Help Print this page 
Title and reference
Posilnenie európskej demokracie

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Multilingual display
Text

Posilnenie európskej demokracie

ÚVOD

Lisabonskou zmluvou sa občan kladie do stredu záujmu európskeho projektu. Jej cieľom je posilniť záujem občana o inštitúcie a výsledky činností Európskej únie (EÚ), ktoré sa mu často zdajú až príliš vzdialené od jeho bežných problémov. Jedným z cieľov Lisabonskej zmluvy je teda podporovať európsku demokraciu, ktorá ponúka občanom možnosť podieľať sa na fungovaní a rozvoji EÚ.

Tento cieľ nutne závisí od lepšieho uznania európskeho občianstva v zakladateľských zmluvách EÚ. Lisabonská zmluva sa takisto snaží zjednodušovať a objasniť fungovanie Únie tak, aby bolo zrozumiteľnejšie, a teda aj prístupnejšie občanom. Lisabonskou zmluvou sa tak posilňuje reprezentatívnosť a účasť občanov na európskom rozhodovacom procese. Vytvorenie iniciatívy občanov predstavuje jednu z hlavných inovácií.

OBČAN V STREDE ZÁUJMU EURÓPSKEJ ZATUPITEĽSKEJ DEMOKRACIE

Lisabonskou zmluvou sa zavádza nový článok, v rámci ktorého sa plne uznáva politický rozmer európskeho občianstva. V článku 10 Zmluvy o EÚ sa spresňuje, že občanov zastupuje priamo Európsky parlament, a že zastupiteľská demokracia predstavuje jeden zo základov EÚ. Takýmto uznaním občania síce nezískavajú nové práva, ale predstavuje to silnú symbolickú hodnotu.

V článku 10 sa okrem toho zavádza zásada blízkosti, podľa ktorej sa musia rozhodnutia prijímať čo najbližšie k občanom prostredníctvom čo najúčinnejšieho zapájania správnych orgánov na vnútroštátnej a miestnej úrovni, aby sa tak EÚ približovala svojim občanom.

Vzhľadom na voľby v roku 2014, ktoré boli prvými voľbami po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy, Komisia plánuje zvýšiť záujem občanov o voľby do Európskeho parlamentu. V odporúčaní (2013/142/EÚ) a v oznámení (COM/2013/0126 final), ktoré boli zverejnené koncom marca 2013, Komisia vyzvala národné a európske politické strany, aby voličov informovali o svojich väzbách a aby pred voľbami zverejnili meno kandidáta na predsedu Komisie, ktorého podporujú.

EURÓPSKA ÚNIA DOSTUPNEJŠIA OBČANOM

EÚ často vyvolávala obraz zložitej štruktúry a komplikovaných postupov. Lisabonskou zmluvou sa objasňuje fungovanie EÚ, aby jej občania lepšie porozumeli. Veľa legislatívnych postupov odteraz necháva priestor riadnemu legislatívnemu postupu (predtým známy ako spolurozhodovací postup) a mimoriadnym legislatívnym postupom pre jednotlivé prípady. Takisto sa odstránila štruktúra pilierov, ktorú nahradilo jasné a presné rozdelenie právomocí v rámci EÚ.

Lisabonskou zmluvou sa takisto zlepšuje transparentnosť práce v rámci EÚ, do Rady sa rozšírila zásada verejných diskusií, ktorú už predtým uplatňoval Európsky parlament a ktorá umožní lepšie informovanie občanov o obsahu legislatívnych konaní.

POSILNENÉ ZASTÚPENIE NA INŠTITUCIONÁLNEJ ÚROVNI

Lisabonskou zmluvou sa značne posilňujú právomoci Európskeho parlamentu (pozri súhrn na tému Európsky parlament). K najväčším zmenám patrí:

  • posilnenie zákonodarnej právomoci – riadny legislatívny postup, v rámci ktorého má Parlament k dispozícii rovnaké právomoci ako Rada, sa rozširuje na nové oblasti politiky;
  • väčšia úloha na medzinárodnej úrovni – Parlament musí schvaľovať medzinárodné dohody v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje riadny legislatívny postup;
  • posilnenie rozpočtovej právomoci – Parlament je odteraz v rámci postupu prijatia ročného rozpočtu EÚ na rovnakej úrovni ako Rada.

Lisabonskou zmluvou sa posilňuje aj úloha vnútroštátnych parlamentov (pozri súhrn na tému vnútroštátne parlamenty), ktoré musia dbať o správne uplatňovanie zásady subsidiarity. V tomto smere môžu zasahovať do riadneho legislatívneho postupu a majú k dispozícii právo obrátiť sa na Súdny dvor EÚ.

VÄČŠIA ÚČASŤ OBČANOV NA ROZHODOVACOM PROCESE

Lisabonskou zmluvou sa po prvýkrát uznáva existencia európskej občianskej spoločnosti, s ktorou inštitúcie EÚ pravidelne nadviažu otvorený a transparentný dialóg (článok 11 ods. 1 a 2).

Predovšetkým sa však ňou zavádza právo iniciatívy občanov (článok 11 ods. 3), vďaka ktorému môžu príslušníci členských štátov EÚ vyzvať Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa otázok, ktoré si podľa nich vyžadujú právny akt Únie. Toto opatrenie vyjadruje vôľu EÚ priamo zahŕňať svojich občanov do prijímania rozhodnutí o témach, ktoré sa ich týkajú.

Takéto právo podlieha niekoľkým podmienkam:

  • iniciatíva musí získať najmenej jeden milión podpisov pochádzajúcich z najmenej jednej štvrtiny všetkých členských štátov;
  • pred začatím zbierania vyhlásení o podpore návrhu občianskej iniciatívy ju musia organizátori zapísať u Komisie, ktorá skontroluje, či návrh nespadá mimo právomoci Komisie, a či nie je v rozpore s hodnotami Únie;
  • časový rámec na zhromaždenie vyhlásení o podpore, či už v písomnej podobe alebo prostredníctvom online systému, je 12 mesiacov odo dňa zápisu návrhu.

Európska komisia môže slobodne vyhovieť alebo nevyhovieť iniciatíve navrhovanej európskymi občanmi. Ak na základe takejto iniciatívy potom vznikne legislatívny návrh, Rada a Európsky parlament prijmú akt podľa riadneho alebo mimoriadneho legislatívneho postupu.

SÚVISIACE AKTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011). Zmenené delegovaným nariadením (EÚ) č. 268/2012 (Ú. v. EÚ L 89, 27.3.2012), nariadením (EÚ) č. 517/2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10.6.2013) a delegovaným nariadením (EÚ) č. 887/2013 (Ú. v. EÚ L 247, 18.9.2013).

2013/142/EÚ: Odporúčanie Komisie z 12. marca 2013 o posilnení demokratického a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ L 79, 21.3.2013).

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Príprava na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014: posilnenie ich demokratického a účinného priebehu (COM(2013)0126 final) [Neuverejnené v úradnom vestníku].

Posledná aktualizácia: 05.02.2014

Top