Help Print this page 

Document 52016PC0767R(01)

Title and reference
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie)

COM/2016/0767 final/2 - 2016/0382 (COD)
Multilingual display
Text

V Bruseli23. 2. 2017

COM(2016) 767 final

2016/0382(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2016) 416 final}
{SWD(2016) 417 final}
{SWD(2016) 418 final}
{SWD(2016) 419 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•1.1Dôvody a ciele návrhu

Obnoviteľné zdroje energie prispievajú prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov k zmierňovaniu zmeny klímy, k dosiahnutiu udržateľného rozvoja, ochrane životného prostredia a zlepšovaniu zdravia občanov. Navyše, energia z obnoviteľných zdrojov sa tiež javí ako hnacia sila inkluzívneho hospodárskeho rastu, vytvárania pracovných miest a posilnenia energetickej bezpečnosti v Európe.

Návrh je založený na článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý je právnym základom pre kompetencie Únie na podporu energie z obnoviteľných zdrojov.

Európska únia (EÚ) je už dlho svetovým lídrom v oblasti podpory a rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý riadi úsilie pre boj proti zmene klímy, podporuje prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a stimuluje hospodársky rast s vysokým potenciálom. Predseda Juncker už definoval ambíciu EÚ stať sa svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie ako jednu z hlavných politických priorít Komisie. Táto ambícia by sa mala vzťahovať nielen na cieľ zvýšiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ale aj dodávku kľúčových komponentov európskych spoločností v rámci EÚ aj mimo nej.

Súčasný rámec na obdobie do roku 2020 stanovuje v prípade energetickej spotreby cieľ EÚ vo výške 20 %, ktorý vychádza z právne záväzných národných cieľov do roku 2020. Národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a dvojročné monitorovanie stanovené v smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov sú účinným nástrojom na podporu transparentnosti pre investorov a ďalšie hospodárske subjekty a podporili rýchle zvýšenia zavádzania v prípade podielu obnoviteľných zdrojov energie z 10,4 % v roku 2007 na 17 % v roku 2015.

V októbri 2014 sa Európska rada dohodla energetickom a klimatickom rámci do roku 2030, čím potvrdila dlhodobý záväzok Únie týkajúci sa podpory ambicióznej stratégie EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Novým rámcom sa stanovuje cieľ Európskej únie vo výške aspoň 27 %, pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v EÚ do roku 2030. Tento cieľ je na úrovni EÚ záväzný a dosiahne sa prostredníctvom príspevkov členských štátov vedených potrebou kolektívne splniť tento cieľ Únie. Okrem toho nový rámec taktiež umožňuje kolektívne splnenie cieľa bez toho, aby bránil členským štátom stanoviť si vlastné národné ciele, ktoré môžu byť ešte ambicióznejšie. Členské štáty môžu podporovať energiu z obnoviteľných zdrojov, pri dodržaní pravidiel štátnej pomoci.

Pri viacerých príležitostiach vyzvala Európska rada 1 Komisiu, aby preskúmala a vypracovala právne predpisy vzťahujúce sa okrem iného na obnoviteľné zdroje energie s cieľom podporiť dohodnutý cieľ na rok 2030. Európsky parlament takisto vyzval Komisiu, aby predložila právne predpisy týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie a ďalej zvyšovala úroveň ambícií aspoň na 30 %.

Prognózy pre energetický systém EÚ však nasvedčujú tomu, že pokiaľ sa nezavedú nové politiky, súčasné politiky EÚ a členských štátov povedú k podielu len vo výške približne 24,3 % spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030. Táto úroveň by bola výrazne pod úrovňou aspoň 27 %, ktorá predstavuje záväzný cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ schválený Európskou radou, a neumožnila by Únii splniť záväzky Parížskej dohody z roku 2015. Zachovanie nezmenených politík by navyše predstavovalo vážne ohrozenie realizácie politických ambícií Únie, pokiaľ ide o vedúce postavenie vo svete v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho by to znamenalo vzdanie sa výhod bezpečnosti, ktoré by sa dosiahli zvýšením dodávok energie z domácich zdrojov, a zníženie účasti spotrebiteľov v energetickom systéme.

Z analýzy, ktorá tvorí základ tohto návrhu prepracovaného znenia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, (návrh) teda vyplýva, že dosiahnutie cieľa na úrovni EÚ aspoň 27 % si vyžaduje zmenu politík vo forme rámca na úrovni Únie vedúceho k opatreniam na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. To platí ešte viac v prípadoch, keď sa vezme do úvahy, že presnú veľkosť cieľového deficitu nie je možné s istotou určiť vzhľadom na predpoklady potrebné na tento odhad, že podiel obnoviteľných zdrojov energie nad 27 % je minimálna úroveň, ktorú treba dosiahnuť, a že významné investičné úsilie vyžadované na odstránenie rozdielov v EÚ (napr. 254 miliárd EUR pre energiu z obnoviteľných zdrojov len v prípade výroby elektriny) si vyžaduje včasné, jasné a stabilné politické signály.

Zároveň pri absencii aktualizovaného regulačného rámca hrozí, že v rámci EÚ vzniknú väčšie rozdiely, pričom len členské štáty s najlepšími výsledkami budú naďalej zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie v spotrebe, zatiaľ čo tí, ktorí zaostávajú, nenájdu žiadnu motiváciu zvyšovať svoju výrobu a spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho táto koncentrácia úsilia len v niekoľkých členských štátoch by bola drahšia a ďalej by narúšala vnútorný trh s energiou.

Navyše opatrenie na úrovni Únie je obzvlášť vhodným nástrojom vzhľadom na zásadný rozdiel medzi regulačným rámcom na obdobie do roku 2020 a regulačným rámcom na obdobie do roku 2030. Hoci dodávky v rámci regulačného rámca na obdobie do roku 2020 by sa mohli opierať o silu záväzných národných cieľov, a tým umožniť členským štátom značnú voľnosť pri výbere vnútroštátnych opatrení, rámec na obdobie do roku 2030 je založený výhradne na záväznom cieli na úrovni EÚ, ktorý nie je prenesený do vnútroštátnych cieľov.

Cieľ Únie na obdobie do roku 2030 tak možno najlepšie dosiahnuť partnerstvom s členskými štátmi, kde sa prepoja vnútroštátne opatrenia podporované rámcom opatrení uvedených v tomto návrhu. V odvetví elektriny budú môcť členské štáty podporovať obnoviteľné zdroje elektriny vykonávaním nákladovo efektívnych vnútroštátnych systémov podpory podliehajúcich pravidlám štátnej pomoci a rámcovým podmienkam vymedzeným na úrovni EÚ vrátane pravidiel cezhraničnej účasti. V odvetví vykurovania a chladenia bude väčší prienik energie z obnoviteľných zdrojov znamenať využitie nevyužitého potenciálu. To sa bude dať dosiahnuť flexibilne prostredníctvom úsilia členských štátov. Vzhľadom na cezhraničný obchod s biopalivami je v oblasti dopravy potrebný harmonizovaný prístup.

V tejto súvislosti je dôležitým koordinačným prvkom celkového rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 návrh riadenia energetickej únie, ktorý obsahuje i) plánovanie, v rámci ktorého členské štáty formulujú svoje národné energetické a klimatické plány, ii) podávanie správ a monitorovanie, v rámci ktorého členské štáty podávajú správy o vykonávaní svojich národných plánov, a iii) opatrenia týkajúce sa doplnenia chýbajúcich údajov/nápravné opatrenia, v rámci ktorých Komisia v roku 2025 uskutoční dôkladnejšie preskúmanie pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

V prípade EÚ sa len v oblasti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov od roku 2015 do roku 2030 odhadujú investičné potreby vo výške najmenej 1 bilión EUR 2 . V tejto súvislosti má zásadný význam posilnenie istoty investorov a preto je jedným z konkrétnych cieľov návrhu. Treba to uviesť do súvislosti konštatovaním, že investície EÚ do obnoviteľných zdrojov energie boli v roku 2015 v hodnote 48,8 miliárd USD, čo v porovnaní s rokom 2011 predstavuje pokles približne o 60%, ktorý nebol spôsobený iba znížením nákladov na technológie. To má za následok, že aj keď si Únia naďalej udržiava vedúce postavenie, pokiaľ ide o investície do energie z obnoviteľných zdrojov na obyvateľa, jej podiel na celkových investíciách do obnoviteľných zdrojov energie klesá rýchlym tempom, z takmer jednej polovice v roku 2010 na menej ako jednu pätinu v roku 2015.

Aktualizovaný rámec musí zohľadniť nové prvky, ktoré sú už zavedené v oblasti investícií. Rámec na obdobie do roku 2030 je príležitosťou pre Európsku úniu z hľadiska investícií, rastu a tvorby pracovných miest. EÚ musí zabezpečiť, aby boli zavedené vhodné podmienky pre investície. V tejto súvislosti sa ukázalo, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý je súčasťou Investičného plánu pre Európu, a európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú dôležitým prispievateľom do investícií v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov. Z transakcií z EFSI schválených Európskou investičnou bankou (EIB) je 23 % v odvetví energetiky. Takmer polovica projektov v tomto odvetví sa týka investícií do energie z obnoviteľných zdrojov. Z toho vyplýva, že existuje skutočný záujem zo strany súkromných investorov zapojiť sa do konkrétnych projektov v celej EÚ, keďže toto odvetvie sa považuje za kľúčové pre transformáciu energetiky v Európskej únii a za strategické odvetvie pre investície. EŠIF sa v období rokov 2014 – 2020 budú zameriavať najmä na investície do nízkouhlíkových technológií vrátane energie z obnoviteľných zdrojov.

Okrem toho návrh na zdvojnásobenie trvania EFSI, ako aj jeho finančnej sily treba vnímať aj ako príležitosť na zvýšenie investícií do obnoviteľných zdrojov energie. Návrh na pokračovanie EFSI do roku 2020 obsahuje cieľ mobilizovať prostriedky až do výšky 40 % investícií do infraštruktúry a inovačnú zložku pre projekty súvisiace s konferenciou COP21. Na to, aby to bolo možné, musia projekty energie z obnoviteľných zdrojov spolu s energetickou efektívnosťou aj naďalej zostať významnou časťou investícií do odvetvia energetiky. Preto je veľmi dôležité zachovať správne signály, aby verejný a súkromný sektor v EÚ mali jasnú predstavu o budúcnosti politiky EÚ. V tomto kontexte sa týmto návrhom zavádza správny regulačný rámec. Investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti a do modernizácie a integrácie európskych trhov s energiou sú nevyhnutné na dekarbonizáciu hospodárstva EÚ. Najväčší význam však budú mať pre vytváranie rastu a pracovných miest v celej Európe a pre globálnu konkurencieschopnosť Únie, keďže technologická výhoda, ktorá sa pomocou týchto investícií udrží, bude mať pre európsky priemysel zásadný význam.

V neposlednom rade je potrebné tiež revidovať súčasný rámec pre energiu z obnoviteľných zdrojov, aby sa v ňom zohľadnili globálne zmeny od roku 2009, kde konkurenti na svetovej scéne majú čím ďalej silnejšiu pozíciu vďaka svojim zvyšujúcim sa investíciám do energie z obnoviteľných zdrojov. Ak chce EÚ udržať svoju vedúcu úlohu, je potrebný silný rámec pre energiu z obnoviteľných zdrojov s cieľom podporiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých odvetviach. Pre európsky priemysel to bude to znamenať aj významný prínos z hľadiska konkurenčnej výhody.

V návrhu sa stanovujú zásady, podľa ktorých členské štáty môžu spoločne a priebežne zabezpečiť, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v EÚ dosiahne do roku 2030 aspoň 27 %, a to nákladovo efektívnym spôsobom vo všetkých troch odvetviach – elektrina (OZE-E), vykurovanie a chladenie (OZE-VCH) a doprava (OZE-D) – s prihliadnutím na tieto konkrétne ciele:

pri zohľadnení strednodobých a dlhodobých cieľov v oblasti dekarbonizácie odstrániť investičnú neistotu,

v prípade elektriny z obnoviteľných zdrojov zabezpečiť jej nákladovo efektívne zavedenie a integráciu na trhu;

zabezpečiť spoločné dosiahnutie celúnijného cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na obdobie do roku 2030 stanovením politického rámca v koordinácii s riadením energetickej únie, ktorý vylučuje akúkoľvek možné rozdiely;

rozvíjať dekarbonizačný potenciál moderných biopalív a objasniť úlohu biopalív vyrábaných z potravinových plodín po roku 2020;

rozvíjať potenciál energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia.

Preto je cieľom opatrení obsiahnutých v tomto návrhu primeraným spôsobom riešiť existujúce problémy, ktoré spomaľujú zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako je neistota pre investorov, administratívne prekážky, potreba zlepšiť nákladovú účinnosť zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, potreba aktualizovať politický rámec a riziko, že počas prechodného obdobia do roku 2030 dôjde k strate dôvery občanov.

1.2.•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrh je v súlade s návrhmi týkajúcimi sa koncepcie trhu a riadenia energetickej únie, ako aj s revíziou smerníc o energetickej efektívnosti a o energetickej hospodárnosti budov, návrhom týkajúcim sa EU ETS z júla 2015 a navrhovaným nariadením o spoločnom úsilí a nariadením o využívaní pôdy, zmenách využívania pôdy a o lesnom hospodárstve (LULUCF) z júla 2016.

Návrh je potrebné vnímať spolu s uvedenými iniciatívami, ktoré nie sú samy osebe dostatočné na to, aby EÚ mohla spoločne dosiahnuť aspoň 27 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie do roku 2030 nákladovo efektívnym spôsobom.

Návrh vychádza z rozvoja trhu s elektrinou vhodného pre energiu z obnoviteľných zdrojov v rámci iniciatívy koncepcie trhu, kde sú krátkodobé trhy plne rozvinuté a integrované, pružnosť hrá kľúčovú úlohu pri zvyšovaní trhovej hodnoty obnoviteľných zdrojov energie a výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov môžu získať väčšiu časť svojich príjmov z trhov s energiou znižujúcich potrebu verejnej podpory. Návrh okrem toho dopĺňa iniciatívu koncepcie trhu zavedením rôznych opatrení zameraných na prilákanie potrebných investícií nákladovo efektívnym spôsobom a včas a ďalším znižovaním administratívnej záťaže pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov vrátane spotrebiteľov, ktorí vyrábajú vlastné teplo a elektrinu z obnoviteľných zdrojov.

Návrh dopĺňa riadenie energetickej únie vytváraním podmienok vo všetkých troch odvetviach (elektrina, vykurovanie a chladenie a doprava) s cieľom uľahčiť dosiahnutie cieľa EÚ kolektívnym spôsobom. Zároveň iniciatíva riadenia zefektívňuje a začleňuje existujúce povinnosti týkajúce sa plánovania, podávania správ a monitorovania právnych predpisov v oblasti energetiky vrátane tých, ktoré súvisia s energiou z obnoviteľných zdrojov po roku 2020, čo pomôže sledovať pokrok smerom k dosiahnutiu celoeurópskeho cieľa, umožní revíziu ambícií v národných plánoch a aktivuje prvky v rámci reakcie na nedostatočnú úroveň spoločných ambícii alebo na nedostatočnú mieru plnenia.

Smernica o energetickej efektívnosti a smernica o energetickej hospodárnosti budov sa zameriavajú na uľahčenie dosahovania cieľa energetickej efektívnosti a na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Ustanovenia týkajúce sa vykurovania a chladenia v navrhovaných smerniciach o energetickej efektívnosti a o energetickej hospodárnosti budov budú dopĺňať úsilie členských štátov uľahčiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia v rámci ustanovení obsiahnutých v tomto návrhu a v nariadení o riadení. To zachová maximálnu flexibilitu pre zohľadňovanie vnútroštátnych rozdielov takýchto zavedených systémov a zároveň zabezpečí potrebnú spoluprácu na dosiahnutie celkového cieľa pre obdobie do roku 2030.

V kontexte reformovaného systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) na obdobie po roku 2020 bude posilnený EU ETS zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní silnejšieho investičného signálu pre nízkouhlíkové technológie vrátane obnoviteľných zdrojov energie a zabezpečí, že sa bude súčinnosť medzi politikami v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a klímy lepšie využívať. Avšak ceny ETS v rámci reformovaného EU ETS nebudú postačovať na dosiahnutie záväzného cieľa pre celú EÚ, ktorým je minimálne 27 % podiel obnoviteľných zdrojov energie. Ustanovenia týkajúce sa podpory energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví energetiky zabezpečia, že takéto mechanizmy budú v plnej miere kompatibilné s ETS a budú minimalizovať potenciálny negatívny vplyv na cenu uhlíka.

Okrem toho navrhované nariadenie o spoločnom úsilí obsahuje návrhy týkajúce sa stanovovania národných záväzných cieľov znižovania emisií skleníkových plynov v odvetviach mimo EU ETS a v oblasti LULUCF, bez toho, aby sa v nich uvádzalo, ako by sa to mohlo dosiahnuť nákladovo najefektívnejším spôsobom. Prognózy pre energetický systém EÚ ukazujú, že politiky týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov v odvetviach elektriny, vykurovania a chladenia a dopravy sú potrebné na dosiahnutie cieľa mimo ETS, a to nákladovo efektívnym spôsobom.

Navrhované nariadenie LULUCF má za cieľ zahrnúť emisie a záchyty z poľnohospodárstva a lesníctva do rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Cieľom posilnených kritérií EÚ týkajúcich sa trvalej udržateľnosti v prípade bioenergie je pokračovať v zaručovaní trvalej udržateľnosti lesnej biomasy používanej odvetví energetiky, a to aj prostredníctvom požiadavky nariadenia LULUCF na zabezpečenie správnej evidencie vplyvov uhlíka v prípade lesnej biomasy využívanej na výrobu energie.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•2.1.Právny základ

Návrh je založený na článku 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý je právnym základom pre opatrenia v oblasti energetiky. Keďže zmluva obsahuje konkrétny právny základ pre energetiku, je vhodné použiť ho.

•2.2.Zásada subsidiarity

Tento návrh sa zaoberá zásadou subsidiarity, keďže Únia nemá výlučné právomoci v oblasti politiky energie z obnoviteľných zdrojov. Návrh vychádza z rastúceho významu energie ako politickej a hospodárskej výzvy a jej úzkeho prepojenia s politickými oblasťami bezpečnosti dodávky energií, zmeny klímy, vnútorného trhu a hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Potreba opatrení na úrovni EÚ

Opatrenia na úrovni EÚ sú potrebné na zabezpečenie toho, aby členské štáty prispeli k dosiahnutiu záväzného cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ vo výške aspoň 27%, ako aj toho, že sa tento cieľ dosiahne spoločne a nákladovo efektívnym spôsobom. Od členských štátov sa vyžaduje, aby zadefinovali svoje vlastné úrovne ambícií vrátane plánov, ktoré zodpovedajú ich vnútroštátnym podmienkam a preferenciám. Lineárna celoúnijná trajektória pomôže sledovať pokrok pri dosahovaní celoúnijného cieľa bez toho, aby bola pre jednotlivé členské štáty záväzná. Postupné otváranie podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov je potrebné na to, aby sa riešil problém fragmentácie vnútorného trhu a zabezpečilo sa cezhraničné obchodovanie, najmä v prípade spoločných pravidiel týkajúcich sa motorových palív.

Čo sa týka odvetvia elektriny, EÚ vytvorila jednotný integrovaný trh s energiou, kde sa hlavné zásady, pravidlá pre spoločné problémy a pravidlá týkajúce sa cezhraničných aspektov vytvárajú na úrovni EÚ. Z toho vyplýva, že aj v prípade obnoviteľných zdrojov energie je nutné takéto cezhraničné aspekty riešiť na úrovni EÚ prostredníctvom osobitných pravidiel.

Niektoré riziká trvalej udržateľnosti spojené s rozvojom bioenergie majú cezhraničný rozmer, a môžu byť tak účinnejšie vyriešené na úrovni EÚ. Vzťahuje sa to predovšetkým na environmentálne vplyvy, akými sú zmena klímy a strata biodiverzity. Okrem toho je potrebný harmonizovaný rámec EÚ v oblasti trvalej udržateľnosti pre biomasu na výrobu tepla a elektriny z biomasy, ktorý by uľahčil obchod s biomasou a podporil vnútorný trh s palivami z biomasy.

Analýza ukazuje, že opatrenia len na úrovni členských štátov by mohli viesť k narušeniu a rozdrobeniu vnútorného trhu s energiou, čo by malo za následok celkové vyššie náklady a nižšiu mieru zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v celej Únii.

Pridaná hodnota EÚ

Pokiaľ ide o odvetvie vykurovania a chladenia, toto odvetvie spotrebuje približne 50 % energie EÚ a 75 % spotrebovanej energie EÚ v tomto odvetví stále pochádza z fosílnych zdrojov. Chýbajúca celoúnijná stratégia ešte prehĺbila neistotu investorov a umožnila fragmentáciu miestnych trhov, kde spotrebitelia majú ťažkosti pri rozhodovaní podľa svojich preferencií a kde chýbajú regulačné politiky, ktoré by vytvárali stimuly pre decentralizovanú energiu. Usmernenia EÚ v tomto odvetví by mohli pomôcť vytvoriť integrovaný trh EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie. Preto sú členským štátom poskytnuté možnosti na využitie nevyužitého potenciálu v odvetví vykurovania a chladenia.

Vzhľadom na miestny rozmer vykurovania a chladenia sa v návrhu stanovuje celkový rámec na podporu obnoviteľných zdrojov energie v tomto odvetví, pričom sa členským štátom ponecháva možnosť prispôsobiť sa miestnym okolnostiam nákladovo najefektívnejším spôsobom.

Doprava spotrebuje približne tretinu celkovej energie EÚ a tento dopyt sa takmer úplne pokryje ropou. Hoci prechod na nízkoemisnú alternatívnu energiu v doprave sa už začal, čo podporila aj súčasná smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, odvetvie výrazne zaostáva za ostatnými odvetviami z viacerých dôvodov vrátane nedostatku silných stimulov na inováciu v oblasti energií a technológií potrebných na dosiahnutie dlhodobej dekarbonizácie a energetickej diverzifikácie dopravy, ako aj problémy infraštruktúry týkajúce sa elektrifikácie (ktoré sa riešia prostredníctvom vykonávania smernice o alternatívnych palivách a navrhovanými opatreniami v rámci revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov).

Spoločné opatrenie EÚ zabezpečí, že ciele politiky (napr. rozvoj potenciálu dekarbonizácie moderných biopalív) sa dosiahnu spoločne pri čo najnižších nákladoch.

Celoúnijný klimatický a energetický rámec pre energiu z obnoviteľných zdrojov na obdobie do roku 2030 bude tiež pomáhať monitorovať a podporovať energetické politiky členských štátov s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný, bezpečný a dostupný energetický systém pre európskych občanov. S predvídateľným regulačným rámcom EÚ, ktorý bude zastrešovať odvetvie obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030 a podporí europeizáciu politiky obnoviteľných zdrojov energie, najmä posilnením trhového prístupu k obnoviteľným zdrojom energie a presadzovaním otvorenej cezhraničnej podpory, môžu členské štáty lepšie prispôsobiť národné politiky cieľu na rok 2020, čím sa zabezpečí, že politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov budú v súlade s ostatnými cieľmi v oblasti energetiky a klímy, konkrétne s ETS, nariadením o spoločnom úsilí a cieľom EÚ v oblasti energetickej efektívnosti na obdobie do roku 2030. Rámec na úrovni EÚ stanovujúci všeobecné zásady pre systémy podpory by tiež poskytol investorom istotu, ktorá mohla byť v minulosti oslabená politikou „stop and go“, t. j. nejednoznačnými (a niekedy retroaktívnymi) opatreniami, ktoré prijali niektoré členské štáty.

Viaceré prekážky pre verejné a súkromné investície (napríklad týkajúce sa postupov udeľovania povolení) by sa mohli vyriešiť pôsobením na úrovni EÚ, čím by sa vyriešila chýbajúca koordinácia medzi rôznymi povoľujúcimi orgánmi na vnútroštátnej úrovni a administratívne kapacity by sa nabádali k tomu, aby realizovali cezhraničné projekty a systémy podpory.

Opatrenie EÚ poskytne investorom istotu v podobe celoúnijného regulačného rámca, zabezpečí konzistentné a nákladovo efektívne zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov v rámci EÚ a účinné fungovanie vnútorného trhu s energiou, pričom bude zároveň rešpektovať potenciál členských štátov vyrábať rôzne formy energie z obnoviteľných zdrojov podľa svojho výberu energetického mixu.

Z tohto hľadiska si členské štáty zachovávajú značnú voľnosť a pružnosť rozhodovania pri podpore rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v každom odvetví svojho hospodárstva spôsobom, ktorý najviac vyhovuje ich vnútroštátnemu potenciálu a podmienkam, vrátane možnosti dosiahnutia cieľa na úrovni celej EÚ podporou zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v iných členských štátoch, v súlade s návrhmi koncepcie trhu.

Z tohto dôvodu je návrh v súlade so zásadou subsidiarity.

2.3.Zásada proporcionality a výber nástrojov

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, keďže stanovuje opatrenia EÚ, ktoré zabezpečia, že Únia splní cieľ vo výške aspoň 27 %, ale poskytuje členským štátom pružnosť pri realizácii plánovaných opatrení a rozvíjaní odvetvia obnoviteľnej energie tak, aby tento rozvoj čo najlepšie zodpovedal ich vnútroštátnej situácii, preferenciám a potenciálu za predpokladu, že spoločne dosiahnu cieľ vo výške aspoň 27 %.

Cieľ na úrovni EÚ predstavuje v politickom rámci na obdobie do roku 2030 zásadný posun od právne záväzných národných cieľov, ktoré členským štátom umožňujú značnú voľnosť pri výbere vnútroštátnych opatrení, až po právne záväzný cieľ prijatý na úrovni Európskej únie. V tejto súvislosti by výlučne vnútroštátne opatrenia viedli k nákladovo neefektívnym a nerovnomerným snahám v celej EÚ, čo by malo za následok nedostatočné zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu EÚ s energiou a mohlo by potenciálne znamenať nesplnenie dohodnutého cieľa. V tejto súvislosti by výlučne vnútroštátne opatrenia koordinované v rámci navrhovaných mechanizmov riadenia neposkytovali dostatočné záruky, pokiaľ ide o splnenie cieľa, jeho dosiahnutie nákladovo najefektívnejším spôsobom, vyhýbanie sa tomu, aby sa členský štát priživoval na úsilí iného členského štátu, a zníženie fragmentácie trhu. Opatrenia na úrovni EÚ môžu preto vytvoriť spoľahlivý a stabilný rámec, ktorý umožní spoločné a nákladovo efektívne dosiahnutie záväzného cieľa Únie, ktorým je dosiahnutie podielu obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030 vo výške minimálne 27 %, pričom by členské štáty vyvíjali rovnaké úsilie, a bez toho, aby sa išlo nad rámec nevyhnutných opatrení potrebných na zabezpečenie nákladovej optimálnosti spoločného úsilia.

Pokiaľ ide o situáciu v konkrétnych odvetviach, vykurovanie a chladenie spotrebuje takmer 50 % energie EÚ a 75 % spotreby palív na vykurovanie a chladenie v EÚ stále pokrývajú fosílne palivá. Pokiaľ má EÚ splniť dlhodobé ciele v oblasti dekarbonizácie a zlepšiť bezpečnosť dodávok, má dekarbonizácia odvetvia vykurovania a chladenia kľúčový význam. Do roku 2030 by takmer polovica 3 príspevku k cieľu EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov mala pochádzať z vykurovania a chladenia. Tento rozsah ukazuje nevyhnutnosť opatrení v tomto konkrétnom odvetví. Navrhované možnosti vykurovania a chladenia usmerňujú členské štáty pri výbere prístupu na uľahčenie prieniku obnoviteľných zdrojov energie do odvetvia, čím sa prispeje k dosiahnutiu tohto nákladovo efektívneho podielu, pričom sa im však ponecháva úplná voľnosť pri navrhovaní svojich integrovaných plánov v oblasti klímy a energetiky. Ak by navrhované opatrenie prijali všetky členské štáty, pokrylo by to približne jednu štvrtinu rozdielu medzi žiadnou zmenou politiky a cieľom na úrovni EÚ vo výške aspoň 27 %.

Dôležité vnútroštátne právomoci, akými sú napríklad právo členského štátu určiť podmienky pre využívanie svojich energetických zdrojov, možnosť vybrať si medzi rôznymi energetickými technológiami a všeobecná štruktúra ich dodávok energie, ostávajú v plnej miere nedotknuté. Okrem toho rámec EÚ pre trvalú udržateľnosti bioenergie obsahuje minimálne kritériá s cieľom poukázať na udržateľnú výrobu a účinné využívanie biomasy, pokiaľ ide o dopravu, vykurovanie a elektrinu. Nové ustanovenia týkajúce sa trvalej udržateľnosti vychádzajú z prístupu založeného na riziku a vzťahujú sa len na veľkých výrobcov tepla a elektriny.

Napokon, primeranosť je zaručená tým, že sa nastolí rovnováha medzi cieľmi konkurencieschopnosti, bezpečnosti dodávok a trvalej udržateľnosti, a tým, že sa zváži dlhodobý prínos navrhovaných opatrení po roku 2030, nebude sa teda vychádzať len z krátkodobých až strednodobých vplyvov.

Úroveň uloženého obmedzenia je tak primeraná cieľu.

2.4.Výber nástroja

Zvoleným nástrojom je smernica, ktorú musia implementovať členské štáty. Smernica je vhodným nástrojom na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie, pretože jasne definuje ciele EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť, a na druhej strane ponecháva členským štátom dostatočnú pružnosť pri jej implementácii spôsobom, ktorý najviac vyhovuje ich osobitým vnútroštátnym podmienkam. Preto obsahuje len ustanovenia ukladajúce povinné opatrenia a výhradne v záujme zvýšenia potrebného nákladovo optimálneho zavedenia v celej Únii (napr. článok 5 návrhu na čiastočné povinné otvorenie systémov podpory).

Tento návrh prináša podstatné zmeny smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a technika prepracovania právnych aktov umožňuje prijať jediný legislatívny text, ktorým sa súčasne prijmú zmeny, tieto sa vydajú v úplnom znení spolu s nezmenenými ustanoveniami skoršieho právneho aktu a pôvodný právny akt sa zruší. Prepracovanie smernice je preto vhodným nástrojom a je v súlade so záväzkom Komisie podľa Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe právnych predpisov 4 .

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

3.1.Hodnotenie REFIT

Hodnotenie programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) týkajúce sa smernice o obnoviteľných zdrojoch energie sa vykonalo v rokoch2014 až 2016. Výsledky tohto hodnotenia sú uvedené v samostatnom hodnotení REFIT v pracovnom dokumente útvarov Komisie predloženom spolu s posúdením vplyvu, ktoré je súčasťou návrhu.

V hodnotení REFIT sa dospelo k záveru, že cieľ udržateľne zvyšovať podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v EÚ, sa úspešne dosahuje. Záväzné národné ciele, národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a dvojročné monitorovanie stanovené v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie boli efektívne predovšetkým v prípade podpory transparentnosti pre investorov a ďalšie hospodárske subjekty, a zabezpečili vysokú kvalitu informácií o trhoch a politikách energie z obnoviteľných zdrojov v členských štátoch. Dokazuje to rýchle zvýšenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie po dátume prijatia tejto smernice, a to zo 10,4 % podielu obnoviteľných zdrojov energie v roku 2007 na 17 % v roku 2015.

Tieto právne ustanovenia spolu s ďalšími vnútroštátnymi politikami a inými neregulačnými opatreniami prispeli k celkovému dosiahnutiu politických cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy, čo má za následok úspory emisií skleníkových plynov, zvýšenú bezpečnosť dodávok energie, vedúcu pozíciu v oblasti inovácií, tvorbu pracovných miest, prijatie zo strany verejnosti a regionálny rozvoj. Dokázali svoj význam, súdržnosť, efektivitu, účinnosť a pridanú hodnotu pre celkové ciele EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy. Energia z obnoviteľných zdrojov je v súčasnosti jedinou dekarbonizačnou možnosťou v odvetví energetiky zavedenou v miere, ktorá sa priblížila tomu, čo sa vyžaduje v rámci dlhodobých scenárov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) na obmedzenie globálneho nárastu teploty o 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.

Napriek tomu, že Európska únia ako celok, ako aj všetky členské štáty okrem jedného sú v súčasnosti na ceste k dosiahnutiu svojich celkových cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na obdobie do roku 2020, celkový cieľ do roku 2020 sa dosiahne, len ak budú členské štáty naďalej podporovať zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom splniť ich čoraz náročnejšie plány. Okrem toho je na zvýšenie súčasnej miery pokroku zavádzania obnoviteľných zdrojov energie v doprave potrebné ďalšie úsilie, aby sa zabezpečilo, že sa dosiahne odvetvový cieľ vo výške 10 %. Na zavedenie obnoviteľných zdrojov energie do odvetvia dopravy mala negatívny vplyv najmä regulačná neistota spôsobená dlhou politickou diskusiou o tom, ako odstraňovať riziko nepriamej zmeny využívania pôdy spojenej s biopalivami získanými z potravín.

3.2.Konzultácie so zainteresovanými stranami

3.2.1. Konzultačné metódy, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil konzultovaných strán

Do prípravy návrhu bola zapojená široká škála zainteresovaných strán vrátane členských štátov a vnútroštátnych regulačných orgánov. To zahŕňalo dvanásťtýždňovú verejnú konzultáciu, seminár zainteresovaných strán 5. februára 2016, osobitnú diskusiu v rámci regulačného fóra pre elektrickú energiu vo Florencii a mnoho bilaterálnych diskusií.

Verejná konzultácia sa začala 18. novembra 2015 a pokračovala až do 10. februára 2016. Komisia dostala spolu 614 odpovedí. 340 odpovedí zaslali vnútroštátne a celoúnijné združenia, čo predstavuje 58 % odpovedí. Z nich 110 pochádzalo od priemyselných združení (18 % z celkového počtu odpovedí) a 90 poskytlo odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov (15 %). Okrem toho bolo 186 odpovedí priamo od podnikov (30 %). Na tejto konzultácii sa tiež zúčastnilo celkovo 19 národných vlád a 22 regionálnych vlád alebo miestnych orgánov. Je dôležité upozorniť na významnú účasť jednotlivých občanov, energetických družstiev a mimovládnych organizácií.

Komisia tiež uskutočnila verejnú online konzultáciu o trvalej udržateľnosti bioenergie, ktorá prebiehala od 10. februára do 10. mája 2016 a ktorá priniesla vyše 950 odpovedí. Navyše sa 12. mája 2016 uskutočnila tematická konferencia zainteresovaných strán.

3.2.2 Prehľad názorov zainteresovaných strán

Podrobná analýza odpovedí na verejné konzultácie potvrdila široký konsenzus medzi respondentmi v prípade mnohých otázok uvedených vo verejnej konzultácii vrátane, okrem iného, potreby stabilného a predvídateľného právneho rámca EÚ pre obnoviteľné zdroje energie, dôležitosti definovania doplňujúcich opatrení v prepracovanej smernici s cieľom zabezpečiť dosiahnutie záväzného cieľa na úrovni EÚ vo výške aspoň 27 % a významu rozvoja trhu pripraveného na obnoviteľné zdroje energie. Zainteresované strany však nie sú jednotné v ďalších otázkach, napríklad pokiaľ ide o geografický rozsah systémov podpory a vystavenie obnoviteľných zdrojov energie trhovým podmienkam (napr. prednostný prístup a zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky).

Pokiaľ ide o úlohu súkromných a verejných subjektov na trhu s elektrinou, existuje silná podpora pre ďalšie opatrenia EÚ slúžiace na posilnenie postavenia spotrebiteľov energie a miestnych orgánov. Väčšina odpovedí podporuje prísnejšie pravidlá EÚ zaručujúce, že spotrebitelia budú mať možnosť vyrábať svoje vlastné teplo a elektrinu z obnoviteľných zdrojov a skladovať ich a zapojiť sa do všetkých príslušných trhov s energiou nediskriminačným a jednoduchým spôsobom, a to aj prostredníctvom agregátorov. Mnoho respondentov podporuje zvyšovanie krátkodobej trhovej expozície systémov vlastnej spotreby tak, že prebytok elektriny dodanej do siete sa bude oceňovať za veľkoobchodné trhové ceny. Avšak množstvo trhových výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov zdôrazňuje, že počas prechodu k reformovanej koncepcii trhu sú pre systémy vlastnej spotreby malého rozsahu stále potrebné trhovo orientované podporné programy. Viacerí respondenti podporili ľahší prístup k financovaniu, pokiaľ ide o miestne iniciatívy v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

Zainteresované strany zdôrazňujú, že by sa malo zabrániť retroaktívnym zmenám systémov podpory. Ako dôležité na zlepšenie stability investícií boli identifikované ďalšie prvky; patrí medzi ne odstránenie administratívnych prekážok, ďalšia integrácia trhov a posilnený režim ochrany investícií idúci nad rámec Zmluvy o energetickej charte. Niektorí respondenti takisto trvali na potrebe zabezpečiť urýchlené vykonávanie prepracovanej smernice v dostatočnom predstihu pred rokom 2021, aby sa investorom poskytli včasné politické signály a výhľad do budúcnosti.

Niektoré členské štáty zdôraznili najmä to, že musí by zaručené právo členských štátov zvoliť si svoj vlastný energetický mix a rozvíjať technológie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré si vybrali, napr. z dôvodov diverzifikácie, hlavne pri koncipovaní systémov podpory. Zdôraznili tiež, že trhová integrácia obnoviteľných zdrojov energie musí prebiehať koordinovane a nemôže závisieť len na fragmentovaných postupoch, ktoré závisia od individuálnych oznamovacích harmonogramov členských štátov.

V neposlednom rade sa spoľahlivý právny rámec zakotvený v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie považuje za kľúč k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 vo výške aspoň 27 %. Väčšina respondentov podporuje preventívne opatrenia, aby sa zabránilo nedostatočnému plneniu cieľa, ale tiež vnímajú potrebu vykonania nápravných opatrení, ak by to bolo potrebné. Niektoré zainteresované strany, ako napríklad regulačné orgány v oblasti energetiky, zdôrazňujú potrebu zabezpečiť konzistentnosť všetkých doplňujúcich opatrení s vnútroštátnymi systémami podpory.

Verejné konzultácie poukázali na to, že hlavné prekážky zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov v doprave zahŕňajú okrem iného chýbajúci stabilný politický rámec na obdobie po roku 2020, dlhotrvajúcu diskusiu o udržateľnosti biopalív a vysoké ceny vozidiel na elektrický pohon. Prevažná väčšina respondentov takisto uviedla, že povinnosť používať palivá z trvalo udržateľných obnoviteľných zdrojov v celej EÚ by bola účinným alebo veľmi účinným opatrením na podporu spotreby takýchto palív v odvetví dopravy EÚ a na väčšie využívanie elektrických vozidiel.

Okrem toho sa na regulačnom fóre pre elektrickú energiu konanom vo Florencii 13. a 14. júna 2016 za účasti členských štátov, národných regulačných orgánov a kľúčových zainteresovaných strán dospelo k záveru, že rámec pre obnoviteľné zdroje energie na obdobie po roku 2020 by mal byť založený na rozšírenej koncepcii trhu vhodného pre úplnú integráciu obnoviteľných zdrojov energie, silného signálu týkajúceho sa ceny uhlíka prostredníctvom posilneného ETS a osobitnej podpore pre obnoviteľné zdroje energie, ktorá by v prípade potreby mala byť trhová a mala by minimalizovať narušenia trhu. Na tento účel fórum vyzvalo Komisiu, aby vypracovala spoločné pravidlá pre systémy podpory ako súčasť revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré umožnia trhový a regionalizovanejší prístup k obnoviteľným zdrojom energie.

Verejná konzultácia o trvalej udržateľnosti bioenergie preukázala rozdielne názory na výhody a riziká bioenergie a na potrebu novej politiky EÚ. Napriek tomu prevažná väčšina respondentov zdôraznila, že hlavným cieľom politiky trvalej udržateľnosti bioenergie je zmiernenie zmeny klímy.

Niekoľko subjektov verejného sektora a verejných podnikov, ako aj výrobcov biopalív a biokvapalín a lesníckych spoločností a členských štátov uviedlo, že uprednostňujú základný scenár, t. j. žiadne ďalšie požiadavky EÚ na trvalú udržateľnosť. Jedným z hlavných dôvodov, na ktoré sa odvolávali, je existencia iných predpisov, ktoré zahŕňajú potenciálne riziká spojené s biomasou v súvislosti s energetikou, ako aj riziko nadmernej administratívnej záťaže.

Na druhej strane mnohí výrobcovia a používatelia bioenergie v EÚ, ako aj viaceré členské štáty podporujú ďalšie opatrenia EÚ s cieľom rozšíriť kritériá trvalej udržateľnosti EÚ pre biomasu používanú na výrobu tepla/chladu a elektriny. Nedávne stanovisko Stáleho lesníckeho výboru EÚ, poradnej skupiny EÚ v oblasti lesného hospodárstva, podporilo možnosť zavedenia kritéria trvalej udržateľnosti pre lesnú biomasu založeného na riziku.

Požiadavky na účinnosť premeny biomasy na energiu podporuje široké spektrum zainteresovaných strán, a to najmä priemysel využívajúci drevo vrátane výrobcov celulózy a papiera a environmentálnych mimovládnych organizácii. Mimovládne organizácie tiež podporujú hornú hranicu celkového využívania bioenergie, ako aj obmedzenia pre určité suroviny alebo zdroje a environmentálne a sociálne požiadavky na výrobu biomasy.

Vo všeobecnosti zainteresované strany požiadali o konzistentnosť zaobchádzania pri ukladaní opatrení, ktoré sa týkajú konkrétnych surovín, a to bez ohľadu na ich konečné použitie: to napríklad znamená, že pravidlá by mali byť rovnaké pre poľnohospodársku biomasu, ktorá sa využíva na výrobu biopalív či bioplynu na výrobu tepla a elektriny.

3.3.Získavanie a využívanie expertízy

Externým zhotoviteľom sa zadali tieto hlavné štúdie:

Štúdia o posúdení vplyvu novej smernice začleňujúcej zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a zabezpečujúcej, aby EÚ dosiahla svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v období do roku 2030 – ECN, Oeko Institute, Eclareon, REBEL, SUER, BBH.

Štúdia o technickej pomoci pri realizácii správy o energii z obnoviteľných zdrojov na rok 2016, v rámci prípravy balíka opatrení v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na obdobie rokov 2020 – 2030 v Európskej únii – Öko-Institut, E3-Modelling, Observ’ER, COWI.

Podpora investícií do elektriny z obnoviteľných zdrojov v kontexte hlbokej integrácii trhu OZE-e po roku 2020: Štúdia o možnostiach na únijnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni – Cambridge Economic Policy Associates (CEPA).

Štúdia o trvalo udržateľnom a optimálnom využívaní biomasy na výrobu energie v EÚ po roku 2020 – PricewaterhouseCoopers, Vito, TU Wien, Utrecht University, INFRO, Rutter Soceco.

Uhlíkový dosah biomasy spotrebovanej v EÚ – Forest Research UK, VTT, North Energy, Alterra.

Štúdia vplyvu na efektívnosť využívania zdrojov na budúci dopyt po bioenergii v EÚ, ISA, Idufor, EFI, Oeko Institute, IEEP.

3.4.Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu, ktoré je pripojené k návrhu, neobsahovalo súbor uprednostňovaných možností, ale v rámci neho sa vykonala podrobná analýza každej možnosti politiky s postupným prístupom od scenára vývoja za nezmenených okolností (možnosť 0), v rámci ktorého sa naďalej uplatňovali vnútroštátne opatrenia, ale vylúčili sa ďalšie opatrenia na úrovni EÚ, až po alternatívne scenáre obsahujúce komplexnejšie opatrenia EÚ v piatich oblastiach uvedených ďalej.

Dňa 16. septembra 2016 5 výbor pre kontrolu regulácie vydal svoje prvé stanovisko k posúdeniu vplyvu a požiadal o jeho opätovné predloženie. To bolo následne revidované a opätovne predložené výboru pre kontrolu regulácie 17. októbra 2016, ktorý vydal druhé záporné stanovisko 4. novembra 2016, ale o ďalšiu revíziu a opätovné predloženie posúdenia vplyvu nepožiadal.

V tejto súvislosti Komisia považuje za vhodné pokračovať s prepracovaným návrhom smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, pričom sa berie do úvahy výhrada vyjadrená výborom pre kontrolu regulácie v jeho druhom stanovisku. Predovšetkým si na zabezpečenie dosiahnutia cieľov na rok 2030 pre odvetvie vykurovania chladenie zvolila primeranejšie a menej zaťažujúce ustanovenia spojené s posilnenými ustanoveniami v rámci riadenia. Zabezpečila aj to, že ustanovenia obsiahnuté v návrhu sú plne zlučiteľné s pravidlami štátnej pomoci a doplnkom a nezasahujú do právomoci Komisie v oblasti štátnej pomoci. Navrhované ustanovenia sú všeobecné zásady, ktoré si v prípade potreby vyžadujú použitie trhových a nákladovo efektívnych systémov. Je to plne v súlade s novou koncepciou trhu a pomáha to minimalizovať náklady pre daňových poplatníkov a spotrebiteľov elektriny. Ustanovenia ďalej podporujú istotu pre investorov počas obdobia medzi rokmi 2021 – 2030. Komisia zohľadnila všetky ciele energetickej únie. Napokon sa uvádzajú nevyhnutné nepresnosti pri odhade rozdielov, ktoré sa majú odstrániť, minimálna povaha záväzného cieľa vo výške 27 % na úrovni EÚ a potreba poskytovať stabilné a včasné stimuly pre investície s dlhými prípravnými dobami. Vzhľadom na uvedené sa Komisia domnieva, že celkový balík opatrení bude primeranou odpoveďou na dané problémy. Podrobnejšie informácie sú uvedené v tejto kapitole.

i) Možnosti na zvýšenie objemu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví elektriny (OZE-E)

a) spoločný európsky rámec pre systémy podpory: 1. výlučné používanie trhových mechanizmov, 2. európsky rámec pre trhovú a nákladovo efektívnu podporu, 3. povinné smerovanie k investičnej pomoci.

Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie umožňuje systémy podpory, ale ponecháva výber systémov podpory na členské štáty. To viedlo suboptimálnej situácii, keď členské štáty zaviedli systémy podpory, ktoré boli následne v mnohých prípadoch zmenené alebo zrušené so spätnou platnosťou. To zase malo negatívny vplyv na dôveru investorov. Preto sú v prepracovanom znení smernice o obnoviteľných zdrojoch energie potrebné jasnejšie pravidlá s cieľom zvýšiť dôveru investorov.

V tejto súvislosti možnosť 2 zahŕňa zavedenie zásad pre systémy podpory, ktoré členské štáty môžu zaviesť a v súčasnosti sú stále potrebné na prilákanie dostatočných investícií, aby sa dosiahol cieľ Únie v roku 2030. Táto možnosť zahŕňa koncepčné zásady, ktoré budú môcť členské štáty použiť na systémy podpory a ochranu investorov pred zmenami so spätnou platnosťou. Takýmito zásadami nie sú dotknuté pravidlá štátnej pomoci.

V súvislosti s týmto odvetvím výbor pre kontrolu regulácie dospel k záveru, že existujúce usmernenia o štátnej pomoci už majú odpovede na väčšinu otázok obsiahnutých v posúdení vplyvu a už uznali ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.

Ide o politické rozhodnutie zakotviť tieto zásady do právnych predpisov. Takto tieto ustanovenia podporia europeizáciu politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, pričom pripravia obnoviteľné zdroje energie pre trh a zároveň zabezpečia istotu pre investorov do roku 2030. Viac podrobností možno nájsť v prílohe 1 k posúdeniu vplyvu. V tejto súvislosti sa navrhovaným rámcom stanovujú koncepčné zásady, aby sa i) zabezpečila dostatočná istota pre investorov v období rokov 2021 – 2030 a ii) vyžadovalo sa použitie (v prípade potreby) trhových a nákladovo efektívnych systémov založených na nových najlepších postupoch koncipovania. Zásady uvedené v tomto návrhu sú plne v súlade so smerovaním, ktoré Komisia už prijala v usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky a ktoré návrh ďalej rozvíja v oblastiach, ako je predovšetkým cezhraničná účasť.

Okrem toho je rámec účinný pri zabezpečovaní dostatočnej istoty pre investorov, keďže vymedzuje všeobecné koncepčné zásady v súlade s trhovými zásadami a vychádza z najlepších postupov, ktoré budú platné počas obdobia rokov 2021 – 2030.

Zároveň je rámec primeraný a nie príliš normatívny, pretože pravidlá sú všeobecnej povahy, a tiež rešpektuje zásadu subsidiarity, lebo v plnej miere zohľadňuje právo členských štátov určiť si svoj energetický mix. Na tento účel je v súčasnom regulačnom rámci potrebné vymedziť vzťah medzi právom členských štátov zvoliť si svoj vlastný energetický mix na jednej strane a rozvíjať technológie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré si vybrali, napr. z dôvodov diverzifikácie, a cieľom zabezpečiť úroveň hospodárskej súťaže medzi technológiami na strane druhej. Predkladanie týchto základných princípov energetického rámca pre Európu na schválenie v Rade a Európskom parlamente bude základom pre získanie legitímnosti a verejnej akceptácie programu integrácie trhov.

Okrem toho rôzne zainteresované strany vrátane regulátorov 6 , ako aj viaceré členské štáty vyžadujú, aby bol takýto rámec začlenený do návrhu ako doplnenie uplatniteľných pravidiel štátnej pomoci.

b) koordinovanejší regionálny prístup: 1. povinná regionálna podpora, 2. povinné čiastočné otvorenie systémov podpory cezhraničnej účasti.

Tento návrh vychádza z druhej možnosti (možnosť 1 v správe o posúdení vplyvu), s cieľom dosiahnuť, aby bolo čiastočné otvorenie systémov podpory OZE-E cezhraničnej účasti povinné. Táto možnosť umožňuje dosiahnuť nižšie celkové systémové náklady a podporné náklady tým, že investície sa čoraz viac umiestňujú tam, kde je najpriaznivejší potenciál a ďalšie podmienky. Výsledky posúdenia vplyvu dokazujú, že toto opatrenie by viedlo v období rokov 2021 – 2030 k zníženiu nákladov energetického systému o 1 miliardu EUR ročne, zatiaľ čo náklady na podporu energie z obnoviteľných zdrojov vynaložené spotrebiteľom by klesli o 3 %.

Táto možnosť je primeraná, pretože ponúka len progresívne, čiastočné otvorenie, pričom vychádza z úrovne fyzického prepojenia. Rešpektuje subsidiaritu, keďže neobmedzuje schopnosť členských štátov koncipovať svoje systémy podpory, a teda nezasahuje do ich práva zvoliť si svoj energetický mix.

c) finančný nástroj zameraný na obnoviteľné zdroje energie: 1. finančný nástroj na úrovni EÚ so širokými kritériami oprávnenosti, 2. finančný nástroj na úrovni EÚ podporujúci projekty OZE s vyšším rizikom.

Cieľom v tejto oblasti je zlepšiť využívanie finančných prostriedkov v rámci existujúcich alebo nových finančných nástrojov s cieľom podporiť veľké ambície členských štátov pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov energie. Podrobnosti o takomto podpornom rámci by mali byť stanovené v súvislosti s prípravou viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

d) administratívne zjednodušenie: 1. posilnené ustanovenia s „jednotným kontaktným miestom“, časové rozpätia a zjednodušené postupy pre prestavbu, 2. postupy udeľovania povolení, ktoré sú časovo obmedzené, prostredníctvom automatického schválenia a jednoduchého oznámenia v prípade malých projektov.

V tomto návrhu sa uprednostňuje kombinácia možností 1 a 2 s cieľom stanoviť proces udeľovania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s jedným určeným orgánom („jednotné kontaktné miesto“), maximálnu časovú lehotu pre postup udeľovania povolení, jednoduché oznámenie prevádzkovateľom distribučných sústav v prípade malých projektov a osobitné ustanovenie týkajúce sa zrýchlenia postupu udeľovania povolení na prestavby existujúcich zariadení vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov. Táto možnosť umožňuje dosiahnuť jasnejšie, transparentnejšie, predvídateľnejšie a časovo menej náročné schvaľovacie postupy pre žiadateľov.

Táto možnosť je primeraná, pretože ide v značnej miere o zavádzanie osvedčených postupov, ktoré sú už v niektorých členských štátoch zaužívané. Nemá za následok vysoké náklady. Rešpektuje zásadu subsidiarity, pretože ponecháva členským štátom možnosť zorganizovať jednotné kontaktné miesta podľa svojho uváženia. Rovnako nezasahuje do postupov udeľovania povolení.

ii) Možnosti na zvýšenie objemu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia (OZE-VCH),

a) začlenenie obnoviteľných zdrojov energie do dodávky tepla a chladu: 0. pokračovanie uplatňovania súčasných vnútroštátnych opatrení so žiadnym opatrením EÚ, 1. zavedenie povinnosti OZE-VCH pre dodávateľov fosílnych palív, 2. rovnaká povinnosť, ale pre všetkých dodávateľov palív.

Uprednostňovanou možnosťou bola možnosť 2, v ktorej by sa od dodávateľov určených členskými štátmi a pokrývajúcich aspoň 50 % dodávok energie vyžadovalo, aby postupne v období do roku 2030 začleňovali energiu z obnoviteľných zdrojov do svojho celkového ročného objemu predaja (o 1 percentuálny bod ročne).

V súvislosti s týmto odvetvím výbor pre kontrolu regulácie spochybnil primeranosť uloženia povinnosti dodávateľom energie na vykurovanie a chladenie. V záujme vyriešenia týchto obáv súčasný návrh nahrádza túto povinnosť tak, že členským štátom ponúka viaceré možnosti a poskytuje tak flexibilitu zavádzania na vnútroštátnej úrovni.

S ohľadom na to, že vykurovanie a chladenie predstavuje približne polovicu konečnej spotreby energie v EÚ 7 , a že zatiaľ čo podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa v prípade elektriny medzi rokmi 2009 a 2015 zvýšil o viac ako 8 percentuálnych bodov, kým podiel obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania a chladenia sa za to isté obdobie zvýšil iba o menej ako 3 percentuálne body, sú v tomto odvetví potrebné ambiciózne, ale flexibilné opatrenia.

Táto možnosť je primeraná, keďže nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na zvýšenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie v odvetví OZE-VCH na úrovni EÚ a nepredstavuje pre MSP veľkú záťaž.

Táto možnosť je konzistentná a dopĺňa smernicu o energetickej efektívnosti a smernicu o energetickej hospodárnosti budov. Energetická efektívnosť v odvetví vykurovania a chladenia sa podporuje prostredníctvom úspor energie a renovácií, najmä v odvetví stavebníctva. Zároveň by možnosti v prípade vykurovania a chladenia urýchlili v tomto odvetví prechod z fosílnych palív na energiu z obnoviteľných zdrojov, a zaoberali by sa aj existujúcimi budovami. Osobitné opatrenia pre energiu z obnoviteľných zdrojov v prípade dodávky tepla a chladu a využívanie energie na úrovni budov zníži riziko odkázanosti na určitého dodávateľa technológie, t. j. v prípade, keď je prístup zameraný na energetickú efektívnosť len impulzom, kde sú technológie fosílnych palív nahrádzané efektívnejšími riešeniami, ktoré sú však stále riešeniami využívajúcimi fosílne palivá.

b) uľahčenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla v systémoch diaľkového vykurovania a chladenia: 1. spoločné využívanie osvedčených postupov, 2. energetické certifikáty a otvorenie prístupu k miestnym systémom vykurovania a chladenia, 3. opatrenia v možnostiach 1 a 2 spolu s dodatočným rámcom posilnených práv spotrebiteľa.

V tomto návrhu sa uprednostňuje sa možnosť 3. Táto možnosť posilňuje postavenie spotrebiteľov tak, že im umožňuje vyrábať teplo z obnoviteľných zdrojov na miestnej úrovni a využívať systém diaľkového vykurovania a chladenia využívajúci obnoviteľné zdroje energie s cieľom vytvárať miestne synergie s ostatnými používateľmi, a má preto pozitívny sociálny vplyv. Možnosť odpojenia by v období medzi rokmi 2020 až 2030 umožnila dodatočnú výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie a ďalej tak prispievala k zmierňovaniu zmeny klímy. Umožnenie odpojenia by mohlo mať negatívne dôsledky na príjmy miestnych spoločností diaľkového vykurovania a chladenia, tieto vplyvy by však boli vykompenzované pozitívnymi sociálnymi a environmentálnymi vplyvmi.

Táto možnosť je takisto primeraná, keďže administratívna záťaž bude priamo v korelácii s mierou rozšírenia systémov diaľkového vykurovania na vnútroštátnej úrovni. Konkrétne, členské štáty s nízkym podielom diaľkového vykurovania budú čeliť obmedzenému zaťaženiu, pokiaľ ide o certifikáciu, a pravdepodobné miernemu dopytu po odpojení.

Diaľkové vykurovanie a chladenie predstavuje okolo 10 % dodávok energie v EÚ. Systémy diaľkového vykurovania a chladenia podporujú vyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom systéme EÚ. Napríklad existuje obrovský nevyužitý potenciál na využitie tepelných čerpadiel v diaľkovom vykurovaní na priemyselnej úrovni a odhaduje sa, že vyše 25 % obyvateľstva EÚ žije v oblastiach vhodných na geotermálne diaľkové vykurovanie. Okrem toho systémy diaľkového vykurovania predstavujú dôležitú infraštruktúrnu technológiu, ktorá umožní zvýšiť účinnosť celkovej konverzie zariadení využívajúcich odpad na výrobu energie 8 .

Staršie systémy diaľkového vykurovania a chladenia sa musia prispôsobiť, aby dokázali prijať nárast dodávok energie z obnoviteľných zdrojov. Súčasné investície do diaľkového vykurovania a chladenia však neumožňujú prechod na efektívnu a obnoviteľnú dodávku energie.

Opatrenia v oblasti energetickej hospodárnosti si vyžadujú relatívne jednoduchú administratívnu podporu, ale mohli by potenciálne podstatne zvýšiť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a tým aj účinnosť opatrenia.

Okrem toho je táto možnosť aj primeraná (keďže vytvára rovnaké podmienky medzi miestnymi prevádzkovateľmi diaľkového vykurovania a chladenia a prispievateľmi a používateľmi tepla prostredníctvom transparentných, ale porovnateľných systémov) a rešpektuje subsidiaritu (keďže stanovuje zásady, ale rešpektuje úlohu vnútroštátnych a miestnych orgánov pri zriaďovaní systémov diaľkového vykurovania a chladenia).

iii) Možnosti na zvýšenie objemu nízkouhlíkovej energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy (OZE-D):

1. začlenenie povinnosti používať moderné palivá z obnoviteľných zdrojov energie v celej EÚ, 2. začlenenie povinnosti používať moderné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov energie(vrátane moderných biopalív) v celej EÚ, spolu so znížením podielu biopalív na báze potravín so škálou možností vzťahujúcich sa na rýchlosť a rozsah zníženia, 3. vychádzajúc z možnosti 2, začlenenie povinnosti používať palivá vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie v leteckej a námornej doprave v celej EÚ, 4. povinnosť znížiť emisie skleníkových plynov (pokračovanie vykonávania smernice o kvalite palív).

Výbor pre kontrolu regulácie sa domnieval, že trvalá udržateľnosť biopalív a ich potenciálny prínos k cieľu na úrovni Únie by mali byť jasne vymedzené a posudzované rovnakým spôsobom ako v prípade iných foriem bioenergie. Výbor tiež požiadal o zváženie dodatočnej možnosti uplatnenia zlepšených kritérií trvalej udržateľnosti na všetky biopalivá.

V posúdení vplyvu sa analyzujú tieto štyri možnosti politiky pre opatrenie EÚ na podporu dekarbonizácie a energetickej diverzifikácie motorových palív, a zároveň rieši nepriama zmena využívania pôdy spojená s biopalivami na báze potravín. V tejto súvislosti, keďže vychádza z analýzy uvedenej v posúdení vplyvu smernice ILUC, sa v posúdení vplyvu posudzuje niekoľko možností na posilnenie existujúceho rámca trvalej udržateľnosti pre biopalivá, a to aj rozšírením a ďalším znížením existujúceho limitu na biopalivá na báze potravín na obdobie po roku 2020, s cieľom minimalizovať emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy. Okrem toho sa v posúdení vplyvu bioenergie posúdili možnosti posilňovania celkových kritérií trvalej udržateľnosti pre bioenergiu vrátane nového kritéria trvalej udržateľnosti pre lesnú biomasu (používanú aj na výrobu biopalív) a rozšírenie kritérií trvalej udržateľnosti na biomasu používanú na výrobu tepla a elektriny.

V tomto návrhu sa uprednostňuje možnosť 2, pretože sa vychádza z praxe 25 členských štátov, ktoré zaviedli mandáty na premiešavanie biopalív, a poskytuje priemyslu väčšiu mieru istoty budúceho dopytu/objemu na trhu v prípade moderných biopalív, ktorý je potrebné zabezpečiť rozsiahlymi investíciami a inováciami v tomto odvetví. Táto možnosť takisto umožní postupné znižovanie množstva biopalív na báze potravín, ako sa uvádza v stratégii mobility s nízkymi emisiami z júla 2016 9 .

Navrhovaná trajektória zníženia zohľadňuje významné investície, ktoré boli realizované doteraz, a je v súlade s reálnou rýchlosťou zavádzania moderných biopalív na trhu. Táto možnosť je jednoduchšia a jednoduchšie sa vykonáva, keďže vychádza z rozsiahlych politických a administratívnych skúseností získaných na vnútroštátnej úrovni.

Uprednostňovaná možnosť sa zaoberá emisiami v dôsledku nepriamych zmien využívania pôdy a podporuje lepšie výsledky moderných biopalív z hľadiska emisií skleníkových plynov. Nepriama zmena využívania pôdy sa môže značne znížiť postupným znižovaním konvenčných biopalív do roku 2030, pričom sa sústredí predovšetkým na biopalivá na báze olejnín, ktoré sú spojené s vyššími vplyvmi na nepriamu zmenu využívania pôdy. Okrem toho požiadavka na minimálnu úsporu emisií skleníkových plynov by podporila optimálnu uhlíkovú výkonnosť nových zariadení na biopalivá.

Vo svojej stratégii mobility s nízkymi emisiami Komisia uviedla, že biopalivá na báze potravín zohrávajú len obmedzenú úlohu pri dekarbonizácii odvetvia dopravy z dôvodu pochybností o ich skutočnom príspevku k dekarbonizácii odvetvia dopravy. V návrhu smernice ILUC sa navrhol a spoluzákonodarcami bol schválený preventívny prístup, ktorý do roku 2020 obmedzuje podiel biopalív na báze potravín na max. 7 %. Regulačná neistota súvisiaca s prípravou a rokovaniami o smernici ILUC odradila od nových investícií v tomto odvetví nad rámec toho, čo už bolo zavedené.

Postupné znižovanie množstva biopalív na báze potravín a ich nahradenie modernejšími biopalivami naplní potenciál dekarbonizácie odvetvia dopravy. Avšak pri určovaní postupu znižovania konvenčných biopalív je dôležité, aby sa spätne neohrozili obchodné modely, ktoré boli stimulované prostredníctvom existujúcej smernice. Preto cieľom navrhovanej trajektórie postupného znižovania podielu konvenčných biopalív je vyhnúť sa uviaznutiu aktív a neúmyselnej strate pracovných miest, a zároveň zohľadniť významné investície realizované v minulosti, a tento plán je tiež v súlade s realistickým zavádzaním moderných biopalív na trhu. Presný vývoj postupného znižovania emisií stanoveného v tomto návrhu vychádza z informovaného politického posúdenia toho, čo by predstavovalo vyvážený prístup k stabilite investícií a zníženiu emisií skleníkových plynov v doprave.

iv) Možnosti posilniť postavenie spotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a informovať ich:

a) posilniť postavenie spotrebiteľov tak, aby vyrábali, sami spotrebovávali a skladovali elektrinu z obnoviteľných zdrojov: 1. usmernenia EÚ o vlastnej spotrebe, 2. posilniť postavenie občanov tak, aby sami spotrebovávali a skladovali elektrinu z obnoviteľných zdrojov, 3. diaľková vlastná spotreba v obciach.

V tomto návrhu sa uprednostňuje možnosť 2, keďže maximalizuje posilnenie postavenia spotrebiteľov a ich prípadnej účasti znižuje náklady na zavedenie siete, zmierňuje problémy rozdelenia nákladov na zavedenie siete a zvyšuje príspevok strešného solárneho fotovoltického systému k cieľu energie z obnoviteľných zdrojov.

Táto možnosť je takisto primeraná (keďže neotvára všeobecné právo na vlastnú spotrebu) a rešpektuje subsidiaritu (keďže nebráni členskému štátu podporovať konkrétnu technológiu, ale len vytvára vhodný podporný rámec pre zavedenie decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov).

b) sprístupnenie informácií o elektrine z obnoviteľných zdrojov: 1. konsolidácia systému potvrdení o pôvode, 2. ak sa vychádza z možnosti 1, povinne sprístupniť potvrdenia o pôvode, 3. ak sa vychádza z možnosti 2, rozšíriť potvrdenia o pôvode na všetky zdroje výroby elektriny.

V tomto návrhu sa uprednostňuje kombinácia možnosti 1 a možnosti 2, s cieľom skonsolidovať systém a povinne sprístupniť potvrdenia o pôvode v prípade elektriny z obnoviteľných zdrojov. Táto kombinácia je dobre vyvážená a umožňuje zvýšiť transparentnosť a dôveru v systém bez dodatočných administratívnych nákladov, ktoré by vyplývali z rozšírenia systému na všetky zdroje výroby.

Táto možnosť je takisto primeraná, keďže pre riadenie systému (najmä pre malých výrobcov) nepredstavuje nadmernú administratívnu záťaž. Zároveň rešpektuje zásadu subsidiarity, keďže členským štátom umožňuje vybrať si svoj uprednostňovaný spôsob riadenia systému.

c) sledovanie palív z obnoviteľných zdrojov energie používaných vo vykurovaní, chladení a v doprave: 1. rozšírenie potvrdení o pôvode na plynné palivá z obnoviteľných zdrojov, 2. rozšírenie potvrdení o pôvode na kvapalné a plynné palivá z obnoviteľných zdrojov, 3. rozvoj alternatívneho sledovacieho systému pre kvapalné a plynné palivá z obnoviteľných zdrojov.

V rámci tohto návrhu sa uprednostňuje možnosť 1 pre plynné palivá a možnosť 3 pre kvapalné palivá. To umožňuje, aby boli prínosom z hľadiska stabilnejšieho sledovania palív z obnoviteľných zdrojov energie v prospech spotrebiteľov, a zníži sa riziko podvodu, najmä pokiaľ ide o kvapalné biopalivá. Okrem toho by takéto systémy mali uľahčiť cezhraničný obchod s palivami z obnoviteľných zdrojov energie. Napokon, možnosť 3 je pre kvapalné palivá vhodnejšia ako možnosť 2, keďže lepšie zapadá do zavedených administratívnych systémov na sledovanie trvalej udržateľnosti týchto palív.

Táto možnosť je takisto primeraná (keďže stavia na existujúcich systémoch zavedených pre biopalivá, a podporuje najjednoduchší spôsob, ako uľahčiť cezhraničný obchod s plynnými palivami z obnoviteľných zdrojov) a rešpektuje subsidiaritu (keďže dopĺňa existujúce registračné systémy pre kvapalné a plynné palivá z obnoviteľných zdrojov energie na vnútroštátnej úrovni).

v) Možnosti zabezpečiť dosiahnutie cieľa minimálne 27 % podielu obnoviteľnej energie do roku 2030:

a) vnútroštátne ciele na obdobie do roku 2020: vnútroštátne ciele na obdobie do roku 2020 ako základ oproti pôvodnému scenáru.

V prípade tohto návrhu sa uprednostňuje možnosť 1, t. j. zabezpečiť, aby ciele do roku 2020 fungovali ako základný scenár na obdobie po roku 2020. Možnosť zachovať cieľ na obdobie do roku 2020 predstavuje zabezpečovací mechanizmus a nemala by požadovať žiadne dodatočné úsilie za predpokladu, že členské štáty tento cieľ dosiahnu.

Táto možnosť je takisto primeraná (keďže by nemala vyžadovať žiadne dodatočné úsilie za predpokladu, že členské štáty v prvom rade tento cieľ dosiahnu) a rešpektuje subsidiaritu (keďže je len predĺžením cieľov už schválených členskými štátmi).

Je potrebné poznamenať, že všetkými ostatnými možnosťami súvisiacimi s dosiahnutím aspoň 27 % podielu obnoviteľnej energie v období do roku 2030 sa zaoberá nariadenie o riadení energetickej únie, zatiaľ čo povinnosť dosiahnuť aspoň 27 % cieľ EÚ zostáva zakotvená v návrhu.

b) trajektória: lineárna vs nelineárna.

V prípade tohto návrhu sa uprednostnila možnosť 1, ktorá zahŕňa stanovenie lineárnej trajektórie smerujúcej od cieľa do roku 2020 k cieľu na rok 2030. Poskytuje väčšiu istotu a pomohla by znížiť náklady a vyhnúť sa rizikám spojeným s dosiahnutím cieľa na rok 2030.

Táto možnosť je takisto primeraná (keďže má teraz len obmedzený vplyv na náklady vďaka tomu, že v prípade najvyspelejších technológií bolo osvojovanie technológií vo veľkej miere dosiahnuté) a rešpektuje subsidiaritu (toto je iba postup na meranie pokroku pri plnení cieľa na úrovni EÚ stanoveného členskými štátmi).

c) mechanizmy, ktorými sa zabráni nedostatočným ambíciám, pokiaľ ide o cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov: 1. revidovať ambície národných plánov, 2. začleniť doložku o preskúmaní s cieľom navrhnúť dodatočné mechanizmy realizácie na úrovni EÚ v neskoršej fáze, ak to bude potrebné, 3. zvýšiť ambície celoúnijných opatrení, 4. zaviesť záväzné národné ciele.

V prípade návrhu o riadení energetickej únie sa uprednostnila kombinácia možností 1 a 2, spoliehajúc sa na to, že vďaka procesu riadenia sa dosiahne cieľ vo výške aspoň 27 % a následne sa v rámci doložky o preskúmaní zváži možnosť navrhnúť dodatočné opatrenia na úrovni celej EÚ. Ostatné možnosti sa nepovažujú za politicky uskutočniteľné a zrejme nebudú môcť byť schválené bez toho, aby sa to dotklo budúceho strednodobého rozpočtového rámca.

Tento prístup je tiež primeraný (keďže nemá automaticky za následok dodatočné opatrenia, ktoré si vyžadujú financovanie na úrovni EÚ) a rešpektuje subsidiaritu (keďže členským štátom ponecháva voľnú ruku pri vyvíjaní dodatočného úsilia).

d) mechanizmy, ktorými sa zabráni nedostatočnej miere plnenia a odstránenie rozdielov medzi ambíciami a ich plnením: 1. revidovať národné plány, 2. začleniť doložku o preskúmaní s cieľom navrhnúť dodatočné mechanizmy realizácie na úrovni EÚ v neskoršej fáze, ak to bude potrebné, 3. zvýšiť ambície celoúnijných opatrení, 4. zaviesť záväzné národné ciele.

V prípade návrhu o riadení energetickej únie sa uprednostnil variant možnosti 3, keďže sa považuje za najvhodnejší prostriedok nápravy akýchkoľvek rozdielov medzi ambíciami a ich plnením. Tento krok by sa podporil možnosťou 1 (revízia realizácie národných plánov), ktorá by mala tiež vstúpiť do platnosti v rámci riadiaceho procesu energetickej únie.

Táto možnosť je takisto primeraná (keďže nemá za následok dodatočné opatrenia, ktoré si vyžadujú financovanie na úrovni EÚ) a rešpektuje subsidiaritu (keďže členským štátom ponecháva voľnú ruku pri vyvíjaní dodatočného úsilia).

vi) Možnosti posilnenia rámca EÚ v oblasti trvalej udržateľnosti pre bioenergiu:

Okrem toho sa v posúdení vplyvu týkajúcom sa udržateľnosti bioenergie preskúmali možnosti trvalej udržateľnosti biomasy využívanej na výrobu elektrickej energie a tepla: 1. Základný scenár: využitie iných prvkov rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, ako aj vnútroštátnych politík, aby sa zabezpečila udržateľnosť biomasy používanej na výrobu tepla aj energie, 2. Rozšírenie existujúcich kritérií trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá v doprave tak, aby zahŕňali pevnú a plynnú biomasu pri výrobe tepla a elektriny, 3. Ak sa vychádza z možnosti 2, ďalej vypracovávať požiadavky na trvalú udržateľnosť pre lesnú biomasu spolu s požiadavkou zahrnúť emisie LULUCF do vnútroštátnych záväzkov v rámci Parížskej dohody, 4. Ak sa vychádza z možnosti 2 alebo 3, zahrnúť požiadavku energetickej efektívnosti v prípade zariadení na výrobu tepla a elektriny, 5. Ak sa vychádza z možnosti 2 alebo 3, zahrnúť obmedzenie používania určitých surovín (napr. guľatiny) na výrobu energie.

V prípade tohto návrhu sa uprednostnila možnosť 3, keďže sa považuje za nákladovo najefektívnejší prístup, ktorou sa naďalej zabezpečí, že využívanie bioenergie v EÚ po roku 2020 bude prinášať optimálne úspory emisií skleníkových plynov a zároveň minimalizovať riziko negatívnych environmentálnych vplyvov spojených na zvýšenou ťažbou lesnej biomasy. Toto riešenie rešpektuje zásadu subsidiarity, pretože na základe prístupu založeného na riziku sa spolieha najprv na vnútroštátne zákony a predpisy na preukázanie trvalo udržateľnej produkcie lesnej biomasy na energetické účely. Je tiež primeraná, keďže sa vzťahuje iba na veľkých výrobcov tepla a elektriny z biomasy.

3.5.Použité modely

Návrh vychádza z posudzovaných možností politiky na základe modelovania scenárov pre energetický systém. Konkrétnejšie, východiskový bod použitý v posúdení vplyvu priloženom k návrhu je referenčný scenár EÚ na rok 2016 (REF2016), ktorý poskytuje prognózy energetického systému na obdobie do roku 2030 na základe súčasných trendov a politík.

3.5.1. Základné scenáre

Vychádzajúc z REF2016 a EUCO27 (pozri ďalej bod 3.5.2.), použili sa konkrétne základné scenáre, ktoré poukazujú na očakávané dôsledky pokračovania súčasných politík a praxe na vývoj v špecifických odvetviach, ktoré podliehajú politickým zásahom, za predpokladu, že všetky ostatné odvetvia a politiky sú v súlade so scenárom ústrednej politiky.

3.5.2. Politické scenáre

Použil sa tiež scenár ústrednej politiky založený na posúdeniach vplyvu pripojených k návrhu revízie smernice o energetickej efektívnosti a k návrhu nariadenia o spoločnom úsilí. Tento scenár (tzv. „EUCO27“) predpokladá očakávaný vývoj v jednotlivých odvetviach s cieľom dosiahnuť ciele na rok 2030 a pomôcť identifikovať rozsah ekonomických, spoločenských a environmentálnych výziev pre nákladovo efektívne dosiahnutie aspoň 27 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov.

Tento prístup, ktorý je založený na spoločnom politickom scenári a potom postupuje metódou „jedna otázka za druhou“, sa považoval za jediný prevádzkový spôsob, ako posúdiť vplyvy konkrétnych politických možností v rámci rôznych rozsiahlych iniciatív, ktoré predložila Komisia ako súčasť iniciatívy energetickej únie na rok 2016.

3.5.3. Použitý model

Model použitý na posúdenie politických možností, z ktorých návrh vychádza, je rovnaký ako súbor modelov použitý v prípade klimaticko-energetického balíka na obdobie do roku 2020, ako aj rámca politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.

Súbor modelov zahŕňa modely (PRIMES, PRIMES- TAPEM & PRIMES-TREMOVE, PRIMES Biomass Supply, GAINS, GLOBIOM-G4M, Prometheus a CAPRI), ktoré sú navzájom prepojené formálne vymedzenými spôsobmi s cieľom zabezpečiť konzistentnosť pri vytváraní scenárov. Tieto vzájomné prepojenia sú potrebné na zabezpečenie základu analýzy, ktorým sú trendy v oblasti energie, dopravy a emisií skleníkových plynov a ktoré zahŕňajú:

celý energetický systém (energetickú náročnosť, dodávku, ceny a investície do budúcnosti) a všetky emisie a záchyty skleníkových plynov:

časový rámec: 1990 až 2050 (5-ročné časové intervaly)

geografický rozsah: jednotlivo všetky členské štáty EÚ, kandidátske krajiny EÚ a prípadne Nórsko, Švajčiarsko a Bosna a Hercegovina

vplyvy: na energetiku, dopravu a priemysel (PRIMES), poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a využívanie pôdy (GLOBIOM-G4M), atmosférický rozptyl, zdravie a ekosystémy (acidifikácia, eutrofizácia) (GAINS), na makroekonomiku s viacerými odvetviami, zamestnanosť a sociálnu starostlivosť.

Posúdenie vplyvu týkajúce sa trvalej udržateľnosti bioenergie používa EUCO27 ako základný scenár a posudzuje možnosti politiky pomocou týchto dvoch modelových nástrojov:

GLOBIOM (model globálneho hospodárskeho využívania pôdy) a G4M (model pre lesné hospodárstvo), ktorý poskytuje prognózy týkajúce sa cien komodít, vplyvov na pôdu, a emisií skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien využívania pôdy a z lesného hospodárstva.

Green-X (model EÚ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov) spolu s ArcGIS Network (geopriestorový model dopravných reťazcov pre biomasu) a MULTIREG (model vstupov a výstupov), ktorý modeluje rozdelenie obnoviteľných zdrojov energie a surovín bioenergie, ako aj emisií skleníkových plynov z odvetvia energetiky a hospodárske a sociálne vplyvy, ako je napr. hrubá pridaná hodnota, investície a pracovné miesta.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrhom sa prepracúva znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a od nových opatrení stanovených v článkoch 23 a 25 sa očakáva, že prinesú obmedzené dodatočné rozpočtové a administratívne vplyvy pre orgány verejnej správy členských štátov, pokiaľ ide o administratívne štruktúry, ktoré sa majú zaviesť. Vo väčšine prípadov sa náklady spojené s opatreniami prenesú na konečných spotrebiteľov, ktorí na druhej strane budú využívať výhody dekarbonizácie. Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie.

5.Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Hlavné ustanovenia smernice 2009/28/ES, ktoré sa podstatne menia alebo sa pridávajú nové prvky, sú:

V článku 1 sa uvádza rozsah pôsobnosti tohto návrhu, kde sú uvedené nové prvky na obdobie po roku 2020, ako je celkový záväzný cieľ EÚ, obnoviteľná vlastná spotreba, vylepšená trvalá udržateľnosť biopalív, biokvapalín a palív z biomasy a kritériá úspor emisií skleníkových plynov.

Článkom sa 2 zavádzajú nové osobitné vymedzenia pojmov, vzhľadom na zmeny vykonané podľa smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.

Článkom 3 sa stanovuje cieľ EÚ na rok 2030. Ako základ sa v ňom stanovujú národné ciele do roku 2020 (t. j. členské štáty nemôžu po roku 2021 klesnúť pod hranicu národných cieľov stanovených do roku 2020). Takisto zahŕňa odkaz na mechanizmus, ktorým sa zabezpečí, že sa tento základ zachová, aby sa predišlo nedostatočnému plneniu cieľa, tak ako je uvedené v nariadení o riadení. Okrem toho sa na obdobie po roku 2020 vypúšťa cieľ pre OZE-D vo výške 10 %.

Článkom 4 sa stanovujú všeobecné zásady, ktoré môžu členské štáty uplatňovať pri navrhovaní nákladovo efektívnych systémy podpory, ktoré majú uľahčiť europeizovaný a trhovo orientovaný prístup podliehajúci pravidlám štátnej pomoci.

Článkom 5 sa stanovuje postupné a čiastočné otvorenie systémov podpory cezhraničnej účasti v odvetví elektriny.

Článkom 6 sa zabezpečuje, že úroveň podpory, ktorú členské štáty poskytnutú projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ani jej podmienky, nebudú upravené spôsobom, ktorý má nepriaznivý vplyv na podporované projekty.

Článok 7, ktorým sa upravuje spôsob, ako od roku 2021 vypočítať podiel energie z obnoviteľných zdrojov, zahŕňa zníženie maximálneho podielu biopalív a biokvapalín vyrábaných z potravinárskych alebo kŕmnych plodín, s cieľom riešiť emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy. Členské štáty môžu stanoviť nižší limit a môžu rozlišovať medzi rôznymi typmi biopalív a biokvapalín vyrábaných z potravinárskych a kŕmnych plodín, napríklad stanovením nižšieho limitu pre podiel biopalív vyrábaných z olejnín, zohľadňujúc pri tom nepriamu zmenu využívania pôdy.

Článok 15 zahŕňa novú metodiku výpočtu (zakotvenú v smernici o energetickej hospodárnosti budov) minimálnych úrovní energie z obnoviteľných zdrojov v nových a existujúcich budovách, ktoré sa renovujú.

Článkom 16 sa stanovuje proces udeľovania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s jedným určeným orgánom („jednotné kontaktné miesto“) a maximálna časová lehota pre postup udeľovania povolení.

Článkom 17 sa zavádza povinnosť jednoduchého oznamovania prevádzkovateľov distribučnej sústavy pre malé projekty a osobitné ustanovenie týkajúce sa zrýchlenia postupu udeľovania povolení pre prestavby existujúcich zariadení vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov.

Článok 19 obsahuje určité úpravy systému potvrdení o pôvode, ktorých cieľom je i) rozšírenie systému potvrdení o pôvode na plyn z obnoviteľných zdrojov, ii) stanovenie povinného vydávania potvrdení o pôvode pre vykurovanie a chladenie na požiadanie výrobcu, iii) stanovenie povinného sprístupnenia potvrdení o pôvode v prípade OZE-E a plynu z obnoviteľných zdrojov, iv) umožnenie vydania potvrdení o pôvode pre podporované OZE-E, ktoré im boli pridelené formou aukcie, pričom získané príjmy sa majú použiť na vyrovnanie nákladov na podporu obnoviteľných zdrojov energie, a v) zlepšenie administratívnych postupov prostredníctvom uplatnenia normy CEN.

Článok 21 posilňuje postavenie spotrebiteľov tým, že im umožní vlastnú spotrebu bez neprimeraných obmedzení, pričom sú odmeňovaní za elektrinu, ktorú dodávajú do siete.

Článkom 22 sa stanovujú nové ustanovenia o energetických komunitách, ktoré im umožňujú účasť na trhu.

Článok 23 sa zameriava na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania a chladenia, s cieľom zabezpečiť nákladovo efektívny príspevok odvetvia k dosiahnutiu cieľa a vytvoriť v celej EÚ väčší trh pre OZE-VCH. Členské štáty sa vynasnažia dosiahnuť, pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov v dodávkach tepla a chladu, ročný nárast o 1%. O spôsobe jeho implementácie rozhodnú členské štáty.

Článok 24 posilňuje postavenie spotrebiteľov energií tým, že im poskytuje informácie o energetickej hospodárnosti diaľkového vykurovania, a tým, že im umožňuje, aby prestali kupovať teplo/chlad zo systému diaľkového vykurovania/chladenia na úrovni budovy, ak spotrebitelia alebo tretie strany konajúce v ich mene môžu dosiahnuť výrazne lepšiu energetickú hospodárnosť prostredníctvom opatrení prijatých na úrovni budovy. Zároveň to otvára miestne vykurovacie a chladiace systémy výrobcom tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie a z odpadového tepla alebo chladu a tretím stranám konajúcim v ich mene.

Článkom 25 sa na úrovni EÚ stanovuje pre dodávateľov palív povinnosť zabezpečiť určitý podiel (6,8 % v roku 2030) nízkouhlíkových palív z obnoviteľných zdrojov energie (vrátane elektriny z obnoviteľných zdrojov a moderných biopalív) s cieľom stimulovať dekarbonizáciu a energetickú diverzifikáciu a zabezpečiť nákladovo efektívny príspevok odvetvia k dosiahnutiu celkového cieľa. Otázky týkajúce sa nepriamych zmien využívania pôdy sa riešia prostredníctvom článku 7, ktorým sa počnúc rokom 2021 zavádza klesajúci maximálny podiel biopalív a biokvapalín vyrábaných z potravinárskych alebo kŕmnych plodín. Prechod na moderné biopalivá sa presadzuje osobitným submandátom, ktorým sa každoročne zvyšuje ich príspevok tak, aby v roku 2030 dosiahol aspoň 3,6 %. Napokon článok zahŕňa ustanovenie, ktorým sa stanovuje zavedenie vnútroštátnych databáz na zabezpečenie vysledovateľnosti palív a zníženie rizika podvodu.

Článkom 26 sa posilňujú existujúce kritériá EÚ týkajúce sa trvalej udržateľnosti pre bioenergiu, a to aj rozšírením ich pôsobnosti na biomasu a bioplyn určené na výrobu tepla, chladu a elektriny. Kritérium trvalej udržateľnosti vzťahujúce sa na poľnohospodársku biomasu sa zjednodušilo s cieľom znížiť administratívnu záťaž. Nové znenie tiež obsahuje prísnejšie kritérium pre ochranu rašelinísk, ktoré sa však ľahšie overuje. Zaviedlo sa nové, na riziku založené kritérium trvalej udržateľnosti pre lesnú biomasu, ako aj požiadavka týkajúca sa LULUCF s cieľom zabezpečiť správnu evidenciu vplyvov uhlíka v prípade lesnej biomasy využívanej na výrobu energie. Okrem toho sa požiadavka týkajúca sa vyhodnotenia úspory emisií skleníkových plynov uplatňovaná na biopalivá zvýšila na 70 % pre nové zariadenia a požiadavka na úsporu vo výške 80 % na teplo/chlad a elektrinu vyrobenú z biomasy. S cieľom zabrániť nadmernej administratívnej záťaži sa kritéria trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov EÚ nevzťahujú na malé zariadenia vyrábajúce teplo/chlad a elektrinu z biomasy, ktoré majú príkon nižší ako 20 MW. Príloha V obsahuje aktualizované štandardné hodnoty pre biopalivá a biokvapaliny a bola pridaná nová príloha VI, aby sa zahrnula spoločná metodika výpočtu emisií skleníkových plynov pre palivá z biomasy na výrobu tepla a elektriny vrátane určených hodnôt.

Článok 27 prináša vyjasnenie systému hmotnostnej bilancie a prispôsobuje ho tak, aby zahŕňal spoločnú digesciu bioplynu a vtláčanie biometánu do rozvodnej siete zemného plynu. Zmenený článok zahŕňa povinné uznávanie dôkazov z vnútroštátnych systémov iných členských štátov, ktoré boli overené Komisiou. S cieľom zjednodušiť kritériá trvalej udržateľnosti EÚ sa vypúšťa niekoľko neprevádzkových ustanovení vrátane možnosti uzatvoriť dvojstranné dohody s tretími krajinami, a možnosti, aby Komisia mohla uznávať oblasti vymedzené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených do zoznamov vypracovaných medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou na ochranu prírody. Ďalej sa v ňom objasňuje právny základ, ktorý Komisii umožňuje špecifikovať auditové postupy uplatniteľné na dobrovoľné schémy, s väčším dôrazom na obmedzenie administratívnej záťaže. Napokon posilňuje zapojenie členských štátov do riadenia dobrovoľných schém umožnením kontroly certifikačných orgánov.

Článok 28 obsahuje právny základ, ktorý Komisii umožňuje aktualizovať metodiku výpočtu emisií skleníkových plynov. Objasňuje sa v ňom aj budúce využívanie správ členských štátov týkajúcich sa priemerných emisií z pestovania.

Články 3, 4, 16 (ods. 1-8), 22 a 23, 24 a 26 smernice 2009/28/ES sa týmto návrhom zrušujú. Články 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 25, 25a, 27, 28, 29 smernice 2009/28/ES (články 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 18, 31, 32, 33, 35 a 36 tohto návrhu) sa mierne upravujú (napr. technické detaily alebo úpravy až po nové zmeny a ustanovenia) alebo len prečíslujú.

6.Doplňujúce informácie

Zjednodušenie a vhodnosť právnych predpisov

Vytýčenie cieľa EÚ na rok 2030 ponúka príležitosť uplatňovať celostný prístup k zavádzaniu energie z obnoviteľných zdrojov. Toto zahŕňa jeden všeobecný cieľ, a to aby bol v Únii do roku 2030 podiel energie z obnoviteľných zdrojov aspoň 27 %, bez toho, aby bolo potrebné ponechať osobitný čiastkový cieľ pre OZE-D. Okrem toho tento návrh zahŕňa opatrenia vo všetkých troch odvetviach obnoviteľných zdrojov energie, ktorými sa posilňuje viditeľnosť investícií do energie z obnoviteľných zdrojov, posilňuje sa všeobecný regulačný rámec a využíva sa potenciál všetkých odvetví v ich príspevkoch k spoločnému úsiliu na dosiahnutie cieľa na rok 2030.

Výpočet konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v doprave sa presunul do článku 7 s cieľom zosúladiť ho s výpočtom konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov energie v oblasti výroby elektriny, tepla a chladu.

Sú zahrnuté opatrenia zjednodušujúce súčasný rámec pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov (napr. článok 4 návrhu) a riešenie prierezových problémov (napr. administratívne prekážky v článkoch 15, 16 a 17 návrhu).

Zrušenie platných právnych predpisov

Prijatie tohto návrhu bude viesť k zrušeniu existujúcej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie od 1. januára 2021.

Doložka o preskúmaní/revízii/ukončení platnosti

Návrh obsahuje všeobecnú doložku o preskúmaní v článku 30.

Prepracovanie

Táto dôvodová správa je súčasťou návrhu na prepracovanie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. Tento špecifický prístup sa prijal, pretože prepracovanie zahŕňa nové podstatné zmeny, aj keď niektoré ustanovenia skoršieho právneho aktu zostávajú nezmenené.

Tabuľka zhody

Členské štáty sú povinné oznámiť Komisii znenie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa smernica transponuje, ako aj tabuľku zhody medzi uvedenými ustanoveniami a touto smernicou.

Vzhľadom na veľký rozsah tohto návrhu a počet právnych povinností, ktoré ustanovuje, je táto tabuľka zhody potrebná, aby Komisia mohla náležite plniť svoje úlohy dohliadať na transpozíciu smernice.

Európsky hospodársky priestor (EHP)

Navrhovaný akt sa týka záležitostí EHP, a preto by sa mal rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

2016/0382 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva Öfungovaní Európskej únieÕ, a najmä na jej článok 175 ods. 1 ð 194 ods. 2 ï a jej článok 95 vo vzťahu k článkom 17, 18 a 19 tejto smernice,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 10 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 11 ,

konajúc v súlade s Ö riadnym legislatívnym Õ postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy 12 ,

keďže:

ò nový

(1)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES 13 bola opakovane podstatným spôsobom zmenená 14 . Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 1 (prispôsobené)

ð nový

(2)ð Podpora obnoviteľných foriem energie je jedným z cieľov energetickej politiky Únie. ï Kontrola energetickej spotreby v Európe a vVäčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie spolu s úsporami energie a vyššou energetickou efektívnosťou Ö predstavuje Õ významnýmiú súčasťami balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na dodržiavanie Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národovÖ Parížskej dohody Õ o zmene klímy Ö z roku 2015 Õ a ďalších záväzkov Spoločenstva a medzinárodných záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov po roku 2012 Ö rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 vrátane záväzného cieľa znížiť do roku 2030 emisie v Únii aspoň o 40% v porovnaní s úrovňami z roku 1990 Õ. Tieto faktory zohrávajú taktiež Ö To tiež zohráva Õ dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, podpore technického rozvoja a inovácií a poskytovaní príležitostí na zamestnanie a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych a izolovaných oblastiach ð alebo regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva ï.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 2 (prispôsobené)

ð nový

(3)Predovšetkým väčšie technologické zlepšenia, podnety na využívanie a rozvoj verejnej dopravy, využívanie energeticky efektívnych technológií a Ö podpora Õ využívaniea energie z obnoviteľných zdrojov ð v odvetví elektriny, vykurovania a chladenia, ako aj ï energie v Ö odvetví  Õdopravey patria medzi najúčinnejšieÖ sú veľmi účinné Õ nástrojeð , spolu s opatreniami na zabezpečenie energetickej efektívnosti ï, ktorými môže Spoločenstvo na zníženie svoju ð emisií zo skleníkových plynov v Únii a ï závislosťti Ö Únie Õ od dovážanejého ð plynu a ï ropy v odvetví dopravy, kde je problém bezpečnosti dodávok energie najakútnejší, a ovplyvniť trh s motorovými palivami v doprave.

ò nový

(4)Smernicou 2009/28/ES sa vytvoril regulačný rámec pre podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorom sa stanovujú záväzné národné ciele týkajúce sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie a v doprave, ktoré sa majú splniť do roku 2020. V rámci oznámenia Komisie z 22. januára 2014 15 sa stanovil rámec pre budúce politiky Únie v oblasti energetiky a klímy a podporilo sa spoločné chápanie toho, ako rozvíjať tieto politiky po roku 2020. Komisia navrhla, že pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii, cieľ Únie na rok 2030 by mal predstavovať aspoň 27 %.

(5)Európska rada na svojom zasadnutí v októbri 2014 schválila tento cieľ, z čoho vyplýva, že členské štáty môžu stanoviť svoje vlastné, ambicióznejšie národné ciele.

(6)Európsky parlament vo svojich uzneseniach k „Rámcu politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ a „správe o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“, podporil záväzný cieľ Únie, aby do roku 2030 bolo aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby z energie z obnoviteľných zdrojov, pričom zdôraznil, že tento cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a potenciál každého členského štátu.

(7)Preto je vhodné stanoviť záväzný cieľ Únie, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov by mal byť aspoň 27 %. Členské štáty by mali, prostredníctvom procesu riadenia stanovenom v nariadení [riadenie], definovať svoj prínos k splneniu tohto cieľa v rámci svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.

(8)Stanovenie záväzného cieľa Únie týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 by naďalej predstavovalo podporu rozvoju technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a poskytovalo investorom istotu. Cieľ definovaný na úrovni Únie by pre členské štáty znamenal väčšiu flexibilitu pri plnení svojich cieľov na zníženie skleníkových plynov čo najefektívnejším spôsobom z hľadiska nákladov v súlade s ich špecifickými okolnosťami, energetickým mixom a kapacitami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

(9)Národné ciele stanovené na rok 2020 by mali predstavovať minimálny príspevok členských štátov k novému rámcu na rok 2030. Za žiadnych okolností by národný podiel energie z obnoviteľných zdrojov nemal klesnúť pod hodnotu tohto príspevku a v prípade, že sa tak stane, by príslušné členské štáty mali prijať primerané opatrenia, aby zabezpečili, že táto hodnota ostane zachovaná, ako aj prispieť k finančným nástrojom uvedeným v nariadení [riadenie].

(10)Členské štáty by mali prijať ďalšie opatrenia v prípade, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov nezodpovedá trajektórii Únie dosiahnuť cieľ, ktorým je aspoň 27 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Tak, ako je stanovené v nariadení [riadenie], ak Komisia v priebehu posúdenia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy zistila rozdiely v ambíciách, môže prijať opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť dosiahnutie uvedeného cieľa. Ak v priebehu posúdenia integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy Komisia zistila rozdiely v realizácii, mali by členské štáty uplatňovať opatrenia stanovené v nariadení [riadenie], ktoré im poskytujú dostatočnú flexibilitu výberu.

(11)S cieľom podporiť ambiciózne príspevky členských štátov pri dosahovaní cieľa Únie by sa v týchto členských štátoch mal ustanoviť finančný rámec, ktorého cieľom je uľahčiť investície do projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom využívania finančných nástrojov.

(12)Komisia by sa mala zamerať na pridelenie prostriedkov na zníženie kapitálových nákladov na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, čo má významný dosah na náklady projektov obnoviteľnej energie a na ich konkurencieschopnosť.

(13)Komisia by mala uľahčiť výmenu najlepších postupov medzi príslušnými vnútroštátnymi alebo regionálnymi orgánmi alebo subjektmi, napr. prostredníctvom pravidelných stretnutí s cieľom nájsť spoločný prístup na podporu väčšieho využívania nákladovo efektívnych projektov obnoviteľnej energie, podporovať investície do nových, flexibilných a čistých technológií, a na základe transparentných kritérií a spoľahlivých cenových signáloch trhu stanoviť primerané stratégie riadenia procesu vyraďovania technológií, ktoré neprispievajú k zníženiu emisií alebo neposkytujú dostatočnú pružnosť.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 7 (prispôsobené)

ð nový

(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou 16 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave 17 , ð a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 1099/2008 18 ï stanovili vymedzenia pojmov pre rozličné typy energií z obnoviteľných zdrojov energie. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES XXXX/XX/EÚ z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou Ö  19  Õ stanovila všeobecné vymedzenia pojmov pre sektor elektroenergetiky. V záujme právnej istoty a prehľadnosti je vhodné používať Ö dané Õ rovnaké alebo podobné vymedzenia pojmov aj v tejto smernici.

ò nový

(15)Systémy podpory pre elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov sa ukázali ako účinný spôsob podpory zavádzania elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ak sa členské štáty rozhodnú zaviesť systémy podpory, takáto podpora by sa mala poskytovať spôsobom, ktorý v rámci možností nenarúša fungovanie trhov s elektrinou. Na tento účel čoraz väčší počet členských štátov vyčleňuje podporu tak, že podpora sa poskytuje navyše k trhovým príjmom.

(16)Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa v prípade spotrebiteľov a daňových poplatníkov mala zaviesť s čo najnižšími nákladmi. Pri navrhovaní systémov podpory a pri prideľovaní podpory by sa členské štáty mali snažiť minimalizovať celkové náklady na zavádzanie systému, a plne pritom zohľadniť potreby rozvoja sietí a sústav, výsledný energetický mix a dlhodobý potenciál technológií.

(17)Otvorenie systémov podpory cezhraničnej účasti obmedzuje negatívne vplyvy na vnútorný trh s energiou a môže za určitých podmienok pomôcť členským štátom dosiahnuť cieľ Únie úspornejšie. Cezhraničná účasť je tiež prirodzeným dôsledkom vývoja politiky Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov, pričom záväzný cieľ na úrovni Únie nahrádza záväzné národné ciele. Preto je vhodné požadovať od členských štátov, aby postupne a čiastočne začali podporovať projekty umiestnené v iných členských štátoch, a vymedzili niekoľko spôsobov, ktorými možno takéto postupné zavádzanie realizovať, s tým, že sa zabezpečí dodržiavanie ustanovení Zmluvy o fungovaní Európskej únie vrátane článkov 30, 34 a 110.

(18)Bez toho, aby boli dotknuté úpravy systémov podpory, ktorých cieľom je ich uvedenie do súladu s pravidlami štátnej pomoci, politiky podpory obnoviteľných zdrojov energie by mali byť stabilné a vyhnúť sa častým zmenám. Takéto zmeny majú priamy vplyv na náklady na financovanie kapitálu, náklady na vývoj projektov, a tým aj na celkové náklady na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v Únii. Členské štáty by mali zabrániť tomu, aby revízia akejkoľvek podpory poskytnutej na projekty obnoviteľnej energie mala negatívny vplyv na ich ekonomickú životaschopnosť. V tejto súvislosti by členské štáty mali podporovať nákladovo efektívne podporné politiky a zaručiť ich finančnú udržateľnosť.

(19)Povinnosti členských štátov vypracovať akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a správy o dosiahnutom pokroku, ako aj povinnosť Komisie predkladať správy o pokroku členských štátov majú zásadný význam pre zvýšenie transparentnosti, zabezpečenie prehľadnosti pre investorov a spotrebiteľov a umožnenie účinného monitorovania. Nariadením [riadenie] sa tieto povinnosti začleňujú do systému riadenia energetickej únie, kde sú povinnosti plánovania, podávania správ a monitorovania v oblasti energetiky a klímy zjednodušené. Platforma transparentnosti v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je súčasťou širšej platformy stanovenej v nariadení [riadenie].

ê 2009/28/ES odôvodnenie 11 (prispôsobené)

(20)Je potrebné stanoviť transparentné a jednoznačné pravidlá pre výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie a pre vymedzenie týchto zdrojov. V tejto súvislosti by sa mala zahrnúť energia prítomná v oceánoch a iných vodných útvaroch vo forme vĺn, morských prúdov, prílivu a odlivu, gradientov oceánskej tepelnej energie alebo gradientov slanosti.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 5

V záujme zníženia emisií skleníkových plynov v rámci Spoločenstva, ako aj zníženia jej závislosti od dovozu energie by mal byť rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov energie úzko spätý so zvýšením energetickej efektívnosti.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 8

Oznámenie Komisie z 10. januára 2007 s názvom Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu – obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti preukázalo, že cieľ 20 % pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie a cieľ 10 % pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie v doprave by boli vhodné a dosiahnuteľné ciele a že rámec, ktorý obsahuje záväzné ciele, by mal poskytnúť podnikateľskej komunite dlhodobú stabilitu, ktorú potrebuje na uskutočňovanie racionálnych a trvalo udržateľných investícií v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré môžu znížiť závislosť na dovážaných fosílnych palivách a zvýšiť využívanie nových energetických technológií. Tieto ciele existujú v kontexte zvýšenia energetickej efektívnosti o 20 % do roku 2020 stanoveného v oznámení Komisie z 19. októbra 2006 s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu, ktorý schválila Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 a Európsky parlament vo svojom uznesení z 31. januára 2008 o tomto akčnom pláne.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 9

Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 opätovne potvrdila záväzok Spoločenstva týkajúci sa rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov energie v rámci celého Spoločenstva po roku 2010. Potvrdila záväzný cieľ, ktorým je dosiahnuť do roku 2020 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe v Spoločenstve a záväzný cieľ, ktorým je minimálne 10 % podiel biopalív na spotrebe automobilového benzínu a motorovej nafty v doprave a ktorý majú do roku 2020 dosiahnuť všetky členské štáty nákladovo efektívnym spôsobom. Uviedla, že záväzný charakter cieľa pre biopalivá je primeraný za predpokladu, že výroba je trvalo udržateľná, že biopalivá druhej generácie budú komerčne dostupné a že smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív 20 sa zmení a doplní tak, aby umožňovala príslušné úrovne miešania. Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2008 zopakovala, že je nevyhnutné vytvoriť a plniť účinné kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a zabezpečiť komerčnú dostupnosť biopalív druhej generácie. Európska rada sa na svojom zasadnutí v júni 2008 znovu venovala kritériám trvalej udržateľnosti a vývoju biopalív druhej generácie a zdôraznila potrebu posúdiť možné vplyvy výroby biopalív na poľnohospodárske potravinové výrobky a v prípade potreby riešiť nedostatky. Ďalej tiež uviedla, že by sa mali podrobnejšie posúdiť environmentálne a sociálne dôsledky výroby a spotreby biopalív.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 10

Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. septembra 2007 o pláne pre obnoviteľnú energiu v Európe 21 vyzval Komisiu, aby do konca roka 2007 predložila návrh legislatívneho rámca pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie v nadväznosti na dôležitosť stanovenia cieľov pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na úrovni Spoločenstva a členských štátov.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 12

Využívanie poľnohospodárskeho materiálu, ako napríklad hnoja, močovky a iných odpadov živočíšneho a organického pôvodu, na produkciu bioplynu ponúka vzhľadom na vysoký potenciál úspory emisií skleníkových plynov značné environmentálne výhody v oblasti výroby tepla a elektriny, ako aj v oblasti jeho využívania ako biopaliva. Zariadenia na výrobu bioplynu môžu vzhľadom na ich decentralizovaný charakter a regionálnu štruktúru investícií významne prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju vo vidieckych oblastiach a ponúknuť poľnohospodárom nové možnosti príjmov.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 13

Vzhľadom na pozície prijaté Európskym parlamentom, Radou a Komisiou je vhodné stanoviť záväzné národné ciele, ktoré budú v súlade s 20 % podielom energie z obnoviteľných zdrojov energie a 10 % podielom energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave na energetickej spotrebe v Spoločenstve do roku 2020.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 14

Hlavným účelom záväzných národných cieľov je poskytnúť investorom istotu a podporovať nepretržitý rozvoj technológií na výrobu energie zo všetkých druhov obnoviteľných zdrojov energie. Preto nie je vhodné odkladať rozhodnutie o tom, či je cieľ záväzný, do uskutočnenia nejakej budúcej udalosti.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 15

Východiskové pozície, potenciálne obnoviteľné zdroje energie a energetický mix v jednotlivých členských štátov sú rôzne. Preto je potrebné premeniť cieľ Spoločenstva vo výške 20 % na jednotlivé ciele pre každý členský štát, pričom sa náležite zohľadní spravodlivé a primerané rozdelenie, ktoré vezme do úvahy rozdielne východiskové pozície a možnosti členských štátov, vrátane existujúceho podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie a energetického mixu. Toto je vhodné realizovať prostredníctvom rozdelenia požadovaného celkového nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi členské štáty na základe rovnakého nárastu podielu každého členského štátu váženého prostredníctvom jeho HDP, pričom výsledok sa upraví tak, aby odrážal ich východiskové pozície, a započítaním z hľadiska hrubej konečnej energetickej spotreby, pričom sa zohľadní doterajšie úsilie členských štátov v súvislosti s využívaním energie z obnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 16

Na rozdiel od vyššie uvedeného, pokiaľ ide o 10 % cieľ pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie v doprave, je vhodné stanoviť ho na rovnakej úrovni pre každý členský štát, aby sa zaručila jednotnosť parametrov a dostupnosti motorových palív v doprave. Keďže s motorovými palivami v doprave sa obchoduje jednoducho, členské štáty s malými zásobami príslušných zdrojov dokážu jednoducho získať biopalivá odinakiaľ. Hoci by pre Spoločenstvo bolo technicky možné splniť cieľ týkajúci sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave výlučne z domácej produkcie, je pravdepodobné aj žiaduce, aby sa cieľ v skutočnosti splnil kombináciou domácej produkcie a dovozu. Preto by Komisia mala monitorovať zásobovanie trhu Spoločenstva biopalivami a v prípade potreby by mala navrhnúť príslušné opatrenia na dosiahnutie vyváženého pomeru medzi domácou produkciou a dovozom s ohľadom okrem iného na rozvoj mnohostranných a dvojstranných obchodných rokovaní, environmentálne, sociálne a ekonomické otázky a na bezpečnosť dodávok energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 17

Zlepšenie energetickej efektívnosti je kľúčovým cieľom Spoločenstva, pričom cieľom je dosiahnuť zlepšenie energetickej efektívnosti o 20 % do roku 2020. Tento cieľ spoločne s platnými a budúcimi právnymi predpismi vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov 22 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu 23 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách 24 zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní plnenia cieľov v oblasti klímy a energetiky pri čo najnižších nákladoch a môže priniesť aj nové príležitosti pre hospodárstvo Európskej únie. Politiky v oblasti energetickej efektívnosti a úspory energie sú jednou z najúčinnejších metód, ktorou môžu členské štáty zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie, a jednoduchšie tak splniť národné celkové ciele a ciele v oblasti dopravy pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú stanovené v tejto smernici.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 18

Úlohou členských štátov bude dosiahnuť vo všetkých odvetviach výrazné zlepšenie energetickej efektívnosti, aby ľahšie splnili svoje ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie vyjadrené ako percentuálny podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe. V odvetví dopravy je energetická efektívnosť nevyhnutná, pretože záväzný percentuálny cieľ využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie bude pravdepodobne čoraz ťažšie plniť trvalo udržateľným spôsobom, ak bude neustále rásť celkový dopyt po energii na účely dopravy. Záväzný cieľ v oblasti dopravy vo výške 10 %, ktorý majú dosiahnuť všetky členské štáty, by sa mal preto stanoviť ako podiel konečnej energetickej spotreby v doprave, ktorý sa má získať z obnoviteľných zdrojov energie ako celok, a nielen zo samotných biopalív.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 19

V záujme dosiahnutia záväzných národných celkových cieľov by sa členské štáty mali snažiť o dodržiavanie orientačnej trajektórie vedúcej k dosiahnutiu ich konečných záväzných cieľov. Mali by vypracovať národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie vrátane informácií o sektorových cieľoch, pričom by mali zohľadniť skutočnosť, že existujú rôzne využitia biomasy a že je preto dôležité mobilizovať jej nové zdroje. Okrem toho by členské štáty mali stanoviť opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Každý členský štát by mal pri hodnotení svojej očakávanej hrubej konečnej energetickej spotreby vo svojom národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie posúdiť, ako môžu opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a úspory energie prispieť k tomu, aby dosiahol svoje národné ciele. Členské štáty by mali zohľadniť optimálnu kombináciu technológií na zvýšenie energetickej efektívnosti s energiou z obnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 20

Aby sa umožnilo využitie výhod technologického pokroku a úspor z rozsahu, mala by sa v orientačnej trajektórii zohľadniť možnosť rýchlejšieho rastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v budúcnosti. Osobitná pozornosť sa preto môže venovať odvetviam, ktoré neprimerane trpia nedostatočným technologickým pokrokom a úsporami z rozsahu a preto zostávajú nedostatočne vyvinuté, ale ktoré by v budúcnosti mohli značne prispieť k dosiahnutiu cieľov na rok 2020.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 21

Pre túto orientačnú trajektóriu by sa ako východiskový bod mal použiť rok 2005, pretože je posledným rokom, pre ktorý sú k dispozícii spoľahlivé údaje o národných podieloch energie z obnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 23

Členské štáty môžu nabádať miestne a regionálne orgány k tomu, aby si stanovili vyššie ciele ako sú národné ciele, a aby zapájali miestne a regionálne orgány do vypracúvania národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie a šírenia osvety o výhodách energie z obnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 24

V záujme plného využitia potenciálu biomasy by Spoločenstvo a členské štáty mali podporovať zvýšenú mobilizáciu existujúcich zásob dreva a rozvoj nových systémov lesného hospodárstva.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 25

Členské štáty majú rozdielny potenciál v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie a využívajú rôzne systémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov energie na vnútroštátnej úrovni. Väčšina členských štátov používa systémy podpory, ktoré poskytujú výhody len energii z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa vyrába na ich území. Pre riadne fungovanie národných systémov podpory je nevyhnutné, aby členské štáty mali kontrolu nad účinkami ich národných systémov podpory a nákladmi na ne podľa svojho rozdielneho potenciálu. Dôležitým prostriedkom na dosiahnutie cieľa tejto smernice je zabezpečenie riadneho fungovania národných systémov podpory v súlade so smernicou 2001/77/ES, aby sa zachovala dôvera investorov a aby sa členským štátom umožnilo navrhnúť účinné vnútroštátne opatrenia na plnenie cieľov. Cieľom tejto smernice je uľahčiť cezhraničnú podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie bez toho, aby boli ovplyvnené národné systémy podpory. Touto smernicou sa zavádzajú nepovinné mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi, ktorými sa im umožní dohodnúť sa na rozsahu, v akom jeden členský štát podporuje výrobu energie v druhom členskom štáte, a na rozsahu, v akom by sa mala výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie započítať do národného celkového cieľa týchto členských štátov. Aby sa zabezpečila účinnosť oboch druhov opatrení na plnenie cieľov, t. j. národných systémov podpory a mechanizmov spolupráce, je nevyhnutné, aby mohli členské štáty stanoviť, či a do akej miery sa ich národné systémy podpory vzťahujú na energiu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v iných členských štátoch, a dohodnúť sa na tom pomocou mechanizmov spolupráce stanovených v tejto smernici.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 26

Je žiaduce, aby ceny energie odrážali vonkajšie náklady na výrobu energie a energetickú spotrebu, ako aj prípadné environmentálne a sociálne náklady a náklady na zdravotnú starostlivosť.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 27

Verejná podpora je potrebná na dosiahnutie cieľov Spoločenstva, pokiaľ ide o rozvoj výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, najmä kým ceny elektriny na vnútornom trhu neodrážajú úplné environmentálne a sociálne náklady a prínosy využívaných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 28

Spoločenstvo a členské štáty by sa mali snažiť znížiť celkovú energetickú spotrebu v doprave a zvýšiť energetickú efektívnosť v doprave. Hlavné prostriedky znižovania energetickej spotreby v doprave zahŕňajú plánovanie dopravy, podporu verejnej dopravy, zvyšovanie podielu výroby vozidiel na elektrický pohon a výrobu energeticky úspornejších vozidiel a vozidiel menších rozmerov a s menším objemom motora.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 29

Členské štáty by sa mali usilovať o diverzifikáciu energetického mixu z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých odvetviach dopravy. Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť do 1. júna 2015 správu, v ktorej načrtne možnosti väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v jednotlivých odvetviach dopravy.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 30

(21)Pri výpočte prínosu vodnej a veternej energie by sa na účely tejto smernice mali účinky klimatických rozdielov vyrovnať použitím normalizačného faktora. Navyše by sa elektrina vyrobená z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorá bola predtým prečerpaná do hornej nádrže, nemala považovať za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 31

(22)Tepelné čerpadlá, ktoré umožňujú využívanie aerotermálneho, geotermálneho či hydrotermálneho tepla pri užitočnej teplotnej úrovni potrebujú na svoje fungovanie elektrinu alebo inú pomocnú energiu. Preto by sa mala energia využívaná na pohon tepelných čerpadiel odpočítať z celkového využiteľného tepla. Mali by sa zohľadniť len tie tepelné čerpadlá, ktorých výstup vysoko prevyšuje primárnu energiu potrebnú na ich pohon.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 32

(23)Pasívne energetické systémy využívajú ako zdroj energie konštrukciu budovy. Takáto energia sa považuje za ušetrenú energiu. Aby sa predišlo dvojitému započítaniu, energia využitá týmto spôsobom by sa nemala zohľadňovať na účely tejto smernice.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 33 (prispôsobené)

(24)Niektoré členské štáty majú na svojej hrubej konečnej energetickej spotrebe vysoký podiel leteckej dopravy. Vzhľadom na súčasné technologické a regulačné obmedzenia, ktoré bránia komerčnému využitiu biopalív v leteckej doprave, je pre takéto členské štáty vhodné stanoviť čiastočnú výnimku tým, že z výpočtu ich hrubej konečnej energetickej spotreby v národnej leteckej doprave sa vyjme množstvo, o ktoré prekračuje 1,5 násobok priemeru hrubej konečnej energetickej spotreby Spoločenstva Ö Únie Õ v leteckej doprave v roku 2005 odhadnutý Eurostatom, t. j. 6,18 %. Cyprus a Malta sa kvôli svojmu ostrovnému a okrajovému charakteru spoliehajú na leteckú dopravu ako na spôsob dopravy, ktorý je pre ich občanov a hospodárstvo nevyhnutný. V dôsledku toho majú Cyprus a Malta neúmerne vysoký podiel leteckej dopravy na svojej hrubej konečnej energetickej spotrebe, t. j. viac ako trojnásobok priemeru Spoločenstva Ö Únie Õ v roku 2005, a sú preto neúmerne ovplyvnené súčasnými technologickými a regulačnými obmedzeniami. Pre tieto členské štáty je preto vhodné ustanoviť, aby výnimka zahŕňala množstvo, o ktoré presahujú priemer hrubej konečnej energetickej spotreby Spoločenstva Ö Únie Õ v leteckej doprave v roku 2005 odhadnutý Eurostatom, t. j. 4,12 %.

ò nový

(25)S cieľom zabezpečiť, aby príloha IX zohľadňovala zásady hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES 25 , kritériá Únie týkajúce sa trvalej udržateľnosti a potrebu zabezpečiť, aby sa uplatňovaním prílohy nevytváral dodatočný dopyt po pôde a zároveň sa podporovalo využívanie odpadu a zvyškov, Komisia by pri pravidelnom hodnotení prílohy mala zvážiť zahrnutie ďalších surovín, ktoré nespôsobujú výrazné deformačné účinky trhov pre (vedľajšie) produkty, odpad alebo zvyšky.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 34

Na dosiahnutie energetického modelu, ktorý podporuje energiu z obnoviteľných zdrojov energie, je potrebné podporiť strategickú spoluprácu medzi členskými štátmi, do ktorej sa, ak je to vhodné, zapoja aj regióny a miestne orgány.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 35

Členské štáty by mali byť so zreteľom na ustanovenia tejto smernice podporené v rozvíjaní všetkých vhodných foriem spolupráce v súvislosti s cieľmi stanovenými v tejto smernici. Táto spolupráca sa môže uskutočňovať na všetkých úrovniach, dvojstranne alebo mnohostranne. Popri mechanizmoch s vplyvom na výpočet a plnenie cieľa, ktoré sú výlučne uvedené v tejto smernici, a to štatistické prenosy medzi členskými štátmi, spoločné projekty a spoločné systémy podpory, môže mať spolupráca napríklad aj formu výmeny informácií a najlepších postupov, ako je to uvedené najmä v platforme transparentnosti stanovenej touto smernicou, a inej dobrovoľnej koordinácie medzi všetkými druhmi systémov podpory.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 36 (prispôsobené)

ð nový

(26)Na účely vytvárania príležitostí na znižovanie nákladov na dosahovanie Ö plnenie Õ cieľova Ö Únie Õ stanovenýchého v tejto smernici ð a poskytnutia pružnosti členským štátom pri plnení svojho záväzku neklesnúť po roku 2020 pod národné ciele na rok 2020 ï je vhodné v členských štátoch podporiť spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenej v iných členských štátoch a umožniť členským štátom započítavať energiu z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanú v inom členskom štáte do svojichho ð podielu energie z obnoviteľných zdrojov ï národných cieľov. Z tohto dôvodu sa vyžadujú opatrenia flexibility, ð mechanizmy spolupráce ï ktoré však zostanú pod kontrolou členských štátov, aby neovplyvnili ich schopnosť dosahovať svoje národné ciele ð slúžiace na doplnenie ich záväzkov začať podporovať projekty umiestnené v iných členských štátoch ï. Tieto opatrenia flexibility ð mechanizmy ï budú Ö zahŕňať Õ mať formu štatistickýché prenosovy, spoločnýché projektovy členských štátov alebo spoločnýché systémovy podpory.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 35 (prispôsobené)

ð nový

(27)Členské štáty by mali byť so zreteľom na ustanovenia tejto smernice podporené v rozvíjaní všetkých vhodných foriem spolupráce v súvislosti s cieľmi stanovenými v tejto smernici. Táto spolupráca sa môže uskutočňovať na všetkých úrovniach, dvojstranne alebo mnohostranne. Popri mechanizmoch s vplyvom na výpočet a plnenie cieľa ðpodielu energie z obnoviteľných zdrojovï, ktoré sú výlučne uvedené v tejto smernici, a to štatistické prenosy medzi členskými štátmi, spoločné projekty a spoločné systémy podpory, môže mať spolupráca napríklad aj formu výmeny informácií a najlepších postupov, ako je to uvedené najmä v platforme transparentnosti Ö elektronickej platforme Õ stanovenej touto smernicou, ð nariadením [riadenie], ï a inej dobrovoľnej koordinácie medzi všetkými druhmi systémov podpory.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 37 (prispôsobené)

ð nový

(28)Malo by byť možnéumožnené, aby sa dovážaná elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie mimo Ö Únie Õ Spoločenstva započítavala do ð podielov energie z obnoviteľných zdrojov ïcieľov členských štátov. Aby sa však zabránilo čistému zvýšeniu emisií skleníkových plynov prostredníctvom presmerovania existujúcich obnoviteľných zdrojov energie a ich úplnému alebo čiastočnému nahradeniu konvenčnými zdrojmi energie, mala by sa započítavať iba elektrina vyrobená zariadeniami využívajúcimi obnoviteľné zdroje energie, ktoré sa uvedú do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, alebo zvýšenou kapacitou zariadení, ktoré boli po uvedenom dátume rekonštruované. V záujme zabezpečenia dostatočného účinku nahradenia energie z konvenčných zdrojov energiou z obnoviteľných zdrojov energie v Spoločenstve Ö Únii Õ a v tretích krajinách je vhodné zabezpečiť, aby takýto dovoz bolo možné spoľahlivo sledovať a započítať. Zvážia sa dohody s tretími krajinami týkajúce sa organizácie takéhoto obchodu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie. Ak sa na základe príslušného rozhodnutia prijatého podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve 26   stanú Ö sú Õ relevantné ustanovenia tejto smernice záväznými pre zmluvné strany uvedenej zmluvy, budú Ö mali by Õ sa na ne vzťahovať opatrenia spolupráce medzi členskými štátmi stanovené v tejto smernici.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 38

Keď členské štáty realizujú spoločné projekty s jednou alebo viacerými tretími krajinami v súvislosti s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tieto spoločné projekty by sa mali týkať iba novovybudovaných zariadení alebo zariadení s novozvýšenou kapacitou. Zabezpečí sa tým, aby sa v dôsledku dovozu energie z obnoviteľných zdrojov energie do Spoločenstva neznížil podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe v danej tretej krajine. Okrem toho by mali dotknuté členské štáty podporovať danú tretiu krajinu v domácom využívaní časti výroby elektriny zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje spoločný projekt. Komisia a členské štáty by navyše mali podnecovať dotknutú tretiu krajinu, aby rozvíjala svoju politiku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátane stanovenia ambicióznych cieľov.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 39

Vzhľadom na to, že projekty vysokého európskeho záujmu v tretích krajinách, napríklad Stredomorský solárny plán, môžu potrebovať dlhý prípravný čas, kým budú plne prepojené s územím Spoločenstva, je vhodné napomôcť ich rozvoju tým, že sa členským štátom umožní, aby vo svojich národných cieľoch zohľadnili obmedzené množstvo elektriny vyrobenej v rámci takýchto projektov počas výstavby prepojenia.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 40 (prispôsobené)

(29)Postup využívaný správnym orgánom zodpovedným za dohľad nad schvaľovanímie, vydávanímie osvedčení a povolení pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie by mal byť pri uplatňovaní pravidiel na konkrétne projekty objektívny, transparentný, nediskriminačný a primeraný. Predovšetkým je vhodné zabrániť akémukoľvek zbytočnému zaťaženiu, ktoré by mohlo vyplynúť zo zaradenia projektov v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi zariadenia, ktoré predstavujú vysoké riziko pre zdravie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 42

(30)V záujme rýchleho rozšírenia energie z obnoviteľných zdrojov energie a vzhľadom na jej celkovú vysokú kvalitu z hľadiska trvalej udržateľnosti a prínosov pre životné prostredie by členské štáty mali pri uplatňovaní administratívnych pravidiel a plánovaní štruktúr a právnych predpisov zameraných na udeľovanie povolení pre zariadenia, pokiaľ ide o znižovanie znečistenia a kontrolu priemyselných podnikov, boj proti znečisteniu ovzdušia a predchádzanie vypúšťaniu alebo minimalizáciu vypúšťania nebezpečných látok do životného prostredia, zohľadňovať prínos obnoviteľných zdrojov energie k plneniu cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy, a to najmä v porovnaní so zariadeniami na výrobu energie z neobnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 43

V záujme podnietenia jednotlivých občanov, aby prispeli k plneniu cieľov stanovených v tejto smernici, by príslušné orgány mali zvážiť možnosť nahradenia povolení jednoduchým ohlásením príslušnému orgánu v prípade inštalácie malých decentralizovaných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 44 (prispôsobené)

(31)Mala by sa zabezpečiť koherentnosť medzi cieľmi tejto smernice a ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva Ö Únie Õ v oblasti ochrany životného prostredia. Najmä počas postupov posudzovania, plánovania alebo udeľovania povolenia pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie by členské štáty mali zohľadňovať všetky právne predpisy Spoločenstva Ö Únie Õ v oblasti ochrany životného prostredia a prínos obnoviteľných zdrojov energie k plneniu cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy, a to najmä v porovnaní so zariadeniami na výrobu energie z neobnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 45 (prispôsobené)

(32)Národné technické špecifikácie a ďalšie požiadavky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES(EÚ) 2015/1535 Ö  27  Õz 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti 28 , a ktoré sa týkajú napríklad úrovní kvality, metód testovania alebo podmienok používania, by nemali vytvárať prekážky pre obchodovanie zo zariadeniami a systémami v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie. Preto by systémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov energie nemali predpisovať také národné technické špecifikácie, ktoré sa odchyľujú od platných noriem SpoločenstvaÖ Únie Õ, alebo ktoré vyžadujú, aby podporné zariadenia a systémy boli certifikované alebo testované na konkrétnom mieste alebo konkrétnym subjektom.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 46

Členské štáty by mali zvážiť mechanizmy na podporu diaľkového vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 47 (prispôsobené)

(33)Na národnej a regionálnej úrovni viedli pravidlá a povinnosti týkajúce sa minimálnych požiadaviek na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie v nových a renovovaných budovách k značnému nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Tieto opatrenia by sa mali podporovať v širšom kontexte SpoločenstvaÖ Únie Õ a zároveň by sa mali prostredníctvom stavebných predpisov podporovať energeticky efektívnejšie spôsoby využitia energie z obnoviteľnej zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 48 (prispôsobené)

ð nový

(34)Možno by bolo vhodné, aby členské štáty v V záujme uľahčenia a urýchlenia stanovenia minimálnych úrovní využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v budovách, stanovili, že takéto úrovne sa dosiahnu zahrnutím faktora pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie do plnenia minimálnych požiadaviek energetickej hospodárnosti stanovených v smernici 2002/91/ES, pokiaľ ide o nákladovo optimálne zníženie uhlíkových emisií na budovu. ð by výpočet týchto minimálnych úrovní v nových a existujúcich budovách, ktoré majú prejsť zásadnou renováciou, mal byť konzistentný s metodikou stanovenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ 29 ï

ò nový

(35)S cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne opatrenia na rozvoj vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje vychádzali z komplexného mapovania a analýzy vnútroštátneho energetického potenciálu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadu a aby sa zabezpečila lepšia integrácia energie z obnoviteľných zdrojov a zdrojov odpadového tepla a chladu, je vhodné vyžadovať, aby členské štáty vykonávali posudzovanie svojho vnútroštátneho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu na vykurovanie a chladenie, najmä s cieľom uľahčiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vykurovacích a chladiacich zariadení a podporovať efektívne a konkurencieschopné diaľkové vykurovanie a chladenie, ako je vymedzené v článku 2 ods. 41 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ 30 . S cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami energetickej efektívnosti pri vykurovaní a chladení a znížiť administratívne zaťaženie by toto posúdenie malo byť súčasťou komplexných posúdení vykonaných a oznámených v súlade s článkom 14 uvedenej smernice.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 41

ð nový

(36)Preukázalo sa, že nedostatok transparentných pravidiel a koordinácie medzi jednotlivými schvaľovacími orgánmi bráni rozvoju využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. ð Stanovenie jednotného administratívneho kontaktného miesta, ktorým by sa integrovali alebo koordinovali všetky procesy udeľovania povolení, by malo znížiť komplexnosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť. ï Preto by sa pri posudzovaní správnych postupov národných, regionálnych a miestnych orgánov pre udeľovanie povolení na výstavbu a prevádzku zariadení na výrobu elektriny, tepla a chladu alebo motorových palív v doprave z obnoviteľných zdrojov energie a príslušnej prenosovej a distribučnej infraštruktúry sústavy a siete mala zohľadniť špecifická štruktúra odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov energie. Správne schvaľovacie postupy by sa mali zjednodušiť a pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov energie by sa mali stanoviť transparentné harmonogramy. Pravidlá a usmernenia pre plánovanie by mali byť prispôsobené tak, aby zohľadňovali také vykurovacie, chladiace a elektrické zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú nákladovo a environmentálne výhodné. ð Táto smernica, najmä ustanovenia o organizácii a trvaní procesu udeľovania povolení, by sa mala uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a právo Únie vrátane ustanovení na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia. ï

ò nový

(37)Zdĺhavé administratívne postupy predstavujú hlavnú administratívnu prekážku a sú nákladné. Zjednodušenie procesov udeľovania povolení spojené s jasnou lehotou na prijatie rozhodnutia príslušnými orgánmi v súvislosti s výstavbou daného projektu by mali stimulovať efektívnejšie riadenie postupov, a tým znížiť administratívne náklady.

(38)Ďalšou bariérou pre nákladovo efektívne zavedenie obnoviteľných zdrojov energie je chýbajúca predvídateľnosť pre investorov počas očakávaného zavedenia podpory zo strany členských štátov. Členské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť pre investorov dostatočnú predvídateľnosť plánovaného využitia podpory členských štátov. Toto umožní priemyslu naplánovať a rozvinúť dodávateľský reťazec, čo povedie k celkovému zníženiu nákladov na zavádzanie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 43 (prispôsobené)

ð nový

(39)V záujme podnietenia toho, aby sa ð mikropodnikom, malým a stredným podnikom a ï jednotlivých m občanovm Ö uľahčilo Õ, aby prispeliprispievanie k plneniu cieľov stanovených v tejto smernici, by príslušné orgány mali zvážiť možnosť nahradenia sa povoleníia ð mali nahradiť ï jednoduchým ohlásením príslušnému orgánu v prípade inštalácie malých ð malých projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vrátane ï decentralizovaných ð projektov, ako sú strešné solárne zariadenia. Vzhľadom na rastúcu potrebu modernizácie (repowering) existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali stanoviť zrýchlené postupy udeľovania povolení ï zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 49

(40)V záujme podpory rozvoja využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie by sa mali odstrániť nedostatky v poskytovaní informácií a vo vzdelávaní, a to najmä v odvetví výroby tepla a chladu.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 50

(41)Pokiaľ sa prístup k povolaniu inštalatéra alebo jeho vykonávanie reguluje, podmienky uznania odbornej kvalifikácie sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES 31 zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií.Táto smernica sa preto uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2005/36/ES.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 51

(42)Hoci smernica 2005/36/ES stanovuje požiadavky na vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a vzťahuje sa aj na architektov, existuje ďalšia potreba zaručiť, že architekti a projektanti budú vo svojich projektoch a plánoch náležite zohľadňovať optimálnu kombináciu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinných technológií. Členské štáty by preto mali v tejto súvislosti poskytnúť jasné usmernenia. Malo by sa tak stať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 2005/36/ES, najmä jej článkov 46 a 49.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 52 (prispôsobené)

(43)Jediným cieľom potvrdení o pôvode vydaných na účely tejto smernice je preukázaťÖ ukázať Õ koncovému spotrebiteľovi, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie. Potvrdenie o pôvode možno previesť z jedného držiteľa na iného nezávisle od energie, na ktorú sa vzťahuje. V záujme zabezpečenia toho, aby sa jednotka elektriny z obnoviteľnýchej zdrojov energie vykázala spotrebiteľovi iba raz, malo by sa zabrániť dvojitému započítaniu a dvojitému oznamovaniu potvrdení o pôvode. Energia z obnoviteľných zdrojov energie, v súvislosti s ktorou potvrdenie o pôvode výrobca predal samostatne, by nemala byť oznamovaná alebo predávaná koncovému spotrebiteľovi ako energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Je dôležité rozlišovať medzi „zelenými“ certifikátmi používanými na účely systémov podpory a potvrdeniami o pôvode.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 53 (prispôsobené)

ð nový

(44)Vznikajúcemu sSpotrebiteľskému trhu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie by sa malo umožniť, aby prispieval k výstavbe ð rozvoju ï nových zariadení na výrobuy energie z obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty by preto mali mať možnosť požadovať od dodávateľov elektriny, ktorí koncovým spotrebiteľom oznamujú svoj energetický mix v súlade s článkom X 3 ods. 6 smernice [koncepcia trhu]2003/54/ES ð alebo ktorí predávajú energiu ï , aby zahrnuli ð spotrebiteľom s ï určitým minimálny podiel ð odkazom na spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov, aby využívali ï potvrdeníia o pôvode zo nedávno vybudovaných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie za predpokladu, že táto požiadavka je v súlade s právom Spoločenstva.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 54 (prispôsobené)

ð nový

(45)Je dôležité poskytovať informácie o spôsobe rozdeľovania podporovanej elektriny medzi koncových spotrebiteľovv súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES. V záujme zvýšenia kvality informácií poskytovaných spotrebiteľom,najmä pokiaľ ide o množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie vyrobené v nových zariadeniach, by Komisia mala zhodnotiť účinnosť opatrení prijatých členskými štátmi ð by členské štáty mali zabezpečiť, aby potvrdenia o pôvode boli vydávané všetkým vyrobeným jednotkám energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho s cieľom zabrániť dvojitému vyplateniu náhrady by výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí už dostávajú finančnú pomoc, nemali byť poskytnuté potvrdenia o pôvode. Avšak tieto potvrdenia o pôvode by sa mali použiť na oznámenie, aby koncoví spotrebitelia získali jasné, spoľahlivé a primerané dôkazy o obnoviteľnom pôvode príslušných jednotiek energie. Okrem toho v prípade elektriny, na ktorú sa získala podpora, by sa mali na trhu vydražiť potvrdenia o pôvode a príjmy by sa mali použiť na zníženie verejných dotácií na energiu z obnoviteľných zdrojov. ï

ê 2009/28/ES odôvodnenie 55

ð nový

(46)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES2012/27/EÚ z 11. februára 2004 o podporekogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou 32 stanovuje potvrdenia o pôvode na účely preukazovania pôvodu elektriny vyrobenej z vysoko účinných zariadení kombinovanej výroby. ð Pre ï Ttieto potvrdenia o pôvode ð však nie je špecifikované žiadne využitie ï sa nemôžu ð , takže by sa tiež mali ï používať pri oznamovaní použitia energie z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES, pretože by to mohlo viesť k dvojitému započítaniu a dvojitému oznámeniu. 2012/27/ES o energetickej efektívnosti stanovuje potvrdenia o pôvode na účely preukazovania pôvodu elektriny vyrobenej z vysoko účinných zariadení kombinovanej výroby. Tieto potvrdenia o pôvode sa nemôžu používať pri oznamovaní použitia energie z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES, pretože by to mohlo viesť k dvojitému započítaniu a dvojitému oznámeniu ð vysokoúčinnej kombinovanej výroby ï.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 56 (prispôsobené)

Samotné potvrdenia o pôvode neposkytujú právo na využívanie národných systémov podpory.

ò nový

(47)Potvrdenia o pôvode, ktoré sú v súčasnosti platné pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov a vykurovanie a chladenie využívajúce obnoviteľné zdroje, by sa mali rozšíriť aj na plyn z obnoviteľných zdrojov. To by zabezpečilo jednotný prostriedok preukazujúci koncovým spotrebiteľom pôvod plynov z obnoviteľných zdrojov, ako je biometán, a uľahčilo by to intenzívnejší cezhraničný obchod s takýmito plynmi. Tiež by to umožnilo vypracovanie potvrdení o pôvode pre iné plyny z obnoviteľných zdrojov, ako je napr. vodík. 

ê 2009/28/ES odôvodnenie 57 (prispôsobené)

ð nový

(48)Je potrebné podporovať integráciu energie z obnoviteľných zdrojov energie do prenosovej resp. prepravnej sústavy či siete a distribučnej sústavy či siete a využívanie systémov skladovania energie pre integrovanú prerušovanú ð variabilnú ï výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energieð , najmä pokiaľ ide o pravidlá regulujúce využívanie a prístup k sieti. Smernicou [koncepcia trhu s elektrinou] sa stanovuje rámec na integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Tento rámec však nezahŕňa ustanovenia o integrácii plynu z obnoviteľných zdrojov energie do plynárenskej siete. Preto je potrebné ich v tejto smernici ponechať . ï

ê 2009/28/ES odôvodnenie 58

Mal by sa urýchliť rozvoj projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátane projektov európskeho záujmu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie v rámci Programu transeurópskych energetických sietí (TEN-E). V záujme toho by mala Komisia analyzovať aj možnosti zlepšenia financovania takýchto projektov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré prispejú k výraznému zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie v Spoločenstve a susedných krajinách.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 3 (prispôsobené)

(49)Uznávajú sa príležitosti pre zabezpečenie hospodárskeho rastu pomocou inovácií a trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej politiky v oblasti energetiky. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie sa často opiera o miestne alebo regionálne malé a stredné podniky (MSP). Príležitosti pre rast a zamestnanosť, ktoré v členských štátoch a ich regiónoch prinášajú investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie na regionálnej a miestnej úrovni, majú veľký význam. Komisia a členské štáty by preto mali podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v týchto oblastiach, podnecovať výmenu osvedčených postupov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a podporovať využívanie štrukturálnych fondov finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti v tejto oblasti.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 4

(50)Pri podpore rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie treba brať do úvahy pozitívny dosah na možnosti regionálneho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu súdržnosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka MSP a nezávislých výrobcov energie.

ò nový

(51)Špecifická situácia najvzdialenejších regiónov sa uznáva v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Odvetvie energetiky v najvzdialenejších regiónoch je často charakterizované izoláciou, obmedzenými dodávkami a závislosťou od fosílnych palív, pričom tieto regióny profitujú z dôležitých miestnych obnoviteľných zdrojov energie. Najvzdialenejšie regióny by tak mohli pre Úniu slúžiť ako príklady uplatňovania inovatívnych energetických technológií. Je preto potrebné podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom dosiahnuť v prípade týchto regiónov vyššiu mieru energetickej autonómie a uznať ich špecifickú situáciu z hľadiska potenciálu obnoviteľnej energie a potrieb verejnej podpory.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 6 (prispôsobené)

ð nový

(52)V súvislosti s decentralizovanými technológiami výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie je vhodné podporiť fázu demonštračných činností a komercializácieð umožniť ich rozvoj v rámci nediskriminačných podmienok a bez toho, aby to bránilo financovaniu investícií do infraštruktúry ï. Prechod na decentralizovanú výrobu energie má mnoho výhod, vrátane využitia miestnych zdrojov energie, zvýšenia miestnej bezpečnosti dodávok energie, kratších prepravných vzdialeností a zníženia strát pri prenose energie. Decentralizácia tiež podporuje poskytovaním zdrojov príjmov a tvorbou pracovných príležitostí na miestnej úrovni rozvoj komunít a ich súdržnosť.

ò nový

(53)S rastúcim významom vlastnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov je potrebné definovať výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, a regulačný rámec, ktorý by posilnil postavenie výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, aby vyrábali, skladovali, spotrebúvali a predávali elektrinu bez toho, aby čelili neprimeranej záťaži. V niektorých prípadoch by mala umožniť kolektívna vlastná spotreba, aby občania žijúci v bytoch napríklad mohli využívať zvýhodnené postavenie spotrebiteľa v rovnakom rozsahu ako domácnosti v rodinných domoch.

(54)Účasť občanov na miestnych projektoch v oblasti obnoviteľnej energie prostredníctvom komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov priniesla značnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o miestny pozitívny postoj k obnoviteľnej energii a prístup k dodatočnému súkromnému kapitálu. Toto zapojenie na miestnej úrovni bude ešte dôležitejšie v kontexte zvyšujúcej sa kapacity obnoviteľnej energie v budúcnosti.

(55)Špecifické vlastnosti miestnych komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov z hľadiska veľkosti, vlastníckej štruktúry a počtu projektov môžu narušiť ich konkurencieschopnosť voči veľkým subjektom, konkrétne konkurentom s väčšími projektmi alebo portfóliami. Súčasťou opatrení na kompenzáciu týchto znevýhodnení sú opatrenia, ktorým sa energetickým komunitám umožní pôsobenie v energetickom systéme a uľahčí sa ich integrácia do trhu.

(56)Vykurovanie a chladenie predstavuje približne polovicu konečnej energetickej spotreby Únie a považuje sa za kľúčové odvetvie pre urýchlenie dekarbonizácie energetického systému. Okrem toho je tiež strategickým odvetvím z hľadiska energetickej bezpečnosti, pretože sa predpokladá, že približne 40 % spotreby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 by malo pochádzať z vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie. Chýbajúca harmonizovaná stratégia na úrovni Únie, nedostatok internalizácie externých nákladov a fragmentácia trhov s vykurovaním a chladením viedli doteraz v tejto oblasti k pomerne pomalému pokroku.

(57)Niekoľko členských štátov realizovalo v odvetví vykurovania a chladenia opatrenia zamerané na to, aby dosiahli svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020. Avšak v prípade chýbajúcich záväzných národných cieľov na obdobie po roku 2020 nemusia zvyšné vnútroštátne stimuly postačovať na dosiahnutie dlhodobých cieľov v oblasti dekarbonizácie do roku 2030 a 2050. Na zosúladenie sa s týmito cieľmi, posilnenie istoty pre investorov a podporu rozvoja celoúnijného trhu s vykurovaním a chladením využívajúcim obnoviteľné zdroje energie, pričom sa rešpektuje zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, je vhodné podporiť úsilie členských štátov v oblasti dodávky vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie s cieľom prispieť k postupnému zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na fragmentovaný charakter niektorých trhov s vykurovaním a chladením je pri tvorbe takéhoto úsilia nanajvýš dôležité zabezpečiť flexibilitu. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby potenciálne využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie nemalo škodlivé vedľajšie účinky na životné prostredie.

(58)Diaľkové vykurovanie a chladenie predstavuje v súčasnosti približne 10 % dopytu po teple v celej Únii, medzi členskými štátmi však existujú veľké rozdiely. V stratégii Komisie týkajúcej sa vykurovania a chladenia sa uznal potenciál diaľkového vykurovania pre dekarbonizáciu prostredníctvom zvýšenia energetickej efektívnosti a zavedenia energie z obnoviteľných zdrojov.

(59)V stratégii energetickej únie sa uznáva aj úloha občanov pri transformácii energetiky, v ktorej občania preberajú zodpovednosť za transformáciu energetiky, vďaka novým technológiám platia menej za energie a aktívne sa zúčastňujú na trhu.

(60)Mala by sa zdôrazniť potenciálna súčinnosť medzi úsilím zvýšiť využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie a existujúcimi programami v rámci smerníc 2010/31/EÚ a 2012/27/EÚ. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty mali, pokiaľ je to možné, mať pri vykonávaní tohto úsilia možnosť využívať existujúce administratívne štruktúry.

(61)V oblasti diaľkového vykurovania je preto nevyhnutné, aby sa umožnil prechod z daného paliva na obnoviteľné zdroje energie a zabránilo sa regulačnej a technologickej odkázanosti na určitého dodávateľa a technologickému zablokovaniu prostredníctvom posilnených práv výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov a koncových spotrebiteľov, a ku koncovým spotrebiteľom sa dostali nástroje na uľahčenie ich výberu medzi riešeniami najvyššej energetickej hospodárnosti, ktoré zohľadňujú budúce potreby vykurovania a chladenia v súlade s očakávanými kritériami energetickej hospodárnosti budov.

(62)Európska stratégia pre nízkouhlíkovú mobilitu z júla 2016 poukázala na to, že biopalivá na báze potravín zohrávajú pri dekarbonizácii odvetvia dopravy len obmedzenú úlohu a ich využívanie by sa malo postupne ukončiť a nahradiť by ich mali moderné biopalivá. S cieľom pripraviť prechod na moderné biopalivá a minimalizovať celkové vplyvy nepriamej zmeny využívania pôdy je vhodné obmedziť množstvo biopalív a biokvapalín vyrábaných z potravinových a krmivových plodín, ktoré sa môžu započítať do cieľa Únie stanoveného v tejto smernici.

(63)Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 33 sa Komisia vyzvala, aby bezodkladne predložila komplexný návrh nákladovo efektívnej a technologicky neutrálnej politiky na obdobie po roku 2020 s cieľom vytvoriť dlhodobú perspektívu pre investície do trvalo udržateľných biopalív s nízkym rizikom spôsobenia nepriamej zmeny využívania pôdy a do iných prostriedkov dekarbonizácie odvetvia dopravy. Záväzok týkajúci sa začlenenia v prípade dodávateľov palív môže poskytnúť investorom istotu a podporovať nepretržitý rozvoj alternatívnych motorových palív z obnoviteľných zdrojov vrátane moderných biopalív, kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a elektriny z obnoviteľných zdrojov v doprave. Je vhodné v prípade dodávateľov palív stanoviť povinnosť, ktorá by bola v každom členskom štáte na rovnakej úrovni, aby sa zaručila jednotnosť parametrov a dostupnosti motorových palív. Keďže s motorovými palivami sa obchoduje jednoducho, členské štáty s malými zásobami príslušných zdrojov by mali byť schopné ľahko získať obnoviteľné palivá odinakiaľ.

(64)Moderné biopalivá a iné biopalivá a bioplyn vyrábané zo surovín uvedených v prílohe IX, kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a elektrina z obnoviteľných zdrojov v môžu prispieť k nízkym emisiám uhlíka, pričom budú podnecovať dekarbonizáciu odvetvia dopravy Únie nákladovo efektívnym spôsobom a zlepšovať okrem iného energetickú diverzifikáciu v odvetví dopravy a zároveň podporovať inováciu, rast a zamestnanosť v ekonomike Únii a znižovať závislosť na dovoze energie. Záväzok týkajúci sa začlenenia by mal v prípade dodávateľov palív podporovať neustály vývoj moderných palív vrátane biopalív, a je dôležité zabezpečiť, aby tento záväzok stimuloval aj zlepšenie v prípade emisií skleníkových plynov z palív dodávaných na jeho splnenie. Komisia by mala posúdiť emisie skleníkových plynov, technické inovácie a trvalú udržateľnosť týchto palív.

(65)Podpora nízkouhlíkových fosílnych palív, ktoré sa vyrábajú z fosílneho odpadu, môže taktiež prispieť k cieľom politiky energetickej diverzifikácie a dekarbonizácie dopravy. Je preto vhodné zahrnúť tieto palivá do záväzku týkajúceho sa začlenenia v prípade dodávateľov palív.

(66)Z dôvodu ich prínosu k dekarbonizácii ekonomiky by sa pri výrobe biopalív mali podporiť suroviny, ktoré majú malý vplyv na nepriamu zmenu využívania pôdy. V prílohe k tejto smernici by mali byť uvedené najmä suroviny pre moderné biopalivá, v prípade ktorých sú technológie inovatívnejšie a menej vyspelé a preto potrebujú vyššiu úroveň podpory. S cieľom zaručiť, aby táto príloha bola aktuálna a zodpovedala najnovšiemu technologickému vývoju a zároveň sa vyhýbala neúmyselným nepriaznivým vplyvom, malo by sa po prijatí smernice vykonať hodnotenie s cieľom posúdiť možnosť rozšíriť prílohu o nové suroviny.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 94

Keďže opatrenia ustanovené v článkoch 17 až 19 ovplyvňujú aj fungovanie vnútorného trhu tým, že harmonizujú kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny na účely ich započítania do plnenia cieľov podľa tejto smernice, čím zjednodušujú v súlade s článkom 17 ods. 8 obchodovanie s biopalivami a biokvapalinami, ktoré spĺňajú tieto podmienky, medzi členskými štátmi, vychádzajú tieto opatrenia z článku 95 zmluvy.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 59

Vzájomné prepojenie krajín uľahčuje integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Okrem vyrovnania rozdielov môže prepojenie znížiť náklady na vyrovnávanie, podporiť skutočnú hospodársku súťaž prinášajúcu nižšie ceny a stimulovať rozvoj sietí. Spoločné a optimálne využitie prenosovej kapacity by mohlo pomôcť zabrániť nadmernej potrebe pre výstavbu nových kapacít.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 60

Prednostný a garantovaný prístup elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je dôležitý na integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vnútorného trhu s elektrickou energiou v súlade s článkom 11 ods. 2 a ďalší rozvoj článku 11 ods. 3 smernice 2003/54/ES. Požiadavky súvisiace so zachovaním spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy a s riadením sústavy sa môžu líšiť v závislosti od charakteristík národnej sústavy a jej bezpečnej prevádzky. Prednostný prístup do sústavy zaručuje pripojeným výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, že budú môcť predávať a prenášať elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s pravidlami pripojenia vždy, keď bude daný zdroj k dispozícii. Ak sa elektrina z obnoviteľných zdrojov energie integruje na krátkodobý (spotový) trh, garantovaný prístup zabezpečí, že všetka predaná a podporovaná elektrina získa prístup do sústavy, čím sa umožní využitie maximálneho množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo zariadení pripojených do sústavy. Pre členské štáty z tohto však nevyplýva žiadna povinnosť podporovať alebo zavádzať povinnosť nakupovať energiu z obnoviteľných zdrojov energie. V iných systémoch sa pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie stanovuje pevná cena, zvyčajne v kombinácii s povinnosťou nákupu pre prevádzkovateľa systému. V tomto prípadu je už prednostný prístup udelený.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 61

Za určitých okolností nie je možné úplne zaručiť prenos a distribúciu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bez vplyvu na spoľahlivosť alebo bezpečnosť sústavy. Za týchto okolností môže byť vhodné týmto výrobcom poskytnúť finančné kompenzácie. Ciele tejto smernice si však vyžadujú trvalé zvyšovanie prenosu a distribúcie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bez vplyvu na spoľahlivosť a bezpečnosť sústavy. Preto by mali členské štáty prijať vhodné opatrenia na umožnenie vyššieho prieniku elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, okrem iného aj zohľadnením špecifík nepredikovateľných zdrojov a zdrojov, ktoré zatiaľ nemožno skladovať. V rozsahu nevyhnutnom na splnenie cieľov stanovených v tejto smernici by pripojenie nových zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie malo byť umožnené čo najskôr. V záujme urýchlenia postupov pripájania do sústavy môžu členské štáty poskytnúť prednostné pripojenie alebo rezervovať pripájaciu kapacitu novým zariadeniam na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 62 (prispôsobené)

(67)Náklady na pripojenie nových výrobcov elektriny a plynu z obnoviteľných zdrojov energie do elektrizačnej sústavy a plynárenskej siete by mali byť Ö založené na Õ objektívneych, transparentnéých a nediskriminačnéých Ö kritériách Õ a mali by náležite zohľadňovať výhody, ktoré elektrizačnej sústave a plynárenskej sieti prinesú začlenení výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a miestni producenti plynu z obnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 63

Výrobcovia elektriny, ktorí chcú využívať potenciál energie z obnoviteľných zdrojov energie v okrajových regiónoch Spoločenstva, najmä v ostrovných regiónoch a regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva, by mali mať vždy, keď je to možné, výhodu primeraných nákladov na pripojenie, aby sa zabezpečilo, že nebudú nespravodlivo znevýhodnení v porovnaní s výrobcami v centrálnejších, priemyselnejších a hustejšie osídlených oblastiach.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 64

Smernica 2001/77/ES stanovuje rámec pre integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie do sústavy. Avšak medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely v skutočne dosiahnutom stupni integrácie. Z tohto dôvodu je nevyhnutné posilniť rámec a pravidelne skúmať jeho uplatňovanie na vnútroštátnej úrovni.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 24 (prispôsobené)

ð nový

(68)V záujme plného využitia potenciálu biomasy s ð cieľom prispieť k dekarbonizácii ekonomiky prostredníctvom jej využitia materiálov a energie ï by Spoločenstvo Ö Únia Õ a členské štáty mali podporovať zvýšenú ð trvalo udržateľnú ï mobilizáciu existujúcich zásob ð zdrojov ï dreva ð a poľnohospodárskych zdrojov ï a rozvoj nových systémov lesného hospodárstvaej ð a poľnohospodárskej výroby ï.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 65 (prispôsobené)

ð nový

(69)Výroba biopalív by mala byť trvalo udržateľná. Biopalivá ð , biokvapaliny a palivá z biomasy by mali byť vždy vyrábané trvalo udržateľným spôsobom. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy ï používané na zabezpečenie dodržiavania cieľova Ö Únie Õ stanovenýchého v tejto smernici a biopalivá, na ktoré sa vzťahujú výhody národných systémov podpory, by preto mali spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti ð a úspor emisií skleníkových plynov ï.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 66 (prispôsobené)

ð nový

(70)Spoločenstvo Ö Únia Õ by maloa v súvislosti s touto smernicou prijať vhodné opatrenia vrátane podpory kritérií trvalej udržateľnosti ð a úspor emisií skleníkových plynov ï pre biopalivá ð , biokvapaliny a palivá z biomasy použité na vykurovanie alebo chladenie a výrobu elektriny ï a rozvoja biopalív druhej a tretej generácie v Spoločenstve a vo svete a posilniť poľnohospodársky výskum a získavanie poznatkov v týchto oblastiach.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 67

Zavedenie kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá nedosiahne želaný cieľ, ak povedie k tomu, že produkty, ktoré nespĺňajú kritériá a inak by sa použili ako biopalivá, sa namiesto toho použijú ako biokvapaliny v sektoroch výroby tepla alebo elektriny. Kritériá trvalej udržateľnosti by sa preto mali vzťahovať aj na biokvapaliny vo všeobecnosti.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 68 (prispôsobené)

(68)     Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 vyzvala Komisiu, aby navrhla komplexnú smernicu o využívaní všetkých obnoviteľných zdrojov energie, ktorá by mohla obsahovať kritériá a ustanovenia zamerané na zabezpečenie trvalo udržateľného poskytovania a využívania bioenergie. Tieto kritériá trvalej udržateľnosti by mali tvoriť koherentnú časť širšieho systému vzťahujúceho sa na všetky biopalivá, a nielen na biokvapaliny. Preto by táto smernica mala obsahovať takéto kritériá trvalej udržateľnosti. Aby sa zabezpečil koherentný prístup v politikách v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia a aby sa zabránilo dodatočným nákladom pre podniky, ako aj nesúladu právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ktorý by súvisel s nejednotným prístupom, je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa používali rovnaké kritériá trvalej udržateľnosti pre používanie biopalív na účely tejto smernice na jednej strane a na účely smernice 98/70/ES na strane druhej. Z rovnakého dôvodu by sa v tejto súvislosti malo predchádzať dvojitému podávaniu správ. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány by mali koordinovať svoje činnosti v rámci výboru osobitne zodpovedného za aspekty trvalej udržateľnosti. Komisia by mala v roku 2009 tiež preskúmať možné začlenenie ďalšieho využitia biomasy a k tomu sa vzťahujúce postupy.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 69 (prispôsobené)

ð nový

(71)Narastajúci celosvetový dopyt ð Výroba poľnohospodárskych surovín ï po pre biopalivách, abiokvapalináchyð a palivá z biomasy ï a stimuly na ich používanie, ktoré táto smernica poskytuje, by nemali podporovať ničenie biologicky rozmanitej pôdy. Takéto vyčerpateľné zdroje, ktoré sú v rôznych medzinárodných nástrojoch uznávané ako cenné pre celé ľudstvo, by sa mali chrániť. Spotrebitelia v Spoločenstve by navyše neprijali ako morálne akceptovateľné, aby zvýšené využívanie biopalív a biokvapalín malo za následok ničenie biologicky rozmanitých pôd. Z týchto dôvodov jJe Ö preto Õ potrebné stanoviť kritériá trvalej udržateľnosti ð a úspor emisií skleníkových plynov ï zaručujúce, ktorými sa zabezpečí, že biopalivá, a biokvapaliny ð a palivá z biomasy ï môžu získať stimuly, len ak sa dáÖ je Õ zaručiťené, že ð poľnohospodárska surovinaï nepochádza z biologicky rozmanitých oblastí, alebo v prípade oblastí vymedzených na účely ochrany prírody či ochrany vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov, ak príslušný orgán preukáže, že produkcia ð poľnohospodárskej ï surovíniny nenarúša tieto Ö takéto Õ účely. Podľa kritérií trvalej udržateľnosti by sa lesy mali považovať za biologicky rozmanitýé, ak ide o pralesy v súlade s vymedzením, ktoré používa Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v hodnotení celosvetových lesných zdrojov, ktoré používajú krajiny na celom svete pri podávaní správ o rozsahu pralesov, alebo ak je Ö sú Õ chránenýé vnútroštátnymi predpismi o ochrane prírody. Oblasti, v ktorých dochádza k zberu lesných produktov iných ako drevo, by Ö sa Õ mali Ö považovať za biologicky rozmanité Õbyť zahrnuté za predpokladu, že vplyv ľudskej činnosti v nich je malý. Iné druhy lesov vymedzené FAO, ako napríklad pozmenené prirodzené lesy, poloprirodzené lesy a lesná výsadba, by sa nemali považovať za pralesy. Vzhľadom na vysokú biologickú rozmanitosť určitých trávnych porastov v miernom i tropickom pásme vrátane biologicky vysoko rozmanitých saván, stepí, krovinatých oblastí a prérií by sa stimuly ustanovené v tejto smernici nemali vzťahovať na biopaliváð , biokvapaliny a palivá z biomasy ï vyrobené zo ð poľnohospodárskych ï surovín pochádzajúcich z týchto pôd. Komisia by mala stanoviť vhodné kritériá a geografické rozsahy s cieľom vymedziť trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými dôkazmi a relevantnými medzinárodnými normami.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 70

Ak sa využívanie pozemku s vysokými zásobami uhlíka v pôde alebo vegetácii premenilo na pestovanie surovín na výrobu biopalív alebo biokvapalín, istá časť uloženého uhlíka sa uvoľní do atmosféry, čo povedie k tvorbe oxidu uhličitého. Výsledný negatívny vplyv na emisie skleníkových plynov v niektorých prípadoch výrazne zníži pozitívny vplyv biopalív alebo biokvapalín na emisie skleníkových plynov. Do výpočtov úspory emisií skleníkových plynov pre konkrétne biopalivá a biokvapaliny by sa preto mali započítavať aj celkové zmeny množstva uhlíka spôsobené takouto premenou. Je dôležité zaručiť, aby výpočet úspory emisií skleníkových plynov zohľadňoval celkové zmeny množstva uhlíka spôsobené používaním biopalív a biokvapalín.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 71

Pri výpočte vplyvu emisií skleníkových plynov z premeny využívania pôdy by hospodárske subjekty mali mať možnosť použiť skutočné hodnoty zásob uhlíka spojených s referenčným využívaním pôdy a s využívaním pôdy po premene. Tiež by mali mať možnosť použiť štandardné hodnoty. Práca Medzivládneho panelu pre zmenu klímy poskytuje vhodný základ pre tieto štandardné hodnoty. Táto práca v súčasnosti nie je vyjadrená vo forme, ktorú by hospodárske subjekty mohli okamžite využiť. Komisia by preto mala na základe tejto práce vypracovať usmernenia, ktoré by slúžili ako základ pre výpočet zmien zásob uhlíka na účely tejto smernice, a to aj vzhľadom na zmeny zalesnených oblastí s pokryvom koruny v rozmedzí 10 až 30 %, saván, krovinatých oblastí a prérií.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 72

Je vhodné, aby Komisia vypracovala metodiky s cieľom posúdiť vplyv vysušovania rašelinísk na emisie skleníkových plynov.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 73 (prispôsobené)

ð nový

(72)Využitie pôdy by sa nemalo meniť na výrobu ð poľnohospodárskych surovín pre ï biopalíváð , biokvapaliny a palivá z biomasy ï, ak by jej úbytok zásob uhlíka v dôsledku premeny nemohol byť v rámci primeraného obdobia a pri zohľadnení naliehavosti riešenia zmeny klímy kompenzovaný úsporou emisií skleníkových plynov z výroby ð a používania ï biopalív, a biokvapalín ð a palív z biomasy ï. To by zabránilo zbytočnému a náročnému výskumu zo strany hospodárskych subjektov a premena pôdy s vysokými zásobami uhlíka by sa ukázala byťako nespôsobilá na produkciu ð poľnohospodárskych ï surovín na výrobu biopalív, a biokvapalín a ð palív z biomasy ï. Zoznamy celosvetových zásob uhlíka naznačujú, že do tejto kategórie by mali patriť mokrade a súvisle zalesnené oblasti s pokryvom koruny viac ako 30 %.Mali by do nej patriť aj zalesnené oblasti s pokryvom koruny v rozmedzí 10 až 30 %, pokiaľ nie je predložený dôkaz, že ich zásoby uhlíka sú dostatočne nízke na to, aby odôvodnili ich premenu v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici. Pokiaľ ide o mokrade, mala by sa zohľadniť definícia uvedená v Dohovore o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva, prijatom 2. februára 1971 v Ramsare.

ò nový

(73)Poľnohospodárske suroviny na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by nemali byť vypestované na rašelinovej pôde, keďže pestovanie suroviny na rašeliniskách by malo za následok značný úbytok zásob uhlíka, v prípade, že by sa pôda na tento účel ďalej odvodňovala, pričom sa však nedá jednoducho overiť, že k takémuto odvodneniu nedošlo.

(74)V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie by mali poľnohospodári usilujúci sa o získanie priamej podpory spĺňať komplexný súbor environmentálnych požiadaviek. Splnenie týchto požiadaviek sa dá najúčinnejšie overiť v rámci poľnohospodárskej politiky. Začlenenie týchto požiadaviek do systému trvalej udržateľnosti nie je vhodné, pretože v rámci kritérií trvalej udržateľnosti pre bioenergiu by sa mali stanoviť pravidlá, ktoré sú objektívne a uplatňujú sa na celom svete. Overovanie plnenia podľa tejto smernice by tiež mohlo spôsobiť zbytočnú administratívnu záťaž.

(75)V prípade palív z biomasy používaných pri výrobe elektriny, tepla a chladu je vhodné zaviesť celoúnijné kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, aby sa naďalej zabezpečovali vysoké úspory skleníkových plynov v porovnaní s alternatívami využívajúcimi fosílne palivá, s cieľom zabrániť neúmyselnému vplyvu na trvalú udržateľnosť a podporovať vnútorný trh.

(76)Aby sa zabezpečilo, že napriek rastúcemu dopytu po lesnej biomase sa zber a ťažba v lesoch uskutočňujú trvalo udržateľným spôsobom, pričom je zaistená ich obnova, že sa osobitná pozornosť venuje oblastiam výslovne určeným na ochranu biologickej rozmanitosti, krajiny a osobitných prírodných prvkov, že sa zachovávajú zdroje biologickej rozmanitosti a sledujú sa zásoby uhlíka, musí drevná surovina pochádzať len z lesov, v ktorých zber a ťažba prebiehajú v súlade so zásadami trvalo udržateľného obhospodarovania lesov vypracovanými na základe medzinárodných lesníckych procesov ako je Forest Europe (Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe) a vykonávanými prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov alebo najlepších postupov riadenia na úrovni lesníckeho podniku. Prevádzkovatelia by mali prijať vhodné kroky na minimalizáciu rizika neudržateľného využívania lesnej biomasy na výrobu bioenergie. Na tento účel by hospodárske subjekty mali zaviesť prístup založený na riziku. V tejto súvislosti je vhodné, aby Komisia vypracovala prevádzkové usmernenia o overovaní súladu s prístupom založeným na riziku, po konzultácii s výborom pre riadenie energetickej únie a Stálym lesníckym výborom zriadeným rozhodnutím Rady 89/367/EHS 34 .

(77)S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž by sa kritériá Únie týkajúce sa trvalej udržateľnosť a úspory emisií skleníkových plynov mali vzťahovať iba na elektrinu a teplo z palív z biomasy vyrobené v zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW.

(78)Palivá z biomasy by sa mali pretransformovať na elektrinu a teplo efektívnym spôsobom s cieľom maximalizovať energetickú bezpečnosť a úspory emisií skleníkových plynov, ako aj obmedziť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a znížiť tlak na obmedzené zdroje biomasy. Z tohto dôvodu by sa verejná podpora pre zariadenia s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala v prípade potreby udeľovať len vysokoúčinným zariadeniam kombinovanej výroby elektriny a tepla, podľa vymedzenia v článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ. Existujúce systémy podpory pre elektrinu z biomasy by však mali byť povolené pre všetky zariadenia využívajúce biomasu až do uplynutia ich konečného dátumu. Okrem toho by sa elektrina vyrábaná z biomasy v nových zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zarátavať len v prípade vysokoúčinných zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla. V súlade s pravidlami štátnej pomoci by však členské štáty mali mať možnosť udeliť verejnú podporu na výrobu obnoviteľnej energie zariadeniam a započítavať elektrinu, ktorú vyrábajú, do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom vyhnúť sa zvýšenej závislosti na fosílnych palivách s vyššími klimatickými a environmentálnymi vplyvmi v prípade, že po vyčerpaní všetkých technických a ekonomických možností vybudovať vysokoúčinné zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla z biomasy by členské štáty z hľadiska bezpečnosti dodávok elektriny čelili opodstatnenému riziku.

(79)Minimálny prah úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá a biokvapaliny vyrábané v nových zariadeniach by sa mal zvýšiť s cieľom zlepšiť ich celkovú bilanciu týkajúcu sa skleníkových plynov a odrádzať od ďalších investícií do zariadení s nízkou výkonnosťou z hľadiska úspor emisií skleníkových plynov. Takéto zvýšenie poskytne záruky pre investície do kapacít na výrobu biopalív a biokvapalín.

(80)Na základe skúseností s praktickým vykonávaním kritérií Únie týkajúcich sa trvalej udržateľnosti je vhodné posilniť úlohu dobrovoľných medzinárodných a vnútroštátnych systémov certifikácie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti harmonizovaným spôsobom.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 74

Stimuly ustanovené v tejto smernici podnietia zvýšenú výrobu biopalív a biokvapalín na celom svete. Biopalivá a biokvapaliny vyrábané zo surovín produkovaných v rámci Spoločenstva by navyše mali spĺňať environmentálne požiadavky Spoločenstva týkajúce sa poľnohospodárstva vrátane požiadaviek na ochranu kvality podzemnej a povrchovej vody, a mali by spĺňať aj sociálne požiadavky. Existuje však obava, že výroba biopalív a biokvapalín v niektorých tretích krajinách nemusí spĺňať minimálne environmentálne a sociálne požiadavky. Preto je potrebné podnecovať rozvoj viacstranných a dvojstranných dohôd a dobrovoľných medzinárodných alebo národných systémov, ktoré budú zahŕňať kľúčové environmentálne a sociálne aspekty, aby sa podporila trvalo udržateľná výroba biopalív a biokvapalín na celom svete. Ak takéto dohody alebo systémy neexistujú, členské štáty by mali vyžadovať od hospodárskych subjektov, aby o týchto otázkach podávali správy.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 75

Komisia by v roku 2009 mala zanalyzovať požiadavky týkajúce sa systému trvalej udržateľnosti pre energetické využitia biomasy iné ako biokvapaliny a biopalivá, pričom by mala zohľadniť potrebu hospodárenia so zdrojmi biomasy udržateľným spôsobom.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 76

Kritériá trvalej udržateľnosti budú účinné len vtedy, ak povedú k zmenám v správaní účastníkov trhu. Týchto zmien sa dosiahne len vtedy, ak biopalivá a biokvapaliny spĺňajúce tieto kritériá bude možné, na rozdiel od tých, ktoré ich nespĺňajú, predávať za vyššie ceny. Podľa metódy hmotnostnej bilancie overovania súladu existuje fyzická väzba medzi výrobou biopalív a biokvapalín, ktoré spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti, a spotrebou biopalív a biokvapalín v Spoločenstve, čím sa zabezpečuje vhodná rovnováha medzi ponukou a dopytom a cenová prémia, ktorá je vyššia ako v systémoch bez takejto väzby. Aby sa teda zaručilo, že biopalivá a biokvapaliny, ktoré spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti, je možné predávať za vyššiu cenu, na overenie súladu by sa mala používať metóda hmotnostnej bilancie. Tak by sa zachovala integrita systému a súčasne by sa zabránilo zbytočnému zaťaženiu priemyslu. Mali by sa však preskúmať i ďalšie metódy overovania.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 77

Ak je to vhodné, Komisia by mala náležite zohľadniť miléniové hodnotenie ekosystémov, ktoré obsahuje užitočné údaje na ochranu aspoň tých oblastí, ktoré poskytujú v kritických situáciách základné ekosystémové služby, napríklad ochranu povodia a reguláciu erózie.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 78

Je vhodné monitorovať vplyv pestovania biomasy, napríklad prostredníctvom zmien vo využívaní pôdy vrátane presunutia, zavádzania inváznych cudzích druhov a iných účinkov na biodiverzitu, ako aj vplyvy na produkciu potravín a miestnu prosperitu. Komisia by mala prihliadať na všetky príslušné zdroje informácií vrátane „mapy hladu“ organizácie FAO. Biopalivá by sa mali presadzovať spôsobom, ktorý podnecuje k vyššej poľnohospodárskej produktivite a k využívaniu znehodnotenej pôdy.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 79 (prispôsobené)

ð nový

(81)Je v záujme Spoločenstva Ö Únie Õ podporovať rozvoj mnohostranných a dvojstranných dohôd a dobrovoľných medzinárodných a Ö alebo Õ národných systémov, ktorými sa stanovujú normy pre výrobu trvalo udržateľných biopalív, a biokvapalín ð a palív z biomasy ï a ktorými sa osvedčuje, že výroba biopalív, a biokvapalín a ð palív z biomasy ï spĺňa tieto normy. Z tohto dôvodu by sa mali zaviesť také ustanovenia, aby takéto dohody alebo systémy boli uznané ako dohody alebo systémy poskytujúce spoľahlivé dôkazy a údaje Ö v prípade Õ za predpokladu, že spĺňajú primerané normy spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu. ð S cieľom zabezpečiť, aby bol súlad s kritériami trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov overený rozhodným a harmonizovaným spôsobom a najmä v záujme zabránenia podvodom, by Komisia mala byť splnomocnená stanoviť podrobné vykonávacie pravidlá vrátane primeraných noriem spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu, ktoré sa budú uplatňovať dobrovoľnými systémami. ï

ò nový

(82)Pokiaľ ide o biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, dobrovoľné systémy zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri poskytovaní dôkazov o dodržiavaní požiadaviek týkajúcich kritérií trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Preto je vhodné, aby Komisia v prípade dobrovoľných systémov vrátane tých, ktoré už uznala, vyžadovala podávanie pravidelných správ o ich činnosti. Takéto správy by sa mali zverejniť, aby sa zvýšila transparentnosť a zlepšil dohľad zo strany Komisie. Okrem toho by takéto podávanie správ Komisii poskytlo potrebné informácie na to, aby informovala o fungovaní dobrovoľných systémov s cieľom identifikovať osvedčené postupy a prípadne predložiť návrh na ďalšiu podporu takýchto osvedčených postupov.

(83)Na uľahčenie fungovania vnútorného trhu by sa dôkazy týkajúce sa kritérií trvalej udržateľnosti a emisií skleníkových plynov pre biomasu v prípade energie, ktorá sa získala v súlade so systémom, ktorý uznala Komisia, mali akceptovať vo všetkých členských štátoch. Členské štáty by mali prispievať k zabezpečeniu správneho vykonávania zásad certifikácie dobrovoľných systémov prostredníctvom dohľadu nad prevádzkou certifikačných orgánov, ktoré sú akreditované vnútroštátnym akreditačným orgánom a informovaním dobrovoľných systémov o relevantných pripomienkach.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 80

Je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá na výpočet emisií skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín a porovnateľných fosílnych palív.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 81

Pri výpočte emisií skleníkových plynov by sa mali brať do úvahy aj vedľajšie produkty z výroby a používania palív. Substitučná metóda je vhodná na účely analýzy politiky, ale nie na reguláciu jednotlivých hospodárskych subjektov a jednotlivých dodávok motorových palív v doprave. Na tieto účely je najvhodnejšia metóda prideľovania energie, pretože sa jednoducho používa, dá sa predvídať v čase, minimalizuje kontraproduktívne stimuly a poskytuje výsledky, ktoré sú všeobecne porovnateľné s výsledkami, ktoré poskytuje substitučná metóda. Na účely analýzy politiky by Komisia vo svojich správach mala tiež uvádzať výsledky získané pomocou substitučnej metódy.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 82 (prispôsobené)

ð nový

(84)Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaženiu, mal by sa stanoviť zoznam určených hodnôt pre bežné reťazce výroby biopalívð , biokvapalín a palív z biomasy ï, ktorý by sa mal aktualizovať a rozšíriť, keď budú k dispozícii ďalšie spoľahlivé údaje. Hospodárske subjekty by mali mať vždy možnosť uplatniť úroveň úspory emisií skleníkových plynov pre biopalivá, a biokvapaliny ð a palivá z biomasy ï stanovenú v tomto zozname. Ak je určená hodnota úspory emisií skleníkových plynov pri určitom reťazci výroby nižšia ako požadovaná minimálna úroveň úspory emisií skleníkových plynov, od výrobcov, ktorí chcú preukázať súlad s touto minimálnou úrovňou, by sa malo požadovať, aby preukázali, že skutočné emisie z ich výrobného procesu sú nižšie ako tie, ktoré boli predpokladané pri výpočte určených hodnôt.

ò nový

(85)Je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá na výpočet úspor emisií skleníkových plynov z biopalív, biokvapalín, palív z biomasy a z ich porovnateľných hodnôt fosílnych palív.

(86)V súlade so súčasnými technickými a vedeckými poznatkami by metodika započítavania skleníkových plynov mala zohľadňovať transformáciu pevných a plynných palív z biomasy na koncovú energiu s cieľom dosiahnuť súlad s výpočtom energie z obnoviteľných zdrojov na účely započítavania do cieľa Únie stanoveného v tejto smernici. Pridelenie emisií vedľajším produktom, na rozdiel od odpadu a zvyškov, by sa tiež malo prehodnotiť v prípadoch, keď výroba elektriny a/alebo tepla a chladu prebieha v kogeneračných alebo multigeneračných zariadeniach.

(87)S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a porovnateľnosť úspor emisií skleníkových plynov dosiahnutých v rôznych členských štátoch vďaka používaniu palív z biomasy v prípade vykurovania a chladenia a výroby elektriny, je vhodné uplatniť porovnateľné hodnoty fosílneho paliva založené na priemerných emisiách Únie v odvetviach výroby tepla a elektriny.

(88)Ak sa využívanie pozemku s vysokými zásobami uhlíka v pôde alebo vegetácii premenilo na pestovanie surovín na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, istá časť uloženého uhlíka sa uvoľní do atmosféry, čo povedie k tvorbe oxidu uhličitého. Výsledný negatívny vplyv na emisie skleníkových plynov v niektorých prípadoch výrazne zníži pozitívny vplyv biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy na emisie skleníkových plynov. Do výpočtov úspory emisií skleníkových plynov pre konkrétne biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy by sa preto mali započítať aj celkové zmeny množstva uhlíka spôsobené takouto premenou. Je dôležité zaručiť, aby výpočet úspory emisií skleníkových plynov zohľadňoval celkové zmeny množstva uhlíka spôsobené používaním biopalív, biokvapalín a palív z biomasy.

(89)Pri výpočte vplyvu na emisie skleníkových plynov z premeny využívania pôdy by hospodárske subjekty mali mať možnosť použiť skutočné hodnoty zásob uhlíka spojených s referenčným využívaním pôdy a s využívaním pôdy po premene. Tiež by mali mať možnosť použiť štandardné hodnoty. Metodika Medzivládneho panelu pre zmenu klímy poskytuje vhodný základ pre tieto štandardné hodnoty. Táto práca v súčasnosti nie je vyjadrená vo forme, ktorú by hospodárske subjekty mohli okamžite využiť. Komisia by preto mala v prípade výpočtu zásob uhlíka v pôde zrevidovať usmernenia z 10. júna 2010 na účely prílohy V k tejto smernici, a zároveň zabezpečiť súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 35 .

(90)Pri výpočte emisií skleníkových plynov by sa mali brať do úvahy aj vedľajšie produkty z výroby a používania palív. Substitučná metóda je vhodná na účely analýzy politiky, ale nie na reguláciu jednotlivých hospodárskych subjektov a jednotlivých dodávok motorových palív. Na tieto účely je najvhodnejšia metóda prideľovania energie, pretože sa jednoducho používa, dá sa predvídať v čase, minimalizuje kontraproduktívne stimuly a poskytuje výsledky, ktoré sú všeobecne porovnateľné s výsledkami, ktoré poskytuje substitučná metóda. Na účely analýzy politiky by Komisia vo svojich správach mala tiež uvádzať výsledky získané pomocou substitučnej metódy.

(91)Vedľajšie produkty sa odlišujú od zvyškov a poľnohospodárskeho odpadu, keďže sú primárnym cieľom výrobného procesu. Je preto vhodné objasniť, že odpad z poľnohospodárskych plodín je odpad, a nie vedľajšie produkty. Toto nemá vplyv na existujúcu metodiku, ale objasňuje existujúce ustanovenia.

(92)Vybraná metóda, ktorá využíva prideľovanie energie ako pravidlo rozdeľovania emisií skleníkových plynov medzi vedľajšie produkty funguje dobre a mala by sa zachovať. Je vhodné zosúladiť metodiku výpočtu emisií skleníkových plynov z využívania kombinovanej výroby tepla a elektriny (KVET) v prípade, že KVET sa používa pri spracovaní biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, s metodikou uplatňovanou na KVET ako jeho koncové použitie.

(93)Táto metodika zohľadňuje znížené emisie skleníkových plynov pochádzajúce z používania KVET v porovnaní s využívaním elektrární a výhrevní, tým, že berie do úvahy užitočnosť tepla v porovnaní s elektrinou, a užitočnosť tepla pri rôznych teplotách. Z toho vyplýva, že vyššia teplota by mala niesť väčšiu časť celkových emisií skleníkových plynov ako teplo pri nízkej teplote, v prípade, že pri výrobe tepla sa používa aj elektrina. Táto metodika zohľadňuje celú cestu ku koncovej energii vrátane premeny na teplo alebo elektrinu.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 84

Aby sa zabránilo podpore pestovania surovín na výrobu biopalív a biokvapalín na miestach, kde by to viedlo k vysokým emisiám skleníkových plynov, používanie určených hodnôt na pestovanie by sa malo obmedzovať na regióny, kde takýto účinok možno spoľahlivo vylúčiť. Aby však nedochádzalo k neúmernému administratívnemu zaťaženiu, je vhodné, aby členské štáty stanovili národné a regionálne priemery emisií z pestovania vrátane priemerov z používania hnojív.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 83 (prispôsobené)

(94)Údaje využívané pri výpočte určených hodnôt by sa mali získavať z nezávislých vedeckých odborných zdrojov a aktualizovať v súlade s pokrokom práce týchto zdrojov. Komisia by mala podnecovať tieto zdroje, aby pri aktualizácii venovali pozornosť emisiám z pestovania plodín, vplyvu regionálnych a klimatických podmienok, vplyvu pestovania plodín s využitím metód trvalo udržateľného a ekologického poľnohospodárstva, ako aj vedeckým prínosom producentov zo Spoločenstva Ö Únie Õ a z tretích krajín a občianskej spoločnosti.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 85 (prispôsobené)

ð nový

(95)Vo svete narastá dopyt po poľnohospodárskych komoditách. Časť tohto zvýšeného dopytu bude pokrytá zväčšením rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Obnovenie pôdy, ktorá bola vážne znehodnotená alebo silne kontaminovaná a ktorú preto nemožno v súčasnom stave využívať na poľnohospodárske účely, je jedným zo spôsobov, ako zväčšiť rozlohu pôdy, ktorá je k dispozícii na pestovanie. Systém trvalej udržateľnosti by mal presadzovať využívanie obnovenej znehodnotenej pôdy, pretože presadzovanie biopalív, a biokvapalín ð a palív z biomasy ï prispeje k rastu dopytu po poľnohospodárskych komoditách. Aj keď sa samotné biopalivá vyrábajú zo surovín pestovaných na ornej pôde, čistý nárast dopytu po plodinách spôsobený presadzovaním biopalív by mohol viesť k čistému nárastu ornej plochy. Mohla by sa tým ovplyvniť pôda s veľkými zásobami uhlíka, čím by došlo k škodlivým úbytkom zásob uhlíka. Na zníženie tohto rizika je vhodné zaviesť sprievodné opatrenia zamerané na podnecovanie zvyšovania rastu produktivity na pôde, ktorá sa už využíva na pestovanie plodín, využívania znehodnotenej pôdy a prijímania požiadaviek trvalej udržateľnosti porovnateľných s požiadavkami stanovenými v tejto smernici v súvislosti so spotrebou biopalív v Spoločenstve a v iných krajinách spotrebúvajúcich biopalivá. Komisia by mala vypracovať konkrétnu metodiku na minimalizáciu emisií skleníkových plynov spôsobených nepriamou zmenou využívania pôdy. Komisia by na ten účel mala analyzovať na základe najlepších dostupných vedeckých dôkazov najmä začlenenie faktora nepriamej zmeny využívania pôdy do výpočtu emisií skleníkových plynov a potrebu podnecovania trvalo udržateľných biopalív, ktoré minimalizujú dopad zmeny využívania pôdy a zlepšujú trvalú udržateľnosť biopalív s ohľadom na nepriame zmeny využívania pôdy. Komisia by sa pri vypracúvaní tejto metodiky mala zaoberať okrem iného možnými nepriamymi zmenami využívania pôdy spôsobenými biopalivami vyrobenými z nepotravinárskych celulózových materiálov a lignocelulózových materiálov.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 86

Aby sa umožnilo dosiahnutie primeraného trhového podielu biopalív, je nevyhnutné zaručiť, aby bolo možné uvádzať na trh naftu s vyšším obsahom bionafty, než predpokladá norma EN590/2004.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 87

Aby sa zaručilo, že biopalivá, ktoré diverzifikujú rozsah používaných východiskových surovín, budú komerčne úspešné, mali by tieto biopalivá získať dodatočnú váhu v rámci vnútroštátnej povinnosti minimálneho množstva biopalív v motorových palivách.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 88

Pravidelné predkladanie správ je potrebné na zabezpečenie neustáleho sledovania pokroku pri rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov energie na úrovni členských štátov a Spoločenstva. Je vhodné požadovať, aby národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by členské štáty mali predložiť, mali harmonizovaný formát. Súčasťou týchto plánov by mohli byť odhadované náklady a prínosy plánovaných opatrení, opatrení súvisiacich s potrebným rozšírením alebo posilnením existujúcej infraštruktúry sústavy, odhadované náklady a prínosy spojené s rozvojom energie z obnoviteľných zdrojov energie nad úroveň požadovanú v orientačnej trajektórii, informácie o národných systémoch podpory a informácie o využívaní energie z obnoviteľných zdrojov energie členskými štátmi v nových alebo renovovaných budovách.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 89

Pri navrhovaní systémov podpory môžu členské štáty podporovať využívanie biopalív, ktoré prinášajú ďalšie výhody, vrátane výhod diverzifikácie, ktoré ponúkajú biopalivá vyrobené z odpadu, zvyškov, z nepotravinárskeho celulózového materiálu a lignocelulózneho materiálu, rias, ako aj z nezavlažovaných rastlín pestovaných v suchých oblastiach ako prostriedok proti dezertifikácii, pri náležitom zohľadnení rozdielov v nákladoch na výrobu energie z tradičných biopalív na jednej strane a z biopalív poskytujúcich ďalšie výhody na strane druhej. Členské štáty môžu podporovať investície do výskumu a vývoja v súvislosti s týmito a inými technológiami výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré potrebujú určitý čas na to, aby sa stali konkurencieschopnými.

ò nový

(96)V snahe zabezpečiť harmonizované uplatňovanie metodiky výpočtu emisií skleníkových plynov a súlad s najnovšími vedeckými poznatkami by Komisia mala byť splnomocnená prispôsobovať metodické zásady a hodnoty potrebné na posúdenie toho, či sú splnené kritériá úspor emisií skleníkových plynov, a rozhodnúť o tom, že správy predložené členskými štátmi a tretími krajinami musia obsahovať presné údaje o emisiách z pestovania surovín.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 22 (prispôsobené)

(97)Dosiahnutie cieľov tejto smernice si vyžaduje, aby Spoločenstvo Ö Únia Õ a členské štáty venovali značné finančné prostriedky na výskum a vývoj technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie. Najmä Európsky inovačný a technologický inštitút by mal považovať výskum a vývoj technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie za dôležitú prioritu.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 90

(98)Vykonávanie tejto smernice by v relevantných prípadoch malo odrážať ustanovenia Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, najmä tak, ako sa vykonávajú prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí 36 .

ò nový

(99)S cieľom zmeniť alebo doplniť niektoré nepodstatné prvky ustanovení tejto smernice by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zoznam surovín určených na výrobu moderných biopalív, ktorých príspevok k splneniu povinnosti dodávateľov palív v doprave je obmedzený; prispôsobovanie energetického obsahu motorových palív technickému a vedeckému pokroku; metodiku na určenie podielu biopalív z biomasy, ktoré sa spracovávajú s fosílnymi palivami s spoločnom procese; vykonávanie dohôd o vzájomnom uznávaní potvrdení o pôvode; stanovenie pravidiel na monitorovanie fungovania systému potvrdení o pôvode; a pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a ich porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočňovala príslušné konzultácie počas prípravných prác, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 91 (prispôsobené)

ð nový

(100)Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999ð nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 37  ï, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu 38 ..

ê 2009/28/ES odôvodnenie 92

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prispôsobovanie metodických zásad a hodnôt potrebných na posúdenie plnenia kritérií trvalej udržateľnosti vo vzťahu k biopalivám a biokvapalinám, na prispôsobovanie energetického obsahu motorových palív v doprave technickému a vedeckému pokroku, na stanovenie kritérií a geografického rozsahu na určenie trávnych porastov s vysokou biologickou rozmanitosťou a na stanovenie podrobnej definície vážne znehodnotenej alebo silne kontaminovanej pôdy. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmena nepodstatných prvkov tejto smernice okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 93

Tie ustanovenia smernice 2001/77/ES a smernice 2003/30/ES, ktoré sa prekrývajú s ustanoveniami tejto smernice, by sa mali vypustiť v najneskoršom možnom termíne transpozície tejto smernice. Ustanovenia, ktoré sa týkajú cieľov a predkladania správ za rok 2010, by mali zostať v platnosti do konca roka 2011. Preto je potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť smernicu 2001/77/ES a smernicu 2003/30/ES.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 95

Systém trvalej udržateľnosti by členským štátom nemal brániť v tom, aby vo svojich národných systémoch podpory prihliadali na vyššie výrobné náklady biopalív a biokvapalín, ktoré prinášajú výhody prekračujúce minimá ustanovené v systéme trvalej udržateľnosti.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 96 (prispôsobené)

ð nový

(101)Keďže všeobecné ciele tejto smernice, a to dosiahnutie 20 % ð aspoň 27 % ï podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe Spoločenstva Ö Únie Õ a 10 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na energetickej spotrebe v doprave v každom členskom štáte do roku 2020 ð 2030 ï, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale vzhľadom na rozsah činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni SpoločenstvaÖ Únie Õ, môže Spoločenstvo Ö Únia Õ prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zZmluvy Ö o Európskej únii Õ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

ê 2009/28/ES odôvodnenie 97

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva 39 sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

ò nový

(102)Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(103)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch ð  40  ï sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

(104)Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe XI časti B do vnútroštátneho práva.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet-úpravy a rozsah pôsobnosti

Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Stanovujúe sa v nej záväznéý národné cieleľ ð Únie ï pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe ð v roku 2030 ï a pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave. Stanovujú sa v nej Ö tiež Õ pravidlá týkajúce sa štatistických prenosov medzi členskými štátmi, spoločných projektov ð finančnej podpory pre elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, vlastnej spotreby elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, využívania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetviach výroby tepla, chladu a dopravy, regionálnej spolupráce ï medzi členskými štátmi a s tretími krajinami, potvrdení o pôvode, administratívnych postupov, Ö a Õ informovania a odbornej prípravy a prístupu k elektrizačnej sústave pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. Touto smernicou sa ustanovujú kritériá trvalej udržateľnosti ð a úspor emisií skleníkových plynov ï pre biopalivá, a biokvapaliny a ð palivá z biomasy ï.

ê 2009/28/ES článok 2 (prispôsobené)

ð nový

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES2009/72/ES 41 .

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

a) „energia z obnoviteľných zdrojov energie“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná ð (slnečná tepelná a fotovoltická slnečná) ï, aerotermálna, geotermálna ð energia ï a hydrotermálna ð , energia z okolitého tepla, prílivu, vĺn a iná ï energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyny;

ò nový

b) „okolité teplo“ je tepelná energia na užitočnej teplotnej úrovni, ktorá je odobraná alebo získaná pomocou tepelných čerpadiel, ktoré potrebujú na fungovanie elektrinu alebo inú pomocnú energiu a ktorá môže byť uložená v okolitom ovzduší, pod pevným zemským povrchom alebo v povrchovej vode. Nahlásené hodnoty sa stanovujú na základe rovnakej metodiky, aká sa používa pri podávaní správ o tepelnej energii zachytenej alebo odobratej tepelnými čerpadlami;

ê 2009/28/ES článok 2 (prispôsobené)

ð nový

b)„aerotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla v okolitom ovzduší;

c)„geotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla pod pevným zemským povrchom;

d)„hydrotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla v povrchových vodách;

ec) „biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti ð odpadu vrátane ï priemyselného a komunálneho odpadu ð biologického pôvodu ï;

fd) „hrubá konečná energetická spotreba“ sú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo, vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla, a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu;

ge) „diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody alebo vychladených kvapalín z centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov;

hf) „biokvapalina“ je kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu, vrátane elektriny, tepla a chladu, vyrobené z biomasy;

ig) „biopalivo“ je kvapalné alebo plynné palivo určené pre dopravu a vyrobené z biomasy;

jh) „potvrdenie o pôvode“ je elektronický dokument, ktorého jediným účelom je poskytnúť koncovému spotrebiteľovi dôkaz o tom, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES;

ki) „systém podpory“ je akýkoľvek nástroj, systém alebo mechanizmus, ktorý uplatňuje členský štát alebo skupina členských štátov a ktorý podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie znížením nákladov na túto energiu, zvýšením ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakúpeného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie alebo inak; toto okrem iného zahŕňa aj investičnú pomoc, oslobodenie od dane alebo zníženie dane, vrátenie dane, systémy podpory povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátane systémov využívajúcich „zelené“ certifikáty a systémy priamej podpory cien vrátane výkupných sadzieb a vyplácania prémií;

lj) „povinnosť využitia energie z obnoviteľných zdrojov energie“ je národný systém podpory, v rámci ktorého sa vyžaduje od výrobcov energie, aby do svojej výroby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie, od dodávateľov energie sa vyžaduje, aby do svojich dodávok zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie, alebo od spotrebiteľov energie sa vyžaduje, aby do svojej spotreby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie; patria sem aj systémy, podľa ktorých sa tieto požiadavky môžu splniť prostredníctvom „zelených“ certifikátov;

mk) „skutočná hodnota“ je úspora emisií skleníkových plynov v niektorých alebo všetkých krokoch špecifického výrobného postupu pre biopalivá vypočítaná podľa metodiky ustanovenej v časti C prílohy V;

nl) „typická hodnota“ je odhad reprezentatívnej Ö emisií Õ a úspory emisií skleníkových plynov v konkrétnom reťazci výroby biopalívð , biokvapalín alebo palív z biomasy ïÖ , ktoré reprezentujú spotrebu Únie Õ;

om) „určená hodnota“ je hodnota odvodená od typickej hodnoty pomocou vopred stanovených faktorov, ktorá sa za určitých podmienok stanovených v tejto smernici môže použiť namiesto skutočnej hodnoty;

pn) „odpad“ je vymedzený tak, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES 42 ; látky, ktoré boli zámerne upravené alebo znečistené, aby splnili uvedené vymedzenie, toto vymedzenie nezahŕňa;

qo) „plodiny bohaté na škrob“ sú plodiny, najmä obilniny (bez ohľadu na to, či sa využívajú len zrná, alebo celé rastliny ako v prípade kukurice na zeleno), hľuzové a koreňové plodiny (ako napríklad zemiaky, topinambury, sladké zemiaky, manioky a jamy) a podcibuľové plodiny (ako napríklad taro a kokojam);

rp) „lignocelulózový materiál“ je materiál zložený z lignínu, celulózy a hemicelulózy, ako napríklad biomasa pochádzajúca z lesov, drevité energetické plodiny a zvyšky a odpad z lesníckych odvetví;

sq) „nepotravinový celulózový materiál“ je surovina zložená najmä z celulózy a hemicelulózy a má nižší obsah lignínu ako lignocelulózový materiál; zahŕňa zvyšky potravinových a krmivových plodín (ako je slama, steblá, plevy a škrupiny), trávnatých energetických plodín s nízkym obsahom škrobu (ako je mätonoh, proso prútnaté, ozdobnica, trsteník a krycie plodiny pestované pred hlavnými plodinami a po nich), priemyselných zvyškov (aj z potravinových a krmivových plodín po extrakcii rastlinných tukov, cukrov, škrobov a bielkovín) a materiálu z biologického odpadu;

tr) „zvyšok po spracovaní“ je látka, ktorá nie je konečným produktom, o ktorého výrobu sa priamo usiluje v rámci výrobného procesu; nie je primárnym cieľom výrobného procesu a proces nebol zámerne pozmenený tak, aby sa v ňom vyrábala táto látka;

us) „kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú iné kvapalné alebo plynné palivá ako biopalivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov energie ako biomasa a ktoré sa používajú v doprave;

vt) „zvyšky z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesníctva“ sú zvyšky priamo vyprodukované poľnohospodárstvom, akvakultúrou, rybolovom a lesníctvom; nezahŕňajú zvyšky zo súvisiacich odvetví alebo spracovania;

wu) „biopalivá a biokvapaliny s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy“ sú biopalivá a biokvapaliny, ktorých suroviny boli vyrobené v rámci schém, ktoré znižujú vytláčanie produkcie na iné účely ako výrobu biopalív a biokvapalín a ktoré boli vyrobené v súlade s kritériom trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny stanoveným v článku 1726.

ò nový

x) „prevádzkovateľ distribučnej sústavy“ je prevádzkovateľ vymedzený podľa článku 2 ods. 6 smernice 2009/72/ES;

y) „odpadové teplo alebo chlad“ je teplo alebo chlad, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt v priemyselných zariadeniach a zariadeniach vyrábajúcich elektrinu a ktoré by sa bez prístupu k diaľkovému vykurovaniu alebo chladeniu nevyužité rozptýlili do ovzdušia alebo vody;

z) „modernizácia (repowering)“ je obnovenie elektrárne vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane úplnej alebo čiastočnej výmeny zariadení alebo prevádzkových systémov a vybavenia s cieľom nahradiť kapacitu alebo zvýšiť efektívnosť;

aa) „samospotrebiteľ energie z obnoviteľných zdrojov“ je aktívny zákazník, podľa vymedzenia v smernici [smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou], ktorý spotrebúva a môže uskladňovať a predávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ktorá je vyrábaná v rámci jeho priestorov, vrátane bytových domov, obchodného alebo zdieľaného miesta služby alebo uzavretej distribučnej sústavy za predpokladu, že pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov iných než domácnosti tieto činnosti nepredstavujú ich hlavnú obchodnú alebo podnikateľskú činnosť;

bb) „vlastná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov“ je výroba a spotreba a prípadne skladovanie obnoviteľnej elektriny z obnoviteľných zdrojov samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov;

cc) „zmluva o nákupe elektriny“ je zmluva, na základe ktorej sa právnická osoba zaviaže nakupovať energiu z obnoviteľných zdrojov priamo od výrobcu energie;

dd) „potravinárske a kŕmne plodiny“ sú plodiny bohaté na škrob, cukornaté plodiny a olejniny vypestované na poľnohospodárskej pôde ako hlavná plodina okrem zvyškov, odpadu a lignocelulózového materiálu;

ee) „moderné biopalivá“ sú biopalivá, ktoré sú vyrábané zo surovín uvedených v časti A prílohy IX;

ff) „fosílne palivá vyrobené z odpadu“ sú kvapalné a plynné palivá vyrábané z odpadových tokov neobnoviteľného pôvodu vrátane plynov zo spracovania odpadu a výfukových plynov;

gg) „dodávateľ paliva“ je subjekt dodávajúci palivo na trh zodpovedný za prihlásenie paliva alebo energie v mieste platenia spotrebnej dane, a ak sa spotrebná daň neplatí, u akéhokoľvek príslušného subjektu určeného členským štátom;

hh) „poľnohospodárska biomasa“ je biomasa, ktorá je produktom poľnohospodárstva;

ii) „lesná biomasa“ je biomasa, ktorá je produktom lesníctva;

jj) „povolenie na zber a ťažbu“ je úradný dokument, ktorý zakladá právo na zber a ťažbu lesnej biomasy;

43 kk) „MSP“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES;

ll) „obnova lesa“ je opätovné vytvorenie lesného porastu prírodnými alebo umelými prostriedkami po odstránení predchádzajúceho porastu výrubom alebo v dôsledku prirodzených príčin vrátane požiaru alebo búrky;

mm) „lesohospodársky podnik“ je jedna alebo viac parciel lesa alebo iných zalesnených plôch, ktoré tvoria jednotný celok z hľadiska spravovania alebo využívania;

nn) „biologický odpad“ je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskeho priemyslu;

oo) „zvyškový energetický mix“ je celkový ročný energetický mix pre členský štát, okrem podielu zo zrušenia záruk pôvodu;

pp) „palivá z biomasy“ sú plynné a tuhé palivá vyrábané z biomasy;

qq) „bioplyn“ sú plynné palivá vyrábané z biomasy;

rr) „otvorená verejná súťaž“ je postup obstarávania na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov organizovaný členským štátom a otvorený ponukám na projekty nachádzajúce sa v jednom alebo viacerých iných členských štátoch;

ss) „spoločná verejná súťaž“ je postup obstarávania inštalácie zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov spoločne navrhnutý a zorganizovaný dvomi alebo viacerými členskými štátmi, ktorý je otvorený projektom umiestneným vo všetkých zapojených členských štátoch;

tt) „otvorený systém osvedčení“ je systém osvedčení vykonávaný členským štátom, ktorý je otvorený pre zariadenia umiestnené v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch;

44 uu) „finančné nástroje“ sú finančné nástroje podľa vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

ê 2009/28/ES

Článok 3

Záväzné národné celkové ciele a opatrenia pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie

1. Každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vypočítaný v súlade s článkami 5 až 11 na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 predstavoval aspoň jeho národný celkový cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie v danom roku uvedený v treťom stĺpci tabuľky v časti A prílohy I. Tieto záväzné národné celkové ciele sú v súlade s cieľom aspoň 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe Spoločenstva v roku 2020. Na uľahčenie dosiahnutia cieľov stanovených v tomto článku každý členský štát podporuje a presadzuje energetickú efektívnosť a úspory energie.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 2 písm. a)

Na účely splnenia cieľov uvedených v prvom pododseku tohto odseku nepresiahne maximálny spoločný príspevok biopalív a biokvapalín vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín a z plodín, ktoré sa pestujú ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, množstvo energie zodpovedajúce maximálnemu príspevku stanovenému v odseku 4 písm. d).

ê 2009/28/ES

2. Členské štáty prijmú účinné opatrenia určené na zabezpečenie toho, aby sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie rovnal podielu uvedenému v orientačnej trajektórii uvedenej v časti B prílohy I alebo aby bol vyšší.

3. Členské štáty môžu na dosiahnutie cieľov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku využiť okrem iného tieto opatrenia:

a) systémy podpory;

b) opatrenia zamerané na spoluprácu medzi rôznymi členskými štátmi a s tretími krajinami v záujme dosiahnutia ich národných celkových cieľov v súlade s článkami 5 až 11.

Bez toho, aby boli dotknuté články 87 a 88 zmluvy, majú členské štáty právo rozhodnúť v súlade s článkami 5 až 11 tejto smernice o tom, v akom rozsahu budú podporovať energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa vyrába v inom členskom štáte.

4. Každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy predstavoval v roku 2020 aspoň 10 % konečnej energetickej spotreby v doprave v danom členskom štáte.

Na účely tohto odseku sa uplatňujú tieto ustanovenia:

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 2 písm. b)

a) na výpočet menovateľa, ktorým je celkové množstvo energie spotrebované v doprave na účely prvého pododseku, sa zohľadňuje len benzín, nafta a biopalivá spotrebované v cestnej a železničnej doprave a elektrická energia vrátane elektrickej energie použitej na výrobu kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu;

ê 2009/28/ES

è1 2015/1513 čl. 2 ods. 2 písm. b)

b) pri výpočte čitateľa, ktorým je množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebované v doprave na účely prvého pododseku, sa zohľadňujú všetky druhy energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej vo všetkých formách dopravy. è1 Týmto písmenom nie je dotknuté písmeno d) tohto odseku ani článok 17 ods. 1 písm. a); ç

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 2 písm. b)

c) pri výpočte príspevku elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a spotrebovanej vo všetkých typoch vozidiel na elektrický pohon a na výrobu kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu na účely písmen a) a b) sa členské štáty môžu rozhodnúť použiť buď priemerný podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie v Únii, alebo podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie v ich vlastnej krajine vo výške nameranej dva roky pred daným rokom. Okrem toho pri výpočte množstva elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej elektrifikovanou železničnou dopravou sa táto spotreba považuje za 2,5-násobok energetického obsahu vstupu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie. Pri výpočte množstva elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej elektrickými cestnými vozidlami podľa písmena b) sa táto spotreba považuje za päťnásobok energetického obsahu vstupu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie;

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 2 písm. b)

d) pri výpočte biopalív v čitateli podiel energie z biopalív vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín a z plodín, ktoré sa pestujú ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, nepresiahne 7 % konečnej spotreby energie v doprave v členských štátoch v roku 2020.

Biopalivá vyrobené zo surovín uvedených v prílohe IX sa nezapočítajú do obmedzenia stanoveného v prvom pododseku tohto písmena.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že podiel energie z biopalív vyrábaných z plodín, ktoré sa pestujú ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, iných ako obilniny a iné plodiny bohaté na škrob, cukornaté plodiny a olejniny, sa nezapočíta do obmedzenia stanoveného v prvom pododseku tohto písmena pod podmienkou, že:

i) overovanie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti stanovených v článku 17 ods. 2 až 5 sa uskutočnilo v súlade s článkom 18 a a

ii) uvedené plodiny sa pestovali na pôde spadajúcej pod prílohu V časť C bod 8 a príslušný bonus „eB“ stanovený v prílohe V časti C bode 7 bol zahrnutý do výpočtu emisií skleníkových plynov na účely preukázania dodržiavania článku 17 ods. 2;

e) každý členský štát sa snaží dosiahnuť cieľ, ktorým je minimálna úroveň spotreby biopalív vyrábaných zo surovín a iných palív uvedených v prílohe IX časti A na jeho území. Na tento účel stanoví každý členský štát do 6. apríla 2017 vnútroštátny cieľ, ktorý sa snaží dosiahnuť. Referenčná hodnota pre tento cieľ je 0,5 percentuálneho bodu energetického obsahu podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy v roku 2020 uvedeného v prvom pododseku, a tento cieľ sa má splniť prostredníctvom biopalív vyrobených zo surovín a iných palív uvedených v prílohe IX časti A. Navyše biopalivá vyrobené zo surovín, ktoré nie sú uvedené v prílohe IX a ktoré príslušné vnútroštátne orgány označili za odpad, zvyšky, nepotravinový celulózový materiál alebo lignocelulózový materiál, pričom sa používajú v existujúcich zariadeniach pred prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 45 , sa môžu započítať do vnútroštátneho cieľa.

Členské štáty môžu stanoviť vnútroštátny cieľ, ktorý je nižší ako referenčná hodnota 0,5 percentuálneho bodu, a to na základe jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:

i) objektívne faktory, ako napríklad obmedzený potenciál pre udržateľnú výrobu biopalív vyrobených zo surovín a iných palív uvedených v prílohe IX časti A alebo obmedzená dostupnosť takýchto biopalív na trhu za ceny, ktoré by zabezpečovali nákladovú efektívnosť;

ii) osobitné technické alebo klimatické charakteristiky vnútroštátneho trhu s motorovými palivami, ako je napríklad zloženie a stav cestného vozového parku, alebo

iii) vnútroštátne politiky, ktoré prideľujú primerané finančné prostriedky na podnecovanie energetickej efektívnosti a využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave.

Členské štáty predložia pri stanovovaní svojich vnútroštátnych cieľov dostupné informácie o množstvách spotrebovaných biopalív zo surovín a iných palív uvedených v prílohe IX časti A.

Členské štáty riadne zohľadnia pri stanovovaní politík na podporu výroby palív zo surovín uvedených v prílohe IX hierarchiu odpadového hospodárstva ustanovenú v článku 4 smernice 2008/98/ES vrátane jej ustanovení o vnímaní celého životného cyklu na celkový vplyv vytvárania a riadenia rôznych odpadových tokov.

Komisia uverejní v súlade s článkom 24 tejto smernice:

vnútroštátne ciele členských štátov,

plány členských štátov na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov, ak sú tieto plány k dispozícii,

prípadne dôvody na odlišnosť vnútroštátnych cieľov členských štátov v porovnaní s referenčnou hodnotou, oznámených v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/1513, a

súhrnnú správu o pokroku členských štátov pri dosahovaní svojich vnútroštátnych cieľov;

f) biopalivá vyrábané zo surovín uvedených v prílohe IX sa považujú za dvojnásobok ich energetického obsahu na účely plnenia cieľa stanoveného v prvom pododseku.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 2 písm. c)

Do 31. decembra 2017 Komisia podľa potreby predloží návrh, ktorým sa za určitých podmienok povolí, aby sa posúdilo celkové množstvo elektrickej energie s pôvodom z obnoviteľných zdrojov energie použitej na pohon všetkých druhov vozidiel na elektrický pohon a na výrobu kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu.

ê 2009/28/ES

Komisia v prípade potreby do 31. decembra 2011 predloží aj návrh metodiky výpočtu podielu vodíka z obnoviteľných zdrojov energie na celkovom palivovom mixe.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 2 písm. d)

5. S cieľom minimalizovať riziko viacnásobného uplatnenia jednotlivých dodávok v Únii sa členské štáty a Komisia usilujú o posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi schémami a medzi vnútroštátnymi schémami a dobrovoľnými schémami vytvorenými podľa článku 18, ktorá v prípade potreby zahŕňa aj výmenu údajov. Aby sa zabránilo zámernej úprave alebo vyraďovaniu materiálov s cieľom zaradiť ich do prílohy IX, členské štáty podporujú vývoj a využívanie schém, ktorými sa sledujú suroviny a výsledné biopalivá v celom hodnotovom reťazci. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade zistenia podvodu podnikli primerané kroky. Členské štáty predložia správu o prijatých opatreniach do 31. decembru 2017 a následne každé dva roky, ak neposkytli rovnocenné informácie o spoľahlivosti a ochrane proti podvodom vo svojich správach o pokroku dosiahnutom pri podpore a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov energie vypracovanej v súlade s článkom 22 ods. 1 písm. d).

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25a prijímať delegované akty, ktorými zmení zoznam surovín v prílohe IX časti A s cieľom suroviny doplniť, ale nie ich vyňať. Komisia prijme samostatný delegovaný akt vo vzťahu ku každej surovine, ktorá sa má doplniť do zoznamu uvedeného v prílohe IX časti A. Každý delegovaný akt musí vychádzať z analýzy najnovšieho vedeckého a technického pokroku s ohľadom na zásady hierarchie odpadového hospodárstva ustanovené v smernici 2008/98/ES a podporiac záver, že daná surovina nepredstavuje dodatočný dopyt po pôde ani nespôsobuje výrazné narušenie trhov pre (vedľajšie) produkty, odpady či zvyšky, že predstavuje značné úspory emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami a že nehrozí, že negatívne ovplyvní životné prostredie a biodiverzitu.

ò nový

Článok 3
Celkové záväzné ciele Únie na rok 2030

1. Členské štáty spoločne zabezpečujú, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov v Únii na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 predstavoval aspoň 27 %.

2. Príspevky jednotlivých členských štátov do tohto celkového cieľa na rok 2030 sa stanovujú a oznamujú Komisii v rámci ich integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s článkami 3 až 5 a článkami 9 až 11 nariadenia [riadenie].

3. Od 1. januára 2021 nesmie byť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie každého členského štátu nižší ako množstvo uvedené v treťom stĺpci tabuľky v časti A prílohy I. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s týmto scenárom.

4. Komisia podporuje vysoké ambície členských štátov prostredníctvom vhodného rámca, ktorý bude obsahovať zlepšené využívanie finančných prostriedkov Únie, najmä finančných nástrojov, hlavne s cieľom znížiť náklady na kapitál pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

5. V prípade, že Komisia v súvislosti s posúdením integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s článkom 25 nariadenia [riadenie] zistí, že trajektória Únie sa kolektívne nenaplní alebo že sa scenár uvedený v odseku 3 nedodrží, uplatňuje sa článok 27 ods. 4 uvedeného nariadenia.

Článok 4
Finančná podpora pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov

1. Pri dodržaní pravidiel štátnej pomoci môžu členské štáty na dosiahnutie cieľa Únie stanoveného v článku 3 ods. 1 uplatňovať systémy podpory. Systémy podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov musia byť navrhnuté tak, aby sa zabránilo zbytočnému narušeniu trhov s elektrinou a zabezpečilo sa, aby výrobcovia brali do úvahy dodávky elektriny a dopyt po nej, ako aj možné obmedzenia siete.

2. Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov má byť navrhnutá tak, aby sa elektrina z obnoviteľných zdrojov začlenila do trhu s elektrinou a zaručilo sa, že výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov budú reagovať na cenové signály trhu a maximalizovať svoje príjmy.

3. Členské štáty zabezpečujú, aby sa podpora pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov poskytovala otvoreným, transparentným, nediskriminačným a nákladovo efektívnym spôsobom.

4. Členské štáty posudzujú účinnosť svojej podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov aspoň každé štyri roky. Rozhodnutia o pokračovaní alebo predĺžení pomoci a návrh novej podpory sú založené na výsledkoch posúdení.

Článok 5
Otvorenie systémov podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov

1. Členské štáty otvárajú podporu pre elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov výrobcom nachádzajúcim sa v inom členskom štáte za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Členské štáty zabezpečujú, aby bola podpora aspoň 10 % novo podporovanej kapacity v každom roku medzi rokmi 2021 až 2025 a najmenej 15 % novo podporovanej kapacity v každom roku medzi rokmi 2026 až 2030 otvorená zariadeniam nachádzajúcim sa v iných členských štátoch.

3. Systémy podpory môžu byť otvorené cezhraničnej účasti okrem iného prostredníctvom otvorených verejných súťaží, spoločných verejných súťaží, otvorených systémov osvedčení alebo spoločných systémov podpory. Pridelenie elektriny z obnoviteľných zdrojov využívajúcej podporu v rámci otvorených verejných súťaží, spoločných verejných súťaží alebo otvorených systémov osvedčení príslušným príspevkom členských štátov podlieha dohode o spolupráci, ktorou sa stanovujú pravidlá pre cezhraničné vyplácanie finančných prostriedkov, a to podľa zásady, že energia by sa mala započítavať tomu členskému štátu, ktorý zariadenie financuje.

4. Do roku 2025 Komisia posúdi prínosy ustanovení tohto článku pre nákladovo efektívne zavádzanie elektriny z obnoviteľných zdrojov v Únii. Na základe tohto posúdenia môže Komisia navrhnúť zvýšenie percentuálneho podielu stanoveného v odseku 2.

Článok 6
Stabilita finančnej podpory

Bez toho, aby boli dotknuté zmeny potrebné na dosiahnutie súladu s pravidlami štátnej pomoci, členské štáty zabezpečujú, aby úroveň podpory poskytnutá pre projekty obnoviteľnej energie a s ňou spojené podmienky nebola revidovaná spôsobom, ktorý by mal negatívny vplyv na práva priznané podľa uvedenej podpory a ekonomiku podporených projektov.

ê 2009/28/ES

Článok 4

Národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie

1. Každý členský štát prijme národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. V národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie sa stanovia národné ciele členského štátu pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej v doprave a v sektore výroby elektriny, tepla a chladu v roku 2020, pričom sa zohľadnia vplyvy iných opatrení politík súvisiacich s energetickou efektívnosťou na konečnú energetickú spotrebu, a primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie týchto národných celkových cieľov vrátane spolupráce medzi miestnymi, regionálnymi a národnými orgánmi, plánovaných štatistických prenosov alebo spoločných projektov, vnútroštátnych politík zameraných na rozvoj existujúcich zdrojov biomasy a využívanie nových zdrojov biomasy na rôzne použitia, ako aj opatrenia, ktoré sa majú prijať na účely splnenia požiadaviek uvedených v článkoch 13 až 19.

Komisia prijme do 30. júna 2009 vzor národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. Tento vzor zahŕňa minimálne požiadavky uvedené v prílohe VI. Členské štáty pri predkladaní svojich národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie dodržiavajú tento vzor.

2. Členské štáty oznámia Komisii svoje národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie do 30. júna 2010.

3. Každý členský štát zverejní a oznámi Komisii šesť mesiacov predtým, ako národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie nadobudne platnosť, dokument s prognózou, v ktorom uvedie:

a) svoje odhadované množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vyrobí navyše oproti množstvu uvedenému v orientačnej trajektórii, ktoré by sa mohlo preniesť do iných členských štátov v súlade s článkami 6 až 11, ako aj jeho odhadovaný potenciál pre spoločné projekty do roku 2020, a

b) svoj odhadovaný dopyt po energii z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa pokryje inak ako domácou produkciou do roku 2020.

Tieto informácie môžu obsahovať aj prvky súvisiace s nákladmi a prínosmi a financovaním. Prognóza sa aktualizuje v správach členských štátov, ako je uvedené v článku 22 ods. 1 písm. l) a m).

4. Členský štát, ktorého podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie bol počas dvoch bezprostredne predchádzajúcich rokov nižší ako množstvo uvedené v orientačnej trajektórii v časti B prílohy I, predloží Komisii zmenený národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie do 30. júna nasledujúceho roka, v ktorom stanoví primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v primeranom časovom horizonte vrátil k orientačnej trajektórii uvedenej v časti B prílohy I.

Komisia môže v prípade, ak je rozdiel, ktorý členskému štátu chýbal k splneniu orientačnej trajektórie, malý, a pri riadnom zohľadnení súčasných a budúcich opatrení členského štátu prijať rozhodnutie, ktorým sa členský štát oslobodzuje od povinnosti predložiť zmenený národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

5. Komisia zhodnotí národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, najmä primeranosť opatrení, ktoré členský štát plánuje prijať v súlade s článkom 3 ods. 2. V reakcii na národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie alebo zmenený národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie môže Komisia vydať odporúčanie.

6. Komisia pošle Európskemu parlamentu národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie a dokumenty s prognózami vo forme, v ktorej sú zverejnené na platforme transparentnosti podľa článku 24 ods. 2, ako aj akékoľvek odporúčania podľa odseku 5 tohto článku.

ê 2009/28/ES

ð nový

Článok 57

Výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie

1. Hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie v každom členskom štáte sa vypočíta ako súčet:

a) hrubej konečnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie;

b) hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie určenej na výrobu tepla a chladu a

c) konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie v doprave.

Plyn, elektrina a vodík z obnoviteľných zdrojov energie sa na účely výpočtu podielu hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie zohľadňujú len raz v písmene a), b) alebo c) prvého pododseku.

S výhradou článku 1726 ods. 1 druhý pododsek sa biopalivá,a biokvapaliny ð a palivá z biomasy ï, ktoré nespĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti ð a úspor emisií skleníkových plynov ï uvedené v článku 2617 ods. 2 až 67, nezohľadňujú.

ò nový

Pri výpočte hrubej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov nesmie byť príspevok z biopalív a biokvapalín, ako aj z palív z biomasy spotrebovaných v doprave, v prípade, že boli vyrobené z potravinárskych alebo kŕmnych plodín, väčší ako 7% konečnej spotreby energie v cestnej a železničnej doprave v danom členskom štáte. Tento limit sa do roku 2030 na základe trajektórie stanovenej v časti A prílohy X zníži na 3,8%. Členské štáty môžu stanoviť nižší limit a môžu rozlišovať medzi rôznymi typmi biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrobených z potravinárskych a kŕmnych plodín, napr. stanovením nižšieho limitu pre príspevok biopalív založených na potravinárskych alebo kŕmnych plodinách vyrobených z olejnín, zohľadňujúc nepriamu zmenu využívania pôdy.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

2. Ak členský štát považuje z dôvodu vyššej moci dosiahnutie svojho podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 uvedeného v treťom stĺpci tabuľky v prílohe I za nemožné, čo najskôr o tom informuje Komisiu. Komisia prijme rozhodnutie o tom, či sa jedná o vyššiu moc. Ak Komisia rozhodne, že sa jedná o vyššiu moc, určí, aká úprava hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie daného členského štátu sa vykoná pre rok 2020.

32. Na účely odseku 1 písm. a) sa hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie ð vrátane výroby elektriny z od samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a energetických komunít ï s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.

V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a konvenčné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť elektriny, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.

Elektrina vyrobená z vodnej a veternej energie sa zohľadňuje v súlade s normalizačnými pravidlami uvedenými v prílohe II.

43. Na účely odseku 1 písm. b) sa hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla a chladu vypočíta ako súčet množstva energie na diaľkové vykurovanie a chladenie vyrobeného v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie a spotreby iných druhov energie z obnoviteľných zdrojov energie v priemysle, domácnostiach, službách, poľnohospodárstve, lesnom a rybnom hospodárstve, na účely vykurovania, chladenia a prevádzky.

V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a konvenčné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť tepla a chladu, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.

ð Okolitá ï Aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna tepelná energia zachytená tepelnými čerpadlami sa zohľadňuje na účely odseku 1 písm. b) za predpokladu, že konečný energetický výstup výrazne prevyšuje vstup primárnej energie na pohon tepelných čerpadiel. Množstvo tepla považovaného za energiu z obnoviteľných zdrojov energie na účely tejto smernice sa vypočíta v súlade s metodikou stanovenou v prílohe VII.

Tepelná energia vyrobená pasívnymi energetickými systémami, v ktorých sa nižšia energetická spotreba dosahuje pasívne prostredníctvom projektovania budov alebo z tepla vyrobeného z energie z neobnoviteľných zdrojov energie, sa na účely odseku 1 písm. b) nezohľadňuje.

ò nový

4. Na účely odseku 1 písm. c) sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a) hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov v doprave sa vypočíta ako súčet všetkých biopalív, palív z biomasy a kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu spotrebovaných v odvetví dopravy. Avšak kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ktoré sú vyrobené z elektriny z obnoviteľných zdrojov, sa považujú za súčasť výpočtu podľa odseku 1 písm. a) len pri výpočte množstva elektriny vyrobenej v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie.

b) na výpočet hrubej konečnej spotreby energie v doprave sa použijú hodnoty týkajúce sa energetického obsahu motorových palív, ako je stanovené v prílohe III. Pri stanovení energetického obsahu motorových palív, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe III, použijú členské štáty príslušné normy pre stanovenie výhrevnosti palív. Ak takáto norma nebola prijatá na tento účel, použijú sa príslušné normy ISO.

5. S cieľom minimalizovať riziko viacnásobného uplatnenia jednotlivých dodávok v Únii členské štáty a Komisia posilňujú spoluprácu medzi vnútroštátnymi systémami a medzi vnútroštátnymi systémami a dobrovoľnými schémami vytvorenými podľa článku 27, ktorá v prípade potreby zahŕňa aj výmenu údajov.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty, ktorými zmení zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť, ale nie ich vyňať. Každý delegovaný akt musí vychádzať z analýzy najnovšieho vedeckého a technického pokroku, ktorá zohľadní zásady hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici 2008/98/ES v súlade s kritériami Únie týkajúcimi sa trvalej udržateľnosti, a podporí záver, že daná surovina nespôsobuje dodatočný dopyt po pôde, podporí využívanie odpadu a zvyškov, pričom nespôsobí výrazné narušenie trhov pre (vedľajšie) produkty, odpady či zvyšky, prinesie značné úspory emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami a nespôsobí riziko negatívneho ovplyvnenia životného prostredia a biodiverzity.

Každé 2 roky vykoná Komisia hodnotenie zoznamu surovín uvedených v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť v súlade so zásadami uvedenými v tomto odseku. Prvé hodnotenie sa uskutoční najneskôr 6 mesiacov po [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. V prípade potreby Komisia prijme delegované akty, ktorými zmení zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť, ale nie ich vyňať.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 3 (prispôsobené)

56. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia energetického obsahu motorových palív stanovených v prílohe III vedeckému a technickému pokroku v súlade s článkom 25a32.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

67. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie sa vypočíta ako hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie vydelená hrubou konečnou energetickou spotrebou zo všetkých zdrojov energie a je vyjadrený v percentách.

Na účely prvého pododseku sa súčet uvedený v odseku 1 upraví v súlade s článkami 6, 8, 10 a 118, 10, 12 a 13.

Pri výpočte hrubej konečnej energetickej spotreby členského štátu na účely merania jeho súladu s cieľmi a orientačnou trajektóriou stanovenými v tejto smernici sa vychádza z toho, že množstvo energie spotrebovanej v leteckej doprave dosahuje podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe daného členského štátu neprevyšujúci 6,18 %. Pre Cyprus a Maltu sa vychádza z toho, že množstvo energie spotrebovanej v leteckej doprave, dosahuje podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe daných členských štátov neprevyšujúci 4,12 %.

78. Pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie sa použije metodika a vymedzenia pojmov uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike 46 .

Členské štáty zabezpečia súlad štatistických informácií použitých pri výpočte týchto odvetvových a celkových podielov a štatistických informácií oznámených Komisii podľa nariadenia (ES) č. 1099/2008.

Článok 68

Štatistické prenosy medzi členskými štátmi

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 4 (prispôsobené)

ð nový

1. Členské štáty sa môžu dohodnúť a zaviesť opatrenia zamerané na štatistickýom prenose určitého množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie z jedného členského štátu do iného členského štátu. Prenesené množstvo sa:

a) odpočíta od množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa ð na účely tejto smernice ï zohľadňuje pri posudzovaní ð podielu energie z obnoviteľných zdrojov ï súladu členského štátu, ktorý uskutočňuje prenos, s požiadavkami článku 3 ods. 1, 2 a 4, a

b) pripočíta k množstvu energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa ð na účely tejto smernice ï zohľadňuje pri posudzovaní súladu iného ð podielu energie z obnoviteľných zdrojov ï členského štátu, ktorý prenos prijíma, s požiadavkami článku 3 ods. 1, 2 a 4.

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku v súvislosti s článkom 3 ods. 1, 2 a 4 môžu trvať jeden alebo viac rokov. Oznamujú sa Komisii najneskôr tri ð 12 ï mesiaceov po uplynutí každého roku, v ktorom sú účinné. Informácie zaslané Komisii zahŕňajú množstvo a cenu príslušnej energie.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

3. Prenos je účinný až potom, ako ho všetky členské štáty doň zapojené oznámia Komisii.

Článok 79

Spoločné projekty medzi členskými štátmi

1. Dva alebo viaceré členské štáty môžu spolupracovať na všetkých typoch spoločných projektov, ktoré sa týkajú výroby elektriny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie. Do tejto spolupráce sa môžu zapojiť súkromní prevádzkovatelia.

2. Členské štáty oznámia Komisii podiel alebo množstvo elektriny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré boli vyrobené v rámci akéhokoľvek spoločného projektu na ich území, ktorý začal fungovať po 25. júnae 2009, alebo zvýšenou kapacitou zariadenia, ktoré sa zrekonštruovalo po tomto dátume, pričom sa tento podiel alebo množstvo majú započítavať do národného celkového cieľa ð podielu energie z obnoviteľných zdrojov ï iného členského štátu na účely posudzovania súladu s požiadavkami tejto smernice.

3. V oznámení uvedenom v odseku 2 sa:

a) opíše navrhované zariadenie alebo sa uvedie rekonštruované zariadenie;

b) určí podiel alebo množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu vyrobeného v tomto zariadení, ktoré sa má započítať do národného celkového cieľa ð podielu energie z obnoviteľných zdrojov ï iného členského štátu;

c) uvedie členský štát, v ktorého prospech sa oznámenie podáva, a

d) určí doba v celých kalendárnych rokoch, počas ktorej sa má elektrina alebo teplo alebo chlad vyrobené v tomto zariadení z obnoviteľných zdrojov energie započítať do národného celkového cieľa ð podielu energie z obnoviteľných zdrojov ï iného členského štátu.

4. Doba určená v odseku 3 písm. d) neprekročí rok 2020. Trvanie spoločného projektu môže prekročiť rok 2020ð 2030 ï .

5. Oznámenie podľa tohto článku sa nesmie zmeniť ani vziať späť bez spoločného súhlasu členského štátu, ktorý oznámenie podáva, a členského štátu uvedeného v súlade s odsekom 3 písm. c).

Článok 810

Vplyvy spoločných projektov medzi členskými štátmi

1. Do troch mesiacov po skončení každého roka, ktorý patrí do doby určenej podľa článku 7 9 ods. 3 písm. d), oznámi členský štát, ktorý podal oznámenie podľa článku 79:

a) celkové množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu vyrobeného počas tohto roka z obnoviteľných zdrojov energie zariadením, ktoré bolo predmetom oznámenia podľa článku 79, a

b) množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu vyrobeného počas tohto roka z obnoviteľných zdrojov energie tým zariadením, ktoré sa má započítať do národného celkového cieľað podielu energie z obnoviteľných zdrojov ï iného členského štátu v súlade s podmienkami oznámenia.

2. Členský štát, ktorý podáva oznámenie, zašle oznámenie členskému štátu, v prospech ktorého sa oznámenie urobilo, a Komisii.

3. Na účely posudzovania súladu cieľa s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa národných celkových cieľov sa množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b):

a) odpočíta od množstva elektriny alebo tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie zohľadňovaného pri posudzovaní súladu s požiadavkami zo strany ð podielu energie z obnoviteľných zdrojov ï členského štátu, ktorý podal oznámenie podľa odseku 1, a

b) pripočíta k množstvu elektriny alebo tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie zohľadňovaného pri posudzovaní súladu s požiadavkami zo strany ð podielu energie z obnoviteľných zdrojov ï členského štátu, ktorý prijal oznámenie v súlade s odsekom 2.

Článok 9 11

Spoločné projekty medzi členskými štátmi a tretími krajinami

1. Jeden alebo viacero členských štátov môže spolupracovať s jednou alebo viacerými tretími krajinami na všetkých druhoch spoločných projektov týkajúcich sa výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Do tejto spolupráce sa môžu zapojiť súkromní prevádzkovatelia.

2. Elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie v tretej krajine sa zohľadňuje na účely posúdenia súladu s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa národných celkových cieľov ð podielov energie z obnoviteľných zdrojov členských štátov ï, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a) elektrina sa spotrebúva v Spoločenstve Ö Únii. Táto Õ požiadavka sa považuje za splnenú, ak:

i) všetci príslušní prevádzkovatelia prenosovej sústavy v krajine pôvodu, krajine určenia a v prípade potreby aj v každej tretej krajine tranzitu pevne určili množstvo elektriny, ktoré zodpovedá započítanej elektrine, do pridelenej kapacity spojenia;

ii) príslušný prevádzkovateľ prenosovej sústavy na strane Spoločenstva Ö Únie Õ v rámci spojovacieho vedenia pevne zaregistroval do plánovaného stavu ekvivalent množstva elektriny, ktoré zodpovedá započítanej elektrine, a

iii) určená kapacita a výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení uvedenom v odseku 2 písm. b) sa týkajú rovnakého časového obdobia;

b) elektrina sa vyrába v novovybudovanom zariadení, ktoré sa začalo prevádzkovať po 25. júnai 2009, alebo zvýšenou kapacitou zariadenia, ktoré sa zrekonštruovalo po tomto dátume v rámci spoločného projektu uvedeného v odseku 1, a

c) množstvo vyrobenej a vyvezenej elektriny nezískalo podporu zo systému podpory tretej krajiny s výnimkou investičnej pomoci udelenej zariadeniu.

3. Členské štáty môžu požiadať Komisiu, aby sa na účely článku 57 zohľadnila elektrina z obnoviteľných zdrojov energie vyrobená a spotrebovaná v tretej krajine v rámci výstavby spojovacieho vedenia medzi členským štátom a treťou krajinou s veľmi dlhou dobou prípravy, ak sú splnené tieto podmienky:

a) výstavba spojovacieho vedenia sa začala do 31. decembra ð 2026 ï 2016,

b) spojovacie vedenie nie je možné uviesť do prevádzky do 31. decembra ð 2030 ï 2020;

c) spojovacie vedenie je možné uviesť do prevádzky do 31. decembra ð 2032 ï 2022;

d) po uvedení do prevádzky bude spojovacie vedenie slúžiť na vývoz elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do Spoločenstva Ö Únie Õ v súlade s odsekom 2;

e) žiadosť sa týka spoločného projektu, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 2 písm. b) a c) a ktorý bude využívať spojovacie vedenie po jeho uvedení do prevádzky, a množstva elektriny, ktoré nie je väčšie ako množstvo, ktoré sa vyvezie do Spoločenstva Ö Únie Õ po uvedení spojovacieho vedenia do prevádzky.

4. Komisii sa oznámi podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej akýmkoľvek zariadením na území tretej krajiny, ktoré sa má započítavať do národného celkového cieľa ð podielu energie ï jedného alebo viacerých členských štátov na účely ð tejto smernice ï posudzovania dodržiavania článku 3. Ak ide o viac ako jeden členský štát, rozdelenie tohto podielu alebo množstva medzi členské štáty sa oznámi Komisii. Tento podiel alebo toto množstvo nepresiahne podiel alebo množstvo skutočne vyvážané do Spoločenstva Ö Únie Õ a spotrebúvané v ňom, a zodpovedá množstvu uvedenému v odseku 2 písm. a) bod i) a ii) tohto článku a spĺňa podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) tohto článku. Oznámenie predloží každý členský štát, do ktorého národného celkového cieľa sa má tento podiel alebo množstvo elektriny započítavať.

5. V oznámení uvedenom v odseku 4 sa:

a) opíše navrhované zariadenie alebo sa uvedie rekonštruované zariadenie;

b) určí podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v tomto zariadení, ktoré sa má započítať do národného cieľa ð podielu energie z obnoviteľných zdrojov ï členského štátu, a pri dodržaní požiadaviek na zachovanie dôvernosti sa uvedú aj súvisiace finančné dojednania;

c) určí doba v celých kalendárnych rokoch, počas ktorej sa má elektrina započítavať do národného celkového cieľa ð podielu energie z obnoviteľných zdrojov ï členského štátu, a

d) uvedie písomný súhlas tretej krajiny, na území ktorej sa má zariadenie prevádzkovať, s písmenami b) a c) a podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v zariadení, ktorá sa použije v tejto tretej krajine.

6. Doba určená v odseku 5 písm. c) neprekročí rok 2020. Trvanie spoločného projektu môže prekročiť rok 2020 ð 2030 ï.

7. Oznámenie podľa tohto článku sa nesmie zmeniť ani vziať späť bez spoločného súhlasu členského štátu, ktorý oznámenie podáva, a tretej krajiny, ktorá uznala spoločný projekt v súlade s odsekom 5 písm. d).

8. Členské štáty a Spoločenstvo Ö Únia Õpodnecujú príslušné orgány Zmluvy o Energetickom spoločenstve, aby v súlade s uvedenou zmluvou prijali opatrenia potrebné na to, aby mohli zmluvné strany tejto zmluvy uplatňovať ustanovenia o spolupráci medzi členskými štátmi uvedené v tejto smernici.

Článok 1012

Vplyvy spoločných projektov medzi členskými štátmi a tretími krajinami

1. Do ð 12 ï troch mesiacov po skončení každého roka, ktorý patrí do doby určenej podľa článku 911 ods. 5 písm. c), oznámi členský štát, ktorý podal oznámenie podľa článku 911:

a) celkové množstvo elektriny vyrobenej počas tohto roka z obnoviteľných zdrojov energie zariadením, ktoré bolo predmetom oznámenia podľa článku 911;

b) množstvo elektriny vyrobenej počas tohto roka z obnoviteľných zdrojov energie tým zariadením, ktoré sa má započítať do jeho národného celkového cieľa ð podielu energie s obnoviteľných zdrojov ï v súlade s podmienkami oznámenia podľa článku 911, a

c) dôkaz o splnení podmienok stanovených v článku 911 ods. 2.

2. Členský štát zašle oznámenie tretej krajine, ktorá uznala projekt v súlade s článkom 911 ods. 5 písm. d), a Komisii.

3. Na účely posudzovania súladu cieľa s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa ð výpočtu ï národných celkových ð podielov energie z obnoviteľných zdrojov ï cieľov sa pri posudzovaní súladu s požiadavkami zo strany ð podielov energie z obnoviteľných zdrojov ï členského štátu, ktorý podáva oznámenie, pripočíta množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b) k zohľadňovanému množstvu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Článok 1113

Spoločné systémy podpory

1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa článku 35, sa môžu dva alebo viaceré členské štáty dobrovoľne rozhodnúť, že budú spoločne alebo čiastočne koordinovať svoje národné systémy podpory. V takýchto prípadoch sa môže určité množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie vyrobené na území jedného zúčastneného členského štátu započítavať do národného celkového cieľa ð podielu energie z obnoviteľných zdrojov ï druhého zúčastneného členského štátu, ak tieto členské štáty:

a) vykonajú štatistický prenos určeného množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie z jedného členského štátu do druhého členského štátu v súlade s článkom 68 alebo

b) stanovia dohodou zúčastnených členských štátov pravidlo rozdeľovania množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi zúčastnené členské štáty; toto pravidlo sa oznámi Komisii najneskôr tri mesiace po uplynutí prvého roku, v ktorom nadobudne účinnosť.

2. Do troch mesiacov po skončení každého roka oznámi každý členský štát, ktorý podal oznámenie podľa odseku 1 písm. b), celkové množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie počas roka, na ktoré sa má uplatňovať pravidlo rozdeľovania.

3. Na účely posudzovania súladu s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa ð výpočtu ï národných celkových ð podielov energie z obnoviteľných zdrojov podľa tejto smernice ï cieľov sa množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie oznámené v súlade s odsekom 2 prerozdelí medzi dotknuté členské štáty v súlade s oznámeným pravidlom rozdeľovania.

Článok 1214

Zvýšenia kapacity

Na účely článku 79 ods. 2 a článku 911 ods. 2 písm. b) sa jednotky energie z obnoviteľných zdrojov energie vyplývajúce zo zvýšenia kapacity zariadenia považujú za jednotky vyrobené iným zariadením, ktoré sa uviedlo do prevádzky v momente, keď došlo k zvýšeniu kapacity.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

Článok 1315

Administratívne postupy a predpisy

1. Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam a súvisiacim infraštruktúram prenosových a distribučných sústav na výrobu elektriny a tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie a na procesy premeny biomasy na biopalivá alebo na iné energetické produkty, boli primerané a nevyhnutné.

Členské štáty prijmú najmä vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby:

a) pokiaľ to umožňujú rozdiely medzi členským štátmi z hľadiska administratívnych štruktúr a organizácie, jasne koordinovali a vymedzili právomoci národných, regionálnych a miestnych správnych orgánov zodpovedných za postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení vrátane územného plánovania a stanovili transparentné harmonogramy na rozhodovanie o žiadostiach o územné rozhodnutie a stavebné povolenie;

b) sa na vhodnej úrovni sprístupnili komplexné informácie o spracovaní žiadostí o schválenie a vydanie osvedčenia a povolenia pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie a o pomoci poskytovanej žiadateľom;

a)c)správne postupy boli efektívne a rýchle na príslušnom správnom stupni;

b)d)pravidlá upravujúce schvaľovanie, ako aj vydávanie osvedčení a povolení boli objektívne, transparentné, primerané, nerobili rozdiely medzi žiadateľmi a úplne zohľadňovali špecifiká jednotlivých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie;

c)e)správne poplatky, ktoré majú zaplatiť spotrebitelia, projektanti, architekti, stavbári, ako aj dodávatelia a inštalatéri vybavenia a systémov, boli transparentné a súviseli s nákladmi a

d)f)pre menšie projekty, a ak je to vhodné aj pre decentralizované zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie, boli vytvorené zjednodušené a menej náročné schvaľovacie postupy vrátane jednoduchého oznámenia, ak to umožňuje uplatniteľný regulačný rámec.

2. Členské štáty jasne vymedzia všetky technické špecifikácie, ktoré musia spĺňať zariadenia a systémy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie, a ktoré sú predpokladom čerpania výhod zo systémov podpory. V prípade, že existujú európske normy vrátane environmentálnych označení, energetických označení alebo iných technických referenčných systémov vytvorených európskymi normalizačnými orgánmi, sú takéto technické špecifikácie vyjadrené na základe týchto noriem. V takýchto technických špecifikáciách sa nepredpisuje, kde sa má zariadeniam a systémom udeliť osvedčenie, a nemali by byť prekážkou fungovania vnútorného trhu.

ò nový

3. Členské štáty zabezpečia investorom v prípade energie z obnoviteľných zdrojov dostatočnú predvídateľnosť plánovanej podpory. Na tieto účely členské štáty vymedzia a uverejnia dlhodobý plán súvisiaci s očakávaným pridelením sumy na podporu, obsahujúci prinajmenšom nasledujúce tri roky a orientačný harmonogram pre každý systém, kapacitu, rozpočet, ktoré sa majú vyčleniť, ako aj konzultácie so zainteresovanými stranami o návrhu podpory.

ê 2009/28/ES článok 13 (prispôsobené)

ð nový

43. Členské štáty odporučia všetkým zúčastneným stranám, najmä miestnym a regionálnym správnym orgánom, aby ð zabezpečia, aby ich príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni začlenili ustanovenia o integrácii a zavedení energie z obnoviteľných zdrojov a využívania nevyhnutného odpadového tepla alebo chladu ï pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a renovácii ð mestskej infraštruktúry, ï priemyselných a obytných oblastí zabezpečili inštaláciu zariadení a systémov určených na využitie elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie a na účely diaľkového vykurovania a chladenia. ð a energetických infraštruktúr vrátane elektrických sietí, sietí diaľkového vykurovania a chladenia, sietí zemného plynu a sietí alternatívnych palív ï. Členské štáty predovšetkým podporujú miestne a regionálne správne orgány v začleňovaní tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie do plánovania mestskej infraštruktúry tam, kde je to vhodné.

54. Členské štáty do svojich stavebných predpisov začlenia vhodné opatrenia na zvyšovanie podielu všetkých druhov energie z obnoviteľných zdrojov energie v stavebníctve.

Členské štáty môžu pri vytváraní týchto opatrení alebo vo svojich ich regionálnych systémoch podpory zohľadniť vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podstatného zvýšenia energetickej efektívnosti, ako aj kombinovanej výroby elektriny a tepla a budov s pasívnou, nízkou alebo nulovou energiou.

Členské štáty budú vo vhodných prípadoch do 31. decembra 2014 vo svojich stavebných predpisoch alebo iných ustanoveniach s rovnakým účinkom požadovať využívanie určitých minimálnych množstiev energie z obnoviteľných zdrojov energie v nových budovách a v existujúcich budovách, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácieð , zohľadňujúc výsledky výpočtu nákladovej optimálnosti vykonaného podľa článku 5 ods. 2 smernice 2010/31/EÚ. ï Členské štáty povolia, aby sa tieto minimálne množstvá plnili okrem iného prostredníctvom diaľkového vykurovania a chladenia,ktoré využívaním významnýého podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Požiadavky uvedené v prvom pododseku sa vzťahujú na ozbrojené sily iba v rozsahu, v ktorom ich uplatňovanie nie je v rozpore s povahou a prvotným cieľom činností ozbrojených síl, a s výnimkou materiálu, ktorý sa používa výhradne na vojenské účely.

65. Členské štáty zabezpečia, aby nové verejné budovy a existujúce verejné budovy, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni plnili v kontexte tejto smernice od 1. januára 2012 úlohu vzorov. Členské štáty môžu okrem iného povoliť, aby sa táto povinnosť splnila dodržaním noriem pre budovy s nulovou energiou alebo stanovením toho, že strechy verejných budov alebo zmiešaných súkromno-verejných budov budú využívať tretie strany pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

76. Členské štáty s ohľadom na svoje stavebné predpisy podporujú využitie vykurovacích a chladiacich systémov a zariadení využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré dosahujú značné zníženie energetickej spotreby. Ak existujú energetické alebo environmentálne označenia alebo iné vhodné osvedčenia alebo normy vypracované na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni SpoločenstvaÖ Únie Õ, členské štáty ich využijú ako základ pre podporu takýchto systémov a zariadení.

V prípade biomasy členské štáty podporujú konverzné technológie, ktoré dosahujú konverznú účinnosť aspoň 85 % v prípade využitia v domácnostiach a na komerčné účely a aspoň 70 % v prípade priemyselného využitia.

V prípade tepelných čerpadiel členské štáty podporujú využívanie tepelných čerpadiel, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky environmentálneho označovania ustanovené v rozhodnutí Komisie 2007/742/ES z 9. novembra 2007, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá udeľovania environmentálnej značky Spoločenstva pre tepelné čerpadlá poháňané elektrinou alebo plynom a pre plynové absorpčné tepelné čerpadlá 47 .

V prípade slnečnej tepelnej energie členské štáty podporujú využívanie zariadení a systémov, ktorým sa udelilo osvedčenie, založených na európskych normách, ak takéto normy existujú, vrátane environmentálnych a energetických označení a iných technických referenčných systémov vytvorených európskymi normalizačnými orgánmi.

Členské štáty použijú pri hodnotení konverznej účinnosti a pomeru vstupu a výstupu systémov a zariadení na účely tohto odseku postupy Spoločenstva alebo, ak takéto postupy Spoločenstva chýbajú, použijú medzinárodné postupy, ak existujú.

ò nový

8. Členské štáty vykonávajú posúdenie svojho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu na vykurovanie a chladenie. Toto posúdenie je súčasťou druhého komplexného posúdenia požadovaného podľa článku 14 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ prvýkrát do 31. decembra 2020 a potom súčasťou aktualizácií daného komplexného posúdenia.

9. Členské štáty odstránia administratívne prekážky pre uzatváranie dlhodobých podnikových zmlúv o nákupe elektrickej energie, ktorých účelom je financovanie obnoviteľných zdrojov energie a uľahčenie ich uvádzania.

Článok 16
Organizácia a trvanie postupu vydávania povolení

1. Do 1. januára 2021 členské štáty zavedú jedno alebo viac jednotných administratívnych kontaktných miest, ktoré budú pre žiadateľov koordinovať celý proces udeľovania povolení na vybudovanie a prevádzkovanie zariadení a súvisiacich infraštruktúr prenosových a distribučných sústav na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

2. Jednotné administratívne kontaktné miesto bude v procese podávania žiadostí usmerňovať žiadateľa transparentným spôsobom, poskytovať žiadateľovi všetky potrebné informácie, koordinovať a prípadne zapájať ďalšie orgány a na konci procesu vydávať právne záväzné rozhodnutie.

3. Jednotné administratívne kontaktné miesto v spolupráci s prevádzkovateľom prenosovej a distribučnej sústavy uverejní príručku postupov pre navrhovateľov projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vrátane malých projektov a projektov samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov.

4. Postup vydávania povolení uvedených v odseku 1 nesmie presiahnuť tri roky, okrem prípadov uvedených v článku 16 ods. 5 a článku 17.

5. Členské štáty uľahčia modernizáciu (repowering) existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov okrem iného tým, že zabezpečia zjednodušený a rýchly postup vydávania povolení, ktorý nesmie prekročiť obdobie jedného roka od dátumu, ku ktorému bola žiadosť na modernizáciu (repowering) predložená jednotnému administratívnemu kontaktnému miestu.

Článok 17
Postupy jednoduchého oznamovania

1. Demonštračným projektom a zariadeniam s elektrárenskou kapacitou menšou ako 50 kW sa umožňuje pripojenie do siete na základe oznámenia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.

2. V prípade, že sa neočakáva žiadny závažný negatívny environmentálny alebo sociálny vplyv, sa po oznámení jednotnému administratívnemu kontaktnému miestu zriadenému v súlade s článkom 16 tieto modernizácie (repowering) povoľujú. Do šiestich mesiacov odo dňa prijatia oznámenia jednotné administratívne kontaktné miesto rozhodne, či je to postačujúce.

Ak jednotné administratívne kontaktné miesto rozhodne, že oznámenie je dostatočné, automaticky udelí povolenie.

Ak sa jednotné administratívne kontaktné miesto rozhodne, že oznámenie nie je dostatočné, je potrebné požiadať o nové povolenie. V takomto prípade sa uplatňujú lehoty uvedené v článku 16 ods. 5.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 1418Informácie a odborná príprava

1. Členské štáty zabezpečia, aby informácie týkajúce sa podporných opatrení boli dostupné pre všetky zainteresované strany vrátane spotrebiteľov, stavbárov, inštalatérov, architektov a dodávateľov vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení a systémov, ako aj vozidiel, v ktorých je možné využiť energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

2. Členské štáty zabezpečia, aby informácie o čistých výhodách, nákladoch a energetickej efektívnosti zariadení a systémov určených na využitie tepla, chladu a elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sprístupnili dodávatelia takéhoto zariadenia alebo systému, alebo príslušné vnútroštátne orgány.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa do 31. decembra 2012 sprístupnili alebo boli prístupné systémy udeľovania osvedčení alebo ekvivalentné kvalifikačné systémy pre inštalatérov maloobjemových kotlov a pecí na biomasu, solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných systémov, plytkých geotermálnych systémov, ako aj tepelných čerpadiel. Tieto systémy môžu v prípade potreby zohľadniť existujúce systémy a štruktúry a zakladajú sa na kritériách ustanovených v prílohe IV. Každý členský štát uznáva osvedčenia udelené inými členskými štátmi v súlade s týmito kritériami.

4. Členské štáty sprístupnia verejnosti informácie o systémoch udeľovania osvedčení alebo ekvivalentných kvalifikačných systémoch uvedených v odseku 3. Členské štáty môžu sprístupniť aj zoznam inštalatérov, ktorí majú odbornú kvalifikáciu alebo osvedčenie v súlade s odsekom 3.

5. Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii usmernenia pre všetky zainteresované strany, najmä pre projektantov a architektov, aby mohli pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a renovácii priemyselných , ð komerčných ï alebo obytných oblastí náležite zvážiť optimálnu kombináciu obnoviteľných zdrojov energie, vysoko efektívnych technológií a diaľkového vykurovania a chladenia.

6. Členské štáty vytvoria za účasti miestnych a regionálnych orgánov vhodné programy informovania, zvyšovania povedomia, usmerňovania alebo odbornej prípravy s cieľom informovať občanov o výhodách a praktických podrobnostiach vývoja a využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 1519

Potvrdenia o pôvode elektriny a tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie

1. Na účely preukázania podielu alebo množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe dodávateľa koncovému spotrebiteľovi ð a v energii dodávanej spotrebiteľom v rámci zmlúv uvedenej na trh s odkazom na spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov ï podľa článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES členské štáty zabezpečia, aby pôvod elektriny Ö energie Õ vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bolo možné zaručiť v zmysle tejto smernice v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami.

2. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa potvrdenia o pôvode vydávali na žiadosť výrobcu elektriny Ö energie Õ z obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty môžu stanoviť, aby sa potvrdenia o pôvode vydávali ð pre neobnoviteľné zdroje energie. ï na žiadosť výrobcov tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie. Vydávanie týchto potvrdení ð o pôvode ï môže podliehať minimálnemu kapacitnému obmedzeniu. Potvrdenie o pôvode má štandardný objem 1 MWh. Na každú jednotku vyrobenej energie sa vydáva len jedno potvrdenie o pôvode.

Členské štáty zabezpečia, aby sa každá jednotka energie z obnoviteľných zdrojov energie započítala iba raz.

Členské štáty môžu stanoviť ð zabezpečia ï, aby sa neposkytovala žiadna podpora ð nevydávali žiadne potvrdenia o pôvode ï výrobcovi, ak už tento výrobca získal potvrdenie o pôvode ð finančnú podporu zo systému podpory ï na rovnakú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie. ð Členské štáty vydávajú takéto potvrdenia o pôvode a prenášajú ich na trh prostredníctvom dražby. Príjmy získané v dôsledku dražby sa použijú na vyrovnanie nákladov na podporu obnoviteľných zdrojov energie. ï

Potvrdenie o pôvode nezohráva žiadnu úlohu z hľadiska dodržiavania článku 3 zo strany členského štátu. Prevody potvrdení o pôvode, samostatne alebo spoločne s fyzickým prenosom energie, nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie členských štátov využívať štatistické prenosy, spoločné projekty alebo spoločné systémy podpory na účely plnenia cieľov, alebo na výpočet hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 57.

3. Potvrdenie o pôvode možno použiť iba do dvanástich mesiacov od vyrobenia príslušnej energetickej jednotky. Potvrdenie o pôvode sa po použití zruší.

ò nový

3. Na účely odseku 1 sú potvrdenia o pôvode platné vzhľadom na kalendárny rok, v ktorom sa vyrobila energetická jednotka. Šesť mesiacov po skončení každého kalendárneho roka členské štáty zabezpečia, že sa všetkým potvrdeniam o pôvode z predchádzajúceho kalendárneho roka, ktoré neboli zrušené, skončí platnosť. Potvrdenia o pôvode so skončenou platnosťou členské štáty začleňujú do výpočtu zvyškového energetického mixu.

4. Na účely zverejňovania informácií uvedených v odsekoch 8 a 13 členské štáty zabezpečia, aby energetické spoločnosti zrušili potvrdenia o pôvode do 30. júna roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom boli potvrdenia o pôvode vydané.

ê 2009/28/ES

ð nový

45. Členské štáty alebo určené príslušné orgány vykonávajú dohľad nad vydávaním, prevodom a rušením potvrdení o pôvode. Určené príslušné orgány majú geografickú právomoc, ktorá sa neprekrýva, a sú nezávislé od činností výroby, obchodovania a dodávky.

56. Členské štáty alebo určené príslušné orgány zavedú vhodné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby sa potvrdenia o pôvode vydávali, prevádzali a rušili elektronicky a aby boli presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. ð Členské štáty a určené príslušné orgány zabezpečia, aby požiadavky, ktoré ukladajú, boli v súlade s normou CEN - EN 16325. ï

67. Potvrdenie o pôvode obsahuje aspoň tieto informácie:

a) zdroj energie, z ktorého bola energia vyrobená, ako aj počiatočný a koncový dátum výroby;

b) či sa týka:

i) elektriny; alebo

ò nový

ii) plynu alebo

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

iiiii) vykurovania alebo chladenia;

c) označenie, miesto, typ a kapacitu zariadenia, v ktorom bola energia vyrobená;

d) či a do akej miery získalo zariadenie investičnú podporu, Ö a Õ či a do akej miery získala energetická jednotka akúkoľvek inú podporu z národného systému podpory a druh systému podpory;

e) dátum uvedenia zariadenia do prevádzky a

f) dátum a krajinu vydania a osobitné identifikačné číslo.

ò nový

Na potvrdeniach o pôvode z malých zariadení môžu byť uvedené zjednodušené informácie.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

87. Keď sa od dodávateľa elektriny požaduje, aby preukázal podiel alebo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie vo svojom energetickom mixe na účely článku 3 ods. 69 smernice 2003/54/ES2009/72/ES, môže na to využiť ð využije ï  na to  svoje potvrdenia o pôvode. ð Podobne sa potvrdenia o pôvode vypracované podľa článku 14 ods. 10 smernice 2012/27/ES použijú na zdôvodnenie každej požiadavky na preukázanie množstva elektriny vyrobenej z vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Členské štáty zabezpečia, aby sa v plnej miere zohľadňovali straty pri prenose v prípade, že potvrdenia o pôvode sa používajú na preukázanie spotreby energie z obnoviteľných zdrojov alebo elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby. ï

8. Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie zodpovedajúce potvrdeniam o pôvode, ktoré dodávateľ elektriny previedol na tretiu stranu, sa odpočíta z podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie v jeho energetickom mixe na účely článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES.

9. Členské štáty uznávajú potvrdenia o pôvode vydané inými členskými štátmi v súlade s touto smernicou výhradne ako dôkaz prvkov uvedených v odseku 1 a odseku 67 písm. a) až f). Členský štát môže odmietnuť uznať potvrdenie o pôvode len v prípade, že má opodstatnené pochybnosti o jeho presnosti, spoľahlivosti alebo vierohodnosti. Členský štát o takomto odmietnutí a o jeho dôvodoch informuje Komisiu.

10. Ak Komisia zistí, že odmietnutie uznania potvrdenia o pôvode je neodôvodnené, môže prijať rozhodnutie, ktorým sa od daného členského štátu vyžaduje uznanie predmetného potvrdenia o pôvode.

ò nový

11. Členské štáty neuznávajú potvrdenia o pôvode vydané treťou krajinou, s výnimkou situácie, kedy Komisia podpísala dohodu s touto treťou krajinou o vzájomnom uznávaní potvrdení o pôvode vydaných v Únii a kompatibilných systémov potvrdení pôvodu zriadených v danej krajine, v prípade, že existuje priamy dovoz alebo vývoz energie. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 na presadzovanie týchto dohôd.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

1112. Členský štát môže v súlade s právom Spoločenstva Ö Únie Õ zaviesť objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá pre používanie potvrdenia o pôvode v súlade s povinnosťami ustanovenými v článku 3 ods. 69 smernice 2003/54/ES2009/72/ES.

1213. Keď dodávatelia energie uvádzajú na trh pre spotrebiteľovzákazníkov energiu z obnoviteľných zdrojov energie ð alebo vysokoúčinnej kombinovanej výroby ï s odkazom na environmentálne alebo iné výhody energie z obnoviteľných zdrojov energie ð alebo vysokoúčinnej kombinovanej výroby ï, členské štáty môžu od týchto dodávateľov energie požadovať ð požadujú ï, aby v súhrnnej forme sprístupnili informácie ð použili potvrdenia o pôvode na informovanie ï o množstve alebo podiele energie z obnoviteľných zdrojov energie ð alebo vysokoúčinnej kombinovanej výroby ï, ktorá pochádza zo zariadení alebo zvýšenia kapacity, ktoré sa začali prevádzkovať po 25. júna 2009.

ò nový

14. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32, ktorým sa stanovujú pravidlá na monitorovanie fungovania systému stanoveného v tomto článku.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 1620Prístup do sústav a sietí a ich prevádzka

1. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na rozvoj infraštruktúry prenosovej a distribučnej sústavy a prepravnej a distribučnej siete, inteligentných sietí, zariadení na skladovanie energie a elektrizačnej sústavy s cieľom umožniť bezpečnú prevádzku elektrizačnej sústavy vrátane spojovacích vedení medzi členskými štátmi, a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, a prispôsobiť ju ďalšiemu rozvoju výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty prijmú aj vhodné opatrenia na urýchlenie schvaľovacích postupov pre výstavbu infraštruktúry sústav a sietí a na koordináciu tohto schvaľovania s administratívnymi a plánovacími postupmi.

2. S výhradou požiadaviek súvisiacich so zachovaním spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy a na základe transparentných a nediskriminačných kritérií vymedzených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi:

a) členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav zaručili na svojom území prenos a distribúciu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie;

b) členské štáty tiež poskytnú buď prednostný prístup alebo garantovaný prístup elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do sústavy;

c) členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prenosových sústav uprednostňovali pri využívaní zariadení vyrábajúcich elektrinu zariadenia, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ak to povoľuje bezpečná prevádzka národnej elektrizačnej sústavy, a na základe transparentných a nediskriminačných kritérií. Členské štáty zabezpečia, aby sa prijímali vhodné prevádzkové opatrenia týkajúce sa sústavy a trhu s cieľom minimalizovať redukciu výroby elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie. Ak sa prijímajú dôležité opatrenia na obmedzenie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom zaručiť bezpečnosť národnej elektrizačnej sústavy a bezpečnosť dodávok energie, členské štáty zabezpečia, aby príslušní prevádzkovatelia sústav podávali príslušnému regulačnému orgánu správy o týchto opatreniach a uvádzali, aké nápravné opatrenia chcú prijímať na zabraňovanie nevhodnej redukcii.

3. Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov prenosových sústav a od prevádzkovateľov distribučných sústav, aby stanovili a zverejnili svoje štandardné pravidlá týkajúce sa znášania a rozdelenia nákladov na technické úpravy, akými sú napríklad pripojenia do sústavy a jej posilnenia, zlepšenie prevádzky sústavy a pravidlá nediskriminačného uplatňovania predpisov sústavy, ktoré sú potrebné na začlenenie nových výrobcov dodávajúcich elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov energie do prepojených sústav.

Tieto pravidlá sa zakladajú na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách, pričom sa zohľadňujú najmä všetky náklady a výhody vyplývajúce z pripojenia týchto výrobcov do sústavy a osobitné podmienky výrobcov v okrajových regiónoch a v regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva. Tieto pravidlá môžu stanoviť rôzne druhy pripojenia.

4. Členské štáty môžu v prípade potreby požadovať od prevádzkovateľov prenosových sústav a od prevádzkovateľov distribučných sústav, aby úplne alebo čiastočne znášali náklady uvedené v odseku 3. Členské štáty preskúmajú a prijmú opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie rámcov a pravidiel týkajúcich sa znášania a rozdelenia nákladov uvedených v odseku 3 do 30. júna 2011 a potom každé dva roky, aby zabezpečili začlenenie nových výrobcov, ako sa uvádza v uvedenom odseku.

5. Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov prenosových sústav a od prevádzkovateľov distribučných sústav, aby každému novému výrobcovi energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý chce byť pripojený do sústavy, poskytli úplné a potrebné informácie, a to okrem iného:

a) úplné a podrobné odhady nákladov súvisiacich s pripojením;

b) primeraný a presný harmonogram prijatia a spracovania žiadosti o pripojenie do sústavy;

c) primeraný orientačný harmonogram pre každé navrhované pripojenie do sústavy.

Členské štáty môžu povoliť výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorí chcú byť pripojení do sústavy, aby vypísali verejnú súťaž na práce súvisiace s pripojením.

6. Rozdelenie nákladov uvedené v odseku 3 sa zabezpečuje prostredníctvom mechanizmu založeného na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách, berúc do úvahy výhody, ktoré z týchto pripojení vzniknú pôvodne a následne pripojeným výrobcom, ako aj prevádzkovateľom prenosových sústav a prevádzkovateľom distribučných sústav.

7. Členské štáty zabezpečia, aby účtovanie taríf za prenos a distribúciu nebolo diskriminačné voči elektrine z obnoviteľných zdrojov energie, najmä elektrine z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenej v okrajových regiónoch, akými sú napríklad ostrovné regióny alebo regióny s nízkou hustotou obyvateľstva. Členské štáty zabezpečia, aby účtovanie taríf za prenos a distribúciu nebolo diskriminačné voči plynu z obnoviteľných zdrojov energie.

8. Členské štáty zabezpečia, aby tarify účtované prevádzkovateľmi prenosových sústav a prevádzkovateľmi distribučných sústav za prenos a distribúciu elektriny zo zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie odrážali realizovateľné zníženie nákladov vyplývajúce z pripojenia zariadenia do sústavy. Takéto zníženie nákladov by mohlo vyplynúť z priameho využitia nízkonapäťovej sústavy.

91. Členské štáty vo vhodných prípadoch posúdia potrebu rozšírenia existujúcej infraštruktúry plynárenskej siete s cieľom uľahčiť začlenenie plynu z obnoviteľných zdrojov energie.

102. Členské štáty vo vhodných prípadoch požadujú od prevádzkovateľov prepravných sietí a prevádzkovateľov distribučných sietí na svojom území, aby uverejnili technické pravidlá v súlade s článkom 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom 48 , najmä čo sa týka pravidiel pripojenia do siete, ktoré zahŕňajú požiadavky na kvalitu plynu, odorizáciu plynu a tlak plynu. Členské štáty taktiež požadujú od prevádzkovateľov prepravných sietí a distribučných sietí, aby zverejňovali tarify za pripojenie plynu z obnoviteľných zdrojov energie založené na transparentných a nediskriminačných kritériách.

113Členské štáty vo svojich národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie vyhodnotia potrebu vybudovania novej infraštruktúry diaľkového vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie v záujme dosiahnutie národného cieľa na rok 2020 uvedeného v článku 3 ods. 1. Členské štáty na základe tohto Ö svojho Õ vyhodnotenia Ö posúdenia Õ, ð týkajúceho sa potreby vybudovať novú infraštruktúru diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie v záujme dosiahnutia cieľa Únie uvedeného v článku 3 ods. 1 tejto smernice a ktoré je súčasťou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s prílohou I nariadenia [riadenie], ï prijmú podľa potreby opatrenia na rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania tak, aby zodpovedali rozvoju v oblasti výroby tepla a chladu vo veľkých zariadeniach na biomasu a slnečnú a geotermálnu energiu.

ò nový

Článok 21
Samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov

1. Členské štáty zabezpečia, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov samostatne alebo prostredníctvom agregátorov:

a) boli oprávnení, a to aj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny, vykonávať vlastnú spotrebu a predaj svojho prebytku z výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby podliehali neprimeraným postupom a poplatkom, ktoré nie sú nákladovo efektívne;

b) si uchovali svoje práva ako spotrebitelia;

c) neboli považovaní za dodávateľov energie podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, keďže elektrina z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú do siete, nepresahuje ročne viac ako 10 MWh pre domácnosti a 500 MWh pre právnické osoby a

d) dostali odmenu za elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú vo vlastnej réžii, ktorú dodávajú do siete, ktorá odráža trhovú cenu dodávanej elektriny.

Členské štáty môžu stanoviť vyššiu prahovú hodnotu, ako je hodnota uvedená v písmene c). 

2. Členské štáty zabezpečia, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov žijúci v tom istom bloku bytových domov alebo nachádzajúci sa v tom istom obchodnom alebo zdieľanom mieste služby alebo uzavretej distribučnej sústave, mohli spoločne vykonávať vlastnú spotrebu tak, ako keby boli individuálnymi samospotrebiteľmi z obnoviteľných zdrojov. V tomto prípade sa prahová hodnota v odseku 1 písm. c) uplatňuje na každého príslušného samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov.

3. Zariadenie samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov môže byť v súvislosti s inštaláciou, prevádzkou vrátane merania a údržbou spravované treťou stranou.

Článok 22
Komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov

1. Členské štáty zabezpečia, aby komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov boli oprávnené vyrábať, spotrebovávať, skladovať a predávať energiu z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny bez toho, aby podliehali neprimeraným postupom a poplatkom, ktoré nie sú nákladovo efektívne.

Na účely tejto smernice komunitou vyrábajúcou energiu z obnoviteľných zdrojov je MSP alebo nezisková organizácia, ktorej akcionári alebo členovia spolupracujú pri výrobe, distribúcii, skladovaní alebo dodávke energie z obnoviteľných zdrojov, pričom spĺňajú aspoň štyri z týchto kritérií:

a) akcionári alebo členovia sú fyzické osoby, miestne orgány, vrátane obcí alebo MSP pôsobiace v oblastiach energie z obnoviteľných zdrojov;

b) minimálne 51 % akcionárov alebo členov s hlasovacími právami subjektu sú fyzické osoby;

c), minimálne 51 % akcií alebo podielových práv subjektu je vo vlastníctve miestnych členov, t. j. zástupcov miestnych verejných a miestnych súkromných spoločensko-hospodárskych záujmov alebo občana s priamym záujmom na činnosti komunity a jej vplyvov;

d) minimálne 51 % miest v predstavenstve alebo riadiacich orgánoch subjektu je vyhradených pre miestnych členov, t. j. zástupcov miestnych verejných a miestnych súkromných spoločensko-hospodárskych záujmov alebo občanov alebo s priamym záujmom na činnosti komunity a jej vplyvov;

e) komunita nenainštalovala viac než 18 MW kapacitu obnoviteľných zdrojov pre elektrinu, teplo a chlad a dopravu ako ročný priemer za predchádzajúcich 5 rokov.

2. Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá štátnej pomoci, členské štáty pri navrhovaní systémov podpory zohľadňujú osobitosti komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov.

Článok 23
Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do vykurovacích a chladiacich zariadení

1. V záujme uľahčenia prieniku energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia vykurovania a chladenia sa každý členský štát snaží zvýšiť podiel obnoviteľnej energie dodávanej na vykurovanie a chladenie najmenej o 1 percentuálny bod ročne, vyjadrený ako národný podiel na konečnej spotrebe energie a vypočítaný podľa metodiky uvedenej v článku 7.

2. Členské štáty môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií určiť a sprístupniť verejnosti zoznam opatrení a vykonávacích subjektov, ako sú dodávatelia palív, ktoré prispievajú k zvýšeniu stanovenému v odseku 1.

3. Zvýšenie stanovené v odseku 1 sa môže vykonať prostredníctvom jednej alebo viacerých z týchto možností:

a) fyzické začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do energie a energetického paliva dodávaných na vykurovanie a chladenie;

b) priame opatrenia na zmiernenie ako inštalácia vysokoúčinných vykurovacích a chladiacich systémov využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov v budovách alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov na procesy priemyselného vykurovania a chladenia;

c) nepriame opatrenia na zmiernenie zahrnuté do obchodovateľných certifikátov dokazujúcich splnenie povinnosti prostredníctvom podpory nepriamych opatrení na zmiernenie vykonávaných iným hospodárskym subjektom, ako je napr. nezávislý subjekt vykonávajúci inštaláciu obnoviteľných technológií alebo spoločnosť poskytujúca energetické služby (ESCO), ktorá zabezpečuje služby pre zariadenia obnoviteľnej energie.

4. Členské štáty môžu na vykonávanie a monitorovanie opatrení uvedených v odseku 2 využiť zavedené štruktúry v rámci národných povinných schém energetickej efektívnosti uvedených v článku 7 smernice 2012/27/EÚ.

5. Subjekty určené podľa odseku 2 zabezpečia, aby ich príspevok bol merateľný a overiteľný a počnúc 30. júnom 2021 podávajú orgánu určenému členským štátom každoročne správu o:

a) celkovom množstve energie dodanej na vykurovanie a chladenie,

b) celkovom objeme energie z obnoviteľných zdrojov dodanej na vykurovanie a chladenie,

c) podiele energie z obnoviteľných zdrojov v celkovom množstve dodanej energie na vykurovanie a chladenie a

d) druhu obnoviteľného zdroja energie.

6. Členské štáty zabezpečia, aby správy uvedené v odseku 5 podliehali overeniu zo strany príslušného povereného orgánu.

Článok 24
Diaľkové vykurovanie a chladenie

1. Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia diaľkového vykurovania a chladenia informovali koncových používateľov o energetickej efektívnosti a podiele energie z obnoviteľných zdrojov vo svojich systémoch. Takéto informácie sú v súlade s normami podľa smernice 2010/31/EÚ.

2. Členské štáty stanovujú potrebné opatrenia s cieľom umožniť zákazníkom daných systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia, ktoré nie sú „účinným centralizovaným zásobovaním teplom a chladom“ v zmysle článku 2 ods. 41 smernice 2012/27/EÚ odpojiť sa od systému, aby si mohli sami vyrábať teplo alebo chlad z obnoviteľných zdrojov energie, alebo zmeniť dodávateľa tepla alebo chladu, ktorý má prístup k systému uvedenému v odseku 4.

3. Členské štáty môžu obmedziť právo odpojiť sa alebo zmeniť dodávateľa zákazníkom, ktorí môžu dokázať, že dôsledkom plánovaného alternatívneho riešenia pre dodávky tepla alebo chladu bude výrazne vyššia energetická efektívnosť. Posúdenie výkonnosti alternatívneho riešenia dodávky môže byť založené na energetickom certifikáte vymedzenom v smernici 2010/31/EÚ.

4. Členské štáty stanovujú potrebné opatrenia na zabezpečenie nediskriminačného prístupu k systémom diaľkového vykurovania alebo chladenia, pokiaľ ide o teplo alebo chlad vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie a odpadové teplo alebo chlad. Tento nediskriminačný prístup umožní priamu dodávku tepla alebo chladu z takýchto zdrojov zákazníkom pripojeným k systému diaľkového vykurovania alebo chladenia inými dodávateľmi, ako je prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia.

5. Prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia môže dodávateľom odmietnuť prístup v prípade, že systému chýba potrebná kapacita kvôli ostatným dodávkam odpadového tepla alebo chladu, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie alebo tepla alebo chladu vyrobeného prostredníctvom vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Členské štáty zabezpečujú, aby v prípadoch, keď k takémuto odmietnutiu dôjde, prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia poskytol príslušné informácie príslušnému orgánu podľa odseku 9 o opatreniach potrebných pre posilnenie systému.

6. Nové systémy diaľkového vykurovania alebo chladenia môžu byť na požiadanie na určitý čas vyňaté z uplatňovania odseku 4. Príslušný orgán rozhodne o žiadosti o výnimku na základe jednotlivých prípadov. Výnimka sa povolí len v prípade, ak nový systém diaľkového vykurovania alebo chladenia predstavuje „účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ v zmysle článku 2 ods. 41 smernice 2012/27/EÚ a ak sa využíva potenciál pre využívanie obnoviteľných zdrojov energie a odpadového tepla alebo chladu identifikovaný v komplexnom posúdení uskutočnenom v súlade s článkom 14 smernice 2012/27/EÚ.

7. Právo odpojiť sa alebo zmeniť dodávateľa môžu vykonávať jednotliví zákazníci, spoločné podniky vytvorené zákazníkmi alebo strany konajúce v mene zákazníkov. V prípade bytových domov sa takéto odpojenie môže vykonať iba na úrovni celej budovy.

8. Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovatelia distribučných sústav elektriny v spolupráci s prevádzkovateľmi systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia v ich príslušnej oblasti aspoň každé dva roky posudzovali potenciál systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia poskytovať vyrovnávacie a iné systémové služby vrátane reakcie na dopyt a uskladňovanie nadbytočnej elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a či by bolo využitie identifikovaného potenciálu efektívnejšie z hľadiska využívania zdrojov a nákladov ako alternatívne riešenia.

9. Členské štáty určia jeden alebo viac nezávislých orgánov s cieľom zabezpečiť, aby práva spotrebiteľov a pravidlá na prevádzku systémov diaľkového vykurovania a chladenia v súlade s týmto článkom boli jasne vymedzené a presadzované.

Článok 25
Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia dopravy

1. S účinnosťou od 1. januára 2021 členské štáty vyžadujú od dodávateľov palív, aby zahrnuli minimálny podiel energie z moderných biopalív, iných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX, z kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, z fosílnych palív vyrobených z odpadu a elektriny z obnoviteľných zdrojov do celkového množstva motorových palív, ktoré dodávajú na spotrebu alebo používanie na trh v priebehu kalendárneho roka.

Minimálny podiel sa v roku 2021 musí rovnať aspoň 1,5% a do roku 2030 sa musí zvýšiť minimálne na 6,8%, podľa trajektórie stanovenej v časti B prílohy X. V rámci tohto celkového podielu musí podiel moderných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX predstavovať k 1. januáru 2021 aspoň 0,5% motorových palív dodávaných na spotrebu alebo používanie na trh , a do roku 2030 sa musí zvýšiť na minimálne 3,6 %, podľa trajektórie stanovenej v časti C prílohy X.

Úspory emisií skleníkových plynov z používania moderných biopalív a iných biopalív a bioplynu vyrobených zo  surovín uvedených v prílohe IX musia byť k 1. januáru 2021 aspoň 70 %.

V prípade výpočtu podielov uvedených v druhom pododseku sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a) v prípade výpočtu menovateľa, ktorým je energetický obsah palív používaných v cestnej a železničnej doprave dodávaných na spotrebu alebo používanie na trhu, sa zohľadňujú benzín, nafta, zemný plyn, biopalivá, bioplyn, kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivá vyrobené z odpadu a elektrina;

b) pri výpočte čitateľa sa zohľadňuje energetický obsah moderných biopalív a iných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX, kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu dodávaných všetkým odvetviam dopravy a elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávanej cestným vozidlám.

Pri výpočte čitateľa sa podiel z biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti B prílohy IX obmedzí na 1,7% energetického obsahu motorových palív dodávaných na spotrebu alebo použitie na trhu a podiel palív dodávaných do odvetvia leteckej a námornej dopravy sa považuje za 1,2-násobok ich energetického obsahu.

c) v prípade výpočtu čitateľa aj menovateľa sa použijú hodnoty týkajúce sa energetického obsahu motorových palív stanovené v prílohe III. Pri stanovení energetického obsahu motorových palív, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe III, použijú členské štáty príslušné normy pre stanovenie výhrevnosti palív. Ak takáto norma nebola prijatá na tento účel, použijú sa príslušné normy ISO.

2. Na účely odseku 1 môžu členské štáty zriadiť systém umožňujúci dodávateľom palív preniesť povinnosť uvedenú v odseku 1 na ostatných dodávateľov palív a zabezpečiť, aby všetky prenosy boli zdokumentované vo vnútroštátnych databázach uvedených v odseku 4.

3. Na stanovenie podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov na účely odseku 1 sa môže použiť buď priemerný podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov v Únii alebo podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v členskom štáte, do ktorého sa elektrina dodáva, nameraný dva roky pred daným rokom. V obidvoch prípadoch sa zruší rovnaký počet potvrdení o pôvode vydaných v súlade s článkom 19.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v kvapalných a plynných motorových palivách sa určí na základe podielu obnoviteľnej energie v celkovej energii použitej na výrobu paliva.

Na účely tohto odseku sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a) keď sa elektrina používa na výrobu kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu buď priamo alebo na výrobu medziproduktov, na stanovenie podielu obnoviteľnej energie sa môže použiť buď priemerný podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v Únii, alebo podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v krajine výroby, nameranej dva roky pred daným rokom. V obidvoch prípadoch sa zruší rovnaký počet potvrdení o pôvode vydaných v súlade s článkom 19.

Avšak elektrinu získanú z priameho pripojenia na zariadenie vyrábajúce elektrinu  obnoviteľných zdrojov i), ktoré začne fungovať v rovnakom čase ako zariadenie na výrobu kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo potom a ii) ktoré nie je pripojené k sieti, možno plne započítať ako elektrinu z obnoviteľných zdrojov na výrobu daného kvapalného a plynného motorového paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu.

b) Ak sa biomasa spracováva s fosílnymi palivami v spoločnom procese, množstvo biopaliva vo výrobku sa stanoví použitím primeraného konverzného faktora na vstup biomasy. V prípade, že výsledkom tohto procesu bude viac ako jeden výrobok, pri všetkých výrobkoch pochádzajúcich z daného procesu sa bude predpokladať, že majú rovnaký podiel biopaliva. Rovnaké pravidlá sa uplatňujú na účely článku 27 ods. 1.

4. Členské štáty zavedú databázu umožňujúcu sledovanie motorových palív, ktoré sú spôsobilé na to, aby sa započítali do čitateľa stanoveného v odseku 1 písm. b), a požiadajú príslušné hospodárske subjekty, aby do nej vkladali informácie o vykonaných transakciách a charakteristiky trvalej udržateľnosti oprávnených palív vrátane emisií skleníkových plynov počas ich životného cyklu, od ich miesta výroby až po dodávateľa paliva, ktorý uvádza palivo na trh.

Databáza bude obsahovať informácie o požiadavke na dodávateľov palív uvedenej v odseku 1 a o tom, ako je požiadavka splnená.

Vnútroštátne databázy sú prepojené, aby sa umožnilo sledovanie transakcií palív medzi členskými štátmi. S cieľom zabezpečiť kompatibilitu vnútroštátnych databáz stanovuje Komisia technické špecifikácie ich obsahu a používania prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31.

5. Členské štáty nahlasujú súhrnné informácie z vnútroštátnych databáz vrátane emisií skleníkových plynov zo životného cyklu palív v súlade s prílohou VII nariadenia [riadenie].

6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32, aby sa ďalej spresnila metodika uvedená v odseku 3 písm. b) tohto článku s cieľom určiť podiel biopaliva pochádzajúceho z biomasy spracovávanej s fosílnymi palivami v spoločnom procese, spresniť metodiku posudzovania úspor emisií skleníkových plynov z kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu a určiť minimálne úspory emisií skleníkových plynov vyžadované pre tieto palivá na účely odseku 1 tohto článku.

7. Komisia do 31. decembra 2025 v súvislosti s dvojročným posúdením pokroku dosiahnutého podľa nariadenia [riadenie] posúdi, či povinnosť stanovená v odseku 1 účinne stimuluje inovácie a podporuje úspory skleníkových plynov v odvetví dopravy, a či sú uplatniteľné požiadavky na úspory skleníkových plynov pre biopalivá a bioplyn primerané. Komisia v prípade potreby predkladá návrh na zmenu povinností stanovených v odseku 1.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 1726
Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá, a biokvapaliny ð a palivá z biomasy ï

1. Bez ohľadu na to, či sa suroviny vypestovali na území Spoločenstva alebo mimo neho, sa eEnergia z biopalív, a biokvapalín a ð palív z biomasy ï sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) Ö tohto odseku Õ , iba ak spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v odsekoch 2 až 6 ð a kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odseku 7 ï:

a) posudzovanie súladu s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa národných cieľov;  ð prispievanie k cieľu Únie a podielu členských štátov, pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov ï

b) posudzovanie dodržiavania povinnostií využitia energie z obnoviteľných zdrojov energie ð vrátane plnenia povinností stanovených v článkoch 23 a 25 ï;

c) oprávnenosť na finančnú podporu na spotrebu biopalív, a biokvapalín ð a palív z biomasy ï.

Aby sa však na účely uvedené v písmenách a), b) a c) Ö tohto odseku Õ zohľadnili biopalivá, a biokvapaliny ð a palivá z biomasy ï vyrobené z odpadu a zvyškov, okrem poľnohospodárskych, akvakultúrnych, rybárskych a lesníckych zvyškov, stačí, ak spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti ð úspor emisií skleníkových plynov ï uvedené v odseku 27. ð Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na odpad a zvyšky, ktoré sa pred ďalším spracovaním na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy najprv spracujú na produkt. ï

ò nový

Palivá z biomasy musia spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov uvedené v odsekoch 2 až 7, len ak sa používajú v zariadeniach na výrobu elektriny, tepla a chladu, alebo palivá s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW v prípade tuhých palív z biomasy a s elektrickou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 0,5 MW v prípade plynných palív z biomasy. Členské štáty môžu uplatniť kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov na zariadenia s nižšou palivovou kapacitou.

Kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v odsekoch 2 až 6 a kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odseku 7 sa uplatňujú bez ohľadu na zemepisný pôvod biomasy.

ê 2009/28/ES článok 17 (prispôsobené)

ð nový

32. Biopalivá,a biokvapaliny ð a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy ï zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokou biologickou rozmanitosťou, t. j. pôdy, ktorá mala v januári 2008 alebo po tomto dátume jeden z týchto štatútov, a to bez ohľadu na to, či daná pôda tento štatút ešte má:

a) prales a iné zalesnené plochy, t. j. les a iné zalesnené plochy s prirodzene sa vyskytujúcimi druhmi bez jasnej známky ľudskej činnosti a bez výrazného narušenia ekologických procesov;

b) oblasti určené:

i) zákonom alebo príslušným orgánom na účely ochrany prírody alebo

ii) na ochranu vzácnych a ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených na zoznamy vypracované medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody, ak sú uznané v súlade s článkom 1827 ods. 4 prvýdruhý pododsek,

ak nie sú predložené dôkazy o tom, že výroba suroviny nie je v rozpore s týmito účelmi na ochranu prírody,

c) trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou ð s rozlohou viac ako jeden hektár ï, ktoré sú:

i) prirodzené trávne porasty, t. j. trávne porasty, ktoré by zostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré zachovávajú prirodzené zloženie druhov a ekologické charakteristicky a procesy, alebo

ii) poloprirodzené trávne porasty, t. j. trávne porasty, ktoré by nezostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré sú bohaté na druhy a neznehodnotené ð a boli príslušným orgánom identifikované ako trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou ï, ak neexistujú dôkazys výnimkou prípadov, keď sa dá dokázať, že zber surovín je potrebný na zachovanie štatútu trávneho porastu Ö s vysokou biologickou rozmanitosťou Õ.

ò nový

Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2 stanoviť kritériá s cieľom určiť, na ktoré trávne porasty sa vzťahuje písm. c).

ê 2009/28/ES článok 17 (prispôsobené)

ð nový

4.3 Biopalivá, a biokvapaliny ð a palivá z biomasy ï zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokými zásobami uhlíka, t. j. z pôdy, ktorá mala jeden z týchto štatútov v januári 2008, a už ho od tohto dátumu nemá:

a) mokraď, t. j. pôda pokrytá alebo nasiaknutá vodou trvalo alebo počas významnej časti roka;

b) súvislo zalesnené oblasti, t. j. pôda o ploche viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny viac ako 30 %, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ,

c) pôda s rozlohou viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny medzi 10 % a 30 % alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ, ak sa nepreukáže, že zásoby uhlíka v oblasti pred konverziou a po nej sú také, že ak sa použije metodika uvedená v časti C prílohy V, podmienky uvedené v odseku 72 tohto článku by sa splnili.

Ustanovenia tohto odseku sa neuplatňujú, ak v čase získania suroviny mala pôda rovnaký štatút ako v januári 2008.

54. Biopalivá, a biokvapaliny ð a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy ï zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa nevyrábajú zo surovín získaných z pôdy, ktorá bola rašelinovou pôdou v januári 2008, ak sa nepreukáže, že pestovanie a zber suroviny súvisí s odvodňovaním predtým neodvodnenej pôdy.

ò nový

5. S cieľom minimalizovať riziká využívania výroby neudržateľnej lesnej biomasy musia spĺňať biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy zohľadňované na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 tieto požiadavky:

a) v krajine, v ktorej sa lesná biomasa zozbierala a ťažila, sa uplatňujú národné a/alebo regionálne právne predpisy uplatniteľné v oblasti zberu a ťažby, ako aj zavedené systémy monitorovania a presadzovania, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby:

i) sa zber a ťažba uskutočňovali v súlade s podmienkami povolenia na zber a ťažbu v rámci vytýčených hraníc uverejnených v zákonoch,

ii) sa v oblastiach zberu a ťažby vykonávala obnova lesa,

iii) boli územia s vysokou hodnotou ochrany vrátane mokradí a rašelinísk chránené,

iv) boli vplyvy ťažby dreva na kvalitu pôdy a biodiverzitu minimalizované a

v) zber a ťažba nepresahovali dlhodobú produkčnú kapacitu lesa,

b) ak dôkaz uvedený v prvom pododseku nie je k dispozícii, na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 sa zohľadňujú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy, ak sú na úrovni lesohospodárskeho podniku zavedené systémy riadenia, s cieľom zabezpečiť, aby:

i) sa lesná biomasa zberala a ťažila podľa úradného povolenia,

ii) sa v oblastiach zberu a ťažby vykonávala obnova lesa,

iii) boli územia s vysokou hodnotou ochrany vrátane mokradí a rašelinísk identifikované a chránené,

iv) boli vplyvy ťažby dreva na kvalitu pôdy a biodiverzitu minimalizované,

v) zber a ťažba nepresahovali dlhodobú produkčnú kapacitu lesa.

6. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy sa zohľadňujú na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 v prípade, že krajina alebo organizácia regionálnej hospodárskej integrácie pôvodu lesnej biomasy spĺňajú tieto požiadavky LULUCF:

i) je signatárom Parížskej dohody a ratifikovala ju,

ii) predložila vnútroštátne stanovený príspevok k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) vzťahujúci sa na emisie a záchyty z poľnohospodárstva, lesníctva a využívania pôdy, ktorý zabezpečuje, že do záväzku krajiny znížiť alebo obmedziť emisie skleníkových plynov, ktorý je špecifikovaný vo vnútroštátne stanovenom príspevku, sa započítavajú buď zmeny zásob uhlíka spojené so zberom a ťažbou biomasy, alebo sú s v súlade s článkom 5 Parížskej dohody zavedené vnútroštátne alebo regionálne právne predpisy uplatniteľné v oblasti zberu a ťažby, s cieľom zachovávať a zveľaďovať zásoby a záchyty uhlíka, 

iii) je zavedený vnútroštátny systém vykazovania emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy vrátane lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, ktorý je v súlade s požiadavkami stanovenými v rozhodnutiach prijatých podľa UNFCCC a Parížskej dohody,

Ak dôkaz uvedený v prvom pododseku nie je k dispozícii, na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 sa zohľadňujú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy, ak sú na úrovni lesohospodárskeho podniku zavedené systémy riadenia, s cieľom zabezpečiť, aby boli zachované úrovne zásob a záchytov uhlíka v lese.

Komisia môže určiť operačné dôkazy na preukázanie súladu s požiadavkami uvedenými v odsekoch 5 a 6 prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2.

Komisia do 31. decembra 2023 posúdi, či kritériá stanovené v odsekoch 5 a 6 efektívne minimalizujú riziko využívania neudržateľnej lesnej biomasy a na základe dostupných údajov sa bude venovať požiadavkám LULUCF. Komisia v prípade potreby predloží návrh na zmenu požiadaviek stanovených v odsekoch 5 a 6.

ê 2009/28/ES

6. Poľnohospodárske suroviny vypestované v Spoločenstve a využívané na výrobu biopalív a biokvapalín zohľadnených na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa získavajú v súlade s požiadavkami a normami, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia uvedené pod položkou „Životné prostredie“ v časti A a v bode 9 prílohy II k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov 49 , a v súlade s minimálnymi požiadavkami na udržanie dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu vymedzenými v súlade s článkom 6 ods. 1 uvedeného nariadenia.

ò nový

7. Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z používania biopalív, biokvapalín a palív z biomasy zohľadňovaná na účely uvedené v odseku 1 tohto článku, je:

a) minimálne 50 % v prípade biopalív a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke 5. októbra 2015 alebo pred týmto dátumom,

b) minimálne 60 % v prípade biopalív a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke od 5. októbra 2015,

c) minimálne 70 % v prípade biopalív a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke po 1. januári 2021,

d) aspoň 80 % v prípade výroby elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy používaných v zariadeniach, ktoré začali prevádzku po 1. januári 2021 a 85 % v zariadeniach, ktoré začali prevádzku po 1. januári 2026.

Zariadenia sa považujú, že sú v prevádzke vtedy, keď sa začne fyzická výroba biopalív alebo biokvapalín a tepla, chladu a elektriny z palív z biomasy.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 5 písm. a)

ð nový

2. Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív a biokvapalín, ktoré sa zohľadňujú na účely uvedené v odseku 1, dosahuje aspoň 60 % v prípade biopalív a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré začali prevádzku po 5. októbri 2015. Zariadenie sa považuje v prevádzke, ak sa uskutočnila fyzická výroba biopalív alebo biokvapalín.

V prípade zariadení, ktoré boli v prevádzke k 5. októbru 2015 alebo pred týmto dátumom, na účely uvedené v odseku 1 dosahujú biopalivá a biokvapaliny do 31. decembra 2017 úsporu emisií skleníkových plynov najmenej 35 % a od 1. januára 2018 najmenej 50 %.

Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív, a biokvapalín ða palív z biomasy používaných v zariadeniach vyrábajúcich teplo, chlad a elektrinuï sa vypočíta v súlade s článkom 19 28 ods. 1.

ò nový

8. Elektrina z palív z biomasy vyrobená v zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 iba vtedy, ak je vyrobená vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, ako je vymedzené v článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ. Na účely písmen a) a b) odseku 1 sa toto ustanovenie uplatňuje iba na zariadenia, ktoré začali prevádzku po [3 roky odo dňa prijatia tejto smernice]. Na účely písmena c) odseku 1 sa toto ustanovenie nedotýka verejnej podpory poskytnutej v rámci systémov schválených do [3 roky po dátume prijatia tejto smernice].

Prvý pododsek sa nevzťahuje na elektrinu zo zariadení, ktoré členský štát Komisii osobitne oznamuje na základe riadne odôvodnenej existencie rizika súvisiaceho s bezpečnosťou dodávky elektriny. Na základe posúdenia oznámenia Komisia prijme rozhodnutie, berúc do úvahy prvky uvedené v danom oznámení.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

7. Komisia podáva každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade správu v súvislosti s tretími krajinami i členskými štátmi, ktoré sú významným zdrojom biopalív alebo surovín pre biopalivá spotrebúvaných v Spoločenstve, o vnútroštátnych opatreniach prijatých na účely plnenia kritérií trvalej udržateľnosti uvedených v odsekoch 2 až 5 a na účely ochrany pôdy, vody a ovzdušia. Prvá správa sa predloží v roku 2012.

Komisia podáva každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve zvýšeného dopytu po biopalivách na trvalú sociálnu udržateľnosť v Spoločenstve a tretích krajinách, ako aj o vplyve politiky Spoločenstva v oblasti biopalív na dostupnosť potravín za dostupné ceny, najmä pre ľudí žijúcich v rozvojových krajinách, a na ďalšie otázky týkajúce sa rozvoja. Správy sa zamerajú na dodržiavanie práv týkajúcich sa využívania pôdy. Za tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom surovín pre biopalivá spotrebúvané v Spoločenstve, sa v nich uvedie, či daná krajina ratifikovala a plní každý z týchto dohovorov Medzinárodnej organizácie práce:

Dohovor o nútenej alebo povinnej práci (č. 29),

Dohovor o slobode združovania a ochrane práva odborov sa organizovať (č. 87),

Dohovor o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty (č. 100),

Dohovor o diskriminácii v zamestnaní a povolaní (č. 111),

Dohovor o minimálnom veku na prijatie do zamestnania (č. 138),

Dohovor o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce (č. 182).

Za tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom surovín pre biopalivá spotrebúvané v Spoločenstve, sa v týchto správach uvedie, či daná krajina ratifikovala a plní:

Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti,

Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

Prvá správa sa predloží v roku 2012. Komisia v prípade potreby navrhne nápravné opatrenia, najmä ak existujú dôkazy o tom, že výroba biopalív má značný vplyv na ceny potravín.

9. Komisia do 31. decembra 2009 predloží správu o požiadavkách týkajúcich sa systému trvalej udržateľnosti pre energetické využitie biomasy iné než na biopalivá a biokvapaliny. Vo vhodných prípadoch sa k tejto správe priložia návrhy pre Európsky parlament a Radu týkajúce sa systému trvalej udržateľnosti pre iné energetické využitia biomasy. Táto správa a návrhy v nej uvedené vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých dôkazov a zohľadňujú nový vývoj inovačných procesov. Ak analýza vykonaná na tento účel ukáže, že vo vzťahu k lesnej biomase by bolo vhodné uskutočniť zmeny v metodike výpočtu uvedenej v prílohe V alebo v kritériách trvalej udržateľnosti súvisiacich so zásobami uhlíka, ktoré sa uplatňujú na biopalivá a biokvapaliny, Komisia zároveň v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade návrhy v tomto zmysle.

8. 9. Členské štáty nesmú odmietnuť zohľadniť z iných dôvodov trvalej udržateľnosti na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) biopalivá a biokvapaliny získané v súlade s týmto článkom.

ò nový

10. Na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 môžu členské štáty v prípade biopalív zaviesť dodatočné požiadavky na udržateľnosť.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok1827

Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti  ð a úspor emisií skleníkových plynov°ï pre biopalivá, abiokvapaliny ð a palivá z biomasy ï

1. Ak sa biopalivá, a biokvapaliny ð a palivá z biomasy ï zohľadňujú na účely uvedené ð v článkoch 23 a 25 a ï v článku 1726 ods. 1 písm. a), b) a c), členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby preukázali, že splnili kritériá trvalej udržateľnosti ð a úspor emisií skleníkových plynov ï stanovené v článku 1726 ods. 2 až 57. Na tento účel členské štáty požadujú od hospodárskych subjektov použitie systému hmotnostnej bilancie, ktorým sa:

a) umožní, aby sa dodávky suroviny alebo biopalív, ð biokvapalín alebo palív z biomasy ï s rôznymi vlastnosťami trvalej udržateľnosti ð a úspor emisií skleníkových plynov ï zmiešali, ð napr. v kontajneri, spracovateľskom alebo zásobovacom zariadení, prenosovej a distribučnej infraštruktúre alebo sieti ï,

ò nový

b) umožňuje zmiešanie dodávok suroviny s rozličným energetickým obsahom na účely ďalšieho spracovania za predpokladu, že veľkosť dodávok sa upraví podľa ich energetického obsahu;

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

bc) vyžaduje, aby informácie o vlastnostiach trvalej udržateľnosti ð a úspor emisií skleníkových plynov ï a veľkostiach dodávok uvedených v písmene a) ostali pripísané danej zmesi a a

cd) stanoví, že pre súhrn všetkých dodávok odobratých zo zmesi sa opisujú rovnaké vlastnosti trvalej udržateľnosti v rovnakých množstvách ako súhrn všetkých dodávok pridaných do zmesi ð a vyžaduje, aby sa táto rovnováha dosiahla počas primeraného časového obdobia ï.

ò nový

2. Ak je dodávka spracovaná, informácie o vlastnostiach udržateľnosti a úspor skleníkových plynov dodávky sa upravujú a priraďujú k výstupu v súlade s týmito pravidlami:

a) ak je výsledkom spracúvania dodávky suroviny len jeden výstup, ktorý je určený na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy, veľkosť dodávky a súvisiace množstvá kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov sa upravia použitím konverzného faktora predstavujúceho pomer medzi hmotnosťou výstupu, ktorý je určený na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy a hmotnosťou suroviny vstupujúcej do procesu;

b) ak je výsledkom spracúvania dodávky suroviny viacero výstupov, ktoré sú určené na produkciu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy, pre každý výstup sa použije samostatný konverzný faktor  samostatná hmotnostná bilancia.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade v roku 2010 a 2012 správu o fungovaní overovacej metódy pomocou hmotnostnej bilancie uvedenej v odseku 1 a o možnostiach použitia iných overovacích metód pre niektoré alebo všetky druhy surovín, biopalív alebo biokvapalín. Komisia vo svojom hodnotení zohľadňuje tie overovacie metódy, pri ktorých informácie o vlastnostiach trvalej udržateľnosti nemusia zostať fyzicky pripísané konkrétnym dodávkam alebo zmesiam. V hodnotení sa zohľadňuje potreba udržania celistvosti a efektivity overovacieho systému bez vytvárania neprimeranej záťaže pre priemysel. Ak je to vhodné, sú k správe priložené návrhy Európskemu parlamentu a Rade týkajúce sa používania iných overovacích metód.

3. Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie ð týkajúce sa súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 26 ods. 2 až 7 ï a na požiadanie sprístupnili členskému štátu údaje, ktoré použili na vypracovanie týchto informácií. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby vytvorili primeraný štandard nezávislého auditu poskytnutých informácií, a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Auditom sa overuje, že systémy využívané hospodárskymi subjektmi sú presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Prostredníctvom auditu sa hodnotí frekvencia a metodika odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa týkajú najmä informácií o splnení kritérií trvalej udržateľnosti uvedených v článku 17 ods. 2 až 5, vhodných a relevantných informácií o opatreniach prijatých na ochranu pôdy, vody a ovzdušia, obnovu znehodnotenej pôdy, zabránenie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, ako aj vhodných a relevantných informácií o opatreniach prijatých na zohľadnenie prvkov uvedených v článku 17 ods. 7 druhom pododseku.

Komisia prijíma vykonávacie akty v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3 s cieľom zostaviť zoznam primeraných a relevantných informácií uvedených v prvých dvoch pododsekoch tohto odseku. Komisia predovšetkým zabezpečuje, aby poskytovanie uvedených informácií nepredstavovalo pre subjekty vo všeobecnosti nadmerné administratívne zaťaženie, najmä nie pre drobných poľnohospodárov, organizácie výrobcov a družstvá.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

Povinnosti ustanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú biopalivá, alebo biokvapaliny ð a palivá z biomasy ï vyrobené v Spoločenstve Ö Únii Õ alebo dovezené.

Členské štáty predložia Komisii v súhrnnej forme informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Komisia tieto informácie uverejní na transparentnej platforme ð na elektronické podávanie správ ï uvedenej v článku 24 ð nariadenia [riadenie] ï v súhrnnej forme, pričom zachová dôvernosť citlivých obchodných informácií.

4. Spoločenstvo sa usiluje uzatvárať s tretími krajinami dvojstranné alebo mnohostranné dohody, ktoré obsahujú ustanovenia o kritériách trvalej udržateľnosti zodpovedajúcich kritériám stanoveným v tejto smernici. Ak Spoločenstvo uzavrelo dohody, ktoré obsahujú ustanovenia o otázkach, na ktoré sa vzťahujú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 2 až 5, Komisia môže rozhodnúť, že tieto dohody preukazujú, že biopalivá a biokvapaliny vyrobené zo surovín vypestovaných v týchto krajinách spĺňajú príslušné kritériá trvalej udržateľnosti. Pri uzatváraní týchto dohôd sa venuje osobitná pozornosť opatreniam prijatým na ochranu oblastí, ktoré zabezpečujú základné služby ekosystému v kritických situáciách (ako je ochrana povodia a regulácia erózie) pre ochranu pôdy, vody a ovzdušia, nepriame zmeny využívania pôdy, obnovu znehodnotenej pôdy, zabraňovanie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, ako aj prvkom uvedeným v článku 17 ods. 7 druhom pododseku.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 6 písm. b) (prispôsobené)

ð nový

4. Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy stanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy obsahujú presné údaje na účely článku 17 ods. 2 26 ods. 7 a/alebo sa v nich preukazuje, že dodávky biopalív, alebo biokvapalín ð alebo palív z biomasy ï spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 1726 ods. 2, 3, 4, a 5 a 6 a/alebo že žiadne materiály neboli zámerne pozmenené alebo vyradené tak, aby sa na dodávku alebo jej časť mohla vzťahovať príloha IX.ð Pri preukazovaní toho, že požiadavky stanovené v článku 26 ods. 5 a 6 boli v prípade lesnej biomasy splnené, môžu prevádzkovatelia rozhodnúť, že priamo poskytnú požadované dôkazy na úrovni lesníckeho podniku. ï Komisia môže rozhodnúť, že tieto schémy obsahujú presné údaje na účely informovania o opatreniach prijatých na ochranu oblastí, ktoré zabezpečujú základné ekosystémové služby v kritických situáciách (ako je ochrana povodia a regulácia erózie), na ochranu pôdy, vody a ovzdušia, obnovu znehodnotenej pôdy, zabraňovanie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody a o prvkoch uvedených v článku 17 ods. 7 druhom pododseku. Komisia môže na účely článku 1726 ods. 32 písm. b) bodu ii) uznať aj oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených do zoznamov vypracovaných medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

Komisia môže rozhodnúť, že ð dané ï dobrovoľné národné alebo medzinárodné systémy merania úspory emisií skleníkových plynov obsahujú presné údaje ð informácie o vykonaných meraniach ï v prípade na účely článku 17 ods. 2. ð ochrany pôdy, vody a ovzdušia, obnovy znehodnotenej pôdy, zabraňovania nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, a v prípade biopalív a biokvapalín s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy ï

Komisia môže rozhodnúť, že pôda, ktorá spadá do národného alebo regionálneho programu na obnovu veľmi znehodnotenej alebo silne kontaminovanej pôdy, spĺňa kritériá uvedené v prílohe V časť C bode 9.

5. Komisia prijíma rozhodnutia uvedené v odseku 4, iba ak predmetnáý dohoda alebo systém spĺňa primerané kritériá spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu. V prípade systémov na meranie úspory emisií skleníkových plynov musia takéto systémy spĺňať aj metodické požiadavky uvedené v prílohe V ð alebo prílohe VI ï. Zoznamy oblastí s vysokou biologickou rozmanitosťou podľa článku 2617 ods. 23 písm. b) bod ii) musia spĺňať primerané normy objektivity a koherentnosti s medzinárodne uznanými normami a poskytovať vhodné odvolacie postupy.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 6 písm. c) (prispôsobené)

ð nový

V rámci dobrovoľných schém uvedených v odseku 4 (ďalej len „dobrovoľné schémy“) sa pravidelne, a to aspoň raz za rok, uverejňuje zoznam ich certifikačných orgánov použitých na nezávislý audit, pričom sa pri každom certifikačnom orgáne uvedie, ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej moci ho uznal a ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej moci ho monitoruje.

Najmä v záujme Ö S cieľom Õ ð zabezpečiť, aby sa súlad s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov overil efektívnym a harmonizovaným spôsobom a ï Ö hlavne Õ zabránenia podvodom môže Komisia na základe analýzy rizík alebo správ uvedených v druhom pododseku odseku 6 tohto článku spresniť ð podrobné pravidlá vykonávania vrátane primeraných ï štandardyov ð spoľahlivosti, transparentnosti a ï nezávislého auditu a požadovať, aby všetky dobrovoľné schémy tieto štandardy uplatňovali.  ð Pri špecifikovaní týchto štandardov Komisia venuje osobitnú pozornosť potrebe znížiť administratívnu záťaž. ï Uskutoční sa to prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 2531 ods. 3. Takýmito aktmi sa stanoví lehota, v rámci ktorej sa v dobrovoľných schémach musia štandardy uplatniť. Komisia môže zrušiť rozhodnutia, ktorými sa uznávajú dobrovoľné schémy, ak tieto schémy neuplatnia v stanovenej lehote takéto štandardy.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 6 písm. d) (prispôsobené)

ð nový

6. Rozhodnutia podľa odseku 4 tohto článku sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 2531 ods. 3. Takéto rozhodnutia sú platné najviac päť rokov.

Komisia požaduje, aby sa jej pre každú dobrovoľnú schému, v súvislosti s ktorou sa prijme rozhodnutie podľa odseku 4, predložila do 6. októbra 2016 a potom každý rok do 30. apríla správa vzťahujúca sa na každý z bodov uvedených v treťom pododseku tohto odseku. Vo všeobecnosti sa správa vzťahuje na predchádzajúci kalendárny rok. Prvá správa pokrýva aspoň šesť mesiacov od 9. septembra 2015. Požiadavka predložiť správu sa vzťahuje len na dobrovoľné schémy, ktoré fungovali aspoň 12 mesiacov.

Do 6. apríla 2017 a následne vo svojich správach v súlade s článkom 23 ods. 3 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu analyzujúcu správy uvedené v druhom pododseku tohto odseku, v ktorej sa preskúma fungovanie dohôd uvedených v odseku 4 alebo dobrovoľných schém, v súvislosti s ktorými sa prijalo rozhodnutie v súlade s týmto článkom, a v ktorej určí najlepšie postupy. Správa vychádza z najlepších dostupných informácií vrátane informácií získaných z konzultácií so zainteresovanými stranami a z praktických skúseností pri uplatňovaní dotknutých dohôd alebo schém. V správe sa analyzuje:

vo všeobecnosti:

a) nezávislosť, spôsob a frekvencia auditov, a to vo vzťahu k tomu, čo je stanovené v súvislosti s týmito aspektmi v dokumentácii dotknutej schémy v čase jej schválenia Komisiou, ako aj vo vzťahu k najlepším postupom v odvetví;

b) dostupnosť metód odhaľovania a riešenia nedodržiavania pravidiel s osobitným dôrazom na riešenie situácií alebo podozrení v súvislosti s vážnym pochybením na strane členov schémy a skúsenosti a transparentnosť v rámci uplatňovania týchto metód;

c) transparentnosť najmä v súvislosti s dostupnosťou schémy, dostupnosťou prekladov do príslušných jazykov krajín a regiónov, z ktorých pochádzajú východiskové suroviny, dostupnosťou zoznamu certifikovaných subjektov a príslušných osvedčení a dostupnosťou audítorských správ;

d) zapojenie zainteresovaných strán, najmä pokiaľ ide o konzultácie s pôvodnými a miestnymi komunitami pred prijatím rozhodnutia počas prípravy a revízie schémy, ako aj počas auditov, a reakcie na ich príspevky;

e) celková spoľahlivosť schémy najmä z hľadiska pravidiel v oblasti akreditácie, kvalifikácie a nezávislosti audítorov a relevantných orgánov schémy;

f) trhová aktualizácia schémy, množstvo certifikovaných surovín a biopalív podľa krajiny pôvodu a druhu, počet účastníkov;

g) jednoduchosť a efektívnosť uplatňovania programu na sledovanie dôkazov o dodržiavaní kritérií trvalej udržateľnosti, ktoré schéma stanovuje svojim členom, pričom tento program má slúžiť na predchádzanie podvodom so zreteľom najmä na odhaľovanie a riešenie podozrení z podvodu a iných nezrovnalostí a nadväzujúce činnosti, ako aj prípadne počet odhalených prípadov podvodu alebo nezrovnalostí;

a predovšetkým:

h) možnosti pre subjekty, ktorým sa má povoliť uznávať a monitorovať certifikačné orgány;

i) kritériá uznávania alebo akreditácie certifikačných orgánov;

j) pravidlá vykonávania monitorovania certifikačných orgánov;

k) spôsoby uľahčenia alebo zlepšenia podpory najlepších postupov.

Komisia sprístupňuje správy vypracované dobrovoľnými schémami v súhrnnej podobe alebo prípadne v plnom rozsahu na transparentnej platforme ð na elektronické podávanie správ ï uvedenej v článku 24 ð nariadenia [riadenie] ï.

ò nový

Členské štáty môžu zaviesť vnútroštátne schémy, v ktorých sa overuje súlad s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovenými v článku 26 ods. 2 až 7 počas celého spracovateľského reťazca vrátane príslušných vnútroštátnych orgánov.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 6 písm. d) (prispôsobené)

ð nový

Členský štát môže oznámiť svoju vnútroštátnu schému Komisii. Komisia takúto schému posúdi prednostne. V záujme uľahčenia vzájomného dvojstranného alebo viacstranného uznávania schém na overovanie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti ð a úspor emisií skleníkových plynov ï pri biopalivách, a biokvapalinách ð a palivách z biomasy ï sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 2531 ods. 3 prijme rozhodnutie o súlade oznámenej vnútroštátnej schémy s podmienkami stanovenými v tejto smernici. Ak je toto rozhodnutie kladné, schémy zriadené v súlade s týmto článkom neodmietajú vzájomné uznanie so schémou daného členského štátu, pokiaľ ide o overovanie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti ð a úspor emisií skleníkových plynov ï stanovených v článku 1726 ods. 2 až 57.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

7. Ak hospodársky subjekt poskytne dôkaz alebo údaje získané v súlade s dohodou alebo so systémom, ktorý bol predmetom rozhodnutia podľa odseku 4 ð alebo 6 ï, členský štát nebude v rozsahu uvedeného rozhodnutia od dodávateľa požadovať poskytnutie ďalších dôkazov o splnení kritérií trvalej udržateľnosti ð a úspor emisií skleníkových plynov ï stanovených v článku 2617 ods. 2 až 75 ani informácií o opatreniach uvedených v druhom pododseku odseku 3 tohto článku.

ò nový

Príslušné orgány členských štátov majú možnosť dohliadať na prevádzku certifikačných orgánov, ktoré sú akreditované vnútroštátnym akreditačným orgánom, a vykonávajú nezávislý audit v rámci dobrovoľnej schémy.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 6 písm. e)

8. Komisia na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy preskúma uplatňovanie článku 17 vo vzťahu k zdroju biopaliva a v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3 do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti rozhodne, či dotknutý členský štát môže zohľadniť biopalivo z daného zdroja na účely článku 17 ods. 1.

ê 2009/28/ES

9. Komisia do 31. decembra 2012 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o:

a) účinnosti systému zavedeného na účely poskytovania informácií o kritériách trvalej udržateľnosti a

b) uskutočniteľnosti a vhodnosti zavedenia povinných požiadaviek vo vzťahu k ochrane ovzdušia, pôdy alebo vody, pričom sa zohľadnia najnovšie vedecké dôkazy a medzinárodné záväzky Spoločenstva.

Komisia podľa potreby navrhne nápravné opatrenie.

ê 2009/28/ES článok 19 ods. 1 (prispôsobené)

ð nový

Článok1928

Výpočet vplyvu biopalív, a biokvapalín ð a palív z biomasy ï 

1. Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využitia biopalív, a biokvapalín ð a palív z biomasy°ï  sa na účely článku 2617 ods. 2 7vypočíta takto:

a) ak je určená hodnota úspory emisií skleníkových plynov v rámci reťazca výroby stanovená v časti A alebo B prílohy V ð v prípade biopalív a biokvapalín ï a ð v časti A alebo B prílohy VI pre palivá z biomasy,°ï ak je hodnota el pre tieto  dané  biopalivá alebo biokvapaliny vypočítaná v súlade s prílohou V časť C bod 7 ð a pre dané palivá z biomasy vypočítaná v súlade s prílohou VI časť B bod 7°ï rovná nule alebo je menšia než nula, použije sa určená hodnota;

b) použije sa skutočná hodnota vypočítaná v súlade s metodikou stanovenou v časti C prílohy V ð v prípade biopalív a biokvapalín a v časti B prílohy VI v prípade palív z biomasy ï, alebo

c) sa použije sa hodnota vypočítaná ako súčet faktorov vzorca Ö vzorcov Õ uvedenéhoých v prílohe V časť C bod 1, pričom pri niektorých faktoroch možno použiť roztriedené určené hodnoty uvedené v časti D alebo E prílohy V a pri všetkých ostatných faktoroch skutočné hodnoty vypočítané v súlade s metodikou stanovenou v prílohe V časť C. Ö alebo Õ 

ò nový

d) použije sa hodnota vypočítaná ako súčet faktorov vzorcov uvedených v prílohe VI časť B bod 1, pričom pri niektorých faktoroch možno použiť roztriedené určené hodnoty uvedené v časti C prílohy VI a pri všetkých ostatných faktoroch skutočné hodnoty vypočítané v súlade s metodikou stanovenou v časti V prílohy VI.

ê 2009/28/ES článok 19 ods. 2 (prispôsobené)

ð nový

2. Členské štáty do 31. marca 2010 ð môžu ï predložiať Komisii správu Ö správy Õobsahujúcue zoznam ð informácie o typických emisiách skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín ï tých Ö daných Õoblastí na ich území klasifikovaných ako úroveň 2 nomenklatúry štatistických územných jednotiek (ďalej len „NUTS“) alebo ako podrobnejšia úroveň NUTS v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) 50 , v ktorých sa môže očakávať, že typické emisie skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín sú nižšie alebo sa rovnajú emisiám uvedeným pod položkou „Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie“ v časti D prílohy V k tejto smernici, pričom k správe priložia opis metódy a údajov použitých na vypracovanie tohto zoznamuð K správam by mal byť priložený opis metód a zdrojov údajov použitých na výpočet úrovne emisií. ïTáto metóda zohľadňuje pôdne vlastnosti, podnebie a očakávané výnosy suroviny.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 7 písm. a) (prispôsobené)

ð nový

3. Komisii sa môžu nahlásiť Ö predložiť°Õtypické emisie skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych východiskových surovín zahrnutých v prípade členských štátov do správ uvedených v odseku 2 a v prípade území mimo Únie do správy rovnocennýché so správami uvedenými v odseku 2 a vypracovanýmié príslušnými orgánmi.

4. Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 3125 ods. 23 rozhodnúť, že správy uvedené v odsekuoch Ö 2 a Õ 3 tohto článku majú obsahovať presné údaje na účely merania emisií skleníkových plynov spojených s pestovaním surovín pre biopalivá a biokvapaliny ð poľnohospodársku biomasu ï typicky produkovaných v daných oblastiach Ö zahrnutých v týchto správach Õna účely článku 17 ods. 226 ods. 7. ð Tieto údaje preto môžu byť použité namiesto roztriedených určených hodnôt pre pestovanie stanovených v časti D alebo E prílohy V, pokiaľ ide o biopalivá a biokvapaliny, a v časti C prílohy VI, pokiaľ ide o palivá z biomasy. ï

5. Komisia najneskôr do 31. decembra 2012 a potom každé dva roky vypracuje a uverejní správu o odhadovaných typických a určených hodnotách v prílohe V častiach B a E, pričom venuje osobitnú pozornosť emisiám skleníkových plynov z dopravy a spracovania.

V prípade, že zo správ uvedených v prvom pododseku vyplynie, že odhadované typické a určené hodnoty v prílohe V častiach B a E môže byť potrebné upraviť na základe najnovších vedeckých poznatkov, Komisia podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 7 písm. c) (prispôsobené)

ð nový

57. Komisia preskúmava prílohu V ð a prílohu VI ï, aby sa do nej v opodstatnených prípadoch doplnili ð alebo sa zrevidovali ïhodnoty pre ďalšie postupy výroby biopalív z tých istých alebo iných východiskových surovín ð , biokvapalín a palív z biomasy ï. V rámci tohto preskúmania sa zváži aj úprava metodiky stanovenej v prílohe V časti C ð a v časti B prílohy VI ï, najmä pokiaľ ide o:

metódu zohľadnenia odpadov a zvyškov,

metódu zohľadnenia vedľajších produktov,

metódu zohľadnenia kogenerácie a a

status vedľajších produktov priznaný zvyškom poľnohospodárskych plodín.

Určené hodnoty pre bionaftu z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja sa preskúmajú čo najskôr. Ak z preskúmania Komisie vyplynie, že by sa príloha V ð alebo príloha VI ïmala doplniťð zmeniť ï, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty podľa článku 3225a s cieľom doplniť, ale nie odstrániť ani zmeniť odhadované typické a určené hodnoty v prílohe V častiach A, B, D a E pre postupy výroby biopalív a biokvapalín, pre ktoré ešte nie sú v uvedenej prílohe zahrnuté konkrétne hodnoty.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

Ö V prípade ÕVšetky Ö akýchkoľvek Õúpravy alebo doplneniaí zoznamu určených hodnôt v prílohe V ð a prílohe VI ï musia byť v súlade s týmito pravidlami:

ak je vplyv faktoru na celkové emisie malý, alebo ak dochádza len k limitovanej zmene, alebo ak sú náklady na stanovenie skutočných hodnôt vysoké alebo ak je stanovenie skutočných hodnôt veľmi náročné, musia byť určené Ö určujú Õsa hodnoty typické pre bežné výrobné procesy;.

b) vo všetkých ostatných prípadoch musia byť určené hodnoty v porovnaní s bežnými výrobnými procesmi konzervatívne.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 7 písm. d) (prispôsobené)

ð nový

68. Ak je to potrebné na zabezpečenie jednotného uplatňovania časti C prílohy V časti C bodu 9ð a časti B prílohy VI ï, Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia podrobné technické špecifikácie Ö vrátane Õ a definícieíð , konverzných faktorov, výpočtu ročných emisií pochádzajúcich z pestovania a/alebo úspor emisií spôsobených zmenami uhlíkových zásob nad zemou a pod zemou na už obrábanej pôde, výpočtu úspor emisií zo zachytávania uhlíka, z využívania uhlíka na osobitné účely a geologického ukladania uhlíka ï. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 3125 ods. 23.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok2029

Vykonávacie opatrenia

Vykonávacie opatrenia uvedené v článku 26 ods. 2 17 ods. 3 ð a 6 ï druhý pododsek, článku 18 ods. 3 tretí pododsek, článku 2718 ods. 6, článku 18 ods. 8, článku 19 ods. 5, článku 28 ods. 519 ods. 7 Ö a článku 28 ods. 6 Õprvý pododsek a článku 19 ods. 8 zohľadnia v plnom rozsahu aj účely článku 7a smernice 98/70/ES 51 .

ê 2009/28/ES

Článok 22

Správy predkladané členskými štátmi

1. Každý členský štát predloží Komisii správu o pokroku v presadzovaní a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov energie do 31. decembra 2011 a potom ju predkladajú každé dva roky. Šiesta správa, ktorá sa má predložiť do 31. decembra 2021, bude poslednou požadovanou správou.

Táto správa predovšetkým obsahuje podrobné informácie:

a) o odvetvových (elektrina, teplo a chlad a doprava) a celkových podieloch energie z obnoviteľných zdrojov energie za predchádzajúce dva kalendárne roky a o opatreniach prijatých alebo plánovaných na vnútroštátnej úrovni a zameraných na podporu rastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie s ohľadom na orientačnú trajektóriu uvedenú v prílohe I časť B, a to v súlade s článkom 5;

b) o zavedení a fungovaní systémov podpory a iných opatrení zameraných na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o akomkoľvek vývoji týkajúcom sa opatrení, ktoré boli použité so zreteľom na opatrenia stanovené v národných akčných plánoch členských štátov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, a informácie o prideľovaní podporovanej elektriny koncovým spotrebiteľom na účely článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES;

c) o tom, ako v uplatniteľných prípadoch členský štát v štruktúre svojich systémov podpory zohľadnil spôsoby využitia energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré poskytujú dodatočný prínos vo vzťahu k iným, porovnateľným spôsobom, ale môžu byť aj nákladnejšie, vrátane biopalív vyrobených z odpadov, zvyškov, nepotravinárskych celulózových materiálov a z lignocelulózových materiálov;

d) o fungovaní systému potvrdení o pôvode pre elektrinu, teplo a chlad z obnoviteľných zdrojov energie a o opatreniach prijatých na zaistenie spoľahlivosti systému a jeho ochrany proti podvodom;

e) o pokroku vykonanom v hodnotení a zlepšovaní administratívnych postupov s cieľom odstrániť regulačné a neregulačné prekážky rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov energie;

f) o opatreniach prijatých na zaistenie prenosu a distribúcie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a na zlepšenie rámca alebo pravidiel znášania a rozdelenia nákladov uvedených v článku 16 ods. 3;

g) o vývoji v oblasti dostupnosti a využitia zdrojov biomasy na energetické účely;

h) o zmenách cien komodít a využitia pôdy v členskom štáte, ktoré sú spojené so zvýšeným využitím biomasy a iných foriem energie z obnoviteľných zdrojov energie;

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 9 písm. a)

i) o vývoji a podiele biopalív vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX vrátane posúdenia zdrojov so zameraním na aspekty trvalej udržateľnosti týkajúce sa účinku nahradenia potravinových a krmivových produktov výrobou biopalív, a to s náležitým ohľadom na zásady hierarchie odpadového hospodárstva ustanovené v smernici 2008/98/ES a zásadu kaskádového využívania biomasy, pričom sa prihliada na regionálne a miestne hospodárske a technologické podmienky, zachovanie potrebnej zásoby uhlíka v pôde a kvality pôdy a ekosystémov;

ê 2009/28/ES

j) o odhadovanom dosahu výroby biopalív a biokvapalín na biologickú rozmanitosť, vodné zdroje, kvalitu vody a kvalitu pôdy v členskom štáte;

k) o odhadovaných čistých úsporách emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z využitia energie z obnoviteľných zdrojov energie;

l) o odhadovanom množstve energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa vyrobí navyše oproti množstvu uvedenému v orientačnej trajektórii, ktoré by sa mohlo preniesť do iných členských štátov, ako aj o odhadovanom potenciále pre spoločné projekty do roku 2020;

m) svoj odhadovaný dopyt po energii z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa pokryje inak ako domácou produkciou do roku 2020.

n) informácie o tom, ako sa odhadoval podiel biologicky odbúrateľného odpadu v odpade využívanom na výrobu energie, a aké kroky sa podnikli na zlepšenie a overenie týchto odhadov, a a

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 9 písm. b)

o) množstvo biopalív a biokvapalín v energetických jednotkách zodpovedajúce každej skupine surovín uvedených v prílohe VIII časti A, ktoré uvedený členský štát zohľadnil na účely splnenia cieľov stanovených v článku 3 ods. 1 a 2 a v článku 3 ods. 4 prvom pododseku.

ê 2009/28/ES

2. Pri odhadovaní čistých úspor emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z využívania biopalív môže členský štát na účely predloženia správ uvedených v odseku 1 použiť typické hodnoty uvedené v prílohe V časti A a B.

3. Členský štát vo svojej prvej správe uvedie, či zamýšľa:

a) vytvoriť jeden správny orgán zodpovedný za spracovanie žiadostí o schválenie, udelenia osvedčení a povolení týkajúcich sa zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie a poskytujúci pomoc žiadateľom;

b) zaviesť automatické schvaľovanie žiadostí týkajúcich sa plánovania a povolenia pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie, ak schvaľovací orgán nereagoval na žiadosť v stanovenej lehote, alebo

c) určiť zemepisné oblasti vhodné na využitie energie z obnoviteľných zdrojov energie pri plánovaní využitia pôdy a pri vytváraní systémov diaľkového vykurovania a chladenia.

4. Členský štát môže v každej správe opraviť údaje z predchádzajúcich správ.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

è1 2015/1513 čl. 2 ods. 10 písm. a)

ð nový

Článok2330
Monitorovanie a predkladanie správ zo strany Komisie

1. Komisia monitoruje pôvod biopalív, a biokvapalín a ð palív z biomasy ï spotrebúvaných v Spoločenstve Ö Únii Õa vplyv ich výroby vrátane vplyvu v dôsledku presídlenia výroby na využitie pôdy v Spoločenstve Ö Únii Õa v hlavných dodávateľských tretích krajinách. Toto monitorovanie sa zakladá na správach členských štátov ð o integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a príslušného pokroku vyžadovaných v článkoch 3, 15 a 18 nariadenia [riadenie]°ï predkladaných v súlade s článkom 22 ods. 1 a na správach príslušných tretích krajín, medzivládnych organizácií, na vedeckých štúdiách a na akýchkoľvek iných príslušných informáciách. Komisia tiež monitoruje zmeny cien komodít súvisiacich s využívaním biomasy na energetické účely a akékoľvek súvisiace pozitívne alebo negatívne vplyvy na potravinovú bezpečnosť. è1 --- ç

2. Komisia udržiava dialóg a výmenu informácií s tretími krajinami a výrobcami biopalív,ð biokvapalín a palív z biomasy ï, spotrebiteľskými organizáciami a občianskou spoločnosťou, čo sa týka všeobecného vykonávania opatrení stanovených v tejto smernici a súvisiacich s biopalivami, a biokvapalinami ð a palivami z biomasy ï. V tomto rámci venuje osobitnú pozornosť možnému vplyvu Ö danej Õ výroby biopalív ð a biokvapalín ï na ceny potravín.

3. Na základe správ predložených členskými štátmi v súlade s článkom 22 ods. 1 a na základe monitorovania a analýzy uvedenej v odseku 1 tohto článku Komisia predkladá každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade správu. Prvá správa sa predloží v roku 2012.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 10 písm. b)

4. Pri nahlasovaní úspor emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z používania biopalív a biokvapalín Komisia používa množstvo nahlásené členskými štátmi v súlade s článkom 22 ods. 1 písm. o) vrátane predbežných stredných hodnôt odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a súvisiace rozpätie odvodené od analýzy citlivosti uvedených v prílohe VIII. Komisia zverejní údaje o predbežných stredných hodnotách odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a súvisiace rozpätie odvodené od analýzy citlivosti. Komisia okrem toho posúdi, či a ako by sa odhad priamych úspor emisií zmenil, ak by sa zohľadnili vedľajšie produkty použitím substitučného prístupu.

ê 2009/28/ES

5. Komisia vo svojich správach analyzuje najmä:

a) relatívne environmentálne výhody a náklady rôznych biopalív, vplyvy dovozných politík Spoločenstva na ne, hľadiská spojené s bezpečnosťou dodávok a spôsoby dosiahnutia vyváženého prístupu medzi domácou výrobou a dovozom;

b) vplyv zvýšeného dopytu po biopalivách na trvalú udržateľnosť v Spoločenstve a v tretích krajinách so zreteľom na hospodárske a environmentálne vplyvy vrátane vplyvu na biologickú rozmanitosť;

c) priestor na vedecky objektívnu identifikáciu zemepisných oblastí s vysokou biologickou rozmanitosťou, na ktoré sa nevzťahuje článok 17 ods. 3;

d) vplyv zvýšeného dopytu po biomase na odvetvia využívajúce biomasu;

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 10 písm. c)

e) dostupnosť a trvalá udržateľnosť biopalív vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX vrátane posúdenia účinku nahradenia potravinových a krmivových produktov výrobou biopalív, a to s náležitým ohľadom na zásady hierarchie odpadového hospodárstva ustanovené v smernici 2008/98/ES a zásadu kaskádového využívania biomasy, pričom sa prihliada na regionálne a miestne hospodárske a technologické podmienky, zachovanie potrebnej zásoby uhlíka v pôde a kvality pôdy a ekosystémov;

f) informácie o dostupných výsledkoch vedeckého výskumu o nepriamej zmene využívania pôdy vo vzťahu k všetkým výrobným postupom a ich analýza spolu s posúdením toho, či je možné znížiť mieru neistoty identifikovanú v analýze, ktorá slúži ako podklad pre odhad emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy, pričom sa môže zohľadniť prípadný vplyv politík Únie, ako napríklad politika v oblasti životného prostredia, klímy a poľnohospodárstva, a

g) technický vývoj a dostupnosť údajov o použití a hospodárskych a environmentálnych vplyvoch biopalív a biokvapalín vyrobených v Únii zo špeciálnych nepotravinových plodín pestovaných predovšetkým na energetické účely.

ê 2009/28/ES

Komisia podľa potreby navrhne nápravné opatrenie.

6. Komisia na základe správ, ktoré členské štáty predložili podľa článku 22 ods. 3, analyzuje účinnosť opatrení prijatých členskými štátmi na vytvorenie jediného správneho orgánu zodpovedného za spracovanie žiadostí o schválenie, udelenie osvedčení a povolení a za poskytovanie pomoci žiadateľom.

7. Komisia v záujme zlepšenia financovania a koordinácie a na účely dosiahnutia cieľa vo výške 20 % uvedeného v článku 3 ods. 1 predloží do 31. decembra 2010 analýzu a akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie zamerané najmä na:

a) lepšie využívanie štrukturálnych fondov a rámcových programov;

b) lepšie a intenzívnejšie využívanie finančných prostriedkov Európskej investičnej banky a iných verejných finančných inštitúcií;

c) lepší prístup k rizikovému kapitálu, najmä prostredníctvom analýzy uskutočniteľnosti nástroja rozdelenia rizika pre investície do energie z obnoviteľných zdrojov energie v Spoločenstve, podobného Globálnemu fondu pre energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa zameriava na tretie krajiny;

d) lepšiu koordináciu financovania zo strany Spoločenstva a národného financovania a ďalších foriem podpory a

e) lepšiu koordináciu pri podporovaní iniciatív v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorých úspech závisí od krokov subjektov v niekoľkých členských štátoch.

8. Komisia do 31. decembra 2014 predloží správu venovanú najmä týmto prvkom:

a) preskúmanie minimálnych prahov pre úsporu emisií skleníkových plynov uplatniteľných od dátumov uvedených v článku 17 ods. 2 druhom pododseku, a to na základe posúdenia vplyvu, v ktorom sa zohľadní predovšetkým technický rozvoj, dostupné technológie a dostupnosť biopalív prvej a druhej generácie s vysokou úsporou emisií skleníkových plynov;

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 10 písm. d)

b) v súvislosti s cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 4, preskúmanie:

i) nákladovej efektívnosti opatrení, ktoré sa majú prijať na účely dosiahnutia cieľov;

ii) posúdenia realizovateľnosti dosiahnutia cieľov pri zabezpečení trvalej udržateľnosti výroby biopalív v Únii a v tretích krajinách a pri zohľadnení hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov vrátane nepriamych vplyvov a vplyvov na biodiverzitu, ako aj komerčnej dostupnosti biopalív druhej generácie;

iii) vplyvu plnenia cieľov na dostupnosť potravín za prijateľné ceny;

iv) komerčnej dostupnosti vozidiel na elektrický, hybridný a vodíkový pohon, ako aj metodiky zvolenej na výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej v odvetví dopravy;

v) hodnotenia špecifických trhových podmienok najmä z hľadiska trhov, na ktorých motorové palivá predstavujú viac ako polovicu konečnej energetickej spotreby, a trhov, ktoré sú plne závislé od dovážaných biopalív;

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

c) zhodnotenie vykonávania tejto smernice, najmä čo sa týka mechanizmov spolupráce, aby sa zabezpečilo, že tieto mechanizmu spolu s tým, že členské štáty budú môcť naďalej využívať národné systémy podpory uvedené v článku 3 ods. 3, umožnia členským štátom dosiahnuť národné ciele vymedzené v prílohe I čo najvýhodnejšie z hľadiska pomeru nákladov a prínosov, zhodnotenie technického rozvoja a závery v záujme dosiahnutia cieľa, ktorým je 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na úrovni Spoločenstva.

Komisia na základe tejto správy v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade návrhy zamerané na vyššie uvedené prvky, najmä:

čo sa týka prvku uvedeného v písmene a), úpravu minimálnej úspory emisií skleníkových plynov uvedenej v danom písmene, a

čo sa týka prvku uvedeného v písmene c), vhodné úpravy opatrení spolupráce uvedených v tejto smernici na zlepšenie efektívnosti pri dosahovaní cieľa vo výške 20 %. Tieto návrhy neovplyvnia 20 % cieľ ani kontrolu členských štátov nad národnými systémami podpory a opatreniami spolupráce.

39. Komisia v roku 2018 Ö 2026 Õpredloží plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie na obdobie po roku 2020 ð legislatívny návrh týkajúci sa regulačného rámca pre podporu energie z obnoviteľných zdrojov na obdobie po roku 2030 ï.

Tento plán sa podľa potreby doplní o návrhy pre Európsky parlament a Radu na obdobie po roku 2020. Plán ð Tento návrh ï zohľadní skúsenosti z vykonávania tejto smernice ð vrátane jej kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov ï a technický rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie.

410. Komisia v roku 2021 Ö 2032 Õ predloží správu hodnotiacu uplatňovanie tejto smernice. Táto správa sa bude zaoberať najmä úlohou nasledujúcich prvkov, ktoré umožnia členským štátom dosiahnuť národné ciele uvedené v prílohe I na základe najlepšieho pomeru nákladov a prínosov:

   a) proces prípravy prognóz a národného akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie;

   b) účinnosť mechanizmov spolupráce;

   c) technický rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátanie rozvoja využívania biopalív v komerčnej leteckej doprave;

   d) účinnosť národných systémov podpory a

   e) závery správ Komisie uvedených v odsekoch 8 a 9.

Článok 24

Platforma transparentnosti

1. Komisia zriadi na internete verejnú platformu transparentnosti. Táto platforma má slúžiť na zvýšenie transparentnosti a na uľahčenie a podporu spolupráce medzi členskými štátmi, najmä v oblasti štatistických prenosov uvedených v článku 6 a spoločných projektov uvedených v článkoch 7 a 9. Táto platforma sa okrem toho môže používať na zverejnenie príslušných informácií, ktoré Komisia alebo členský štát považujú za kľúčové pre túto smernicu a na dosiahnutie jej cieľov.

2. Komisia zverejní na platforme transparentnosti tieto informácie, podľa potreby v súhrnnej forme, pričom zachová dôvernosť citlivých obchodných informácií:

a) národné akčné plány členských štátov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie;

b) dokumenty členských štátov s prognózou, uvedené v článku 4 ods. 3, ku ktorým sa čo najskôr doplní súhrn Komisie o nadmernej produkcii a o odhadovanom dopyte po dovoze;

c) ponuky členských štátov na spoluprácu v oblasti štatistických prenosov alebo na spoločných projektoch, na žiadosť dotknutého členského štátu;

d) informácie uvedené v článku 6 ods. 2 o štatistických prenosoch medzi členskými štátmi;

e) informácie uvedené v článku 7 ods. 2 a 3 a článku 9 ods. 4 a 5 o spoločných projektoch;

f) národné správy členských štátov, ako sa uvádza v článku 22;

g) správy Komisie uvedené v článku 23 ods. 3.

Na žiadosť členského štátu, ktorý informácie predložil, však Komisia nezverejní dokumenty členských štátov s prognózami, uvedené v článku 4 ods. 3, alebo informácie z národných správ členských štátov uvedené v článku 22 ods. 1 písm. l) a m).

ê 2015/1513 čl. 2

ð nový

Článok2531

Postup výboru

1. Okrem prípadov uvedených v odseku 2Komisii pomáha Výbor pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie ð výbor energetickej únieï. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 52 ð a pracuje v príslušných sektorových zloženiach relevantných pre toto nariadenie ï.

2. V prípade záležitostí, ktoré sa týkajú trvalej udržateľnosti biopalív a biokvapalín, Komisii pomáha Výbor pre trvalú udržateľnosť biopalív a biokvapalín. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

23. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbory nevydajúá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 12 (prispôsobené)

Článok 25a32

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 5, Ö 7 ods. 5 Õ 5 ods. 5, článkuÖ 7 ods. 6 Õ, Ö°článku  19 ods. 11, článku 19 ods. 14, článku 25 ods. 6 Õ a článku Ö 28 ods. 5 Õ19 ods. 7sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 5. októbra 2015Ö 1. januára 2021 Õ.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 5Ö, článku  7 ods. 5 Õ5 ods. 5, článkuÖ 7 ods. 6 Õ, Ö článku  19 ods. 11, článku 19 ods. 14, článku 25 ods. 6 Õ a v článku Ö 28 ods. 5 Õ19 ods. 7 

môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

Ö 4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty, v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Õ

ê 2015/1513 čl. 2 ods. 12 (prispôsobené)

45. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

56. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 5, Ö článku 7 ods. 5 Õ5 ods. 5, článkuÖ 7 ods. 6 Õ, Ö článku 19 ods. 11, článku 19 ods. 14, článku 25 ods. 6 Õ a článku 28 ods. 519 ods. 7 nadobúda účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

Článok 26

Zmeny a doplnenia a zrušenia

1. V smernici 2001/77/ES sa článok 2, článok 3 ods. 2 a články 4 až 8 vypúšťajú s účinnosťou od 1. apríla 2010.

2. V smernici 2003/30/ES sa článok 2, článok 3 ods. 2, 3 a 5 a články 5 a 6 vypúšťajú s účinnosťou od 1. apríla 2010.

3. Smernice 2001/77/ES a 2003/30/ES sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2012.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok2733

Transpozícia

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 1, 2 a 3,čČlenské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou ð najneskôr do 30. júna 2021. ï do 5. decembra 2010 ð Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení ï.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. Ö°Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty. Õ

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

ò nový

Článok 34

Zrušenie

Smernica 2009/28/ES zmenená smernicami uvedenými v časti A prílohy XI sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe XI časti B do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XII.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

Článok2835

Nadobudnutie účinnosti 

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únieÖ 1. januára 2021 Õ.

Článok2936

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

(1) Závery Európskej rady z 19. – 20. marca 2015, 17. – 18. decembra 2015, 17. – 18. marca 2016.
(2) Zdroj: Bloomberg New Energy Finance (2014). 2030 Market Outlook; Medzinárodná agentúra pre energiu (2014). Perspektíva investícií do svetovej energie.
(3) 40 % na konečnej spotrebe energie podľa scenára PRIMES EUCO27.
(4) Ú. v. EÚ L 123, 12. mája 2016, s. 1.
(5) Stanoviská sú dostupné na: http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/ia_carried_out/cia_2016_en.htm . Konkrétnejšie komentáre k pripomienkam výboru možno nájsť v prílohe I posúdenia vplyvu pripojenej k tomuto návrhu.
(6) Pozri napr. závery zasadnutia európskeho regulačného fóra pre elektrickú energiu konaného vo Florencii 13. a 14. júna 2016: „fórum vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné pravidlá pre systémy podpory ako súčasť revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, umožňujúce trhový a regionalizovanejší prístup k obnoviteľným zdrojom energie.“
(7) „Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia“ [COM(2016) 51 final].
(8) Persson & Muenster (2016). Súčasné a budúce vyhliadky na spätné získavanie tepla z odpadu v európskych systémoch diaľkového vykurovania: Literatúra a preskúmanie údajov. Energetika. September 2016.
(9) „Európska stratégia mobility s nízkymi emisiami“ [COM(2016) 501 final].
(10) Stanovisko zo 17. septembra 2008 (Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 43).
(11) Ú. v. EÚ C 325, 19.12.2008, s. 12.
(12) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. apríla 2009.
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).
(14) Pozri prílohu XI, časť A.
(15) „Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ (COM/2014/015 final).
(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33).
(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania bioplív alebo iných obnoviteľných palív v doprave (Ú. v. EÚ L 123, 17.5.2003, s. 42).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 zo 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1.)
(19) Ö Smernica Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/EÚ z ... o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (Ú. v. EÚ L ...) Õ
(20) Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58.
(21) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 82.
(22) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.
(23) Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29.
(24) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.
(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(26) Ú. v. EÚ L 198, 20.7.2006, s. 18.
(27) Smernica (EÚ) 2015/1535 Európskeho parlamentu a Rady z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).
(28) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.
(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).
(30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).
(32) Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.
(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 1).
(34) Rozhodnutie Rady 89/367/EHS z 29. mája 1989 o zriadení Stáleho lesníckeho výboru (Ú. v. ES L 165, 15.6.1989, s. 14).
(35) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).
(36) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).
(37) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(38) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(39) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(40) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(41) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).
(42) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(43) Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(44) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z. 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).
(45) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 1).
(46) Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1.
(47) Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 14.
(48) Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. Júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES (Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57).
(49) Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.
(50) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).
(51) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/ES (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58).
(52) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Top

V Bruseli23. 2. 2017

COM(2016) 767 final

PRÍLOHY

k

návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie)

{SWD(2016) 416 final}
{SWD(2016) 417 final}
{SWD(2016) 418 final}
{SWD(2016) 419 final}


ê 2009/28/ES

ð nový

PRÍLOHA I

Národné celkové ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 1

A. Národné celkové ciele

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2005 (S2005)

Cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 (S2020)

Belgicko

2,2 %

13 %

Bulharsko

9,4 %

16 %

Česká republika

6,1 %

13 %

Dánsko

17,0 %

30 %

Nemecko

5,8 %

18 %

Estónsko

18,0 %

25 %

Írsko

3,1 %

16 %

Grécko

6,9 %

18 %

Španielsko

8,7 %

20 %

Francúzsko

10,3 %

23 %

ð Chorvátsko ï

ð 12,6 % ï

ð 20 % ï

Taliansko

5,2 %

17 %

Cyprus

2,9 %

13 %

Lotyšsko

32,6 %

40 %

Litva

15,0 %

23 %

Luxembursko

0,9 %

11 %

Maďarsko

4,3 %

13 %

Malta

0,0 %

10 %

Holandsko

2,4 %

14 %

Rakúsko

23,3 %

34 %

Poľsko

7,2 %

15 %

Portugalsko

20,5 %

31 %

Rumunsko

17,8 %

24 %

Slovinsko

16,0 %

25 %

Slovenská republika

6,7 %

14 %

Fínsko

28,5 %

38 %

Švédsko

39,8 %

49 %

Spojené kráľovstvo

1,3 %

15 %

B. Orientačná trajektória

Orientačná trajektória uvedená v článku 3 ods. 2 pozostáva z týchto podielov energie z obnoviteľných zdrojov energie:

S2005 + 0,20 (S2020 – S2005), ako priemer na obdobie dvoch rokov 2011 až 2012;

S2005 + 0,30 (S2020 – S2005), ako priemer na obdobie dvoch rokov 2013 až 2014;

S2005 + 0,45 (S2020 – S2005), ako priemer na obdobie dvoch rokov 2015 až 2016 a

S2005 + 0,65 (S2020 – S2005), ako priemer na obdobie dvoch rokov 2017 až 2018;

kde

S2005 = podiel daného členského štátu v roku 2005 tak, ako sa uvádza v tabuľke v časti A

a

S2020 = podiel daného členského štátu v roku 2020 tak, ako sa uvádza v tabuľke v časti A.

ê 2009/28/ES

PRÍLOHA II

Normalizačné vzorce na započítanie elektriny vyrábanej z vodnej a veternej energie

Na účely započítania elektriny vyrábanej vo vodných elektrárňach v danom členskom štáte sa uplatňuje tento vzorec:

(QN(norm))( CN[(/(i)( N 14))(QiCi)] 15), kde:

N

=

referenčný rok;

QN(norm)

=

normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach členského štátu za rok N;

Qi

=

množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach členského štátu za rok i, merané v GWh, okrem výroby prostredníctvom prečerpávacích vodných elektrární z vody, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže;

Ci

=

celková inštalovaná kapacita všetkých vodných elektrární členského štátu na konci roku i bez prečerpania, meraná v MW.

Na účely započítania elektriny vyrábanej z veternej energie v danom členskom štáte sa používa tento vzorec:

(QN(norm))((CN CN 12)((/(i)(Nn))Qi(/(j)(Nn))(Cj Cj 12))), kde:

N

=

referenčný rok;

QN(norm)

=

normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach členského štátu v roku N;

Qi

=

množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach členského štátu v roku i, merané v GWh;

Cj

=

celková inštalovaná kapacita všetkých veterných elektrární členského štátu na konci roku j, meraná v MW;

n

=

4 alebo počet rokov, ktoré predchádzali roku N, za ktorý sú k dispozícii údaje o kapacite a výrobe pre daný členský štát, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

PRÍLOHA III

Energetický obsah motorových palív v doprave

Palivo

Energetický obsah na základe

hmotnosti (dolná

výhrevnosť,

MJ/kg)

Energetický obsah na základe

objemu (dolná

výhrevnosť,

MJ/l)

PALIVÁ Z BIOMASY A/ALEBO OPERÁCIÍ SPRACOVANIA BIOMASY

biopropán

46

24

čistý rastlinný olej (olej vyrobený z olejnatých rastlín lisovaním, extrahovaním alebo podobnými postupmi, surový alebo rafinovaný, ale chemicky nemodifikovaný)

37

34

bionafta – metylester mastnej kyseliny (metyl-ester vyrábaný z oleja z biomasy)

37

33

bionafta – etylester mastnej kyseliny (etyl-ester vyrábaný z oleja z biomasy)

38

34

bioplyn, ktorý môže čistením dosiahnuť kvalitu zemného plynu

50

-

hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za naftu

44

34

hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za benzín

45

30

hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za letecké palivo

44

34

hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za skvapalnený ropný plyn

46

24

spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za naftu

43

36

spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za benzín

44

32

spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za letecké palivo

43

33

spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za skvapalnený ropný plyn

46

23

OBNOVITEĽNÉ PALIVÁ, KTORÉ MOŽNO VYRÁBAŤ Z RÔZNYCH OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE, OKREM INÝCH AJ Z BIOMASY

metanol z obnoviteľných zdrojov energie

20

16

etanol z obnoviteľných zdrojov energie

27

21

propanol z obnoviteľných zdrojov energie

31

25

butanol z obnoviteľných zdrojov energie

33

27

nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za naftu)

44

34

benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za benzín)

44

33

letecké palivo vyrobené technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za letecké palivo)

44

33

skvapalnený ropný plyn vyrobený technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za skvapalnený ropný plyn)

46

24

dimetyléter (DME)

28

19

vodík z obnoviteľných zdrojov

120

-

ETBE (etyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze etanolu)

36 (z čoho 37 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

27 (z čoho 37 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

MTBE (metyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze metanolu)

35 (z čoho 22 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

26 (z čoho 22 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

TAEE (terciárny amyl-etyl-éter vyrobený na báze etanolu)

38 (z čoho 29 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

29 (z čoho 29 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

TAME (terciárny amyl-metyl-éter vyrobený na báze etanolu)

36 (z čoho 18 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

28 (z čoho 18 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

THxEE (terciárny hexyl-etyl-éter vyrobený na báze etanolu)

38 (z čoho 25 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

30 (z čoho 25 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

THxME (terciárny hexyl-metyl-éter vyrobený na báze etanolu)

38 (z čoho 14 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

30 (z čoho 14 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

FOSÍLNE PALIVÁ

benzín

43

32

nafta

43

36

ê 2009/28/ES

Palivo

Energetický obsah na základe hmotnosti

(dolná výhrevnosť, MJ/kg)

Energetický obsah na základe objemu

(dolná výhrevnosť, MJ/l)

bioetanol (etanol vyrobený z biomasy)

27

21

bio-ETBE (etyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze bioetanolu)

36 (z čoho 37 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

27 (z čoho 37 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

biometanol (metanol vyrobený z biomasy, používaný ako biopalivo)

20

16

bio-MTBE (metyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze biometanolu)

35 (z čoho 22 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

26 (z čoho 22 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

bio-DME (dimetyléter vyrobený z biomasy, používaný ako biopalivo)

28

19

bio-TAEE (terciárny amyl-etyl-éter vyrobený na báze bioetanolu)

38 (z čoho 29 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

29 (z čoho 29 % pochádza z obnoviteľných zdrojov energie)

biobutanol (butanol vyrobený z biomasy, používaný ako biopalivo)

33

27

bionafta (metyl-ester vyrobený z rastlinného alebo živočíšneho oleja s kvalitou nafty, používaný ako biopalivo)

37

33

nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov vyrobených z biomasy)

44

34

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej (rastlinný olej termochemicky spracovaný vodíkom)

44

34

čistý rastlinný olej (olej vyrobený z olejnatých rastlín lisovaním, extrahovaním alebo podobnými postupmi, surový alebo rafinovaný, ale chemicky nemodifikovaný, ak je jeho použitie zlučiteľné s typom príslušného motora a zodpovedajúcimi emisnými požiadavkami)

37

34

bioplyn (palivový plyn vyrobený z biomasy a/alebo z biologicky odbúrateľného podielu odpadu, ktorý môže čistením dosiahnuť kvalitu zemného plynu, používaný ako biopalivo alebo drevný plyn)

50

benzín

43

32

nafta

43

36

ê 2009/28/ES

PRÍLOHA IV

Udeľovanie osvedčení pre inštalatérov

Systémy udeľovania osvedčení alebo ekvivalentné kvalifikačné systémy uvedené v článku 18 14ods. 3 vychádzajú z týchto kritérií:

1. Proces udeľovania osvedčení alebo kvalifikácií musí byť transparentný a jednoznačne vymedzený členským štátom alebo ním určeným správnym orgánom.

2. Inštalatéri zariadení na biomasu, tepelných čerpadiel, plytkých geotermálnych a solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných zariadení musia získať osvedčenie v rámci akreditovaného programu odbornej prípravy alebo od poskytovateľa odbornej prípravy.

3. Akreditáciu programu odbornej prípravy alebo poskytovateľa odbornej prípravy udeľujú členské štáty alebo správne orgány nimi určené. Akreditačný orgán zabezpečuje, aby bol program odbornej prípravy ponúkaný poskytovateľmi odbornej prípravy prepojený s ostatnými oblasťami a mal regionálne alebo celoštátne pokrytie. Poskytovateľ odbornej prípravy musí mať primerané technické vybavenie na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy vrátane určitých laboratórnych zariadení alebo zodpovedajúcich zariadení na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy. Poskytovateľ odbornej prípravy musí okrem základnej odbornej prípravy ponúkať kratšie aktualizačné kurzy týkajúce sa aktuálnych otázok vrátane nových technológií, aby sa v oblasti inštalačných technológií zabezpečilo celoživotné vzdelávanie. Poskytovateľ odbornej prípravy môže byť výrobca zariadenia alebo systému, ústav alebo združenie.

4. Odborná príprava, vďaka ktorej inštalatér získava osvedčenie alebo kvalifikáciu, zahŕňa teoretickú a praktickú časť. Pri ukončení odbornej prípravy musí mať inštalatér zručnosti požadované na to, aby mohol inštalovať príslušné zariadenia a systémy s cieľom plniť potreby spotrebiteľa spojené s výkonom a spoľahlivosťou, vykonávať kvalitnú prácu a dodržiavať všetky relevantné predpisy a normy vrátane energetického a environmentálneho označovania.

5. Kurz odbornej prípravy sa ukončuje skúškou, na základe ktorej sa udeľuje osvedčenie alebo kvalifikácia. Súčasťou skúšky je praktické hodnotenie úspešnosti inštalácie kotlov a pecí na biomasu, tepelných čerpadiel, plytkých geotermálnych zariadení, solárnych fotovoltaických alebo solárnych tepelných zariadení.

6. V systémoch udeľovania osvedčení alebo v ekvivalentných kvalifikačných systémoch uvedených v článku 18 14ods. 3 sa náležite zohľadnia tieto usmernenia:

a) akreditované programy odbornej prípravy by sa mali ponúkať inštalatérom s pracovnými skúsenosťami, ktorí absolvovali alebo absolvujú tieto druhy odbornej prípravy:

i) v prípade inštalatérov kotlov a pecí na biomasu: požaduje sa odborná príprava ako inštalatér, montér rúr a rúrok, inžinier so zameraním na systémy vykurovacej techniky alebo technik so zameraním na inštaláciu sanitárnych a vykurovacích alebo chladiacich zariadení;

ii) v prípade inštalatérov tepelných čerpadiel: požaduje sa odborná príprava pre inštalatérov alebo inžinierov so zameraním na chladiarenské systémy, ktorí musia mať základné zručnosti v oblasti elektrických zariadení a inštalatérstva (rezanie rúr, spájkovanie rúrkových spojov, lepenie rúrkových spojov, izolácia, utesňovanie tvaroviek, testovanie netesnosti a inštalácia vykurovacích alebo chladiacich zariadení);

iii) v prípade inštalatérov solárnych fotovoltaických alebo solárnych tepelných zariadení: požaduje sa odborná príprava pre inštalatérov alebo elektrikárov, ktorí musia mať zručnosti v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení a pokrývačstva vrátane znalostí v oblasti spájkovania rúrkových spojov, lepenia rúrkových spojov, utesňovania tvaroviek, testovania netesnosti, ako aj schopnosť spájať vodiče a musia poznať základné strešné materiály a utesňovacie metódy a metódy na krytie trhlín alebo

iv) systém odbornej praxe, v rámci ktorého inštalatér nadobúda potrebné zručnosti a ktorý zodpovedá 3 rokom vzdelávania v zručnostiach uvedených v písmenách a), b) alebo c) vrátane výučby v triede aj na pracovisku.

b) Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra kotlov a pecí na biomasu by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o biomasu, a zahŕňať ekologické aspekty, palivá z biomasy, logistiku, protipožiarnu ochranu, súvisiace dotácie, metódy spaľovania, systémy zapaľovania, optimálne hydraulické riešenia, porovnanie nákladov a rentability, ako aj projektovanie, inštaláciu a údržbu kotlov a pecí na biomasu. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem v oblasti technológií a palív z biomasy, ako napríklad pelety, ako aj vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva týkajúceho sa biomasy.

c) Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra tepelných čerpadiel by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o tepelné čerpadlá, a zahŕňať geotermálne zdroje a teploty zdrojov v zemi v rôznych regiónoch, identifikáciu pôd a hornín z hľadiska tepelnej vodivosti, predpisy týkajúce sa využívania geotermálnych zdrojov, možnosti využívania tepelných čerpadiel v budovách a stanovenie najvhodnejšieho systému tepelných čerpadiel, ako aj znalosti o ich technických požiadavkách, bezpečnosti, filtrovaní vzduchu, napojení na tepelný zdroj a o usporiadaní systému. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem pre tepelné čerpadlá, ako aj príslušného vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva. Inštalatér by mal preukázať tieto kľúčové znalosti:

i) základné poznatky o zásadách fungovania tepelných čerpadiel a ich fyzických charakteristikách vrátane charakteristík vykurovacieho okruhu: súvislosti medzi nízkymi teplotami vykurovacieho média a vysokými teplotami tepelného zdroja, ako aj medzi účinnosťou tohto systému, stanovením výkonového čísla (COP) a sezónneho výkonového čísla (SPF);

ii) poznatky o častiach a súčastiach a o ich funkciách v rámci vykurovacieho okruhu vrátane kompresora, expanzívneho ventilu, výparníka, kondenzátora, upínadiel a montážneho materiálu, mazacieho oleja, chladiaceho média a o možnostiach prehriatia, podchladenia a chladenia pomocou tepelného čerpadla a

iii) schopnosť vybrať a kalibrovať komponenty pri bežnej inštalácii vrátane schopnosti stanoviť typické hodnoty tepelnej záťaže rôznych budov a v prípade produkcie horúcej a teplej vody, vychádzajúc z energetickej spotreby, stanoviť kapacitu tepelného čerpadla v závislosti od tepelnej záťaže pri produkcii horúcej a teplej vody, skladovacej kapacity budovy a prerušiteľnej dodávky prúdu; určiť komponenty zásobnej nádrže a jej objem a integráciu sekundárneho vykurovacieho systému.

d) Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných zariadení by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o výrobky fungujúce na báze solárnej energie a porovnanie nákladov a rentability, a zahŕňať ekologické aspekty, komponenty, charakteristiky a dimenzovanie solárnych systémov, výber správnych systémov a dimenzovanie komponentov, stanovenie požadovaného tepla, protipožiarnu ochranu, súvisiace dotácie, ako aj projektovanie, inštaláciu a údržbu solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných zariadení. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem v oblasti technológií a udeľovania osvedčení, akým je napríklad Solar Keymark, ako aj znalosť príslušného vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva. Inštalatér by mal preukázať tieto kľúčové znalosti:

i) schopnosť dodržiavať bezpečnosť pri práci a používať požadované nástroje a zariadenia a plniť bezpečnostné predpisy a normy, ako aj schopnosť identifikovať riziká v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení a iné riziká, ktoré sú spojené s inštaláciou solárnych zariadení;

ii) schopnosť identifikovať systémy a ich komponenty, ktoré sú typické pre aktívne a pasívne systémy, vrátane mechanického návrhu, ako aj schopnosť určiť umiestnenie komponentov a rozvrhnutie a konfiguráciu systému;

iii) schopnosť určiť požadovanú plochu na inštaláciu, nasmerovanie a sklon solárneho fotovoltaického a solárneho ohrievača vody, pričom sa zohľadňuje clonenie, prístup slnečného žiarenia, štrukturálna integrita, primeranosť inštalácie vzhľadom na budovu alebo klímu, ako aj schopnosť identifikovať rôzne inštalačné metódy vhodné pre rozličné druhy striech a vyváženosť systémových zariadení potrebných na inštaláciu a

iv) najmä v prípade solárnych fotovoltaických systémov schopnosť prispôsobovať projektové návrhy elektrických obvodov vrátane schopnosti určiť výpočtový (menovitý) prúd, vyberať vodiče vhodných typov a menovitých výkonov pre každý elektrický obvod, určovať primeranú veľkosť, triedu a umiestnenie všetkých súvisiacich zariadení a podsystémov, ako aj zvoliť vhodný bod prepojenia.

e) Platnosť osvedčenia inštalatéra by mala byť časovo obmedzená a na jeho predĺženie by sa mal absolvovať aktualizačný seminár alebo kurz.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

PRÍLOHA V

Pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov

A. Typické a určené hodnoty týkajúce sa biopalív, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenou využívania pôdy

Reťazec výroby biopalív

Typické úspory emisií skleníkových plynov

Určené úspory emisií skleníkových plynov

etanol z cukrovej repy  ð (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli) ï 

61 % ð 67 % ï 

52 ð 59 ï %

 ð etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli) ï 

ð 77 % ï 

ð 73 % ï 

 ð etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*) ï 

ð 73 % ï 

ð 68 % ï

 ð etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*) ï 

ð 79 % ï 

ð 76 % ï 

 ð etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*) ï 

ð 58 % ï 

ð 46 % ï 

 ð etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*) ï 

ð 71 % ï 

ð 64 % ï 

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza)

32 %

16 %

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

32 %

16 %

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli)

45 %

34 %

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

53 %

47 %

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

69 %

69 %

ð etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli) ï 

ð 48 % ï 

ð 40 % ï 

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla ð * ï )

56 ð 55 ï %

49 ð 48 % ï

ð etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*) ï 

ð 40 % ï 

ð 28 % ï 

ð etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*) ï 

ð 69 % ï 

ð 68 % ï 

ð etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli) ï 

ð 47 % ï 

ð 38 % ï 

ð etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*) ï 

ð 53 % ï 

ð 46 % ï 

ð etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*) ï 

ð 37 % ï 

ð 24 % ï 

ð etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*) ï 

ð 67 % ï 

ð 67 % ï 

etanol z cukrovej trstiny

ð 70 % ï

ð 70 % ï

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov etyl-terc-butyl-éteru (ETBE)

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov terciárneho amyl-etyl-éteru (TAEE)

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

45 ð 52 ï %

38 ð 47 ï %

bionafta zo slnečnice

58 ð 57 ï %

51 ð 52 ï %

bionafta zo sóje

40 ð 55 ï %

31 ð 50 ï %

bionafta z palmového oleja ( ð nádrž odpadových vôd s voľným výtokom ï proces sa neuvádza)

36 ð 38 ï %

19 ð 25 ï %

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

62 ð 57 ï %

56 ð 51 ï %

bionafta z odpadového ð kuchynského ï rastlinného alebo živočíšneho* oleja

88 ð 83 ï %

83 ð 77 ï %

ð bionafta zo škvareného živočíšneho tuku ï

ð 79 % ï

ð 72 % ï 

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

51 %

47 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

ð 58 ï 65 %

ð 54 ï 62 %

ð hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje ï

ð 55 %ï 

ð 51 % ï 

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja ( ð nádrž odpadových vôd s voľným výtokom ï proces sa neuvádza)

40 %

ð 28 ï 26 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

ð 59 ï 68 %

ð 55 ï 65 %

ð hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja ï

ð 90 %ï 

ð 87 % ï 

ð hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku ï

ð 87 % ï 

ð 83 % ï 

čistý rastlinný olej z repky olejnej 

ð 59 % ï 58 %

57 %

ð čistý rastlinný olej zo slnečnice ï

ð 65 % ï 

ð 64 % ï 

ð čistý rastlinný olej zo sóje ï

ð 62 % ï 

ð 61 % ï 

ð čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) ï 

ð 46 % ï 

ð 36 % ï 

ð čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) ï 

ð 65 % ï 

ð 63 % ï 

ð čistý olej z odpadového kuchynského oleja ï

ð 98 % ï 

ð 98 % ï 

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

80 %

73 %

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

84 %

81 %

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

86 %

82 %

(*) Nezahŕňa živočíšny olej vyrábaný zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 3 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (1 2 )

ò nový

(*)    Určené hodnoty pre procesy využívajúce zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla platia len vtedy, ak je VŠETKO procesné teplo dodané zariadením na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

B.Odhadované typické a určené hodnoty týkajúce sa budúcich biopalív, ktoré sa v januári 2008 Ö roku 2016 Õ  nenachádzali na trhu alebo sa nachádzali na trhu iba v zanedbateľných množstvách, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenou využívania pôdy

Reťazec výroby biopalív

Typické úspory emisií skleníkových plynov

Určené úspory emisií skleníkových plynov

etanol z pšeničnej slamy

87 % ð 85 % ï

85 % ð 83 % ï

etanol z drevného odpadu

80 %

74 %

etanol z drevín pestovaných na tento účel

76 %

70 %

nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch ð v samostatnom zariadení ï 

95 %ð 85 % ï

95 %ð 85 % ï

nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch ð v samostatnom zariadení ï 

93 %ð 78 % ï

93 %ð 78 % ï

ð benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadeníï

 ð 85 % ï

 ð 85 % ï

ð benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení ï 

ð 78 % ï

ð 78 % ï

dimetyléter (DME) z drevného odpadu ð v samostatnom zariadení ï 

ð 86 % ï 95 %

ð 86 % ï 95 %

dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel ð v samostatnom zariadení ï

ð 79 % ï 92 %

ð 79 % ï 92 %

metanol z drevného odpadu ð v samostatnom zariadení ï

94 % ð 86 % ï

94 % ð 86 % ï

metanol z drevín pestovaných na tento účel ð v samostatnom zariadení ï

91 % ð 79 % ï

91 % ð 79 % ï

ð nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy ï

ð 89 % ï 

ð 89 % ï

ð benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy ï

ð 89 % ï

ð 89 % ï

ð dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy ï

ð 89 % ï

ð 89 % ï

ð metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy ï 

ð 89 % ï

ð 89 % ï

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov metyl-terc-butyl-éteru (MTBE)

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

C. Metodika

1. Emisie skleníkových plynov z výroby a používania motorových palív v doprave, biopalív a biokvapalín sa vypočítavajú Ö takto Õ:

ò nový

a) Emisie skleníkových plynov z výroby a používania biopalív sa vypočítavajú takto:

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

E = eec + el + ep + etd + euescaeccseccr eee,

kde

E

=

celkové emisie z používania paliva;

eec

=

emisie z ťažby alebo pestovania surovín;

el

=

množstvo emisií na rok, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy;

ep

=

emisie zo spracovania;

etd

=

emisie z dopravy a distribúcie;

eu

=

emisie z používaných palív;

esca

=

úspora emisií z akumulácie pôdneho uhlíka prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia;

eccs

=

úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní uhlíka Ö a Õ

eccr

=

úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka.; a

eec

=

úspora emisií pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, pri ktorej vzniká nadbytočná elektrina.

Emisie z výroby strojov a zariadení sa nezohľadňujú.

ò nový

b)     Emisie skleníkových plynov z výroby a používania biokvapalín sa vypočítavajú zo vzorca pre biopalivá (E), ktorý sa však musí rozšíriť o premenu energie na vyrábanú elektrinu a/alebo na vyrábané teplo a chladenie, a to takto:

i) zariadenia na výrobu energie, ktoré dodávajú iba teplo:

ii) zariadenia na výrobu energie, ktoré dodávajú iba elektrinu:

kde

EC h,el = celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity.

E    = celkové emisie skleníkových plynov z biokvapaliny pred záverečnou konverziou.

ηel     = elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným vstupom biokvapaliny na základe jej energetického obsahu;

ηh     = tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným vstupom biokvapaliny na základe jej energetického obsahu;

iii) v prípade elektriny alebo mechanickej energie pochádzajúcej zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú využiteľné teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:

iv) v prípade elektriny alebo mechanickej energie pochádzajúcej zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:

kde:

EC h,el = celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity.

E    = celkové emisie skleníkových plynov z biokvapaliny pred záverečnou konverziou.

ηel     = elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným palivovým vstupom na základe jeho energetického obsahu.

ηh     = tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným palivovým vstupom na základe jeho energetického obsahu.

Cel     = podiel exergie na elektrine a/alebo mechanickej energii stanovený na 100 % (Cel = 1).

Ch     = účinnosť Carnotovho cyklu (podiel exergie na využiteľnom teple).

Účinnosť Carnotovho cyklu Ch pre využiteľné teplo pri rozdielnych teplotách sa definuje ako:

kde

Th    = teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste.

T0    = teplota okolia nastavená na 273 kelvinov (rovná sa 0 °C).

Pre Th < 150 °C (423,15 kelvina) môže byť Ch definovaný aj takto:

Ch     = účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546

Na účely tohto výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)    „kombinovaná výroba tepla a elektriny“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektriny a/alebo mechanickej energie v jednom procese;

b)    „využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie a chladenie;

c)    „ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.

ê 2009/28/ES

ð nový

2. Emisie skleníkových plynov z ðbiopalív a biokvapalín sa vyjadria takto: ï palív (E) sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva, gCO2eq/MJ.

ò nový

a) emisie skleníkových plynov z biopalív (E) sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva, gCO2eq /MJ.

b) emisie skleníkových plynov z biokvapalín (EC) sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva konečnej energetickej komodity (tepla alebo elektriny), gCO2eq /MJ.

Ak sa popri vykurovaní a chladení kombinovane vyrába aj elektrina, emisie sa rozdelia medzi teplo a elektrinu (podľa bodu 1 písm. b) bez ohľadu na to, či sa teplo využíva na účely vykurovania alebo chladenia 3 .

Ak sa emisie skleníkových plynov z ťažby alebo pestovania surovín eec vyjadrujú v jednotkách g CO2eq na suchú tonu surovín, prevod ekvivalentu CO2 na MJ paliva, gCO2eq /MJ na gramy sa vypočíta takto:

kde

Emisie na suchú tonu surovín sa vypočítajú takto:

 

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

3. Odchylne od bodu 2 sa v prípade motorových palív v doprave môžu hodnoty vypočítavané ekvivalentom množstva gramov gCO2eq/MJ prispôsobiť tak, aby sa zohľadnili rozdiely medzi palivami, pokiaľ ide o vykonanú užitočnú prácu vyjadrenú v km/MJ. Takéto prispôsobenie je možné len v prípade, ak sa poskytne dôkaz o existencii rozdielov, pokiaľ ide o vykonanú užitočnú prácu.

4. 3. Úspory emisií skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín sa vypočítajú Ö takto Õ:

ò nový

a) úspory emisií skleníkových plynov z biopalív:

ê 2009/28/ES

ð nový

ÚSPORY = ð (E F(t) – E B /E F(t)ï , (EFEB)/EF,

kde

EB

=

celkové emisie z biopaliva a

EF(t)

=

celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva ð používaného v doprave ï

ò nový

b) úspory emisií skleníkových plynov z tepla a chladenia, pričom elektrina sa vyrába z biokvapalín:

ÚSPORY = (ECF(h&c,el,) – ECB(h&c,el)/ECF (h&c,el), 

kde

ECB(h&c,el) = celkové emisie z tepla alebo elektriny; a

ECF(h&c,el) = celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného na využiteľné teplo alebo elektrinu.

ê 2009/28/ES

ð nový

5.4. Na účely bodu 1 sú zohľadnené skleníkové plyny CO2, N2O a CH4. Na účely výpočtu ekvivalentu CO2 majú uvedené plyny túto hodnotu:

CO2

:

1

N2O

:

296 ð 298 ï 

CH4

:

23 ð 25 ï

6.5. Emisie z ťažby alebo pestovania surovín, eec zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby alebo pestovania; zo zberu, ð sušenia a skladovania ï surovín; z odpadov a úniku látok a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Certifikované zníženie emisií skleníkových plynov zo spaľovania prebytočného plynu na mieste produkcie ropy kdekoľvek na svete sa odpočítava. Ako alternatívu skutočných hodnôt možno použiť odhadované množstvá emisií z pestovaniað poľnohospodárskej biomasy ï, ktoré je možné odvodiť na základe ð regionálnych ï priemerov ðemisií z pestovania zahrnutých do správ podľa článku 28 ods. 4 a z informácií o rozčlenených určených hodnotách pre emisie z pestovania zahrnutých v tejto prílohe. Ako alternatívu skutočných hodnôt ð je ï možno v prípade chýbajúcich príslušných informácií vo vyššie uvedených správach povolené vypočítať priemerné hodnoty založené na miestnych poľnohospodárskych postupoch, ktoré vychádzajú napríklad z údajov o skupinách poľnohospodárskych podnikov ï vypočítaných pre geografické oblasti, ktoré sú menšie ako oblasti, ktoré sa používajú pri výpočte určených hodnôt.

ò nový

6.    Úspory emisií na základe lepšieho riadenia poľnohospodárstva, napríklad prechodu k minimálnemu alebo bezorbovému obrábaniu pôdy, pestovaniu lepších plodín alebo ich striedaniu, využívaniu krycích plodín vrátane hospodárenia so zvyškami týchto plodín a používaniu organického pôdneho kondicionéra (napr. kompostu, digestát fermentácie hnoja), sa na účely výpočtu uvedeného v bode 3 zohľadnia iba vtedy, ak sa spoľahlivo a overiteľne preukáže, že sa obsah uhlíka v pôde zvýšil, alebo sa dá očakávať, že sa zvýšil v období, v ktorom sa dané východiskové suroviny vypestovali, pričom uvedené emisie sa zohľadnia v prípade, ak takéto postupy viedli k vyššiemu použitiu hnojív a herbicídov.

ê 2015/1513 článok 2.13 a príloha II.1

7. Anualizované emisie vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy (el) sa vypočítavajú rovnomerným rozdelením celkových emisií za obdobie 20 rokov. Na výpočet uvedených emisií sa uplatňuje tento vzorec:

el = (CSR – CSA) × 3,664 × 1/20 × 1/P – eB, 4

kde

el

=

anualizované emisie skleníkových plynov vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy [merané ako množstvo ekvivalentu CO2 (v gramoch) na jednotku biopalivovej alebo biokvapalinovej energie (v megajouloch)]. „Orná pôda“ 5 a „pôda pre trvácne plodiny“ 6 sa považujú za jedno využitie pôdy;

CSR

=

zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiacej s referenčným využívaním pôdy [merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie]. Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo 20 rokov pred tým, ako sa získali východiskové suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo neskôr;

CSA

=

zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiacej so skutočným využívaním pôdy [merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie]. Ak sa zásoby uhlíka zhromažďujú viac ako jeden rok, hodnotou CSA sú odhadované zásoby na jednotku plochy po 20 rokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, ktoré obdobie nastane skôr;

P

=

produktivita plodín (meraná ako energia z biopalív alebo biokvapalín na jednotku plochy za rok) a

eB

=

bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ biopalív alebo biokvapalín, ak sa biomasa získava z obnovenej znehodnotenej pôdy za podmienok ustanovených v bode 8.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

8. Bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ sa udelí, ak sa preukáže, že daná pôda:

a) sa v januári 2008 nevyužívala na poľnohospodárske ani žiadne iné činnosti a

b) patrí do jednej z týchto kategórií:

i) Ö je Õ veľmi znehodnotená pôda vrátane pôdy, ktorá sa v minulosti využívala na poľnohospodárske účely.;

i) silno kontaminovaná pôda.

Bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ sa uplatňuje na obdobie 10 ð 20 ï rokov od dátumu zmeny využívania pôdy na poľnohospodárske účely pod podmienkou, že sa v prípade pôdy uvedenej v bode i b ) zaručí pravidelný nárast zásob uhlíka a výrazné zníženie erózie, a že sa v prípade pôdy uvedenej v bode ii) zníži kontaminácia pôdy.

9. Kategórie uvedené v bode 8 písm. b) sa vymedzujú takto:

a)veľmi Veľmi znehodnotená pôda“ je pôda, ktorá je počas dlhého obdobia buď výrazne zasolená, alebo vykazuje mimoriadne nízky obsah organických látok a je veľmi zvetraná;

b) „silno kontaminovaná pôda“ je pôda, ktorá vzhľadom na kontamináciu pôdy nie je vhodná na pestovanie potravín alebo krmív.

Patrí sem aj pôda, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 18 ods. 4 štvrtý pododsek.

10. Komisia do 31. decembra 2009 ð 2020 ï prijme Ö preskúma Õ usmernenia pre výpočet zásob uhlíka v pôde 7 základe usmernení IPCC pre vnútroštátne súpisy skleníkových plynov z roku 2006 – zväzok 4 ð a v súlade s nariadením (EÚ) č. 525/2013 8 a nariadením (INSERT THE NO AFTER THE ADOPTION 9 ï  . Usmernenia Komisie budú slúžiť ako základ pre výpočet zásob uhlíka v pôde na účely tejto smernice.

11. Emisie zo spracovania, ep, zahŕňajú emisie zo samotného spracovania; z odpadov a úniku látok a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri spracovávaní.

Pri započítaní spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu palív sa intenzita emisií skleníkových plynov pri výrobe a distribúcii tejto elektriny považuje za rovnakú ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne. Odchylne od tohto pravidla môžu výrobcovia používať priemernú hodnotu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elektrizačnej sústave.

ò nový

Emisie zo spracovávania zahŕňajú tam, kde je to relevantné, emisie zo sušenia medziproduktov a materiálov. 

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

12. Emisie z dopravy a distribúcie, (etd), zahŕňajú emisie z dopravy a skladovania surovín a polotovarov a zo skladovania a distribúcie hotových materiálov. Emisie z dopravy a distribúcie, ktoré sa zohľadňujú podľa bodu 6 5, nie sú v tomto bode zahrnuté.

13. Emisie z používaných palív (eu) sa v prípade biopalív a biokvapalín považujú za nulové.

ð Emisie skleníkových plynov iných než CO2 (N2O a CH4) z používaných palív sa zahrnú do faktoru eu pre biokvapaliny. ï

14. Úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní uhlíka (eccs), ktoré ešte neboli započítané pri ep, je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní a ð ukladaní ï sekvestrácii emitovaného CO2 v priamej súvislosti s ťažbou, prepravou, spracovaním a distribúciou palív ð ak sa ukladanie uskutočnilo v súlade so smernicou 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého ï.

15. Úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka (eccr) ð priamo súvisí s výrobou biopaliva alebo biokvapaliny, ku ktorým sú priradené, a ïje obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, ktorého uhlík pochádza z biomasy a používa sa ð v energetike alebo sektore dopravy ï na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív v komerčných produktoch a službách.

ò nový

16. Keď jednotka kombinovanej výroby – zaisťujúca teplo a/alebo elektrinu v procese výroby paliva, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie – vyrobí prebytočnú elektrinu a/alebo prebytočné využiteľné teplo, emisie skleníkových plynov sa rozdelia medzi elektrinu a užitočné teplo úmerne teplote tepla (ktorá odráža užitočnosť (úžitok) tepla). Alokačný faktor, nazývaný „účinnosť Carnotovho cyklu“ Ch, sa pre využiteľné teplo pri rozdielnych teplotách vypočíta takto:

kde

Th     = teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste.

T0    = teplota okolia nastavená na 273 kelvinov (rovná sa 0 °C).

Pre Th < 150 °C (423,15 kelvina) môže byť Ch definovaný aj takto:

Ch     = účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546

Na účely tohto výpočtu sa použije skutočná účinnosť definovaná ako ročná mechanická energia, elektrina a teplo vyrobené v uvedenom poradí vydelené ročným energetickým vstupom

Na účely tohto výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

   a) „kombinovaná výroba tepla a elektriny“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v jednom procese;

   b) „využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie alebo chladenie;

   c) „ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

16. Úspora emisií pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, pri ktorej vzniká nadbytočná elektrina, eee, sa zohľadňuje v súvislosti s nadbytočnou elektrinou vyrobenou v rámci systémov výroby paliva, ktoré využívajú kombinovanú výrobu okrem prípadu, keď palivo použité na kombinovanú výrobu je vedľajším produktom iným ako zvyšky poľnohospodárskych plodín. Pri započítaní tejto nadbytočnej elektriny sa veľkosť jednotky kombinovanej výroby považuje za minimum potrebné na to, aby jednotka kombinovanej výroby mohla dodávať teplo potrebné na výrobu paliva. Úspora emisií skleníkových plynov súvisiaca s touto nadbytočnou elektrinou sa rovná množstvu skleníkových plynov, ktoré by boli emitované pri výrobe rovnakého množstva elektriny v elektrárni pri použití rovnakého paliva ako v prípade jednotky kombinovanej výroby.

17. Keď je kombinovaným produktom výroby paliva palivo, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, a jeden alebo viacero iných produktov („vedľajšie produkty“), emisie skleníkových plynov sa delia medzi palivo alebo jeho medziprodukt a vedľajšie produkty úmerne k ich energetickému obsahu (stanovuje sa na základe nižšej výhrevnosti v prípade vedľajších produktov iných ako elektrina ð a teplo ï ). ðIntenzita skleníkových plynov prebytočného užitočného tepla alebo prebytočnej elektriny sa zhoduje s intenzitou tepla alebo elektriny, ktorých dodávky sa použili na proces výroby paliva, a určia sa na základe výpočtu intenzity skleníkových plynov všetkých vstupov a emisií vrátane emisií zo surovín a emisií CH4 a N2O, do a z jednotky kombinovanej výroby, kotla či iného zariadenia zaisťujúceho dodávky tepla alebo elektriny do procesu výroby paliva. V prípade kombinovanej výroby elektriny a tepla sa výpočet uskutoční podľa bodu 16. ï

18. Na účely výpočtu uvedeného v odseku 17 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom eec + el + podielu emisií ep, etd a eee  ð eec + e l + esca + podielu emisií e p, e td , eccs a eccr ï ktoré vznikajú v procese až do fázy, keď sa vyrobí vedľajší produkt (vrátane fázy výroby samotnej). Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel tých emisií, ktoré sa pripísali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tento účel namiesto celkového množstva týchto emisií.

ò nový

V prípade biopalív a biokvapalín sa na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti bodu 17. Na odpady a zvyšky sa nepridelia žiadne emisie. Na účely výpočtu sa energetický obsah vedľajších produktov s negatívnym energetickým obsahom považuje za nulový.

Odpady, zvyšky vrátane korún a vetiev stromov, slamy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín, ako aj zvyšky zo spracovania vrátane nespracovaného glycerínu (glycerín, ktorý neprešiel rafináciou) sa považujú za odpady a zvyšky s nulovými emisiami skleníkových plynov v rámci životného cyklu až do procesu zberu týchto materiálov, bez ohľadu na to, či sa pred premenou na konečný produkt spracovávajú na medziprodukty.

V prípade palív vyrábaných v iných rafinériách než tých, ktoré sú kombináciou spracovateľských zariadení s kotlami alebo jednotiek kombinovanej výroby poskytujúcich dodávky tepla a/alebo elektriny do spracovateľského zariadenia, sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

V prípade biopalív a biokvapalín sa na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty vrátane elektriny, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti bodu 16 s výnimkou zvyškov poľnohospodárskych plodín vrátane slamy, bagasy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín. Na účely výpočtu sa energetický obsah vedľajších produktov s negatívnym energetickým obsahom považuje za nulový.

Odpady, zvyšky poľnohospodárskych plodín vrátane slamy, bagasy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín a zvyšky zo spracovania vrátane nespracovaného glycerínu (glycerín, ktorý neprešiel rafináciou) sa považujú, že majú nulové emisie skleníkových plynov v rámci životného cyklu až do procesu zberu týchto materiálov.

V prípade palív vyrábaných v rafinériách sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.

19. V prípade biopalív predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 43 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF  ð E F(t) ï  hodnotu najnovšiu známu priemernú hodnotu skutočných emisií z fosílnej zložky automobilového benzínu a motorovej nafty spotrebovaných v Spoločenstve, ktoré boli oznámené podľa smernice 98/70/ES. Ak takéto údaje nie sú k dispozícii, používa sa hodnota 83,8 ð 94 ï gCO2eq/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na výrobu elektriny predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 43 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF hodnotu 91 ð 183 ï gCO2eq/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na ð výrobu využiteľného ï tepla ð , ako aj na vykurovanie a/alebo chladenie ï  výrobu predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 43 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EFð (h&c) ï hodnotu 77 ð  80 ï gCO2eq/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na kombinovanú výrobu elektriny a tepla predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 4 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF hodnotu 85 2eq/MJ.

D. Roztriedenie určených hodnôt pre biopalivá a biokvapaliny

Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: eec“ tak, ako sa vymedzujú v časti C tejto prílohy Ö vrátane pôdnych emisií N2O Õ  

ò nový

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy

9,6

9,6

etanol z kukurice

25,5

25,5

etanol z iných obilnín okrem kukurice

27,0

27,0

etanol z cukrovej trstiny

17,1

17,1

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

32,0

32,0

bionafta zo slnečnice

26,1

26,1

bionafta zo sóje

21,4

21,4

bionafta z palmového oleja

20,7

20,7

bionafta z odpadového kuchynského oleja

0

0

bionafta zo škvareného živočíšneho tuku

0

0

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

33,4

33,4

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

26,9

26,9

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje

22,2

22,2

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja

21,7

21,7

hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja

0

0

hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku

0

0

čistý rastlinný olej z repky olejnej

33,4

33,4

čistý rastlinný olej zo slnečnice

27,2

27,2

čistý rastlinný olej zo sóje

22,3

22,3

čistý rastlinný olej z palmového oleja

21,6

21,6

čistý olej z odpadového kuchynského oleja

0

0

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy

12

12

etanol z pšenice

23

23

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve

20

20

etanol z cukrovej trstiny

14

14

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

29

29

bionafta zo slnečnice

18

18

bionafta zo sóje

19

19

bionafta z palmového oleja

14

14

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho* oleja

0

0

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

30

30

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

18

18

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja

15

15

čistý rastlinný olej z repky olejnej

30

30

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

0

0

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

0

0

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

0

0

(*) Nezahŕňa živočíšny olej vyrábaný zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 3 v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002.

ò nový

Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: „eec“ – len pre pôdne emisie N2O (sú už zahrnuté v roztriedených hodnotách pre emisie z pestovania v tabuľke pre „eec“)

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy

4,9

4,9

etanol z kukurice

13,7

13,7

etanol z iných obilnín okrem kukurice

14,1

14,1

etanol z cukrovej trstiny

2,1

2,1

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

17,6

17,6

bionafta zo slnečnice

12,2

12,2

bionafta zo sóje

13,4

13,4

bionafta z palmového oleja

16,5

16,5

bionafta z odpadového kuchynského oleja

0

0

bionafta zo škvareného živočíšneho tuku

0

0

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

18,0

18,0

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

12,5

12,5

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje

13,7

13,7

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja

16,9

16,9

hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja

0

0

hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku

0

0

čistý rastlinný olej z repky olejnej

17,6

17,6

čistý rastlinný olej zo slnečnice

12,2

12,2

čistý rastlinný olej zo sóje

13,4

13,4

čistý rastlinný olej z palmového oleja

16,5

16,5

čistý olej z odpadového kuchynského oleja

0

0

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

Roztriedenie určených hodnôt pre spracovanie (vrátane nadbytočnej elektriny): „ep – eee“ tak, ako sa vymedzujú v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy ð (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli) ï

19 ð 18,8 ï

26 ð 26,3 ï

ð etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli) ï

ð 9,7 ï

ð 13,6 ï

ð etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*) ï 

ð 13,2 ï

ð 18,5 ï

ð etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*) ï 

ð 7,6 ï

ð 10,6 ï

ð etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*) ï 

ð 27,4 ï

ð 38,3 ï

ð etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*) ï 

ð 15,7 ï

ð 22,0 ï

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza)

32 

45 

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

32 

45 

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli)

21 

30 

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

14

19

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

1

1

ð etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli) ï

ð 20,8 ï 

ð 29,1 ï

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

15 ð 14,8 ï

21 ð 20,8 ï

ð etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*) ï

ð 28,6 ï

ð 40,1 ï

ð etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*) ï

ð 1,8 ï

ð 2,6 ï

ð etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli) ï

ð 21,0 ï

ð 29,3 ï

ð etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*) ï

ð 15,1 ï

ð 21,1 ï

ð etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*) ï

ð 30,3 ï

ð 42,5 ï

ð etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*) ï 

ð 1,5 ï

ð 2,2 ï

etanol z cukrovej trstiny

1 ð 1,3 ï

1 ð 1,8 ï

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

16 ð 11,7 ï

22 ð 16,3 ï

bionafta zo slnečnice

16 ð 11,8 ï

22 ð 16,5 ï

bionafta zo sóje

18 ð 12,1 ï

26 ð 16,9 ï

bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza ð nádrž odpadových vôd s voľným výtokom ï)

35 ð 30,4 ï

49 ð 42,6 ï

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

13 ð 13,2 ï

18 ð 18,5 ï

bionafta z odpadového ð kuchynského ï rastlinného alebo živočíšneho  oleja 

9 ð 14,1 ï

13 ð 19,7 ï

ð bionafta zo škvareného živočíšneho tuku ï

ð 17,8 ï

ð 25,0 ï

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

10 ð 10,7 ï

13 ð 15,0 ï

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

10 ð 10,5 ï

13 ð 14,7 ï

ð hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje ï

ð 10,9 ï 

ð 15,2 ï

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza ð nádrž odpadových vôd s voľným výtokom ï )

30 ð 27,8 ï

42 ð 38,9 ï

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja  (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

7 ð 9,7 ï

9 ð 13,6 ï

ð hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja ï

ð 7,6 ï

ð 10,6 ï

ð hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku ï

ð 10,4 ï

ð 14,5 ï

čistý rastlinný olej z repky olejnej

4 ð 3,7 ï

5 ð 5,2 ï

ð čistý rastlinný olej zo slnečnice ï

ð 3,8 ï

ð 5,4 ï

ð čistý rastlinný olej zo sóje ï

ð 4,2 ï

ð 5,9 ï

ð čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) ï

ð 22,6 ï

ð 31,7 ï

ð čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) ï

ð 4,7 ï

ð 6,5 ï

ð čistý olej z odpadového kuchynského oleja ï

ð 0,6 ï

ð 0,8 ï

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

14

20

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

8

11

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

8

11

ò nový

Roztriedenie určených hodnôt len pre extrakciu oleja (sú už zahrnuté v roztriedených hodnotách pre emisie zo spracovania v tabuľke pre „ep“)

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

bionafta z repky olejnej

3,0

4,2

bionafta zo slnečnice

2,9

4,0

bionafta zo sóje

3,2

4,4

bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)

20,9

29,2

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

3,7

5,1

bionafta z odpadového kuchynského oleja

 0

bionafta zo škvareného živočíšneho tuku

4,3

6,0

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

3,1

4,4

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

3,0

4,1

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje

3,3

4,6

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)

21,9

30,7

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

3,8

5,4

hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja

 0

hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku

4,6

6,4

čistý rastlinný olej z repky olejnej

3,1

4,4

čistý rastlinný olej zo slnečnice

3,0

4,2

čistý rastlinný olej zo sóje

3,4

4,7

čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)

21,8

30,5

čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

3,8

5,3

čistý olej z odpadového kuchynského oleja

 0

 0

Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu: „etd“ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli)

2,4

2,4

etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli)

2,4

2,4

etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*)

2,4

2,4

etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*)

2,4

2,4

etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*)

2,4

2,4

etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*)

2,4

2,4

etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

2,2

2,2

etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli)

2,2

2,2

etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

2,2

2,2

etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

2,2

2,2

etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli)

2,2

2,2

 etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

2,2

2,2

etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

2,2

2,2

etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

2,2

2,2

etanol z cukrovej trstiny

9,7

9,7

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

1,8

1,8

bionafta zo slnečnice

2,1

2,1

bionafta zo sóje

8,9

8,9

bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)

6,9

6,9

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

6,9

6,9

bionafta z odpadového kuchynského oleja

1,9

1,9

bionafta zo škvareného živočíšneho tuku

1,7

1,7

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

1,7

1,7

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

2,0

2,0

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje

9,1

9,1

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)

7,0

7,0

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

7,0

7,0

hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja

1,8

1,8

hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku

1,5

1,5

čistý rastlinný olej z repky olejnej

1,4

1,4

čistý rastlinný olej zo slnečnice

1,7

1,7

čistý rastlinný olej zo sóje

8,8

8,8

čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)

6,7

6,7

čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

6,7

6,7

čistý olej z odpadového kuchynského oleja

1,4

1,4

ê 2009/28/ES

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy

2

2

etanol z pšenice

2

2

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve

2

2

etanol z cukrovej trstiny

9

9

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

1

1

bionafta zo slnečnice

1

1

bionafta zo sóje

13

13

bionafta z palmového oleja

5

5

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja

1

1

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

1

1

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

1

1

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja

5

5

čistý rastlinný olej z repky olejnej

1

1

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

3

3

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

5

5

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

4

4

ò nový

Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu iba koncového paliva. Sú už zahrnuté v tabuľke „Emisie z prepravy a distribúcie etd” tak, ako sa vymedzujú v časti C tejto prílohy, nasledujúce hodnoty sú však užitočné, ak má hospodársky subjekt v úmysle vykázať len skutočné emisie pochádzajúce z prepravy plodín alebo z prepravy oleja).

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli)

1,6

1,6

etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli)

1,6

1,6

etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*)

1,6

1,6

etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*)

1,6

1,6

etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*)

1,6

1,6

etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*)

1,6

1,6

etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli)

1,6

1,6

etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

1,6

1,6

etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

1,6

1,6

etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

1,6

1,6

etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli)

1,6

1,6

etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

1,6

1,6

etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

1,6

1,6

etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

1,6

1,6

etanol z cukrovej trstiny

6,0

6,0

časť etyl-terc-butyl-éteru (ETBE), ktorá sa vyrába z obnoviteľného etanolu

Bude sa považovať za rovnakú ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť terciárneho amyl-etyl-éteru (TAEE), ktorá sa vyrába z obnoviteľného etanolu

Bude sa považovať za rovnakú ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

1,3

1,3

bionafta zo slnečnice

1,3

1,3

bionafta zo sóje

1,3

1,3

bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)

1,3

1,3

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

1,3

1,3

bionafta z odpadového kuchynského oleja

1,3

1,3

bionafta zo škvareného živočíšneho tuku

1,3

1,3

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

1,2

1,2

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

1,2

1,2

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje

1,2

1,2

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)

1,2

1,2

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

1,2

1,2

hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja

1,2

1,2

hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku

1,2

1,2

čistý rastlinný olej z repky olejnej

0,8

0,8

čistý rastlinný olej zo slnečnice

0,8

0,8

čistý rastlinný olej zo sóje

0,8

0,8

čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)

0,8

0,8

čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

0,8

0,8

čistý olej z odpadového kuchynského oleja

0,8

0,8

ê 2009/28/ES (prispôsobené)

ð nový

Spolu pre pestovanie, spracovanie, dopravu a distribúciu

ð Reťazec výroby biopalív a biokvapalín ï

ð Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ )ï

ð Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ) ï 

etanol z cukrovej repy ð (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli) ï

33 ð 30,8 ï

40 ð 38,3 ï 

ð etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli) ï

ð 21,7 ï

ð 25,6 ï

ð etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*) ï

ð 25,2 ï

ð 30,5 ï

ð etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*) ï

ð 19,6 ï

ð 22,6 ï

ð etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*) ï

ð 39,4 ï

ð 50,3 ï

ð etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny*) ï

ð 27,7 ï

ð 34,0 ï

ð etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotli) ï

ð 48,5 ï

ð 56,8 ï

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*)

37 ð 42,5 ï

43 ð 48,5 ï

ð etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*) ï 

ð 56,3 ï

ð 67,8 ï

ð etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla*) ï

ð 29,5 ï

ð 30,3 ï