EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu16. 5. 2017
COM(2017) 261 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Siedma správa o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie
EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52017DC0261
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE EUROPEAN COUNCIL AND THE COUNCIL Seventh progress report towards an effective and genuine Security Union
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE Siedma správa o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE Siedma správa o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie
COM/2017/0261 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu16. 5. 2017
COM(2017) 261 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Siedma správa o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie
I.ÚVOD
Toto je siedma mesačná správa o pokroku dosiahnutom pri budovaní účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie venovaná vývoju v rámci dvoch hlavných pilierov, ktorými sú: boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, ako aj prostriedkom, ktorými sa podporujú, a posilňovanie našej obranyschopnosti a budovanie odolnosti proti týmto hrozbám. Táto správa sa zaoberá činnosťami zameranými na zabezpečenie interoperability informačných systémov v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie s cieľom zvýšiť účinnosť a efektívnosť správy údajov v EÚ pri plnom dodržiavaní požiadaviek na ochranu údajov, a tým zlepšiť ochranu vonkajších hraníc a posilniť vnútornú bezpečnosť v prospech všetkých občanov. Táto správa obsahuje aj aktuálne informácie o dosiahnutom pokroku, pokiaľ ide o kľúčové legislatívne a nelegislatívne dokumenty.
Nedávny globálny kybernetický útok využívajúci ransomware na zablokovanie tisícov počítačových systémov opäť ukázal, že vzhľadom na rýchly nárast organizovanej trestnej činnosti, ktorú umožňujú informačné technológie, je naliehavo potrebné zlepšiť kybernetickú odolnosť a bezpečnostné opatrenia EÚ, ako sa uvádza v poslednej správe o pokroku pri budovaní bezpečnostnej únie 1 a zdôrazňuje v hodnotení Europolu týkajúcom sa hrozby závažnej a organizovanej trestnej činnosti 2 . Komisia urýchľuje svoju prácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to najmä prostredníctvom preskúmania stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ z roku 2013 3 , oznámeného v preskúmaní digitálneho jednotného trhu v polovici trvania 4 , aby zabezpečila aktuálne a účinné riešenie týchto hrozieb.
V prejave predsedu Komisie Junckera o stave Únie zo septembra 2016 5 a v záveroch Európskej rady z decembra 2016 6 sa zdôrazňuje význam prekonania súčasných nedostatkov v oblasti správy údajov a zlepšenia interoperability existujúcich informačných systémov. Nedávne teroristické útoky na túto skutočnosť ešte väčšmi upozornili a zdôraznili naliehavú potrebu zabezpečenia interoperability informačných systémov a odstránenia súčasných slabých miest, v dôsledku ktorých môžu osoby podozrivé zo spáchania teroristických činov figurovať v jednotlivých navzájom neprepojených databázach pod rôznymi prezývkami. V tejto správe sa stanovuje prístup Komisie k otázke, ako do roku 2020 dosiahnuť interoperabilitu informačných systémov v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie a zabezpečiť tak, aby príslušníci pohraničnej stráže, pracovníci orgánov presadzovania práva vrátane colníkov, imigrační úradníci a justičné orgány mali k dispozícii potrebné informácie. Táto správa nadväzuje na oznámenie Komisie z apríla 2016 o silnejších a inteligentnejších informačných systémoch pre hranice a bezpečnosť 7 a na prácu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu, ktorú Komisia zriadila v nadväznosti na uvedené oznámenie.
II. SILNEJŠIE A INTELIGENTNEJŠIE INFORMAČNÉ SYSTÉMY
1. Oznámenie Komisie z apríla 2016 a doterajšie kroky
V oznámení z apríla 2016 o silnejších a inteligentnejších informačných systémoch pre hranice a bezpečnosť sa identifikovali viaceré štrukturálne nedostatky týkajúce sa informačných systémov:
·neoptimálne funkcie niektorých existujúcich informačných systémov,
·informačné medzery v štruktúre správy údajov EÚ,
·komplexná štruktúra odlišne spravovaných informačných systémov a
·roztrieštená štruktúra správy údajov na účely kontroly hraníc a bezpečnosti, v rámci ktorej sa informácie uchovávajú oddelene v neprepojených systémoch, čo má za následok tzv. slepé miesta.
S cieľom odstrániť tieto nedostatky Komisia navrhla opatrenia v troch oblastiach, pričom zdôraznila, že jej činnosť sa bude riadiť požiadavkami Charty základných práv, a najmä komplexným rámcom ochrany osobných údajov v EÚ.
Po prvé sa v oznámení uvádzajú možnosti maximalizácie prínosov existujúcich informačných systémov, pričom sa zdôrazňuje potreba, aby členské štáty tieto systémy plne využívali. Komisia následne v decembri 2016 predložila legislatívne návrhy na posilnenie Schengenského informačného systému (SIS) 8 , ktorý je najúspešnejším existujúcim nástrojom spolupráce medzi pohraničnou strážou, colnými orgánmi, políciou a justičnými orgánmi. Komisia v máji 2016 predložila aj legislatívny návrh na posilnenie databázy Eurodac pre azyl a nelegálnu migráciu 9 , ktorý by mal uľahčiť návraty a pomôcť pri riešení nelegálnej migrácie. V januári 2016 Komisia predložila legislatívny návrh na uľahčenie výmeny záznamov štátnych príslušníkoch tretích krajín v registroch trestov v EÚ prostredníctvom modernizácie Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) 10 . V súlade s tým, čo bolo oznámené 11 , a v nadväznosti na rokovania so spoluzákonodarcami o návrhu z januára 2016 Komisia v júni 2017 predloží dodatočný návrh na vytvorenie centralizovaného systému 12 , prostredníctvom ktorého bude možné identifikovať odsúdených štátnych príslušníkov tretích krajín a určiť, ktoré členské štáty disponujú informáciami o nich.
V júni 2017 Komisia predloží aj legislatívny návrh na revíziu právneho mandátu agentúry eu-LISA 13 , v rámci ktorej sa doň zahrnie úloha týkajúca sa rozvoja interoperability centralizovaných informačných systémov EÚ v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie.
Po druhé sa v oznámení uvádzajú možnosti rozvoja nových a doplnkových činností na odstránenie nedostatkov štruktúry správy údajov EÚ. Komisia identifikovala najmä významné medzery v informáciách o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí navštívili schengenský priestor, a, v rámci tej istej skupiny, aj medzery v informáciách o štátnych príslušníkoch tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti, ktorí vstupujú na územie EÚ cez pozemné hranice. V súčasnosti sa prekročenia vonkajších hraníc štátnymi príslušníkmi tretích krajín nezaznamenávajú, pričom o štátnych príslušníkoch tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti nie sú až do ich príchodu na vonkajšiu pozemnú hranicu k dispozícii žiadne informácie. V nadväznosti na tieto skutočnosti Komisia predložila legislatívne návrhy na vytvorenie dvoch nových informačných systémov, ktoré by mali riešiť tieto zásadné medzery. V apríli 2016 Komisia navrhla systém vstup/výstup EÚ na modernizáciu riadenia vonkajších hraníc zlepšením kvality a efektívnosti kontrol 14 . V novembri 2016 Komisia navrhla európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) na zhromažďovanie informácií o všetkých ľuďoch, ktorí cestujú do Európskej únie bez víz, ktorý umožní vykonávať predbežné kontroly z hľadiska hrozby nelegálnej migrácie a ohrozenia bezpečnosti 15 .
Treťou oblasťou, ktorú Komisia v oznámení zdôraznila, je potreba zlepšiť interoperabilitu informačných systémov. V oznámení sa uvádza, že vďaka komplexnému rámcu ochrany osobných údajov v EÚ a významnému vývoju technológií a bezpečnosti informačných technológií existuje spôsob, ako dosiahnuť interoperabilitu informačných systémov sprevádzanú potrebnými prísnymi pravidlami prístupu k údajom a ich využívania bez vplyvu na existujúce obmedzenie účelu. V oznámení sa uvádzajú štyri možnosti dosiahnutia interoperability:
·jednotné vyhľadávacie rozhranie na súčasné vyhľadávanie vo viacerých informačných systémoch a zobrazovanie kombinovaných výsledkov z týchto systémov na jednej obrazovke,
·vzájomná prepojenosť informačných systémov, vďaka ktorej bude v údajoch zaznamenaných v jednom systéme automaticky vyhľadávať iný systém,
·zavedenie spoločnej služby biometrickej identifikácie na podporu rôznych informačných systémov a
·spoločná databáza údajov s alfanumerickými údajmi pre rôzne informačné systémy (vrátane bežných biografických údajov, ako je meno a dátum narodenia).
Komisia začala diskusiu o tom, ako môžu informačné systémy v Európskej únii ešte viac zlepšiť riadenie hraníc a vnútornú bezpečnosť, a s cieľom napredovať v týchto činnostiach vytvorila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu (pozri časť II.3).
2. Pokrok, pokiaľ ide o prioritné dokumenty týkajúce sa informačných systémov
Príslušníci pohraničnej stráže, pracovníci orgánov presadzovania práva, imigrační úradníci a justičné orgány potrebujú na vykonávanie svojej práce prístup k presným a úplným údajom. Je preto zásadné, aby Európsky parlament a Rada v súlade s prvou časťou oznámenia z apríla 2016 pokročili v práci na prioritných návrhoch týkajúcich sa informačných systémov. Ako sa uvádza vyššie, takýto postup zásadne prispeje k zefektívneniu existujúcich informačných systémov pre hranice a bezpečnosť a odstráni zásadné medzery v informáciách vytvorením nových systémov potrebných na zabezpečenie vonkajších hraníc.
Najviac sa pokročilo s návrhom týkajúcim sa systému vstup/výstup EÚ. Je vo fáze trialógu a v súlade s cieľom, ktorý stanovila Európska rada, by sa mal uzavrieť v júni 2017. Naďalej prebiehajú technické diskusie o európskom systéme pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), ale Rada a Parlament ešte musia zaujať svoje rokovacie pozície. Prijatie mandátu Rady je naplánované na jún 2017, zatiaľ čo Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) plánuje prijať svoj mandát na rokovanie v septembri 2017. V spoločnom vyhlásení o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 16 sa stanovilo, že tento návrh má byť prerokovaný prednostne, aby mohol byť realizovaný do konca roka 2017. Komisia bude spoluzákonodarcov naďalej podporovať pri plnení tohto cieľa. Obe inštitúcie sa zaoberajú aj návrhmi Komisie na posilnenie Schengenského informačného systému (SIS). Prvé kolo diskusií o daných troch návrhoch sa na úrovni pracovných skupín Rady uzavrie počas maltského predsedníctva Rady. Spravodajca Európskeho parlamentu plánuje predložiť návrh správy Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci do konca júna 2017. Pokiaľ ide o legislatívny návrh na posilnenie databázy Eurodac, Rada sa v decembri 2016 dohodla na čiastočnom všeobecnom smerovaní, zatiaľ čo Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci plánuje hlasovať o svojej správe v máji 2017. Hneď potom by sa mala začať fáza trialógu.
3. Práca expertnej skupiny na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu
V júni 2016 Komisia zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu. Úlohou expertnej skupiny bolo riešiť právne, technické a prevádzkové aspekty štyroch možností na dosiahnutie interoperability vrátane ich nevyhnutnosti, technickej uskutočniteľnosti, primeranosti a ich vplyvu na ochranu údajov 17 . Expertná skupina bola ďalej požiadaná, aby identifikovala a riešila nedostatky a potenciálne medzery v informáciách spôsobené zložitosťou a roztrieštenosťou informačných systémov 18 . Združili sa v nej odborníci z členských štátov a pridružených krajín schengenského priestoru a z týchto agentúr EÚ: eu-LISA, Europol, Európsky podporný úrad pre azyl, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Agentúra pre základné práva. Na práci skupiny sa ako riadni členovia podieľali koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Zástupcovia sekretariátu Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Generálneho sekretariátu Rady sa zúčastnili ako pozorovatelia.
Komisia víta záverečnú správu 19 expertnej skupiny na vysokej úrovni z 11. mája 2017. Expertná skupina dospela k záveru, že je potrebné a technicky uskutočniteľné zamerať sa na tieto tri riešenia interoperability, ktoré v zásade môžu priniesť prevádzkové výhody a zároveň ich možno realizovať v súlade s požiadavkami na ochranu údajov:
·európsky vyhľadávací portál 20 ,
·spoločná služba biometrickej identifikácie a
·spoločná databáza údajov.
Podľa názoru expertnej skupiny by sa možnosť prepojenia systémov mala zvážiť iba v závislosti od jednotlivých prípadov. Jedným z takýchto prípadov je prepojenie navrhovaného systému vstup/výstup EÚ a vízového informačného systému 21 . Podľa návrhu Komisie týkajúceho sa systému vstup/výstup EÚ by systém vstup/výstup systematicky a automaticky vyhľadával údaje vo vízovom informačnom systéme, pričom by sa v ňom ukladal malý podsúbor údajov (vízová nálepka, počet vstupov, obdobie pobytu), vďaka čomu by tento systém dokázal správne spracúvať údaje o držiteľoch víz v súlade s požiadavkami na minimalizáciu a konzistentnosť údajov. Expertná skupina usúdila, že ak sa dosiahne dostatočný pokrok v súvislosti s ostatnými tromi riešeniami v oblasti interoperability, prepojenie medzi systémami, ktoré by sa uskutočnilo len z dôvodu zlepšenia výmeny údajov, nie je natoľko potrebné.
V záverečnej správe expertnej skupiny sa zároveň zdôraznil význam plného zavedenia a uplatňovania existujúcich informačných systémov. Preskúmal sa v nej aj decentralizovaný prümský rámec pre výmenu údajov týkajúcich sa DNA, odtlačkov prstov a evidencie vozidiel 22 , pričom sa odporučilo, aby sa vykonala štúdia uskutočniteľnosti prechodu na centralizovaný komponent pre smerovanie a prípadného doplnenia nových funkcií. Pokiaľ ide o decentralizovaný systém zriadený smernicou o záznamoch o cestujúcich EÚ (PNR) 23 , expertná skupina odporučila vykonať štúdiu uskutočniteľnosti centralizovaného komponentu týkajúceho sa vopred poskytovaných informácií o cestujúcich a údajov zo záznamov o cestujúcich ako nástroja technickej podpory na uľahčenie prepojenia s leteckými dopravcami. Dospela k záveru, že by to posilnilo účinnosť útvarov informácií o cestujúcich, keď členské štáty transponujú smernicu EÚ o záznamoch o cestujúcich.
Komisia sa bude aj naďalej zameriavať na úplné zavedenie existujúcich informačných systémov. Je nevyhnutné, aby členské štáty v plnej miere používali existujúce systémy a plne využívali ich potenciál. Komisia bude v súlade so svojím plánom vykonávania 24 naďalej poskytovať komplexnú podporu s cieľom zabezpečiť, aby všetky členské štáty vykonali smernicu EÚ o záznamoch o cestujúcich do mája 2018. Bude úzko spolupracovať so všetkými členskými štátmi na dokončení úplného zavedenia prümského rámca, a to predovšetkým s piatimi členskými štátmi, ktoré prümské rozhodnutia ešte stále nevykonali. V duchu odporúčaní expertnej skupiny Komisia preskúma spôsoby, ako posilniť fungovanie a účinnosť týchto systémov pri ich uplatňovaní členskými štátmi.
Expertná skupina identifikovala medzery v informáciách v súvislosti s prekračovaním vonkajších hraníc občanmi EÚ. Vo svojej záverečnej správe odkazuje na nedávne zavedenie systematických kontrol v príslušných databázach v súvislosti so všetkými osobami, ktoré si v súlade s právom Únie uplatňujú právo voľného pohybu, keď vstupujú do schengenského priestoru alebo ho opúšťajú 25 . Zdôrazňuje, že čas a miesto týchto kontrol sa nezaznamenávajú, a poznamenáva, že takéto informácie by mohli byť užitočné na účely presadzovania práva. Expertná skupina preto odporučila ďalšiu analýzu primeranosti a uskutočniteľnosti systematického zaznamenávania prekračovania vonkajších hraníc všetkými občanmi EÚ 26 .
Komisia poznamenáva, že správa expertnej skupiny nepreukazuje nevyhnutnosť a primeranosť zaznamenávania prekračovania vonkajších hraníc všetkými občanmi EÚ. Ak by vyšli najavo ďalšie skutočnosti, ktoré by preukazovali nevyhnutnosť a primeranosť takéhoto zaznamenávania, Komisia je pripravená posúdiť potrebu ďalších opatrení. Komisia sa okrem toho bude zaoberať súvisiacim odporúčaním expertnej skupiny týkajúcim sa prípadného zaznamenávania pozitívnych lustrácií týkajúcich sa ľudí, v súvislosti s ktorými bol vydaný zápis, v Schengenskom informačnom systéme, ako možného spôsobu zaznamenávania ciest tých občanov EÚ, ktorí boli identifikovaní ako osoby potenciálne zapojené do terorizmu alebo iných foriem závažnej trestnej činnosti.
Expertná skupina identifikovala aj medzery v informáciách týkajúcich sa dlhodobých víz, povolení na pobyt a pobytových preukazov. Konštatovala, že členské štáty majú len málo prostriedkov na kontrolu platnosti týchto dokladov v prípadoch, keď ich vydal iný členský štát, a naznačila, že riešením by mohla byť centralizovaná databáza EÚ obsahujúca informácie o dlhodobých vízach, povoleniach na pobyt a pobytových preukazoch. Komisia posúdi potrebu takejto databázy vrátane jej nevyhnutnosti, technickej uskutočniteľnosti a primeranosti.
V správe expertnej skupiny sa na záver uvádza, že rozhodujúcim aktérom pri spolupráci medzi agentúrami na vonkajších hraniciach sú colné orgány. Komisia preto skúma ďalšie technické, prevádzkové a právne aspekty interoperability s colnými systémami.
III. NAPREDOVANIE SMEROM K INTEROPERABILITE INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV
1. Cieľ Komisie v oblasti interoperability informačných systémov do roku 2020
Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby príslušníci pohraničnej stráže, pracovníci orgánov presadzovania práva, imigrační úradníci a justičné orgány mali k dispozícii potrebné informácie v záujme lepšej ochrany vonkajších hraníc a zlepšenia vnútornej bezpečnosti v prospech všetkých občanov. Z tohto dôvodu je prvým krokom zabezpečenie toho, aby jednotlivé informačné systémy v tejto oblasti účinne fungovali a aby sa rýchlo prijali legislatívne návrhy, ktoré už boli predložené.
V súlade s oznámením z apríla 2016 a zisteniami a odporúčaniami expertnej skupiny Komisia stanovuje nový prístup k správe údajov, pokiaľ ide o hranice a bezpečnosť, v rámci ktorého budú všetky centralizované informačné systémy EÚ pre bezpečnosť, riadenie hraníc a riadenie migrácie 27 navzájom interoperabilné pri plnom dodržiavaní základných práv, tak aby:
·v systémoch bolo možné vyhľadávať súčasne prostredníctvom európskeho vyhľadávacieho portálu pri plnom dodržiavaní obmedzení účelu a prístupových práv s cieľom lepšie využiť existujúce informačné systémy, a to pokiaľ možno aj na základe jednoduchších pravidiel prístupu k údajom na účely presadzovania práva 28 ,
·systémy využívali spoločnú službu biometrickej identifikácie umožňujúcu vyhľadávanie v rôznych informačných systémoch obsahujúcich biometrické údaje, v ktorej sa prípadne označí vzťah so súvisiacimi biometrickými údajmi nájdenými v inom systéme 29 ,
·systémy mali spoločnú databázu údajov o totožnosti s alfanumerickými údajmi o totožnosti 30 , ktorá umožní zistiť, či určitá osoba nie je v rôznych databázach vedená pod rôznymi identitami.
Týmto novým prístupom sa musí zabezpečiť, aby sa v rámci systémov dodržiavali príslušné osobitné ustanovenia o ochrane údajov s osobitnými pravidlami prístupu príslušných orgánov, osobitnými pravidlami obmedzenia účelu pre každú kategóriu údajov a osobitnými pravidlami uchovávania údajov. Tento prístup k interoperabilite by neviedol k prepojeniu všetkých jednotlivých systémov.
Týmto novým prístupom by sa odstránili súčasné nedostatky v štruktúre správy údajov EÚ vrátane zistených slepých miest. Kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní interoperability informačných systémov zohrá agentúra eu-LISA, a to aj pri priebežných a budúcich technických analýzach (pozri časť III.2). Legislatívnym návrhom, ktorý Komisia predloží v júni 2017, sa posilní mandát agentúry eu-LISA, čo jej umožní zabezpečiť realizáciu tohto nového prístupu. Komisia bude do činností týkajúcich sa zabezpečovania interoperability aj naďalej zapájať európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a Agentúru pre základné práva.
Na dosiahnutie účinnosti informačných systémov je nevyhnutné zabezpečiť vysokú úroveň kvality údajov. Interoperabilita môže fungovať len vtedy, ak sa v informačných systémoch nachádzajú presné a úplné údaje. Komisia už identifikovala kvalitu údajov ako oblasť, v ktorej bude EÚ musieť prijať ďalšie opatrenia 31 . Bezodkladne a spoločne s agentúrou eu-LISA vykoná odporúčania expertnej skupiny na zlepšenie kvality údajov v informačných systémoch EÚ.
Komisia bude realizovať odporúčania expertnej skupiny týkajúce sa automatizovanej kontroly kvality, „dátového skladu“ schopného analyzovať anonymizované údaje získané z príslušných informačných systémov na účely štatistiky a výkazníctva a modulov odbornej prípravy zameraných na kvalitu údajov pre pracovníkov zodpovedných za poskytovanie vstupov do systémov na vnútroštátnej úrovni. Dôležitá úloha agentúry eu-LISA pri zabezpečovaní vysokej kvality údajov v centralizovaných informačných systémoch EÚ sa premietne aj do nadchádzajúceho legislatívneho návrhu.
Interoperabilita si vyžaduje technickú interakciu medzi existujúcimi informačnými systémami. Túto interakciu by mal uľahčiť univerzálny formát správ na úrovni EÚ. Komisia bude spolu s agentúrou eu-LISA realizovať odporúčania expertnej skupiny s cieľom zdokonaliť univerzálny formát správ v súlade s prebiehajúcimi činnosťami, aby zabezpečila, že vývoj formátu sa premietne do centralizovaných informačných systémov EÚ.
2. Ďalší postup smerom k zabezpečeniu interoperability informačných systémov do roku 2020
Súčasne s prácou na dokončení prioritných dokumentov týkajúcich sa informačných systémov Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu na spoločnú diskusiu o ďalšom postupe v oblasti interoperability, ako sa uvádza v tomto oznámení. Komisia na tento účel predloží tieto otázky 29. mája 2017 Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a 8. júna 2017 členským štátom na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci a prediskutuje ich s nimi. Na základe týchto diskusií by tieto tri inštitúcie mali na jeseň 2017 usporiadať trojstranné stretnutia na technickej úrovni 32 , aby prerokovali ďalší postup v oblasti interoperability, ako sa uvádza v tomto oznámení, vrátane prevádzkových potrieb v oblasti hraníc a bezpečnosti a otázok zabezpečenia primeranosti a úplného dodržiavania základných práv. Cieľom je čo najskôr, ale najneskôr do konca roka 2017, dospieť k spoločnej dohode v otázke ďalšieho postupu a nevyhnutných krokov, ktoré treba podniknúť na dosiahnutie interoperability informačných systémov do roku 2020.
Komisia a agentúra eu-LISA budú v priebehu roka 2017 súbežne so spoločnou diskusiou medzi tromi inštitúciami a bez toho, aby predvídali jej výsledky, pokračovať v ďalšej technickej analýze identifikovaných riešení v oblasti interoperability prostredníctvom série technických štúdií a overení vhodnosti koncepcie. Komisia bude pravidelne informovať Európsky parlament a Radu o pokroku dosiahnutom pri tejto technickej analýze.
Komisia na základe diskusií s Európskym parlamentom a Radou, ako aj výsledkov prebiehajúcich legislatívnych činností v oblasti informačných systémov a ďalšej technickej analýzy intenzívne pracuje na tom, aby čo najskôr 33 predložila legislatívny návrh týkajúci sa interoperability. V súlade so zásadami lepšej právnej regulácie bude príprava legislatívneho návrhu zahŕňať verejnú konzultáciu a posúdenie vplyvu vrátane vplyvu na základné práva, najmä práva na ochranu osobných údajov. Spoločne s legislatívnym návrhom týkajúcim sa interoperability Komisia predloží aj legislatívny návrh na revíziu právneho základu vízového informačného systému 34 (na základe hodnotiacej správy predloženej v októbri 2016 35 ). Vízový informačný systém je jedným z centralizovaných informačných systémov, ktoré by mali byť súčasťou nového prístupu k správe údajov, pokiaľ ide o hranice a bezpečnosť.
Spoločná diskusia troch inštitúcií o ďalšom postupe k smerom k zabezpečeniu interoperability do roku 2020 by nemala oddialiť prácu na legislatívnych návrhoch týkajúcich sa informačných systémov, o ktorých v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia. Väčšina týchto návrhov už bola v spoločnom vyhlásení označená za naliehavé a kľúčové priority, pričom všetky riešia zásadné medzery v informáciách, ktoré si vyžadujú naliehavé opatrenia, čo je zároveň v súlade s odporúčaniami expertnej skupiny. Dodatočný legislatívny návrh Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS), pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý Komisia predloží v júni 2017, bude takisto plne v súlade s odporúčaniami expertnej skupiny týkajúcimi sa interoperability a prístupom stanoveným v tomto oznámení. S cieľom uplatňovať tento nový prístup spôsobom, ktorý je zvládnuteľný, je nevyhnutné, aby bol právny základ všetkých dotknutých informačných systémov stabilný. Preto je nevyhnutné, aby sa najprv dospelo k dohode o legislatívnych návrhoch, o ktorých sa v súčasnosti rokuje.
IV. VYKONÁVANIE OSTATNÝCH PRIORITNÝCH DOKUMENTOV V OBLASTI BEZPEČNOSTI
1. Legislatívne iniciatívy
Dňa 1. mája 2017 sa začalo uplatňovať nové nariadenie o Europole 36 . Ide o zlomový bod pre Europol a zavádza sa ním niekoľko nových prvkov, ktoré umožnia tejto agentúre EÚ pre presadzovanie práva stať sa skutočnou centrálou EÚ pre výmenu informácií o závažnej cezhraničnej trestnej činnosti a terorizme. Europol bude mať nástroje, vďaka ktorým bude môcť fungovať účinnejšie, efektívnejšie a zodpovednejšie. Vďaka zmenenému rámcu spracovania údajov bude agentúra môcť predovšetkým lepšie vypracúvať kriminalistické analýzy v službách členských štátov, zatiaľ čo spoľahlivejší režim ochrany údajov zabezpečí nezávislý a účinný dohľad nad ochranou údajov.
V súlade s požiadavkami zmluvy budú činnosti Europolu ďalej podliehať kontrole Európskeho parlamentu a národných parlamentov, čo ešte viac zvýši transparentnosť a legitimitu agentúry v očiach občanov.
S cieľom minimalizovať negatívne účinky odchodu Dánska z Europolu po výsledkoch referenda v Dánsku, ktoré sa konalo 3. decembra 2016, bola 30. apríla 2017 podpísaná dohoda o operačnej spolupráci medzi Europolom a Dánskom. Ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení predsedu Komisie Junckera, predsedu Rady Tuska a dánskeho premiéra Rasmussena z 15. decembra 2016 37 , v dohode sa stanovuje osobitný prevádzkový režim zabezpečujúci dostatočnú úroveň operačnej spolupráce medzi Dánskom a Europolom vrátane výmeny operačných údajov a výmeny styčných dôstojníkov, na ktoré sa vzťahujú primerané záruky. Hoci táto dohoda nenahrádza plnohodnotné členstvo Dánska v Europole, t. j. prístup k databázam údajov Europolu ani plnohodnotné členstvo vo fórach o riadení Europolu, Dánsko akceptovalo jurisdikciu Európskeho súdneho dvora a právomoci európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a do dánskeho práva zaviedlo príslušné pravidlá EÚ na ochranu údajov 38 . Ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení, tieto opatrenia sú podmienené pokračujúcim členstvom Dánska v EÚ a v schengenskom priestore.
Komisia 28. apríla 2017 prijala vykonávacie rozhodnutie o spoločných protokoloch a formátoch údajov, ktoré majú používať leteckí dopravcovia pri zasielaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) útvarom informácií o cestujúcich (PIU) podľa smernice EÚ o záznamoch o cestujúcich 39 . Týmto vykonávacím rozhodnutím sa harmonizujú technické aspekty prenosu údajov zo záznamov o cestujúcich leteckými dopravcami. Dohodnuté formáty údajov a prenosové protokoly sa budú od 28. apríla 2018 povinne používať pri všetkých prenosoch údajov zo záznamov o cestujúcich od leteckých dopravcov útvarom informácií o cestujúcich.
Rada 25. apríla 2017 formálne prijala novú smernicu o strelných zbraniach 40 . Členské štáty majú teraz 15 mesiacov na zavedenie požadovaných kontrol nadobúdania a držby strelných zbraní, aby zabezpečili, že zločinecké skupiny alebo teroristi nebudú môcť využívať nejednotné pravidlá, ktoré sa v Únii uplatňujú. Expertná skupina pre normy v oblasti deaktivácie zbraní 28. apríla 2017 dospela k dohode o nových normách v oblasti deaktivácie strelných zbraní s cieľom prijať revidované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2403 pred júlom 2017. Cieľom súčasnej revidovanej verzie je objasniť niektoré technické normy na zabezpečenie správneho uplatňovania všetkých technických postupov pri deaktivácii zbrane.
2. Vykonávanie nelegislatívnych opatrení
Rozsiahly globálny útok prostredníctvom ransomware, ktorý sa uskutočnil 12. mája 2017, poukázal na naliehavú potrebu toho, aby EÚ, jej agentúry a členské štáty zintenzívnili svoje opatrenia na boj proti rastúcej hrozbe počítačovej kriminality a zamerali sa pritom aj na odhaľovanie a odstrašovanie. Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite (EC3) v rámci Europolu zohralo pri reakcii orgánov presadzovania práva na najnovší útok vedúcu úlohu, pričom sa opieralo o prácu, ktorú už v tejto oblasti odviedlo, a to predovšetkým prostredníctvom kampane „no more ransom“ („koniec výkupnému“). Tím reakcie na núdzové počítačové situácie EÚ bol takisto v úzkom kontakte s Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite, jednotkami dotknutých krajín pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov, jednotkami pre počítačovú kriminalitu a kľúčovými partnermi z odvetvia s cieľom zmierniť hrozbu a pomôcť obetiam útoku. Komisia v rámci preskúmania digitálneho jednotného trhu v polovici trvania 10. mája 2017 oznámila svoj zámer do septembra 2017 preskúmať stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ z roku 2013. Táto práca sa urýchľuje s cieľom zabezpečiť rozšírenie existujúceho zamerania na prevenciu tak, aby sa väčší dôraz kládol na odhaľovanie a odstrašovanie. Cieľom by malo byť zníženie pravdepodobnosti kybernetických útokov, ako aj ich vplyvu posilnením odolnosti a ďalším rozvíjaním činností členských štátov pri budovaní ich vnútroštátnych kapacít a úplným vykonávaním smernice o kybernetickej bezpečnosti 41 . Potenciál páchania počítačovej kriminality (a kriminality, ktorú umožňujú informačné technológie) vyplýva nielen z nedostatkov v systémoch a softvéri, ale aj zo správania, ktoré vedie k zlej počítačovej hygiene. Komisia nielenže posilní mandát Agentúry EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), ale predloží aj návrhy na vypracovanie noriem v oblasti počítačovej bezpečnosti, certifikácie a označovania s cieľom zaistiť vyššiu kybernetickú bezpečnosť systémov a zariadení. Zameria sa aj na rozvoj počítačových zručností a technických kapacít v rámci Únie.
Za súčasných okolností, v ktorých dochádza k ohrozeniam verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti môžu byť v záujme zvýšenia bezpečnosti v schengenskom priestore nevyhnutné a oprávnené intenzívnejšie policajné kontroly na území členských štátov, a to aj v pohraničných oblastiach. Z tohto dôvodu Komisia 2. mája 2017 predložila odporúčanie o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore 42 . V odporúčaní sa stanovujú opatrenia, ktoré by mali schengenské štáty prijať, aby zabezpečili účinnejšie využívanie existujúcich policajných právomocí na riešenie ohrození verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Ak je to potrebné a odôvodnené, členské štáty by mali zintenzívniť policajné kontroly v pohraničných oblastiach a na hlavných dopravných trasách. Rozhodovanie o takýchto kontrolách, ako aj o ich umiestnení a intenzite zostáva v plnej miere v rukách členských štátov a malo by byť vždy primerané identifikovaným ohrozeniam. Komisia okrem toho odporúča, aby všetky členské štáty posilnili cezhraničnú policajnú spoluprácu pri riešení ohrození verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti.
V oblasti bezpečnostnej ochrany letectva prijali Spojené štáty a Spojené kráľovstvo v posledných týždňoch nové bezpečnostné opatrenia týkajúce sa prichádzajúcich letov z viacerých krajín Blízkeho východu, Severnej Afriky a Turecka, v rámci ktorých sa vyžaduje, aby bola veľká elektronika umiestnená v podanej batožine. Na strane EÚ sa pokročilo v práci na posudzovaní rizika v súvislosti s ohrozeniami a zraniteľnými miestami, pokiaľ ide o prichádzajúce lety z tretích krajín. V nadväznosti na informáciu, že Spojené štáty môžu plánovať zavedenie podobných opatrení pre lety z letísk EÚ, Komisia sprostredkovala kontakty na politickej úrovni s cieľom zabezpečiť koordinovanie činností medzi Spojenými štátmi a EÚ. Zástupcovia Spojených štátov a EÚ sa 17. mája 2017 stretnú v Bruseli, aby spoločne posúdili potenciálne riziká a pracovali na spoločnom prístupe pri riešení vznikajúcej hrozby.
V rámci Stáleho výboru Rady pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI) pokračuje práca na ďalšom cykle politík EÚ na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti na roky 2018 – 2021 so zreteľom na osem prioritných hrozieb, pokiaľ ide o trestnú činnosť, ktoré Komisia identifikovala v poslednej správe o pokroku dosiahnutom pri budovaní bezpečnostnej Únie 43 . Očakáva sa, že Rada prijme závery Rady o novom cykle politík EÚ 18. mája 2017.
V nadväznosti na správu Komisie o pokroku z decembra 2016 adresovanú Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá sa týkala prebiehajúcich činností zameraných na zlepšenie cezhraničného prístupu vyšetrovateľov k elektronickým dôkazom 44 , Komisia v súčasnosti dokončuje svoje posúdenie a 8. júna 2017 navrhne Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci ďalší postup.
Komisia podporuje činnosti, ktoré v tejto fáze vykonáva skupina členských štátov pri prevádzkovaní systému e-CODEX, systému cezhraničnej justičnej spolupráce a digitálneho prístupu k právnym postupom. Komisia vzala na vedomie, že podľa týchto členských štátov nejde o trvalo udržateľné riešenie. Na úrovni pracovnej skupiny Rady členské štáty preskúmali rôzne možnosti a dospeli k záveru, že najlepšie možnosti na zabezpečovanie údržby a prevádzkyschopnosti systému e-CODEX by mala agentúra eu-LISA. S cieľom preskúmať, ktoré riešenie by bolo najlepšie, Komisia začala posudzovať vplyv jednotlivých možností na udržiavanie systému e-CODEX. Výsledok tohto posúdenia vplyvu bude k dispozícii na jeseň 2017.
Uvedené prijatie smernice o strelných zbraniach je dôležitým krokom vpred pri presadzovaní pravidiel týkajúcich sa legálneho nadobúdania a držby strelných zbraní. Komisia sa takisto zaoberá problémom nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami v rámci EÚ i za jej hranicami. Dňa 16. marca 2017 sa v Kyjeve uskutočnil technický okrúhly stôl medzi EÚ a Ukrajinou o nedovolenom obchodovaní so strelnými zbraňami. Išlo o prvé stretnutie tohto druhu medzi EÚ a Ukrajinou s cieľom zlepšiť výmenu informácií týkajúcich sa nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami. Druhý technický okrúhly stôl medzi EÚ a Tuniskom o nedovolenom obchodovaní so strelnými zbraňami sa konal 28. marca 2017 v Tunise. S Ukrajinou aj Tuniskom sa dohodol akčný plán, ktorý zahŕňa expertné misie EÚ s cieľom posúdiť administratívny rámec každej krajiny, zorganizovať konferenciu na vysokej úrovni o súvisiacich právnych predpisoch a navrhnúť odbornú prípravu, študijné návštevy a semináre o praktickej správe údajov, ako aj o operačnej spolupráci.
Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť predložili 12. mája 2017 Rade spoločný neoficiálny dokument o vonkajšej činnosti EÚ v oblasti boja proti terorizmu, v ktorom sa uvádzajú prioritné krajiny, oblasti a nástroje, na ktoré by sa v tejto súvislosti mali zamerať činnosti EÚ. Tento spoločný dokument prispieva k diskusii o revízii záverov Rady z februára 2015 o vonkajšej činnosti EÚ v oblasti boja proti terorizmu 45 s cieľom prijať na zasadnutí Rady pre zahraničné veci v júni 2017 nové závery Rady.
Prvý seminár medzi EÚ a susednými krajinami o ochrane kritickej infraštruktúry sa uskutočnil 16. – 17. marca 2017 v Bukurešti v rámci rozširovania vonkajšieho rozmeru Európskeho programu na ochranu kritickej infraštruktúry. Okrem členských štátov sa na ňom zúčastnili aj zástupcovia z ôsmich krajín východnej Európy a západného Balkánu. Cieľom tohto prvého seminára bolo nadviazať kontakty a vymeniť si informácie o opatreniach a nástrojoch na ochranu kritickej infraštruktúry. Identifikovali sa možné oblasti ďalšej spolupráce vrátane spoločnej odbornej prípravy alebo cvičení zameraných na praktické (operačné) aspekty, štúdií vzájomnej závislosti na regionálnej úrovni a partnerských preskúmaní národných stratégií ochrany kritickej infraštruktúry.
V. ZÁVER
Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby pokročili v plnení legislatívnych priorít týkajúcich sa informačných systémov v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie. Tým sa posilnia existujúce systémy a odstránia už identifikované medzery v informáciách, čím sa zareaguje na potreby príslušníkov pohraničnej stráže, pracovníkov orgánov presadzovania práva vrátane colníkov, imigračných úradníkov a justičných orgánov a zároveň sa vytvorí základ pre zvýšenie interoperability týchto systémov.
V nadväznosti na oznámenie z apríla 2016 o silnejších a inteligentnejších informačných systémoch pre hranice a bezpečnosť a so zreteľom na odporúčania expertnej skupiny na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu Komisia stanovila nový prístup k správe údajov, pokiaľ ide o hranice a bezpečnosť, v rámci ktorého budú všetky centralizované informačné systémy EÚ pre bezpečnosť, riadenie hraníc a riadenie migrácie interoperabilné pri plnom dodržiavaní základných práv. Na tento účel a v nadväznosti na prebiehajúce legislatívne a technické činnosti v oblasti informačných systémov Komisia v júni 2017 predloží legislatívny návrh na posilnenie mandátu agentúry eu-LISA, ktorý jej umožní zabezpečiť uplatňovanie tohto nového prístupu, a následne čo najskôr predloží aj legislatívny návrh týkajúci sa interoperability. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby spoločne prerokovali navrhovaný ďalší postup. Všetkým trom inštitúciám by to umožnilo dosiahnuť spoločnú dohodu o ďalšom postupe v oblasti interoperability a potrebných opatreniach na jej dosiahnutie do roku 2020 pri plnom dodržiavaní základných práv. Uplatňovanie vymedzeného prístupu k interoperabilite by umožnilo zvýšiť účinnosť a efektívnosť správy údajov v EÚ, a tým zlepšiť ochranu vonkajších hraníc a posilniť vnútornú bezpečnosť v prospech všetkých občanov.