1

Dňa 28. mája 2013 bolo v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ S 101 – 172115, 2013) uverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania ERA/2013/16/RSU/OP „ESP EISD 4“ (ďalej len „verejné obstarávanie ESP EISD 4“). Predmetom uvedeného verejného obstarávania bola verejná súťaž na poskytovanie externých služieb pre vývoj informačného systému Európskej železničnej agentúry (ERA), neskôr Železničnej agentúry Európskej únie (ďalej len „agentúra“). Pozostávalo z troch častí a jeho výberovým kritériom bol najlepší pomer kvalita – cena. Pre každú časť verejného obstarávania mala agentúra uzavrieť rámcovú dohodu s troma uchádzačmi, ktorých ponuky boli zaradené najvyššie, a uzatvárať dohody s každým z nich počas doby platnosti rámcovej dohody.

2

Dňa 16. septembra 2013 žalobkyne European Dynamics Luxembourg SA, Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE a European Dynamics Belgium SA predložili ponuku v rámci každej z troch častí verejného obstarávania ESP EISD 4.

3

Dňa 12. septembra 2014 agentúra oznámila žalobkyniam, že v rámci každej z troch častí verejného obstarávania ESP EISD 4 bola ich ponuka zaradená na prvé miesto a že im ponúka rámcovú dohodu pre každú z týchto častí.

4

Dňa 14. októbra 2014 agentúra žalobkyniam oznámila svoje rozhodnutie o zrušení verejného obstarávania ESP EISD 4 z dôvodu, že v ňom chýbal matematický vzorec umožňujúci vykonať finančné hodnotenie ponúk. Dňa 29. októbra 2014 bolo toto rozhodnutie uverejnené v dodatku k úradnému vestníku.

5

Dňa 14. októbra 2014 žalobkyne spochybnili dôvody rozhodnutia agentúry o zrušení zadania zákazky v rámci verejného obstarávania ESP EISD 4. Dňa 13. novembra 2014 sa agentúra vyjadrila k tomuto spochybneniu, pričom spresnila, že uvedené rozhodnutie bolo prijaté z dôvodu, že súťažné podklady predmetného verejného obstarávania nešpecifikovali váženie úrovní praxe vyjadrené percentami. Taktiež uviedla, že bude uverejnené nové oznámenie o verejnom obstarávaní a že vyjasní vzorec pre finančné hodnotenie ponúk.

6

Dňa 13. novembra 2014 žalobkyne opätovne spochybnili dôvod zrušenia verejného obstarávania ESP EISD 4. Dňa 10. decembra 2014 sa agentúra vyjadrila k tomuto spochybneniu a 15. decembra 2014 zaslala žalobkyniam verejné znenie hodnotiacej správy týkajúcej sa uvedeného verejného obstarávania.

7

Dňa 28. januára 2015 bolo v dodatku k úradnému vestníku (Ú. v. EÚ S 019 – 029728, 2015) uverejnené oznámenie o verejnom obstarávaní ERA/2015/01/OP „ESP EISD 5 – Poskytovanie externých služieb pre vývoj informačného systému [agentúry]“ (ďalej len „verejné obstarávanie ESP EISD 5“). Predmetom uvedeného verejného obstarávania bola verejná súťaž na poskytovanie externých služieb pre vývoj informačného systému agentúry. Pozostávalo z troch častí a jeho výberovým kritériom bol najlepší pomer kvalita – cena. Pre každú časť tohto verejného obstarávania mala agentúra uzavrieť rámcovú dohodu s troma uchádzačmi, ktorých ponuky boli zaradené najvyššie. Konečný dátum na predloženie ponúk v rámci verejného obstarávania bol stanovený na 6. marca 2015 a žalobkyne predložili svoje ponuky ako konzorcium v tejto lehote.

8

Dňa 8. mája 2015 agentúra oznámila žalobkyniam svoje rozhodnutie, ktorým zaradila ich ponuku týkajúcu sa časti 1 verejného obstarávania ESP EISD 5 s názvom „Čas a prostriedky na vývoj informačného systému, súvisiaca podpora a pomoc, poskytované na mieste“ (ďalej len „časť 1“) na druhé miesto (ďalej len „prvé napadnuté rozhodnutie“).

9

Dňa 11. mája 2015 žalobkyne predložili agentúre žiadosť o dodatočné informácie, pokiaľ ide o zadanie zákazky v časti 1 uchádzačom, ktorých ponuky boli zaradené na prvé a tretie miesto.

10

Dňa 20. mája 2015 agentúra na túto žiadosť odpovedala. Vo svojej odpovedi poskytla informácie týkajúce sa ponuky, ktorá bola zaradená na prvé miesto, a ponuky žalobkýň. Uviedla, že komisia pre vyhodnotenie ponúk zaradila ponuku konzorcia Nextera1 na prvé miesto s 56 bodmi zo 60 v rámci technického hodnotenia a s 38,78 bodu zo 40 v rámci finančného hodnotenia. Pokiaľ ide o ponuku žalobkýň, bola zaradená na druhé miesto s 57 bodmi zo 60 v rámci technického hodnotenia a s 35,46 bodu zo 40 v rámci finančného hodnotenia.

11

Dňa 8. júla 2015 žalobkyne po jej vyžiadaní dostali kópiu hodnotiacej správy týkajúcej sa časti 1.

12

Dňa 1. júla 2015 agentúra oznámila žalobkyniam svoje rozhodnutie, ktorým zaradila ich ponuku týkajúcu sa časti 2 verejného obstarávania ESP EISD 5 s názvom „Vývoj informačného systému, súvisiaca podpora a pomoc, poskytované mimo pracoviska,“ (ďalej len „časť 2“) na siedme miesto, a teda ktorým ju zamietla (ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“).

13

Dňa 2. júla 2015 žalobkyne požiadali o dodatočné informácie o zadaní zákazky v časti 2 trom uchádzačom, ktorých ponuky boli prijaté.

14

Dňa 7. júla 2015 agentúra odpovedala na túto žiadosť, pričom zaslala výňatok správy komisie pre vyhodnotenie ponúk obsahujúci najmä informácie týkajúce sa ponúk, ktoré boli prijaté v rámci časti 2. Konkrétne ponuka spoločnosti Intrasoft bola zaradená na prvé miesto s 51 bodmi zo 60 v rámci technického hodnotenia a s 39,04 bodu zo 40 v rámci finančného hodnotenia. Ponuka spoločnosti Atos Belgium bola zaradená na druhé miesto so 48,5 bodu zo 60 v rámci technického hodnotenia a so 40 bodmi zo 40 v rámci finančného hodnotenia. Ponuka konzorcia Nextera2 bola zaradená na tretie miesto s 52,5 bodu zo 60 v rámci technického hodnotenia a s 32,53 bodu zo 40 v rámci finančného hodnotenia. Pokiaľ ide o ponuku žalobkýň, získala 52 bodov zo 60 v rámci technického hodnotenia a 26,23 bodu zo 40 v rámci finančného hodnotenia.

15

Dňa 8. júla 2015 žalobkyne zaslali agentúre list, v ktorom tvrdili, že agentúra sa dopustila viacerých nezrovnalostí, ktoré mali vplyv na napadnuté rozhodnutia. Predovšetkým sa domnievali, že uchádzači, ktorých ponuky boli prijaté v rámci častí 1 a 2, nezákonným spôsobom znížili svoje ceny s cieľom získať kompetitívnu výhodu. Taktiež uviedli, že nerozumejú, ako mohla agentúra prijať také ceny, ktoré boli umelo nízke, a že s poľutovaním prijali skutočnosť, že agentúra sa rozhodla prijať tieto ceny bez zisťovania alebo vysvetlenia.

16

Žalobkyne návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 17. júla 2015 podali túto žalobu proti napadnutým rozhodnutiam.

17

Dňa 23. júla 2015 žalobkyne agentúre oznámili, že nedostali odpoveď na svoj list z 8. júla 2015, pričom pripomenuli, že sa domnievajú, že prijaté ponuky majú neobvykle nízku cenu, a uviedli, že proti napadnutým rozhodnutiam podali žalobu.

18

Dňa 24. júla 2015 agentúra odpovedala na list žalobkýň z 8. júla 2015, pričom spochybnila nimi uvádzané výhrady.

19

Dňa 27. júla 2015 žalobkyne spochybnili tvrdenia agentúry uvedené v jej liste z 24. júla 2015.

20

Dňa 29. júla 2015 kancelária Všeobecného súdu doručila žalobu žalobkýň agentúre.

21

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 15. októbra 2015 agentúra vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z dôvodu, že žaloba žalobkýň proti druhému napadnutému rozhodnutiu je neprípustná.

22

V rovnaký deň agentúra doručila do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe.

23

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. novembra 2015 agentúra predložila nové tvrdenia a nový návrh na vykonanie dôkazu.

24

Dňa 22. februára 2016 žalobkyne doručili do kancelárie Všeobecného súdu repliku, v ktorej vyjadrili svoje pripomienky k vyjadreniu k žalobe, k námietke neprípustnosti, ako aj k novým tvrdeniam a novým dôkazom predloženým agentúrou.

25

Dňa 21. apríla 2016 agentúra doručila do kancelárie Všeobecného súdu dupliku.

26

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

27

Agentúra navrhuje, aby Všeobecný súd:

28

Uznesením Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 21. júla 2016 bolo konanie o námietke neprípustnosti spojené s konaním vo veci samej s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

29

Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bol sudca spravodajca pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená.

30

Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (tretia komora) rozhodol, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a podľa článku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania. Všeobecný súd sa totiž domnieva, že na základe písomností v spise má dostatok informácií, aby o žalobe rozhodol bez uvedenej časti konania.

31

Agentúra sa domnieva, že prejednávaná žaloba je neprípustná v rozsahu, v akom sa týka druhého napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu, že žalobkyne už nemajú záujem požadovať zrušenie tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom je nedostatočne odôvodnené. Tvrdí, že vo svojom liste z 24. júla 2015 žalobkyniam vysvetlila dôvody, prečo sa domnievala, že sa nezdá, že by cena v prijatých ponukách bola neobvykle nízka. Toto vysvetlenie poskytla po 17. júli 2015, keď žalobkyne podali žalobu, ale pred 11. septembrom 2015, keď uplynula lehota na podanie žaloby proti druhému napadnutému rozhodnutiu. Podľa agentúry teda žalobkyne mohli od 24. júla do 11. septembra 2015 podať žalobu na Všeobecný súd s vedomím o tomto odôvodnení a mohli vykonávať svoje práva na obranu. Tým, že sa rozhodli túto možnosť nevyužiť, domnieva sa, že žalobkyne zbavili žalobu jej potrebného účinku a stratili záujem na konaní.

32

Navyše podľa agentúry žalobkyne nepreukázali, že v čase podania žaloby im zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia mohlo svojím predmetom a výsledkom priniesť prospech. Na podporu tohto tvrdenia jednak poznamenáva, že žalobkyne nemuseli podať žalobu proti druhému napadnutému rozhodnutiu 17. júla 2015, pretože lehota na podanie žaloby proti tomuto rozhodnutiu neuplynula tesne po tomto dátume, a jednak, že nešlo o „úplný“ nedostatok odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorý im bránil vykonávať svoje práva.

33

Žalobkyne spochybňujú, že by už nemali záujem na konaní proti druhému napadnutému rozhodnutiu. Domnievajú sa, že ku dňu doručenia ich žaloby napadnuté rozhodnutia neadresovali otázku neobvykle nízkej ceny prijatých ponúk a že mali právo podať žalobu proti uvedeným rozhodnutiam bez toho, aby čakali na posledný moment pred uplynutím lehoty na podanie žaloby. V každom prípade sa domnievajú, že list agentúry z 24. júla 2015 neobsahuje žiadnu informáciu o overovaní prijatých ponúk s cieľom zistiť, či nemali neobvykle nízku cenu.

34

Všeobecný súd pripomína, že záujem na konaní predstavuje podstatnú a prvoradú podmienku akejkoľvek žaloby na súd (rozsudky zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 58, a z 10. apríla 2013, GRP Security/Dvor audítorov, T‑87/11, neuverejnený, EU:T:2013:161, bod 44). Záujem na konaní musí vzhľadom na predmet žaloby existovať v okamihu podania žaloby, lebo inak by bola neprípustná (rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, EU:C:2007:322, bod 42).

35

Žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná iba vtedy, ak má táto osoba záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, že samotné zrušenie napadnutého aktu môže vyvolať právne následky a že žaloba môže svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi, ktorý ju podal (uznesenie z 5. marca 2009, Komisia/Provincia di Imperia, C‑183/08 P, neuverejnené, EU:C:2009:136, bod 19; rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 55; uznesenie z 30. apríla 2007, EnBW Energie Baden‑Württemberg/Komisia, T‑387/04, EU:T:2007:117, bod 96, a rozsudok z 22. mája 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑17/09, neuverejnený, EU:T:2012:243, bod 117).

36

Taký záujem na konaní musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byť konanie zastavené (pozri rozsudky zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, EU:C:2007:322, bod 42 a citovanú judikatúru, a zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 57 a citovanú judikatúru). Táto požiadavka totiž na procesnej úrovni zaručuje, že v záujme riadneho výkonu spravodlivosti Všeobecnému súdu nebudú predkladané návrhy na vyslovenie stanovísk alebo čisto teoretické otázky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2009, Socratec/Komisia, T‑269/03, neuverejnený, EU:T:2009:211, bod 36).

37

V prejednávanej veci druhé napadnuté rozhodnutie spôsobovalo žalobkyniam ujmu v čase podania žaloby, keďže v uvedenom rozhodnutí agentúra zamietla ich ponuku v rámci časti 2 a túto časť zadala trom iným uchádzačom. Výsledkom zrušenia tohto rozhodnutia by bolo, že agentúra by v zásade musela opätovne posúdiť ponuku žalobkýň, čo by im mohlo priniesť prospech, pretože nemožno samozrejme vylúčiť, že v dôsledku nového posúdenia by mohla byť časť 2 zadaná žalobkyniam. Navyše zrušenie tohto rozhodnutia by mohlo agentúru primäť k tomu, aby do budúcnosti vykonala primerané zmeny týkajúce sa verejných obstarávaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. mája 2014, European Dynamics Luxembourg/ECB, T‑553/11, neuverejnený, EU:T:2014:275, bod 95 a citovanú judikatúru). Žalobkyne preto mali záujem na konaní proti druhému napadnutému rozhodnutiu v okamihu podania žaloby a táto žaloba bola preto prípustná.

38

Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 36 vyššie, záujem na konaní musí pretrvávať počas celého konania a strata tohto záujmu v priebehu konania nemá za následok neprípustnosť žaloby, ale zastavenie konania. Podľa článku 130 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania môže požiadať, aby Všeobecný súd konštatoval, že už neexistuje dôvod rozhodnúť. Navyše článok 131 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku Všeobecnému súdu umožňuje bez návrhu konštatovať, že už neexistuje dôvod rozhodnúť, ak žalobca neodpovedá na výzvy Všeobecného súdu.

39

V rozsahu, v akom možno námietku neprípustnosti vznesenú agentúrou považovať za návrh na zastavenie konania, je potrebné konštatovať, že agentúra nesprávne tvrdí, že žalobkyne stratili záujem na konaní z dôvodu, že 24. júla 2015, teda po 17. júli 2015, keď bola podaná žaloba, ktorej predmetom bol výlučne nedostatok odôvodnenia, ale pred 11. septembrom 2015, keď uplynula lehota na podanie žaloby, dostali úplné odôvodnenie zo strany agentúry, pokiaľ ide o neexistenciu neobvykle nízkej ceny prijatých ponúk, ale nespochybnili ich dôvodnosť pred uplynutím lehoty na podanie žaloby.

40

Bez ohľadu na otázku, či agentúra mohla platne uviesť dôvody druhého napadnutého rozhodnutia po podaní žaloby zo strany žalobkýň proti uvedenému rozhodnutiu, je totiž ešte potrebné, aby odôvodnenie poskytnuté agentúrou 24. júla 2015 bolo skutočne v súlade s článkom 296 druhým odsekom ZFEÚ. Keďže bola podaná žaloba o neplatnosť proti rozhodnutiu agentúry, prináleží Všeobecnému súdu, nie agentúre, aby rozhodol o tom, či je odôvodnenie uvedené v danom rozhodnutí dostatočné.

41

Navyše v rozsahu, v akom agentúra podmieňuje záujem žalobkýň na konaní na dôvodnosti ich výhrad, je potrebné pripomenúť, že na to, aby mal účastník konania záujem na konaní, je nevyhnutné, ale postačujúce, aby návrh na zrušenie podaný pred súdom Európskej únie mohol svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ho podal (rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 76). Záujem žalobkýň na konaní teda nezávisí od dôvodnosti ich výhrady. Ak by v prejednávanej veci bolo druhé rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, tento nedostatok by mohol mať za následok zrušenie uvedeného rozhodnutia, čo môže z dôvodov uvedených v bode 37 vyššie priniesť prospech žalobkyniam.

42

Napokon agentúra nesprávne tvrdí, že žalobkyne nenapadli dôvody uvedené v jej liste z 24. júla 2015. Žalobkyne totiž v replike výslovne napádajú dostatočnosť odôvodnenia uvedeného v tomto liste. Okolnosť, že k tomuto napadnutiu nedošlo v lehote na podanie žaloby, je irelevantná pre posúdenie záujmu žalobkýň na konaní, keďže tento záujem sa neposudzuje vzhľadom na uplynutie uvedenej lehoty ani vzhľadom na dôvodnosť predložených výhrad.

43

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody je potrebné zamietnuť tvrdenia agentúry založené na údajnej neexistencii záujmu žalobkýň na konaní.

44

Dňa 26. novembra 2015 agentúra predložila vyjadrenie, v ktorom uviedla, že 30. októbra 2015 prijala rozhodnutie o zadaní časti 3 verejného obstarávania ESP EISD 5. Domnieva sa, že táto nová skutočnosť preukazuje, že žalobkyne nesprávne tvrdia, že podniky zúčastňujúce sa na verejnom obstarávaní ESP EISD 4 presne poznali ich cenové ponuky v uvedenom postupe. Podľa agentúry je toto vyjadrenie prípustné, keďže obsahuje „nové dôvody“ a nové dôkazy. Žalobkyne nespochybňujú prípustnosť tohto vyjadrenia, ale dôvodnosť tvrdení, ktoré sú v ňom uvedené.

45

Článok 84 ods. 1 a článok 85 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku umožňujú jednak uvádzať nové dôvody počas konania pod podmienkou, že tieto dôvody sú založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, a jednak predkladanie oneskorených dôkazov pod podmienkou, že sú odôvodnené. V prejednávanej veci bolo rozhodnutie o zadaní časti 3 verejného obstarávania ESP EISD 5 prijaté 30. októbra 2015. Predstavuje okolnosť, ktorá vyšla najavo v priebehu konania. Vyjadrenie z 26. novembra 2015 a predloženie predmetných dôkazov je teda potrebné vyhlásiť za prípustné (pozri analogicky rozsudok z 29. októbra 2015, Vanbreda Risk & Benefits/Komisia, T‑199/14, EU:T:2015:820, body 58 až 62).

46

Agentúra sa domnieva, že príloha C 4 repliky, ktorá obsahuje kópiu správy komisie pre vyhodnotenie ponúk Európskej agentúry pre lieky (EMA), ktorá sa týka verejného obstarávania, o ktoré ide v rozsudku z 15. októbra 2013, European Dynamics Belgium a i./EMA (T‑638/11, neuverejnený, EU:T:2013:530), je neprípustná podľa uznesenia z 15. októbra 2009, Hangzhou Duralamp Electronics/Rada (T‑459/07, EU:T:2009:403), a bodu 25 Praktických vykonávacích ustanovení Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu (Ú. v. EÚ L 152, 2015, s. 1). Podľa agentúry žalobkyne disponujú týmto dokumentom z dôvodu, že boli účastníkmi konania, v ktorom bol vyhlásený uvedený rozsudok. Nepredložili však dôkaz, že by požiadali a získali súhlas EMA s predložením tejto procesnej písomnosti v tejto veci. Agentúra žiada, aby bola príloha C 4 v súlade s článkom 130 ods. 1 rokovacieho poriadku vypustená zo spisu v tejto veci a aby sa neprihliadalo na tvrdenia žalobkýň uvedené v bode 36 repliky, ktoré súvisia s touto prílohou.

47

Žalobkyne nezaujali stanovisko k prípustnosti prílohy C 4, keďže agentúra otvorila otázku jej neprípustnosti v duplike.

48

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že bod 25 praktických vykonávacích ustanovení rokovacieho poriadku stanovuje, že procesnú písomnosť a jej prílohy predložené vo veci, vložené do spisu tejto veci, nemožno zohľadniť pre potreby prípravy inej veci. Toto ustanovenie teda upravuje prípravu veci pred Všeobecným súdom a zo strany Všeobecného súdu v rámci výkonu jeho právomoci zabezpečovať priebeh konania. Prílohu C 4 žalobkyne predložili ako návrh na vykonanie dôkazu, a nie ako dokument, ktorého cieľom je príprava ich spisu v nadväznosti na žiadosť v tomto zmysle zo strany Všeobecného súdu. Preto dovolávanie sa bodu 25 praktických vykonávacích ustanovení rokovacieho poriadku je neúčinné na účely posúdenia prípustnosti prílohy C 4.

49

Okrem toho v rozsahu, v akom sa agentúra dovoláva uznesenia z 15. októbra 2009, Hangzhou Duralamp Electronics/Rada (T‑459/07, EU:T:2009:403), na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého je príloha C 4 neprípustná, je potrebné pripomenúť, že zásada, ktorá prevažuje v práve Únie v oblasti dokazovania, je zásada voľného hodnotenia dôkazov (rozsudky z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C‑407/04 P, EU:C:2007:53, bod 63, a z 12. júna 2015, Health Food Manufacturers’ Association a i./Komisia, T‑296/12, EU:T:2015:375, bod 42).

50

Zásada voľného hodnotenia dôkazov pre Všeobecný súd znamená, že jediným relevantným kritériom pri hodnotení predložených dôkazov je ich vierohodnosť (rozsudky z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C‑407/04 P, EU:C:2007:53, bod 63, a z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:866, bod 128).

51

Zásada voľného hodnotenia dôkazov úzko súvisí so zásadou slobodného predkladania dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T‑210/01, EU:T:2005:456, bod 297), ktorá účastníkom konania umožňuje predkladať súdu Únie akékoľvek dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom a ktoré účastníci konania považujú za relevantné na podporu svojich stanovísk. Toto slobodné predkladanie dôkazov prispieva k zabezpečeniu práva účastníkov konania na účinný prostriedok nápravy zakotvený v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

52

Zásady voľného hodnotenia dôkazov a slobodného predkladania dôkazov však musia byť v súlade so základnými zásadami práva Únie, ako sú zásady práva na spravodlivý proces a rovnosti zbraní.

53

Voľné hodnotenie dôkazov musí byť teda v súlade s právom každého účastníka konania brániť svoje záujmy nezávisle na akomkoľvek vonkajšom vplyve, najmä zo strany verejnosti, a s právom na ochranu pred zneužitím jeho procesných písomností (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 1998, Svenska Journalistförbundet/Rada, T‑174/95, EU:T:1998:127, body 135 a 136).

54

Všeobecnému súdu teda prináleží posúdiť vhodnosť použitia procesnej písomnosti pochádzajúcej z inej veci účastníkom konania.

55

Zo zásady slobodného predkladania dôkazov vyplýva, že účastník konania pred Všeobecným súdom je v zásade oprávnený označiť za dôkaz písomnosti, ktoré vznikli v priebehu iného súdneho konania, ktorého sa sám zúčastnil. Ak mal uvedený účastník konania prístup k týmto písomnostiam zákonným spôsobom a ak nie sú dôverné, riadny výkon spravodlivosti v zásade nebráni tomu, aby boli predložené pred Všeobecným súdom. Súdny dvor teda rozhodol, že účastník konania vedeného pred ním nemôže požadovať vypustenie procesnej písomnosti, ak bola táto procesná písomnosť už predložená uvedeným účastníkom konania v inom konaní medzi tými istými účastníkmi konania (pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. mája 1991, Weddel/Komisia, C‑54/90, neuverejnené, body 1 až 5).

56

Navyše súhlas účastníka konania, od ktorého pochádza procesná písomnosť, nemôže predstavovať podmienku prípustnosti písomnosti pochádzajúcej z inej veci pred Všeobecným súdom. Aj keď totiž súhlas účastníka konania, od ktorého pochádza písomnosť, môže byť relevantný prvok na účely posúdenia vhodnosti jej použitia, uložením povinnosti, aby bol tento súhlas udelený pred jej predložením pred Všeobecným súdom pod hrozbou neprípustnosti, sa zveruje subjektu, od ktorého pochádza, právomoc túto písomnosť vylúčiť, čím sa Všeobecný súd zbavuje možnosti rozhodnúť o vhodnosti jej použitia a splniť si povinnosť ponúknuť každému účastníkovi konania primeranú možnosť uviesť svoje tvrdenia vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane, čo je podstatou zásady rovnosti zbraní (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2012, Otis a i., C‑199/11, EU:C:2012:684, bod 71). Prináleží teda Všeobecnému súdu, aby v každom prípade vyvážil na jednej strane slobodné predkladanie dôkazov a na druhej strane ochranu pred zneužitím procesných písomností účastníkov súdnych konaní.

57

V prejednávanej veci príloha C 4 predložená žalobkyňami obsahuje kópiu správy komisie pre vyhodnotenie ponúk EMA, ktorá bola prijatá v kontexte verejného obstarávania číslo EMA‑2011‑05‑DV, v ktorej sú preškrtnuté názvy niektorých subdodávateľov a mená členov komisie pre vyhodnotenie ponúk.

58

Žalobkyne mali prístup k predmetnej správe komisie pre vyhodnotenie ponúk, pretože predložili ponuku s cieľom získať zákazku v rámci verejného obstarávania číslo EMA‑2011‑05‑DV. V nadväznosti na rozhodnutie EMA o zadaní tejto zákazky inému uchádzačovi a zamietnutí ich ponuky podali žalobkyne žalobu na Všeobecný súd, v súvislosti s ktorou bol vyhlásený rozsudok z 15. októbra 2013, European Dynamics Belgium a i./EMA (T‑638/11, neuverejnený, EU:T:2013:530).

59

Z rozsudku z 15. októbra 2013, European Dynamics Belgium a i./EMA (T‑638/11, neuverejnený, EU:T:2013:530), vyplýva, že predmetná správa komisie pre vyhodnotenie ponúk predstavovala procesnú písomnosť, ktorá bola založená do spisu k tejto veci. Všeobecný súd na ňu odkazuje najmä v bodoch 31, 34 a 37 uvedeného rozsudku.

60

Okrem toho v rozsudku z 15. októbra 2013, European Dynamics Belgium a i./EMA (T‑638/11, neuverejnený, EU:T:2013:530), Všeobecný súd uvádza, že predmetnú správu komisie pre vyhodnotenie ponúk EMA žalobkyniam doručila predtým, ako podali žalobu proti rozhodnutiam EMA o zadaní tejto zákazky inému uchádzačovi a zamietnutí ich ponuky. Ako totiž vyplýva z bodu 11 uvedeného rozsudku, listom z 20. októbra 2011 EMA žalobkyniam zaslala kópiu uvedenej správy, v ktorej boli preškrtnuté mená členov komisie pre vyhodnotenie ponúk a názvy troch uchádzačov, ktorých ponuky boli prijaté. Táto správa bola súčasťou odôvodnenia rozhodnutia EMA o zadaní zákazky inému uchádzačovi ako žalobkyniam. Na základe tejto správy mohli žalobkyne posúdiť, či je vhodné napadnúť na súde rozhodnutie EMA o zadaní zákazky, čo urobili 12. decembra 2011, keď na Všeobecný súd podali žalobu.

61

Žalobkyne teda disponujú predmetnou správou komisie pre vyhodnotenie ponúk z dôvodu, že predložili ponuku v nadväznosti na výzvu na predkladanie ponúk týkajúcu sa verejného obstarávania EMA a že ako vylúčený uchádzač požiadali o uvedenie dôvodov zamietnutia ich ponuky. Žalobkyne teda túto správu získali zákonným spôsobom.

62

Skutočnosť, že predmetná správa komisie pre vyhodnotenie ponúk bola následne procesnou písomnosťou vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 15. októbra 2013, European Dynamics Belgium a i./EMA (T‑638/11, neuverejnený, EU:T:2013:530), a že žalobkyne nezískali súhlas EMA na jej použitie v prejednávanej veci, nemožno kvalifikovať ako jej zneužitie. Okrem skutočnosti, že žalobkyne získali túto správu zákonným spôsobom, je totiž potrebné konštatovať, že údaje a hodnotenia EMA v uvedenej správe nemožno vo vzťahu k agentúre považovať za dôverné. Navyše vzhľadom na obsah tohto dokumentu a slobodu žalobkýň predkladať dôkazy EMA nemohla platne odmietnuť, aby bol tento dokument sprístupnený agentúre v rámci predmetného konania. Z toho vyplýva, že súhlas EMA s použitím tohto dokumentu v prejednávanej veci sa nevyžadoval. V dôsledku toho by bolo zamietnutie prílohy C 4 z dôvodu neprípustnosti jej predloženia v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti, keďže takéto zamietnutie by neodôvodnene obmedzovalo slobodu žalobkýň predkladať dôkazy.

63

Z uvedených dôvodov je potrebné prílohu C 4 vyhlásiť za prípustnú.

64

Listom zo 7. júna 2016 žalobkyne uviedli, že nepožadujú nariadenie pojednávania, ale že vyjadrujú svoju disponibilitu sa na ňom zúčastniť, ak Všeobecný súd rozhodne, že ho bude organizovať. Svoje rozhodnutie nepožadovať pojednávanie odôvodnili tým, že upriamili pozornosť Všeobecného súdu na niektoré body dupliky.

65

Listom zo 7. júna 2016 agentúra uviedla, že bude rešpektovať rozhodnutie Všeobecného súdu, pokiaľ ide o prípadné nariadenie pojednávania. Okrem toho sa v liste z 28. júna 2016 domnievala, že žalobkyne predložili nové dôvody vo svojich pripomienkach týkajúcich sa nariadenia pojednávania zo 7. júna 2016. V prvom rade navrhla, aby bol uvedený list odoslaný späť žalobkyniam spolu so spresnením, že je neprípustný a že Všeobecný súd neprihliadne na dôvody v ňom uvedené. Subsidiárne požiadala, aby sa mohla k týmto dôvodom vyjadriť písomne alebo na pojednávaní, ak Všeobecný súd rozhodne o jeho nariadení.

66

Všeobecný súd poznamenáva, že tvrdenia predložené žalobkyňami v ich liste zo 7. júna 2016 predstavujú dôvody, prečo nepožadujú nariadenie pojednávania. Tieto dôvody neobsahujú nové tvrdenia vo vzťahu k dôvodom, ktoré už žalobkyne predložili v žalobe a replike. Agentúra dostatočne neuvádza, na základe čoho tvrdí, že žalobkyne predložili samostatné dôvody v reakcii na jej tvrdenia uvedené v duplike.

67

V dôsledku toho nemožno vyhovieť návrhu agentúry, aby sa list žalobkýň zo 7. júna 2016 považoval za neprípustný, a ani žiadosti, aby sa jej umožnilo vyjadriť sa k nemu. Navyše, keďže tvrdenia žalobkýň uvedené v ich liste zo 7. júna 2016 predstavujú výlučne dôvody, prečo nepožadujú nariadenie pojednávania, Všeobecný súd nebude na tieto dôvody prihliadať v rámci svojho posudzovania jediného žalobného dôvodu predloženého žalobkyňami, ktorý je založený na tom, že agentúra porušila svoju povinnosť odôvodnenia.

68

Na podporu žaloby žalobkyne uvádzajú jediný dôvod založený na tom, že agentúra porušila svoju povinnosť odôvodnenia. V podstate sa domnievajú, že napadnuté rozhodnutia spolu so zápisnicou komisie pre vyhodnotenie ponúk sú nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o otázku, či ponuky prijaté v rámci každej predmetnej časti nepredstavujú „ponuky s mimoriadne nízkou cenou“.

69

Na podporu jediného žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú, že verejné obstarávania ESP EISD 4 a ESP EISD 5 mali rovnaký predmet a podobný opis jednotlivých častí a že uchádzači v rámci verejného obstarávania ESP EISD 5 presne poznali ceny, ktoré ponúkli v rámci verejného obstarávania ESP EISD 4. Opačné uplatnenie matematického vzorca finančného hodnotenia ponúk stanoveného v rámci verejného obstarávania ESP EISD 4 v kombinácii so súborom odôvodnených predpokladov vyskytujúcich sa na trhu uchádzačom umožnilo porozumieť cenám, ktoré použili ich konkurenti. Uchádzači, ktorých ponuky boli prijaté v rámci častí 1 a 2 verejného obstarávania ESP EISD 5, podľa nich predložili ponuky s neobvykle nízkymi cenami v porovnaní s cenami, ktoré ponúkli v zodpovedajúcich profiloch verejného obstarávania ESP EISD 4. Uvedení uchádzači podľa nich postupovali tak, aby vyvážili nedostatok kvality svojich technických ponúk a aby boli ich ponuky zaradené na najlepšiu pozíciu v rámci uvedených častí. Žalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú niektoré ponuky dotknutých uchádzačov. Podľa žalobkýň mala teda agentúra odôvodniť, z akého dôvodu nemali prijaté ponuky neobvykle nízku cenu a takéto odôvodnenie by znamenalo, že uvedie dôvody, na základe ktorých jednak dospela k záveru, že také ponuky predovšetkým svojimi finančnými charakteristikami rešpektovali najmä právne predpisy krajiny, v ktorej sa mali služby poskytovať, a to v oblasti odmeňovania zamestnancov, prispievania do systému sociálneho zabezpečenia a dodržiavania noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a jednak overila, že ponúknuté ceny zahŕňali všetky náklady vyplývajúce z technických aspektov prijatých ponúk. Žiadny dokument predložený agentúrou pritom podľa nich neodkazoval na otázku ponúk s neobvykle nízkou cenou. Agentúra preto podľa nich porušila svoju povinnosť odôvodnenia a napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť.

70

Agentúra nesúhlasí s tým, že by porušila svoju povinnosť odôvodnenia. Domnieva sa, že informácie oznámené žalobkyniam rešpektujú kritériá stanovené judikatúrou v oblasti povinnosti odôvodnenia. Žalobkyne podľa nej nepreukázali, z akého dôvodu predstavuje v prejednávanej veci preskúmavanie ponúk s neobvykle nízkou cenou povinný prvok odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, ani z akého dôvodu sa finančné ponuky uchádzačov, ktoré boli prijaté, zdajú byť ponukami s neobvykle nízkou cenou.

71

Vzhľadom na tieto tvrdenia je potrebné po prvé pripomenúť rozsah povinnosti odôvodnenia agentúry ako verejného obstarávateľa, po druhé spresniť dosah pravidiel upravujúcich ponuky s neobvykle nízkou cenou a po tretie overiť, či agentúra v prejednávanej veci dodržala svoju povinnosť odôvodnenia.

72

Podľa článku 41 ods. 2 písm. c) charty základných práv má administratíva povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry táto povinnosť odôvodnenia znamená, že podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ autor aktu musí jasne a jednoznačne vyjadriť odôvodnenie uvedeného aktu, aby jednak dotknutým osobám umožnil poznať dôvody prijatého opatrenia, aby mohli uplatniť svoje práva, a jednak príslušnému súdu umožnil vykonať svoje preskúmanie (rozsudky z 25. februára 2003, Strabag Benelux/Rada, T‑183/00, EU:T:2003:36, bod 55; z 24. apríla 2013, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑32/08, neuverejnený, EU:T:2013:213, bod 37, a z 28. júna 2016, AF Steelcase/EUIPO, T‑652/14, neuverejnený, EU:T:2016:370, bod 43).

73

Povinnosť odôvodnenia je teda charakterizovaná svojou funkciou, ktorá spočíva v umožnení dotknutým osobám uplatniť svoje práva a súdu vykonať svoje preskúmanie. Prispieva k zabezpečeniu účinnej súdnej ochrany (pozri rozsudok z 20. septembra 2011, Evropaïki Dynamiki/EIB, T‑461/08, EU:T:2011:494, bod 122 a citovanú judikatúru).

74

Z toho vyplýva, že otázka, či bola dodržaná povinnosť odôvodnenia, sa má v podstate posúdiť podľa informácií, ktoré mali žalobkyne k dispozícii najneskôr v okamihu podania žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. februára 2003, Renco/Rada, T‑4/01, EU:T:2003:37, bod 96; z 19. apríla 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑49/09, neuverejnený, EU:T:2012:186, bod 36; z 21. februára 2013, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑9/10, neuverejnený, EU:T:2013:88, body 27 a 28, a z 23. mája 2014, European Dynamics Luxembourg/ECB, T‑553/11, neuverejnený, EU:T:2014:275, bod 167 a citovanú judikatúru). Odôvodnenie nemožno formulovať prvýkrát a a posteriori pred súdom. Len výnimočné okolnosti môžu odôvodniť, aby sudca zohľadnil skutočnosti uvádzané počas konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2009, VIP Car Solutions/Parlament, T‑89/07, EU:T:2009:163, bod 76 a citovanú judikatúru).

75

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že požiadavku odôvodnenia treba posudzovať v závislosti od okolností veci, najmä obsahu aktu, povahy uplatňovaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktoré sú aktom priamo a osobne dotknuté, na získaní vysvetlení. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 23. mája 2014, European Dynamics Luxembourg/ECB, T‑553/11, neuverejnený, EU:T:2014:275, bod 153 a citovanú judikatúru).

76

Pravidlá upravujúce verejné obstarávanie Európskej únie uvedené najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1) v znení uplatniteľnom na prejednávanú vec (ďalej len „finančné nariadenie“), a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania finančného nariadenia (Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1) v znení uplatniteľnom na prejednávanú vec (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), a ktoré sa uplatňujú na agentúru [pozri články 22 a 40 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 881/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovuje Európska železničná agentúra (Ú. v. EÚ L 164, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 214), v spojení s článkom 85 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 2013, s. 42), uplatniteľných v prejednávanej veci], spresňujú povinnosť odôvodnenia verejného obstarávateľa.

77

Článok 113 ods. 2 finančného nariadenia tak stanovuje, že verejný obstarávateľ oznámi jednak všetkým uchádzačom, ktorých ponuky boli vylúčené, dôvody, pre ktoré bolo toto rozhodnutie prijaté, a jednak všetkým uchádzačom, ktorí spĺňajú podmienky vylúčenia a účasti a ktorí o to písomne požiadajú, charakteristiky a relatívne výhody úspešnej ponuky a meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná. Okrem toho podľa článku 161 ods. 2 vykonávacieho nariadenia tieto informácie verejný obstarávateľ oznámi do pätnástich kalendárnych dní od dátumu prijatia písomnej žiadosti. V článku 161 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia sa opätovne stanovuje najmä to, že vylúčení uchádzači môžu na základe písomnej žiadosti požiadať o doplňujúce informácie o dôvodoch vylúčenia, o relatívnom hodnotení vybratej ponuky, ako aj o meno víťaza.

78

Článok 113 ods. 2 finančného nariadenia a článok 161 ods. 2 vykonávacieho nariadenia teda vo vzťahu k vylúčeným uchádzačom stanovujú odôvodnenie v dvoch fázach. Verejný obstarávateľ najprv oznámi všetkým vylúčeným uchádzačom, že ich ponuka bola zamietnutá spolu s dôvodmi tohto zamietnutia. Tieto dôvody môžu byť stručné vzhľadom na možnosť stanovenú týmto ustanovením, aby vylúčený uchádzač požiadal o presnejšie odôvodnenie. Ďalej podľa týchto istých ustanovení, ak vylúčený uchádzač, ktorý spĺňa podmienky vylúčenia a účasti a ktorý o to písomne požiada, verejný obstarávateľ mu oznámi čo najskôr a v každom prípade v lehote pätnásť dní od prijatia tejto žiadosti charakteristiky a relatívne výhody úspešnej ponuky, ako aj meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná.

79

Všeobecný súd sa domnieval, že toto sprístupnenie dôvodov v dvoch fázach nie je v rozpore s účelom povinnosti odôvodnenia, ktorá spočíva jednak v umožnení dotknutým osobám poznať dôvody prijatého opatrenia, aby mohli uplatniť svoje práva, a jednak príslušnému súdu vykonať svoje preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. februára 2003, Renco/Rada, T‑4/01, EU:T:2003:37, bod 93; z 15. októbra 2013, European Dynamics Belgium a i./EMA, T‑638/11, neuverejnený, EU:T:2013:530, bod 24, a zo 17. septembra 2015, Ricoh Belgium/Rada, T‑691/13, neuverejnený, EU:T:2015:641, bod 38).

80

Napokon je potrebné pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia stanovená v článku 296 ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorú je potrebné odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, lebo táto otázka vyplýva z vecnej zákonnosti sporného aktu (rozsudky z 23. mája 2014, European Dynamics Luxembourg/ECB, T‑553/11, neuverejnený, EU:T:2014:275, bod 154, a z 28. júna 2016, AF Steelcase/EUIPO, T‑652/14, neuverejnený, EU:T:2016:370, bod 47).

81

Keďže povinnosť odôvodnenia aktu závisí od skutkového a právneho kontextu, v ktorom bol prijatý, je potrebné zohľadniť nasledujúce prvky regulačného rámca uplatniteľného v prejednávanej veci, ktorý upravuje ponuky s neobvykle nízkou cenou.

82

Článok 151 ods. 1 vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„1.   Ak sa zdá, že ponuky pre danú zákazku majú neobvykle nízku cenu, verejný obstarávateľ si ešte pred vylúčením takýchto ponúk na základe tohto dôvodu písomne vyžiada podrobné údaje o základných prvkoch ponuky, ktoré považuje za dôležité a tieto základné prvky si preverí po vypočutí zúčastnených strán, pričom zohľadní vysvetlenia, ktoré boli poskytnuté. Tieto podrobné údaje sa môžu týkať najmä dodržiavania ustanovení spojených s ochranou zamestnanosti a pracovnými podmienkami, ktoré platia v mieste, kde sa má stavebná práca, služba alebo dodanie tovaru vykonať.

Verejný obstarávateľ môže brať do úvahy najmä vysvetlenia, ktoré sa týkajú:

2.   Ak verejný obstarávateľ zistí, že ponuka obsahuje neobvykle nízku cenu v dôsledku poskytnutej štátnej pomoci, môže danú ponuku vylúčiť na základe iba tohto jediného dôvodu, ak uchádzač nie je schopný preukázať v primeranej lehote stanovenej verejným obstarávateľom, že táto pomoc bola poskytnutá s konečnou platnosťou a v súlade s postupmi a rozhodnutiami uvedenými v pravidlách Únie o poskytovaní štátnej pomoci.“

83

Pojem „ponuka s neobvykle nízkou cenou“ nie je vymedzený v ustanoveniach finančného nariadenia ani v ustanoveniach vykonávacieho nariadenia. Bolo však rozhodnuté, že ponuka s neobvykle nízkou cenou sa má posudzovať s ohľadom na základné prvky ponuky a predmetné plnenie (rozsudok z 28. januára 2016, Agriconsulting Europe/Komisia, T‑570/13, EU:T:2016:40, bod 55).

84

Podľa článku 158 ods. 4 vykonávacieho nariadenia komisia pre vyhodnotenie ponúk si v prípade ponúk s neobvykle nízkou cenou vyžiada všetky dôležité informácie týkajúce sa zostavenia ponuky.

85

Pokiaľ ide o toto ustanovenie, Všeobecný súd rozhodol, že povinnosť verejného obstarávateľa overiť serióznosť ponuky vyplýva z predchádzajúcej existencie pochybností o jej dôveryhodnosti, keďže hlavným cieľom tohto ustanovenia je umožniť uchádzačovi, aby nemohol byť vylúčený z daného verejného obstarávania bez možnosti odôvodniť obsah svojej ponuky, ktorá sa javí ako ponuka s neobvykle nízkou cenou. Komisia pre vyhodnotenie ponúk je teda povinná vyžiadať si všetky dôležité informácie týkajúce sa zostavenia ponuky predtým, ako ponuku prípadne zamietne, len vtedy, ak existujú takéto pochybnosti. Naopak, v prípade, keď sa zdá, že nejde o ponuku s neobvykle nízkou cenou podľa článku 158 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, uvedený článok sa neuplatní [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júla 2005, TQ3 Travel Solutions Belgium/Komisia, T‑148/04, EU:T:2005:274, body 49 a 50; z 11. mája 2010, PC‑Ware Information Technologies/Komisia, T‑121/08, EU:T:2010:183, bod 72; z 5. novembra 2014, Computer Resources International (Luxembourg)/Komisia, T‑422/11, EU:T:2014:927, bod 57, a z 15. septembra 2016, European Dynamics Luxembourg a Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑698/14, neuverejnený, EU:T:2016:476, bod 59].

86

Takéto pochybnosti môžu existovať najmä vtedy, ak jednak nie je isté, či je ponuka v súlade s právnymi predpismi krajiny, v ktorej sa služby majú poskytovať, a to v oblasti odmeňovania zamestnancov, prispievania do systému sociálneho zabezpečenia, dodržiavania noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predaja so stratou, a jednak, či ponúknutá cena zahŕňa všetky náklady vyplývajúce z technických aspektov ponuky (rozsudok z 8. októbra 2015, Secolux/Komisia, T‑90/14, neuverejnený, EU:T:2015:772, bod 62).

87

Z uvedeného vyplýva, že posúdenie existencie ponúk s neobvykle nízkou cenou verejným obstarávateľom sa vykonáva v dvoch fázach.

88

V prvej fáze musí verejný obstarávateľ posúdiť, či „sa zdá“, že predložené ponuky majú neobvykle nízku cenu (pozri článok 151 ods. 1 vykonávacieho nariadenia). Použitie slovesa „zdať sa“ vo vykonávacom nariadení znamená, že verejný obstarávateľ vykoná prima facie posúdenie neobvykle nízkej ceny ponuky. Vykonávacie nariadenie teda verejnému obstarávateľovi neukladá povinnosť vykonať z úradnej povinnosti podrobnú analýzu základných prvkov každej ponuky s cieľom zistiť, či nepredstavuje ponuku s neobvykle nízkou cenou. V prvej fáze musí teda verejný obstarávateľ len stanoviť, či predložené ponuky neobsahujú náznak, ktorý by vzbudzoval podozrenie, že by mohli mať neobvykle nízku cenu. To je predovšetkým prípad, keď je cena uvedená v ponuke podstatne nižšia ako cena ostatných predložených ponúk alebo obvyklých cien na trhu. Ak predložené ponuky neobsahujú takýto náznak, a teda sa nezdá, že by mali neobvykle nízku cenu, verejný obstarávateľ môže pokračovať v posudzovaní tejto ponuky, ako aj vo verejnom obstarávaní.

89

Naopak, ak existujú náznaky vzbudzujúce podozrenie, že ponuka by mohla mať neobvykle nízku cenu, verejný obstarávateľ musí v druhej fáze uskutočniť overenie základných prvkov ponuky s cieľom ubezpečiť sa, že táto ponuka nemá neobvykle nízku cenu. Keď verejný obstarávateľ uskutoční toto overenie, má povinnosť umožniť uchádzačovi, ktorý predložil uvedenú ponuku, vyjadriť sa, z akých dôvodov sa domnieva, že jeho ponuka nemá neobvykle nízku cenu. Verejný obstarávateľ následne musí posúdiť poskytnuté vysvetlenia a stanoviť, či má predmetná ponuka neobvykle nízku cenu, a ak áno, má povinnosť ju zamietnuť.

90

Keďže povinnosť odôvodnenia je potrebné posudzovať najmä podľa uplatniteľných právnych pravidiel (pozri bod 75 vyššie), existencia tohto preskúmavania vo dvoch fázach má vplyv na rozsah povinnosti odôvodnenia verejného obstarávateľa.

91

Všeobecný súd už mal príležitosť rozhodnúť o povinnosti odôvodnenia, ktorá prináleží verejnému obstarávateľovi, keď vo fáze vyhodnocovania ponúk mal pochybnosť o neobvykle nízkej cene predloženej ponuky a keď po tom, ako vypočul dotknutého uchádzača a vykonal podrobnejšiu analýzu, rozhodol, že táto ponuka nemala neobvykle nízku cenu (rozsudok z 15. októbra 2013, European Dynamics Belgium a i./EMA, T‑638/11, neuverejnený, EU:T:2013:530, body 64 a 65), alebo že neobvykle nízku cenu mala [rozsudok z 5. novembra 2014, Computer Resources International (Luxembourg)/Komisia, T‑422/11, EU:T:2014:927, body 39 a 40]. Konkrétne bolo rozhodnuté, že s cieľom poskytnúť dostatočné odôvodnenie skutočnosti, že prijatá ponuka nemala neobvykle nízku cenu, verejný obstarávateľ musí uviesť dôvody, na základe ktorých jednak dospel k záveru, že taká ponuka predovšetkým svojimi finančnými charakteristikami rešpektuje najmä právne predpisy krajiny, v ktorej sa majú služby poskytovať, a to v oblasti odmeňovania zamestnancov, prispievania do systému sociálneho zabezpečenia a dodržiavania noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a jednak overil, že ponúknutá cena zahŕňa všetky náklady vyplývajúce z technických aspektov prijatej ponuky (rozsudok z 15. októbra 2013, European Dynamics Belgium a i./EMA, T‑638/11, neuverejnený, EU:T:2013:530, bod 68).

92

Pokiaľ ide o rozsah povinnosti odôvodnenia, ktorá prináleží verejnému obstarávateľovi v prípade, keď sa domnieva, že sa nezdá, že by prijatá ponuka mala neobvykle nízku cenu, z pravidiel upravujúcich ponuky s neobvykle nízkou cenou uvedených v bode 82 vyššie a osobitne z okolnosti, že verejný obstarávateľ musí v prvej fáze uskutočniť len prima facie posúdenie neobvykle nízkej ceny ponuky, vyplýva, že jeho povinnosť odôvodnenia má obmedzený rozsah. Ak by bol totiž verejný obstarávateľ nútený podrobne uvádzať dôvod, prečo sa mu nezdá, že by ponuka mala neobvykle nízku cenu, nezohľadňoval by sa rozdiel medzi dvoma fázami analýzy stanovenej v článku 151 vykonávacieho nariadenia.

93

Konkrétne ak verejný obstarávateľ prijme ponuku, v odpovedi na akúkoľvek žiadosť o odôvodnenie, ktorá mu je predložená podľa článku 113 ods. 2 finančného nariadenia, nemá povinnosť výslovne uviesť dôvody, prečo sa mu nezdá, že by ponuka, ktorú prijal, mala neobvykle nízku cenu. Ak totiž verejný obstarávateľ uvedenú ponuku prijme, implicitne ale nevyhnutne z toho vyplýva, že sa domnieval, že neexistujú náznaky, že by uvedená ponuka mala neobvykle nízku cenu. Naopak, o takých dôvodoch musí byť upovedomený vylúčený uchádzač, ktorý o to výslovne požiada.

94

V prejednávanej veci je potrebné poznamenať, že vo svojich žiadostiach z 11. mája 2015, pokiaľ ide o zadanie časti 1, a z 2. júla 2015, pokiaľ ide o zadanie časti 2, žalobkyne podľa článku 113 ods. 2 finančného nariadenia výslovne nepožiadali verejného obstarávateľa o uvedenie dôvodov, prečo sa nezdá, že by ponuka zaradená na prvé miesto v rámci časti 1 a ponuky prijaté v rámci časti 2 mali neobvykle nízku cenu.

95

Pokiaľ však ide o prvé napadnuté rozhodnutie, z doplnenia odôvodnenia z 20. mája 2015 vyplýva, že počet bodov priradený ponuke zaradenej na prvé miesto v rámci časti 1 (38,78 bodu) a ponuke žalobkýň v rámci tej istej časti (35,46 bodu) pri finančnom hodnotení ponúk im agentúra oznámila. Taktiež im bolo oznámené, že cena ponúknutá v ponuke zaradenej na prvé miesto v rámci časti 1 bola 867000 eur, zatiaľ čo cena ponúknutá žalobkyňami v ich ponuke v rámci tej istej časti bola 948100 eur.

96

Pokiaľ ide o druhé napadnuté rozhodnutie, z doplnenia odôvodnenia zo 7. júla 2015 sa zdá, že pokiaľ ide o finančné hodnotenie ponúk, žalobkyne mali vedomosť o počte bodov priradených ich ponuke v rámci časti 2, ako aj o počte bodov priradených prijatým ponukám, a to ponuke zaradenej na prvé miesto – 39,04 bodu, ponuke zaradenej na druhé miesto – 40 bodov, a ponuke zaradenej na tretie miesto – 32,53 bodu. Navyše súťažné podklady spresňovali, že v rámci uvedených častí sa body v rámci finančného hodnotenia ponúk vypočítavali podľa nasledujúceho vzorca: „najnižšia cena/cena ponúknutá v ponuke uchádzača * 40“. Na základe týchto informácií mohli žalobkyne vypočítať cenu ponúknutú v ponuke zaradenej na prvé miesto a následne ceny ponúknuté v ostatných prijatých ponukách.

97

Pred podaním žaloby tak žalobkyne vedeli, že agentúra sa domnievala, že sa nezdá, že by prijaté ponuky mali neobvykle nízke ceny, keďže uvedené ponuky boli prijaté. Okrem toho na základe informácií poskytnutých v doplnení odôvodnenia z 20. mája 2015 a zo 7. júla 2015 mali žalobkyne vedomosť o kontexte, v akom boli napadnuté rozhodnutia prijaté, čo im v tomto ohľade umožňovalo napadnúť ich dôvodnosť.

98

Túto úvahu potvrdzuje obsah listu žalobkýň z 8. júla 2015. Uviedli v ňom totiž toto:

„Uchádzači, ktorých ponuky boli prijaté v rámci častí 1 a 2, jednoducho nezákonným spôsobom znížili svoje ceny s cieľom získať kompetitívnu výhodu. Stále nevieme, ako mohla [agentúra] prijať také nízke ceny, ktoré sú umelo nízke, a s poľutovaním konštatujeme, že [agentúra] sa to rozhodla urobiť bez prešetrovania alebo vysvetlenia. Ceny spoločnosti Intrasoft International v rámci časti 1 verejného obstarávania ESP EISD 4 boli o 15,78 % vyššie ako naše ceny. Naproti tomu ceny spoločnosti Intrasoft International v rámci časti 2 verejného obstarávania ESP EISD 5 sú teraz o 32,81 % nižšie ako naše ceny a jej ceny v rámci časti 1 verejného obstarávania ESP EISD 5 sú o 5,88 % nižšie ako naše ceny… Navyše ceny spoločnosti Ingegneria Informatica SPA v rámci časti 1 verejného obstarávania ESP EISD 4 boli o 23,73 % vyššie ako naše ceny. Naproti tomu ceny konzorcia Nextera1 v rámci časti 1 verejného obstarávania ESP EISD 5 sú teraz o 8,56 % nižšie ako naše ceny a ďalej ceny konzorcia Nextera2 vedeného spoločnosťou Ingegneria Informatica SPA… v rámci časti 2 verejného obstarávania ESP EISD 5 sú o 19,37 % nižšie ako naše ceny.“

99

To potvrdzujú aj body 20 až 22 žaloby. V týchto bodoch žalobkyne uviedli toto:

„Pokiaľ ide o verejné obstarávanie ESP EISD 5, keď boli žalobkyniam doručené napadnuté rozhodnutia a dodatočné dokumenty, mali nasledujúce pripomienky:

… Vedomé si toho, že ich finančná ponuka bola už nízka (ale na obvyklej úrovni), žalobkyne si tento veľký rozdiel v hodnotení finančných ponúk, ktorý sa prvýkrát objavil vo verejnom obstarávaní ESP EISD 5, vysvetľujú len tak, že úspešné konzorciá ponúkli neobvykle nízke ceny. Tento záver posilňuje aj skutočnosť, že v rámci verejného obstarávania ESP EISD 4, ktorého predmetom boli tie isté služby a ktoré malo podobný opis jednotlivých častí, bola finančná ponuka žalobkýň (ktoré boli zaradené na prvom mieste [v rámci] každej z troch častí) buď hospodárnejšia ako všetky ostatné (časť 1), alebo mierne vyššia (časti 2 a 3). V dôsledku toho môže suma týchto ponúk predstavovať spoľahlivé a jasné kritérium cien vyskytujúcich sa na trhu a obvyklej úrovne cien, ktoré mali byť ponúknuté v rámci [verejného obstarávania] ESP EISD 5. Naproti tomu v rámci sporného verejného obstarávania štyri konzorciá (Nextera1, On Track, Intrasoft/Charles Oakes, Atos Integration) ponúkli nižšie ceny v rámci časti 1 (Atos Integration dokonca ponúkla ceny nižšie o 11,35 %)…, zatiaľ čo v rámci časti 2 mali [prijaté ponuky] neobvykle nízku cenu, ktorá bola ešte nižšia ako ponuky žalobkýň (Atos Belgium SA o 34,42 %, Intrasoft International SA o 32,81 % a Nextera2 o 19,36 %)…

Uvedené skutočnosti preukazujú, že finančné ponuky konzorcií, ktoré boli prijaté v dvoch častiach sporného verejného obstarávania, majú charakteristiky ponuky… s neobvykle nízkou cenou v porovnaní s existujúcimi trhovými cenami.“

100

Tieto skutočnosti preukazujú, že žalobkyne mohli na základe informácií, ktoré mali k dispozícii v okamihu podania žaloby, napadnúť dôvodnosť posúdenia agentúry, podľa ktorého prijaté ponuky neobsahovali žiadny náznak, pokiaľ ide o ich neobvykle nízke ceny, a teda sa nezdalo, že by mali neobvykle nízke ceny.

101

Navyše je potrebné poznamenať, že výnimočné okolnosti v zmysle judikatúry citovanej v bode 74 vyššie umožňujú v prejednávanej veci Všeobecnému súdu zohľadniť osobitné odôvodnenie poskytnuté agentúrou počas konania.

102

Je totiž potrebné poznamenať, že žalobkyne až 8. júla 2015 zaslali agentúre osobitnú žiadosť o odôvodnenie týkajúcu sa oboch častí, pokiaľ ide o neobvyklý charakter cien prijatých ponúk (pozri bod 15 vyššie). Bez čakania na odpoveď agentúry a bez toho, aby jej poskytli dostatočnú lehotu na tento účel, aj keď lehoty na podanie žaloby nebránili takejto možnosti, žalobkyne 17. júla 2015 podali predmetnú žalobu, v ktorej uvádzali výlučne nedostatok odôvodnenia napadnutých rozhodnutí najmä z dôvodu neexistencie odpovede na ich žiadosť z 8. júla 2015 (pozri bod 16 vyššie). Samotná agentúra poskytla vysvetlenia k dôvodom, prečo sa jej nezdalo, že by prijaté ponuky mali neobvykle nízku cenu, listom z 24. júla 2015 v rámci lehoty, ktorú treba vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci považovať za primeranú. Preto je potrebné sa domnievať, že súbor týchto okolností charakterizuje výnimočnú situáciu v zmysle judikatúry uvedenej v bode 74 vyššie, čo odôvodňuje, aby Všeobecný súd zohľadnil list z 24. júla 2015 na účely posúdenia, či agentúra dodržala svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré sa nedomnievala, že by prijaté ponuky mali neobvykle nízku cenu.

103

Agentúra vo svojom liste z 24. júla 2015 uviedla najmä toto:

„Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého ‚uchádzači, ktorých ponuky boli prijaté v rámci častí 1 a 2, jednoducho nezákonným spôsobom znížili svoje ceny s cieľom získať kompetitívnu výhodu‘, informujeme vás, že:

Na základe týchto skutočností máme presvedčivé dôkazy o tom, že finančné ponuky nemali neobvykle nízku cenu.“

104

Takéto informácie, konkrétne relatívna blízkosť ponúknutých cien v rámci každej časti viacerými rôznymi uchádzačmi, teda umožňujú chápať dôvody, prečo sa verejný obstarávateľ v prejednávanej veci nedomnieval, že by prijaté ponuky mali na prvý pohľad neobvykle nízku cenu. Navyše je potrebné konštatovať, že žalobkyne mali možnosť spochybniť dostatočnosť tohto odôvodnenia v replike a že okrem iného túto možnosť využili.

105

Súbor informácií, s ktorými sa žalobkyne takto oboznámili, teda spĺňa požiadavky, ktoré v tejto oblasti prináležali agentúre a ktoré boli spresnené v bodoch 100 a 101 vyššie. Žalobkyne teda v prejednávanej veci nesprávne uvádzajú porušenie povinnosti odôvodnenia.

106

Skutočnosť, že v prejednávanej žalobe žalobkyne neuviedli žalobný dôvod, ktorým by napádali dôvodnosť posúdenia agentúry, neznamená, že nemohli pochopiť dôvody vedúce k tomuto posúdeniu. Navyše je potrebné pripomenúť, že v kontexte žalobného dôvodu založeného na nedostatku odôvodnenia by Všeobecný súd nemohol posudzovať prípadné spochybnenia dôvodnosti tohto odôvodnenia, keďže podľa judikatúry citovanej v bode 80 vyššie treba otázku dodržania povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 ZFEÚ odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia.

107

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody je potrebné zamietnuť jediný žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia agentúry, a tým aj žalobu v celom rozsahu.

108

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

109

Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom agentúry.

110

Na toto posúdenie nemá vplyv návrh žalobkýň, aby bola agentúre uložená povinnosť nahradiť trovy konania v celom rozsahu aj v prípade, ak by bola žaloba zamietnutá. Žalobkyne totiž na podporu tohto návrhu uvádzajú údajný nedostatok odôvodnenia, ktorý má vplyv na napadnuté rozhodnutia, ako aj postoj agentúry bez ďalšieho spresnenia. Tieto dôvody neumožňujú uložiť agentúre povinnosť nahradiť trovy konania v prejednávanej veci.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil: