Help Print this page 
Title and reference
Úloha národných parlamentov v záležitostiach EÚ

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Multilingual display
Text

Úloha národných parlamentov v záležitostiach EÚ

 

SÚHRN

ÚVOD

Lisabonská zmluva je významným krokom v rámci vymedzovania úlohy, ktorú zohrávajú národné parlamenty v záležitostiach EÚ. Po prvýkrát sa v jej ustanovení (článok 12 Zmluvy o Európskej únii – ZEÚ) uvádzajú rôzne spôsoby, ktorými môžu národné parlamenty aktívne prispievať k dobrému fungovaniu EÚ. Ich účasť sa zabezpečuje štyrmi hlavnými spôsobmi:

doručovanie informácií a dokumentov;

kontrola dodržiavania zásady subsidiarity;

účasť na hodnotiacom mechanizme v priestore spravodlivosti, slobody a bezpečnosti;

účasť na revízii zmluvy.

INFORMÁCIE

Národným parlamentom sa musia bezodkladne posielať tieto dokumenty:

oznámenia*;

ročný pracovný program a všetky nástroje legislatívneho plánovania alebo politiky;

návrhy právnych predpisov;

programy a výstupy zasadnutí Rady;

výročná správa Európskeho dvora audítorov;

výročná správa vypracovaná Komisiou o uplatňovaní zásad, od ktorých sa odvíjajú právomoci EÚ;

hodnotenia vykonávania politiky EÚ v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Národným parlamentom sa ďalej doručujú oznámenia o návrhoch pozmenení zmlúv v rámci riadneho revízneho postupu a o žiadostiach o pristúpenie k EÚ.

KONTROLA SUBSIDIARITY

Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality umožňuje národným parlamentom vydávať odôvodnené stanoviská, ak sa domnievajú, že návrh legislatívneho aktu EÚ nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú legislatívneho postupu, musia prihliadať na všetky odôvodnené stanoviská. Ďalšie dôsledky pre legislatívny návrh závisia od ich počtu.

V protokole sa každému národnému parlamentu prideľujú dva hlasy (ak má parlament dve komory, jeden hlas za každú komoru). Ak predložené odôvodnené stanoviská zodpovedajú najmenej tretine hlasov, Komisia musí preskúmať svoj návrh a môže sa rozhodnúť, že ho zachová, pozmení alebo stiahne. Tento prah sa znižuje na štvrtinu hlasov v prípade návrhov, ktoré sa týkajú súdnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce. Ak predložené odôvodnené stanoviská zodpovedajú väčšine hlasov, a ak Komisia rozhodne návrh zachovať, Európsky parlament a Rada musia posúdiť, či je návrh v súlade so zásadou subsidiarity, a to ešte pred ukončením prvého čítania.

Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať o žalobách vyplývajúcich z porušenia zásady subsidiarity v legislatívnom akte, ktoré podali členské štáty, alebo o porušeniach, ktoré členské štáty oznámili v súlade s ich právnym poriadkom v mene národných parlamentov alebo ich komôr.

OSOBITNÁ ÚLOHA V PRIESTORE SPRAVODLIVOSTI, SLOBODY A BEZPEČNOSTI

Národné parlamenty majú v priestore spravodlivosti, slobody a bezpečnosti osobitnú úlohu. Zúčastňujú sa na hodnotení činností Eurojustu a na kontrole činností Europolu.

Národné parlamenty môžu tiež vysloviť nesúhlas s rozhodnutiami Rady, čím sa rozširuje riadny legislatívny postup (na základe kvalifikovanej väčšiny v Rade) o určité hľadiská rodinného práva s cezhraničnými dôsledkami. Tieto hľadiská aktuálne podliehajú mimoriadnemu legislatívnemu postupu na základe jednomyseľnosti v Rade (premosťovacia doložka v článku 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

ÚČASŤ NA REVÍZII ZMLUVY

Národné parlamenty sa v Lisabonskej zmluve ďalej spájajú s postupmi revízie zmlúv tak, ako sa popisuje v ďalšom texte.

Podľa bežných a zjednodušených revíznych postupov zmeny zmlúv nadobúdajú účinnosť po tom, ako ich ratifikujú (alebo schvália, v prípade zjednodušených revíznych postupov) všetky členské štáty podľa svojich príslušných ústavných ustanovení, ktoré si zvyčajne vyžadujú ratifikáciu v parlamente.

Podľa riadneho revízneho postupu sa zvolá konvent, ktorý okrem ďalších členov zahŕňa zástupcov národných parlamentov, a ktorý preskúma a prijme odporúčanie o revíznych návrhoch.

Podľa všeobecnej premosťovacej doložky článku 48 ods. 7 ZEÚ iniciatíva Európskej rady prejsť z mimoriadneho legislatívneho postupu na riadny legislatívny postup, alebo z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie na základe kvalifikovanej väčšiny, sa musí oznámiť národným parlamentom a nemôže sa prijať, ak s ňou niektorý z národných parlamentov vyjadrí nesúhlas do šiestich mesiacov.

KONFERENCIA PARLAMENTNÝCH VÝBOROV PRE ZÁLEŽITOSTI ÚNIE (COSAC)

Od roku 1989 sa poslanci výborov národných parlamentov zameraných na záležitosti EÚ a poslanci Európskeho parlamentu stretávajú dvakrát ročne na konferencii parlamentných výborov pre záležitosti Únie, ktorá je známejšia pod francúzskou skratkou COSAC, s cieľom vymeniť si informácie a osvedčené postupy a diskutovať o otázkach v spoločnom európskom záujme.

Úloha konferencie COSAC sa uznáva v protokole o úlohe národných parlamentov v EÚ, v ktorom sa uvádza, že COSAC môže poslať Európskemu parlamentu, Rade a Komisii akékoľvek príspevky, ktoré považuje za vhodné.

HLAVNÉ POJMY

*Oznámenie je politický dokument, ktorý nemá povinný charakter. Komisia pristupuje k vydaniu oznámenia, keď si želá vymedziť vlastné ponímanie tematickej oblasti. Oznámenie nemá žiadny právny účinok (definícia Európskej justičnej siete).

KONTEXT

Ďalšie informácie:

Posledná aktualizácia 20.10.2015

Top