52016PC0411

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh je prepracovaným znením nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej tiež „nariadenie Brusel IIa“).

Nariadenie Brusel IIa je základom justičnej spolupráce v rodinných veciach v Európskej únii. Zavádza jednotné normy právomoci vo veciach rozvodu, rozluky a anulovania manželstva, ako aj sporov týkajúcich sa rodičovských práv a povinností v cezhraničných situáciách. Uľahčuje voľný obeh rozsudkov, verejných listín a dohôd v Únii tým, že stanovuje ich uznávanie a vykonávanie v iných členských štátoch. Od 1. marca 2005 sa vzťahuje sa všetky členské štáty 1 s výnimkou Dánska 2 .

Desať rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia Komisia zhodnotila uplatňovanie nariadenia v praxi a zvážila potrebné zmeny k tomuto nástroju vo svojej správe o uplatňovaní prijatej v apríli 2014 3 . Ide o iniciatívu v rámci programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT). Okrem toho Súdny dvor Európskej únie doteraz vydal 24 rozsudkov týkajúcich sa výkladu nariadenia, ktoré boli zohľadnené.

Cieľom prepracovania je ďalej rozvíjať európsky priestor spravodlivosti a základných práv založený na vzájomnej dôvere odstránením zostávajúcich prekážok voľného pohybu súdnych rozhodnutí v súlade so zásadou vzájomného uznávania, ako aj lepšie chrániť najlepší záujem dieťaťa, zjednodušiť postupy a zvýšiť ich efektívnosť.

V politických usmerneniach Junckerovej Komisie 4 sa zdôrazňuje, že justičná spolupráca medzi členskými štátmi EÚ sa musí postupne zlepšovať a držať krok s realitou čoraz mobilnejších občanov v celej Únii, ktorí vstupujú do stavu manželstva a materstva, a to tým, že sa preklenú rozdiely medzi rôznymi justičnými systémami, ako aj vzájomným uznávaním rozsudkov, aby občania mohli ľahšie uplatňovať svoje práva v celej Únii.

Hoci prevláda názor, že nariadenie funguje dobre, konzultácie s hlavnými zainteresovanými stranami odhalili viaceré nedostatky v súčasnom fungovaní nariadenia, ktoré by sa mali napraviť. Pokiaľ ide o dve oblasti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, teda manželské veci a rodičovské práva a povinnosti, bolo zistené, že druhé z nich spôsobujú vážne problémy, ktoré treba urýchlene riešiť.

Pokiaľ ide o manželské veci, k dispozícii bolo v tomto štádiu len málo dôkazov o existujúcich problémoch (vrátane štatistických údajov) na to, aby sa mohla presne určiť potreba zásahu a rozsah problémov a aby sa mohlo prijať plne informované rozhodnutie o výbere niektorej z uvažovaných možností. Navyše po prijatí nariadenia Brusel IIa boli prijaté tri ďalšie nástroje EÚ, ktoré uľahčujú vybavovanie manželských vecí v prípade rozvodu medzinárodného páru. Nariadenie Rím III 5 obsahuje pravidlá o rozhodnom práve pre rozvod a nariadenie o vyživovacej povinnosti 6 rieši súdnu príslušnosť a rozhodné právo vo veci výživného pre manželských partnerov a deti. Rada navyše nedávno schválila posilnenú spoluprácu, pokiaľ ide o majetkové aspekty medzinárodných párov 7 .

V podstate bolo možné určiť šesť hlavných nedostatkov týkajúcich sa rodičovských práv a povinností:

Postup návratu dieťaťa

V prípadoch únosov detí rodičmi má čas kľúčový význam pre úspešné uplatňovanie postupu návratu dieťaťa stanoveného v nariadení. Vyšlo však najavo, že okamžitý návrat dieťaťa by nebolo možné zabezpečiť vo všetkých prípadoch. Neefektívnosť konania možno pripísať viacerým aspektom. Šesťtýždňová lehota na vydanie príkazu na návrat sa v praxi ukázala ako neprimeraná, pretože sudcovia a právnici majú pochybnosti, či týchto šesť týždňov platí pre jednotlivé inštancie, či zahŕňa odvolania alebo dokonca výkon rozhodnutia o návrate. Okrem toho súčasné nariadenie nestanovuje žiadnu lehotu prijímajúcemu ústrednému orgánu na spracovanie žiadosti. Ďalšie problémy pri plnení lehoty sa pripisujú najmä nedostatkom vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o obmedzenie počtu odvolaní proti príkazu na návrat. Časové sklzy pri vybavovaní prípadov boli vo viacerých členských štátoch spôsobené aj nedostatočnou špecializáciou súdov, ktoré sa zaoberajú žiadosťami o návrat. Tieto cezhraničné prípady únosov detí sú zložité a citlivé, ale pre jednotlivých sudcov sa objavujú len zriedkavo, keď ich rieši každý jednotlivý miestny rodinný súd. V dôsledku uvedeného sú sudcovia menej skúsení v príslušných postupoch a ustanoveniach a majú menej príležitostí na bežný kontakt s inými jurisdikciami EÚ, ktorý by napomohol vybudovať vzájomnú dôveru.

Napokon takzvaný „prednostný mechanizmus“ predstavuje pridaný účinok popri tom, čo je ustanovené v Haagskom dohovore z roku 1980 8 , a predpokladá sa, že má silnejší odrádzajúci účinok na potenciálneho rodiča-únoscu. Stanovuje postup po vydaní rozhodnutia o nevrátení vydaného v štáte útočiska na základe článku 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980. Praktické uplatňovanie „prednostného mechanizmu“ sa ukázalo zložité, pretože konanie vo veci opatrovníckeho práva sa nevedie v členskom štáte, v ktorom sa dieťa nachádza, pretože rodičúnosca často nespolupracuje. Najmä vypočutie dieťaťa je často problematické.

Umiestnenie dieťaťa v inom členskom štáte

Súd alebo orgán, ktorý plánuje umiestnenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do inštitúcie v inom členskom štáte, musí konzultovať s orgánmi tohto štátu pred nariadením umiestnenia. Ústredné orgány, ktoré majú povinnosť pomáhať súdom a príslušným orgánom pri zabezpečovaní cezhraničného umiestňovania detí, pravidelne informujú, že niekedy trvá aj niekoľko mesiacov, kým sa zistí, či je v konkrétnom prípade potrebný súhlas. Ak sa vyžaduje súhlas, musí sa dodržiavať konzultačný postup ako taký a údajne je tento postup rovnako zdĺhavý, keďže lehota na odpoveď požiadaných orgánov nie je stanovená. V praxi mnohé žiadajúce orgány nariadia umiestnenie a pošlú dieťa do prijímajúceho štátu v čase, keď konzultačný postup stále prebieha, alebo dokonca v čase, keď sa práve začal, pretože usúdia, že umiestnenie je naliehavé a sú si vedomé dĺžky konania. Prijímajúce štáty sa preto sťažujú, že deti sú často umiestnené už pred udelením súhlasu a sú tak ponechané v situácii právnej neistoty.

Požiadavka vyhlásenia vykonateľnosti

Postup vyhlásenia rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte za vykonateľné (vyhlásenie vykonateľnosti) zostáva prekážkou voľného obehu rozsudkov, prináša so sebou zbytočné náklady a časové sklzy pre rodičov a ich deti ako účastníkov cezhraničných konaní. Čas na získanie vyhlásenia vykonateľnosti sa v jednotlivých členských štátoch líši; v závislosti od jurisdikcie a zložitosti prípadu môže trvať niekoľko dní až niekoľko mesiacov. Stanovená lehota nezohľadňuje čas nevyhnutný na zhromaždenie dokumentov potrebných na uplatňovanie a na preklady. Ak sa podá odvolanie proti vydaniu alebo zamietnutiu vyhlásenia vykonateľnosti, toto oneskorenie sa značne predĺži: odvolacie konanie môže v niektorých členských štátoch trvať až dva roky. Je to obzvlášť deprimujúce pre rodičov, ktorí očakávajú, že rozhodnutia týkajúce sa detí nadobudnú účinnosť bez zbytočného odkladu.

Môže tiež dôjsť k protirečivým situáciám, keď členský štát musí vymáhať práva styku podľa nariadenia, pričom uznanie a/alebo výkon opatrovníckeho práva podľa toho istého rozhodnutia môže byť napadnuté alebo aj zamietnuté v tom istom členskom štáte, pretože rozhodnutia o týchto dvoch právach sa v súčasnosti riadia rozdielnymi postupmi stanovenými v nariadení.

Vypočutie dieťaťa

Existujú rozpory vo výklade dôvodov odmietnutia uznania rozhodnutí vydaných v iných členských štátoch, najmä pokiaľ ide o vypočutie dieťaťa. Toto nariadenie vychádza zo zásady, že názory detí sa musia zohľadniť v prípadoch, ktoré sa ich týkajú, ak je to vhodné vzhľadom na ich vek a vyspelosť a je to v súlade s ich najlepším záujmom. Problémy vznikajú v dôsledku toho, že členské štáty majú odlišné pravidlá upravujúce vypočutie dieťaťa. Konkrétne členské štáty, ktoré majú prísnejšie normy na vypočutie dieťaťa než členský štát pôvodu rozhodnutia, majú na základe súčasných pravidiel tendenciu odmietnuť uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti, ak vypočutie dieťaťa nespĺňa ich vlastné normy. Okrem toho dôležitosť vypočutia detí nie je vo všeobecnosti dostatočne zdôraznená v nariadení pre všetky prípady týkajúce sa rodičovských práv a povinností, ale iba v súvislosti s konaním o návrate. Ak je vydané rozhodnutie bez vypočutia dieťaťa, existuje riziko, že rozhodnutie nebude dostatočne zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa.

Faktický výkon rozhodnutí

Rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach sa často vykonávajú neskoro alebo sa nevykonávajú vôbec. Účinný výkon rozhodnutí závisí od vnútroštátnych štruktúr zriadených na zabezpečenie výkonu rozhodnutí. Právny a praktický prístup k výkonu rozhodnutí v rodinných veciach sa v jednotlivých členských štátoch líši, najmä pokiaľ ide o opatrenia prijaté na účely výkonu rozhodnutí. Po vydaní príkazu je dôležité mať účinné opatrenia na jeho vykonanie, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že v prípade výkonu rozhodnutí voči deťom ešte musí existovať možnosť urýchlene reagovať na akékoľvek dočasné alebo trvalé riziká ohrozujúce najlepší záujem dieťaťa, ktoré by mohli byť spôsobené výkonom rozhodnutí.

Spolupráca medzi ústrednými orgánmi

Spolupráca medzi ústrednými orgánmi vo veciach rodičovských práv a povinností v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 55 je nevyhnutná pre účinnú podporu rodičov a detí ako účastníkov cezhraničných konaní týkajúcich sa detí. Problémom, ktorý zaznamenali všetky zúčastnené strany vrátane členských štátov, je nejasné znenie článku stanovujúceho pomoc, ktorú majú poskytovať ústredné orgány v špecifických prípadoch týkajúcich sa rodičovskej zodpovednosti. Viedlo to k časovým sklzom, ktoré mali negatívny dosah na najlepší záujem dieťaťa. Podľa výsledkov konzultácií tento článok nevytvára dostatočný právny základ pre vnútroštátne orgány v niektorých členských štátoch, aby prijali opatrenia, pretože ich vnútroštátne právo na to vyžaduje jasnejší samostatný právny základ v nariadení.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrh berie do úvahy aj iné nástroje, najmä iné právne predpisy EÚ v oblasti rodinného práva a medzinárodné nástroje, napríklad haagske dohovory z roku 1980 9 a 1996 10 .

Pokiaľ ide o veci rodičovských práv a povinností (opatrovníctvo, právo styku, ochrana detí) súdy členských štátov sú viazané pravidlami nariadenia na určenie právomoci. Neexistujú žiadne iné nástroje EÚ, ktoré sa zaoberajú touto otázkou. Cieľom Haagskeho dohovoru z roku 1980 je chrániť právomoc štátu obvyklého pobytu dieťaťa v prípadoch cezhraničných únosov detí. Tak v rámci EÚ, ako aj vo vzťahu k tretím štátom sa rozhodné právo vo veciach rodičovských práv a povinností určuje podľa Haagskeho dohovoru z roku 1996.

V manželských veciach nariadenie Brusel IIa upravuje právomoc súdov členských štátov pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstiev. Pravidlá na určenie toho, ktoré právo sa uplatňuje na tieto otázky, sú určené v súlade s nariadením Rím III a stanovené ako nástroj posilnenej spolupráce v členských štátoch, ktoré ho uplatňujú.

Uznávanie a výkon rozhodnutí vydaných v inom členskom štáte v manželských veciach alebo vo veciach rodičovských práv a povinností je upravené nariadením Brusel IIa.

Existuje nepriama súvislosť s nariadením o vyživovacej povinnosti; rozsah tohto druhého nariadenia sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, zatiaľ čo vyživovacia povinnosť je z pôsobnosti nariadenia Brusel IIa vylúčená. Podľa nariadenia o vyživovacej povinnosti súdy, ktoré majú právomoc podľa nariadenia Brusel IIa, zvyčajne majú aj dodatočnú právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právny základ pre opatrenia Únie v rodinných veciach je určený v článku 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V článku 81 ods. 1 sa stanovuje, že Únia rozvíja justičnú spoluprácu v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, na základe zásady vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Únia má podľa článku 81 ZFEÚ spoločnú právomoc, ktorú už uplatnila prijatím nariadenia Brusel IIa. Jednotlivé prvky návrhu sú v súlade so zásadou subsidiarity. Prednostný mechanizmus návratu v nariadení sa vzťahuje len na cezhraničné prípady únosov detí. Ukázalo sa, že doterajšie zlepšenia v jednotlivých členských štátoch nedokázali ovplyvniť konanie o návrate ako celok, pretože hladké fungovanie systému predpokladá efektívnosť, úzku spoluprácu a vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi zapojenými do konania.

Pokiaľ ide o rozhodnutia o umiestnení, Súdny dvor v roku 2012 rozhodol, že „[č]lenské štáty sú (...) povinné stanoviť jasné pravidlá a postupy na účely vyjadrenia súhlasu stanoveného v článku 56 nariadenia spôsobom zaručujúcim právnu istotu a rýchlosť konania. Postupy musia predovšetkým umožniť, aby súd zvažujúci umiestnenie mohol jednoducho identifikovať príslušný orgán a aby príslušný orgán mal možnosť vyjadriť alebo odmietnuť súhlas v krátkej lehote.“ Napriek tomu sa v jednotlivých vnútroštátnych pravidlách nepremietajú ustanovenia týkajúce sa cezhraničného umiestňovania súdržne a jednotne a je nepravdepodobné, že by sa tak stalo v budúcnosti. Ak by sa tak aj stalo, potrebnú koordináciu medzi vnútroštátnymi pravidlami nemožno dosiahnuť na úrovni jednotlivých štátov. Preto iba vytvorenie samostatných minimálnych noriem v nariadení, platných pre všetky prípady cezhraničného umiestnenia a pochádzajúcich od súdu alebo príslušného orgánu v členskom štáte, môže vyriešiť tento problém.

Zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti nemožno dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože tento postup už bol harmonizovaný v rámci nariadenia Brusel IIa, možno ho teda zmeniť len nariadením. Rovnaká argumentácia platí aj v prípade zlepšenia existujúcich pravidiel upravujúcich spoluprácu medzi ústrednými orgánmi členských štátov.

Pokiaľ ide o výkon rozhodnutí, ktorý ako taký patrí do právomoci členských štátov, Súdny dvor vyhlásil, že uplatňovanie vnútroštátnych pravidiel na presadzovanie právnych predpisov by nemalo ohroziť potrebný účinok nariadenia 11 . Článok 81 ods. 2 písm. f) umožňuje na úrovni EÚ odstraňovanie prekážok riadneho fungovania občianskoprávneho konania, a to v prípade potreby podporou zlučiteľnosti pravidiel občianskoprávneho konania platných v členských štátoch. Okrem toho je na dosiahnutie cieľa vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí potrebná minimálna harmonizácia. Ak existujú negatívne dôsledky vyplývajúce z neefektívnych postupov presadzovania práva, tieto treba riešiť na úrovni EÚ, aby bolo možné zaručiť rovnako úspešný výsledok vo všetkých členských štátoch.

•Proporcionalita

Zásada proporcionality si vyžaduje opatrenia úmerné veľkosti a rozsahu problémov.

Vnútroštátne hmotnoprávne ustanovenia budú do určitej miery ovplyvnené navrhovaným opatrením, pretože sa navrhujú spoločné normy na výkon rozhodnutí. Je to však odôvodnené cieľom spočívajúcim v zabezpečení plnej efektívnosti tohto nariadenia, ako aj skutočnosťou, že na to, aby jednotlivci mohli plne uplatňovať svoje práva kdekoľvek v Únii, sa musí odstrániť nezlučiteľnosť justičných a správnych systémov medzi členskými štátmi. Hodnotenie skutočne ukázalo, že dôvody jednotlivých štátov na zamietnutie výkonu rozhodnutia môžu byť duplicitné s existujúcimi dôvodmi zamietnutia podľa nariadenia. Z dôvodu rozdielnych noriem pre uplatňovanie takýchto dôvodov podľa nariadenia a podľa vnútroštátneho práva môžu dôvody používané v jednotlivých štátoch v praxi ohroziť jednotné a hladké uplatňovanie európskych pravidiel. S cieľom zabezpečiť jednotnosť a vytvoriť tak rovnaké podmienky pre všetkých občanov Únie je potrebné harmonizovať dôvody zamietnutia v jednotlivých štátoch, pokiaľ sa na ne odvoláva v konaní proti výkonu rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte.

Existuje veľký a rastúci počet občanov EÚ, ktorí sú priamo a nepriamo dotknutí cezhraničným konaním týkajúcim sa detí. Náklady návrhu sú mierne a prínosy sú v porovnaní s nimi veľmi vysoké. Návrh posilňuje právnu istotu, zvyšuje flexibilitu, zabezpečuje prístup k súdu a efektívne konanie, pričom členské štáty si zachovávajú plnú zvrchovanosť, pokiaľ ide o hmotné právo týkajúce sa rodičovských práv a povinností.

•Výber nástroja

Návrh má formu prepracovaného znenia nariadenia, ktorým sa mení a nahrádza existujúce nariadenie.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Hodnotenie nariadenia bolo vykonané na základe cieľov programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) 12 . Je to program Komisie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ spĺňali svoj účel a skutočne prinášali výsledky, ktoré zamýšľali tvorcovia právnych predpisov EÚ. Hodnotenie nariadenia je založené na kvalitatívnej a kvantitatívnej analýze. Empirické údaje boli zhromaždené prostredníctvom externej štúdie – pozri záverečnú hodnotiacu správu a analytické prílohy 13 na účely hodnotenia relevantnosti, súdržnosti, účinnosti a efektívnosti, ako aj pridanej hodnoty EÚ a užitočnosti nariadenia. Okrem toho sa v roku 2015 začali dva prieskumy s cieľom zhromaždiť špecifické údaje o rozhodnutiach vo veciach rodičovských práv a povinností.

Hoci panuje názor, že nariadenie funguje dobre a prináša hodnotu pre občanov EÚ, operatívnemu fungovaniu nástroja niekedy bráni celý rad právnych otázok; súčasný právny text nie je dostatočne jasný alebo je neúplný v niektorých bodoch 14 . Je to tak najmä v prípade postupu návratu detí a spolupráce medzi ústrednými orgánmi vo veciach rodičovských práv a povinností 15 .

Hodnotenie ukázalo, že z dvoch hlavných oblastí, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, teda manželské veci, resp. rodičovské práva a povinnosti, spôsobuje druhá z uvedených oblastí vážne problémy. Bola spochybnená celková efektívnosť niektorých aspektov konaní súvisiacich s deťmi 16 . Vo veciach týkajúcich sa únosov detí rodičmi, cezhraničného umiestňovania detí, uznávania a výkonu rozhodnutí a spolupráce medzi (ústrednými a inými) vnútroštátnymi orgánmi sa vyskytujú nadmerné a neprimerané časové sklzy vyplývajúce zo spôsobu, akým sú existujúce postupy formulované alebo uplatňované 17 . Negatívne to ovplyvňuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi a najlepší záujem detí. Okrem toho požiadavka na vyhlásenie vykonateľnosti spôsobovala priemerné oneskorenie na prípad trvajúce niekoľko mesiacov a dosahujúce náklady až do výšky 4 000 EUR pre občanov 18 . Nejasný opis spolupráce medzi ústrednými orgánmi často viedol k niekoľkomesačnému oneskoreniu alebo dokonca k nesplneniu požiadaviek 19 , čo sťažuje životné podmienky detí. Zistilo sa, že výkon rozhodnutí vydaných v inom členskom štáte je problematický 20 ; rozhodnutia sa často nevykonávajú alebo iba so značným oneskorením. Okrem toho činnosť špecializovaných právnikov pre rodičov predstavuje náklady vo výške 1 000 až 4 000 EUR na jeden prípad 21 . Na druhej strane členským štátom spôsobilo samotné nariadenie len veľmi nízke náklady; tieto sa týkajú najmä činnosti ústredných orgánov 22 .

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Predkladanému návrhu predchádzali rozsiahle konzultácie so zainteresovanou verejnosťou, členskými štátmi, inštitúciami a odborníkmi, ktoré boli zamerané na existujúce problémy súčasného systému a ich možné riešenia. Dňa 15. apríla 2014 Komisia schválila správu o uplatňovaní nariadenia 23 a začala verejnú konzultáciu, v ktorej predložila návrhy na revíziu, ku ktorým došlo spolu 193 vyjadrení 24 . Z konzultácií vyplýva, že zainteresované strany podporujú potrebu starostlivo cielenej reformy existujúceho nariadenia.

V prípadoch únosov detí rodičmi, sa väčšina respondentov verejných konzultácií domnieva, že okamžitý návrat dieťaťa v rámci EÚ nebol zabezpečený vo všetkých prípadoch. Najvýznamnejšie návrhy na zlepšenie sa zameriavali na prísnejší harmonogram plnenia a uplatňovania sankcií v prípadoch, keď povinnosť návratu dieťaťa nebola splnená 25 .

Kým rodičia sú najvýznamnejšou skupinou, ktorá sa usilovala o zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti a za ktorou nasledujú sudcovia a právnici, niektoré členské štáty uviedli, že vyhlásenie vykonateľnosti by sa nemalo zrušiť bez zachovania určitých záruk. Audítori odporúčali, aby sa v prípade zrušenia vyhlásenia vykonateľnosti zaviedli záruky v oblastiach, ako je právo účastníkov a dieťaťa na vypočutie a riadne doručovanie písomností 26 .

Značný počet respondentov považuje výkon rozhodnutí vo veciach rodičovských práv a povinností, ktoré boli vydané v inom členskom štáte, za významný priestor na zlepšenie. Najdôležitejšie odporúčania právnikov sa týkali prijatia spoločných minimálnych noriem vrátane jednotného postupu výkonu rozhodnutí, zatiaľ čo členské štáty vyjadrili pochybnosti o takomto riešení 27 .

Rodičia napokon vyjadrili osobitné obavy, pokiaľ ide o spoluprácu medzi ústrednými orgánmi, ktorých zákonnou úlohou je podporovať ich v cezhraničných konaniach týkajúcich sa detí. Nedostatočne efektívna spolupráca bola hlavnou črtou väčšiny odpovedí respondentov. Na riešenie toho respondenti odporúčali bližšie spresnenie úloh s cieľom poskytnúť rodičom väčšiu podporu. Respondenti podobne podporili aj začlenenie orgánov starostlivosti o deti do systému spolupráce na zaistenie bezproblémového fungovania nariadenia 28 .

Výsledky verejných konzultácií vo všeobecnosti potvrdzujú zistenia uvedené v správe Komisie o uplatňovaní prijatej v roku 2014.

•Získavanie a využívanie expertízy

Dostupnosť a úplnosť štatistiky o uplatňovaní nariadenia je obmedzená a v jednotlivých členských štátoch sa značne líši. Kvalitatívna a kvantitatívna analýza fungovania nariadenia bola vykonaná formou externej štúdie. Okrem tejto štúdie sa začali v roku 2015 dva prieskumy – jeden v spolupráci s ústrednými orgánmi určenými podľa nariadenia a druhý spoločne s členskými štátmi, oba s cieľom zhromaždiť špecifické údaje o rozhodnutiach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností. Okrem toho bola zriadená samostatná skupina expertov s cieľom diskutovať o problémoch a potenciálnych riešeniach na účely revízie. Fungovanie nariadenia bolo takisto pravidelne predmetom diskusií na niekoľkých stretnutiach ústredných orgánov v rámci Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach.

•Posúdenie vplyvu

V posúdení vplyvu, ktoré sprevádza tento návrh, sa politické alternatívy a hodnotenie ich vplyvu riešili samostatne pre každú otázku označenú za problematickú v hodnotení nariadenia. Pre všetky otázky bol vypracovaný základný scenár a alternatívne možnosti. V manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností boli posúdené politické možnosti s rozličným stupňom zásahu. V prípade únosov detí sa posudzovalo samotné vysvetlenie súčasného mechanizmu spolu s možnosťou predpokladajúcou zoznam sprievodných opatrení. Okrem toho boli vypracované dve možnosti, ktoré by umožnili posúdiť možné radikálne zmeny mechanizmu návratu (návrat k „haagskemu“ systému a vytvorenie jednotného fóra v členskom štáte pôvodu). Pokiaľ ide o mechanizmus umiestňovania, boli navrhnuté dve možnosti na výber, a to systém predpokladaného alebo výslovného súhlasu. Pokiaľ ide o na uznávanie a výkon rozhodnutí, obidve hlavné možnosti politiky upúšťajú od vyhlásenia vykonateľnosti alebo sa v rámci nich navrhuje nový postup tak, aby sa čo najlepšie reagovalo na problém neefektívnosti. Nový navrhovaný systém bol doplnený o tri alternatívne čiastkové možnosti riešenia problému vypočutia dieťaťa. Okrem toho sa zvažovali dve ďalšie možnosti s cieľom zlepšiť výkon rozhodnutí buď stanovením primeranej časovej lehoty, alebo úplnou harmonizáciou práva týkajúceho sa výkonu pri rozhodnutiach vo veciach rodičovských práv a povinností.

Posúdenie sa končí komplexným opisom uprednostňovaných možností pre všetky otázky uvedené v správe. V manželských veciach je uprednostňovanou možnosťou zachovať súčasný stav. To znamená, že manželia v medzinárodnom manželskom zväzku budú mať naďalej možnosť spojiť jednotlivé konania, ako je v súčasnosti povolené v nariadení a ďalších nástrojoch v oblasti rodinného práva (napr. v nariadení o vyživovacej povinnosti). Zároveň sa zachová flexibilita, ktorá manželom umožňuje podať návrh na rozvod na jednom z fór uvedených v nariadení. Výhody zníženia alebo zrušenia tejto flexibility (uprednostňovali to niektoré členské štáty) by prevážili nad nevýhodami posudzovaných možností z hľadiska riešenia problému „ponáhľať sa na súd“ (postúpenie právomoci alebo hierarchia dôvodov), na ktorý upozorňovali iné členské štáty. Okrem toho manželia, ktorí nemajú spoločnú štátnu príslušnosť EÚ a žijú v treťom štáte, ale zachovávajú väzby s určitým členským štátom a chcú sa rozviesť, sa budú môcť naďalej opierať o vnútroštátne pravidlá prístupu na súdy EÚ alebo získať ich rozhodnutie (získané v tretej krajine) uznané v EÚ.

Pokiaľ ide o veci týkajúce sa rodičovských práv a povinností, uprednostňovanou možnosťou je zásah EÚ, ktorý je odôvodnený rozsahom a naliehavosťou problému. Konkrétnejšie, postup návratu detí by sa mal zlepšiť možnosťou, ktorou sa spresňuje súčasný mechanizmus a zavádzajú nové opatrenia, napríklad koncentrácia súdnej právomoci a možnosť súdu útočiska nariadiť naliehavé ochranné opatrenia, ktoré môžu „sprevádzať dieťa“ do štátu obvyklého pobytu, ak je to nevyhnutné pre jeho bezpečný návrat. Novými pravidlami by bola lehota na návrat dosiahnuteľná stanovením samostatného časového rámca pre konania na súdoch prvého a druhého stupňa. Konania by sa skrátili zavedením lehoty aj pre požiadaný ústredný orgán, ako aj obmedzením počtu odvolaní proti rozhodnutiu o návrate alebo nevrátení na jeden. Uprednostňovaná možnosť by výslovne vyzývala sudcu, aby posúdil, či je rozhodnutie predbežne vykonateľné.

Pre rozhodnutia o umiestnení by sa mal zaviesť samostatný postup vyjadrenia súhlasu, ktorý by sa uplatňoval na všetky cezhraničné umiestnenia a ku ktorému by bola pre požiadaný členský štát stanovená lehota na odpoveď na žiadosť.

Zrušilo by sa vyhlásenie vykonateľnosti, pričom by sa zachovali primerané záruky (dôvody na neuznanie a odvolania proti opatreniu na výkon rozhodnutia ako takého alebo proti špecifickým opatreniam na výkon rozhodnutí), na ktoré by sa mohol odvolať žalovaný rodič naraz vo fáze výkonu rozhodnutia v členskom štáte výkonu, čím sa skráti celková dĺžka konania. Na zmenšenie problémov vyplývajúcich z rozdielnych vnútroštátnych postupov vypočutia detí a z rozhodnutí vydaných súdmi, ktoré nemajú úzky vzťah s dieťaťom v čase rozhodnutia, a z následného odmietnutia uznania rozhodnutia by sa podľa uprednostňovanej možnosti vyžadovalo, aby členské štáty vzájomne rešpektovali svoje vnútroštátne pravidlá, aby boli povinné dať dieťaťu možnosť vyjadriť svoje názory a aby ich náležite zohľadnili, a diferencovaným uplatňovaním zásady trvania súdnej príslušnosti (perpetuatio fori) by sa súdna právomoc zosúladila so smerodajnou zásadou blízkosti k dieťaťu. Pokiaľ ide o výkon rozhodnutí, uprednostňovanou možnosťou by sa zaručilo, že by výkon mohol byť zamietnutý iba na základe jednotného a obmedzeného zoznamu dôvodov na zamietnutie. Takisto by existovala lehota určená na výkon rozhodnutia, a to s ohlasovacou povinnosťou v prípade, že lehota bola prekročená, a možnosť súdu pôvodu vyhlásiť rozhodnutie za predbežne vykonateľné bez ohľadu na prípadné odvolanie proti rozhodnutiu, pričom by sa ponechal priestor na riešenie naliehavých rizík ohrozujúcich najlepší záujem dieťaťa vo fáze výkonu rozhodnutia, čo by zasa zreteľne zvýšilo efektívnosť postupov a ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa.

Pokiaľ ide o spoluprácu, spresnením príslušného článku by sa malo objasniť: 1. kto môže požiadať; 2. koho o pomoc alebo informácie; 3. od koho; 4. za akých podmienok. Pre požiadaný orgán by sa mala stanoviť lehota na odpoveď. Malo by sa jasne uviesť, že aj súdy a orgány starostlivosti o dieťa môžu požadovať pomoc ústredných orgánov. Okrem toho by osvedčené právne nezáväzné opatrenia naďalej poskytovali priebežnú podpornú štruktúru pre vybavovanie žiadostí podľa tohto nariadenia. Doplnením navrhovaného článku o primeraných zdrojoch by sa terajšia implicitná požiadavka, ktorá sa v súčasnosti plní v prípade niektorých, ale nie všetkých ústredných orgánov, zmenila na explicitnú a zvýšila by sa tým vzájomná dôvera.

Uprednostňovaný balík politických možností týkajúcich sa rodičovských práv a povinností by spĺňal ciele zjednodušenia skrátením časových sklzov týkajúcich sa návratu dieťaťa, rozhodnutí o umiestnení a spolupráce medzi ústrednými orgánmi, a zároveň by odstránil zbytočné časové sklzy a náklady súvisiace s požiadavkou na vyhlásenie vykonateľnosti. Zároveň by sa ním tiež reagovalo na naliehavú potrebu napraviť súčasné problémy v tejto oblasti, kde je nanajvýš dôležité, aby sa podnikli opatrenia a pripravila pôda na zmeny vzhľadom na situáciu detí a rodín a ich najlepší záujem.

Zlepšila by sa efektívnosť postupov, pokiaľ ide o postup návratu dieťaťa, konkrétne znížením počtu odvolacích inštancií, stanovením predbežnej vykonateľnosti rozhodnutí v prípade potreby, jasnejším stanovením úloh a povinností ústredných orgánov a uložením povinnosti členským štátom, aby sústredili právomoc na obmedzený počet súdov spôsobom, ktorý je v súlade so štruktúrou ich príslušného právneho systému. Pri prijímaní rozhodnutí o umiestnení sa zníži oneskorenie pri získavaní súhlasu stanovením samostatného postupu vyjadrenia súhlasu a stanovením lehoty na odpoveď žiadosť pre požiadaný členský štát v trvaní najviac osem týždňov (namiesto súčasných šesť mesiacov a viac). Pokiaľ ide o uznávanie a výkon rozhodnutí, odstránia sa časové sklzy súvisiace so získaním vyhlásenia vykonateľnosti (až niekoľko mesiacov). Keďže na záruky (dôvody na neuznanie alebo odvolania proti výkonu rozhodnutia ako takému alebo proti špecifickým opatreniam na výkon rozhodnutia) by sa odvolával odporca naraz vo fáze výkonu, celková dĺžka konania by sa skrátila. Podobne, stanovením maximálnej lehoty šesť týždňov, by sa uprednostňovanou možnosťou znížilo oneskorenie (niekedy presahujúce jeden rok) počas samotného výkonu rozhodnutia. Napokon objasnenie úlohy ústredných orgánov vo všeobecnosti skráti časové sklzy pri ich vzájomnej spolupráci.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

K zlepšeniu regulačnej vhodnosti prispeje aj využitie legislatívnej techniky prepracovania, ďalej zlepšenie fungovania nástroja, aby bol jasnejší a úplnejší, ako aj zjednodušenie a zvýšenie jeho efektívnosti. Najmä vytvorením samostatného postupu vyjadrenia súhlasu a stanovením lehoty pre požiadaný členský štát, v ktorej má odpovedať na žiadosť, sa skráti čas na získanie súhlasu v konaniach o umiestnení na najviac osem týždňov namiesto súčasných šesť mesiacov alebo viac. Navrhovaným zrušením vyhlásenia vykonateľnosti by sa odstránili časové sklzy (až niekoľko mesiacov) a náklady (až do výšky 4 000 EUR) súvisiace s jeho získaním. Navrhovaným zmeneným postupom pri návrate dieťaťa v prípade únosu by sa znížili náklady na odborné právne poradenstvo pre rodičov (od 1 000 do 4 000 EUR) 29 .

•Základné práva

Všetky prvky reformy rešpektujú práva stanovené v Charte základných práv, najmä právo na účinný prostriedok nápravy a právo na spravodlivý proces, zaručené v jej článku 47. Vzhľadom na predmet úpravy nariadenia, konkrétne vzťah medzi rodičmi a ich deťmi, uprednostňované politické možnosti týkajúce sa rodičovských práv a povinností posilnia právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7). Navrhované zmeny napokon posilnia práva dieťaťa (článok 24) a nariadenie uvedú do súladu s Dohovorom OSN o právach dieťaťa užším prepojením nariadenia s jeho ustanoveniami.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh vyvolá pomerne nízke náklady na dodržiavanie predpisov. V prípade zrušenia vyhlásenia vykonateľnosti a zavedenia sústredenej právomoci by členské štáty museli znášať náklady na zaškoľovanie právnikov do nových postupov, ktoré nariadenie predpokladá. Vzdelávanie je však nevyhnutné už dnes. Okrem toho, keďže nariadenie zavádza koncentráciu súdnej právomoci v budúcnosti, bude treba vyškoliť menej sudcov. Zo skúseností členských štátov, ktoré majú sústredenú súdnu právomoc, naopak vyplýva, že u sudcov, ktorí prejednávajú viaceré prípady únosov, je väčšia pravdepodobnosť, že sa zúčastnia každej odbornej prípravy, ktorá sa ponúka, a že odvolania proti rozhodnutiam týchto špecializovaných skúsených súdov budú menej časté, čím sa dosiahne úspora nákladov na jednotlivé prípady, ako aj na výkon spravodlivosti vo všeobecnosti. Členské štáty sú už teraz povinné určiť a zabezpečiť riadne fungovanie svojich ústredných orgánov, aby mohli vykonávať povinnosti, ktoré sú im uložené na základe tohto nariadenia. Ďalším spresnením ich úloh môžu vzniknúť dodatočné náklady (najmä pokiaľ ide o ľudské zdroje) v niektorých členských štátoch, ak ich ústredné orgány nie sú v súčasnosti dostatočne vybavené.

Ďalšie plánované zmeny predstavujú relatívne jednoduché zmeny existujúcich pravidiel, ktoré by si nevyžadovali vytvorenie nových postupov a príslušné orgány by mali byť schopné ich uplatňovať bez potreby osobitnej odbornej prípravy.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

S cieľom monitorovať účinné uplatňovanie zmeneného nariadenia bude Komisia pravidelne podávať správy a vykoná hodnotenie ex post na základe konzultácií s členskými štátmi, zainteresovanými stranami a externými odborníkmi. V rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci sa budú organizovať pravidelné stretnutia odborníkov, kde sa bude diskutovať o problémoch s uplatňovaním nariadenia a kde si členské štáty budú môcť vymieňať osvedčené postupy. Spolupráca s nimi bude obzvlášť užitočná z hľadiska formulovania potreby zhromažďovať konkrétne údaje na podporu prípadných budúcich návrhov na základe štatistických údajov.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Zavedenie opatrení na zvýšenie efektívnosti a zlepšenie fungovania „prednostného mechanizmu“

Navrhuje sa niekoľko významných zmien s cieľom zlepšiť efektívnosť návratu uneseného dieťaťa a riešiť problémy súvisiace so zložitosťou „prednostného mechanizmu“ podľa nariadenia.

Po prvé, návrhom sa spresňuje lehota na vydanie vykonateľného príkazu na návrat v súlade s názorom prevládajúcim medzi členskými štátmi, ktoré riešia prípady návratu na základe Haagskeho dohovoru z roku 1980 najrýchlejšie. Na konanie pred súdom prvého stupňa, resp. odvolacím súdom by platila samostatná šesťtýždňová lehota. Okrem toho by návrh zaväzoval ústredné orgány, aby takisto konali v rámci šesťtýždňovej lehoty určenej na prijímanie a spracúvanie žiadostí, na zistenie miesta, kde sa dieťa nachádza a na presadenie mediácie, pričom zároveň majú dbať na to, aby sa konanie nespomalilo, a odkázať žiadateľa na kvalifikovaného advokáta alebo predložiť danú vec súdu (v závislosti od vnútroštátneho právneho systému). V súčasnosti neexistuje žiadna lehota pre ústredné orgány. Táto nová lehota 6 + 6 + 6 preto predpokladá maximálnu lehotu 18 týždňov pre všetky stupne konania namiesto priemerných 165 dní v súčasnosti 30 . Lehoty pre súdy by tak boli realistickejšie z hľadiska ochrany práva odporcu na spravodlivý proces, pričom by sa konanie obmedzilo na najkratšie reálne možné obdobie.

Navyše navrhované opatrenia zahŕňajú aj povinnosť členských štátov sústrediť súdnu právomoc v prípade únosov detí na obmedzený počet súdov pri rešpektovaní štruktúry príslušného právneho poriadku. Tým by sa zabezpečilo, že o žiadostiach o návrat budú rozhodovať sudcovia, ktorí majú skúsenosti s týmto veľmi špecifickým druhom konaní.

V návrhu sa obmedzuje počet možností odvolať sa proti rozhodnutiu o návrate na jeden a sudca sa výslovne vyzýva, aby zvážil, či by rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje návrat, malo byť predbežne vykonateľné.

Okrem toho návrh obsahuje niekoľko spresnení s cieľom lepšie uplatňovať súčasné pravidlá: ukladá členskému štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, aby dôkladne posúdil najlepší záujem dieťaťa pred konečným rozhodnutím o opatrovníctve, z ktorého môže vyplývať aj návrat dieťaťa. V tejto súvislosti má pri vypracúvaní tohto posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa každé dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo byť vypočuté, aj keď nie je fyzicky prítomné, a to v prípade potreby použitím alternatívnych prostriedkov, napríklad videokonferencie.

Spolupráca medzi ústrednými orgánmi alebo priama komunikácia sudcu s príslušným súdom v členskom štáte pôvodu by sa mala uľahčiť, aby sa mohli posúdiť opatrenia („primerané opatrenia“) zavedené v členskom štáte, do ktorého by malo byť dieťa vrátené.

Ak by dieťaťu mohlo hroziť vážne riziko ujmy alebo by sa mohlo inak dostať do neakceptovateľnej situácie bez akýchkoľvek záruk v prípade návratu do krajiny svojho obvyklého pobytu, malo by byť tiež možné, aby súd členského štátu útočišťa nariadil naliehavé ochranné opatrenia potrebné na danom mieste, ktoré v prípade potreby môžu „sprevádzať dieťa“ do štátu obvyklého pobytu, kde sa má prijať konečné rozhodnutie vo veci samej. Takéto naliehavé opatrenia by sa uznávali zo zákona v členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, ale zanikli by, len čo by súdy daného štátu prijali opatrenia, ktoré si situácia žiada. Napríklad súd, na ktorom prebieha konanie o návrate, bude môcť udeliť jednému z rodičov právo styku, ktoré bude vykonateľné v členskom štáte obvyklého pobytu dieťaťa, až kým súd uvedeného štátu neprijme konečné rozhodnutie vo veci práva styku s dieťaťom.

Pre rozhodnutia o cezhraničnom umiestnení by sa mal vytvoriť samostatný postup vyjadrenia súhlasu, ku ktorému by sa pre požiadaný členský štát stanovila lehota osem týždňov na odpoveď na žiadosť

Návrh týkajúci sa cezhraničného umiestňovania predpokladá zavedenie týchto nových pravidiel:

–súhlas prijímajúceho štátu by mal byť povinný pre všetky prípady cezhraničného umiestnenia pochádzajúceho od súdu alebo príslušného orgánu v členskom štáte,

–zavedenie jednotných požiadaviek na dokumenty predkladané so žiadosťou o udelenie súhlasu: žiadajúci orgán musí predložiť správu o dieťati spolu s dôvodmi uvažovaného cezhraničného umiestnenia,

–zavedenie pravidla požiadaviek na preklad: k žiadosti musí byť pripojený preklad do niektorého z jazykov požiadaného členského štátu,

–zasielanie všetkých žiadostí prostredníctvom ústredných orgánov,

–zavedenie lehoty ôsmich týždňov, do ktorých má požiadaný štát rozhodnúť o žiadosti.

Zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti s primeranými zárukami, na ktoré sa možno odvolávať vo fáze výkonu rozhodnutia, t. j. napadnúť uznanie alebo výkon rozhodnutia vydaného v štáte pôvodu, alebo napadnúť konkrétne vykonávacie opatrenia nariadené v štáte, v ktorom sa žiada o výkon, v jedinom konaní v štáte, v ktorom sa žiada o výkon rozhodnutia

V súčasnosti dosiahla justičná spolupráca a úroveň dôvery medzi členskými štátmi stupeň zrelosti, ktorý umožňuje prechod k jednoduchšiemu a menej nákladnému systému obehu rozhodnutí odstránením existujúcich formalít medzi členskými štátmi. Takéto zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti už bolo dosiahnuté vo viacerých oblastiach, okrem iného v oblasti rodinného práva (prístupové práva, niektoré príkazy na návrat, vyživovacia povinnosť). Preto návrh formou podstatnej zmeny zrušuje konanie vyhlásení vykonateľnosti pre všetky rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti nariadenia. Zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti budú sprevádzať procesné záruky, ktorými sa zabezpečí primeraná ochrana práv odporcu na účinné prostriedky nápravy a na spravodlivý proces, ako to zaručuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie. Zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti by umožnilo európskym občanom ušetriť pri cezhraničných sporoch najväčšiu časť súčasných nákladov konania (v priemere 2 200 EUR za spracovanie žiadosti) a eliminovať časové sklzy, ktoré v niektorých prípadoch dosahujú až niekoľko mesiacov.

Odporca by mal k dispozícii prostriedky nápravy, ktorými by mohol za výnimočných okolností predísť tomu, že rozhodnutie vydané v jednom členskom štáte nadobudne účinnosť v inom členskom štáte: Ak existuje obava, že by bolo možné uplatniť niektorý z dôvodov neuznania alebo dôvodov na napadnutie konkrétnych opatrení na výkon rozhodnutia, odporca by mohol podať návrh, ktorým by napadol uznanie a/alebo výkon rozhodnutia v členskom štáte výkonu v jedinom konaní.

Návrh obsahuje jednotné pravidlá vymedzujúce prípady, v ktorých možno napadnúť nielen cezhraničnú vykonateľnosť, ale aj samotný výkon rozhodnutia ako taký. Posledné menované pravidlá budú platiť napríklad v situácii, keď došlo k zmene okolností. Okrem toho pravidlá určujú jednotný postup v situáciách, keď dieťa napadlo výkon rozhodnutia alebo keď výkon nemožno uskutočniť v dôsledku dočasných vecných prekážok.

Čas a náklady spojené s konaním o vyhlásení vykonateľnosti sa ako také ušetria, nevyhnutná ochrana odporcov však bude naďalej zabezpečená.

Ako to už platí podľa súčasného nariadenia, návrh obsahuje aj niekoľko štandardných osvedčení, ktoré majú uľahčiť uznávanie alebo výkon cudzieho rozhodnutia pri absencii konania o vyhlásení vykonateľnosti. Tieto osvedčenia uľahčia výkon rozhodnutia príslušných orgánov a znížia potrebu prekladu rozhodnutia.

Zaviesť povinnosť dať dieťaťu možnosť vyjadriť svoje názory

Návrh ponecháva nedotknuté pravidlá a prax členských štátov, pokiaľ ide o vypočutie detí, ale vyžaduje sa v ňom vzájomné uznávanie medzi právnymi systémami. To znamená, že povinnosť dať dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, možnosť vyjadriť tieto názory, by mala byť v nariadení explicitne vyjadrená, majúc na pamäti, že všetky členské štáty ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý im ukladá povinnosť vypočuť deti spĺňajúce podmienky uvedené vyššie v akomkoľvek domácom a cezhraničnom konaní, ktoré sa ich týka. Predovšetkým sa rozlišuje, ako sa uvádza v príslušnom článku Charty základných práv, na jednej strane medzi otázkou, kedy má byť dieťaťu poskytnutá možnosť byť vypočuté (t. j. kedy je schopné formulovať/vyjadrovať svoje vlastné názory) a na druhej strane otázkou, akú váhu má sudca prikladať názorom dieťaťa (čo závisí od veku a vyspelosti dieťaťa). Toto rozlíšenie sa musí zaznamenať v rozhodnutí a v osvedčení pripojenom k nemu. Pre rodiča, ktorý žiada o uznanie rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, to znamená, že súd v danej krajine neodmietne uznanie rozhodnutia z výlučného dôvodu, že sa vypočutie dieťaťa v inom členskom štáte uskutočnilo odlišne v porovnaní s normami uplatňovanými týmto súdom.

Zavedenie cielených opatrení na zlepšenie efektívnosti faktického výkonu rozhodnutí

Na riešenie problému neefektívneho výkonu rozhodnutí sa návrhom zavádza viacero opatrení. Stanovuje sa v ňom, že návrh na výkon rozhodnutia sa má podať na súde v členskom štáte výkonu, ale postup vo všeobecnosti, prostriedky a spôsoby výkonu rozhodnutí ponecháva na právny poriadok členského štátu výkonu, napríklad otázku, ktoré konkrétne opatrenia sa majú nariadiť na výkon rozhodnutí a za akých okolností. Ak sa má rozhodnutie z iného členského štátu spresniť alebo upraviť s cieľom zabezpečiť jeho výkon podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu výkonu, príslušný súd tohto členského štátu by mal vykonať potrebné spresnenia alebo úpravy a rešpektovať pritom základné prvky rozhodnutia.

Účastník, ktorý napadol výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, by mal mať, pokiaľ je to možné a je to v súlade s právnym poriadkom požiadaného členského štátu, možnosť uplatniť v tom istom konaní okrem dôvodov odmietnutia uznania aj dôvody na zamietnutie výkonu rozhodnutia ako takého. Nezlučiteľnosť s najlepším záujmom dieťaťa, ktorá bola spôsobená zmenou okolností (napr. závažným ochorením dieťaťa) alebo silou námietok dieťaťa, ktoré má dostatočný vek a vyspelosť, by sa mala zohľadňovať len v prípade, že dosiahne význam porovnateľný s výnimkou týkajúcou sa verejného poriadku.

V návrhu sa počíta aj s orientačnou lehotou na faktický výkon rozhodnutia. V prípade, že k výkonu rozhodnutia nedošlo ani po uplynutí šiestich týždňov od momentu, keď bolo začaté konanie vo veci výkonu, súd členského štátu výkonu by mal informovať žiadajúci ústredný orgán v členskom štáte pôvodu (alebo navrhovateľa, ak sa konanie uskutočnilo bez pomoci ústredného orgánu) o tejto skutočnosti a o dôvodoch, pre ktoré rozhodnutie nebolo včas vykonané.

V návrhu sa ďalej stanovuje, že súd pôvodu môže vyhlásiť rozhodnutie za predbežne vykonateľné aj vtedy, ak takáto možnosť neexistuje v jeho vnútroštátnom práve. Tento postup je užitočný v systémoch, kde rozhodnutie nie je vykonateľné, kým je možné sa proti nemu odvolať. V dôsledku toho by rodič mohol získať právo styku s dieťaťom na základe rozhodnutia, ktoré bolo dočasne vyhlásené za vykonateľné, zatiaľ čo na návrh druhého rodiča prebieha odvolacie konanie proti tomuto rozhodnutiu.

Spresnenie úloh ústredných orgánov a ďalších požiadaných orgánov a pridaný článok o primeraných zdrojoch

V návrhu sa spresňujú tieto aspekty: 1. kto môže požiadať; 2. koho o pomoc alebo informácie; 3. od koho; 4. za akých podmienok. Ďalej sa spresňuje, že aj súdy a orgány starostlivosti o dieťa môžu požadovať pomoc ústredných orgánov. Okrem toho, pokiaľ ide o zasielanie sociálnych správ, v návrhu sa tiež spresňuje, že zahŕňajú aj správy o dospelých alebo súrodencoch, ktoré sú relevantné pri konaniach podľa nariadenia, ak si to situácia dieťaťa vyžaduje. Z návrhu vyplýva, že (z hľadiska súdov) ide o bezplatnú alternatívu (okrem možnej úspory nákladov na preklad) nariadenia o vykonávaní dôkazov a vytvára sa tak právny základ pre orgány starostlivosti o deti s cieľom získať potrebné informácie od iných členských štátov prostredníctvom ústredných orgánov. K žiadosti musí byť pripojený preklad do niektorého z jazykov požiadaného členského štátu. Podobne sa v návrhu stanovujú určité minimálne požiadavky na žiadosť o vydanie sociálnej správy, konkrétne opis konania, pre ktoré je potrebná a skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomuto konaniu. V návrhu sa stanovuje časový limit pre požiadaný orgán na odpoveď. Pokiaľ ide požiadaný vnútroštátny orgán, napríklad ak sa požaduje vydanie sociálnej správy, nariadenie objasňuje, že požiadaný orgán má samostatný záväzok vytvorený nariadením poskytnúť takúto správu, a to bez akýchkoľvek ďalších požiadaviek, ktoré existujú a ktoré by museli byť splnené podľa vnútroštátneho práva požiadaného štátu. Napríklad súd členského štátu pred prijatím rozhodnutia prevziať do starostlivosti dieťa, ktoré sa v súčasnosti nachádza v jeho právomoci, môže získať informácie cez kontaktné kanály ústredného orgánu, či prebiehajú konania v inej krajine, a požiadať o poskytnutie kópií prípadných rozhodnutí, ktorými sa nariaďujú ochranné opatrenia pre iné deti z tej istej rodiny, ako aj sociálnych správ o súrodencoch a ich vzájomných vzťahoch alebo o rodičovi, ktoré sú relevantné pre prebiehajúce konanie.

V návrhu sa okrem toho stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby ústredné orgány mali dostatok finančných a ľudských zdrojov, ktoré im umožnia plnenie povinností uložených týmto nariadením.

Návrh neobsahuje žiadne zmeny, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a manželské veci, pri ktorých sa zachováva súčasný stav. To znamená, že kapitola I (s výnimkou spresnení vo vymedzení pojmov) a kapitola II oddiel 1 (okrem spresnenia článkov 6 a 7) zostávajú nezmenené.

V dôsledku toho manželia v medzinárodnom manželskom zväzku budú mať naďalej možnosť spojiť jednotlivé konania, ako sa stanovuje v nariadení a ďalších nástrojoch v oblasti rodinného práva (napr. v nariadení o vyživovacej povinnosti). Zároveň sa zachová flexibilita, ktorá manželom umožňuje podať návrh na rozvod na jednom z fór uvedených v nariadení. Manželia, ktorí nemajú spoločnú štátnu príslušnosť EÚ a žijú v treťom štáte, ale zachovávajú väzby s určitým členským štátom a chcú sa rozviesť, sa budú môcť naďalej opierať o vnútroštátne pravidlá prístupu na súdy EÚ alebo získať ich rozhodnutie (získané v tretej krajine) uznané v EÚ.

Okrem toho v rámci prepracovaného znenia zostávajú nezmenené tieto články a ich časti: články 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a článok 8 ods. 2, články 9 a 10, článok 11 ods. 1, 2, 3, 5 a 7, článok 12 ods. 2 a 4, články 13 a 14, článok 15 ods. 1 až 5, články 16, 17, 18 a 19, článok 20 ods. 2, článok 21 ods. 1, 2 a 4, článok 22, článok 23 písm. a) a písm. c) až f), články 24, 25, 26 a 27, článok 41 ods. 2, článok 42 ods. 2, články 44, 48, 49, 51, 53 a 54, článok 55 písm. b) až e), článok 56 ods. 2 a 3, článok 58, článok 59 ods. 1, článok 60 písm. a) až d), články 63 a 66, článok 67 písm. a) a b).

 2201/2003 (prispôsobené)

 nový

2016/0190 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

o právomoci, a uznávaní a výkone rozsudkov Ö rozhodnutí Õ v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 Ö a o medzinárodných únosoch detí Õ (prepracované znenie)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva  fungovaní Európskej únie Õ , a najmä na jej článok 61 písm. c) a článok 67 ods. 1  81 ods. 3 Õ ,

so zreteľom na návrh Ö Európskej Õ Kkomisie 31 ,

ð po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom, ï

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 32 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 33 ,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

 nový

(1)Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 34 bolo podstatným spôsobom zmenené 35 . Keďže je potrebné vykonať ďalšie zmeny, v záujme prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie prepracovať.

(2)Týmto nariadením sa stanovujú jednotné pravidlá právomoci pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, ako aj pravidlá pri sporoch o rodičovských právach a povinnostiach s medzinárodným prvkom. Nariadenie uľahčuje voľný obeh rozhodnutí v rámci Únie určením ustanovení o ich uznávaní a výkone v iných členských štátoch.

 2201/2003 odôvodnenie 1 (prispôsobené)

 nový

(3)ð Hladké a správne fungovanie priestoru spravodlivosti v rámci Únie so zreteľom na rozdielne právne systémy a tradície členských štátov má pre Úniu zásadný význam. V tejto súvislosti by sa mala ďalej prehĺbiť vzájomná dôvera v justičné systémy. ï Európske spoločenstvo  Únia Õ si stanoviloa za cieľ vytvoriť  , zachovávať a rozvíjať Õ priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb  a prístup k spravodlivosti Õ . ð V záujme splnenia týchto cieľov by sa mali v konaniach právneho charakteru posilniť práva osôb, najmä detí, aby sa uľahčila spolupráca justičných a správnych orgánov a výkon rozhodnutí vo veciach rodinného práva s cezhraničnými dôsledkami. Vzájomné uznávanie rozhodnutí v občianskych veciach by sa malo rozšíriť, prístup k spravodlivosti by sa mal zjednodušiť a výmena informácií medzi orgánmi členských štátov by sa mala zlepšiť. ï

(4)Na tento účel spoločenstvo  Únia Õ musí prijať, okrem iného, opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré ð majú cezhraničné dôsledky, najmä keď je to ï sú potrebné pre správne fungovanie vnútorného trhu.

 nový

(5)Aby sa dosiahol cieľ voľného obehu rozhodnutí v manželských veciach a veciach rodičovských práv a povinností, je potrebné a náležité, aby pravidlá, ktorými sa riadi právomoc a uznávanie výkonu rozhodnutí, boli upravené právnym nástrojom Únie, ktorý je právne záväzný a priamo uplatniteľný.

 2201/2003 odôvodnenie 2 (prispôsobené)

Európska Rada v Tampere schválila zásadu vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí ako základ na vytvorenie skutočného justičného priestoru a za prioritu označila právo styku s dieťaťom.

 2201/2003 odôvodnenie 3 (prispôsobené)

Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 36 upravuje kritériá o súdnej právomoci, uznávanie a vykonávanie rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností oboch manželov za deti vydaných v konaní v manželských veciach. Obsah tohto nariadenia bol v podstate prevzatý z dohovoru z 28. mája 1998, ktorý mal rovnaký predmet úpravy 37 .

 2201/2003 odôvodnenie 4 (prispôsobené)

Francúzsko predložilo 3. júla 2000 iniciatívny návrh nariadenia Rady o vzájomnom výkone rozsudkov o právach styku s deťmi 38 .

 2201/2003 odôvodnenie 5 (prispôsobené)

 nový

(6)S cieľom zabezpečiť rovnosť pre všetky deti,  by sa Õ toto nariadenie sa vzťahuje  malo vzťahovať Õ na všetky rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, vrátane opatrení na ochranu dieťaťa  detí, a to Õ nezávisle na konaniach v manželských veciach ð alebo iných konaniach ï .

 2201/2003 odôvodnenie 6 (prispôsobené)

(7)Keďže k uplatňovaniu právnych predpisov o rodičovských právach a povinnostiach často dochádza v konaniach v manželských veciach, je vhodnejšie  vhodné Õ mať jeden právny akt pre otázky rozvodu a rodičovských práv a povinností.

 2201/2003 odôvodnenie 7 (prispôsobené)

Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria občianske veci bez ohľadu na povahu súdu.

 2201/2003 odôvodnenie 8 (prispôsobené)

(8)Pokiaľ ide o rozsudky  rozhodnutia Õ o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na zrušenie manželských zväzkov a nemalo by upravovať také otázky, ako sú dôvody na rozvod, majetkové dôsledky manželstva alebo inými súvisiacimi iné súvisiace opatreniami.

 2201/2003 odôvodnenie 9 (prispôsobené)

(9)Pokiaľ ide o majetok dieťaťa, toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na opatrenia na ochranu dieťaťa, t. j. i)  konkrétne na Õ určenie a oprávnenia osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za majetok dieťaťa, zastupujú dieťa alebo mu pomáhajú, a ii)  na Õ správu, udržovanie a nakladanie s majetkom dieťaťa. V tejto súvislosti sa toto nariadenie má napríklad vzťahovať na prípady, keď sa rodičia nevedia dohodnúť v otázke správy  je predmetom konania určenie osoby alebo subjektu povereného správou Õ majetku dieťaťa. Opatrenia, ktoré sa vzťahujú na majetok dieťaťa, ale ktoré sa netýkajú ochrany dieťaťa, by sa mali naďalej riadiť nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach 39 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 40 .

 2201/2003 odôvodnenie 10 (prispôsobené)

(10)Toto nariadenie sa nemá vzťahovať na záležitosti, ktoré sa vzťahujú na sociálne zabezpečenie, verejné opatrenia všeobecnej povahy, na záležitosti vzdelávania alebo zdravia, ani na rozhodnutia vo veciach azylového práva alebo prisťahovalectva. Okrem toho sa nevzťahuje  by sa nemalo vzťahovať Õ ani na určovanie rodičovstva, keďže ide o odlišnú otázku od nadobúdania rodičovských práv a povinností, ani na iné otázky súvisiace s osobným stavom osôb. Okrem toho sa nevzťahuje ani na opatrenia prijaté v dôsledku trestných činov spáchaných deťmi.

 2201/2003 odôvodnenie 11 (prispôsobené)

(11)Vyživovacia povinnosť je vylúčená z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže sa na ňu  túto povinnosť Õ vzťahuje už nariadenie Rady č. 44/2001 4/2009 41 . Súdy  Príslušné orgány Õ , ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, budú mať vo všeobecnosti právomoc rozhodovať o  vedľajšej Õ vyživovacej povinnosti podľa článku 5 3 ods. 2 písm. d)  uvedeného Õ nariadenia Rady č. 44/2001.

 nový

(12)Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky deti do veku 18 rokov, rovnako ako Haagsky dohovor z 19. októbra 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa („Haagsky dohovor z roku 1996“). Zabránilo by sa tak prekrývaniu s rozsahom pôsobnosti Haagskeho dohovoru z 13. januára 2000 o medzinárodnej ochrane dospelých, ktorý sa uplatňuje od 18 rokov veku. Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí („Haagsky dohovor z roku 1980“), a teda aj kapitola III tohto nariadenia, ktorou sa riadi vykonávanie Haagskeho dohovoru v rámci vzťahov medzi členskými štátmi, by sa mali naďalej uplatňovať na deti do veku 16 rokov.

 2201/2003 odôvodnenie 12 (prispôsobené)

 nový

(13)Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa ð a mali by sa uplatňovať v súlade s nimi. Akékoľvek odvolanie sa na najlepší záujem dieťaťa by sa malo vykladať v zmysle článku 24 Charty základných práv Európskej únie a Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989. ï

(14), najmä  S cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa Õ kritériua blízkosti. To znamená, že  Z toho vyplýva Õ , že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov  , ktoré nastali v dôsledku Õ zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.

 nový

(15)Ak sa obvyklý pobyt dieťaťa zmení po zákonnom presťahovaní, právomoc by mala nasledovať dieťa v záujme zachovania blízkosti. Malo by to platiť v prípade, keď ešte neprebieha konanie, ako aj v prípade, že konanie už prebieha. V prebiehajúcich prípadoch sa však účastníci môžu v záujme efektívneho vykonávania spravodlivosti dohodnúť, že dovtedy, kým konanie prebieha, budú mať právomoc súdy členského štátu, v ktorom prebieha konanie, pokiaľ je to v najlepšom záujme dieťaťa. Táto možnosť má osobitný význam, keď sa konanie blíži k záveru a jeden z rodičov sa chce presťahovať s dieťaťom do iného členského štátu.

(16)Za určitých okolností, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, možno právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností stanoviť aj v členskom štáte, kde prebieha konanie o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva medzi rodičmi, alebo v inom členskom štáte, ku ktorému má dieťa podstatnú väzbu a na ktorom sa účastníci dohodli, a to aj vtedy, keď dieťa nemá obvyklý pobyt v danom členskom štáte. Takáto právomoc, ktorá je výnimkou zo zásady blízkosti zakotvenej v jurisdikcii členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, kde neplatí zásada trvania súdnej príslušnosti (perpetuato fori), zanikne najneskôr nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veciach rodičovských práv a povinností, čím sa dodrží požiadavka blízkosti pre všetky nové konania v budúcnosti.

 2201/2003 odôvodnenie 16 (prispôsobené)

 nový

(17)Toto nariadenie nemá brániť súdom  orgánom Õ členského štátu  , ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej Õ , aby v naliehavých prípadoch prijímali predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, ktoré sa týkajú osôb alebo majetku ð dieťaťa ï nachádzajúcich sa v danom  členskom Õ štáte. ð Tieto opatrenia by sa mali uznávať a vykonávať vo všetkých ostatných členských štátoch vrátane členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia, až kým príslušný orgán takéhoto členského štátu neprijme opatrenia, ktoré považuje za náležité. Opatrenia, ktoré prijal súd v jednom členskom štáte, by sa však mali meniť alebo nahrádzať iba opatreniami, ktoré takisto prijal súd v členskom štáte, ktorý má právomoc rozhodnúť vo veci samej. Ak orgán, ktorý má právomoc iba na predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, dostane podaný návrh týkajúci sa veci samej, mal by z vlastného podnetu vyhlásiť, že nemá právomoc. Ak si to vyžaduje najlepší záujem dieťaťa, príslušný orgán by mal priamo alebo prostredníctvom ústredného orgánu informovať o prijatých opatreniach príslušný orgán členského štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť vo veci samej podľa tohto nariadenia. Samotná skutočnosť, že príslušný orgán druhého členského štátu nebol informovaný, by však nemala byť dôvodom na neuznanie opatrenia. ï

 2201/2003 odôvodnenie 13 (prispôsobené)

 nový

(18)ð Vo výnimočných prípadoch príslušné orgány členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa nemusia byť najvhodnejšími orgánmi na vybavenie veci. ï Toto nariadenie umožňuje v  V najlepšom Õ záujme dieťaťa, ako výnimku  výnimočne Õ a za určitých podmienok môže aby súd  orgán Õ , ktorý má právomoc, postúpil  postúpiť Õ  svoju právomoc v osobitnom prípade Õ vec súdu  príslušnému orgánu Õ iného členského štátu, ak je tento súd  orgán Õ vo vhodnejšej situácii na to, aby konal vo veci. V tomto prípade by však druhý súd  príslušný orgán Õ už nemal mať právomoc postúpiť vec  právomoc Õ tretiemu súdu  orgánu Õ .

 nový

(19)Ak sa odkazuje na „právomoc podľa tohto nariadenia“ vo veciach rodičovských práv a povinností, malo by to zahŕňať aj články 7 až 14, konkrétne aj zostatkovú právomoc podľa vnútroštátneho práva, ktorú umožňuje článok 13 tohto nariadenia, ako aj právomoc vzniknutú postúpením právomoci.

 2201/2003 odôvodnenie 14 (prispôsobené)

(20)Toto nariadenie by malo mať účinky bez toho, aby bolo  Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté Õ uplatňovanie medzinárodného verejného práva týkajúceho sa  diplomatickej imunity Õ diplomatických imunít. Ak právomoc podľa tohto nariadenia nemožno vykonávať z dôvodu existencie diplomatickej imunity podľa medzinárodného práva, právomoc sa má vykonávať podľa vnútroštátneho práva v členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba nepožíva takúto imunitu.

 2201/2003 odôvodnenie 15 (prispôsobené)

(21)Nariadenie Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v občianskoprávnych a obchodných veciach 42  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 43 Õ by sa malo vzťahovať na doručovanie písomností v konaniach podľa tohto nariadenia.

 nový

(22)Ak výsledok konania pred orgánom členského štátu, ktorý nemá právomoc podľa tohto nariadenia, závisí od rozhodnutia o predbežnej otázke, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, uvedenému príslušnému orgánu by toto nariadenie nemalo brániť v rozhodnutí o danej otázke. Preto ak je predmetom konania napríklad spor o dedičstvo, ktorý sa týka aj dieťaťa, a na zastupovanie dieťaťa v spore sa musí určit procesný opatrovník, orgán, ktorý má právomoc v spore o dedičstvo, by mal byť oprávnený určiť opatrovníka v konaní, ktoré vedie, a to bez ohľadu na to, či má právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností podľa tohto nariadenia. Každé takéto rozhodnutie o predbežnej otázke by malo mať účinky iba v predmetnom konaní.

 2201/2003 odôvodnenie 18 (prispôsobené)

Ak súd rozhodol podľa článku 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980, že dieťa sa nevráti, má informovať súd, ktorý má právomoc, alebo ústredný orgán v členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním. Ak sa na súde v uvedenom členskom štáte nezačalo konanie, tento súd alebo ústredný orgán by mali informovať účastníkov. Táto povinnosť nemá brániť ústrednému orgánu, aby informoval aj príslušné verejné orgány v súlade s vnútroštátnym právom.

 2201/2003 odôvodnenie 19 (prispôsobené)

 nový

(23)ð Konanie vo veci rodičovských práv a povinností podľa tohto nariadenia, ako aj konanie o návrate podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 by malo rešpektovať právo dieťaťa na slobodné vyjadrenie svojich názorov a pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa by sa im mal prikladať náležitý význam. ï Vypočutie dieťaťa ð v súlade s článkom 24 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a článku 12 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa ï zohráva dôležitú úlohu pri uplatňovaní tohto nariadenia,. hoci tTento právny akt  Toto nariadenie Õ  však Õ nie je určenýé na to, aby menil použiteľné vnútroštátne postupy ð stanovovalo, ako sa má dieťa vypočuť, napríklad či ho má vypočuť osobne sudca alebo osobitne vyškolený odborník, ktorý následne podá správu súdu, alebo či sa má dieťa vypočuť v súdnej sieni alebo na inom mieste. ï

 2201/2003 odôvodnenie 20 (prispôsobené)

(24)Vypočutie dieťaťa v inom členskom štáte sa môže  podľa potreby Õ uskutočniť na základe  podľa Õ úprav ustanovených v nariadení Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach 44 .

 2201/2003 odôvodnenie 17 (prispôsobené)

(25)V prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa sa má bez odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa, a na tento  uvedený Õ účel by sa mal naďalej uplatňovať Haagsky dohovor z 25. októbra  roku Õ 1980, doplnený ustanoveniami tohto nariadenia, najmä jeho článkom 11 kapitolou III.

 nový

(26)S cieľom čo najskôr uzavrieť konanie podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 by členské štáty mali sústrediť právomoc pre tieto konania na jeden súd alebo na viaceré súdy s prihliadnutím na ich vnútornú štruktúru z hľadiska náležitého výkonu spravodlivosti. Sústredenie právomoci na obmedzený počet súdov v rámci členského štátu predstavuje základný a účinný nástroj na urýchlenie vybavovania prípadov únosov detí vo viacerých členských štátoch, pretože sudcovia, ktorí prejednávajú väčší počet takýchto prípadov, získajú osobitné odborné znalosti. V závislosti od štruktúry právneho systému by sa mala právomoc v prípade únosov detí sústrediť na jeden súd pre celú krajinu alebo na obmedzený počet súdov, pričom by sa ako východiskový bod použil počet odvolacích súdov a právomoc pre prípady medzinárodných únosov detí by sa sústredila na jeden súd prvého stupňa v rámci obvodu odvolacieho súdu. Každá inštancia by mala vydať svoje rozhodnutie najneskôr do šiestich týždňov odo dňa, kedy jej bolo doručené odvolanie. Členské štáty by mali obmedziť počet možných odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým sa schvaľuje alebo odmieta návrat dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru o únosoch detí z roku 1980, na jeden.

(27)V prípade, že ústredné orgány začnú alebo uľahčia začatie súdneho konania o návrat detí podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, mali by zabezpečiť, aby sa spis pripravený na účely takéhoto konania skompletizoval do šiestich týždňov, pokiaľ tomu nezabránia výnimočné okolnosti. S cieľom umožniť požiadanému ústrednému orgánu, aby dodržal uvedenú lehotu, by žiadajúci ústredný orgán mal byť v úzkom kontakte s navrhovateľom a mal by bezodkladne reagovať na všetky požiadavky požiadaného ústredného orgánu na predloženie dodatočných informácií alebo chýbajúcich dokumentov.

(28)Vo všetkých prípadoch týkajúcich sa detí, najmä v prípadoch medzinárodných únosov detí, by súdne a správne orgány mali zvážiť možnosť dosiahnutia zmierlivého riešenia mediáciou alebo inými vhodnými spôsobmi, pričom by im pomáhali existuúce siete a podporné štruktúry zamerané na mediáciu v cezhraničných sporoch týkajúcich sa rodičovských práv a povinností. Takéto úsilie by však nemalo neprimerane predĺžiť konanie o návrate podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980.

 2201/2003 odôvodnenie 17 (prispôsobené)

 nový

(29)Súdy členského štátu, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané, majú mať možnosť zabrániť  odmietnuť Õ jeho návratu v osobitných a náležite odôvodnených prípadoch ð , ako to umožňuje Haagsky dohovor z roku 1980. ï Predtým, než odmietne návrat dieťaťa, by však súd mal zvážiť, či boli zavedené alebo môžu byť prijaté náležité ochranné opatrenia na odstránenie rizík ohrozujúcich najlepší záujem dieťaťa, ktoré by mohli znemožniť návrat dieťaťa podľa článku 13 ods. 1 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980. ð Na tento účel by mal súd konzultovať s príslušnými justičnými a správnymi orgánmi členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, pričom by mu pomáhali ústredné orgány alebo Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci, vytvorená rozhodnutím Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 45 , a v náležitých prípadoch nariadiť všetky ochranné opatrenia potrebné podľa článku 12 tohto nariadenia s cieľom zaistiť bezpečný návrat dieťaťa. Tieto opatrenia by sa mali uznávať a vykonávať vo všetkých ostatných členských štátoch vrátane členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia, až kým príslušný súd takéhoto členského štátu neprijme opatrenia, ktoré považuje za náležité. ï

(30)ð Ak súd členského štátu, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané, rozhodne odmietnuť návrat dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, vo svojom rozhodnutí musí výslovne uviesť príslušné články Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktoré sú základom zamietavého rozhodnutia. ï Takéto rozhodnutie by sa však mohlo  môže Õ nahradiť následným rozhodnutím súdu ð vydaným v konaní o opatrovníckom práve a po dôkladnom posúdení najlepšieho záujmu dieťaťa ï členského štátu v členskom štáte, v ktorom malo dieťa svoje obvyklý pobyt predtým, než došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu. Ak by takýto rozsudok ukladal  z takéhoto rozhodnutia vyplýval Õ návrat dieťaťa, návrat by sa mal uskutočniť bez potreby osobitného konania o uznaní a výkone takéhoto rozsudku  rozhodnutia Õ v členskom štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané.

ê 2201/2003 odôvodnenie 21 (prispôsobené)

Uznávanie a výkon rozsudkov vydaných v členskom štáte sa má zakladať na zásade vzájomnej dôvery a dôvody neuznania by sa mali obmedziť na najnutnejšie minimum.

ê 2201/2003 odôvodnenie 22 (prispôsobené)

Verejné listiny a dohody medzi účastníkmi, ktoré sú vykonateľné v jednom členskom štáte, by sa na účely uplatnenia pravidiel pre uznávanie a výkon mali považovať za „rozsudky“.

 2201/2003 odôvodnenie 23 (prispôsobené)

 nový

(31)Európska Rada v Tampere vo svojich záveroch (bod 34) usúdila ð Vzájomná dôvera vo výkon spravodlivosti odôvodňuje zásadu, ï že rozsudky v oblasti rodinnoprávnych sporov  rozhodnutia vydané v jednom členskom štáte Õ sa majú „automaticky uznávať v celej únii  vo všetkých členských štátoch Õ bez  potreby Õ ďalšieho konania  konania o uznaní Õ alebo dôvodov na odmietnutie výkonu“. Práve kvôli tomuto rozsudky o práve styku a rozsudky o návrate, ktoré boli osvedčené  Konkrétne, ak sa predloží rozhodnutie vydané v inom členskom štáte, ktorým sa vyhlasuje rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva, ktoré už nemožno napadnúť Õ v členskom štáte pôvodu podľa ustanovení tohto nariadenia  , príslušné orgány požiadaného členského štátu Õ sa majú uznať  rozhodnutie Õ a vykonať vo všetkých členských štátoch  zo zákona Õ bez potreby akéhokoľvek ďalšieho konania  a aktualizovať svoje záznamy o osobnom stave Õ . Opatrenia na výkon takýchto rozsudkov sa naďalej spravujú vnútroštátnym právom.

 nový

(32)Uznanie rozhodnutia by sa malo odmietnuť iba vtedy, keď existuje najmenej jeden z dôvodov na odmietnutie uznania uvedených v článkoch 37 a 38. Na dôvody uvedené v článku 38 ods. 1 písm. a) až c) sa však nemožno odvolať v konaniach proti rozhodnutiam o práve styku a proti rozhodnutiam o návrate podľa článku 26 ods. 4 druhého pododseku, ktoré boli osvedčené v členskom štáte pôvodu v súlade s týmto nariadením, keďže to platilo už podľa nariadenia (ES) č. 2201/2003.

(33)Okrem toho zámer, aby cezhraničné konania o deťoch boli časovo a nákladovo menej náročné, odôvodňuje zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti pri všetkých rozhodnutiach vo veciach rodičovských práv a povinností pred ich výkonom v členskom štáte výkonu. Zatiaľ čo sa nariadením (ES) č. 2201/2003 iba zrušila táto požiadavka pre rozhodnutia, ktorými sa udeľuje právo styku, a pre niektoré rozhodnutia, ktorými sa nariaďuje návrat dieťaťa, týmto nariadením sa teraz stanovuje jednotný postup pri cezhraničnom vykonávaní všetkých rozhodnutí vo veciach rodičovských práv a povinností. Preto na základe ustanovení tohto nariadenia by sa s rozhodnutím vydaným príslušnými orgánmi niektorého členského štátu malo zaobchádzať tak, ako keby bolo vydané v členskom štáte výkonu.

(34)Verejné listiny a dohody medzi účastníkmi, ktoré sú vykonateľné v jednom členskom štáte, by sa na účely uplatnenia pravidiel pre uznávanie a výkon rozhodnutí mali považovať za „rozhodnutia“.

(35)Malo by byť vecou súdu členského štátu výkonu, aby nariadil špecifické opatrenia na výkon, vydal prípadné vedľajšie príkazy, ktoré môžu byť vyžadované podľa vnútroštátneho práva v tejto oblasti, a vydal pokyn príslušnému orgánu výkonu, aby prikročil k výkonu. Ak sa má rozhodnutie z iného členského štátu podrobnejšie spresniť alebo prijať na výkon podľa vnútroštátneho práva členského štátu výkonu, príslušný súd daného členského štátu ho spresní alebo prispôsobí, pričom rešpektuje zásadné prvky rozhodnutia. Najmä ak rozhodnutie, ktorým sa udeľuje právo styku, nie je dostatočne presné, alebo ak chýbajú potrebné praktické úpravy, súd členského štátu výkonu môže nariadiť takéto dodatky. Ak rozhodnutie obsahuje opatrenie alebo nariadenie, ktoré nie je známe v práve požiadaného členského štátu, dané opatrenie alebo nariadenie vrátane všetkých práv, ktoré sa v ňom uvádzajú, by sa malo prispôsobiťv čo najväčšom možnom rozsahu opatreniu či nariadeniu, ktoré má podľa práva uvedeného členského štátu rovnocenné stanovené účinky a sleduje podobné ciele.

(36)Tým, že sa rozhodnutie vydané v jednom členskom štáte priamo vykoná v inom členskom štáte bez vyhlásenia vykonateľnosti, by nemalo byť ohrozené rešpektovanie práva obhajoby. Preto osoba, voči ktorej sa o výkon žiada, by mala mať možnosť požiadať o odmietnutie uznania alebo možnosť podať návrh na zamietnutie výkonu rozhodnutia, ak usúdi, že existuje niektorý z dôvodov uvedených v tomto nariadení na odmietnutie uznania alebo na zamietnutie výkonu rozhodnutia.

(37)Účastník, ktorý napadol výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, by mal mať možnosť v čo najväčšom možnom rozsahu a v súlade s právnym poriadkom členského štátu výkonu odvolať sa v rámci toho istého postupu popri dôvodoch na odmietnutie uznania alebo zamietnutie výkonu, ako sú uvedené v článkoch 37 a 38 tohto nariadenia, aj na dôvody na zamietnutie výkonu ako takého v zmysle článku 40 ods. 2 tohto nariadenia. Nezlučiteľnosť výkonu rozhodnutia s najlepším záujmom dieťaťa, spôsobená silou námietok dieťaťa, ktoré má dostatočný vek a vyspelosť, alebo inou zmenou okolností, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, by sa mala posudzovať iba vtedy, keď dosiahne význam dôležitosti porovnateľný s výnimkou týkajúcou sa verejného poriadku. Na dôvody na zamietnutie výkonu rozhodnutia, ktoré sú dostupné podľa vnútroštátneho práva, sa nemožno odvolávať. Ak je však zamietnutie výkonu rozhodnutia založené na námietkach dieťaťa, ktoré má dostatočný vek a vyspelosť, príslušné orgány v členskom štáte výkonu by mali vykonať všetky náležité kroky, aby dieťa pripravili na výkon rozhodnutia a získali jeho spoluprácu pred zamietnutím výkonu.

(38)S cieľom informovať osobu, voči ktorej sa o výkon žiada, o výkone rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, by sa osvedčenie ustanovené podľa tohto nariadenia malo danej osobe doručiť v primeranom časovom predstihu pred prvým opatrením výkonu a v prípade potreby by sa k nemu malo pripojiť predmetné rozhodnutie. V tejto súvislosti by sa pod prvým opatrením výkonu malo rozumieť prvé opatrenie vykonané po takomto doručení.

 2201/2003 odôvodnenie 24 (prispôsobené)

 nový

(39)Proti osvedčeniu vydanému na uľahčenie výkonu rozsudku  rozhodnutia Õ by nemalo byť možné odvolanie. Opraví sa iba vtedy, ak dôjde k vecnej chybe, t. j.  najmä Õ ak nezodpovedá rozsudku  rozhodnutiu Õ . ð Malo by sa odňať, ak bolo zjavne neoprávnene vydané, a to so zreteľom na požiadavky stanovené v tomto nariadení. ï

 nový

(40)Ak orgán, ktorý má právomoc rozhodnúť vo veci samej, nariadi predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, podľa tohto nariadenia by mal byť zabezpečený ich voľný obeh. To isté platí aj na predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré v naliehavých prípadoch nariadil podľa článku 12 tohto nariadenia orgán, ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej. Takéto opatrenia sa uplatňujú dovtedy, kým príslušný orgán členského štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť vo veci samej podľa tohto nariadenia, neprijme opatrenia, ktoré pokladá za náležité.

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré boli nariadené bez toho, aby bol odporca predvolaný, by sa však podľa tohto nariadenia nemali uznávať a vykonávať.

 2201/2003 odôvodnenie 25 (prispôsobené)

(41)Pre otázky rodičovských práv a povinností Õ,  by mali byť vo všetkých členských štátoch určené Õ úÚstredné orgány. mMajú  podporovať rodičov a príslušné orgány pri cezhraničných konaniach a Õ spolupracovať vo všeobecných otázkach, aj v špecifických prípadoch, ako aj vo veciach rodičovských práv a povinností na účely podpory mimosúdneho riešenia rodinných sporov. Na tento účel sa majú  by sa mali Õ ústredné orgány zúčastňovať na činnosti Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci, ktorá bola vytvorená rozhodnutím Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci 46 .;

 nový

(42)V osobitných prípadoch rodičovských práv a povinností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by ústredné orgány mali vzájomne spolupracovať pri poskytovaní pomoci vnútroštátnym orgánom, ako aj nositeľom rodičovských práv a povinností. Takáto pomoc by mala zahŕňať najmä zistenie miesta pobytu dieťaťa, a to priamo alebo prostredníctvom iných príslušných orgánov, ak je to potrebné na vybavenie žiadosti podanej podľa tohto nariadenia a na poskytovanie informácií týkajúcich sa dieťaťa a požadovaných na účely konania.

(43)Na spracovanie osobných údajov vykonávané pri uplatňovaní tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2016/679 47 .

(44)Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek požiadavky podľa jeho vnútroštátneho procesného práva, by žiadajúci orgán mal mať diskrečnú právomoc vybrať si medzi rôznymi kanálmi dostupnými na získanie potrebných informácií; napríklad pokiaľ ide o súdy, uplatňovaním nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001, využitím Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci, najmä ústredných orgánov určených na základe tohto nariadenia, sudcov a kontaktných miest v sieti, alebo pokiaľ ide o justičné a správne orgány, žiadosťou o informácie adresovanou mimovládnym organizáciám špecializovaným v tejto oblasti.

(45)Ak sa podá žiadosť s podpornými dôvodmi o správu o situácii dieťaťa, o prebiehajúcom konaní alebo o rozhodnutiach prijatých o dieťati, príslušné orgány požiadaného členského štátu by mali vybaviť takúto žiadosť bez toho, aby uplatňovali akékoľvek ďalšie požiadavky, ktoré môžu existovať podľa ich vnútroštátneho práva. Žiadosť by mala obsahovať najmä opis konania, ku ktorému je potrebná daná informácia a skutkový stav, ktorý viedol k predmetnému konaniu.

(46)Príslušný orgán členského štátu, ktorý zvažuje rozhodnutie vo veciach rodičovských práv a povinností, by mal byť oprávnený žiadať zaslanie informácií relevantných pre ochranu dieťaťa od príslušných orgánov iného členského štátu, ak si to vyžaduje najlepší záujem dieťaťa. V závislosti od okolností by to malo zahŕňať informácie o konaní a rozhodnutiach týkajúcich sa rodiča alebo súrodencov dieťaťa alebo o spôsobilosti rodiča starať sa o dieťa alebo mať právo styku s ním.

(47)Ak osoba, ktorá má v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva de facto rodinné väzby s dieťaťom, ktoré má pobyt v niektorom členskom štáte, a táto osoba mieni začať konanie o práve styku v inom členskom štáte, kde má dieťa obvyklý pobyt, daná osoba by mala mať možnosť priamo sa obrátiť na príslušné orgány v členskom štáte, kde má pobyt, a získať nález o svojej vhodnosti na výkon práva styku a o podmienkach, za ktorých sa má právo styku zvážiť, tak aby uvedené nálezy mohli byť použité v konaní v členskom štáte, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia. Tie isté informácie by mali poskytnúť aj príslušné orgány členského štátu, kde má pobyt osoba, ktorá žiada o právo styku, ak takáto žiadosť pochádza od orgánov iného členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia.

(48)Keďže čas hrá vo veciach rodičovských práv a povinností rozhodujúcu úlohu, odpoveď na žiadosť podanú podľa článkov 64 a 64 by sa mala zaslať do dvoch mesiacov.

(49)Ak príslušný orgán členského štátu už vydal rozhodnutie vo veciach rodičovských práv a povinností alebo zvažuje takéto rozhodnutie, pričom sa má toto rozhodnutie vykonať v inom členskom štáte, tento orgán môže žiadať, aby mu príslušné orgány uvedeného druhého členského štátu pomohli pri výkone predmetného rozhodnutia. Malo by sa to uplatňovať napríklad na rozhodnutia, ktorými sa udeľuje právo styku pod dozorom, ktoré sa má vykonávať v členskom štáte inom, než je členský štát, kde sídli príslušný orgán, ktorý nariadil výkon práva styku, alebo ak rozhodnutie zahŕňa akékoľvek iné sprievodné opatrenia príslušných orgánov členského štátu, kde sa má rozhodnutie vykonať.

(50)Ak príslušný orgán členského štátu zvažuje umiestnenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do inštitúcie v inom členskom štáte, pred umiestnením by mal prebehnúť konzultačný postup medzi ústrednými orgánmi oboch členských štátov. Príslušný orgán, ktorý zvažuje umiestnenie, by mal predtým, než nariadi umiestnenie, získať súhlas príslušného orgánu členského štátu, v ktorom by sa malo dieťa umiestniť. Keďže umiestnenie dieťaťa predstavuje najčastejšie naliehavé opatrenia potrebné na vyslobodenie dieťaťa zo situácie, ktorá ohrozuje jeho najlepší záujem, čas hrá pri týchto rozhodnutiach rozhodujúcu úlohu. S cieľom urýchliť konzultačný postup preto toto nariadenie stanovuje vyčerpávajúci zoznam požiadaviek pre žiadosť a lehotu na odpoveď od členského štátu, v ktorom má byť dieťa umiestnené. Podmienky udelenia alebo odmietnutia súhlasu sa však naďalej riadia vnútroštátnym právom požiadaného členského štátu.

(51)Akékoľvek dlhodobé umiestnenie dieťaťa v zahraničí by malo byť v súlade s článkom 24 ods. 3 Charty základných práv EÚ (udržiavanie osobných vzťahov s rodičmi) a Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, konkrétne s článkami 8, 9 a 20. Najmä v prípade, že sa zvažujú riešenia, by sa náležitá pozornosť mala venovať skutočnosti, že je žiaduce zachovať kontinuitu vo výchove dieťaťa, ako aj etnickému, náboženskému, kultúrnemu a jazykovému zázemiu dieťaťa.

 2201/2003 odôvodnenie 26 (prispôsobené)

(52)Komisia má verejne sprístupniť a aktualizovať zoznamy súdov a opravných prostriedkov  informácie o súdoch a opravných prostriedkoch Õ oznámených členskými štátmi.

 2201/2003 odôvodnenie 27 (prispôsobené)

Opatrenia, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu 48 .

 nový

(53)S cieľom zabezpečiť, aby osvedčenia, ktoré sa majú použiť v súvislosti s uznávaním a výkonom rozhodnutí, verejné listiny a dohody podľa tohto nariadenia boli sústavne aktualizované, by právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala byť delegovaná na Komisiu, pokiaľ ide o zmeny príloh I až III k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia viedla náležité konzultácie v priebehu prípravných prác vrátane konzultácií na expertnej úrovni a aby sa uvedené konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Konkrétne v záujme toho, aby sa zabezpečila rovnaká účasť pri príprave delegovaných aktov, Rada dostáva všetky dokumenty v rovnakom čase ako experti členských štátov a jej experti majú prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

 2201/2003 odôvodnenie 28 (prispôsobené)

Toto nariadenie nahrádza nariadenie (ES) č. 1347/2000, ktoré sa týmto zrušuje.

 2201/2003 odôvodnenie 29 (prispôsobené)

(54)Na účely riadneho vykonávania tohto nariadenia má Komisia preskúmať  zhodnotiť Õ jeho uplatňovanie a podľa potreby navrhnúť zmeny a doplnenia.

 2201/2003 odôvodnenie 30 (prispôsobené)

 nový

(55)ð [V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo a Írsko nezúčastňujú na prijatí tohto nariadenia a nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu.] ï [Veľká Británia a Írsko, vV súlade s článkom 3  a článkom 4a ods. 1 Õ Protokolu  č. 21 Õ o postavení Veľkej Británie a Írska  v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Õ , ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie založení Európskeho spoločenstva,  Spojené kráľovstvo a Írsko Õ oznámili svoje želanie podieľať  zúčastniť Õ sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.]

 2201/2003 odôvodnenie 31 (prispôsobené)

(56)Dánsko v súlade s článkom 1 a 2 Protokolu  č. 22 Õ o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie založení Európskeho spoločenstva, sa nepodieľa  nezúčastňuje Õ na prijatí tohto nariadenia, a preto ním nie je  ním Õ viazané, a ani sa na neho nevzťahuje  nepodlieha jeho uplatňovaniu Õ .

 2201/2003 odôvodnenie 32 (prispôsobené)

 nový

(57)Keďže ciele tohto nariadenia nemôžu  nie je možné Õ uspokojivo dosiahnuť členské štáty a môžu sa na úrovni členských štátov ð z dôvodu rozdielov medzi pravidlami jednotlivých štátov, ktorými sa riadi uznávanie a výkon rozhodnutí ï , a môžu sa  ale Õ ð z dôvodov priamej uplatniteľnosti a záväzného charakteru tohto nariadenia ï ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva  Únie Õ , spoločenstvo  Únia Õ môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je ustanovená v  podľa Õ článku 5 zZmluvy  o Európskej únii Õ . V súlade so zásadou proporcionality, ustanovenou v tom článku,  podľa uvedeného článku Õ toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné  nevyhnutný Õ na dosiahnutie týchto cieľov. V súlade so zásadou proporcionality, ustanovenou v tom  podľa uvedeného Õ článku, toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné  nevyhnutný Õ na dosiahnutie týchto cieľov.,

ê 2201/2003 odôvodnenie 33 (prispôsobené)

Toto nariadenie uznáva základné práva a dodržiava zásady Charty základných práv Európskej únie. Predovšetkým sa snaží zabezpečiť rešpektovanie základných práv dieťaťa, ako je ustanovené v článku 24 Charty základných práv Európskej únie,

ê 2201/2003 (prispôsobené)

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu  súdneho alebo správneho orgánu Õ v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:

a) rozvod, rozluku alebo anulovaniae manželstva;

b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

2. Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať  zahŕňať Õ najmä:

a) opatrovníckeho právao a právao styku s dieťaťom;

b) opatrovníctvao, poručníctvao alebo podobnýché inštitútovy;

c) určeniae a úlohy osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, a ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú;

d) umiestneniae dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa;

e) opatreníia na ochranu dieťaťa týkajúciche sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

3. Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a) určenie alebo popretie rodičovstva;

b) rozhodnutia o osvojení, na opatrenia predchádzajúce osvojeniu alebo na vyhlásenie osvojenia za neplatné alebo na jeho zrušenie;

c) priezvisko a mená dieťaťa;

d) nadobudnutie plnej právnej spôsobilosti dieťaťa;

e) vyživovaciu povinnosť;

f) poručnícky fond („trust“) alebo otázky dedenia;

g) opatrenia prijaté ako sankcia za trestné činy spáchané deťmi.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia  sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov Õ :

1. pojem „súd“ „príslušný orgán“ označuje  je Õ všetky orgány  akýkoľvek súdny alebo správny orgán Õ v členských štátoch s právomocou vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 1;

2. pojem „sudca“ oznaèuje  je Õ sudcua alebo úradníka, ktorý má právomoci rovnocenné právomociam sudcu vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

3. pojem „členský štát“ oznaèuje  znamená Õ každý členský štát okrem Dánska;

4. pojem „rozsudok“  „rozhodnutie“ Õ označuje  je vyhlásenie, príkaz alebo rozsudok príslušného orgánu členského štátu týkajúce sa Õ rozvodu, rozlukuy alebo anulovaniea manželstva, ako aj rozsudok týkajúci sa  alebo Õ rodičovských práv a povinností vydaný súdom členského štátu bez ohľadu na to, ako sa rozsudok označuje, vrátane uznesenia, príkazu alebo rozhodnutia;

5. pojem „členský štát pôvodu“ označuje  je Õ členský štát, v ktorom sa vydal rozsudok  bolo vydané rozhodnutie, ktoré Õ sa má vykonať;

6. pojem „členský štát výkonu“ označuje  je Õ členský štát, v ktorom sa žiada o vykonanie rozsudku rozhodnutia;

 nový

7. „dieťa“ je každá osoba mladšia ako 18 rokov;

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

78. pojem „rodičovské práva a povinnosti“ označuje  sú Õ všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba  rozhodnutím Õ rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky., Tento pojem zahŕňa  vrátane Õ opatrovníckeho právoa a právoa styku s dieťaťom;

89. pojem „nositeľ rodičovských práv a povinností“ označuje  je Õ každúá osobua  , inštitúcia alebo iný subjekt Õ , ktoráý má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu;

910. pojem „opatrovnícke právo“ zahŕňa  znamená Õ práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa  , vrátane situácií, keď na základe rozhodnutia, zo zákona Õ  alebo dohodou, ktorá má právne účinky podľa práva členského štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt, Õ  jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu iného nositeľa rodičovských práv a povinností Õ ;

1011. pojem „právo styku“ zahàòa najmä  je právo prístupu k dieťaťu vrátane Õ práva vziať dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu;

1112. pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“ znamená  je Õ premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak:

a) je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom  rozhodnutím Õ , zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním;, a

b) za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

KAPITOLA II

SÚDNA PRÁVOMOC

ODDIEL 1

Rozvod, rozluka a anulovanie manželstva

Článok 3

Všeobecná právomoc

1. Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy  príslušné orgány Õ členského štátu:

a) na ktorého území:

–majú manželia obvyklý pobyt, alebo

–manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

–má odporca obvyklý pobyt, alebo

–v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

–má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo

–má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.

2. Na účely tohto nariadenia má „domicil“ rovnaký význam, aký má v právnych poriadkoch Veľkej Británie a Írska.

Článok 4

Vzájomný nárok

Súd  Príslušný orgán Õ , ktorý koná podľa článku 3, má tiež právomoc konať o vzájomnom nároku, ak tento  uvedený vzájomný nárok Õ patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Článok 5

Premena rozluky na rozvod

Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, súd  príslušný orgán Õ členského štátu, ktorý vydal rozsudok  rozhodnutie Õ o rozluke manželstva, má tiež právomoc zmeniť takýto rozsudok  takéto rozhodnutie Õ na rozvod, ak tak ustanovuje právo tohto členského štátu.

Článok 7 6

Zostatková právomoc

1. Ak žiadny súd  orgán Õ členského štátu nemá právomoc podľa článkov 3, 4 a 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto  členského Õ štátu.

Článok 6

Výlučná povaha súdnej právomoci podľa článkov 3, 4 a 5

 2. Odsek 1 sa nevzťahuje na odporcu ÕManžela, ktorý:

a) má obvyklý pobyt na území členského štátu alebo

b) je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, má svoj „domicil“ na území jedného z týchto členských štátov,.

možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.

23. Proti odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt  v členskom štáte Õ a ani nie je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska nemá „domicil“ na území žiadneho z týchto členských štátov, môže každý štátny príslušník členského štátu s obvyklým pobytm na území iného členského štátu využiť kritériá súdnej právomoci platné v danom  členskom Õ štáte rovnako ako štátni príslušníci tohto  členského Õ štátu.

ODDIEL 2

Rodičovské práva a povinnosti

Článok 8 7

Všeobecná právomoc

1. Súdy  Príslušné orgány Õ členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v èase zaèatia konania. ð Keď sa dieťa zákonne presťahuje z jedného členského štátu do iného a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, právomoc majú príslušné orgány členského štátu nového obvyklého pobytu. ï

2. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9 8, 10 9 a 12 10.

Článok 9 8

Zachovanie právomoci pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa  vo vzťahu k právu styku Õ

1. Keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy  príslušné orgány Õ členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si , ako výnimku z článku 8,  ešte tri mesiace Õ počas trojmesačného obdobia po presťahovaní zachovávajú právomoc vo veci zmeny rozsudku  na zmenu Õ  rozhodnutia Õ o práve styku, ktorý bol vydaný  ktoré bolo vydané Õ v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva  osoba, ktorej bolo udelené právo styku Õ na základe rozsudku o práve styku  uvedeným rozhodnutím Õ , má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1, podrobil právomoci súdov  príslušných orgánov Õ členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi  príslušnými orgánmi Õ bez toho, aby namietal ich právomoc.

Článok 10 9

Súdna právomoc v prípadoch únosu dieťaťa

V prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy  príslušné orgány Õ členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim  jeho Õ neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte, a:

a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním,

alebo

b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:

i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;

ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť;

ò nový

iii) žiadosť o návrat podaná nositeľom opatrovníckeho práva bola zamietnutá z dôvodov iných, než sa uvádzajú v článku 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980;

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

iii) iv) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7 26 ods. 3 druhého pododseku;

iv) v) súdy  príslušné orgány Õ členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok  rozhodnutie Õ o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

Článok 12 10

Dohoda o právomoci  Výber súdu pre vedľajšie a samostatné konanie Õ

1. Súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak  sú splnené tieto podmienky Õ :

a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a

b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali  uvedenú Õ právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom ð najneskôr ï v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa ð alebo, ak tak stanovujú právne predpisy členského štátu, počas daného konania ï a

c) uvedená právomoc Õ je v najlepšom záujme dieťaťa.

2. Právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, akonáhle Ö len čo Õ :

a) rozsudok  rozhodnutie Õ o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stalo právoplatným;  alebo Õ

b)  rozhodnutie Õ v prípade, že k dátumu uvedenému v písm. a) sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach neskončilo, rozsudok v tomto konaní sa stáva právoplatným  v konaní o rodičovských právach a povinnostiach sa stalo právoplatným v prípadoch, keď Õ k dátumu uvedenému v písm. a) sa  uvedené Õ konanie o rodičovských právach a povinnostiach neskončilo k dátumu,  keď sa rozhodnutie Õ uvedené v písm.ene a) , rozsudok v tomto konaní sa stáva  stalo Õ právoplatným.,  alebo Õ

c) konania uvedené v písm.enách a) a b) sa skončili z iného dôvodu.

3. Súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak  sú splnené tieto podmienky Õ :

a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu;, a

b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali uvedenú právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom ð najneskôr ï v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa ð alebo, tak stanovujú právne predpisy členského štátu, počas daného konania ï a

c) uvedená právomoc Õ je v najlepšom záujme dieťaťa.

ò nový

4. Právomoc uvedená v odseku 3 zanikne, len čo konanie dospeje k právoplatnému rozhodnutiu.

5. Ak všetky strany konania o rodičovských právach a povinnostiach prijmú právomoc uvedenú v odseku 1 alebo 3 počas uvedeného konania, dohodu strán zaznamená súd v súlade s právnymi predpismi členského štátu súdu.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

46. Ak má dieťa svoj obvyklý pobyt na území tretieho štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru Ö z 19. októbra 1996 Õ o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996  („Haagsky dohovor z roku 1996“) Õ , právomoc podľa tohto článku sa považuje za právomoc v najlepšom záujme dieťaťa, najmä ak nemožno viesť konanie v predmetnom treťom štáte.

Článok 13 11

Právomoc založená na prítomnosti dieťaťa

1. Ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa a právomoc nemožno založiť podľa článku 12 10, právomoc majú súdy  príslušné orgány Õ členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza.

2. Odsek 1 sa vzťahuje aj na deti utečencov a deti, ktoré sa dostali do cudziny v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte.

Článok 20 12

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení

1. V naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom  príslušné orgány Õ členského štátu ð , kde sa dieťa alebo majetok patriaci dieťaťu nachádza, majú právomoc prijať ï predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na ð toto dieťa ï osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

ò nový

Ak si to vyžaduje ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, príslušný orgán, ktorý prijal ochranné opatrenia, informuje príslušný orgán členského štátu, ktorý má právomoc rozhodovať vo veci samej v zmysle tohto nariadenia, priamo alebo prostredníctvom ústredného orgánu určeného podľa článku 60.

 2201/2003 (prispôsobené)

 nový

2. Platnosť opatrení uvedených v  prijatých podľa Õ odseku 1 zanikne, len čo súd  príslušný orgán Õ členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.

Článok 14 13

Zostatková právomoc

Ak žiadny súd  orgán Õ členského štátu nemá právomoc podľa článkov 8 7, 4 až 13 11, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto  členského Õ štátu.

Článok 15 14

Postúpenie súdu  členskému štátu Õ , ktorý je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci

1. Vo výnimočných prípadoch, ak sa súdy  príslušné orgány Õ členského štátu, ktoréý majúá právomoc rozhodovať vo veci samej, domnievajú, že súd  príslušný orgán Õ iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, môžu:

a) prerušiť konanie vo veci alebo jej časti jeho časť a vyzvať účastníkov, aby podali svoj návrh na súd  žiadosť príslušnému orgánu Õ tohto iného členského štátu podľa odseku 4; alebo

b) požiadali Ö požiadať Õ súd  príslušný orgán Õ iného členského štátu, aby prevzal právomoc podľa odseku 5.

2. Odsek 1 sa vzťahuje:

a) na návrh účastníka; alebo

b) z vlastného podnetu súdu  príslušného orgánu Õ ;, alebo

c) na žiadosť súdu  príslušného orgánu Õ iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu podľa odseku 3.

S postúpením na základe vlastného podnetu súdu  príslušného orgánu Õ alebo na žiadosť súdu  príslušného orgánu Õ iného členského štátu musí súhlasiť aspoň jeden z účastníkov.

3. Dieťa má osobitnú väzbu k členskému štátu podľa odseku 1, ak tento členský štát:

a) sa stal miestom obvyklého pobytu dieťaťa potom, ako sa na súde  príslušnom orgáne Õ , ktorý je uvedený v odseku 1, začalo konanie;, alebo

b) je miestom pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa;, alebo

c) je štátom, ktorého štátnu príslušnosť má dieťa;, alebo

d) je miestom obvyklého pobytu nositeľa rodičovských práv a povinností;, alebo

e) je miestom, kde sa nachádza majetok dieťaťa, a vec sa týka opatrení na ochranu dieťaťa vo vzťahu ku správe, udržiavaniu alebo nakladaniu s týmto majetkom.

4. Súd  Príslušný orgán Õ členského štátu, ktorý má právomoc vo veci samej, určí lehotu, v ktorej sa na súde  príslušnom orgáne Õ tohto iného členského štátu musí začať konanie podľa odseku 1.

Ak sa v tejto lehote na súdoch  príslušných orgánoch Õ konanie nezačalo, súd  príslušný orgán Õ , na ktorom sa už konanie začalo, pokračuje vo výkone svojej právomoci v súlade s článkami 8 7 až 14 11 a článkom 13.

5. Súdy  Príslušné orgány Õ tohto iného členského štátu môžu, ak je to s ohľadom na špecifické okolnosti prípadu v najlepšom záujme dieťaťa, prijať právomoc do šiestich týždňov od podania návrhu  prijatia žiadosti Õ podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b). V tomto prípade súd  príslušný orgán Õ , ktorý začal konanie ako prvý, odmietne vykonávať svoju právomoc. Inak súd  príslušný orgán Õ , ktorý začal konanie ako prvý, pokračuje vo výkone svojej právomoci v súlade s článkami 8 7 až 14 11 a článkom 13.

6. Na účely tohto článku súdy  príslušné orgány Õ spolupracujú buď priamo, alebo prostredníctvom ústredných orgánov určených podľa článku 53 60 ð , alebo prostredníctvom Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach ï .

ODDIEL 3

Spoločné ustanovenia

Článok 16 15

Začatie konania na súde

1. Konanie na súde sa považuje za začaté:

a) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi;, alebo

b) ak sa pred jej podaním na súd musí písomnosť doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súde.

ò nový

Článok 16

Predbežné otázky

Ak výsledok konania pred príslušným orgánom členského štátu závisí od rozhodnutia o predbežnej otázke, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, uvedený orgán môže v tejto otázke rozhodnúť.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

Článok 17

Skúmanie právomoci

Ak sa začalo konanie na súde  príslušnom orgáne Õ členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu  príslušného orgánu Õ iného členského štátu, súd  tento príslušný orgán Õ aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Článok 18

Skúmanie prípustnosti

1. Ak Ö sa Õ odporca s obvyklým pobytom v inom štáte, než v členskom štáte, v ktorom bol podaný návrh  na začatie konania Õ , sa nedostaví na tento súd, súd s právomocou preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že odporca mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom čase, aby si mohol pripraviť svoju obhajobu, alebo sa na tento účel prijali všetky potrebné kroky.

2. Namiesto ustanovení odseku 1 tohto článku sa uplatní článok 19 nariadenia (ES) č. 1348/2000 1393/2007 , ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť, musela doručovať z jedného členského štátu do iného podľa uvedeného nariadenia.

3. Ak nemožno uplatniť ustanovenia nariadeniae (ES) č. 1348/2000 1393/2007 , uplatní sa článok 15 Haagskeho dohovoru Ö z 15. novembra 1965 Õ o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach v cudzine z 15. novembra 1965, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť, musela doručovať podľa tohto dohovoru.

Článok 19

Prekážka začatej veci a súvisiace konania

1. Ak sa vedú konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva medzi rovnakými účastníkmi na súdoch Ö príslušných orgánoch Õ rôznych členských štátov, súd  príslušný orgán Õ , ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu  príslušného orgánu Õ , ktorý ako prvý začal konať.

2. Ak sa vedú konania týkajúce sa rodičovských práv a povinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým predmetom konania na súdoch  príslušných orgánoch Õ rôznych členských štátov, súdoch  príslušný orgán Õ , ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu  príslušného orgánu Õ , ktorý začal konať ako prvý.

3. Keď sa potvrdí právomoc súdu  príslušného orgánu Õ , ktorý ako prvý začal konať, súdu  príslušný orgán Õ , ktorý začal konať ako druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu  príslušného orgánu Õ .

V takom prípade účastník, ktorý podal návrh súdu  žiadosť na začatie konanie príslušnému orgánu Õ , ktorý začal konať ako druhý, môže podať svoj návrh na súd  žiadosť príslušnému orgánu Õ , ktorý začal konať ako prvý.

ò nový

Článok 20

Právo dieťaťa vyjadriť svoje názory

Príslušné orgány členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa oddielu 2 tejto kapitoly zabezpečia, aby dieťa, ktoré je schopné sformulovať svoje názory, malo príležitosť vyjadriť tieto názory v priebehu konania.

Príslušný orgán prikladá náležitý význam názorom dieťaťa primerane k jeho veku a vyspelosti a dokumentuje svoje posúdenie v rozhodnutí.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

KAPITOLA III

ÚNOS DIEŤAŤA Õ

Článok 11 21

Návrat dieťaťa  podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 Õ

1. Keď osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva  sa domnieva, že bolo porušené opatrovnícke právo Õ , podá žiadosť na príslušné orgány  návrh na súd Õ členského štátu ona vydanie rozsudku  rozhodnutia Õ podľa Haagskeho dohovoru Ö z 25. októbra Õ 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), aby dosiahla  ktorým sa vydáva príkaz na Õ návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, uplatňujú sa odseky 2 až 8 články 22 až 26.

ò nový

Článok 22

Sústredenie miestnej právomoci

Členské štáty zabezpečia, aby právomoc vo veci žiadostí o návrat dieťaťa uvedených v článku 21 bola sústredená na obmedzený počet súdov. Tieto súdy každý členský štát oznámi Komisii podľa článku 81.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

Článok 23

 Zrýchlené konanie a mediácia Õ

31. Súd, ktorému sa podala žiadosť o návrat dieťaťa podľa odseku 1  článku 21 Õ , ako sa uvádza v odseku 1, koná o žiadosti urýchlene najrýchlejšími postupmi, ktoré mu poskytuje vnútroštátny právny poriadok.

Bez toho, aby bola dotknutá prvá veta bol dotknutý prvý pododsek tohto odseku, súd ð každá inštancia ï vydá rozsudok  rozhodnutie Õ najneskôr do šiestich týždňov od podania žiadosti ð alebo odvolania ï , ak tomu nebránia výnimočné okolnosti.

ò nový

2. Súd v priebehu konania čo najskôr zistí, či sú účastníci ochotní pristúpiť na mediáciu s cieľom nájsť v najlepšom záujme dieťaťa vzájomne dohodnuté riešenie, pokiaľ to nespôsobí neúmerné predĺženie konania.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

Článok 24

Vypočutie dieťaťa v konaní o návrate podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 Õ

2. Pri uplatňovaní článkov 12 a 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980 sa  súd Õ musí zabezpečiť, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť  svoj názor v súlade s článkom 20 tohto nariadenia Õ sa v konaní, ak sa to s ohľadom na jeho vek alebo stupeň vyspelosti nejaví nevhodné.

Článok 25

Postup návratu dieťaťa Õ

41. Súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 prvého odseku písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.

 nový

V záujme toho súd:

a) spolupracuje s príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, a to priamo za pomoci ústredných orgánov alebo prostredníctvom Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach, a

b) v prípade potreby prijme predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení v súlade s článkom 12 tohto nariadenia.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

52. Súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa, kým  iba ak Õ sa osobe, ktorá požiadala o návrat dieťaťa, nedala možnosť vyjadriť sa.

ò nový

3. Súd môže vyhlásiť rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje návrat dieťaťa, za predbežne vykonateľné bez ohľadu na prípadné odvolanie, a to aj v prípade, keď vnútroštátne právo neustanovuje takúto predbežnú vykonateľnosť.

4. Proti rozhodnutiu, ktorým sa nariaďuje alebo zamieta návrat dieťaťa, možno podať iba jedno odvolanie.

5. Článok 32 ods. 4 sa uplatňuje primerane na výkon rozhodnutia o návrate vydaného podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

Článok 26

 Odmietnutie návratu dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 Õ

ò nový

1. V rozhodnutí, ktorým sa odmieta návrat dieťaťa, súd uvedie článok, resp. články Haagskeho dohovoru z roku 1980, na ktorých je zamietavé rozhodnutie založené.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

62. Ak súd vydal príkaz o nevrátení Ak rozhodnutie, ktorým sa odmieta Õ návrat  dieťaťa, je založené prinajmenšom na jednom z dôvodov uvedených v Õ podľa článku 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980,  súd Õ musí okamžite, buď priamo, alebo prostredníctvom svojho ústredného orgánu, ð alebo prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci ï zaslať odpis súdneho príkazu o nevrátení  uvedeného rozhodnutia Õ a  ďalších Õ súvisiacich písomnostií, najmä záznam súdnych pojednávaní, súdu s právomocou alebo ústrednému orgánu členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, podľa vnútroštátneho práva.

ð V súlade s článkom 69 sa k rozhodnutiu pripája preklad do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov daného členského štátu, alebo do akéhokoľvek iného jazyka, ktorý daný členský štát výslovne označil za prijateľný. ï Súdu sa musia vVšetky uvedené písomnosti sa musia zaslať  súdu, ktorý má právomoc, Õ do jedného mesiaca od dátumu príkazu o nevrátení  rozhodnutia, ktorým sa odmieta návrat dieťaťa Õ .

73. Ak súdy v členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, nezačali konanie na návrh jedného z účastníkov, súd alebo ústredný orgán, ktorému sa zašlú informácie  písomnosti Õ uvedené v odseku 6 2, musí o tom informovať  zašle tieto informácie Õ účastníkovm a vyzvaťe ich, aby urobili svoje podania na súd v súlade s vnútroštátnym právom do troch mesiacov od dátumu oznámenia, aby súd mohol preskúmať otázku opatrovníckeho práva k dieťaťu.

Bez toho, aby boli dotknuté kritériaá  právomoci Õ uvedené v tomto nariadení, súd ukončí konanie, ak v uvedenej lehote nedostal žiadne podania.

84. Bez ohľadu na rozsudok o nevrátení ð Ak súd uvedený v odseku 3 dostane podania v stanovenej lehote alebo ak konanie vo veci opatrovníckeho práva už prebieha v danom členskom štáte, súd preskúma otázku opatrovníctva dieťaťa, pričom berie do úvahy najlepší záujem dieťaťa, ako aj dôvody a dôkazy, z ktorých vychádza rozhodnutie, ktorým sa odmieta návrat dieťaťa ï podľa článku 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980,.

kKaždýé následný rozsudok  rozhodnutie o otázke opatrovníckeho práva, ktoré je vydané v konaní uvedenom v prvom pododseku Õ , požadujúcie návrat dieťaťa vydaný súdom, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia, sa vykonáva  vo všetkých členských štátoch Õ podľa oddielu 4 kapitoly III na účely zabezpečenia návratu dieťaťa bez ohľadu na skoršie rozhodnutie, ktorým sa odmietol návrat dieťaťa podľa článku 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980.

KAPITOLA III IV

UZNÁVANIE A VÝKON

ODDIEL 1

Uznávanie

Článok 21 27

Uznanie rozsudku  rozhodnutia Õ

1. Rozsudok  Rozhodnutie Õ vydanýé v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa najmä nevyžaduje žiadny osobitný postup konanie pri aktualizácii záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozsudku  rozhodnutia Õ o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktorýé bolo vydanýé v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa práva tohto členského štátu nie je možné odvolanie.

3. Bez toho, aby bol dotknutý oddiel 4 tejto kapitoly, môže zZainteresovaný účastník môže postupom upraveným v oddieli 2 tejto kapitoly navrhnúť vydanie rozhodnutia,  že nie sú dôvody na odmietnutie uznania podľa článkov 37 a 38 Õ o uznaní rozsudku. ð Oddiel 3 pododdiel 2 tejto kapitoly sa uplatňuje primerane. ï

Miestna príslušnosť súdu uvedeného v zozname, ktorý každý členský štát oznámil Komisii podľa článku 68, sa určí podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa začalo konanie o uznanie alebo neuznanie.

4. Ak sa otázka uznania rozsudku  rozhodnutia Õ vznesie ako predbežná otázka na súde  pred príslušným orgánom Õ členského štátu, tento súd  príslušný orgán Õ môže v tejto otázke rozhodnúť.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

Článok 37 28

Písomnosti  , ktoré sa majú predložiť pre uznanie Õ

1. Účastník navrhujúci uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti alebo účastník namietajúci proti uznaniu alebo vyhláseniu vykonateľnosti  , ktorý sa chce odvolať v jednom členskom štáte na rozhodnutie vydané v inom členskom štáte, Õ predloží:

a) odpis rozsudku  rozhodnutia Õ , ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti;, a

b)  náležité Õ osvedčenie  vydané Õ podľa článku 53 39.

2. Okrem toho, pri rozsudku vydanom v neprítomnosti, účastník navrhujúci uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti predloží:

a) originál alebo overenú kópiu písomnosti, ktorá preukazuje, že neprítomnému účastníkovi sa doručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť;

alebo

b) inú písomnosť, ktorá preukazuje, že odporca prijal rozsudok bez výhrad.

ò nový

2. Príslušný orgán, pred ktorým sa odvoláva na rozhodnutie vydané v inom členskom štáte, môže v prípade potreby žiadať od účastníka, ktorý sa na toto rozhodnutie odvoláva, aby v súlade s článkom 69 poskytol preklad alebo transliteráciu relevantného obsahu osvedčenia uvedeného v odseku 1 písm. b).

Iba vtedy, keď príslušný orgán nemôže pokračovať v konaní bez prekladu rozhodnutia, môže žiadať od účastníka, aby namiesto prekladu relevantného obsahu osvedčenia poskytol preklad rozhodnutia.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

Článok 27 29

Prerušenie konania

1. Súd členského štátu, v  Príslušný orgán, pred Õ ktoroým sa žiada o uznanie rozsudku  odvoláva na rozhodnutie Õ vydaného v inom členskom štáte, môže prerušiť konanie  úplne alebo čiastočne v týchto prípadoch: Õ

a) ak sa proti rozsudku  rozhodnutiu Õ podal riadny opravný prostriedok. bolo podané odvolanie v členskom štáte pôvodu; Õ

ò nový

b) bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia, že nie sú dôvody na odmietnutie uznania podľa článkov 37 a 38 alebo o vydanie rozhodnutia, že sa má uznanie zamietnuť na základe niektorého z dôvodov tam uvedených, alebo

c) v prípade rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach prebieha konanie o zmenu alebo o vydanie nového rozhodnutia v tej istej veci v členskom štáte, ktorý má právomoc rozhodnúť vo veci samej podľa tohto nariadenia.

 2201/2003 (prispôsobené)

2. 2. Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozsudku vydaného v Írsku alebo vo Veľkej Británii, môže konanie prerušiť, ak sa výkon v členskom štáte pôvodu odložil z dôvodu odvolania.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

ODDIEL 2

Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti ð Výkon ï

Článok 28 30

Vykonateľné rozsudky  rozhodnutia Õ

1. Rozsudok  Rozhodnutie Õ o výkone  vo veciach Õ rodičovských práv a povinností k dieťaťu, vydanýé v členskom štáte, ktorý je vykonateľný Ö a vykonateľné Õ v tomto členskom štáte a ktorý bol doručený, sa vykoná  , je vykonateľné Õ v inom členskom štáte  iných členských štátoch Õ , ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka ð bez požiadavky na vyhlásenie vykonateľnosti ï .

2. Vo Veľkej Británii sa však takýto rozsudok vykoná v Anglicku a Walese, v Škótsku alebo Severnom Írsku, ak na návrh zainteresovaného účastníka bol zaregistrovaný na účely výkonu v danom územnom celku Veľkej Británie.

2. Aj keď vnútroštátne právo neumožňuje, aby rozsudok  Na účely vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým sa Õ priznávajúci právo styku  , v inom členskom štáte, Õ bol vykonateľný bez ďalšieho konania, môže súd pôvodu môže vyhlásiť rozsudok  rozhodnutie Õ za  predbežne Õ vykonateľnýé bez ohľadu na prípadné odvolanie  , a to aj vtedy, keď vnútroštátne právo neumožňuje takúto predbežnú vykonateľnosť Õ .

Článok 30 31

Konanie

1. Podanie návrhu  Výkon rozhodnutí vydaných v inom členskom štáte Õ ð , ak sa naň nevzťahuje toto nariadenie, ï sa riadi právnym poriadkom členského štátu výkonu. ð Bez toho, aby bol dotknutý článok 40, rozhodnutie vydané v niektorom členskom štáte, ktoré je vykonateľné v členskom štáte výkonu, sa má v danom členskom štáte vykonať za tých istých podmienok ako rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu. ï

ò nový

2. Účastník, ktorý žiada o výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, nemusí mať poštovú adresu v členskom štáte výkonu.

Uvedený účastník musí mať splnomocneného zástupcu v členskom štáte výkonu iba vtedy, keď ustanovenie takéhoto zástupcu je povinné bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo domicil účastníkov.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

2. Navrhovateľ musí uviesť adresu na doručovanie písomností v obvode súdu, na ktorý podal návrh. Ak však právny poriadok členského štátu výkonu neupravuje uvádzanie adresy, navrhovateľ vymenuje procesného zástupcu.

3. K návrhu treba pripojiť listiny uvedené v článkoch 37 a 39.

ò nový

Článok 32

Príslušné súdy a postup pri výkone rozhodnutí

1. Návrh na výkon rozhodnutia sa predkladá súdu príslušnému na výkon rozhodnutia podľa vnútroštátneho práva členského štátu výkonu. Tieto súdy každý členský štát oznámi Komisii v súlade s článkom 81.

2. Súd prijme všetky kroky nevyhnutné na zabezpečenie výkonu rozhodnutia vrátane toho, že:

a) nariadi, aby sa uplatnili konkrétne opatrenia na výkon rozhodnutia;

b) v prípade potreby prispôsobí rozhodnutie v súlade s článkom 33;

c) vydá pokyny pre vykonávajúceho úradníka.

3. V tejto fáze nemožno skúmať žiadne dôvody na odmietnutie uznania alebo zamietnutie výkonu s výnimkou prípadu, keď bol podaný návrh na odmietnutie uznania alebo zamietnutie výkonu podľa článku 39 alebo 41.

4. Ak rozhodnutie nebolo vykonané do šiestich týždňov od začatia konania o výkone rozhodnutia, súd členského štátu výkonu informuje o tejto skutočnosti a jej dôvodoch žiadajúci ústredný orgán v členskom štáte pôvodu, alebo ak sa konanie začalo bez pomoci ústredného orgánu, navrhovateľa.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

Článok 48 33

Praktické opatrenia na výkon práva styku  Prispôsobenie rozhodnutia Õ

ò nový

1. Súdy členského štátu výkonu môžu v prípade potreby určiť nevyhnutné podrobnosti výkonu rozhodnutí a vykonať prispôsobenia vyžadované na výkon rozhodnutia za podmienky, že sa dodržia zásadné prvky daného rozhodnutia.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

1. Súdy členského štátu výkonu môžu  najmä Õ prijímať praktické opatrenia na zabezpečenie výkonu práva styku, ak sa v rozsudku vynesenom súdmi  rozhodnutí vydanom príslušnými orgánmi Õ členského štátu, ktorý mal Ö ktoré mali Õ právomoc rozhodnúť vo veci samej, neprijali potrebné opatrenia alebo prijaté opatrenia nie sú dostatočné za podmienky, že sa zachovajú podstatné prvky tohto rozsudku.

2. Praktické opatrenia prijaté podľa odseku 1 druhého pododseku zaniknú na základe neskoršieho rozsudku  rozhodnutia Õ súdov členského štátu, ktorý má Ö ktoré majú Õ právomoc rozhodnúť vo veci samej.

ò nový

2. Ak rozhodnutie obsahuje opatrenie alebo nariadenie, ktoré nie je známe v práve členského štátu výkonu, súdy daného členského štátu prispôsobia predmetné opatrenie alebo nariadenie v možnom rozsahu opatreniu alebo nariadeniu známom v práve daného členského štátu, ktoré má rovnocenné stanovené účinky a ktoré sleduje podobné ciele a záujmy.

Takéto prispôsobenie nesmie mať za následky účinky presahujúce účinky stanovené v práve členského štátu pôvodu.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

Článok 45 34

Písomnosti  , ktoré sa majú predložiť s návrhom na výkon rozhodnutia Õ

1. Účastník, ktorý žiada o  podáva v niektorom členskom štáte návrh na Õ výkon rozsudku  rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte Õ , predloží  tieto písomnosti Õ :

a) odpis rozsudku  rozhodnutia Õ , ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti;, a

b)  príslušné Õ osvedčenie uvedené v článku 41 ods. 1 alebo článku 42 ods. 1 ð vydané podľa článku 53, ktoré potvrdzuje, že rozhodnutie je vykonateľné a ktoré obsahuje relevantný výňatok z rozhodnutia obsahujúci povinnosť vykonania ï .

2. Na účely tohto článku:

–k osvedčeniu podľa článku 41 ods. 1 sa pripojí preklad bodu 12, ktorý sa vzťahuje na podmienky výkonu práva styku,

–k osvedčeniu podľa článku 42 ods. 1 sa pripojí preklad jeho bodu 14, ktorý sa vzťahuje na podmienky vykonania opatrení prijatých na zabezpečenie návratu dieťaťa.

Preklad sa urobí do úradného jazyka členského štátu výkonu, alebo do jedného z jeho úradných jazykov, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu výslovne prijal. Preklad osvedčí osoba na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

ò nový

2. Súd môže v prípade potreby žiadať, aby navrhovateľ poskytol v súlade s článkom 69 preklad alebo transliteráciu príslušnej časti osvedčenia, ktorá stanovuje povinnosť výkonu.

3. Súd môže od navrhovateľa žiadať poskytnutie prekladu rozhodnutia iba v prípade, že bez takéhoto prekladu nemôže pokračovať v konaní.

Článok 35

Doručenie osvedčenia a rozhodnutia

1. Ak sa žiada výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, potom sa osvedčenie vydané podľa článku 53, týkajúce sa osoby, voči ktorej sa o výkon žiada, doručí pred prvým opatrením na výkon rozhodnutia. K osvedčeniu sa pripája rozhodnutie, ak už nebolo doručené v súvislosti s danou osobou.

2. Ak osoba, voči ktorej sa o výkon žiada, má obvyklý pobyt v inom členskom štáte, než je členský štát pôvodu, táto osoba môže žiadať preklad rozhodnutia na účely napadnutia výkonu rozhodnutia, ak rozhodnutie nie je napísané v niektorom z nasledujúcich jazykov alebo do takéhoto jazyka preložené:

a) jazyk, ktorému daná osoba rozumie, alebo

b) úradný jazyk členského štátu, v ktorom má obvyklý pobyt alebo, ak v danom členskom štáte je viacero úradných jazykov, úradný jazyk alebo jeden z úradných jazykov miesta, kde má obvyklý pobyt.

Ak sa žiada preklad rozhodnutia podľa prvého pododseku, nesmú sa prijať žiadne opatrenia na výkon rozhodnutia, iné než ochranné opatrenia, kým sa osobe, voči ktorej sa o výkon žiada, neposkytne preklad.

Tento odsek sa neuplatňuje, ak sa rozhodnutie týkajúce sa osoby, voči ktorej sa o výkon žiada, už doručilo v niektorom z jazykov uvedených v prvom pododseku.

3. Tento článok sa neuplatňuje na výkon predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

Článok 36

 Prerušenie konania o výkone rozhodnutia Õ

 1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 40, súd v členskom štáte výkonu môže na žiadosť osoby, voči ktorej sa o výkon žiada, prerušiť konanie o výkone rozhodnutia Õ ð , ak bola vykonateľnosť rozhodnutia pozastavená v členskom štáte pôvodu ï .

ò nový

2. Na žiadosť osoby, voči ktorej sa o výkon žiada, môže súd v členskom štáte výkonu prerušiť konanie o výkone rozhodnutia, ak z dôvodu dočasných okolností, napríklad vážnej choroby dieťaťa, by vykonanie rozhodnutia vážne ohrozilo najlepší záujem dieťaťa. Výkon rozhodnutia sa obnoví hneď, ako daná prekážka prestane existovať.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ODDIEL 3

 Odmietnutie uznania a zamietnutie výkonu rozhodnutia Õ

Pododdiel 1

 Odmietnutie uznania Õ

Článok 22 37

Dôvody neuznania rozsudkov o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva  rozhodnutí v manželských veciach Õ

Rozsudok  Na žiadosť niektorého zo zainteresovaných účastníkov sa uznanie rozhodnutia Õ o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva sa neuzná  odmietne Õ :

a) ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada;,  alebo Õ

b) v prípade, že bol vydaný v konaní bez účasti odporcu, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že sa zistí, že odporca prijal rozsudok  rozhodnutie Õ bez výhrad;,  alebo Õ

c) ak je nezlučiteľnýé s rozsudkom  rozhodnutím Õ vydaným v konaní medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie;, alebo

d) ak je nezlučiteľnýé so skorším rozsudkom  rozhodnutím Õ vydaným v inom členskom štáte alebo v nečlenskom štáte medzi rovnakými účastníkmi, za predpokladu, že skoršíie rozsudok  rozhodnutie Õ je možné uznať v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie;.

Článok 23 38

Dôvody neuznania rozsudkov týkajúcich sa  rozhodnutí vo veci Õ rodičovských práv a povinností

 1. Na žiadosť niektorého zo zainteresovaných účastníkov sa uznanie rozhodnutia Õ Rozsudok týkajúcieho sa rodičovských práv a povinností sa neuzná  odmietne Õ :

a) ak by uznanie bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada;,  alebo Õ

b) ak v rozpore so základnými procesnými zásadami členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada, sa s výnimkou naliehavých prípadov vydal bez toho, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa;

cb) v prípade, že bolo vydanýé v neprítomnosti, ak sa osobe, ktorá sa nezúčastnila konania, nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom časovom predstihu a takým spôsobom, aby si mohla zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že sa zistí, že táto osoba prijala rozsudok  rozhodnutie Õ bez výhrad;,  alebo Õ

dc) na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozsudok  rozhodnutie Õ zasahuje do jej rodičovských práv a povinností, ak sa taký rozsudok vydal  bolo takéto rozhodnutie vydané Õ bez toho, aby táto osoba mala možnosť vyjadriť sa;,  alebo Õ

ed) ak je nezlučiteľnýé s neskorším rozsudkom  rozhodnutím Õ týkajúcim sa rodičovských práv a povinností vydaným v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie;,  alebo Õ

f) ak je nezlučiteľnýé s neskorším rozsudkom  rozhodnutím Õ týkajúcim sa rodičovských práv a povinností a vydaným v inom členskom štáte alebo v nečlenskom štáte obvyklého pobytu dieťaťa za predpokladu, že neskoršíie rozsudok  rozhodnutie Õ je možné uznať v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie;.

alebo

g) ak sa nedodržal postup ustanovený v článku 56.

Ö 2. Na dôvody na odmietnutie uvedené v odseku 1 písm. a) až c) sa nemožno odvolať pri napadnutí rozhodnutia, ktorým sa udeľuje právo styku alebo z ktorého vyplýva povinnosť návratu dieťaťa podľa článku 26 ods. 4 druhého pododseku. Õ

 nový

Článok 39

Postup pri odmietnutí uznania

Postupy stanovené v článkoch 41 až 47 a podľa konkrétnych okolností v oddieloch 4 až 6 a v kapitole VI sa primerane uplatňujú na žiadosť o odmietnutie uznania.

Pododdiel 2

Zamietnutie výkonu rozhodnutia

Článok 40

Dôvody na zamietnutie výkonu rozhodnutí vo veciach rodičovských práv a povinností

1. Výkon rozhodnutia sa zamietne na návrh osoby, voči ktorej sa o výkon žiada, ak sa zistí, že existuje niektorý z dôvodov neuznania uvedených v článku 38 ods.1.

Na dôvody na neuznanie uvedené v článku 38 ods. 1 písm. a) až c) sa však nemožno odvolať pri napadnutí rozhodnutia, ktorým sa udeľuje právo styku alebo z ktorého vyplýva povinnosť návratu dieťaťa podľa článku 26 ods. 4 druhého pododseku.

2. Výkon rozhodnutia možno zamietnuť na návrh osoby, voči ktorej sa o výkon žiada, ak z dôvodu okolností, ktoré nastali od vydania rozhodnutia, by bol výkon zjavne v rozpore s verejným poriadkom členského štátu výkonu, pretože existuje niektorý z ďalej uvedených dôvodov:

a) dieťa, ktoré má dostatočný vek a je dostatočne vyspelé, teraz namieta v takom rozsahu, že výkon rozhodnutia by bol zjavne nezlučiteľný s najlepším záujmom dieťaťa;

b) od vydania rozhodnutia sa zmenili iné okolnosti v takom rozsahu, že výkon rozhodnutia by bol teraz zjavne nezlučiteľný s najlepším záujmom dieťaťa.

3. V prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) pred zamietnutím výkonu rozhodnutia príslušné orgány členského štátu výkonu prijmú potrebné kroky, aby dosiahli spoluprácu dieťaťa a zabezpečili výkon rozhodnutia v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

4. Nemožno sa odvolávať na žiadne dôvody zamietnutia výkonu rozhodnutia okrem tých, ktoré sú stanovené v tomto nariadení.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

Článok 29 41

Miestna príslušnosť súdov

1. Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti ð zamietnutie výkonu rozhodnutia ï sa podáva súdu uvedenému v zozname,  ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia podľa vnútroštátneho práva v zmysle oznámenia, ktoré Õ zaslal každý členský štát Komisii podľa článku 68 81.

2. Miestna príslušnosť sa určí podľa obvyklého pobytu osoby, proti  voči Õ ktorej sa rozsudok má  o výkon žiada Õ , alebo podľa obvyklého pobytu dieťaťa, ktorého sa návrh týka.

Ak Ö sa Õ ani jedno z miest uvedených v prvej vete tohto odseku sa nenachádza v členskom štáte výkonu, miestna príslušnosť sa určí podľa miesta výkonu.

ò nový

Článok 42

Postup pri zamietnutí výkonu rozhodnutia

1. Pokiaľ sa na postup pri zamietnutí výkonu rozhodnutia nevzťahuje toto nariadenie, riadi sa právom členského štátu výkonu.

2. Navrhovateľ predkladá súdu odpis rozhodnutia a v prípade potreby preklad rozhodnutia v súlade s článkom 69 alebo jeho transkripciu.

Súd môže upustiť od predloženia písomností uvedených v prvom pododseku, ak ich už má alebo ak dospeje k názoru, že nie je reálne žiadať od navrhovateľa, aby ich poskytol.

Pokiaľ súd dospeje k názoru, že nie je reálne žiadať od navrhovateľa, aby ich poskytol, môže požiadať druhého účastníka, aby poskytol tieto písomnosti.

3. Účastník, ktorý žiada o zamietnutie výkonu rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, nemusí mať poštovú adresu v členskom štáte výkonu.

Tento účastník musí mať splnomocneného zástupcu v členskom štáte výkonu iba vtedy, keď ustanovenie takéhoto zástupcu je povinné bez ohľadu na štátnu príslušnosť účastníkov.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

Článok 31 43

Rozhodnutie súdu

1. Súd, na ktorý bol podaný návrh, vydá bezodkladne rozhodnutie ð o zamietnutí výkonu rozhodnutia ï . Osoba, proti ktorej sa o výkon žiada, ani dieťa, nemá v tomto štádiu právo robiť žiadne podania k návrhu.

2. Návrh možno zamietnuť len z niektorého z dôvodov uvedených v článkoch 22, 23 a 24.

3. Za žiadnych okolností sa nesmie rozsudok preskúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.

Článok 32

Oznámenie rozhodnutia

Príslušný súdny úradník bez odkladu oznámi navrhovateľovi rozhodnutie súdu o jeho návrhu spôsobom upraveným právom členského štátu výkonu.

Článok 33 44

Odvolanie proti rozhodnutiu

1. Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti ð zamietnutie výkonu rozhodnutia ï sa môže odvolať každý z účastníkov.

2. Odvolanie sa podáva na súde uvedenom v zozname,  ktorý je príslušný na prejednávanie odvolaní proti rozhodnutiam uvedeným v článku 40 podľa vnútroštátneho práva v zmysle oznámenia Õ , ktorýé zaslal každý členský štát Komisii podľa článku 68 81.

3. Vo veci odvolania sa koná v súlade s procesnými predpismi, ktoré upravujú sporové konanie.

4. Ak odvolanie podala osoba, ktorá navrhla vyhlásenie vykonateľnosti, účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, sa osobne predvolá pred odvolací súd. Ak sa tento účastník na súd nedostaví, uplatnia sa ustanovenia článku 18.

5. Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa musí podať do jedného mesiaca od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, obvyklý pobyt v inom členskom štáte, než v ktorom sa vydalo vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je dva mesiace a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do jej vlastných rúk alebo do miesta jej pobytu. Predĺženie tejto lehoty s ohľadom na vzdialenosť nie je prípustné.

Článok 34 45

 Ďalšie Õ Oodvolacie súdy a opravné prostriedky  príslušné súdy Õ

Rozsudok  Rozhodnutie Õ vydanýé v odvolacom konaní možno napadnúť iba ð na súdoch a ï v rámci konaniaí uvedenom v zozname  v zmysle oznámenia Õ , ktorýé zaslal každý členský štát Komisii podľa článku 68 81.

Článok 35 46

Prerušenie konania

1. Súd,  na ktorý bol podaný návrh na zamietnutie výkonu rozhodnutia alebo Õ ktorý koná o odvolaní podľa článku 33 44 alebo 34 45, môže na návrh účastníka, voči ktorému sa o výkon žiada, prerušiť konanie z jedného z nasledujúcich dôvodov:

ak sa a) podal sa riadny opravný prostriedok v členskom štáte pôvodu,;

alebo ak b) ešte neuplynula lehota na odvolanie.;

ò nový

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

V druhom prípade môže  Ak Õ súd  prerušil konanie z dôvodov uvedených v písm.ene b), Õ môže určiť lehotu, v rámci ktorej sa má opravný prostriedok podať.

2. V prípade rozsudku  rozhodnutia Õ vydaného v Írsku ð , na Cypre ï alebo vo Veľkej Británii sa za riadny opravný prostriedok na účely odseku 1 písm. a) považuje akýkoľvek opravný prostriedok existujúci v členskom štáte pôvodu.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

Článok 36 47

Čiastočný výkon

1. Ak sa rozsudok  rozhodnutie Õ týka viacerých vecí a výkon nemožno nariadiť  bol zamietnutý Õ vo všetkých týchto veciach  niektorých z nich Õ , súd nariadi výkon  bude napriek tomu možný Õ v jednej veci alebo v niekoľkých veciach  v častiach rozhodnutia, ktoré nie sú zamietnutím dotknuté Õ .

2. Navrhovateľ môže žiadať čiastočný výkon rozsudku.

ODDIEL 3 4

Spoločné ustanovenia pre oddiely 1 a 2

ò nový

Článok 48

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení

Ustanovenia tejto kapitoly platné pre rozhodnutia sa uplatňujú na predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení nariadených príslušným orgánom, ktorý má právomoc podľa kapitoly II.

Neuplatňujú sa na predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení nariadených príslušným orgánom bez toho, aby odporca bol predvolaný.

Článok 49

Rozhodnutia o návrate vydané podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980

Ustanovenia tejto kapitoly týkajúce sa rozhodnutí vo veciach rodičovských práv a povinností, s výnimkou článku 35 a článku 38 ods. 2, sa uplatňujú primerane na rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorými sa nariaďuje návrat dieťaťa do iného členského štátu podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 a ktoré sa majú vykonať v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom boli vydané.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

Článok 24 50

Zákaz skúmania právomoci súdu  príslušného orgánu Õ pôvodu

Právomoc súdu  príslušného orgánu Õ členského štátu pôvodu sa nesmie skúmať. Kritériá, na ktorých sa založila právomoc podľa článkov 3 až 14, sa nesmú skúmať z hľadiska rozporu s verejným poriadkom podľa článkovu 22 písm. a) 37 a článku 23 38 ods. 1 písm. a).

Článok 25 51

Odlišnosti rozhodného práva

Uznanie rozsudku  rozhodnutia Õ  v manželských veciach Õ nemožno odmietnuť z dôvodu, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada, by za rovnakého skutkového stavu nepripúšťal rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.

Článok 26 52

Zákaz preskúmania vo veci samej

Za žiadnych okolností sa nesmie rozsudok  rozhodnutie vydané v inom členskom štáte Õ preskúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.

Článok 38

Absencia písomností

1. Ak sa nepredložia písomnosti uvedené v článku 37 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2, súd môže určiť lehotu na ich predloženie, prijať rovnocenné písomnosti alebo upustiť od ich predloženia, ak považuje predložené informácie za postačujúce.

2. Ak súd o to požiada, poskytne sa preklad týchto písomností. Preklad osvedčí osoba na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 39 53

Osvedčenie rozsudkov  rozhodnutí Õ v manželských veciach a osvedčenie rozsudkov  rozhodnutí vo veciach Õ o rodičovských právach a povinnostiachí

1. Príslušný súd alebo orgán členského štátu pôvodu  , ktorý vydal rozhodnutie v manželských veciach, Õ na žiadosť zainteresovaného účastníka vydá osvedčenie podľa vzoru ustanoveného v prílohe I (rozsudky v manželských veciach) alebo v prílohe II (rozsudky o rodičovských právach a povinnostiach).

 2. Sudca, ktorý vydal rozhodnutie vo veciach rodičovských práv a povinností, vydá osvedčenie podľa vzoru stanoveného v prílohe II. Ak sa takéto rozhodnutie týka cezhraničnej situácie v čase vynesenia rozhodnutia, sudca vydá osvedčenie z úradnej moci v čase, keď sa rozhodnutie stane vykonateľným, aj keď iba predbežne. Ak situácia nadobudne cezhraničný charakter až následne, osvedčenie sa vydá na žiadosť niektorého z účastníkov. Õ

ODDIEL 4

Vykonateľnosť niektorých rozsudkov týkajúcich sa práva styku a niektorých rozsudkov, ktoré požadujú návrat dieťaťa

Článok 40

Rozsah pôsobnosti

1. Tento oddiel sa vzťahuje na:

a) právo styku;

b) návrat dieťaťa vyplývajúci z rozsudku vyneseného podľa článku 11 ods. 8

2. Ustanovenia tohto oddielu nebránia nositeľovi rodičovských práv a povinností, aby žiadal o uznanie a výkon rozsudku podľa ustanovení oddielov 1 a 2 tejto kapitoly.

Článok 41

Právo styku

1. Právo styku uvedené v článku 40 ods. 1 písm. a), priznané vykonateľným rozsudkom vydaným v členskom štáte, sa uznáva a je vykonateľné v inom členskom štáte bez potreby vyhlásenia za vykonateľné a bez možnosti namietať proti jeho uznaniu, ak bol rozsudok osvedčený v členskom štát pôvodu podľa odseku 2.

Aj keď vnútroštátne právo neumožňuje, aby rozsudok priznávajúci právo styku bol vykonateľný bez ďalšieho konania, súd pôvodu môže vyhlásiť rozsudok za vykonateľný bez ohľadu na prípadné odvolanie.

 3. Osvedčenie sa vyplní v jazyku rozhodnutia. Õ ð Podľa potreby obsahuje aj relevantné informácie o náhrade trov konania a výpočte úrokov. ï

24. Sudca  alebo príslušný orgán členského štátu Õ pôvodu vydá osvedčenie  osvedčenia Õ podľa odsekuov 1 a 2 na tlačive podľa vzoru v prílohe III (osvedčenie týkajúce sa práva styku), iba ak:

a) všetkým účastníkom sa dala možnosť vyjadriť sa; a Õ

ab) v prípade, že sa rozsudok  rozhodnutie Õ vydalo v neprítomnosti,:

i) sa osobe, ktorá sa nezúčastnila konania, sa doručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohla zabezpečiť obhajobu;, alebo

ii) ak sa  zistí, že Õ osobea  , ktorá sa nezúčastnila konania, prijala rozhodnutie bez výhrad, aj keď sa tejto osobe Õ doručila písomnosť, avšak nie za týchto podmienok, ak sa napriek tomu zistí, že táto osoba prijala rozhodnutie bez výhrad; uvedených v bode i). Õ

b) všetkým účastníkom sa dala možnosť vyjadriť sa;

c)  5. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, sudca, ktorý vydal rozhodnutie vo veciach rodičovských práv a povinností, vydá osvedčenie uvedené v odseku 2 iba vtedy, keď aj Õ dieťaťu sa dala ð skutočná a účinná ï možnosť vyjadriť sa  v súlade s článkom 20 Õ , pokiaľ sa to s ohľadom na jeho vek a stupeň vyspelosti nepovažovalo za nevhodné.

Osvedčenie sa vyplní v jazyku, v ktorom je rozsudok.

3. Ak sa právo styku týka cezhraničnej situácie v čase vydania rozsudku, osvedčenie sa vydá z úradnej povinnosti, akonáhle sa rozsudok stal vykonateľným, aj keď len predbežne. Ak situácia nadobudne cezhraničný charakter následne, osvedčenie sa vydá na žiadosť niektorého z účastníkov.

Článok 42

Návrat dieťaťa

1. Návrat dieťaťa uvedený v článku 40 ods. 1 písm. b), ktorý vyplýva z vykonateľného rozsudku vydaného v členskom štáte sa uznáva a je vykonateľný v inom členskom štáte bez potreby vyhlásenia za vykonateľný a bez možnosti namietať proti jeho uznaniu, ak sa rozsudok osvedčil v členskom štát pôvodu podľa odseku 2.

Aj keď vnútroštátny právny poriadok neumožňuje, aby rozsudok nariaďujúci návrat dieťaťa 1 podľa článku 11 ods. 8 bol vykonateľný bez ďalšieho konania, súd pôvodu môže vyhlásiť rozsudok za vykonateľný bez ohľadu na prípadné odvolanie.

26. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 5, Õ Ssudca pôvodu, ktorý vydal rozsudok  rozhodnutie vo veci opatrovníckeho práva Õ podľa článku 40 26 ods. 1 písm. b) 4, druhého pododseku, vydá osvedčenie podľa odseku 1 2, iba ak:

a) dieťaťu sa umožnilo vyjadriť sa, pokiaľ sa to s ohľadom na jeho vek a stupeň vyspelosti nepovažovalo za nevhodné;

b) účastníkom sa dala možnosť vyjadriť sa; a

c) súd  uvedený sudca Õ pri vydaní svojho rozsudku  rozhodnutia Õ vzal do úvahy dôvody  jeho Õ vynesenia rozsudku a dôkazy, na ktorých sa zakladá vydaný príkaz  predchádzajúce rozhodnutie vydané v inom členskom štáte Õ podľa článku 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980.

V prípade, že  Keď Õ súd alebo iný príslušný orgán prijme opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate do  členského Õ štátu obvyklého pobytu, osvedčenie musí obsahovať podrobné údaje o takýchto opatreniach.

Sudca pôvodu vydá z vlastného podnetu toto osvedčenie na tlačive podľa vzoru v prílohe IV (osvedčenie týkajúce sa návratu dieťaťa/detí).

Osvedčenie sa vyplní v jazyku, v ktorom je rozsudok.

Článok 44

Právne účinky osvedčenia

7. Osvedčenie má právne účinky len v medziach vykonateľnosti  rozhodnutia Õ rozsudku .

Článok 43 54

Oprava  a odňatie Õ osvedčenia

 nový

1. Príslušný orgán pôvodu na požiadanie opraví osvedčenie, ak z dôvodu vecnej chyby je rozpor medzi rozhodnutím a osvedčením.

2. Príslušný orgán pôvodu na požiadanie a so zreteľom na požiadavky stanovené v tomto nariadení odníme osvedčenie, ak bolo vydané zjavne nesprávne.

 2201/2003 (prispôsobené)

 nový

13.  Postup pri Õ Oprava oprave ð a odňatí ï osvedčenia sa riadi právnym poriadkom členského štátu pôvodu.

24. Proti vydaniu osvedčenia podľa článkov 41 ods. 1 alebo 42 ods. 1 nie je prípustné odvolanie.

ODDIEL 5

Verejné listiny a dohody

Článok 46 55

Verejné listiny a dohody Õ

Listiny, ktoré sa úradne vyhotovili alebo zaregistrovali ako verejné listiny a ktoré sú vykonateľné v jednom členskom štáte, ako aj dohody medzi účastníkmi, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte, v ktorom boli uzatvorené, sa uznávajú a vyhlasujú za vykonateľné ð vykonávajú ï za rovnakých podmienok ako rozsudky  rozhodnutia Õ .

ò nový

Článok 56

Osvedčenie

1. Príslušný orgán členského štátu pôvodu na žiadosť ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka vydá osvedčenie podľa vzoru stanoveného v prílohe III.

Osvedčenie musí obsahovať zhrnutie vymáhateľnej povinnosti zaznamenanej vo verejnej listine alebo obsiahnutej v dohode medzi účastníkmi.

2. Osvedčenie sa vyplní v jazyku verejnej listiny alebo dohody.

3. Článok 54 sa uplatňuje primerane na opravu a odňatie osvedčenia.

 2201/2003 (prispôsobené)

 nový

ODDIEL 6

Iné ustanovenia

Článok 47

Vykonanie

1. Vykonanie sa riadi právnym poriadkom členského štátu výkonu.

2. Akýkoľvek rozsudok vynesený súdom iného členského štátu a vyhlásený za vykonateľný podľa oddielu 2 alebo osvedčený v súlade s článkom 41 ods. 1 alebo článkom 42 ods. 1 sa vykoná v členskom štáte výkonu za rovnakých podmienok, ako keby bol vynesený v tomto členskom štáte.

Najmä rozsudok, ktorý bol osvedčený v súlade s článkom 41 ods. 1 alebo článkom 42 ods. 1, nemožno vykonať, ak je nezlučiteľný s neskorším vykonateľným rozsudkom.

Článok 49 57

Trovy

Ustanovenia tejTáto kapitolya, s výnimkou oddielu 4, sa vzťahujúe aj na určenie výšky nákladov a výdavkov na konania podľa tohto nariadenia a na výkon každého rozhodnutia o takýchto nákladoch a výdavkoch.

Článok 50 58

Právna pomoc

Navrhovateľ, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo čiastočná bezplatná právna pomoc alebo oslobodenie od platenia nákladov alebo výdavkov, má v konaní podľa článkovu 21 27 ods. 3, 28, 41, 42 a 48 ð a článkov 32, 39 a 42 ï nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo najrozsiahlejšieho oslobodenia od platenia nákladov alebo výdavkov podľa právneho poriadku členského štátu výkonu.

Článok 51 59

Záruka, záloha alebo preddavok

Od účastníka, ktorý v jednom členskom štáte žiada o výkon rozsudku  rozhodnutia Õ vydaného v inom členskom štáte, nemožno požadovať zloženie záruky, zálohy alebo preddavku, bez ohľadu na ich označenie, z dôvodu:,

a) že  je cudzím štátnym príslušníkom alebo Õ nemá  domicil ani Õ obvyklý pobyt v členskom štáte, v ktorom sa žiada o výkonu;. alebo

b) že je buď cudzím štátnym príslušníkom alebo, ak sa o výkon žiada vo Veľkej Británii alebo Írsku, že nemá „domicil“ v žiadnom z týchto členských štátov.

KAPITOLA IV V

SPOLUPRÁCA MEDZI ÚSTREDNÝMI ORGÁNMI VO VECIACH RODIČOVSKÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ

Článok 53 60

Určenie

Každý členský štát určí jeden alebo niekoľko ústredných orgánov na pomoc pri uplatňovaní tohto nariadenia  vo veciach rodičovských práv a povinností Õ a vymedzí ich územnú alebo funkčnú právomoc. Ak členský štát určil niekoľko ústredných orgánov, písomný styk sa uskutočňuje priamo s príslušným ústredným orgánom. Ak sa podanie zašle nepríslušnému ústrednému orgánu, tento postúpi podanie príslušnému ústrednému orgánu a informuje o tom odosielateľa.

 nový

Článok 61

Zdroje

Členské štáty zabezpečia, aby ústredné orgány mali primerané finančné a ľudské zdroje, ktoré im umožňujú vykonávať si povinnosti stanovené týmto nariadením.

 2201/2003 (prispôsobené)

Článok 54 62

Všeobecné funkcie  úlohy ústredných orgánov Õ

Ústredné orgány poskytujú informácie o vnútroštátnych právnych predpisoch a praxi a prijímajú  náležité Õ opatrenia na zlepšenie uplatňovania tohto nariadenia a na prehĺbenie vzájomnej spolupráce. Na tento účel sa využije Európska súdna sieť pre občianske a obchodné veci vytvorená rozhodnutím č. 2001/470/ES.

Článok 55 63

Spolupráca vo veciach  v jednotlivých prípadoch Õ  týkajúcich sa Õ rodičovských práv a povinností

1. Ústredné orgány na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu alebo nositeľa rodičovských práv a povinností na žiadosť príslušného orgánu spolupracujú v jednotlivých prípadoch na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. Na tento účel prijmú všetky potrebné kroky, priamo alebo prostredníctvom verejných príslušných orgánov alebo iných inštitúcií, v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov, na s cieľom:

ò nový

a) poskytnúť na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu pomoc pri zisťovaní miesta pobytu dieťaťa, ak sa javí, že by sa dieťa mohlo nachádzať na území požiadaného členského štátu a ak určenie miesta pobytu dieťaťa je nevyhnutné na podanie žiadosti podľa tohto nariadenia.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

ab)  zabezpečiť Õ zhromažďovanie a výmenu informácií ð podľa článku 64; ï :

i) o situácii dieťaťa;

ii) o všetkých začatých konaniach; alebo

iii) o prijatých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú dieťaťa;

bc) poskytovanieť informáciíe a pomoc nositeľom rodičovských práv a povinností, ktorí sa snažia o uznanie a výkon rozhodnutí na ich území, najmä tých, ktoré sa týkajú práva styku a návratu dieťaťa;

cd) uľahčenieovať komunikácieu medzi súdmi  príslušnými orgánmi Õ , najmä pri uplatňovaní článku 11 ods. 6 a ods. 7 a článku 15 14, ð článku 25 ods. 1 písm. a), ï článku 26 ods. 2 a článku 26 ods. 4 druhého pododseku;

(de) poskytovanie informácií a pomoci, ktorú poskytovať informácie a pomoc, ktoré súdy potrebujú na účely uplatňovania článku 56 65; a

ef) uľahčenie dosiahnutie uľahčovať dosiahnutie dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností mediáciou alebo inými metódami a uľahčenie cezhraničnej spolupráce na tento účel.; a Õ

 nový

g) zabezpečiť, aby v prípade, že začnú alebo uľahčia začatie súdneho konania o návrat detí podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, sa spis pripravený na účely takéhoto konania skompletizoval do šiestich týždňov, pokiaľ tomu nezabránia výnimočné okolnosti.

2. Žiadosti podľa odseku 1 písm. c) a f) môžu podať aj nositelia rodičovských práv a povinností.

3. Ústredné orgány v rámci svojho členského štátu postúpia informácie uvedené v článkoch 63 a 64 príslušným orgánom vrátane orgánov príslušných na doručovanie písomností, resp. na výkon rozhodnutia.

Každý príslušný orgán, ktorému boli postúpené informácie podľa článkov 63 a 64, ich môže využiť na účely tohto nariadenia.

4. Oznámenie osobe dotknutej prenosom všetkých zhromaždených informácií alebo ich časti sa zasiela v súlade s vnútroštátnym právom požiadaného členského štátu.

Ak existuje riziko, že oznámenie môže ovplyvniť faktické vybavenie žiadosti, ktorá sa podáva podľa tohto nariadenia a ku ktorej sa uskutočnil prenos informácií, možno takéto oznámenie odložiť, kým žiadosť nie je vybavená.

Článok 64

Spolupráca pri zhromažďovaní a výmene informácií

1. Na žiadosť s podpornými dôvodmi, ktorú podal ústredný orgán alebo príslušný orgán členského štátu, ku ktorému má dieťa podstatnú väzbu, ústredný orgán členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt a kde sa nachádza, môže priamo alebo prostredníctvom príslušných orgánov alebo iných subjektov:

a) podať správu:

i) o situácii dieťaťa;

ii) o prípadných prebiehajúcich konaniach týkajúcich sa dieťaťa; alebo

iii) o prijatých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú dieťaťa;

b) požiadať príslušný orgán svojho členského štátu, aby zvážil potrebu prijať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa.

2. Ak sa má vydať rozhodnutie vo veciach rodičovských práv a povinností, príslušný orgán členského štátu môže v prípade, že si to vyžaduje situácia dieťaťa, požiadať ktorýkoľvek príslušný orgán iného členského štátu, ktorý má informácie dôležité pre ochranu dieťaťa, aby zaslal tieto informácie.

3. Príslušný orgán členského štátu môže požiadať príslušné orgány iného členského štátu, aby pomáhali pri uplatňovaní rozhodnutí vo veciach rodičovských práv a povinností vydaných podľa tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie účinného výkonu práv styku, ako aj práva udržovať priamy kontakt na pravidelnom základe.

4. K žiadostiam uvedeným v odsekoch 1 až 3 a sprievodným dokumentom sa pripája preklad do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov požiadaného členského štátu, alebo do akéhokoľvek iného jazyka, ktorý požiadaný členský štát výslovne označil za prijateľný. Členské štáty oznamujú Komisii prijateľnosť jazykov v súlade s článkom 81.

5. Príslušné orgány členského štátu, kde dieťa nemá obvyklý pobyt, zhromaždia na žiadosť osoby, ktorá má pobyt v danom členskom štáte a ktorá sa usiluje nadviazať alebo udržovať styk s dieťaťom, alebo na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu, informácie alebo dôkazy a môžu vydať nález o vhodnosti uvedenej osoby na výkon práva styku, ako aj o podmienkach, za ktorých by sa mal styk uskutočňovať.

6. Ak tomu nezabránia výnimočné okolnosti, žiadané informácie sa oznámia ústrednému orgánu alebo príslušnému orgánu žiadajúceho členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov po doručení žiadosti.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

Článok 56 65

Umiestnenie dieťaťa v inom členskom štáte

1. Keď súd  príslušný orgán Õ , ktorý má právomoc podľa článkov 8 až 15  tohto nariadenia Õ , zvažuje umiestnenie dieťaťa do zariadenia starostlivosti o dieťa alebo pestúnskej starostlivosti, a ak sa takéto umiestnenie má uskutočniť v druhom členskom štáte, najprv sa poradí s ústredným orgánom alebo iným príslušným orgánom ð musí získať súhlas príslušného orgánu ï v tomto druhom členskom štáte, ak sa v tomto členskom štáte vo vnútroštátnych prípadoch umiestnenia dieťaťa vyžaduje zásah verejného orgánu. ð Na tento účel zašle prostredníctvom ústredného orgánu svojho vlastného členského štátu žiadosť o súhlas ústrednému orgánu členského štátu, kde je dieťa umiestnené, pričom táto žiadosť musí obsahovať správu o dieťati s uvedením dôvodov navrhovaného umiestnenia alebo poskytovania starostlivosti. ï

ò nový

2. K žiadosti a sprievodným dokumentom uvedeným v odseku 1 sa pripája preklad do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov požiadaného členského štátu, alebo do akéhokoľvek iného jazyka, ktorý požiadaný členský štát výslovne označil za prijateľný. Členské štáty oznamujú Komisii prijateľnosť jazykov v súlade s článkom 81.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

23. Rozsudok  Rozhodnutie Õ o umiestnení podľa odseku 1 možno vydať v žiadajúcom  členskom Õ štáte iba vtedy, ak príslušný orgán dpožiadaného  členského Õ štátu vyjadril súhlas s takýmto umiestnením.

ò nový

4. Ak tomu nebránia výnimočné okolnosti, požiadaný ústredný orgán postúpi žiadajúcemu ústrednému orgánu rozhodnutie o udelení alebo odmietnutí súhlasu najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

35. Postupy pre konzultácie alebo  na získanie Õ súhlasyu podľa odsekov 1 a 2 sa spravujúe vnútroštátnym právom dpožiadaného  členského Õ štátu.

4. Keď orgán, ktorý má právomoc podľa článkov 8 až 15, rozhodne o umiestnení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti v druhom členskom štáte a keď sa nevyžaduje zásah verejného orgánu v tomto druhom členskom štáte vo vnútroštátnych prípadoch umiestnenia dieťaťa, informuje o tom ústredný orgán alebo iný príslušný orgán v tomto druhom členskom štáte.

Článok 57 66

Spôsob práce

1. Nositeľ rodičovských práv a povinností môže požiadať ð Žiadosti o pomoc možno predložiť ï ústredný orgán ústrednému orgánu členského štátu svojho obvyklého pobytu  žiadateľa Õ alebo ústredný orgán ústrednému orgánu členského štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt alebo kde sa nachádza, o pomoc podľa článku 55. Žiadosť má vo všeobecnosti má obsahovať všetky dostupné informácie, ktoré sú relevantné pre jej vybavenie. Ak sa žiadosť o pomoc týka uznania alebo výkonu rozsudku  rozhodnutia Õ ð alebo verejnej listiny ï o rodičovských právach a povinnostiach, na ktorý ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, nositeľ rodičovských práv a povinností ð žiadateľ ï pripojí príslušné osvedčenia podľa článkov článku 39, 41 ods. 1 alebo 42 ods. 1 53 ð alebo 56 ï .

2. Členské štáty oznámia Komisii úradný jazyk alebo jazyky orgánov spoločenstva  Únie Õ , iné ako svoj vlastný, v ktorých ich ústredné orgány môžu prijímať podania.

3. Ústredné orgány poskytujú pomoc podľa článku 55  tohto nariadenia Õ bezplatne.

4. Každý ústredný orgán znáša svoje vlastné náklady.

Článok 58 67

Zasadnutia

1. Na účely uľahčenia uplatňovania tohto nariadenia sa ústredné orgány pravidelne schádzajú.

2. Tieto zZasadnutia  ústredných orgánov Õ sa zvolávajú  v rámci Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci Õ podľa rozhodnutia č. 2001/470/ES o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci.

KAPITOLA VI

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Õ

Článok 52 68

Vyššie overenie alebo podobné formálne náležitosti

Písomnosti uvedené v článkoch 37, 38 a 45 ð 26, ï 28, 34, ð 42, 64 a 65 ï alebo písomnosť, ktorou sa vymenúva procesný zástupca, si nevyžadujú  vyššie overenie Õ ani splnenie podobnej formálnej náležitosti  na účely konania Õ .

ò nový

Článok 69

Preklady

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 35 ods. 2 písm. a), ak sa na základe tohto nariadenia žiada preklad alebo transliterácia, takýto preklad alebo takáto transliterácia by mala byť urobená do úradného jazyka dotknutého členského štátu, alebo ak v danom členskom štáte je viacero úradných jazykov, do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov súdnych konaní v mieste, kde sa odvoláva na rozhodnutie vydané v inom členskom štáte alebo kde bol podaný návrh v súlade s právom daného členského štátu.

2. Preklady alebo transliterácie príslušného obsahu osvedčení uvedených v článkoch 53 a 56 môžu byť urobené do ktoréhokoľvek iného úradného jazyka alebo jazykov inštitúcií Únie, ktorých prijateľnosť dotknutý členský štát oznámil v súlade s článkom 81.

3. Súdy členského štátu výkonu môžu žiadať preklad nasledujúceho relevantného obsahu:

a) v osvedčení, ktoré je sprievodným dokladom rozhodnutia o udelení práva styku, bod 13.2 vzťahujúci sa na podmienky výkonu práva styku;

b) v osvedčení, ktoré je sprievodným dokladom rozhodnutia podľa článku 26 ods. 4 druhého pododseku, z ktorého vyplýva povinnosť návratu dieťaťa, bod 15 týkajúci sa opatrení prijatých na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate do členského štátu obvyklého pobytu;

c) v osvedčení, ktoré je sprievodným dokladom akéhokoľvek iného rozhodnutia vo veciach rodičovských práv a povinností, bod 17, stanovujúci povinnosť, ktorá sa má vymáhať.

4. Každý preklad vyžadovaný na účely kapitoly IV tohto nariadenia musí vyhotoviť osoba s kvalifikáciou na vyhotovanie prekladov v niektorom z členských štátov.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA VII

ð DELEGOVANÉ AKTY ï

Článok 69 70

Zmeny a doplnenia príloh

ð Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 71, pokiaľ ide o ï Akékoľvek zmenyu a doplnenia vzorových tlačív v prílohách I, II až IV a III sa prijmú konzultačným postupom podľa článku 70 ods. 2.

Článok 70 71

Výbor  Výkon delegovanej právomoci Õ

1. Komisii pomáha výbor (ďalej len „výbor“).

2. Ak sa uvádza odkaz na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

 nový

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 70 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 70 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 70 nadobúda účinnosť, len ak Rada proti nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

7. Európsky parlament musí byť informovaný o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o akýchkoľvek námietkach vznesených proti týmto aktom alebo o odvolaní delegovania právomocí Radou.

 2201/2003 (prispôsobené)

 nový

KAPITOLA VIII

VZŤAHY K INÝM PRÁVNYM NÁSTROJOM

Článok 59 72

Vzťah k iným právnym nástrojom

1. S výhradou ustanovení článkov 60, 63, 64 a odseku 2 tohto článku 73, 74, ð 75, 76, ï 77 a 78 toto nariadenie v členských štátoch nahrádza dohovory platné v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia  (ES) č. 2201/2003 Õ , ktoré boli uzavreté medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi a upravujú otázky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2. a) Fínsko a Švédsko môžu vyhlásiť, že Dohovor zo 6. februára 1931 medzi Dánskom, Fínskom, Islandom, Nórskom a Švédskom, obsahujúci ustanovenia medzinárodného práva súkromného o manželstve, osvojení a poručníctve, spolu s jeho záverečným protokolom, sa uplatňujú v celom rozsahu alebo čiastočne v ich vzájomných vzťahoch namiesto tohto nariadenia. Takéto vyhlásenia sa pripoja k tomuto nariadeniu a uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie. Tieto členské štáty ich môžu kedykoľvek úplne alebo čiastočne odvolať.

b) Dodržiava sa zásada nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti medzi občanmi únie.

c) Kritériá právomoci v budúcej dohode dojednanej medzi členskými štátmi uvedenými v pododseku a), ktoré sa týkajú vecí upravených týmto nariadením, musia byť v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

d) Rozsudky vydané v niektorom zo severských štátov, ktoré urobili vyhlásenie ustanovené v pododseku a), na základe uplatnenia kritéria právomoci zodpovedajúceho niektorému z kritérií uvedených v kapitole II tohto nariadenia, sa uznávajú a vykonávajú v ostatných členských štátoch podľa ustanovení kapitoly III tohto nariadenia.

3. Členské štáty zašlú Komisii:

a) kópiu dohôd uvedených v odseku 2 a) a c) a jednotných zákonov vykonávajúcich tieto dohody;

b) každú výpoveď alebo zmenu a doplnenie týchto dohôd alebo jednotných zákonov.

Článok 60 73

Vzťahy k niektorým mnohostranným dohovorom

Vo vzťahoch medzi členskými štátmi má toto nariadenie prednosť pred týmito dohovormi v rozsahu, v ktorom sa týka otázok upravených týmto nariadením:

a) Haagsky dohovor o právomociach orgánov a rozhodnom práve vo veciach ochrany maloletých z 5. októbra 1961;

b) Luxemburský dohovor o uznávaní rozhodnutí týkajúcich sa platnosti manželstiev z 8. septembra 1967;

c) Haagsky dohovor o uznávaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia z 1. júna 1970;

d) Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti z 20. mája 1980;.

e) Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980.

ò nový

Článok 74

Vzťah k Haagskemu dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí

Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo je zadržiavané v inom členskom štáte, než je členský štát, kde dieťa malo obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním, uplatňujú sa ustanovenia Haagskeho dohovoru v súlade s kapitolou III tohto nariadenia.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

Článok 61 75

Vzťah k Haagskemu dohovoru z 19. októbra 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996

1. Pokiaľ ide o vzťah k Haagskemu dohovoru  z roku 1996 Õ o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996, toto nariadenie sa uplatňuje:

a) ð s výhradou odseku 2, ï keď má dotknuté dieťa svoj obvyklý pobyt na území členského štátu;

b) vo veci uznania a výkonu rozsudku  rozhodnutia Õ vydaného súdom  príslušným orgánom Õ členského štátu na území iného členského štátu, aj keď má dotknuté dieťa svoj obvyklý pobyt na území tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou uvedeného dohovoru ð a v ktorom sa toto nariadenie neuplatňuje ï .

ò nový

2. Bez ohľadu na odsek 1:

a) ak sa účastníci dohodli na právomoci niektorého orgánu v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru z roku 1996 a v ktorom sa toto nariadenie neuplatňuje, uplatňuje sa článok 10 uvedeného dohovoru;

b) pokiaľ ide o prenesenie právomoci medzi príslušným orgánom v členskom štáte a príslušným orgánom v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru z roku 1996 a v ktorom sa toto nariadenie neuplatňuje, uplatňujú sa články 8 a 9 uvedeného dohovoru;

c) ak prebieha konanie o rodičovských právach a povinnostiach pred príslušným orgánom štátu, ktorý je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru z roku 1996 a v ktorom sa toto nariadenie neuplatňuje v čase, keď sa na príslušnom orgáne členského štátu začalo konanie týkajúce sa toho istého dieťaťa s rovnakým predmetom a dôvodom, uplatňuje sa článok 13 uvedeného dohovoru.

3. Ak sa uplatňuje kapitola III – Rozhodné právo – Haagskeho dohovoru z roku 1996 v konaní pred príslušným orgánom členského štátu, odkaz v článku 15 ods. 1 uvedeného dohovoru „ustanovení II. kapitoly“ sa považuje za odkaz „ustanovení oddielu 2 kapitoly II tohto nariadenia“.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

Článok 62 76

Rozsah účinkov

1. Dohody a dohovory uvedené v článkoch 59 ods. 1, 60 a 61 72 až 75 zostávajú v platnosti vo vzťahu k veciam, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie.

2. Dohovory uvedené v článku 60 článkoch 73, 74 ð a 75 ï , najmä Haagskye dohovory z rokuov 1980 ð a 1996 ï , sú naďalej platné medzi členskými štátmi, ktoré sú ich zmluvnými stranami, v súlade s článkom 60 článkami 73, 74 ð a 75 ï .

Článok 63 77

Zmluvy so Svätou stolicou

1. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá Medzinárodná zmluvua (konkordát) medzi Svätou stolicou a Portugalskom, podpísaná vo Vatikáne 7. mája 1940.

2. Rozhodnutie o neplatnosti manželstva vydané na základe zmluvy uvedenej v odseku 1 sa uznáva v členských štátoch za podmienok uvedených v kapitole III kapitole IV oddiele 1.

3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú tiež na tieto medzinárodné zmluvy (konkordáty) so Svätou stolicou:

a) „Concordato lateranense“ z 11. februára 1929 medzi Talianskom a Svätou stolicou, zmenený dohodou a dodatkovým protokolom podpísaným v Ríme 18. februára 1984;

b) Dohoda medzi Svätou stolicou a Španielskom v právnych otázkach z 3. januára 1979;

 2116/2004 Art. 1.1

c) Dohoda medzi Svätou stolicou a Maltou o uznaní občianskoprávnych účinkov manželstiev uzatvorených podľa cirkevného práva a rozhodnutí cirkevných orgánov a súdov o týchto manželstvách z 3. februára 1993, vrátane protokolu o uplatňovaní z rovnakého dátumu, spolu s druhým dodatkovým protokolom zo 6. januára 1995.

 2116/2004 Art. 1.2

4. Uznávanie rozhodnutí uvedených v odseku 2 môže v Španielsku, Taliansku alebo na Malte podliehať rovnakým postupom a preskúmaniu, aké sa uplatňujú na rozhodnutia cirkevných súdov vynesené podľa medzinárodných zmlúv uzavretých so Svätou stolicou, uvedených v odseku 3.

 2201/2003 (prispôsobené)

 nový

5. Členské štáty zašlú Komisii:

a) kópiu zmlúv uvedených v odsekoch 1 a 3;

b) každú výpoveď alebo zmenu a doplnenie týchto zmlúv.

KAPITOLA VI IX

PRECHODNÉ  ZÁVEREČNÉ Õ USTANOVENIA

Článok 64 78

Prechodné ustanovenia Õ

1. Ustanovenia tohto Toto nariadeniae sa vzťahujúe len na konania začaté, písomnosti  na verejné listiny Õ úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na dohody ð schválené alebo ï uzatvorené účastníkmi  dňa, resp. Õ po  [deň začatia Õ jeho uplatňovania  tohto nariadenia] Õ podľa článku 72.

ò nový

2. Nariadenie (ES) č. 2201/2003 sa naďalej uplatňuje na rozhodnutia vydané v začatých konaniach, na verejné listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na dohody schválené alebo uzatvorené pred [deň začatia uplatňovania tohto nariadenia], ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia.

2. Rozsudky vydané po dni začatia uplatňovania tohto nariadenia v konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, ale po dni nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1347/2000, sa uznávajú a vykonávajú podľa ustanovení kapitoly III tohto nariadenia, ak sa právomoc založila na kritériách, ktoré sú v súlade s kritériami upravenými v kapitole II, alebo v nariadení (ES) č. 1347/2000, alebo v dohovore platnom medzi členským štátom pôvodu a dožiadaným členským štátom v čase začatia konania.

3. Rozsudky vydané pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia v konaniach, ktoré sa začali po dni nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1347/2000, sa uznávajú a vykonávajú podľa ustanovení kapitoly III tohto nariadenia, ak sa týkajú rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva alebo rodičovských práv a povinností k spoločným deťom oboch manželov v súvislosti s konaniami v manželských veciach.

4. Rozsudky vydané pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia, ale po dni nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1347/2000 v konaniach, ktoré sa začali pred dňom nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1347/2000, sa uznávajú a vykonávajú podľa ustanovení kapitoly III tohto nariadenia, ak sa týkajú rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva alebo rodičovských práv a povinností k spoločným deťom oboch manželov v súvislosti s konaniami v manželských veciach a ak sa právomoc založila na kritériách, ktoré sú v súlade s kritériami upravenými buď v kapitole II tohto nariadenia, alebo v nariadení (ES) č. 1347/2000, alebo v dohovore platnom medzi členským štátom pôvodu a dožiadaným členským štátom v čase začatia konania.

 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 65 79

Preskúmanie  Monitorovanie a hodnotenie Õ

Najneskôr 1. januára 2012 a potom každých päť rokov ð Do [10 rokov po začatí uplatňovania] ï Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a eEurópskemu Hhospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní  ex post hodnotení Õ tohto nariadenia na základe  podklade Õ informácií predložených členskými štátmi. Ku správe sa v prípade  podľa Õ potreby pripojaí legislatívny návrhy na úpravu.

ò nový

2. Členské štáty zhromaždia a na požiadanie prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci sprístupnia Komisii najmä tieto informácie:

a) počet rozhodnutí v manželských veciach alebo vo veciach rodičovských práv a povinností, pri ktorých bola právomoc založená na dôvodoch vymedzených v tomto nariadení;

b) pokiaľ ide o návrhy na výkon rozhodnutí podľa článku 32, počet prípadov, v ktorých k výkonu nedošlo do šiestich týždňov od začatia konania o výkone rozhodnutia;

c) počet žiadostí o odmietnutie uznania rozhodnutia podľa článku 39, a ak je možné zhromaždiť takéto údaje, počet prípadov, v ktorých sa odmietnutiu uznania vyhovelo;

d) počet návrhov na zamietnutie výkonu rozhodnutia podľa článku 41, a ak je možné zhromaždiť príslušné údaje, počet prípadov, v ktorých sa návrhu na zamietnutie výkonu rozhodnutia vyhovelo;

e) počet odvolaní podaných podľa článku 44, resp. 45.

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

Článok 66 80

Členské štáty s dvoma alebo viacerými právnymi systémami

Vo vzťahu k členskému štátu, ktorý má v otázkach upravených týmto nariadením dva systémy alebo viac systémov práva alebo súborov právnych noriem, ktoré sa uplatňujú na rôznych územných celkoch:

a) každý odkaz na obvyklý pobyt v tomto členskom štáte sa považuje za odkaz na obvyklý pobyt v jeho územnom celku;

b) každý odkaz na štátnu príslušnosť, alebo v prípade Veľkej Británie na „domicil“, sa považuje za odkaz na územný celok určený právom tohto  členského Õ štátu;

c) každý odkaz na orgán členského štátu sa považuje za odkaz na orgán daného územného celku v tomto  členskom Õ štáte;

d) každý odkaz na právne predpisy dpožiadaného členského štátu sa považuje za odkaz na právne predpisy územného celku, v ktorom sa žiada o uplatnenie právomoci, o uznanie alebo výkon.

Článok 67 81

Informácie o ústredných orgánoch a prijateľných jazykoch  , ktoré sa majú oznámiť Komisii Õ

1. Do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia čČlenské štáty oznámia Komisii:

a) názvy, adresy a spôsoby komunikácie ústredných orgánov určených podľa článku 53, 60;

b) jazyky prijateľné pre styk s ústrednými orgánmi podľa článku 57 (2) 66 ods. 2;

c) jazyky prijateľné pre osvedčenie o práve styku podľa článku 45 ods. 2. ð preklady podľa článku 26 ods. 2 druhého pododseku, článku 64 ods. 4, článku 65 ods. 2 a článku 69 ods. 2; ï

Článok 68

Informácie o súdoch a o konaniach o opravných prostriedkoch

d) Členské štáty zašlú Komisii zoznamy súdov a konaní o opravných prostriedkoch súdy uvedené v ð článku 16, článku 32 ods. 1, ï  článku 41 ods. 1, článku 44 ods. 2 a článku 45; Õ článkoch 21, 29, 33 a 34 a akékoľvek ich zmeny.

e) a konaní konania o opravných prostriedkoch uvedené v článkoch 21, 29, 33 a 34 44 a 45 a akékoľvek ich zmeny.

ò nový

2. Členské štáty oznámia Komisii informácie uvedené v odseku 1 do [tri mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia – OPOCE, please replace with actual date].

ê 2201/2003 (prispôsobené)

ð nový

Komisia aktualizuje tieto informácie a uverejní ich uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom.

3. Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zmeny týchto  uvedených Õ údajov.

4. Komisia zverejní tieto informácie  náležitými prostriedkami Õ ð vrátane Európskeho portálu elektronickej justície ï .

Článok 71 82

Zrušenie nariadenia (ES) č. 1347/2000

1. ð S výhradou článku 78 ods. 2 ï sa  je Õ nariadenie (ES) č. 1347/2000  2201/2003 Õ zrušuje  zrušené Õ od [dátum uplatňovania tohto nariadenia].

2. Každý odkaz  Odkazy Õ na  zrušené Õ nariadenie (ES) č. 1347/2000 sa považujeú za odkaz  odkazy Õ na toto nariadenie  a majú sa vykladať Õ podľa porovnávacej tabuľky  zhody Õ v prílohe V.

Článok 72 83

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadeniae nadobúda účinnosť 1. augusta 2004  dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie Õ .

Nariadenie sa uplatňuje od 1. marca 2005  […] Õ , s výnimkou článkov 67, 68, 69 a 70 70, 71 a 81, ktoré sa uplatňujú 1. augusta 2004  od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Õ .

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti  v celom rozsahu Õ a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva  zmluvami Õ .

V Bruseli

Za Radu

predseda

ê 2201/2003 (prispôsobené)

PRÍLOHA I

OSVEDČENIE PODĽA ČLÁNKU 39 53 TÝKAJÚCE SA ROZSUDKOV  ROZHODNUTÍ Õ V MANŽELSKÝCH VECIACH 49 50

1. Členský štát pôvodu

 □ Belgicko (BE) □ Bulharsko (BG) □ Česká republika (CZ) □ Nemecko (DE) □ Estónsko (EE)

□ Írsko (IE) □ Grécko (EL) □ Španielsko (ES) □ Francúzsko (FR) □ Chorvátsko (HR) □ Taliansko (IT)

□ Cyprus (CY) □ Lotyšsko (LV) □ Litva (LT) □ Luxembursko (LU) □ Maďarsko (HU)

□ Malta (MT) □ Holandsko (NL) □ Rakúsko (AT) □ Poľsko (PL) □ Portugalsko (PT)

□ Rumunsko (RO) □ Slovinsko (SI) □ Slovensko (SK) □ Fínsko (FI) □ Švédsko (SE)

□ Spojené kráľovstvo (UK) Õ

2. Súd alebo  Príslušný orgán Õ vydávajúci osvedčenie

2.1. Názov

2.2. Adresa

2.3. Tel./fax/e-mail

3. Manželstvo

3.1. Manželka

3.1.1. Úplné meno

3.1.2. Adresa

3.1.3. Štát a miesto narodenia

3.1.4. Dátum narodenia

3.2. Manžel

3.2.1. Úplné meno

3.2.2. Adresa

3.2.3. Štát a miesto narodenia

3.2.4. Dátum narodenia

3.3. Štát, miesto (ak je známe) a dátum uzavretia manželstva

3.3.1. Štát uzavretia manželstva

3.3.2. Miesto uzavretia manželstva (ak je známe)

3.3.3. Dátum uzavretia manželstva

4. Súd, ktorý vydal rozsudok

4.1. Názov súdu

4.2. Sídlo súdu

5. Rozsudok

5.1. Dátum

5.2. Spisová značka

5.3. Druh rozsudku

5.3.1. Rozvod

5.3.2. Anulovanie manželstva

5.3.3. Rozluka

5.4. Bol rozsudok vydaný v neprítomnosti?

5.4.1. Nie

5.4.2. Áno 51

6. Mená účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc

7. Možno ešte proti rozsudku podať opravný prostriedok podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu?

7.1. Nie

7.2. Áno

8. Dátum nadobudnutia právnych účinkov v členskom štáte, v ktorom sa rozsudok vydal

8.1. Rozvod

8.2. Rozluka

 3. Orgán, ktorý vydal rozhodnutie

3.1. Názov orgánu

3.2. Sídlo orgánu

4. Rozhodnutie

4.1. Dátum

4.2. Spisová značka

4.3. Druh rozhodnutia

4.3.1. Rozvod

4.3.2. Anulovanie manželstva

4.3.3. Rozluka

4.4. Bolo rozhodnutie vydané v neprítomnosti?

4.4.1. Nie

4.4.2. Áno Õ

 nový

5. Ak bolo rozhodnutie vydané v neprítomnosti:

5.1. Osobe, ktorá sa nezúčastnila konania, sa doručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohla zabezpečiť obhajobu.

5.1.1. Áno

5.1.2. Nie

5.2. Osobe sa doručila písomnosť, avšak nie za týchto podmienok, napriek tomu sa však zistilo, že táto osoba prijala rozhodnutie bez výhrad.

5.2.1. Áno

5.2.2. Nie

 2201/2003 (prispôsobené)

 6. Manželstvo

6.1. Manželka

6.1.1. Úplné meno

6.1.2. Adresa

6.1.3. Štát a miesto narodenia

6.1.4. Dátum narodenia

6.2. Manžel

6.2.1. Úplné meno

6.2.2. Adresa

6.2.3. Štát a miesto narodenia

6.2.4. Dátum narodenia

6.3. Štát, miesto (ak je známe) a dátum uzavretia manželstva

6.3.1. Štát uzavretia manželstva

6.3.2. Miesto uzavretia manželstva (ak je známe)

6.3.3. Dátum uzavretia manželstva

7. Mená účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc

8. Možno ešte proti rozhodnutiu podať opravný prostriedok podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu?

8.1. Nie

8.2. Áno

9. Dátum nadobudnutia právnych účinkov v členskom štáte, v ktorom bolo rozhodnutie vydané

9.1. Rozvod

9.2. Rozluka Õ

ò nový

10. Trovy 52 :

10.1. Mena:

□ Euro (EUR) □ Bulharský lev (BGN) □ Česká koruna (CZK) □ Chorvátska kuna (HRK) □ Maďarský forint (HUF) □ Poľský zlotý (PLN) □ Libra šterlingov (GBP) □ Rumunský lei (RON) □ Švédska koruna (SEK) □ Iná [uveďte (kód ISO)]:

10.2. Trovy má uhradiť táto osoba (nasledujúce osoby), voči ktorej (ktorým) sa o výkon žiada:

10.2.1. Úplné meno

10.2.2. Ak má trovy uhradiť viac než jedna osoba, celú sumu možno vymáhať od ktorejkoľvek z nich:

10.2.2.1. □ Áno

10.2.2.2. □ Nie

10.3. Trovy, ktorých náhrada sa žiada, sú tieto 53 :

10.3.1. □ Trovy boli stanovené v rozhodnutí celkovou sumou (uveďte sumu):

10.3.2. □ Trovy boli stanovené v rozhodnutí ako percentuálny podiel z celkovej výšky trov (uveďte percentuálny podiel z celkovej výšky):

10.3.3. □ Povinnosť uhradiť trovy bola určená v rozhodnutí a presné sumy sú tieto:

10.3.3.1. □ Súdne trovy:

10.3.3.2. □ Honoráre právnych zástupcov:

10.3.3.3. □ Náklady na doručovanie písomností:

10.3.3.4. □ Iné:

10.3.4. □ Ostatné (uveďte):

10.4. Úrok z trov:

10.4.1. □ Neuplatňuje sa

10.4.2. □ Úrok stanovený v rozhodnutí

10.4.2.1. □ Suma

alebo

10.4.2.2. □ Sadzba … %

10.4.2.2.1. Úrok splatný od … [dátum (dd/mm/rrrr) alebo udalosť] do… [dátum (dd/mm/rrrr) alebo udalosť] 54

10.4.3. □ Zákonný úrok (ak sa uplatňuje) sa má vypočítať v súlade s (uveďte príslušný právny predpis):

10.4.3.1. Úrok splatný od … [dátum (dd/mm/rrrr) alebo udalosť] do… [dátum (dd/mm/rrrr) alebo udalosť] 55

10.4.4. □ Kapitalizácia úroku (uveďte, ak sa uplatňuje):

 2201/2003

V … dňa …

Podpis a/alebo pečiatka

 2201/2003 (prispôsobené)

PRÍLOHA II

OSVEDČENIE PODĽA ČLÁNKU 39 53 TÝKAJÚCE SA ROZSUDKOV  ROZHODNUTÍ Õ O RODIČOVSKÝCH PRÁVACH A POVINNOSTIACH 56 57  VRÁTANE PRÁVA STYKU ALEBO NÁVRATU DIEŤAŤA Õ

1. Členský štát pôvodu

 □ Belgicko (BE) □ Bulharsko (BG) □ Česká republika (CZ) □ Nemecko (DE) □ Estónsko (EE)

□ Írsko (IE) □ Grécko (EL) □ Španielsko (ES) □ Francúzsko (FR) □ Chorvátsko (HR) □ Taliansko (IT)

□ Cyprus (CY) □ Lotyšsko (LV) □ Litva (LT) □ Luxembursko (LU) □ Maďarsko (HU)

□ Malta (MT) □ Holandsko (NL) □ Rakúsko (AT) □ Poľsko (PL) □ Portugalsko (PT)

□ Rumunsko (RO) □ Slovinsko (SI) □ Slovensko (SK) □ Fínsko (FI) □ Švédsko (SE)

□ Spojené kráľovstvo (UK) Õ

2. Súd alebo oOrgán vydávajúci osvedčenie

2.1. Názov

2.2. Adresa

2.3. Tel./fax/e-mail

3. Osoba/y s právom styku

3.1. Úplné meno

3.2. Adresa

3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4. Iní nositelia rodičovských práv a povinností ako tí, ktorí sú uvedení v bode 3 58

4.1. 4.1.1. Úplné meno

4.1.2. Adresa

4.1.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4.2. 4.2.1. Úplné meno

4.2.2. Adresa

4.2.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4.3. 4.3.1. Úplné meno

4.3.2. Adresa

4.3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

5. Súd, ktorý vydal rozsudok

5.1. Názov súdu

5.2. Sídlo súdu

6. Rozsudok

6.1. Dátum

6.2. Spisová značka

6.3. Bol rozsudok vydaný v neprítomnosti?

6.3.1. Nie

6.3.2. Áno 59

7. Deti, ktorých sa týka rozsudok 60

7.1. Úplné meno a dátum narodenia

7.2. Úplné meno a dátum narodenia

7.3. Úplné meno a dátum narodenia

7.4. Úplné meno a dátum narodenia

8. Mená účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc

9. Osvedčenie o vykonateľnosti a o doručení

9.1. Je rozsudok vykonateľný podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu?

9.1.1. Áno

9.1.2. Nie

9.2. Doručil sa rozsudok účastníkovi, proti ktorému sa žiada o výkon?

9.2.1. Áno

9.2.1.1. Úplné meno účastníka

9.2.1.2. Adresa

9.2.1.3. Dátum doručenia

9.2.2. Nie

10. Špecifické informácie ohľadne rozsudkov o práve styku, ak sa podľa článku 28 požaduje „exequatur“. Túto možnosť predpokladá článok 40 ods. 2.

10.1. Praktické opatrenia pre výkon práva styku (ak sú uvedené v rozsudku)

10.1.1. Dátum a čas

10.1.1.1. Začiatok

10.1.1.2. Koniec

10.1.2. Miesto

10.1.3. Špecifické povinnosti nositeľov rodičovských práv a povinností

10.1.4. Špecifické povinnosti osoby s právom styku

10.1.5. Prípadné obmedzenia uložené na výkon práva styku

11. Špecifické informácie týkajúce sa rozsudkov o návrate dieťaťa, ak sa podľa článku 28 požaduje „exequatur“. Túto možnosť predpokladá článok 40 ods. 2

11.1. Z rozsudku vyplýva povinnosť návratu dieťaťa

11.2. Osoba, ktorej sa má dieťa navrátiť (ak je uvedená v rozsudku)

11.2.1. Úplné meno

11.2.2. Adresa

 3. Orgán, ktorý vydal rozhodnutie

3.1. Názov orgánu

3.2. Sídlo orgánu

4. Rozhodnutie

4.1. Dátum

4.2. Spisová značka

5. Nositelia rodičovských práv a povinností

5.1. Rodič 1

5.1.1. Úplné meno

5.1.2. Adresa

5.1.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

5.2. Rodič 2

5.2.1. Úplné meno

5.2.2. Adresa

5.2.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

5.3. Iný nositeľ rodičovských práv a povinností

5.3.1. Úplné meno

5.3.2. Adresa

5.3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

6. Deti, ktorých sa týka rozhodnutie 61

6.1. Dieťa 1

6.1.1 Úplné meno

6.1.2. Dátum narodenia

6.1.3. Adresa

6.2. Dieťa 2

6.2.1. Úplné meno

6.2.2. Dátum narodenia

6.2.3. Adresa

6.3. Dieťa 3

6.3.1. Úplné meno

6.3.2. Dátum narodenia

6.3.3. Adresa

6.4. Dieťa 4

6.4.1. Úplné meno

6.4.2. Dátum narodenia

6.4.3. Adresa

7. Mená účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc

8. Osvedčenie o vykonateľnosti a o doručení

8.1. Je rozhodnutie vykonateľné podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu?

8.1.1. Áno

8.1.2. Nie

8.2. Doručilo sa rozhodnutie účastníkovi, voči ktorému sa o výkon žiada?

8.2.1. Áno

8.2.1.1. Úplné meno účastníka

8.2.1.2. Adresa

8.2.1.3. Dátum doručenia

8.2.2. Nie

9. Ak bolo rozhodnutie vydané v neprítomnosti:

9.1. Osobe, ktorá sa nezúčastnila konania, sa doručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohla zabezpečiť obhajobu.

9.1.1. Áno

9.1.2. Nie

9.2. Osobe sa doručila písomnosť, avšak nie za týchto podmienok, napriek tomu sa však zistilo, že táto osoba prijala rozhodnutie bez výhrad.

9.2.1. Áno

9.2.2. Nie

10. Všetkým účastníkom sa dala možnosť vyjadriť sa.

10.1. Áno

10.2. Nie Õ

 nový

11. Dieťaťu bola daná skutočná a účinná príležitosť vyjadriť svoje názory.

11.1. Áno

12. Názorom dieťaťa sa prikladal náležitý význam.

12.1. Áno

 2201/2003 (prispôsobené)

 13. Špecifické informácie o rozhodnutiach, ktorými sa udeľuje právo styku

13.1. Osoba (osoby), ktorej (ktorým) sa udelilo právo styku 62

13.1.1. Úplné meno

13.1.2. Adresa

13.1.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

13.2. Praktické opatrenia pre výkon práva styku (ak sú uvedené v rozhodnutí)

13.2.1. Dátum a čas

13.2.1.1. Začiatok

13.2.1.2. Koniec

13.2.2. Miesto

13.2.3. Špecifické povinnosti nositeľov rodičovských práv a povinností

13.2.4. Špecifické povinnosti osoby, ktorej bolo udelené právo styku

13.2.5. Prípadné obmedzenia uložené na výkon práva styku

14. Špecifické informácie o rozhodnutiach, z ktorých vyplýva povinnosť návratu dieťaťa

14.1. Z rozhodnutia vyplýva povinnosť návratu dieťaťa

14.2. Osoba, ktorej sa má dieťa navrátiť (pokiaľ je uvedená v rozhodnutí)

14.2.1. Úplné meno

14.2.2. Adresa Õ

 nový

15. V náležitých prípadoch podrobnosti o opatreniach prijatých súdom alebo príslušnými orgánmi na zabezpečenie ochrany dieťaťa počas návratu alebo po návrate do členského štátu obvyklého pobytu.

16. Rozhodnutie vychádzalo z článku 26 ods. 4 druhého pododseku nariadenia a vyplýva z neho návrat dieťaťa (detí); súd pri vydávaní rozhodnutia vzal do úvahy dôvody a dôkazy, z ktorých rozhodnutie vychádza, a to podľa článku 13 Haagskeho dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí:

16.1. Áno

16.2. Nie

17. Špecifické informácie o prípadných iných rozhodnutiach vo veciach rodičovských práv a povinností

17.1. Opis povinnosti, ktorá sa má vymáhať:

18. Trovy 63 :

18.1. Mena:

18.2. Trovy má uhradiť táto osoba (nasledujúce osoby), voči ktorej (ktorým) sa o výkon žiada:

18.2.1. Úplné meno

18.2.2. Ak má trovy uhradiť viac než jedna osoba, celú sumu možno vymáhať od ktorejkoľvek z nich:

18.2.2.1. □ Áno

18.2.2.2. □ Nie

18.3. Trovy, ktorých náhrada sa žiada, sú tieto 64 :

18.3.1. □ Trovy boli stanovené v rozhodnutí celkovou sumou (uveďte sumu):

18.3.2. □ Trovy boli stanovené v rozhodnutí percentuálnym podielom z celkových trov (uveďte percentuálny podiel z celkových trov):

18.3.3. □ Povinnosť uhradiť trovy bola určená v rozhodnutí a presné sumy sú tieto:

18.3.3.1. □ Súdne trovy:

18.3.3.2. □ Honoráre právnych zástupcov:

18.3.3.3. □ Náklady na doručovanie písomností:

18.3.3.4. □ Iné:

18.3.4. □ Ostatné (uveďte):

18.4. Úrok z trov:

18.4.1. □ Neuplatňuje sa

18.4.2. □ Úrok stanovený v rozhodnutí

18.4.2.1. □ Suma

alebo

18.4.2.2. □ Sadzba … %

18.4.2.2.1. Úrok splatný od … [dátum (dd/mm/rrrr) alebo udalosť] do… [dátum (dd/mm/rrrr) alebo udalosť] 65

18.4.3. □ Zákonný úrok (ak sa uplatňuje) sa má vypočítať v súlade s (uveďte príslušný predpis):

18.4.3.1. Úrok splatný od … [dátum (dd/mm/rrrr) alebo udalosť] do… [dátum (dd/mm/rrrr) alebo udalosť] 66

18.4.4. □ Kapitalizácia úroku (uveďte, ak sa uplatňuje):

 2201/2003

V … dňa …

Podpis a/alebo pečiatka

 2201/2003 (prispôsobené)

PRÍLOHA III

OSVEDČENIE PODĽA ČLÁNKU 41 ODS. 1 TÝKAJÚCE SA ROZSUDKOV O PRÁVE STYKU 67

1. Členský štát pôvodu

2. Súd alebo orgán vydávajúci osvedčenie

2.1. Názov

2.2. Adresa

2.3. Tel./fax/e-mail

3. Osoba/y s právom styku

3.1. Úplné meno

3.2. Adresa

3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4. Iní nositelia rodičovských práv a povinností ako tí, ktorí sú uvedení v bode 3 68 69

4.1. 4.1.1. Úplné meno

4.1.2. Adresa

4.1.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4.2. 4.2.1. Úplné meno

4.2.2. Adresa

4.2.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4.3. Iné

4.3.1. Úplné meno

4.3.2. Adresa

4.3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

5. Súd, ktorý vydal rozsudok

5.1. Názov súdu

5.2. Sídlo súdu

6. Rozsudok

6.1. Dátum

6.2. Spisová značka

7. Deti, ktorých sa týka rozsudok 70

7.1. Úplné meno a dátum narodenia

7.2. Úplné meno a dátum narodenia

7.3. Úplné meno a dátum narodenia

7.4. Úplné meno a dátum narodenia

8. Je rozsudok vykonateľný podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu?

8.1. Áno

8.2. Nie

9. Ak sa rozsudok vydal v neprítomnosti, osobe, ktorá sa nezúčastnila konania sa doručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohla zabezpečiť obhajobu, alebo sa osobe doručila písomnosť, avšak nie za týchto podmienok, ak sa napriek tomu zistilo, že táto osoba prijala rozhodnutie bez výhrad.

10. Všetkým účastníkom sa dala možnosť vyjadriť sa.

11. Deťom sa dala možnosť vyjadriť sa, ak len sa to nepovažovalo za nevhodné vzhľadom na ich vek alebo stupeň vyspelosti

12. Praktické opatrenia pre výkon práva styku (ak sú uvedené v rozsudku)

12.1. Dátum a čas

12.1.1. Začiatok

12.1.2. Koniec

12.2. Miesto

12.3. Špecifické povinnosti nositeľov rodičovských práv a povinností

12.4. Špecifické povinnosti osoby s právom styku

12.5. Prípadné obmedzenia uložené na výkon práva styku

13. Mená účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc

V … dňa …

Podpis a/alebo pečiatka

 2201/2003 (prispôsobené)

PRÍLOHA IV

OSVEDČENIE PODĽA V ČLÁNKU 42 ODS. 1 TÝKAJÚCE SA NÁVRATU DIEŤAŤA 71

1. Členský štát pôvodu

2. Súd alebo orgán vydávajúci osvedčenie

2.1. Názov

2.2. Adresa

2.3. Tel./fax/e-mail

3. Osoba, ktorej sa má dieťa navrátiť (ak je uvedená v rozsudku)

3.1. Úplné meno

3.2. Adresa

3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

72 4. Nositelia rodičovských práv a povinností

4.1. Matka

4.1.1. Úplné meno

4.1.2. Adresa (ak je známa)

4.1.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4.2. Otec

4.2.1. Úplné meno

4.2.2. Adresa (ak je známa)

4.2.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4.3. Iné

4.3.1. Úplné meno

4.3.2. Adresa (ak je známa)

4.3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

5. Adresa (ak je známa)

5.1. Úplné meno

5.2. Adresa (ak je známa)

6. Súd, ktorý vydal rozsudok

6.1. Názov súdu

6.2. Sídlo súdu

7. Rozsudok

7.1. Dátum

7.2. Spisová značka

73 8. Deti, ktorých sa týka rozsudok

8.1. Úplné meno a dátum narodenia

8.2. Úplné meno a dátum narodenia

8.3. Úplné meno a dátum narodenia

8.4. Úplné meno a dátum narodenia

9. Z rozsudku vyplýva povinnosť návratu dieťaťa

10. Je rozsudok vykonateľný podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu?

10.1. Áno

10.2. Nie

11. Deťom sa dala možnosť vyjadriť sa, ak len sa to nepovažovalo za nevhodné vzhľadom na ich vek alebo stupeň vyspelosti

12. Zainteresovaným účastníkom sa dala možnosť vyjadriť sa

13. Z rozsudku vyplýva povinnosť návratu dieťaťa a súd pri vydaní svojho rozsudku vzal do úvahy dôvody vydania rozhodnutia podľa článku 13 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980

14. Vo vhodných prípadoch podrobnosti o opatreniach prijatých súdom alebo orgánmi na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate do členského štátu obvyklého pobytu.

15. Mená účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc

V … dňa …

Podpis a/alebo pečiatka

 nový

PRÍLOHA III

OSVEDČENIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 56, TÝKAJÚCE SA VEREJNEJ LISTINY ALEBO DOHODY 74

1. ORGÁN VYDÁVAJÚCI OSVEDČENIE

1.1. Názov:

1.2. Adresa:

1.2.1. Ulica a číslo/Poštový priečinok:

1.2.2. Miesto a poštové smerovacie číslo:

1.2.3. Členský štát:

□ Belgicko (BE) □ Bulharsko (BG) □ Česká republika (CZ) □ Nemecko (DE) □ Estónsko (EE)

□ Írsko (IE) □ Grécko (EL) □ Španielsko (ES) □ Francúzsko (FR) □ Chorvátsko (HR) □ Taliansko (IT)

□ Cyprus (CY) □ Lotyšsko (LV) □ Litva (LT) □ Luxembursko (LU) □ Maďarsko (HU)

□ Malta (MT) □ Holandsko (NL) □ Rakúsko (AT) □ Poľsko (PL) □ Portugalsko (PT)

□ Rumunsko (RO) □ Slovinsko (SI) □ Slovensko (SK) □ Fínsko (FI) □ Švédsko (SE)

□ Spojené kráľovstvo (UK)

1.3. Telefón:

1.4. Fax:

1.5. E-mail (ak je známy):

2. VEREJNÁ LISTINA

2.1. Orgán, ktorý vystavil verejnú listinu (ak nie je totožný s orgánom vydávajúcim osvedčenie)

2.1.1. Názov a určenie orgánu:

2.1.2. Adresa:

2.2. Dátum (dd/mm/rrrr), kedy orgán uvedený v bode 2.1 vystavil verejnú listinu:

2.3. Spisová značka verejnej listiny (ak je známa):

2.4. Dátum (dd/mm/rrrr), kedy bola verejná listina zaregistrovaná v členskom štáte pôvodu (vypĺňa sa iba vtedy, keď dátum registrácie je určujúci pre právne účinky listiny a ak sa tento dátum líši od dátumu uvedeného v bode 2.2):

2.4.1. Evidenčné číslo v registri (ak je známe):

3. DOHODA

3.1. Orgán, ktorý schválil dohodu alebo pred ktorým bola dohoda uzavretá (ak nie je totožný s orgánom vydávajúcim osvedčenie)

3.1.1. Názov orgánu:

3.1.2. Adresa:

3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) dohody:

3.3. Spisová značka dohody:

4. ÚČASTNÍCI, KTORÝCH SA TÝKA VEREJNÁ LISTINA/DOHODA

4.1. Úplné meno prvého účastníka:

4.1.1. Adresa:

4.1.2. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe):

4.2. Úplné meno druhého účastníka:

4.2.1. Adresa:

4.2.2. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4.3. Úplné meno prípadného ďalšieho účastníka:

4.3.1. Adresa:

4.3.2. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe):

5. VYKONATEĽNOSŤ VEREJNEJ LISTINY/DOHODY V ČLENSKOM ŠTÁTE PÔVODU

5.1. Verejná listina/dohoda je vykonateľná v členskom štáte pôvodu

5.1.1. □ Áno

5.1.2. □ Nie

5.2. Podmienky verejnej listiny/dohody

5.2.1. Stručný opis vymáhateľnej povinnosti:

5.2.1.1. Povinnosť uvedená v bode 5.2 je vymáhateľná voči nasledujúcej osobe (osobám) 75 (plné meno):

V …

Podpis a alebo pečiatka orgánu pôvodu:

 2201/2003

 2201/2003 (prispôsobené)

PRÍLOHA V

TABUĽKA POROVNANIA S NARIADENÍM (ES) č. 1347/2000

Zrušené články	Zodpovedajúce články v novom texte
1	1, 2
2	3
3	12
4
5	4
6	5
7	6
8	7
9	17
10	18
11	16, 19
12	20
13	2, 49, 46
14	21
15	22, 23
16
17	24
18	25
19	26
20	27
21	28
22	21, 29
23	30
24	31
25	32
26	33
27	34
28	35
29	36
30	50
31	51
32	37
33	39
34	38
35	52
36	59
37	60, 61
38	62
39
40	63
41	66
42	64
43	65
44	68, 69
45	70
46	72
Príloha I	68
Príloha II	68
Príloha III	68
Príloha IV	Príloha I
Príloha V	Príloha II

 2201/2003 (prispôsobené)

PRÍLOHA VI

Vyhlásenia Švédska a Fínska podľa článku 59 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

Vyhlásenie Švédska:

V súlade s článkom 59 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, Švédsko týmto vyhlasuje, že Dohovor zo 6. februára 1931 medzi Dánskom, Fínskom, Islandom, Nórskom a Švédskom, obsahujúci ustanovenia medzinárodného práva súkromného o manželstve, osvojení a poručníctve, sa spolu s jeho záverečným protokolom bude v celom rozsahu uplatňovať vo vzťahoch medzi Švédskom a Fínskom namiesto ustanovení tohto nariadenia.

Vyhlásenie Fínska:

V súlade s článkom 59 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, Fínsko týmto vyhlasuje, že Dohovor zo 6. februára 1931 medzi Dánskom, Fínskom, Islandom, Nórskom a Švédskom, obsahujúci ustanovenia medzinárodného práva súkromného o manželstve, osvojení a poručníctve, sa spolu s jeho záverečným protokolom bude v celom rozsahu uplatňovať vo vzťahoch medzi Fínskom a Švédskom namiesto ustanovení tohto nariadenia.



PRÍLOHA IV

Zrušené nariadenie a jeho zmena

Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 (Ú. v. ES L 338, 23.12.2003, s. 1)
Nariadenie Rady (ES) č. 2116/2004 (Ú. v. ES L 367, 14.12.2004, s. 1)

PRÍLOHA V

Tabuľka zhody

Nariadenie (ES) č. 2201/2003	Toto nariadenie
článok 1	článok 1
článok 2 úvodná veta	článok 2 úvodná veta
článok 2 ods. 1 až 6	článok 2 ods. 1 až 6
–	článok 2 ods. 7
článok 2 ods. 7	článok 2 ods. 8
článok 2 ods. 8	článok 2 ods. 9
článok 2 ods. 9	článok 2 ods. 10
článok 2 ods. 10	článok 2 ods. 11
článok 2 ods. 11	článok 2 ods. 12
články 3, 4 a 5	články 3, 4 a 5
článok 6	článok 6 ods. 2
článok 7 ods. 1	článok 6 ods. 1
článok 7 ods. 2	článok 6 ods. 3
článok 8	článok 7
článok 9	článok 8
článok 10 úvodná veta	článok 9 úvodná veta
článok 10 písm. a)	článok 9 písm. a)
článok 10 písm. b) úvodná veta	článok 9 písm. b) úvodná veta
článok 10 písm. b) body i) a ii)	článok 9 písm. b) body i) a ii)
–	článok 9 písm. b) bod iii)
článok 10 písm. b) bod iii)	článok 9 písm. b) bod iv)
článok 10 písm. b) bod iv)	článok 9 písm. b) bod v)
článok 11 ods. 1	článok 21
článok 11 ods. 2	článok 24
článok 11 ods. 3	článok 23 ods. 1
článok 11 ods. 4	článok 25 ods. 1
článok 11 ods. 5	článok 25 ods. 2
článok 11 ods. 6	článok 26 ods. 2
článok 11 ods. 7	článok 26 ods. 3
článok 11 ods. 8	článok 26 ods. 4
článok 12 ods. 1	článok 10 ods. 1
článok 12 ods. 2	článok 10 ods. 2
článok 12 ods. 3	článok 10 ods. 3
–	článok 10, ods. 4 a 5
článok 12 ods. 4	článok 10 ods. 6
článok 13	článok 11
článok 14	článok 13
článok 15	článok 14
článok 16 – články 17, 18 a 19 – článok 20 článok 21 – článok 22 článok 23 písm. a), c), d), e) a f) článok 23 písm. b) a g) články 24, 25 a 26 článok 27 – články 28 až 36 – – – článok 37 ods. 1 – článok 37 ods. 2 – článok 38 článok 39 článok 40 článok 41 ods. 1 článok 41 ods. 2 a 3 článok 42 ods. 1 článok 42 ods. 2 – článok 43 článok 44 článok 45 ods. 1 článok 45 ods. 2 článok 46 – článok 47 ods. 1 – článok 47 ods. 2 článok 48 – články 49, 50 a 51 článok 52 článok 53 – článok 54 článok 55 úvodná veta – článok 55 písm. a) článok 55 písm. b) až e) – – – článok 56 ods. 1 – článok 56 ods. 2 – článok 56 ods. 3 článok 56 ods. 4 články 57 a 58 – článok 59 ods. 1 článok 59 ods. 2 a 3 článok 60 písm. a) až d) článok 60 písm. e) článok 61 – články 62, 63 a 64 článok 65 – článok 66 články 67 a 68 články 69 a 70 – články 71 a 72 Príloha I Príloha II Príloha III Príloha IV –	článok 15 článok 16 články 17, 18 a 19 článok 20 článok 12 článok 27 článok 28 článok 37 článok 38 ods. 1 – články 50, 51 a 52 článok 29 písm. a) článok 29 písm. b) a c) – články 30 až 32 články 35 a 36 články 39 až 49 článok 28 ods. 1 článok 28 ods. 2 – článok 34 ods. 2 a 3 – článok 53 ods. 1 a 2 – článok 30 ods. 2, článok 38 ods. 2 a článok 53 ods. 2 článok 53 ods. 2 článok 38 ods. 2 a článok 53 ods. 2 článok 53 ods. 3 až 6 článok 54 ods. 1 a 2 článok 54 ods. 3 a 4 článok 53 ods. 7 článok 34 ods. 1 článok 34 ods. 2 a 3 a článok 69 článok 55 článok 56 článok 31 ods. 1 článok 31 ods. 2 – článok 33 ods. 1 článok 33 ods. 2 články 57, 58 a 59 článok 68 článok 60 článok 61 článok 62 článok 63 ods. 1 úvodná veta a článok 63 ods. 2 článok 63 ods. 1 písm. a) článok 63 ods. 1 písm. b) a článok 64 ods. 1 písm. a) článok 63 ods. 1 písm. c) až f) článok 63 ods. 1 písm. g) článok 63 ods. 3 a 4 článok 64 ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 6 článok 65 ods. 1 článok 65 ods. 2 článok 65 ods. 3 článok 65 ods. 4 článok 65 ods. 5 – články 66 a 67 článok 69 článok 72 – článok 73 článok 74 článok 75 ods. 1 článok 75 ods. 2 a 3 články 76, 77 a 78 článok 79 ods. 1 článok 79 ods. 2 článok 80 článok 81 – články 70 a 71 články 82 a 83 Príloha I – Príloha II Príloha II Príloha III

(1) Na členské štáty, ktoré pristúpili k Únii po tomto dátume, sa nariadenie uplatňuje od začiatku ich členstva (Bulharsko a Rumunsko: 1. január 2007, Chorvátsko: 1. júl 2013).

(2) Dánsko sa v súlade s článkami 1 a 2 protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, na tomto nariadení nezúčastňuje, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(3) COM(2014) 225 final.

(4) Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu. Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu, Jean-Claude Juncker, Štrasburg, 15. júla 2014.

(5) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2010, s. 10).

(6) Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1).

(7) Komisia 3. marca 2016 predložila Rade návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov medzinárodných párov, vzťahujúca sa na veci majetkových režimov manželov, ako aj na majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev. Rada prijala uvedené rozhodnutie 9. júna 2016.

(8) Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej tiež „Haagsky dohovor z roku 1980“).

(9) Pozri poznámku pod čiarou č. 8.

(10) Haagsky dohovor z 19. októbra 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ďalej tiež „Haagsky dohovor z roku 1996“).

(11) Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 2008, vec C-195/08 PPU, Inga Rinau, bod 82.

(12) Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ, COM(2015) 215 final.

(13) Štúdia o hodnotení nariadenia (ES) č. 2201/2003 a politické možnosti na jeho zmenu; pozri záverečnú hodnotiacu správu na http://ec.europa.eu/justice/civil/files/bxl_iia_final_report_evaluation.pdf a analytické prílohy http://ec.europa.eu/justice/civil/files/bxl_iia_final_report_analtical_annexes.pdf .

(14) Pozri najmä dokument: Záverečná hodnotiaca správa, s. 53.

(15) Pozri najmä dokument: Posúdenie vplyvu, s. 11.

(16) Pozri najmä dokument: Záverečná hodnotiaca správa, s. 57.

(17) Pozri najmä dokument: Posúdenie vplyvu, s. 36, 37, 52, 60 a 86.

(18) Pozri najmä dokument: Posúdenie vplyvu, s. 61.

(19) Pozri najmä dokument: Analytické prílohy, s. 92.

(20) Pozri najmä dokument: Analytické prílohy, s. 65.

(21) Pozri najmä dokument: Posúdenie vplyvu, s. 87.

(22) Pozri najmä dokument: Analytické prílohy, s. 265.

(23) COM(2014) 225 final.

(24) Zhrnutie odpovedí na verejnú konzultáciu je uvedené v analytických prílohách, s. 127.

(25) Analytické prílohy, s. 151.

(26) Analytické prílohy, s. 153.

(27) Analytické prílohy, s. 156.

(28) Analytické prílohy, s. 159.

(29) Posúdenie vplyvu, s. 61.

(30) Štatistická analýza žiadostí podaných v roku 2008 na základe Haagskeho dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí – časť II – regionálna správa, predb. dok. č. 8 B – aktualizácia z novembra 2011 pre osobitný výbor z júna 2011, s. 10 – 12, dostupné na https://assets.hcch.net/upload/wop/abduct2011pd08be.pdf.

(31) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(32) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(33) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(34) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1).

(35) Pozri prílohu V.

(36) Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 19.

(37) V čase prijatia nariadenia (ES) č. 1347/2000 vzala Rada na vedomie dôvodovú správu k tomuto dohovoru, ktorú pripravila profesorka Alegria Borrásová (Ú. v. ES C 221, 16.7.1998, s. 27).

(38) Ú. v. ES C 234, 15.8.2000, s. 7.

(39) Ú. v. ES L 12, 16.01.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1496/2002 (Ú. v. ES L 225, 22.8.2002, s. 13).

(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(41) Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1).

(42) Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 37.

(43) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000, s. 79.

(44) Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach. (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1).

(45) Rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25).

(46) Rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25).

(47) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(48) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(49) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

(50) Nariadenie Rady (EÚ) 20xx/xxxx z xx xxxxx 20xx o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí.

(51) Musia sa pripojiť listiny uvedené v článku 37 ods. 2.

(52) Tento bod rieši aj situácie, keď sa náhrada trov priznáva v samostatnom rozhodnutí.

(53) V prípade, že náhradu trov možno vybrať od viacerých osôb, uveďte ich členenie za každú osobu osobitne.

(54) Vložte informáciu za všetky obdobia, ak je ich viac.

(55) Vložte informáciu za všetky obdobia, ak je ich viac.

(56) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.

(57) Nariadenie Rady (EÚ) 20xx/xxxx z xx xxxxx 20xx o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2201/2003.

(58) V prípadoch spoločného opatrovníckeho práva sa osoba uvedená v bode 3 môže uviesť aj v bode 4.

(59) Musia sa pripojiť listiny uvedené v článku 37 ods. 2.

(60) Ak ide o viac ako štyri deti, použite ďalšie tlačivo.

(61) Ak ide o viac ako štyri deti, použite ďalšie tlačivo.

(62) V prípadoch spoločného opatrovníckeho práva sa osoba uvedená v bode 5 môže uviesť aj v bode 13.1.

(63) Tento bod rieši aj situácie, keď sa náhrada trov priznáva v samostatnom rozhodnutí.

(64) V prípade, že náhradu trov možno vybrať od viacerých osôb, uveďte ich členenie za každú osobu osobitne.

(65) Vložte informáciu za všetky obdobia, ak je ich viac.

(66) Vložte informáciu za všetky obdobia, ak je ich viac.

(67) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

(68) V prípadoch spoločného opatrovníckeho práva sa osoba uvedená v bode 3 môže uviesť aj v bode 4.

(69) Krížikom označte osobu, proti ktorej sa má rozsudok vykonať.

(70) Ak ide o viac ako štyri deti, použite ďalšie tlačivo.

(71) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

(72) Tento bod je dobrovoľný.

(73) Ak ide o viac ako štyri deti, použite ďalšie tlačivo.

(74)

Článok 56 nariadenia Rady ____ o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2201/2003.

(75) Vložte informácie za všetky osoby, ak je ich viac.