Help Print this page 
Title and reference
Lepšia ochrana obetí v trestnom konaní

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Multilingual display
Text

Lepšia ochrana obetí v trestnom konaní

Smernica 2012/29/EÚ o právach obetí (smernica o obetiach) posilňuje existujúce vnútroštátne opatrenia prostredníctvom minimálnych noriem platných v celej EÚ, ktoré sa týkajú práv, podpory a ochrany obetí trestných činov vo všetkých členských štátoch EÚ.

AKT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV

SÚHRN

Smernica bola prijatá 25. októbra 2012 a uplatňuje sa v celej EÚ okrem Dánska.

Jej hlavným cieľom je zabezpečiť, aby obete trestných činov dostávali vhodné informácie, podporu a ochranu a aby sa mohli zúčastniť na trestnom konaní bez ohľadu na to, kde v EÚ utrpeli ujmu.

Každý členský štát EÚ musí zabezpečiť, aby sa obete trestných činov uznali a aby sa s nimi zaobchádzalo s rešpektom, citlivo a profesionálne podľa ich individuálnych potrieb a bez akejkoľvek diskriminácie (napr. na základe štátnej príslušnosti, povahy pobytu, rasy, náboženského vyznania, veku, pohlavia atď.).

V smernici sa ustanovujú minimálne normy pre všetky obete všetkých trestných činov bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo povahu pobytu obetí. Ihneď po spáchaní trestného činu alebo po začatí trestného konania v EÚ sa musia obeti udeliť práva stanovené v smernici o obetiach. Podľa smernice rodinní príslušníci zosnulých obetí sa sami považujú za obete.

V smernici sa stanovujú tieto práva:

1.

Informácie a podpora

Obete musia mať právo:

rozumieť a byť pochopené v kontakte s orgánom (napr. jednoduchý a zrozumiteľný jazyk);

na poskytnutie informácií od prvého kontaktu s orgánom;

podať formálne trestné oznámenie a dostať písomné potvrdenie;

na tlmočenie a preklad (minimálne počas výsluchov obete);

na informácie o postupe prípadu;

na prístup k službám na podporu obetí.

2.

Obete s formálnou úlohou v trestnom konaní

Tieto obete musia mať právo:

byť vypočutý pred súdom;

preskúmať rozhodnutie súdu skutok nestíhať;

na náhradu výdavkov;

na právnu pomoc;

na vrátenie odcudzených vecí.

Vnútroštátne orgány musia minimalizovať ťažkosti, ktorým obeť čelí, keď má pobyt v inom členskom štáte EÚ ako v členskom štáte, v ktorom bol trestný čin spáchaný.

3.

Ochrana obetí (a ich rodiny)/uznanie osobitných potrieb

V tejto súvislosti sa uplatňuje právo:

na individuálne posúdenie pri identifikácii osobitných potrieb ochrany;

na zamedzenie kontaktu s páchateľom;

na rýchle a minimálne výsluchy počas vyšetrovania trestných činov;

na ochranu súkromia;

na individuálne posúdenie a uspokojenie osobitných potrieb pri trestnom konaní.

Smernica sa takisto venuje odbornému vzdelávaniu právnikov a spolupráci a koordinácii medzi oddeleniami.

Smernicou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady o postavení obetí v trestnom konaní (2001/220/SVV).

REFERENCIE

Akt

Nadobudnutie účinnosti

Termín transpozície v členských štátoch

Úradný vestník

Smernica EÚ 2012/29/EÚ o právach obetí

15.11.2012

16.11.2015

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012

Posledná aktualizácia: 20.03.2014

Top