Help Print this page 

Summaries of EU Legislation

Title and reference
Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Languages and formats available
Multilingual display
Text

Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ

Spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je bezpečnostná a obranná politika EÚ. Je súčasťou zahraničnej politiky EÚ, teda spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).

SÚHRN

Spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je bezpečnostná a obranná politika EÚ. Je súčasťou zahraničnej politiky EÚ, teda spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).

AKÝ JE CIEĽ SBOP?

Vytvára rámec pre vojenské a obranné hľadiská politiky EÚ. SBOP bola vytvorená podpísaním Lisabonskej zmluvy v roku 2009 a nahrádza a rozširuje sa ňou bývalá európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP). Cieľom politiky je vytvoriť spoločnú európsku obrannú spôsobilosť.

HLAVNÉ BODY

V záujme vykonávania SBOP musia krajiny EÚ sprístupniť civilné a vojenské spôsobilosti EÚ.

SBOP zahŕňa postupné rámcovanie spoločnej obrannej politiky EÚ, ktoré povedie k spoločnej obrane, keď o tom jednomyseľne rozhodne Európska rada. Politika EÚ nebude mať vplyv na osobitnú povahu bezpečnostnej obrannej politiky niektorých krajín EÚ a bude rešpektovať povinnosti niektorých krajín EÚ v rámci NATO. V Lisabonskej zmluve bola vytvorená doložka o vzájomnej obrane, ktorá je kľúčovým prvkom SBOP.

Krajiny EÚ prijmú opatrenia na zlepšenie svojich vojenských spôsobilostí. Európska obranná agentúra (EDA) je orgán, ktorého cieľom je uľahčovať tieto opatrenia. Rade EÚ podáva správy o svojej činnosti, ktorá sa týka:

vymedzenia spoločných cieľov pre krajiny EÚ v oblasti vojenskej spôsobilosti;

zavedenia a riadenia programov na dosiahnutie stanovených cieľov;

harmonizácie prevádzkových potrieb krajín EÚ prostredníctvom koncepcie „združovania a spoločného využívania“ vojenských spôsobilostí;

riadenia výskumnej činnosti v oblasti obrannej technológie (22 prioritných oblastí vrátane elektronického hardvéru, protimínových systémov a fyzickej ochrany);

zefektívnenia vojenských výdavkov.

Trvalá štruktúrovaná spolupráca v oblasti obrany (PSCD) (ktorá bola takisto zavedená v Lisabonskej zmluve - článok 42 a článok 46 Zmluvy o Európskej únii) sa vzťahuje na hlbšiu formu spolupráce medzi krajinami EÚ. V tomto rámci sa krajiny EÚ zaväzujú, že budú intenzívnejšie rozvíjať obranné spôsobilosti a dodávať bojové jednotky na plánované misie. EDA posudzuje príspevky, zatiaľ čo Rada povoľuje spoluprácu.

EÚ môže využiť civilné a vojenské aktíva mimo EÚ na zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti. Typy úloh, ktoré sa môžu vykonávať v rámci SBOP:

humanitárne a záchranné úlohy;

predchádzanie konfliktom;

úlohy bojových síl pri riešení krízových situácií;

spoločné operácie odzbrojovania;

poradenstvo vo vojenských otázkach a podporné úlohy a

úlohy stabilizácie po konflikte.

Rada EÚ vymedzuje ciele úloh a podmienky ich vykonávania. Môže delegovať vykonávanie úlohy krajinám EÚ, ktoré sú ochotné a schopné vykonávať danú úlohu. Krajiny EÚ zodpovedné za vykonávanie úloh konajú v spojení s vysokým predstaviteľom pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a musia pravidelne informovať Radu o svojom pokroku.

KONTEXT

Myšlienka spoločnej obrannej politiky Európy siaha do roku 1948, keď bola podpísaná Bruselská zmluva (podpísalo ju Spojené kráľovstvo, Francúzsko a krajiny Beneluxu). Obsahovala doložku o vzájomnej obrane, ktorá viedla k vytvoreniu Západoeurópskej únie (ZEÚ). Odvtedy sa európska bezpečnostná politika vydala rôznymi smermi a rozvíjala sa súčasne v rámci ZEÚ, NATO a EÚ.

Ďalšie informácie: Bezpečnosť a obrana - SBOP

Posledná aktualizácia 16.09.2015

Top