EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32015L0849

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Text s významom pre EHP)

OJ L 141, 5.6.2015, p. 73–117 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 30/06/2021

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2015/849/oj

5.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/73


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/849

z 20. mája 2015

o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Toky peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti môžu narušiť integritu, stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh Únie, ako aj medzinárodný rozvoj. Pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a organizovanej trestnej činnosti zostávajú významnými problémami, ktoré by sa mali riešiť na úrovni Únie. Okrem ďalšieho rozvoja trestnoprávneho prístupu na úrovni Únie je nevyhnutné aj cielené a primerané predchádzanie využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré môže priniesť aj ďalšie výsledky.

(2)

Spoľahlivosť, integrita a stabilita úverových inštitúcií a finančných inštitúcií a dôvera vo finančný systém ako celok by mohla byť vážne ohrozená úsilím páchateľov trestných činov a ich spoločníkov zakryť pôvod príjmov z trestnej činnosti alebo smerovať peniaze pochádzajúce zo zákonnej činnosti alebo z nezákonnej činnosti na teroristické účely. Osoby, ktoré perú špinavé peniaze, a osoby, ktoré financujú terorizmus, by sa mohli so zámerom uľahčiť si páchanie trestnej činnosti pokúsiť využiť voľný pohyb kapitálu a slobodu poskytovať finančné služby – atribúty, ktoré sú súčasťou integrovaného finančného priestoru Únie. Preto sú potrebné určité koordinačné opatrenia na úrovni Únie. Zároveň by sa mali ciele, akými sú ochrana spoločnosti pred trestnou činnosťou a ochrana stability a integrity finančného systému Únie, uviesť do rovnováhy s potrebou vytvoriť regulačné prostredie, ktoré umožňuje spoločnostiam rozvíjať vlastné podnikanie bez neprimeraných nákladov na dosiahnutie súladu s uvedenými aspektmi.

(3)

Táto smernica je štvrtou smernicou, ktorou sa rieši hrozba prania špinavých peňazí. V smernici Rady 91/308/EHS (4) sa pranie špinavých peňazí vymedzovalo z hľadiska trestných činov súvisiacich s drogami a ukladali sa v nej povinnosti výhradne finančnému sektoru. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/97/ES (5) sa rozšíril rozsah pôsobnosti smernice 91/308/EHS z hľadiska zahrnutých trestných činov a rozsahu zahrnutých povolaní a činností. V júni 2003 revidovala Finančná akčná skupina (ďalej len „FATF“) svoje odporúčania tak, aby zahŕňali financovanie terorizmu, a stanovila podrobnejšie požiadavky týkajúce sa identifikácie a overenia klienta, situácií, v ktorých vyššie riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu môže byť dôvodom na posilnené opatrenia, a aj situácií, v ktorých znížené riziko môže byť dôvodom na menej prísne kontroly. Uvedené zmeny sa premietli do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (6) a do smernice Komisie 2006/70/ES (7).

(4)

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňuje v medzinárodnom kontexte. Opatrenia prijaté výhradne na vnútroštátnej úrovni alebo dokonca na úrovni Únie bez toho, aby sa vzala do úvahy medzinárodná koordinácia a spolupráca, by mali veľmi obmedzený účinok. Opatrenia, ktoré v tejto oblasti prijala Únia, by preto mali byť v súlade s ostatnými činnosťami na iných medzinárodných fórach, pričom by mali byť aspoň rovnako prísne. V činnosti Únie by sa mali aj naďalej zohľadňovať najmä odporúčania FATF a nástroje iných medzinárodných orgánov činných v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. So zreteľom na posilnenie účinnosti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa relevantné právne akty Únie mali v príslušných prípadoch zosúladiť s Medzinárodnými normami boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní prijatými FATF vo februári 2012 (ďalej len „revidované odporúčania FATF“).

(5)

Okrem toho zneužívanie finančného systému na smerovanie peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti alebo dokonca zo zákonnej činnosti na teroristické účely predstavuje zjavné riziko pre integritu, správne fungovanie, povesť a stabilitu finančného systému. Preto by preventívne opatrenia ustanovené v tejto smernici mali riešiť nakladanie s peniazmi získanými zo závažnej trestnej činnosti a zhromažďovanie peňazí alebo majetku na teroristické účely.

(6)

Využívanie veľkých hotovostných platieb je ľahko zneužiteľné na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. V snahe zvýšiť ostražitosť a zmierniť riziká, ktoré predstavujú takéto hotovostné platby, by sa táto smernica mala vzťahovať na osoby obchodujúce s tovarom v prípade, že vykonávajú alebo prijímajú hotovostné platby vo výške 10 000 EUR alebo viac. Členské štáty by mali mať možnosť prijať nižšie limity, ďalšie všeobecné obmedzenia používania hotovosti a ďalšie prísnejšie ustanovenia.

(7)

Používanie produktov elektronických peňazí sa stále viac považuje za náhradu bankových účtov, ktoré okrem opatrení ustanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (8) oprávňuje podriadiť uvedené produkty povinnostiam súvisiacim s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členským štátom by sa však za určitých okolností dokázaného nízkeho rizika a v rámci prísnych podmienok na zmierňovanie rizika malo umožniť vyňať produkty elektronických peňazí z pôsobnosti niektorých opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ako sú napríklad identifikácia a overovanie klienta a konečného užívateľa výhod, avšak nie z monitorovania transakcií alebo obchodných vzťahov. Podmienky zmierňujúce riziko by mali zahŕňať požiadavku, aby sa vyňaté produkty elektronických peňazí použili výlučne na nákup tovaru alebo služieb, ako aj, aby suma uchovávaná elektronicky bola dostatočne nízka na to, aby sa zamedzilo obchádzaniu pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Takouto výnimkou by nemalo byť dotknuté právo udelené členským štátom umožniť povinným subjektom uplatňovanie opatrení zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na iné produkty elektronických peňazí, ktoré predstavujú nižšie riziká v súlade s článkom 15.

(8)

Pokiaľ ide o povinné subjekty, ktoré podliehajú tejto smernici, realitní agenti by v relevantných prípadoch mohli zahŕňať aj agentov zaisťujúcich prenájom nehnuteľností.

(9)

Osoby vykonávajúce právnické povolania, ako sú vymedzené členskými štátmi, by mali podliehať tejto smernici, ak sa podieľajú na finančných alebo podnikových transakciách, vrátane poskytovania daňového poradenstva, a to v takých prípadoch, kde existuje najväčšie riziko zneužitia služieb uvedených osôb vykonávajúcich právnické povolania na účely prania príjmov z trestnej činnosti alebo na účel financovania terorizmu. Mali by však existovať výnimky z akejkoľvek povinnosti oznamovať informácie získané pred súdnym konaním, počas neho, alebo po ňom, alebo počas zisťovania právneho postavenia klienta. Právne poradenstvo by preto naďalej malo podliehať povinnosti zachovávania mlčanlivosti, pokiaľ sa osoba vykonávajúca právnické povolanie nepodieľa na praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu, a právne poradenstvo sa neposkytuje na účel prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, alebo pokiaľ osoba vykonávajúca právnické povolanie nevie, že klient žiada o právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(10)

S priamo porovnateľnými službami by sa malo zaobchádzať rovnako, ak ich poskytujú akíkoľvek odborníci, na ktorých sa vzťahuje táto smernica. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv zaručených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) by v prípade audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, ktorí sú oprávnení v niektorých členských štátoch obhajovať alebo zastupovať klienta v súvislosti so súdnym konaním alebo zisťovať právne postavenie klienta, a ktorí získali pri výkone týchto úloh informácie, by tieto nemali podliehať ohlasovacím povinnostiam ustanoveným v tejto smernici.

(11)

Je dôležité jasne zdôrazniť, že „daňové trestné činy“ súvisiace s priamymi a nepriamymi daňami sú zahrnuté do širokého vymedzenia pojmu „trestná činnosť“ v tejto smernici v súlade s revidovanými odporúčaniami FATF. Vzhľadom k tomu, že v každom členskom štáte môžu rôzne porušenia daňových predpisov predstavovať „trestnú činnosť“, ktorú možno potrestať sankciami ustanovenými uvedenými v článku 3 bode 4 písm. f) v tejto smernici, vymedzenia daňových trestných činov vo vnútroštátnom práve sa môžu líšiť. Aj keď zámerom nie je harmonizácia vymedzení daňových trestných činov vo vnútroštátnom práve členských štátov, členské štáty by mali v čo najväčšom rozsahu v rámci svojho vnútroštátneho práva umožniť výmenu informácií alebo poskytovanie pomoci medzi finančnými spravodajskými jednotkami EÚ (ďalej len „FIU“).

(12)

Je potrebné identifikovať akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá ovláda právny subjekt alebo nad ním vykonáva kontrolu. Členské štáty by mali v záujme zabezpečenia účinnej transparentnosti zaistiť, aby sa tieto ustanovenia vzťahovali na čo najrozsiahlejšiu škálu právnych subjektov zaregistrovaných alebo zriadených akýmkoľvek iným mechanizmom na ich území. Aj keď zistenie stanoveného percentuálneho vlastníckeho podielu alebo majetkovej účasti automaticky neznamená zistenie konečného užívateľa výhod, malo by ísť o jeden z viacerých dôkazových faktorov, ktorý je potrebné zohľadniť. Členské štáty by však mali mať možnosť rozhodnúť, že náznakom ovládania či kontroly môže byť aj nižší percentuálny podiel.

(13)

V relevantných prípadoch by sa identifikácia a overenie konečných užívateľov výhod mali rozšíriť aj na právne subjekty, ktoré ovládajú ďalšie právne subjekty, a povinné subjekty by mali zistiť fyzickú(-é) osobu (-y), ktorá(-é) vykonáva(-jú) nad právnym subjektom, ktorý je klientom, kontrolu prostredníctvom vlastníctva alebo prostredníctvom iných prostriedkov. Kontrola prostredníctvom iných prostriedkov môže okrem iného zahŕňať kritériá kontroly používané na účely vypracúvania konsolidovaných finančných výkazov, napríklad prostredníctvom dohody akcionárov, uplatňovania dominantného vplyvu alebo právomoci vymenovať vrcholový manažment. Môžu existovať prípady, v ktorých nemožno identifikovať žiadnu fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda právny subjekt alebo nad ním vykonáva kontrolu. V takýchto výnimočných prípadoch môžu povinné subjekty považovať po tom, čo využili všetky iné prostriedky identifikácie a za predpokladu, že neexistujú dôvody na pochybnosti, za konečného (-ých) užívateľa (-ov) výhod člena(-ov) vrcholového manažmentu.

(14)

Potreba presných a aktuálnych informáciách o konečnom užívateľovi výhod je kľúčovým faktorom pri vysledovaní páchateľov trestných činov, ktorí by inak mohli skryť svoju totožnosť za podnikovú štruktúru. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby subjekty zaregistrované na ich území v súlade s vnútroštátnym právom získali a mali okrem základných informácií, akými sú názov a adresa sídla spoločnosti a doklad o registrácii a vlastníckom práve, aj primerané, presné a aktuálne informácie o tom, kto ich skutočne vlastní. S cieľom zvýšiť transparentnosť na účely boja proti zneužívaniu právnych subjektov by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa informácie o vlastníckych právach uchovávali v centrálnom registri umiestnenom mimo danej spoločnosti, a to v plnom súlade s právom Únie. Členské štáty môžu na tento účel využiť centrálnu databázu, v ktorej sa sústreďujú informácie o vlastníckych právach, alebo obchodný register, či iný centrálny register. Členské štáty môžu rozhodnúť, že za napĺňanie registra zodpovedajú povinné subjekty. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa vo všetkých prípadoch tieto informácie sprístupnili príslušným orgánom a FIU a aby sa poskytli povinným subjektom, ak tieto povinné subjekty prijímajú opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby k informáciám o vlastníckych právach získali prístup aj iné osoby, ktoré môžu preukázať legitímny záujem v súvislosti s praním špinavých peňazí, financovaním terorizmu a súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi, ako napríklad korupciou, daňovou trestnou činnosťou a podvodmi, a to v súlade s pravidlami týkajúcimi sa ochrany údajov. Osoby, ktoré môžu preukázať legitímny záujem, by mali mať prístup k informáciám týkajúcim sa povahy a rozsahu držaného podielu konečného užívateľa výhod pozostávajúceho z jeho približnej hodnoty.

(15)

Na tento účel by mali mať členské štáty možnosť podľa vnútroštátneho práva umožniť prístup, ktorý je širší ako prístup ustanovený podľa tejto smernice.

(16)

Včasný prístup k informáciám o vlastníckych právach by sa mal zabezpečiť tak, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku informovania dotknutej spoločnosti.

(17)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre rôzne typy právnych foriem by sa aj od správcov malo vyžadovať, aby získavali, mali a poskytovali povinným subjektom, ktoré prijímajú opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, informácie o vlastníckych právach, a aby tieto informácie oznamovali centrálnemu registru alebo ich poskytovali do centrálnej databázy, pričom by mali svoje postavenie poskytnúť povinným subjektom. Rovnocenné požiadavky by sa mali vzťahovať aj na právne subjekty, ako sú nadácie a právne štruktúry podobné správe zvereného majetku.

(18)

Táto smernica by sa mala uplatňovať aj na činnosti povinných subjektov, ktoré sú vykonávané prostredníctvom internetu.

(19)

Nové technológie poskytujú riešenia šetriace čas a náklady pre podniky a klientov, a preto by sa mali pri hodnotení rizika zohľadniť. Príslušné orgány a povinné subjekty by mali byť proaktívne v boji s novými a inovatívnymi spôsobmi prania špinavých peňazí.

(20)

Zástupcovia Únie v riadiacich orgánoch Európskej banky pre obnovu a rozvoj sa nabádajú, aby vykonávali túto smernicu a na jej webových stránkach zverejnili politiky boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane podrobných postupov, prostredníctvom ktorých by sa táto smernica realizovala.

(21)

Využívanie sektora služieb v oblasti hazardných hier na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti spôsobuje obavy. S cieľom zmierniť riziká súvisiace so sektorom služieb v oblasti hazardných hier by táto smernica mala stanoviť pre prevádzkovateľov služieb v oblasti hazardných hier, ktoré predstavujú vyššie riziká, povinnosť uplatňovať opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pri jednotlivej transakcii vo výške 2 000 EUR alebo viac. Členské štáty by mali zaistiť, aby povinné subjekty uplatňovali rovnaký limit, aj pokiaľ ide o výber výhier, uzatváranie peňažných stávok, a to aj kúpou a výmenou hracích žetónov, alebo oboje. Prevádzkovatelia služieb v oblasti hazardných hier s fyzickými priestormi, ako sú napríklad kasína a herne, by mali zabezpečiť, aby mohla povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ak sa uskutočňuje pri vstupe do priestorov, súvisieť s transakciami, ktoré klient v uvedených priestoroch vykoná. Členským štátom by sa však za okolností dokázaného nízkeho rizika malo umožniť, aby vyňali niektoré služby v oblasti hazardných hier z pôsobnosti niektorých alebo všetkých požiadaviek ustanovených v tejto smernici. Členské štáty by mali uplatniť výnimku len za prísne obmedzených a odôvodnených okolností a pokiaľ sú riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu nízke. Takéto výnimky by mali podliehať osobitnému hodnoteniu rizík, v ktorom sa zohľadní aj stupeň citlivosti príslušných transakcií. Výnimky by sa mali oznamovať Komisii. V hodnotení rizika by mali členské štáty uviesť, ako zohľadnili všetky relevantné zistenia uvedené v správach, ktoré vydala Komisia v rámci nadnárodného hodnotenia rizík.

(22)

Riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu nie je vo všetkých prípadoch rovnaké. Z toho dôvodu by sa mal používať holistický prístup založený na hodnotení rizík. Pre členské štáty a povinné subjekty nie je prístup založený na hodnotení rizík neprimerane liberálnou možnosťou. Zahŕňa využívanie rozhodovania sa na základe dôkazov s cieľom účinnejšie sa zamerať na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelí Únia a subjekty, ktoré v nej fungujú.

(23)

Podporovanie prístupu založeného na hodnotení rizík je pre členské štáty a Úniu potrebné na to, aby identifikovali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelia, pochopili ich a zmierňovali ich. Na medzinárodnej úrovni sa uznal význam nadnárodného prístupu k identifikácii rizík, pričom Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo, ďalej len „EBA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, ďalej len „EIOPA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (10), a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, ďalej len „ESMA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (11), by sa mali poveriť vydaním stanoviska, prostredníctvom ich spoločného výboru, k rizikám ovplyvňujúcim finančný sektor Únie.

(24)

Komisia má vhodné postavenie na to, aby skúmala konkrétne cezhraničné hrozby, ktoré by mohli mať vplyv na vnútorný trh a ktoré nedokážu identifikovať a proti ktorým nemôžu účinne bojovať jednotlivé členské štáty. Preto by sa jej mala zveriť zodpovednosť za koordináciu hodnotenia rizík súvisiacich s cezhraničnými aktivitami. Z hľadiska účinnosti tohto procesu má zásadný význam zapojenie príslušných expertov, akými sú skupina expertov na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu a zástupcovia z FIU, a prípadne aj z iných orgánov na úrovni Únie. Dôležitým zdrojom informácií pre tento proces sú aj hodnotenia rizík vypracúvané členskými štátmi a skúsenosti týchto štátov. Súčasťou takéhoto hodnotenia cezhraničných rizík zo strany Komisie by nemalo byť spracúvanie osobných údajov. Údaje by mali byť v každom prípade úplne anonymné. Národné dozorné orgány a dozorné orgány Únie pre ochranu údajov by sa mali do tejto činnosti zapojiť iba v prípade, ak má hodnotenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vplyv na súkromie a ochranu osobných údajov jednotlivcov.

(25)

V relevantných prípadoch by sa výsledky hodnotenia rizík mali včas sprístupniť povinným subjektom, aby sa im umožnilo identifikovať vlastné riziká, pochopiť ich, riadiť a zmierňovať ich.

(26)

Okrem toho, s cieľom ešte lepšie identifikovať riziká, pochopiť ich, riadiť a zmierňovať ich na úrovni Únie by si členské štáty mali navzájom sprístupňovať výsledky svojho hodnotenia rizík, mali by ich sprístupňovať Komisii a aj orgánom EBA, EIOPA a ESMA (ďalej len „európske orgány dohľadu“).

(27)

Pri uplatňovaní tejto smernice je vhodné zohľadniť charakteristické znaky a potreby menších povinných subjektov, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti, a zabezpečiť zaobchádzanie, ktoré je primerané ich osobitným potrebám a povahe podnikania.

(28)

S cieľom chrániť riadne fungovanie finančného systému Únie a vnútorného trhu pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu by sa na Komisiu mala preniesť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a to s cieľom identifikovať jurisdikcie tretích krajín, ktorých vnútroštátne mechanizmy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu majú strategické nedostatky (ďalej len „vysokorizikové tretie krajiny“). Meniacej sa povahe hrozieb prania špinavých peňazí a financovania terorizmu napomáha neustály vývoj technológií a prostriedkov, ktoré majú k dispozícii páchatelia trestných činov, si vyžaduje, aby sa vykonávali rýchle a nepretržité úpravy právneho rámca, pokiaľ ide o vysokorizikové tretie krajiny, a to s cieľom účinne riešiť existujúce riziká a predchádzať vzniku nových. Komisia by mala zohľadňovať informácie od medzinárodných organizácií a subjektov stanovujúcich normy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako sú verejné vyhlásenia FATF, vzájomné hodnotenie alebo podrobné hodnotiace správy či zverejnené nadväzujúce správy, a mala by podľa potreby prispôsobovať svoje posudzovanie zmenám, ktoré sú v nich uvedené.

(29)

Členské štáty by mali ustanoviť aspoň posilnené opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré by mali uplatňovať povinné subjekty v súvislosti s fyzickými osobami alebo právnymi subjektmi usadenými vo vysokorizikových tretích krajinách určených Komisiou. Malo by sa tiež zakázať spoliehať sa na tretie strany usadené v takýchto vysokorizikových tretích krajinách. Krajiny, ktoré sa v tomto zozname neuvádzajú, by sa nemali automaticky považovať za krajiny, ktoré majú účinné systémy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a fyzické osoby alebo právne subjekty usadené v takýchto krajinách by sa mali hodnotiť na základe rizika.

(30)

Povaha samotného rizika je premenlivá a premenné samotné alebo ich kombinácie môžu zvýšiť alebo znížiť možné riziko, ktoré predstavujú, a tak ovplyvňovať primeranú úroveň preventívnych opatrení, ako sú napríklad opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Existujú preto okolnosti, za ktorých by sa mala uplatňovať zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a iné okolnosti, za ktorých by bola vhodná zjednodušená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi.

(31)

Malo by sa uznať, že určité situácie predstavujú väčšie riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Napriek tomu, že by mala byť zistená totožnosť a podnikateľský profil všetkých klientov, existujú prípady, keď sa vyžadujú obzvlášť prísne postupy identifikácie a overovania klientov.

(32)

Platí to najmä vo vzťahoch s jednotlivcami, ktorí zastávajú alebo zastávali dôležité verejné funkcie v rámci Únie alebo na medzinárodnej úrovni, a najmä v prípade jednotlivcov z krajín, v ktorých je rozšírená korupcia. Takéto vzťahy môžu vystaviť finančný sektor významným rizikám, ktoré súvisia najmä s povesťou a právnymi rizikami. Osobitná pozornosť venovaná takýmto osobám a uplatňovanie primeraných opatrení posilnenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pokiaľ ide o osoby, ktoré zastávajú alebo zastávali významné verejné funkcie doma alebo v zahraničí, a vysokopostavených predstaviteľov v medzinárodných organizáciách, je odôvodnená aj medzinárodným úsilím v boji proti korupcii.

(33)

Požiadavky na politicky exponované osoby sú svojou povahou preventívne a nie trestnoprávne a nemali by sa vykladať ako poškodenie týchto osôb z hľadiska ich zapojenia do trestnej činnosti. Odmietnutie obchodného vzťahu s osobou len na základe jej označenia za politicky exponovanú osobu je v rozpore s literou a duchom tejto smernice a revidovaných odporúčaní FATF.

(34)

Získanie súhlasu od vrcholového manažmentu na vytvorenie obchodných vzťahov nemusí vo všetkých prípadoch znamenať získanie súhlasu od správnej rady. Udeliť takýto súhlas by malo byť v možnostiach osoby, ktorá má dostatočné znalosti, pokiaľ ide o vystavenie inštitúcie riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a ktorá je na dostatočne vysokej riadiacej úrovni, aby prijímala rozhodnutia ovplyvňujúce jej vystavenie sa riziku.

(35)

S cieľom predísť postupom opakovanej identifikácie klientov, ktoré vedú k oneskoreniam a neefektívnosti v podnikaní, je vhodné, aby sa pod podmienkou vhodných bezpečnostných opatrení umožnilo odporúčanie klientov, ktorých identifikácia bola vykonaná niekde inde, povinným subjektom. V prípade, že sa povinný subjekt spolieha na tretiu stranu, by konečná zodpovednosť za povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi mala zostávať na povinnom subjekte, ktorému sa klient odporúča. Aj tretia strana alebo osoba, ktorá odporučila klienta, by mala mať svoju vlastnú zodpovednosť za súlad s touto smernicou vrátane požiadavky oznamovať podozrivé transakcie a uchovávať záznamy, a to v rozsahu, v ktorom má vzťah s klientom, na ktorého sa vzťahuje táto smernica.

(36)

V prípade zmluvných vzťahov o zastúpení alebo zmluvných vzťahov pri externom vykonávaní činnosti medzi povinnými subjektmi a externými osobami, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, by mohli akékoľvek povinnosti týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedených zástupcov alebo poskytovateľov externe vykonávaných činností ako súčasti povinných subjektov vyplývať len zo zmluvy medzi zmluvnými stranami a nie z tejto smernice. Zodpovednosť za súlad s touto smernicou by preto mala zostať primárne na povinnom subjekte.

(37)

Všetky členské štáty zriadili alebo by mali zriadiť operačne nezávislé a samostatné FIU na zhromažďovanie a analyzovanie informácií, ktoré získajú, s cieľom zistiť spojitosti medzi podozrivými transakciami a súvisiacou trestnou činnosťou, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na účel boja proti nim. To, že FIU sú operačne nezávislé a samostatné, by malo znamenať, že FIU má právomoc a kapacitu na vykonávanie svojich funkcií slobodne, vrátane samostatného rozhodovania o analýze, požadovaní a šírení konkrétnych informácií. O podozrivých transakciách a iných informáciách, ktoré sú relevantné z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu by mala byť informovaná FIU, ktorá by mala pôsobiť ako centrálna národná jednotka pre prijímanie a analyzovanie informácií a podávanie správ o výsledkoch svojej analýzy príslušným orgánom. Nahlasovať by sa mali všetky podozrivé transakcie vrátane pokusov o transakcie, a to bez ohľadu na ich výšku. Nahlasované informácie by mohli obsahovať aj informácie založené na limitoch.

(38)

Odchylne od všeobecného zákazu vykonávať podozrivé transakcie by mali mať povinné subjekty možnosť vykonávať podozrivé transakcie predtým, ako informujú príslušné orgány, ak nie je možné odoprieť takéto vykonanie alebo ak by odoprenie takéhoto vykonania pravdepodobne zmarilo úsilie sledovať osoby, ktoré by mali prospech z podozrivej operácie prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Toto by sa však nemalo dotýkať medzinárodných záväzkov prijatých členskými štátmi s cieľom bezodkladne zmraziť finančné prostriedky alebo iný majetok teroristov, teroristických organizácií či tých, ktorí financujú terorizmus, v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.

(39)

Členské štáty by mali mať možnosť určiť príslušný samoregulačný orgán pre určité povinné subjekty ako orgán, ktorý má byť na prvom stupni informovaný namiesto FIU. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva systém ohlasovania na prvom stupni samoregulačnému orgánu predstavuje dôležité ochranné opatrenie na zlepšenie ochrany základných práv, pokiaľ ide o ohlasovacie povinnosti vzťahujúce sa na právnikov. Členské štáty by mali zabezpečiť prostriedky a spôsoby na dosiahnutie ochrany služobného tajomstva, dôveryhodnosti a súkromia.

(40)

Ak sa členský štát rozhodne určiť takýto samoregulačný orgán, môže takémuto orgánu umožniť či od neho požadovať, aby nepodával FIU žiadne informácie získané od osôb zastúpených uvedeným orgánom, ak takéto informácie dostal alebo získal o jednom z ich klientov počas zisťovania právneho postavenia svojho klienta alebo počas vykonávania svojej úlohy obhajcu alebo počas zastupovania daného klienta alebo v súvislosti so súdnym konaním, vrátane poskytovania poradenstva o začatí alebo vyhnutí sa takémuto konaniu, bez ohľadu či tieto informácie dostal alebo získal pred, počas alebo po takomto konaní.

(41)

Existuje mnoho prípadov, kedy zamestnanci, ktorí oznámili svoje podozrenie na pranie špinavých peňazí, boli vystavení hrozbám alebo nepriateľskému konaniu. Napriek tomu, že touto smernicou sa nemôže zasahovať do súdnych konaní členských štátov, je veľmi dôležité, aby sa táto otázka riešila s cieľom zabezpečiť účinnosť systému boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty by si mali byť vedomé tohto problému a mali by urobiť všetko, čo môžu, aby ochránili jednotlivcov vrátane zamestnancov a zástupcov povinného subjektu pred takýmito hrozbami či nepriateľským konaním, a aby v súlade s vnútroštátnym právom poskytli takýmto osobám primeranú ochranu, a to najmä v súlade s ich právom na ochranu ich osobných údajov a ich právom na účinnú súdnu ochranu a účinné zastupovanie pred súdom.

(42)

Na spracovanie osobných údajov na účely tejto smernice sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (12) v zmysle jej transpozície do vnútroštátneho práva. Na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Únie na účely tejto smernice sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13). Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uznávajú všetky členské štáty ako dôležitý všeobecný verejný záujem. Touto smernicou nie je dotknutá ochrana osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (14), v zmysle jeho vykonávania vo vnútroštátnom práve.

(43)

Je nevyhnutné, aby sa zosúladenie tejto smernice s revidovanými odporúčaniami FATF vykonalo v plnom súlade s právom Únie, a to najmä pokiaľ ide o právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany údajov a o ochranu základných práv zakotvených v charte. Určité aspekty vykonávania tejto smernice zahŕňajú zhromažďovanie, analýzu, uchovávanie a výmenu údajov. Takéto spracovanie osobných údajov by malo byť povolené pri plnom rešpektovaní základných práv, len na účely stanovené v tejto smernici a na činnosti vyžadované podľa tejto smernice, ako je napríklad vykonávanie povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, prebiehajúce monitorovanie, vyšetrovanie a ohlasovanie neobvyklých a podozrivých transakcií, identifikácia konečného užívateľa výhod v súvislosti s právnickou osobou alebo právnou štruktúrou, identifikácia politicky exponovanej osoby, poskytovanie informácií príslušnými orgánmi a poskytovanie informácií úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami a inými povinnými subjektmi. Zhromažďovanie a následné spracovanie osobných údajov povinnými subjektmi by sa malo obmedziť na to, čo je potrebné na splnenie požiadaviek tejto smernice a osobné údaje by sa nemali ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je v súlade s týmto účelom. Prísne zakázať by sa malo predovšetkým ďalšie spracúvanie osobných údajov na komerčné účely.

(44)

Revidované odporúčania FATF preukazujú, že príslušné orgány by mali uchovávať aspoň päť rokov potrebné informácie, ktoré získali prostredníctvom opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a záznamy o transakciách, aby bolo možné plne spolupracovať a rýchlo vybavovať požiadavky na informácie od príslušných orgánov na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania alebo vyšetrovania. S cieľom vyhnúť sa rôznym prístupom a splniť požiadavky týkajúce sa ochrany osobných údajov a právnej istoty by sa malo uvedené obdobie uchovávania stanoviť na päť rokov od skončenia obchodného vzťahu alebo príležitostnej transakcie. Ak je to však potrebné na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania alebo vyšetrovania a po vykonaní posúdenia potreby a primeranosti, by členské štáty mali mať možnosť umožniť alebo vyžadovať ďalšie uchovanie záznamov na obdobie, ktoré neprekročí ďalších päť rokov, a to bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo týkajúce sa dôkazov uplatniteľných v prebiehajúcom trestnom vyšetrovaní a právnom konaní. Členské štáty by mali vyžadovať, aby sa do praxe zaviedli konkrétne ochranné prvky na zaistenie bezpečnosti údajov, a tiež by mali určiť, aké osoby, kategórie osôb alebo orgány by mali mať výlučný prístup k uchovávaným údajom.

(45)

Na účely zabezpečenia riadneho a účinného vykonávania spravodlivosti počas obdobia transpozície tejto smernice do vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov a s cieľom umožniť jej bezproblémové spolupôsobenie s vnútroštátnym procesným právom by sa informácie a dokumenty týkajúce sa prebiehajúcich právnych konaní na účely predchádzania možnému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania alebo vyšetrovania, ktoré sa v členských štátoch neuzavreli do dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, mali uchovávať na obdobie piatich rokov od uvedeného dátumu, pričom dané obdobie by malo byť možné predĺžiť o ďalších päť rokov.

(46)

Na osobné údaje spracúvané na účely tejto smernice sa vzťahujú práva prístupu k údajom osoby, ktorej sa údaje týkajú. Prístupom osoby, ktorej sa údaje týkajú, k akýmkoľvek informáciám týkajúcim sa oznámenia o podozrivej transakcii by sa však vážne narušila účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Výnimky z tohto práva a jeho obmedzenia v súlade s článkom 13 smernice 95/46/ES, a v relevantných prípadoch aj s článkom 20 nariadenia (ES) č. 45/2001, môžu byť preto odôvodnené. Osoba, ktorej sa údaje týkajú, má právo žiadať, aby dozorný orgán uvedený v článku 28 smernice 95/46/ES alebo v relevantnom prípade európsky dozorný úradník pre ochranu údajov skontroloval zákonnosť spracovania, a má právo dožadovať sa súdneho opravného prostriedku uvedeného v článku 22 uvedenej smernice. Dozorný orgán uvedený v článku 28 smernice 95/46/ES môže konať aj ex officio. Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia práva na prístup, by mal mať dozorný orgán možnosť informovať osobu, ktorej sa údaje týkajú, že sa vykonali všetky potrebné overenia zo strany dozorného orgánu, a o výsledku overenia, pokiaľ ide o zákonnosť dotknutého spracovania.

(47)

Osoby, ktoré len transformujú papierové dokumenty na elektronické údaje a konajú na základe zmluvy s úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou a osoby, ktoré poskytujú úverovým inštitúciám alebo finančným inštitúciám výhradne komunikačné alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov alebo systémy zúčtovania a vyrovnania nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(48)

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a úsilie bojovať proti nim by malo byť globálne. V prípade, že majú úverové inštitúcie a finančné inštitúcie Únie pobočky a dcérske spoločnosti v tretích krajinách, v ktorých sú požiadavky v tejto oblasti menej prísne ako v členskom štáte, mali by sa s cieľom predísť uplatňovaniu úplne odlišných noriem v rámci inštitúcie alebo skupiny inštitúcií uplatňovať na tieto pobočky a dcérske spoločnosti normy Únie, alebo ak uplatňovanie takýchto noriem nie je možné, mala by sa táto skutočnosť oznámiť príslušným orgánom domovského členského štátu.

(49)

Ak je to možné, mala by byť povinným subjektom sprístupnená spätná väzba o užitočnosti správ o podozrivých transakciách, ktoré predkladajú, a o následných opatreniach. Na tieto účely, aby sa dala preskúmať účinnosť systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu členských štátov, by mali členské štáty viesť a zlepšovať kvalitu príslušných štatistík. S cieľom ďalej zlepšovať kvalitu a súlad štatistických údajov zhromažďovaných na úrovni Únie by Komisia mala monitorovať situáciu v rámci Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a mala by uverejňovať pravidelné prehľady.

(50)

Ak členské štáty vyžadujú od vydavateľov elektronických peňazí a poskytovateľov platobných služieb usadených na ich území v inej forme ako je pobočka, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, aby určili centrálne kontaktné miesto na ich území, mali by mať možnosť vyžadovať, aby takéto centrálne kontaktné miesto, konajúce v mene určujúcej inštitúcie, zabezpečilo dodržiavanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany daných organizačných jednotiek. Mali by tiež zabezpečiť, aby bola táto požiadavka primeraná a aby nepresahovala rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa dodržiavania pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, vrátane uľahčovania príslušného dohľadu.

(51)

Príslušné orgány by mali v súvislosti so zmenárňami, miestami na inkaso šekov, poskytovateľmi služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti alebo poskytovateľmi služieb v oblasti hazardných hier zaistiť, aby osoby, ktoré riadia podnikanie takýchto subjektov, a koneční užívatelia výhod v súvislosti s takýmito subjektmi boli vhodnými a správnymi. V kritériách na určenie, či je osoba vhodná a správna, by sa mala prinajmenšom odrážať potreba chrániť takéto subjekty pred zneužitím ich manažérmi alebo konečnými užívateľmi výhod na trestné účely.

(52)

Ak povinný subjekt prevádzkuje organizačné jednotky v inom členskom štáte, a to aj prostredníctvom siete zástupcov, príslušný orgán domovského členského štátu by mal byť zodpovedný za dohľad nad tým, ako povinný subjekt uplatňuje skupinové politiky a postupy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. To by mohlo zahŕňať návštevy na mieste v organizačných jednotkách nachádzajúcich sa v inom členskom štáte. Príslušný orgán domovského členského štátu by mal úzko spolupracovať s príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a mal by informovať príslušný orgán hostiteľského členského štátu o akýchkoľvek záležitostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho posúdenie dodržiavania pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu organizačnou jednotkou.

(53)

Ak povinný subjekt prevádzkuje organizačné jednotky v inom členskom štáte, a to aj prostredníctvom siete zástupcov alebo osôb, ktoré distribuujú elektronické peniaze podľa článku 3 ods. 4 smernice 2009/110/ES, príslušný orgán hostiteľského členského štátu zostáva zodpovedný za vynucovanie dodržiavania pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany organizačnej jednotky, podľa potreby aj prostredníctvom vykonávania inšpekcií na mieste a monitorovania mimo miesta, ako aj prijímaním vhodných a primeraných opatrení na riešenie závažných porušení týchto požiadaviek. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu by mal úzko spolupracovať s príslušným orgánom domovského členského štátu a mal by informovať príslušný orgán domovského členského štátu o akýchkoľvek záležitostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho posúdenie uplatňovania politík a postupov skupiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany povinného subjektu. S cieľom odstrániť závažné porušenia pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré si vyžadujú okamžité nápravné opatrenia, by mal mať príslušný orgán hostiteľského členského štátu možnosť uplatňovať vhodné a primerané dočasné nápravné opatrenia, uplatniteľné za podobných okolností na povinné subjekty patriace do jeho právomoci, na účely riešenia takýchto závažných nedostatkov, podľa potreby za pomoci príslušného orgánu domovského členského štátu alebo v spolupráci s ním.

(54)

Vzhľadom na nadnárodný charakter prania špinavých peňazí a financovania terorizmu je mimoriadne dôležitá koordinácia a spolupráca medzi FIU. S cieľom zlepšiť takúto koordináciu a spoluprácu, a najmä zabezpečiť, aby sa správy o podozrivých transakciách dostali k FIU členského štátu, pre ktorú by bola táto správa najužitočnejšia, sa v tejto smernici stanovujú podrobné pravidlá.

(55)

Platforma finančných spravodajských jednotiek EÚ (ďalej len „platforma FIU EÚ“) je neformálna skupina zložená zo zástupcov FIU, ktorá je aktívna od roku 2006 a využíva sa na uľahčovanie spolupráce medzi FIU, ako aj na výmenu názorov na otázky týkajúce sa spolupráce, ako je napríklad efektívna spolupráca medzi FIU navzájom a medzi FIU a finančnými spravodajskými jednotkami z tretích krajín, spoločná analýza cezhraničných prípadov a trendy a faktory relevantné pre hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu na vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni.

(56)

Zlepšenie výmeny informácií medzi FIU v rámci Únie má osobitný význam s cieľom čeliť nadnárodnej povahe prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Členské štáty by mali podporovať používanie bezpečnostných zariadení na výmenu informácií, najmä decentralizovanej počítačovej siete FIU.net (ďalej len „FIU.net“) alebo jej nástupcu a techník, ktoré sieť FIU.net poskytuje. Počiatočná výmena informácií, ktoré sa týkajú prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktoré sa ďalej nespracúvajú ani nešíria, medzi FIU na analytické účely by sa mala umožniť, ak by takáto výmena informácií nebola v rozpore so základnými zásadami vnútroštátneho práva. Výmenou informácií o prípadoch, ktoré FIU identifikovali ako prípady, ktoré možno zahŕňajú daňové trestné činy, by nemala byť dotknutá výmena informácií v oblasti zdaňovania, a to v súlade so smernicou Rady 2011/16/EÚ (15) alebo v súlade s medzinárodnými normami pre výmenu informácií a administratívnu spoluprácu v daňových veciach.

(57)

Povinné subjekty musia mať na to, aby boli schopné úplne a rýchlo reagovať na otázky FIU, zavedené účinné systémy, ktoré im umožňujú mať prostredníctvom bezpečných a dôverných kanálov úplný a včasný prístup k informáciám o obchodných vzťahoch, ktoré udržujú alebo udržiavali s konkrétnou osobou. V súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom by členské štáty mohli napríklad zvážiť zavedenie systémov bankových registrov alebo elektronických systémov vyhľadávania údajov, ktoré by FIU poskytovali prístup k informáciám o bankových účtoch bez toho, aby bolo to v relevantných prípadoch malo vplyv na súdne povolenie. Členské štáty by mohli zvážiť aj vytvorenie mechanizmov s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mali zavedené postupy na identifikáciu majetku bez predchádzajúceho oznámenia vlastníkovi.

(58)

Členské štáty by mali nabádať svoje príslušné orgány, aby rýchlo, konštruktívne a efektívne zabezpečovali najširšiu cezhraničnú spoluprácu na účely tejto smernice, a to bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek pravidlá alebo postupy uplatniteľné na justičnú spoluprácu v trestných veciach. Členské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť, aby si ich FIU vymieňali informácie s finančnými spravodajskými jednotkami z tretích krajín slobodne, z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti, a aby pritom zohľadňovali právo Únie a zásady týkajúce sa výmeny informácií, vypracované skupinou Egmont združujúcou finančné spravodajské jednotky.

(59)

Dôležitosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mala viesť členské štáty k tomu, aby ustanovili účinné, primerané a odrádzajúce správne sankcie a opatrenia vo vnútroštátnom práve pre prípady nerešpektovania vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu. Členské štáty majú v súčasnosti rozmanitú škálu správnych sankcií a opatrení za porušenia platných hlavných preventívnych ustanovení. Táto rozmanitosť by mohla nepriaznivo ovplyvňovať úsilie vynaložené v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a existuje riziko, že reakcia Únie by mohla byť roztrieštená. Táto smernica by preto mala stanoviť škálu správnych sankcií a opatrení členských štátov prinajmenšom pre závažné, opakujúce sa alebo systémové porušenia požiadaviek týkajúcich sa opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, vedenia záznamov, ohlasovania podozrivých transakcií a vnútorných kontrol povinných subjektov. Škála sankcií a opatrení by mala byť dosť široká, aby umožnila členským štátom a príslušným orgánom zohľadniť rozdiely medzi povinnými subjektmi, najmä medzi úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami a inými povinnými subjektmi, pokiaľ ide o ich veľkosť, charakteristiku a povahu podnikania. V rámci transpozície tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa uložením správnych sankcií a opatrení v súlade s touto smernicou a trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom neporušila zásada ne bis in idem.

(60)

Na účely posúdenia vhodnosti osôb, ktoré zastávajú manažérsku funkciu v povinných subjektoch alebo nad nimi inak vykonávajú kontrolu, by sa mala akákoľvek výmena informácií o odsúdeniach za trestné činy uskutočňovať v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2009/315/SVV (16) a rozhodnutím Rady 2009/316/SVV (17) v zmysle ich transpozície do vnútroštátneho práva, a s ďalšími relevantnými ustanoveniami vnútroštátneho práva.

(61)

Regulačnými technickými predpismi v oblasti finančných služieb by sa mala zabezpečiť jednotná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v rámci Únie. Keďže európske orgány dohľadu sú orgánmi s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami, bolo by efektívne a vhodné poveriť ich, aby vypracovali a Komisii predložili návrh regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(62)

Komisia by mala prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaný európskymi orgánmi dohľadu podľa tejto smernice.

(63)

So zreteľom na veľmi podstatné zmeny, ktoré by bolo potrebné vykonať v smerniciach 2005/60/ES a 2006/70/ES vzhľadom na túto smernicu, by sa uvedené smernice mali z dôvodu zrozumiteľnosti a súladu zlúčiť a nahradiť.

(64)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ochrana finančného systému prostredníctvom predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože jednotlivé opatrenia prijaté členskými štátmi na ochranu ich finančných systémov by mohli byť nezlučiteľné s fungovaním vnútorného trhu a so zásadami právneho štátu a verejnej politiky Únie, ale z dôvodu rozsahu a účinkov daných opatrení ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(65)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v charte, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov, sloboda podnikania, zákaz diskriminácie, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcia neviny a právo na obhajobu.

(66)

V súlade s článkom 21 charty, v ktorom sa zakazuje diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu, majú členské štáty zabezpečiť, aby sa vzhľadom na hodnotenie rizík v kontexte povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi táto smernica vykonávala bez diskriminácie.

(67)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (18) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(68)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a vydal stanovisko 4. júla 2013 (19),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ODDIEL 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenia pojmov

Článok 1

1.   Táto smernica má za cieľ zabrániť používaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu boli zakázané.

3.   Na účely tejto smernice sa za pranie špinavých peňazí považuje takéto konanie, ak je spáchané úmyselne:

a)

zmena povahy alebo prevod majetku s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti, s cieľom utajiť alebo zakryť nezákonný pôvod majetku, alebo pomôcť akejkoľvek osobe, ktorá je zapojená do páchania takejto činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania;

b)

utajenie alebo zakrytie pravej povahy, zdroja, miesta, rozmiestnenia, pohybu, práv na majetok alebo vlastníctva majetku, s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;

c)

nadobudnutie, držba alebo používanie majetku s vedomím, že v čase nadobudnutia tento majetok pochádzal z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;

d)

účasť na akomkoľvek z konaní uvedených v písmenách a), b) a c), v spojitosti s nimi, pokus o ne a napomáhanie ich vykonávania, navádzanie na ne, ich uľahčovanie a s nimi súvisiace poradenstvo.

4.   Za pranie špinavých peňazí sa považujú aj prípady, keď sa činnosti, ktoré vytvorili majetok určený na legalizáciu, vykonali na území iného členského štátu alebo na území tretej krajiny.

5.   Na účely tejto smernice je „financovanie terorizmu“ poskytovanie alebo zhromažďovanie finančných prostriedkov akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo, s úmyslom použiť ich, alebo s vedomím, že sa majú použiť, úplne alebo sčasti, na spáchanie akéhokoľvek trestného činu v zmysle článkov 1 až 4 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV (20).

6.   Vedomosti, úmysel alebo účel, ktoré sa požadujú ako prvok konaní uvedených v odsekoch 3 a 5, môžu byť odvodené z objektívnych skutkových okolností.

Článok 2

1.   Táto smernica sa vzťahuje na tieto povinné subjekty:

1.

úverové inštitúcie;

2.

finančné inštitúcie;

3.

tieto fyzické alebo právnické osoby konajúce pri výkone svojej odbornej činnosti:

a)

audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov;

b)

notárov a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ak sa podieľajú, či už konaním v mene a v prospech svojho klienta, na akejkoľvek finančnej transakcii alebo transakcii s nehnuteľnosťami, alebo poskytnutím pomoci pri plánovaní alebo vykonávaní transakcií pre svojich klientov, ktoré sa týkajú:

i)

nákupu a predaja nehnuteľností alebo obchodnej spoločnosti;

ii)

správy peňažných prostriedkov, cenných papierov alebo iných aktív klienta;

iii)

otvárania alebo správy bankových účtov, sporiacich účtov alebo účtov cenných papierov;

iv)

organizovania príspevkov potrebných na vytvorenie, prevádzku alebo riadenie obchodných spoločností;

v)

vytvárania, prevádzky alebo riadenia správy zvereného majetku, obchodných spoločností, nadácií alebo podobných štruktúr;

c)

poskytovateľov služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti, na ktorých sa nevzťahuje písmeno a) alebo b);

d)

realitných agentov;

e)

ostatné osoby obchodujúce s tovarom vtedy, ak sa platby vykonávajú alebo prijímajú v hotovosti vo výške 10 000 EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa daná transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

f)

poskytovateľov služieb v oblasti hazardných hier.

2.   S výnimkou kasín a na základe náležitého hodnotenia rizík môžu členské štáty rozhodnúť o úplnom alebo čiastočnom vyňatí prevádzkovateľov niektorých služieb v oblasti hazardných hier z pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, a to na základe dokázaného nízkeho rizika, ktoré predstavuje povaha a prípadne rozsah pôsobnosti takýchto služieb.

Medzi faktormi, na ktoré členské štáty prihliadajú vo svojich hodnoteniach rizík, musia posúdiť stupeň citlivosti predmetných transakcií, a to aj s ohľadom na použité platobné metódy.

Vo svojich hodnoteniach rizík členské štáty uvedú, ako zohľadnili všetky relevantné zistenia uvedené v správach, ktoré vydala Komisia podľa článku 6.

Každé rozhodnutie, ktoré prijme členský štát podľa prvého pododseku, sa spolu s odôvodnením založeným na osobitnom hodnotení rizík oznámi Komisii. Komisia toto rozhodnutie oznámi ostatným členským štátom.

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že osoby, ktoré sú zapojené do finančnej činnosti príležitostne alebo veľmi obmedzene a s malým rizikom prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice za predpokladu, že sú splnené všetky tieto kritériá:

a)

finančná činnosť je obmedzená v absolútnom zmysle;

b)

finančná činnosť je obmedzená na jednotlivé transakcie;

c)

finančná činnosť nie je hlavnou činnosťou takýchto osôb;

d)

finančná činnosť je doplnková a priamo súvisí s hlavnou činnosťou takýchto osôb;

e)

hlavná činnosť takýchto osôb nie je činnosťou, ktorá je uvedená v odseku 1 bode 3 písm. a) až d) alebo f);

f)

finančná činnosť sa zabezpečuje len pre zákazníkov hlavnej činnosti takýchto osôb a vo všeobecnosti sa neposkytuje verejnosti.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na osoby zapojené do poukazovania peňazí, ako je vymedzené v článku 4 bode 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (21).

4.   Na účely odseku 3 písm. a) členské štáty vyžadujú, aby celkový obrat z finančnej činnosti nepresahoval limit, ktorý musí byť dostatočne nízky. Uvedený limit sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti.

5.   Na účely odseku 3 písm. b) členské štáty uplatňujú maximálny limit na jedného klienta a transakciu bez ohľadu na to, či sa transakcia uskutoční jednorazovo, alebo v niekoľkých zjavne prepojených operáciách. Uvedený maximálny limit sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti. Musí byť dostatočne nízky, aby sa zabezpečilo, že príslušné typy transakcií predstavujú nepraktický a neúčinný spôsob prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a nesmie presahovať 1 000 EUR.

6.   Na účely odseku 3 písm. c) členské štáty vyžadujú, aby obrat z finančnej činnosti nepresahoval 5 % celkového obratu príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby.

7.   Pri hodnotení rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu na účely tohto článku členské štáty venujú osobitnú pozornosť všetkým finančným činnostiam, pri ktorých vzhľadom na ich povahu možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať ich použitie či zneužitie na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

8.   V rozhodnutiach, ktoré prijmú členské štáty podľa odseku 3, sa uvedú dôvody, na ktorých sa rozhodnutia zakladajú. Členské štáty sa môžu rozhodnúť pri zmene okolností takéto rozhodnutia zrušiť. Členské štáty o takýchto rozhodnutiach informujú Komisiu. Komisia oznámi tieto rozhodnutia ostatným členským štátom.

9.   Členské štáty zavedú monitorovanie založené na hodnotení rizík alebo prijmú iné primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby výnimka udelená rozhodnutiami podľa tohto článku nebola zneužitá.

Článok 3

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (22) vrátane jej pobočiek v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 17 uvedeného nariadenia nachádzajúcich sa v Únii, bez ohľadu na to, či má ústredie v Únii alebo v tretej krajine;

2.

„finančná inštitúcia“ je:

a)

podnik, ktorý nie je úverovou inštitúciou a ktorý vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v bodoch 2 až 12, 14 a 15 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (23) vrátane činností zmenární;

b)

poisťovňa vymedzená v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (24), pokiaľ vykonáva činnosti životného poistenia, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica;

c)

investičná spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (25);

d)

podnik kolektívneho investovania ponúkajúci na trhu svoje podielové listy alebo akcie;

e)

sprostredkovateľ poistenia vymedzený v článku 2 bode 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES (26), ak koná v súvislosti so životným poistením a ostatnými službami súvisiacimi s investíciami, s výnimkou viazaných sprostredkovateľov poistenia vymedzených v bode 7 uvedeného článku;

f)

pobočky finančných inštitúcií uvedených v písmenách a) až e), či už majú ústredie v členskom štáte alebo v tretej krajine, nachádzajúce sa v Únii;

3.

„majetok“ sú aktíva akéhokoľvek druhu, hmatateľné alebo nehmatateľné, hnuteľné alebo nehnuteľné, hmotné alebo nehmotné, ako aj právne dokumenty alebo listiny v akejkoľvek forme vrátane elektronickej alebo digitálnej, ktorými sa dokazuje právny titul k takýmto aktívam alebo podiel na nich;

4.

„trestná činnosť“ je akýkoľvek druh účasti na páchaní trestnej činnosti v prípade týchto závažných trestných činov:

a)

konanie stanovené v článkoch 1 až 4 rámcového rozhodnutia 2002/475/SVV;

b)

akékoľvek trestné činy vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. a) Dohovoru Organizácie Spojených národov z roku 1988 proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami;

c)

činnosti zločineckých organizácií, ako sú vymedzené v článku 1 jednotnej akcie Rady 98/733/SVV (27);

d)

podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie, ak je aspoň závažný, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 1 a článku 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (28);

e)

korupcia;

f)

všetky trestné činy vrátane daňových trestných činov týkajúce sa priamych a nepriamych daní a ako sa vymedzuje vo vnútroštátnom práve členských štátov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s hornou trestnou sadzbou viac ako jeden rok, alebo v prípade členských štátov, ktoré majú vo svojom právnom systéme dolnú trestnú sadzbu za trestné činy, všetky trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s dolnou trestnou sadzbou viac ako šesť mesiacov;

5.

„samoregulačný orgán“ je orgán, ktorý zastupuje osoby vykonávajúce dané povolanie, pričom zohráva úlohu pri ich regulácii, pri výkone určitých funkcií typu dohľadu či monitorovania a pri presadzovaní s nimi súvisiacich pravidiel;

6.

„konečný užívateľ výhod“ je akákoľvek fyzická(-é) osoba(-y), ktorá(-é) skutočne ovláda(-jú) alebo vykonáva(-jú) kontrolu nad klientom, a/alebo fyzická(-é) osoba(-y), v mene ktorej(-ých) sa transakcia alebo činnosť vykonáva, pričom medzi konečných užívateľov výhod patria aspoň:

a)

v prípade podnikateľských subjektov:

i)

fyzické(-á) osoby(-a), ktoré(-á) skutočne ovláda(-jú) právny subjekt alebo nad ním vykonáva(-jú) kontrolu, a to prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva dostatočného percentuálneho podielu akcií alebo hlasovacích práv alebo majetkovej účasti v danom subjekte, a to aj prostredníctvom akcií na doručiteľa, alebo prostredníctvom kontroly inými prostriedkami, inom než je spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právom Únie alebo podlieha rovnocenným medzinárodným normám, ktoré zabezpečujú primeranú transparentnosť informácií o vlastníctve.

Vlastnícky podiel na akciách v klientovi vo výške 25 % plus jedna akcia alebo majetková účasť na klientovi vo výške viac ako 25 %, ak sú v držbe fyzickej osoby, znamenajú priame vlastníctvo. Vlastnícky podiel na akciách v klientovi vo výške 25 % plus jedna akcia alebo majetková účasť na klientovi vo výške viac ako 25 %, ak sú v držbe podnikateľského subjektu, nad ktorým vykonáva kontrolu fyzická(-é) osoba(-y), alebo v držbe viacerých podnikateľských subjektov, nad ktorými vykonáva kontrolu tá(tie) istá(-é) fyzická(-é) osoba(-y), znamená nepriame vlastníctvo. Platí to bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov rozhodnúť, že vlastníctvo alebo kontrolu môže znamenať aj nižší percentuálny podiel. Kontrolu prostredníctvom iných prostriedkov možno okrem iného určiť v súlade s kritériami uvedenými v článku 22 ods. 1 až 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (29);

ii)

ak po vyčerpaní všetkých možných prostriedkov a za predpokladu, že neexistujú dôvody na pochybnosti, nie je podľa bodu i) určená žiadna osoba, alebo ak existujú akékoľvek pochybnosti o tom, že určená(-é) osoba(-y) je(sú) konečným(-i) užívateľom(-mi) výhod, fyzická(-é) osoba(-y), ktorá(-é) zastáva(-jú) pozíciu vrcholového riadiaceho pracovníka (pracovníkov); povinné subjekty uchovávajú záznamy o prijatých opatreniach s cieľom identifikovať konečného užívateľa výhod podľa bodu i) a tohto bodu;

b)

v prípade správy zvereného majetku (trust):

i)

zriaďovateľ (settlor);

ii)

správca (trustee);

iii)

protektor, ak je určený;

iv)

beneficienti, alebo ak sa ešte len majú určiť jednotlivci, ktorí majú prospech z predmetnej právnej štruktúry alebo subjektu, skupina osôb, v ktorých hlavnom záujme sa táto právna štruktúra alebo subjekt zakladá alebo funguje;

v)

akákoľvek iná fyzická osoba, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad zvereným majetkom prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami;

c)

v prípade právnych subjektov, ako sú nadácie, a právnych štruktúr podobných správe zvereného majetku, fyzická(-é) osoba(-y), ktorá(-é) má(majú) rovnocenné alebo podobné postavenie ako osoby uvedené v písmene b);

7.

„poskytovateľ služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ je akákoľvek osoba, ktorá ako svoju podnikateľskú činnosť poskytuje tretím stranám ktorúkoľvek z týchto služieb:

a)

zakladanie obchodných spoločností alebo iných právnických osôb;

b)

konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala ako riaditeľ alebo tajomník obchodnej spoločnosti, spoločník vo verejnej obchodnej spoločnosti (partnership) alebo v podobnej pozícii vo vzťahu k iným právnickým osobám;

c)

zabezpečenie sídla, obchodnej adresy, adresy na doručovanie alebo administratívnej adresy a ostatných súvisiacich služieb pre obchodnú spoločnosť, verejnú obchodnú spoločnosť alebo akúkoľvek inú právnickú osobu alebo právnu štruktúru;

d)

konanie, alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala ako správca majetku výslovne zvereného do správy (express trust) alebo podobnej právnej štruktúry;

e)

konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala ako poverený akcionár pre inú osobu, ktorá je iná ako spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá podlieha požiadavkám na zverejňovanie informácií v súlade s právom Únie alebo ktorá podlieha rovnocenným medzinárodným normám;

8.

„korešpondenčný vzťah“ je:

a)

poskytovanie bankových služieb jednou bankou ako korešpondent inej banke ako respondent vrátane poskytovania bežného účtu alebo iného účtu pasív a súvisiacich služieb, ako je riadenie hotovosti, zahraničné prevody finančných prostriedkov, zúčtovanie šekov, prístupové účty (payable-through accounts) a zmenárenské služby;

b)

vzťahy medzi úverovými inštitúciami, medzi finančnými inštitúciami a medzi úverovými a finančnými inštitúciami navzájom, v rámci ktorých poskytuje korešpondenčná inštitúcia podobné služby respondentnej inštitúcii a vrátane vzťahov, ktoré sú založené na účely transakcií s cennými papiermi alebo prevodov finančných prostriedkov;

9.

„politicky exponovaná osoba“ je fyzická osoba, ktorej sú alebo ktorej boli zverené významné verejné funkcie a zahŕňa:

a)

hlavy štátov, predsedovia vlád, ministri a štátni tajomníci alebo zástupcovia ministrov;

b)

poslanci parlamentu alebo členovia podobných legislatívnych orgánov;

c)

členovia riadiacich orgánov politických strán;

d)

členovia najvyšších súdov, ústavných súdov alebo iných justičných orgánov vyššieho stupňa, proti rozhodnutiu ktorých sa s výnimkou osobitných situácií už nemožno odvolať;

e)

členovia dvorov audítorov alebo rád centrálnych bánk;

f)

veľvyslanci, chargés d'affaires a vysokopostavení dôstojníci ozbrojených síl;

g)

členovia správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov štátnych podnikov;

h)

riaditelia, zástupcovia riaditeľov a členovia správnej rady alebo rovnocenné funkcie v medzinárodnej organizácii;

Žiadna z verejných funkcií uvedených v písmenách a) až h) sa nepovažuje za kategóriu zahŕňajúcu stredných alebo nižších riadiacich pracovníkov;

10.

„rodinní príslušníci“ zahŕňajú:

a)

manžela/manželku politicky exponovanej osoby alebo osobu považovanú za rovnocennú s manželom/manželkou politicky exponovanej osoby;

b)

deti politicky exponovanej osoby a ich manželov/manželky alebo osoby považované za rovnocenné s manželom/manželkou;

c)

rodičov politicky exponovanej osoby;

11.

„osoby známe ako blízke osoby“ sú:

a)

fyzické osoby, o ktorých je známe, že sú spolu s politicky exponovanou osobou konečným užívateľom výhod v súvislosti s právnickými osobami alebo právnymi štruktúrami, alebo ktoré majú s touto osobou iné úzke obchodné vzťahy;

b)

fyzické osoby, ktoré sú konečným užívateľom výhod v súvislosti s právnickou osobou alebo právnou štruktúrou, o ktorých je známe, že boli zriadené v prospech de facto politicky exponovanej osoby;

12.

„vrcholový manažment“ je pracovník alebo zamestnanec s dostatočnými vedomosťami o vystavení inštitúcie riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorý je na dostatočne vysokej riadiacej úrovni, aby prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce vystavenie inštitúcie riziku a nepožaduje sa, aby vždy išlo o člena správnej rady;

13.

„obchodný vzťah“ je obchodný, profesionálny alebo komerčný vzťah, ktorý je spojený s odbornými činnosťami povinného subjektu a od ktorého sa v čase nadviazania kontaktu očakáva, že obsahuje prvok trvania;

14.

„služby v oblasti hazardných hier“ je služba, ktorá zahŕňa uzatvorenie stávky, ktorá má peňažnú hodnotu, v hazardných hrách vrátane tých, ktoré zahŕňajú prvok zručnosti, ako napríklad lotérie, kasínové hry, pokrové hry a stávkové transakcie, ktoré sa poskytujú na fyzickom mieste alebo akýmikoľvek prostriedkami na diaľku, elektronicky alebo prostredníctvom inej technológie umožňujúcej komunikáciu a ktoré sa poskytujú na individuálnu žiadosť príjemcu služieb;

15.

„skupina“ je skupina podnikov, ktorá je zložená z materského podniku, jeho dcérskych podnikov a subjektov, v ktorých má materský podnik alebo jeho dcérske podniky majetkovú účasť, ako aj podniky navzájom prepojené vzťahom v zmysle článku 22 smernice 2013/34/EÚ;

16.

„elektronické peniaze“ sú elektronické peniaze vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES;

17.

„fiktívna banka“ je úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia alebo inštitúcia, ktorá vykonáva činnosti rovnocenné s tými, ktoré vykonávajú úverové inštitúcie a finančné inštitúcie, zaregistrovaná v jurisdikcii, v ktorej nie je fyzicky prítomná, pričom takáto prítomnosť zahŕňa zmysluplnú správu a manažment, a nie je pridružená k regulovanej finančnej skupine.

Článok 4

1.   Členské štáty v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizík zabezpečia, aby rozsah pôsobnosti tejto smernice bol úplne alebo čiastočne rozšírený na povolania a kategórie podnikov, okrem povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sa zaoberajú takými činnosťami, v prípade ktorých je osobitne pravdepodobné, že by mohli byť využívané na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

2.   Ak členský štát rozšíri rozsah pôsobnosti tejto smernice na povolania alebo kategórie podniku, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1, informuje o tom Komisiu.

Článok 5

Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v účinnosti prísnejšie ustanovenia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to v rámci práva Únie.

ODDIEL 2

Hodnotenie rizík

Článok 6

1.   Komisia vykonáva hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou.

Na tento účel Komisia do 26. júna 2017 vypracuje správu, v ktorej uvedené riziká identifikuje, analyzuje a hodnotí na úrovni Únie. Komisia následne aktualizuje svoju správu každé dva roky, alebo v prípade potreby aj častejšie.

2.   Správa uvedená v odseku 1 sa týka aspoň:

a)

oblastí vnútorného trhu, ktoré sú vystavené najväčšiemu riziku;

b)

rizík spojených s každým relevantným sektorom;

c)

najrozšírenejších prostriedkov, ktoré páchatelia trestnej činnosti využívajú na legalizáciu nezákonných príjmov.

3.   Komisia sprístupní správu uvedenú v odseku 1 členským štátom a povinným subjektom, aby im pomohla identifikovať, pochopiť, riadiť a znižovať riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj umožniť ďalším zainteresovaným stranám vrátane vnútroštátnych zákonodarných orgánov, Európskeho parlamentu, európskych orgánov dohľadu a zástupcov z FIU lepšie chápať tieto riziká.

4.   Komisia vydá odporúčania pre členské štáty o opatreniach vhodných na riešenie identifikovaných rizík. Ak sa členské štáty rozhodnú neuplatňovať niektoré z odporúčaní vo svojich vnútroštátnych mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, oznámia to Komisii a poskytnú dôvody pre takéto rozhodnutie.

5.   Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vydajú do 26. decembra 2016 stanovisko o rizikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré majú dopad na finančný sektor Únie (ďalej len „spoločné stanovisko“). Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru následne vydajú stanovisko každé dva roky.

6.   Pri vypracúvaní hodnotenia uvedeného v odseku 1 Komisia organizuje prácu na úrovni Únie, zohľadňuje spoločné stanoviská uvedené v odseku 5 a zapája expertov členských štátov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, zástupcov z FIU a podľa potreby ostatných orgánov na úrovni Únie. Komisia sprístupní spoločné stanoviská členským štátom a povinným subjektom, aby im pomohla identifikovať, riadiť a znižovať riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

7.   Komisia každé dva roky, alebo v prípade potreby aj častejšie, predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o zisteniach vyplývajúcich z pravidelného hodnotenia rizík a o prijatých opatreniach vychádzajúcich z týchto zistení.

Článok 7

1.   Každý členský štát prijme primerané opatrenia na to, aby identifikoval, hodnotil, pochopil a zmierňoval riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré ho ovplyvňujú, a tiež akékoľvek obavy týkajúce sa ochrany údajov v uvedenej súvislosti. Členský štát vykonáva aktualizáciu tohto hodnotenia rizík.

2.   Každý členský štát určí orgán alebo vytvorí mechanizmus na koordináciu vnútroštátnej reakcie na riziká uvedené v odseku 1. Názov daného orgánu alebo opis daného mechanizmu oznámi Komisii, európskym orgánom dohľadu a ostatným členským štátom.

3.   Pri hodnoteniach rizík uvedených v odseku 1 tohto článku použijú členské štáty zistenia uvedené v správe, na ktorú sa odkazuje v článku 6 ods. 1

4.   Pri hodnotení rizík uvedenom v odseku 1 každý členský štát:

a)

použije hodnotenie na to, aby zlepšil svoj mechanizmus boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, najmä určením všetkých oblastí, v ktorých povinné subjekty uplatnia posilnené opatrenia a v prípade potreby špecifikovaním opatrení, ktoré sa majú prijať;

b)

v relevantných prípadoch určí sektory alebo oblasti s menším alebo väčším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

c)

použije toto hodnotenie na to, aby pomohol pri alokácii zdrojov a stanovovaní ich priorít s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

d)

použije toto hodnotenie na to, aby zabezpečil vypracovanie primeraných pravidiel pre každý sektor alebo oblasť v súlade s rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

e)

urýchlene sprístupní povinným subjektom príslušné informácie, aby im uľahčil vykonanie ich vlastného hodnotenia rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

5.   Členské štáty sprístupnia výsledky svojho hodnotenia rizík Komisii, európskym orgánom dohľadu a iným členským štátom.

Článok 8

1.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty prijali potrebné kroky na určenie a hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a zároveň zohľadnia rizikové faktory vrátane tých, ktoré súvisia s ich klientmi, krajinami alebo geografickými oblasťami, produktmi, službami, transakciami alebo distribučnými kanálmi. Tieto kroky musia byť primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.

2.   Hodnotenia rizík uvedené v odseku 1 sa zaznamenávajú, aktualizujú a sprístupňujú relevantným príslušným orgánom a dotknutým samoregulačným orgánom. Príslušné orgány môžu rozhodnúť, že samostatné zdokumentované hodnotenie rizík nie je potrebné, ak špecifické riziká vyplývajúce z povahy daného sektora sú jasné a zrozumiteľné.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali politiky, kontroly a postupy na účinné zmiernenie a riadenie rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, zistených na úrovni Únie, členského štátu a povinného subjektu. Tieto politiky, kontroly a postupy musia byť primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.

4.   Politiky, kontroly a postupy uvedené v odseku 3 zahŕňajú:

a)

vypracovanie vnútorných politík, kontrol a postupov vrátane vzorových postupov riadenia rizík, povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ohlasovania, vedenia záznamov, vnútornej kontroly, riadenia dodržiavania súladu aj vtedy, ak je to vhodné vzhľadom na veľkosť a povahu podnikateľského subjektu, vymenovania pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi na riadiacej úrovni, a preverovania zamestnancov;

b)

v prípade, že je to vhodné so zreteľom na veľkosť a povahu podnikateľského subjektu, nezávislú funkciu auditu na posúdenie vnútorných politík, kontrol a postupov uvedených v písmene a).

5.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty získali pre politiky, kontroly a postupy, ktoré zavádzajú, súhlas od svojho vrcholového manažmentu a v prípade potreby monitorujú a podporujú prijaté opatrenia.

ODDIEL 3

politika voči tretím krajinám

Článok 9

1.   Jurisdikcie tretích krajín, ktoré majú strategické nedostatky vo svojich mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, predstavujúce významné hrozby pre finančný systém Únie (ďalej len „vysokorizikové tretie krajiny“), sa musia identifikovať, aby sa ochránilo riadne fungovanie vnútorného trhu.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 64 prijať delegované akty s cieľom identifikovať vysokorizikové tretie krajiny, pričom zohľadní strategické nedostatky, najmä pokiaľ ide o:

a)

právny a inštitucionálny rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v danej tretej krajine, najmä:

i)

kriminalizáciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

ii)

opatrenia týkajúce sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi;

iii)

požiadavky na vedenie záznamov a

iv)

požiadavky na ohlasovanie podozrivých transakcií;

b)

právomoci a postupy príslušných orgánov tretej krajiny na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

c)

účinnosť systému boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pri riešení rizík tretej krajiny spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.

3.   Delegované akty uvedené v odseku 2 sa prijmú do jedného mesiaca po určení strategických nedostatkov uvedených v uvedenom odseku.

4.   Komisia pri príprave delegovaných aktov uvedených v odseku 2 v prípade potreby zohľadní relevantné hodnotenia, posúdenia alebo správy vypracované medzinárodnými organizáciami a subjektmi, ktoré stanovujú normy, s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súvislosti s rizikami, ktoré predstavujú jednotlivé tretie krajiny.

KAPITOLA II

POVINNÁ STAROSTLIVOSŤ VO VZŤAHU KU KLIENTOVI

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 10

1.   Členské štáty zakážu svojim úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám viesť anonymné účty alebo anonymné vkladné knižky. Členské štáty vo všetkých prípadoch vyžadujú, aby sa majitelia a osoby, ktoré majú prospech z existujúcich anonymných účtov alebo anonymných vkladných knižiek, čo najskôr podrobili opatreniam povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to v každom prípade skôr, ako sa takéto účty alebo vkladné knižky akýmkoľvek spôsobom použijú.

2.   Členské štáty prijmú opatrenia na predchádzanie zneužívaniu akcií na doručiteľa a opčných listov na akcie na doručiteľa.

Článok 11

Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v týchto situáciách:

a)

pri zakladaní obchodného vzťahu;

b)

pri vykonávaní príležitostnej transakcie:

i)

vo výške 15 000 EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené; alebo

ii)

ktorá predstavuje prevod finančných prostriedkov podľa vymedzenia v článku 3 bode 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 (30) presahujúci 1 000 EUR;

c)

v prípade osôb obchodujúcich s tovarom pri vykonávaní príležitostných transakcií v hotovosti vo výške 10 000 EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

d)

pokiaľ ide o prevádzkovateľov hazardných hier, pri výbere výhry, pri uzavretí stávky alebo v oboch týchto prípadoch, ak sa vykonávajú transakcie vo výške 2 000 EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

e)

ak existuje podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, bez ohľadu na akékoľvek odchýlky, výnimky alebo limity;

f)

ak existujú pochybnosti o pravosti alebo primeranosti predtým získaných identifikačných údajov o klientoch.

Článok 12

1.   Odchylne od článku 13 ods. 1 prvého pododseku písm. a), b) a c) a článku 14 a na základe náležitého hodnotenia rizík, ktorým sa preukáže nízke riziko, môže členský štát umožniť povinným subjektom neuplatňovať niektoré opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súvislosti s elektronickými peniazmi, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky zmierňovania rizika:

a)

platobný nástroj nemožno opätovne doplniť peniazmi, alebo jeho maximálny mesačný limit pre platobné transakcie, ktorý možno použiť len v danom členskom štáte, je 250 EUR;

b)

maximálna suma uchovávaná elektronicky nepresahuje 250 EUR;

c)

platobný nástroj sa používa výlučne na nákup tovaru alebo služieb;

d)

platobný nástroj nemožno financovať anonymnými elektronickými peniazmi;

e)

vydavateľ vykonáva dostatočné monitorovanie transakcií alebo obchodného vzťahu, ktoré mu umožní odhaliť neobvyklé alebo podozrivé transakcie.

Na účely písmena b) v prvom pododseku môže členský štát zvýšiť maximálny limit až na 500 EUR pre platobné nástroje, ktoré možno použiť len v danom členskom štáte.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa výnimka stanovená v odseku 1 neuplatňovala v prípade spätnej výmeny v hotovosti alebo hotovostného výberu peňažnej hodnoty elektronických peňazí, ak je suma spätnej výmeny vyššia ako 100 EUR.

Článok 13

1.   Opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zahŕňajú:

a)

identifikáciu klienta a overenie jeho totožnosti na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z dôveryhodného a nezávislého zdroja;

b)

identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie totožnosti tejto osoby tak, aby bol povinný subjekt presvedčený, že vie, kto je konečný užívateľ výhod, vrátane, pokiaľ ide o právnické osoby, správu zvereného majetku, obchodné spoločnosti, nadácie a podobné právne štruktúry, prijatie primeraných opatrení na pochopenie vlastníckej štruktúry klienta a štruktúry kontroly nad klientom;

c)

posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu;

d)

vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania transakcií vykonaných v priebehu trvania tohto vzťahu, aby sa zabezpečilo, že vykonávané transakcie sú v súlade s poznatkami povinného subjektu o klientovi, obchodnom a rizikovom profile vrátane, ak je to potrebné, zdroja finančných prostriedkov a zabezpečenia aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré majú k dispozícii.

Povinné subjekty pri vykonávaní opatrení uvedených v písmenách a) a b) v prvom pododseku tiež overia, či každá osoba, ktorá tvrdí, že koná v mene klienta, je na takéto konanie oprávnená, a identifikujú a overia totožnosť takejto osoby.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali všetky požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi ustanovené v odseku 1. Povinné subjekty však môžu stanoviť rozsah týchto opatrení na základe hodnotenia rizík.

3.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty pri hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zohľadnili aspoň premenné faktory stanovené v prílohe I.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty boli schopné preukázať príslušným orgánom alebo samoregulačným orgánom, že so zreteľom na zistené riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sú dané opatrenia vhodné.

5.   Pokiaľ ide o podnikanie v oblasti životného poistenia alebo iného investičného poistenia, členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie a finančné inštitúcie okrem opatrení v oblasti povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sa vyžadujú v prípade klienta a konečného užívateľa výhod, vykonali v súvislosti s poistencami, ktorí majú uzavreté zmluvy o životnom poistení alebo inom investičnom poistení, v okamihu, keď sú títo poistenci identifikovaní alebo určení, tieto opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi:

a)

pokiaľ ide o poistencov, ktorí sú identifikovaní ako konkrétne pomenované osoby alebo právne štruktúry, zapísanie mena tejto osoby;

b)

pokiaľ ide o poistencov, ktorí sú určení na základe charakteristiky alebo triedy či iných prostriedkov, získanie dostatočných informácií týkajúcich sa týchto poistencov na to, aby bola úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia presvedčená, že v čase vyplatenia dokáže určiť totožnosť príjemcu.

Pokiaľ ide o písmená a) a b) prvého pododseku, musí sa v čase vyplatenia uskutočniť overenie totožnosti poistencov. V prípade úplného alebo čiastočného postúpenia životného poistenia alebo iného investičného poistenia na tretiu stranu úverové inštitúcie a finančné inštitúcie upovedomené o postúpení určia konečného užívateľa výhod v čase postúpenia na fyzickú alebo právnickú osobu alebo právnu štruktúru, ktoré prijímajú hodnotu postúpenej poistnej zmluvy vo svoj vlastný prospech.

6.   Pokiaľ ide o beneficientov v rámci správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry, ktorí sú určení na základe konkrétnej charakteristiky alebo triedy, povinný subjekt musí získať dostatočné informácie týkajúce sa beneficienta, aby sa presvedčil, že dokáže určiť jeho totožnosť v čase vyplatenia alebo v čase, keď si beneficient uplatní práva, ktoré mu prináležia.

Článok 14

1.   Členské štáty vyžadujú, aby sa totožnosť klienta a konečného užívateľa výhod overila pred založením obchodného vzťahu alebo pred vykonaním transakcie.

2.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty povoliť, aby sa overenie totožnosti klienta a konečného užívateľa výhod dokončilo počas zakladania obchodného vzťahu, ak je to potrebné na neprerušenie zvyčajného vykonávania podnikateľskej činnosti a ak existuje malé riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V takých situáciách sa uvedené postupy musia podľa možnosti dokončiť čo najskôr po prvom kontakte.

3.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty umožniť otvorenie účtu v úverovej inštitúcii alebo finančnej inštitúcii vrátane účtov, ktoré umožňujú transakcie s prevoditeľnými cennými papiermi, za predpokladu, že bude dostatočným spôsobom zabezpečené, aby klient ani nikto v jeho mene nevykonal transakcie, pokiaľ nie sú úplne splnené požiadavky na povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi stanovené v článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a) a b).

4.   V prípade, že povinný subjekt nie je schopný splniť požiadavky na povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi stanovené v článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) alebo c), členské štáty vyžadujú, aby nesmel vykonať transakciu prostredníctvom bankového účtu, založiť obchodný vzťah ani vykonať transakciu, a aby ukončil obchodný vzťah a zvážil predloženie hlásenia o podozrivej transakcii FIU vo vzťahu ku klientovi v súlade s článkom 33.

Členské štáty nemusia uplatňovať prvý pododsek na notárov, iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov pričom táto výnimka sa uplatňuje výhradne v súvislosti s tým, že uvedené osoby zisťujú právne postavenie ich klienta alebo obhajujú či zastupujú uvedeného klienta v súdnom konaní alebo v súvislosti so súdnym konaním vrátane poskytovania poradenstva o začatí takéhoto konania alebo vyhnutí sa takémuto konaniu.

5.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nielen na všetkých nových klientov, ale vo vhodnom čase aj na existujúcich klientov na základe hodnotenia rizík vrátane období, keď sa u klienta zmenia dôležité okolnosti.

ODDIEL 2

Zjednodušená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi

Článok 15

1.   V prípade, že členský štát alebo povinný subjekt určí oblasti s nižším rizikom, môže tento členský štát povoliť povinným subjektom, aby uplatňovali opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

2.   Povinné subjekty sa pred uplatňovaním opatrení zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uistia, že obchodný vzťah alebo transakcia predstavujú riziko nižšieho stupňa.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty vykonávali dostatočné monitorovanie transakcií a obchodných vzťahov, aby bolo možné odhaliť neobvyklé alebo podozrivé transakcie.

Článok 16

Pri hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v súvislosti s typmi klientov, geografických oblastí a najmä produktmi, službami, transakciami alebo distribučnými kanálmi zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií s možným nižším rizikom stanovené v prílohe II.

Článok 17

Európske orgány dohľadu do 26. júna 2017 vydajú usmernenia určené príslušným orgánom a úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám v súlade s článkom 16 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 o rizikových faktoroch, ktoré sa vezmú do úvahy, a o opatreniach, ktoré sa prijmú v situáciách, v ktorých sú vhodné opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Osobitne sa zohľadní povaha a veľkosť podniku, a ak je to vhodné a primerané, ustanovia sa konkrétne opatrenia.

ODDIEL 3

Zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi

Článok 18

1.   V prípadoch uvedených v článkoch 19 až 24 a v prípade fyzických osôb alebo právnických subjektov usadených v tretích krajinách, ktoré Komisia určila ako vysokorizikové tretie krajiny, ako aj v iných prípadoch s vyšším rizikom, ktoré sú určené členskými štátmi alebo povinnými subjektmi, členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom primerane riadiť a zmierňovať tieto riziká.

Zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi sa nemusí vykonávať automaticky v súvislosti s pobočkami alebo dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú vo väčšinovom vlastníctve, povinných subjektov usadených v Únii, ktoré sa nachádzajú vo vysokorizikových tretích krajinách, ak tieto pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve úplne dodržiavajú politiky a postupy podľa článku 45, ktoré sa uplatňujú v celej skupine. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty postupovali v takýchto prípadoch na základe prístupu založeného na hodnotení rizík.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty, pokiaľ je to reálne možné, prešetrili súvislosti a účel všetkých zložitých a neobvykle veľkých transakcií a všetkých neobvyklých štruktúr transakcií, ktoré nemajú žiadny zrejmý hospodársky alebo zákonný účel. Povinné subjekty musia najmä zvýšiť stupeň a povahu monitorovania obchodného vzťahu, aby určili, či sa tieto transakcie alebo činnosti javia ako podozrivé.

3.   Pri hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií s možným vyšším rizikom stanovené v prílohe III.

4.   Európske orgány dohľadu do 26. júna 2017 vydajú usmernenia určené príslušným orgánom a úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám v súlade s článkom 16 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 o rizikových faktoroch, ktoré sa vezmú do úvahy, a opatreniach, ktoré sa prijmú v situáciách, v ktorých sú vhodné opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Osobitne sa zohľadní povaha a veľkosť podniku, a ak je to vhodné a primerané, stanovia sa konkrétne opatrenia.

Článok 19

V oblasti cezhraničných korešpondenčných vzťahov s respondentskými inštitúciami z tretej krajiny členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi ustanovených v článku 13 vyžadujú, aby ich úverové inštitúcie a finančné inštitúcie:

a)

zhromaždili dostatočné informácie o respondentskej inštitúcii s cieľom úplne pochopiť povahu podnikania respondenta a určiť z verejne dostupných informácií povesť inštitúcie a kvalitu dohľadu;

b)

vyhodnotili kontrolné mechanizmy respondentskej inštitúcie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

c)

získali súhlas od vrcholového manažmentu pred založením nových korešpondenčných vzťahov;

d)

zdokumentovali príslušné právomoci každej inštitúcie;

e)

vo vzťahu k prístupovým účtom boli presvedčené, že respondentská inštitúcia overila totožnosť a vykonala priebežnú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, ktorí majú priamy prístup k účtom korešpondenčnej inštitúcie, a že je schopná poskytnúť korešpondenčnej inštitúcii na základe žiadosti relevantné údaje o povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

Článok 20

V súvislosti s transakciami alebo obchodnými vzťahmi s politicky exponovanými osobami vyžadujú členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 13, aby povinné subjekty:

a)

mali primerané systémy riadenia rizika vrátane postupov založených na hodnotení rizík na stanovenie toho, či je klient alebo konečný užívateľ výhod v súvislosti s klientom, politicky exponovanou osobou;

b)

v prípadoch obchodných vzťahov s politicky exponovanými osobami uplatňovali tieto opatrenia:

i)

získali súhlas vrcholového manažmentu na založenie obchodných vzťahov alebo na ich pokračovanie s takýmito osobami;

ii)

prijali primerané opatrenia na zistenie zdroja majetku a zdroja finančných prostriedkov použitých v obchodných vzťahoch alebo transakciách s takýmito osobami;

iii)

podrobne a priebežne monitorovali tieto obchodné vzťahy.

Článok 21

Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty prijali primerané opatrenia na určenie toho, či poistenci, ktorí majú uzavretú zmluvu o životnom poistení alebo inom investičnom poistení a/alebo, v prípade potreby, konečný užívateľ výhod poistenca sú politicky exponovanými osobami. Uvedené opatrenia sa prijmú najneskôr v čase vyplatenia alebo v čase úplného alebo čiastočného postúpenia poistnej zmluvy. V prípade, že sa určili vyššie riziká, členské štáty okrem uplatňovania opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 13 vyžadujú, aby povinné subjekty:

a)

pred vyplatením výnosu z poistnej zmluvy informovali vrcholový manažment;

b)

vykonali rozšírené skúmanie celého obchodného vzťahu s poistníkom.

Článok 22

V prípade, že politicky exponovanú osobu už členský štát alebo tretia krajina nepoveril vykonávaním významnej verejnej funkcie alebo vykonávaním významnej verejnej funkcie ju už medzinárodná organizácia nepoverila, vyžaduje sa, aby povinné subjekty zvážili aspoň na 12 mesiacov pretrvávajúce riziko, ktoré predstavuje uvedená osoba, a aby uplatňovali primerané opatrenia na základe rizík až dovtedy, kým uvedená osoba nebude predstavovať žiadne ďalšie riziko špecifické pre politicky exponované osoby.

Článok 23

Opatrenia uvedené v článkoch 20 a 21 sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov alebo na osoby, ktoré sú známe ako osoby blízke politicky exponovaným osobám.

Článok 24

Členské štáty zakážu úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám vstupovať do korešpondenčného vzťahu s fiktívnou bankou alebo v takomto vzťahu pokračovať. Členské štáty vyžadujú, aby tieto inštitúcie prijali primerané opatrenia proti nadviazaniu korešpondenčných vzťahov alebo ich pokračovaniu s úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, o ktorej je známe, že povoľuje, aby jej účty používala fiktívna banka.

ODDIEL 4

Plnenie tretími stranami

Článok 25

Členské štáty môžu povoliť, aby sa povinné subjekty pri plnení požiadaviek povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) spoľahli na tretie strany. Konečnú zodpovednosť za splnenie uvedených požiadaviek však naďalej znáša povinný subjekt, ktorý sa spolieha na tretiu stranu.

Článok 26

1.   Na účely tohto oddielu sú „tretími stranami“ povinné subjekty, ktoré sú uvedené v článku 2, členské organizácie alebo federácie týchto povinných subjektov, alebo iné inštitúcie či osoby nachádzajúce sa v členskom štáte alebo v tretej krajine, pričom:

a)

uplatňujú požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a požiadavky na vedenie záznamov konzistentné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici a

b)

dodržiavanie požiadaviek tejto smernice z ich strany podlieha dohľadu konzistentnému s kapitolou VI oddielom 2.

2.   Členské štáty zakážu povinným subjektom spoliehať sa na tretie strany usadené vo vysokorizikových tretích krajinách. Členské štáty môžu vyňať pobočky a dcérske spoločnosti, ktoré sú vo väčšinovom vlastníctve, povinných subjektov usadených v Únii z uvedeného zákazu, ak tieto pobočky a väčšinovo vlastnené dcérske spoločnosti úplne dodržiavajú politiky a postupy podľa článku 45, ktoré sa uplatňujú v celej skupine.

Článok 27

1.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty získali od tretích strán, na ktoré sa spoliehajú, potrebné informácie týkajúce sa požiadaviek povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c).

2.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty, ktorým je klient odporúčaný, prijali primerané opatrenia na to, aby zabezpečili, že tretia strana na požiadanie okamžite postúpi príslušné kópie údajov o identifikácii a overovaní totožnosti a ostatnú relevantnú dokumentáciu o totožnosti klienta alebo konečného užívateľa výhod.

Článok 28

Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán domovského členského štátu (pokiaľ ide o politiky a postupy uplatňované v celej skupine) a príslušný orgán hostiteľského členského štátu (pokiaľ ide o pobočky a dcérske spoločnosti) mohli považovať povinný subjekt za dodržiavajúci ustanovenia prijaté podľa článkov 26 a 27 v rámci programu jeho skupiny v prípade, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

povinný subjekt sa spolieha na informácie poskytnuté treťou stranou, ktorá je súčasťou rovnakej skupiny;

b)

daná skupina uplatňuje opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pravidlá týkajúce sa vedenia záznamov a programov proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s touto smernicou alebo rovnocennými pravidlami;

c)

nad účinným plnením požiadaviek uvedených v písmene b) na úrovni skupiny vykonáva dohľad príslušný orgán domovského členského štátu alebo tretej krajiny.

Článok 29

Tento oddiel sa neuplatňuje na vzťahy pri externe vykonávanej činnosti ani na vzťahy spočívajúce v zastúpení, ak sa má na základe zmluvného dojednania poskytovateľ externe vykonávanej činnosti alebo zástupca považovať za súčasť povinného subjektu.

KAPITOLA III

INFORMÁCIE O VLASTNÍCKYCH PRÁVACH

Článok 30

1.   Členské štáty zabezpečia, aby podnikateľské subjekty a iné právne subjekty zaregistrované na ich území boli povinné získať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o tom, kto ich skutočne vlastní, vrátane podrobností o držaných podieloch konečných užívateľoch výhod.

Členské štáty zabezpečia, aby tieto subjekty museli okrem informácií o svojom zákonnom vlastníkovi poskytovať povinným subjektom aj informácie o konečnom užívateľovi výhod, ak povinné subjekty prijímajú opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby sa príslušné orgány a FIU mohli oboznamovať s informáciami uvedenými v odseku 1 v dostatočnom časovom predstihu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v odseku 1 uchovávali v niektorom z centrálnych registrov každého členského štátu, napríklad v obchodnom registri, registri spoločností podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES (31) alebo vo verejnom registri. Členské štáty oznámia Komisii charakteristické znaky uvedených vnútroštátnych mechanizmov. Informácie o vlastníckych právach, ktoré sa nachádzajú v uvedenej databáze, možno zhromažďovať v súlade s vnútroštátnymi systémami.

4.   Členské štáty vyžadujú, aby boli informácie uchovávané v centrálnom registri v zmysle odseku 3 primerané, presné a aktuálne.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie o vlastníckych právach prístupné v každom prípade pre:

a)

príslušné orgány a FIU, a to bez obmedzenia;

b)

povinné subjekty, a to v rámci povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II;

c)

každú osobu alebo organizáciu, ktorá môže preukázať legitímny záujem.

Osoby alebo organizácie uvedené v písmene c) majú prístup aspoň k menu, mesiacu a roku narodenia, štátnej príslušnosti a krajine pobytu konečného užívateľa výhod, ako aj povahe a rozsahu držaného podielu konečného užívateľa výhod.

Na účely tohto odseku musí byť prístup k informáciám o vlastníckych právach v súlade s pravidlami ochrany údajov a môže podliehať registrácii online a úhrade poplatku. Poplatky účtované za získanie informácií nesmú presiahnuť administratívne náklady na takýto úkon.

6.   Centrálny register uvedený v odseku 3 zabezpečuje príslušným orgánom a FIU včasný a neobmedzený prístup bez upovedomenia dotknutého subjektu. Včasný prístup umožňuje aj povinným subjektom, keď prijímajú opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a FIU boli schopné včas poskytovať informácie uvedené v odsekoch 1 a 3 príslušným orgánom a FIU iných členských štátov.

8.   Členské štáty vyžadujú, aby sa povinné subjekty pri plnení požiadaviek povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II neopierali výlučne o centrálny register uvedený v odseku 3. Uvedené požiadavky sa plnia uplatňovaním prístupu založeného na hodnotení rizík.

9.   Členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch za výnimočných okolností ustanoviť výnimku na prístup podľa odseku 5 písm. b) a c) ku všetkým alebo niektorým informáciám o vlastníckych právach, ak by takýto prístup vystavil konečného užívateľa výhod riziku podvodu, únosu, vydierania, násilia alebo zastrašovania, alebo ak je konečným užívateľom výhod maloletá alebo inak nespôsobilá osoba. Výnimky udelené v súlade s týmto odsekom sa neuplatňujú na úverové inštitúcie a finančné inštitúcie a na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. b), ktoré sú verejnými činiteľmi.

10.   Do 26. júna 2019 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi podmienky a technické špecifikácie a postupy na zaistenie bezpečného a účinného prepojenia centrálnych registrov uvedených v odseku 3 prostredníctvom Európskej centrálnej platformy ustanovenej článkom 4a ods. 1 smernice 2009/101/ES. V relevantných prípadoch sa k uvedenej správe pripojí legislatívny návrh.

Článok 31

1.   Členské štáty vyžadujú, aby správcovia každého majetku výslovne zvereného do správy, ktorí sa riadia ich právom, získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o vlastníckych právach, pokiaľ ide o správu zvereného majetku. Uvedené informácie zahŕňajú totožnosť:

a)

zriaďovateľa;

b)

správcu(-ov);

c)

protektora (ak je určený);

d)

beneficientov alebo triedy beneficientov a

e)

akejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej účinnú kontrolu nad majetkom zvereným do správy.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby správcovia informovali povinné subjekty o svojom postavení a poskytli im včas informácie uvedené v odseku 1, ak správca v pozícii správcu nadviaže obchodný vzťah alebo vykonáva príležitostnú transakciu presahujúcu limity stanovené v článku 11 písm. b), c) a d).

3.   Členské štáty vyžadujú, aby sa príslušné orgány a FIU mohli oboznamovať s informáciami uvedenými v odseku 1 v dostatočnom časovom predstihu.

4.   Členské štáty vyžadujú, aby sa informácie uvedené v odseku 1 uchovávali v centrálnom registri v prípade, ak má správa zvereného majetku daňové dôsledky. Centrálny register zabezpečuje príslušným orgánom a FIU včasný a neobmedzený prístup bez upovedomenia dotknutých strán zúčastnených na správe zvereného majetku. Včasný prístup môže umožniť aj povinným subjektom v rámci povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II. Členské štáty oznámia Komisii charakteristické znaky uvedených vnútroštátnych mechanizmov.

5.   Členské štáty vyžadujú, aby boli informácie uchovávané v centrálnom registri v zmysle odseku 4 primerané, presné a aktuálne.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby sa povinné subjekty pri plnení požiadaviek povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sú ustanovené v kapitole II, neopierali výlučne o centrálny register uvedený v odseku 4. Uvedené požiadavky sa plnia uplatňovaním prístupu založeného na hodnotení rizík.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a FIU boli schopné včas poskytovať informácie uvedené v odsekoch 1 a 4 príslušným orgánom a FIU iných členských štátov.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia ustanovené v tomto článku uplatňovali na ostatné typy právnych štruktúr so štruktúrou alebo funkciami podobnými správe zvereného majetku.

9.   Do 26. júna 2019 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi podmienky a technické špecifikácie a postupy na zaistenie bezpečného a účinného prepojenia centrálnych registrov. V relevantných prípadoch sa k uvedenej správe pripojí legislatívny návrh.

KAPITOLA IV

OHLASOVACIE POVINNOSTI

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 32

1.   V záujme predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a účinného boja proti nim zriadi každý členský štát FIU.

2.   Členské štáty písomne informujú Komisiu o názve a adrese ich príslušných FIU.

3.   Všetky FIU sú operačne nezávislé a samostatné, čo znamená, že FIU majú právomoc a kapacitu na vykonávanie svojich funkcií slobodne, vrátane schopnosti prijímať samostatné rozhodnutia o analýze, požadovaní a šírení konkrétnych informácií. FIU je ako centrálna vnútroštátna jednotka zodpovedná za prijímanie a analyzovanie správ o podozrivých transakciách a iných informácií relevantných z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. FIU je zodpovedná za poskytovanie výsledkov svojej analýzy a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií príslušným orgánom, ak existujú dôvody na podozrenie z prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. FIU je schopná prijímať dodatočné informácie od povinných subjektov.

Členské štáty poskytnú svojim FIU primerané finančné, ľudské a technické zdroje na plnenie ich úloh.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU mali priamo alebo nepriamo včasný prístup k finančným a administratívnym informáciám a k informáciám súvisiacim s presadzovaním práva, ktoré FIU potrebujú na riadne plnenie svojich úloh. FIU musia byť schopné reagovať na žiadosti o informácie od príslušných orgánov vo svojich príslušných členských štátoch, ak sú tieto žiadosti o informácie motivované obavami z prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. O uskutočnení analýzy alebo poskytnutí informácií rozhoduje FIU.

5.   Ak existujú objektívne dôvody predpokladať, že by tieto informácie mali nepriaznivý vplyv na prebiehajúce vyšetrovania alebo analýzy, alebo za výnimočných okolností, ak by sprístupnenie informácií jasne odporovalo oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby alebo bolo irelevantné vzhľadom na účely, na ktoré sa o ne žiadalo, FIU nie je povinná žiadosti o informácie vyhovieť.

6.   Členské štáty od príslušných orgánov vyžadujú, aby poskytli FIU spätnú väzbu o použití informácií poskytnutých v súlade s týmto článkom, ako aj o výsledku vyšetrovaní alebo inšpekcií vykonaných na základe týchto informácií.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby bola FIU splnomocnená prijímať naliehavé opatrenia, priamo alebo nepriamo, keď existuje podozrenie, že transakcia súvisí s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, na pozastavenie alebo odmietnutie súhlasu s pokračovaním transakcie, a to s cieľom analyzovať transakciu, potvrdiť podozrenie a poskytnúť výsledky analýzy príslušným orgánom. FIU je splnomocnená prijímať takéto opatrenia, priamo alebo nepriamo, na žiadosť FIU z iného členského štátu na dobu alebo za podmienok uvedených vo vnútroštátnom práve FIU, ktorá žiadosť prijíma.

8.   Analytická funkcia FIU pozostáva:

a)

z operačnej analýzy, ktorá sa zameriava na jednotlivé prípady a osobitné ciele, alebo na vhodne vybrané informácie, a to v závislosti od druhu a objemu poskytnutých informácií a očakávaného použitia informácií po poskytnutí;

b)

zo strategickej analýzy, v rámci ktorej sa riešia trendy a typy prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Článok 33

1.   Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov a v prípade potreby od ich riaditeľov a zamestnancov, aby plne spolupracovali tak, že urýchlene:

a)

z vlastnej iniciatívy poskytnú FIU informácie, vrátane podania správy, ak povinný subjekt vie, má podozrenie alebo má opodstatnené dôvody domnievať sa, že finančné prostriedky, bez ohľadu na ich výšku, sú príjmami z trestnej činnosti alebo súvisia s financovaním terorizmu, ako aj tak, že urýchlene reagujú na žiadosti FIU o ďalšie informácie v takýchto prípadoch a

b)

poskytnú FIU, priamo alebo nepriamo, všetky potrebné informácie, a to na základe jej žiadosti a v súlade s postupmi stanovenými v príslušných právnych predpisoch.

Všetky podozrivé transakcie vrátane pokusov o transakcie sa ohlásia.

2.   Osoba vymenovaná v súlade s článkom 8 ods. 4 písm. a) postúpi informácie uvedené v odseku 1 tohto článku FIU členského štátu, na ktorého území je usadený povinný subjekt, ktorý postupuje informácie.

Článok 34

1.   Odchylne od článku 33 ods. 1 môžu členské štáty v prípade povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b) a d) určiť príslušný samoregulačný orgán dotknutej profesie ako orgán, ktorý má dostávať informácie uvedené v článku 33 ods. 1

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, určený samoregulačný orgán v prípadoch uvedených v prvom pododseku tohto odseku urýchlene postúpi informácie v neprefiltrovanej podobe FIU.

2.   Členské štáty neuplatňujú povinnosti stanovené v článku 33 ods. 1 na notárov, iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, pričom táto výnimka sa uplatňuje výhradne v súvislosti s informáciami, ktoré prijmú alebo získajú o jednom zo svojich klientov, počas zisťovania právneho postavenia svojho klienta alebo obhajoby, či zastupovania daného klienta v súdnych konaniach alebo v súvislosti s nimi, vrátane poskytovania poradenstva o začatí takýchto konaní alebo vyhnutí sa takýmto konaniam, bez ohľadu na to, či boli takéto informácie prijaté alebo získané pred takýmito konaniami, počas nich alebo po nich.

Článok 35

1.   Členské štáty vyžadujú, aby sa povinné subjekty zdržali výkonu transakcií, o ktorých vedia alebo v súvislosti s ktorými majú podozrenie, že súvisia s príjmami z trestnej činnosti alebo s financovaním terorizmu, pokiaľ nevykonajú potrebné kroky v súlade s článkom 33 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) a nedosiahnu súlad s akýmikoľvek ďalšími konkrétnymi pokynmi FIU alebo príslušných orgánov v súlade s právom relevantného členského štátu.

2.   Ak je zdržanie sa výkonu transakcií uvedených v odseku 1 nemožné alebo by mohlo zmariť snahu o stíhanie tých, ktorí by mali úžitok z podozrivej operácie, príslušné povinné subjekty informujú FIU hneď po ich vykonaní.

Článok 36

1.   Členské štáty zabezpečia, že ak sa v priebehu inšpekcií, ktoré v povinných subjektoch vykonajú príslušné orgány uvedené v článku 48, alebo ak iným spôsobom tieto orgány zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, urýchlene informujú FIU.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu splnomocnené zákonom alebo vykonávacím predpisom pre dohľad nad trhmi s cennými papiermi, devízovými trhmi a trhmi s finančnými derivátmi informovali FIU, ak zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

Článok 37

Poskytovanie informácií v dobrej viere podľa článkov 33 a 34 zo strany povinného subjektu alebo zamestnanca či riaditeľa takéhoto povinného subjektu neznamená porušenie akéhokoľvek zákazu poskytovania informácií, ktorý sa ukladá zmluvou alebo akýmkoľvek legislatívnym, regulačným alebo administratívnym ustanovením, a nezakladá zodpovednosť akéhokoľvek druhu pre tento povinný subjekt alebo jeho riaditeľov či zamestnancov, a to ani za takých okolností, keď presne nevedeli o súvislosti s trestnou činnosťou, a bez ohľadu na to, či k nezákonnej činnosti skutočne došlo.

Článok 38

Členské štáty zabezpečia, aby boli jednotlivci vrátane zamestnancov a zástupcov povinného subjektu, ktorí oznámia podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu interne alebo FIU, chránení pred vystavením hrozbám alebo nepriateľskému konaniu, a to najmä pred nepriaznivými či diskriminačnými opatreniami v zamestnaní.

ODDIEL 2

Zákaz poskytovania informácií

Článok 39

1.   Povinné subjekty a ich riaditelia a zamestnanci neposkytnú dotknutému klientovi ani žiadnej tretej osobe informácie o skutočnosti, že v súlade s článkom 33 alebo 34 sa informácie postupujú, postúpia alebo že boli postúpené, alebo že prebieha, alebo môže prebiehať analýza v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

2.   Zákaz stanovený v odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie informácií príslušným orgánom vrátane samoregulačných orgánov alebo na poskytovanie informácií na účely presadzovania práva.

3.   Zákazom stanoveným v odseku 1 sa nebráni poskytovaniu informácií medzi úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami alebo medzi týmito inštitúciami a ich pobočkami a dcérskymi spoločnosťami vo väčšinovom vlastníctve a so sídlom v tretej krajine, a to za predpokladu, že tieto pobočky a dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve úplne dodržiavajú politiky a postupy podľa článku 45, ktoré sa uplatňujú v celej skupine, vrátane postupov výmeny informácií v rámci tejto skupiny, a že uvedené politiky a postupy v celej skupine sú v úplnom súlade s požiadavkami ustanovenými v tejto smernici.

4.   Zákazom ustanoveným v odseku 1 sa nebráni poskytovaniu informácií medzi povinnými subjektmi uvedenými v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) alebo subjektmi z tretích krajín ukladajúcimi požiadavky rovnocenné s požiadavkami ustanovenými v tejto smernici, ktoré vykonávajú svoje profesionálne činnosti, a to aj ako zamestnanci, v rámci tej istej právnickej osoby alebo väčšej štruktúry, ku ktorej osoba patrí a ktorá má spoločné vlastníctvo, riadenie alebo kontrolu dodržiavania právnych predpisov.

5.   Pre povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 a v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) v prípadoch týkajúcich sa rovnakého klienta a rovnakej transakcie s účasťou dvoch alebo viacerých povinných subjektov sa zákazom stanoveným v odseku 1 tohto článku nebráni poskytovaniu informácií medzi príslušnými povinnými subjektmi za predpokladu, že pochádzajú z členského štátu, alebo subjektmi z tretej krajiny, ktorá kladie požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici, že sú z tej istej profesijnej kategórie a že podliehajú rovnocenným povinnostiam, pokiaľ ide o služobné tajomstvo a ochranu osobných údajov.

6.   Ak sa povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) snažia klienta odradiť od zapojenia sa do nezákonnej činnosti, nepovažuje sa to za poskytovanie informácií v zmysle odseku 1 tohto článku.

KAPITOLA V

OCHRANA ÚDAJOV, VEDENIE ZÁZNAMOV A ŠTATISTICKÉ ÚDAJE

Článok 40

1.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi na účely predchádzania možnému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania, ktoré vykonáva FIU alebo iné príslušné orgány, uchovávali tieto dokumenty a informácie:

a)

v prípade povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi kópiu dokumentov a informácií, ktoré sú potrebné na splnenie požiadaviek týkajúcich sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v kapitole II, po dobu piatich rokov od ukončenia obchodného vzťahu s klientom alebo od dátumu príležitostnej transakcie;

b)

podporné dôkazy a záznamy o transakciách pozostávajúce z originálnych dokumentov alebo kópií prípustných pre súdne konanie podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú potrebné na identifikáciu transakcií, po dobu piatich rokov od ukončenia obchodného vzťahu s klientom alebo od dátumu príležitostnej transakcie.

Po uplynutí obdobia uchovávania uvedeného v prvom pododseku členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty vymazali osobné údaje, pokiaľ sa neustanovuje inak vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa stanoví, za akých okolností povinné subjekty môžu alebo musia naďalej uchovávať údaje. Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať ďalšie uchovávanie po tom, ako vykonajú dôkladné posúdenie potreby a primeranosti takéhoto ďalšieho uchovávania, pričom sa to považuje za opodstatnene potrebné na účely predchádzania praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania. Toto ďalšie obdobia uchovávania nesmie presiahnuť ďalších päť rokov.

2.   Ak k 25. júnu 2015 prebieha v členskom štáte právne konanie týkajúce sa predchádzania podozrivému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, jeho odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania, pričom povinný subjekt má k dispozícii informácie alebo dokumenty súvisiace s týmto prebiehajúcim konaním, tento povinný subjekt môže takéto informácie alebo takéto dokumenty uchovávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi po dobu piatich rokov od 25. júna 2015. Členské štáty môžu bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo v otázke dôkazov uplatniteľných v prebiehajúcich trestných vyšetrovaniach a právnych konaniach, umožniť alebo vyžadovať uchovávanie takýchto informácií alebo dokumentov počas ďalšieho obdobia piatich rokov v prípade, ak sa konštatovala potreba a primeranosť takéhoto ďalšieho uchovávania na účely predchádzania podozrivému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, jeho odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania.

Článok 41

1.   Na spracovanie osobných údajov podľa tejto smernice sa uplatňuje smernica 95/46/ES v zmysle jej transpozície do vnútroštátneho práva. Na osobné údaje, ktoré Komisia alebo Európske orgány dohľadu spracúvajú podľa tejto smernice, sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001.

2.   Osobné údaje spracúvajú povinné subjekty na základe tejto smernice len na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je v súlade s týmito účelmi. Spracovanie osobných údajov na základe tejto smernice na akékoľvek iné účely, ako napríklad komerčné účely, sa zakazuje.

3.   Povinné subjekty poskytujú novým klientom informácie požadované na základe článku 10 smernice 95/46/ES pred nadviazaním obchodného vzťahu alebo vykonaním príležitostnej transakcie. Medzi tieto informácie patrí predovšetkým všeobecná poznámka týkajúca sa právnych povinností povinných subjektov podľa tejto smernice na účely spracúvania osobných údajov s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 tejto smernice.

4.   Pri uplatňovaní zákazu poskytovania informácií ustanoveného v článku 39 ods. 1 prijmú členské štáty legislatívne opatrenia, ktorými sa úplne alebo čiastočne obmedzí právo osôb, ktorých sa údaje týkajú, na prístup k ich osobným údajom v takom rozsahu, že toto čiastočné alebo úplné obmedzenie predstavuje potrebné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti pri riadnom zohľadnení legitímnych záujmov dotknutej osoby:

a)

na to, aby sa povinnému subjektu alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu umožnilo riadne si splniť úlohy na účely tejto smernice; alebo

b)

na to, aby sa zabránilo prekážkam pri úradných alebo právnych šetreniach, analýzach, vyšetrovaniach alebo konaniach na účely tejto smernice, ako aj na to, aby sa zabezpečilo, že sa neohrozí predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich vyšetrovanie a odhaľovanie.

Článok 42

Členské štáty vyžadujú, aby ich povinné subjekty mali zavedené systémy, ktoré im umožnia v plnom rozsahu a rýchlo reagovať na otázky ich FIU alebo ostatných orgánov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, pokiaľ ide o to, či majú alebo mali počas piatich rokov predchádzajúcich danej otázke obchodný vzťah s určitými osobami, a pokiaľ ide o povahu tohto vzťahu, prostredníctvom bezpečných kanálov a spôsobom, ktorý zabezpečuje úplnú dôvernosť takýchto otázok.

Článok 43

Spracúvanie osobných údajov na základe tejto smernice na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 sa považuje za otázku verejného záujmu podľa smernice 95/46/ES.

Článok 44

1.   Členské štáty na účely príspevku k vypracovaniu hodnotenia rizík podľa článku 7 zabezpečia, aby mali možnosť prehodnotiť účinnosť svojich systémov na boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu vedením komplexných štatistík o záležitostiach týkajúcich sa účinnosti týchto systémov.

2.   Štatistiky uvedené v odseku 1 obsahujú:

a)

údaje o veľkosti a význame rôznych sektorov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice vrátane počtu subjektov a osôb a hospodárskeho významu každého sektora;

b)

údaje o ohlasovaní, vyšetrovaní a súdnych fázach vnútroštátneho mechanizmu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj počet správ o podozrivých transakciách pre FIU, kroky nadväzujúce na tieto správy a každý rok počet vyšetrovaných prípadov, počet stíhaných osôb, počet osôb odsúdených za trestný čin prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, typy predikatívnych trestných činov, ak sú tieto informácie k dispozícii, a výšku zmrazeného, zhabaného alebo zabaveného majetku v eurách;

c)

v prípade dostupnosti údaje o počte a podiele správ, ktoré viedli k ďalšiemu vyšetrovaniu, spolu s výročnou správou pre povinné subjekty obsahujúcou podrobnosti o užitočnosti prezentovaných správ a nadväznosti na ne;

d)

údaje o počte cezhraničných žiadostí o informácie, ktoré FIU podala, prijala, zamietla a na ktoré úplne alebo čiastočne odpovedala.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa uverejnilo konsolidované preskúmanie ich štatistík.

4.   Členské štáty poskytnú Komisii štatistiku uvedenú v odseku 2.

KAPITOLA VI

POLITIKY, POSTUPY A DOHĽAD

ODDIEL 1

Vnútorné postupy, odborná príprava a spätná väzba

Článok 45

1.   Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, aby uplatňovali celoskupinové politiky a postupy vrátane politík na ochranu osobných údajov a politík a postupov na výmenu informácií v rámci skupiny na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Uvedené politiky a postupy sa uplatňujú účinne na úrovni pobočiek a dcérskych spoločností vo väčšinovom vlastníctve v členských štátoch a tretích krajinách.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty prevádzkujúce organizačné jednotky v inom členskom štáte zabezpečili, aby tieto organizačné jednotky dodržiavali vnútroštátne ustanovenia tohto iného členského štátu transponujúce túto smernice.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že povinné subjekty majú pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve umiestnené v tretích krajinách, v ktorých sú minimálne požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu menej prísne než požiadavky členského štátu, ich pobočky a dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve nachádzajúce sa v tretej krajine uplatňovali požiadavky tohto členského štátu vrátane ochrany osobných údajov v rozsahu, v ktorom to umožňuje právo danej tretej krajiny.

4.   Členské štáty a európske orgány dohľadu sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa v práve tretej krajiny nepovoľuje vykonávanie politík a postupovo vyžadovaných podľa odseku 1. V takýchto prípadoch sa môžu prijať koordinované kroky na dosiahnutie riešenia.

5.   Členské štáty vyžadujú, aby v prípadoch, keď právo tretej krajiny nepovoľuje vykonávanie politík a postupov vyžadovaných podľa odseku 1, povinné subjekty zabezpečili, aby pobočky a dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve v tejto tretej krajine uplatnili dodatočné opatrenia na účinné zvládnutie rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a informovali príslušné orgány svojho domovského členského štátu. Ak dodatočné opatrenia nie sú dostatočné, príslušné orgány domovského členského štátu vykonajú ďalšie opatrenia dohľadu vrátane toho, že vyžadujú, aby skupina nezakladala alebo aby ukončila obchodné vzťahy, a nevykonávala transakcie a prípadne vyžadujú, aby skupina zatvorila svoje prevádzky v predmetnej tretej krajine.

6.   Európske orgány dohľadu vypracujú návrh regulačných technických predpisov s uvedením druhu dodatočných opatrení uvedených v odseku 5, a minimálnych opatrení, ktoré majú prijať úverové inštitúcie a finančné inštitúcie v prípade, že sa v práve tretej krajiny nepovoľuje vykonávanie opatrení vyžadovaných podľa odsekov 1 a 3.

Európske orgány dohľadu predložia návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 26. decembra 2016.

7.   Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 6 tohto článku.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby bola povolená výmena informácií v rámci skupiny. Informácie o podozrení, že finančné prostriedky sú príjmom z trestnej činnosti alebo súvisia s financovaním terorizmu nahlasovaným FIU, sa vymieňajú v rámci skupiny, ak FIU neposkytne iné pokyny.

9.   Členské štáty môžu vyžadovať od vydavateľov elektronických peňazí, ako sú vymedzení v článku 2 bode 3 smernice 2009/110/ES, a od poskytovateľov platobných služieb, ako sú vymedzení v článku 4 bode 9 smernice 2007/64/ES, usadených na ich území v inej forme, než je pobočka, a ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, aby na ich území určili centrálne kontaktné miesto s cieľom zabezpečiť v mene určujúcej inštitúcie dodržiavanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu a uľahčiť príslušným orgánom vykonávanie dohľadu, a to aj tak, že príslušným orgánom na žiadosť poskytnú dokumenty a informácie.

10.   Európske orgány dohľadu vypracujú návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa kritérií na určenie okolností, za ktorých je vhodné určenie centrálneho kontaktného miesta podľa odseku 9, a stanovia, aké funkcie by malo mať centrálne kontaktné miesto.

Európske orgány dohľadu predložia návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 26. júna 2017.

11.   Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 10 tohto článku.

Článok 46

1.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty prijali opatrenia primerané ich rizikám, povahe a veľkosti tak, aby ich zamestnanci boli upovedomení o ustanoveniach prijatých podľa tejto smernice vrátane príslušných požiadaviek na ochranu údajov.

Uvedené opatrenia zahŕňajú účasť ich zamestnancov na programoch osobitnej odbornej prípravy, ktoré im majú pomôcť rozpoznať operácie, ktoré môžu súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, a takisto im majú dať návod na to, ako v takýchto prípadoch postupovať.

V prípade, že fyzická osoba, ktorá patrí do niektorej z kategórií uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3, vykonáva profesionálnu činnosť ako zamestnanec právnickej osoby, povinnosti v tomto oddiele sa vzťahujú na uvedenú právnickú osobu, a nie na fyzickú osobu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali prístup k aktualizovaným informáciám o praktikách tých, čo perú špinavé peniaze, a tých, ktorí financujú terorizmus, a o náznakoch vedúcich k rozpoznaniu podozrivých transakcií.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa vždy, keď je to možné, povinným subjektom poskytla včasná spätná väzba o účinnosti správ o podozreniach na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a o krokoch na ne nadväzujúcich.

4.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty v relevantných prípadoch určili člena správnej rady zodpovedného za vykonávanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

ODDIEL 2

Dohľad

Článok 47

1.   Členské štáty stanovia, že zmenárne a miesta na inkaso šekov, ako aj poskytovatelia služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti musia mať licenciu alebo musia byť registrovaní a že prevádzkovatelia služieb v oblasti hazardných hier musia podliehať regulácii.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány zabezpečili, aby osoby, ktoré zastávajú manažérsku funkciu v subjektoch uvedených v odseku 1 alebo ktoré sú koneční užívatelia výhod v súvislosti s takýmito subjektmi, boli vhodnými a správnymi osobami.

3.   Vzhľadom na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b) a d) členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány prijali potrebné opatrenia na to, aby sa odsúdeným páchateľom trestných činov v príslušných oblastiach alebo ich spoločníkom zabránilo zastávať manažérsku funkciu v uvedených povinných subjektoch alebo byť konečným užívateľom výhod v súvislosti s takýmito subjektmi.

Článok 48

1.   Členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány účinne monitorovali dodržiavanie tejto smernice a prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť jej dodržiavanie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali primerané právomoci vrátane právomoci vynútiť si predloženie všetkých informácií, ktoré sú dôležité na monitorovanie dodržiavania súladu s predpismi, a vykonávanie kontrol, a aby mali primerané finančné, ľudské a technické zdroje na vykonávanie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci uvedených orgánov zachovávali vysoké profesionálne normy vrátane noriem v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, aby boli vysoko zásadoví a primerane kvalifikovaní.

3.   V prípade úverových inštitúcií, finančných inštitúcií a prevádzkovateľov služieb v oblasti hazardných hier majú príslušné orgány posilnené právomoci dohľadu.

4.   Členské štáty zabezpečenia, aby príslušné orgány členských štátov, v ktorých povinný subjekt prevádzkuje organizačnú jednotku, dozerali nad tým, že uvedené organizačné jednotky dodržiavajú vnútroštátne ustanovenia tohto členského štátu transponujúce túto smernicu. V prípade organizačných jednotiek uvedených v článku 45 ods. 9 môže takýto dohľad zahŕňať prijímanie vhodných a primeraných opatrení na riešenie závažných nedostatkov, ktoré si vyžadujú okamžitú nápravu. Uvedené opatrenia sú dočasné a ukončia sa, keď sa identifikované nedostatky vyriešia, a to aj s pomocou príslušných orgánov domovského členského štátu povinného subjektu alebo v spolupráci s nimi, v súlade s článkom 45 ods. 2

5.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány členského štátu, v ktorom povinný subjekt prevádzkuje organizačné jednotky, spolupracovali s príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom má povinný subjekt ústredie, s cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad plnením požiadaviek tejto smernice.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri uplatňovaní prístupu k dohľadu založenému na hodnotení rizík:

a)

jasne chápali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prítomné v ich členskom štáte;

b)

mali prístup na mieste a mimo daného miesta ku všetkým príslušným informáciám o špecifických domácich a medzinárodných rizikách v súvislosti s klientmi, produktmi a službami povinných subjektov, a

c)

stanovili frekvenciu a intenzitu dohľadu na mieste alebo mimo daného miesta vzhľadom na rizikový profil povinných subjektov a riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v uvedenom členskom štáte.

7.   Hodnotenie rizikového profilu povinných subjektov z hľadiska prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vrátane rizík nesúladu sa skúma pravidelne a tiež aj v prípade výskytu dôležitých udalostí alebo vývoja v ich manažmente a prevádzkach.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zohľadnili mieru voľného uváženia, ktorá bola priznaná povinnému subjektu, a primerane preskúmali hodnotenia rizík, ktoré súvisia s touto mierou voľného uváženia, a primeranosť a vykonávanie jeho vnútorných politík, kontrol a postupov.

9.   V prípade povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) a d) môžu členské štáty umožniť, aby funkcie uvedené v odseku 1 tohto článku vykonávali samoregulačné orgány, pokiaľ tieto orgány spĺňajú ustanovenia odseku 2 tohto článku.

10.   Európske orgány dohľadu do 26. júna 2017 vydajú v súlade s článkom 16 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 usmernenia určené príslušným orgánom o charakteristických znakoch dohľadu na základe hodnotenia rizík a o krokoch, ktoré sa majú prijať pri vykonávaní takéhoto dohľadu. Osobitne sa zohľadní povaha a veľkosť podniku a v prípade, že je to primerané a vhodné, ustanovia sa osobitné opatrenia.

ODDIEL 3

Spolupráca

Pododdiel I

Vnútroštátna spolupráca

Článok 49

Členské štáty zabezpečia, aby politickí činitelia, FIU, orgány dohľadu a iné príslušné orgány zapojené do boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu mali účinné mechanizmy, ktoré im umožnia vnútroštátnu spoluprácu a koordináciu v oblasti vypracovania a vykonávania politík a činností na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to aj so zreteľom na plnenie ich povinnosti podľa článku 7.

Pododdiel II

Spolupráca s európskymi orgánmi dohľadu

Článok 50

Príslušné orgány poskytnú európskym orgánom dohľadu všetky potrebné informácie, aby im umožnili vykonávanie ich povinností podľa tejto smernice.

Pododdiel III

Spolupráca medzi FIU a s komisiou

Článok 51

Komisia môže poskytnúť takú pomoc, aká môže byť potrebná na uľahčenie koordinácie vrátane výmeny informácií medzi FIU v rámci Únie. Môže pravidelne zvolávať zasadnutia platformy FIU EÚ, zloženej zo zástupcov FIU z členských štátov, s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi FIU, vymieňať si názory a poskytovať poradenstvo v súvislosti s otázkami vykonávania, ktoré sú relevantné pre FIU a subjekty podávajúce hlásenia, ako aj s otázkami týkajúcimi sa spolupráce, ako je napríklad efektívna spolupráca FIU, identifikácia podozrivých transakcií s cezhraničným rozmerom, štandardizácia formátov hlásení prostredníctvom siete FIU.net alebo jej nástupcu a spoločná analýza cezhraničných prípadov, ako aj identifikácia trendov a faktorov relevantných pre hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu na vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni.

Článok 52

Členské štáty zabezpečia, aby FIU navzájom spolupracovali v čo najväčšej miere bez ohľadu na ich organizačné postavenie.

Článok 53

1.   Členské štáty zabezpečia, aby si FIU z vlastného podnetu alebo na požiadanie vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu byť relevantné na účel spracovania alebo analýzy informácií zo strany FIU v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu a o fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je do nich zapojená, a to aj vtedy, keď typ predikatívneho trestného činu, ktorý s daným prípadom môže súvisieť, nie je v čase výmeny identifikovaný.

Žiadosť musí obsahovať príslušné skutočnosti, podkladové informácie, dôvody žiadosti a to, ako budú požadované informácie použité. Použiť sa môžu rôzne mechanizmy výmeny, ak sa to dohodne medzi FIU, najmä pokiaľ ide o výmeny prostredníctvom FIU.net alebo jej nástupcu.

Ak FIU dostane správu podľa článku 33 ods. 1 prvého pododseku písm. a), ktorá sa týka iného členského štátu, urýchlene ju postúpi FIU tohto členského štátu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby FIU, ktorej bola predložená žiadosť, bola povinná využiť celý rozsah svojich dostupných právomocí, ktoré by bežne využila na vnútroštátnej úrovni na prijímanie a analyzovanie informácií, keď odpovedá inej FIU na žiadosť o informácie uvedené v odseku 1. FIU, ktorej bola predložená žiadosť, na ňu odpovie včas.

Ak sa FIU snaží získať dodatočné informácie od povinného subjektu usadeného v inom členskom štáte, ktorý pôsobí na jej území, žiadosť sa zašle FIU toho členského štátu, na území ktorého je povinný subjekt usadený. Uvedená FIU postupuje žiadosti a odpovede urýchlene.

3.   FIU môže odmietnuť výmenu informácií len za výnimočných okolností, ak by výmena informácií bola v rozpore so základnými zásadami vnútroštátneho práva FIU. Tieto výnimky sa vymedzia tak, aby sa zabránilo zneužívaniu voľnej výmeny informácií na analytické účely a jej zbytočným obmedzeniam.

Článok 54

Informácie a dokumenty získané podľa článkov 52 a 53 sa použijú na vykonávanie úloh FIU, ako sa stanovuje v tejto smernici. Pri výmene informácií a dokumentov podľa článkov 52 a 53, môže odovzdávajúca FIU určiť obmedzenia a podmienky týkajúce sa použitia uvedených informácií. Prijímajúca FIU dodržiava uvedené obmedzenia a podmienky.

Článok 55

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie vymenené podľa článkov 52 a 53 využívali len na účely, na ktoré sa požadovali alebo poskytli, a aby akékoľvek poskytnutie uvedených informácií prijímajúcou FIU akémukoľvek inému orgánu, agentúre alebo oddeleniu alebo akékoľvek použitie týchto informácií na účely presahujúce účely, ktoré boli pôvodne schválené, musela vopred odsúhlasiť FIU poskytujúca informácie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa prechádzajúci súhlas požiadanej FIU s poskytnutím informácií príslušným orgánom udelil urýchlene a v čo najväčšom rozsahu. Požiadaná FIU nesmie odmietnuť dať súhlas s takýmto poskytnutím, s výnimkou prípadu, keď by to presahovalo rozsah uplatňovania jej ustanovení o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, mohlo viesť k narušeniu vyšetrovania trestného činu, jasne odporovalo oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby alebo členského štátu požiadanej FIU, alebo by to bolo inak v nesúlade so základnými zásadami vnútroštátneho práva tohto členského štátu. Každé takéto odmietnutie udelenia súhlasu sa musí náležite vysvetliť.

Článok 56

1.   Členské štáty od svojich FIU vyžadujú, aby medzi sebou používali chránené komunikačné kanály, a nabádajú k používaniu FIU.net alebo jej nástupcu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU s cieľom plniť si úlohy ustanovené v tejto smernici spolupracovali pri používaní najmodernejších technológií v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Tieto technológie umožnia FIU, aby pri zachovaní úplnej ochrany osobných údajov anonymne porovnávali svoje údaje s údajmi ostatných FIU s cieľom zistiť, ktoré subjekty sú predmetom záujmu FIU v iných členských štátoch a určiť ich príjmy a finančné prostriedky.

Článok 57

Rozdiely vo vymedzeniach daňových trestných činov medzi jednotlivými systémami vnútroštátneho práva nebránia tomu, aby FIU boli schopné vymieňať si informácie alebo poskytovať pomoc inej FIU, a to v čo najväčšom rozsahu v zmysle ich vnútroštátneho práva.

ODDIEL 4

Sankcie

Článok 58

1.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mohli byť brané na zodpovednosť za porušenia vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu, a to v súlade s týmto článkom a článkami 59 až 61. Všetky následné sankcie alebo opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií a opatrení a zabezpečia, aby ich príslušné orgány mohli uložiť takéto sankcie a opatrenia v súvislosti s porušením vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, a zabezpečia ich uplatňovanie.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť pravidlá pre správne sankcie alebo opatrenia za porušenia, na ktoré sa vzťahujú trestnoprávne sankcie v ich vnútroštátnom práve. V tomto prípade členské štáty oznámia Komisii príslušné ustanovenia trestného práva.

3.   Členské štáty zabezpečia, že ak sa povinnosti vzťahujú na právnické osoby, v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, sa sankcie a opatrenia môžu uplatňovať na členov riadiaceho orgánu a iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa príslušným orgánom poskytli všetky právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií.

5.   Príslušné orgány vykonávajú svoju právomoc ukladať správne sankcie a opatrenia v súlade s touto smernicou a vnútroštátnym právom, a to ktorýmkoľvek z nasledujúcich spôsobov:

a)

priamo;

b)

v spolupráci s inými orgánmi;

c)

v rámci svojej zodpovednosti delegovaním na takéto ostatné orgány;

d)

podaním na príslušné súdne orgány.

Pri výkone svojich právomocí ukladať správne sankcie a opatrenia príslušné orgány úzko spolupracujú, aby sa zabezpečilo, že uvedené správne sankcie alebo opatrenia prinesú želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

Článok 59

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa tento článok uplatňoval aspoň na tie porušenia na strane povinných subjektov, ktoré sú vážne, ktoré sa opakujú, ktoré sú systematické, alebo na kombináciu týchto porušení, a to v súvislosti s požiadavkami stanovenými v:

a)

článkoch 10 až 24 (povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi);

b)

článkoch 33, 34 a 35 (ohlasovanie podozrivých transakcií);

c)

článku 40 (vedenie záznamov) a

d)

článkoch 45 a 46 (vnútorné kontroly).

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch uvedených v odseku 1 mohli uplatniť správne sankcie a opatrenia, ktoré zahŕňajú aspoň:

a)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa identifikuje fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia;

b)

príkaz, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

c)

ak povinný subjekt podlieha povoleniu, odňatie alebo pozastavenie povolenia;

d)

dočasný zákaz pre ktorúkoľvek osobu plniacu manažérske funkcie v povinnom subjekte, alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu zodpovednú za porušenie, vykonávať manažérske funkcie v povinných subjektoch;

e)

maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň dvojnásobku sumy benefitu vyplývajúceho z porušenia, ak takýto benefit možno určiť, alebo najmenej 1 000 000 EUR.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa odchylne od odseku 2 písm. e) mohli v prípade, že dotknutý povinný subjekt je úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, uplatniť aj tieto sankcie:

a)

v prípade právnickej osoby, maximálne administratívne peňažné sankcie vo výške aspoň 5 000 000 EUR alebo 10 % celkového ročného obratu podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom; ak je povinný subjekt materským podnikom alebo dcérskou spoločnosťou materského podniku, ktorý musí vypracúvať konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s článkom 22 smernice 2013/34/EÚ, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci typ príjmu v súlade s príslušnými smernicami o účtovníctve podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečného materského podniku;

b)

v prípade fyzickej osoby, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň 5 000 000 EUR, alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 25. júnu 2015.

4.   Členské štáty môžu splnomocniť príslušné orgány, aby okrem správnych sankcií uvedených v odseku 2 písm. a) až d) ukladali ďalšie typy správnych sankcií, alebo aby ukladali správne peňažné sankcie presahujúce sumy uvedené v odseku 2 písm. e) a v odseku 3.

Článok 60

1.   Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutie, ktorým sa ukladá správna sankcia alebo opatrenie za porušenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu, voči ktorému nebolo podané odvolanie, zverejnili príslušné orgány na svojich oficiálnych webových stránkach bezodkladne po tom, ako bola osoba, ktorej sa sankcia udelila, informovaná o uvedenom rozhodnutí. Zverejnenie zahŕňa aspoň informácie o type a povahe porušenia, ako aj o totožnosti zodpovednej osoby. Členské štáty nie sú povinné uplatňovať tento pododsek na rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia vyšetrovacej povahy.

Ak zverejnenie totožnosti zodpovedných osôb uvedených v prvom pododseku alebo osobných údajov takýchto osôb považuje príslušný orgán na základe individuálneho posúdenia uskutočneného v súvislosti s primeranosťou zverejnenia takýchto údajov za neprimerané, alebo ak zverejnenie ohrozuje stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, príslušné orgány:

a)

odložia zverejnenie rozhodnutia o uložení správnej sankcie alebo opatrenia až dovtedy, kým pominú dôvody na nezverejnenie;

b)

zverejnia rozhodnutie o uložení správnej sankcie alebo opatrenia na anonymnom základe spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, ak takéto anonymné zverejnenie zabezpečí účinnú ochranu dotknutých osobných údajov. V prípade rozhodnutia zverejniť správnu sankciu alebo opatrenie na anonymnom základe sa zverejnenie príslušných údajov môže na primeraný čas odložiť, ak sa predpokladá, že v rámci tohto obdobia dôvody na anonymné zverejnenie pominú;

c)

vôbec nezverejnia rozhodnutie o uložení správnej sankcie alebo opatrenia v prípade, že možnosti stanovené v písmenách a) a b) sa nepovažujú za dostatočné na zabezpečenie:

i)

toho, aby stabilita finančných trhov nebola ohrozená, alebo

ii)

primeranosti zverejnenia rozhodnutia, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa považujú za menej závažné.

2.   Ak členské štáty umožňujú zverejnenie rozhodnutí, voči ktorým bolo podané odvolanie, príslušné orgány bezodkladne zverejnia na svojich oficiálnych webových stránkach aj túto informáciu a všetky ďalšie informácie o výsledku takéhoto odvolania. Okrem toho sa zverejní aj každé rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o uložení správnej sankcie alebo opatrenia.

3.   Príslušné orgány zabezpečia, aby všetky informácie zverejnené v súlade s týmto článkom zostali na ich oficiálnych webových stránkach počas piatich rokov odo dňa zverejnenia. Osobné údaje uvedené vo zverejnení sa však ponechajú na oficiálnych webových stránkach príslušného orgánu len po dobu, ktorá je nevyhnutná v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby pri určovaní typu a úrovne správnych sankcií alebo opatrení príslušné orgány zohľadnili všetky relevantné okolnosti, a to v relevantnom prípade aj:

a)

závažnosť a trvanie porušenia;

b)

mieru zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

c)

finančnú silu zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby, napríklad podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

d)

benefit vyplývajúci z porušenia spôsobeného zodpovednou fyzickou alebo právnickou osobou, pokiaľ takýto benefit možno určiť;

e)

straty tretích strán spôsobené porušením, pokiaľ ich možno určiť;

f)

úroveň spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom;

g)

predchádzajúce porušenia zo strany zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby právnické osoby mohli byť brané na zodpovednosť za porušenia uvedené v článku 59 ods. 1 spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou, ktorá koná samostatne alebo ako súčasť orgánu danej právnickej osoby a ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie, na základe ktorejkoľvek z týchto skutočností:

a)

oprávnenia zastupovať právnickú osobu;

b)

právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby, alebo

c)

právomoci vykonávať kontrolu v právnickej osobe.

6.   Členské štáty zároveň zabezpečia, aby právnické osoby mohli byť brané na zodpovednosť, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola vykonávané osobou uvedenou v odseku 5 tohto článku umožnili spáchanie porušení uvedených v článku 59 ods. 1 v prospech uvedenej právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.

Článok 61

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli účinné a spoľahlivé mechanizmy na podporu ohlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, príslušným orgánom.

2.   Mechanizmy uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)

konkrétne postupy prijímania správ o porušeniach a o krokoch, ktoré na ne nadväzujú;

b)

primeranú ochranu pre zamestnancov povinných subjektov alebo osôb v povinných subjektoch v porovnateľnom postavení, ktorí oznámia porušenia spáchané v rámci povinného subjektu;

c)

primeranú ochranu pre obvinenú osobu;

d)

ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá oznámi porušenia, a fyzickej osoby, ktorá je údajne zodpovedná za porušenie, v súlade so zásadami stanovenými v smernici 95/46/ES;

e)

jasné pravidlá, ktorými sa zabezpečí, že vo všetkých prípadoch sa v súvislosti s osobou, ktorá ohlási porušenia spáchané v rámci povinného subjektu, zaručí dôvernosť s výnimkou prípadu, keď zverejnenie vyžaduje vnútroštátne právo v kontexte ďalšieho vyšetrovania alebo následného súdneho konania.

3.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty mali zavedené vhodné postupy pre svojich zamestnancov alebo osoby v porovnateľnom postavení na ohlasovanie porušení interne prostredníctvom osobitného, nezávislého a anonymného kanála, primeraného povahe a veľkosti dotknutého povinného subjektu.

Článok 62

1.   Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány informovali európske orgány dohľadu o všetkých správnych sankciách a opatreniach uložených v súlade s článkami 58 a 59 úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám vrátane každého odvolania, ktoré s nimi súvisí, a jeho výsledku.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány v súlade s ich vnútroštátnym právom skontrolovali existenciu príslušného odsúdenia dotknutej osoby v registri trestov. Akákoľvek výmena informácií na tieto účely sa uskutočňuje v súlade s rozhodnutím 2009/316/SVV a rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV v zmysle ich vykonávania vo vnútroštátnom práve.

3.   Európske orgány dohľadu vedú webovú lokalitu s odkazmi na každé zverejnenie správnych sankcií a opatrení uložených v súlade s článkom 60 úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám, ktoré vykonali príslušné orgány, a uvádzajú dobu, počas ktorej každý členský štát zverejňuje správne sankcie a opatrenia.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 63

Článok 25 ods. 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (32) sa nahrádza takto:

„d)

je centrálna protistrana usadená alebo jej bolo udelené povolenie v tretej krajine, ktorá sa podľa Komisie nepovažuje v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (*) za krajinu so strategickými nedostatkami vo vnútroštátnom mechanizme boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré predstavujú závažné hrozby pre finančný systém Únie.

Článok 64

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 9 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od 25. júna 2015.

3.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 nadobúda účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote jedného mesiaca po oznámení tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

Článok 65

Komisia do 26. júna 2019 vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 66

Smernice 2005/60/ES a 2006/70/ES sa zrušujú s účinnosťou od 26. júna 2017.

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 67

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 26. júna 2017. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených opatrení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o tomto odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 68

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 69

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 20. mája 2015

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predsedníčka

Z. KALNIŅA-LUKAŠEVICA


(1)  Ú. v. EÚ C 166, 12.6.2013, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 31.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 20. apríla 2015 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 20. mája 2015 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Smernica Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí (Ú. v. ES L 166, 28.6.1991, s. 77).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/97/ES zo 4. decembra 2001, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/308/EHS o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 76).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

(7)  Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „politicky exponovaná osoba“, a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(14)  Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).

(15)  Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(16)  Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 23).

(17)  Rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 33).

(18)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(19)  Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 9.

(20)  Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3).

(27)  Jednotná akcia 98/733/SVV z 21. decembra 1998 prijatá Radou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, ktorou sa stanovuje, že účasť v zločineckej organizácii je v členských štátoch Európskej únie trestným činom (Ú. v. ES L 351, 29.12.1998, s. 1).

(28)  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 49.

(29)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (pozri s. 1 tohto úradného vestníka).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. EÚ L 258, 1.10.2009, s. 11).

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).


PRÍLOHA I

V tejto prílohe sa nachádza informatívny zoznam premenných faktorov rizika, ktoré musia povinné subjekty zvážiť pri určovaní rozsahu, v ktorom uplatnia opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s článkom 13 ods. 3:

i)

účel účtu alebo vzťahu;

ii)

suma aktív, ktorú musí klient uložiť, alebo veľkosť realizovaných transakcií;

iii)

pravidelnosť alebo trvanie obchodného vzťahu.


PRÍLOHA II

V tejto prílohe sa nachádza informatívny zoznam faktorov a druhov dôkazov o potenciálne nižšom riziku uvedenom v článku 16:

1.

Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi:

a)

verejné spoločnosti kótované na burze cenných papierov, ktoré podliehajú požiadavkám na zverejňovanie (buď na základe pravidiel burzy cenných papierov alebo na základe právnych predpisov alebo vykonateľných prostriedkov), ktorými sa ukladajú požiadavky na zabezpečenie primeranej transparentnosti skutočného vlastníctva;

b)

orgány verejnej správy alebo štátne podniky;

c)

klienti, ktorý sídlia v geografických oblastiach s nižším rizikom, ako sa uvádza v bode 3.

2.

Rizikové faktory z hľadiska produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanála:

a)

životné poistenia, ktoré majú nízke poistné;

b)

poistné zmluvy v dôchodkových systémoch, ak v nich nie je žiadne ustanovenie o predčasnej odkupnej opcii a poistná zmluva sa nedá použiť ako kolaterál;

c)

dôchodkový, starobný alebo podobný systém, ktorým sa poskytujú dôchodkové dávky zamestnancom, pričom príspevky prebiehajú formou zrážok zo mzdy a pravidlá systému nedovoľujú postúpenie členského podielu v systéme;

d)

finančné produkty alebo služby, ktorými sa poskytujú určitým typom klientov náležite vymedzené a obmedzené služby s cieľom zvýšiť prístup na účely finančného začleňovania;

e)

produkty, v prípade ktorých sa riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu riadia inými faktormi, ako napríklad peňažnými limitmi alebo transparentnosťou vlastníctva (napríklad určité druhy elektronických peňazí).

3.

Rizikové faktory z geografického hľadiska:

a)

členské štáty;

b)

tretie krajiny s účinnými systémami na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

c)

tretie krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s nízkou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti;

d)

tretie krajiny, ktoré majú na základe dôveryhodných zdrojov, ako sú vzájomné hodnotenia, podrobné správy o posúdení alebo zverejnené správy o nadväzujúcich krokoch, zavedené požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s revidovanými odporúčaniami FATF a uvedené požiadavky účinne uplatňujú.


PRÍLOHA III

Ďalej je uvedený informatívny zoznam faktorov a druhov dôkazov o potenciálne vyššom riziku uvedenom v článku 18 ods. 3:

1.

Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi:

a)

obchodný vzťah prebieha za neobvyklých okolností;

b)

klienti, ktorí sídlia v geografických oblastiach s vyšším rizikom, uvedených v bode 3;

c)

právnické osoby alebo právne štruktúry, ktoré sú prostriedkom na držanie osobného majetku;

d)

spoločnosti, ktoré majú poverených akcionárov alebo akcie na doručiteľa;

e)

podnikateľské subjekty intenzívne využívajúce hotovosť;

f)

vlastnícka štruktúra spoločnosti sa javí ako neobvyklá alebo nadmerne zložitá so zreteľom na povahu obchodnej činnosti spoločnosti;

2.

Rizikové faktory z hľadiska produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanála:

a)

súkromné bankovníctvo;

b)

produkty alebo transakcie, ktoré by mohli byť priaznivé pre anonymitu;

c)

nepriame obchodné vzťahy alebo transakcie bez určitých ochranných aspektov, akými sú napríklad elektronické podpisy;

d)

prijatá platba od neznámych alebo nepridružených tretích strán;

e)

nové produkty a nové obchodné postupy vrátane nového mechanizmu dodania a používanie nových alebo rozvíjajúcich sa technológií v prípade nových, ako aj už existujúcich produktov;

3.

Rizikové faktory z geografického hľadiska:

a)

bez toho, aby bol dotknutý článok 9, krajiny, ktoré podľa dôveryhodných zdrojov, akými sú napríklad vzájomné hodnotenia, podrobné správy o posúdení alebo zverejnené správy o nadväzujúcich krokoch, nemajú účinné systémy na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

b)

krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s významnou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti;

c)

krajiny, ktoré podliehajú sankciám, embargám alebo podobným opatreniam, ktoré vydala napríklad Únia alebo Organizácia Spojených národov;

d)

krajiny poskytujúce finančné prostriedky alebo podporu teroristickým činnostiam alebo krajiny, na ktorých území fungujú určené teroristické organizácie.


PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody

Táto smernica

Smernica 2005/60/ES

Smernica 2006/70/ES

 

Článok 1

 

Článok 3

 

Článok 5

 

Článok 6

 

Článok 7

Článok 1

Článok 1

 

Článok 2

Článok 2

 

Článok 2 ods. 3 až 9

 

Článok 4

Článok 3

Článok 3

 

Článok 3 ods. 9, 10 a 11

 

Článok 2 ods. 1, 2 a 3

Článok 4

Článok 4

 

Článok 5

Článok 5

 

Články 6 až 8

 

Článok 10

Článok 6

 

Článok 11

Článok 7

 

Článok 13

Článok 8

 

Článok 14

Článok 9

 

Článok 11 písm. d)

Článok 10 ods. 1

 

Článok 10 ods. 2

 

Články 15, 16 a 17

Článok 11

 

Článok 12

 

Články 18 až 24

Článok 13

 

Článok 22

 

Článok 2 ods. 4

Článok 25

Článok 14

 

Článok 15

 

Článok 26

Článok 16

 

Článok 17

 

Článok 27

Článok 18

 

Článok 28

 

Článok 29

Článok 19

 

Článok 30

 

Článok 31

 

Článok 20

 

Článok 32

Článok 21

 

Článok 33

Článok 22

 

Článok 34

Článok 23

 

Článok 35

Článok 24

 

Článok 36

Článok 25

 

Článok 37

Článok 26

 

Článok 38

Článok 27

 

Článok 39

Článok 28

 

Článok 29

 

Článok 40

Článok 30

 

Článok 45

Článok 31

 

Článok 42

Článok 32

 

Článok 44

Článok 33

 

Článok 45

Článok 34

 

Článok 46

Článok 35

 

Článok 47

Článok 36

 

Článok 48

Článok 37

 

Článok 49

 

Článok 50

Článok 37a

 

Článok 51

Článok 38

 

Články 52 až 57

 

Články 58 až 61

Článok 39

 

Článok 40

 

Článok 41

 

Článok 41a

 

Článok 41b

 

Článok 65

Článok 42

 

Článok 43

 

Článok 66

Článok 44

 

Článok 67

Článok 45

 

Článok 68

Článok 46

 

Článok 69

Článok 47

 


Top