EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 6. 2017

COM(2017) 321 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o poskytovaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám v roku 2016

{SWD(2017) 233 final}

OBSAH

1.    Úvod    

2.    Súvislosti    

2.1.    Vývoj v posledných rokoch    

2.2.    Zlepšenie fungovania nástroja makrofinančnej pomoci    

3.    Operácie makrofinančnej pomoci v roku 2016    

3.1.    Prehľad    

3.2.    Jednotlivé operácie v prijímajúcich krajinách v roku 2016    

3.2.1.    Gruzínsko    

3.2.2.    Jordánsko    

3.2.3.    Kirgizská republika    

3.2.4.    Moldavsko    

3.2.5.    Tunisko    

3.2.6.    Ukrajina    

4.    Zabezpečenie riadneho využívania finančných prostriedkov makrofinančnej pomoci: operatívne posúdenia a hodnotenia ex post    

4.1.    Operatívne posúdenia    

4.2.    Hodnotenia ex post    

5.    Žiadosti o pomoc a ďalšie návrhy Komisie – rozpočtová situácia    

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o poskytovaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám v roku 2016

1.    Úvod

Makrofinančná pomoc je finančným nástrojom EÚ 1 vytvoreným pre krajiny geograficky, hospodársky a politicky blízke EÚ, ktorý je zameraný na výnimočné potreby vonkajšieho financovania. Cieľom makrofinančnej pomoci je obnoviť makroekonomickú a finančnú stabilitu kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín a krajín v európskom susedstve a zároveň podporiť makroekonomické úpravy a štrukturálne reformy.

Makrofinančná pomoc je nástrojom pomoci pre platobnú bilanciu, ktorý dopĺňa program úpravy a reforiem dohodnutý s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a zároveň je ním podmienený. Poskytuje sa buď formou úverov, na ktoré si Komisia na kapitálových trhoch požičia potrebné prostriedky a ktoré následne zapožičia prijímajúcej krajine, alebo za určitých okolností formou grantov financovaných z rozpočtu EÚ.

Makrofinančná pomoc je podmienená dodržiavaním ľudských práv a účinnými demokratickými mechanizmami v prijímajúcej krajine. Uvoľňuje sa po tranžiach, ktoré sú prísne podmienené úspešným zavedením silných reformných opatrení zameraných na navrátenie hospodárstva prijímajúcej krajiny na dlhodobo udržateľnú cestu. Týmto spôsobom makrofinančná pomoc dopĺňa pravidelnú pomoc EÚ v rámci spolupráce a prispieva k širšiemu cieľu zachovania stability a podpory prosperity mimo EÚ.

Rok 2016 sa vyznačoval pokrokom pri vykonávaní existujúcich programov makrofinančnej pomoci pre Gruzínsko, Kirgizskú republiku, Tunisko a Ukrajinu, aj keď niekoľko splátok muselo byť odložených z dôvodov, ktoré sú mimo kontroly EÚ. Aj naďalej zložitá politická a hospodárska situácia v niektorých susedných krajinách okrem toho podnietila schválenie dvoch nadväzujúcich operácií v Tunisku a Jordánsku a novej operácie v Moldavsku, ktorú Komisia navrhla 13. januára 2017. Nová operácia v Moldavsku je zahrnutá v tejto správe z dôvodu významných prípravných prác, ktoré boli v rámci nej vykonané v roku 2016.

Táto výročná správa je vypracovaná v súlade s informačnými povinnosťami Komisie, ktoré sú stanovené v jednotlivých rozhodnutiach Rady a v spoločných rozhodnutiach Európskeho parlamentu a Rady o operáciách makrofinančnej pomoci. Dopĺňa ju pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sú obsiahnuté podrobnejšie informácie o makroekonomických súvislostiach a vykonávaní jednotlivých operácií makroekonomickej pomoci a príslušné analýzy.

2.    Súvislosti

2.1.    Vývoj v posledných rokoch

V posledných rokoch sa makrofinančná pomoc stáva významným nástrojom v rámci súboru vonkajších nástrojov EÚ. V kontexte pretrvávajúcej makroekonomickej a politickej nestability v krajinách susediacich s EÚ, je makrofinančná pomoc všeobecne uznávaná ako účinný nástroj reakcie na krízu, čo umožnilo EÚ zasiahnuť viditeľným a flexibilným spôsobom a so značným politickým pákovým efektom. Potvrdzuje to aj rastúci vysoký dopyt po makrofinančnej pomoci za posledných 8 rokov a následný prudký nárast v objeme makrofinančnej pomoci, ktorý sa zvýšil z 1,5 miliardy EUR v záväzkoch za obdobie rokov 2000 − 2008 na 5,1 miliardy EUR od roku 2009.

Po prvom zvýšení počtu a objemu operácií po globálnej hospodárskej a finančnej kríze v rokoch 2008 − 2009 2 , sa od roku 2013 makrofinančná pomoc využíva ešte viac. Politické a hospodárske otrasy v arabských stredomorských partnerských krajinách viedli od roku 2012 k zvýšenému dopytu po makrofinančnej pomoci. O podporu požiadal Egypt, Jordánsko a Tunisko. Konflikt na východnej Ukrajine v roku 2014 a výrazné zhoršenie hospodárskej a finančnej situácie krajiny medzitým viedli k makrofinančnej pomoci v bezprecedentnom rozsahu. V období od roku 2014 do roku 2015 bola v rámci troch operácií makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu poskytnutá suma 3,4 miliardy EUR, čo predstavuje najväčšiu finančnú pomoc, aká kedy bola v takom krátkom čase poskytnutá krajine mimo EÚ.

2.2.    Zlepšenie fungovania nástroja makrofinančnej pomoci

Vzhľadom na to, že geopolitická a hospodárska nestabilita krajín susediacich s EÚ pretrváva, je pravdepodobné, že potreba makrofinančnej podpory EÚ zostane v nasledujúcich rokoch vysoká. Za týchto okolností Komisia navrhla účinnejší nástroj makrofinančnej podpory ako súčasť strednodobého preskúmania viacročného finančného rámca v rokoch 2014 až 2020 3 . Tento návrh, ktorý predložila Komisia 14. septembra 2016, má za cieľ zvýšiť ročnú úverovú kapacitu makrofinančnej pomoci zo súčasných 500 miliónov EUR na 2 miliardy EUR, a to zvýšením tvorby rezerv Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia 4 .

Najnovšie skúsenosti, a predovšetkým potreba bezodkladne začať nové operácie makrofinančnej pomoci na Ukrajine v rokoch 2014 a 2015, navyše opäť zdôraznili nutnosť zaistiť, aby makrofinančnú pomoc ako nástroj pre naliehavú pomoc bolo možné rýchlo zmobilizovať v reakcii na krízovú situáciu. Urýchliť rozhodovanie bolo jedným z hlavných cieľov návrhu rámcového nariadenia o všeobecných ustanoveniach pre makrofinančnú pomoc tretím krajinám, ktorý predložila Komisia v roku 2011 5 . Návrh však nebol schválený Európskym parlamentom a Radou (spoluzákonodarcovia) a následne bol stiahnutý Komisiou. V dôsledku toho sa rozhodnutia o makrofinančnej pomoci naďalej vykonávajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom (OLP). Spoluzákonodarcovia vynaložili úsilie na urýchlenie rozhodovania v rámci riadneho legislatívneho postupu. Bolo to tak aj v konkrétnom prípade najnovšej operácie makrofinančnej pomoci na Ukrajine, ktorá bola schválená v roku 2015 v lehote len o niečo dlhšej ako tri mesiace. Priestor na zrýchlenie schvaľovacieho postupu prijímania rozhodnutí o makrofinančnej pomoci v súlade s riadnym legislatívnym postupom je napriek tomu obmedzený.

Vo svojom návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Tunisku z 12. februára 2016 Komisia vložila do znenia svojich predchádzajúcich návrhov sedem technických zmien, ktoré nie sú viazané na konkrétnu krajinu. Spoluzákonodarcovia prijali päť zo siedmich technických zmien, ktoré sa týkajú nasledujúcich piatich osobitných aspektov vykonávania rozhodnutí o makrofinančnej pomoci Komisiou:

·maximálna priemerná splatnosť úverov makrofinančnej pomoci;

·plnenie podmienenosti makrofinančnej pomoci;

·uvoľnenie prostriedkov makrofinančnej pomoci;

·ochrana finančných záujmov EÚ;

·operatívne posúdenia.

Zmeny nemenia hlavné charakteristiky nástroja makrofinančnej pomoci, ale skôr vychádzajú zo skúseností, ktoré získala Komisia, a vo všeobecnosti sa usilujú zosúladiť technické znenia rozhodnutí so stanovenými a odsúhlasenými postupmi riadenia operácií makrofinančnej pomoci. Zmeny sa zároveň snažia sformulovať konkrétne ustanovenia jasnejšie alebo v súlade s osobitnými odporúčaniami Dvora audítorov. Diskusie s Radou a Parlamentom viedli k dohode o zavedení piatich zmien v rozhodnutí o makrofinančnej pomoci Jordánsku zo 14. decembra 2016 6 , ktoré v súčasnosti tvorí základ pre ďalšie rozhodnutia o makrofinančnej pomoci.

Komisia bude naďalej spolupracovať so spoluzákonodarcami s cieľom nájsť spôsoby, ako zlepšiť účinnosť a efektívnosť súčasného rozhodovacieho procesu.

3.    Operácie makrofinančnej pomoci v roku 2016

3.1.    Prehľad

Ku koncu roka 2016 bol stav realizácie programov makrofinančnej pomoci takýto:

-Gruzínsko: V auguste 2013 EÚ schválila poskytnutie makrofinančnej pomoci pre Gruzínsko vo výške 46 miliónov EUR 7 , ktorá má byť vyplatená v dvoch rovnakých tranžiach vo výške 23 miliónov EUR. Prvá tranža bola vyplatená v roku 2015: v januári 13 miliónov EUR vo forme grantov a v apríli 10 miliónov EUR vo forme úverov. Vyplatenie druhej tranže (10 miliónov EUR vo forme grantov a 13 miliónov EUR vo forme úverov) bolo odložené z dôvodu nedostatočného pokroku v rámci programu odsúhlaseného MMF v júli 2014. Po schválení nového programu rozšíreného fondu vo výške 285 miliónov USD schváleného výkonnou radou MMF 12. apríla 2017 Komisia v máji 2017 vyplatila druhú tranžu makrofinančnej pomoci.

-Jordánsko II: Dňa 14. decembra 2016 spoluzákonodarcovia prijali rozhodnutie 8 o poskytnutí dodatočnej makrofinančnej pomoci Jordánsku (MFA II) v maximálnej výške 200 miliónov EUR, výhradne vo forme úverov, v nadväznosti na operáciu ukončenú v roku 2015 vo výške 180 miliónov EUR. Vyplatenie pomoci je plánované v dvoch rovnakých splátkach počas roku 2017.

-Kirgizská republika: Táto operácia makrofinančnej pomoci schválená v októbri 2013 9 , pozostávala z úverov vo výške 15 miliónov EUR a grantov vo výške 15 miliónov EUR. Operácia bola ukončená v roku 2016 po vyplatení druhej tranže v dvoch splátkach: 5 miliónov EUR vo forme grantov vo februári 2016 a 10 miliónov EUR vo forme úverov v apríli 2016.

-Tunisko I a II: V decembri 2013 Komisia predložila návrh na poskytnutie makrofinančnej pomoci Tunisku (MFA I) až do výšky 250 miliónov EUR vo forme úverov. Spoluzákonodarcovia však návrh zmenili, zvýšili sumu pomoci na 300 miliónov EUR a v máji 2014 k tomu prijali rozhodnutie 10 . Po vyplatení prvých dvoch tranží v sume 100 miliónov EUR v roku 2015 nedošlo k vyplateniu tretej a poslednej tranže programu EÚ v roku 2016 ako sa pôvodne plánovalo, a to z dôvodu oneskorenia vykonávania dohodnutých politických opatrení tuniských orgánmi. Dňa 6. júla 2016 EÚ schválila dodatočnú makrofinančnú pomoc pre Tunisko až do výšky 500 miliónov EUR vo forme úverov 11 . Po schválení členskými štátmi bolo 27. apríla 2017 podpísané memorandum o porozumení (MoP) a dohoda o úvere.

-Ukrajina III: Ide o tretiu operáciu, ktorá sa má uskutočniť na Ukrajine od roku 2014 a ktorá predstavuje až 1,8 miliardy EUR vo forme úverov. Spoluzákonodarcovia ju schválili v apríli 2015. Spolu s dvoma operáciami vykonanými v období od mája 2014 do apríla 2015 12 tretia operácia makrofinančnej pomoci priniesla Ukrajine celkovú makrofinančnú pomoc EÚ poskytnutú od začiatku krízy vo výške 3,4 miliardy EUR. Po vyplatení prvej tranže (600 miliónov EUR) v júli 2015 bola druhá tranža operácie vo výške 600 miliónov EUR dlhodobo pozastavená z dôvodu nedostatočného pokroku v súvislosti s viacerými dohodnutými reformnými opatreniami. V apríli 2017 sa však vyplatila ako reakcia na opatrenia prijaté ukrajinskými orgánmi koncom roka 2016 a na začiatku roka 2017 na riešenie niektorých nevyriešených otázok a celkovo uspokojivú realizáciu programu makrofinančnej pomoci na Ukrajine. Tretia tranža vo výške 600 miliónov EUR sa má vyplatiť v priebehu roka 2017.

Po žiadosti Moldavskej republiky Komisia 13. januára 2017 okrem toho prijala návrh na zmenu programu makrofinančnej pomoci v maximálnej výške 100 miliónov EUR na podporu krajín, ktoré čelia čoraz ťažším hospodárskym a finančným podmienkam. Navrhovaná makrofinančná pomoc EÚ, ktorá má byť prijatá Európskym parlamentom a Radou v polovici roka 2017 pozostáva zo 40 miliónov EUR vo forme grantov a 60 miliónov EUR vo forme úverov, ktoré sa majú vyplatiť v troch tranžiach v období rokov 2017 − 2018. Vyplatenie pomoci Moldavsku bude prísne podmienené dosiahnutím značného pokroku v programe MMF a vykonávaním osobitnej podmienenej politiky, na ktorej sa dohodne s EÚ v memorande o porozumení.

3.2.    Jednotlivé operácie v prijímajúcich krajinách v roku 2016

3.2.1.    Gruzínsko

V auguste 2013 EÚ schválila makrofinančnú pomoc Gruzínsku v maximálnej výške 46 miliónov EUR, pričom polovica sa má poskytnúť vo forme úverov a polovica vo forme grantov, ktoré majú byť vyplatene v dvoch rovnakých tranžiach. Po uzavretí dohody o pohotovostnom úvere vo výške 154 miliónov USD medzi Gruzínskom a MMF v júli 2014 bolo v decembri 2014 podpísané a v relevantných prípadoch gruzínskym parlamentom ratifikované memorandum o porozumení, dohoda o mechanizme úverov a dohoda o grante.

Prvá tranža makrofinančnej pomoci bola vyplatená v januári 2015 (13 miliónov EUR vo forme grantov) a v apríli 2015 (10 miliónov EUR vo forme úverov) na základe dobrých výsledkov Gruzínska pri vykonávaní programu MMF. Gruzínske orgány vykonali všetky príslušné politické opatrenia uvedené v memorande o porozumení pre vyplatenie druhej tranže vo výške 10 miliónov EUR vo forme grantov a 13 miliónov EUR vo forme úverov, ale vyplatenie sa oneskorilo v dôsledku problémov súvisiacich s vykonávaním programu MMF. Dňa 12. apríla 2017 však výkonná rada MMF schválila pre Gruzínsko nový rozšírený fond vo výške 285 miliónov USD. Komisia sa preto rozhodla pristúpiť k vyplateniu druhej tranže makrofinančnej pomoci v máji 2017. Gruzínske úrady takisto vyjadrili záujem o prípadnú nadväzujúcu operáciu makrofinančnej pomoci na doplnenie podpory MMF.

V roku 2016 Gruzínsko naďalej čelilo nepriaznivému vonkajšiemu prostrediu, ktoré v dôsledku zníženia vývozu a remitencie prispelo k relatívne pomalšiemu odhadovanému rastu HDP na úrovni 2,7 %. V tejto súvislosti sa prehĺbil fiškálny deficit Gruzínska, čo odráža nižšie príjmy, než sa očakávalo, a nárast výdavkov pred parlamentnými voľbami v októbri 2016. Za posledné 2 roky od novembra 2014 do decembra 2016 gruzínske lari prudko devalvovalo, pričom stratilo 50 % svojej hodnoty voči americkému doláru. Zvýšila sa vonkajšia zraniteľnosť, pričom odhadovaný deficit bežného účtu dosiahol na konci roka 2016 úroveň 13,3 % HDP a odhadovaný vonkajší dlh úroveň 108 % HDP. S verejným dlhom denominovaným v cudzej mene na úrovni 80 % devalvácia lari spôsobila zvýšenie pomeru verejného dlhu k HDP, aj keď verejný dlh v amerických dolároch zostal v podstate nezmenený. Úroveň devízových rezerv bola pomerne stabilná − 2,8 miliardy USD ku koncu decembra 2016 (z 2,7 miliardy USD v decembri 2014), čo pokrýva približne 4 mesiace predpokladaného dovozu v roku 2017. Gruzínsky finančný systém zostáva zdravý a dostatočne kapitálovo vybavený, najmä vďaka obozretnému dohľadu a regulácii centrálnej banky.

3.2.2.    Jordánsko

V dôsledku prehlbovania regionálnej nestability a jej negatívnych účinkov na ekonomiku jordánske orgány požiadali 3. marca 2016 o druhý program makrofinančnej pomoci. V súlade so záväzkom Komisie poskytnúť 2,4 miliardy EUR, ku ktorému sa zaviazala na londýnskej konferencii „Podpora Sýrie a regiónu“ 4. februára 2016, Komisia prijala 29. júna 2016 návrh rozhodnutia o druhej operácii makrofinančnej pomoci Jordánsku vo výške 200 miliónov EUR vo forme úverov. Vyplatenie pomoci je plánované v dvoch rovnakých tranžiach počas roku 2017. Nový program makrofinančnej pomoci schválený 14. decembra 2016 nadväzuje na úspešnú realizáciu prvej operácie makrofinančnej pomoci vo výške 180 miliónov EUR vo forme úverov, ktorá bola v plnej výške vyplatená v roku 2015. Boli zaznamenané niektoré oneskorenia pri vykonávaní trojročného programu MMF v objeme 723 miliónov USD v rámci programu rozšíreného fondu, ktorý bol v auguste 2016 schválený hlavne pre oblasť daňovej reformy.

V roku 2016 v dôsledku pokračujúcich konfliktov v Iraku a Sýrii sa rast HDP Jordánska spomalil na odhadovaných 2,1 % z 2,4 % v roku 2015. Miera nezamestnanosti vzrástla z 13,1 % v roku 2015 na 15,3 % v roku 2016. V dôsledku prudkého poklesu cien palív a nákladov na prepravu sa inflácia v roku 2016 znížila o 0,8 %, pričom pokračoval jej negatívny trend z roku 2015.

Aj napriek spomaleniu ekonomiky sa odhaduje, že celkový fiškálny deficit sa zlepšil z úrovne 5,4 % HDP v roku 2015 na približne 3,6 % HDP v roku 2016. Hrubý verejný dlh Jordánska vzrástol z 93,4 % HDP na konci roku 2015 na 95,6 % HDP v novembri 2016. Podľa MMF sa však dynamika verejného dlhu posudzuje ako udržateľná, ak krajina naďalej plní ďalšie strednodobé fiškálne úpravy a je podporovaná medzinárodným spoločenstvom. Odhaduje sa, že deficit bežného účtu (okrem grantov) sa v roku 2016 zvýšil na 12,6 % HDP v porovnaní s 12 % HDP v roku 2015. V decembri 2016 sa čisté medzinárodné rezervy zahraničnej meny držali na úrovni 12,8 miliardy USD, čo pokrýva 7,2 mesiaca predpokladaného dovozu.

Spoločné vyhlásenie prijaté Európskym parlamentom, Radou a Komisiou v súvislosti s rozhodnutím o schválení druhej operácie makrofinančnej pomoci, zaviazalo Komisiu v prípade potreby predložiť návrh pre tretiu operáciu makrofinančnej pomoci vo väčšom objeme, ak bude úspešne ukončená druhá makrofinančná pomoc a za predpokladu, že budú splnené bežné podmienky pre tento druh pomoci, vrátane aktualizovaného posúdenia potreby vonkajšieho financovania Jordánska Komisiou.

3.2.3.    Kirgizská republika

V dôsledku etnického a politického násilia, ktoré viedlo k prudkému poklesu hospodárskej činnosti a značnému rozdielu vo vonkajšom financovaní, sa EÚ na medzinárodnej konferencii darcov v júli 2010 v Biškeku zaviazala podporiť oživenie Kirgizskej republiky. V decembri 2011 to viedlo k návrhu Komisie poskytnúť Kirgizskej republike makrofinančnú pomoc do výšky 30 miliónov EUR (15 miliónov EUR vo forme úverov a 15 miliónov EUR vo forme grantov). Rozhodnutie o makrofinančnej pomoci bolo prijaté Európskym parlamentom a Radou 22. októbra 2013. Memorandum o porozumení a dohoda o mechanizme úverov boli podpísané koncom roka 2014 a ratifikované kirgizským parlamentom vo februári 2015.

Bola to mimoriadna operácia makrofinančnej pomoci, keďže Kirgizská republika leží mimo bežnej geografickej pôsobnosti makrofinančnej pomoci. Bola však odôvodnená silou prodemokratických politických a hospodárskych reforiem v krajine a hospodárskym a politickým významom regiónu pre EÚ. Prvá tranža bola vyplatená v roku 2015: pozostávala z grantu vo výške 10 miliónov EUR poskytnutého v júni 2015 a z úveru vo výške 5 miliónov poskytnutého v októbri 2015. Po úspešnom dokončení preskúmania týkajúceho sa súladu vo vzťahu k druhej tranži vyplatila Komisia grantovú časť tejto tranže (5 miliónov EUR) kirgizským úradom 10. februára 2016. Úverová časť (vo výške 10 miliónov EUR) bola vyplatená 13. apríla 2016.

Kirgizské hospodárstvo je v relatívne dobrom stave aj napriek regionálnemu spomaleniu, a najmä recesii v Rusku, ktorá sa začala v roku 2014. Po náraste o 3,6 % v roku 2014 a o 3,5 % v roku 2015 sa HDP Kirgizska v roku 2016 zvýšil o 3,8 %, a to vďaka dobrému výkonu odvetví poľnohospodárstva a služieb v krajine. V dôsledku zníženia výdavkov a odloženia ukončenia niektorých investičných projektov klesol rozpočtový deficit zo 7,9 % HDP v roku 2015 na 4,5 % HDP v roku 2016. Vplyv „som“ hodnotenia v roku 2016 (13 % vyjadrený v dolároch) na dovozné ceny a jeho čiastočného reťazového účinku na domáce ceny bol posilnený reštriktívnou menovou politikou a vplyvom vyšších príjmov na spotrebu domácností. Malo to vítaný efekt na infláciu, ktorá klesla v roku 2016 na –0,4 %.

Platobná bilancia krajiny naďalej zostáva zraniteľná, čo však odráža veľký štrukturálny deficit bežného účtu, ktorý sa podľa odhadov zlepšil len nepatrne z 10,9 % HDP v roku 2015 na 9,6 % HDP v roku 2016. Ku koncu roka 2016 sa celkové medzinárodné rezervy držali na úrovni 1,97 miliardy USD, čo zodpovedá 3,8 mesiaca predpokladaného dovozu.

3.2.4.    Moldavsko

Moldavská republika v posledných rokoch prechádzala zložitým obdobím, a to z hospodárskeho i politického hľadiska. Závažný škandál s bankovým podvodom, ktorý vypukol v novembri 2014, odhalil vážne problémy v oblasti správy sprevádzané politickou nestabilitou. Tento vývoj viedol aj k spomaleniu hospodárskeho rastu a k pozastaveniu rozpočtovej podpory Moldavska zahraničnými partnermi.

Moldavsko sa v roku 2015 dostalo do recesie, pričom jeho HDP klesol o 0,5 %. V roku 2016 HDP vzrástol približne o 2 % najmä v dôsledku rastu poľnohospodárskej činnosti. Inflácia spotrebiteľských cien mala zostupný trend, ku koncu roka 2016 dosiahla úroveň 2,4 %, a to z 13,5 % v roku 2015.

Vláda zaznamenáva výrazné fiškálne tlaky kvôli nižším rozpočtovým príjmom a prerušeniu poskytovania rozpočtovej podpory od darcov. Tieto faktory prispeli k zvýšeniu rozpočtového deficitu na úroveň 3,2 % HDP. Štátny dlh v roku 2016 vzrástol na 45,7 % HDP v dôsledku núdzových úverov krytých štátnymi zárukami, ktoré v roku 2015 vydala centrálna banka v rámci likvidácie troch bánk. V dôsledku krízy vo finančnom sektore klesli medzinárodné rezervy v období od septembra 2014 do februára 2015 o 35 %, a to na 1,7 mld. USD alebo na približne 4,3 mesiaca dovozu. V súvislosti so stabilizáciou a oživením na devízovom trhu centrálna banka do decembra 2016 akumulovala devízové rezervy vo výške 2,1 miliardy USD, čo predstavuje asi 5,1 mesiaca predpokladaného dovozu.

V tejto súvislosti orgány nakoniec v júli 2016 dosiahli dohodu s MMF o programe, ktorý bude podporený trojročnou dohodou o rozšírenom úvere a rozšírenom fonde (ECF/EFF) v hodnote 179 miliónov USD. Dňa 7. novembra 2016 bola táto dohoda schválená radou MMF a preskúmanie prvého programu bolo ukončené 28. apríla 2017.

Na základe žiadosti moldavskej vlády a v súvislosti s vyššie uvedeným politickým a hospodárskym vývojom 13. januára 2017 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh rozhodnutia na poskytnutie makrofinančnej pomoci Moldavsku až do výšky 100 miliónov EUR, z toho 60 miliónov EUR vo forme úverov a 40 miliónov EUR vo forme grantov. Navrhovaná suma je odôvodnená na základe posúdenia potrieb krajiny v oblasti vonkajšieho financovania, rozsahu programu MMF, úvah o rozdelení zaťaženia a manévrovacieho priestoru v rozpočte EÚ. Grantová časť je odôvodnená nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja Moldavska a oprávnenosťou na zvýhodnené financovanie od MMF a Svetovej banky.

3.2.5.    Tunisko

V máji 2016 Tunisko a MMF uzatvorili dohodu o rozšírených fondoch vo výške 2,9 miliardy USD, ktorá sa skončí v máji 2020 a má za cieľ podporiť päťročný hospodársky program krajiny (2016 – 2020). Program rozšíreného fondu nasleduje po 24-mesačnej dohode o pohotovostnom úvere s Tuniskom vo výške 1,75 miliardy USD, ktorá bola schválená MMF v júni 2013 a uzavretá v decembri 2015. V tejto súvislosti Tunisko od EÚ získalo doplnkovú makrofinančnú pomoc vo výške 300 miliónov EUR vo forme úverov. Táto operácia bola schválená v máji 2014 a čiastočne vyplatená (prvé dve tranže vo výške 200 miliónov EUR) v priebehu roka 2015. Vyplatenie poslednej tranže (100 miliónov EUR) tejto operácie bolo odložené, čo odzrkadľuje nedostatočné vykonávanie niektorých dohodnutých opatrení politiky a ťažkostí s programom MMF. Vzhľadom na pretrvávajúce hospodárske problémy, k zhoršeniu ktorých prispeli aj teroristické útoky v roku 2015, a celkovú regionálnu nestabilitu 6. júla 2016 spoluzákonodarcovia schválili ďalšiu makrofinančnú pomoc Tunisku až do výšky 500 miliónov EUR vo forme úverov. Po ukončení rokovaní medzi Komisiou a tuniskými orgánmi v decembri 2016 bolo 27. apríla 2017 podpísané Memorandum o porozumení a dohoda o úvere.

Miera rastu HDP Tuniska v roku 2016 dosiahne podľa odhadov úroveň 1,1 %, čo je mierne zrýchlenie z úrovne 0,8 % zaznamenanej v roku 2015. Miera nezamestnanosti predstavuje 15,5 %. Priemerná miera inflácie klesla z pôvodných 5 % v roku 2015 na približne 3,7 % v roku 2016 a očakáva sa, že v roku 2017 dosiahne v priemere 3,9 %.

V oblasti verejných financií sa dosiahnutý deficit odhaduje na 6 % HDP v roku 2016 (oproti 4,6 % dohodnutým v rámci programu MMF). Je to v dôsledku rôznych faktorov, vrátane nižšieho výberu daní, než sa očakávalo, vyšších nákladov na dlhovú službu (čiastočne aj vplyvom znehodnotenia tuniského dinára) a zvýšením mzdových nákladov vo verejnom sektore. Dlh ústrednej štátnej správy naďalej rástol, pričom sa z 55 % HDP v roku 2015 zvýšil na 63 % HDP v roku 2016. Okrem toho by v priebehu nasledujúcich 2 rokov malo Tunisko splatiť podstatne vyššiu sumu svojho verejného dlhu.

Napriek poklesu cien ropy, slabšej domácej hospodárskej činnosti a zlepšeniu vývoznej výkonnosti negatívny vplyv teroristických útokov na cestovný ruch prispel k zotrvaniu bežného účtu na neudržateľne vysokej úrovni 9 % HDP v roku 2016. Rezervy sa odhadujú na úrovni približne 6,1 miliardy USD, alebo zhruba 4,3 mesiaca dovozu.

3.2.6.    Ukrajina

So zreteľom na rýchlo sa zhoršujúcu hospodársku situáciu na Ukrajine a na oslabenie platobnej bilancie navrhla Komisia v januári 2015 novú operáciu makrofinančnej pomoci vo výške do 1,8 miliardy EUR vo forme úverov, ktorá by sa mala vyplatiť v troch rovnakých tranžiach po 600 miliónov EUR. Prvá tranža v rámci tejto novej operácie (MFA III) bola poskytnutá v júli 2015 13 . Komisia v roku 2016 nevyplatila žiadne tranže v rámci svojej operácie makrofinančnej pomoci, čo odráža nedostatočné vykonávanie niektorých politických reforiem uvedených v memorande o porozumení zo strany ukrajinských orgánov. V apríli 2017 však Komisia vyplatila druhú tranžu vo výške 600 miliónov EUR v reakcii na opatrenia prijaté ukrajinskými orgánmi koncom roka 2016 a začiatkom roka 2017 na riešenie niektorých nevyriešených otázok a celkovo uspokojivú realizáciu programu makrofinančnej pomoci krajine. Ukrajina môže v zásade stále získať ďalších 600 miliónov EUR z programu makrofinančnej pomoci III. Táto pomoc je podmienená tým, že Ukrajina bude úspešne vykonávať politické opatrenia uvedené v memorande o porozumení a že bude ďalej pokračovať v plnení programu MMF, štvorročného programu rozšíreného fondu vo výške približne 17,5 miliardy USD, ktorý bol schválený v marci 2015. Najnovšie uvoľnenie tranže (vo výške 1 miliardy USD) v rámci programu MMF sa uskutočnilo v apríli 2017, v dôsledku čoho celkový objem prostriedkov vyplatených od roku 2015 dosiahol sumu 8,5 miliardy EUR.

V roku 2016 sa ekonomika Ukrajiny stabilizovala. Tento výsledok sa dosiahol vďaka výraznej politickej odozve zameranej na riešenie dlhodobých nerovnováh a prebiehajúcej medzinárodnej finančnej a technickej podpore, čo pomohlo zmierniť krízu dôvery. V dôsledku toho došlo po prvýkrát po 4 rokoch k reálnemu hospodárskemu rastu. Rast HDP dosiahol úroveň 2,3 %, pričom ťažil z rastúceho dopytu domácností a oživenia investičnej aktivity.

Hospodárska stabilizácia sa odzrkadlila v značnom spomalení inflácie (zo 43,4 % na konci roku 2015 na 12,4 % na konci roku 2016) a znížení volatility na devízovom trhu. V dôsledku obozretnej fiškálnej politiky dosiahol konsolidovaný dlh verejných financií v roku 2016 úroveň 2,3 % HDP, čo je výrazne pod počiatočným cieľom 3,7 %. Fiškálna konsolidácia spojená s odstránením prevádzkového deficitu spoločnosti Naftogaz zohrala dôležitú úlohu pri zvyšovaní pomeru dlhu k HDP, ktorý bol na konci roka 2016 na úrovni 81,0 %, teda o niečo vyšší ako 79,1 % v roku 2015. Tento výsledok sa dosiahol aj napriek nákladom spojeným so znárodnením spoločnosti PrivatBank, najväčším komerčným poskytovateľom úverov.

Oživenie investičnej aktivity v roku 2016 prispelo k prehĺbeniu deficitu bežného účtu na 4,1 % HDP. Ďalším faktorom bola slabá výkonnosť vývozu v dôsledku nízkych cien komodít a ďalších obchodných prekážok uložených Ruskom v podobe zákazu tranzitu vývozu do Strednej Ázie. Pretrvávajúci schodok bežného účtu sa však držal pod svojím vrcholom na úrovni 8,7 % HDP v roku 2013 a bol celkovo krytý prílevom kapitálu. Hoci medzinárodná finančná pomoc v roku 2016 bola nižšia, než sa očakávalo, naďalej podporovala medzinárodné rezervy, ktoré vzrástli ku koncu roka 2016 na 15,5 miliardy USD alebo na 3,5 mesiaca predpokladaného dovozu v budúcom roku.

4.    Zabezpečenie riadneho využívania finančných prostriedkov makrofinančnej pomoci: operatívne posúdenia a hodnotenia ex post

4.1.    Operatívne posúdenia

V súlade s požiadavkami nariadenia EÚ o rozpočtových pravidlách vykonáva Komisia pomocou externých poradcov operatívne posúdenia s cieľom získať primerané uistenie, pokiaľ ide o fungovanie administratívnych postupov a finančných tokov v prijímajúcich krajinách.

Operatívne posúdenia sa zameriavajú na systémy správy verejných financií, predovšetkým na postupy a organizáciu ministerstiev financií a centrálnych bánk a konkrétnejšie na správu účtov, na ktoré sú vyplácané finančné prostriedky EÚ. Okrem toho sa osobitná pozornosť venuje práci inštitúcií vykonávajúcich externý audit, ich nezávislosti, pracovným programom a účinnosti ich kontrol. Takisto sa skúmajú postupy verejného obstarávania na centrálnej úrovni.

Komisia v roku 2016 vykonala v Moldavsku a Jordánsku operatívne posúdenia v rámci príprav na nové operácie makrofinančnej pomoci týmto krajinám. Posúdenia boli ukončené vo februári a v septembri 2016. Obe dospeli k záveru, že postupy v týchto dvoch krajinách poskytujú dostatočné záruky, aby sa pokračovalo s plánovanými operáciami makrofinančnej pomoci.

4.2.    Hodnotenia ex post

V súlade s nariadením EÚ o rozpočtových pravidlách vykonáva Komisia hodnotenia ex post 14 po dokončení programov makrofinančnej pomoci s cieľom posúdiť ich vplyv. Hlavnými cieľmi sú:

I)analyzovať vplyv na hospodárstvo prijímajúcej krajiny, a najmä na udržateľnosť jej vonkajšej pozície;

II)posúdiť pridanú hodnotu zásahu EÚ.

Hodnotenia Ex post týkajúce sa operácií makrofinančnej pomoci I a makrofinančnej pomoci II pre Ukrajinu a operácie makrofinančnej pomoci I pre Jordánsko sa začali koncom roka 2016 a ich ukončenie sa očakáva v roku 2017.

5.    Žiadosti o pomoc a ďalšie návrhy Komisie – rozpočtová situácia

Program operácií makrofinančnej pomoci na rok 2017 je takýto:

I)vykonávanie uvedených prebiehajúcich operácií makrofinančnej pomoci. Tieto operácie zahŕňajú vyplatenie posledných tranží pre Gruzínsko a Tunisko I, posledných dvoch tranží pre tretiu operáciu na Ukrajine a všetkých tranží pre nadväzujúce operácie v Tunisku a Jordánsku;

II)schválenie a vykonávanie operácie v Moldavsku s očakávaným vyplatením prvých dvoch tranži pomoci;

III)schválenie možných nových programov pomoci na základe žiadostí prijatých k dnešnému dňu od Arménska, Gruzínska a Egypta a možnej nadväzujúcej operácie v Jordánsku.

Uvedené programy makrofinančnej pomoci na rok 2017 predstavujú vyplatenie makrofinančnej pomoci vo výške 1,9 miliardy EUR za rok. Kým táto skutočnosť odráža rastúcu váhu a význam nástroja makrofinančnej pomoci, čiastočne je to spôsobené aj odložením niekoľkých platieb, ktoré mali byť pôvodne vyplatené v roku 2016. K tomuto posunu platieb došlo z rôznych dôvodov, ktoré súvisia hlavne s meškaním vnútroštátnych orgánov pri plnení dohodnutých politických opatrení, s prieťahmi pri rokovaniach o memorande o porozumení alebo ťažkosťami pri plnení príslušného programu MMF.

Ďalej uvedená tabuľka obsahuje prehľad záväzkov a platieb grantov makrofinančnej pomoci za roky 2015, 2016 a (orientačne) za rok 2017. Prognóza na rok 2017 je predbežná a zahŕňa iba tie operácie makrofinančnej pomoci, ku ktorým spoluzákonodarcovia schválili rozhodnutie alebo ktoré navrhla Komisia.

Okrem operácií makrofinančnej pomoci, ktoré prebiehajú alebo sa pripravujú, EÚ dostala k dnešnému dňu žiadosti o makrofinančnú pomoc od Arménska, Gruzínska a Egypta:

·vo februári 2014 Komisia prijala žiadosť o makrofinančnú pomoc od Arménska. Stav platobnej bilancie krajiny však nebol považovaný za dostatočne kritický na to, aby bol návrh Komisie týkajúci sa makrofinančnej pomoci odôvodnený napriek tomu, že došlo k schváleniu dohody o financovaní s MMF. Komisia však pokračuje v monitorovaní hospodárskej a finančnej situácie v Arménsku. Vzhľadom na to, že program rozšíreného fondu MMF sa končí v roku 2017, akékoľvek prehodnotenie bude závisieť aj od spustenia nového plánu MMF.

·Vo februári 2017 gruzínske orgány vyjadrili záujem o následnú operáciu makrofinančnej pomoci. Vzhľadom na to, že nový program MMF bol riadne schválený výkonnou radou, Komisia je ochotná zvážiť následnú operáciu makrofinančnej pomoci pre Gruzínsko na základe potrieb vonkajšieho financovania krajiny.

·V novembri 2012 obnovil Egypt žiadosť o makrofinančnú pomoc v celkovej výške 500 miliónov EUR; Komisia zvažovala, že predloží návrh, ktorý bude pravdepodobne pozostávať z úveru vo výške 450 miliónov EUR a grantu vo výške 50 miliónov EUR. Tento návrh makrofinančnej pomoci bol však pozastavený až do uzatvorenia programu MMF pre Egypt so zreteľom na ďalší politický vývoj v krajine od júla 2013. V novembri 2016 výkonná rada MMF schválila trojročný program v rámci EFRH na približne 12 miliárd USD. Počas prvého roka programu bol rozdiel vo financovaní vyrovnaný prostredníctvom príspevkov od MMF a od ďalších viacstranných a dvojstranných darcov. Nemožno však vylúčiť, že ak sa vyskytnú zostávajúce potreby financovania, EÚ bude požiadaná, aby zvážila operáciu makrofinančnej pomoci pre Egypt.

(1)

     Právnym základom pre makrofinančnú pomoc tretím krajinám, ktoré nie sú rozvojovými krajinami, je článok 212 ZFEÚ.

(2)

     Výsledkom bolo šesť nových operácií makrofinančnej pomoci na podporu Arménska, Bosny a Hercegoviny, Gruzínska, Moldavska, Srbska a Ukrajiny, čo predstavuje celkovú sumu 1,3 miliardy EUR.

(3)

     SWD(2016) 299 final.

(4)

     Garančný fond pre vonkajšie opatrenia nesie celkové riziko nesplatenia úverov EÚ zo strany krajín, ktoré sú prijímateľmi makrofinančnej pomoci, ako aj vonkajších úverových operácií EIB a Euratomu. Je financovaný z rozpočtu EÚ vo výške 9 % celkových nesplatených záväzkov zaručených rozpočtom EÚ ku koncu každého roka, s dvojročným oneskorením. Aby sa dosiahla ročná úverová kapacita vo výške 2 miliardy EUR, je potrebné dodatočné financovanie vo výške 135 miliónov EUR ročne.

(5)

     KOM(2011) 396 v konečnom znení, 4.7.2011.

(6)

     Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2371 zo 14. decembra 2016 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (Ú. v. EÚ L 352, 23.12.2016, s. 18).

(7)

     Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ z 12. augusta 2013 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 15).

(8)

     Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2371 zo 14. decembra 2016 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (Ú. v. EÚ L 352, 23.12.2016, s. 18).

(9)

     Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1025/2013/EÚ z 22. októbra 2013, ktorým sa poskytuje makrofinančná pomoc Kirgizskej republike (Ú. v. EÚ L 283, 14.8.2013, s. 1).

(10)

     Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 534/2014/EÚ z 15. mája 2014 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tuniskej republike (Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014, s. 9).

(11)

     Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1112 zo 6. júla 2016 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Tunisku (Ú. v. EÚ L 186, 9.7.2016, s. 1).

(12)

     Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/601 z 15. apríla 2015 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine (Ú. v. EÚ L 100, 15.4.2015, s. 1).

(13)

     Tento návrh nasledoval po dvoch programoch makrofinančnej pomoci (MFA I a MFA II) v celkovej výške 1,61 miliardy EUR, ktoré sa vykonali v roku 2014 a začiatkom roka 2015.

(14)

     Všetky hodnotenia ex post sú k dispozícii na webovom sídle GR ECFIN: http://ec.europa.eu/dgs/economy_finance/evaluation/completed/index_en.htm .