EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli21. 12. 2016

COM(2016) 811 final

2016/0406(CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o dočasné uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávaním tovaru a poskytovaním služieb presahujúcich určitú hranicu

{SWD(2016) 457 final}
{SWD(2016) 458 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Komisia 7. apríla 2016 prijala akčný plán v oblasti DPH 1 , ktorý predstavuje ciele a opatrenia na modernizáciu systému DPH v EÚ. Vychádza z práce vykonanej od oznámenia o budúcnosti DPH 2 , ktoré nasledovalo po rozsiahlom konzultačnom postupe, ktorý iniciovala Komisia svojou Zelenou knihou o budúcnosti DPH 3 .

Vytvorenie odolného jednotného priestoru EÚ v oblasti DPH je jedným z kľúčových opatrení, ktoré Komisia ohlásila vo svojom akčnom pláne. Bude si to vyžadovať vytvorenie konečného systému DPH pre cezhraničný obchod medzi podnikmi (B2B) v rámci EÚ, aby bolo možné nahradiť súčasný systém, ktorý mal byť prechodný.

Ako sa dohodli Európsky parlament a Rada, tento konečný systém DPH bude založený na zásade zdanenia v krajine určenia tovaru (tzv. zásada krajiny určenia), pričom súčasný systém je založený na oslobodení dodaného tovaru od dane v členskom štáte začatia prepravy. Komisia preto oznámila svoj zámer v roku 2017 predložiť legislatívny návrh na konečný systém DPH pre cezhraničný obchod založený na tejto možnosti „zdanenia“.

Keďže príprava, prijatie a zavedenie takejto rozsiahlej zmeny bude pravdepodobne určitý čas trvať, Komisia uznala potrebu paralelne pracovať na ďalších iniciatívach, najmä na naliehavých opatreniach na riešenie podvodov v oblasti DPH a následne na riešenie výpadku príjmov z DPH – rozdielu medzi očakávanými príjmami z DPH a DPH, ktorú správcovia dane skutočne vybrali. Tento výpadok príjmov z DPH dosiahol alarmujúcu úroveň takmer 160 miliárd EUR 4 , z čoho cezhraničné podvody predstavujú každoročnú stratu príjmov vo výške 50 miliárd EUR 5 .

Ako o jednom z týchto naliehavých opatrení Komisia na základe žiadosti niektorých členských štátov uvažovala o možnosti povoliť týmto členským štátom zaviesť dočasný všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti (ďalej tiež „mechanizmus“), ktorý by sa odchyľoval od jednej zo všeobecných zásad smernice o DPH 6 , ktorou sú rozdelené platby. Na tento účel Komisia súhlasila, že dôkladne posúdi politické, právne a ekonomické dôsledky takéhoto dočasného všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, kým predstaví svoje závery.

Táto podrobná analýza všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na technickej úrovni, s hranicou 10 000 EUR na jednu faktúru, sa už uskutočnila a bola 17. júna 2016 predložená na zasadnutí Rady ECOFIN. V kontexte politickej zhody o celkovej politike boja proti podvodom v rámci EÚ Komisia uvidela do zápisnice Rady ECOFIN toto vyhlásenie: „Komisia sa zaväzuje predložiť do konca roka legislatívny návrh, ktorým by sa jednotlivým členským štátom umožnilo odchýliť sa od spoločného systému dane z pridanej hodnoty s cieľom uplatňovať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na vnútroštátne dodania presahujúce stanovený limit a ktorým by sa zároveň zachoval vnútorný trh.“

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Smernicou sa mení smernica o DPH na základe článku 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Z dôvodu odchýlky od základnej zásady rozdelených platieb je najlepším spôsobom postupu, ktorý je zároveň v súlade s akčným plánom v oblasti DPH, špecifický právny základ pre takéto dočasné uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na tovar a služby presahujúce určitú hranicu.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Podľa zásady subsidiarity podľa článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) opatrenia na úrovni EÚ možno prijať len vtedy, ak zamýšľané ciele nemôžu uspokojivo dosiahnuť samotné členské štáty, a preto ich môže z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovaných opatrení lepšie dosiahnuť EÚ.

Členské štáty by nemohli konať jednotlivo, pretože uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti jednotlivými členskými štátmi nemožno považovať za „bežnú odchýlku“ v zmysle článku 395 smernice o DPH, pretože má za následok podstatnú zmenu systému DPH. Preto si možnosť, aby jednotlivé členské štáty uplatňovali všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, vyžaduje návrh Komisie na zmenu smernice o DPH, aby mohol existovať takýto odchylný systém. Návrh naďalej členským štátom prenecháva vysokú mieru subsidiarity, pretože uplatňovanie tohto mechanizmu je dobrovoľné a každý členský štát môže rozhodnúť, či o odchýlku požiada, za predpokladu, že sú splnené príslušné kritériá.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

4.ĎALŠIE PRVKY

Návrh obsahuje doložku o ukončení platnosti.

2016/0406 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o dočasné uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávaním tovaru a poskytovaním služieb presahujúcich určitú hranicu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 113,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Vo svojom akčnom pláne v oblasti DPH 9 Komisia oznámila svoj zámer predložiť návrh konečného režimu dane z pridanej hodnoty (DPH) pre cezhraničný obchod medzi podnikmi (B2B) medzi členskými štátmi na základe zdaňovania cezhraničných dodaní tovaru a poskytnutí služieb.

(2)Vzhľadom na súčasnú úroveň podvodov v oblasti DPH a skutočnosť, že nie všetky členské štáty sú rovnako zasiahnuté týmito podvodmi, a vzhľadom na skutočnosť, že bude trvať niekoľko rokov, kým sa konečný režim DPH začne vykonávať v praxi, môžu byť potrebné niektoré akútne a osobitné opatrenia.

(3)V tejto súvislosti niektoré členské štáty požiadali o možnosť zaviesť dočasný všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti (ďalej tiež „mechanizmus“) s určitou hranicou na jednu faktúru, ktorý by sa odchyľoval od jednej zo všeobecných zásad aktuálneho systému DPH, pokiaľ ide o systém rozdelených platieb, s cieľom riešiť endemické tzv. kolotočové podvody. Tzv. kolotočové podvody majú svoje korene predovšetkým v súčasnej výnimke pri dodaniach v rámci Spoločenstva, ktorá umožňuje tovar zaobstarávať bez DPH. Niektorí obchodníci potom uskutočňujú daňové podvody tak, že nezaplatia správcom dane DPH prijatú od zákazníkov. Títo zákazníci, ktorí dostali platné faktúry, však majú právo na odpočítanie dane. Rovnaký tovar možno dodať niekoľkokrát tak, že sa znova zahrnú dodania oslobodené od dane v rámci Spoločenstva. K podobnému tzv. kolotočovému podvodu môže dôjsť aj pri poskytovaní služieb. Pokiaľ sa v takýchto prípadoch zdaniteľná osoba, ktorej sa tovar dodáva alebo služby poskytujú, určí ako osoba povinná platiť DPH, touto odchýlkou by sa odstránila príležitosť na páchanie tejto formy daňových podvodov.

(4)S cieľom obmedziť riziko presúvania podvodov medzi členskými štátmi by sa všetkým členským štátom, ktoré spĺňajú určité kritériá súvisiace s ich úrovňou podvodov, najmä vo vzťahu k tzv. kolotočovým podvodom, a ktoré dokážu preukázať, že iné kontrolné opatrenia nie sú dostatočné na boj s týmito podvodmi, malo povoliť využívať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti.

(5)Okrem toho aj susedným členským štátom, ktorým bude hroziť vážne riziko presunu podvodov na ich územie z dôvodu povolenia uvedeného mechanizmu v inom členskom štáte, by malo byť povolené využívať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti v prípadoch, keď by iné kontrolné opatrenia neboli dostatočné na potláčanie tohto rizika podvodov.

(6)Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, mali by ho uplatňovať na všetky dodania tovaru a poskytnutia služieb, ktoré presahujú definovanú hranicu na jednu faktúru. Všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti by nemal byť obmedzený na žiaden konkrétny sektor.

(7)Členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatňovať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, by mali zaviesť osobitné povinnosti elektronického oznamovania pre zdaniteľné osoby, aby zabezpečili účinné fungovanie a monitorovanie uplatňovania mechanizmu. Mali by odhaliť všetky nové formy daňových podvodov a zabrániť im.

(8)S cieľom transparentne posúdiť vplyv uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na podvodné činnosti by tieto členské štáty mali stanoviť vopred definované hodnotiace kritériá, aby umožnili vyhodnotenie úrovne podvodov pred a po uplatnení mechanizmu.

(9)Aby sa zabezpečili jednotné podmienky pre vykonávanie tejto smernice, vykonávacie právomoci by mali byť prenesené na Komisiu, pokiaľ ide o udelenie povolenia žiadajúcemu členskému štátu na zavedenie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti.

(10)Členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatňovať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, by mali požiadať Komisiu, aby uplatňovanie mechanizmu povolila, a poskytnúť relevantné informácie, aby Komisia mohla túto žiadosť posúdiť. V prípade potreby by Komisia mala byť schopná vyžiadať si ďalšie informácie.

(11)Vzhľadom na neočakávané účinky, ktoré by takýto všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti mohol mať na fungovanie vnútorného trhu, pre možný presun podvodov do iných členských štátov, ktoré mechanizmus neuplatňujú, by Komisia mala byť schopná ako ochranné opatrenie zrušiť všetky vykonávacie rozhodnutia, ktorými sa schvaľuje uplatňovanie mechanizmu.

(12)S ohľadom na neisté účinky, ktoré by takýto mechanizmus mohol mať, mal by byť časovo obmedzený.

(13)V záujme dôsledného monitorovania vplyvu na vnútorný trh by všetky členské štáty mali v prípade, že sa všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti používa aspoň v jednom členskom štáte, predkladať správy Komisii, aby bolo možné vyhodnotiť vplyv na podvody, náklady na dodržiavanie predpisov pre podniky a presun podvodných činností z dôvodu uplatňovania mechanizmu.

(14)Smernica 2006/112/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Do smernice 2006/112/ES sa vkladá tento článok 199c:

„Článok 199c

1.    Do 30. júna 2022 môže členský štát ako všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané tovary a poskytnuté služby presahujúce hranicu 10 000 EUR na jednu faktúru, odchylne od článku 193.

Členský štát, ktorý chce zaviesť všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, musí splniť tieto podmienky:

a)jeho výpadok príjmov z DPH vyjadrený ako percentuálna hodnota celkovej daňovej povinnosti v oblasti DPH presahuje najmenej o 5 percentuálnych bodov medián výpadku príjmov z DPH Spoločenstva;

b)úroveň tzv. kolotočových podvodov v rámci jeho celkového výpadku príjmov z DPH presahuje 25 %;

c)preukáže, že iné kontrolné opatrenia nie sú dostatočné na boj proti tzv. kolotočovým podvodom na jeho území.

Členský štát priloží k žiadosti uvedenej v odseku 4 výpočet výpadku príjmov z DPH podľa metódy a údajov dostupných v najnovšej správe o výpadku príjmov z DPH uverejnenej Komisiou.

2.    Do 30. júna 2022 môže členský štát stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané tovary a poskytnuté služby presahujúce hranicu 10 000 EUR na jednu faktúru, ak tento členský štát:

a)má spoločnú hranicu s členským štátom, ktorý je oprávnený uplatňovať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti;

b)preukáže, že existuje vážne riziko presunu podvodov na jeho územie z dôvodu povolenia všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti danému členskému štátu;

c)preukáže, že iné kontrolné opatrenia nie sú dostatočné na boj proti podvodom na jeho území.

3.    Členské štáty, ktoré uplatňujú všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, stanovia primerané a účinné povinnosti elektronického oznamovania pre všetky zdaniteľné osoby a predovšetkým pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú alebo prijímajú tovar alebo služby, na ktoré sa tento mechanizmus vzťahuje.

4.    Členské štáty, ktoré chcú uplatňovať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, predložia žiadosť Komisii a poskytnú tieto informácie:

a)podrobné odôvodnenie toho, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 alebo 2;

b)dátum začatia uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a obdobie, na ktoré sa má vzťahovať;

c)opatrenia, ktoré sa príjmu na informovanie zdaniteľných osôb o začatí uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti;

d)podrobný opis sprievodných opatrení uvedených v odseku 3.

Ak Komisia usúdi, že nemá k dispozícii všetky potrebné údaje, do jedného mesiaca od prijatia žiadosti si vyžiada dodatočné informácie. Žiadajúci členský štát predloží požadované informácie do mesiaca od prijatia daného oznámenia.

5.    Komisia najneskôr tri mesiace po doručení všetkých potrebných informácií prijme vykonávacie rozhodnutie, v ktorom potvrdí, že žiadosť spĺňa požiadavky uvedené v odseku 4, a povolí žiadajúcemu členskému štátu uplatňovať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti. V prípade, že požiadavky nie sú splnené, prijme vykonávacie rozhodnutie, v ktorom žiadosť zamietne.

6.    V prípade výrazného negatívneho vplyvu na vnútorný trh Komisia zruší všetky vykonávacie rozhodnutia uvedené v odseku 5, a to najskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti prvého vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa povoľuje členskému štátu uplatňovať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti.

Výrazný negatívny vplyv sa považuje za preukázaný, ak sú splnené tieto podmienky:

a)viac ako jeden členský štát, ktorý neuplatňuje všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti uvedený v odsekoch 1 a 2, informuje Komisiu o náraste úrovne podvodov v oblasti DPH na svojom území z dôvodu všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti;

b)Komisia zistí, že takýto nárast priamo súvisí s uplatňovaním tohto mechanizmu v jednom alebo niekoľkých členských štátoch, a to aj na základe informácií poskytnutých členskými štátmi podľa písmena a).

7.    Členské štáty uplatňujúce všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti predložia Komisii priebežnú správu, a to najneskôr do dvoch rokov od začiatku uplatňovania tohto mechanizmu. V správe sa uvedie podrobné vyhodnotenie účinnosti všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti.

Tri mesiace po skončení uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti členské štáty uplatňujúce tento mechanizmus predložia záverečnú správu o jeho celkovom vplyve.

8.    Členské štáty, ktoré neuplatňujú tento mechanizmus, najneskôr 30. júna 2019 predložia Komisii priebežnú správu o vplyve uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v iných členských štátoch na ich územie, pokiaľ sa dovtedy tento mechanizmus uplatňoval aspoň jeden rok v jednom členskom štáte.

Ak aspoň jeden členský štát uplatňuje všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, členské štáty, ktoré tento mechanizmus neuplatňujú, najneskôr 30. septembra 2022 predložia Komisii záverečnú správu o vplyve uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v iných členských štátoch na ich územie.

9.    V správach uvedených v odseku 7 členské štáty vyhodnotia vplyv uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na základe týchto hodnotiacich kritérií:

a)vývoj výpadku príjmov z DPH;

b)vývoj podvodov v oblasti DPH, predovšetkým tzv. kolotočových podvodov a podvodov na maloobchodnej úrovni;

c)vývoj administratívneho zaťaženia zdaniteľných osôb;

d)vývoj administratívnych nákladov pre daňovú správu.

10.    V správach uvedených v odseku 8 členské štáty vyhodnotia vplyv uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na základe týchto hodnotiacich kritérií:

a)vývoj výpadku príjmov z DPH;

b)vývoj podvodov v oblasti DPH, predovšetkým tzv. kolotočových podvodov a podvodov na maloobchodnej úrovni;

c)presun podvodov z členských štátov uplatňujúcich všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti alebo z takých, ktoré ho uplatňovali.“

Článok 2

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa do 30. septembra 2022.

Článok 3

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

(1) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o akčnom pláne v oblasti DPH k jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa [COM(2016) 148 final zo 7. 4. 2016].

(2) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o budúcnosti DPH – Smerom k jednoduchšiemu, spoľahlivejšiemu a efektívnejšiemu systému DPH prispôsobenému jednotnému trhu [KOM(2011) 851 zo 6. 12. 2011].

(3) Zelená kniha o budúcnosti DPH – Smerom k jednoduchšiemu, odolnejšiemu a efektívnejšiemu systému DPH [KOM(2010) 695 z 1. 12. 2010].

(4) CASE, Study and Reports on the VAT Gap in the EU-28 Member States: 2016 Final Report (Štúdia a správy o výpadku príjmov z DPH v 28 členských štátoch EÚ: záverečná správa z roku 2016).

(5) Ernst & Young, Implementing the ‘destination principle’ to intra-EU B2B supplies of goods: 2015 Final Report (Zavedenie „zásady krajiny určenia“ pri dodávaní tovaru B2B v rámci EÚ: záverečná správa z roku 2015).

(6) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(7) http://ec.europa.eu/smart-regulation/refit/refit-platform/docs/recommendations/opinion_taxation_1a.pdf .

(8) Zhrnutie je k dispozícii na tejto adrese:
http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/ia_carried_out/cia_2016_en.htm .

(9) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o akčnom pláne v oblasti DPH k jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa [COM(2016) 148 final zo 7. 4. 2016].