Help Print this page 
Title and reference
Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Multilingual display
Text

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

 

SÚHRN

ÚVOD

Zámerom Lisabonskej zmluvy je posilniť zriadenie spoločného európskeho priestoru, v ktorom sa môžu osoby voľne pohybovať a využívať účinnú právnu ochranu. Vytvorenie takéhoto priestoru má vplyv na oblasti, na ktoré majú európski občania vysoké nároky, ako je prisťahovalectvo či boj proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Tieto otázky majú významný cezhraničný rozmer, a preto si vyžadujú účinnú spoluprácu na európskej úrovni.

Lisabonskou zmluvou sa témy súvisiace s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti rozdeľujú na štyri oblasti:

opatrenia v oblasti kontrol hraníc, azylu a prisťahovalectva;

justičná spolupráca v občianskych veciach;

justičná spolupráca v trestných veciach;

policajná spolupráca.

Záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce boli v minulosti pokryté 3. pilierom Európskej únie (EÚ), ktorý sa riadil prostredníctvom medzivládnej spolupráce. V rámci 3. piliera európske inštitúcie nemali žiadne právomoci, a teda nemohli prijímať nariadenia ani smernice. Lisabonskou zmluvou sa toto rozdelenie odstraňuje, a umožňuje sa tak EÚ zasahovať vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

KONTROLY HRANÍC, AZYL A PRISŤAHOVALECTVO

V Lisabonskej zmluve sa prideľujú nové právomoci európskym inštitúciám, ktoré tak môžu prijímať opatrenia s cieľom:

zriadiť spoločné riadenie vonkajších hraníc EÚ, najmä prostredníctvom posilnenia Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach, známej ako Frontex;

vytvoriť spoločný európsky azylový systém, pričom tento systém bude založený na jednotnom európskom štatúte a spoločných postupoch udeľovania a odoberania azylu;

zriadiť pravidlá, podmienky a práva týkajúce sa legálneho prisťahovalectva.

SÚDNA SPOLUPRÁCA V OBČIANSKYCH VECIACH

Lisabonská zmluva povoľuje európskym inštitúciám prijímať nové opatrenia, ktoré sa týkajú:

vykonávania zásady vzájomného uznávania – každý súdny systém musí uznávať rozhodnutia prijaté súdnymi systémami iných krajín EÚ za platné a uplatniteľné;

účinného prístupu k spravodlivosti;

rozvoja alternatívnych metód urovnania sporu;

odbornej prípravy sudcov a justičných pracovníkov.

JUSTIČNÁ SPOLUPRÁCA V TRESTNÝCH VECIACH

Zrušením 3. piliera EÚ sa celková justičná spolupráca v trestných veciach stala oblasťou, v ktorej môžu európske inštitúcie prijímať právne predpisy.

Európske inštitúcie môžu konkrétne stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia a potrestania najzávažnejších trestných činov. EÚ tiež môže zasiahnuť do vymedzenia spoločných pravidiel týkajúcich sa fungovania trestného práva procesného, napr. v súvislosti s prípustnosťou dôkazov alebo s právami jednotlivcov.

Ďalším z cieľov Lisabonskej zmluvy je posilniť úlohu agentúry Eurojust v EÚ. Poslaním agentúry Eurojust je pomáhať pri koordinácii vyšetrovania a trestného stíhania, ktoré vykonávajú príslušné orgány krajín EÚ. Eurojust má v súčasnosti len právomoc predkladať návrhy, t. j. môže požiadať vnútroštátne orgány, aby začali vyšetrovanie alebo trestné stíhanie. Lisabonská zmluva teda ponúka európskym inštitúciám možnosť rozšíriť úlohy a právomoci agentúry Eurojust v rámci riadneho legislatívneho postupu.

Okrem toho sa v Lisabonskej zmluve zvažuje možné vytvorenie európskej prokuratúry z agentúry Eurojust. Tento úrad by mal významné právomoci, keďže by mohol vyšetrovať, trestne stíhať a postaviť pred súd páchateľov trestných činov. Európska prokuratúra by navyše bola sama osebe schopná vykonávať funkciu prokurátora na príslušných súdoch krajín EÚ.

V Lisabonskej zmluve sa však zatiaľ nezriaďuje európska prokuratúra, len sa povoľuje Rade, aby jednomyseľne prijala nariadenie o tejto otázke. Ak Rada nedosiahne jednomyseľnosť, potom najmenej deväť krajín EÚ bude môcť zriadiť medzi sebou európsku prokuratúru v rámci posilnenej spolupráce.

POLICAJNÁ SPOLUPRÁCA

Podobne ako justičná spolupráca v trestných veciach aj policajná spolupráca využíva zrušenie 3. piliera EÚ. Európske inštitúcie teda budú schopné prijímať nariadenia a smernice v tejto oblasti.

Riadny legislatívny postup sa teda rozširuje na všetky neoperatívne hľadiská policajnej spolupráce. Operatívna spolupráca sa na druhej strane bude určovať prostredníctvom mimoriadneho legislatívneho postupu, pri ktorom sa vyžaduje jednomyseľný súhlas Rady. Lisabonská zmluva však zároveň umožňuje zriadiť posilnenú spoluprácu, ak sa v Rade nedosiahne jednomyseľnosť.

V Lisabonskej zmluve sa napokon zabezpečuje postupné posilňovanie Európskeho policajného úradu (Europol). Rovnako ako v prípade Eurojustu Lisabonská zmluva povoľuje európskym inštitúciám rozvinúť úlohy a právomoci Europolu v rámci riadneho legislatívneho postupu. Úloha Europolu sa v súčasnosti obmedzuje na sprostredkovanie spolupráce medzi orgánmi krajín EÚ. V Lisabonskej zmluve sa spresňuje, že medzi nové úlohy by mohla patriť aj koordinácia, organizácia a vykonávanie operatívnych úkonov.

VÝNIMKY

Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko využívajú špeciálne dojednania, ktoré sa týkajú všetkých opatrení prijatých v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tieto tri krajiny sa môžu rozhodnúť, že sa nezúčastnia legislatívnych postupov v tejto oblasti. Nebudú teda viazané prijatými opatreniami.

Okrem toho sa na Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko uplatňujú dva druhy doložiek poskytujúcich odklonenie:

doložka o účasti (tzv. opt-in), ktorá každej z týchto krajín umožňuje zúčastniť sa v konkrétnom prípade na prijatí postupu súvisiaceho s opatrením alebo na uplatňovaní už prijatého opatrenia. Krajiny sú následne viazané daným opatrením rovnako ako ostatné krajiny EÚ;

doložka o neúčasti (tzv. opt-out), ktorá im kedykoľvek umožňuje neuplatňovať opatrenie.

Posledná aktualizácia 22.09.2015

Top