PRÍLOHA

Hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie

Časť I integrovaných hlavných smerov stratégie Európa 2020

Hlavný smer č. 1: Podpora investícií

Zvýšenie úrovne produktívnych investícií v Európe je kľúčom k podpore dopytu a zlepšeniu konkurencieschopnosti a potenciálu dlhodobého rastu v Európe. Úsilie by sa malo zamerať na mobilizáciu finančných prostriedkov na financovanie životaschopných investičných projektov, zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky dostali do reálnej ekonomiky, a zlepšenie investičného prostredia. Dôležitými prvkami zachovania atraktívnosti Únie z hľadiska investícií súkromného sektora vrátane zahraničných investícií sú makroekonomická a finančná stabilita, ako aj predvídateľnosť regulačného rámca a otvorenosť a transparentnosť jej finančného sektora.

Mal by sa plne využívať potenciál fondov Únie vrátane Európskeho fondu pre strategické investície a štrukturálnych fondov, ako aj vnútroštátnych fondov na financovanie investícií podporujúcich rast v kľúčových oblastiach. V tejto súvislosti sú kľúčovými prvkami riadenie fondov zamerané na výsledky a v prípade potreby aj intenzívnejšie využívanie inovatívnych finančných nástrojov.

Zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky dostali do reálnej ekonomiky si vyžaduje zvýšenie transparentnosti a poskytovania informácií, najmä prostredníctvom realizácie Európskeho centra investičného poradenstva pod záštitou Európskej investičnej banky a vytvorenia transparentného súboru projektov. V záujme zabezpečenia hladkého vykonávania operácií, primeraného preberania rizika a maximálnej pridanej hodnoty je kľúčová úzka spolupráca so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

Hlavný smer č. 2: Posilňovanie rastu vykonávaním štrukturálnych reforiem v členských štátoch

Na posilnenie a udržanie oživenia hospodárstva a zabezpečenie udržateľnosti verejných financií, zlepšenie konkurencieschopnosti, predchádzanie škodlivým makroekonomickým nerovnováham a ich odstránenie v súlade s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe a zvýšenie potenciálu rastu hospodárstiev Únie je nevyhnutné ambiciózne vykonávanie štrukturálnych reforiem v členských štátoch, a to na trhu s výrobkami, ako aj na trhu práce, v systémoch sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Pomohlo by to aj v snahe dosiahnuť lepšiu hospodársku a sociálnu súdržnosť. K odstráneniu prekážok rastu a investícií a k zvýšeniu schopnosti ekonomiky prispôsobiť sa prispievajú reformy zvyšujúce hospodársku súťaž, najmä v neobchodovateľnom sektore, lepšie fungovanie trhov práce a zlepšenie podnikateľského a prostredia. Členské štáty považujú svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinujú ich s cieľom zvýšiť pozitívne synergie a predchádzať negatívnym účinkom presahovania.

Je potrebné vykonávať reformy trhu práce a sociálneho systému, aby sa podporil rast a zamestnanosť, pričom sa má zabezpečiť prístup všetkých k vysoko kvalitným, dostupným a udržateľným sociálnym službám a dávkam. Opatrenia v oblasti reforiem trhu práce, napríklad mechanizmy stanovovania miezd a zvyšovanie miery účasti, by sa mali uskutočňovať v súlade s podrobnejším usmernením stanoveným v usmerneniach pre politiky zamestnanosti.

Ďalšie úsilie je potrebné na to, aby sa Únia stala atraktívnou destináciou pre talentovaných a zručných ľudí. Proces reformy a ďalšia integrácia trhov s výrobkami by mali pokračovať, aby sa pre spotrebiteľov a podniky Únie zabezpečili nižšie ceny a širší výber tovaru a služieb. Lepšie integrované trhy umožňujú spoločnostiam prístup k podstatne väčšiemu trhu, než je ich domáci trh, čím sa im poskytuje viac príležitostí na expanziu. Konkurencieschopnejšie a lepšie integrované trhy s výrobkami tiež podporia inováciu a môžu pomôcť zvýšiť rýchlosť prispôsobovania sa hospodárskym otrasom a odolnosť voči nim v jednotlivých členských štátoch a v Únii ako celku.

Malo by sa pokračovať v úsilí s cieľom zlepšiť regulačné prostredie, v ktorom pôsobia podniky, s cieľom podporovať malé a stredné podniky, a toto by malo zahŕňať modernizáciu verejnej správy, zníženie administratívneho zaťaženia, väčšiu transparentnosť, boj proti korupcii, daňovým únikom a nelegálnej práci, zlepšenie nezávislosti, kvality a účinnosti súdnych systémov, ako aj vymáhateľnosť zmluvného plnenia a dobre fungujúce postupy pre platobnú neschopnosť.

Informačné a komunikačné technológie a digitálne hospodárstvo sú dôležitým hnacím mechanizmom produktivity, inovácie a rastu vo všetkých odvetviach hospodárstva. Podpora súkromných investícií do výskumu a inovácií by mala byť sprevádzaná hĺbkovými reformami s cieľom modernizovať systémy výskumu a inovácie, posilniť spoluprácu medzi verejnými inštitúciami a súkromným sektorom a zlepšiť širšie rámcové podmienky pre spoločnosti, aby mohli intenzívnejšie využívať znalosti. Zvyšovanie kvality a efektívnosti verejných investícií do výskumu a inovácie bude naďalej zlepšovať kvalitu verejných financií a môže zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Hlavný smer č. 3: Odstraňovanie kľúčových prekážok udržateľného rastu a zamestnanosti na úrovni Únie

Ďalšia integrácia jednotného trhu vrátane odstránenia zostávajúcich prekážok, zvýšenie hospodárskej súťaže a zlepšenie podnikateľského prostredia je kľúčom k tomu, aby Európa zostala atraktívnym miestom pre podniky, ako domáce tak i zahraničné. S cieľom posunúť hranicu európskej produktivity je potrebné posilniť inováciu a vytváranie ľudského kapitálu a zabezpečiť integrovaný dobre fungujúci jednotný digitálny trh. K vytvoreniu digitálnej Európy bez hraníc a zvýšeniu produktivity môže prispieť zvýšené používanie informačných a komunikačných technológií zo strany spotrebiteľov aj podnikov.

Dobre fungujúci finančný sektor má kľúčový význam pre hladké fungovanie hospodárstva. V plnom rozsahu by sa mali vykonávať posilnené ustanovenia týkajúce sa regulácie a dohľadu a realizovať pravidlá ochrany spotrebiteľa v oblasti finančných trhov a finančných inštitúcií. Je potrebné prijať opatrenia na vybudovanie udržateľného sekuritizovaného trhu v Európe, čím sa prispeje k zlepšeniu skutočnej schopnosti financovania zo strany bánk Únie. Je potrebné zriadiť skutočnú úniu kapitálových trhov v nadväznosti na úspechy jednotného trhu finančných služieb a kapitálu.

Vybudovaním silnej energetickej únie by sa mala zabezpečiť cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná energia pre podniky a domácnosti. Malo by sa pokračovať v nákladovo efektívnom vykonávaní rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a v prechode na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, a to aj prostredníctvom reforiem na strane dopytu a ponuky, zároveň by sa mala podporovať tvorba zelených pracovných miest, zelené technológie a inovatívne riešenia. V tejto súvislosti si odvetvia energetiky a dopravy naďalej vyžadujú osobitnú pozornosť, a to aj pokiaľ ide o prepojenia a infraštruktúry.

Právne predpisy Únie by sa mali zamerať na tie otázky, ktoré sa dajú najlepšie riešiť na európskej úrovni, a mali by byť navrhnuté tak, aby sa zohľadnil ich hospodársky, environmentálny a sociálny vplyv. Vytvorenie rovnakých podmienok bez ohľadu na hranice s lepšou predvídateľnosťou regulačného rámca a v plnom súlade s pravidlami hospodárskej súťaže ešte viac priláka investície. Kvalitnejšie a lepšie predvídateľné podnikateľské prostredie je obzvlášť dôležité v sieťových odvetviach, pre ktoré sú charakteristické dlhodobé investičné horizonty a rozsiahle počiatočné investície. Vonkajší rozmer vnútorného trhu by sa mal ďalej rozvíjať.

Hlavný smer č. 4: Zlepšovanie udržateľnosti verejných financií a ich priaznivosti pre rast

Zdravé verejné financie sú kľúčové pre rast a tvorbu pracovných miest. Fiškálna udržateľnosť je nevyhnutná na zabezpečenie dôvery investorov a fiškálneho priestoru nevyhnutného na riešenie neočakávaného vývoja a maximalizovanie pozitívneho prínosu verejných financií pre hospodárstvo. Tým sa tiež vytvárajú vhodné podmienky na podporu rastu a investícií. Členské štáty by mali zabezpečiť dlhodobú kontrolu úrovne deficitu a dlhu. Fiškálne politiky sa musia vykonávať v rámci založenom na pravidlách Únie, konkrétne na Pakte stability a rastu, doplnených o zdravé vnútroštátne rozpočtové opatrenia. Fiškálne politiky by mali odzrkadľovať hospodárske podmienky a riziká pre udržateľnosť na úrovni členských štátov a zároveň zabezpečovať dobrú koordináciu hospodárskych politík. Členské štáty eurozóny sa vyzývajú, aby naďalej dôkladne monitorovali celkovú fiškálnu situáciu eurozóny vrátane zámeru fiškálnej politiky a diskutovali o nich.

Pri vypracúvaní a vykonávaní rozpočtovej konsolidácie by stratégie mali uprednostňovať výdavkové položky podporujúce rast v oblastiach, akými sú vzdelávanie, zručnosti a zamestnateľnosť, výskum, vývoj a inovácia a investície do sietí, ktoré majú pozitívny vplyv na produktivitu. Reformy výdavkov by sa mali zameriavať na zvyšovanie efektívnosti vo verejnej správe. Takéto reformy možno pripraviť najmä prostredníctvom preskúmania výdavkov s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť.

Reformy v oblasti výdavkov, ktoré podporujú efektívne prideľovanie zdrojov na podporu rastu a zamestnanosti, pričom sa zachová rovnosť, by mali byť v prípade potreby doplnené modernizáciou príjmových systémov. Malo by sa pokračovať v preskúmaní spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb. Prechod na dane viac podporujúce rast pri súčasnom zabezpečení dodržiavania Paktu stability a rastu môže prispieť k náprave neefektívnosti trhu a položiť základy pre udržateľný rast a tvorbu pracovných miest. Zároveň je dôležité zohľadniť distribučné účinky pri každej zmene zdanenia. Efektívnosť daňového systému by sa mohla posilniť rozšírením daňového základu, ako napríklad odstránením oslobodení od dane a preferenčných režimov alebo obmedzením ich používania a rozsahu, overením rozsahu a efektívnosti daňových výdavkov a posilnením daňovej správy, zjednodušením daňového systému, ako aj bojom proti daňovým podvodom a agresívnemu daňovému plánovaniu.