EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Európsky výbor pre systémové riziká

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká

AKÝ JE CIEĽ TOHTO NARIADENIA?

Nariadením, zmeneným nariadením (EÚ) 2019/2176, sa zriaďuje Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) s cieľom poskytovať makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom Európskej únie (EÚ) a prispievať k predchádzaniu systémovým rizikám* alebo ich zmierňovaniu v EÚ ako celku alebo v jej častiach. ESRB identifikuje riziká pre finančnú stabilitu bez ohľadu na ich pôvod a diskutuje o nich.

Nariadením sa zriaďuje ESRB ako súčasť nového európskeho systému finančného dohľadu, kam tiež patrí:

Do tejto architektúry dohľadu spadá aj nariadenie (EÚ) č. 1096/2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke (ECB) udeľujú určité konkrétne úlohy na podporu ESRB.

HLAVNÉ BODY

Mandát, ciele a úlohy

ESRB má sídlo vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko). Je zodpovedný za monitorovanie a analýzu rizík vo finančnom systéme ako celku (známe aj ako makroprudenciálny dohľad). V záujme tohto cieľa ESRB predovšetkým:

  • identifikuje systémové riziká a klasifikuje ich podľa ich priority,
  • vydáva varovania, ak sa systémové riziká považujú za závažné a v prípade potreby ich zverejňuje,
  • odporúča nápravné opatrenia v reakcii na identifikované riziká,
  • môže poslať dôverné varovanie a posúdenie Rade Európskej únie, ak sa domnieva, že by mohla nastať krízová situácia,
  • monitoruje opatrenia prijaté v reakcii na varovania a odporúčania,
  • spolupracuje s medzinárodnými finančnými organizáciami, ako je Medzinárodný menový fondRada pre finančnú stabilitu.

Organizácia a riadenie

ESRB má túto štruktúru:

Predseda ESRB ju zastupuje navonok; má aj dvoch podpredsedov. ECB poskytuje ESRB analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu zabezpečením jeho sekretariátu.

Rada pre dohľad ECB a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií posielajú do generálnej rady svojho zástupcu (bez hlasovacích práv). Aby sa predišlo politickému zasahovaniu, žiadny člen generálnej rady nesmie zastávať vládny úrad v členskom štáte.

Varovania a odporúčania

ESRB v prípade závažných systémových rizík, ktoré ohrozujú dosahovanie cieľa, poskytuje varovania a prípadne vydáva odporúčania na nápravné opatrenia vrátane prípadných legislatívnych iniciatív.

Tieto varovania alebo odporúčania sú adresované predovšetkým:

  • EÚ ako celku,
  • jednému alebo viacerým členským štátom,
  • ECB v súvislosti so zverenými úlohami týkajúcimi sa makroprudenciálneho dohľadu nad bankami,
  • jednému alebo viacerým európskym orgánom dohľadu,
  • jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu,
  • jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom určeným na uplatňovanie opatrení zameraných na riešenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík,
  • Európskej komisii podľa príslušných právnych predpisov Únie;
  • orgánom pre riešenie krízových situácií určeným členskými štátmi alebo
  • Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií.

Odporúčania ESRB

Adresáti odporúčaní ESRB sa nimi musia riadiť alebo poskytnúť vysvetlenie v prípade nekonania. Ak ESRB rozhodne, že sa nepostupovalo podľa jeho odporúčania, alebo že adresáti neposkytli primerané odôvodnenie nečinnosti, informuje o tom adresátov, Európsky parlament, Radu a príslušné európske orgány dohľadu, pričom zachová dôvernosť informácií.

Ďalší vývoj európskeho systému dohľadu

S vývojom finančnej krízy v roku 2008 a so zhoršujúcou sa krízou štátneho dlhu v eurozóne v rokoch 2010 – 2011 bolo potrebné ďalej integrovať bankové systémy eurozóny. To viedlo k iniciatíve bankovej únie EÚ.

V roku 2013 sa uskutočnilo preskúmanie fungovania nariadenia (EÚ) č. 1092/2010. To napokon viedlo k zmenám zavedeným v nariadení (EÚ) 2019/2176. Tým sa prispôsobilo riadenie ESRB tak, aby od roku 2014 pokrývalo fungovanie:

  • jednotného mechanizmu dohľadu, pričom ECB sa stala centrálnym orgánom dohľadu nad bankami eurozóny (vyše 2 000 bánk) (krajiny mimo eurozóny sa môžu takisto rozhodnúť, že sa pripoja), a
  • jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, ktorého cieľom je zaistiť vyriešenie situácie bánk v ťažkostiach, ktoré sú zahrnuté do jednotného mechanizmu dohľadu, a to bez použitia peňazí daňovníkov.

Zmeny zavedené nariadením (EÚ) 2019/2176 sa vzťahujú aj na pravidlá týkajúce sa znižovania rizík v bankovom sektore EÚ. Tie sa postupne neustále menia a zahŕňajú:

  • smernicu o kapitálových požiadavkách (smernica 2013/36/EÚ – pozri súhrn) a nariadenie [nariadenie (EÚ) č. 575/2013 – pozri súhrn],
  • smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (smernica 2014/59/EÚ – pozri súhrn),
  • nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií [zmenené nariadením (EÚ) 2019/877 – pozri súhrn],
  • systémy ochrany vkladov (smernica 2014/49/EU – pozri súhrn), ktorými sa chránia vklady, ktoré vlastnia fyzické osoby a spoločnosti,
  • smernicu o nesplácaných úveroch [smernica (EÚ) 2021/2167 – pozri súhrn].

ODKEDY SA NARIADENIE UPLATŇUJE?

Uplatňuje sa od 16. decembra 2010.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

HLAVNÉ POJMY

Systémové riziko. Riziko narušenia finančného systému, ktoré môže mať vážne negatívne dôsledky pre reálnu ekonomiku EÚ alebo jeden alebo viacero jej členských štátov a pre fungovanie vnútorného trhu. Všetky typy finančných sprostredkovateľov, trhy a infraštruktúra môžu byť do určitej miery potenciálne systémovo dôležité.

HLAVNÝ DOKUMENT

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1 – 11).

Následné zmeny nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

SÚVISIACE DOKUMENTY

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ (Ú. v. EÚ L 438, 8.12.2021, s. 1 – 37).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1 – 90).

Pozri konsolidované znenie.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149 – 178).

Pozri konsolidované znenie.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1 – 337).

Pozri konsolidované znenie.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338 – 436).

Pozri konsolidované znenie.

Nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 162 – 164).

Posledná aktualizácia 03.04.2023

Top