Rokovací poriadok Rady Európskej únie

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rozhodnutie 2009/937/EÚ, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Rady

AKÝ JE CIEĽ ROKOVACIEHO PORIADKU?

• Rokovací poriadok obsahuje predpisy upravujúce konania Rady Európskej únie (Rada).
• Právomoc prijímať rokovací poriadok je udelená Rade na základe článku 240 odseku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
• Príloha III sa mení každý rok, naposledy v decembri 2022, s cieľom zohľadniť zmeny v rámci obyvateľstva členských štátov Európskej únie (EÚ) a obyvateľstvo každého členského štátu v záujme vykonávania postupu hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade.
• Rokovací poriadok bol významne zmenený dvakrát – v roku 2014 (rozhodnutie 2014/692/EÚ, Euratom), pokiaľ ide o hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, a v roku 2022 [rozhodnutie (EÚ) 2022/1242], pokiaľ ide o úpravu hlasovania pri rozhodnutiach prijatých Výborom stálych predstaviteľov vlád členských štátov (Coreper) o použití bežného písomného postupu.

HLAVNÉ BODY

Rada je inštitúcia EÚ, kde sa stretávajú zástupcovia členských štátov. Každý členský štát zastupuje jeden zástupca na ministerskej úrovni, ktorý je splnomocnený zastupovať vládu danej krajiny. Rada vykonáva spolu s Európskym parlamentom legislatívnu funkciu. Prijíma legislatívne akty v súlade bežným alebo mimoriadnym legislatívnym postupom. Rada spolu s Parlamentom vykonáva rozpočtové funkcie. Rada vykonáva funkcie v oblasti tvorby politík a koordinačné funkcie.

Zloženia Rady

• Rada zasadá v 10 rozličných zloženiach podľa témy, ktorou sa zaoberá.
• S výnimkou dvoch zložení (Rada pre všeobecné záležitosti a Rada pre zahraničné veci) nestanovujú mandát jednotlivých zložení zmluvy, ale mandát vyplýva z praxe.
  • Rada pre všeobecné záležitosti zabezpečuje jednotnosť práce jednotlivých zložení Rady. Pripravuje zasadnutia Európskej rady. Zodpovedá za celkovú koordináciu politík, inštitucionálnych a administratívnych otázok a horizontálnych dokumentov, ktoré ovplyvňujú viacero politík EÚ.
  • Rada pre zahraničné veci zodpovedá za všetku vonkajšiu činnosť EÚ, konkrétne spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, spoločnú obchodnú politiku, rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc.

Predsedníctvo Rady

• Predsedníctvo Rady, s výnimkou zloženia Rady pre zahraničné veci, vykonávajú vopred určené skupiny troch členských štátov počas obdobia 18 mesiacov. Každý člen skupiny predsedá po dobu 6 mesiacov všetkým zloženiam Rady s výnimkou zloženia Rady pre zahraničné záležitosti. Skupina troch členských štátov pripravuje návrh programu činností Rady na obdobie 18 mesiacov, ktorý schvaľuje Rada pre všeobecné záležitosti po zorganizovaní verejnej diskusie o programe.
• Rada pre zahraničné veci má stáleho predsedu: vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Vysokého predstaviteľa môže nahradiť členský štát, ktorá predsedá Rade. Zvyčajne k tomu dôjde, keď sa Rada zvolá, aby prediskutovala otázky spoločnej obchodnej politiky.
• Predsedníctvo je hnacou silou pri vykonávaní práce Rady.

Coreper, výbory a pracovné skupiny

• Radu podporuje Coreper a vyše 150 špecializovaných pracovných skupín a výborov, ktoré sú prípravnými orgánmi Rady.
• Coreper pripravuje prácu pre všetky zasadnutia Rady a vykonáva úlohy, ktoré mu Rada zverila. Coreper 2 pozostáva zo stálych predstaviteľov, Coreper 1 pozostáva zo zástupcov stálych predstaviteľov.
• Coreper:
  • zabezpečuje súlad politík a činností EÚ a dodržiavanie zásad zákonnosti, subsidiarity, proporcionality, ako aj pravidiel stanovujúcich právomoci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ a pravidiel týkajúcich sa postupov, transparentnosti a kvality navrhovania;
  • vopred skúma všetky body programu zasadnutia Rady a zodpovedá za prípravu každého spisu pre Radu,
  • sa usiluje o dosiahnutie dohody o každom spise na svojej úrovni, následne sa predložia Rade,
  • môže zriadiť výbory alebo pracovné skupiny na uskutočnenie prípravných prác alebo štúdií,
  • môže prijať viacero procedurálnych rozhodnutí, napríklad rozhodnutie o uskutočnení zasadnutia Rady na inom mieste ako v Bruseli alebo Luxemburgu, rozhodnutie použiť písomný postup, atď.

Fungovanie Rady

• Rada má sídlo v Bruseli, ale počas apríla, júna a októbra sa zasadnutia konajú v Luxemburgu.
• Zasadnutia Rady zvoláva predseda z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jedného z jej členov alebo Európskej komisie. Predseda stanovuje predbežný program každého zasadnutia Rady.
• Pred hlasovaním je nutné overiť uznášaniaschopnosť. Tá sa dosiahne, ak je fyzicky prítomná väčšina členov Rady. Rada hlasuje na podnet svojho predsedu. Predseda okrem toho začína hlasovanie na podnet člena Rady alebo Komisie, pokiaľ tak rozhodne väčšina členov Rady.

Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou

Od 1. novembra 2014 je zavedený nový postup pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou, tzv. pravidlo dvojitej väčšiny.

• Keď Rada hlasuje o návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, kvalifikovaná väčšina sa dosahuje splnením dvoch podmienok:
  • 55 % členov Rady hlasuje v prospech návrhu – teda 15 z 27 členov (od vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ),
  • návrh podporia členovia Rady, ktorí zastupujú najmenej 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ.
• Ak sa Rada neuznáša na návrh Komisie alebo vysokého predstaviteľa, rozhodnutie je prijaté, ak:
  • 72 % členov Rady hlasuje za návrh, pričom
  • zastupujú najmenej 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ.

Písomné hlasovanie (bežný písomný postup)

• Akty Rady o naliehavej záležitosti sa môžu prijímať písomným hlasovaním, ak Rada jednomyseľne rozhodne o použití tohto postupu alebo Coreper rozhodne o použití tohto postupu v súlade s písomným hlasovaním vzťahujúcim sa na prijatie daných aktov Rady.
• V osobitných situáciách môže použitie tohto postupu navrhnúť aj predseda; v takomto prípade sa písomné hlasovanie môže použiť, ak s týmto postupom súhlasia všetci členovia Rady.

Transparentnosť a zverejňovanie aktov Rady

• Prerokúvanie legislatívnych aktov a hlasovania o nich sú verejné.
• Prvé rokovania Rady o dôležitých nových nelegislatívnych návrhoch, ktoré obsahujú právne záväzné pravidlá platné v členských štátoch alebo pre členské štáty, sú verejné.
• Na základe rozhodnutia Rady alebo Coreperu Rada usporiada verejnú diskusiu o dôležitých otázkach, ktoré ovplyvňujú záujmy EÚ a jej občanov. Rada taktiež zorganizuje viacero politických diskusií s verejnosťou.
• Legislatívne akty musia byť zverejnené v úradnom vestníku, rovnako tak nariadenia a smernice, ktoré sú určené všetkým členským štátom, rozhodnutia, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, a medzinárodné dohody uzavreté Európskou úniou. Článok 17 rokovacieho poriadku uvádza ďalšie akty, ktoré sa majú zverejniť v úradnom vestníku vrátane prípadov, kedy tak rozhodne Rada alebo Coreper.

ODKEDY SA ROKOVACÍ PORIADOK UPLATŇUJE?

Uplatňujú sa od 1. decembra 2009.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

• Čo robí Rada EÚ? (Rada Európskej únie).

HLAVNÉ DOKUMENTY

Rozhodnutie Rady 2009/937/EÚ z 1. decembra 2009, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Rady (Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 35 – 61).

Následné zmeny rozhodnutia 2009/937/EÚ boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Posledná aktualizácia 01.01.2023