Help Print this page 
Title and reference
Európsky parlament

Summaries of EU legislation: direct access to the main summaries page.
Multilingual display
Text

Európsky parlament

ÚVOD

Európsky parlament je inštitúcia, v ktorej sú priamo zastúpení občania EÚ. Každých päť rokov si občania volia poslancov Európskeho parlamentu, ktorých počet je stanovený pre každý členský štát.

Právomoci Európskeho parlamentu sa rozvíjali prostredníctvom revízií európskych zmlúv. Parlament v súčasnosti vykonáva legislatívne právomoci na rovnakej úrovni ako Rada vo väčšine oblastí pôsobnosti EÚ. Spolu s Radou rozhoduje o rozpočte Únie. Zabezpečuje politickú kontrolu Komisie.

ZLOŽENIE

Rozdelenie kresiel medzi členskými štátmi v Parlamente je zložitá otázka, ktorá bola častou ťažiskovou témou diskusií pri revíziách zmlúv. Toto rozdelenie musí predovšetkým zachovať uspokojivú proporcionalitu medzi kreslami pridelenými členským štátom a počtom ich obyvateľov. Tento počet musí navyše Parlamentu umožniť rozhodovať o významných politických otázkach aj s prihliadnutím na menej zaľudnené členské štáty. Celkový počet poslancov nesmie prekročiť určitú hranicu, aby sa zachovala efektívnosť práce Parlamentu.

Od Lisabonskej zmluvy sa rozdelenie kresiel medzi členské štáty už v zmluvách neuvádza. O tomto rozdelení sa v súčasnosti musí rozhodovať jednomyseľným rozhodnutím, ktoré prijme Európska rada na návrh Parlamentu a s jeho súhlasom.

V zmluve sa zavádzajú základné pravidlá týkajúce sa zloženia Parlamentu:

  • maximálny počet poslancov je stanovený na 751 poslancov vrátane predsedu Parlamentu;
  • minimálny počet kresiel na členský štát je stanovený na 6;
  • maximálny počet kresiel na členský štát je stanovený na 96;
  • rozdelenie kresiel musí vychádzať zo zásady tzv. zostupnej proporcionality. Inými slovami, čím väčší počet obyvateľov, tým viac poslancov a tým väčší počet obyvateľov zastúpených poslancom tohto štátu.

Po pristúpení Chorvátska k Únii v júli 2013 počet poslancov EP dočasne stúpol na 766 poslancov. Po voľbách do EP v máji 2014 tento počet opätovne klesol na 751, pričom 12 členských štátov prišlo o jedno kreslo (Rumunsko, Grécko, Belgicko, Portugalsko, Česká republika, Maďarsko, Rakúsko, Bulharsko, Írsko, Chorvátsko, Litva a Lotyšsko) a Nemecko prišlo o tri kreslá.

PRÁVOMOCI

Lisabonskou zmluvou sa posilňuje demokratická povaha EÚ, keďže sa ňou rozširujú výsady Európskeho parlamentu. Postup spolurozhodovania, ktorý stavia Parlament na rovnakú úroveň s Radou, sa premenoval na riadny legislatívny postup. Riadny legislatívny postup sa v súčasnosti uplatňuje na vyše 40 nových oblastí vrátane poľnohospodárstva, energetickej bezpečnosti, prisťahovalectva, spravodlivosti, vnútorných záležitostí, verejného zdravia a štrukturálnych fondov. (pozri dokument legislatívne postupy). Parlament sa tiež zaoberá aktmi prijatými v oblasti mimoriadnych legislatívnych postupov tak, že vydáva stanovisko (konzultačný postup) alebo súhlas (schvaľovací postup).

Na medzinárodnej úrovni je Parlament povinný schvaľovať mnoho rôznych dohôd s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, ako sú dohody o pridružení alebo dohody v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje riadny legislatívny postup (napr. obchodné dohody). S Parlamentom treba konzultovať aj všetky ostatné druhy medzinárodných dohôd.

Lisabonskou zmluvou sa takisto posilnili rozpočtové právomoci Parlamentu. Pôsobí na rovnocennej úrovni ako Rada v rámci celého postupu prijímania ročného rozpočtu Európskej únie, a nie len v súvislosti s tzv. nepovinnými výdavkami. Pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy Parlament nemal posledné slovo o tzv. povinných výdavkoch, najmä v oblasti poľnohospodárstva alebo medzinárodných dohôd (asi 45 % celkového rozpočtu Únie), v súvislosti s ktorými mohol len navrhovať zmeny. Postup sa zjednodušil a pozostáva z jedného čítania v Parlamente a v Rade, prípadne z čítania v zmierovacom výbore (článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Ďalej sa posilnili právomoci Parlamentu v súvislosti s politickou kontrolou Európskej komisie. Predseda je volený na základe návrhu Európskej rady. Musia sa zohľadniť výsledky volieb do EP. Vymenovanie celej Komisie následne podlieha schváleniu Parlamentu. Súčasťou tohto schválenia je aj nominácia vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Európskej komisie. Podľa článku 234 Zmluvy o fungovaní EÚ môže Parlament tiež prinútiť Komisiu, aby odstúpila, a to prostredníctvom hlasovania o vyslovení nedôvery.

Parlament napokon získava ďalšie povinnosti, pokiaľ ide o revíziu zakladajúcich zmlúv Únie. Má právo iniciatívy, a teda môže navrhovať revíziu zmlúv. Je členom konventu, ktorý skúma návrhy predložené v riadnom postupe revízie zmlúv a pri zmene zmlúv v rámci zjednodušeného revízneho postupu je nutné s ním konzultovať.

SÚHRNNÁ TABUĽKA

-

Články

Predmet

Zmluva o EÚ

14

Úloha a zloženie Parlamentu

Zmluva o fungovaní Európskej únie

223234

Fungovanie Európskeho parlamentu

SÚVISIACE AKTY

2013/312/EÚ: Rozhodnutie Európskej rady z 28. júna 2013, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013).

Posledná aktualizácia: 08.05.2014

Top