Help Print this page 

Summaries of EU Legislation

Title and reference
Pašovanie migrantov po súši, mori a letecky – Protokol OSN

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Languages and formats available
Multilingual display
Text

Pašovanie migrantov po súši, mori a letecky – Protokol OSN

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rozhodnutia Rady 2006/616/ES a 2006/617/ES o uzatvorení Protokolu OSN proti pašovaniu migrantov (po súši, po mori a letecky), ktorými sa dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TÝCHTO ROZHODNUTÍ?

Týmito rozhodnutiami sa formálne schvaľuje podpis EÚ Protokolu OSN proti pašovaniu migrantov po súši, mori alebo letecky v rozsahu, v akom sa naň vzťahuje právomoc EÚ. Cieľom tohto protokolu k Dohovoru Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu je prevencia a boj proti pašovaniu migrantov, podpora spolupráce medzi signatárskymi krajinami a ochrana práv pašovaných migrantov.

HLAVNÉ BODY

Signatárske krajiny musia považovať nasledujúce činy za trestné činy, ak sa spáchajú úmyselne s cieľom finančného alebo hmotného zisku:

  • pašovanie migrantov, t. j. nezákonné privedenie osoby do štátu, ktorého osoba nie je štátnym príslušníkom ani v ňom nemá trvalý pobyt;
  • ak sa vykonávajú s cieľom umožniť pašovanie migrantov, výrobu, obstaranie, poskytnutie alebo držbu falošných cestovných dokladov alebo dokladov totožnosti;
  • činy umožňujúce osobe zostať v štáte bez dodržiavania potrebných požiadaviek na legálny pobyt;
  • pokus, účasť a navádzanie na spáchanie týchto trestných činov.

Signatárske krajiny musia takisto považovať nasledujúce okolnosti za také, ktoré pridávajú na závažnosti trestného činu (t. j. priťažujúce okolnosti):

  • ohrozovanie životov alebo bezpečnosti príslušných migrantov;
  • uplatňovanie neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania s migrantmi vrátane na účel ich vykorisťovania.

Obete pašovania migrantov nesmú byť predmetom trestného stíhania.

Rozsah uplatňovania

Protokol sa vzťahuje na:

  • prevenciu, vyšetrovanie a stíhanie vyššie uvedených trestných činov (ak sú povahou nadnárodné a ak je zapojená organizovaná zločinecká skupina);
  • ochranu práv obetí týchto trestných činov.

Opatrenia proti pašovaniu migrantov po mori

  • Ak má štát podozrenie, že plavidlo bez štátnej príslušnosti pašuje migrantov, môže vstúpiť na palubu plavidla a prehľadať ho.
  • Ak má krajina podozrenie, že plavidlo so zahraničnou registráciou pašuje migrantov, musí o tom informovať krajinu, v ktorej je plavidlo registrované (vlajkový štát) a požiadať o potvrdenie registrácie a povolenie na prijatie opatrenia. V prípade potvrdenia podozrení žiadajúca krajina:
    • môže vstúpiť na palubu a plavidlo prehľadať a následne prijať príslušné opatrenia týkajúce sa plavidla a osôb a nákladu na palube a
    • musí zaistiť bezpečnosť a ľudské zaobchádzanie s osobami na palube.
  • Ak sa nezistí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo, bez výslovného povolenia vlajkového štátu nemožno prijať žiadne ďalšie opatrenia.

Medzinárodná spolupráca

Krajiny musia pracovať na posilnení svojich hraničných kontrol a majú nárok na zamietnutie vstupu komukoľvek, kto je zapletený do pašovania migrantov. Krajiny so spoločnými hranicami alebo krajiny, ktoré sa nachádzajú na cestách, ktoré používajú zločinecké skupiny, si musia vymieňať určité informácie, ako napríklad:

  • miesta odchodu a cieľové miesta, ktoré používajú pašeráci;
  • používané cesty a dopravné prostriedky;
  • metódy a prostriedky:
    • ukrývania a prepravy osôb;
    • zneužívania cestovných dokladov alebo dokladov totožnosti.

Krajiny s príslušnými odbornými znalosťami musia poskytnúť technickú pomoc krajinám, ktoré sú pre migrantov časté krajiny pôvodu alebo tranzitu.

Prevencia, ochrana, pomoc a návrat

Krajiny musia prijať viaceré opatrenia zamerané na prevenciu pašovania ako aj na zaobchádzanie s obeťami pašovania. K týmto opatreniam patria:

  • kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti verejnosti a rozvojové programy a spolupráca na regionálnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni na boj proti príčinám pašovania migrantov, ktorými sú najmä chudoba a zaostalosť;
  • opatrenia na ochranu práv migrantov, ktorí sú obeťami pašovania, predovšetkým žien a detí;
  • poskytovanie ochrany pred násilím, ktoré môže byť spôsobené migrantom a pomoc tým, ktorých životy alebo bezpečnosť sú ohrozené v dôsledku pašovania;
  • uskutočniť návrat svojich občanov alebo osôb, ktoré majú právo trvalého pobytu na ich území a ktoré boli predmetom pašovania.

KONTEXT

V smernici 2002/90/ES a rámcovom rozhodnutí 2002/946/SVV sa stanovuje spoločné vymedzenie porušovania pri napomáhaní nelegálnej migrácie a minimálne pravidlá týkajúce sa trestov a zodpovednosti právnických osôb.

AKT

Rozhodnutie Rady 2006/616/ES z 24. júla 2006 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, ktorým sa dopĺňa Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu týkajúci sa ustanovení protokolu, pokiaľ ustanovenia tohto protokolu patria do rozsahu pôsobnosti článkov 179 a 181a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 24 – 33)

Rozhodnutie Rady 2006/617/ES z 24. júla 2006 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, ktorým sa dopĺňa Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu týkajúci sa ustanovení protokolu, pokiaľ ustanovenia tohto protokolu patria do rozsahu pôsobnosti časti III hlavy IV Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 34 – 43)

SÚVISIACE AKTY

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 1 – 3)

Smernica Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 17 – 18)

Smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo, a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19 – 23)

Posledná aktualizácia 04.02.2016

Top