Help Print this page 
Title and reference
Charta základných práv

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Multilingual display
Text

Charta základných práv

Charta základných práv priznáva občanom EÚ a osobám s trvalým pobytom v EÚ isté osobné, občianske, politické, hospodárske a sociálne práva, ktoré tým zakotvuje v práve EÚ.

SÚHRN

Európska rada na svojom zasadnutí v Kolíne v júni 1999 dospela k záveru, že základné práva platné na úrovni Európskej únie (EÚ) by mali byť zjednotené do charty, aby sa im venovala väčšia pozornosť. Hlavy štátov a predsedovia vlád sa do charty pokúsili zahrnúť všeobecné zásady stanovené v Európskom dohovore o ľudských právach z roku 1950 a zásady odvodené z ústavných tradícií spoločných pre štáty EÚ. Okrem toho mala charta zahŕňať základné práva vzťahujúce sa na občanov EÚ, ako aj hospodárske a sociálne práva obsiahnuté v Sociálnej charte Rady Európy a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva. Mala vyjadrovať aj zásady odvodené od judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Charta bola vypracovaná na základe dohovoru zástupcov každého členského štátu EÚ a Európskej komisie, ako aj poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Formálne bola vyhlásená v decembri 2000 v Nice Európskym parlamentom, Radou a Komisiou.

V decembri 2009, keď nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, získala charta rovnaký právne záväzný účinok, aký majú zmluvy. Na tento účel bola charta zmenená a doplnená a druhýkrát vyhlásená v decembri 2007.

Obsah

Charta do jedného dokumentu spája práva, ktoré sa predtým uvádzali v rôznych legislatívnych dokumentoch, ako napríklad vo vnútroštátnych zákonoch a v právnych predpisoch EÚ, ako aj v medzinárodných dohovoroch Rady Európy, Organizácie Spojených národov (OSN) a Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Tým, že objasňuje a zviditeľňuje základné práva, vytvára právnu istotu v rámci EÚ.

Charta základných práv obsahuje preambulu a 54 článkov zoskupených do siedmich kapitol:

  • kapitola I: Dôstojnosť (ľudská dôstojnosť, právo na život, právo na nedotknuteľnosť osoby, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, zákaz otroctva a nútených prác);
  • kapitola II: Slobody (právo na slobodu a bezpečnosť, rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana osobných údajov, právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu, sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda zhromažďovania a združovania, sloboda umenia a vedeckého bádania, právo na vzdelanie, slobodná voľba povolania a právo na prácu, sloboda podnikania, vlastnícke právo, právo na azyl, ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície);
  • kapitola III: Rovnosť (rovnosť pred zákonom, nediskriminácia, kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť, rovnosť medzi ženami a mužmi, práva dieťaťa, práva starších osôb, integrácia osôb so zdravotným postihnutím);
  • kapitola IV: Solidarita (právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku, právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, právo na prístup k službám zamestnanosti, ochrana v prípade bezdôvodného prepustenia, spravodlivé a primerané pracovné podmienky, zákaz detskej práce a ochrana mladistvých pri práci, rodina a pracovný život, sociálne zabezpečenie a sociálna pomoc, zdravotná starostlivosť, prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ochrana životného prostredia, ochrana spotrebiteľa);
  • kapitola V: Občianstvo (právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, právo na dobrú správu vecí verejných, právo na prístup k dokumentom, európsky ombudsman, petičné právo, sloboda pohybu a pobytu, diplomatická a konzulárna ochrana);
  • kapitola VI: Spravodlivosť (právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcia neviny a právo na obhajobu, zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov, právo nebyť stíhaný ani potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin);
  • kapitola VII: Všeobecné ustanovenia.

Rozsah pôsobnosti

Táto charta sa vzťahuje na európske inštitúcie na základe zásady solidarity a za žiadnych okolností nerozširuje právomoci a úlohy, ktoré im boli zverené v zmluvách. Táto charta sa vzťahuje aj na všetky členské štáty EÚ pri vykonávaní práva EÚ.

Ak niektoré z práv zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ľudských právach, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore, hoci právo EÚ môže poskytovať širší rozsah ochrany. Všetky práva vyplývajúce z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty EÚ sa musia vykladať v súlade s týmito tradíciami.

Protokol 30 k zmluvám o uplatňovaní charty v Poľsku a Spojenom kráľovstve obmedzuje výklad charty Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi týchto dvoch štátov, a to najmä vo vzťahu k právam týkajúcim sa solidarity (kapitola IV).

SÚVISIACI AKT

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Správa o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v roku 2013. [ COM(2014) 224 final zo 14.4.2014 - neuverejnené v úradnom vestníku].

Vo štvrtej výročne správe o uplatňovaní Charty základných práv EÚ sa uvádza prehľad vykonávania základných práv v EÚ v roku 2013.

V správe možno okrem iného vidieť, ako kontrolný zoznam základných práv ustanovený v charte usmernil inštitúcie EÚ pri navrhovaní a prijímaní právnych predpisov. Ďalej sa v správe uvádza, ako práva ukotvené v charte pôsobia na konania vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré Komisia vedie voči členským štátom. V rozsudku Súdneho dvora z roku 2013 vo veci Åkerberg Fransson súd objasnil, že pri uplatňovaní charty na vnútroštátnej úrovni stačí, ak členský štát v podstate sleduje cieľ stanovený v zmluvách o EÚ alebo v sekundárnych právnych predpisoch, pričom nemusí ísť o priamu transpozíciu európskej legislatívy.

Posledná aktualizácia: 18.06.2014

Top