Help Print this page 
Title and reference
Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Multilingual display
Text

Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie

Priemysel je v popredí záujmu nového modelu rastu hospodárstva EÚ, ktorý je opísaný v stratégii Európa 2020. V tomto oznámení sa teda navrhuje nový prístup k priemyselnej politike, ktorým sa posilní konkurencieschopnosť EÚ, zabezpečí sa rast a tvorba pracovných miest a umožní sa prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje.

AKT

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. novembra 2010 - Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie, Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu [COM (2010) 614 v konečnom znení - zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku].

SÚHRN

V tomto oznámení sa navrhuje nový prístup k priemyselnej politike, v rámci ktorého sa do popredia stavia konkurencieschopnosť a udržateľnosť Európskej únie (EÚ). V záujme tohto cieľa treba na priemyselnú politiku nazerať v jej širšom zmysle, t. j. zohľadňovať tie politiky, ktoré majú vplyv na náklady, ceny a konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti inovácií a na jednotlivé odvetvia, a súčasne prihliadať na účinky konkurencieschopnosti na všetky ostatné politické iniciatívy, ktoré môžu významne vplývať na náklady, ceny a konkurencieschopnosť v oblasti inovácií. Súčasťou tohto súboru je politika v oblasti jednotného trhu a obchodu, ale taktiež aj politika v oblasti dopravy, energetiky, životného prostredia či sociálna politika a politika v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Nový prístup Komisie k priemyselnej politike charakterizujú tieto znaky:

  • naďalej uplatňovať prístup prispôsobený potrebám každého odvetvia a zároveň koordinovať opatrenia politického ohlasu na európskej úrovni, keďže v súvislosti s globalizáciou koncepcia národných odvetví stráca na význame;
  • brať do úvahy celý hodnotový a dodávateľský reťazec od prístupu k energiám a surovinám až po záručný servis a recykláciu materiálov. Niektoré súčasti tohto reťazca sa nachádzajú mimo EÚ, a preto je nevyhnutné, aby si všetky odvetvia vyvinuli tzv. globalizačný reflex;
  • pravidelne podávať správy Komisii o konkurencieschopnosti, priemyselných politikách a výkonnosti EÚ a jej členských štátov.

Všetky politiky EÚ by sa mali vyvíjať rovnakým smerom s cieľom zabezpečiť čo najlepšie rámcové podmienky pre priemysel v Európe. V rámci postupu posúdenia vplyvu preto Komisia vytvorila previerku konkurencieschopnosti, t. j. osobitné posúdenie konkurencieschopnosti priemyslu, ktoré by sa malo uplatňovať na všetky oblasti politiky. Zároveň sa navrhujú osobitné kontroly účelnosti, aby sa zaistilo, že kumulatívny účinok jestvujúcich právnych predpisov nezaťažuje priemysel.

Inovácie sú kľúčovým predpokladom produktivity, vyššej energetickej a materiálovej účinnosti, zlepšenia výkonnosti tovarov a služieb a vytvárania nových trhov. Novou politikou priemyselných inovácií sa podporí rýchlejší vývoj a obchodné využívanie tovarov a služieb a zabezpečí sa, aby firmy z EÚ boli na svetovom trhu ako prvé a zvyšovali tak svoju konkurencieschopnosť. Kľúčové podporné technológie môžu poskytnúť základňu pre širokú škálu nových postupov, tovarov a služieb vrátane vývoja nových priemyselných odvetví v budúcnosti. Komisia preto navrhuje ešte väčšmi podporovať zavádzanie a obchodné využívanie konkurencieschopných kľúčových podporných technológií.

Modernizáciou európskej základne zručností sa podporí priemyselná základňa Európy tak, že sa zlepší fungovanie pracovných trhov EÚ a zabezpečia sa vhodné zručnosti pre pracovníkov v EÚ. Na tento účel bude Komisia podporovať vytváranie sietí medzi zainteresovanými činiteľmi zo všetkých členských štátov, aby si navzájom vymieňali informácie a osvedčené postupy a navrhovali zásady usmernení pre rámcové podmienky vytvárania pracovných miest.

So zámerom čerpať výhody z globalizácie Komisia vypracuje iniciatívy týkajúce sa medzinárodnej spolupráce v oblasti regulácie s cieľom vyvíjať celosvetovo zlučiteľné pravidlá a normy. Ďalej sa bude snažiť o užšiu hospodársku integráciu so susednými krajinami rozširovaním prínosov európskeho jednotného trhu vo vybraných oblastiach prostredníctvom európskej susedskej politiky. V tomto oznámení sa takisto poukazuje na výzvy, ktorým čelia MSP pri rozširovaní svojej činnosti v medzinárodnom priestore (tzv. internacionalizácia). Koncom roka 2011 sa vytvorila stratégia internacionalizácie MSP. Medzi hlavné priority patrí poskytovať MSP správne informácie a dodatočnú podporu na trhoch mimo EÚ.

V tomto oznámení sa uznáva, že priemysel EÚ musí urýchliť svoj prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a energiu, čo môže viesť k zníženiu nákladov a zmenšeniu vplyvu na životné prostredie. 20. septembra 2011Európska komisia začala vykonávať plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, v ktorom sa zabezpečuje rámec na ambiciózne odstránenie prepojenia medzi využívaním uhlíka a zdrojov a hospodárskym rastom. V súlade s plánom EÚ na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 Komisia vytvorí dlhodobé stratégie a politiky v jednotlivých priemyselných odvetviach, ktoré sú potrebné pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a energiu.

Oznámenie sa dožaduje účinnejšieho riadenia priemyselnej politiky s väčšou koordináciu a spoluprácou členských štátov EÚ. Oznámenie s názvom Priemyselná politika: posilnenie konkurencieschopnosti zo 14. októbra 2011 nadväzuje na toto hľadisko politiky.

SÚVISIACE AKTY

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva - Aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike [ COM(2012) 582 final z 10. 10. 2012 - neuverejnené v úradnom vestníku].

V tomto oznámení sa zdôrazňuje potreba zintenzívnenia investícií do nových technológií, aby Európa získala konkurenčný náskok v novej priemyselnej revolúcii. Stanovuje sa cieľ 20 % podielu výroby na HDP EÚ do roku 2020. Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia navrhuje, aby sa členské štáty EÚ spoločne s priemyslom zamerali na investície a inovácie v šiestich prioritných akčných líniách: pokročilé výrobné technológie, kľúčové podporné technológie, biovýrobky, udržateľná priemyselná politika a politika pre oblasť stavebníctva a suroviny, ekologicky čisté vozidlá, inteligentné siete. Osobitné skupiny vymedzia plány jednotlivých akčných línií.

V oznámení sa zároveň zdôrazňuje potreba lepších trhových podmienok - lepší prístup na vnútorné aj medzinárodné trhy pomôže obnoviť hospodársky rast. Predpokladajú sa opatrenia zamerané na podporu podnikania, širšie využívanie normalizácie, ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva, zlepšenie prístupu k surovinám, lepší prístup k financovaniu a kapitálu a vyššie investície do ľudského kapitálu.

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Za obnovu európskeho priemyslu [ COM(2014) 14 final z 22. 1. 2014 - neuverejnené v úradnom vestníku]

V tomto oznámení sa podčiarkuje význam priemyslu pre zabezpečenie hospodárskej odolnosti. Keďže príspevok výroby k HDP EÚ klesol v lete 2013 na úroveň 15,1 %, dôraz sa kladie na potrebu podpory konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.

To možno dosiahnuť niekoľkými spôsobmi, ako napríklad:

  • vytváraním potrebnej infraštruktúry;
  • ponukou zjednodušeného regulačného rámca na podporu podnikania a inovácií;
  • lepšou integráciou kapitálových trhov;
  • odbornou prípravou na osvojenie si zručností;
  • cenovo dostupnou energiou a surovinami;
  • postupnou integráciou firiem, najmä MSP do globálnych hodnotových reťazcov;
  • vyšším úverovaním inovačných a priemyselných projektov.

Posledná aktualizácia: 17.06.2014

Top