Help Print this page 
Title and reference
Energetická hospodárnosť budov

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Multilingual display
Text

Energetická hospodárnosť budov

Sektor výstavby predstavuje 40 % celkovej spotreby energie v Európskej únii (EÚ). Zníženie spotreby energie v tejto oblasti je teda prioritou pri dosahovaní cieľov 20/20/20 v oblasti energetickej účinnosti. V tomto rámci sa v tejto smernici stanovujú spoločné požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.

AKT

Smernica 2010/31/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov.

SÚHRNY

Táto smernica sa snaží podporiť energetickú hospodárnosť budov , ich častí a stavebných jednotiek. Cieľom tejto smernice je ujasniť a posilniť ustanovenia smernice 2002/91/ES, ktorá sa ňou ruší, s cieľom rozšíriť jej rozsah uplatňovania a znížiť značné rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti energetickej hospodárnosti budov. Jej ustanovenia sú zamerané na energetické potreby na vykurovanie priestorov, prípravu teplej vody, chladenie, vetranie a osvetlenie v nových a existujúcich budovách, či už v bytových domoch alebo iných budovách.

Spôsob výpočtu energetickej hospodárnosti budov

Členské štáty sú povinné prijať na štátnej i regionálnej úrovni spôsob výpočtu energetickej hospodárnosti budov, ktorý zohľadňuje niektoré aspekty, napríklad:

  • tepelné vlastnosti budovy (tepelná kapacita, izolácia atď.);
  • vykurovacie zariadenia a zariadenia na zásobovanie teplou vodou;
  • klimatizačné zariadenia;
  • zabudované osvetlenie;
  • klimatické podmienky vo vnútri budov.

Zohľadňuje sa tiež kladný vplyv iných aspektov ako lokálnej solárnej expozície, prirodzené osvetlenie, kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla a diaľkové a blokové vykurovanie a chladenie.

Stanovenie minimálnych požiadaviek

Členské štáty musia zaviesť v súlade s vyššie uvedeným spôsobom výpočtu minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť s cieľom dosiahnuť optimálne úrovne nákladov. Úroveň týchto požiadaviek sa preskúma každých päť rokov.

Pri stanovovaní minimálnych požiadaviek členské štáty môžu rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi jednotlivými kategóriami budov.

Nové budovy musia spĺňať tieto minimálne požiadavky a pred začiatkom ich výstavby musia byť predmetom štúdie uskutočniteľnosti inštalácie systémov zásobovania energiou z obnoviteľných zdrojov, tepelných čerpadiel, diaľkového alebo blokového vykurovania a chladenia a kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla.

Pri existujúcich budovách, ktoré sú predmetom významnej obnovy, sa musí využiť príležitosť pre zlepšenie ich energetickej hospodárnosti tak, aby tiež spĺňali minimálne požiadavky.

Z uplatňovania minimálnych požiadaviek sa môžu vyňať:

  • budovy úradne chránené (napríklad historické budovy);
  • budovy používané ako miesta na bohoslužby;
  • dočasné budovy;
  • obytné budovy, ktoré sa počas roka využívajú obmedzene;
  • samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m2.

Pri novej inštalácii, výmene alebo modernizácii technických systémov budov ako vykurovacie systémy, systémy na prípravu teplej vody, klimatizačné systémy a veľké systémy vetrania sa požiadavky na energetickú hospodárnosť vzťahujú i na tieto systémy.

Prvky budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budov a ktoré majú významný vplyv na energetickú hospodárnosť týchto obalových konštrukcií (napríklad rámy okien), musia tiež spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, keď sa nahradia alebo obnovia, s cieľom dosiahnuť optimálne úrovne nákladov.

Pri stavbe novej budovy alebo obnove budovy táto smernica podporuje zavedenie inteligentných systémov merania spotreby energie v súlade so smernicou o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou.

Cieľ: budovy s takmer nulovou spotrebou energie

Od 31. decembra 2020 spotreba energie všetkých nových budov bude musieť byť takmer nulová. Nové budovy, v ktorých sídlia alebo ktoré vlastnia verejné orgány, budú musieť spĺňať tie isté kritéria po 31. decembri 2018.

Komisia podporuje nárast počtu budov tohto typu zavedením národného plánu, ktorý zahŕňa:

  • uplatňovanie vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie v praxi členským štátom;
  • priebežné ciele na rok 2015 na zlepšenie energetickej hospodárnosti nových budov;
  • informácie o politikách a finančných opatreniach prijatých s cieľom podporiť zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov.

Obchodné stimuly a finančné prekážky

Členské štáty majú za úlohu zostaviť zoznam existujúcich a potenciálnych nástrojov na podporu zlepšovania energetickej hospodárnosti budov. Tento zoznam sa aktualizuje každé tri roky.

Energetické certifikáty

Členské štáty majú zaviesť systém certifikácie energetickej hospodárnosti budov. Ten zahŕňa predovšetkým informácie o spotrebe energie v budovách, ako aj odporúčania pre zlepšovanie nákladov.

V prípade budovy alebo stavebnej jednotky ponúkanej na predaj alebo na prenájom sa musí v reklamách v komerčných médiách uvádzať ukazovateľ energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu budovy.

V prípade stavby, predaja alebo prenájmu budovy alebo stavebnej jednotky musí byť tento certifikát novému nájomcovi alebo potenciálnemu kupcovi predložený a kupcovi alebo novému nájomcovi odovzdaný.

V budovách, kde viac ako 500 m2 využíva verejný orgán a v budovách s úžitkovou plochou viac ako 500 m2, ktoré často navštevuje verejnosť, certifikát energetickej hospodárnosti musí byť vystavený na viditeľnom mieste a viditeľným spôsobom (dňa 9. júla 2015 sa táto prahová hodnota zníži na 250 m2).

Členské štátny majú za úlohu zaviesť systém pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov budov.

REFERENCIE

Akt

Nadobudnutie platnosti

Termín transpozície v členských štátoch

Úradný vestník

Smernica 2010/31/EÚ

8.7.2010

9.7.2012

Ú.v. ES L 153 z 18.6.2010

SÚVISIACE AKTY

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov vytvorením rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012].

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade Finančná podpora energetickej účinnosti budov ( COM(2013)0225 final ) [Neuverejnené v úradnom vestníku].

Podľa smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov má Komisia predložiť správu o pokroku členských štátov pri zvyšovaní počtu budov s takmer nulovou energetickou spotrebou. Táto správa sa predkladá každé tri roky.

V správe sa konštatuje, že členské štáty nedosiahli dostatočný pokrok, pokiaľ ide o budovy s takmer nulovou energetickou spotrebou, v rámci dosahovania cieľov stanovených do roku 2020, keďže na konci novembra 2012 len deväť členských štátov informovalo Komisiu o svojom vnútroštátnom pláne v tejto oblasti.

Pomalé a iba čiastočné pokroky zvyšujú riziko, že členské štáty nedodržia lehoty na zabezpečenie takmer nulovej energetickej spotreby budov. Navyše bez jednoznačného vymedzenia sa strednodobé ciele a konkrétne podporné opatrenia javia v odvetví výstavby ako neistota v súvislosti s regulačným a politickým rámcom. Odďaľujú sa tak nevyhnutné investície do technológií, postupov a odborného vzdelávania a poškodzuje sa hospodárska súťaž v odvetví.

Posledná aktualizácia: 06.02.2014

Top