Help Print this page 
Title and reference
Vyživovacia povinnosť

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Multilingual display
Text

Vyživovacia povinnosť

Nariadenie sa vzťahuje na cezhraničné konania o výživnom, ktoré vyplýva z rodinných vzťahov. Stanovujú sa v ňom spoločné pravidlá pre celú Európsku úniu (EÚ) s cieľom zabezpečiť vymoženie pohľadávok na výživné aj v prípade, keď sa povinný alebo oprávnený nachádza v inom členskom štáte EÚ.

AKT

Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.

SÚHRN

V tomto nariadení sa ustanovuje súbor opatrení zameraných na uľahčenie vyplácania pohľadávok na výživné v cezhraničných situáciách. Tieto pohľadávky vyplývajú z povinnosti pomáhať rodinným príslušníkom. Môžu mať napríklad podobu výživného, ktoré sa vypláca dieťaťu alebo bývalému manželovi alebo manželke po rozvode.

Nariadenie sa uplatňuje na vyživovaciu povinnosť, ktorá vyplýva z:

  • rodinných vzťahov;
  • príbuzenstva;
  • manželstva alebo švagrovstva.

Právomoc

Vo veciach vyživovacej povinnosti je právomoc daná:

  • súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného alebo oprávneného; alebo
  • súdu, ktorý má právomoc konať o osobnom stave osoby (napr. o rozvode) alebo o rodičovských právach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním (pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov).

Pokiaľ sa spor netýka vyživovacej povinnosti voči dieťaťu do 18 rokov, účastníci sa môžu za predpokladu určitých podmienok dohodnúť na súde alebo súdoch členského štátu EÚ, ktoré majú právomoc rozhodovať v tejto veci.

Ak sa odporca zúčastní konania na súde členského štátu EÚ, tento súd má právomoc, pokiaľ odporca nenamieta proti jeho právomoci.

Ak nie sú splnené žiadne z uvedených podmienok, spor sa po splnení určitých podmienok môže predložiť na súd iného členského štátu EÚ, v ktorom majú obidvaja účastníci štátnu príslušnosť.

Ak nie sú splnené žiadne z uvedených podmienok, spor môže byť predložený na súd členského štátu EÚ, ktorý má so sporom dostatočnú väzbu, pokiaľ sa konanie nemôže účinne predložiť v členskom štáte, s ktorým má spor úzku väzbu.

Ak má oprávnený aj naďalej pobyt v členskom štáte EÚ, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o vyživovacej povinnosti, povinný nemôže, okrem výnimočných prípadov, začať konanie s cieľom zmeniť toto rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte EÚ. Oprávnený však môže súhlasiť, aby o spore rozhodol iný súd.

Ak sa v tej istej veci a medzi rovnakými účastníkmi vedú konania na súdoch rôznych členských štátov EÚ, právomoc má súd, ktorý začal konať ako prvý.

Bez ohľadu na to, že súd má právomoc rozhodovať vo veci samej, žiadosť o predbežné a ochranné opatrenia sa môže predložiť na akýkoľvek súd ktoréhokoľvek členského štátu EÚ.

Uznávanie a výkon rozhodnutí

Rozhodnutie o vyživovacej povinnosti vydané v jednom členskom štáte EÚ sa bez akéhokoľvek osobitného konania musí uznať v inom členskom štáte EÚ.

Prevažná väčšina členských štátov EÚ je viazaná Haagskym protokolom z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť.

Ak bolo rozhodnutie prijaté štátom, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, voči jeho uznaniu nie je možné namietať.

Ak bolo rozhodnutie prijaté štátom, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, jeho uznanie môže byť v určitých prípadoch zamietnuté a môže sa vykonávať v inom štáte, len ak bolo v tomto štáte získané vyhlásenie vykonateľnosti.

Vo všetkých prípadoch môže súd pôvodu vyhlásiť rozhodnutie za predbežne vykonateľné. Ak sa má rozhodnutie vykonávať v inom členskom štáte EÚ, ako je štát, v ktorom bolo pôvodne vydané, výkon sa spravuje právnym poriadkom tohto členského štátu EÚ.

Rozhodnutie vydané v niektorom z členských štátov EÚ sa nesmie skúmať vo veci samej v členskom štáte EÚ, v ktorom sa žiada o jeho uznanie, vyhlásenie vykonateľnosti alebo výkon.

Osobe do 21 rokov sa môže poskytnúť bezplatná právna pomoc ohľadne žiadostí o vyživovacej povinnosti vyplývajúcej zo vzťahu rodič - dieťa, pokiaľ sa tieto žiadosti predložia prostredníctvom ústredných orgánov.

Ústredné orgány

Každý členský štát EÚ musí určiť ústredný orgán zodpovedný za poskytovanie pomoci účastníkom pri určovaní a vymáhaní výživného. Konkrétne budú posielať a budú im doručované žiadosti ustanovené v nariadení a budú prijímať všetky vhodné opatrenia na zavedenie alebo uľahčenie zavedenia potrebných postupov.

Ústredné orgány navzájom spolupracujú, presadzujú spoluprácu s príslušnými úradmi vo svojej krajine a hľadajú riešenia ťažkostí, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní tohto nariadenia. Na tieto účely využívajú Európsku súdnu sieť pre občianske a obchodné veci.

Záverečné ustanovenia

Týmto nariadením sa nahradzujú ustanovenia týkajúce sa vyživovacej povinnosti, ktoré sú uvedené v nariadení (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Takisto sa ním nahrádza nariadenie (ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky okrem európskych exekučných titulov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti vydaných v členských štátoch EÚ, ktoré nie sú viazané Haagskym protokolom z roku 2007.

Toto nariadenie je uplatniteľné od 18. júna 2011.

REFERENCIE

Akt

Nadobudnutie účinnosti

Termín transpozície v členských štátoch

Úradný vestník Európskej únie

Nariadenie (ES) č. 4/2009

30.1.2009

-

Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009

SÚVISIACE AKTY

Rozhodnutie Rady 2006/325/ES z 27. apríla 2006 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 120, 5.5.2006).

Rozhodnutie Komisie 2009/451/ES z 8. júna 2009 o úmysle Spojeného kráľovstva prijať nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 149, 12.6.2009).

Rozhodnutie Rady 2011/220/EÚ z 31. marca 2011 o podpise haagskeho Dohovoru o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny z 23. novembra 2007 v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2011).

V rámci tohto rozhodnutia EÚ dňa 6. apríla 2011 podpísala Haagsky dohovor z 23. novembra 2007, ktorý medzi zmluvnými stranami zriaďuje celosvetový systém vymáhania pohľadávok na výživné.

Rozhodnutie Rady 2011/432/EÚ z 9. júna 2011 o schválení Haagskeho dohovoru z 23. novembra 2007 o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 192, 22.7.2011).

Rozhodnutie Rady 2014/218/EÚ z 9. apríla 2014, ktorým sa menia prílohy I, II a III k rozhodnutiu 2011/432/EÚ o schválení Haagskeho dohovoru z 23. novembra 2007 o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 113, 16.4.2014).

Podľa týchto rozhodnutí Únia predložila svoj nástroj na schválenie dohovoru dňa 9. apríla 2014. Dohovor nadobúda účinnosť 1. augusta 2014 vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Dánska. Dohovor poskytuje súhrnný rámec na riešenie otázok, ktoré sa týkajú vyživovacej povinnosti, s inými krajinami, ktoré nepatria do EÚ, a ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru.

Posledná aktualizácia: 25.09.2014

Top