Help Print this page 

Summaries of EU Legislation

Title and reference
Dohovor o biologickej diverzite

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Languages and formats available
Multilingual display
Text

Dohovor o biologickej diverzite

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rozhodnutie Rady 93/626/EHS o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TOHTO ROZHODNUTIA?

Rozhodnutím sa poskytuje súhlas EÚ s Dohovorom OSN o biologickej diverzite, ktorý bol podpísaný v Rio de Janeiro v júni 1992. Dohovor má tri ciele:

  • ochrana biologickej diverzity (t. j. rozmanitosť živých organizmov, ktoré sa nachádzajú na Zemi);
  • trvalo udržateľné využívanie prvkov biologickej diverzity;
  • spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov z využívania genetických zdrojov.

Biologická diverzita má významné ekologické, genetické, sociálne, ekonomické, vedecké, vzdelávacie, kultúrne a estetické prínosy, ako aj prínosy v oblasti voľného času.

Rozhodnutím sa potvrdzuje záväzok EÚ vykonávať ustanovenia dohovoru.

HLAVNÉ BODY

V dohovore sa uvádza, že každý signatársky štát:

  • bude spolupracovať s ostatnými štátmi a medzinárodnými organizáciami na zaistení ochrany a trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity;
  • vypracuje primerané stratégie a začlení ochranu biodiverzity do vnútroštátneho rozhodovacieho procesu, prierezových plánov, programov a politík;
  • určí a bude monitorovať biodiverzitu a faktory, ktoré ju ovplyvňujú;
  • ochraňuje biodiverzitu:
    • zriadením a náležitým riadením chránených oblastí a ochranou ekosystémov a prirodzených prostredí;
    • podporou environmentálne vhodného a trvalo udržateľného rozvoja v oblastiach susediacich s chránenými oblasťami;
    • obnovou narušených ekosystémov a pomocou pri obnove ohrozených druhov;
    • reguláciou, riadením alebo kontrolou rizík súvisiacich s využívaním a uvoľňovaním živých modifikovaných organizmov vzniknutých pomocou biotechnológie (t. j. geneticky modifikovaných organizmov);
    • prevenciou zavádzania, kontrolou alebo eradikáciou inváznych nepôvodných druhov;
    • ochranou a podporou tradičného využívania biologických zdrojov;
    • prijatím doplňujúcich opatrení v oblasti ochrany.

V dohovore sa ďalej ustanovuje, že signatári:

  • začlenia faktory týkajúce sa biodiverzity do vnútroštátneho rozhodovacieho procesu;
  • zabránia alebo minimalizujú nepriaznivý vplyv z využívania biologických zdrojov (napríklad pomocou posudzovania vplyvov na životné prostredie);
  • podporia spoluprácu v oblasti ochrany biodiverzity medzi orgánmi a súkromným sektormi a zavedú stimuly;
  • budú pomáhať rozvojovým krajinám pri identifikovaní, ochrane a trvalo udržateľnom využívaní ich biologickej diverzity tým, že poskytnú výskum, vedecké a technické vzdelávanie a vhodnú odbornú prípravu;
  • podporia informovanosť medzi verejnosťou o význame biologickej diverzity;
  • posúdia vplyv, ktorý môžu mať rozhodnutia na biodiverzitu alebo na ich susedov.

Jednotlivé štáty uľahčia prístup k svojim genetickým zdrojom na účel ich environmentálne vhodného využitia za vzájomne dohodnutých podmienok a na základe vopred informovaného súhlasu.

Strany zaistia spravodlivé spoločné využitie peňažných a nepeňažných prínosov z využívania (výskum a rozvoj) týchto genetických zdrojov.

Jednotlivé štáty súhlasia s(o):

  • spoločným využívaním technológie, najmä s rozvojovými krajinami;
  • výmenou verejne dostupných informácií o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní biologickej diverzity;
  • podporou medzinárodnej a vedeckej spolupráce;
  • oznamovaním výsledkov a prínosov biotechnológií z genetických zdrojov.

Globálny fond pre životné prostredie poskytuje finančné zdroje pre rozvojové krajiny na účel vykonávania dohovoru. Jeho základný rozpočet tvoria príspevky jednotlivých štátov a významné ďalšie dobrovoľné príspevky.

ODKEDY SA ROZHODNUTIE UPLATŇUJE?

Uplatňuje sa od 25. októbra 1993.

KONTEXT

V rámci dohovoru boli odsúhlasené dva protokoly. Kartagenským protokolom o biologickej bezpečnosti sa upravujú presuny živých modifikovaných organizmov získaných pomocou modernej biotechnológie medzi krajinami. Druhým protokolom je Nagojský protokol o prístupe a spoločnom využívaní prínosov. EÚ je zmluvnou stranou oboch protokolov.

Strany dohovoru sa v októbri 2010 v meste Nagoya, Japonsko, dohodli na 10-ročnom strategickom pláne boja proti strate biodiverzity a na dosiahnutie tohto cieľa stanovili 20 cieľov známych ako ciele z Aichi. Tieto záväzky sú zohľadnené v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020.

Ďalšie informácie sú uvedené v časti „Príroda a biodiverzita“ na webovej lokalite Európskej komisie.

AKT

Rozhodnutie Rady 93/626/EHS z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1 – 2)

SÚVISIACE AKTY

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (KOM(2011) 244 v konečnom znení zo 3. mája 2011).

Rozhodnutie Rady 2002/628/ES z 25.júna 2002, ktoré sa týka uzavretia Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 48 – 49).

Rozhodnutie Rady 2014/283/EÚ zo 14. apríla 2014 o uzavretí Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 231 – 233).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35 – 55).

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade – hodnotenie v polovici trvania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2015) 478 final z 2. októbra 2015).

Posledná aktualizácia 26.04.2016

Top