15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/8

1.

poukazuje na to, že politika na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je jednou z najdôležitejších a najrozsiahlejších politík EÚ, pretože je určená všetkým obyvateľom EÚ v dôležitých aspektoch ich každodenného života. Predstavuje aj nenahraditeľnú súčasť zmluvy a pilier európskeho integračného procesu a európskeho hospodárskeho rastu – rovnako ako vnútorný trh alebo hospodárska a menová únia. Politika súdržnosti prináša k pravidlám vnútorného trhu ako nevyhnutný doplnok spravodlivú hospodársku súťaž a prostredníctvom strategických investícií do reálnej ekonomiky prispieva k zachovaniu existujúcich a vytváraniu nových pracovných miest najmä tam, kde tradičný trh zlyháva. Zabezpečuje, aby slabšie členské štáty, regióny a obce vôbec mohli využívať výhody integrácie EÚ. Politika súdržnosti je tak významným solidárnym príspevkom k celkovému posilneniu EÚ a podstatnému zvýšeniu európskej pridanej hodnoty viditeľnej pre všetkých občanov EÚ;

2.

od vypuknutia hospodárskej krízy v roku 2007 sa rozdiely medzi regiónmi opäť zväčšili, a to oveľa nepomernejšie než rozdiely medzi krajinami. Tento trend bol analyzovaný v 6. správe o súdržnosti a ďalej sa potvrdil číslami, ktoré poskytla OECD. Preto je politika súdržnosti a všetky tri jej aspekty – hospodársky, sociálny a územný – aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Politika súdržnosti zároveň potrebuje nové impulzy, aby bolo možné účinnejšie zvládať špecifické výzvy jednotlivých regiónov v zmysle územného prístupu;

3.

domnieva sa tiež, že budúcnosť politiky súdržnosti musí byť súčasťou vykonávania posilnenej solidarity v prospech občanov na obnovenie oslabenej legitimity EÚ. Nedôvera, neznášanlivosť a uzatváranie do seba nahlodávajú naše spoločnosti a treba proti nim bojovať prostredníctvom znižovania akýchkoľvek rozdielov, ktorým Európania každodenne v praxi čelia. Boj proti týmto rozdielom, ochrana dôstojných životných podmienok a rešpektovanie práv si vyžadujú koordinovanú činnosť na viacerých úrovniach, ktorej symbolom je politika súdržnosti. Politika súdržnosti by nemala slúžiť len na využitie príležitostí spojených s technologickými alebo klimatickými zmenami, musí takisto umožniť miestnym a regionálnym orgánom, aby vytvárali príležitosti pre svojich obyvateľov;

4.

konštatuje, že strategické využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v súlade s decentrálnym prístupom zdola nahor v mnohých regiónoch EÚ významne prispelo k pozitívnemu hospodárskemu, sociálnemu a územnému rozvoju. Mnohé výskumy preukázali pridanú hodnotu a význam EŠIF pri vytváraní pracovných miest, udržateľného rastu a modernej infraštruktúry, odstraňovaní štrukturálnych prekážok, podpore ľudského kapitálu a zlepšovaní kvality života. Regionálne a miestne územné celky podporované v rámci politiky súdržnosti svojím pozitívnym rozvojom a plnením strategických cieľov, ktoré si stanovili vo svojich príslušných programoch EŠIF, prispievajú aj k dosahovaniu celoeurópskych cieľov rastu a pomáhajú preukázať kladný účinok európskej integrácie;

5.

je presvedčený, že výsledky využívania EŠIF potvrdzujú, že politika súdržnosti je schopná pružne reagovať na ciele stratégie Európa 2020 alebo nové výzvy, ktoré v súčasnosti vznikajú napríklad v oblasti energetickej bezpečnosti, demografie, migrácie a ochrany vonkajších hraníc, alebo aj prijímania utečencov. Silná a účinná politika súdržnosti je zároveň predpokladom na prekonanie krízy; Aby to tak zostalo, nová stratégia rozvoja musí slúžiť ako rámec pre ďalšie programové obdobie. Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby politika súdržnosti na zachovanie svojho strategického zamerania ako stabilného investičného rámca aj v budúcnosti poskytovala krajinám, regiónom a miestnym samosprávam dlhodobú istotu programového plánovania, disponovala dostatočnými zdrojmi a zároveň obsahovala možnosť zmeniť operačné programy tak, aby boli lepšie prispôsobené hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu vývoju. Rovnako dôležité je, aby politika súdržnosti disponovala dostatočnými zdrojmi, čo znamená, že aj po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie má mať v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci rovnaký percentuálny podiel na rozpočte;

6.

zdôrazňuje, že na posilnenie istoty plánovania politiky súdržnosti po roku 2020 je tiež dôležité mať strategické smerovanie, ktoré môže slúžiť ako vzťažný bod, pokiaľ ide o trvalý pokrok v realizácii hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a v ktorom sa podľa potreby budú zohľadňovať medzinárodné súvislosti (napríklad ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a dohoda OSN Habitat III) a potreby regionálnych a miestnych samospráv v súvislosti so zaručením územného prístupu;

7.

je presvedčený, že budúcnosť politiky súdržnosti je neoddeliteľne spätá s budúcnosťou EÚ ako celku. Pre silnú a efektívnu Úniu je nutne potrebná silná a účinná politika súdržnosti, ako aj účinné informovanie európskych občanov o jej výsledkoch. Ako to ukazujú státisíce úspešných projektov zrealizovaných po celej Európe a financovaných z EŠIF, má politika súdržnosti konkrétny a hmatateľný vplyv na kvalitu života občanov tým, že okrem iného zohľadňuje konkrétne potreby regiónov a obcí a prispela k tlmeniu následkov krízy. Výbor preto rozhodne súhlasí s tým, aby politika súdržnosti zohrávala v EÚ významnú úlohu aj po roku 2020 a podporuje rozvoj silného spojenectva všetkých príslušných aktérov na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni v záujme dosiahnutia tohto cieľa;

8.

domnieva sa, že v nadchádzajúcej reforme politiky súdržnosti je potrebné nájsť rovnováhu medzi kontinuitou a potrebnou zmenou. Na základe skúseností z doterajších období financovania je potrebné označiť silné a slabé stránky súčasnej politiky súdržnosti a nájsť spôsoby, ako zvýšiť jej účinnosť Mimoriadny význam má pritom plnenie mandátu uloženého zmluvou, ako aj orientácia na dlhodobé strategické ciele inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu. Pružné vykonávanie politiky súdržnosti v miestnych a regionálnych územných samosprávnych celkoch má posilniť ich účinnosť a blízkosť k občanom, ako aj prispieť k väčšiemu lokálnemu zviditeľneniu EÚ. Práve prostredníctvom pružného vykonávania v miestnych a regionálnych samosprávach musí politika súdržnosti naďalej zohrávať svoju úlohu jednej z najviditeľnejších politík EÚ. Správa o územnom prístupe s názvom Program reformovanej politiky súdržnosti, ktorú vypracoval Fabrizio Barca, je naďalej platná;

9.

osobitný význam politiky súdržnosti vidí v tom, že spája strategické úlohy na riešenie naliehavých výziev na európskej a globálnej úrovni s dlhodobými stratégiami rozvoja na regionálnej a miestnej úrovni v rámci členských štátov a ich lokálnym vykonávaním. Na rozdiel od národných štrukturálnych politík je tak politika súdržnosti výrazom oživenej európskej solidarity a zabezpečuje harmonický územný rozvoj EÚ ako celku;

10.

domnieva sa, že v európskych zmluvách vymedzené podstatné úlohy a základné ciele politiky súdržnosti a poskytnutý opis európskych štrukturálnych a investičných fondov naďalej zostávajú v platnosti, aj v budúcnosti zabezpečia plnenie úloh politiky súdržnosti a umožnia lepší právny súlad a obsahovú koordináciu na dosiahnutie synergických účinkov a s cieľom predchádzať vzniku medzier, duplicity a rozporov a zaistiť harmonický rozvoj všetkých mestských a vidieckych území. Na tento účel treba zlepšiť inkluzívnu funkciu všeobecného rámcového nariadenia (pozri bod 71);

11.

zastáva názor, že rozvoj vidieka musí byť v SPP lepšie zosúladený s EŠIF s cieľom zabezpečiť vyvážené zaobchádzanie so všetkými územnými rozmermi v prospech občanov, pričom treba zohľadniť interakciu medzi rozličnými oblasťami;

12.

domnieva sa, že politika súdržnosti nie je obmedzená len na odstraňovanie regionálnych rozdielov a zaostávania v rozvoji, hoci to naďalej zostáva jej prvoradá úloha v súlade s článkom 174 ZFEÚ (znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch), ale že zahŕňa tiež stratégiu na podporu inovácií, konkurencieschopnosti a udržateľného rastu v menej rozvinutých, prechodných a v silnejších regiónoch Európy. Rozsiahlymi investíciami do hospodárskej a sociálnej budúcnosti regionálnej a miestnej úrovne má aj v budúcnosti prispieť k zamestnanosti, produktivite, udržateľnosti a sociálnej súdržnosti v EÚ. Priority sledované v rámci stratégie Európa 2020 prispievajú v prebiehajúcom programovom období k tematickému zameraniu a k zvýšeniu orientácie politiky súdržnosti na výsledky. Je veľmi dôležité, aby existoval európsky rámec pre činnosť. Účinné využívanie EŠIF si aj v budúcnosti bude vyžadovať strategické zameranie, ktoré zabezpečí istotu plánovania politiky súdržnosti a poslúži ako rámec pre plánovanie EŠIF v prospech miestnych a regionálnych orgánov. Preto by programovacie obdobie politiky súdržnosti malo byť aj naďalej sedemročné, ak to bude zodpovedať obdobiu najbližšieho viacročného finančného rámca;

13.

poukazuje však na to, že strategický prístup na úrovni EÚ nesmie byť príliš nepružný a nesmie ani viesť k jednostrannému zameraniu na ciele EÚ, ktoré sa nezameriavajú na skutočné výzvy v praxi na každom jednom území. Namiesto toho musí byť politika súdržnosti aj v budúcnosti zameraná na integrované, flexibilné a diferencované riešenia problémov na mieste nad rámec jednotlivých politických oblastí a tém na regionálnej a miestnej úrovni, a to v neposlednom rade s cieľom umožniť rýchlo reagovať na nové výzvy. Ako všetky politiky EÚ musí aj politika súdržnosti prispievať k hlavným cieľom EÚ v rámci jej úlohy v zmysle zmluvy. Naopak, aj ostatné politiky EÚ musia prispievať k dosiahnutiu zmluvných cieľov politiky súdržnosti. Na tento účel by sa na posilnenie územného prístupu v súlade s viacúrovňovým riadením mal pred začiatkom nového programového obdobia medzi orgánmi zodpovednými za uplatňovanie regionálnej politiky a odvetvovými politikami (napríklad pokiaľ ide o súčinnosť s odvetvovými programami EÚ, ako je Horizont 2020 alebo COSME) viesť spoločný dialóg o tom, akým spôsobom by plánované prístupy mohli byť navzájom prepojené;

14.

žiada, aby bol vytvorený nový spoločný strategický rámec, ktorý by zahŕňal všetky oblasti politiky EÚ a fondy s územným rozmerom. Týka sa to predovšetkým EŠIF, ale aj nástupcov Nástroja na prepájanie Európy, programov LIFE a Horizont 2020, ako aj úverových nástrojov, najmä EFSI a úverovej politiky EIB. Tento rámec by mal zabezpečiť strategické zosúladenie cieľov a investícií, aby sa tak zabránilo zdvojovaniu a nedostatočnej koordinácii týchto krokov na úrovni EÚ aj na národnej úrovni;

15.

domnieva sa, že v rámci skutočného trojstranného partnerstva je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi rôznymi cieľmi, úlohami a nástrojmi politiky súdržnosti tým, že Komisia, členské štáty a regióny a miestne orgány budú v rámci spoločného hospodárenia s prostriedkami spolupracovať pri hľadaní najlepších riešení. Možnosti miestnych a regionálnych orgánov rozhodovať uvedené v nariadeniach sa musia čo najlepšie využiť a nesmú sa opätovne obmedziť v postupe schvaľovania; Okrem toho treba medzi riadiacimi orgánmi a Komisiou vytvoriť taký vzťah, v ktorom bude medzi oboma stranami panovať skutočná dôvera. VR vyzýva Komisiu, aby sa aktívnejšie zapájala do spoločného hospodárenia s prostriedkami. Komisia sa pri uplatňovaní politiky súdržnosti musí stať skutočným partnerom a neobmedzovať svoje pôsobenie len na dohľad nad riadiacimi orgánmi;

16.

žiada, aby sa proces programovania stal partnerským rokovaním medzi Komisiou, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi konajúcimi ako riadiace orgány operačných programov v zmysle zásady subsidiarity. To si vyžaduje, aby príslušné úrovne verejnej správy mali právo vyjadriť sa v rokovaniach o cieľoch a prioritách financovania. Prvky, ktoré sú súčasťou Kódexu správania pre partnerstvo, by preto mali tvoriť právne záväznú súčasť budúcich nariadení a byť zahrnuté skôr do týchto nariadení než do osobitného kódexu správania, pri ktorom vyvstávajú otázky v súvislosti s jeho právnym postavením;

17.

uznáva, že stabilizačný účinok politiky súdržnosti má zo strategického hľadiska veľký význam najmä z hľadiska podpory ústrednej snahy všetkých členských štátov o investície do udržateľného rastu, zamestnanosti a inovácií;

18.

preto v zásade podporuje, aby sa finančné prostriedky EÚ popri zvládaní závažných európskych výziev, ku ktorým v súčasnosti patrí napríklad migrácia, v snahe zvýšiť štrukturálnu účinnosť, zamerali na ciele dlhodobých politických stratégií schválených v partnerstve s členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi samosprávami. Znovu však poukazuje na to, že ročné postupy odporúčaní pre jednotlivé krajiny určené členským štátom v rámci európskeho semestra doteraz nie sú v súlade so strednodobým a dlhodobým programovým plánovaním potrebným pre EŠIF. Odporúčania pre jednotlivé krajiny okrem toho v mnohých prípadoch nemajú s programami EŠIF žiadnu vecnú súvislosť;

19.

je preto presvedčený, že začlenenie politiky súdržnosti do národných programov reforiem je potrebné prepracovať už na úrovni EÚ tak, aby zostal zachovaný územný rozmer, ako aj partnerský a decentralizovaný prístup. Ako východiskový bod by sa do európskeho semestra mohol zahrnúť „štrukturálny dialóg o stave súdržnosti v Európe“. Takisto treba zabezpečiť spoluprácu miestnych a regionálnych územných samosprávnych celkov a aj sociálnych partnerov, ako aj pružnosť pri miestnom využívaní EŠIF. Platí to aj pre lehoty, zvolený postup hlasovania, ako aj právnu istotu pre schválené plány a programy. VR opakovane zdôrazňuje svoj rozhodný nesúhlas s negatívnou koncepciou makroekonomickej podmienenosti, pri ktorej sú v dôsledku spájania EŠIF a správy hospodárskych záležitostí regionálne a miestne samosprávy „trestané“ za to, čo nesplnili národné vlády. Okrem toho nesmie byť politika súdržnosti zaťažená povinnosťami, na ktorých splnenie nemajú miestna a regionálna úroveň, ani ostatní príjemcovia žiaden vplyv;

20.

žiada Komisiu, aby predložila správu o zahrnutí politiky súdržnosti do správy hospodárskych záležitostí, keďže v súčasnosti ešte stále nie sú k dispozícii dostatočné poznatky o tom, či a do akej miery je možné schvaľovať operačné programy s národnými programami reforiem;

21.

je presvedčený, že rozhodnutia o budúcnosti EÚ, prehĺbenie hospodárskej a menovej únie, hospodárske riadenie, financovanie EÚ a ďalšie otázky ovplyvnia budúcu politiku súdržnosti rovnako ako prebiehajúce diskusie na témy, ako je subsidiarita, lepšie zákonodarstvo, efektívne využívanie prostriedkov a posudzovanie vplyvov. K tomu sa pridávajú výzvy v súvislosti so zvládaním kríz, s globalizáciou, migráciou, demografickým vývojom, so zmenami v hospodárstve, práci a vo vzdelávaní, napríklad v dôsledku napredujúcej digitalizácie;

22.

zasadzuje sa preto za zvýšenie pružnosti politiky súdržnosti v nasledujúcom programovom období bez toho, aby to ovplyvnilo strategické smerovanie a istotu plánovania viacročných programov pre regionálne a komunálne územné samosprávne celky. V krátkodobom horizonte musí byť pre riadiace orgány, ktoré si to želajú, možná aj pružná reakcia na krízy a nepredvídané udalosti bez straty strategického smerovania;

23.

zdôrazňuje, že väčšia pružnosť vo viacročných finančných rámcoch EÚ nesmie viesť k financovaniu presunov alebo nových iniciatív na úkor už schválených programov. Výbor odmieta využívanie prostriedkov z Kohézneho fondu na pokrytie krátkodobých finančných potrieb mimo politiky súdržnosti, najmä v oblasti bezpečnosti, boja proti terorizmu, riadenia prisťahovaleckých tokov, kontroly hraníc atď.;

24.

domnieva sa, že na zvýšenie pružnosti a reakcieschopnosti politiky súdržnosti bude nevyhnutné uskutočniť zásadný krok smerom k efektívnemu zjednodušeniu postupov riadenia, monitorovania, hodnotenia, overovania a kontroly štrukturálnych fondov, aby sa zabránilo veľkému množstvu právnych predpisov, ktoré sa na ne vzťahujú. V tomto smere je nevyhnutné, aby existovali zjednodušené postupy na zmenu operačných programov, mechanizmov (integrované územné investície atď.) a nástrojov. To si vyžaduje partnerský vzťah a vzájomnú dôveru medzi subjektmi zodpovednými za program, mechanizmus či nástroj na rôznych úrovniach. Budúce plány a programy by mali navyše obsahovať „plánovaciu rezervu“ pre pilotné alebo experimentálne opatrenia alebo pre nepredvídané úlohy, o ktorej použití sa rozhodne až v priebehu programového obdobia, ak to bude zodpovedať potrebám politiky súdržnosti;

25.

žiada Komisiu, aby pre nasledujúce programové obdobie navrhla zjednodušený postup revízie plánov a programov, ktorý umožní pružne a cielene reagovať na krízy alebo nepredvídaný vývoj, a najmä uľahčuje a urýchľuje schvaľovanie v rámci Komisie;

26.

považuje za nevyhnutné aj pri nových výzvach a nepredvídanom vývoji v súlade so zásadou subsidiarity zabezpečiť fungovanie viacúrovňového riadenia a uplatňovanie prístupu zdola nahor prostredníctvom spoločného riadenia a zabrániť snahám o centralizáciu, aby sa dali rozvíjať schodné riešenia priamo na mieste;

27.

poukazuje na to, že politika súdržnosti je jednou z politík EÚ, ktorá sa už dlhší čas najpresnejšie a najlepšie analyzuje. V pravidelných správach Komisie sa podrobne opisujú úspechy politiky súdržnosti. Výbor poukazuje na mnohé regióny, ktoré vďaka podpore z EŠIF odstránili svoje zaostávanie v rozvoji, mohli tak dohnať priemer EÚ a na základe svojho pozitívneho vývoja boli vyradené z najvyššej kategórie podpory. To, že sa darí napĺňať ciele politiky súdržnosti, potvrdilo aj ex post hodnotenie fondu EFRR a Kohézneho fondu za roky 2007 – 2013;

28.

je toho názoru, že základná štruktúra politiky súdržnosti s tromi kategóriami oblastí – rozvinutejšie regióny, prechodné regióny a menej rozvinuté regióny – sa osvedčila, a preto by sa mala zachovať. Je konkrétna a zároveň dostatočne pružná, aby pojala nové výzvy, priority, nástroje a ukazovatele. Klasifikácia kategórií oblastí je v súlade s úlohou politiky súdržnosti, ktorou je spájať podporu najzaostalejších a problémových oblastí v rámci jednej ponuky pre všetky regióny s cieľom podporiť harmonický rozvoj EÚ ako celku;

29.

preto znovu opakuje svoj názor, že najmenej rozvinuté, najviac znevýhodnené a najodľahlejšie regióny aj naďalej potrebujú vysokú podporu, aby mohli v strednodobom a dlhodobom horizonte odstrániť svoje štrukturálne a hospodárske rozvojové deficity. Aj v budúcnosti sa preto pri využívaní EŠIF musí klásť dôraz na tento bod. Zároveň je potrebné stanoviť pre regióny vyradené z najvyššej kategórie podpory primerané opatrenia v rámci prechodnej kategórie, aby neboli ohrozené dosiahnuté výsledky. Zároveň treba hľadať riešenie, ktoré by zabránilo dramatickej zmene v rozsahu zásahov politiky súdržnosti v regiónoch, ktoré mierne prekračujú prah kategórie prechodných regiónov. Treba posilniť a ďalej podporovať úlohu rozvinutejších regiónov ako hnacej sily rastu v oblasti regionálneho rozvoja, aby aj tieto oblasti mohli využiť možnosti, ktoré majú, a vstúpiť do celosvetovej hospodárskej súťaže. Celkový model by teda mal byť taký, aby podporoval vyvážený vzťah na báze súdržnosti, konvergencie a konkurencieschopnosti;

30.

so zreteľom na svoje vlastné stanoviská a prácu Komisie, pokiaľ ide o iné ukazovatele popri HDP, poukazuje na to, že politiku súdržnosti je potrebné plánovať a vykonávať na základe spoľahlivých, porovnateľných a rozsiahlych štatistík. Regionálny HDP meraný v parite kúpnej sily vo vzťahu k priemeru EÚ sa osvedčil ako hlavný ukazovateľ vymedzovania oblastí a mal by sa ponechať. VR preto zdôraznil potrebu začleniť opatrenia dopĺňajúce HDP do vytvárania novej generácie európskych štrukturálnych a investičných fondov v nasledujúcom viacročnom finančnom období. V rámci politiky súdržnosti po roku 2020 by sa v tejto oblasti mal brať na základe dodatočných harmonizovaných a jednotných kritérií väčší ohľad na demografické výzvy na regionálnej a miestnej úrovni a ďalšie osobitné výzvy (napr. sociálne, environmentálne, geografické a prírodné), ako sa ustanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie;

31.

poukazuje na to, že čisto štatistické efekty, napríklad súvisiace s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ, nesmú viesť k tomu, aby ktorýkoľvek z regiónov EÚ-27 stratil svoje zaradenie ako menej rozvinutý alebo prechodný región, pretože sociálno-hospodárska situácia príslušných regiónov sa nezmení. Európska komisia by preto mala do svojich nariadení o riadení EŠIF po roku 2020 zahrnúť spoľahlivý štatistický efekt alebo návrh „bezpečnostnej siete“;

32.

upozorňuje na skutočnosť, že regionálna oprávnenosť na úrovni NUTS II v niektorých krajinách skrýva sociálno-územné, medziregionálne a dokonca nadregionálne nerovnosti. Je potrebné, aby mapy EÚ mali primeranú mierku, ktorá by odrážala problémy v teréne, aby pomáhali nasmerovať podporu do týchto oblastí;

33.

vyzýva Spojené kráľovstvo a EÚ, aby odsúhlasili, že regióny a miestne orgány Spojeného kráľovstva budú môcť pokračovať v účasti na európskej územnej spolupráci a iných celoeurópskych programoch podobným spôsobom ako štáty, ktoré nie sú členmi EÚ, ako napríklad Nórsko alebo Island;

34.

trvá na potrebe tematického zamerania s cieľom zabezpečiť európsku pridanú hodnotu a skutočný vplyv na územiach. Konkrétny výber tematických cieľov však nemusí byť jednotný v celej EÚ, aby sa zabezpečilo, že sú relevantné a riešia skutočné problémy na mieste na každom príslušnom území a potreby cezhraničnej spolupráce;

35.

zdôrazňuje potrebu „územného“ prístupu ako základu EŠIF. Politika EÚ a zásahy by sa mali zamerať na problémy na mieste bez ohľadu na to, či je daná oblasť mestskej, vidieckej alebo akejkoľvek inej geografickej povahy alebo či ide o jeden z regiónov, ako sú napríklad najvzdialenejšie regióny, ktorých sociálna a ekonomická situácia odôvodňuje v zmysle ZFEÚ prijatie špecifických opatrení;

36.

pripomína, že jednou z kľúčových prekážok úspechu programov EŠIF v mnohých miestnych a regionálnych samosprávach je nedostatok kapacít a chýbajúci spoľahlivý systém riadenia. Z tohto dôvodu žiada nový prístup k budovaniu kapacít pre všetky európske štrukturálne a investičné fondy, ktoré sú k dispozícii pre každý jednotlivý orgán, ktorý bude poverený riadením alebo poskytovaním prostriedkov z EŠIF. Tým sa zabezpečí riadne finančné hospodárenie, správne dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa verejného obstarávania a štátnej pomoci a takisto to uľahčí výmenu poznatkov medzi riadiacimi a výkonnými orgánmi;

37.

uznáva, že aj v budúcnosti sa musí zvýšiť účinnosť a efektívnosť využívania EŠIF. Zasadzuje za zachovanie tematickej koncentrácie. Tematické ciele, ktoré sa majú prijať pre politiku súdržnosti po roku 2020, by nemali brániť finančnej podpore pre infraštruktúru súvisiacu s tematickými prioritami tam, kde je to nevyhnutné a mali by odrážať potrebnú flexibilitu, a najmä nové výzvy a posilnenie územného rozmeru súdržnosti a viacúrovňovú správu pri tvorbe programov. Malo by to prispieť k tomu, aby boli rozhodnutia o oprávnenosti projektov pre občanov pochopiteľné;

38.

zasadzuje sa za meranie účinnosti EŠIF prednostne podľa kritérií schválených a platných v celej EÚ, ktoré sú stanovené v mechanizmoch prideľovania pomoci. Na vypracovanie a realizáciu plánov a programov musí byť pred začiatkom nového programového obdobia a spoločne s osobami zodpovednými za využívanie EŠIF vyvinutý prehľadný súbor hospodárskych, sociálnych a environmentálnych ukazovateľov a vybraných požiadaviek predbežnej podmienenosti, ktorý je vhodný na primerané zobrazovanie pokroku v oblasti politiky súdržnosti a dosiahnutých výsledkov pri realizácii programov, s cieľom usmerniť nové programové rozhodnutia na základe „ponaučení“ získaných v predchádzajúcom cykle. V tomto procese sa musia zohľadniť nielen celoštátne, ale aj rôzne miestne a regionálne podmienky. Poukazuje v tejto súvislosti na aktuálnu správu Komisie [SWD(2017) 127 final], podľa ktorej bolo doteraz splnených až 86 % ex ante kondicionalít, ktoré jednoznačne prispeli k realizácii potrebných reforiem a zlepšeniu využívania finančných prostriedkov;

39.

odporúča, aby na základe ukazovateľov a ako výsledok rokovaní vznikli operačné programy, ktoré majú predovšetkým charakter strategických dokumentov. Komisia by v budúcnosti mala pri realizácii týchto programov viesť s regionálnymi a miestnymi orgánmi dialóg o strategickom partnerstve, v rámci ktorého by stanovenie záväzných cieľov a súvisiacich „ukazovateľov výsledkov“ malo prioritné postavenie a miestne a regionálne orgány by si v duchu viacúrovňového riadenia mohli zvoliť a používať tie najvhodnejšie opatrenia;

40.

víta iniciatívu Európskej komisie Zaostávajúce regióny, ktorej zámerom je pomôcť regiónom pri prekonávaní prekážok a uvoľňovaní svojho rastového potenciálu, aby tak dohnali zameškané. Je za to, aby sa takéto iniciatívy zohľadnili v novom programovom období;

41.

uznáva, že európska pridaná hodnota je nepochybne jedným z najdôležitejších kritérií úspešného využívania finančných prostriedkov EÚ a tým aj úspechu politiky súdržnosti. Zatiaľ však pre ňu neexistuje jednotné vymedzenie. Preto by bolo výhodné, keby sa o konkrétnych kritériách, na základe ktorých má byť hodnotená európska pridaná hodnota politiky súdržnosti, v budúcnosti diskutovalo a rozhodlo spoločne s mechanizmami prideľovania pomoci;

42.

v záujme obmedzenia byrokracie vyzýva Európsku komisiu, aby zbavila riadiace orgány zodpovednosti za overovanie ex ante kondicionalít, kládla väčší dôraz na subsidiaritu a proporcionalitu a tiež rozvíjala prístup, ktorý sa viac zameriava na výsledky;

43.

vyzýva preto na rozvoj koordinovaného prístupu, podľa ktorého možno merať európsku pridanú hodnotu opatrení politiky súdržnosti, a v tejto súvislosti poukazuje aj na štúdiu s názvom The EU Added Value Test to Justify EU Spending: What Impact for Regions and Local Authorities? (1). Medzi základné kritériá by mohli patriť stimuly na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti pre udržateľný rast, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť stanovenými v zmluve pomocou využitia finančných prostriedkov EÚ, ako aj ich prínos k riešeniu spoločných problémov. V tejto súvislosti je tiež potrebné vziať do úvahy, že územný prístup vo vopred definovaných oblastiach je účinnejší a svojím decentralizovaným zameraním poskytuje pridanú hodnotu aj v porovnaní s odvetvovými, resp. ústrednými nástrojmi podpory a financovania;

44.

v tejto súvislosti navrhuje použiť takýto prístup v prípade posilnenia politiky súdržnosti. Rozumie pod tým napríklad odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov, proticyklický účinok na stabilizáciu a stimulovanie rastu a zmierňovanie krízy prostredníctvom verejných investícií, dôležitú úlohu pri dosahovaní spoločných cieľov EÚ, stimuly a mechanizmy orientované na výsledky, pozitívny vplyv na kvalitu administratívnych kapacít priamo na mieste, európsky a cezhraničný rozmer, ako aj vykonávanie v rámci viacúrovňového riadenia a prístupu zdola nahor;

45.

poukazuje na to, že územný rozmer politiky súdržnosti umožňuje vykonávanie opatrení, ktoré samotné členské štáty, regióny a miestne orgány v zmysle zásady subsidiarity nemohli realizovať v dostatočnej miere, napríklad cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu;

46.

konštatuje, že rastúca zložitosť regulačných požiadaviek je veľkou záťažou pre zainteresované strany, vrátane navrhovateľov projektov. Odporúča, aby sa politika súdržnosti zamerala na výkonnosť a zhodnocovanie výsledkov. Okrem toho má výhrady, pokiaľ ide o relevantnosť výkonnostnej rezervy, pretože podmienky jej uplatňovania nezohľadňujú dlhodobé výsledky a dosah;

47.

v tejto súvislosti opakuje svoj názor, že až prostredníctvom využívania nástrojov politiky súdržnosti budú môcť slabšie členské štáty a regióny objaviť pre seba európsku pridanú hodnotu integrácie, pričom sa zároveň silnejším oblastiam umožňuje lepšie čeliť globálnym výzvam; Vďaka politike súdržnosti sa miestne a regionálne samosprávy užšie prepoja s európskym projektom a politika súdržnosti zabezpečuje legitímnosť EÚ na miestnej a regionálnej úrovni;

48.

preto vyzýva, aby sa prostredníctvom vhodných komunikačných opatrení podstatne zvýšila viditeľnosť zásahov politiky súdržnosti, keďže sú jednou z nesporných výhod integrácie EÚ pre občanov na mieste. K tomu môžu výrazne prispieť aj regióny a mestá. Treba zdôrazniť hospodárske, sociálne, územné, environmentálne, kultúrne a politické výdobytky politiky súdržnosti, a mal by sa využiť jej potenciál na prekonanie krízy identity EÚ, pretože sú presvedčivé dôkazy o dlhodobých výsledkoch a prínose tejto politiky;

49.

poukazuje na to, že politika súdržnosti svojím územným prístupom podporuje regióny a obce Európy pri budúcich investíciách na posilnenie konkurencieschopnosti, zamestnanosti a celoživotného vzdelávania, ako aj pri budovaní sietí, spolupráci medzi regiónmi a celoeurópskej výmene skúseností. Je to jediná politika EÚ s regionálnym zameraním na základe viacúrovňového riadenia. Preto sa musí ďalej posilniť územný rozmer politiky súdržnosti, ako aj úloha regionálnych orgánov pri jej riadení;

50.

domnieva sa, že v záujme posilnenia súdržnosti na regionálnej a miestnej úrovni – a to aj v cezhraničnom rozsahu – sú pre rozvoj prispôsobivých lokálnych riešení potrebné rozšírené možnosti rozhodovania. Politika súdržnosti musí obsahovať flexibilnú ponuku, z ktorej si adresáti v rámci európskych pravidiel môžu zvoliť najvhodnejšie riešenia pre svoj región alebo obec;

51.

dôrazne žiada, aby sa v rámci cieľa európskej územnej spolupráce aj naďalej podporovala cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca a aby sa táto podpora zjednodušovala, a to vrátane podpory existujúcich a budúcich makroregionálnych a námorných stratégií, ostrovov, oblastí ležiacich pri námorných hraniciach a najvzdialenejších regiónov. Európska pridaná hodnota je zjavná najmä v tejto oblasti. Vyplýva z okamžitej realizácie cieľov integračnej politiky a z podpory dobrej susedskej spolupráce. Spolupráca partnerov projektu z rôznych členských štátov, možná celoeurópska výmena poznatkov, ako aj spoločný rozvoj nových riešení pre optimalizáciu verejnej správy a súkromného rozvoja sú dôležitou súčasťou európskej integrácie. Vzhľadom na zjavnú európsku pridanú hodnotu by sa v rámci náležitých rozpočtových prostriedkov mala posilniť podpora územnej spolupráce;

52.

upozorňuje na dôležitú úlohu inteligentnej špecializácie na posilnenie regionálnych inovačných systémov, pre medziregionálnu výmenu poznatkov, a najmä na podporu synergií s európskym financovaním výskumu, a takisto odkazuje na svoje stanovisko „Stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3): vplyv na regióny a medziregionálnu spoluprácu“ (SEDEC-VI/021);

53.

poukazuje na potrebu posilniť podporu spolupráce na vonkajších hraniciach Európskej únie v súčinnosti medzi územným rozmerom politiky súdržnosti a susedskou politikou EÚ. V tejto súvislosti treba podporovať spoluprácu pozdĺž vonkajších hraníc prostredníctvom susedskej politiky a v súlade s pravidlami politiky súdržnosti;

54.

je v tejto súvislosti presvedčený, že makroregionálne a námorné stratégie sú rozhodne významným prínosom pre zapojené regióny a ich občanov, a to za predpokladu, že sa existujúce a budúce nástroje podpory dajú koordinovane využiť pre tieto stratégie. Vyzýva preto európske inštitúcie, aby zaistili zosúladenie cieľov makroregionálnych stratégií s budúcimi nástrojmi podpory v rámci politiky súdržnosti, ale aj inými nástrojmi EÚ na podporu (NPE, Horizont 2020, EFSI);

55.

zasadzuje sa za to, aby sa politika súdržnosti aj v budúcnosti osobitne zaoberala zásadnými výzvami pre komunálne samosprávy (akými sú napríklad ochrana životného prostredia, sociálne začlenenie, migrácia, digitálna transformácia, udržateľná doprava, zmena klímy, revitalizácia) a aby bola najdôležitejším európskym nástrojom s cieľom podnietiť spoluprácu pre rast, obývateľné prostredie a inovácie v európskych obciach, vytvoriť na to potrebné podmienky, napríklad v oblasti širokopásmovej infraštruktúry alebo obehového hospodárstva a optimálne využívať rastový potenciál obcí. Na udržateľný rozvoj obcí treba zabezpečiť čo najväčšiu škálu podpory, z ktorej sa lokálne vypracuje najlepší súbor opatrení. Tieto výzvy sa rôznymi spôsobmi týkajú okrem miest aj všetkých komunálnych orgánov. Na rozvoj prispôsobených riešení by sa aj v budúcnosti mohli využívať integrované koncepcie (napr. miestny rozvoj vedený komunitou, integrované územné investície). Na to však musí byť v programovom procese vytvorený dostatočný priestor umožňujúci skutočne vlastné pružné nastavenie;

56.

na účely harmonického rozvoja územia sa zasadzuje za posilnenie úlohy metropolitných oblastí a miest, ktoré čelia mnohým konkrétnym problémom, napríklad v oblasti kvality životného prostredia, neorganizovaného rozrastania miest, sociálneho vylúčenia, dopravy a bývania. S cieľom prispieť k zlepšeniu vzťahov medzi mestami a vidiekom je potrebné zapojiť aj menšie mestá a obce vo vidieckych oblastiach. Okrem toho je potrebné radikálne zjednodušiť platné pravidlá. VR v súlade so svojím stanoviskom o mestskej agende EÚ (COTER-VI/010) poukazuje na to, že opatrenia Únie nesmú podporovať konkurenčný vzťah medzi mestským, pobrežným a vidieckym rozmerom. Je dôležité trvať na komplexnej územnej vízii pre mestské a vidiecke oblasti ako komplementárnych funkčných priestorov. Pri opatreniach v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktoré sú financované z rôznych európskych fondov, treba lepšie prepojiť jednotlivé fondy;

57.

žiada posilniť a zjednodušiť využívanie nových nástrojov na posilnenie prístupu zdola nahor a viacúrovňového riadenia, napríklad miestny rozvoj vedený komunitou, resp. integrované územné investície, ktorých cieľom je dosiahnuť ešte väčšiu integráciu na miestnej a regionálnej úrovni v zmysle integrovaného a holistického prístupu v oblasti regionálneho rozvoja. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje príslušný presun právomocí, ako aj rozsiahle zapojenie všetkých príslušných aktérov na mieste;

58.

odporúča podporovať rozvoj vidieckych oblastí a vypracovať komplexné politiky na posilnenie týchto oblastí, a to lepším prepojením dopravy a digitálnych širokopásmových sietí v súlade s ochranou životného prostredia, ako sa uvádza vo vyhlásení Cork 2.0. Takisto opakuje svoju požiadavku uvedenú v stanovisku na tému Inovácia a modernizácia vidieckeho hospodárstva (NAT-VI/004) vypracovať bielu knihu o vidieckych oblastiach zameranú na riešenie výziev, ktorým čelia vidiecke oblasti, a na podporu ich potenciálu s cieľom zachovať bohaté kultúrne, architektonické, prírodné, sociálne, kulinárske a hospodárske dedičstvo, ktoré ich obyvatelia udržiavajú a ktoré je prínosom pre celú európsku spoločnosť;

59.

žiada, aby sa zvážil osobitný prístup k najvzdialenejším regiónom v rámci politiky súdržnosti po roku 2020, a to vzhľadom na ich špecifické a jedinečné znevýhodnenia v rámci Európy. Upozorňuje na skutočnosť, že ZFEÚ vo svojom článku 349 tieto znevýhodnenia uznáva a výslovne uvádza, že majú byť prijaté špecifické opatrenia v prospech týchto regiónov, najmä pokiaľ ide o podmienky prístupu k štrukturálnym fondom;

60.

rovnako uznáva, že predpokladom vyváženého územného rozvoja musí byť primeraná úroveň podpory vidieckych mestských a prímestských vnútrozemských oblastí, ako aj znevýhodnených oblastí (napr. horských a pohraničných oblastí alebo iných oblastí s prírodným alebo demografickým znevýhodnením), s cieľom zabezpečiť v nich potrebné investície do rastu, zamestnanosti, sociálneho začlenenia a environmentálnej udržateľnosti. Príslušné územia by mali byť zapojené do koncipovania nástrojov, ktoré vytvárajú podmienky pre účinné viacodvetvové opatrenia vedúce k lepšej integrácii mestských a vidieckych funkčných oblastí do regionálnych ekonomík;

61.

vzhľadom na to, že vyľudnené oblasti si vyžadujú a potrebujú väčšiu pozornosť, by sa malo na európskej úrovni zriadiť fórum, ktoré by sa mohlo schádzať raz ročne a ktoré by im umožňovalo nielen sledovať realizáciu konkrétnych politík v týchto oblastiach, ale aj predkladať návrhy a vymieňať si navzájom osvedčené postupy. To by bolo prínosné nielen z hľadiska väčšieho zviditeľnenia, ale aj na prekonanie ich izolácie a vypočutie ich názorov priamo v európskych inštitúciách. Toto fórum by malo rešpektovať špecifiká každého regiónu a zabezpečiť spravodlivé zastúpenie;

62.

je presvedčený, že budúca politika súdržnosti bude musieť byť takisto hlavným nástrojom na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja oblastí so závažnými a trvalými znevýhodneniami prírodného alebo demografického charakteru, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou zaľudnenia, ako aj ostrovy a pohraničné a horské oblasti, a zaviesť osobitné opatrenia v rámci integrovaného územného prístupu na kompenzovanie rozdielov v nákladoch súvisiacich s nepostačujúcimi podmienkami pre usádzanie obyvateľstva a podnikov, okrem iného aj v záujme boja proti vyľudňovaniu, a to zabezpečením dostupnosti základných služieb a kvalitnej infraštruktúry. Osobitná pozornosť sa musí venovať posilneniu poľnohospodárstva, ktoré zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska udržateľnosti ostatných hospodárskych činností v horských oblastiach a z hľadiska ochrany území pred hydrogeologickými rizikami, a to aj v prospech nížinných oblastí;

63.

žiada konkrétnejšie opatrenia na posilnenie miestnej a regionálnej zodpovednosti a zviditeľnenia európskych štrukturálnych a investičných fondov v praxi vrátane zabezpečenia demokratickej kontroly, a to na príslušnej úrovni, regionálnych alebo národných programov EŠIF;

64.

uznáva, že na úrovni EÚ bude dlhodobo vysoký dopyt po prostriedkoch Únie na povzbudenie investícií. Dostupné finančné prostriedky budú aj v budúcnosti vystavené napätiu medzi konsolidáciou štátnych rozpočtov a ochotou členských štátov financovať úlohy EÚ. Politika súdržnosti bude musieť plniť svoju úlohu a posilňovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť tak, aby z toho vznikol celkovo presvedčivý prínos k posilneniu regiónov Európy a celej EÚ a boli efektívne využité prostriedky. Na tento účel je nevyhnutná politika súdržnosti s dostatočnými prostriedkami, rovnako ako je nutné prideľovať tieto prostriedky tak, aby sa zohľadnili konkrétne požiadavky regiónov a obcí. VR navyše upozorňuje na negatívny dosah vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ na rozpočet Únie. S cieľom čo najlepšie ochrániť európsky rozpočet, a najmä rozpočet politiky súdržnosti, VR opakovane požaduje, aby Spojené kráľovstvo dodržalo všetky svoje právne záväzky stanovené pre terajší strednodobý finančný rámec. V tejto súvislosti poukazuje na svoje uznesenie z 22. marca 2017 (RESOL VI/022) a vyzýva Komisiu, aby ďalej rozpracovala návrhy skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktoré boli uvedené v správe o budúcom financovaní EÚ;

65.

poukazuje na to, že EŠIF nie je porovnateľný s centrálne spravovanými iniciatívami, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI). Zatiaľ čo EFSI prináša investície na európskej a štátnej úrovni v podobe jednotlivých projektov bez územného prvku, využívanie EŠIF v spojení s regionálnymi inovačnými stratégiami zabezpečuje udržateľné posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v regionálnych a komunálnych územných samosprávnych celkoch a tým aj vyvážený a harmonický rozvoj EÚ ako celku. Toto špecifikum EŠIF je potrebné ďalej posilniť v rámci strategického prístupu podporujúceho synergie, ktorý prostredníctvom primeraného systému monitorovania a hodnotenia, ako aj cielených metód výberu prináša zjavné stimuly pre efektívnosť a orientáciu na účinnosť. Oba nástroje – EŠIF a EFSI – sa vzájomne dopĺňajú a nesmú prísť do konfliktu, pričom EFSI nemôže nahradiť EŠIF;

66.

v tejto súvislosti okrem toho poukazuje na svoje stanovisko „EFSI 2.0“ zo 7. – 8. decembra 2016 (COTER VI/019);

67.

domnieva sa, že finančné nástroje majú význam a môžu predstavovať alternatívu alebo doplnenie príspevkov a vzhľadom na svoj jedinečný pákový efekt môžu pomôcť zvýšiť účinnosť politiky súdržnosti, ale nesmú viesť k postupnému nahradeniu finančných príspevkov z EŠIF pôžičkami. Finančné nástroje by sa aj vzhľadom na súvisiace vysoké náklady na riadenie mali využívať iba tam, kde sa to lokálne považuje za vhodné. V prípade verejných subjektov, a najmä regiónov, miest a obcí, nesmie intenzívnejšie a nepremyslené využívanie finančných nástrojov ohroziť ich finančnú stabilitu VR preto odmieta akýkoľvek záväzok na ďalšie zvýšenie podielu finančných nástrojov v nadchádzajúcom programovom období. Ustanovenia týkajúce sa využívania EŠIF vo finančných nástrojoch sú prísne, zložité a svedčia o ťažkostiach pri implementácii finančných nástrojov. Preto by sa mali zásadne zjednodušiť príslušné vykonávacie pravidlá v porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020. VR sa okrem toho nazdáva, že treba zatraktívniť synergie medzi príspevkami a finančnými nástrojmi a čo najviac prispôsobiť prevádzkové podmienky pre finančné nástroje danostiam trhu;

68.

zasadzuje sa za posilnenie vzájomnej súčinnosti medzi politikou súdržnosti a ostatnými nástrojmi podpory a programami prostredníctvom spoločných strategických cieľov a kritérií hodnotenia. Bez oslabenia rôznych zameraní nástrojov by bolo možné lepšie zosúladiť postupy a požiadavky na systémy riadenia a kontroly, aby sa optimalizovala transparentnosť a prístup k rôznym možnostiam podpory. Malo by sa to zohľadniť aj pri revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ, pričom by sa malo napríklad umožniť, aby bol pri hodnotení výskumu v rámci programu Horizont 2020 pridelený väčší počet bodov tým projektom, ktoré zahŕňajú európske partnerstvo aj s využitím štrukturálnych fondov s cieľom zabezpečiť skutočne účinnejšie prepojenie rôznych európskych programov;

69.

pokiaľ ide o návrhy na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ, odkazuje okrem toho na svoje stanovisko „Rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie“ z 11. – 12. mája 2017 (COTER VI/20);

70.

vyjadruje znepokojenie, že politika súdržnosti ohrozuje dosiahnutie vlastných cieľov, keďže zložitosť systémov riadenia a kontroly už nie je úmerná pridanej hodnote plánovania. V dôsledku toho hrozí, že v očiach príjemcov ani občanov nebude politika súdržnosti vnímaná ako faktor úspechu, ale ako ďalší symbol EÚ údajne vzdialenej od svojich občanov. Je vo všeobecnom záujme zamedziť tomu. Nadmerné byrokratické/administratívne zaťaženie, ktoré sprevádza programovanie, správu, kontrolu a realizáciu, sa musí radikálne znížiť tak pre regionálne a miestne orgány, ako aj pre konečných príjemcov;

71.

zasadzuje sa za to, aby prioritou budúcich úvah o reformách bolo zníženie byrokratických prekážok pri formulovaní všeobecných pravidiel politiky súdržnosti, ako aj pri presadzovaní a realizácii jednotlivých programov a projektov. Treba najmä pripomenúť, že všetky príslušné generálne riaditeľstvá a útvary Komisie sa musia podieľať na zjednodušovaní politiky súdržnosti. Zásada subsidiarity sa má pritom uplatňovať dôslednejšie než doteraz. Dôležitými aspektmi sú tak včasné predloženie nového právneho rámca pred začiatkom nového programového obdobia, a to najneskôr v polovici roka 2019, upustenie od retroaktívnosti nových noriem, rozvoj stabilnej a kvalifikovanej právnej praxe, zameranie na podstatné, presné a spoľahlivé úlohy a súčasné využívanie národných noriem tam, kde je to možné. S cieľom posilniť súdržnosť a kontinutitu a zabrániť oneskoreniu platieb by bolo potrebné sa zaoberať ťažkosťami, s ktorými sa stretávajú riadiace orgány na začiatku každého programového obdobia. Na zvýšenie transparentnosti a zníženie zložitosti právnych predpisov by sa v rámci rôznych fondov EÚ mali v rovnakých prípadoch uplatňovať rovnaké pravidlá a v čo najväčšej možnej miere aj spoločné predpisy. Veľký počet nadväzujúcich právnych aktov a usmernení by sa mal znížiť. Z dôvodov právnej istoty musia byť povolenia po celý čas platné;

72.

poukazuje na to, že administratívne požiadavky pre projekty spolupráce v rámci európskej územnej spolupráce je nutné výrazne znížiť, aby sa podnecovala spolupráca namiesto odrádzania od nej. To si bude vyžadovať aj v budúcnosti samostatné nariadenie, ktoré však bude musieť byť založené v oveľa väčšej miere na dôvere a partnerskej spolupráci medzi Európskou komisiou a regiónmi a menej na kontrole a zabraňovaní chybám. Okrem toho by sa vzhľadom na multilaterálny charakter európskej územnej spolupráce malo upustiť od ex ante kondicionalít. Rovnako by sa pri stanovovaní špecifických kritérií, podľa ktorých sa posudzuje európsky prínos politiky súdržnosti, malo zohľadniť, že EZÚS už samy osebe vďaka úzkej spolupráci prispievajú k súdržnosti medzi členskými štátmi EÚ, ako aj medzi členskými štátmi a regiónmi mimo Európskej únie;

73.

vyzýva Európsku komisiu, aby predložila komplexné posúdenie územného vplyvu návrhov na budúce formovanie politiky súdržnosti, ktoré by zahŕňalo aj meranie administratívneho zaťaženia a ponúka na základe bodu 23 Protokolu o spolupráci medzi Európskou komisiou a VR svoju spoluprácu v tejto oblasti;

74.

poukazuje aj na to, že vykonávanie politiky súdržnosti prostredníctvom vzájomného prepojenia európskych a vnútroštátnych právnych predpisov je v súčasnosti nadmerne regulované a že hranica primeranej kontroly a administratívnej záťaže pre vykonávanie operačných programov je už prekročená. Rovnováha medzi pozitívnymi účinkami EŠIF na jednej strane a nákladmi na vykonávanie na strane druhej je tak čoraz menšia;

75.

komplexné preskúmanie požiadaviek kladených na systémy riadenia a kontroly EŠIF preto považuje za nevyhnutné. Pri plnení EŠIF je potrebná väčšia právna istota a právna zrozumiteľnosť a predchádzanie nadmerným požiadavkám. VR v tejto súvislosti víta každú iniciatívu na zjednodušenie podpory a súvisiace zvolanie skupiny nezávislých odborníkov na vysokej úrovni na zjednodušenie správy (High Level Group on Simplification). Napríklad navrhuje obmedziť požiadavky na monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie. Treba tiež vytvoriť vzťah medzi Komisiou a riadiacimi orgánmi založený na dôvere s cieľom lepšie prispôsobiť kontroly a poskytnúť riadiacim orgánom a navrhovateľom projektov väčšiu istotu. Na tento účel je nevyhnutné zaviesť zásadu diferenciácie v spoločnom riadení, rozlišovať medzi podvodom a neúmyselnou chybou a zvýšiť prijateľnú mieru chybovosti na 5 %;

76.

poukazuje na to, že dôsledné uplatňovanie zásady subsidiarity si vyžaduje nielen zníženie administratívnej záťaže a zložitosti právnych predpisov, ale aj asistenciu poskytnutú miestnym a regionálnym orgánom s cieľom posilniť administratívne a riadiace kapacity v oblasti plánovania, ako aj vykonávať príslušné opatrenia a projekty;

77.

pripomína však, že doterajšie snahy o identifikovanie a následné odstránenie príčin zložitosti a nadmerných nákladov na riadenie a kontrolu čiastočne so sebou priniesli dokonca ďalšie ťažkosti pre správu a príjemcov. Nezriedka viedli požiadavky na väčšiu právnu istotu k vydaniu ďalších právnych predpisov, vykonávacích ustanovení a usmernení Komisiou a členskými štátmi, čím sa ďalej zvýšila zložitosť vykonávania programu. Na druhej strane sa tým zvýšila aj pravdepodobnosť výskytu chýb a miera chybovosti;

78.

navrhuje preto preskúmať, či je možné vykonať zásadnú zmenu plánovania a realizácie programov.- V budúcnosti by členské štáty a orgány verejnej správy mali mať možnosť realizovať programy podľa svojho výberu, a to buď podľa výlučne európskeho, alebo podľa vnútroštátneho práva. Príslušné opatrenia by mali byť zahrnuté do rozpočtových pravidiel EÚ. Predišlo by sa tým miešaniu vnútroštátnych a európskych predpisov;

79.

okrem toho vyzýva, aby sa v budúcnosti uplatňoval dôsledný prístup pri zavádzaní postupov overovania a auditu, čím by sa predišlo viacnásobným overovaniam, dvojitým kontrolám, žiadaniu príjemcov, aby rovnaké informácie museli poskytnúť viac ako jedenkrát, vylúčili protichodné výklady medzi kontrolnými orgánmi a znížili náklady. Audity vykonávané inštitúciami EÚ by mali byť obmedzené na dosiahnutie cieľov, ako aj na boj proti podvodom a korupcii;

80.

so zreteľom na budúci systém pomoci sa zasadzuje za to, aby sa EŠIF na základe definície vyhlásil za fond v súlade s podporou, aby sa neuplatňovanie článku 107 a nasledujúcich článkov zmluvy uznané v EPFRV a ENRF rozšírilo na všetky fondy, alebo – ak toto nie je možné – aby sa výrazne zjednodušilo uplatňovanie pravidiel poskytovania štátnej pomoci v oblasti využívania EŠIF, napríklad zavedením súladu financovania z EŠIF so štátnou pomocou podľa jednoduchých kritérií (napr. súlad so schválenými operačnými programami). Nerovnaké posudzovanie priamo spravovaných fondov EÚ, ako sú EFSI, Nástroj na prepájanie Európy, Horizont 2020 a EŠIF v právnych predpisoch o štátnej pomoci nie je odôvodnené, zvyšuje administratívne zaťaženie a bráni súčinnosti medzi nástrojmi a navyše vyvoláva právnu neistotu vzhľadom na chýbajúce jednotné kritériá, pokiaľ ide o dôležité otázky, ako je napríklad stimulačný účinok;

81.

domnieva sa, že treba prostredníctvom ustanovení podporovať a stimulovať spoločné plánovanie medzi rôznymi riadiacimi orgánmi v snahe uľahčiť realizáciu transeurópskych a makroregionálnych opatrení vrátane makroregionálnych námorných oblastí;

82.

ďalej žiada, aby Komisia zvážila zjednodušenie verejného obstarávania s prvkom financovania z rozpočtu EÚ. Takéto opatrenie by uľahčilo konečným príjemcom prístup k verejnému obstarávaniu a zjednodušilo by postup verejného obstarávania a judikatúru;

83.

žiada, aby sa pri požiadavkách v oblasti plánovania, vykonávania a kontroly EŠIF v budúcnosti používala zásada diferencovania, keďže si zásadne odlišné rámcové podmienky vyžadujú aj odlišnú štruktúru vykonávania. Hlavnými kritériami by mohli byť najmä rozsah programu, rizikový profil, kvalita administratívneho procesu, podiel verejných výdavkov a výška vlastného príspevku, ktoré je potrebné zahrnúť do úvah o primeranom a diferencovanejšom formulovaní systémov riadenia a kontroly po roku 2020. Platí to najmä pre územnú spoluprácu;

84.

pokiaľ ide o zjednodušenie správy a uplatňovania, poukazuje aj na svoje stanovisko „Zjednodušenie EŠIF z pohľadu miestnych a regionálnych orgánov“ z 10. –12. októbra 2016 (COTER VI/012).