EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Prijatie eura

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

Nariadenie (ES) č. 974/98 o zavedení eura

Nariadenie (ES) č. 1103/97 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura

Článok 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – prechodné ustanovenia o hospodárskej a menovej politike

AKÝ JE CIEĽ NARIADENÍ A ČLÁNKU 140 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE?

Týmito dvoma nariadeniami sa poskytuje právny základ a istota pre zavedenie eura (hospodárska a menová únia).

  • V nariadení (ES) č. 974/98 sa stanovuje časový harmonogram prechodu na euro.
  • Nariadenie (ES) č. 1103/97 sa týka záležitostí, ako sú prepočítacie koeficienty a postupy, zmluvy a platobné pokyny.

V článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa vymedzujú kritériá pre členstvo v hospodárskej a menovej únii a pre prijatie eura. Stanovuje sa v ňom pravidelné monitorovanie pokroku, ktorý dosahujú členské štáty Európskej únie (EÚ) mimo eurozóny s cieľom splniť tieto požiadavky.

HLAVNÉ BODY

V nariadení (ES) č. 974/98 sa:

  • v prílohe uvádzajú dátumy prijatia eura a dátumy prechodu na hotovostné euro a obdobie postupného vyraďovania*, ak sa uplatňuje, pre každý zúčastnený členský štát,
  • potvrdzuje, že jednotná mena:
    • je euro,
    • je rozdelená na 100 centov,
    • nahrádza národné meny zúčastnených členských štátov pri dohodnutom prepočítacom koeficiente,
    • je zúčtovacou jednotkou Európskej centrálnej banky a zúčastnených národných centrálnych bánk,
  • stanovuje, že odkaz na národnú menu v právnom nástroji* je platný tak, akoby bol denominovaný v eurách,
  • uvádza, že národné bankovky a mince zostali zákonným platidlom odo dňa pred dátumom prijatia eura v príslušnom členskom štáte,
  • udeľuje:
    • Európskej centrálnej banke a národným centrálnym bankám členských štátov, ktoré sa podieľajú na eure, výlučnú právomoc dávať do obehu eurobankovky,
    • členským štátom zodpovednosť za vydávanie euromincí, ktoré vyhovujú nominálnym hodnotám a technickým špecifikáciám schváleným Radou Európskej únie,
  • stanovujú podmienky pre akékoľvek obdobie na postupné vyraďovanie národnej meny, čo je možnosť, ktorú ešte nevyužil žiadny členský štát eurozóny,
  • opisuje „prechodné obdobie“ s dĺžkou najviac tri roky, počínajúc dátumom prijatia eura a končiac dátumom prechodu na hotovostné euro,
  • uvádza, že národné bankovky a mince zostávajú zákonným platidlom najneskôr šesť mesiacov po príslušných termínoch prechodu na hotovostné euro – v tomto období musia banky a úverové inštitúcie vymieňať zákazníkom národnú menu za euro bez poplatku, potom sú v členských štátoch eurozóny zákonným platidlom len eurobankovky a euromince,
  • vyžaduje, aby členské štáty uplatňovali sankcie proti falošným eurobankovkám a eurominciam.

Nariadením (ES) č. 1103/97 sa:

  • nahrádza európska menová jednotka, kôš národných mien, ktorá sa predtým používala na účely účtovníctva EÚ, od 1. januára 1999 vo všetkých právnych dokumentoch eurom s prepočítacím koeficientom 1:1,
  • zaručuje, že zavedenie eura nemá vplyv na kontinuitu zmlúv a všetkých právnych dohôd a záväzkov s odkazom na národnú menu,
  • stanovuje, že prepočítacie koeficienty národných mien na euro sú nastavené na šesť číslic – môžu sa zaokrúhliť nahor alebo nadol,
  • vyžaduje, že prepočet z jednej národnej meny na inú sa musí vykonať cez euro.

článku 140 ZFEÚ a v protokole č. 13 pripojenom k ZFEÚ sú stanovené hospodárske a finančné podmienky známe ako „konvergenčné kritériá“, ktoré musia členské štáty splniť na prijatie eura. Ide o tieto kritériá:

  • Cenová stabilita. Miera inflácie nesmie presiahnuť o viac než 1,5 percentuálneho bodu priemer miery inflácie troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky za obdobie jedného roka.
  • Štátne financie. Musia byť solídne a udržateľné, pričom dôkazom je absencia rozhodnutia Rady o existencii nadmerného deficitu.
  • Stabilita výmenného kurzu. Musí sa zabrániť nadmernej fluktuácii meny,čo sa dokazuje prostredníctvom účasti na mechanizme výmenných kurzov bez kritických napätí a bez devalvácie na obdobie najmenej dvoch rokov.
  • Konvergencia úrokovej sadzby. Dlhodobé úrokové sadzby nesmú prevyšovať o viac než 2 percentuálne body priemer sadzieb troch členských štátov s najlepšími výsledkami z hľadiska cenovej stability.

ODKEDY SA NARIADENIA UPLATŇUJÚ?

  • Nariadenie (ES) č. 974/98 sa uplatňuje od 01. januára 1999.
  • Nariadenie (ES) č. 1103/97 sa uplatňuje od 20. júna 1997.

KONTEXT

  • Keď členský štát nahrádza svoju národnú menu eurom, najmä pre jednotlivcov a podniky je nevyhnutná právna istota.
  • Dňa 1. januára 1999 stanovilo 11 členských štátov svoje výmenné kurzy, prijalo spoločnú menovú politiku a zaviedlo euro ako novú spoločnú menu na svetových finančných trhoch.
  • Od januára 2023 je euro menou 20 členských štátov.

HLAVNÉ POJMY

Obdobie postupného vyraďovania. Najviac jeden rok, počínajúc dátumom prijatia eura.
Právny nástroj. Právne predpisy, administratívne akty, súdne rozhodnutia, platobné pokyny a iné dokumenty s právnymi účinkami.

HLAVNÉ DOKUMENTY

Nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Ú. v. ES L 139, 11.5.1998, s. 1 – 5).

Následné zmeny nariadenia (ES) č. 974/98 boli zapracované do pôvodného dokumentu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Nariadenie Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura (Ú. v. EÚ L 162, 19.6.1997, s. 1 – 3).

Pozri konsolidované znenie.

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Tretia časť – Vnútorné politiky a činnosti Únie – Hlava VIII – Hospodárska a menová politika – Kapitola 5 – Prechodné ustanovenia – Článok 140 (pôvodné články 121 ods. 1, 122 ods. 2, druhá veta a 123 ods. 5 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 108 – 110).

SÚVISIACE DOKUMENTY

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/1211 z 12. júla 2022 o prijatí eura Chorvátskom 1. januára 2023 (Ú. v. EÚ L 187, 14.7.2022, s. 31 – 34).

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Protokol (č. 13) o kritériách konvergencie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 281 – 282).

Posledná aktualizácia 19.04.2023

Top