Help Print this page 

Summaries of EU Legislation

Title and reference
Právne akty Európskej únie

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Languages and formats available
Multilingual display
Text

Právne akty Európskej únie

Na splnenie svojich úloh inštitúcie Európskej únie (EÚ) prijímajú rôzne právne akty. Tieto akty môžu byť legislatívne alebo nelegislatívne. V závislosti od svojej povahy môžu mať právnu záväznosť.

SÚHRN

Na splnenie svojich úloh inštitúcie Európskej únie (EÚ) prijímajú rôzne právne akty. Tieto akty môžu byť legislatívne alebo nelegislatívne. V závislosti od svojej povahy môžu mať právnu záväznosť.

Úvod

V Lisabonskej zmluve bola preskúmaná klasifikácia právnych aktov EÚ. V záujme zjednodušenia sa počet právnych aktov, ktoré majú k dispozícii inštitúcie EÚ, znížil z viac ako 10 na 5.

Zmluva okrem toho umožnila Európskej komisii prijímať novú kategóriu aktov - delegované akty. Posilnila sa aj právomoc Komisie prijímať vykonávacie akty. Cieľom obidvoch týchto zmien bolo zlepšiť účinnosť rozhodovania EÚ a vykonávanie týchto rozhodnutí.

Právne akty EÚ a ich klasifikácia

Podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) môžu európske inštitúcie prijímať 5 druhov právnych aktov:

Nariadenia, smernice a rozhodnutia sú záväzné právne akty, zatiaľ čo odporúčanie a stanovisko nie sú záväzné.

Rozhodnutie môže byť osobitne určené jednému alebo viacerým adresátom (krajinám EÚ, podnikom alebo jednotlivcom). Existujú aj rozhodnutia bez osobitného adresáta, najmä v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).

Delegované akty

V článku 290 ZFEÚ sa zákonodarcovi EÚ (zväčša ide o Európsky parlament a Radu) umožňuje delegovať na Komisiu právomoc prijímať všeobecne nelegislatívne akty so všeobecným uplatnením, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité vedľajšie prvky legislatívneho aktu.

Delegovanými aktmi sa napríklad môžu pridať nové (vedľajšie) pravidlá alebo sa môže zahrnúť následné pozmenenie určitých hľadísk legislatívneho aktu. Zákonodarca sa tak môže sústrediť na smerovanie a ciele politiky bez toho, aby sa púšťal do veľmi podrobných a často vysoko technických diskusií.

Delegovanie právomoci na prijímanie delegovaných aktov však podlieha prísnym obmedzeniam. Len Komisii môže byť udelené právo prijať delegované akty. Zásadné prvky oblasti navyše nemusia podliehať delegovaniu právomoci. V legislatívnych aktoch musia byť ďalej vymedzené ciele, obsah, rozsah pôsobnosti a trvanie delegovanej právomoci. Zákonodarca musí napokon v legislatívnom akte výslovne stanoviť podmienky, podľa ktorých sa má toto delegovanie vykonávať. Parlament a Rada môžu v tejto súvislosti zabezpečiť právo odobrať delegovanie alebo vysloviť námietky voči delegovanému aktu.

Tento postup sa vo veľkom rozsahu používa v mnohých oblastiach, napr.: vnútorný trh, poľnohospodárstvo, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa, doprava a priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Vykonávacie akty

Zodpovednosť za vykonávanie právne záväzných aktov EÚ prináleží najmä krajinám EÚ. Niektoré právne záväzné akty EÚ si však vyžadujú jednotné podmienky vykonávania. V takýchto prípadoch je Komisia alebo v riadne odôvodnených prípadoch a v prípadoch stanovených v článku 24 a článku 26 Zmluvy o Európskej únii Rada oprávnená prijať vykonávacie akty (článok 291 ZFEÚ).

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 sa stanovujú pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmu, na základe ktorého krajiny EÚ kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie. Táto kontrola sa vykonáva prostredníctvom postupu, ktorý sa v žargóne EÚ nazýva komitologický postup, t. j. Komisii pomáhajú výbory, ktoré pozostávajú zo zástupcov krajín EÚ a ktorým predsedá Komisia. Akýkoľvek návrh vykonávacieho aktu predkladá výboru jeho predseda.

Ďalšie informácie nájdete na stránkach o práve EÚ na webovej lokalite Európskej komisie.

Posledná aktualizácia 08.09.2015

Top