Help Print this page 

Summaries of EU Legislation

Title and reference
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Languages and formats available
Multilingual display
Text

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TOHTO ROKOVACIEHO PORIADKU?

  • Týmto rokovacím poriadkom sa zriaďuje vnútorná organizácia a fungovanie jedinej celoeurópskej priamo volenej inštitúcie EÚ. Podľa článku 232 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má Európsky parlament právomoc prijať svoj vlastný rokovací poriadok.
  • V tomto 300-stranovom dokumente sú obsiahnuté všetky procesné hľadiská parlamentnej práce. Je pravidelne aktualizovaný (posledná verzia: september 2015).

HLAVNÉ BODY

Rokovací poriadok sa vzťahuje na nasledujúce hľadiská parlamentného života.

Poslanci Európskeho parlamentu:

Funkcionári Parlamentu

Poslanci EP si volia predsedu, 14 podpredsedov a 5 kvestorov, a to v tajnom hlasovaní na obdobie 2,5 roka.

  • Predseda:
    • celkovo riadi Parlament a jeho rozličné operácie;
    • zastupuje Parlament;
    • zabezpečuje dodržiavanie rokovacieho poriadku a zachováva poriadok;
    • otvára, prerušuje a ukončuje rokovania, predsedá rozpravám a dohliada na hlasovanie;
    • rozhoduje o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov, o otázkach a o súlade správ a
    • prideľuje parlamentným výborom všetky záležitosti, ktoré sa ich týkajú.
  • Podpredsedovia majú osobitné zodpovednosti a v prípade potreby zastupujú predsedu.
  • Kvestori sú zodpovední za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov EP.
  • Predsedníctvo tvorí predseda a 14 podpredsedov. Rozhoduje o finančných, organizačných a administratívnych veciach, ktoré sa týkajú Parlamentu.
  • Konferencia predsedov sa skladá z predsedu Parlamentu a predsedov politických skupín (pozri nižšie). Organizuje politickú prácu Parlamentu a rozhoduje o legislatívnom plánovaní.
  • Konferencia predsedov výborov sa skladá z predsedov všetkých stálych a osobitných parlamentných výborov. Môže vydávať odporúčania týkajúce sa práce výborov a zostavovania programu schôdze.
  • Konferencia predsedov delegácií sa skladá z predsedov všetkých medziparlamentných delegácií z iných krajín sveta. Môže vydávať odporúčania týkajúce sa práce delegácií.
  • Politické skupiny sú tvorené poslancami EP podľa ich politickej príslušnosti. Na utvorenie skupiny je potrebných minimálne 25 poslancov, ktorí boli zvolení aspoň v jednej štvrtine krajín EÚ. Dostávajú finančnú a administratívnu podporu v závislosti od ich veľkosti.
  • Niektorí poslanci EP nepatria k politickej skupine. Dostávajú podporu na svoje parlamentné činnosti.
  • Jednotliví poslanci EP z rozdielnych politických skupín môžu vytvoriť medziskupinu zloženú z viacerých skupín v oblasti osobitných problematík, ako sú dobré životné podmienky zvierat alebo verejné zdravie.

Legislatívne postupy

  • riadne legislatívne postupy (prvé, druhé a tretie čítania), keď Parlament koná ako spoluzákonodarca s Radou;
  • konzultačné postupy, keď Parlament predkladá stanovisko o návrhu právneho aktu;
  • postupy súhlasu, keď je pred prijatím legálneho aktu potrebný súhlas Parlamentu.

Počas týchto legislatívnych postupov venuje Parlament osobitnú pozornosť otázkam, ako sú základné práva, právny základ, delegovanie legislatívnej právomoci, zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a dodržiavanie subsidiarity.

Iniciatívne postupy

Vzťahy s ostatnými inštitúciami a orgánmi EÚ

Parlamentné otázky

  • Poslanci EP môžu položiť predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku otázky na písomné zodpovedanie. Môžu takisto položiť Rade alebo Komisii otázky na ústne zodpovedanie, za ktorými nasleduje rozprava.

Vzťahy s národnými parlamentmi

Schôdze Parlamentu

Výbory

  • Stále výbory pripravujú rozhodnutia Parlamentu na plenárnej úrovni, a to predkladaním správ a iných dokumentov v ich konkrétnej pôsobnosti.
  • Osobitné výbory sa môžu zriaďovať na určité obdobie a pre konkrétnu oblasť.
  • Vyšetrovacie výbory sa môžu zriaďovať, aby vyšetrili prípady možného porušenia práva EÚ alebo prípady nesprávneho úradného postupu.

Medziparlamentné delegácie

Petície

AKT

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Posledná aktualizácia 21.03.2016

Top