EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 6. 2016

COM(2016) 396 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Konzultácie k rybolovným možnostiam na rok 2017 v rámci spoločnej rybárskej politiky

{SWD(2016) 199 final}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Konzultácie k rybolovným možnostiam na rok 2017

v rámci spoločnej rybárskej politiky

Úvod

Týmto oznámením sa stanovujú zásady, z ktorých budú vychádzať návrhy Komisie o rybolovných možnostiach na rok 2017. Členské štáty, poradné rady, zainteresované strany a verejnosť sa vyzývajú, aby predložili návrhy k týmto politickým smerovaniam do 1. septembra 2016. Toto oznámenie obsahuje aj výročnú správu o vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky, pokroku v dosahovaní maximálneho udržateľného výnosu (ďalej len „MSY“) a stavu populácií rýb 1 .

Rybolovné možnosti na rok 2017 sa stanovia na základe cieľov SRP z roku 2014 a budú vychádzať z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní 2 . Na základe SRP by sa rybolovný tlak na dotknuté populácie mal čo najskôr zosúladiť (najneskôr do roku 2020) s cieľom maximálneho udržateľného výlovu (maximum sustainable yield, MSY) v zmysle článku 2 ods. 2 nariadenia o SRP. V prípade, že takéto odporúčania nie sú k dispozícii, Komisia uplatní v súlade s cieľmi SRP prístup predbežnej opatrnosti.

Toto oznámenie je potrebné chápať v kontexte dohody o viacročnom pláne pre populácie v Baltskom mori, ktorú dosiahli spoluzákonodarcovia začiatkom roka 2016 3 . Tento plán bude tvoriť základ návrhov celkového povoleného výlovu (ďalej len „TAC“) dotknutých populácií.

V Stredozemnom mori naďalej prevláda nadmerný rybolov, hoci rybolovné možnosti nie sú stanovené na úrovni EÚ prostredníctvom TAC 4 . Komisia sa domnieva, že je potrebné prijať naliehavé opatrenia na zvrátenie tejto situácie.

Ďalším prvkom, ktorý treba brať do úvahy, je zavedenie povinnosti vylodiť úlovky pre rybolov v Baltskom mori a rybolov pelagických druhov (od roku 2015), a postupne v konkrétnych druhoch rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne v oblasti Atlantiku a Severného mora (od roku 2016). Predpokladá sa, že v roku 2017 sa bude viac loviť práve v uvedených morských oblastiach, ako aj flotilami na lov druhov žijúcich pri morskom dne v oblastiach Stredozemného a Čierneho mora.

Dohoda o viacročnom pláne pre baltské populácie

Dôležitým krokom na dosiahnutie cieľov SRP je dohoda Európskeho parlamentu a Rady o návrhu viacročného plánu pre Baltské more. V pláne sa stanovujú ciele pre MSY s lehotami pre dotknuté populácie a zavádzajú sa rozsahy rybolovnej úmrtnosti, ktoré sú v súlade s dosiahnutím MSY (FMSY). Tieto rozsahy, vychádzajúce z vedeckých odporúčaní 5 , pokrývajú všetky úrovne rybolovnej úmrtnosti, ktoré z dlhodobého hľadiska povedú k MSY v Baltskom mori.

Rozsahy FMSY pokrývajú dve časti. Za bežných okolností by mali byť rybolovné možnosti stanovené v rámci časti rozsahu s nižšími hodnotami FMSY. Časť rozsahu s vyššími hodnotami sa môže použiť na stanovenie TAC za osobitných okolností 6 : ak je to na základe vedeckých odporúčaní alebo dôkazov potrebné na dosiahnutie cieľov SRP v situáciách zmiešaného rybolovu alebo ak hrozí vážne poškodenie populácie spôsobené vnútrodruhovou alebo medzidruhovou dynamikou populácie. Horná časť rozsahu sa môže tiež použiť na obmedzenie medziročných rozdielov v TAC (maximálne na 20 %). Keď populácia klesne pod vedecky stanovené úrovne, naplánujú sa opatrenia na obnovenie populácie na úrovni, ktorá umožňuje dlhodobé dosahovanie maximálnych udržateľných výnosov.

Táto dohoda predstavuje zlom vo vykonávaní SRP, v rámci ktorej sa prijímanie viacročných plánov považuje za prioritu. Komisia teda urýchli vypracovanie návrhov viacročných riadiacich plánov pre ostatné morské oblasti EÚ.

Rybolov v Stredozemnom mori

Komisia je obzvlášť znepokojená situáciou v Stredozemnom mori. Lov mnohých posudzovaných populácií značne prekračuje odhady cieľa MSY. Dosiahnuť do roku 2020 MSY pre väčšinu populácii v Stredozemnom mori bude mimoriadne náročnou úlohou. Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby prijali naliehavé opatrenia na zvrátenie trendov, pokiaľ ide o úlovky a biomasu 7 . Všetky zainteresované strany (členské štáty, medzinárodné orgány ako Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (ďalej len „komisia GFCM“) a iné zainteresované strany) musia prevziať zodpovednosť a vypracovať konkrétne opatrenia na dosiahnutie udržateľnosti.

Komisia bude naďalej prostredníctvom komisie GFCM podporovať opatrenia na zlepšovanie populácií, ktoré sa využívajú spoločne s tretími krajinami (napríklad populácií druhov žijúcich pri morskom dne v Sicílskom prielive alebo populácií malých pelagických druhov a druhov žijúcich pri morskom dne v Iónskom a Egejskom mori) a urýchli prípravu návrhov viacročných plánov EÚ pre populácie, ktoré lovia takmer výlučne rybári z EÚ (lov populácií malých pelagických druhov v Jadranskom mori a lov druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora). Paralelne k tomu by mali členské štáty čo najskôr dokončiť posúdenie vnútroštátnych plánov riadenia 8 , ktoré v sebe zahŕňajú ciele MSY.

Návrhy na celkový povolený výlov (TAC) na rok 2017

Populácie, pre ktoré je k dispozícii posúdenie MSY

S cieľom dosiahnuť MSY najneskôr do roku 2020 sa musí zvýšiť podiel populácií lovených na úrovniach zodpovedajúcich MSY. Komisia v tejto súvislosti požiadala vedecké poradné orgány o monitorovanie vývoja rybolovnej úmrtnosti a stavu populácií vo všetkých morských oblastiach EÚ z hľadiska cieľa dosiahnuť MSY do roku 2020.

Dôležitým krokom na dosiahnutie tohto cieľa je zámer Komisie navrhnúť TAC tak, aby sa tento MSY dosiahol už v roku 2017. To si bude vyžadovať záväzok zo strany Rady, že prispôsobí svoje rozhodnutia tomuto prístupu. MSY umožňuje najväčší výlov počas neurčitého obdobia bez poškodenia populácie.

V prípade populácií s posúdením z hľadiska MSY (okrem baltských populácií) zamýšľa Komisia pri návrhoch TAC na rok 2017 používať dostupné hodnotové body MSY, kým nebudú pre ostatné morské oblasti prijaté nové viacročné plány.

Posunutie dosiahnutia MSY na obdobie po roku 2017 by bolo prijateľné len za odôvodnených okolností v prípadoch, keď by veľké zníženie rybolovných možností viedlo k vážnemu ohrozeniu sociálnej a hospodárskej udržateľnosti dotknutých rybárskych flotíl. V takýchto výnimočných prípadoch Komisia od dotknutých členských štátov očakáva, že predložia konkrétne dôkazy takýchto sociálnych a hospodárskych dôsledkov.

Zvyšovanie počtu populácií rýb lovených v súlade s MSY, silnejšie populácie a vyhliadka vyššieho výnosu idú ruka v ruke so zlepšenou celkovou situáciou, pokiaľ ide o hospodársku výkonnosť flotily EÚ. Príkladom toho, že odvetvie rybolovu v EÚ vykazuje zvýšené výnosy z udržateľného rybolovu je lov soley európskej a platesy veľkej v Severnom mori. Hospodárska výkonnosť flotíl závislých od platesy veľkej sa výrazne zlepšila pri uplatňovaní plánu riadenia, ktorý posunul rybolov k MSY. Odkedy sa populácia využíva s uplatňovaním MSY, vylodenia na jednotku úsilia a hodnota na jednotku úsilia sa zvýšili vo všetkých segmentoch, a najmä v prípade britských a holandských plavidiel na lov vlečnou sieťou. Pozitívny hospodársky trend možno pozorovať pri niektorých flotilách, ktoré lovia tresku jednoškvrnnú. Podrobné informácie sú uvedené v pracovnom dokumente, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu.

V prípadoch, keď existujúce viacročné plány zodpovedajú MSY na rok 2017, mali by sa uplatňovať. V prípade plánov, ktoré už nie sú zlučiteľné s cieľom MSY, napr. preto, lebo zahŕňajú menej ambiciózny cieľ, zamýšľa Komisia prijať návrhy pre TAC na rok 2017 na základe MSY.

V prípade populácií (posúdených z hľadiska MSY), ktoré sa využívajú spoločne s tretími krajinami, má Komisia v úmysle snažiť sa dohodnúť s našimi partnermi na rovnakom prístupe. V prípade populácií, s ktorými sa hospodári prostredníctvom regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (Regional Fisheries Management Organizations, RFMO), sa Komisia riadi prístupom ustanoveným Radou v smerniciach na rokovanie pre RFMO, podľa ktorej sa majú dodržiavať rovnaké normy a zásady ako v EÚ.

Ostatné populácie

Pri populáciách bez plného posúdenia z hľadiska MSY sa zvažujú alternatívne parametre. Návrhy TAC budú vychádzať z dostupných biologických odporúčaní a neohrozí sa nimi zachovanie týchto populácií. V súvislosti s týmito populáciami možno určiť niekoľko odlišných prípadov.

Populácie, pre ktoré sú k dispozícii údaje potrebné na stanovenie približných úrovní MSY

Tieto populácie sa posudzujú pomocou modelov vývojových prognóz, pričom rada ICES poskytuje kvantitatívne odporúčania výlovu 9 . Prístup bude podobný ako v prípade populácií s plným posúdením z hľadiska MSY.

Populácie, pre ktoré sú na vypracovanie približných hodnôt MSY k dispozícii trendy preverené prieskumom alebo časové rady výlovu

V prípade, že nie je k dispozícii posúdenie MSY, majú odporúčania kvantitatívny charakter a obsahujú navrhované obmedzenia výlovu. Komisia použije v súvislosti s týmito populáciami odporúčania rady ICES, posúdi jednotlivé prípady individuálne pri uplatnení prístupu predbežnej opatrnosti a v prípade potreby navrhne primerané zníženia.

Populácie, v prípade ktorých sa nepredpokladá zmena

V roku 2013 sa Rada rozhodla ponechať TAC nezmenený do roku 2018 pre 26 populácií, pokiaľ si biologické odporúčania nebudú vyžadovať úpravu. Vo všeobecnosti ide o populácie, ktoré sa lovia len ako vedľajšie úlovky, s nízkymi úrovňami využívania kvót, malým hospodárskym významom a obmedzenými informáciami o stave populácií. Komisia plánuje v tomto prístupe pokračovať, pričom bude prihliadať na prípadné odporúčania rady ICES na preskúmanie a navrhovať úpravy TAC v prípadoch, kde to bude v súlade s takýmito odporúčaniami.

Populácie, pre ktoré nie sú k dispozícii biologické odporúčania

V prípade, že nie sú k dispozícii biologické odporúčania, mal by sa v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia o SRP uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti, a to systematickým, vopred dohodnutým a transparentným spôsobom. Rada ICES pracuje na ďalšom vývoji nástrojov na doplnenie chýbajúcich informácií.

TAC a povinnosť vylodiť všetky úlovky

Na základe pravidiel SRP sa rybolovné možnosti pre populácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, majú stanoviť skôr s prihliadnutím na úlovky ako na vylodenia, na základe biologických odporúčaní. Tým by sa nemal ohroziť cieľ MSY ani zvýšiť rybolovná úmrtnosť.

Členské štáty a prevádzkovatelia vo svojej spätnej väzbe zdôraznili, že je dôležité, aby sa v rámci týchto úprav TAC predišlo takzvanému efektu blokačných druhov, teda situáciám, keď by plné využitie kvóty pre jednu populáciu mohlo viesť k prerušeniu rybolovu napriek dostupnosti kvót pre iné populácie. Úpravy TAC tvoria súčasť celkového balíka opatrení na vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky vrátane zlepšených stratégií na prevod kvót a pokračovania obmedzeného odhadzovania na základe možnosti prežitia a výnimiek de minimis. Významnú úlohu musia zohrávať aj úprava technických opatrení a regionalizované prispôsobenie prístupov k selektivite a zabraňovaniu nechceným úlovkom s cieľom predchádzať v budúcnosti efektu blokačných druhov. Návrh Komisie na nový rámec technických opatrení 10 prispieva k ďalšiemu zmierňovaniu tohto problému.

Skupiny štátov v rôznych morských oblastiach sa pripravujú na ďalšie postupné zavedenie povinnosti vylodiť úlovky v roku 2017, v rámci ktorej sa má pokračujúce pokrytie významných populácií, ktoré sú pre daný rybolov typické, tak ako sú uvedené v článku 15 ods. 1 SRP 2014. Tak ako v roku 2016 Komisia počíta s úpravami TAC v prípade tých populácií, pre ktoré bude v roku 2017 platiť povinnosť vylodiť úlovky. Komisia predloží metódu použitú na výpočet minuloročných úprav TAC svojmu Vedeckému, technickému a hospodárskemu výboru pre rybárstvo (výbor STECF) na vyjadrenie. Keď nie sú k dispozícii overené alebo úplné údaje, Komisia má v úmysle vypočítať úpravy TAC na základe extrapolácií údajov v prípadoch, keď je to metodicky prijateľné.

V prípade populácií, pre ktoré začne povinnosť vylodiť úlovky platiť až neskôr, nie sú v roku 2017 potrebné žiadne úpravy TAC. Ak sa počíta s úpravami TAC pre populácie, s ktorými sa hospodári spoločne s medzinárodnými partnermi (tretie krajiny, RFMO), úpravy treba prekonzultovať a prerokovať s týmito partnermi.

Vývoj stavu populácií

Pokrok pri dosahovaní MSY

Pri vypracúvaní správ o pokroku pri dosahovaní MSY posudzoval výbor STECF pokrok pri dosahovaní cieľov MSY podľa jednotlivých populácií a morských oblastí. Poskytuje údaje o počtoch populácií lovených v súlade s MSY a o relevantných parametroch biomasy. Podrobné informácie o analýze výboru STECF z roku 2016 sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu 11 .

Celkové a regionálne posúdenie

Podľa výboru STECF sa celkove dosiahol pokrok v dosahovaní MSY 12 . Vo všetkých regiónoch, kde sa uplatňuje TAC, sa výrazne znížila miera rybolovu nad úroveň MSY. Rybolov 13 v porovnaní s FMSY bol v roku 2014 na úrovni 104 % (čo je pokles z úrovne 147 % v roku 2003 a 120 % v roku 2008). Najlepšie výsledky sa zaznamenávajú v širšej oblasti Severného mora, kde stredná rybolovná úmrtnosť flotíl v porovnaní s FMSY v roku 2014 predstavovala 92 % (148 % v roku 2003; 123 % v roku 2008). Napriek významným zostupným trendom zaznamenávajú iné regióny a druhy rybolovu v porovnaní s FMSY stále nadmerný rybolov.

V oznámení o rybolovných možnostiach z roku 2015 14 sa uvádzalo, že v roku 2013 sa 32 zo 62 populácií posudzovaných z hľadiska MSY lovilo v súlade s MSY 15 . Z analýzy tohtoročnej správy výboru STECF 16 vyplýva, že v roku 2014 sa 31 z celkového počtu 59 populácií posudzovaných z hľadiska MSY lovilo v súlade s MSY 17 . V správe výboru STECF sa analyzujú údaje z rokov 2013 a 2014 a zjavne z nej vyplýva, že historický trend výrazného pokroku smerom k dosahovaniu MSY sa možno spomaľuje. Nemusí to byť nevyhnutne spôsobené len nadmerným rybolovom, ale aj zmenami podmienok životného prostredia alebo inými biologickými faktormi.

V Stredozemnom a Čiernom mori sú populácie prevažne prelovené a/alebo v zlom stave. V Stredozemnom mori to platí zvlášť pre populácie využívané najmä alebo výlučne prevádzkovateľmi z EÚ.

Baltské more

V Baltskom mori sa na rok 2016 stanovili štyri TAC na úrovni MSY (západná a centrálna populácia sleďa atlantického, platesa veľká) alebo pod úrovňou MSY (losos v hlavnej oblasti). TAC pre západnú populáciu tresky škvrnitej, ktorý bol niekoľko rokov znížený, sa v roku 2016 zvýšil o 20 %. Stav populácie však naďalej vyvoláva obavy.

Znížením TAC pre populáciu sleďa atlantického v Botnickom zálive (–24 %), populáciu sleďa atlantického v Rigskom zálive (– 10 %), populáciu šproty severnej (– 5 %) a zachovaním TAC pre populáciu lososa vo Fínskom zálive sa rybolov posunie smerom k MSY. Pre populáciu lososa vo Fínskom zálive sa uplatňuje preventívny TAC a na východnú populáciu tresky škvrnitej sa uplatňuje prístup založený na nedostatku údajov. TAC pre lososa v hlavnej oblasti sa udržuje stabilne na nízkej úrovni s cieľom prispieť k ďalšiemu zlepšovaniu populácie v najslabších lososových riekach.

Severné more

V roku 2016 sa bude treska škvrnitá po prvýkrát loviť v súlade s MSY, čo umožňuje zvýšenie TAC o 15 %. Populácia sa v súčasnosti obnovuje na úrovne zaznamenané v polovici 80. rokov. TAC pre tresku jednoškvrnnú a tresku tmavú na rok 2016 sú znova v súlade s MSY. Tým sa umožnilo 30 % zvýšenie pre tresku jednoškvrnnú, ale vyžiadalo si to 6 % zníženie pre tresku tmavú. TAC stanovený pre homára štíhleho v oblastiach Skagerrak, Fladen grounds, Firth of Forth a Moray Firth umožní výlov v súlade s MSY.

Všetky ostatné populácie sa lovia buď nad úrovňou FMSY, alebo pre ne nie je k dispozícii úplné posúdenie. Populácia tresky škvrnitej v oblasti Kattegat zostáva na nízkej úrovni, ale biomasa sa od roku 2009 zvýšila.

Populácie pelagických druhov v severovýchodnom Atlantiku

Väčšina populácií sleďa atlantického (Severné more, Írske more a Keltské more) sa loví v súlade s MSY pri zodpovedajúcich TAC na rok 2016 pre tieto populácie. Situácia je priaznivá aj v prípade južnej a západnej populácie stavridy ostrobokej a aj v roku 2016 je na základe TAC možné loviť na úrovniach zodpovedajúcich MSY.

Na základe dohody medzi Faerskými ostrovmi, Nórskom a EÚ z roku 2014 o udržateľnom hospodárení s populáciami makrely atlantickej a s prihliadnutím na stratégiu hospodárenia, ktorú v roku 2016 predložila rada ICES, sa na rok 2016 dohodol TAC na úrovni, ktorá je o 20 % nižšia ako úroveň v roku 2015. Rybolov zostáva nad úrovňou FMSY. V prípade tresky belasej nie je v platnosti žiadna dohoda medzi pobrežnými štátmi. EÚ a Faerské ostrovy stanovili svoje jednostranné kvóty na základe úrovne FMSY, kým Nórsko a Island založili svoje kvóty na vyššej hodnote. V roku 2016 sa bude loviť výrazne nad úrovňou FMSY. V prípade atlanticko-škandinávskeej populácie sleďa atlantického nie je v platnosti žiadna dohoda pobrežnými štátmi, ale všetkých päť strán súhlasilo, že svoje jednostranné kvóty stanovia na základe FMSY. V roku 2016 sa bude loviť mierne nad úrovňou FMSY z dôvodu vyššej jednostrannej kvóty Faerských ostrovov.

Iberské vody Atlantického oceánu a Biskajský záliv

Severná populácia merlúzy európskej naďalej vykazuje rastúci trend. Južné populácie merlúzy európskej a kalkanov rodu Lepidorhombus sú nad úrovňou bezpečných biologických hraníc, ale lovia sa nad úrovňou MSY. Populácia čertovitých sa loví udržateľne a je v dobrom stave. Populácia homára štíhleho (Kantábrijské more a severná časť Pyrenejského polostrova) je stále prelovená – na rozdiel od južnej oblasti, kde je populácia stabilná, resp. narastá.

Populácia sardely európskej v Biskajskom zálive sa loví udržateľne a vykazuje úplnú reprodukčnú schopnosť a veľkosť nad aktuálnym priemerom. Rybolovná úmrtnosť soley európskej sa v poslednom čase zvýšila, ale populácia je v rámci bezpečných hraníc. Vo všeobecnosti je pre Biskajský záliv a iberské vody Atlantického oceánu k dispozícii len obmedzený počet posúdení populácií.

Oblasť západne od Škótska, Írske more a Keltské more

Populácie tresky jednoškvrnnej vo vodách západne od Škótska a v Írskom mori vykazujú badateľné zlepšenie, ale populácie tresky škvrnitej a tresky merlang sú naďalej nízke a vykazujú vysokú rybolovnú úmrtnosť a mieru odhadzovania úlovkov. Členské štáty a zástupcovia odvetvia spolu vypracovali technické opatrenia zacielené na zníženie úmrtnosti tresky škvrnitej a zamedzenie nechceným úlovkom (napr. v Írskom mori). Značné úsilie si vyžiada riešenie prípadných problémov spojených s povinnosťou vylodiť úlovky. V prípade niekoľkých populácií treba vyvinúť väčšiu snahu o prehĺbenie poznatkov a analytického posudzovania. Ide napríklad o tresku merlang a tresku škvrnitú v podoblasti VI a tresku škvrnitú v Írskom mori.

V prípade populácií tresky škvrnitej a tresky jednoškvrnnej v Keltskom mori došlo k zníženiu TAC, pretože sa znížila miera doplňovania mlade. Vyššia miera doplňovania mlade v roku 2013 by sa mala v roku 2017 prejaviť vyššou biomasou tresky škvrnitej. V prípade tresky jednoškvrnnej je stále problémom odhadzovanie úlovkov, hoci došlo k jeho zníženiu – okrem iného aj vďaka povinnému používaniu selektívneho výstroja. V prípade tresky merlang (na ktorú sa od roku 2016 vzťahuje povinnosť vylodiť) došlo k výraznému zvýšeniu TAC. Pre populácie homára štíhleho sú momentálne k dispozícii odporúčania MSY. S populáciou homára štíhleho v oblasti Porcupine Bank sa naďalej hospodári pomocou čiastkového TAC a sezónneho zákazu rybolovu.

Niektoré populácie, ako napríklad treska škvrnitá v Írskom mori a homár štíhly podoblasti IX, sú na znepokojujúco nízkej úrovni. Populácia soley európskej vo východnej časti Lamanšského prielivu je stále v zlom stave; v záujme obnovy populácie sa v roku 2015 vypracovala stratégia hospodárenia.

Hlbokomorské druhy

Rybolovné možnosti pre hlbokomorské populácie sa stanovujú v rámci dvojročného cyklu a v novembri sa bude rokovať o TAC na roky 2017 a 2018. Komisia monitoruje záväzky, ktoré členské štáty prijali na roky 2015 a 2016, a bude aj naďalej prihliadať na osobitné vlastnosti populácie.

Stredozemné more a Čierne more

V Stredozemnom mori sú niektoré populácie rýb využívané najmä rybárskymi plavidlami EÚ, kým niektoré iné sa využívajú spoločne s tretími krajinami. Celková miera nadmerného rybolovu sa pohybuje medzi dvoj- až trojnásobkom FMSY 18 . Asi 9 % populácií sa loví pod úrovňou MSY a 9 % populácií sa loví na úrovniach blízkych MSY 19 . Napriek tomu, že sa situácia v poslednom čase zlepšila, je ešte stále veľké množstvo populácií, ktorých stav nie je známy. Populácie merlúzy európskej, sultánky nachovej, čerta čiernobruchého a tresky belasej vykazujú v súčasnosti mieru rybolovnej úmrtnosti, ktorá viac ako šesťnásobne presahuje úroveň MSY. Komisia pracuje na zlepšení systému zberu údajov o všetkých relevantných populáciách a požiadala STECF o odporúčania pre nové populácie.

V prípade populácií, s ktorými sa hospodári tretími krajinami je situácia ešte problematickejšia. Na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni sa pripravujú opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľa MSY.

Pokiaľ ide o hospodárske dôsledky čoraz väčšieho uplatňovania MSY, tie isté potenciálne prínosy z udržateľného rybolovu, ktoré boli identifikované v Severnom mori a Atlantiku, možno nájsť aj v rámci rybolovu v Stredozemnom mori, kde sú populácie obzvlášť prelovené a pokles pod FMSY nemožno dosiahnuť bez výrazného zníženia rybolovnej úmrtnosti. 

Existujú príklady druhov rybolovu v Stredozemnom mori, kde sa populácie využívajú na úrovni, ktorá zodpovedá MSY; relevantné flotily vykazujú pozitívne trendy, najmä pokiaľ ide o vylodenia úlovkov (kreveta ružová a sultánka nachová v južnej a strednej časti Tyrrhenského mora). Vzhľadom na výrazne zmiešanú povahu rybolovu v Stredozemnom mori sa účinky obnovy populácií neprejavia ihneď na ziskovosti a zamestnanosti, čo je spôsobené rôznymi dôvodmi vrátane podmienok na trhu a kolísania cien.

Na stretnutí na vysokej úrovni o stave Stredomorských druhov (Katánia, február 2016) sa dospelo k záveru, že je potrebné prijať naliehavé opatrenia na zvrátenie klesajúcich trendov vzhľadom na náročnú úlohu, ktorú predstavuje dosiahnutie MSY pre všetky populácie do roku 2020. Dospelo sa k záveru, že členské štáty a zainteresované strany musia spolupracovať s Komisiou a určiť kľúčové populácie a druhy rybolovu, v súvislosti s ktorými je potrebné prijať opatrenia, vhodné nástroje pre každé opatrenie a časový rámec zvrátenia klesajúceho trendu: určilo sa uplatňovanie a presadzovanie súčasných pravidiel a zvýšený zber, dostupnosť a analýza údajov.

Čierne more stále čelí vážnym problémom, pokiaľ ide o riadenie a hospodárenie so zdrojmi, čiastočne z dôvodu spoločného využívania populácií s tretími krajinami. Komisia spolupracuje na zlepšeniach s členskými štátmi a komisiou GFCM.

Správa o plnení povinnosti vylodiť úlovky 20

Nariadením 2015/812 („Omnibus“) 21 sa zaviedla povinnosť pre Komisiu podávať každoročné správy o plnení povinnosti vylodiť úlovky 22 . Táto správa sa vzťahuje na rok 2015 a je založená na informáciách poskytnutých členskými štátmi, poradnými radami a inými zdrojmi (odvetvovými združeniami, MVO).

Členské štáty vo všeobecnosti používajú širokú škálu opatrení na podporu dodržiavania povinnosti vylodiť úlovky vrátane webových sídel, diskusných fór, publikácií s usmerneniami a konzultácií o nových požiadavkách. Niektoré štáty aktívne poskytli informácie, iné upravujú vnútroštátne postupy riadenia licencií a kvót alebo preskúmavajú možnosti jednoduchšieho riadenia rybolovu a zníženého regulačného zaťaženia rybárov. Chápanie týchto povinností v odvetví hatili oneskorenia v súvislosti s takzvaným nariadením Omnibus.

Niektoré členské štáty odkladali presadzovanie kontroly a dodržiavania do prijatia nariadenia Omnibus, ale uplatňovanie dodržiavania sa vo všeobecnosti začalo v januári 2015. To pomohlo získať skúsenosti s realitou plnenia povinnosti vylodiť úlovky napriek neistote členských štátov v súvislosti s presadzovaním. Kontrola a dodržiavanie sa vo všeobecnosti charakterizovali ako „učenie sa v praxi“ s priestorom na zlepšenie a adaptáciu. Podporu poskytla Európska agentúra pre kontrolu rybárstva a členské štáty spolupracovali na spoločných plánoch nasadzovania. Členské štáty na regionálnej úrovni identifikujú riziká a súvisiace stratégie monitorovania a presadzovania s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky. Hlási sa len málo porušení.

V rámci prípravy povinnosti vylodiť druhy žijúce pri morskom dne v roku 2016 odvetvie a orgány spolupracujú na skúškach nástrojov kontroly [napríklad diaľkové elektronické monitorovanie a kamerový systém (CCTV)], analýze posledného úlovku na účely skúmania rizika nedodržiavania, ako aj na pokusných úlovkoch v rámci plánov posudzovania rizík. V niektorých regiónoch sa uskutočnili diskusie o medzidruhovej flexibilite.

Posudzovanie sociálno-ekonomických dôsledkov povinnosti vylodiť úlovky je v počiatočnom štádiu uplatňovania povinnosti vylodiť úlovky ťažké. Prebieha niekoľko projektov posudzovania hospodárskych dôsledkov. V správach sa poukazuje na možnosť zvýšeného pracovného zaťaženia (manipulácia, preprava nechcených úlovkov) a na to, že príjmy z predajov rýb nedosahujúcich predpísanú veľkosť často nestačia na pokrytie dodatočných nákladov. Malé plavidlá na rybolov pelagických druhov hlásia straty, keď ulovia veľké množstvá druhov, pre ktoré nemajú kvóty: odvetvie poukazuje na to, že kvóta na prenájom je výrazne drahšia, ako bola predtým.

K dispozícii je málo konkrétnych údajov o potrebe zmeny pracovných podmienok na plavidlách a skladovacích zariadení, ale z niektorých informácií vyplýva potreba konkrétnych opatrení, napríklad preskúmanie metód rybolovu s cieľom zabezpečiť dostatočné časy odpočinku pre posádku a otázok týkajúcich sa stability pravidiel. K zmenám potrebným na mraziarenských plavidlách patrí umiestnenie mriežok na výpusty morskej vody (na zabránenie odčerpaniu rýb) alebo utesnenie odhadzovacích šácht.

Vylodené úlovky rýb nedosahujúcich predpísanú veľkosť sa nemôžu použiť na priamu ľudskú spotrebu. Potenciálne použitie takýchto úlovkov závisí od (miestnych) trhov a dopytu zo strany kupujúcich alebo spracovateľských firiem. Od členských štátov sa očakáva, že budú odvetvie podporovať pri hľadaní nových odbytísk (vrátane využívania financovania z ENRF); neboli hlásené nijaké významné opatrenia. Členské štáty žiadali o výklad pojmu „priama ľudská spotreba“ a Komisia uľahčila dialóg na túto tému. Očakáva sa, že zlepšením selektivity a zabraňovania nechceným úlovkom sa postupom času znížia úrovne nechcených úlovkov.

V rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (2007 – 2013) sa financovalo niekoľko projektov prístavnej infraštruktúry v súvislosti s povinnosťou vylodiť úlovky. V rámci nedávno prijatých operačných programov na roky 2014 – 2020 pre Európsky námorný a rybársky fond sa počíta s podporou plnenia povinnosti vylodiť úlovky.

V tomto počiatočnom štádiu sa nehlásili žiadne významné ťažkosti ani vážne dôsledky pre rybolovné operácie v súvislosti s povinnosťou vyloďovať pelagické druhy a druhy v Baltskom mori. V rámci viacročného plánu pre Baltské more sa dohodnutou úpravou existujúcej miery tolerancie v priemyselnom rybolove pelagických druhov bude reagovať na obavy v súvislosti s údajne nerealizovateľnými súčasnými úrovňami.

Vo všeobecnosti možno povedať, že odvetvie a orgány verejnej správy doposiaľ vynaložili značné úsilie na dosiahnutie plnenia požiadaviek povinnosti vylodiť úlovky. Zavedením povinnosti vylodiť druhy žijúce pri morskom dne od roku 2016 sa dostávajú do popredia takzvané blokačné druhy ako hlavná prekážka úspešného plnenia povinnosti vylodiť úlovky. V odvetví vládnu obavy, že blokačné druhy môžu viesť k zníženému alebo oneskorenému prevodu kvót – dôležitého nástroja prispôsobovania sa povinnosti vylodiť úlovky. Kombináciou vykonávacích opatrení, ktoré sú k dispozícii v rámci SRP, by sa malo prispieť k zmierneniu tohto problému. Nájdenie optimálnej kombinácie dostupných opatrení na dosiahnutie realizovateľnej povinnosti vylodiť úlovky si však bude vyžadovať spoluprácu manažérov a odvetvia. Podrobné informácie sú uvedené v pracovnom dokumente ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu.

Závery

Komisia bude pokračovať vo svojom ambicióznom vykonávaní cieľov SRP z roku 2014 a v zásade navrhne rybolovné možnosti na rok 2017 v súlade s cieľmi MSY v rámci SRP a bude sa snažiť zabezpečiť, aby sa dané ciele dosiahli čo najskôr. Uplatňovaním prvého viacročného plánu v rámci cieľov SRP z roku 2014 sa pripravuje pôda na postupné zavedenie tohto prioritného nástroja riadenia v ostatných morských oblastiach Únie ako prostriedku na uľahčenie dosiahnutia hlavných cieľov SRP.

Európska únia a jej flotily ďalej smerujú k udržateľnosti a včasnému dosiahnutiu cieľa MSY. Môže sa zdať, že vývoj v severných vodách sa spomaľuje, no vzhľadom na pokračujúce všeobecné znižovanie rybolovnej úmrtnosti nič nenasvedčuje tomu, že je ohrozený vývoj smerom k dosiahnutiu MSY do roku 2020. Situácia v Stredozemnom mori je úplne iná – poznatky o zdrojoch pribúdajú pomaly a pomalé tempo má aj snaha o dosiahnutie udržateľného využívania populácií. Únia musí zintenzívniť úsilie v oblastiach vykazujúcich najmenší pokrok.

Pokiaľ ide o plnenie povinnosti vylodiť úlovky, z prvých informácií od členských štátov a zainteresovaných strán pri jej zavedení v roku 2015 nevyplynula existencia žiadnych vážnych problémov. Treba však ešte vyriešiť množstvo problémov, ktoré si budú vyžadovať spojené úsilie odvetvia a správnych orgánov.

Harmonogram

Plánovaný harmonogram činnosti:

(1) V zmysle požiadaviek článku 15 ods. 14 a článku 50 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013).

(2) Od komisie ICES a v relevantných prípadoch od výborov STECF a SAC (Scientific Advisory Committee of the GFCM, Vedecký poradný výbor GFCM).

(3) Na základe návrhu Komisie COM(2014) 614 final, 6.10.2014.

(4) S výnimkou tuniaka modroplutvého.

(5) Zdroj: rada ICES (International Council on the Exploration of the Seas, Medzinárodná rada pre výskum mora).

(6) Za predpokladu, že populácia presahuje úroveň, ktorá umožňuje rybolov v súlade s MSY.

(7) Na seminári na vysokej úrovni v Katánii o stave populácií v Stredozemnom mori vo februári 2016.

(8) Prijaté podľa článku 19 nariadenia (ES) č. 1967/2006.

(9) Založené na približnej úrovni MSY.

(10) COM(2016) 134 final, 11.3.2016.

(11) Zo správy výboru STECF „Monitoring the performance of the Common Fisheries Policy“ (Monitorovanie výsledkov spoločnej rybárskej politiky) (STECF-16-05) – vedecké a politické správy SVC, v tlači 2016.

(12) STECF-16-05, tabuľka 7.

(13) Modelový celkový priemer, podrobné informácie sú uvedené v pracovnom dokumente, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu.

(14) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Konzultácie k rybolovným možnostiam na rok 2016 v rámci spoločnej rybárskej politiky, COM(2015) 239 final, 2.6.2015.

(15) Na základe odporúčania rady ICES z roku 2014 opierajúceho sa o informácie o populáciách z roku 2013.

(16) STECF – 16-05, tabuľky 2, 3 a 4.

(17) Na základe odporúčania rady ICES z roku 2015 opierajúceho sa o informácie o populáciách z roku 2014.

(18) Podrobné informácie sú uvedené v pracovnom dokumente, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu.

(19) Jedna populácia sardinky európskej (v lokalite južne od Sicílie) a jedna populácia krevety ružovej (rozšírená v Ligúrskom mori a v severnej časti Tyrrhenského mora).

(20) Všetky pobrežné členské štáty EÚ predložili správy a príspevky poskytli organizácie BALTFISH, PelAC, SWWAC, NSAC a MEDAC.

(21)

 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/812 zo 20. mája 2015.

(22) Článok 15 ods. 14 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 o SRP.