EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor)

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Dohovor 80/934/EHS o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980

AKÝ JE CIEĽ DOHOVORU?

Dohovorom sa určujú jednotné pravidlá na určovanie rozhodného práva pre zmluvné záväzky v EÚ.

HLAVNÉ BODY

Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky bol otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980 pre vtedy deväť krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), v súčasnosti . Dohovor nadobudol účinnosť 1. apríla 1991. V náležitom čase dohovor podpísali všetci noví členovia EHS. Keď dohovor podpísalo Rakúsko, Fínsko a Švédsko, vypracovalo sa konsolidované znenie, ktoré bolo v roku 1998 uverejnené v úradnom vestníku. Ďalšie konsolidované znenie bolo v úradnom vestníku uverejnené v roku 2005, keď k dohovoru pristúpilo desiatich nových krajín.

Dohovor vo všetkých krajinách EÚ s výnimkou Dánska nahradilo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (nariadenie Rím I). Rímsky dohovor sa naďalej uplatňuje v Dánsku. Naďalej platí pre zmluvné záväzky uzatvorené pred nadobudnutím platnosti nariadenia Rím I.

Dohovor sa uplatňuje pre zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom, dokonca aj v prípadoch, v ktorých právo, ktoré bolo určené, je právom tretej krajiny, s výnimkou:

  • osobného stavu a právnej spôsobilosti fyzických osôb;
  • zmluvných záväzkov súvisiacich s dedením zo závetu, majetkovými právami manželov alebo inými rodinnými vzťahmi;
  • záväzkov vyplývajúcich z prevoditeľných cenných papierov (zmenky, šeky, dlžobné úpisy atď.);
  • rozhodcovských zmlúv a dohôd o voľbe súdu;
  • otázok upravených právom obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez ne;
  • otázky, či zástupca môže zaväzovať zastúpeného voči tretím osobám (alebo či orgán môže zaväzovať spoločnosť alebo iný subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej);
  • zriadenia poručníckych fondov a otázok súvisiacich s ich organizáciou;
  • dôkazov a konaní;
  • poistných zmlúv, ktoré kryjú riziká na území krajín EÚ (okrem zaistných zmlúv).

Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť, a môžu si zvoliť súd príslušný riešiť spory. Na základe vzájomnej dohody môžu kedykoľvek zmeniť právny poriadok, ktorým sa spravuje zmluva (zásada slobody výberu rozhodného práva).

Ak zmluvné strany výslovne neurčili rozhodné právo, zmluva sa spravuje právom krajiny, ktoré má najužšiu väzbu s vecou, napríklad podľa miesta obvyklého pobytu alebo miesta ústredia strany plniacej zmluvu alebo podľa hlavné miesta podnikateľskej činnosti alebo iného miesta podnikania strany, ktorá plní zmluvu.

Ale:

  • ak sa zmluva týka nehnuteľnosti, rozhodným právom je štandardne právny poriadok krajiny, v ktorej sa majetok nachádza;
  • ak sa zmluva týka prepravy tovaru, rozhodné právo sa určí podľa miesta nakladania alebo vykladania tovaru, alebo podľa hlavného miesta podnikateľskej činnosti odosielateľa.

V záujme ochrany práv spotrebiteľa sa na dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb danej osobe vzťahujú osobitné podmienky, a to podľa zásady ochrany slabšej zmluvnej strany. Pokiaľ sa zmluvné strany nerozhodnú inak, takéto zmluvy sa spravujú právnym poriadkom krajiny pobytu spotrebiteľa. Za žiadnych okolností nesmie byť spotrebiteľ voľbou rozhodného práva znevýhodnený alebo pripravený o ochranu priaznivejšieho právneho poriadku v krajina jeho pobytu. Tieto pravidlá sa netýkajú prepravných zmlúv alebo zmlúv na poskytnutie služieb v inej krajine, než je krajina pobytu spotrebiteľa.

Pracovné zmluvy sa spravujú jednou z týchto možností:

  • právnym poriadkom štátu, kde zamestnanec obyčajne vykonáva prácu;
  • právnym poriadkom štátu, v ktorom sa nachádza miesto podnikania spoločnosti, ktorá pracovníka zamestnala;
  • právnym poriadkom štátu, s ktorým má pracovná zmluva najužšiu väzbu.

Ak sa zmluvné strany rozhodnú uplatniť na zmluvu iný právny poriadok, táto voľba nesmie byť na úkor ochrany pracovníka.

ODKEDY SA DOHOVOR UPLATŇUJE?

Uplatňuje sa od 1. januára 1991.

HLAVNÉ DOKUMENTY

Dohovor 80/934/EHS o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980 (Ú. v. ES C 169, 8.7.2005, s. 10 – 22)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6 – 16)

Následné zmeny nariadenia (ES) č. 593/2008 boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Konsolidované znenie) — Prvý protokol o výklade dohovoru z roku 1980 súdnym dvorom (Konsolidované znenie) — Druhý protokol, ktorým sa na súdny dvor prenášajú určité právomoci vykladať dohovor z roku 1980 (Konsolidované znenie) (Ú. v. EÚ C 334, 30.12.2005, s. 1 – 27)

Dohovor o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva k Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorenému na podpis v Ríme 19. júna 1980, a k prvému a druhému protokolu o jeho výklade Súdnym dvorom (Ú. v. ES C 169, 8.7.2005, s. 28 – 30)

Dohovor 92/529/EHS o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky k Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorenému na podpis v Ríme 19. júna 1980 (Ú. v. ES C 169, 8.7.2005, s. 26 – 27)

Posledná aktualizácia 10.09.2018

Top