Help Print this page 

Document 52016DC0763

Title and reference
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie

COM/2016/0763 final
Multilingual display
Text

V Bruseli30. 11. 2016

COM(2016) 763 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE

Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie


1.Úvod

Zrýchlenie prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo je pre Európu naliehavou nevyhnutnosťou a zároveň úžasnou príležitosťou.

Je to najdôležitejšia výzva našich čias. Keď zlyháme, môže to ohroziť náš blahobyt. Keď uspejeme, otvorí nám to nebývalé hospodárske príležitosti a nové cesty k prosperite, blahobytu a rastu 1 .

Európska únia má dobré predpoklady na to, aby stála na čele tejto transformácie, ktorej získala nový impulz a smerovanie Parížskou dohodou 2 . Európa je priekopníkom globálneho úsilia v boji proti zmene klímy, hybnou silou v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a má vedúce postavenie vo svete, pokiaľ ide o riešenia energetickej efektívnosti pre priemysel, dopravu a budovy. Európske podniky si vybudovali komparatívnu výhodu na mnohých svetových trhoch, kde narastá konkurencia globálnych konkurentov, a európski vedci a inovátori posúvajú hranice poznatkov 3 .

Na týchto pevných základoch Komisia predstavuje balík legislatívnych opatrení na vytýčenie jasného rámca opatrení na základe troch všeobecných cieľov:

energetická efektívnosť v prvom rade;

Európa ako globálny líder v oblasti obnoviteľných zdrojov energie;

spravodlivé podmienky pre spotrebiteľov.

Európa musí zvýšiť svoje investície do energetickej efektívnosti a technológií obnoviteľných zdrojov energie, ako aj zintenzívniť rozvoj obchodných modelov v oblasti čistej energie s využitím nových príležitostí a posilnenia postavenia spotrebiteľov, ktoré priniesla digitalizácia.

V oznámení Čistá energia pre všetkých Európanov 4 sa uvádza, že inovácie sú jednou z kľúčových oblastí, kde sa v krátkodobom horizonte môžu posilniť a presmerovať konkrétne opatrenia a zlepšiť synergie pri podpore zamestnanosti, rastu a investícií v Európe. Tie hlavné investície musia pochádzať zo súkromného sektora. Európska únia však môže a mala by zohrávať rozhodujúcu úlohu. V tomto oznámení sa predkladá komplexná stratégia pre tri hlavné politické páky, ktoré môže EÚ zaviesť na podporu súkromných investícií do inovácií v oblasti čistej energie.

EÚ môže určiť politické ambície a vytvoriť správne podnikateľské prostredie zavedením cielených signálov, politík, noriem a nariadení. Týka sa to určenia silných a súdržných stimulov pre súkromné investície do výskumu, vývoja a zavádzania čistých technológií. V politických a regulačných rámcoch na úrovni EÚ musí byť prioritou energetická efektívnosť, musia sa stanoviť vysoké ambície, pokiaľ ide o globálne vedúce postavenie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, a ústredné postavenie v energetickom systéme musí mať spotrebiteľ;

EÚ môže takisto zaviesť cielené finančné nástroje na zníženie rizika súkromných investícií do nevyskúšaných, ale sľubných technológií alebo obchodných modelov v oblasti čistých technológií. Týka sa to využívania verejných úverov, kapitálových investícií a finančných záruk v projektoch, ktoré by zrejme nezískali plné financovanie zo súkromného sektora vzhľadom na trhovú, technologickú alebo vedeckú neistotu. Dôkazom toho je Investičný plán pre Európu 5 , ktorý spolu s týmito nástrojmi EÚ znižuje riziko pre súkromný sektor, čo umožňuje súkromné investície, ktoré by sa inak neuskutočnili;

EÚ môže sústrediť svoje financovanie výskumu a inovácií, najmä prostredníctvom programu Horizont 2020, na posunutie hraníc vedy a poznatkov. Týka sa to financovania výskumu motivovaného túžbou po poznatkoch, cieľovo orientovaného výskumu a demonštračných projektov s cieľom podporiť a urýchliť prechod z laboratória k úspešným tovarom a službám, ktoré vytvárajú pracovné miesta a generujú rast.

Okrem týchto troch kategórií opatrení má Únia dôležitú úlohu zapájať sa do medzinárodných iniciatív v oblasti inovácií týkajúcich sa čistej energie a umožňovaní koordinovaného úsilia s mestami, regiónmi a členskými štátmi.

Táto stratégia výslovne slúži dvom základným politickým prioritám Európskej únie: budovaniu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy – ktorej je ústredným výsledkom – a oživeniu tvorby pracovných miest, rastu a investícií. Jej ústredným prvkom je koordinované úsilie na presadzovanie a rozvoj podporných technológií, služieb, obchodných modelov a sociálnych inovácií, čím táto stratégia prispieva k rastu a zamestnanosti a zvyšuje konkurencieschopnosť odvetví EÚ na svetových trhoch. Pritom bude slúžiť ako platforma na testovanie budúcich horizontálnych prístupov na podporu inovácií a konkurencieschopnosti v EÚ.

2.Transformácia energetického systému

Energetický systém dosiahol kritický bod. Obnoviteľné zdroje energie sú nákladovo čoraz konkurencieschopnejšie a ich podiel na výrobe elektriny rastie. Miera energetickej náročnosti, meraná ako spotreba energie v pomere k hospodárskym výstupom, klesá, najmä v rozvinutých ekonomikách. EÚ si môže pripísať veľkú zásluhu za tieto úspechy, hoci ešte treba urobiť omnoho viac. Vďaka jej vedúcej úlohe v boji proti zmene klímy sa európske priemyselné odvetvia stali energeticky najefektívnejšími na svete a sú lídrami na poli globálnych inovácií chrliacimi nové technológie, materiály a riešenia. Politika EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky je od začiatku považovaná za celostnú koncepciu zameranú na koordináciu investícií EÚ, členských štátov a priemyslu, ako aj na zosúladenie príslušných politických a regulačných rámcov.

Ďalší pokrok si bude vyžadovať ešte väčšie úsilie. Potrebné sú nové riešenia na uskladňovanie energie a vytvorenie širšieho portfólia nákladovo efektívnych technológií obnoviteľných zdrojov energie. Aj v bytovom fonde, dopravných systémoch a výrobných postupoch sa podobným spôsobom musia omnoho rýchlejšie zavádzať existujúce energeticky efektívne technológie. V tejto súvislosti zohráva významnú úlohu nedávno aktualizovaný Strategický plán pre energetické technológie 6 .

Zásadnejšie je, že prechod na nízkouhlíkové, energeticky efektívne hospodárstvo odolné voči zmene klímy si bude vyžadovať decentralizovanejší, otvorenejší systém založený na účasti celej spoločnosti. Energetický systém sa tradične vyznačuje dominantným postavením veľkých spoločností, etablovaných subjektov a rozsiahlymi centralizovanými technologickými projektmi. V budúcnosti však musí stáť v centre energetického systému spotrebiteľ, ktorý bude požadovať konkurencieschopné nízkouhlíkové riešenia, vykonávať na decentralizovaných energetických sieťach úlohu výrobcu a riadiacu funkciu, pôsobiť ako investor prostredníctvom decentralizovaných platforiem a ktorý bude hybnou silou zmeny prostredníctvom používateľských inovácií.

Energetický systém viac založený na prístupe zdola nahor a orientovaný na používateľa je hybnou silou ďalších inovácií. Táto decentralizácia je zároveň možná vďaka iným inováciám, a to najmä vďaka digitalizácii ústredných aspektov trhu s energiou a dopravného systému. Digitalizácia v súčasnosti znamená menšie prekážky vstupu a v budúcnosti to bude platiť dvojnásobne. To znamená, že do vývoja energetických inovácií sa môže zapojiť, ba dokonca ho viesť, spotrebiteľ, miestne spoločenstvo aj malý začínajúci podnik (startup).

Podpora nízkouhlíkových inovácií, projektov energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie si vyžaduje systém otvorených inovácií. Spoločnosti a priemyselné odvetvia čoraz viac chápu, že zložitosť dnešného sveta znamená, že žiadny samostatný subjekt nemôže prísť s úplným riešením. Tie najzaujímavejšie inovácie schopné vytvoriť nový trh navyše vznikajú kombináciou rôznych odvetví, disciplín a prístupov 7 .

3.Politické signály a regulačné rámce

Inovácie v oblasti čistej energie si vyžadujú fungujúci jednotný trh a stabilnú politiku hospodárskej súťaže, ktorá poskytuje novým subjektom príležitosť uviesť svoje inovácie na trh za rovnakých podmienok ako etablované subjekty. Dokončenie únie kapitálových trhov 8 bude znamenať viac príležitostí pre cezhraničné toky kapitálu a väčší dôraz na udržateľné financie s využitím takých nástrojov, akými sú zelené dlhopisy. To znamená viac možností financovania inovačných projektov v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Väčší dôraz na otvorené inovácie a otvorenú vedu prinesie najmä malým spoločnostiam viac príležitostí na uvedenie výsledkov ich výskumu na trh 9 .

Okrem týchto všeobecných predpokladov lepšieho inovačného ekosystému si urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie bude vyžadovať dôležité zmeny v energetických subvenciách a špecifických energetických právnych predpisov.

Zvyšná, ale stále významná politická podpora ropy, uhlia a iných palív spojených s vysokými emisiami CO2 vrátane subvencií niektorých členských štátov by sa mala vnímať ako prekážka inovácií v oblasti čistej energie. Tieto politiky zakrývajú skutočné spoločenské náklady fosílnych palív a umelo znižujú ich ceny. To sťažuje situáciu inovačným projektom v oblasti čistej energie, ktoré potom musia čeliť nepriaznivejším podmienkam na trhu.

Tieto politiky sú v priamom rozpore so záväzkami EÚ v rámci Parížskej dohody a v kontexte skupiny G20 a G7. Komisia v správe s názvom Ceny energie a náklady na energiu v Európe 10 , ktorá bola vydaná spolu s týmto oznámením, uvádza, že v roku 2012 predstavovali priame ročné subvencie pre fosílne palivá asi 41,9 miliardy EUR, ktoré po zahrnutí environmentálnych externalít vzrástli na 300 miliárd EUR. V kontexte obmedzených zdrojov fiškálne zaťaženie týchto subvencií znamená, že menej zdrojov môže byť potenciálne vyčlenených na verejné financovanie výskumu a inovácií v oblasti čistej energie. V roku 2014 predstavovalo takéto financovanie v Európe 4,2 miliardy EUR z prostriedkov 28 členských štátov EÚ. Nástrojmi EÚ sa podporujú aj inovácie v oblasti čistej energie, napríklad prostredníctvom 1,1 miliardy EUR z programu EÚ Horizont 2020. Presmerovanie len zlomku zo 41,9 miliardy EUR priamych subvencií určených pre fosílne palivá by preto malo veľký dosah.

Podpora technológií energie z obnoviteľných zdrojov je ústredným prvkom globálneho vedúceho postavenia EÚ v oblasti prechodu na čistú technológiu. Cieľom smernice o štruktúre trhu s elektrinou 11 , v spojení s posilnenými cenami emisií oxidu uhličitého, je vytvoriť trh vhodný pre obnoviteľné zdroje energie, čo by znížilo potrebu osobitných podporných systémov. Umožnilo by sa tým postupné zameranie verejnej podpory na menej rozvinuté technológie v oblasti elektriny z obnoviteľných zdrojov a doplnenie úsilia v oblasti výskumu a inovácií nástrojmi trhového dopytu pre tieto technológie.

Dozrel čas na zmenu. Súčasné nízke ceny ropy a plynu poskytujú priestor a príležitosť na postupné odstránenie subvencií pre fosílne palivá bez nepriaznivých účinkov na blahobyt spoločnosti.

Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Medzinárodnej agentúry pre energiu je významný podiel subvencií výsledkom zvýhodneného daňového postavenia fosílnych palív, pričom Komisia túto situáciu skúma v kontexte širších úvah o zdaňovaní energie v EÚ.

V oznámení Čistá energia pre všetkých Európanov 12 Komisia uvádza spektrum opatrení, ktoré majú pomôcť presmerovať finančné toky smerom k prechodu na čistú energiu, vrátane opatrení na posilnenie transparentnosti v otázke subvencií a ich účinku na inovácie.

Vytvorenie správnych trhových podmienok pre inovácie znamená okrem iného zavedenie stabilného, dlhodobého, transparentného a predvídateľného regulačného prostredia. V máji 2015 Komisia predstavila revidovaný balík predpisov v oblasti lepšej právnej regulácie 13 , v ktorom uznáva, že v každom novom legislatívnom návrhu musia byť dôkladne zohľadnená otázka inovácií. Táto skutočnosť sa zdôrazňuje v nedávnych záveroch Rady, v ktorých sa odkazuje na „zásadu inovácií“ 14 . Okrem toho veľmi záleží aj na normách v oblasti inovačných energetických technológií 15 , ako aj na uvádzaní týchto technológií na trh.

Regulácia môže urýchliť vznik inovačných nízkouhlíkových technológií a môže pôsobiť ako podnet pre väčšiu konkurencieschopnosť uľahčením vzniku lepšie fungujúcich, dostatočne veľkých trhov a väčšej politickej istoty. Komisia spolu s týmto oznámením predkladá široký balík legislatívnych a nelegislatívnych opatrení v rámci energetickej únie. Tieto opatrenia poskytnú jasný rámec pre akceptáciu inovácií, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva. Napríklad zmenou koncepcie európskeho trhu s elektrinou sa podporí prenikanie obnoviteľných zdrojov energie na trh, umožní sa efektívne riadenie spotreby a otvoria sa regionálne integrované trhy s energiou. Smernicou o energetickej hospodárnosti budov 16 sa vytvoria stimuly pre rozvoj inovácií na dosiahnutie európskeho fondu budov s domami s takmer nulovou potrebou energie a dosiahnutie obvodov s pozitívnou energetickou bilanciou do roku 2050. Napokon revidovanou smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie (RED II) sa okrem iného podnieti rozvoj ďalšej generácie riešení v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v odvetviach vykurovania a chladenia, dopravy a elektriny.

Stimulom pre nízkouhlíkové inovácie budú aj existujúce návrhy Komisie na preskúmanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) 17 , nariadenie o spoločnom úsilí 18 , ako aj návrh na integráciu využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) 19 do celkového úsilia na zníženie emisií skleníkových plynov. Akčný plán pre obehové hospodárstvo 20 prispeje k zvyšovaniu energetickej efektívnosti a znižovaniu emisií lepším využívaním surovín a recykláciou druhotných surovín a odpadu. Zodpovedajúca úloha biohospodárstva sa zohľadní v nadchádzajúcom preskúmaní stratégie pre biohospodárstvo a jej možnej aktualizácii. Dekarbonizácia dopravy bude predstavovať ďalší motivačný faktor pre inovácie. Nedávne oznámenie o európskej stratégii pre nízkoemisnú mobilitu 21 obsahuje akčný plán na uľahčenie prechodu na nízkoemisnú mobilitu a poskytnutie nových príležitostí pre inovácie, tvorbu pracovných miest a na znižovanie energetickej závislosti Európy.

Ako ďalší silný nástroj na vytvorenie trhov pre inovačné výrobky napokon môže a malo by slúžiť verejné obstarávanie. Aj európska normalizácia môže podporovať zelené verejné obstarávanie inovačných výrobkov, pričom pomôže verejným orgánom vo vypracovaní požadovaných technických špecifikácií. Ako sa uvádza v iniciatíve pre začínajúce a rozširujúce sa podniky 22 , Komisia v roku 2017 zavedie opatrenia pre obstarávanie EÚ, aby okrem iného povzbudila členské štáty k stanoveniu ambicióznych cieľov v oblasti nakupovania inovácií.

Politické signály a regulačné rámce – navrhované opatrenia:

Komisia pri revízii usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 preskúma aj to, ako tieto pravidlá, spolu s pravidlami štátnej pomoci pre investície do výskumu a inovácií, umožňujú členským štátom stimulovať inovácie, pokiaľ ide o technológie a riešenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

V oznámení Čistá energia pre všetkých Európanov Komisia uvádza spektrum opatrení, ktoré majú pomôcť presmerovať finančné toky smerom k prechodu na čistú energiu, vrátane opatrení na posilnenie transparentnosti v otázke subvencií a ich účinku na inovácie.

Nadchádzajúce legislatívne návrhy dôležité z hľadiska čistej energie a opatrení v oblasti klímy, okrem iného revízia stratégií na obdobie po roku 2020 pre automobily/ľahké úžitkové vozidlá a nákladné autá, autobusy a autokary 23 , budú podliehať hĺbkovej analýze ich vplyvu na výskum a inovácie.

Budúce ročné pracovné programy Únie pre európsku normalizáciu sa zamerajú na priority energetickej únie, najmä na dekarbonizáciu hospodárstva a podporu zeleného verejného obstarávania 24 .

Komisia preskúma možnosti podpory akceptácie inovačných riešení v oblasti čistej energie na trhu prostredníctvom verejného obstarávania, a to aj v kontexte revízie smernice o ekologických vozidlách (smernica 2009/33/ES) a ďalším vývojom dobrovoľných kritérií zeleného verejného obstarávania.

4.Finančné nástroje na podporu investícií súkromného sektora

Na vybudovanie konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva musí Európa zmobilizovať podstatné množstvo investícií 25 . Odhaduje sa, že súkromné investície do výskumných a inovačných priorít energetickej únie v EÚ za rok 2014 dosiahli 22,9 miliardy EUR. Hoci tento údaj predstavuje zvýšenie v porovnaní s minulými rokmi, takýto rast by mal mať na splnenie našich cieľov oveľa rýchlejšie tempo.

EÚ disponuje množstvom rôznych nástrojov financovania na podporu nízkouhlíkových inovácií. Tie zahŕňajú celý hodnotový reťazec inovácií od výskumu a vývoja až po zavedenie vyspelých technológií. Ako sa zdôrazňuje v oznámení Čistá energia pre všetkých Európanov, v nadchádzajúcich rokoch bude nevyhnutné podporiť ďalšie investície do zavádzania vyspelých riešení v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Na to je dôležité využiť verejnú podporu na zlepšenie rizikového profilu kľúčových projektov, zabezpečiť väčšiu viditeľnosť a jednoduchší a rýchlejší prístup, ako aj možnosti kombinovaného financovania pre navrhovateľov projektov, a to v súlade s už uskutočnenými horizontálnymi činnosťami v kontexte Investičného plánu pre Európu. V tomto ohľade je rozhodujúcim nástrojom Európsky fond pre strategické investície. Už viac ako 25 % jeho súčasných investícií do viac ako 40 projektov stimuluje financovanie v odvetviach energetiky a životného prostredia a v odvetviach uplatňujúcich zásadu efektívneho využívania zdrojov, čo predstavuje odhadovanú sumu mobilizovaných investícií vo výške až 30 miliárd EUR. V nadväznosti na úspech Európskeho fondu pre strategické investície  26 v prvom roku jeho fungovania Komisia navrhla predĺžiť jeho trvanie do konca roku 2020 a vyžadovať, aby aspoň 40 % projektov v okne pre infraštruktúru a inovácie v rámci Európskeho fondu pre strategické investície prispievalo k opatreniam v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia v súlade s cieľmi COP21 27 . Finančné nástroje sú okrem toho k dispozícii aj prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov. Členské štáty a regióny už naplánovali investície pre nízkouhlíkové technológie (6 miliárd EUR) a pre inovácie (5 miliárd EUR) na obdobie rokov 2014 – 2020.

Na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie však treba ísť aj nad rámec zavádzania vyspelých technológií a využiť verejné zdroje na podporu prelomových technológií a riešenie nedostatku súkromných finančných prostriedkov v skorších fázach inovačného cyklu. Nové investície sa musia zamerať na kritickú fázu urýchlenia nízkouhlíkových, energeticky efektívnych riešení a preniesť ich z demonštračnej fázy na trh. Táto fáza si obvykle vyžaduje vysokú mieru investícií, ale zostávajúce neistoty, pokiaľ ide o náklady, výkonnosť a integráciu na trhu, vytvárajú pre investorov zo súkromného sektora príliš vysoké riziko.

Mimoriadne vysoké riziko pre investorov predstavujú demonštračné projekty komerčného rozsahu, ktoré sú prvé svojho druhu. Na riešenie týchto typov projektov Európska komisia spolu s Európskou investičnou bankou (EIB) minulý rok zaviedla nástroj energetických demonštračných projektov 28 ako súčasť iniciatívy InnovFin v rámci programu Horizont 2020. Nástroj energetických demonštračných projektov podnecuje silný záujem o úvery alebo úverové záruky pre nízkouhlíkové technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a palivových článkov a vodíka, ktoré sú prvé svojho druhu.

Komisia sa usiluje využiť vplyv verejných financií EÚ mobilizáciou súkromných investícií. V návrhu Komisie o revízii systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa navrhuje inovačný fond ako nástupca súčasného nástroja NER 300. Pohotové zavedenie inovačného fondu by malo podporiť investície do vysokoinovačných nízkouhlíkových technológií pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, ako aj pre energiu z obnoviteľných zdrojov a zachytávanie, ukladanie a využívanie oxidu uhličitého. Všetko toto úsilie si bude vyžadovať pevné prepojenia s inými nástrojmi EÚ, najmä s energetickými demonštračnými projektmi v rámci iniciatívy InnovFin, Európskym fondom pre strategické investície a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi. Budúci inovačný fond systému na obchodovanie s emisiami by mal podporovať investície do nízkouhlíkových inovácií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, zachytávania, ukladania a využívania oxidu uhličitého a energeticky náročných priemyselných odvetví. Komisia takisto navrhla, aby bolo možné využívať inovačný fond ešte pred rokom 2021.

Komisia a Európska investičná banka zriadia nástroj pre čistejšiu dopravu na podporu zavádzania dopravných riešení na základe alternatívnej energie. EIB sprístupní verejnosti a súkromným subjektom svoje finančné produkty a poradenské služby. Projekty môžu takisto získať záruky v rámci Nástroja na prepájanie Európy alebo Európskeho fondu pre strategické investície.

Na dosiahnutie potrebného rozsahu a maximalizáciu vplyvu Európskeho fondu pre strategické investície a ďalších finančných nástrojov musí existovať silná databáza inovačných projektov, ktoré sú pripravené na investície a vstup na trh. V rámci Európskeho fondu pre strategické investície Komisia vyvinula Európsky portál investičných projektov 29 , ktorého zámerom je spojiť realizátorov projektov z EÚ s investormi z celého sveta. Portál ponúka viditeľnosť realizátorom projektov, ktorí hľadajú potenciálnych investorov, a investorom ponúka prístup k transparentnej databáze životaschopných projektov v rámci Európskej únie a jednoduchý prístup k navrhovateľom a realizátorom projektov.

Dôležitý zdroj nových investícií, ktorý poskytuje databázu projektov, predstavujú okrem toho výskumné verejno-súkromné partnerstvá, akými sú spoločná technologická iniciatíva pre palivové články a vodík, iniciatíva Čisté nebo, výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba, Shift2Rail a iniciatíva BioBased, ako aj zmluvné verejno-súkromné partnerstvá, napr. ekologické vozidlá a udržateľný spracovateľský priemysel prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov a energetickej efektívnosti, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja spolufinancovaného s priemyslom. Ďalší kľúčový zdroj nových investícií v oblasti čistej energie a následných návrhov projektov, ktoré sú pripravené na financovanie z prostriedkov EÚ, bude pochádzať zo znalostných a inovačných spoločenstiev, najmä zo znalostných a inovačných spoločenstiev InnoEnergy a znalostných a inovačných spoločenstiev v oblasti klímy. Znalostné a inovačné spoločenstvá pomáhajú spájať európske zdroje financovania výskumu a inovácií, akými sú program Horizont 2020 a európske štrukturálne a investičné fondy 30 , so súkromnými partnermi a spájajú regionálne a miestne činnosti s podnikmi, začínajúcimi podnikmi a malými a strednými podnikmi. Ich činnosť sa rozšíri o poradenské služby v oblasti prístupu ku kapitálu, technickej pomoci či návrhov obchodných modelov.

Finančné nástroje na podporu súkromných investícií – navrhované opatrenia

Európska komisia pracuje aspoň na zdvojnásobení rozpočtu programu energetických demonštračných projektov InnovFin, ako aj na rozšírení jeho rozsahu pôsobnosti, s využitím finančných prostriedkov nasmerovaných z rôznych zdrojov vrátane programu Horizont 2020, Európskeho fondu pre strategické investície a ďalších nástrojov. Rozvíjajú sa synergie s inými nástrojmi s cieľom vytvoriť jednotný poradenský nástroj na zorientovanie potenciálnych investorov a navrhovateľov medzi rôznymi dostupnými nástrojmi.

Komisia a Európska investičná banka zriadia nástroj pre čistejšiu dopravu na podporu zavádzania dopravných riešení na základe alternatívnej energie. Na vybudovanie databázy projektov sa budú presadzovať iniciatívy cielenej spolupráce, akou je nová iniciatíva na zavádzanie čistých autobusov (s alternatívnym palivom).

Komisia prostredníctvom Európskeho portálu investičných projektov a ďalších kanálov upozorní na databázu inovačných projektov investorov príslušných verejno-súkromných partnerstiev podporovaných v rámci programu Horizont 2020 a znalostných a inovačných spoločenstiev InnoEnergy a znalostných a inovačných spoločenstiev v oblasti klímy Európskeho inovačného a technologického inštitútu.

5.Financovanie vedy a technológií v odvetví energetikyich prijatie trhom

Európska únia je jedným z globálnych lídrov a najväčších verejných financovateľov výskumu a inovácií v oblasti čistej energie. Program Horizont 2020 zahŕňa rozpočtové prostriedky vo výške 5,7 miliardy EUR na spoločenskú výzvu „bezpečná, čistá a efektívna energia“. V kombinácii s inými oblasťami programu Horizont 2020 je v rámci finančných prostriedkov určených pre energetiku na výskum a inovácie v oblasti čistej energie vyhradených viac ako 10 miliárd EUR.

Túto sumu dopĺňajú významné investície z európskych štrukturálnych a investičných fondov, a to aj prostredníctvom stratégií pre inteligentnú špecializáciu 31 . Stratégie pre inteligentnú špecializáciu, do ktorých sú zapojené priemyselné odvetvia, výskumníci a verejné orgány, slúžia na sústredenie finančnej podpory členských štátov do oblastí s potenciálom vysokého rastu, akou je energia s nízkymi emisiami CO2.

V nadväznosti na tento úspech je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie kvality a vplyvu budúcich európskych investícií smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu rozšírenie hraníc vedy a poznatkov. Touto otázkou sa zaoberajú rôzne prvky programu Horizont 2020:

Základný výskum: V rámci programu Horizont 2020 sa bude naďalej financovať priekopnícky základný výskum prostredníctvom Európskej rady pre výskum 32 , ktorá vo výzvach na predkladanie návrhov sleduje prístup zdola nahor. Európska rada pre výskum od roku 2007 udelila 248 grantov na výskumné projekty v oblasti energetiky, čo predstavuje zhruba 500 miliónov EUR z finančných prostriedkov EÚ.

Inovácie vytvárajúce trh: Komisia zváži vytvorenie Európskej rady pre inováciu 33 ako nové opatrenie, ktoré sa má zaviesť v zostávajúcom období programu Horizont 2020, s cieľom prispieť k vzniku priekopníckych inovácií, ktoré môžu zachytiť a vytvárať nové trhy. S osobitným dôrazom na začínajúce podniky a malé a stredné podniky by táto potenciálna Európska rada pre inováciu doplnila navrhovanú iniciatívu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky 34 . Cieľom je zvýšiť pravdepodobnosť zachytenia, podpory a rozšírenia najzaujímavejších príkladov prevratných inovácií v Európe, ktoré vytvárajú trh, a to interdisciplinárnym spôsobom zdola nahor – vrátane inovácií kombinujúcich odvetvie energetiky, dopravy a digitálnych technológií. Prvý súbor opatrení sa zavedie v roku 2017 v rámci programu Horizont 2020 a Komisia sa bude zaoberať posilnením tohto prístupu v budúcich programoch.

Cieľovo motivovaný výskum a inovácie: Komisia preskúma nové prístupy inšpirované najlepšími postupmi z medzinárodného hľadiska. To zahŕňa prístupy, v ktorých sa spája direktívny, cieľovo motivovaný spôsob určovania a výberu projektov s vysokým potenciálnym vplyvom, priame zapojenie do každodenného riadenia projektov a rôzne formy cielenej, prispôsobenej pomoci, ako aj právomoci na reštrukturalizáciu alebo ukončenie financovania v prípade nesplnenia dohodnutých míľnikov (príkladom môže byť program Catapult v Spojenom kráľovstve alebo Agentúra Spojených štátov pre pokročilé výskumné projekty v oblasti energetiky).

Motivačné ocenenia: Komisia využije motivačné ocenenia ako nástroj prístupu zdola nahor na dosiahnutie prelomových inovácií, pričom súťažiacim poskytne úplnú slobodu pri navrhovaní najefektívnejších riešení. Tento prístup nadväzuje na doterajšie skúsenosti v rámci programu Horizont 2020 (8,25 milióna EUR na päť prebiehajúcich ocenení v oblasti čistej energie).

Okrem zamerania na výskum a inovácie v oblasti čistej energie si splnenie cieľov tohto oznámenia bude vyžadovať zapojenie ďalších oblastí:

Výskum v oblasti zmeny klímy: Program Horizont 2020 podporuje výskum, ktorý prispeje podkladmi k nadchádzajúcej správe Medzinárodného panelu o zmene klímy za rok 2018. V tejto správe sa predstavia zistenia výskumu týkajúce sa scenára globálneho otepľovania o 1,5 °C a správa nepochybne prinesie dôraznejšie zameranie na pokračovanie vo vlastnom úsilí EÚ. V tejto súvislosti sa v rámci európskej iniciatívy pre cesty k dekarbonizácii, ktorú riadi skupina odborníkov na vysokej úrovni, bude v rámci programu Horizont 2020 rozvíjať veda s cieľom pomôcť určiť uskutočniteľné a dôveryhodné spôsoby dekarbonizácie zlučiteľné s Parížskou dohodou.

Výskum vesmíru: Program Horizont 2020 podporuje výskum s cieľom poskytnúť Európe globálnu kapacitu na monitorovanie antropogénnych emisií oxidu uhličitého.

Výskum v oblasti dopravy: Program Horizont 2020 podporuje dekarbonizáciu dopravného systému rozvíjaním energetickej účinnosti vozidiel, elektromobility a technológií batérií, prechodom k riešeniam mobility šetrným k životnému prostrediu a motivovaním digitalizácie pre efektívnejšiu dopravu a mobilitu. Príslušné činnosti budú podporovať vznik nových obchodných modelov a noriem a nariadení na podporu inovácií, najmä v mestských oblastiach. Opatreniami v oblasti výskumu a inovácií sa doplnia prebiehajúce politické opatrenia na podporu zavádzania vyspelých inovačných technológií, akými sú verejná doprava s nulovými emisiami alebo inteligentné dopravné systémy.

Spoločenské a humanitné vedy: Na prehĺbenie pochopenia behaviorálnych či iných sociálno-ekonomických podmienok týkajúcich sa spoločenskej akceptácie alebo odmietania politík v oblasti klímy a energetiky Komisia zavádza novú platformu pre výskum v oblasti energetiky. Platforma, v ktorej sa spoja odborníci na energetiku z prostredia spoločenských a humanitných vied, ako aj z technickejších oblastí, a ktorá osloví všetky regióny Európy, poskytne veľmi potrebnú podporu pre interdisciplinárnu a medzisektorovú prácu. Jej účelom je lepšie využitie ohromného potenciálu spoločenských inovácií v oblasti energetiky, ako aj prekonanie existujúcich spoločenských bariér, s cieľom predkladať európskym tvorcom politík odporúčania v záujme podpory plnenia cieľov energetickej únie.

Príklady európskych inovačných projektov v oblasti čistej energie, ktoré boli podporené v rámci programu Horizont 2020:

1. V rámci nástroja energetických demonštračných projektov InnovFin sa poskytol úver vo výške 10 miliónov EUR na úplný demonštračný projekt týkajúci sa koncepcie WaveRoller fínskej spoločnosti AW-Energy, ktorý bol prvý svojho druhu. Zámerom projektu je odstrániť rozdiel medzi demonštračným a komerčným zavedením premeny energie vĺn na elektrickú energiu, ktorá vykazuje vysoký globálny trhový potenciál.

2. Európska investičná banka poskytla v rámci zdrojov programu InnovFin pre rast stredne kapitalizovaných podnikov úver vo výške 20 miliónov EUR na financovanie kvázi vlastného kapitálu spoločnosti Heliatek z Nemecka. Táto spoločnosť vyvinula a patentovala jedinečnú technológiu výroby solárnych fólií (Heliafilm®) na výrobu elektriny s využitím organickej fotovoltiky (OPV), ktoré je možné integrovať do sklených alebo fasádnych prvkov alebo umiestniť na povrchy striech.

3. Projekt ELIPTIC (Elektrifikácia verejnej dopravy v mestách) získal 6 miliónov EUR z programu Horizont 2020 na skúmanie spôsobov elektrifikácie systémov mestskej verejnej dopravy optimalizáciou využívania existujúcej infraštruktúry v európskych mestách, aby sa verejná doprava stala oporou elektrickej mobility, výsledkom čoho bude zníženie spotreby fosílnych palív a lepšia kvalita ovzdušia.

Na to, aby Európa získala vedúce postavenie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, sa musia vyriešiť kľúčové prekážky, ktorými sú integrácia obnoviteľných zdrojov energie do energetického systému, ako aj vývoj pokročilých riešení uskladňovania s cieľom zabezpečiť stabilné dodávky energie pre domácnosti a priemysel. Na dosiahnutie významného pokroku v realizácii zásady prvoradosti energetickej efektívnosti sa okrem toho musí riešiť dekarbonizácia fondu budov v EÚ, keďže ten zodpovedá za viac ako 40 % konečnej spotreby energie v EÚ. Obrovský potenciál na znižovanie emisií oxidu uhličitého predstavuje aj dopravný systém, to si však vyžaduje riešenia uskladňovania a digitálne inovácie na podporu dopravných služieb a služieb inteligentnej mobility.

Prísne určené priority môžu prispieť k trvalému účinku a využiť príležitosti na zníženie emisií oxidu uhličitého, zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu a využitie možností vývozu. To si vyžaduje zameranie sa na tie inovácie, ktoré umožňujú väčší prienik technológií energie z obnoviteľných zdrojov a väčšie úspory energie a ktoré majú priamy význam pre občanov tým, že umožnia ich účasť na energetickej transformácii alebo ju urobia cenovo dostupnejšou. V nadväznosti na pokrok, ktorý sa už dosiahol v rámci integrovaného strategického plánu pre energetické technológie, má Komisia v úmysle jasnejšie sústrediť budúce finančné prostriedky dostupné v rámci programu Horizont 2020 na štyri navzájom prepojené strategické priority, ktoré sa všetky opierajú o digitalizáciu ako o kľúčovú hybnú silu:

1) Dekarbonizácia fondu budov EÚ do roku 2050: od budov s takmer nulovou potrebou energie k obvodom s pozitívnou energetickou bilanciou: Ako sa upozorňuje v iniciatíve Komisie pre európske budovy 35 , budovy sú nevyhnutnou súčasťou prechodu Európy na čistú energiu. Napriek tomu, že EÚ už je globálnym lídrom v inovačných systémoch pre budovy, výskum a inovácie v tejto oblasti musia zostať najvyššou prioritou, aby sa toto vedúce postavenie v budúcnosti ďalej rozširovalo. Fond budov EÚ predstavuje celkovú podlahovú plochu okolo 25 miliárd m² 36 . Budovy spotrebúvajú 40 % konečnej spotreby energie v EÚ, viac ako ktorýkoľvek iný sektor. Budovy však predstavujú aj veľký potenciál úspor energie a po obnove a modernizácii (pri zvážení vynaloženej energie) môžu pomôcť vyrábať dodatočnú elektrinu z obnoviteľných zdrojov alebo poskytnúť hlavné kapacity uskladňovania energie.

2) Posilnenie vedúcej úlohy EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie: Na to, aby sa obnoviteľné zdroje energie stali prevládajúcim zdrojom výroby primárnej energie a výroby elektriny, je potrebná ďalšia integrácia systému a vývoj ďalšej generácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov vrátane potenciálnych prevratných zmien 37 . Je tiež predpokladom transformácie odvetví s vysokými emisiami CO2, akým je doprava, kde sú potrebné silné stimuly pre inovácie v oblasti alternatívnych foriem energie (napr. elektrina z obnoviteľných zdrojov, moderné biopalivá a iné syntetické palivá odvodené z využívania oxidu uhličitého a ďalších opätovne použitých skleníkových plynov). To zahŕňa špecifickú podporu pre výskum a inovácie v úzkej spolupráci s priemyslom, aby si Európa zachovala svoje globálne vedúce postavenie v oblasti technológií energie z obnoviteľných zdrojov.

3) Rozvoj cenovo dostupných a integrovaných riešení uskladňovania energie: Na uľahčenie a umožnenie prechodu na nízkouhlíkový energetický systém (vrátane dopravy) založený najmä na obnoviteľných zdrojoch energie musí EÚ urýchliť úplnú integráciu zariadení na uskladňovanie (chemických, elektrochemických, elektrických, mechanických a termálnych) do energetického systému na domácej a komerčnej úrovni a na úrovni siete 38 .

4) Elektromobilita a integrovanejší mestský dopravný systém: Kľúčovými prvkami budúcej nízkouhlíkovej mobility sú rýchly rozvoj a zavedenie ďalšej generácie elektrických vozidiel založených na moderných batériách a nových hnacích sústavách, inovačná infraštruktúra nabíjania a súvisiace obchodné modely a služby, spolu s integrovanejším mestským dopravným systémom s využitím nových digitálnych technológií a európskeho globálneho navigačného satelitného systému na zlepšenie energetickej efektívnosti.  39

Účinok programu Horizont 2020 v týchto štyroch navzájom prepojených strategických prioritách sa ďalej posilní na základe synergií so súvisiacimi investíciami európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Financovanie vedy a technológií v odvetví energetiky a ich prijatie trhom – navrhované opatrenia

Na dosiahnutie cieľa zabezpečiť vedúce postavenie EÚ vo svete, pokiaľ ide o riešenia v oblasti čistej energie, sa financovanie z rozpočtu EÚ musí sústrediť na prevratné inovácie, prírastkové inovácie a viacero cielených projektov s vysokým účinkom. Na splnenie tejto ambície:

Komisia preskúma spôsoby posilnenia existujúcich prístupov zdola nahor k inováciám v rámci programu Horizont 2020 a preskúma ďalšie mechanizmy vrátane potenciálnej Európskej rady pre inováciu. To pomôže lepšie podporiť potenciálne prevratné technológie, inovácie a obchodné modely vrátane prelomových inovácií pre nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré sa nepredpokladajú v strategickom cieľovo motivovanom financovaní.

Komisia má v úmysle vyčleniť viac ako 2 miliardy EUR z pracovného programu Horizont 2020 na roky 2018 – 2020 na podporu výskumných a inovačných projektov v štyroch prioritných oblastiach: 1) dekarbonizácia fondu budov EÚ do roku 2050: od budov s takmer nulovou potrebou energie k obvodom s pozitívnou energetickou bilanciou; 2) posilnenie vedúcej úlohy EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; 3) rozvoj cenovo dostupných a integrovaných riešení uskladňovania energie; a 4) elektromobilita a integrovanejší mestský dopravný systém. V týchto štyroch oblastiach to predstavuje zvýšenie ročného rozpočtu o 35 % v porovnaní s úrovňami v rokoch 2014 a 2015.

Komisia posilní podporu poskytovanú z európskych štrukturálnych a investičných fondov prostredníctvom tematických platforiem pre inteligentnú špecializáciu, najmä tých, ktoré sa týkajú energetiky a modernizácie priemyslu, ako odrazového mostíka pre regionálne inovácie a priemyselné zoskupenia pracujúce na konkrétnych investičných projektoch v oblastiach, ako sú digitálne a kľúčové podporné technológie a energetická efektívnosť. Tieto štyri priority sa ďalej cielene podporia mobilizáciou verejných a súkromných zainteresovaných strán v súčinnosti s inými nástrojmi a systémami financovania EÚ.

Komisia v kontexte existujúcich nástrojov a pravidiel financovania programu Horizont 2020 zriadi pilotný systém spájajúci direktívny, cieľovo motivovaný prístup k určovaniu a výberu projektov s vysokým potenciálnym účinkom, priame zapojenie do každodenného riadenia projektov a rôzne formy cielenej, prispôsobenej pomoci, ako aj existujúce právomoci na reštrukturalizáciu alebo ukončenie financovania v prípade nesplnenia dohodnutých míľnikov. V tomto systéme sa bude klásť dôraz na rýchly účinok a dosiahnutý význam na trhu.

Komisia má v úmysle zaviesť hlavné motivačné ocenenie v oblasti energetických inovácií vo výške 5 až 10 miliónov EUR na odmeňovanie prelomových inovácií, napríklad v jednej z týchto oblastí: 1) umelá fotosyntéza; 2) projektovanie a výstavba nízkonákladových budov s takmer nulovou potrebou energie; 3) systém komunitného obchodovania s energiou; alebo 4) sociálne inovácie v energetike alebo doprave na úrovni miest.

6.Využitie globálneho vplyvu Európy

V súlade s prioritou Komisie byť silnejším globálnym aktérom potrebuje Európa viac vyťažiť zo svojej úlohy globálneho lídra v oblasti zmeny klímy a priekopníka nízkouhlíkových a energeticky efektívnych riešení s cieľom zabezpečiť, aby zostala v centre globálnych hodnotových reťazcov, spolu so súvisiacimi výhodami pre jej výrobné odvetvie a celosvetový vývoz. Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a plnenie vnútroštátnych záväzkov sú stimuly pre globálnu technologickú spoluprácu a na vytváranie trhových príležitostí pre európske podniky. V Parížskej dohode sa zdôrazňuje úloha výskumu a inovácií, najmä v spolupráci s rozvojovými a rozvíjajúcimi sa ekonomikami na základe systematického pozorovania.

Rastúce globálne energetické potreby, najmä na rozvíjajúcich sa trhoch, predstavujú pre európske spoločnosti významné možnosti vývozu nízkoemisných technológií a prípadne „ekonomických“ inovácií upravených na miestne podmienky. Nové strategické partnerstvá, najmä s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, sú potrebné na podnietenie inovácií a vytváranie trhov.

Úzka spolupráca s medzinárodnými partnermi má vysokú strategickú hodnotu. Túto skutočnosť vyzdvihlo aj rozhodnutie Európskej komisie z roku 2016 pripojiť sa v mene EÚ k iniciatíve Mission Innovation (misia: inovácie) 40 , ktorá bola spustená pri príležitosti COP 21. V súčasnosti je jej členmi 22 krajín (z toho osem členských štátov EÚ) a EÚ, ktoré sa zaviazali k zdvojnásobeniu svojho verejného financovania výskumu v oblasti čistej energie v priebehu piatich rokov. Iniciatíva Mission Innovation pomôže zvrátiť pokles verejných výdavkov na výskum v oblasti čistej energie, ktoré ešte vždy nedosahujú ich predchádzajúci vrchol 41 a ktoré sú výrazne nižšie, než vyššie úrovne potrebné na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody. Okrem toho zosúladí zameranie verejných výdavkov s veľkými súkromnými investormi, napríklad prostredníctvom vzájomného pôsobenia s koalíciou Breakthrough Energy (Koalícia pre prelom v energetike) 42 . EÚ bude zohrávať vedúcu úlohu v iniciatíve Mission Innovation a osobitne sa zameria na realizáciu synergií s Koalíciou pre prelom v energetike. Členovia iniciatívy Mission Innovation určili sedem inovačných výziev, ktoré sú rozhodujúce na dosiahnutie nízkouhlíkovej spoločnosti. EÚ bude viesť inovačnú výzvu Converting Sunlight (premena slnečného žiarenia) s cieľom vytvoriť uskladniteľné solárne palivá a inovačnú výzvu Affordable Heating and Cooling of Buildings (cenovo dostupné kúrenie a chladenie budov). Aktívne sa bude podieľať na ostatných inovačných výzvach v úzkej spolupráci s inými členmi iniciatívy Mission Innovation.

Pôsobením na medzinárodnej úrovni, posilnením strategických výskumných partnerstiev a výmenou poznatkov, odborných znalostí, technológií a kvalifikovaných zamestnancov s kľúčovými krajinami bude Európska komisia naďalej podporovať rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky v transformácii ich energetických odvetví a tým prispievať k plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja (najmä cieľa č. 7 „cenovo dostupná a čistá energia“ a cieľa č. 13 „opatrenia v oblasti zmeny klímy“). Najmä nedávno prijatý návrh európskeho vonkajšieho investičného plánu spolu s Európskym fondom pre trvalo udržateľný rozvoj 43 je zameraný na prilákanie súkromných investícií do afrických krajín, ktoré môžu mať kľúčový význam v zavádzaní nízkouhlíkovej energetickej infraštruktúry a podpore inovačných energetických riešení. Tieto činnosti budú úzko spojené s medzinárodnou spoluprácou Európy v oblasti zmeny klímy, obchodu a rozvoja. EÚ bude podobne využívať svoje nástroje obchodnej politiky a súvisiacu technickú pomoc pri podpore tretích krajín v prijímaní riešení neutrálnych z hľadiska zmeny klímy.

Európska komisia je aktívna na viacerých frontoch, aby vo vzťahu k európskemu výskumu a inováciám pomohla zabezpečiť ich „otvorenosť svetu“ 44 . V súlade s týmto prístupom sa program Horizont 2020 zameriava na to, aby výskumníci a inovátori z rozvojových krajín pracovali bok po boku s európskymi partnermi na vývoji nízkouhlíkových energetických technológií a riešení, ktoré sú najvhodnejšie v miestnych podmienkach. Podporia sa tým trhové príležitosti pre spoločnosti EÚ a vývoz EÚ, a tiež posilnia kapacity rozvojových krajín a využijú výhody medzinárodnej vedeckej spolupráce pri uvádzaní nových technológií na trh.

Sieť Enterprise Europe Network, ktorá vznikla v roku 2008 na pomoc malým a stredným podnikom s cieľom čo najlepšie využiť obchodné príležitosti v EÚ i mimo nej, by takisto mala vďaka rozšíreného rozsahu svojej pôsobnosti poskytovať ďalšiu podporu podnikom EÚ, ktoré vyvíjajú inovačné riešenia v oblasti čistej energie.

Využitie globálneho vplyvu Európy – navrhované opatrenia:

Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi tak, aby Európska únia zohrávala vedúcu úlohu v rámci globálnej iniciatívy Mission Innovation. Bude stáť na čele inovačnej výzvy „premena slnečného žiarenia“ na vytvorenie uskladniteľných solárnych palív a inovačnej výzvy „cenovo dostupné kúrenie a chladenie budov“ a bude sa aktívne podieľať na ostatných inovačných výzvach. Komisia sa sústredí na realizovanie synergií so súkromným sektorom vrátane Koalície pre prelomovú energiu.

Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi na uvedení jedného alebo dvoch programov spoločnej realizácie v rozvojových krajinách v oblastiach energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie so zameraním na Afriku ako privilegovaného partnera vzhľadom na samit EÚ – Afrika v roku 2017. V takýchto programoch sa spoja výskum a inovácie s budovaním kapacít v hostiteľskej krajine, keďže obe tieto zložky sú nevyhnutnými prvkami na dosiahnutie úspechu priamo na mieste. Finančný príspevok EÚ bude podľa potreby pozostávať z príspevkov programu Horizont 2020 alebo programov rozvojovej spolupráce. V prípade potreby sa táto iniciatíva doplní technickou pomocou.

Sieť Enterprise Europe Network sa rozšíri o ďalšie trhy tretích krajín s cieľom uľahčiť obchodnú spoluprácu, prenos technológií, prenos poznatkov a spoluprácu vo výskumných projektoch pre malé a stredné podniky, so životným prostredím, energiou z obnoviteľných zdrojov a udržateľnou výstavbou ako najdôležitejšími odvetviami.

7.Kľúčoví aktéri transformácie energetiky

Pri vytváraní udržateľného vplyvu a zabezpečení prijímania inovačných riešení, ktoré bude Komisia podporovať v rámci tejto stratégie, zohrávajú kľúčovú úlohu občania, mestá, regióny a členské štáty.

Občania sú najdôležitejším prvkom v záujme úspešného prijímania nízkouhlíkových inovačných riešení od inteligentných meradiel v ich domovoch až po veľkoplošné veterné elektrárne. Rozhodujúci význam má nachádzanie nových a lepších spôsobov na zapojenie občanov Európy do prechodu na nízkouhlíkovú spoločnosť a poskytnutie priestoru na vyjadrenie existujúcej vysokej miery všeobecnej podpory. Zaangažovaní občania preberajú väčšiu zodpovednosť za vlastnú energetickú bezpečnosť a za energetickú bezpečnosť EÚ a formovať vytvárať novátorské a originálne obchodné modely.

Regióny a mestské oblasti sú najvhodnejšie na skúšanie a zavádzanie integrovaných inovačných riešení v priamom spojení s občanmi. V nadväznosti na osobitnú podporu pre regióny a mestá v rámci regionálnej politiky EÚ, mestskú agendu EÚ a teraz po konferencii Habitat III globálnu novú mestskú agendu, globálny Dohovor primátorov a starostov,  45 európsku iniciatívu v oblasti inteligentných miest, ako aj na sieť CIVITAS, 46 veľkomestá, mestá a regióny Európy pomáhajú pri presadzovaní zodpovednosti za transformáciu v energetike a pri tlaku zdola na inovácie v oblasti klímy a energetiky. Siete susedstiev, miest a regiónov môžu okrem toho pomôcť pri výmene najlepších postupov a spoločnom využívaní zdrojov a investícií. V tejto súvislosti sa musí rozšíriť podpora poskytovaná prostredníctvom platforiem pre inteligentnú špecializáciu a programu Horizont 2020 pre inteligentné a udržateľné mestá tak, aby zahŕňala aspekty inkluzívnych miest s cieľom ďalej rozvíjať dosiahnuté výsledky. Iniciatívy ako záujmová oblasť Inteligentné a trvalo udržateľné mestá programu Horizont 2020, spoločná programová iniciatíva Mestská Európa a program pre mestské inovačné opatrenia 47 , ako aj európska iniciatíva v oblasti inteligentných miest, by sa mali systematicky zjednodušovať a rozširovať s cieľom podnietiť ďalší vývoj a prijímanie nízkouhlíkových energeticky efektívnych riešení vo všetkých sektoroch mestskej spoločnosti. Na to je rozhodujúce lepšie meranie a spoločné využívanie údajov, ako aj vývoj systémov s väčšou interoperabilitou a súvisiacich záruk bezpečnosti údajov a súkromia.

Mestá sú prostredníctvom svojich ustálených mestských prostredí prepojených inováciami („inteligentné mestá“), investičných platforiem na združovanie malých projektov v oblasti energetickej efektívnosti alebo energie z obnoviteľných zdrojov a činností smerujúcich k ekologickejším riešeniam mestskej dopravy nenahraditeľné pri podpore prijímania inovácií v oblasti čistej energie, ktoré sa presadzujú opatreniami tohto oznámenia.

V záujme pokračujúcej transformácie energetiky zohrávajú rozhodujúcu úlohu okrem miest a regiónov členské štáty. Na koordináciu výskumných a inovačných činností EÚ v oblasti energetiky s činnosťami jej členských štátov či na lepšie zosúladenie podpory verejného sektora s podporou poskytovanou súkromným sektorom existujú rôzne mechanizmy. Stále však existuje priestor na väčšiu efektívnosť a na realizáciu väčších synergií.

Ústredným prvkom riadiacej štruktúry energetickej únie je strategický plán pre energetické technológie, ktorý zahŕňa 28 členských štátov a štyri pridružené krajiny, ako aj zainteresované strany z oblasti priemyslu a akademického prostredia. Koordináciou ich príslušných činností a vytváraním väčších synergií strategický plán pre energetické technológie v uplynulých rokoch prispel k zdvojnásobeniu celkových ročných investícií do výskumu a vývoja v oblasti prioritných technológií strategického plánu pre energetické technológie. V desiatich oblastiach prioritných opatrení boli stanovené spoločné výskumné a inovačné ciele na ďalšie zvýšenie koordinovaných alebo spoločných investícií pri zohľadnení rastúcej úrovne angažovanosti. Podobne v doprave sa zriaďuje strategický program pre výskum a inovácie v oblasti dopravy štruktúrovaný podľa siedmich odborných plánov postupu a zodpovedajúcich mechanizmov riadenia na podporu a urýchlenie výskumu, inovácií a zavádzania. V rámci strategického plánu pre energetické technológie aj v rámci strategického programu pre výskum a inovácie v oblasti dopravy sa zriadia dôležité štruktúry na koordináciu s opatreniami opísanými v tomto oznámení, čím sa podporí ich vykonávanie a vytvoria synergie v záujme dosiahnutia účinku.

Kľúčoví aktéri transformácie energetiky – navrhované opatrenia:

Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi prostredníctvom riadiacich štruktúr energetickej únie, a najmä prostredníctvom Európskeho strategického plánu pre energetické technológie na zosúladení investícií členských štátov v rámci štyroch prioritných oblastí uvedených v časti 5 a na preskúmaní možností rozvoja príslušných dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu.

Riadiaci mechanizmus energetickej únie zabezpečí, aby sa vnútroštátne ciele a opatrenia týkajúce sa výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti stanovili v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy a aby ciele, politiky a opatrenia boli v súlade s cieľmi EÚ. Potrebné následné aktivity a monitorovanie sa okrem toho zabezpečia prostredníctvom dvojročných integrovaných správ o pokroku a správ o stave energetickej únie.

Komisia s členskými štátmi zriadi osobitnú riadiacu štruktúru strategického programu pre výskum a inovácie v oblasti dopravy s cieľom zosúladiť strategické plány dlhodobých opatrení výskumu a inovácií v oblasti dopravy a s cieľom lepšie ich prepojiť s odvetvím energetiky a digitálnymi technológiami.

Komisia podnieti spoločné využívanie a rozširovanie najlepších postupov a inteligentných, udržateľných a inkluzívnych mestských demonštračných projektov vrátane projektov podporených v rámci európskej iniciatívy v oblasti inteligentných miest a v rámci programu pre mestské inovačné opatrenia. Bude pritom čerpať aj z údajov a produktov programu Európskej komisie Copernicus pre pozorovanie Zeme.

8.Závery

Politické opatrenia uvedené v tomto dokumente predstavujú základný prvok piliera výskumu a inovácií Európskej únie. Tvoria neoddeliteľnú súčasť širšieho balíka „uľahčujúcich opatrení“ potrebných na podporu prechodu na čistú energiu, ktoré sa uvádzajú v dnes uverejnenom oznámení Čistá energia pre všetkých Európanov. Komisia sa bude usilovať o realizáciu týchto opatrení počas zostávajúceho mandátu a predloží správu o dosiahnutom pokroku v rámci výročnej správy o stave energetickej únie.

(1) 1 600 miliárd EUR 4 400 miliárd EUR Predpovede týkajúce sa globálneho trhu v oblasti nízkouhlíkových a energeticky efektívnych riešení siahajú od asi po ročne s potenciálom vysokého rastu predovšetkým mimo Európy.
(2)

Pozri COM(2016) 110 final, Po parížskej konferencii.

(3) Zvyšovanie inovácií v energetickej únii na splnenie nových cieľov v oblasti klímy, konkurencieschopnosti a spoločnosti Európa má vedúce postavenie, pokiaľ ide o patenty s vysokou hodnotou v oblasti technológií na zmierňovanie zmeny klímy. Pozri (i24C, 2016), s. 35.
(4) COM(2016) 860.  
(5) COM(2014) 903 „Investičný plán pre Európu“.
(6) C(2015) 6317 final o príprave Integrovaného strategického plánu pre energetické technológie (SET) – Urýchlenie transformácie európskeho energetického systému.
(7) V energetickom systéme EÚ sa inovácie netýkajú len nových technológií, ale aj nových prevratných obchodných modelov a služieb, spoločenských inovácií a politických a finančných mechanizmov. Pozri Zvyšovanie inovácií v energetickej únii na splnenie nových cieľov v oblasti klímy, konkurencieschopnosti a spoločnosti (i24C, 2016), s. 14.
(8) COM(2016) 601 final „Únia kapitálových trhov – urýchlenie reformy“.
(9)

Pozri Open innovation, open science, open to the world (Otvorené inovácie, otvorená veda, otvorenosť svetu), rok 2016, Európska komisia, ISBN 978-92-79-57346-0.

(10) SWD(2016) 420.
(11) COM(2016) 864.
(12) COM(2016) 860  .
(13) COM(2016) 615 final „Lepšia právna regulácia: Dosahovanie lepších výsledkov v záujme silnejšej Únie.
(14) Závery Rady pre konkurencieschopnosť, máj 2016.
(15) Overovanie environmentálnych technológií predstavuje overovanie výkonnosti technológie tretími stranami. Pozri http://ec.europa.eu/environment/ecoap/etv/.
(16) SMERNICA Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov.
(17) COM/2015/0337 final – 2015/0148 (COD).
(18) COM/2016/0482 final – 2016/0231: nariadenie o spoločnom úsilí.
(19) COM(2016) 479 final 2016/0230 (COD).
(20) COM/2015/0614 final „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo.“
(21) COM(2016) 501 final.  
(22) COM(2016) 733 final.
(23) Pozri Pracovný program Komisie na rok 2017, príloha I, COM(2016) 710 final.
(24) Pozri KOM(2008) 400.
(25) Pozri Svetový energetický výhľad, 2016.
(26) COM(2014) 903 „Investičný plán pre Európu“.
(27) COM(2016) 581 final.  
(28) http://www.eib.org/products/blending/innovfin/ V súvislosti s energetickými demonštračnými projektmi pozri .
(29) www.ec.europa.eu/eipp. Európsky portál investičných projektov:
(30) Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013.
(31) http://s3platform.jrc.ec.europa.eu/.  
(32) Viac informácií o Európskej rade pre výskum sa nachádza na adrese https://erc.europa.eu.
(33) Pracovný názov.
(34) Pozri oznámenie „Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky“, COM(2016) 733 final.
(35) COM(2016) 860, príloha I.
(36) Európske budovy pod drobnohľadom Pozri (2011).
(37) Posúdenie vplyvu plánu do roku 2050, SEC(2011) 1565/2, časť ½ Pozri scenár vysokého podielu obnoviteľných zdrojov energie v dokumente: .
(38) Súčasná podpora EÚ pre výskum a inovácie týkajúce sa uskladňovania sa poskytuje najmä ako súčasť činností inteligentných sietí v rámci Európskeho strategického plánu pre energetické technológie a v kontexte spoločného podniku pre palivové články a vodík.
(39) COM(2016) 501 final Pozri oznámenie „Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu“, .
(40) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-2063_it.htm. Tlačová správa z 3. júna 2016: Európska únia pristupuje ku globálnej iniciatíve Mission Innovation v oblasti čistej energie,
(41) Verejné výdavky na výskum, vývoj a demonštračné činnosti v energetike v členských krajinách Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA)  , OECD/IEA (2015).
(42) Koalícia pre prelomovú energiu je skupina viac ako 20 investorov z rôznych krajín, ktorí spoločne s iniciatívou Missison Innovation spustili iniciatívu s cieľom investovať do výskumu v oblasti čistej energie.
(43) Pozri COM(2016) 581.
(44) Pozri Open innovation, open science, open to the world (Otvorené inovácie, otvorená veda, otvorenosť svetu), rok 2016, Európska komisia, ISBN 978-92-79-57346-0.
(45) http://www.covenantofmayors.eu/index_sk.html Pozri .
(46) Sieť CIVITAS je vytvorená ako program, ktorý umožňuje mestám učiť sa od seba navzájom a uľahčovať výmenu nápadov.
(47) http://www.uia-initiative.eu/.
Top

V Bruseli30. 11. 2016

COM(2016) 763 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE

Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie


Príloha

Opis štyroch oblastí technologického záujmu

Integrácia inteligentných, špičkových digitálnych technológií, spolu s ich rôznymi aplikáciami, do všetkých aspektov energetického systému je predpokladom zachovania si postavenia na čele prechodu k modelu viac spotrebiteľsky orientovaných produktov a služieb, ktorý bude hybnou silou budúcej vlny inovácií v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov, riešeniach uskladnenia, elektromobilite, vyspelých budovách a v celom energetickom odvetví.

a) Dekarbonizácia fondu budov EÚ do roku 2050: od budov s takmer nulovou potrebou energie k obvodom s pozitívnou energetickou bilanciou.

Fond budov EÚ predstavuje celkovú podlahovú plochu asi 25 miliárd m². 40 % konečnej spotreby energie v EÚ pripadá na budovy, čo je viac ako v ktoromkoľvek inom sektore. Budovy však predstavujú aj veľký potenciál úspor energie a po obnove a modernizácii môžu pomôcť vyrábať prebytok elektriny alebo poskytnúť hlavné kapacity uskladňovania energie. Ako sa upozorňuje v iniciatíve Komisie pre európske budovy 1 , EÚ je už teraz svetovým lídrom v inovačných systémoch pre budovy, výskum a inovácie však musia zostať najvyššou prioritou, aby sa toto vedúce postavenie v budúcnosti budovalo a ďalej rozširovalo. Transformácia fondu budov EÚ (minimalizácia environmentálnych vplyvov počas celého životného cyklu) prinesie lepšie prostredie na život, vytvorí nové pracovné miesta a rast a pomôže dosiahnuť ciele obehového hospodárstva. Na dosiahnutie týchto cieľov je naliehavo potrebné aspoň zdvojnásobiť súčasnú mieru obnovy budov (ktorá dosahuje len 0,4 % – 1,2 %, čo je príliš málo) 2 a potrebné sú hlbšie a dôkladnejšie projekty obnovy s využitím výhľadovo orientovaných právnych predpisov, noriem, inovačných technológií a obchodných modelov, ako aj rozvoja nových zručností a kompetencií.

Na vytvorenie významného vplyvu musia byť inovačné riešenia ambicióznejšie ako dnešné koncepcie takmer nulovej potreby energie. Mali by sa venovať všetkým technickým aspektom (vrátane domácej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, koncepcií optimalizovaného životného cyklu energií a materiálov, digitálnych systémov riadenia a kontroly a integrácie energetického systému), ako aj regulačným, normotvorným, finančným, riadiacim a iným sociálno-ekonomickým otázkam. Musia preukázať uskutočniteľnosť obvodov s pozitívnou energetickou bilanciou v rôznych klimatických regiónoch a hospodárskych súvislostiach pri zahrnutí integrovaného riadenia súvisiacich otázok životného prostredia (akými sú voda a odpad) 3 .

b) Posilnenie vedúcej úlohy EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

Na to, aby sa obnoviteľné zdroje energie stali prevládajúcim zdrojom výroby primárnej energie a výroby elektriny, je potrebná ďalšia integrácia systému a vývoj ďalšej generácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov vrátane potenciálnych prevratných zmien. 4 Je tiež predpokladom transformácie odvetví s vysokými emisiami CO2, ako je doprava, 5 kde sú potrebné silné stimuly pre inovácie v oblasti alternatívnych foriem energie (napr. elektrina z obnoviteľných zdrojov, moderné biopalivá). To zahŕňa špecifickú podporu pre výskum a inovácie v úzkej spolupráci s priemyslom, aby si Európa zachovala svoje globálne vedúce postavenie v oblasti technológií energie z obnoviteľných zdrojov.

Podpora sa zameria na: 1) urýchlenie vývoja riešení pre budovy v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako je fotovoltika na výrobu energie integrovaná do budov a technológie obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie s cieľom umožniť hromadnú výstavbu budov s takmer nulovou potrebou energie; 2) výskum optimalizácie a znižovania nákladov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o veternú energiu na mori, s cieľom urýchliť potenciál využívania veternej energie a 3) zintenzívnenie vývoja riešení na zvýšenie výroby a integrácie obnoviteľných zdrojov energie, najmä variabilných obnoviteľných zdrojov energie, do energetického systému vrátane odvetvia dopravy prostredníctvom termálneho a chemického uskladňovania (technológie konverzie elektriny na plynné palivá a kvapalné palivá).

Väčšie synergie medzi výrobou, distribúciou a spotrebou energie z obnoviteľných zdrojov posilní postavenie spotrebiteľov – občanov, komunít a podnikov – a podporí zavádzanie nových služieb, ktoré uspokojujú ich meniace sa potreby a preferencie, pričom zároveň zvýši flexibilitu systému, aby bolo možné doň začleniť veľké objemy decentralizovanej variabilnej energie z obnoviteľných zdrojov.

Týka sa to najmä trhového uplatnenia a efektívnej integrácie vyspelejších technológií (napr. veternej energie, fotovoltiky a bioenergie) do systému v spojení s uskladňovaním energie alebo inými pokročilými riešeniami, ako je digitálna integrácia s elektomobilitou a inteligentné siete, na zvládnutie postupného zavádzania kolísavých obnoviteľných zdrojov energie. Zrýchliť sa musí aj pokrok v zvyšovaní nákladovej konkurencieschopnosti a efektívnosti menej vyspelých technológií energie z obnoviteľných zdrojov pripojiteľných do siete (napr. flexibilná vodná energia, energia z oceánov a geotermálna energia, koncentrovaná solárna energia alebo pokročilá, udržateľná bioenergia) ako prostriedok na poskytnutie nízkouhlíkovej energie pre základný odber a zálohy.

c) Rozvoj cenovo dostupných a integrovaných riešení uskladňovania energie.

Na uľahčenie a umožnenie prechodu na nízkouhlíkový energetický systém (vrátane dopravy) založený najmä na obnoviteľných zdrojoch energie musí EÚ urýchliť úplnú integráciu zariadení na uskladňovanie do energetického systému na domácej a komerčnej úrovni, ako aj na úrovni podnikov poskytujúcich verejnoprospešné služby 6 . Batérie, vodík a ďalšie aplikácie uskladňovania – mobilné aj stacionárne – sú z krátkodobého hľadiska kľúčové pre elektromobilitu, ale zohrávajú väčšiu systémovú úlohu pri integrácii obnoviteľných zdrojov energie a optimalizácii prevádzkových činností. Výskum v tejto oblasti otvorí cestu pre následnú priemyselnú výrobu, presadzovanie nových obchodných modelov a ďalšie znižovanie nákladov, čo prinesie EÚ potenciálne veľké výhody z hľadiska rastu a zamestnanosti.

Opätovné začatie výroby batériových článkov v Európe má zásadný význam, keďže z toho plynú viacnásobné výhody z hľadiska konkurencieschopnosti priemyslu, odborných znalostí v pokročilej výrobe, bezpečnosti dodávok energie a podielu Európy v globálnych hodnotových reťazcoch. Lacnejšie, ľahšie, bezpečnejšie batérie s vyšším výkonom, spolu s rýchlejšími riešeniami nabíjania, sú kľúčovou požiadavkou pre prechod na plnú elektromobilitu, ako aj na zvyšovanie kapacít uskladňovania energie v domácnostiach (so súvisiacimi výhodami z hľadiska stability a flexibility elektrizačnej sústavy). Táto iniciatíva bude zahŕňať aj výskum materiálov, hardvérové a softvérové riadenie, kontrolu a integráciu zariadení na uskladňovanie do energetického systému, prepojenie inteligentných elektrizačných sústav a vozidlových batérií a pokročilé výrobné postupy. Zlepší výkon a zníži náklady na silovú elektroniku potrebnú na udržanie efektívnosti systému uskladňovania na konkurenčnej úrovni. Bude sa týkať aj vytvorenia priaznivých trhových podmienok na väčšie rozšírenie riešení uskladňovania na úrovni spotrebiteľov aj na úrovni sietí vrátane budovania spojení medzi elektrizačnou sústavou, plynovodnou sieťou a dopravným systémom ako predpokladu pre dodávku energie vyrábanej v plnej miere z obnoviteľných zdrojov. Bude klásť osobitný dôraz na nové toky odpadu z premeny energie (batérie, solárne panely atď.) v súlade so zásadami obehového hospodárstva.

d) Elektromobilita a integrovanejší mestský dopravný systém.

Elektrické vozidlá ďalšej generácie založené na vyspelých batériách a nových hnacích sústavách je pevne ukotvená v inovačných infraštruktúrach a riešeniach nabíjania. Vývoj lacnejších, ľahších, bezpečnejších batérií poskytujúcich dlhší dojazd, ako aj rýchlejšie a na zákazníka orientované technológie a riešenia nabíjania preto predstavujú priority výskumu a inovácií v oblasti dopravy, ako aj potenciálne konkurenčné výhody pre odvetvie dopravy EÚ. Digitalizácia umožňujúca prepojené a automatizované služby v oblasti dopravy a inteligentnej mobility, ktoré sú v súčasnosti v demonštračnej fáze riešenia technických a legislatívnych výziev, poskytne ďalšie príležitosti.

V rámci strategického programu pre výskum a inovácie v oblasti dopravy sa vypracovala prvá dlhodobá strategická koncepcia prípravy plánovanej zmeny dopravného systému prostredníctvom výskumu a inovácií spájajúcich inovačné nízkouhlíkové technológie, prepojené a automatizované služby v oblasti dopravy a inteligentnej mobility, s využitím nových technológií, ako sú európske globálne navigačné satelitné systémy (Galileo a Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba). Určila sa tiež potreba umožňujúcich činiteľov a rámcových podmienok, najmä infraštruktúry, verejnej akceptácie a väčšej orientácie na potreby používateľov. Nevyhnutnými podmienkami na dosiahnutie vyššej efektívnosti a dekarbonizácie dopravného systému je prechod k autonómnejšej a prepojenejšej doprave, podporovanej stratégiou kooperatívnych inteligentných dopravných systémov (C-ITS) 7 – najmä v mestských oblastiach – a transformácia mobility na službu a lepšia logistika „od dverí k dverám“.

Rôzne politické opatrenia (napr. revízia nariadení, ktorými sa stanovujú emisné normy skleníkových plynov pre automobily a dodávky, preskúmanie smernice o ekologických vozidlách), finančné opatrenia (napríklad financovanie EIB), ako aj koncepcia špecializovanej platformy na lepšiu výmenu informácií a zosúladenie investičných opatrení musia odstrániť nejednotnosť v rozvoji nového trhu s nízkoemisnými dopravnými technológiami a podporiť intenzívnejšie zavádzanie inovácií.

(1) COM(2016) 860, Príloha I.
(2) Asi 75 % fondu budov EÚ má veľmi nízku energetickú hospodárnosť. Pri súčasnej miere obnovy by ich modernizácia podľa najnovších noriem trvala asi jedno storočie.
(3) http://susproc.jrc.ec.europa.eu/Efficient_Buildings/ Uplatňovanie zásad obehového hospodárstva na posudzovanie environmentálnych vlastností budov; pozri .
(4) Posúdenie vplyvu plánu do roku 2050, SEC(2011) 1565/2, časť ½ Pozri scenár vysokého podielu obnoviteľných zdrojov energie v dokumente: .
(5) COM(2016) 501 final Pozri oznámenie „Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu“, .
(6) Súčasná podpora EÚ určená na výskum a inovácie súvisiace s uskladňovaním sa poskytuje najmä ako súčasť činností v oblasti inteligentných sietí v rámci Európskeho strategického plánu pre energetické technológie a v kontexte spoločného podniku pre palivové články a vodík.
(7) COM(2016) 766.
Top