This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02013R1380-20230101
Regulation (EU) No 1380/2013 of the European Parliament and of the Council of 11 December 2013 on the Common Fisheries Policy, amending Council Regulations (EC) No 1954/2003 and (EC) No 1224/2009 and repealing Council Regulations (EC) No 2371/2002 and (EC) No 639/2004 and Council Decision 2004/585/EC
Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES
02013R1380 — SK — 01.01.2023 — 004.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 (Ú. v. ES L 354 28.12.2013, s. 22) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
L 354 |
86 |
28.12.2013 |
||
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/812 z 20. mája 2015, |
L 133 |
1 |
29.5.2015 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2092 z 15. novembra 2017, |
L 302 |
1 |
17.11.2017 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 |
L 198 |
105 |
25.7.2019 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2022/2495 zo 14. decembra 2022, |
L 325 |
1 |
20.12.2022 |
|
Opravené a doplnené:
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1380/2013
z 11. decembra 2013
o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES
ČASŤ I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
Spoločná rybárska politika sa vzťahuje na:
ochranu morských biologických zdrojov a riadenie rybolovu a flotíl, ktoré takéto zdroje využívajú;
vo vzťahu k opatreniam na trhoch a k finančným opatreniam na podporu vykonávania spoločnej rybárskej politiky: sladkovodné biologické zdroje, akvakultúru a spracovanie a uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry na trh.
Spoločná rybárska politika sa vzťahuje na činnosti uvedené v odseku 1, keď sa vykonávajú:
na území členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva;
vo vodách Únie vrátane vykonávania rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretích krajín, v ktorých sú aj zaregistrované;
rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie; alebo
štátnymi príslušníkmi členských štátov bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu.
Článok 2
Ciele
V záujme dosiahnutia cieľa postupnej obnovy a udržania populácií rýb nad úrovňami biomasy, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, sa miera maximálneho udržateľného výnosu využívania dosiahne do roku 2015 tam, kde je to možné, a postupne, na vzostupnom základe, najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie.
Spoločná rybárska politika predovšetkým:
postupne odstraňuje odhadzovanie úlovkov na individuálnom základe pri zohľadnení najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, a to zabránením nechceným úlovkom a čo najväčším znížením ich množstva a postupným zabezpečením toho, aby sa úlovky vyloďovali;
podľa potreby čo najlepšie využíva nechcené úlovky, bez toho, aby sa pre takéto úlovky, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, vytvoril trh;
zabezpečuje podmienky pre hospodársky životaschopné a konkurencieschopné odvetvie rybolovu a spracovania rýb a pre činnosti na súši súvisiace s rybolovom;
zabezpečuje opatrenia na úpravu rybolovnej kapacity flotíl na úrovne rybolovných možností v súlade s odsekom 2 na účely hospodársky životaschopných flotíl bez drancovania morských biologických zdrojov;
podporuje rozvoj udržateľných akvakultúrnych činností Únie s cieľom prispievať k dodávkam potravín a potravinovej bezpečnosti a k zamestnanosti;
prispieva k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností, pamätajúc pritom na pobrežný rybolov a socio-ekonomické aspekty;
prispieva k efektívnemu a transparentnému vnútornému trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry a prispieva k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre produkty rybolovu a akvakultúry, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii;
prihliada na záujmy spotrebiteľov aj výrobcov;
presadzuje pobrežné rybolovné činnosti s prihliadnutím na socio-ekonomické aspekty;
dodržiava právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia, a najmä cieľ, ktorým je dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu do roku 2020, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 smernice 2008/56/ES, ako aj iné politiky Únie.
Článok 3
Zásady dobrej správy vecí verejných
Spoločná rybárska politika sa riadi týmito zásadami dobrej správy vecí verejných:
jasné vymedzenie zodpovedností na úrovni Únie a na regionálnej, národnej a miestnej úrovni;
zohľadňovanie regionálnych špecifík prostredníctvom regionalizovaného prístupu;
ustanovenie opatrení v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami;
dlhodobá perspektíva;
efektívnosť administratívnych nákladov;
primeraná účasť zainteresovaných strán, najmä poradných rád, vo všetkých fázach od koncepcie opatrení až po ich vykonávanie;
primárna zodpovednosť vlajkového štátu;
súlad s inými politikami Únie;
podľa potreby využitie posúdení vplyvu;
súdržnosť medzi vnútorným a vonkajším rozmerom spoločnej rybárskej politiky;
transparentnosť nakladania s údajmi v súlade s existujúcimi právnymi požiadavkami s náležitým prihliadnutím na súkromný život, ochranu osobných údajov a pravidlá dôvernosti; dostupnosť údajov príslušným vedeckým orgánom, iným subjektom s vedeckým alebo riadiacim záujmom a iným určeným koncovým používateľom.
Článok 4
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„vody Únie“ sú vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc členských štátov, s výnimkou vôd susediacich s územiami uvedenými v prílohe II k zmluve;
„morské biologické zdroje“ sú dostupné a prístupné živé morské vodné druhy vrátane anadrómnych a katadrómnych druhov počas ich života v mori;
„sladkovodné biologické zdroje“ sú dostupné a prístupné živé sladkovodné druhy;
„rybárske plavidlo“ je akékoľvek plavidlo vybavené na komerčné využívanie morských biologických zdrojov alebo pasca na tuniaka modroplutvého;
„rybárske plavidlo Únie“ je rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;
„zaradenie do rybárskej flotily“ je registrácia rybárskeho plavidla v registri rybárskych plavidiel členského štátu;
„maximálny udržateľný výnos“ je najvyšší teoretický vyvážený výnos, ktorý sa môže bez prestania v priemere získať z určitej populácie za existujúcich priemerných environmentálnych podmienok bez toho, aby to malo výrazný vplyv na proces rozmnožovania;
„prístup predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva“, ako sa uvádza v článku 6 dohody OSN o populáciách rýb, je prístup, v rámci ktorého by sa nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na hospodárenie s cieľovým druhom na účely jeho ochrany, ochrany príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia;
„ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva“ je integrovaný prístup k riadeniu rybárstva v rámci ekologicky zmysluplných hraníc, ktorý sa snaží riadiť využívanie prírodných zdrojov s prihliadnutím na rybolovné a iné ľudské činnosti a zároveň zachovať biologické bohatstvo a biologické procesy potrebné na ochranu zloženia, štruktúry a fungovania biotopov dotknutých ekosystémov zohľadňovaním znalostí a neistôt súvisiacich s biotickými, abiotickými a ľudskými zložkami ekosystémov;
„odhodené úlovky“ sú úlovky, ktoré sa vrátia do mora;
„rybolov s malým vplyvom“ je používanie selektívnych rybolovných techník, ktoré majú malý škodlivý vplyv na morské ekosystémy a/alebo pri ktorých môžu vznikať nízke emisie z paliva;
„selektívny rybolov“ je rybolov rybolovnými metódami alebo rybárskym výstrojom, ktoré sa počas rybolovnej operácie zameriavajú a lovia organizmy podľa veľkosti alebo druhu a umožňujú zabrániť uloveniu jedincov necieľového druhu alebo ich vypustenie bez poškodenia;
„rybolovná úmrtnosť“ je miera, v ktorej sa rybolovnými činnosťami počas daného obdobia odoberá z populácie biomasa alebo jedince;
„populácia“ je morský biologický zdroj, ktorý sa vyskytuje v danej oblasti hospodárenia;
„obmedzenie výlovu“ je podľa vhodnosti buď kvantitatívne obmedzenie úlovkov populácie rýb alebo skupiny populácií rýb počas daného obdobia, ak sa na tieto populácie rýb alebo skupinu populácií rýb vzťahuje povinnosť vylodenia, alebo kvantitatívne obmedzenie vylodení populácie rýb alebo skupiny populácií rýb počas daného obdobia, na ktoré sa povinnosť vylodenia nevzťahuje;
„ochranný referenčný bod“ sú hodnoty parametrov populácie rýb (ako sú napríklad biomasa alebo rybolovná úmrtnosť), ktoré sa používajú pri riadení rybárstva, napríklad v súvislosti s prijateľnou úrovňou biologického rizika alebo želanou úrovňou výnosu;
„minimálna ochranná referenčná veľkosť“ je veľkosť živých morských vodných druhov so zreteľom na dospelosť, ako je stanovená v práve Únie, pričom sa pod jej hranicou uplatňujú obmedzenia alebo stimuly, ktorých cieľom je zabrániť lovu prostredníctvom rybolovných činností; táto veľkosť v príslušných prípadoch nahrádza minimálnu veľkosť pri vylodení;
„populácia v bezpečných biologických hraniciach“ je populácia s vysokou pravdepodobnosťou, že jej predpokladaná biomasa neresiacej sa populácie na konci predchádzajúceho roka je vyššia, ako hraničný referenčný bod biomasy (Blim), a jej odhadovaná miera rybolovnej úmrtnosti za predchádzajúci rok je nižšia ako hraničný referenčný bod miery rybolovnej úmrtnosti (Flim);
„záruka“ je preventívne opatrenie zamerané na zabránenie neželaným situáciám;
„technické opatrenie“ je opatrenie, ktoré stanovením podmienok využívania a štruktúry rybárskeho výstroja a obmedzení prístupu k rybolovným oblastiam reguluje druhové a veľkostné zloženie úlovkov a vplyvy na zložky ekosystémov, ktoré vyplývajú z rybolovných činností;
„rybolovné úsilie“ je výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla; v prípade skupiny rybárskych plavidiel je to súčet rybolovného úsilia všetkých plavidiel v danej skupine;
„členský štát s priamym hospodárskym záujmom“ je členský štát, ktorý má záujem pozostávajúci buď z rybolovných možností, alebo rybolovu, ktorý sa vykonáva vo výhradnej hospodárskej zóne dotknutého členského štátu, alebo, pokiaľ ide o Stredozemné more, tradičného rybolovu na šírom mori;
„prevoditeľné rybolovné koncesie“ sú odobrateľné užívateľské nároky na konkrétnu časť rybolovných možností pridelených členskému štátu alebo stanovených v pláne hospodárenia, ktorý členský štát prijal v súlade s článkom 19 nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 ( 1 ), ktoré ich držiteľ môže preniesť;
„rybolovná kapacita“ je tonáž plavidla v GT (hrubá tonáž) a jeho výkon v kW (kilowatt), ako sú vymedzené v článkoch 4 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86 ( 2 );
„akvakultúra“ je chov alebo pestovanie vodných organizmov technikami určenými na zvýšenie produkcie daných organizmov nad rámec prirodzenej kapacity prostredia, ak organizmy zostávajú počas fázy chovu a pestovania majetkom fyzickej alebo právnickej osoby, a to až do okamihu ich výlovu vrátane tohto okamihu;
„licencia na rybolov“ je licencia vymedzená v článku 4 bode 9 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 ( 3 );
„oprávnenie na rybolov“ je oprávnenie vymedzené v článku 4 bode 10 nariadenia (ES) č. 1224/2009;
„rybolovná činnosť“ je vyhľadávanie rýb, spustenie, nastavenie, vlečenie a vytiahnutie rybárskeho výstroja, vytiahnutie úlovku na palubu, prekládka, ponechanie na palube, spracovanie na palube, preprava, umiestňovanie do klietok, vykrmovanie a vylodenie rýb a produktov rybolovu;
„produkty rybolovu“ sú vodné organizmy, ktoré sa získali akoukoľvek rybolovnou činnosťou, alebo produkty, ktoré sa z nich získali;
„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek fázou produkcie, spracovania, uvádzania na trh, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybolovu a akvakultúry;
„závažné porušenie“ je porušenie, ktoré je vymedzené ako také v príslušných právnych predpisoch Únie vrátane článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 ( 4 ) a v článku 90 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009;
„koncový používateľ vedeckých údajov“ je subjekt so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybárstva na účely výskumu alebo hospodárenia;
„nadbytok povoleného výlovu“ je tá časť povoleného výlovu, ktorú pobrežný štát nevylovil a ktorá vedie k tomu, že celková miera využívania jednotlivých populácií zostáva pod úrovňami, na ktorých sú populácie schopné sa sami obnoviť, a udržiava populácie lovených druhov nad želanými úrovňami stanovenými na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní;
„produkty akvakultúry“ sú vodné organizmy v akejkoľvek fáze ich životného cyklu, ktoré sa získali akoukoľvek akvakultúrnou činnosťou, alebo produkty, ktoré sa z nich získali;
„biomasa neresiacej sa populácie“ je odhad masy rýb konkrétnej populácie, ktoré sa rozmnožujú vo vymedzenom čase vrátane samcov a samíc, a rýb, ktoré sa rozmnožujú živorodo;
„zmiešaný rybolov“ je rybolov, pri ktorom je prítomných viacero druhov, a pri ktorom je pravdepodobné, že sa ulovia rôzne druhy v rámci tej istej rybolovnej operácie;
„dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva“ je medzinárodná dohoda uzavretá s tretím štátom na účely získania prístupu do vôd a k zdrojom s cieľom udržateľným spôsobom využívať časť nadbytku morských biologických zdrojov výmenou za finančnú kompenzáciu od Únie, ktorej súčasťou môže byť aj odvetvová podpora.
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto geografické vymedzenie zemepisných oblastí:
„Severné more“ sú zóny ICES ( 5 ) IIIa a IV;
„Baltské more“ sú zóny ICES IIIb, IIIc a IIId;
„severozápadné vody“ sú zóny ICES V (okrem Va a iba vody Únie v Vb), VI a VII;
„juhozápadné vody“ sú zóny ICES VIII, IX a X (vody okolo Azor) a zóny CECAF ( 6 ) 34.1.1, 34.1.2 a 34.2.0 (vody okolo Madeiry a Kanárskych ostrovov);
„Stredozemné more“ sú morské vody Stredozemného mora na východ od 5°36' z. d.;
„Čierne more“ je zemepisná podoblasť GFCM (General Fisheries Commission for the Mediterranean) vymedzená v uznesení GFCM/33/2009/2.
ČASŤ II
PRÍSTUP DO VÔD
Článok 5
Všeobecné pravidlá prístupu do vôd
ČASŤ III
OPATRENIA NA OCHRANU A UDRŽATELNÉ VYUŽÍVANIE MORSKÝCH BIOLOGICKÝCH ZDROJOV
HLAVA I
Ochranné opatrenia
Článok 6
Všeobecné ustanovenia
Článok 7
Druhy ochranných opatrení
Opatrenia na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov môžu okrem iného zahŕňať:
viacročné plány podľa článkov 9 a 10;
ciele pre ochranu a udržateľné využívanie populácií a súvisiace opatrenia na na minimalizovanie vplyvu rybolovu na morské prostredie;
opatrenia na úpravu rybolovnej kapacity rybárskych plavidiel podľa dostupných rybolovných možností;
stimuly vrátane stimulov hospodárskej povahy, ako sú rybolovné možnosti, na presadzovanie rybolovných metód, ktoré prispievajú k selektívnejšiemu rybolovu, k zabráneniu nechceným úlovkom a k čo najväčšiemu zníženiu ich množstva a k rybolovu s malým vplyvom na morský ekosystém a rybolovné zdroje;
opatrenia na stanovenie a prideľovanie rybolovných možností;
opatrenia na dosiahnutie cieľov článku 15;
minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť;
pilotné projekty týkajúce sa alternatívnych typov techník riadenia rybolovu a výstroja, ktoré zvyšujú selektivitu alebo minimalizujú negatívny vplyv rybolovných činností na morské prostredie;
opatrenia potrebné na splnenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia prijatých na základe článku 11;
technické opatrenia uvedené v odseku 2.
Technické opatrenia môžu okrem iného zahŕňať:
charakteristické znaky rybárskeho výstroja a pravidlá jeho používania;
špecifikácie vzťahujúce sa na konštrukciu rybárskeho výstroja vrátane:
úprav alebo dodatočných zariadení na zlepšenie selektivity alebo na minimalizovanie negatívneho vplyvu na ekosystém;
úprav alebo dodatočných zariadení na zníženie náhodného ulovenia ohrozených, bezprostredne ohrozených a chránených druhov, ako aj na zníženie ďalších nechcených úlovkov;
obmedzenia alebo zákazy použitia určitého rybárskeho výstroja a rybolovných činností v určitých oblastiach alebo obdobiach;
požiadavky na rybárske plavidlá, aby prestali vykonávať činnosť v danej oblasti počas vymedzeného minimálneho obdobia s cieľom chrániť dočasné zhluknutie ohrozených druhov, neresiacich sa rýb, rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť a ďalších zraniteľných morských zdrojov;
osobitné opatrenia na minimalizovanie negatívneho vplyvu rybolovných činností na morskú biodiverzitu a morské ekosystémy vrátane opatrení na zabránenie nechceným úlovkom a na čo najväčšie zníženie ich množstva.
Článok 8
Zriadenie oblastí na obnovu populácií rýb
HLAVA II
Osobitné opatrenia
Článok 9
Zásady a ciele viacročných plánov
Viacročné plány sa vzťahujú buď:
na jednotlivé druhy, alebo
v prípade zmiešaného rybolovu alebo keď sa dynamika populácií navzájom ovplyvňuje, na rybolov využívajúci viaceré populácie v danej zemepisnej oblasti, pričom sa zohľadňujú znalosti o vzájomnom pôsobení medzi populáciami rýb, rybolovom a morskými ekosystémami.
Článok 10
Obsah viacročných plánov
Viacročný plán podľa potreby a bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci podľa zmluvy, obsahuje:
rozsah (vyjadrený v populáciách), druh rybolovu a oblasť, na ktoré sa viacročný plán vzťahuje;
ciele, ktoré sú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 a s príslušnými ustanoveniami článkov 6 a 9;
kvantifikovateľné ciele, ako napríklad miery rybolovnej úmrtnosti a/alebo biomasa neresiacich sa populácií;
jasné časové rámce na dosiahnutie kvantifikovateľných cieľov;
ochranné referenčné body, ktoré sú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2;
ciele pre ochranné a technické opatrenia, ktoré sa majú prijať v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 15, a opatrenia určené na zabránenie a zníženie, pokiaľ je to možné, nechcených úlovkov;
záruky na zabezpečenie dosiahnutia kvantifikovateľných cieľov a potrebné nápravné prostriedky, okrem iného aj pre situácie, keď zhoršujúca sa kvalita alebo dostupnosť údajov ohrozuje udržateľnosť populácie.
Viacročný plán môže obsahovať aj:
ďalšie ochranné opatrenia, najmä opatrenia na postupné odstránenie odhadzovania úlovkov s ohľadom na najlepšie dostupné vedecké odporúčania, alebo opatrenia na minimalizovanie negatívneho vplyvu rybolovu na ekosystém, ktoré sa podľa potreby ďalej vymedzia v súlade s článkom 18;
kvantifikovateľné ukazovatele pre pravidelné monitorovanie a posudzovanie pokroku pri dosahovaní cieľov viacročného plánu;
podľa potreby konkrétne ciele pre sladkovodnú časť životného cyklu anadrómnych a katadrómnych druhov.
Článok 11
Ochranné opatrenia potrebné na splnenie povinností podľa právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia
Ak sa všetky členské štáty nedohodnú na spoločnom odporúčaní, ktoré sa má predložiť Komisii v súlade s prvým pododsekom v lehote v ňom stanovenej, alebo ak sa spoločné odporúčanie nezdá byť zlučiteľné s požiadavkami uvedenými v odseku 1, Komisia môže predložiť návrh v súlade so zmluvou.
Článok 12
Opatrenia Komisie v prípade vážneho ohrozenia morských biologických zdrojov
Článok 13
Núdzové opatrenia členských štátov
Článok 14
Zabránenie nechceným úlovkom a ich minimalizovanie
Článok 15
Povinnosť vylodiť úlovky
Všetky úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu, a pokiaľ ide o Stredozemné more, úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú minimálne veľkosti vymedzené v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1967/2006, ktoré sa ulovia v rámci rybolovných činností vo vodách Únie alebo rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie vo vodách, ktoré nepatria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín, v druhoch rybolovu a zemepisných oblastiach uvedených nižšie, sa vytiahnu a ponechajú na palube rybárskych plavidiel, zaznamenajú a vylodia a v príslušných prípadoch započítajú do kvóty s výnimkou prípadov, keď sa tieto úlovky používajú ako živá návnada, a to v súlade s týmito časovými rámcami:
najneskôr od 1. januára 2015:
najneskôr od 1. januára 2015 pre druhy charakterizujúce daný rybolov a najneskôr od 1. januára 2017 pre všetky ostatné druhy rybolovu vo vodách Únie v Baltskom mori pre druhy, na ktoré sa vzťahujú iné obmedzenia výlovu, ako sú obmedzenia, na ktoré sa vzťahuje písmeno a);
najneskôr od 1. januára 2016 pre druhy charakterizujúce daný rybolov a najneskôr od 1. januára 2019 pre všetky ostatné druhy v:
Severnom mori
severozápadných vodách
juhozápadných vodách
iný rybolov zameraný na druhy, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu;
najneskôr od 1. januára 2017 pre druhy charakterizujúce daný rybolov a najneskôr od 1. januára 2019 pre všetky ostatné druhy v rámci rybolovu, na ktorý sa nevzťahuje písmeno a) v Stredozemnom mori, Čiernom mori a vo všetkých ostatných vodách Únie a vo vodách, ktoré nie sú vodami Únie a ktoré nepatria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín.
Povinnosť vylodiť úlovky uvedená v odseku 1 sa neuplatňuje na:
druhy, ktorých lov je zakázaný a ktoré sú takto označené v právnom akte Únie prijatom v rámci spoločnej rybárskej politiky;
druhy, pri ktorých vedecké dôkazy preukazujú vysokú mieru prežitia, pričom sa zohľadňujú charakteristické znaky výstroja, rybolovných postupov a ekosystému;
úlovky, na ktoré sa vzťahujú výnimky de minimis;
ryby, ktoré vykazujú znaky napadnutia dravcami.
Podrobnosti splnenia povinnosti vylodiť úlovky uvedenej v odseku 1 sa stanovia vo viacročných plánoch uvedených v článkoch 9 a 10 a v príslušných prípadoch sa bližšie špecifikujú v súlade s článkom 18, vrátane:
osobitných ustanovení o rybolove alebo druhoch, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky uvedená v odseku 1, ako sú technické opatrenia uvedené v článku 7 ods. 2 zamerané na zvýšenie selektivity výstroja alebo zníženie, prípadne, pokiaľ je to možné, elimináciu nechcených úlovkov;
špecifikácie výnimiek z povinnosti vylodiť úlovky druhov uvedených v odseku 4 písm. b);
ustanovení o výnimkách de minimis do výšky 5 % celkového ročného výlovu všetkých druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky uvedená v odseku 1. Výnimka de minimis sa uplatňuje v týchto prípadoch:
ak z vedeckých dôkazov vyplýva, že zvýšenia selektivity je veľmi ťažké dosiahnuť, alebo
na účely zabránenia neprimeraným nákladom na manipuláciu s nechcenými úlovkami v prípade toho rybárskeho výstroja, pri ktorom nechcené úlovky na druh rybárskeho výstroja nepredstavujú viac ako určité percento, ktoré sa stanoví v pláne, z celkového ročného úlovku týmto výstrojom.
Úlovky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia uvedené v tomto písmene, sa nezapočítavajú do príslušných kvót; všetky takéto úlovky sa však plne zaznamenávajú.
Počas prechodného obdobia štyroch rokov sa percentuálny podiel celkových ročných úlovkov uvedený v tomto písmene zvýši:
o dva percentuálne body počas prvých dvoch rokov uplatňovania povinnosti vylodiť úlovky; a
o jeden percentuálny bod v nadchádzajúcich dvoch rokoch;
ustanovenia o dokumentácii úlovkov;
prípadné stanovenie minimálnych ochranných referenčných veľkostí v súlade s odsekom 10.
Výročné správy obsahujú:
Článok 16
Rybolovné možnosti
Článok 17
Kritériá prideľovania rybolovných možností členskými štátmi
Pri prideľovaní rybolovných možností, ktoré majú k dispozícii, ako sa uvádza v článku 16, členské štáty používajú transparentné a objektívne kritériá vrátane kritérií environmentálnej, sociálnej a hospodárskej povahy. Medzi kritériá, ktoré sa majú použiť, môže patriť aj vplyv rybolovu na životné prostredie, dodržiavanie predpisov v minulosti, príspevok k miestnemu hospodárstvu a historické úrovne úlovkov. V rámci rybolovných možností, ktoré sú im pridelené, sa členské štáty usilujú poskytovať stimuly rybárskym plavidlám, ktoré používajú selektívny rybársky výstroj alebo rybolovné techniky so zníženým vplyvom na životné prostredie, ako je napríklad znížená spotreba energie alebo menšie poškodenie biotopov.
HLAVA III
Regionalizácia
Článok 18
Regionálna spolupráca zameraná na ochranné opatrenia
Členské štáty zabezpečia, aby spoločné odporúčania k ochranným opatreniam, ktoré sa majú prijať podľa odseku 1, vychádzali z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a spĺňali všetky z týchto požiadaviek:
boli zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článku 2;
boli zlučiteľné s rozsahom pôsobnosti a cieľmi príslušného ochranného opatrenia;
boli zlučiteľné s rozsahom pôsobnosti príslušného viacročného plánu a účinne plnili jeho ciele a kvantifikovateľné zámery;
boli aspoň rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.
HLAVA IV
Vnútroštátne opatrenia
Článok 19
Opatrenia členského štátu, ktoré sa vzťahujú na rybárske plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou alebo na osoby usadené na ich území
Členský štát môže prijať opatrenia na ochranu populácií rýb vo vodách Únie za predpokladu, že tieto opatrenia spĺňajú všetky z týchto požiadaviek:
vzťahujú sa výhradne na rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou tohto členského štátu alebo v prípade rybolovných činností, ktoré nevykonávajú rybárske plavidlá, na osoby usadené na tej časti jeho územia, na ktorej sa uplatňuje zmluva;
sú zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článku 2;
sú aspoň rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.
Článok 20
Opatrenia členského štátu v rámci zóny do 12 námorných míľ
ČASŤ IV
RIADENIE RYBOLOVNEJ KAPACITY
Článok 21
Zriadenie systémov prevoditeľných rybolovných koncesií
Členské štáty môžu zaviesť systém prevoditeľných rybolovných koncesií. Členské štáty, ktoré takýto systém majú, zriadia a vedú register prevoditeľných rybolovných koncesií.
Článok 22
Prispôsobenie a riadenie rybolovnej kapacity
Správa obsahuje ročné posúdenie kapacity národnej flotily a všetkých segmentov flotily členského štátu. Správa sa snaží identifikovať nadmernú štrukturálnu kapacitu jednotlivých segmentov a odhaduje ich dlhodobú výnosnosť. Správy sa sprístupnia verejnosti.
Komisia každoročne vypracuje správu pre Európsky parlament a Radu o rovnováhe medzi rybolovnou kapacitou flotíl členských štátov a ich rybolovnými možnosťami v súlade s usmerneniami uvedenými v odseku 2 prvom pododseku. Súčasťou tejto správy sú aj akčné plány uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Prvá správa sa predloží do 31. marca 2015.
Ak členský štát nevypracuje správu uvedenú v odseku 2 a/alebo nesplní akčný plán uvedený v prvom pododseku tohto odseku, môže dôjsť k primeranému pozastaveniu alebo prerušeniu príslušnej finančnej pomoci Únie tomuto členskému štátu na investície v súvislosti s flotilou do dotknutého segmentu alebo segmentov flotily v súlade s budúcim právnym aktom Únie stanovujúcim podmienky finančnej podpory námornej a rybárskej politike na obdobie rokov 2014-2020.
Článok 23
Systém zaradenia/vyradenia
Článok 24
Registre rybárskych flotíl
ČASŤ V
VEDECKÝ ZÁKLAD RIADENIA RYBÁRSTVA
Článok 25
Požiadavky na údaje pre riadenie rybárstva
Členské štáty v súlade s pravidlami prijatými v oblasti zberu údajov zbierajú biologické, environmentálne, technické a socio-ekonomické údaje, ktoré sú potrebné na riadenie rybárstva, spravujú uvedené údaje a sprístupňujú ich koncovým používateľom vrátane subjektov určených Komisiou. Získavanie a správa takýchto údajov sú oprávnené na financovanie z Európskeho námorného a rybárskeho fondu v súlade s budúcim právnym aktom Únie stanovujúcim podmienky finančnej podpory námornej a rybárskej politike na obdobie rokov 2014-2020. Na základe týchto údajov sa umožní najmä posúdenie:
stavu využívaných morských biologických zdrojov;
miery rybolovu a vplyvu rybolovných činností na morské biologické zdroje a morské ekosystémy; a
socio-ekonomickej výkonnosti odvetví rybolovu, akvakultúry a spracovania vo vodách Únie a mimo nich.
Zber, správa a využívanie údajov vychádzajú z týchto zásad:
presnosť a spoľahlivosť a včasný zber;
využívanie koordinačných mechanizmov s cieľom predchádzať dvojitému zberu údajov na rôzne účely;
bezpečné uloženie a ochrana zozbieraných údajov v počítačových databázach a prípadne ich sprístupnenie verejnosti, a to aj na agregovanej úrovni, pričom sa zabezpečí dôvernosť údajov;
prístup Komisie alebo subjektov, ktoré Komisia určila, k vnútroštátnym databázam a systémom používaným na spracovanie zozbieraných údajov na účely overenia existencie a kvality údajov;
včasná dostupnosť relevantných údajov a príslušných metodík, ktorými sa získali, subjektom so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybárstva na účely výskumu alebo hospodárenia a akýmkoľvek zainteresovaným stranám, okrem prípadov, keď sa podľa uplatniteľného práva Únie vyžaduje ochrana a dôvernosť údajov.
Komisia posúdi výročnú správu o zbere údajov po konzultácii so svojím vedeckým poradným orgánom a v prípade potreby s regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (ďalej len „RFMO“), ktorých je Únia zmluvnou stranou alebo je v nich pozorovateľom, a s príslušnými medzinárodnými vedeckými subjektmi.
Článok 26
Konzultovanie s vedeckými subjektmi
Komisia konzultuje s vhodnými vedeckými subjektmi. So STECF sa podľa potreby konzultujú záležitosti týkajúce sa ochrany živých morských zdrojov a hospodárenia s nimi vrátane biologických, ekonomických, environmentálnych, sociálnych a technických otázok. Pri konzultáciách s vedeckými subjektmi sa prihliadne na riadne hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami s cieľom zabrániť zdvojeniu práce týchto subjektov.
Článok 27
Výskum a vedecké odporúčania
ČASŤ VI
VONKAJŠIA POLITIKA
Článok 28
Ciele
Únia najmä:
aktívne podporuje rozvoj vedeckých znalostí a odporúčaní a prispieva k nemu;
zlepšuje súdržnosť iniciatív Únie s politikami s osobitným ohľadom na environmentálne, obchodné a rozvojové činnosti a zvyšuje súlad opatrení prijímaných v kontexte rozvojovej spolupráce a vedeckej, technickej a hospodárskej spolupráce;
prispieva k udržateľným rybolovným činnostiam, ktoré sú hospodársky životaschopné a ktorými sa podporuje zamestnanosť v Únii;
zabezpečuje, aby rybolovné činnosti Únie mimo vôd Únie vychádzali z rovnakých zásad a noriem, ako sú zásady a normy uplatniteľné podľa práva Únie v oblasti spoločnej rybárskej politiky, pričom presadzuje rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov z Únie vo vzťahu k prevádzkovateľom z tretích krajín;
vo všetkých medzinárodných sférach presadzuje a podporuje činnosť potrebnú na odstránenie nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu;
presadzuje zriadenie a posilnenie výborov na posúdenie dodržiavania pravidiel zriadených v rámci RFMO, pravidelné nezávislé preskúmanie výsledkov a vhodné nápravné činnosti vrátane účinných a odradzujúcich sankcií, ktoré sa majú uplatňovať transparentným a nediskriminačným spôsobom.
HLAVA I
Medzinárodné rybárske organizácie
Článok 29
Činnosti Únie v medzinárodných rybárskych organizáciách
Článok 30
Dodržiavanie medzinárodných ustanovení
Únia spolupracuje s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa rybárstvom vrátane RFMO, a to okrem iného prostredníctvom Európskej agentúry na kontrolu rybárstva (ďalej len „agentúra“), aby sa posilnilo dodržiavanie opatrení, a to najmä opatrení na boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, s cieľom zabezpečiť prísne dodržiavanie opatrení prijatých takýmito medzinárodnými organizáciami.
HLAVA II
Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva
Článok 31
Zásady a ciele dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva
Tieto rámce môžu zahŕňať:
rozvoj a podporu potrebných vedeckých a výskumných inštitúcií;
monitorovacie, kontrolné a dozorné spôsobilosti;
ďalšie prvky na budovanie kapacít týkajúce sa rozvoja politiky tretích krajín v oblasti udržateľného rybárstva.
Tieto dohody obsahujú, pokiaľ je to možné, aj:
doložku o zákaze poskytovania výhodnejších podmienok iným flotilám loviacim ryby v týchto vodách, než sú podmienky, ktoré sa poskytujú hospodárskym subjektom Únie vrátane podmienok, ktoré sa týkajú ochrany a rozvoja zdrojov a hospodárenia s nimi, finančných dojednaní a poplatkov a práv týkajúcich sa vydávania oprávnení na rybolov;
doložku o výhradnom práve týkajúcu sa pravidla uvedeného v odseku 5.
Ak štát, ktorý plavidlu prepožičiava svoju vlajku počas obdobia, keď plavidlo nie je v registri rybárskej flotily Únie, bol uznaný podľa práva Únie za nespolupracujúceho v oblasti boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, odrádzania od neho a jeho odstránenia, alebo že umožňuje neudržateľné využívanie živých morských zdrojov, takéto oprávnenie na rybolov sa vydá, len ak je preukázané, že rybolovné operácie plavidla prestali a majiteľ vykonal okamžité opatrenia na vyňatie plavidla z registra daného štátu.
Článok 32
Finančná pomoc
Únia poskytuje prostredníctvom dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva tretím krajinám finančnú pomoc s cieľom:
podporiť časť nákladov na prístup k rybolovných zdrojom vo vodách tretích krajín; časť nákladov na prístup k rybolovným zdrojom, ktorú majú hradiť vlastníci plavidiel z Únie, sa posúdi pre každú dohodu o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva alebo protokole k nej, pričom je potrebné, aby bola spravodlivá, nediskriminačná a primeraná prínosom, ktoré sa zabezpečia podmienkami prístupu;
zriadiť riadiaci rámec, ktorý zahŕňa vytvorenie a prevádzku potrebných vedeckých a výskumných inštitúcií, a podporovať procesy konzultácií so záujmovými skupinami a monitorovacie, kontrolné a dozorné spôsobilosti a iné prvky budovania kapacít, ktoré sa týkajú rozvoja politiky udržateľného rybárstva vedenej treťou krajinou. Takáto finančná pomoc sa podmieni dosiahnutím konkrétnych výsledkov a dopĺňa rozvojové projekty a programy, ktoré daná tretia krajina vykonáva, a je s nimi v súlade.
HLAVA III
Hospodárenie s populáciami spoločného záujmu
Článok 33
Zásady a ciele hospodárenia s populáciami spoločného záujmu pre Úniu a tretie krajiny, a dohôd o výmene a spoločnom hospodárení
ČASŤ VII
AKVAKULTÚRA
Článok 34
Podporovanie udržateľnej akvakultúry
Komisia s cieľom podporovať udržateľnosť a prispievať k potravinovej bezpečnosti a k dodávkam potravín, k rastu a zamestnanosti vypracuje nezáväzné strategické usmernenia Únie o spoločných prioritách a cieľoch v oblasti rozvoja udržateľných akvakultúrnych činností. V takýchto strategických usmerneniach sa zohľadňujú relatívne štartovacie pozície a odlišné okolnosti v jednotlivých častiach Únie, pričom tieto usmernenia tvoria základ viacročných národných strategických plánov a zameriavajú sa na:
zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia akvakultúry a podporu jeho rozvoja a inovácie v tomto odvetví;
zníženie administratívneho zaťaženia a zabezpečenie toho, aby bolo vykonávanie práva Únie efektívnejšie a lepšie reagovalo na potreby zainteresovaných strán;
podnecovanie hospodárskej činnosti;
diverzifikáciu a zlepšenie životnej úrovne v pobrežných a vnútrozemských oblastiach;
začlenenie akvakultúrnych činností do námorného, pobrežného a vnútrozemského priestorového plánovania.
Viacročné národné strategické plány sa zameriavajú najmä na:
administratívne zjednodušenie, najmä pokiaľ ide o hodnotenia, štúdie vplyvu a licencie;
primeranú istotu prevádzkovateľov akvakultúry, pokiaľ ide o prístup do vôd a priestoru;
ukazovatele environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti;
posúdenie ďalších možných cezhraničných vplyvov, predovšetkým na morské biologické zdroje a morské ekosystémy v susedných členských štátoch;
vytvorenie synergií medzi národnými výskumnými programami a spoluprácu medzi odvetvím a vedeckou komunitou;
presadzovanie konkurenčnej výhody udržateľných vysoko kvalitných potravín;
presadzovanie postupov a výskumu v akvakultúre s cieľom posilniť pozitívny vplyv na životné prostredie a na zdroje rýb, a zmenšiť negatívny vplyv vrátane zníženia tlaku na populácie rýb využívané na produkciu krmív a zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov.
ČASŤ VIII
SPOLOČNÁ ORGANIZÁCIA TRHOV
Článok 35
Ciele
Zavádza sa spoločná organizácia trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry (ďalej len „spoločná organizácia trhov“), aby sa:
prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2, a najmä k udržateľnému využívaniu živých morských biologických zdrojov;
umožnilo, aby sa spoločná rybárska politika uplatňovala v rámci odvetvia rybolovu a akvakultúry na primeranej úrovni;
posilnila konkurencieschopnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry Únie, najmä výrobcov;
prostredníctvom oznámení a označenia so zrozumiteľnými informáciami zlepšila transparentnosť a stabilita trhov, najmä pokiaľ ide o hospodárske znalosti o trhoch Únie s produktmi rybolovu a akvakultúry v rámci dodávateľského reťazca a ich chápanie, zabezpečila lepšia rovnováha rozdelenia pridanej hodnoty v rámci dodávateľského reťazca odvetvia, zlepšila sa informovanosť spotrebiteľov a zvýšilo sa ich povedomie;
prispelo k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetky produkty uvádzané na trh v Únii, a to prostredníctvom podporovania udržateľného využívania rybolovných zdrojov;
prispelo k zabezpečeniu toho, aby spotrebitelia mali široký výber produktov rybolovu a akvakultúry;
spotrebiteľom zabezpečili overiteľné a presné informácie o pôvode produktu a o spôsobe jeho produkcie, najmä prostredníctvom označenia.
Spoločná organizácia trhov zahŕňa najmä:
organizáciu odvetvia vrátane opatrení na stabilizáciu trhu;
plány produkcie a uvádzania na trh rybolovných a akvakultúrnych organizácií výrobcov;
spoločné obchodné normy;
informácie pre spotrebiteľov.
ČASŤ IX
KONTROLA A PRESADZOVANIE
Článok 36
Ciele
Kontrola a presadzovanie spoločnej rybárskej politiky najmä vychádza a pozostáva:
z globálneho, integrovaného a spoločného prístupu;
zo spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi, Komisiou a agentúrou;
z nákladovej efektívnosti a primeranosti;
z používania účinných technológií kontroly dostupnosti a kvality údajov z oblasti rybárstva;
z rámca Únie pre kontrolu, inšpekcie a presadzovanie;
zo stratégie vychádzajúcej z rizík a zameranej na systematické a automatické krížové kontroly všetkých dostupných relevantných údajov;
z rozvoja kultúry dodržiavania pravidiel a spolupráce medzi všetkými prevádzkovateľmi a rybármi.
Únia prijme vhodné opatrenia, pokiaľ ide o tretie krajiny, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov.
Článok 37
Expertná skupina pre dodržiavanie pravidiel
Expertná skupina plní najmä tieto úlohy:
pravidelne skúma otázky súvisiace s dodržiavaním a plnením povinností v rámci systému Únie na kontrolu rybárstva a identifikuje možné ťažkosti spoločného záujmu pri vykonávaní pravidiel spoločnej rybárskej politiky;
formuluje odporúčania v súvislosti s vykonávaním pravidiel spoločnej rybárskej politiky vrátane stanovovania priorít finančnej pomoci Únie; a
vymieňa si informácie o kontrolných a inšpekčných činnostiach vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.
Článok 38
Pilotné projekty v oblasti nových technológií kontroly a systémov spravovania údajov
Komisia a členské štáty môžu vykonávať pilotné projekty v oblasti nových technológií kontroly a systémov spravovania údajov.
Článok 39
Prispievanie k nákladom na kontrolu, inšpekcie, presadzovanie a zber údajov
Členské štáty môžu od svojich prevádzkovateľov vyžadovať, aby pomerne prispievali na prevádzkové náklady spojené s uplatňovaním systému Únie na kontrolu rybárstva a so zberom údajov.
ČASŤ X
FINANČNÉ NÁSTROJE
Článok 40
Ciele
Finančná pomoc Únie sa môže poskytnúť s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2.
Článok 41
Podmienky poskytnutia finančnej pomoci členským štátom
Článok 42
Podmienky poskytnutia finančnej pomoci prevádzkovateľom
ČASŤ XI
PORADNÉ RADY
Článok 43
Zriadenie poradných rád
Predovšetkým sa v súlade s prílohou III zriaďujú tieto nové poradné rady:
poradná rada pre najvzdialenejšie regióny, rozdelená do troch sekcií pre každú z týchto morských oblastí: západný Atlantik, východný Atlantik a Indický oceán;
poradná rada pre akvakultúru;
poradná rada pre trhy;
poradná rada pre Čierne more.
Článok 44
Úlohy poradných rád
Poradné rady môžu:
Komisii a dotknutému členskému štátu predkladať odporúčania a návrhy v otázkach týkajúcich sa riadenia rybárstva a socio-ekonomických a ochranných aspektov rybolovu a akvakultúry, a najmä odporúčania o možnostiach zjednodušenia pravidiel riadenia rybárstva;
Komisiu a členské štáty informovať o problémoch týkajúcich sa riadenia a socio-ekonomických a ochranných aspektoch rybolovu a podľa potreby akvakultúry v ich zemepisnej oblasti alebo v oblasti pôsobnosti a navrhovať riešenia na vyriešenie týchto problémov;
v úzkej spolupráci s vedcami prispievať k zberu, poskytovaniu a analýze údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie ochranných opatrení.
Ak je záležitosť spoločným záujmom dvoch lebo viacerých poradných rád, tieto koordinujú svoje pozície s cieľom prijať k tejto záležitosti spoločné odporúčania.
Článok 45
Zloženie, fungovanie a financovanie poradných rád
Poradné rady sa skladajú z:
organizácií zastupujúcich prevádzkovateľov v odvetví rybolovu a v prípade potreby v odvetví akvakultúry a zástupcov spracovateľského odvetvia a obchodného odvetvia;
ďalších záujmových skupín, ktoré spoločná rybárska politika ovplyvňuje (napríklad environmentálnych organizácií a spotrebiteľských skupín).
ČASŤ XII
PROCESNÉ USTANOVENIA
Článok 46
Vykonávanie delegovania právomoci
Článok 47
Postup výboru
Ak výbor nevydá žiadne stanovisko k návrhu vykonávacieho aktu, ktorý sa má prijať podľa článku 23, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
ČASŤ XIII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 48
Zrušenia a zmeny
Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.
V článku 105 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sa vkladá tento odsek:
Článok 49
Preskúmanie
Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní spoločnej rybárskej politiky do 31. decembra 2022.
Článok 50
Výročná správa
Komisia každoročne podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri dosahovaní maximálneho udržateľného výnosu a o stave populácií rýb, a to čo najskôr po prijatí každoročného nariadenia Rady, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti dostupné vo vodách Únie a v určitých vodách mimo Únie pre plavidlá Únie.
Článok 51
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2014.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
PRÍSTUP K POBREŽNÝM VODÁM V ZMYSLE ČLÁNKU 5 ODS. 2
1. Pobrežné vody Írska
a) PRÍSTUP PRE FRANCÚZSKO
|
Zemepisná oblasť |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
Pobrežie Írska (6 až 12 námorných míľ) |
|
|
|
1. Erris Head – smerom na severozápad Sybil Point – smerom na západ |
druhy žijúce pri morskom dne |
neobmedzený |
|
homár štíhly |
neobmedzený |
|
|
2. Mizen Head – smerom na juh Stags – smerom na juh |
druhy žijúce pri morskom dne |
neobmedzený |
|
homár štíhly |
neobmedzený |
|
|
makrela atlantická |
neobmedzený |
|
|
3. Stags – smerom na juh Cork – smerom na juh |
druhy žijúce pri morskom dne |
neobmedzený |
|
homár štíhly |
neobmedzený |
|
|
makrela atlantická |
neobmedzený |
|
|
sleď atlantický |
neobmedzený |
|
|
4. Cork – smerom na juh, Carnsore Point – smerom na juh |
všetky druhy |
neobmedzený |
|
5. Carnsore Point – smerom na juh, Haulbowline – smerom na juhovýchod |
všetky druhy s výnimkou mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov |
neobmedzený |
b) PRÍSTUP PRE HOLANDSKO
|
Zemepisná oblasť |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
Pobrežie Írska (6 až 12 míľ) |
|
|
|
1. Stags – smerom na juh Carnsore Point – smerom na juh |
sleď atlantický |
neobmedzený |
|
makrela atlantická |
neobmedzený |
c) PRÍSTUP PRE NEMECKO
|
Zemepisná oblasť |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
Pobrežie Írska (6 až 12 námorných míľ) |
|
|
|
1. Old Head of Kinsale – smerom na juh Carnsore Point – smerom na juh |
sleď atlantický |
neobmedzený |
|
2. Cork – smerom na juh Carnsore Point – smerom na juh |
makrela atlantická |
neobmedzený |
d) PRÍSTUP PRE BELGICKO
|
Zemepisná oblasť |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
Pobrežie Írska (6 až 12 námorných míľ) |
|
|
|
1. Cork – smerom na juh Carnsore Point – smerom na juh |
druhy žijúce pri morskom dne |
neobmedzený |
|
2. Wicklow Head – smerom na východ Carlingford Lough – smerom na juhovýchod |
druhy žijúce pri morskom dne |
neobmedzený |
2. Pobrežné vody Belgicka
|
Zemepisná oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
3 až 12 námorných míľ |
Holandsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
|
|
Francúzsko |
sleď atlantický |
neobmedzený |
3. Pobrežné vody Dánska
|
Zemepisná oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
Pobrežie Severného mora (dánsko-nemecká hranica po Hanstholm) (6 až 12 námorných míľ) |
|
|
|
|
|
|
||
|
Dánsko-nemecká hranica po Blåvands Huk |
Nemecko |
platesotvaré |
neobmedzený |
|
krevety |
neobmedzený |
||
|
Holandsko |
platesotvaré |
neobmedzený |
|
|
súmerné ryby |
neobmedzený |
||
|
Od Blåvands Huk po Bovbjerg |
Belgicko |
treska škvrnitá |
neobmedzený len od 1. júna do 31. júla |
|
treska jednoškvrnná |
neobmedzený len od 1. júna do 31. júla |
||
|
Nemecko |
platesotvaré |
neobmedzený |
|
|
Holandsko |
platesa veľká |
neobmedzený |
|
|
solea európska |
neobmedzený |
||
|
Od Thyborøn po Hanstholm |
Belgicko |
treska merlang |
neobmedzený len od 1. júna do 31. júla |
|
platesa veľká |
neobmedzený len od 1. júna do 31. júla |
||
|
|
Nemecko |
platesotvaré |
neobmedzený |
|
šprota severná |
neobmedzený |
||
|
treska škvrnitá |
neobmedzený |
||
|
treska tmavá |
neobmedzený |
||
|
treska jednoškvrnná |
neobmedzený |
||
|
makrela atlantická |
neobmedzený |
||
|
sleď atlantický |
neobmedzený |
||
|
treska merlang |
neobmedzený |
||
|
Holandsko |
treska škvrnitá |
neobmedzený |
|
|
platesa veľká |
neobmedzený |
||
|
solea európska |
neobmedzený |
||
|
Skagerrak (od Hanstholm po Skagen) (4 až 12 námorných míľ) |
Belgicko |
platesa veľká |
neobmedzený len od 1. júna do 31. júla |
|
Nemecko |
platesotvaré |
neobmedzený |
|
|
šprota severná |
neobmedzený |
||
|
treska škvrnitá |
neobmedzený |
||
|
treska tmavá |
neobmedzený |
||
|
treska jednoškvrnná |
neobmedzený |
||
|
makrela atlantická |
neobmedzený |
||
|
sleď atlantický |
neobmedzený |
||
|
treska merlang |
neobmedzený |
||
|
Holandsko |
treska škvrnitá |
neobmedzený |
|
|
platesa veľká |
neobmedzený |
||
|
solea európska |
neobmedzený |
||
|
Kattegat (3 až 12 námorných míľ) |
Nemecko |
treska škvrnitá |
neobmedzený |
|
platesotvaré |
neobmedzený |
||
|
homár štíhly |
neobmedzený |
||
|
sleď atlantický |
neobmedzený |
||
|
Severne od Zeeland k rovnobežke so zemepisnou šírkou prechádzajúcou majákom Forsnæs |
Nemecko |
šprota severná |
neobmedzený |
|
Baltské more (vrátane Beltov, Sundu, Bornholmu) (3 až 12 námorných míľ) |
Nemecko |
platesotvaré |
neobmedzený |
|
treska škvrnitá |
neobmedzený |
||
|
sleď atlantický |
neobmedzený |
||
|
šprota severná |
neobmedzený |
||
|
úhor európsky |
neobmedzený |
||
|
losos atlantický |
neobmedzený |
||
|
treska merlang |
neobmedzený |
||
|
makrela atlantická |
neobmedzený |
||
|
Skagerrak (4 až 12 míľ) |
Švédsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
|
Kattegat (3 až 12 míľ) (1) |
Švédsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
|
Baltské more (3 až 12 míľ) |
Švédsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
|
(1)
Merané od pobrežnej čiary. |
|||
4. Pobrežné vody Nemecka
|
Zemepisná oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
Pobrežie Severného mora (3 až 12 námorných míľ) všetky pobrežia |
Dánsko |
druhy žijúce pri morskom dne |
neobmedzený |
|
šprota severná |
neobmedzený |
||
|
piesočnice |
neobmedzený |
||
|
Holandsko |
druhy žijúce pri morskom dne |
neobmedzený |
|
|
krevety |
neobmedzený |
||
|
Dánsko-nemecká hranica k severnému cípu ostrova Amrum na 54° 43′ s. z. š. |
Dánsko |
krevety |
neobmedzený |
|
Pobrežie Baltského mora (3 až 12 míľ) |
Dánsko |
treska škvrnitá |
neobmedzený |
|
platesa veľká |
neobmedzený |
||
|
sleď atlantický |
neobmedzený |
||
|
šprota severná |
neobmedzený |
||
|
úhor európsky |
neobmedzený |
||
|
treska merlang |
neobmedzený |
||
|
makrela atlantická |
neobmedzený |
5. Pobrežné vody Francúzska a zámorských departementov
|
Zemepisná oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
Severovýchodné pobrežie Atlantiku (6 až 12 námorných míľ) |
|
|
|
|
Belgicko-francúzska hranica po východ departementu Manche (ústie Vire-Grandcamp les Bains 49° 23′ 30″ s. z. š. – 1°02′ z. z. d. smerom severoseverovýchod) |
Belgicko |
druhy žijúce pri morskom dne |
neobmedzený |
|
hrebeňovkovité |
neobmedzený |
||
|
Holandsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
|
|
Od Dunkerque (2° 20′ v. z. d.) po mys Cap d’Antifer (0° 10′ v. z. d.) |
Nemecko |
sleď atlantický |
neobmedzený len od 1. októbra do 31. decembra |
|
Pobrežie Atlantiku (6 až 12 námorných míľ) |
|
|
|
|
Španielsko-francúzska hranica po 46° 08′ s. z. š. |
Španielsko |
sardely |
cielený rybolov, neobmedzený len od 1. marca do 30. júna |
|
rybolov na získanie živej návnady len od 1. júla do 31. októbra |
|||
|
sardinky |
neobmedzený len od 1. januára do 28. februára a od 1. júla do 31. decembra |
||
|
|
|
|
činnosti vzťahujúce sa na vyššie uvedené druhy sa okrem toho musia vykonávať v súlade s činnosťami vykonávanými v roku 1984 a v rámci ich limitov |
|
Pobrežie Stredozemného mora (6 až 12 námorných míľ) |
|
|
|
|
Španielska hranica/mys Leucate |
Španielsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
6. Pobrežné vody Španielska
|
Zemepisná oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
Pobrežie Atlantiku (6 až 12 námorných míľ) |
|
|
|
|
Francúzsko-španielska hranica po maják na myse Mayor (3° 47′ z. z. d.) |
Francúzsko |
pelagické druhy |
neobmedzený v súlade s činnosťami vykonávanými v roku 1984 a v rámci ich limitov |
|
Pobrežie Stredozemného mora (6 až 12 námorných míľ) |
|
|
|
|
Francúzska hranica/mys Creus |
Francúzsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
7. Pobrežné vody Chorvátska ()
|
Zemepisná oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
12 míľ vymedzených v morskej oblasti patriacej pod zvrchovanosť Chorvátska severne od rovnobežky 45 stupňov a 10 minút severnej šírky, pozdĺž západného pobrežia Istrie, od vonkajšej hranice pobrežného mora Chorvátska, kde sa táto rovnobežka dotýka pevniny západného pobrežia Istrie (Mys Grgatov rt Funtana) |
Slovinsko |
druhy žijúce pri morskom dne a malé pelagické druhy vrátane sardiniek a sardel |
100 ton pre maximálne 25 rybárskych plavidiel vrátane 5 rybárskych plavidiel vybavených vlečnými sieťami |
|
(1)
Vyššie uvedený režim sa začne uplatňovať odvtedy, ako sa v plnej miere vykoná arbitrážne rozhodnutie vyplývajúce z arbitrážnej dohody medzi vládou Slovinskej republiky a vládou Chorvátskej republiky podpísanej 4. novembra 2009 v Štokholme. |
|||
8. Pobrežné vody Holandska
|
Zemepisná oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
(3 až 12 námorných míľ) celé pobrežie |
Belgicko |
všetky druhy |
neobmedzený |
|
Dánsko |
druhy žijúce pri morskom dne |
neobmedzený |
|
|
šprota severná |
neobmedzený |
||
|
piesočnice |
neobmedzený |
||
|
stavridy |
neobmedzený |
||
|
Nemecko |
treska škvrnitá |
neobmedzený |
|
|
krevety |
neobmedzený |
||
|
(6 až 12 námorných míľ) celé pobrežie |
Francúzsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
9. Pobrežné vody Slovinska ()
|
Zemepisná oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
12 míľ vymedzených v morskej oblasti patriacej pod zvrchovanosť Slovinska severne od rovnobežky 45 stupňov a 10 minút severnej šírky, pozdĺž západného pobrežia Istrie, od vonkajšej hranice pobrežného mora Chorvátska, kde sa táto rovnobežka dotýka pevniny západného pobrežia Istrie (Mys Grgatov rt Funtana) |
Chorvátsko |
druhy žijúce pri morskom dne a malé pelagické druhy vrátane sardiniek a sardel |
100 ton pre maximálne 25 rybárskych plavidiel vrátane 5 rybárskych plavidiel vybavených vlečnými sieťami |
|
(1)
Vyššie uvedený režim sa začne uplatňovať odvtedy, ako sa v plnej miere vykoná arbitrážne rozhodnutie vyplývajúce z arbitrážnej dohody medzi vládou Slovinskej republiky a vládou Chorvátskej republiky podpísanej 4. novembra 2009 v Štokholme. |
|||
10. Pobrežné vody Fínska
|
Zemepisná oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
Baltské more (4 až 12 míľ) (1) |
Švédsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
|
(1)
3 až 12 míľ okolo ostrovov Bogskär. |
|||
11. Pobrežné vody Švédska
|
Zemepisná oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
Skagerrak (4 až 12 námorných míľ) |
Dánsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
|
Kattegat (3 až 12 námorných míľ) (1) |
Dánsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
|
Baltské more (4 až 12 míľ) |
Dánsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
|
Fínsko |
všetky druhy |
neobmedzený |
|
|
(1)
Merané od pobrežnej čiary. |
|||
12. Pobrežné vody Grécka
|
Zemepisná oblasť |
Členský štát |
Druh |
Význam alebo osobitné charakteristiky |
|
Iónske more 6 až 12 námorných míľ v gréckych pobrežných vodách |
Taliansko |
hlavonožce kôrovce druhy žijúce pri morskom dne veľké pelagické druhy |
maximálne 68 plavidiel |
|
Na juhojuhovýchod od ostrova Kréta (východne od 26° 00′ 00″ v. z. d.) 6 až 12 námorných míľ v gréckej výhradnej hospodárskej zóne |
|||
|
Na juhojuhovýchod od ostrova Koufonisi 6 až 12 námorných míľ v gréckej výhradnej hospodárskej zóne |
|||
|
Na juhojuhozápad od ostrova Kasos 6 až 12 námorných míľ v gréckej výhradnej hospodárskej zóne |
|||
|
Na juhojuhovýchod od ostrova Karpathos 6 až 12 námorných míľ v gréckej výhradnej hospodárskej zóne |
|||
|
Na juhojuhozápad (západne od 27° 59′ 02,00″ v. z. d.) od ostrova Rhodos 6 až 12 námorných míľ v gréckej výhradnej hospodárskej zóne |
PRÍLOHA II
STROPY RYBOLOVNEJ KAPACITY
Stropy kapacity
|
Členský štát |
GT (hrubá tonáž) |
kW |
|
Belgicko |
18 962 |
51 586 |
|
Bulharsko |
7 250 |
62 708 |
|
Dánsko |
88 762 |
313 333 |
|
Nemecko |
71 117 |
167 078 |
|
Estónsko |
21 677 |
52 566 |
|
Írsko |
77 568 |
210 083 |
|
Grécko |
84 123 |
469 061 |
|
Španielsko (vrátane najvzdialenejších regiónov) |
423 550 |
964 826 |
|
Francúzsko (vrátane najvzdialenejších regiónov) |
214 282 |
1 166 328 |
|
Chorvátsko |
53 452 |
426 064 |
|
Taliansko |
173 506 |
1 070 028 |
|
Cyprus |
11 021 |
47 803 |
|
Lotyšsko |
46 418 |
58 496 |
|
Litva |
73 489 |
73 516 |
|
Malta |
14 965 |
95 776 |
|
Holandsko |
166 859 |
350 736 |
|
Poľsko |
38 270 |
90 650 |
|
Portugalsko (vrátane najvzdialenejších regiónov) |
114 549 |
386 539 |
|
Rumunsko |
1 908 |
6 356 |
|
Slovinsko |
675 |
8 867 |
|
Fínsko |
18 066 |
181 717 |
|
Švédsko |
43 386 |
210 829 |
|
Spojené kráľovstvo |
231 106 |
909 141 |
Stropy kapacity
|
Najvzdialenejšie regióny Únie |
GT (hrubá tonáž) |
kW |
|
Španielsko |
||
|
Kanárske ostrovy: D (1) < 12 m; vody Únie |
2 617 |
20 863 |
|
Kanárske ostrovy: D > 12 m; vody Únie |
3 059 |
10 364 |
|
Kanárske ostrovy: D > 12 m; medzinárodné vody a vody tretích krajín |
28 823 |
45 593 |
|
Francúzsko |
||
|
Ostrov Reunion: druhy žijúce pri morskom dne a pelagické druhy; D < 12 m |
1 050 |
19 320 |
|
Ostrov Reunion: pelagické druhy; D > 12 m |
10 002 |
31 465 |
|
Francúzska Guyana: druhy žijúce pri morskom dne a pelagické druhy; D < 12 m |
903 |
11 644 |
|
Francúzska Guyana: plavidlá na lov kreviet |
7 560 |
19 726 |
|
Francúzska Guyana: pelagické druhy; príbrežné plavidlá |
3 500 |
5 000 |
|
Martinique: druhy žijúce pri morskom dne a pelagické druhy; D < 12 m |
5 409 |
142 116 |
|
Martinique: pelagické druhy; D > 12 m |
1 046 |
3 294 |
|
Guadeloupe: druhy žijúce pri morskom dne a pelagické druhy; D < 12 m |
6 188 |
162 590 |
|
Guadeloupe: pelagické druhy; D > 12 m |
500 |
1 750 |
|
Mayotte. Plavidlá so záťahovými sieťami |
13 916 (*1) |
24 000 (*1) |
|
Mayotte. Plavidlá s mechanicky ovládanými lovnými šnúrami < 23 m |
2 500 (*1) |
8 500 (*1) |
|
Mayotte. Bentické a pelagické druhy. Plavidlá < 10 m |
p.m. (*2) |
p.m. (*2) |
|
Portugalsko |
||
|
Madeira: druhy žijúce pri morskom dne; D < 12 m |
604 |
3 969 |
|
Madeira: druhy žijúce pri morskom dne a pelagické druhy; D > 12 m |
4 114 |
12 734 |
|
Madeira: pelagické druhy; záťahová sieť; D > 12 m |
181 |
777 |
|
Azorské ostrovy: druhy žijúce pri morskom dne; D < 12 m |
2 617 |
29 870 |
|
Azorské ostrovy: druhy žijúce pri morskom dne a pelagické druhy; D > 12 m |
12 979 |
25 721 |
|
(1)
„D“ znamená celkovú dĺžku plavidla. |
||
PRÍLOHA III
PORADNÉ RADY
1. Názov a oblasť pôsobnosti poradných rád
|
Názov |
Oblasti pôsobnosti |
|
Baltské more |
zóny ICES IIIb, IIIc a IIId |
|
Čierne more |
zemepisná podoblasť GFCM vymedzená v uznesení GFCM/33/2009/2 |
|
Stredozemné more |
morské vody Stredozemného mora na východ od čiary 5°36′ z. d. |
|
Severné more |
zóny ICES IV a IIIa |
|
severozápadné vody |
zóny ICES V (okrem Va a v rámci Vb len vody Únie), VI a VII |
|
juhozápadné vody |
zóny ICES VIII, IX a X (vody okolo Azorských ostrovov), a zóny CECAF 34.1.1, 34.1.2 a 34.2.0 (vody okolo Madeiry a Kanárskych ostrovov) |
|
najvzdialenejšie regióny |
vody Únie okolo najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 prvom odseku zmluvy rozdelené do troch morských oblastí: západný Atlantik, východný Atlantik, Indický oceán |
|
pelagické populácie (treska belasá, makrela atlantická, stavrida, sleď atlantický, ryby čeľade Caproidae) |
všetky zemepisné oblasti okrem Baltského mora a Stredozemného mora |
|
šíre moria/diaľkové flotily |
všetky vody, ktoré nie sú vodami Únie |
|
akvakultúra |
akvakultúra podľa vymedzenia v článku 4 |
|
trhy |
všetky trhové oblasti |
2. Fungovanie a financovanie poradných rád
a) V rámci valného zhromaždenia a výkonného výboru sa 60 % kresiel pridelí zástupcom rybárov, a v prípade poradnej rady pre akvakultúru, prevádzkovateľov v odvetví akvakultúry, a zástupcom spracovateľského odvetvia a obchodného odvetvia, a 40 % kresiel sa pridelí zástupcom iných záujmových skupín, ktoré ovplyvňuje spoločná rybárska politika, napríklad environmentálnych organizácií a spotrebiteľských skupín.
b) S výnimkou poradnej rady pre akvakultúru a poradnej rady pre trhy je členom výkonného výboru aspoň jeden zástupca pododvetvia výlovu z každého dotknutého členského štátu.
c) Ak je to možné, členovia výkonného výboru prijímajú odporúčania dohodou. Ak dohodu nie je možné dosiahnuť, nesúhlasné stanoviská členov sa zaznamenajú v odporúčaniach prijatých väčšinou prítomných a hlasujúcich členov.
d) Každá poradná rada si dohodou určí predsedu. Predseda koná nestranne.
e) Každá poradná rada prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie transparentnosti a rešpektovania všetkých vyjadrených názorov.
f) Odporúčania, ktoré prijme výkonný výbor, sa bezodkladne poskytnú valnému zhromaždeniu, Komisii, dotknutým členským štátom a na žiadosť aj komukoľvek z verejnosti.
g) Zasadnutia valného zhromaždenia sú prístupné verejnosti. Zasadnutia výkonného výboru sú prístupné verejnosti, pokiaľ vo výnimočných prípadoch výkonný výbor väčšinou nerozhodne inak.
h) Európske a národné organizácie, ktoré zastupujú odvetvie rybárstva, a iné záujmové skupiny môžu dotknutým členským štátom navrhnúť členov. Tieto členské štáty sa dohodnú na členoch valného zhromaždenia.
i) Zástupcovia národných a regionálnych správ, ktoré majú rybolovné záujmy v dotknutej oblasti, a výskumní pracovníci z vedeckých a výskumných inštitúcií členských štátov v oblasti rybárstva a z medzinárodných vedeckých inštitúcií, ktorí Komisii radia, sa môžu na zasadnutiach poradných rád zúčastniť ako aktívni pozorovatelia. Môžu sa prizvať aj iní kvalifikovaní vedci.
j) Zástupcovia Európskeho parlamentu a Komisie sa môžu na zasadnutiach poradných rád zúčastniť ako aktívni pozorovatelia.
k) Na zasadnutia poradnej rady možno prizývať ako aktívnych pozorovateľov zástupcov odvetvia rybolovu a iných záujmových skupín z tretích krajín vrátane zástupcov z RFMO, ktoré majú rybolovný záujem súvisiaci s oblasťou alebo druhom rybolovu, ktoré patria do pôsobnosti poradnej rady, a to keď sa rokuje o otázkach, ktoré na nich majú vplyv.
l) Poradné rady môžu ako orgány, ktoré plnia ciele vo všeobecnom európskom záujme, žiadať o finančnú pomoc Únie.
m) Komisia podpíše s každou poradnou radou dohodu o poskytnutí grantu, aby prispela na pokrytie prevádzkových nákladov vrátane nákladov na preklad a tlmočenie.
n) Komisia môže uskutočniť všetky kontroly, ktoré považuje za potrebné na zabezpečenie plnenia úloh zverených poradným radám.
o) Každá poradná rada zasiela každoročne Komisii a dotknutým členským štátom svoj rozpočet a správu o svojej činnosti.
p) Komisia alebo Dvor audítorov môžu kedykoľvek zorganizovať vykonanie auditu buď vonkajším subjektom podľa vlastného výberu, alebo útvarmi samotnej Komisie alebo Dvora audítorov.
q) Každá poradná rada vymenuje na obdobie, počas ktorého využíva finančné prostriedky Únie, certifikovaného audítora.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11).
( 2 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 2930/86 z 22. septembra 1986, ktoré definuje charakteristické vlastnosti rybárskych plavidiel (Ú. v. ES L 274, 25.9.1986, s. 1).
( 3 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).
( 4 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).
( 5 ) Zóny ICES (Medzinárodná rada pre výskum mora (International Council for the Exploration of the Sea - ICES)) sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 218/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík nominálneho úlovku členských štátov vykonávajúcich rybolov v severovýchodnom Atlantiku (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 70).
( 6 ) Zóny CECAF (stredovýchodný Atlantik alebo FAO hlavná oblasť rybolovu 34) sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík nominálneho úlovku členských štátov vykonávajúcich rybolov v určitých oblastiach s výnimkou severného Atlantiku (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 1).
( 7 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).
( 8 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1954/2003 zo 4. novembra 2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov Spoločenstva, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie (ES) č. 685/95 a (ES) č. 2027/95 (Ú. v. EÚ L 289, 7.11.2003, s. 1).
( 9 ) Nariadenie Rady (ES) č. 639/2004 z 30. marca 2004 o riadení rybárskych flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 102, 7.4.2004, s. 9).
( *1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 23).“.