Help Print this page 

Summaries of EU Legislation

Title and reference
Elektronický obchod – štandardné pravidlá EÚ

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Languages and formats available
Multilingual display
Text

Elektronický obchod – štandardné pravidlá EÚ

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Smernica 2000/31/ES – elektronický obchod v EÚ

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

Smernicou sa stanovujú štandardné pravidlá upravujúce rôzne otázky týkajúce sa elektronického obchodu v EÚ.

HLAVNÉ BODY

Smernica sa vzťahuje na tieto online služby:

spravodajské služby (napríklad spravodajské webové lokality);

predaj (kníh, finančných služieb, cestovných služieb a pod.);

reklama;

odborné služby (advokáti, lekári, realitní makléri);

služby zábavy;

základné sprostredkovateľské služby (prístup na internet, prenos a hosting informácií);

bezplatné služby financované reklamou, sponzorstvom a pod.

V smernici sa vytvára zásada, že na prevádzkovateľov týchto služieb sa vzťahuje regulácia (v súvislosti so začatím poskytovania a poskytovaním služieb) len v tej krajine EÚ, kde majú registrované sídlo – nie v krajine, kde sa nachádzajú servery, e-mailové adresy alebo poštové schránky, ktoré používajú.

Vnútroštátne vlády musia zabezpečiť, aby prevádzkovatelia trvalou a ľahko dostupnou formou zverejnili základné informácie o svojej činnosti (meno, adresa, číslo zápisu v obchodnom registri atď.).

Reklama

Vnútroštátne vlády musia zabezpečiť dodržiavanie určitých pravidiel v reklame:

jasná identifikovateľnosť ako reklama;

osoba alebo spoločnosť zodpovedná za reklamu musí byť jasne identifikovateľná;

propagačné ponuky, hry alebo súťaže sú jasne identifikovateľné, podmienky sú ľahko prístupné a prezentované jasne a jednoznačne.

Spam

Nevyžiadaná elektronická pošta (spam) musí byť jasne identifikovateľná. Spoločnosti, ktorí posielajú nevyžiadané e-mailové správy, musia pravidelne pozerať a rešpektovať registre, v ktorých sa môžu zaregistrovať osoby, ktoré si neželajú dostávať takéto elektronické správy.

Online zmluvy

Elektronicky uzavreté zmluvy musia byť v každej krajine EÚ právne rovnocenné s listinnými zmluvami.

V týchto zmluvách sa musia jednoznačne a zrozumiteľne uvádzať nasledujúce informácie:

technické opatrenia, ktoré spotrebiteľ musí vykonať, aby došlo k uzavretiu zmluvy;

či zmluva bude uložená u poskytovateľa služby a či bude neskôr spotrebiteľovi k dispozícii na nahliadnutie;

spôsob, ako spotrebiteľ môže zistiť a opraviť pisárske chyby pred zadaním objednávky;

jazyky, v ktorých možno zmluvu podpísať.

Spotrebitelia zároveň musia mať možnosť uložiť si a vytlačiť zmluvy a všeobecné podmienky.

Pozri aj smernicu 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov.

Online objednávky

Tu platia nasledujúce požiadavky:

poskytovateľ služby musí bezodkladne elektronicky potvrdiť príjem objednávky (e-mail, iná elektronická správa);

objednávka (alebo potvrdenie o prevzatí) sa považuje za prevzatú, keď bude kupujúcemu (spotrebiteľovi) sprístupnená.

Pozri aj nariadenie (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách.

Vynucovanie existujúcich právnych predpisov

V smernici sa podporuje samoregulácia zo strany poskytovateľov aj snaha o spoločnú reguláciu spolu s vládami. Ako príklad možno uviesť:

etické kódexy na úrovni EÚ;

online systémy mimosúdneho riešenia sporov, najmä ak sa predávajúci a kupujúci nachádzajú v rôznych krajinách.

Krajiny EÚ musia zároveň poskytovať rýchle a účinné riešenia právnych problémov v prostredí online a zabezpečiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

Zodpovednosť poskytovateľov služieb

Poskytovatelia online služieb, ktorí pôsobia len ako istý kanál alebo poskytovatelia služby zaznamenávania informácií v pamäti alebo ukladania informácií v hostiteľských počítačoch, nie sú zodpovední za informácie, ktoré prenášajú alebo ukladajú, ak spĺňajú určité podmienky. Poskytovatelia služieb ukladania informácií v hostiteľských počítačoch (hosting) sú oslobodení od zodpovednosti, ak:

nemajú skutočnú vedomosť o nezákonnej činnosti alebo informácii a

po zistení alebo uvedomení si týchto skutočností konajú promptne, aby odstránili alebo znemožnili prístup k informáciám.

Vnútroštátne vlády nemôžu uložiť žiadnu všeobecnú povinnosť monitorovať týchto „sprostredkovateľov“ v súvislosti s informáciami, ktoré posielajú alebo ukladajú, s cieľom vyhľadávať nezákonnú činnosť a predchádzať jej.

KONTEXT

Smernica o elektronickom obchode

AKT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)

REFERENCIE

Akt

Nadobudnutie účinnosti

Termín transpozície v členských štátoch

Úradný vestník Európskej únie

Smernica 2000/31/ES

17. júla 2000

16. januára 2002

Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1 – 16

SÚVISIACE AKTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa („nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“) (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1 – 11)

Posledná aktualizácia 13.10.2015

Top