára, ak vo forme požadovanej členskými štátmi poskytne overiteľný dôkaz, ktorým preukáže ktorúkoľvek z týchto skutočností:

a)	že ročná výška priamych platieb je aspoň 5 % celkových príjmov, ktoré získala z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie, za ktoré je takýto dôkaz k dispozícii;

b)	že jej poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné;

c)	že jej hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom je výkon poľnohospodárskej činnosti.

3.   Členské štáty sa okrem odsekov 1 a 2 môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií rozhodnúť, že priame platby sa neposkytnú fyzickým alebo právnickým osobám, alebo skupinám fyzických alebo právnických osôb:

a)	ktorých poľnohospodárska činnosť tvorí len nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti; a/alebo

b)	ktorých hlavnou činnosťou alebo podnikateľským cieľom nie je výkon poľnohospodárskej činnosti.

4.   Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú na poľnohospodárov, ktorí v predchádzajúcom roku dostali priame platby nepresahujúce určitú sumu. O tejto sume rozhodujú členské štáty na základe objektívnych kritérií, ako napr. ich národné alebo regionálne charakteristiky, a jej výška nesmie byť vyššia než 5 000 EUR.

5.   S cieľom zaručiť ochranu práv poľnohospodárov je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa určia:

a)	kritériá na stanovenie prípadov, keď sa poľnohospodárska plocha poľnohospodára bude považovať prevažne za plochu prirodzene ponechanú v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie;

b)	kritériá na stanovenie rozlíšenia medzi príjmami z poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych činností;

c)

kritériá na stanovenie výšky priamych platieb uvedených v odsekoch 2 a 4, ktoré sa osobitne týkajú priamych platieb v prvom roku pridelenia platobných nárokov v prípade, že hodnota platobných nárokov ešte nie je definitívne stanovená, ako aj kritériá, ktoré sa osobitne týkajú priamych platieb pre nových poľnohospodárov;

d)	kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby na účely odsekov 2 a 3 preukázali, že ich poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné a že ich hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom je výkon poľnohospodárskej činnosti.

6.   Členské štáty oznámia Komisii do 1. augusta 2014 každé rozhodnutie uvedené v odsekoch 2, 3 alebo 4 a v prípade zmien do dvoch týždňov od dátumu prijatia každého pozmeňujúceho rozhodnutia.

Článok 10

Minimálne požiadavky na získanie priamych platieb

1.   Členské štáty rozhodnú, v ktorom z nasledujúcich prípadov neposkytnú priame platby poľnohospodárovi:

a)	ak celková výška priamych platieb, ktoré sú požadované alebo sa majú poskytnúť pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v danom kalendárnom roku, je menej ako 100 EUR;

b)	ak plocha podniku, na ktorú možno poskytnúť podporu a na ktorú sa požadujú alebo sa majú poskytnúť priame platby pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, je menej ako jeden hektár.

2.   S cieľom zohľadniť štruktúru svojich poľnohospodárskych sektorov môžu členské štáty upraviť prahové hodnoty stanovené v odseku 1 písm. a) a b) v rozsahu uvedenom v prílohe IV.

3.   Ak sa členský štát rozhodol uplatniť prahovú hodnotu pre plochu podľa odseku 1 písm. b), písmeno a) uvedeného odseku sa bez ohľadu na to uplatní na tých poľnohospodárov, ktorým sa poskytuje viazaná podpora na zvieratá uvedená v hlave IV a ktorí majú menej hektárov, ako je prahová hodnota pre plochu.

4.   Dotknuté členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori neuplatnia odsek 1.

5.   V Bulharsku a Rumunsku sa na rok 2015 požadovaná suma alebo suma, ktorá sa má poskytnúť, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a), vypočíta na základe príslušnej sumy stanovenej v prílohe V bode A.

V Chorvátsku sa na roky 2015 – 2021 požadovaná suma alebo suma, ktorá sa má poskytnúť, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a), vypočíta na základe sumy stanovenej v prílohe VI bode A.

Článok 11

Znižovanie platieb

1.   Členské štáty znížia výšku priamych platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi poskytnúť podľa hlavy III kapitoly 1 pre daný kalendárny rok najmenej o 5 % v tej časti sumy, ktorá prekračuje 150 000 EUR.

2.   Pred uplatnením odseku 1 môžu členské štáty odpočítať mzdy súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou, ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku poľnohospodár skutočne vyplatil a nahlásil vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnaním, od sumy priamych platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi poskytnúť v danom kalendárnom roku podľa hlavy III kapitoly 1. V prípade, že nie sú k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa miezd, ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku poľnohospodár skutočne vyplatil a nahlásil, použijú sa najnovšie dostupné údaje.

3.   Ak sa členský štát rozhodne poskytnúť poľnohospodárovi redistributívnu platbu podľa hlavy III kapitoly 2 a použiť na tento účel viac ako 5 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, daný členský štát sa môže rozhodnúť neuplatňovať tento článok.

Ak sa členský štát rozhodne poskytnúť poľnohospodárom redistributívnu platbu podľa hlavy III kapitoly 2 a uplatňovanie maximálnych limitov stanovených v článku 41 ods. 4 mu bráni použiť na tento účel viac než 5 % z ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, daný členský štát sa môže rozhodnúť neuplatňovať tento článok.

4.   Poľnohospodárom, u ktorých sa zistilo, že po 18. októbri 2011 umelo vytvárali podmienky s cieľom vyhnúť sa účinkom tohto článku, sa neposkytnú žiadne výhody v podobe vyňatia zo znižovania platieb.

5.   V prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť zníženie uvedené v odseku 1 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie vedúceho podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.

6.   Členské štáty Komisii do 1. augusta 2014 oznámia rozhodnutia, ktoré prijali v súlade s týmto článkom, a každý odhadovaný produkt znižovania na roky 2015 až 2019.

Článok 12

Viacero nárokov

Plocha zodpovedajúca počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, v súvislosti s ktorou podal poľnohospodár žiadosť o základnú platbu podľa hlavy III kapitoly 1, môže byť predmetom žiadosti o akúkoľvek ďalšiu priamu platbu, ako aj o akúkoľvek ďalšiu pomoc, na ktorú sa toto nariadenie nevzťahuje, ak nie je v tomto nariadení výslovne ustanovené inak.

Článok 13

Štátna pomoc

Odchylne od článku 211 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (21) sa na platby, ktoré uskutočnili členské štáty v súlade s týmto nariadením, neuplatňujú články 107, 108 a 109 ZFEÚ.

Článok 14

Pružnosť medzi piliermi

1.   Členské štáty môžu do 31. decembra 2013 rozhodnúť, že ako dodatočnú podporu sprístupnia až do výšky 15 % svojich vnútroštátnych ročných stropov na kalendárny rok 2014 stanovených v prílohe VIII k nariadeniu (ES) č. 73/2009 a svojich vnútroštátnych ročných stropov na kalendárne roky 2015 až 2019 stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu na opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 1305/2013. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude k dispozícii na poskytovanie priamych platieb.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa Komisii oznámi do 31. decembra 2013. V rozhodnutí sa stanoví percentuálny podiel uvedený v uvedenom pododseku, ktorý môže byť v jednotlivých kalendárnych rokoch rozdielny.

Členské štáty, ktoré neprijmú rozhodnutie uvedené v prvom pododseku s ohľadom na kalendárny rok 2014, môžu do 1. augusta 2014 prijať uvedené rozhodnutie, pokiaľ ide o kalendárne roky 2015 až 2019. Členské štáty Komisii oznámia každé takéto rozhodnutie do uvedeného dátumu.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že prehodnotia rozhodnutia uvedené v tomto odseku s účinnosťou od kalendárneho roku 2018. Výsledkom akékoľvek rozhodnutia založeného na takomto prehodnotení nesmie byť zníženie percentuálneho podielu oznámeného Komisii v súlade s prvým, druhým a tretím pododsekom. Všetky rozhodnutia založené na takomto prehodnotení oznámia členské štáty Komisii do 1. augusta 2017.

2.   Členské štáty, ktoré neprijmú rozhodnutie uvedené v odseku 1, sa môžu do 31. decembra 2013 rozhodnúť, že ako priame platby sprístupnia až 15 %, alebo v prípade Bulharska, Estónska, Španielska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovenska, Fínska, Švédska a Spojeného kráľovstva až 25 % sumy vyčlenenej na podporu opatrení v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV v období 2015 – 2020, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1305/2013. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude k dispozícii na podporné opatrenia v rámci programov na rozvoj vidieka.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa Komisii oznámi do 31. decembra 2013. V uvedenom rozhodnutí sa stanoví percentuálny podiel uvedený v uvedenom pododseku, ktorý môže byť rozdielny v jednotlivých kalendárnych rokoch.

Členské štáty, ktoré neprijmú rozhodnutie uvedené v prvom pododseku na rozpočtový rok 2015, môžu do 1. augusta 2014 prijať uvedené rozhodnutie, pokiaľ ide o rozpočtové roky 2016 až 2020. Všetky takéto rozhodnutia oznámia členské štáty Komisii do uvedeného dátumu.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že prehodnotia rozhodnutia uvedené v tomto odseku s účinnosťou pre rozpočtové roky 2019 a 2020. Výsledkom každého rozhodnutia založeného na takomto prehodnotení nesmie byť zvýšenie percentuálneho podielu oznámeného Komisii v súlade s prvým, druhým a tretím pododsekom. Všetky rozhodnutia založené na takomto prehodnotení oznámia členské štáty Komisii do 1. augusta 2017.

Článok 15

Preskúmanie

Režimy podpory uvedené v prílohe I sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté prípadné preskúmanie, ktoré sa realizuje kedykoľvek na základe hospodárskeho vývoja a rozpočtovej situácie. Toto preskúmanie môže viesť k prijatiu legislatívnych aktov, delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ alebo vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ.

KAPITOLA 2

Ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko

Článok 16

Postupné zavádzanie priamych platieb v Bulharsku a Rumunsku

Pre Bulharsko a Rumunsko sa stropy stanovené v súlade s článkami 42, 47, 49, 51, 53 a 65 na rok 2015 stanovia na základe sumy stanovenej v prílohe V bode A.

Článok 17

Postupné zavádzanie priamych platieb v Chorvátsku

V Chorvátsku sa priame platby zavedú v súlade s týmto harmonogramom prírastkov vyjadrených ako percentuálny podiel zodpovedajúcej výšky priamych platieb, ako sa bude uplatňovať od roku 2022:

25 % v roku 2013,

30 % v roku 2014,

35 % v roku 2015,

40 % v roku 2016,

50 % v roku 2017,

60 % v roku 2018,

70 % v roku 2019,

80 % v roku 2020,

90 % v roku 2021,

100 % od roku 2022.

Článok 18

Doplnkové vnútroštátne priame platby a priame platby v Bulharsku a Rumunsku

1.   V roku 2015 môžu Bulharsko a Rumunsko využívať vnútroštátne priame platby s cieľom doplniť platby poskytnuté v rámci režimu základných platieb uvedeného v hlave III kapitole 1 oddieloch 1, 2 a 3. Celková výška uvedených platieb neprekročí príslušnú sumu stanovenú v prílohe V bode B.

2.   V roku 2015 môže Bulharsko využívať vnútroštátne priame platby s cieľom doplniť platby poskytnuté v rámci režimu osobitnej platby na bavlnu uvedeného v hlave IV kapitole 2. Celková výška uvedených platieb neprekročí sumu stanovenú v prílohe V bode C.

3.   Doplnkové vnútroštátne priame platby sa udeľujú v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.

Článok 19

Doplnkové vnútroštátne priame platby pre Chorvátsko

1.   Chorvátsko môže v prípade potreby doplniť akýkoľvek režim podpory zo zoznamu v prílohe I pod podmienkou, že to schváli Komisia.

2.   Suma doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, ktorá sa môže poskytnúť v určitom roku a na určitý režim podpory, je obmedzená konkrétnym finančným krytím. Toto finančné krytie sa stanoví ako rozdiel medzi:

a)	výškou priamej podpory, ktorá je k dispozícii pre dotknutý režim podpory po úplnom zavedení priamych platieb v súlade s článkom 17 na kalendárny rok 2022, a

b)	výškou priamej podpory, ktorá je v príslušnom kalendárnom roku k dispozícii pre dotknutý režim podpory na základe uplatňovania harmonogramu prírastkov v súlade s článkom 17.

3.   Celková výška poskytnutých doplnkových vnútroštátnych priamych platieb nepresahuje strop stanovený v prílohy VI bode B na zodpovedajúci kalendárny rok.

4.   Na základe objektívnych kritérií a po schválení Komisiou môže Chorvátsko rozhodnúť o výške doplnkových vnútroštátnych priamych platbách, ktoré poskytne.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa schvália platby podľa tohto článku, uvedú príslušné režimy podpory a vymedzí výšku, do akej sa doplnkové vnútroštátne priame platby môžu vyplatiť.

Pokiaľ ide o doplnkové vnútroštátne priame platby, ktoré majú doplniť dobrovoľnú viazanú podporu uvedenú v hlave IV kapitole 1, vo vykonávacích aktoch sa uvádzajú aj konkrétne typy hospodárenia alebo konkrétne poľnohospodárske sektory uvedené v článku 52 ods. 3, na ktoré sa doplnkové vnútroštátne priame platby môžu vzťahovať.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 71 ods. 2 alebo 3.

6.   Podmienky oprávnenosti na doplnkové vnútroštátne priame platby pre Chorvátsko sú rovnaké ako podmienky oprávnenosti na podporu v rámci zodpovedajúceho režimu podpory v súlade s týmto nariadením.

7.   Na doplnkové vnútroštátne priame platby pre Chorvátsko sa vzťahujú všetky úpravy, ktoré môžu byť na základe vývoja SPP potrebné. Poskytujú sa v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.

8.   Chorvátsko predloží správu s informáciami o opatreniach na vykonanie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb do 30. júna roka, ktorý nasleduje po ich vykonaní. V správe uvedie aspoň:

a)	akékoľvek zmeny situácie, ktoré majú vplyv na doplnkové vnútroštátne priame platby;

b)	pre každú doplnkovú vnútroštátnu priamu platbu počet prijímateľov a celkovú sumu poskytnutých doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, ako aj údaje o hektároch a počte zvierat alebo iných jednotkách, na ktoré sa uvedená doplnková vnútroštátna priama platba poskytla;

c)	správu o kontrolných opatreniach uplatňovaných v súvislosti s poskytnutými doplnkovými vnútroštátnymi priamymi platbami.

Článok 20

Osobitná národná odmínovacia rezerva pre Chorvátsko

1.   Od roku 2015 Chorvátsko každoročne do 31. januára informuje Komisiu o oblastiach, ktoré sa určia v súlade s článkom 57a ods. 10 nariadenia (ES) č. 73/2009 a ktoré sa v predchádzajúcom kalendárnom roku začali opätovne využívať na poľnohospodárske činnosti.

Chorvátsko takisto oznamuje Komisii počet platobných nárokov, ktoré sú k dispozícii pre poľnohospodárov k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, ako aj sumu, ktorá sa k tomuto rovnakému dátumu z osobitnej národnej odmínovacej rezervy ešte nevyužila.

Oznámenia stanovené v prvom a druhom pododseku sa prípadne predkladajú za jednotlivé regióny vymedzené v súlade s článkom 23 ods. 1 tohto nariadenia.

2.   Pri úprave prílohy II podľa článku 6 ods. 3 Komisia každoročne vypočíta sumu, ktorá sa má pripočítať k sumám stanoveným pre Chorvátsko v uvedenej prílohe, s cieľom financovať podporu, ktorá sa má poskytovať v rámci režimov uvedených v prílohe I pre oblasti uvedené v odseku 1 tohto článku. Táto suma sa vypočíta na základe údajov, ktoré Chorvátsko oznámi v súlade s odsekom 1 tohto článku, a odhadovaného priemeru priamych platieb na hektár v Chorvátsku za príslušný rok.

Maximálna suma, ktorá sa pripočíta v súlade s prvým pododsekom na základe všetkých oblastí, ktoré Chorvátsko oznámi v súlade s odsekom 1 tohto článku do roku 2022, je 9 600 000 EUR a podlieha harmonogramu zavádzania priamych platieb v súlade s článkom 17. Výsledné maximálne ročné sumy sa uvádzajú v prílohe VII.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví časť sumy, ktorá sa má pripočítať v súlade s odsekom 2 a ktorú Chorvátsko zahrnie do osobitnej národnej odmínovacej rezervy s cieľom prideliť platobné nároky pre oblasti uvedené v odseku 1. Táto časť sa vypočíta na základe pomeru medzi stropom pre režim základných platieb a vnútroštátnym stropom stanoveným v prílohe II pred zvýšením vnútroštátneho stropu v súlade s odsekom 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

4.   V období rokov 2015 až 2022 Chorvátsko využíva osobitnú národnú odmínovaciu rezervu na prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom na základe odmínovanej pôdy, ktorú poľnohospodári v danom roku nahlásili, ak:

a)	takáto pôda sa skladá z hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu v zmysle článku 32 ods. 2 až 5;

b)	predmetná pôda sa opätovne začala využívať na poľnohospodárske činnosti počas predchádzajúceho kalendárneho roka; a

c)	táto pôda sa Komisii oznámila v súlade s odsekom 1 tohto článku.

5.   Hodnota platobných nárokov stanovených na základe tohto článku zodpovedá priemernej vnútroštátnej alebo regionálnej hodnote platobných nárokov v roku pridelenia v rámci sumy, ktorá je k dispozícii v osobitnej národnej odmínovacej rezerve.

6.   S cieľom zohľadniť dôsledky opätovného využívania odmínovanej pôdy na poľnohospodárske činnosti, ktoré Chorvátsko v súlade s týmto článkom oznámilo, Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa prispôsobia sumy stanovené v prílohe VI.

HLAVA III

REŽIM ZÁKLADNÝCH PLATIEB, REŽIM JEDNOTNEJ PLATBYNA PLOCHU A SÚVISIACE PLATBY

KAPITOLA 1

Režim základných platieb a režim jednotnej platby na plochu

Oddiel 1

Vytvorenie režimu základných platieb

Článok 21

Platobné nároky

1.   Podpora v rámci režimu základných platieb je dostupná pre poľnohospodárov, ktorí:

a)

získajú platobné nároky podľa tohto nariadenia prostredníctvom pridelenia podľa článku 20 ods. 4, prostredníctvom prvého pridelenia podľa článku 24 alebo článku 39, prostredníctvom pridelenia z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv podľa článku 30 alebo prostredníctvom prevodu podľa článku 34; alebo

b)	spĺňajú podmienky článku 9 a sú prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu držiteľmi platobných nárokov v členskom štáte, ktorý sa v súlade s odsekom 3 rozhodol ponechať si svoje existujúce platobné nároky.

2.   Platnosť platobných nárokov získaných v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 a nariadením (ES) č. 73/2009 uplynie 31. decembra 2014.

3.   Odchylne od odseku 2 sa môžu členské štáty, ktoré zaviedli režim jednotnej platby v súlade s hlavou III kapitolou 5 oddielom I alebo hlavou III kapitolou 6 nariadenia (ES) č. 1782/2003, alebo hlavou III kapitolou 3 nariadenia (ES) č. 73/2009, od 1. augusta 2014 rozhodnúť ponechať si existujúce platobné nároky. Všetky takéto rozhodnutia oznámia členské štáty Komisii do uvedeného dátumu.

4.   Pokiaľ ide o členské štáty, ktoré prijmú rozhodnutie uvedené v odseku 3, ak počet platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu stanovený v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 a nariadením (ES) č. 73/2009, ktorých je poľnohospodár držiteľom ku konečnému dátumu pre podanie žiadostí, ktorý sa stanoví súlade s článkom 78 prvý pododsek písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, je vyšší ako počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré poľnohospodár nahlási vo svojej žiadosti o pomoc v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 na rok 2015 a ktoré má k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý však nie je neskorší ako dátum stanovený v tomto členskom štáte na zmenu tejto žiadosti o pomoc, platnosť počtu platobných nárokov prevyšujúcich počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, uplynie v uvedený deň stanovený členským štátom na zmenu žiadosti.

Článok 22

Strop režimu základných platieb

1.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví pre každý členský štát ročný vnútroštátny strop pre režim základných platieb odpočítaním stropov stanovených v súlade s článkami 42, 47, 49, 51 a 53, z ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

2.   Suma vypočítaná pre každý členský štát v súlade s odsekom 1 tohto článku sa môže zvýšiť o maximálne 3 % príslušného ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, po odpočítaní sumy vyplývajúcej z uplatnenia článku 47 ods. 1 pre príslušný rok. Ak členský štát uplatní takéto zvýšenie, Komisia uvedené zvýšenie vezme na vedomie pri stanovovaní ročného vnútroštátneho stropu pre režim základných platieb podľa odseku 1 tohto článku. Členské štáty na tento účel Komisii do 1. augusta 2014 oznámia ročné percentuálne podiely, o ktoré sa má suma vypočítaná podľa odseku 1 tohto článku zvýšiť.

3.   Členské štáty môžu každoročne prehodnotiť svoje rozhodnutie uvedené v odseku 2 a Komisiu o každom rozhodnutí založenom na takomto prehodnotení informujú do 1. augusta roku predchádzajúceho jeho uplatňovaniu.

4.   Pre každý členský štát a za každý rok sa celková hodnota všetkých platobných nárokov a národnej rezervy alebo regionálnych rezerv rovná príslušnému ročnému vnútroštátnemu stropu, ktorý Komisia stanovila podľa odseku 1.

5.   Ak je strop pre členský štát stanovený Komisiou podľa odseku 1 iný ako strop z predchádzajúceho roka v dôsledku každého rozhodnutia prijatého uvedeným členským štátom v súlade s odsekom 3 tohto článku, článkom 14 ods. 1 tretím a štvrtým pododsekom, článkom 14 ods. 2 tretím a štvrtým pododsekom, článkom 42 ods. 1, článkom 49 ods. 1 druhým pododsekom, článkom 51 ods. 1 druhým pododsekom alebo článkom 53, uvedený členský štát lineárne zníži alebo zvýši hodnotu všetkých platobných nárokov s cieľom zaručiť súlad s odsekom 4 tohto článku.

Článok 23

Regionálne prideľovanie vnútroštátnych stropov

1.   Členské štáty sa môžu do 1. augusta 2014 rozhodnúť, že budú uplatňovať režim základných platieb na regionálnej úrovni. V takom prípade vymedzia regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ako sú napríklad ich poľnohospodárske a sociálno-ekonomické vlastnosti, ich regionálny poľnohospodársky potenciál alebo ich inštitucionálna či administratívna štruktúra.

Členské štáty uplatňujúce článok 36 môžu do 1. augusta roka, ktorý predchádza prvému roku vykonávania režimu základnej platby, prijať rozhodnutie uvedené v prvom pododseku.

2.   Členské štáty rozdelia ročné vnútroštátne stropy pre režim základných platieb uvedené v článku 22 ods. 1 medzi regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami.

Členské štáty, ktoré neuplatňujú článok 30 ods. 2, uskutočnia toto rozdelenie po lineárnom znížení ustanovenom v článku 30 ods. 1.

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že tieto regionálne stropy budú podliehať postupným ročným úpravám podľa vopred určených každoročných krokov a v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ako je napríklad poľnohospodársky potenciál alebo environmentálne kritériá.

4.   V rozsahu nevyhnutnom na dodržanie platných regionálnych stropov určených v súlade s odsekom 2 alebo 3 členské štáty lineárne znížia alebo zvýšia hodnotu platobných nárokov vo všetkých príslušných regiónoch.

5.   Členské štáty uplatňujúce odsek 1 sa môžu rozhodnúť, že prestanú uplatňovať režim základných platieb na regionálnej úrovni od dátumu, ktorý stanovia.

6.   Členské štáty uplatňujúce prvý pododsek odseku 1 oznámia Komisii do 1. augusta 2014 rozhodnutie uvedené v uvedenom pododseku a opatrenia prijaté na účely uplatňovania odsekov 2 a 3.

Členské štáty uplatňujúce druhý pododsek odseku 1 oznámia Komisii do 1. augusta príslušného roka každé rozhodnutie uvedené v uvedenom pododseku a opatrenia prijaté na účely uplatňovania odsekov 2 a 3.

Členské štáty uplatňujúce odsek 1 oznámia Komisii každé rozhodnutie uvedené v odseku 5 do 1. augusta roka, ktorý predchádza prvému roku uplatňovania uvedeného rozhodnutia.

Článok 24

Prvé pridelenie platobných nárokov

1.   Platobné nároky sa pridelia poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9 tohto nariadenia, ak:

a)	požiadajú o pridelenie platobných nárokov v rámci režimu základných platieb do konečného dátumu pre podanie žiadostí v roku 2015, ktorý sa stanoví v súlade s článkom 78 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, s výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností, a

b)	boli oprávnení získať platby pred akýmkoľvek znížením či vylúčením stanoveným v hlave II kapitole 4 nariadenia (ES) č. 73/2009 v súvislosti so žiadosťou o priame platby, prechodnú vnútroštátnu pomoc alebo o doplnkové vnútroštátne priame platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009 na rok 2013.

Prvý pododsek sa neuplatňuje v členských štátoch uplatňujúcich článok 21 ods. 3 tohto nariadenia.

Členské štáty môžu prideliť platobné nároky poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9 tohto nariadenia a ktorí spĺňajú podmienku ustanovenú v písmene a) prvého pododseku a:

a)

ktorí nedostali platby na rok 2013 v súvislosti so žiadosťou o pomoc, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku, a ktorí v deň stanovený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 (22) na rok nároku 2013: i) v členských štátoch uplatňujúcich režim jednotnej platby: — produkovali ovocie, zeleninu, konzumné zemiaky, sadivo zemiakov alebo okrasné rastliny na minimálnej ploche vyjadrenej v hektároch, ak sa dotknutý členský štát rozhodne prijať takúto požiadavku, alebo — ktorí pestovali vinič; alebo ii) v členských štátoch uplatňujúcich režim jednotnej platby na plochu mali iba poľnohospodársku pôdu, ktorá nebola k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave, ako je ustanovené v článku 124 ods. 1 nariadenia (ES) č. 73/2009;

b)	ktorým sa v roku 2014 pridelia platobné nároky z národnej rezervy v rámci režimu jednotnej platby podľa článku 41 alebo 57 nariadenia (ES) č. 73/2009; alebo

c)

ktorí nikdy neboli držiteľmi platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu ustanovených podľa nariadenia (ES) č. 73/2009 alebo nariadenia (ES) č. 1782/2003 a ktorí predložia overiteľné dôkazy, že v deň stanovený členským štátom v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1122/2009 na rok nároku 2013 produkovali, pestovali poľnohospodárske výrobky okrem iného prostredníctvom zberu alebo chovali okrem iného prostredníctvom dojenia, rozmnožovania zvierat a chovu zvierat na poľnohospodárske účely. Členské štáty môžu stanoviť vlastné dodatočné objektívne a nediskriminujúce kritériá oprávnenosti pre túto kategóriu poľnohospodárov, a to pokiaľ ide o primerané zručnosti, skúsenosti alebo vzdelanie.

2.   S výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností sa počet platobných nárokov pridelených na poľnohospodára v roku 2015 rovná počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlási vo svojej žiadosti o pomoc v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 na rok 2015 a ktoré má k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom. Tento dátum nie je neskorší ako dátum stanovený v danom členskom štáte na zmenu takejto žiadosti o pomoc.

3.   Členské štáty môžu uplatniť na počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť podľa odseku 2, jedno alebo viacero z obmedzení stanovených v odsekoch 4 až 7.

4.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť, sa buď rovná počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 34 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009 v roku 2013, alebo počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, uvedených v odseku 2 tohto článku, a to podľa toho, ktoré číslo je nižšie. V súvislosti s Chorvátskom sa využitie tejto možnosti uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté pridelenie platobných nárokov na odmínované hektáre v súlade s článkom 20 ods. 4 tohto nariadenia.

5.   V prípade, že celkový počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, uvedených v odseku 2 tohto článku a nahlásených v členskom štáte by predstavoval zvýšenie o viac ako 35 % celkového počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v súlade s článkom 35 nariadenia (ES) č. 73/2009 v roku 2009, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013, členské štáty môžu obmedziť počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť v roku 2015, buď na minimálnu hodnotu 135 %, alebo 145 % celkového počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v roku 2009, alebo v prípade Chorvátska celkový počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v roku 2013, v súlade s článkom 35 nariadenia (ES) č. 73/2009.

Členské štáty pri využití tejto možnosti pridelia poľnohospodárom znížený počet platobných nárokov. Tento počet sa vypočíta uplatnením pomerného zníženia na dodatočný počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených každým poľnohospodárom v roku 2015 v porovnaní s počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu v súlade s článkom 34 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009, ktoré uvedený poľnohospodár uviedol vo svojej žiadosti o pomoc v roku 2011, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013, a to bez toho, aby boli dotknuté odmínované hektáre, na ktoré sa majú prideliť platobné nároky v súlade s článkom 20 ods. 4 tohto nariadenia.

6.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatniť na účely stanovenia počtu platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť poľnohospodárovi, koeficient zníženia na tie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, uvedené v odseku 2, ktoré pozostávajú z trvalého trávneho porastu situovaného v oblastiach s náročnými klimatickými podmienkami, najmä z dôvodu ich nadmorskej výšky a iných prírodných prekážok, akými sú napríklad zlá kvalita pôdy, strmosť a zásobovanie vodou.

7.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť poľnohospodárovi, sa rovná počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, uvedených v odseku 2 tohto článku, ktoré v deň stanovený členským štátom podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1122/2009 na rok nároku 2013 neboli hektármi vinohradov, ani hektármi ornej pôdy v trvalých skleníkoch.

8.   Fyzické alebo právnické osoby spĺňajúce podmienky odseku 1 tohto článku môžu v prípade predaja alebo prenájmu svojho podniku alebo jeho časti previesť prostredníctvom zmluvy podpísanej pred konečným dátumom pre podanie žiadostí v roku 2015, ktorý sa stanoví v súlade s článkom 78 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, právo dostávať platobné nároky v súlade s odsekom 1 tohto článku, na jedného alebo viacerých poľnohospodárov pod podmienkou, že títo poľnohospodári spĺňajú podmienky stanovené v článku 9 tohto nariadenia.

9.   Členský štát sa môže rozhodnúť, že stanoví minimálnu veľkosť na podnik vyjadrenú v hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu, a v súvislosti s ktorými poľnohospodár môže podať žiadosť o pridelenie platobných nárokov. Táto minimálna veľkosť nepresiahne prahovú hodnotu stanovenú v článku 10 ods. 1 písm. b) v spojení s odsekom 2 uvedeného článku.

10.   Členské štáty v príslušných prípadoch oznámia Komisii rozhodnutia uvedené v tomto článku do 1. augusta 2014.

11.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá týkajúce sa žiadostí o pridelenie platobných nárokov, ktoré sa podávajú v roku pridelenia platobných nárokov, v prípade sa že uvedené platobné nároky ešte nemôžu definitívne stanoviť a že uvedené prideľovanie ovplyvňujú osobitné okolnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 25

Hodnota platobných nárokov a konvergencia

1.   V roku 2015 členské štáty vypočítajú jednotkovú hodnotu platobných nárokov vydelením pevného percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II pre každý príslušný rok počtom platobných nárokov v roku 2015 na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré sa v roku 2015 pridelili z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv.

Pevný percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základnej platby, ktorý sa stanoví v súlade článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia na rok 2015, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1, alebo prípadne v článku 30 ods. 2, vnútroštátnym stropom na rok 2015 stanoveným v prílohe II. Platobné nároky sa vyjadria číslom, ktoré zodpovedá počtu hektárov.

2.   Odchylne od metódy výpočtu uvedenej v odseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť rozlíšiť hodnotu platobných nárokov v roku 2015 pre každý príslušný rok na základe ich pôvodnej jednotkovej hodnoty vypočítanej v súlade článkom 26 s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré boli v roku 2015 pridelené z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv.

3.   Všetky platobné nároky v členskom štáte alebo v prípade uplatňovania článku 23 v regióne majú najneskôr od roku nároku 2019 rovnakú jednotkovú hodnotu.

4.   Odchylne od odseku 3 môže členský štát rozhodnúť, že jednotková hodnota platobných nárokov s pôvodnou jednotkovou hodnotou vypočítanou v súlade s článkom 26, ktorá je nižšia ako 90 % vnútroštátnej alebo regionálnej jednotkovej hodnoty v roku 2019, sa zvýši aspoň o jednu tretinu rozdielu medzi ich pôvodnou jednotkovou hodnotou a 90 % vnútroštátnej alebo regionálnej jednotkovej hodnoty v roku 2019, a to najneskôr pre rok nároku 2019.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť stanoviť percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku na vyššiu úroveň ako 90 %, ale nie viac ako 100 %.

Členské štáty okrem toho ustanovia, že žiadny platobný nárok nemá nižšiu jednotkovú hodnotu ako 60 % vnútroštátnej alebo regionálnej jednotkovej hodnoty v roku 2019, a to najneskôr pre rok nároku 2019, pokiaľ v členských štátoch, ktoré uplatňujú prahovú hodnotu uvedenú v odseku 7, nie je dôsledkom toho maximálne zníženie prekračujúce uvedenú prahovú hodnotu. V takýchto prípadoch sa stanoví minimálna jednotková hodnota na úrovni potrebnej pre dodržanie uvedenej prahovej hodnoty.

5.   Vnútroštátna alebo regionálna jednotková hodnota v roku 2019 uvedená v odseku 4 sa vypočíta vydelením pevného percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu, stanoveného v prílohe II, alebo regionálneho stropu pre kalendárny rok 2019, počtom platobných nárokov v roku 2015 v príslušnom členskom štáte alebo regióne, s výnimkou tých, ktoré sa pridelili v roku 2015 z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv. Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2, vnútroštátnym stropom na rok 2015 stanoveným v prílohe II alebo regionálnym stropom na rok 2015.

6.   Regionálne stropy uvedené v odseku 5 sa vypočítajú uplatnením pevného percentuálneho podielu na vnútroštátny strop na rok 2019 stanovený v prílohe II. Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením príslušných regionálnych stropov stanovených na rok 2015 v súlade s článkom 23 ods. 2 vnútroštátnym stropom, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1, a to po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 v prípade uplatnenia článku 23 ods. 2 druhého pododseku.

7.   Na účely financovania zvýšení hodnôt platobných nárokov uvedených v odseku 4, ak majú platobné nároky vyššiu pôvodnú jednotkovú hodnotu, ako je vnútroštátna alebo regionálna jednotková hodnota v roku 2019, rozdiel medzi ich pôvodnou jednotkovou hodnotou a vnútroštátnou alebo regionálnou jednotkovou hodnotou v roku 2019 sa zníži na základe objektívnych a nediskriminujúcich kritérií, ktoré stanovia členské štáty. Súčasťou takýchto kritérií môže byť stanovenie maximálneho zníženia pôvodnej jednotkovej hodnoty o 30 %.

8.   Pri uplatňovaní odseku 2 tohto článku sa prechod medzi pôvodnou jednotkovou hodnotou platobných nárokov vypočítanou v súlade s článkom 26 na ich konečnú jednotkovú hodnotu v roku 2019 stanovenú v súlade s odsekom 3 alebo odsekmi 4 až 7 tohto článku vykoná rovnomernými krokmi, počínajúc rokom 2015.

V záujme zabezpečenia dodržania pevne stanoveného percentuálneho podielu uvedeného v odseku 1 tohto článku na každý rok sa upraví hodnota platobných nárokov, ktorých pôvodná jednotková hodnota v roku 2019 presahuje vnútroštátnu alebo regionálnu jednotkovú hodnotu.

9.   Odchylne od odseku 8 tohto článku, ak členské štáty ktoré sa v súlade s článkom 21 ods. 3 rozhodnú ponechať si existujúce platobné nároky uplatnia odsek 2 tohto článku, prechod medzi pôvodnou jednotkovou hodnotou platobných nárokov stanovenou v súlade s článkom 26 ods. 5 na ich konečnú jednotkovú hodnotu v roku 2019 stanovenú v súlade s odsekom 5 alebo odsekmi 4 až 7 tohto článku sa prípadne vykoná krokmi rozhodnutými na vnútroštátnej úrovni v súlade s článkom 63 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003.

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie pevného percentuálneho podielu uvedeného v odseku 1 tohto článku na každý rok, hodnota všetkých platobných nárokov sa lineárne upraví.

10.   Členské štáty v roku 2015 informujú poľnohospodárov o hodnote ich platobných nárokov vypočítanej v súlade s týmto článkom a článkami 26 a 27 pre každý rok obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

Článok 26

Výpočet pôvodnej jednotkovej hodnoty

1.   Pôvodná jednotková hodnota platobných nárokov uvedená v článku 25 ods. 2 v členských štátoch uplatňujúcich režim jednotnej platby v kalendárnom roku 2014, a ktoré sa nerozhodli ponechať svoje existujúce platobné nároky v súlade s článkom 21 ods. 3, sa stanoví na základe jednej z metód stanovených v odseku 2 alebo 3.

2.   Vydelením pevného percentuálneho podielu platieb, ktoré poľnohospodár dostal na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, a to pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 uvedeného nariadenia, počtom platobných nárokov, ktoré sa mu pridelia v roku 2015, s výnimkou tých, ktoré sa mu pridelili v roku 2015 z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.

Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne v článku 30 ods. 2 tohto nariadenia, sumou platieb na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby v príslušnom členskom štáte alebo regióne pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 nariadenia (ES) č. 73/2009.

3.   Vydelením pevného percentuálneho podielu hodnoty platobných nárokov vrátane osobitných nárokov, ktorých bol poľnohospodár držiteľom k dátumu podania žiadosti na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, počtom platobných nárokov, ktoré sa mu pridelili v roku 2015, s výnimkou tých, ktoré sa mu pridelili v roku 2015 z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.

Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2 tohto nariadenia, celkovou hodnotou všetkých platobných nárokov v príslušnom členskom štáte alebo regióne na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby vrátane osobitných nárokov.

Na účely tohto odseku sa rozumie, že poľnohospodár je držiteľom platobných nárokov k dátumu podania žiadosti na rok 2014, keď mu boli k tomuto dátumu platobné nároky pridelené alebo definitívne prevedené.

4.   Členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu v kalendárnom roku 2014 vypočítajú pôvodnú jednotkovú hodnotu platobných nárokov uvedenú v článku 25 ods. 2 tohto nariadenia vydelením pevného percentuálneho podielu celkovej hodnoty pomoci, ktorú poľnohospodár dostal na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby na plochu v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009 a podľa článkov 132 a 133a uvedeného nariadenia, a to pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 uvedeného nariadenia, počtom platobných nárokov, ktoré sa mu pridelili v roku 2015, s výnimkou tých, ktoré sa mu pridelili v roku 2015 z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.

Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2 tohto nariadenia, celkovou hodnotou podpory poskytnutej v rámci režimu jednotnej platby na plochu v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009 a podľa článkov 132 a 133a uvedeného nariadenia na rok 2014 v dotknutom členskom štáte alebo regióne, a to pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 uvedeného nariadenia.

5.   Členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby v kalendárnom roku 2014 a ktoré sa v súlade s článkom 21 ods. 3 tohto nariadenia rozhodnú ponechať si svoje existujúce platobné nároky, vypočítajú pôvodnú jednotkovú hodnotu platobných nárokov uvedenú v článku 25 ods. 2 tohto nariadenia vynásobením jednotkovej hodnoty nárokov pevným percentuálnym podielom. Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2 tohto nariadenia, sumou platieb na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby v príslušnom členskom štáte alebo regióne, a to pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 nariadenia (ES) č. 73/2009.

6.   Na účely metód výpočtu stanovených v tomto článku a za predpokladu, že príslušné sektory nedostanú žiadnu dobrovoľnú viazanú podporu podľa hlavy IV tohto nariadenia, môžu členské štáty zohľadniť aj podporu poskytnutú na kalendárny rok 2014 v rámci jedného alebo viacerých režimov podľa článku 52, článku 53 ods. 1, článku 68 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 73/2009 a pokiaľ ide o členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, podľa článku 68 ods. 1 písm. c), článkov 126, 127 a 129 uvedeného nariadenia.

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatňovať dobrovoľnú viazanú podporu podľa hlavy IV tohto nariadenia, môžu pri uplatnení metódy výpočtu ustanovenej v tomto článku zohľadniť rozdiely medzi úrovňou podpory pridelenej v kalendárnom roku 2014 a úrovňou podpory, ktorá sa má prideliť v súlade s hlavou IV tohto nariadenia, pod podmienkou, že:

a)

dobrovoľná viazaná podpora podľa hlavy IV tohto nariadenia sa poskytne sektoru, ktorému bola poskytnutá podpora v kalendárnom roku 2014 podľa článku 52, článku 53 ods. 1, článku 68 ods. 1 písm. a) a b) a, v prípade členských štátov uplatňujúcich režim jednotnej platby na plochu, podľa článku 68 ods. 1 písm. c) a článkov 126, 127 a 129 nariadenia (ES) č. 73/2009; a

b)	suma na jednotku dobrovoľnej viazanej podpory je nižšia ako suma na jednotku podpory v roku 2014.

Článok 27

Zahrnutie osobitnej národnej odmínovacej rezervy

Pokiaľ ide Chorvátsko, každý odkaz na národnú rezervu v článkoch 25 a 26 sa vykladá tak, že zahŕňa aj osobitnú národnú odmínovaciu rezervu uvedenú v článku 20.

Okrem toho sa suma vyplývajúca z osobitnej národnej odmínovacej rezervy odpočíta od stropov režimu základných platieb uvedených v článku 25 ods. 1 druhom pododseku, v odsekoch 5 a 6 uvedeného článku a v článku 26.

Článok 28

Neočakávaný zisk

Na účely článku 25 ods. 4 až 7 a článku 26 môže členský štát na základe objektívnych kritérií stanoviť, aby sa v prípade predaja alebo postúpenia poľnohospodárskej plochy alebo uplynutia platnosti celkového alebo čiastočného prenájmu poľnohospodárskej plochy po dátume stanovenom podľa článku 35 alebo článku 124 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009 a pred dátumom stanoveným podľa článku 33 ods. 1 tohto nariadenia zvýšenie alebo čiastočné zvýšenie hodnoty platobných nárokov, ktoré by sa pridelili príslušnému poľnohospodárovi, previedlo späť do národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv, ak by toto zvýšenie predstavovalo pre príslušného poľnohospodára neočakávaný zisk.

Tieto objektívne kritériá sa stanovujú tak, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, pričom obsahujú aspoň:

a)	minimálne trvanie prenájmu; a

b)	časť prijatej platby, ktorá sa prevedie späť do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv.

Článok 29

Oznámenia týkajúce sa hodnoty platobných nárokov a konvergencie

Členské štáty v oznámia Komisii akékoľvek rozhodnutie uvedené v článkoch 25, 26 a 28 do 1. augusta 2014.

Oddiel 2

Národná rezerva a regionálne rezervy

Článok 30

Zriadenie a využívanie národnej rezervy alebo regionálnych rezerv

1.   Každý členský štát zriadi národnú rezervu. S týmto cieľom pristúpia členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb k lineárnemu percentnému znižovaniu stropu režimu základných platieb na vnútroštátnej úrovni.

2.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty, ktoré uplatňujú možnosť uvedenú v článku 23 ods. 1, zriadiť regionálne rezervy. S týmto cieľom pristúpia členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb k lineárnemu percentuálnemu zníženiu stropu režimu príslušných základných platieb na regionálnej úrovni podľa článku 23 ods. 2 prvého pododseku.

3.   Zníženie uvedené v odsekoch 1 a 2 neprekročí 3 %, pokiaľ sa nevyžaduje vyšší percentuálny podiel na pokrytie potrieb súvisiacich s prideľovaním podľa odseku 6 alebo odseku 7 písm. a) a b) na rok 2015, alebo, v prípade členských štátov uplatňujúcich článok 36, pre prvý rok vykonávania režimu základných platieb.

4.   Členské štáty pridelia platobné nároky zo svojej národnej alebo regionálnej rezervy v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniam trhu a hospodárskej súťaže.

5.   Platobné nároky uvedené v odseku 4 sa pridelia len poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9.

6.   Členské štáty používajú svoju národnú rezervu alebo regionálne rezervy na prioritné prideľovanie platobných nárokov mladým poľnohospodárom a poľnohospodárom, ktorí začínajú s poľnohospodárskou činnosťou.

7.   Členské štáty môžu svoju národnú rezervu alebo regionálne rezervy využívať na:

a)	prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom s cieľom zabrániť opúšťaniu pôdy, a to aj v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú programy reštrukturalizácie alebo rozvoja súvisiace s určitou formou verejnej intervencie;

b)	prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom s cieľom kompenzovať ich za osobitné nevýhody;

c)	prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom, ktorým nebolo možné prideliť platobné nároky v súlade s touto kapitolou v dôsledku vyššej moci alebo výnimočných okolností;

d)

prideľovanie platobných nárokov v prípadoch, ak uplatňujú článok 21 ods. 3 tohto nariadenia, poľnohospodárom, ktorých počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré nahlásili v roku 2015 v súlade s článkom 72 ods. 1 prvý pododsek písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a ktoré majú k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý však nie je neskorší ako dátum stanovený v členskom štáte na zmenu takejto žiadosti o pomoc, prevyšuje počet platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu ustanovených v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 a nariadením (ES) č. 73/2009, ktorých sú držiteľmi ku konečnému dátumu na podanie žiadostí, ktorý sa stanoví súlade s článkom 78 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

e)

lineárne trvalé zvyšovanie hodnoty všetkých platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, ak príslušná národná alebo regionálna rezerva prekročí 0,5 % ročného vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb za predpokladu, že zostane dostatočná suma na prideľovanie podľa odseku 6, podľa písmen a) a b) tohto odseku a podľa odseku 9 tohto článku;

f)	pokrytie ročných potrieb na platby, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s článkom 51 ods. 2 a článkom 65 ods. 1, 2 a 3 tohto nariadenia.

Na účely tohto odseku členské štáty rozhodnú o prioritách, pokiaľ ide o uvedené rôzne využitia.

8.   Pri uplatňovaní odseku 6 a odseku 7 písm. a), b) a d) členské štáty stanovia hodnotu platobných nárokov prideľovaných poľnohospodárom na vnútroštátnej alebo regionálnej priemernej hodnote platobných nárokov v roku pridelenia.

Vnútroštátna alebo regionálna priemerná hodnota sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb stanoveného v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 pre rok pridelenia, okrem výšky národnej rezervy alebo regionálnych rezerv a v prípade Chorvátska osobitnej národnej odmínovacej rezervy, počtom pridelených platobných nárokov.

Členské štáty určia kroky pre postupné ročné úpravy hodnoty platobných nárokov pridelených z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv, a to so zreteľom na úpravy vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb stanoveného v článku 22 ods. 1 a článku 23 ods. 2, ktoré vyplývajú z kolísania úrovne vnútroštátnych stropov stanovených v prílohe II.

9.   Keď je poľnohospodár oprávnený získať platobné nároky alebo zvýšiť hodnotu existujúcich nárokov na základe definitívneho rozhodnutia súdu alebo na základe definitívneho administratívneho aktu príslušného orgánu členského štátu, získa počet a hodnotu platobných nárokov stanovených v uvedenom rozhodnutí alebo akte k dátumu, ktorý stanoví členský štát. Tento dátum však nesmie byť neskorší ako posledný dátum na podanie žiadosti v rámci režimu základných platieb, ktorý nasleduje po dátume rozhodnutia súdu alebo administratívneho aktu, pričom sa zohľadňuje uplatňovanie článkov 32 a 33.

10.   Členské štáty môžu pri uplatňovaní odseku 6, odseku 7 písm. a) a b) a odseku 9 buď prideliť nové platobné nároky, alebo zvýšiť jednotkovú hodnotu všetkých existujúcich platobných nárokov poľnohospodára a to až do výšky národnej alebo regionálnej priemernej hodnoty.

11.   Na účely tohto článku sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)	„mladí poľnohospodári“ sú poľnohospodári spĺňajúci podmienky ustanovené v článku 36 ods. 2 a prípadne podmienky uvedené v článku 50 ods. 3 a 11;

b)

„poľnohospodári, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť“ sú fyzické alebo právnické osoby, ktoré počas obdobia piatich rokov pred začatím vykonávania poľnohospodárskej činnosti nevykonávali žiadnu poľnohospodársku činnosť vo svojom mene a na vlastné riziko, ani nemali kontrolu nad právnickou osobou vykonávajúcou poľnohospodársku činnosť. V prípade právnickej osoby fyzická osoba či fyzické osoby, ktoré majú kontrolu nad právnickou osobou, nesmeli vo svojom vlastnom mene a na vlastné riziko vykonávať žiadnu poľnohospodársku činnosť, ani nesmeli mať kontrolu nad právnickou osobou vykonávajúcou poľnohospodársku činnosť počas obdobia piatich rokov pred začatím vykonávania poľnohospodárskej činnosti touto právnickou osobou; členské štáty môžu ustanoviť ich vlastné dodatočné objektívne a nediskriminujúce kritériá oprávnenosti pre túto kategóriu poľnohospodárov, pokiaľ ide o primerané zručnosti, skúsenosti alebo vzdelanie.

Článok 31

Dopĺňanie národnej rezervy alebo regionálnych rezerv

1.   Národná rezerva alebo regionálne rezervy sa dopĺňajú sumami, ktoré vyplývajú z:

a)	platobných nárokov, ktoré neposkytujú právo na platby počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov z dôvodu uplatňovania: i) článku 9; ii) článku 10 ods. 1; alebo iii) článku 11 ods. 4 tohto nariadenia;

b)

počtu platobných nárokov zodpovedajúcich celkovému počtu platobných nárokov, ktoré poľnohospodári neaktivovali v súlade s článkom 32 tohto nariadenia v období dvoch po sebe nasledujúcich rokov, okrem prípadu ak ich aktivácii zabránila vyššia moc alebo výnimočné okolnosti; pri stanovovaní platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu, ktorých je poľnohospodár držiteľom a ktoré sa prevedú späť do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv, sa uprednostnia nároky s najnižšou hodnotou;

c)	platobných nárokov, ktoré poľnohospodári dobrovoľne vrátili;

d)	uplatnenia článku 28 tohto nariadenia;

e)	neoprávnene pridelených platobných nárokov v súlade s článkom 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

f)	lineárneho zníženia hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, ak národná rezerva alebo regionálne rezervy nepostačujú na pokrytie prípadov uvedených v článku 30 ods. 9 tohto nariadenia;

g)	keď to členské štáty považujú za potrebné, lineárneho zníženia hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni s cieľom pokryť prípady uvedené v článku 30 ods. 6 tohto nariadenia;

h)	uplatnenia článku 34 ods. 4 tohto nariadenia.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia týkajúce sa vrátenia neaktivovaných platobných nárokov do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Oddiel 3

Vykonávanie režimu základných platieb

Článok 32

Aktivácia platobných nárokov

1.   Podpora v rámci režimu základných platieb sa poskytuje poľnohospodárom po aktivácii platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v členskom štáte, v ktorom bol pridelený, prostredníctvom nahlásenia v súlade s článkom 33 ods. 1. Aktivované platobné nároky poskytujú právo na ročnú platbu súm, ktoré sú v ňom stanovené, a to bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, znižovanie platieb v súlade s článkom 11 a lineárne znižovanie v súlade s článkom 7, článkom 51 ods. 2 a článkom 65 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

2.   Na účely tejto hlavy je „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“:

a)

akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku vrátane plôch, ktoré neboli k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave v členských štátoch, ktoré k Únii pristúpili 1. mája 2004 a ktoré sa pri pristúpení rozhodli uplatňovať režim jednotnej platby na plochu, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť, alebo ak sa plocha využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, je plocha, ktorá sa využíva prevažne na poľnohospodárske činnosti; alebo

b)

akákoľvek plocha, ktorá oprávňovala poľnohospodára na platby v roku 2008 v rámci režimu jednotnej platby alebo režimu jednotnej platby na plochu ustanovených v hlave III a v hlave IVA nariadenia (ES) č. 1782/2003 a ktorá: i) už nezodpovedá vymedzeniu pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ podľa písmena a) v dôsledku vykonávania smernice 92/43/EHS, smernice 2000/60/ES a smernice 2009/147/ES; ii) je počas trvania príslušného záväzku konkrétneho poľnohospodára zalesnená podľa článku 31 nariadenia (ES) č. 1257/1999 alebo podľa článku 43 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 alebo podľa vnútroštátneho režimu, ktorého podmienky sú v súlade s článkom 43 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013; alebo iii) je počas trvania príslušného záväzku konkrétneho poľnohospodára vyňatá z produkcie podľa článkov 22, 23 a 24 nariadenia (ES) č. 1257/1999, článku 39 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo článku 28 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

3.   Na účely odseku 2 písm. a):

a)

ak sa poľnohospodárska plocha podniku využíva aj na nepoľnohospodársku činnosť, takáto plocha sa považuje za plochu využívanú prevažne na poľnohospodársku činnosť v prípade, že sa poľnohospodárska činnosť môže vykonávať bez toho, aby ju intenzita, povaha, trvanie a časové rozvrhnutie nepoľnohospodárskej činnosti významne obmedzovali;

b)	členské štáty môžu vypracovať zoznam plôch, ktoré sa využívajú prevažne na nepoľnohospodársku činnosť.

Členské štáty stanovia kritériá na vykonávanie tohto odseku na svojom území.

4.   Plochy sa považujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, iba ak zodpovedajú vymedzeniu pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ po celý kalendárny rok, s výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností.

5.   Na účely určenia „hektára, na ktorý možno poskytnúť podporu“, členské štáty, ktoré prijmú rozhodnutie, ako sa uvádza v článku 4 ods. 2 druhom pododseku, môžu uplatniť koeficient zníženia v záujme premeny dotknutých hektárov na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu.

6.   Plochy využívané na pestovanie konope sa považujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, len ak obsah tetrahydrokanabinolu používaných odrôd nepresahuje 0,2 %.

Článok 33

Nahlásenie hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu

1.   Na účely aktivácie platobných nárokov ustanovenej v článku 32 ods. 1 poľnohospodár v súvislosti s každým platobným nárokom nahlási pozemky zodpovedajúce hektárom, na ktoré možno poskytnúť podporu. Okrem prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností musia byť nahlásené pozemky poľnohospodárovi k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý však nie je neskorší ako dátum stanovený v danom členskom štáte na zmenu žiadosti o pomoc uvedenej v článku 72 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

2.   Členské štáty môžu za riadne odôvodnených okolností povoliť poľnohospodárovi, aby zmenil svoje nahlásenie pod podmienkou, že zachová aspoň počet hektárov zodpovedajúci jeho platobným nárokom a dodrží podmienky stanovené na poskytnutie platby v rámci režimu základných platieb na príslušnú plochu.

Článok 34

Prevod platobných nárokov

1.   Platobné nároky sa môžu previesť len na poľnohospodára oprávneného získať priame platby v súlade s článkom 9 usadeného v tom istom členskom štáte, okrem prípadu prevodu prostredníctvom dedičstva alebo predpokladaného dedičstva.

Platobné nároky, a to aj v prípade dedičstva alebo predpokladaného dedičstva, sa môžu aktivovať len v členskom štáte, kde sa pridelili.

2.   Ak členské štáty uplatňujú možnosť uvedenú v článku 23 ods. 1, platobné nároky sa môžu previesť alebo aktivovať len v rámci toho istého regiónu, okrem prípadu dedičstva alebo predpokladaného dedičstva.

Platobné nároky, a to aj v prípade dedičstva alebo predpokladaného dedičstva, sa môžu aktivovať len v regióne, kde boli pridelené.

3.   Členské štáty, ktoré neuplatňujú možnosť uvedenú v článku 23 ods. 1, môžu rozhodnúť, že sa platobné nároky môžu previesť alebo aktivovať len v rámci toho istého regiónu, okrem prípadu dedičstva alebo predpokladaného dedičstva.

Takéto regióny sa vymedzia na vhodnej územnej úrovni v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.

4.   Ak sa platobné nároky prevádzajú bez pôdy, členské štáty môžu, konajúc v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, rozhodnúť, že časť prevedených platobných nárokov sa prevedie späť do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv alebo že sa ich jednotková hodnota zníži v prospech národnej rezervy alebo regionálnych rezerv. Takéto zníženie sa môže uplatniť na jeden alebo viac typov prevodu.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia podrobné pravidlá, podľa ktorých poľnohospodári oznamujú prevod platobných nárokov na vnútroštátne orgány, a lehoty, v rámci ktorých sa také oznámenie má uskutočniť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 35

Delegované právomoci

1.   S cieľom zabezpečiť právnu istotu a objasniť špecifické situácie, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní režimu základných platieb, je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

pravidiel oprávnenosti a prístupu poľnohospodárov k režimu základných platieb v prípade dedičstva a predpokladaného dedičstva, dedičstva, ktoré je v prenájme, zmeny právneho postavenia alebo názvu, prevodu platobných nárokov, zlúčenia alebo rozdelenia podniku a uplatňovania zmluvnej doložky uvedenej v článku 24 ods. 8;

b)

pravidiel výpočtu hodnoty a počtu alebo zníženia či zvýšenia hodnoty platobných nárokov v súvislosti s pridelením platobných nárokov na základe akéhokoľvek ustanovenia tejto hlavy vrátane pravidiel: i) týkajúcich sa možnosti stanoviť predbežnú hodnotu a počet alebo predbežné zvýšenie platobných nárokov pridelených na základe žiadosti poľnohospodára; ii) týkajúcich sa podmienok stanovenia predbežnej a definitívnej hodnoty a počtu platobných nárokov; iii) týkajúcich sa prípadov, v ktorých môže zmluva o predaji alebo o nájme ovplyvniť pridelenie platobných nárokov;

c)	pravidiel stanovenia a výpočtu hodnoty a počtu platobných nárokov získaných z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv;

d)	pravidiel zmeny jednotkovej hodnoty platobných nárokov v prípade častí platobných nárokov a v prípade prevodu platobných nárokov, ako sa uvádza v článku 34 ods. 4;

e)	kritérií uplatňovania možností podľa článku 24 ods. 1 tretieho pododseku písm. a), b) a c);

f)	kritérií uplatňovania obmedzení počtu platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť, v súlade s článkom 24 ods. 4 až 7;

g)	kritérií prideľovania platobných nárokov podľa článku 30 ods. 6 a 7;

h)	kritérií na stanovenie koeficientu zníženia uvedeného v článku 32 ods. 5.

2.   V záujme zabezpečenia riadneho hospodárenia s platobnými nárokmi sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 70 ustanovujúce pravidlá pre obsah nahlásenia a pre požiadavky na aktiváciu platobných nárokov.

3.   V záujme ochrany verejného zdravia je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 70 ustanovujúce pravidlá podmieňujúce poskytnutie platby používaním certifikovaných osív určitých odrôd konope a postup určovania odrôd konope a overovania obsahu tetrahydrokanabinolu v nich podľa článku 32 ods. 6.

Oddiel 4

Režim jednotnej platby na plochu

Článok 36

Režim jednotnej platby na plochu

1.   Členské štáty, ktoré v roku 2014 uplatňujú režim jednotnej platby na plochu ustanovený v hlave V kapitole 2 nariadenia (ES) č. 73/2009, môžu za podmienok stanovených v tomto nariadení rozhodnúť naďalej uplatňovať tento režim najneskôr do 31. decembra 2020. Komisiu do 1. augusta 2014 informujú o svojom rozhodnutí, ako aj o konečnom dátume uplatňovania uvedeného režimu.

Počas obdobia uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu sa na tieto členské štáty neuplatňujú oddiely 1, 2 a 3 tejto kapitoly s výnimkou článku 23 ods. 1 druhého pododseku, článku 23 ods. 6, ako aj článku 32 ods. 2 až 6.

2.   Jednotná platba na plochu sa poskytuje na ročnom základe pre každý hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu a ktorý poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013. Každoročne sa vypočíta vydelením ročného finančného krytia stanoveného v súlade s odsekom 4 tohto článku celkovým počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v dotknutom členskom štáte v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

3.   Odchylne od odseku 2 tohto článku členské štáty, ktoré sa rozhodnú najneskôr od 1. januára 2018 uplatňovať článok 38 tohto nariadenia, môžu v období, počas ktorého uplatňujú tento článok, použiť až 20 % ročného finančného krytia uvedeného v odseku 2 tohto článku na rozlíšenie jednotnej platby na plochu na hektár.

Členské štáty pritom zohľadnia podporu poskytnutú na kalendárny rok 2014 v rámci jedného alebo viacerých režimov podľa článku 68 ods. 1 písm. a), b) a c) a článkov 126, 127 a 129 nariadenia (ES) č. 73/2009.

V prípade Cypru sa pomoc môže rozlišovať s prihliadnutím na finančné krytia pre jednotlivé sektory stanovené v prílohe XVIIa k nariadeniu (ES) č. 73/2009, pričom sa zníži o každú pomoc poskytnutú tomu istému sektoru podľa článku 37 tohto nariadenia.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanoví pre každý členský štát ročný vnútroštátny strop pre režim jednotnej platby na plochu odpočítaním stropov, ktoré sa stanovia v súlade s článkami 42, 47, 49, 51 a 53, z ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

5.   S výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností sú hektáre uvedené v odseku 2 poľnohospodárovi k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý však nie je neskorší ako dátum stanovený v danom členskom štáte na zmenu žiadosti o pomoc, ako sa uvádza v článku 72 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

6.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel oprávnenosti a prístupu poľnohospodárov k režimu jednotnej platby na plochu.

Článok 37

Prechodná vnútroštátna pomoc

1.   Členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu v súlade s článkom 36, sa môžu rozhodnúť poskytovať v období rokov 2015 – 2020 prechodnú vnútroštátnu pomoc.

2.   Prechodná vnútroštátna pomoc sa môže poskytnúť poľnohospodárom v sektoroch, v súvislosti s ktorými sa táto pomoc, alebo v prípade Bulharska a Rumunska doplnkové vnútroštátne priame platby, poskytovali v roku 2013.

3.   Podmienky poskytnutia prechodnej vnútroštátnej pomoci sú rovnaké ako podmienky, ktorými sa povoľuje poskytnutie platieb podľa článku 132 ods. 7 alebo článku 133a nariadenia (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o rok 2013, s výnimkou znižovania platieb v dôsledku uplatňovania článku 132 ods. 2 v spojení s článkami 7 a 10 uvedeného nariadenia.

4.   Celková výška prechodnej vnútroštátnej pomoci, ktorú možno poskytnúť poľnohospodárom v ktoromkoľvek zo sektorov uvedených v odseku 2, sa obmedzuje na tento percentuálny podiel odvetvových finančných krytí, ktoré schválila Komisia v roku 2013 v súlade s článkom 132 ods. 7 alebo článkom 133a ods. 5 nariadenia (ES) č. 73/2009:

—	75 % v roku 2015,

—	70 % v roku 2016,

—	65 % v roku 2017,

—	60 % v roku 2018,

—	55 % v roku 2019,

—	50 % v roku 2020.

V prípade Cypru sa percentuálny podiel vypočíta na základe finančných krytí jednotlivých sektorov stanovených v prílohe XVIIa k nariadeniu (ES) č. 73/2009.

5.   Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú na Cyprus.

6.   Členské štáty oznámia každé rozhodnutie uvedené v odseku 1 Komisii do 31. marca každého roku. Oznámenie zahŕňa tieto informácie:

a)	odvetvové finančné krytie;

b)	podľa potreby maximálnu sadzbu prechodnej vnútroštátnej pomoci.

7.   Členské štáty môžu na základe objektívnych kritérií a v rámci limitov stanovených v odseku 4 rozhodnúť o výške prechodnej vnútroštátnej pomoci, ktorá sa poskytne.

Oddiel 5

Vykonávanie režimu základných platieb v členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu

Článok 38

Zavedenie režimu základných platieb v členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu

Pokiaľ sa v tomto oddiele neustanovuje inak, táto hlava sa uplatňuje na členské štáty, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu stanovený v oddiele 4 tejto kapitoly.

Články 24 až 29 sa neuplatňujú v uvedených členských štátoch.

Článok 39

Prvé pridelenie platobných nárokov

1.   Platobné nároky sa prideľujú poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9 tohto nariadenia, ak:

a)

požiadajú o pridelenie platobných nárokov v rámci režimu základných platieb do konečnému dátumu na podanie žiadostí, ktorý sa stanoví v súlade s článkom 78 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v prvom roku vykonávania režimu základných platieb, s výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností; a

b)

ak boli oprávnení získať platby pred akýmkoľvek znížením alebo vylúčením ustanoveným v hlave II kapitole 4 nariadenia (ES) č. 73/2009 v súvislosti so žiadosťou o pomoc na rok 2013 týkajúcou sa priamych platieb, prechodnej vnútroštátnej pomoci či doplnkových vnútroštátnych priamych platieb v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009.

Členské štáty môžu prideliť platobné nároky poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení na udelenie priamych platieb v súlade s článkom 9 tohto nariadenia, ktorí spĺňajú podmienku stanovenú v písmene a) prvého pododseku, ktorým na rok 2013 neboli poskytnuté platby v súvislosti so žiadosťou o pomoc uvedenou v písmene b) prvého pododseku tohto odseku a ktorí mali v deň stanovený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1122/2009 na rok nároku 2013 len poľnohospodársku pôdu, ktorá nebola k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave, ako je ustanovené v článku 124 ods. 1 nariadenia (ES) č. 73/2009.

2.   S výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností sa počet platobných nárokov pridelených na poľnohospodára v prvom roku vykonávania režimu základných platieb rovná počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré poľnohospodár nahlási vo svojej žiadosti o pomoc v súlade s článkom 72 ods. 1 prvý pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 na prvý rok vykonávania režimu základných platieb a ktoré má k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom. Uvedený dátum však nesmie byť neskôr ako deň stanovený v danom členskom štáte na zmenu takejto žiadosti o pomoc.

3.   Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa stanovia ďalšie pravidlá týkajúce sa zavedenia režimu základných platieb v členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá týkajúce sa žiadostí o pridelenie platobných nárokov, ktoré sa podávajú v roku pridelenia platobných nárokov, v prípade, že sa tieto platobné nároky ešte nemôžu definitívne stanoviť a že uvedené prideľovanie ovplyvňujú osobitné okolnosti.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 40

Hodnota platobných nárokov

1.   Členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb vypočítajú jednotkovú hodnotu platobných nárokov vydelením pevného percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II pre každý príslušný rok počtom platobných nárokov v prvom roku vykonávania režimu základných platieb s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré sa pridelili z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.

Pevný percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb, ktorí sa stanoví v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia na prvý rok vykonávania režimu základných platieb po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1, alebo prípadne v článku 30 ods. 2, vnútroštátnym stropom stanoveným v prílohe II na prvý rok vykonávania režimu základných platieb. Platobné nároky sa vyjadria číslom, ktoré zodpovedá počtu hektárov.

2.   Odchylne od metódy výpočtu uvedenej v odseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť rozlíšiť hodnotu platobných nárokov v prvom roku vykonávania režimu základných platieb pre každý príslušný rok na základe ich pôvodnej jednotkovej hodnoty s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré boli pridelené z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.

3.   Pôvodná jednotková hodnota platobných nárokov uvedená v odseku 2 sa stanoví vydelením pevného percentuálneho podielu celkovej hodnoty pomoci s výnimkou pomoci podľa článkov 41, 43, 48 a 50 a hlavy IV tohto nariadenia, ktorá sa poľnohospodárovi poskytla v súlade s týmto nariadením na kalendárny rok predchádzajúci vykonávanie režimu základných platieb, a to pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, počtom platobných nárokov, ktoré boli danému poľnohospodárovi pridelené v prvom roku vykonávania režimu základných platieb s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré boli pridelené z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.

Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na prvý rok uplatňovania režimu základných platieb v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2, celkovou hodnotou pomoci s výnimkou typov pomoci podľa článkov 41, 43, 48 a 50 a hlavy IV tohto nariadenia poskytnutou na kalendárny rok predchádzajúci vykonávaniu režimu základných platieb v dotknutom členskom štáte alebo regióne, a to pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

4.   Pri uplatňovaní odseku 2 členské štáty, konajúc v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, sa usilujú o priblíženie hodnoty platobných nárokov na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Členské štáty na tento účel stanovia kroky, ktoré sa majú prijať, a metódu výpočtu, ktorá sa má použiť, a oznámia ich Komisii do 1. augusta roka predchádzajúceho vykonávanie režimu základných platieb. K týmto krokom patria ročné postupné úpravy pôvodnej hodnoty platobných nárokov, ako sa uvádza v odseku 3, v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, počínajúc prvým rokom vykonávania režimu základných platieb.

Členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb informujú poľnohospodárov o hodnote svojich nárokov vypočítaných v súlade s týmto článkom pre každý rok obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

5.   Na účely odseku 3 môže členský štát na základe objektívnych kritérií stanoviť, že v prípade predaja alebo darovania poľnohospodárskej plochy alebo uplynutia platnosti celkového alebo čiastočného prenájmu poľnohospodárskej plochy po dátume stanovenom podľa článku 36 ods. 5 a pred dátumom stanoveným podľa článku 33 ods. 1 sa zvýšenie alebo čiastočné zvýšenie hodnoty platobných nárokov, ktoré by sa pridelili príslušnému poľnohospodárovi, vracia do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv, ak by toto zvýšenie predstavovalo pre príslušného poľnohospodára neočakávaný zisk.

Uvedené objektívne kritériá sa stanovujú tak, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, pričom obsahujú aspoň:

a)	minimálne trvanie prenájmu;

b)	časť prijatej platby, ktorá sa má previesť späť do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv.

KAPITOLA 2

Redistributívne platby

Článok 41

Všeobecné pravidlá

1.   Členské štáty sa môžu do 1. augusta ktoréhokoľvek príslušného roku rozhodnúť, že od nasledujúceho roku poskytnú ročnú platbu poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb uvedeného v kapitole 1 oddieloch 1, 2, 3 a 5 alebo v rámci režimu jednotnej platby na plochu uvedeného v kapitole 1 oddiele 4 (ďalej len „redistributívna platba“).

Členské štáty oznámia každé takéto rozhodnutie Komisii do dátumu uvedeného v prvom pododseku.

2.   Členské štáty, ktoré sa rozhodli uplatňovať režim základných platieb na regionálnej úrovni v súlade s článkom 23, môžu uplatňovať redistributívnu platbu na regionálnej úrovni.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, znižovanie platieb v súlade s článkom 11, lineárne zníženia uvedené v článku 7 tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, sa redistributívna platba poskytuje ročne potom, ako poľnohospodár aktivuje platobné nároky, alebo v členských štátoch uplatňujúcich článok 36 tohto nariadenia potom, ako nahlási hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu.

4.   Redistributívnu platbu vypočítajú členské štáty každý rok vynásobením čísla, ktoré stanoví členský štát a ktoré nepresiahne 65 % vnútroštátnej alebo regionálnej priemernej platby na hektár, počtom platobných nárokov aktivovaných poľnohospodárom v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených poľnohospodárom v súlade s článkom 36 ods. 2. Počet takýchto platobných nárokov alebo takýchto hektárov nepresiahne maximum, ktoré stanovia členské štáty a ktoré nesmie byť vyššie ako 30 hektárov alebo priemerná veľkosť poľnohospodárskych podnikov, ako sa ustanovuje v prílohe VIII, ak je v dotknutom členskom štáte táto priemerná veľkosť presahuje 30 hektárov.

5.   Za predpokladu, že sa dodržia maximálne limity stanovené v odseku 4, členské štáty môžu na vnútroštátnej úrovni zaviesť odstupňovanie počtu hektárov stanoveného v súlade s uvedeným odsekom, ktoré sa uplatňuje na všetkých poľnohospodárov rovnako.

6.   Vnútroštátnu priemernú platbu na hektár uvedenú v odseku 4 tohto článku stanovia členské štáty na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2015 nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2.

Regionálnu priemernú platbu na hektár uvedenú v odseku 4 tohto článku stanovia členské štáty na základe podielu vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa nahlásili v danom regióne v súlade s článkom 33 ods. 1 v roku 2015. Pre každý región sa tento podiel vypočíta vydelením príslušného regionálneho stropu stanoveného v súlade s článkom 23 ods. 2, vnútroštátnym stropom stanoveným v súlade s článkom 22 ods. 1, po lineárnom znížení ustanovenom v článku 30 ods. 1, ak sa neuplatňuje článok 30 ods. 2.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby sa poľnohospodárom, u ktorých sa zistí, že po 18. októbri 2011 rozdelili svoj podnik s jediným zámerom využívať redistributívnu platbu, neposkytne žiadna výhoda poskytovaná podľa tejto kapitoly. Uplatňuje sa to aj na poľnohospodárov, ktorých podniky sú výsledkom uvedeného rozdelenia.

8.   V prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť maximálny počet platobných nárokov alebo hektárov podľa odseku 4 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie najvyššieho predstaviteľa podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.

Článok 42

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať redistributívnu platbu sa môžu členské štáty do dátumu uvedeného v článku 41 ods. 1 rozhodnúť využiť až 30 % ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II. Každé takéto rozhodnutie oznámia Komisii do uvedeného dátumu.

2.   Na základe percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu, ktorý členské štáty využijú podľa odseku 1 tohto článku, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví zodpovedajúce stropy redistributívnej platby. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

KAPITOLA 3

Platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie

Článok 43

Všeobecné pravidlá

1.   Poľnohospodári oprávnení na platbu v rámci režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu dodržiavajú v zmysle článku 32 ods. 2 až 5 na všetkých svojich hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu, poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uvedené v odseku 2 tohto článku alebo rovnocenné postupy uvedené v odseku 3 tohto článku.

2.   Poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie sú tieto:

a)	diverzifikácia plodín;

b)	zachovávanie existujúceho trvalého trávneho porastu a

c)	existencia oblasti ekologického záujmu v rámci poľnohospodárskej plochy.

3.   Rovnocenné postupy sú tie postupy, ktoré zahŕňajú podobné postupy predstavujúce rovnocennú alebo väčšiu úroveň prínosu pre klímu a životné prostredie v porovnaní s jedným alebo viacerými postupmi uvedenými v odseku 2. Uvedené rovnocenné postupy a postup alebo postupy uvedené v odseku 2, ktorým sú rovnocenné, sú uvedené na zozname v prílohe IX, pričom sa na ne vzťahujú:

a)	záväzky prijaté buď v súlade s článkom 39 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1698/2005, alebo článkom 28 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

b)

národné alebo regionálne environmentálne certifikačné systémy vrátane systémov certifikácie súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti životného prostredia, ktoré presahujú rámec príslušných povinných noriem ustanovených podľa hlavy VI kapitoly I nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ktorých cieľom je splniť ciele týkajúce sa kvality pôdy a vody, biodiverzity, ochrany krajiny a zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu. Uvedené certifikačné systémy môžu zahŕňať postupy uvedené na zozname v prílohe IX tohto nariadenia, postupy uvedené v odseku 2 tohto článku alebo kombináciu týchto postupov.

4.   Rovnocenné postupy uvedené v odseku 3 nesmú byť predmetom dvojitého financovania.

5.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, v náležitých prípadoch tiež na regionálnej úrovni, že obmedzia možnosť poľnohospodárov využívať možnosti uvedené v odseku 3 písm. a) a b).

6.   Členské štáty môžu rozhodnúť, v náležitých prípadoch tiež na regionálnej úrovni, že poľnohospodári vykonávajú všetky svoje príslušné povinnosti podľa odseku 1 v súlade s národnými alebo regionálnymi environmentálnymi certifikačnými systémami uvedenými v odseku 3 písm. b).

7.   S výhradou rozhodnutí členských štátov uvedených v odsekoch 5 a 6 môže poľnohospodár dodržiavať jeden alebo viacero z postupov uvedených v odseku 3 písm. a), len ak tieto postupy v plnej miere nahrádzajú zodpovedajúci postup alebo zodpovedajúce postupy uvedené v odseku 2. Poľnohospodár môže využívať certifikačné systémy uvedené v odseku 3 písm. b), len ak sa vzťahujú na celú povinnosť uvedenú v odseku 1.

8.   Členské štáty Komisii oznámia svoje rozhodnutia uvedené v odsekoch 5 a 6 a konkrétne záväzky alebo certifikačné systémy, ktoré majú v úmysle uplatňovať ako rovnocenné postupy v zmysle odseku 3.

Komisia posúdi, či sa na postupy, ktoré sú súčasťou konkrétnych záväzkov alebo certifikačných systémov, vzťahuje zoznam v prílohe IX, a ak usúdi, že to tak nie je, zodpovedajúcim spôsobom to oznámi členským štátom prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých bez použitia postupu uvedeného v článku 71 ods. 2 alebo 3. Ak Komisia oznámi členskému štátu, že na uvedené postupy sa nevzťahuje zoznam v prílohe IX, tento členský štát neuzná ako rovnocenné postupy v zmysle odseku 3 tohto článku konkrétne záväzky alebo certifikačné systémy, na ktoré sa vzťahuje oznámenie Komisie.

9.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 10 a 11 tohto článku, uplatňovanie finančnej disciplíny a lineárneho zníženia v súlade s článkom 7 tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, členské štáty poskytnú platbu uvedenú v tejto kapitole poľnohospodárom, ktorí dodržiavajú postupy uvedené v odseku 1 tohto článku, ktoré sú pre nich relevantné, a v rozsahu, ako v akom títo poľnohospodári spĺňajú ustanovenia článkov 44, 45 a 46 tohto nariadenia.

Táto platba má formu ročnej platby na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu a ktorý je nahlásený podľa článku 33 ods. 1, alebo článku 36 ods. 2, pričom jej výška sa vypočíta ročne vydelením sumy vyplývajúcej z uplatňovania článku 47 celkovým počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sú v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 nahlásené v dotknutom členskom štáte alebo regióne.

Odchylne od druhého pododseku sa členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatňovať článok 25 ods. 2, môžu rozhodnúť poskytnúť platbu uvedenú v tomto odseku ako percentuálny podiel celkovej hodnoty platobných nárokov, ktoré poľnohospodár aktivoval v súlade s článkom 33 ods. 1 pre každý príslušný rok.

Uvedený percentuálny podiel sa pre každý rok a každý členský štát alebo región vypočíta vydelením sumy vyplývajúcej z uplatnenia článku 47 celkovou hodnotou všetkých platobných nárokov aktivovaných v súlade s článkom 33 ods. 1 v danom členskom štáte alebo regióne.

10.   Poľnohospodári s podnikmi úplne alebo čiastočne situovanými v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú smernice 92/43/EHS, 2000/60/ES alebo 2009/147/ES, majú nárok na platbu uvedenú v tejto kapitole za predpokladu, že dodržiavajú postupy uvedené v tejto kapitole v rozsahu, v akom sú uvedené postupy v príslušnom podniku v súlade s cieľmi uvedených smerníc.

11.   Poľnohospodári spĺňajúci požiadavky ustanovené v článku 29 ods. 1 nariadenia (ES) č. 834/2007 v oblasti ekologického poľnohospodárstva majú ipso facto nárok na platbu uvedenú v tejto kapitole.

Prvý pododsek sa uplatňuje len na tie jednotky podniku, ktoré sa používajú na ekologickú výrobu v súlade s článkom 11 nariadenia (ES) č. 834/2007.

12.   Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa:

a)	doplnia rovnocenné postupy do zoznamu uvedeného v prílohe IX;

b)	stanovia primerané požiadavky uplatniteľné na národné alebo regionálne certifikačné systémy uvedené v písmene b) odseku 3 tohto článku vrátane úrovne záruky, ktorú majú tieto systémy poskytovať;

c)

stanovia podrobné pravidlá na výpočet sumy uvedenej v článku 28 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 pre postupy uvedené v oddiele I bodoch 3 a 4 a v oddiele III bode 7 prílohy IX tohto nariadenia a všetky ďalšie rovnocenné postupy doplnené do uvedenej prílohy podľa písmena a) tohto odseku, pre ktoré je potrebný osobitný výpočet na zabránenie dvojitému financovaniu.

13.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá postupu pre oznamovanie vrátane harmonogramov pre ich predloženie, a posudzovanie zo strany Komisie uvedené v odseku 8. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 44

Diverzifikácia plodín

1.   Ak orná pôda poľnohospodára pokrýva od 10 do 30 hektárov a značnú časť roka alebo značnú časť cyklu plodiny sa na celej tejto pôde nepestujú plodiny pod vodou, musia byť na nej aspoň dve rôzne plodiny. Hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % tejto ornej pôdy.

Ak orná pôda poľnohospodára pokrýva viac ako 30 hektárov a značnú časť roka alebo značnú časť cyklu plodiny sa na celej tejto pôde nepestujú plodiny pod vodou, musia na nej byť aspoň tri rôzne plodiny. Hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % tejto ornej pôdy a dve hlavné plodiny spoločne nesmú pokrývať viac ako 95 % tejto ornej pôdy.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý počet plodín vyžadovaný podľa odseku 1, maximálne prahové hodnoty v nich stanovené sa neuplatňujú na podniky v prípade, že viac ako 75 % ornej pôdy pokrývajú trávy alebo iné rastlinné krmivá, alebo pôda ležiaca úhorom. V takýchto prípadoch hlavná plodina na zvyšnej ornej ploche nesmie pokrývať viac ako 75 % tejto zvyšnej ornej pôdy s výnimkou prípadu, keď túto zvyšnú plochu pokrývajú trávy alebo iné rastlinné krmivá alebo pôda ležiaca úhorom.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na:

a)	podniky, v ktorých sa viac ako 75 % ornej pôdy využíva na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív, sa ponecháva úhorom alebo je predmetom kombinácie týchto využití, za predpokladu, že orná plocha, ktorá sa takto nevyužíva, nepresahuje 30 hektárov;

b)

podniky, v ktorých viac ako 75 % poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, predstavuje trvalý trávny porast a využíva sa na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív, alebo na pestovanie plodín pod vodou počas značnej časti roka alebo značnej časti cyklu plodiny, alebo je predmetom kombinácie týchto využití, za predpokladu, že orná plocha, ktorá sa takto nevyužíva, nepresahuje 30 hektárov;

c)	podniky, v ktorých viac ako 50 % plôch nahlásenej ornej pôdy poľnohospodár nenahlásil vo svojej žiadosti o podporu v predchádzajúcom roku a v ktorých sa na základe porovnania žiadostí o geopriestorovú podporu na celej ornej pôde pestuje iná plodina ako v predchádzajúcom kalendárnom roku;

d)

podniky, ktoré sa nachádzajú v oblastiach severne od 62. rovnobežky alebo v určitých priľahlých oblastiach. Ak plocha ornej pôdy v týchto podnikoch pokrýva viac ako 10 hektárov, na ornej pôde sa musia pestovať aspoň dve plodiny a žiadna z týchto plodín nesmie pokrývať viac ako 75 % ornej pôdy s výnimkou tých prípadov, keď je hlavnou plodinou tráva alebo iné rastlinné krmivá, alebo pôda ležiaca úhorom.

4.   Na účely tohto článku je „plodina“:

a)	kultúra niektorého z rôznych rodov definovaných v botanickej klasifikácii plodín;

b)	kultúra niektorého z druhov v prípade Brassicaceae, Solanaceae a Cucurbitaceae;

c)	pôda ležiaca úhorom;

d)	trávy alebo iné rastlinné krmivá.

Ozimina a jarina sa považujú za rozličné plodiny, aj keď patria do toho istého rodu.

5.   Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa:

a)	uznajú iné typy rodov a druhov plodín než tie, čo sú uvedené v odseku 4 tohto článku; a

b)	ustanovia pravidlá týkajúce sa uplatňovania presného výpočtu podielov rôznych plodín.

Článok 45

Trvalý trávny porast

1.   Členské štáty určia trvalé trávne plochy citlivé z hľadiska životného prostredia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje smernica 92/43/EHS alebo smernica 2009/147/ES a pre ktoré je potrebná prísna ochrana na účely splnenia cieľov týchto smerníc, vrátane močarísk a mokradí nachádzajúcich sa v týchto oblastiach.

S cieľom zaručiť ochranu trvalých trávnych porastov vzácnych z hľadiska životného prostredia sa členské štáty môžu rozhodnúť určiť ďalšie citlivé plochy nachádzajúce sa mimo oblastí patriacich do pôsobnosti smernice 92/43/EHS alebo smernice 2009/147/ES, vrátane trvalých trávnych porastov na pôdach bohatých na uhlík.

Poľnohospodári nepremieňajú ani neorú trvalý trávny porast nachádzajúci sa na plochách určených členskými štátmi podľa prvého a prípadne druhého pododseku.

2.   Členské štáty zabezpečia, že podiel oblastí s trvalým trávnym porastom vo vzťahu k celkovej poľnohospodárskej ploche nahlásenej poľnohospodármi v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa nezníži o viac ako 5 % v porovnaní s referenčným podielom, ktorý stanovia členské štáty v roku 2015 vydelením oblastí s trvalým trávnym porastom, ako sa uvádza v písmene a) druhého pododseku tohto odseku, celkovou poľnohospodárskou plochou, ako sa uvádza v písmene b) uvedeného pododseku.

Na účely určenia referenčného podielu uvedeného v prvom pododseku:

a)

„oblasti s trvalým trávnym porastom“ je pôda pokrytá trvalými pasienkami, ktorú nahlásili v roku 2012, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013 poľnohospodári, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, ako aj oblasti pokryté trvalým trávnym porastom, ktorú nahlásili v roku 2015 poľnohospodári, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, a ktoré neboli nahlásené ako pôda pokrytá trvalými pasienkami v roku 2012, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013;

b)	„celková poľnohospodárska plocha“ je poľnohospodárska plocha, ktorú nahlásili v roku 2015 poľnohospodári, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

Referenčný podiel v súvislosti s trvalým trávnym porastom sa prepočíta v prípadoch, keď majú poľnohospodári, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, povinnosť opäť premeniť plochu na trvalý trávny porast v roku 2015 alebo v roku 2016 v súlade s článkom 93 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013. V takom prípade sa tieto plochy doplnia k oblastiam s trvalým trávnym porastom, ako sa uvádza v písmene a) druhého pododseku tohto odseku.

Podiel v súvislosti s trvalým trávnatým porastom sa stanoví každý rok na základe plôch nahlásených na príslušný rok poľnohospodármi, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

Povinnosť podľa tohto odseku sa uplatňuje na vnútroštátnej, regionálnej alebo príslušnej subregionálnej úrovni. S cieľom zabezpečiť, aby podiel trvalého trávneho porastu neklesol o viac ako 5 %, sa členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať povinnosť zachovať trvalý trávny porast na úrovni podnikov. Členské štáty oznámia Komisii každé takéto rozhodnutie do 1. augusta 2014.

Členské štáty oznámia referenčný podiel a podiel uvedený v tomto odseku Komisii.

3.   Pokiaľ sa zistí, že podiel uvedený v odseku 2 sa znížil o viac ako 5 % na regionálnej, subregionálnej alebo prípadne vnútroštátnej úrovni, dotknutý členský štát uloží na úrovni podnikov povinnosť opäť premeniť pôdu na trvalé trávne porasty pre tých poľnohospodárov, ktorí majú k dispozícii pôdu, ktorá bola počas minulého obdobia premenená z pôdy pokrytej trvalými pasienkami alebo trvalým trávnym porastom na pôdu využívanú na iné účely.

Ak sa však množstvo oblastí s trvalým trávnym porastom vyjadrené v absolútnych hodnotách stanovené v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom písm. a) zachová v rámci určitých limitov, povinnosť stanovená v prvom pododseku odseku 2 sa považuje za splnenú.

4.   Odsek 3 sa neuplatňuje, ak je pokles pod prahovú hodnotu výsledkom zalesňovania, ktoré rešpektuje životné prostredie a nezahŕňa sadenie mladín s krátkodobým striedaním, vianočných stromčekov alebo rýchlo rastúcich stromov na výrobu energie.

5.   S cieľom zaručiť zachovanie podielu trvalého trávneho porastu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými ustanoví podrobné pravidlá pre zachovanie trvalého trávneho porastu vrátane pravidiel týkajúcich sa opätovnej premeny pôdy v prípade nedodržania povinnosti podľa odseku 1 tohto článku, pravidiel uplatňovaných na členské štáty v prípade stanovovania povinností na úrovni podnikov, ako sa uvádza v odsekoch 2 a 3, a akejkoľvek úpravy referenčného podielu uvedeného v odseku 2, ktorá môže byť potrebná.

6.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 70, ktorými sa:

a)	ustanoví rámec na určovanie ďalších citlivých plôch uvedených v druhom pododseku odseku 1 tohto článku;

b)	ustanovia podrobné metódy určovania podielu trvalého trávneho porastu na celkovej poľnohospodárskej ploche, ktorý sa musí zachovať v súlade s odsekom 2 tohto článku;

c)	vymedzí minulé obdobie uvedené v prvom pododseku odseku 3 tohto článku.

7.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia limity uvedené v druhom pododseku odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 46

Oblasť ekologického záujmu

1.   V prípade, že orná pôda podniku pokrýva viac ako 15 hektárov, poľnohospodár zabezpečí, aby od 1. januára 2015 plocha zodpovedajúca aspoň 5 % ornej pôdy podniku, ktorú poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ak sa považujú za oblasť ekologického záujmu členským štátom v súlade s odsekom 2 tohto článku vrátane oblastí uvedených v odseku 2 písm. c), d), g) a h), bola oblasťou ekologického záujmu.

Percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku tohto odseku sa môže zvýšiť z 5 % na 7 %, ak Európsky parlament a Rada prijmú legislatívny akt v súlade s článkom 43 ods. 2 ZFEÚ.

Komisia do 31. marca 2017 predloží hodnotiacu správu týkajúcu sa vykonávania prvého pododseku tohto odseku, ku ktorej prípadne pripojí návrh legislatívneho aktu, ako sa uvádza v druhom pododseku.

2.   Členské štáty sa do 1. augusta 2014 rozhodnú, že jedna alebo viaceré z týchto plôch sa budú považovať za oblasť ekologického záujmu:

a)	pôda ležiaca úhorom;

b)

terasy;

c)	krajinné prvky vrátane takých prvkov, ktoré sú priľahlé k ornej pôde podniku, ktoré odchylne od článku 43 ods. 1 tohto nariadenia môžu zahŕňať krajinné prvky, ktoré nie sú súčasťou plôch, na ktoré možno poskytnúť podporu v súlade s článkom 76 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

d)	nárazníkové zóny vrátane nárazníkových zón pokrytých trvalým trávnym porastom za predpokladu, že sú odlišné od priľahlej poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu;

e)	hektáre agrolesníckej pôdy, na ktorú sa poskytuje alebo sa poskytla podpora v súlade s článkom 44 nariadenia (ES) č. 1698/2005 a/alebo článkom 23 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

f)	pásy hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, popri okrajoch lesov;

g)	plochy s mladinami s krátkodobým striedaním bez použitia hnojív a/alebo prípravkov na ochranu rastlín;

h)	zalesnené oblasti uvedené v článku 32 ods. 2 písm. b) bode ii) tohto nariadenia;

i)	plochy s medziplodinami alebo zelenou pokrývkou, ktorá vznikla sadením a klíčením osív, ktoré podliehajú uplatneniu váhových faktorov uvedených v odseku 3 tohto článku;

j)	plochy s plodinami, ktoré viažu dusík.

S výnimkou oblastí podniku uvedených písmenách g) a h) prvého pododseku tohto odseku sa oblasť ekologického záujmu nachádza na ornej pôde podniku. V prípade oblastí uvedených v písmenách c) a d) prvého pododseku tohto odseku oblasť ekologického záujmu môže byť tiež priľahlá k ornej pôde podniku, ktorú poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

3.   S cieľom zjednodušiť administratívne postupy a zohľadniť charakteristiky typov oblastí ekologického záujmu vymenovaných v prvom pododseku odseku 2, ako aj uľahčiť ich meranie môžu členské štáty pri výpočte celkových hektárov, ktoré predstavujú oblasť ekologického záujmu podniku, použiť konverzné a/alebo váhové faktory stanovené v prílohe X. Ak sa členský štát rozhodne považovať za oblasť ekologického záujmu oblasti uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. i) alebo akúkoľvek inú oblasť, na ktorú sa vzťahuje váhový koeficient menší ako 1, je použitie váhových faktorov uvedených v prílohe X povinné.

4.   Odsek 1 sa neuplatňuje na:

a)	podniky, v ktorých sa viac ako 75 % ornej pôdy využíva na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív, ponecháva sa úhorom, používa sa na pestovanie bôbovitých plodín, alebo je predmetom kombinácie týchto využití, za predpokladu, že orná plocha, ktorá sa takto nevyužíva, nepresahuje 30 hektárov;

b)

podniky, v ktorých viac ako 75 % poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, predstavuje trvalý trávny porast, využíva sa na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív, alebo sa na nej buď značnú časť roka alebo vegetačného cyklu pestujú plodiny pod vodou, alebo je predmetom kombinácie týchto využití, za predpokladu, že orná plocha, ktorá sa takto nevyužíva, nepresahuje 30 hektárov.

5.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že až polovica percentuálnych bodov oblastí ekologického záujmu uvedených v odseku 1 uplatnia na regionálnej úrovni s cieľom získať priľahlé oblasti ekologického záujmu. Členské štáty určia oblasti a povinnosti zúčastnených poľnohospodárov alebo skupiny poľnohospodárov. Cieľom určenia oblastí a povinností je podporiť vykonávanie politík Únie v oblasti životného prostredia, klímy a biodiverzity.

6.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť povoliť poľnohospodárom, ktorých podniky sa nachádzajú v tesnej blízkosti, splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 kolektívne (ďalej len „kolektívne plnenie“) pod podmienkou, že dotknuté oblasti ekologického záujmu sú priľahlé. S cieľom podporiť vykonávanie politík Únie v oblasti životného prostredia, klímy a biodiverzity môžu členské štáty určiť plochy, na ktorých je možné kolektívne plnenie, a poľnohospodárom alebo skupinám poľnohospodárom, ktorí sa zúčastňujú takéhoto kolektívneho plnenia, môžu uložiť ďalšie povinnosti.

Každý poľnohospodár zúčastňujúci sa na kolektívnom plnení zabezpečí, že aspoň 50 % plochy, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uvedená v odseku 1, sa nachádza na pôde jeho podniku a je v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom. Počet poľnohospodárov, ktorí sa zúčastňujú na takomto kolektívnom plnení, nesmie byť vyšší ako 10.

7.   Členské štáty, v ktorých viac ako 50 % celkovej plochy pôdy pokrýva les, sa môžu rozhodnúť, že odsek 1 tohto článku sa neuplatňuje na podniky nachádzajúce sa v oblastiach, ktoré tieto členské štáty označili za oblasti s prírodnými prekážkami v súlade s článkom 32 ods. 1 písm. a) alebo b) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, a to za predpokladu, že viac ako 50 % plochy pôdy jednotky uvedenej v druhom pododseku tohto odseku pokrýva les a pomer zalesnenej pôdy k poľnohospodárskej pôde je viac ako 3:1.

Zalesnená plocha a podiel lesnej pôdy k poľnohospodárskej pôde sa posúdi na úrovni plochy, ktorá zodpovedá úrovni LAU 2, alebo na úrovni inej jasne vymedzenej jednotky, ktorá pokrýva jasnú jedinú súvislú zemepisnú oblasť s podobnými poľnohospodárskymi podmienkami.

8.   Členské štáty Komisii oznámia rozhodnutia uvedené v odseku 2 do 1. augusta 2014 a každé rozhodnutie uvedené v odsekoch 3, 5, 6 alebo 7 do 1. augusta roku predchádzajúceho ich uplatňovanie.

9.   Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa:

a)	stanovia ďalšie kritériá pre typy oblastí uvedené v odseku 2 tohto článku, aby sa mohli označiť ako oblasť ekologického záujmu;

b)	doplnia ďalšie typy oblastí okrem oblastí uvedených v odseku 2, ktoré možno zohľadniť na účely dodržania percentuálneho podielu uvedeného v odseku 1;

c)	upraví príloha X s cieľom stanoviť konverzné a váhové faktory uvedené v odseku 3 a zohľadniť kritériá a/alebo typy oblastí, ktoré má Komisia vymedziť podľa písmen a) a b) tohto odseku;

d)	stanovia pravidlá plnenia uvedeného v odsekoch 5 a 6, a to vrátane minimálnych požiadaviek na takéto plnenie;

e)	stanoví rámec, v medziach ktorého majú členské štáty určiť kritériá, ktoré musia spĺňať podniky, aby ich na účely odseku 6 bolo možné považovať za podniky v tesnej blízkosti;

f)	stanovia metódy určovania percentuálneho podielu celkovej zalesnenej plochy pôdy a pomeru lesnej pôdy k poľnohospodárskej pôde podľa odseku 7.

Článok 47

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať platby uvedené v tejto kapitole využijú členské štáty 30 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II.

2.   Členské štáty uplatnia platby uvedené v tejto kapitole na vnútroštátnej úrovni.

Členské štáty uplatňujúce článok 23 sa môžu rozhodnúť uplatňovať platby na regionálnej úrovni. V takýchto prípadoch využijú v každom regióne podiel stropu stanovený podľa odseku 3 tohto článku. Pre každý región sa tento podiel vypočíta vydelením príslušného regionálneho stropu stanoveného v súlade s článkom 23 ods. 2 vnútroštátnym stropom určeným v súlade s článkom 22 ods. 1, po lineárnom znižovaní podľa článku 30 ods. 1 v prípade neuplatnenia článku 30 ods. 2.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví príslušné stropy pre platby uvedené v tejto kapitole. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

KAPITOLA 4

Platba na oblasti s prírodnými prekážkami

Článok 48

Všeobecné pravidlá

1.   Členské štáty môžu poskytnúť platbu poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu uvedeného v kapitole 1 a ktorých podniky sa úplne alebo čiastočne nachádzajú v oblastiach s prírodnými prekážkami určených členskými štátmi v súlade s článkom 32 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 (ďalej len „platba na oblasti s prírodnými prekážkami“).

2.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že platbu na oblasti s prírodnými prekážkami poskytnú všetkým oblastiam, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 1, alebo obmedzia platbu na niektoré z týchto oblastí na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, uplatňovanie finančnej disciplíny, znižovanie platieb v súlade s článkom 11 tohto nariadenia a lineárne zníženia v súlade s článkom 7 tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, platba na oblasti s prírodnými prekážkami sa poskytuje ročne na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu a ktorý sa nachádza v oblastiach, ktorým sa členský štát rozhodol poskytnúť platbu v súlade s odsekom 2 tohto článku. Vypláca sa po aktivovaní platobných nárokov na uvedené hektáre, ktorých držiteľom je príslušný poľnohospodár, alebo, v členských štátoch uplatňujúcich článok 36 tohto nariadenia, po nahlásení tých hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, príslušným poľnohospodárom.

4.   Platba na oblasti s prírodnými prekážkami na hektár sa vypočíta vydelením sumy vyplývajúcej z uplatňovania článku 49 počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré sa nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 a nachádzajú sa v oblastiach, ktorým sa členský štát rozhodol poskytnúť platbu v súlade s odsekom 2 tohto článku.

Členské štáty môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií stanoviť aj maximálny počet hektárov na podnik, na ktoré možno poskytnúť podporu podľa tejto kapitoly.

5.   Členské štáty môžu uplatniť platbu na oblasti s prírodnými prekážkami na regionálnej úrovni za podmienok ustanovených v tomto odseku pod podmienkou, že určili príslušné regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami a predovšetkým charakteristikami ich prírodných prekážok vrátane závažnosti prekážok, a ich poľnohospodárskymi podmienkami.

Členské štáty rozdelia vnútroštátne stropy uvedené v článku 49 ods. 1 medzi regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami.

Platba na oblasti s prírodnými prekážkami na regionálnej úrovni sa vypočíta vydelením regionálneho stropu vypočítaného v súlade s druhým pododsekom tohto odseku počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré sa nahlásili v príslušnom regióne v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 a ktoré sa nachádzajú v oblastiach, ktorým sa členský štát rozhodol poskytnúť platbu v súlade s odsekom 2 tohto článku.

Článok 49

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať platbu na oblasti s prírodnými prekážkami sa môžu členské štáty do 1. augusta 2014 rozhodnúť využiť až 5 % svojho ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Každé takéto rozhodnutie oznámia Komisii do uvedeného dátumu.

Členské štáty môžu do 1. augusta 2016 prehodnotiť svoje rozhodnutie a zmeniť ho s účinnosťou od 1. januára 2017. Každé takéto rozhodnutie oznámia Komisii do 1. augusta 2016.

2.   Na základe percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu, ktorý členské štáty použijú podľa odseku 1, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví zodpovedajúce stropy platby na oblasti s prírodnými prekážkami. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

KAPITOLA 5

Platba pre mladých poľnohospodárov

Článok 50

Všeobecné pravidlá

1.   Členské štáty poskytnú ročnú platbu mladým poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb alebo v rámci režimu jednotnej platby na plochu uvedeného v kapitole 1 (ďalej len „platba pre mladých poľnohospodárov“).

2.   Na účely tejto kapitoly sú „mladí poľnohospodári“ fyzické osoby:

a)

ktoré prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik ako vedúci predstaviteľ podniku alebo ktoré už taký podnik založili počas piatich rokov predchádzajúcich prvému podaniu žiadosti o zaradenie do režimu základných platieb alebo do režimu jednotnej platby na plochu uvedenej v článku 72 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, a

b)	ktoré nemajú v roku predloženia žiadosti o zaradenie uvedenej v písmene a) viac ako 40 rokov.

3.   Členské štáty môžu stanoviť ďalšie objektívne a nediskriminačné kritériá oprávnenosti pre mladých poľnohospodárov, ktorí podávajú žiadosť o platbu pre mladých poľnohospodárov, pokiaľ ide o primerané zručnosti a/alebo požiadavky na odbornú prípravu.

4.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, znižovanie platieb v súlade s článkom 11 a lineárne zníženia v súlade s článkom 7 tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, sa platba pre mladých poľnohospodárov poskytuje ročne potom, ako poľnohospodár aktivuje platobné nároky, alebo, v členských štátoch uplatňujúcich článok 36 tohto nariadenia, na základe nahlásenia hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, zo strany poľnohospodára.

5.   Platba pre mladých poľnohospodárov sa poskytuje poľnohospodárovi na maximálne obdobie piatich rokov. Uvedené obdobie sa skracuje o počet rokov, ktoré uplynuli medzi založením podniku uvedeným v odseku 2 písm. a) a prvým podaním žiadosti o platbu pre mladých poľnohospodárov.

6.   Členské štáty neuplatňujúce článok 36 každý rok vypočítajú výšku platby pre mladých poľnohospodárov tak, že počet nárokov, ktoré poľnohospodár aktivoval v súlade s článkom 32 ods. 1, vynásobia číslom zodpovedajúcim:

a)	25 % priemernej hodnoty platobných nárokov, ktorých je poľnohospodár držiteľom prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu; alebo

b)

25 % sumy vypočítanej vydelením pevného percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu na kalendárny rok 2019 stanoveného v prílohe II počtom všetkých hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2015 nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1. Uvedený pevný percentuálny podiel sa rovná podielu vnútroštátneho stropu zostávajúceho pre režim základných platieb v súlade s článkom 22ods. 1 na rok 2015.

7.   Členské štáty uplatňujúce článok 36 vypočítajú každý rok výšku platby pre mladých poľnohospodárov vynásobením čísla zodpovedajúceho 25 % jednotnej platby na plochu vypočítanej v súlade s článkom 36 počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 36 ods. 2.

8.   Odchylne od odsekov 6 a 7 môžu členské štáty každý rok vypočítať výšku platby pre mladých poľnohospodárov vynásobením čísla zodpovedajúceho 25 % vnútroštátnej priemernej platby na hektár počtom nárokov, ktoré poľnohospodár aktivoval v súlade s článkom 32 ods. 1 alebo počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 36 ods. 2.

Vnútroštátna priemerná platba na hektár sa vypočíta vydelením vnútroštátneho stropu na kalendárny rok 2019 stanoveného v prílohe II počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2015 nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2.

9.   Členské štáty stanovia jednotný maximálny limit uplatniteľný na počet platobných nárokov aktivovaných poľnohospodárom alebo na počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlásil. Tento limit nesmie byť nižší ako 25 alebo vyšší ako 90. Členské štáty pri uplatňovaní odsekov 6, 7 a 8 dodržiavajú tento limit.

10.   Namiesto uplatňovania odsekov 6 až 9 môžu členské štáty prideliť ročnú paušálnu sumu na poľnohospodára, ktorá sa vypočíta vynásobením pevného počtu hektárov číslom zodpovedajúcim 25 % vnútroštátnej priemernej platby na hektár ustanovenej v súlade s odsekom 8.

Pevný počet hektárov uvedený v prvom pododseku tohto odseku sa vypočíta vydelením celkového počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 mladí poľnohospodári žiadajúci o platbu pre mladých poľnohospodárov v roku 2015, celkovým počtom mladých poľnohospodárov, ktorí požiadali o uvedenú platbu v roku 2015.

Členský štát môže prepočítať pevný počet hektárov v ktoromkoľvek roku po roku 2015 v prípade, že sa významne zmení počet mladých poľnohospodárov žiadajúcich o túto platbu alebo veľkosť podnikov mladých poľnohospodárov, alebo oboje.

Ročná paušálna suma, ktorá sa môže poskytnúť poľnohospodárovi, nepresiahne celkovú sumu jeho základnej platby pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v danom roku.

11.   S cieľom zaručiť ochranu práv prijímateľov a zabrániť diskriminácii medzi nimi je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa podmienok, za ktorých sa právnická osoba môže považovať za oprávnenú na prijatie platby pre mladých poľnohospodárov.

Článok 51

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať platbu pre mladých poľnohospodárov použijú členské štáty percentuálny podiel, ktorý nie je vyšší ako 2 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Členské štáty oznámia Komisii do 1. augusta 2014 odhadovaný percentuálny podiel potrebný na financovanie uvedenej platby.

Členské štáty môžu do 1. augusta každého roka prehodnotiť svoj odhadovaný percentuálny podiel s účinnosťou od nasledujúceho roka. Prehodnotený percentuálny podiel oznámia Komisii do 1. augusta roka, ktorý predchádza jeho uplatňovaniu.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý maximálny percentuálny podiel vo výške 2 % stanovený v odseku 1 tohto článku, v prípade, že celková výška platby pre mladých poľnohospodárov, o ktorú sa v členskom štáte žiada v konkrétnom roku, presiahne strop stanovený podľa odseku 4 tohto článku a ak je uvedený strop nižší ako uvedené maximum, daný členský štát financuje rozdiel uplatnením článku 30 ods. 7 prvého pododseku písm. f) v príslušnom roku alebo uplatnením lineárneho zníženia na všetky platby, ktoré sa majú poskytnúť všetkým poľnohospodárom v súlade s článkom 32 alebo článkom 36 ods. 2 alebo oboma prostriedkami.

3.   V prípade, že celková výška platby pre mladých poľnohospodárov, o ktorú sa v členskom štáte žiada v konkrétnom roku, presiahne strop stanovený podľa odseku 4 tohto článku a ak uvedený strop dosiahne 2 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, členské štáty uplatnia lineárne zníženie na sumy, ktoré sa majú vyplatiť na základe článku 50, aby dodržali uvedený strop.

4.   Na základe percentuálneho podielu, ktorý členské štáty oznámili podľa odseku 1 tohto článku, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví zodpovedajúce stropy pre platbu pre mladých poľnohospodárov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

HLAVA IV

VIAZANÁ PODPORA

KAPITOLA 1

Dobrovoľná viazaná podpora

Článok 52

Všeobecné pravidlá

1.   Členské štáty môžu za podmienok ustanovených v tejto kapitole poskytnúť poľnohospodárom viazanú podporu (v tejto kapitole ďalej len ako „viazaná podpora“).

2.   Viazaná podpora sa môže poskytnúť v týchto sektoroch a oblastiach výroby: obilniny, olejnaté semená, bielkovinové plodiny, strukoviny, ľan, konope, ryža, orechy, zemiaky na výrobu škrobu, mlieko a mliečne výrobky, osivo, ovčie a kozie mäso, hovädzie a teľacie mäso, olivový olej, húsenice priadky morušovej, sušené krmivo, chmeľ, cukrová repa, trstina a čakanka, ovocie a zelenina a mladiny s krátkodobým striedaním.

3.   Viazanú podporu možno poskytnúť len tým sektorom alebo tým regiónom členského štátu, v ktorých majú určité typy hospodárenia alebo určité poľnohospodárske sektory, ktoré sú osobitne významné pre hospodárstvo, spoločnosť alebo životné prostredie, určité ťažkosti.

4.   Odchylne od odseku 3 možno viazanú podporu poskytnúť aj poľnohospodárom:

a)	ktorým k 31. decembru 2014 boli platobné nároky poskytnuté v súlade s hlavou III kapitolou 3 oddielom 2 a článkom 71m nariadenia (ES) č. 1782/2003 a v súlade s článkom 60 a článkom 65 štvrtým odsekom nariadenia (ES) č. 73/2009, a

b)	ktorí nemajú k dispozícii hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, na aktiváciu platobných nárokov v rámci režimu základných platieb, ako sa uvádza v hlave III kapitole 1 tohto nariadenia.

5.   Viazanú podporu je možné poskytnúť len do tej miery, ktorá je nevyhnutná na vytvorenie stimulu na udržanie súčasnej úrovne produkcie v príslušných sektoroch alebo regiónoch.

6.   Viazaná podpora má podobu ročnej platby a poskytuje sa v rámci vymedzených kvantitatívnych obmedzení a na základe stanovených oblastí a výnosov alebo stanoveného počtu zvierat.

7.   V prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť obmedzenia uvedené v odseku 6 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie vedúceho predstaviteľa podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.

8.   Každá viazaná podpora poskytovaná podľa tohto článku je v súlade s ostatnými opatreniami a politikami Únie.

9.   S cieľom zabezpečiť efektívne a cielené využívanie finančných prostriedkov Únie a zabrániť dvojitému financovaniu na základe iných podobných nástrojov podpory je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa ustanovia:

a)	podmienky poskytovania viazanej podpory;

b)	pravidlá súladu s ostatnými opatreniami Únie a kumulovania podpory.

Článok 53

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať viazanú podporu môžu členské štáty do 1. augusta v roku, ktorý predchádza prvému roku vykonávania takejto podpory, rozhodnúť, že použijú až 8 % svojho ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II.

2.   Odchylne od odseku 1 sa môžu členské štáty rozhodnúť, že použijú až 13 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II pod podmienkou, že:

a)

do 31. decembra 2014: i) uplatňujú režim jednotnej platby na plochu ustanovený v hlave V nariadenia (ES) č. 73/2009, ii) financujú opatrenia podľa článku 111 uvedeného nariadenia alebo iii) sa na ne vzťahuje odchýlka ustanovená v článku 69 ods. 5 alebo v prípade Malty v článku 69 ods. 1 uvedeného nariadenia; a/alebo

b)

aspoň počas jedného roka v období 2010 – 2014 pridelia spolu viac ako 5 % svojej sumy, ktorú mali k dispozícii na poskytovanie priamych platieb ustanovených v hlave III, hlave IV s výnimkou hlavy IV kapitoly 1 oddielu 6, a hlave V nariadenia (ES) č. 73/2009 na financovanie: i) opatrení ustanovených v hlave III kapitole 2 oddiele 2 nariadenia (ES) č. 73/2009, ii) podpory ustanovenej v článku 68 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iv) a písm. b) a e) uvedeného nariadenia alebo iii) opatrení podľa hlavy IV kapitoly 1 uvedeného nariadenia s výnimkou oddielu 6.

3.   Percentuálny podiel ročného vnútroštátneho stropu uvedený v odsekoch 1 a 2 sa môže zvýšiť až o dva percentuálne body pre tie členské štáty, ktoré sa rozhodnú použiť aspoň 2 % svojho ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na podporu pestovania bielkovinových plodín podľa tejto kapitoly.

4.   Odchylne od odsekov 1 a 2 členské štáty, ktoré aspoň počas jedného roka v období 2010 – 2014 pridelia spolu viac ako 10 % svojej sumy, ktorú mali k dispozícii na poskytovanie priamych platieb ustanovených v hlave III, hlave IV s výnimkou hlavy IV kapitoly 1 oddielu 6, a hlave V nariadenia (ES) č. 73/2009 na financovanie:

a)	opatrení ustanovených v hlave III kapitole 2 oddiele 2 nariadenia (ES) č. 73/2009;

b)	podpory ustanovenej v článku 68 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iv) a písm. b) a e) uvedeného nariadenia; alebo

c)	opatrení podľa hlavy IV kapitoly 1 uvedeného nariadenia s výnimkou jej oddielu 6,

môžu rozhodnúť, že po schválení Komisiou v súlade s článkom 55 tohto nariadenia použijú viac ako 13 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II k tomuto nariadeniu.

5.   Odchylne od percentuálnych podielov stanovených v odsekoch 1 až 4 sa môžu členské štáty rozhodnúť použiť na financovanie viazanej podpory až 3 milióny EUR ročne.

6.   Členské štáty môžu do 1. augusta 2016 prehodnotiť svoje rozhodnutie podľa odsekov 1 až 4 a rozhodnúť sa, že s účinnosťou od roku 2017:

a)	ponechajú nezmenené, zvýšia alebo znížia percentuálne podiely stanovené podľa odsekov 1, 2 a 3 v rámci limitov, ktoré sú v nich prípadne ustanovené, alebo ponechajú nezmenené alebo znížia percentuálne podiely stanovené podľa odseku 4;

b)	zmenia podmienky poskytovania podpory;

c)	prestanú poskytovať podporu na základe tejto kapitoly.

7.   Na základe rozhodnutia, ktoré prijmú jednotlivé členské štáty podľa odsekov 1 až 6 tohto článku, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví zodpovedajúce stropy viazanej podpory. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 54

Oznamovanie

1.   Členské štáty oznámia Komisii rozhodnutia uvedené v článku 53 do dátumov uvedených v uvedenom článku. S výnimkou rozhodnutia uvedeného v článku 53 ods. 6 písm. c) obsahuje oznámenie informácie o cieľových regiónoch, vybratých typoch hospodárenia alebo sektorov, ako aj o úrovni podpory, ktorá sa má poskytnúť.

2.   Rozhodnutia uvedené v článku 53 ods. 2 a 4 alebo v prípade potreby v článku 53 ods. 6 písm. a) obsahujú podrobný opis konkrétnej situácie v cieľovom regióne a konkrétnych vlastností typov hospodárenia alebo konkrétnych poľnohospodárskych sektorov, v dôsledku ktorých je percentuálny podiel uvedený v článku 53 ods. 1 nedostatočný na riešenie ťažkostí uvedených v článku 52 ods. 3 a ktoré odôvodňujú zvýšenú úroveň podpory.

Článok 55

Schválenie Komisiou

1.   Komisia prijme vykonávacie akty bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 71 ods. 2 alebo 3, ktorými schváli rozhodnutie uvedené v článku 53 ods. 4 alebo prípadne v článku 53 ods. 6 písm. a), ak sa v príslušnom sektore alebo regióne preukáže jedna z týchto potrieb:

a)	potreba udržiavať určitú úroveň konkrétnej produkcie z dôvodu nedostatku alternatív a potreba znížiť riziko ukončenia produkcie a z toho vyplývajúcich sociálnych a/alebo environmentálnych problémov;

b)	potreba poskytovať stabilné dodávky miestnemu spracovateľskému priemyslu s cieľom vyhnúť sa negatívnym sociálnym a hospodárskym dôsledkom následnej reštrukturalizácie;

c)	potreba kompenzovať nevýhody, ktoré ovplyvňujú poľnohospodárov v určitom sektore a ktoré sú dôsledkom pretrvávajúcich narušení súvisiaceho trhu;

d)	potreba zasiahnuť, ak sa existencia akejkoľvek inej podpory dostupnej na základe tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 alebo akéhokoľvek schváleného režimu štátnej pomoci považuje za nedostatočnú na splnenie potrieb uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá postupu pri posudzovaní a schvaľovaní rozhodnutí uvedených v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

KAPITOLA 2

Osobitná platba na bavlnu

Článok 56

Rozsah pôsobnosti

Poľnohospodárom pestujúcim bavlnu s číselným znakom KN 5201 00 sa poskytuje pomoc za podmienok ustanovených v tejto kapitole (ďalej len „osobitná platba na bavlnu“).

Článok 57

Oprávnenosť

1.   Osobitná platba na bavlnu sa poskytuje na hektár plochy, na ktorej sa pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu. Na plochu možno poskytnúť podporu, iba ak sa nachádza na poľnohospodárskej pôde, na ktorej členský štát povolil pestovanie bavlny, je osiata odrodami, ktoré členský štát schválil, a bavlna sa skutočne zbiera za bežných podmienok pestovania.

Osobitná platba na bavlnu sa vypláca na bavlnu vhodnej, primeranej a predajnej kvality.

2.   Členské štáty schvaľujú pôdu a odrody, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, v súlade s pravidlami a podmienkami, ktoré sa prijmú podľa odseku 3.

3.   S cieľom zabezpečiť účinnú správu osobitnej platby na bavlnu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel a podmienok schvaľovania pôdy a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá postupu pri schvaľovaní pôdy a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu a pri oznamovaní týkajúcom sa tohto schvaľovania pestovateľom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 58

Základné plochy, stanovené výnosy a referenčné sumy

1.   Stanovujú sa tieto vnútroštátne základné plochy:

—	v Bulharsku: 3 342 ha,

—	v Grécku: 250 000 ha,

—	v Španielsku: 48 000 ha,

—	v Portugalsku: 360 ha.

2.   Stanovujú sa tieto pevné výnosy v referenčnom období:

—	v Bulharsku: 1,2 tony/ha,

—	v Grécku: 3,2 tony/ha,

—	v Španielsku: 3,5 tony/ha,

—	v Portugalsku: 2,2 tony/ha.

3.   Výška osobitnej platby na bavlnu na hektár plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, sa vypočíta vynásobením výnosov stanovených v odseku 2 týmito referenčnými sumami:

—	v Bulharsku: 584,88 EUR v roku 2015 a 649,45 EUR na rok 2016 a ďalšie roky,

—	v Grécku: 234,18 EUR,

—	v Španielsku: 362,15 EUR,

—	v Portugalsku: 228,00 EUR.

4.   Ak plocha, na ktorej sa v danom členskom štáte a v danom roku pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu, prevyšuje základnú plochu stanovenú v odseku 1, suma, ktorá sa pre tento členský štát uvádza v odseku 3, sa zníži v príslušnom pomere k prekročeniu základnej plochy.

5.   S cieľom umožniť uplatňovanie osobitnej platby na bavlnu je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel v súvislosti s podmienkami poskytovania tejto platby, požiadaviek na oprávnenosť a poľnohospodárskych postupov.

6.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá výpočtu zníženia ustanoveného v odseku 4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 59

Schválené medziodvetvové organizácie

1.   Na účel tejto kapitoly je „schválená medziodvetvová organizácia“ právny subjekt, ktorý tvoria poľnohospodári produkujúci bavlnu a aspoň jedna čistička bavlny a ktorý vykonáva činnosti, ako napríklad:

a)	pomoc zameranú na lepšiu koordináciu spôsobu uvádzania bavlny na trh, najmä prostredníctvom výskumných štúdií a prieskumov trhu;

b)	vypracovanie štandardných vzorov zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Únie;

c)	zameriavanie produkcie na výrobky, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám trhu a požiadavkám spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o kvalitu a ochranu spotrebiteľa;

d)	aktualizáciu metód a prostriedkov na zlepšenie kvality výrobkov;

e)	vývoj marketingových stratégií na propagáciu bavlny prostredníctvom systémov certifikácie kvality.

2.   Členský štát, v ktorom sa čističky bavlny nachádzajú, schváli medziodvetvové organizácie, ktoré spĺňajú kritériá, ktoré sa ustanovia podľa odseku 3.

3.   S cieľom zabezpečiť efektívne uplatňovanie osobitnej platby na bavlnu je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty, ktorými sa ustanovia:

a)	kritériá schvaľovania medziodvetvových organizácií;

b)	povinnosti výrobcov;

c)	pravidlá, ktorými sa riadi situácia, keď schválená medziodvetvová organizácia nespĺňa kritériá uvedené v písmene a).

Článok 60

Poskytnutie platby

1.   Poľnohospodárom sa osobitná platba na bavlnu poskytuje na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, podľa článku 58.

2.   V prípade poľnohospodárov, ktorí sú členmi schválenej medziodvetvovej organizácie, sa osobitná platba na bavlnu na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v rámci základnej plochy ustanovenej v článku 58 ods. 1 zvýši o 2 EUR.

HLAVA V

REŽIM PRE MALÝCH POĽNOHOSPODÁROV

Článok 61

Všeobecné pravidlá

1.   Členské štáty môžu vytvoriť režim pre malých poľnohospodárov v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto hlave (ďalej len „režim pre malých poľnohospodárov“).

Poľnohospodári, ktorí sú v roku 2015 držiteľmi platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu, alebo, v členských štátoch uplatňujúcich článok 36, poľnohospodári, ktorí žiadali podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu, a spĺňajú minimálne požiadavky ustanovené v článku 10 ods. 1, sa môžu rozhodnúť, že sa zúčastnia na režime pre malých poľnohospodárov.

2.   Platby v rámci režimu pre malých poľnohospodárov nahradia platby, ktoré sa majú poskytnúť podľa hláv III a IV.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak sa členský štát rozhodne pre metódu platby uvedenú v článku 63 ods. 2 prvý pododsek písm. a). V tomto prípade je platba podmienená príslušnými podmienkami stanovenými v hlavách III a IV bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku.

3.   Poľnohospodári, ktorí sa zúčastňujú na režime pre malých poľnohospodárov, sú oslobodení od poľnohospodárskych postupov ustanovených v hlave III kapitole 3.

4.   Na základe tejto hlavy sa neposkytnú žiadne výhody v prospech poľnohospodárov, u ktorých sa zistilo, že po 18. októbri 2011 umelo vytvárali podmienky na získanie podpory z režimu pre malých poľnohospodárov.

Článok 62

Účasť

1.   Poľnohospodári, ktorí sa chcú zúčastniť na režime pre malých poľnohospodárov, predložia žiadosť do dátumu, ktorý stanovia členské štáty, ale najneskôr do 15. októbra 2015. Dátum, ktorý stanovia členské štáty, však nemôže byť skorší ako posledný deň na podanie žiadosti podľa režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu.

Poľnohospodári, ktorí nepožiadali o účasť na režime pre malých poľnohospodárov do dátumu, ktorý stanovili členské štáty, alebo ktorí sa rozhodli z neho vystúpiť po uvedenom dátume, alebo ktorí boli vybraní na podporu podľa článku 19 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, viac nemajú nárok zúčastniť sa na uvedenom režime.

2.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty stanoviť, že poľnohospodári, v prípade ktorých je výška priamych platieb podľa hláv III a IV nižšia ako maximálna výška stanovená členským štátom v súlade s článkom 63, sa majú zaradiť do režimu pre malých poľnohospodárov automaticky, pokiaľ z neho výslovne nevystúpia do dátumu, ktorý stanovil členský štát v súlade s odsekom 1 alebo v ktoromkoľvek nasledujúcom roku. Členské štáty, ktoré využívajú túto možnosť, včas informujú príslušných poľnohospodárov o ich práve vystúpiť z tohto režimu.

3.   Každý členský štát zabezpečí, aby poľnohospodári boli o odhade výšky platby uvedenej v článku 63 informovaní dostatočne včas pred dátumom pre podanie žiadostí alebo vystúpenie stanoveným daným členským štátom.

Článok 63

Výška platby

1.   Členské štáty stanovia výšku ročnej platby pre každého poľnohospodára zúčastňujúceho sa na režime pre malých poľnohospodárov na jednej z týchto úrovní:

a)

suma, ktorá nepresahuje 25 % vnútroštátnej priemernej platby na prijímateľa, ktorú stanovia členské štáty na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu poľnohospodárov, ktorí nahlásili hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu v roku 2015 podľa článku 33 ods. 1 alebo článku 36 ods. 2;

b)

suma, ktorá zodpovedá vnútroštátnej priemernej platbe na hektár vynásobenej číslom, ktoré zodpovedá počtu hektárov, ale nesmie presiahnuť päť hektárov, ktorú stanovia členské štáty. Vnútroštátnu priemernú platbu na hektár stanovia členské štáty na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 v roku 2015.

Suma uvedená v písmene a) alebo b) prvého pododseku nesmie byť nižšia ako 500 EUR a nesmie byť vyššia ako 1 250 EUR.

V prípade, že výsledkom uplatnenia písmen a) a b) prvého pododseku je suma, ktorá je nižšia ako 500 EUR alebo vyššia ako 1 250 EUR, táto suma sa zaokrúhli nahor na danú minimálnu sumu alebo nadol na maximálnu sumu.

2.   Odchylne od odseku 1 sa členský štát môže rozhodnúť zúčastneným poľnohospodárom poskytnúť:

a)	sumu, ktorá sa rovná celkovej hodnote platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi prideliť každý rok podľa hláv III a IV; alebo

b)	sumu, ktorá sa rovná celkovej hodnote platieb, ktoré sa majú prideliť poľnohospodárovi v roku 2015 podľa hláv III a IV, a ktorú môže členský štát v nasledujúcich rokoch upraviť s cieľom proporcionálne zohľadniť zmeny vnútroštátnych stropov stanovených v prílohe II.

Suma uvedená v písmene a) alebo b) prvého pododseku nesmie byť vyššia ako suma stanovená daným členským štátom, ktorá je v rozmedzí 500 EUR až 1 250 EUR.

V prípade, že výsledkom uplatňovania písmena a) alebo b) prvého pododseku je suma nižšia ako 500 EUR, sa môže dotknutý členská štát rozhodnúť zaokrúhliť túto sumu nahor na 500 EUR.

3.   Odchylne od odsekov 1 a 2 na Cypre, v Chorvátsku, na Malte a v Slovinsku sa môže suma uvedená v uvedených odsekoch stanoviť na hodnotu nižšiu ako 500 EUR, nie však nižšiu ako 200 EUR, alebo v prípade Malty nie nižšiu ako 50 EUR.

Článok 64

Osobitné podmienky

1.   Počas účasti na režime pre malých poľnohospodárov, poľnohospodári:

a)	si ponechávajú aspoň taký počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktorý zodpovedá počtu platobných nárokov, ktorých sú držiteľmi prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu, alebo počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu v roku 2015 v súlade s článkom 36 ods. 2;

b)	spĺňajú minimálnu požiadavku ustanovenú v článku 10 ods. 1 písm. b).

2.   Platobné nároky, ktoré v roku 2015 podľa článkov 32 a 33 aktivoval poľnohospodár, ktorý sa zúčastňuje na režime pre malých poľnohospodárov, sa považujú za aktivované nároky na obdobie účasti poľnohospodára na uvedenom režime.

Platobné nároky, ktorých je poľnohospodár držiteľom prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu počas účasti na uvedenom režime, sa nepovažujú za nevyužité platobné nároky, ktoré majú byť vrátené do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv v súlade s článkom 31 ods. 1 písm. b).

V členských štátoch uplatňujúcich odsek 36 sa hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár zúčastňujúci sa na režime pre malých poľnohospodárov nahlásil v roku 2015 v súlade s článkom 36 ods. 2, považujú za nahlásené na obdobie účasti poľnohospodára na uvedenom režime.

3.   Odchylne od článku 34 nie sú platobné nároky držané poľnohospodármi, ktorí sa zúčastňujú na režime pre malých poľnohospodárov, prenosné, s výnimkou prípadov dedičstva alebo predpokladaného dedičstva.

Poľnohospodári, ktorí získajú platobné nároky prostredníctvom dedičstva alebo predpokladaného dedičstva od poľnohospodára zúčastňujúceho sa na režime pre malých poľnohospodárov, sú oprávnení zúčastniť sa na uvedenom režime pod podmienkou, že spĺňajú požiadavky na využívanie režimu základných platieb a že zdedia všetky platobné nároky, ktorých držiteľom bol poľnohospodár, od ktorého dostávajú platobné nároky.

4.   Odseky 1 a 2, ako aj odsek 3 prvý pododsek tohto článku sa neuplatňujú, ak sa členský štát rozhodne pre metódu platby uvedenú v článku 63 ods. 2 prvom pododseku písm. a) bez uplatnenia článku 63 ods. 2 tretieho pododseku.

5.   S cieľom zabezpečiť právnu istotu je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 70 prijať delegované akty, ktorými sa stanovujú podmienky účasti na režime v prípade, že sa situácia zúčastneného poľnohospodára zmení.

Článok 65

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať platbu uvedenú v tejto hlave členské štáty odpočítajú z celkových súm, ktoré sú k dispozícií pre jednotlivé platby, sumy na ktoré by malí poľnohospodári mali nárok:

a)	na základe režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu uvedených v hlave III kapitole 1;

b)	v podobe redistributívnej platby uvedenej v hlave III kapitole 2;

c)	v podobe platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uvedenej v hlave III kapitole 3;

d)	v podobe platby na plochy s prírodnými prekážkami uvedenej v hlave III kapitole 4;

e)	v podobe platby pre mladých poľnohospodárov uvedenej v hlave III kapitole 5; a

f)	v podobe viazanej podpory uvedenej v hlave IV.

V prípade členských štátov, ktoré sa rozhodli pre výpočet výšky platby podľa článku 63 ods. 2 prvého pododseku písm. a), sa v prípade, že súčet týchto súm pre jednotlivého poľnohospodára prekročí maximálnu sumu, ktorú štáty určili, každá suma v príslušnom pomere zníži.

2.   Rozdiel medzi súčtom všetkých platieb splatných v rámci režimu pre malých poľnohospodárov a celkovou sumou financovanou v súlade s odsekom 1 sa financuje jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

a)	uplatnením článku 30 ods. 7 v príslušnom roku;

b)	využitím finančných prostriedkov na financovanie platieb pre mladých poľnohospodárov stanovených v hlave III kapitole 5, ktoré sa nepoužili v príslušnom roku;

c)	uplatnením lineárneho zníženia na všetky platby, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s článkami 32 alebo 36.

3.   S výnimkou prípadov, keď sa členský štát rozhodol pre stanovenie výšky ročnej platby podľa článku 63 ods. 2 prvého pododseku písm. a), zostanú prvky, na základe ktorých sa stanovia sumy uvedené v odseku 1 tohto článku, rovnaké počas celého trvania účasti poľnohospodára na režime pre malých poľnohospodárov.

4.   Ak celková výška platieb splatných v rámci režimu pre malých poľnohospodárov prekročí 10 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, členské štáty uplatnia na sumy, ktoré sa majú vyplatiť v súlade s touto hlavou, lineárne zníženie s cieľom dodržať uvedený percentuálny podiel, pokiaľ nestanovili výšku platby v súlade s článkom 63 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) bez uplatnenia článku 63 ods. 2 tretieho pododseku.

Rovnaká výnimka sa uplatňuje v prípade členských štátov, ktoré stanovili výšku platby v súlade s článkom 63 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) bez uplatnenia článku 63 ods. 2 tretieho pododseku, ktorých vnútroštátny strop stanovený v prílohe II pre rok 2019 je vyšší ako pre rok 2015 a ktoré uplatňujú metódu výpočtu stanovenú v článku 25 ods. 1 alebo v článku 36 ods. 2.

HLAVA VI

VNÚTROŠTÁTNE PROGRAMY REŠTRUKTURALIZÁCIE PRE SEKTOR BAVLNY

Článok 66

Využívanie ročného rozpočtu na programy reštrukturalizácie

1.   V prípade členských štátov, ktoré uplatňujú článok 4 ods. 1 prvý pododsek nariadenia (ES) č. 637/2008, sa príslušný ročný rozpočet dostupný podľa článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia prevedie s účinnosťou od 1. januára 2014 a predstavuje dodatočné prostriedky Únie určené na opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka financovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

2.   V prípade členských štátov, ktoré uplatňujú článok 4 ods. 1 druhý pododsek nariadenia (ES) č. 637/2008, sa príslušný ročný rozpočet, ktorý je k dispozícii podľa článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia, začlení s účinnosťou od 1. januára 2017 do ich vnútroštátnych stropov stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu.

HLAVA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 1

Oznámenia a naliehavé situácie

Článok 67

Oznamovacia povinnosť

1.   S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, pokiaľ ide o potrebné opatrenia týkajúce sa oznámení, ktoré členské štáty podávajú Komisii na účely tohto nariadenia, na účely overovania, kontroly, monitorovania, hodnotenia a vykonávania auditu priamych platieb alebo na účely splnenia požiadaviek ustanovených v medzinárodných dohodách, ktoré sa uzavreli rozhodnutím Rady, vrátane oznamovacích povinností vyplývajúcich z uvedených dohôd. Komisia vezme pri tom do úvahy potreby týkajúce sa údajov a synergie medzi potenciálnymi zdrojmi údajov.

Získané informácie sa môžu v prípade potreby predložiť alebo sprístupniť medzinárodným organizáciám a príslušným orgánom tretích krajín a môžu sa zverejniť pod podmienkou ochrany osobných údajov a oprávneného záujmu podnikov o ochranu svojho obchodného tajomstva.

2.   Aby boli oznámenia uvedené v odseku 1 rýchle, účinné, presné a nákladovo efektívne, je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty ustanovujúce ďalšie pravidlá týkajúce sa:

a)	povahy a typu informácií, ktoré sa majú oznamovať;

b)	kategórií údajov, ktoré sa majú spracúvať, a maximálnej doby ich uchovávania;

c)	prístupových práv k informáciám alebo dostupným informačným systémom;

d)	podmienok zverejnenia informácií.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví:

a)	metódy oznamovania;

b)	pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií, ktoré sú potrebné na uplatňovanie tohto článku;

c)	ustanovenia na spravovanie informácií, ktoré sa majú oznamovať, ako aj pravidlá týkajúce sa obsahu oznámení, ich formy, načasovania, frekvencie a lehôt;

d)

ustanovenia týkajúce sa predkladania alebo sprístupňovania informácií a dokumentov členským štátom, medzinárodným organizáciám, príslušným orgánom tretích krajín alebo verejnosti, pod podmienkou ochrany osobných údajov a oprávneného záujmu poľnohospodárov a podnikov o ochranu svojho obchodného tajomstva.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 68

Spracúvanie a ochrana osobných údajov

1.   Členské štáty a Komisia zbierajú osobné údaje na účely uvedené v článku 67 ods. 1. Členské štáty nespracúvajú tieto údaje spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s uvedenými účelmi.

2.   Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely monitorovania a hodnotenia, ako sa uvádza v článku 67 ods. 1, tieto údaje sú anonymné a spracúvajú sa iba v agregovanej podobe.

3.   Osobné údaje sa spracúvajú v súlade so smernicou 95/46/ES a nariadením (ES) č. 45/2001. Konkrétne, takéto údaje sa neuchovávajú v podobe, ktorá umožňuje identifikáciu osôb, ktorých sa údaje týkajú, dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré sa údaje zozbierali alebo na ktoré sa ďalej spracúvajú, s prihliadnutím na minimálne doby uchovávania údajov stanovené v uplatniteľnom vnútroštátnom práve alebo v práve Únie.

4.   Členské štáty informujú osoby, ktorých sa údaje týkajú, o tom, že vnútroštátne orgány alebo orgány Únie môžu v súlade s odsekom 1 spracúvať ich osobné údaje a že v tejto súvislosti majú práva stanovené v smernici 95/46/ES a v nariadení (ES) č. 45/2001.

5.   Tento článok podlieha článkom 111 až 114 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

Článok 69

Opatrenia na riešenie konkrétnych problémov

1.   Komisia prijme na vyriešenie konkrétnych problémov vykonávacie akty, ktoré sú v naliehavej situácii nevyhnutné a zároveň odôvodnené. Takéto vykonávacie akty sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto nariadenia v miere a po dobu, ktoré sú striktne nevyhnutné. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

2.   V prípade, že si to vyžiadajú riadne odôvodnené vážne a naliehavé dôvody, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 71 ods. 3 s cieľom vyriešiť takéto konkrétne problémy, pričom však zabezpečí pokračovanie režimu priamych platieb v prípade mimoriadnych okolností.

3.   Opatrenia prijaté na základe odsekov 1 alebo 2 zostávajú v účinnosti najviac dvanásť mesiacov. Ak po tejto dobe konkrétne problémy uvedené v uvedených odsekoch pretrvávajú, Komisia môže predložiť vhodný legislatívny návrh s cieľom nájsť trvalé riešenie.

4.   Komisia informuje Európsky parlament a Radu o všetkých opatreniach prijatých podľa odseku 1 alebo 2 do dvoch pracovných dní od ich prijatia.

KAPITOLA 2

Delegovanie právomocí a vykonávacie ustanovenia

Článok 70

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2, článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 5, článku 20 ods. 6, článku 35, článku 36 ods. 6, článku 39 ods. 3, článku 43 ods. 12, článku 44 ods. 5, článku 45 ods. 5 a 6, článku 46 ods. 9, článku 50 ods. 11, článku 52 ods. 9, článku 57 ods. 3, článku 58 ods. 5, článku 59 ods. 3, článku 64 ods. 5, článku 67 ods. 1 a 2 a v článku 73 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 1. januára 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 2, článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 5, článku 20 ods. 6, článku 35, článku 36 ods. 6, článku 39 ods. 3, článku 43 ods. 12, článku 44 ods. 5, článku 45 ods. 5 a 6, článku 46 ods. 9, článku 50 ods. 11, článku 52 ods. 9, článku 57 ods. 3, článku 58 ods. 5, článku 59 ods. 3, článku 64 ods. 5, článku 67 ods. 1 a 2 a v článku 73 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 2, článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 5, článku 20 ods. 6, článku 35, článku 36 ods. 6, článku 39 ods. 3, článku 43 ods. 12, článku 44 ods. 5, článku 45 ods. 5 a 6, článku 46 ods. 9, článku 50 ods. 11, článku 52 ods. 9, článku 57 ods. 3, článku 58 ods. 5, článku 59 ods. 3, článku 64 ods. 5, článku 67 ods. 1 a 2 a v článku 73 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 71

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor nazvaný „Výbor pre priame platby“. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

V prípade aktov uvedených v článku 24 ods. 11, článku 31 ods. 2 a v článku 67 ods. 3, keď výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

KAPITOLA 3

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 72

Zrušenie

1.   Nariadenie (ES) č. 637/2008 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

Naďalej sa však uplatňuje do 31. decembra 2017 v prípade členských štátov, ktoré využili možnosť ustanovenú v článku 4 ods. 1 druhom pododseku uvedeného nariadenia.

2.   Nariadenie (ES) č. 73/2009 sa zrušuje.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa odkazy na zrušené nariadenie považujú za odkazy na toto nariadenie alebo nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XI tohto nariadenia.

3.   Odkazy v tomto nariadení na nariadenie (ES) č. 73/2009 a nariadenie (ES) č. 1782/2003 sa považujú za odkazy na uvedené nariadenia v znení, ktoré bolo v účinnosti pred ich zrušením.

Článok 73

Prechodné pravidlá

S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod od ustanovení nariadenia (ES) č. 73/2009 na ustanovenia tohto nariadenia je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty, ktoré sa týkajú potrebných opatrení na ochranu všetkých nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní poľnohospodárov.

Článok 74

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2015.

Článok 8, článok 9 ods. 6, článok 11 ods. 6, článok 14, článok 16, článok 21 ods. 2 a 3, článok 22 ods. 2, článok 23 ods. 1 prvý pododsek, článok 23 ods. 6, článok 24 ods. 10, článok 29, článok 36 ods. 1 prvý pododsek, článok 41 ods. 1, článok 42 ods. 1, článok 43 ods. 2 a 13, článok 45 ods. 2 štvrtý pododsek, článok 46 ods. 2 a 8, článok 49 ods. 1, článok 51 ods. 1, článok 53, článok 54, článok 66 ods. 1, články 67 a 70 a článok 72 ods. 1 sa však uplatňujú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

---

(1)  Stanovisko z 8. marca 2012 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 116 a Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 159.

(3)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 174.

(4)  Pozícia Európskeho parlamentu z 20. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. december 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Pozri stranu 549 tohto úradného vestníka).

(7)  Nariadenie Európskeho parlament a Rady (EÚ) č. 228/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 23).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 41).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(10)  Nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1).

(11)  Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 z 17. december 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenie Rady č. 1698/2005 (Pozri stranu 487 tohto úradného vestníka).

(13)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(16)  Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).

(17)  Nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 z 23. júna 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a ustanovujú sa národné reštrukturalizačné programy pre sektor bavlny (Ú. v. EÚ L 178, 5.7.2008, s. 1).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(20)  Ú. v. EÚ C 35, 9.2.2012, s. 1.

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. december 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1601/96, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Pozri stranu 671 tohto úradného vestníka).

(22)  Nariadenie komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva (Ú. v. EÚ L 316, 2.12.2009, s. 65).

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---