EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Voľný pohyb pracovníkov

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Nariadenie (EÚ) č. 492/2011 o práve pracovníkov EÚ na voľný pohyb v rámci EÚ

AKÝ JE CIEĽ TOHTO NARIADENIA?

  • Aktualizuje (a kodifikuje) sa ním predchádzajúci právny predpis o možnosti občanov Európskej únie voľne sa pohybovať a pracovať v inej krajine EÚ.
  • Jeho zámerom je tiež zabezpečiť, aby sa v praxi dodržiavala zásada voľného pohybu zakotvená v článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

HLAVNÉ BODY

  • Voľný pohyb pracovníkov je výhodný pre jednotlivcov, ktorí sa rozhodnú pracovať inde v EÚ, aj pre spoločnosti, ktoré ich zamestnajú. Vďaka nemu si môžu pracovníci uplatniť právo na voľný pohyb a zlepšiť svoju osobnú a pracovnú situáciu a spoločnosti môžu naplniť voľné pracovné miesta a nedostatok zručností.
  • Tak ako má osoba žijúca v jednej krajine EÚ právo zamestnať sa v inej krajine, aj zamestnávatelia môžu inzerovať svoje voľné pracovné miesta a dohodnúť sa na zmluvách s potenciálnymi zamestnancami z celej EÚ.
  • Týmto právnym predpisom sa kodifikuje a nahrádza nariadenie (EHS) č. 1612/68, ktoré bolo niekoľkokrát podstatne zmenené. Zabezpečuje hladké fungovanie systému tým, že sa všetky formy diskriminácie medzi pracovníkmi EÚ na základe štátnej príslušnosti považujú za nezákonné.
  • Zakazujú sa ním predovšetkým:
    • osobitné postupy pri prijímaní cudzincov do zamestnania a
    • obmedzenia inzercie voľných pracovných miest alebo zavedenie osobitných podmienok, ako napríklad zaevidovanie sa na úradoch práce, v prípade osôb pochádzajúcich z inej krajiny EÚ.
  • Takisto je nezákonné diskriminovať medzi vlastnými pracovníkmi a pracovníkmi z iných krajín EÚ, pokiaľ ide o podmienky zamestnania a práce týkajúce sa:
    • prístupu k zamestnaniu vrátane pomoci úradov práce pre uchádzačov o prácu,
    • pracovných podmienok vrátane mzdy, prepustenia a opätovného začlenenia do práce alebo do zamestnania,
    • prístupu k odbornej príprave, okrem iného v odborných školách a rekvalifikačných strediskách.
  • Rovnaká zásada prístupu k vzdelávacím, učňovským a odborným schémam prípravy sa vzťahuje aj na deti osoby, ktorá pracuje alebo pracovala v inej krajine EÚ.
  • Tento právny predpis sa vzťahuje na niektoré sociálne práva. Pracovník, ktorý pracuje v inej krajine EÚ, má nárok na rovnaké sociálne a daňové výhody ako štátni príslušníci hostiteľskej krajiny EÚ. Má tiež právo na výhody týkajúce sa ubytovania za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci a môže sa zapísať do zoznamu žiadateľov o ubytovanie v oblasti, kde pracuje, pokiaľ takéto zoznamy existujú.
  • Tento právny predpis sa vzťahuje aj na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o členstvo v odboroch a uplatňovanie súvisiacich práv, ako je právo voliť a byť zvolený do administratívnej alebo riadiacej pozície v odboroch.
  • Na pracovnej pozícii sa môže vyžadovať určitá úroveň jazykových znalostí, ale akékoľvek jazykové požiadavky musia byť pre danú pracovnú pozíciu primerané a potrebné.
  • Právnym predpisom sa zriaďuje poradný výbor, ktorý tvorí po šesť členov z každej krajiny EÚ: dvaja zastupujú vládu, dvaja odborové organizácie a dvaja združenia zamestnávateľov. Výbor poskytuje pomoc Európskej komisii vo veciach voľného pohybu pracovníkov. Na zasadaniach výboru sa ako pozorovateľ zúčastňuje Európsky orgán práce zriadený nariadením (EÚ) 2019/1149, ktorý poskytuje technické vstupy a odborné znalosti.

Jedna výnimka

Jediná výnimka zo zásady nediskriminácie sa týka prístupu k pracovným pozíciám, ktoré zahŕňajú výkon štátnej moci a povinnosti zamerané na ochranu všeobecných záujmov štátu. Krajiny EÚ môžu vyhradiť takéto pozície pre svojich štátnych príslušníkov.

Nariadenie o EURES

  • Nariadenie (EÚ) č. 492/2011 bolo v roku 2016 zmenené nariadením (EÚ) 2016/589 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES). Pravidlá o výmene informácií o voľných pracovných miestach, žiadostiach o prácu a životopisoch medzi krajinami EÚ preto teraz spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto nového nariadenia.

ODKEDY SA NARIADENIE UPLATŇUJE?

Uplatňuje sa od 16. júna 2011. Nariadením (EÚ) 492/2011 sa kodifikovalo a nahradilo nariadenie (EHS) č. 1612/68 a jeho následné zmeny.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

HLAVNÝ DOKUMENT

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 1 – 12)

Následné zmeny nariadenia (EÚ) č. 492/2011 boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

SÚVISIACE DOKUMENTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 883/2004, (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) 2016/589 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2016/344 (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 21 – 56)

Osobitná správa č. 6/2018 – „Voľný pohyb pracovníkov – základná sloboda zabezpečená, ale mobilite pracovníkov by pomohlo lepšie zameranie finančných prostriedkov EÚ“ (Ú. v. EÚ C 79, 2.3.2018, s. 17)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/54/EÚ zo 16. apríla 2014 o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov (Ú. v. EÚ L 128, 30.4.2014, s. 8 – 14)

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Tretia časť: Vnútorné politiky a činnosti únie – Hlava IV: Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu – Kapitola 1: Pracovníci – Článok 45 (pôvodný článok 39 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 65 – 66)

Posledná aktualizácia 21.04.2020

Top